Uklady Jazyka Branko PDF

Pavel Branko
klady jazyka ie slovglitina
Pavel Branko
Cena Romboidu
Zdvodnenie Olega Pastiera
Redakcia literrneho asopisu Romboid udeuje Cenu Romboidu za rok 2006
Pavlovi Brankovi za celoron sriu klady jazyka alebo slovglitina, v ktorej
kriticky, kompetentne, polemicky ostro aj s osobitm tylistickm armom,
kultivovane, erudovane a so irokm kultrnym rozhadom, lov v kalnch
prdoch dnenej sloveniny a pristihuje in flagranti, na mieste inu a za horca
nae chyby, poklesky, hlposti a zverstv pchan verejne na naom vlastnom
jazyku. Prve ten je nkazou veobecnej nekultrnosti zasiahnut vemi citene.
primn vaka za t pozorn a vytrval starostlivos o jeho hygienu.
Poakovanie
Predovetkm akujem redakcii Romboidu, e tejto mojej iniciatve poskytla
strechu. Bez tejto existennej podmienky by klady/Slovglitina boli zanikli u
v rozbehu a nemal by som teraz za o prebera cenu.
akujem vetkm novinrom, rozhlaskom, prekladateom, jazykovedcom aj
spisovateom za ich poklesky a pomyknutia resp. to, o za ne pokladm,
mono nie vdy prvom. Ony toti tvoria na tento seril ivn pdu. o by som
si bez nich poal? Z toho si vak ak hlavu nerobm nebo aj zem pomin,
ale jazykov poklesky nepomin.
akujem teda za cenu vm vetkm, o ste za u zdvihli ruku. Nikdy by mi ani
len na um nezilo, e by za u mohli zdvihn ruku tok, do ktorch som za tie
tyri roky u stail zarypn. Pokladm toti za vylen, e by som ju bol
mohol dosta bez ich hlasov.
Raksky predchodca nho Toma Janovica, dramatik a bonmotista Alfred
Polgar, si raz povzdychol: O loveku som mal vdy t najhoriu mienku, seba
nevynmajc, a len mlokedy som sa v tom sklamal. Tmto ocenenm vyrvaa
do vlastnch radov ste ma, v Polgarovom duchu, prjemne sklamali.
Woody Allen si zas vystavil dvojsen svedectvo takto: Ani za svet by som
neprijal lenstvo v klube, ktor by bol ochotn prija za lena loveka ako som
ja.
V jeho duchu vm akujem, e ste prejavili ochotu oceni loveka ako som ja.
Spolieham sa, e mi naalej budete poskytova podklady na moje klady a e
budete moje vyrvanie naalej prijma s rovnakm nadhadom, ak ste
preukzali teraz.
***
Pri udeovan cien mi udrelo do o, e vetky ceny okrem tejto boli udelen za
knin publikcie, tto jedin za asopiseck seril. Za to, e mm na priestor,
som hlboko van. Zrove si vak uvedomujem, e v tejto podobe sa celok
Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 2

men na mtvu matriu, v ktorej sa u nik nevyzn, vrtane ma. Verajie
noviny. Potrebovalo by to register, ktor by neprehadn matriu zmenil na osi,
k omu sa d vraca.
Praan Vladimr Just si na dos prbuzn zmer naiel vydavatesk priestor v
podobe Slovnka floskl, z ktorho vyiel u aj 2. diel, dokonca v reedcich.
Zujem o publikcie tohto typu teda je. Prinajmenom v esku.
Pirandellovch es postv si autora nalo. klady/Slovglitina vydavatea nie.
Lene vydavatelia za autormi spravidla nechodia, hada by si ich zrejme mal
sm autor, lene ten v tom zas nevie chodi. Take je to na draka (i na
arkana?)...

vodom
Tento sbor jazykovokritickch a prekladateskch reflexi sa zrodil v
spoluprci s dvojtdennkom Mosty, aby napokon naiel definitvnu podobu a
trval pdu pod krdlami mesanka Romboid. Na rozdiel od akademicky
koncipovanch jazykovch ktikov, poukazujcich na jazykov prehreky
neadresne, tento sbor, ktor zsluhou redakcie m k dispozcii nepomerne
rozsiahlej priestor, je polemick a adresn, na telo.
M to svoje klady aj zpory. Na jednej strane mu ir priestor dovouje
vysledovva nielen prehreky, ale aj hada a pomenovva ich korene a
svislosti. Odkrva kultrne a zave aj historickopolitick paradigmy kazov.
Na druhej ho to sasti posva do lohy policajta, ktor nedb na masu vozidiel
dodriavajcich pravidl premvky, ale z nich vyzobva vodiov, o pravidl
nerepektuj. Optika kladov ho na to preduruje a sasti tm aj obmedzuje a
vymedzuje. Berie mu tm pdu na reflexiu kazov mono zaujmavejch a
podnetnejch, ktor bvaj plodom intucie, slovotvorby prekraujcej
vyregulovan rieisko a zave predjmajcej vvoj.
Tieto kazy sa do zornho poa kladov dostvaj z povahy veci iba okrajovo,
akokovek sa ich do usilujem dosta, kee prve tam leia najrodnejie
inpiran polia. Take sa zd, e hranice vymedzen polaritou
klady/slovglitina by sa patrilo rozri. Zkonitosti vvinu jazyka sa toti od
dopravnch predpisov lia v tom zsadnom, e toti pouen a inpirovan
poruovanie pravidiel v om me vies k vvojovm podnetom, sotva vak k
havrim. Dfam, e asom sa mi takto vboje bez narania kontinuity toho,
o je u zabehan podar do svojich reflexi irie integrova. Tak aby nelo
iba o klady, ale aj o poklady. Brni v tom vak jedno klady netreba
ryova, sam kol oi. Poklady s z povahy veci aie objaviten,
rozpoznaten a definovaten. Azda sa sem-tam podar aj to.
***
Tento sbor prc si nerob akademick ambcie, take kde sa do kontextu
natisne nov podnet i nov asocicia, integrujem ich do pvodnho znenia. Tu
predkladan text teda nie je vernou reprodukciou publikovanch textov, lebo
sporadicky sa v om objavuj doplnky a zmeny. Na zkladnej zhode oboch
verzi to vak ni nemen, lebo rozsah prav je zanedbaten.
asopiseck vydanie m zvan a neodstrniten handicap d sa k nemu
itatesky vraca, no bez neprimeranho asovho vkladu sa v om ni ned
vyhada. Obsiahly tematick, menn a slovnkov register men neprehadn
tanie na trukturovan celok, pouiten aj ako prruka. Nateraz, ia, iba
elektronick. Kninho vydavatea si stle iba had.
Nakoniec ete technick ospravedlnenie. Pri zostavovan sboru mi z
nepozornosti vypadol prspevok . 1/2006, o som objavil, a ke boli registre
hotov a nemohol som ho teda vsun na patrin miesto. Je pripojen na
koniec.

