You are on page 1of 1

+ Zones.

sk

≡ Menu ➔ Rýchle odkazy


Hľadáš referáty, ťaháky, maturitné otázky, brigády?

Vyhľadať

Básničky na
Hviezdoslavov Kubín I

Zobraziť detaily

Inovujte svoje podnikanie


Investujte do budúcnosti vašej firmy s
výhodným financovaním s podporou EÚ
fondov.

Zobraziť viac

Básničky na Hviezdoslavov Kubín I

Miroslav Válek - Večer

Sedí noc a čierne rúcho šije,


poľná zver aj vtáky dávno spia.
Padá hustý dážď, dážď bez melanchólie,
z povinnosti padá na zem dážď.

Letí havran ponad pusté lesy,


v pustom poli posteľ ustelie si
opustený spáč.
Nechaj, chlapec, lásku, čo ťa desí,
nechaj lásku, ktorá klame ťa.

Letí havran ponad pusté lesy,


ostrým krídlom nebo zametá.

Miroslav Válek - Už koľkú noc

Studený vietor okenicou plieska,


v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc,
už koľkú noc tak ťažko je jak dneska?
Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.

Bdiem celú noc jak postrelené zviera.


Strach obklopil ma ako bodľačie.
Čomu sa zdravá myseľ veriť vzpiera,
zúfalé srdce stokrát oplače:
Ak neľúbiš ma, nemáš ma už rada,
tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej sa.
Veď moja láska, čo tak kruto stráda,
nebude preto menšia, hrdosť pyšnejšia.

Novinky Tezenis
tezenis.com

Nová kolekcia jeseň zima pre ženy, mužov a


deti.

Nakupovať

Studený vietor okenicou plieska,


v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc,
už koľkú noc tak ťažko je jak dneska?
Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.

Miroslav Válek - Slnko

Obilie žltne.
Slama na klobúky
krásne dozrieva.
Deň ako stvorený je na čítanie z ruky.
Ospalé ďatle klopú do dreva.
Všade na svete to značí SOS.

V belasom vzduchu utopil sa les.


Milenci v ňom sedia s bledou tvárou,
pijú slnko s octom,
jedia kyslé jablká,
rátajú si prsty na nohách a na rukách,
tešia sa, že k životu to stačí.

Modrý les. Nad lesom sa mračí.


Z mračien zrazu odlomil sa blesk.
Zem sa nahla. Sosny narazili čelom o čelo.
Tak sa zľakla, až sa zotmelo.

A ja by som ti kúpil
letnú búrku s kvetinami,
krotký blesk, čo by sa v nich pásol.

Keby som nemal na chleba a na soľ,


na kúsok slnka by som mal.

Ja ti nič nevyčítam.
Teba každý ľúbi.
Tebe to všetci vyčítajú z ruky:

Aký mudrý ste?


Smarticon

Keď usmeješ sa,


vyjdú dúhy pávov
a tam, kde stúpaš, rieky pramenia.

Obilie žltne.
Slama na klobúky
práve dozrieva.

Ale ja stále chodím s nepokrytou hlavou,


plnou trápenia.

Miroslav Válek - Návšteva

Prší
tak úžasne tak mäkko padá dážď na aleje
v nedeľné popoludnie prišiel Hosť
a zamknuté je

A v izbách horí svetlo pre radosť


Hosťovi ktorý čaká viacej vari
a vraví jedno slovo: Dosť
Bolo by treba odísť tejto jari

Noc ako otázka na dvere srdca búši


Hosť nedá odpoveď Hosť čaká
Hosť neverí čo tuší

Prší
tak úžasne tak mäkko padá dážď na aleje
v nedeľné popoludnie prišiel Hosť
a zamknuté je

Miroslav Válek - Z vody (kapitola X)

Za kúsok chleba, za hlt čistej vody


všetko, čo máš, vďačne vymeníš.
Človek len chodí, do zúfania chodí.

A nenájde domov. To si píš!


Aspoň to málo, o čo žiada, daj mu.
Chce sa ukryť ako v zime myš.

Inteligentné turbo nabíjanie

Xiaomi Otevřít

Zober si úbožiaka do podnájmu,


schovaj ako kufor pod posteľ.
Ó, nech ho tvoje biele ruky zajmú.