Mosty
4/2003
klady bratskho jazyka

skalia tvarovch zhd a pritom nezhd o do zmyslu boli u prbuznch
jazykov odjakiva vanm poom pre vtipkrov na oboch stranch. Klasickou
ukkou u ns doma s nezabudnuten jazykovedn "kurzy" Lasicu a
Satinskho s Miroslavom Hornkom, ktor sa na vznamovch rozdieloch
homonm duchaplne popsali. Podobne ako varavsk korepondent svojho
asu rozmarne vystrhal naich turistov, aby "rozbiera panienk" nechpali ako
rozobera bbiku, lebo v skutonosti to znamen vyzlieka slenu.
Tu samozrejme nemme do inenia s kladmi jazyka, le o inteligentn erm na
jazykovom rozhran. Horie, ke sa hovoriaci stane obeou neznalosti
vznamovch rozdielov ako za dvnych dven slovensk spisovateka ijca v
Prahe preloila poheovat ako trochu si zahrei.
***
Nu, o bolo, bolo. Lene ono trv. Ba vzhadom na to, e slovensk a esk
deti vraj u t druh re vnmaj ako cudziu, bude takchto poheovan skr
pribda ne ubda.
Tak 13.1. 2003 sa posluch v rannch sprvach slovenskho rozhlasu dopoul
o chytrej bombe. Teda prefkanej, preibanej, i ako? Pravda, bomba je v tom
nevinne, lebo chytr sa v slovenine a etine kryje len sasti. Kryje sa v
negatvnom vzname, kde ide o chytraenie, chytristiku a pod. Lene v etine
m chytr aj kladn, pochvaln znamienko, ktor v slovenine nem a ktor sa
kryje napr. s anglickm smart i clever. Chytr kluk, chytr npad to nem ni
spolon s prefkanosou, ale naopak, ide o inteligentnho, mdreho chlapca i
npad. A teda ani t bomba nie je chytr, ale inteligentn m v sebe
zakdovan samonavdzacie, samorozhodovacie schopnosti. Ak by sme to
chceli rozli obrazne, nechce prejs cez rozum, ale m za uami.
Istee, hrzu naha, i u chce prejs cez rozum alebo m za uami ale to je
u o inom...
***
Len pr dn predtm, 9.1. 2003, Urua Ferenuhov na stanici Devn v psme o
ivote a folklre Eskimkov zamontovala do rozprvky refrn ke inak ned,
m hne prezradila zdroj. Kdy jinak nedte tlmo esko-slovensk slovnk
ke si nedte poveda. Je to priliehav, ale nem ten prav mrnc a
vynachdzav tylista v konkrtnych prpadoch iste njde aj in varianty a
monosti. Jednu monos vak treba vyli t doslovistick, o pouila
autorka. Takto mechanicky sa frazeolgia d transplantova iba pri hluchote
voi slovenskmu vrazivu. Tu obzvl, lebo t eskimcka rozprvka
slovenskej akoby z oka vypadla, len relie s in, polrne.
***

To s iba dva prklady z mnostva mechanickch echistickch transplantci, s
akmi sa dennodenne stretme. o keby prve Mosty, asopis esko-
slovenskho porozumenia, zaloil platformu venovan zpasu proti takmto
jazykovm neporozumeniam? Materilu na je habadej ie nerekom.
5/2003
Poplan sprvy
Chytr bomba (fakticky inteligentn) a ke inak nedte (kdy jinak nedte)
to boli dve ukky, ako jazykovo ahostajn Slova na zklade tvarovej zhody
mechanicky prena do sloveniny vznamy, ktor v nej nemaj domovsk
prvo, prpadne bezmylienkovite podlieha aru expresvne vanej eskej
frazeolgie.
Najbizarnejie exemplre prina tradine oblas reklamy, kde pvodn text bol
po esky, a do sloveniny ho prenesie ktosi, komu je slovenina um a fuk a i
u umafuk?. V krajnom prpade to me prers do poplanej sprvy, ako
ukazuje prklad z rozhlasovej jazykovej poradne, kde Ivan Masr 14.2.2003 vol
na zodpovednos reklamu Krb vytop aj cel dom. No akujem pekne.
Nesta, e nm domy a pivnice vytop Dunaj i Morava, Labe i Vltava, ba
niekedy aj hasii pri hasen poiaru. Ohrozuje ns ete aj krb (a i kozub?), ktor
si kpime za drah peniaze, aby nm dom vykril, a nie vytopil. Na poplan
sprvy s paragrafy, take tu by, obrazne povedan, mala zakroi prokuratra...
Treba netreba?
Vzjomn prelnanie a ovplyvovanie je kaz zkonit, take vo vvine jazyka
vdy hral a bude hra zvan lohu. Ide vak o to, aby proces prebiehal
organicky a v slade s vntornmi zkonitosami. Mechanick transplantcie
vak prve tto vlastnos procesu nerepektuj a ved skr k hybridizcii.
T obzvl bolestne psob tam, kde podtna zauvan vrazov osobitos a
zave aj jedinenos. Sem patr genocda na jadrnom naskom treba, ktor
odjakiva patrilo do zkladnho fondu sloveniny, no dnes ho jej kancelrske
skomisnenie v mdich a v stach politikov sstavne vytla spojenm je treba,
je potrebn.
V etine teba naozaj vylo z obehu, nahradilo ho dvojslovn spojenie. Je to
vak nasledovaniahodn trend? A predsa prebieha prakticky ireverzibilne, take
zrejme plaem nad rozliatym mliekom, lebo u sa mi stalo, e redaktorka
opravila moje treba na je treba, ie ho pokladala za jazykovo menejcenn i
rovno chybn.
Pre ma vak odra tendenciu k nabubrenosti. lovek, ktor by doma sotva
povedal, e je potrebn s kpi chleba, lebo by asi tuil, e rodinu
rozosmeje, do mikrofnu bez zavhania povie, e je potrebn zvenie
konkurencie. Treba zvi konkurenciu v jeho uiach zrejme dos nezavi.

A tak nastupuje komisn kancelrina, ktor nem ni spolon s podstatou
verejnho prejavu, lebo ten sa od ivej rei tylistikou sce li, ale rozhodne by
jeho poznvacm znamenm nemala by papierovos.
Pritom v ivej a najm v udovej rei je treba ete vdy pevne zakotven. Tak
pevne, e ete aj neodolaten vchodniarske trebalo, kde regionlny genius
loci vyaril z prslovky uniktne "sloveso" bez neuritku, bez prtomnho i
budceho asu a bez schopnosti asovania, si stle uchovva svoje miesto.
6/2003
Predvame, o nemme
Obchodn transakcie v hospodrskom priestore ako-tak oslobodenom spod
kurately ttu patria ku kovm hbateom ekonomiky. Obas sa vak
ekonomika pretisne do oblast, kde bud podozrenie. Jeden z takchto prpadov
predstavila verejnosti Eva Reiselov 19.2.2003 na Slobodnej Eurpe. Poda nej
"ttna tajomnka rezortu spravodlivosti Lucia itansk predva stanovisko
vldy". Autorka prspevku, venovanho Slovenskmu nrodnmu stredisku pre
udsk prva, o tej preudesnej obchodnej transakcii sce nepovedala, komu ani
za koko, i tak to vak zava korupciou.
Naastie len jazykovou, ke autorka mechanicky prevzala esk pedvat a
urobila z neho slovensk predva. Nie je v tom kotrmelci sama, v rei
tlaench i elektronickch mdi sa s tm stretme dennodenne. klad i
zdrhe je v tom, e esk pedvat a prodvat nemaj vznamovo ni
spolon to prv znamen odovzdva, to druh predva. Ale kto by sa u
babral s takmi prkocinami...
Nie je lepi ako lepi

Pravda, nielen etina je bratsk jazyk. Je nm aj potina, rutina a in
slovansk jazyky hoci si hne uvedomme, e vrazy bratskos a Rusko nm
nedvne dejiny asociovali s nsilm a okupciou. Lene to je politika, rutina je
v tom nevinne.
Z nej erpal vznamn slovensk spisovate Duan Mitana, ke pripravoval
podnetn psmo z Dostojevskho korepondencie, ktor pod nzvom
Dostojevskij intmne uviedla stanica Devn 17.2.2003. Pribli slovenskmu
prostrediu, kde meno Dostojevskij u desaroia cvend rdzim zvukom, jeho
mimoliterrnu reflexiu a sebareflexiu, to m cenu. Najm ke autor je
celoivotnm obdivovateom Dostojevskho, take ide o organick inpirciu.
Na druhej strane zrejme nie je v rutine natoko doma, aby sa sem-tam nepotkol,
a tak sa dozvieme, e v biblii nie je povedan, z oho vlastne Boh lepil
loveka. Preo lepil? Ako vieme, poda mtu ho uhnietol z hliny, a lepi
neznamen po rusky lepi, ale modelova. A sme doma. Slovom, uhnietol,

vymodeloval, vytvaroval, vysochal o len chcete rozhodne vak nelepil.
Ve vtedy asi ete ani lepidlo nebolo, a keby aj, prv lovek nebol rozbit.
To tak, ako hovorieval Eskymo Welzl...
8/2003
Nepriznan vrany
Prebera z cudzch i bratskch jazykov bez uvedenia pvodiny alebo
vchodiskovho jazyka je v praxi autorov spravodajstva, publicistiky i vch
frovch i vahovch foriem ben. Mono to nie je celkom v slade s
autorskm zkonom, ale dslednos by tu asi ochromila praktick prevdzku
mdi. Podobne ako trajk prcou poda predpisu bezpene ochrom prevdzku
kadej intitcie i podniku, take bezporuchov innos zrejme zabezpeuje
len ist dvka tolerancie voi litere zkona alebo predpisu.
Ke vak tto prax okorenia johanidesovsk "nepriznan vrany" jazykovch
zvislost, vznik skrum, neraz nabit nechcenou komikou. kaj mu Franto
predsa nie je to ist o hovoria mu Fero. To prv je uzavret oznamovacia veta,
e dotynho tak volaj. To druh psob dojmom nedokonenosti. Sta
doplni iarku, a vznikne Hovoria mu, Fero... Mohlo by to pokraova
otzkou, prkazom napr. Fero, po domov alebo Fero, u ju nebi. Pritom ide
iba o mechanick prenos z etiny. Niekedy je to mono len pomyknutie,
nepozornos. Ke sa prenos vak chronicky, ba dsledne opakuje, ako u
predpoklada nepozornos. Tak Juraj Kulk v inak zaujmavom psme o ivote a
tvorbe Alexandra Solenicyna (Devn, 24.9.2002) in formu ani nepouije,
vidie, e kaj mu Franto je preho to ist o hovoria mu Fero. Prklady?
Syn Alexander alebo, ako mu neskorie hovorili, Saa... Vetci traja
chlapci... si hovorili... traja muketieri... Tomuto sa tu hovor predasne...
Priom je jasn, e nie hovoria mu Fero, ale volaj ho Fero.
Fakty, boe, fakty

Takmito cestami sa slovenina bezdvodne dostva do podpapuovej pozcie
voi bratskm jazykom. Inokedy ju vak novinri, politici, publicisti a kadejak
VIPi vmanvruj do kolektvneho tiku, o ktorom ani nevedno, odkia k nm
zavtal. K takmto zlatm teatm (alebo skr tecom?) patr fakt a skutonos.
Nieeby som chcel skutonos (a i realitu) podceova. Nainec m ete v
dobrej pamti huskovsk tvrd realitu, a t dnen asi tie nie je mkia, iba
inakia. Ale kam vade nm ju mdi len pchaj... O tom sved aj ten fakt,
e... (rann sprvy Slov. rozhlasu 24.9.2002). Za mimoriadne dleit odkaz
pre Slovensko povaujem skutonos, e... (rann sprvy SR 10/10.02, ale aj
Slobodn Eurpa 9/10.02, o ukazuje, e nehovoril publicista, ale politik). V
Irku je veobecne znmou skutonosou, e Saddm Hussein m
dvojnkov (Slobodn Eurpa toho istho da). Prenik to dokonca do krsnej

literatry. Domcu najviac rozlil fakt, e sme pouili jej tortov formu.
(Duan Mitana: Zsnuby, Devn, 10/11. 2002). Zdvojenm to me nadobudn
aj groteskn formy, tak ako v rozhlasovom Libresse Ogy Duhanovej o
kultrnom dian v Rusku: Ako si vysvetli fakt, e dennk ARGUMENTY A
FAKTY... (Slovensko, 15.9. 2002).
Pritom je to sam vata, slama, vypchvka, lebo vade mete text poahky
ulovei, ke fakt i skutonos jednoducho vyhodte, prpadne nahradte
zmenom. Ako si vysvetli, e...; O tom sved aj to, e... at.
Kde sa tieto kolektvne tiky ber, ako pochopi. A predsa s tu. Fakty, boe,
fakty, kde vs udia ber, na poli nerast, v hore ich nesej...
11/2003
Hovorte po slovglicky?
To duchapln spojenie nie je z mojej hlavy. Bohuia. Predbehol ma nm takmer
u o polstoroie franczsky jazykovedec Maurice Rat, ktor otvoril aenie proti
zamorovaniu rodnej rei anglicizmami v pamflete Parlez-vous franglais?,
uverejnenom roku 1959 vo France-Soir. Zskal nm toko stpencov, e to
podnietilo vznik franczskeho jazykovho zkona, a Ren Etiemble napsal pod
rovnakm nzvom cel knihu, rozoberajcu problm na mnostve
systematizovanch prkladov zbytonch anglicizmov a ukazujcu sprvne
rieenia. Vydal ju Gallimard r. 1973. Kto si dnes na internete otvor toto heslo,
aby vyptral autora, naraz na hory literatry. ie iniciatva aj tu tak prerstla
autora, e sa do pamti sveta vryl predovetkm jeho objav. Miliny poznaj
Parlez-vous franglais?, mlokto pozn meno autora.
Vsledok ukazuje, e impozantn aenie aj tak vemi nepomohlo, anglicizmy
sa vo francztine napriek jazykovmu zkonu alej rozpnaj asi rovnako ako
v inch koninch a zrejme niet sily, o by tento trend mohla v dohadnom ase
zastavi (mete trikrt hda, odkia sa u ns a vo svete trend vzal).
Pouen vvinom si teda nemyslm, e slovglickm brojenm sa na jazyku
naich mdi, politikov i podnikateov d nieo zmeni. Napriek tomu me
velikoho drgn, odkia sa u ns vzali farmri, ke na lazoch odjakiva ili a
gazdovali laznci, na doline ronci, shrnne ponohospodri. Na BBC objavili
dokonca aj agrrnikov, o boli v slovenine vdy iba lenovia medzivojnovej
Agrrnej strany.
Pravda, kvarky aj tak ostali kvarkami, role roami, sedmoslivkri a
kovoronci sedmoslivkrmi a kovoronkmi, drustv, pokia preili,
drustvami, ktor maj svoje lny. Farmy k nm kedysi preniesli prekladatelia
ako couleur locale anglosaskho sveta, teraz sa vak aj s farmrmi rozmhaj u

ns oraz vmi, hoci ide samozrejme o ronkov i ponohospodrov.
Rozhodne nie agrrnikov...
Kto za to me? Brusel? Globalizcia? Papagjsky syndrm?
***
Nepodliehajme vak ilzii, e slovglitina je so svojimi pubmi i hot-dogmi
kaz poslednho desaroia, nanajv desaro. Zrodilo ju prekladatestvo, a
m alej ideme do minulosti, tm viac to bije do o. o tak kiplingovsk
bremeno bieleho mua? Ve biely mu nie je ni in ne otrock preklad
white man, ktor je v anglitine rovnako bezprznakov ako u ns beloch. Dnes
sa vak beloch a biely mu u ns u vbec nekryj, lebo to druh obaila
rasov, rasistick i kolonialistick stigma. Tak dolo k diferencicii, ktor v
pvodnej predlohe nejestvuje. Biely mu (erven mu) sa tylisticky dostali
na rovnak rove ako squaw, howgh i ohniv voda.
Obzvl pvabn je spojenie urobi tak i dokonca uini tak. Ide o doslovn
prenos anglickho to do so, ktor sa v slovenine aj etine ete nedvno
pokladal za klasick ukku otrockosti prekladu. Dnes u aj v pvodnch
textoch a prejavoch prevlda tto vzba, km urobi nieo, urobi to vymiera.
Ukky nm lietaj okolo u dennodenne v mdich, ktor s na anglitinu
obzvl naviazan, ako BBC i Slobodn Eurpa, by to lovek skr chpal, ony
sa vak rozplemenili aj vade inde.
V rannch sprvach stanice Slovensko 5.3.03 posluchov oboznmili, e KDH
tak urob vo tvrtok. V prspevku Slobodnej Eurpy zo 6.3.03 venovanom
protikorupnmu hlasovaniu v parlamente odznelo, e mali tak dvno urobi,
a Aliancia novho obana dokonca tak uinila po kritike koalinch
partnerov.
To uinila je pozoruhodn tm, e hoci sa v etine aj v slovenine vznamovo
kryje, nekryje sa tlovou polohou. V etine je to ete vdy iv "normlne"
sloveso, ktor len zana pchnu antikvaritom, km v slovenine u
archaizmus odkazujci prevane k biblickej sfre, kde tie zava starobylosou
ini dobr skutky, ini poknie, "o nechce, aby in inili tebe, nei
ani ty im"...
Odkia takto archaizmus zabldi do publicistiky, ak nie cez etinu, ako
poveda. Ve tu to cez etinu asi nebolo. Naproti tomu odkia sem dovialo
rozpnav burinu urobi tak, ktor vytisla zauvan urobi nieo i urobi to,
le na dlani. Importovan burina vak v mdich natoko ovldla pole, e o
desa-dvadsa rokov ju asi u nik nebude pociova ako cudzorod prvok.
Slovglitina, franglitina a in itiny svetom letia a ako ich "v historicky
krtkom ase" nieo zastav.
14/2003
Bez chut a vn