Všetkých úpenlivo poproste;


nech sa to vie, no nech sa radšej mlčí.
Čo ich po tom, čí ste, koho ste?

A budeš ho mať na krku jak kľúčik.


Čí by bol, ak tvoj byť nemôže?
Veď každú noc sa tvoje telo učí;

celá si mu vsiakla do kože.


Možno, že si a možno práve taká.
Práve taká. Bože, prebože.

Už ani smrť ho z domu nevyláka.


A môžeš prísť preňho do rečí:
ulakomila si sa na tuláka.

Ak stratí ťa, bude ktovie čí.


A nebo miesi mračná popolavé.
Ak bude tvoj, bude človečí.

Ak nájde ťa jak zrkadielko v tráve.

Miroslav Válek - Z vody (kapitola XI)

Aj vystríha. Aj zvádza.
Ak pre ňu si, si sadza
v jej oku. Tam: v kútiku.
Ak vôbec si, si iba odraz.
Si belasý,
ak je ona modrá.
Si iba prázdno po jej úniku.

A možno predsa ťa len ľúbi.


Neskonale. Na smrť.
Plnú hlavu pesničiek jej nasmúť.
A pod súhvezdím Labute ju ubi,
zo seba ju vyzleč ako tuniku,
ako džínsy, ako dres,
ako obnosené sako.

Michaela Šišková z
DNA ERA

Ako sa poučiť z chýb v podnikaní, zistíte


už 20. 10. v Starej tržnici s Michaelou
Šiškovou

Slovenská sporiteľňa

Zobraziť Viac

Ako suchý les


ju zapáľ,
ako jed
vyvrhni ju pred prvého chlapa,
a ľaliami detstva
veď ju na spoveď.

Ó, smutný spev sťahovavých vtákov;


už sa chystá
žltý karneval!
Raz sa vráti
nevinná a čistá,
akú si ju vzal.

Aj tvoja je.
Aj cudzia.
Je ľad. Jej chlad je horúci.
Je hrdza na srdci.

A trpezlivo hlodá.
Je bdelá v tebe, v sebe spiac.
A celé noci skúma, kto dá
viac.

Oplakávaš ju. Lež koho?


V tej jednej ich bolo mnoho.
Máš výhodu času. Má čas výhod.
Na jednej strane váh je kat;
tam sa slzy zlata rinú.
Nešťastnica, rýchlo prihoď
na druhú stranu - hoci slinu.
A môžeš ho zariekať.

Aj odmieta. Aj sľúbi.
A hrotmi pŕs keď presne zacieli,
je nebo prázdne. Padlí anjeli
jej hrajú na medené trúby.

A to je už noc tisíca a prvá.


Noc, keď veci samy seba prezradia:
jej dokonalé telo speje do záhuby?
Veď príbeh ešte trvá.
Hovor, Šeherezáda.

Už z ničoty sa k tebe nakloní


a prekračujúc čas i zákony,
vrúcne ti šepne, že ťa nerada.

Miroslav Válek - Z vody (kapitola XII)

Les odkladá si všetky staré listy


aj tie bez adries.
Les je les a nik ho neprerobí.
A čo má byť? Má svoje hoby.

Ale ty radšej neblúď po lese;


naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.

Myslel si: láska. A bol to iba zvyk.


Uletel ti biely balónik.
A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.
Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.

Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.


Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Niekto sa pýta. Neodpovedaj.
Pozri, je jeseň zlatá ako čaj.
Pristáva práve tma, vypína motory.
Niekto len chodí, hovorí, hovorí...

To ty sám so sebou začínaš rozhovor


a je už pozde a je už neskoro.
Vybieha líška z hrdzavého lesa.
Nerozumiete sa.

Hrdzavá jeseň, láska hrdzavá,


a čo nám ešte zostáva?
Ešte je toho nadostač
čo zostalo a zahrdzavie.
Len sa mi pre to nerozplač.
Len si ju nechráň ako oko v hlave.

Aký mudrý ste?


Smarticon

Milan Rúfus - Deti

Zajedno s nimi, menší bratia zvierat.