V tomto sle na 14. strane a v predchdzajcom som recenzoval dve kniky,
Dai Sijie: Balzac a mal nska krajrka v preklade Bety Pankovej
a Kurt Vonnegut jr.: Matka noc v preklade Otakara Konka. Obe vydal Slovart
a hoci obidve knihy charakterom, prostredm ani obsahom ni nespja, spja ich
jedna spolon rta. Obidva preklady plyn vcelku hladko a dobre sa taj,
Pankovej re je dokonca avnat a plnokrvn, vkorenen do vidieckej
sloveniny, ako ju diktuje prostredie originlu. Lene literrne dielo nekoren
iba v jazykovom, ale aj v socilnom prostred, a tu sa u dostvame k kladom.
Oba texty toti nekotvia vdy v jazykovch relich, ktor na Slovensku
zodpovedaj obdobiam i prostrediam, vykresovanm v originli. Zave iba
mechanicky preber jazykov matriu pvodiny, m slovensk verziu odtrhn
od domceho literrneho podloia a zbavia vn a chuti doby.
Balzac a mal nska krajrka

Romn je zasaden do ias nskej kultrnej revolcie a napsan po franczsky.
Franczsko vak analgiu kultrnej revolcie nezailo, nsky imigrant preto
erpal vrazivo takreeno z druhotnch zdrojov. Naproti tomu vetko, o autor
opisuje, m v niekdajom tbore tzv. udovch demokraci paralely, a teda aj
jazykov arzenl. Slovensk literatra zasaden do obdobia dobrovonho
zdrustevovania dediny sa len tak hem kontingentmi (alebo v artovnej
skomolenine kontinentmi), ie povinnm odovzdvanm asti rody,
predpisovanm spravidla v likvidanch dvkach. Eufemistick variant bol
povinn dodvky. V preklade sa vak s kontingentmi ani dodvkami
nestretneme namiesto nich figuruj citovo neutrlne kvty, ktor vbec
nerazia hrzou zdrustevovacieho kladiva.
Rovnako sa dobov literatra aj publicistika hem drobnmi, strednmi
a vekmi ronkmi t posledn sa oznaovali aj zlovestnm rusizmom kulaci.
Ak sa s mechanickmi prenosmi typu kvty uspokojuje krsna literatra, o
potom u publicistika? A tak Anna Rausov v pripomienke ukrajinskho
hladomoru (Slobodn Eurpa, 21.5. 2003) hovor o dekulakizcii. Lene
Amerika nsilnm zdrustevovanm neprela. N politick argn, a po om
samozrejme aj literatra, tu vak operuj jednak naskm, jazykovo
nenpadnejm vyvlastovanm, alebo zlovestnm rozkulaovanm. Kam sa na
to hrabe dekulakizcia?
Matka noc
idokomunizmus Slovkovi ni nehovor. Nikdy sa s nm nestretol. Zato
idoboevizmus, antisemitizmom a nenvisou priam nabit, patril
k najfrekventovanejm akm kalibrom udckej propagandy. Nenjs tu ten
jedin sprvny vraz je..., ale na to mm len nespisovn vrazy.
Aj oceov kavalec je mechanick prenos. Technicky sa oce a elezo,
samozrejme, definuj vade na svete rovnako. Neodborn re vak v ameritine

chpe ako oceov ovea viac vrobkov, ktor s v Eurpe elezn. Tob
pokia ide o metaforiku Ameriania maj oceov zdravie, oceov srdce.
Preo teda nie aj oceov kavalec? Lebo po slovensky sa odjakiva spvalo na
eleznej posteli i kavalci.
23/2003
Doteraz sme v rmci slovglitiny upriamovali pozornos na slovn zsobu, kde
angloameritina vytla domce vrazivo, prpadne roziruje dvnejie prevzat
a teda zdomcnen anglick vrazy do oblast, obhospodarovan predtm z
domcich zdrojov.
Jestvuje vak aj oblas, kam slovglitina prenik takreeno plazivo a nebije tak
do o, lebo vetky pouit slov s slovensk, slovglick je vetn skladba.
Niekoko prkladov:
Ak mte prirodzen sklon k trpeniu sa nad kadou malikosou odznelo
v BBC 19/11. 2002.
Na vyntenie si plnen... takto krkolomne referovala stanica Twist o svojom
spore so Slovenskmi telekomunikciami 25/9. 2002.
Presvedi o potrebe dodrania subov odznelo na Slobodnej Eurpe 4/8.
2003, lebo presvedi, e suby treba dodriava, znie zrejme prli
kuchynsky.
tek od slovesa
Vetky tri prklady sa vyznauj spolonou rtou, ktor charakterizuje koen,
komisn, toporn vyjadrovanie, zahniezden u ns od dvnych dven
prostrednctvom raksko-uhorskej kancelriny s jej Zkazmi kladenia oha,
zkazmi fajenia a pod., lebo obyajn zkaz rozklada ohe i zkaz faji
vrchnosti zrejme neznel dos autoritatvne.
Domnel nedostatok autority pri pouvan "normlnej" rei je vak iba polovica
zdvodnenia. Druh spova v tom, e germnske a romnske jazyky maj v
sklon budova vety cez podstatn men a spodstatnen sloves, prpadne s
oporou pomocnch slovies, ne jazyky slovansk, kde aktvne sloveso vetu ah
a dva jej dynamiku, ak neslovansk eurpske jazyky dosahuj zloitejie a
inmi cestami.
Dnes na tto raksko-uhorsk tradciu koenho vyjadrovania plynulo
nadviazala slovglitina. Tu vak neerp z tradcie angloamerickej radniiny
t sa, naopak, usiluje svoje prkazy a zkazy formulova "udsky", zave
dokonca so ibalskm potmehdstvom, take namiesto vhranho
Nepovolanm vstup zakzan sa mete stretn s hunctskym Ak nemte o
robi, nerobte to tu.
***

Napriek tomuto antiformalizmu tendencia budova na podstatnch mench a
spodstatnench slovesch v angloamerickej tylistike z uvedench dvodov
dominuje (slovglicky by sme povedali ostva dominantn), a to, o znie po
anglicky prirodzene, v slovenine znie koene, ako dosveduj hore uveden
(nie horeuveden) prklady, ktor sa tak ahuko daj ulovei, e to pokojne
nechajme na itatea.
Radej uzavrime prkladom z kruhov, kde by sme akali, e formulan
vybrsenos bude st na poprednom mieste. Na oslave 70-tych narodenn
prekladatea z bulhariny Emila Kudliku predniesol prejav Pavol Jank, kde sa
medziinm blysol perlou, e ide o kultrnu prleitos, ktor je vhodnou
prleitosou na pripomenutie si... (Devn, 5/8. 2003).
Nu, ke takto terorizuje rodn sloveninu predseda Spolku slovenskch
spisovateov, o u potom chcie od novinrov a politikov, ke via na seba
haldy podstatnch mien a spodstatnench slovies, len aby sa vyhli normlnemu
slovesu. Kurn-opa, preo vlastne?
14/2006
Ke zvrat prelejeme do kadluba inej rei

...hnutie Nemeck kresania... odmietlo dokonca Star zkon ako ,nemorlnu
histriu idovskch handliarov s dobytkom, pe Bojovnk v zaujmavom
prspevku Kaz proti Hitlerovi (. 7/2006). Tu meme jazykovo zavha.
Kee biblick Izraelci ili prevane v pastierskej kultre, ned sa vyli, e t
tzv. Nemeck kresania mohli naozaj ma na mysli handliarov s dobytkom.
Pravda, s vnou vhradou, e zhadzovan spotvoreninu handliar slovenina
nem u ani v hovorovej rei, nahradil ju keftr. Natska sa vak vonej, ale o
to pravdepodobnej vklad. Dnes Kuhhandel u neoznauje obchodovanie s
dobytkom, ale predovetkm vmenn politick alebo podnikatesk akt, ktor
neberie ohad na etiku, iba na to, o sa z neho d vytc. Kuhhandel je v tomto
zmysle ako uit na nau dnen predkoalin situciu, ke strany zvauj,
ktor spojenectvo bude pre ne najvhodnejm politickm keftom. Toto
vznamovo bohat zzemie dehonestujceho slovnho spojenia mali zrejme na
mysli antisemitsk Nemeck kresania, a prve ono sa z handliarov s dobytkom
vytratilo.
24/2006
Ako velijako vznikaj udia

Podlieha to vvinu. Zsluhou kresanskej prudrie vznikali udia po stroia s
pomocou bocianov. Ani nie tak dvno sa dospelo k zveru, e ich v rmci
otvorenej vchovy predsa len radej nechme vznika prostrednctvom sexu.
(Prslun -lgovia by sa s takou lapidrnou formulciou dnes asi u

neuspokojili, trvali by na sexulnych aktivitch.) Prili vak aj alie formy.
Dnes udia vznikaj u aj s pomocou skmavky a inch technk, a iste prde as,
e v stopch ovce zan klonovanm vznika aj udia (pri pohade na niektorch
initeov m lovek dojem, e v tajnosti sa to vlastne u deje). Vetky tieto
techniky maj osi spolon udia takto vznikaj zo zrodku a na svet prdu v
podobe novorodeniat.
Prekladateom vak udia vznikaj rovno dospel. Tak v poviedke Sergeja
Dovlatova Zbyton pod rukami Ivany Kupkovej vznikla Galina Arkadievna
prakticky z nioho. Mono poda zkona zachovania hmoty. (Rdio Slovensko,
24/1. 2006.)
To je aspo fiktvna postava. Teodorovi Krikovi vak v bsni Jevgenija
Jevtuenka Len aby z toho nieo nebolo vznikol v letiskovej hale sm Ernest
Hemingway (Rdio Devn, 20/6. 2006)...
Zhada takchto vznikov je v tom, e rusk vozniknu sa v prvom rade sce
naozaj zhoduje s nam vznikn, ale znamen aj velio alie zrodi sa,
vynori sa, zjavi sa, zs (na um), nasta. Je teda z oho vybera. Hemingway
sa v hale samozrejme vynoril i zjavil. S Galinou Arkadievnou je to zloitejie.
Dovlatov tu prekladateovi narafiil pascu prostrednctvom slovnej hry, ke
vznik najprv spojil s vynorenm, aby hne nato udrel na strunu inho vznamu.
Takto nstrahy u vyaduj pohra sa s textom, smerova k cieu okukou, a to
d zave fuku. Najhorie, ke si prekladate nstrahu ani len nevimne.
13/2007
o nastvra korektra zave aj v esko-slovenskch vzahoch

Tentokrte eny, ale mum nebrnili. Tak znie titulok eskho prspevku
(Mosty . 10/2007, str. 13), kde sa slovenina perom korektorky chytila za pasy
s etinou. Vntila toti slovensk koncovku slovesu, kde etina ete po
starom rozliuje gramatick rody pri muskom mkk i, km pre ensk
ostva pri ypsilone. Slovenina si na to kedysi potrpela tak isto, no jazykov
reforma usdila, e toto rozliovanie pucim iba komplikuje ivot a pridva
hrbok1 v iackych zoitoch, na komunikanej presnosti vak ni nepridva a
vo vslovnosti sa beztak nerozliuje, take toto skalie zruila. Odvtedy si aj
mui, aj eny sce jednostaj v nieom brnili, ale do gramatiky sa to u
nepremietalo.
etina vak ostala pri zauvanej forme, a tak Slovenky Slovkom vo veliom
brnili, prekali at., ale eky echom brnily, nedoply a pod. Autorka
to urite tak aj napsala, ibae pri prechode cez korektorsk sito esk sloveso
zosloventelo nech mi pani korektorka tento erstvo upeen novotvar strpie
ri.

Iste ctite, ak som voi korektorkm (a korektorom) nabrsen. Mm aj isto
osobn dvod napr. im zazlievam, ke moje rodn meno Pavel iniciatvne
menia na Pavol, lebo na Slovensku je to tak. Robievaj to asto a s obubou.
Pritom je jasn, e bez ich priinenia by vetky tlaoviny vyzerali (po esky
vypadaly) hrozne a pre mnostvo chb by sa itateovi jarabilo v oiach.
Slovom, korektra je neodmysliten ohnivko na ceste od vzniku textu po jeho
konen tvar v podobe novinovho stpca, knihy a hoci aj jednoduchho letka.
Ide len o to, robi ju citlivo, so znalosou veci a nikdy nie mechanicky. A
najm vedie, kde leia hranice korektorskch kompetenci.
***
Tu mierim na podstatnejiu anomliu vchodiskovej vety ne poslovenenie
koncovky, toti na iarku pred ale. Je to tak labikrov povera, e pred ale a
e patr iarka, a basta. Samozrejme, e zva patr, no ke sa zahadte na
inkriminovan titulok, jasne vidte, ako iarka vetu ochromila. Znefunknila. A
oi kole, ako ta nepatr, tak ako by nepatrila pred vak, ktor sa s ale v tejto
funkcii vznamovo kryje a asto sa v nej striedaj.
To ist plat o e, pred ktor korektori desaroia vrali iarku hlava-nehlava,
lebo pred nm iarka mus by. Pritom sa proti tomu brilo plno zvratov a
slov, kde iarka zabjala zmysel vezmime len stle iv hovorov elipsu ja
e... (ja e si doma, ja e si spala...) Ten konflikt vyhasol, Krtky slovnk
slovenskho jazyka u dlho uvdza rad hovorovch spojen typu tebe e je o?;
len-len e; div e, ba registruje e aj ako uvodzovaciu asticu na zaiatku vety
e sa nehanb; e mdro vykon.
Autori slovnka to fakt mdro vykonali, no bezmylienkovit, mechanick
rpanie do cudzch textov zato nevyhynie, o svet svetom stoj. Prinajmenom
na Slovensku, kde stle patr k benej praxi poklada autorsk text za polotovar,
s ktorm me kad naklada poda svojej ubovle.
1
A ete aj do tejto polemiky napriek jej tonosti zaalo kladn korektorsk pero, ke hrubku (teda hrub
gramatick chybu) pretransformovalo na hrbku (ie rozmer prierezu). Pozn. autora.

Romboid
4/2004
Budeme viac imnnej?

K najnpadnejm posunom pod tlakom angloameritiny patr naruen vzah k
stupovaniu prdavnch mien. V slovenine, podobne ako v rade alch
slovanskch jazykov, sa odjakiva stupuje v rmci jednho slova. V druhom
stupni sa tvaroslovnou obmenou z vekho stane v, a z neho predponou tret
stupe najv. Tak vyzer pravidlo vnimky na om vea nezmenia.
V angloameritine vyzer pravidlo inak. Stupuje sa jednak v rmci slovnho
celku, ako prve pri naom vek big, bigger, biggest. Spravidla sa to tka
zkladnho slovnho fondu. Prevane sa vak stupuje dvojslovne
ekvivalentom nho aktvny, aktvnej, najaktvnej bude tak active, more
active, most active.
Tto dvojslovn forma tvor vchodisko pre slovglick stupovanie, ktor
potom vyzer takto: Slovci s viac citliv na... povedala Austrlanka v
spravodajstve slovenskho rozhlasu 10/10. 2002. Z takchto st to m svojsk
pvab. Lene tak hovoria a pu aj Slovci, pokia s s anglitinou v
kadodennom styku a kto z pcich, najm novinrov, nie je? Tak vznik
doslovistick slovglick stupovanie: Jednm z najviac viditench dsledkov
zloinnosti... (BBC 30/5. 2002); o je viac nebezpen vojensk akcia alebo
neinnos? (Slobodn Eurpa 4/9. 2002 v vahe o Irku); Slovensko me by
viac aktvne (Slobodn Eurpa 9/10. 2002).
Vyskytuje sa vak dokonca aj podoba, kde skrenie slovglitiny so sloveninou
vedie k redundancii: m vyiu mzdu... vydavatestvo pracovnkom ponkne,
tm viac s novinri voi podplcaniu imnnej (Frum, orgn Syndiktu
slovenskch novinrov . 10/2003). ohosi je tu navye.
Kozachka Zalk Zporoie

Celosvetovo sa tlak angloameritiny presadil v oblasti firemnch znaiek a
zemepisnch i inch pomenovan. Poda vetkho kad o len trochu
gramotnej vie aspo trochu ta po anglicky. Toyota i Yamaha mlokto
preta inak ne Tojota, Jamaha. Pri Daewoo i Hyundai sa o tom d dvodne
pochybova. Pritom Tokio, Jokohama i Bombaj sotvakto nape v anglickom
prepise s u ns rovnako doma ako Par i Brusel. Firemn znaky sa v
slovenine takto ako udomcnia, ich angloamerick "vizul" na kadom
vrobku a reklame tomu vdy bude brni.
Zaujmav, e sovietska ekonomika aj v ase, ke bol ZSSR ete
supervemocou, mlky uznvala superioritu tej "zpadnej", o kadodenne
dosvedovali tisce Moskvichov, prehajcich sa po mestch socialistickho
tbora.