Vedia ešte, čo my už nevieme.
Len priezračnú a čistú vodu pijú,
smeť odfúknu a vyvrhujú špinu.
Hlavičky na tráve,
a zväčša ležiac pri tom,
jak nemocného počúvajú svet.

Čo povie im, to nikdy nevyslovia.


Nosia to pod košieľkou ako jablká
zo susedovho stromu.

Potroche začnú smutnieť. Tušia deň,


keď z každého z nich odchádza
malý princ na koni a odnáša si žezlo
i jablko.

A to je vlastne koniec.
Čo potom príde, už sa opakuje.
Na ľudskú mieru od počiatku dané.
To postavenie mimo hry.
A únava. A úzkosť.

Milan Rúfus - O láske

Ubudlo dní. Už klesá


šíp blúznivého letu.
Už z ľahkých stebiel vrások
si roky hniezdo pletú.

A zabudli sme tváre


a zabudli sme mená.
Len ona ostáva tu.
Len ona, nepremenná,

v nás zapaľuje slová


a hnetie plaché rýmy.
Z jej uhlia ukrytého
sa dymí ešte, dymí.

Chutnal som tvoju hlinu.


Nuž, udri, pieseň stará.
Lej trpkosť starodávnu
mužovi do pohára.

Klikni sem

Len prepusť oči, láska.


A odstúp z mojich krídel.
By bol som spravodlivý
a spravodlivý videl:

jak túha túhu kríži


a ľudia blížia ľuďom;
a zástup z rodu hrdých
sa vzpína pod osudom.

Milan Rúfus - Čajka na vlnách

More. A hore hviezdami noc sa pení.


Hmlám večerným už trúbia do rosy.
Bez konca voda. V kráľovskom osamení.
O omrvinku zeme neprosí.
O prášok hlasu nepožiada živých.
Jak sejbou vrhá v častých premenách,
je účel svoj a sama v seba plynie.

Dve tichá závratné sa drvia na hladine:


jej mlčanie a večnosť vznešená.
Dve tichá, žarnovy tých starých božích mlynov,
naprázdno trú sa, srší hviezdny prach.
Ale zem všade vysiela svojich synov.
Počuješ? Píska čajka na vlnách.

Vták zapískal a na smiech je to, bože.


Ako hrot ihly v ríše obrovité
čnie útly hvizd, to tenké žezlo mäsa,
povýšeného teplom počatným.
Vták zapískal a k slzám je to, bože.
Trhlinkou ticha jak sa hrnie žitie,
že smrť už nevie, čo si počať s ním.

More a hviezdy. Života teplý prievan!


Podo mnou ako nedotknutá zvesť
mlčanie praživlu, z milosti jeho spievam,
a hore, hore modré ticho hviezd
je ticho smrti, jak na úder sa strojí.

Zem, ktorá všade vyslala si svojich,


zem, neodchádzaj nám, buď s nami.
I na zemi i pod hviezdami.

Milan Rúfus - Pieseň o svieci

Čo stojí kilo tmy?


Čo stojí biely vlas?
Žijeme život my,
či život žije nás?

Povedz mi človeče,
kto na koho tu cieli.

Plamienok od sviece
nikto z nás neoddelí.

Túžime, hľadáme,
tu bázlivo, tu smelo.
A svieca za plameň
ponúka svoje telo.

Milan Rúfus - Labyrint sveta

Všetkého navôkol
je, zdá sa, príliš mnoho.
A stále pustejšie
je prázdne miesto v nás.

Rýchlejšie v čase vráskavie


duša, jej koža hladká.

Tie haldy poznania


je to len čierna skládka?
Zlovestný dym sa občas valí z toho.
(Ako sa kdesi zabíjame zas.)

Chudobní boháči.
Nedopísaná sloha.

A mnohosť dráždivá,
no nič viac ako mnohá.

Chce nás už zaživa


a vyháňa z nás Boha.

Milan Rúfus - Kto si?

Povedz mi, Ktosi,


kto si?
Že chodidlami bosý,
tak bez ustania roztáčaš
ten hrnčiarsky kruh Zeme?

A čo je z toho za deň krehkých nádob!


Na živú vodu.
Na zlaté vajíčko od nevidomej sliepky.

Až krčah cestou z potoka sa rozbije.

You might also like