Angloamerick prepisovanie cudzch mien sleduje chvlyhodn cie poskytova
itateom, ktor s v anglitine doma, grafick obraz, ktor vslovnos o
najviac pribli pvodnej zvukovej podobe. itateov vetkch ostatnch
jazykovch okruhov to spravidla inne zavdza, a tak napr. cel svet oddvna
pozn Allaha a dnes u aj palestnsky Ramallah, hoci to koncov h nie je ni
in ne de, ktorm angloamerick transkripcia nedisponuje a nejako ho mus
vyjadri. Vsledkom je, e Allah je dnes, okrem moslimskej civilizcie, kde je
doma, a tej angloamerickej, ktor vie prepis vcelku sprvne vyslovi, fakticky
premenovan, take nejak All by velikde vyvolval div. U ns rozhodne.
A o t Kozachka Zalk Zporoie? Takto uviedol Teleplus v programe na
9.10.2002 basketbalov zpas ien. o znamen Zporoie, vie na Slovensku
asi vina. Zalk??? A Kozachka, to po pretan tchto riadkov uhdne asi
kad. Ale nie je to udn, ke redakcia zjavne z anglickho textu prepe
Zporoie po naom, a Kozachku nech v podobe Moskvicha? Ma vak v
slovenskch textoch u ni neprekvap. A vs?
5/2004
o mem pre vs urobi?

Ke dnes vojdete i zavolte na hocak rad, intitciu, banku i podnik, ktor
na seba dria a chc stoj o stoj by svetov, zdvoril a prevane bezfarebn
hlas sa spta: o mem pre vs urobi?
Nie je to ni in ne otrock prenos anglosaskej zdvorilostnej frzy What can I
do for you? Formalizovanho zvratu, ktorm slun lovek reaguje, ke sa
naho niekto s niem obrti. e by sme u ns takto formalizovan vraz pred
nstupom slovglitiny neboli mali, take sme v rmci sebacivilizcie museli
kupova inde? Samozrejme e mali, dokonca na vber - m poslim?, o sa
bude pi?, elte si? o si prajete? a podobne. Nie s si rovnocenn, kad
variant m vlastn vu a prchu.
m poslim? je isto formlne. Zdvoril, ale neosobn, srdenos i ochotu
mu me doda iba tn hlasu alebo mimoslovn komunikan gesto. elte si?
srdenos i ochotu prakticky vyluuje, na to je prli odmeran. o si prajete?
akoby u inherentne obsahovalo nevrlos, nechu v zmysle o otravuje?
Naproti tomu o sa bude pi? m prvky srdenosti a ochoty u zakdovan,
vymaza ich me iba komisn tn i odmeranos v geste, ironick smev a
pod., lene takmito mimoslovnmi prvkami sa d zmeni vznam ohokovek,
nie iba zdvorilostnej frzy.
***
Mme teda v slovenine hojnos formalizovanej frazeolgie, spajcej ten ist
el, dokonca v rznych variantoch a odtienkoch. o vedie k ich vytlaniu
slovglickm doslovizmom? Samozrejme v prvom rade mda, mnia v rmci
celosvetovej rozpnavosti anglitiny, priom u ns trochu evokuje aj

kocrkovsk pechorenie len aby sme v hanbe neostali. pln zhodnos tohto
stereotypu dovouje vak podozrieva, e me by aj vplodom z kuchyne
rozmanitch kurzov na tmu, ako sa uplatni, niekam to dotiahnu. Ba dokonca
plodom vntropodnikovch kolen, ktor uruj pravidl styku s verejnosou a
robia formuly zvznmi. Dos to pripomna elezn zkon prvej totality, ke v
kadej radovni viseli npisy N pozdrav je Na str!, ktor si t druh
pretransformovala do podoby N pozdrav je Prci es!
Neijeme u v totalite, ale meravos, stereotypnos a takmer na odiv stavan
neosobnos formulky o mem pre vs urobi? tie naha strach svojou
strojovosou a a zave aj strojenosou. Akoby to ani nehovorili udia, ale
roboty, umel inteligencie z uskutonenej sci-fi.
Ten pocit spoluvyvolva nemotornos slovenskej podoby podmienen
jazykovou odlinosou. Formalizovan What can I do for you?, zloen zo
iestich jednoslabinch slov, ktor vslovnosou splvaj do jedinho, idelne
vyhovuje elu. o mem pre vs urobi? nijakmi vslovnostnmi arami
neprestane by neskladnou pslovnou vetou, ktor umelosou bije do o alebo
trh ui.
Zo slovenskch ekvivalentov vyjadruje neosobnos a odstup spojen s
korektnou ochotou strun m poslim? Niekto by mono namietol, e
vyjadruje aj neiadci prvok podriadenosti, hoci Petrovi Karvaovi sa pri slove
sluby otvral n vo vrecku, lebo mu vyjadrovalo skr prvok nadriadenosti.
Napriek takm deformcim vak cel modern spolonos stoj na slubch,
services, Dienstleistungoch, tak trochu v zmysle ten um to a ten zas tohle.
Ibae dnes stavia na ztovatench polokch, ktor trvaj na rovnosti medzi
dal a m da, take susedsky nemeran a neven stretovosti i ochota ich
nezaujmaj. Pokia nehadia obsluhovanho zrove oklba.
***
Take o mem pre vs urobi? Prosm vs pekne, ni pre ma nerobte, a ak
sa spomedzi mutantov chcete vrti medzi ud, ulovete sa. Alebo
reslovakizujte...
Trning a mting
Ak sa anglitina rozpna do inch re v prvom rade cez vytlanie domcej
slovnej zsoby anglickmi vrazmi, kde cieom je dokazova svetovos, v
druhom rade nastupuje rozirovanie vrazov u zauvanch na oblasti, kde sa
predtm nepouvali. Dva typick prklady predstavuj trning a mting, ktor
sa z anglitiny rozrili do sveta aj k nm dvno. lo to ruka v ruke s
rozirovanm portu a masovch politickch hnut, a obidva vo svojej
pecifickej oblasti a funkcii dvno zdomcneli.
pecilne trnovan lektori (Orbis pictus, nborov letk na kurzy anglitiny).
Irk trnoval teroristov z Al Kaidy (Rdio Slovensko, veern sprvy
26/9.02), v obmene aj Slobodn Eurpa 8/10.02). Americk armda trnuje

novch... pomocnkov na vyhadvanie napnch mn - vely (Devn,
magazn Premeny 18/4. 2003).
Ako vidie, trning a trnova sa z oblasti portu, kde dvno zdomcneli, ri
do novch oblast, kde doteraz dominoval vcvik, prpadne vuka i kolenie.
Vojaci vdy prechdzali vcvikom, nie trningom, pedaggovia a in odbornci
i posluchi kurzov absolvovali spravidla kolenie, pri iakoch a uoch sa
hovorilo o vuke. Ke si dstojnk Ztopek vzal na povel vojensk tvar, lo o
vcvik, a ke sa olympionik Ztopek vydal na tra a nelo o preteky, trnoval.
Slovom, oblas portu bvala od ostatnch oblast terminologicky presne
odlen. Dnes pod tlakom anglitiny vetky splvaj.
***
Podobne s mtingom. Donedvna sa takto oznaovali iba masov verejn
zhromadenia, inak nazvan aj tbor udu. Krtky slovnk slovenskho jazyka
(vyd. 1987) inak vznam mtingu tie nepozn. (Mimochodom, je mon, e
mting k nm v tomto vzname nepreiel z anglitiny, ale z rutiny, kde sa
zauval dvnejie ne u ns.)
Dnes sa pod tlakom anglitiny (rozhodne u nie rutiny) rozril na ubovon
stretnutia v politickej sfre, ako sved sprva na stanici Slovensko: V
Helsingore sa uskuton neformlny mting hlv ttov (31/8.02).
Ako al krok by sa malo uvaova o rozren do skromnej sfry napr.
dnen klkr by si o pr rokov mohol na sobotu o piatej dohovra mting so
slenou. Ale to mono nehroz, lebo rande je po angloamericky date,
formlnejie appointment. Ale ktovie ve ani anglitina nestoj na mieste...
***
Pri slovglitine ide o implantciu cudzorodch prvkov, ktor vyplva z
dominantnho postavenia angloameritiny vo svetovej komunikcii, ie
nevyplva z jej aktvnej rozpnavosti, ale z ochoty inojazynho prostredia
submisvne vytla domce vrazivo takreeno vo vlastnej rii.
Pri bratskch jazykoch ide o inak kaz ich niekdaj spolon zklad sa
vvinom diferencoval aj tak, e rovnako znejce slov postupne nadobdali in
vznam. Pri uvateoch, ktor bratskmu jazyku sce vcelku rozumej, ale
neovldaj jeho jemnosti, to vedie a vdy bude vies k mykom, ktor obas
posun vznam do absurdna, inokedy vyvolaj smiech.
Podbit tank
Dvojtdennk Bojovnk zslune a sstavne pribliuje itateom historick
podrobnosti protifaistickho zpasu a celej druhej svetovej vojny. Prirodzene sa
v tom asto opiera o zahranin materily v pvodine. Tak sa stane, e "tankisti
oboch bojujcich strn vyskakuj... z horiacich strojov, prirodzene, pokia
podbitie svojho stroja preili..." (Ervn Pauliak: Bitka pri Kursku 3, Bojovnk .
16/2003).
ako si predstavi, ako niekto podbja tank, ke sa pozrieme do slovenskch
slovnkov, lebo tam njdeme iba dva vznamy: podbi (ie podrazi) topnky,

a dermi vpravi nieo pod nieo (podbi podvaly kamenm). Ke sa pozrieme
do rusko-slovenskho slovnka, njdeme v om vak pri podbjan nie dva, ale
dvans vznamov. S medzi nimi aj obidva slovensk, ktor sa do nho
kontextu hodia ako Pilt do krda deviaty vak hovor o zostrelen, zsahu,
vyraden vstrelom...
ena ako predmet rozkoe

Tak toto musel poveda riadny macho (a i u mao?) alebo niekto, kto tak
prstup mieni kritizova. A emancipkm viem, e tak slovo, na rozdiel od
neminy, nemme, ale nie je to koda? Jula Satinskho by urite poteilo.
Slovom, emancipkm by sa pri tom mal otvra n vo vrecku pokia ho tam
teda nosia.
Vrok odznel v ptavom rozhlasovom psme venovanom ivotu a dielu
vznamnho ruskho akademika, svetovho jazykovedca Viktora klovskho
(Juraj Kulk: Energia omylu, Devn, 16/4.2003) v tejto podobe: "ene otvraj
brny do snemovn,... ale hadia na u ako na predmet rozkoe."
Eroticko-vlastncky podtext tu bije do o. Slovnk ns vak pou, e rusk
rosko znamen prepych, luxus, ndhera, ie so slovenskou rozkoou nem
ni spolon. A klovskij teda nemal na mysli podtext eroticko-vlastncky,
maovsk, ale socilny enu ako prepychov bbiku, luxusn kus rodinnej
vbavy, podiarkujci muov socilny status, vznam postavenia.
Ale z oho by tunel jazykov sup, keby mu klady jazyka obas nepodhodili
takto lahdky?
6/2004
klady bvaj viacstupov. Najnpadnej, ale, paradoxne, najmenej
nebezpen klad bva plodom individulnej neznalosti originlu. Najmenej
nebezpen, lebo nehroz kontamincia. Tak sa naprklad do prbehu z
advoktskeho prostredia dostane mecen ako Pilt do krda a nik nepochop,
odkia sa vzal, lebo nijak mecenske "aktivity" nevyvja.
Sme v satire Bohdana Ihora Antonya pod nzvom Politik, ktor preloil Ivan
Jackanin a vysielala stanica Slovensko 17/2. 2004. Star politik tu diktuje
mladej sexretrke prejav, preruujc diktt "haraenm". Tento neologizmus sa u
Antonya samozrejme nevyskytuje, ale ke to tak sadne, ako odola... Zato sa
tam vyskytuje Chytala slov, ktor chlili sta mecena, a mecen potom
poletuje vzduchom ete x-krt, nik neuhdne, preo, a ani prekladatea, ani
redaktorku to zrejme nedrglo. Dovtpi sa iba ten, kto vie, e panie mecenasie
znamen v potine, v ukrajinine a mono aj v inch slovanskch jazykoch
jednoducho pn advokt. Mono u nadobudlo trochu starosvetskej patiny, ale
pouva sa zato ete pouva. V Antonyovch asoch zrejme ani patinu
nemalo.

***
Ani mechanick preberanie ustlench spojen z etiny do sloveniny, kde
nemaj o robi, nie je vemi nkazliv, lebo preap bije do o ako napr. v
spojen vidie a do advn (a do ledv, teda a do aldka Film.sk, 5/2003,
prloha), prpadne viedla si pri tom dobre (Slovensko, prehad zahraninej
tlae, 27/11. 2003). Obzvl ho obubuj portov rubriky ako ukazuje
titulok Kapusta vyzrel na rodkov (esk vyzrl, Sme, 8/11. 2003).
Nezasahuje toti truktru i skladbu jazyka.
Najzhubnejie je preto ndorov bujnenie spodstatnench slovies v spojen s
pomocnm slovesom, charakteristick pre germnsku i romnsku vetn stavbu
a spojen s tekom od aktvneho slovesa ako jadra vetnej stavby, prznanho
pre slovansk jazyky. Prklad: "Faktom je, e sme obaja u trochu pristar na
vzjomn trpenie sa." (Z knihy Nicka Hornbyho Vetky moje lsky v
preklade Milana Grfa Devn, 3/5. 2004). Pre takto tylistick obludnosti je
prznan, e gramaticky vetko sed, ibae to nie je slovenina, ktorou by
hovoril "normlny lovek", hoci do st sa to vklad prve normlnemu loveku.
Akoby normlne sloveso verejn komunikcia u pokladala za neist,
nedstojn vimnite si, ako dnes u mlokomu nieo preka, zva mu je
na prekku.
Roky vak prekvit a ri sa alia slovglitinov obludnos, e sa veta namiesto
cez normlne aktvne sloveso montuje z prechodnka spojenho s pomocnm
slovesom. Sta zbystri ui a zistme, e prechodnk sa stva normou, km
aktvne sloveso pomaly priom. Nasledovn prklady pochdzaj zo
Slovenskho rozhlasu za obdobie od 7. do 12. mja 2004, teda za menej ako
tde.
Aj preho je tto sprva prekvapujca povedal posk minister obrany
Szmajdziski o svojej dajnej nomincii na prezidenta (7/5., Slovensko, rann
sprvy).
Prezident Bush bol neprjemne prekvapen (10/5., Slovensko, rann
sprvy).
To je a prekvapujce, ako... Gustv Murn (11/5., Devn, magazn Premeny).
Vina jeho kolegov... bola prekvapen (12/5., Slovensko, rann sprvy,
informcia o americkch vojakoch v Irku).
...nie je nijakm prekvapenm (12/5., Slovensko, sprvy).
Preto nie je prekvapenm, e... (Kino-Ikon, . 2/2003, str. 54), aby sme
neostali iba pri rozhlase.
***
Teda es prekvapen v prechodnkovej i spodstatnenej podobe za es dn len z

toho zlomku masy, o ktor sa lovek nhodne potkol. Nikoho u ni
neprekvap, vetko je prekvapujce alebo je prekvapenm.
Prekvapovalo by vak, keby sa to obmedzovalo iba na prekvapenia. V
publicistike predsa letia aj in sprechodnkovaten sloves. Koick magazn

Domino, 8/5.04 na stanici Devn, modertorka Ivana Jachymov venovala
Medzinrodnmu vetrhu detskej knihy v Bologni. Partnermi rozhovoru boli
dvaja astnci, spisovateka Jana Bodnrov a vtvarnk Milo Koptk.
Povedali vea vec, ktor stlo za to pou, keby nie ten slovglitinov smog:
Bodnrov To, e som tam nala tri slovensk kniky, to bolo vemi
poteujce.
Koptk: Nie vdy bola tto kvalita dostaujca. ...obrovsk monosti
uplatnenia sa.
Ako vidie, nehovoria tak iba redaktori tlaen termnom. Hovoria tak
spisovatelia, vtvarnci, slovglitina presakuje i presiakla do jazykovho
povedomia nie iba efemrnych elt, ale aj majstrov formujcich dnen a
zajtrajiu jazykov tvr Slovenska. Akoby si udia, len o vstpia do verejnho
priestoru mikrofnu a kamery, kde z podstaty veci vldne in modus rei ne v
skrom, zrove natiahli glotov rukvy kancelriny, ktorou sa pu rozsudky,
posudky, vnosy a nvrhy zkonov.
To, e tak hovoria spontnne, bez monosti po sebe redigova, nie je
poahujca okolnos aha, prvnick formulka-skamenelina z advoktskych
i sdnych spisov. Naopak, je to dkaz, e takto formulcie Slovkom verejne
innm schdzaj na um ako prv, u zakdovan. Nie "zagnovan", take si to
museli nadobari cestou z domova na frum aby sme poukzali aj na opan
extrm staromilcov typu prof. Jna Mihla, ktor ete v 60-tych rokoch
vyhlasoval, e tlaenica nie je stisk, ale iba suka z tlaeniny (ie modrotlae
Pravda, 7/6.1967, recenzia knihy Maxima Gorkho Klim Samgin).
***
Proces slovglitinizcie i obyajnho skomisovania sloveniny vo verejnom
priestore sa mono ned zastavi, ale to ete neznamen, e proti nemu
prestaneme bojova. Tak akosi to Werich povedal o hlposti...
7/2004
Zave sa tlak anglitiny prejav tak drasticky, e bez znalosti anglitiny ako
rozlti, o om je re. BBC sdli v Londne, kde takto tlak patr k veci, a tak
ke nm 8/4.2004 ponkla hlavolam ie pucle v podobe rezortnch kasn,
prijmeme to s pobavenm pochopenm. Ke sa vak dozvieme aj zo
slovenskho rozhlasu, e "sudcovia nemohli prehliadnu (Ali Imronovu)
vznamn lohu poas atenttu na turistick rezort Kutta" (Slovensko, Michal
Rybansk, Prehad zahraninej tlae, 19/9. 2003) vidme, e sa al slovglick
absurdizmus preniesol aj na domcu pdu...
Odkia autori takto rezortn kasno i turistick rezort asi vypriadli, ke
rezort v slovenine naozaj neznamen ni in ne odbor, oblas psobnosti
ministerstva, orgnu i intitcie? Resort m v anglitine viac vznamov
toite, vchodisko, prostriedok, verejn priestor, kpen i rekrean
stredisko, intancia... ale, ako na potvoru, odbor i rezort nie. N rezort

pochdza toti z francztiny a zjavne sme ho ako administratvny termn
prevzali cez neminu v rmci raksko-uhorskej pragmatiky. Z ponknutho
vberu ekvivalentov vak vysvitne, o o vlastne ide o kasna v rekreanch
i kpench strediskch, resp. o turistick stredisko. Kto na to vak m
prs, ak nevie anglicky?
***
Naproti tomu ke tame Don Quixote (Teleplus, 31/8.2003), vieme jasne, o o
ide, len sa ukrnieme, ako mohlo tak osi prejs redaknm sitom. Anglitine
sa prvom pripisuje, e rozdiely medzi napsanou a vyslovovanou podobou s
privek. Zato jej musme pripsa k dobru, e spolu s rutinou, francztinou,
srbinou, chorvtinou (a mnohmi almi jazykmi) zdrazuje prioritu
hovorenej rei pred psanou podobou jazyka takm prepisom cudzch slov a
mien, aby si ich doma mohli preta zvukovo o najvernejie.
Slovom, id na to demokraticky, na rozdiel od nho elitrskeho zu, ktor
predpoklad nleit vzdelanostn rove, no v praxi neraz vedie ku komoleniu,
ktor sa potom stva predmetom vtipu i povenho uchechtnutia. Slovensk
Don Quixote do tejto kategrie rozhodne patr.
Vrme sa vak k Donovi Quixotovi v anglitine. Pvodnho panielskeho
Dona Quijota by Anglian asi pretal Don Kiote, a to sa jeho zu priei.
Priom pri Quixote ide zrejme o transkripciu historick, lebo dnes anglitina
nae ch pe ako kh (Khalil, u ns Chall). Mono stoj za zmienku, e x
znamen nae ch aj v azbuke, hoci svis s anglickm Quixote je iste nhodn.
***
To s tzv. hrubky, ktor mu sli ako vstran i komick prklady. Sotva
sa vak rozria, lebo s od systmovch vlastnost sloveniny prli vzdialen.
Z hadiska "plazivej" transformcie sloveniny na slovglitinu s relevantnejie
prklady, ktor nepociujeme ako cudzie, ba ony cudzie vlastne ani nie s.
Slovglitinov je iba narastajca frekvencia, ktor znamen postupn posun,
vytesnenie synonm a teda vychlenie z rovnovhy. Vraznm prkladom je a
rakovinov bujnenie citlivosti, neraz v oblastiach, kde je skutonej citlivosti
pramlo. O procese, ktor je pre nich citliv, hovoril minister Pavol Rusko v
BBC 8/6.04 rno (v svislosti s vkupom pozemkov pod automobilku KIA).
Dohoda o Irku bola uzavret ohadne citlivch vojenskch operci (rdio
Slovensko, 9/6.04, poludajie sprvy). Informcie o klientoch, zmluvch,
transakcich at., ak nemaj s na verejnos, bvaj zsadne citliv, nijak in.
Je to doslovn prevod anglickho sensitive, v angloamerickej sfre takto
zauvanho, pre ktor vak njdeme na tento kontext aj v najmenom anglicko-
slovenskom slovnku alie ben synonym: chlostiv, udovejie hkliv.
Tieto synonym vak z uvdzanho kontextu prakticky vymizli a ak toto plaziv
citlivenie bude pokraova, oskoro sa manelia in flagranti nezastihn v
chlostivej, ale v citlivej situcii...
***

Bizarn efekty vznikn, ke sa slovglitina, prichdzajca z nebratskho jazyka,
skri v tej istej vete s kladom bratskho jazyka. Literatra sce nie je o
vyriaovan si tov, ale predsa. (Krkov Dorota: interview s Michalom
Vieweghom, Sme, 26/5. 2004).
By o nieom, by o niom, to prevalcovalo rovnako sloveninu ako etinu a
nik im tto akvizciu u neodpra. Vladimr Just vo svojom Slovnku floskul
(Mal encyklopedie polistopadovho newspeaku, vydala Academia, Praha,
2003) oznauje otomovanie za nekorunovanho kra floskl,... symbol
jazykovej globalizcie a amerikanizcie. Preo by ho nemal pouva prve
Viewegh, kr eskho bestselleru? Pravda, on v rozhovore nielen otomuje, ale
hovor aj o vyizovn t, o slovensk novinrka prevzala aj s chlpami.
Lene po slovensky sa et ned vyriadi, vyriadi sa d byt, chata, kuchya,
nainci si ty odjakiva vybavovali i vyrovnvali, a keby sme li do udovej
dikcie, tak si prpadne aj zrezali rov, ale to by som Vieweghovi do st
nevkladal. Chcie vak od bestsellerovca (ke me by nobelovec, preo by
nie aj bestsellerovec?), aby nieo vyriadil, asi tie nem cenu. Ten na to m
lidi. Mimochodom, ako by ste to preloili do sloveniny, ak by ste chceli
zachyti aj intencionlne zabudovan gramatick nekonzistenciu? Zrejme preto
u ns prve v kruhoch, ktor jazyk ctia a aj ho ctia, stle prevlda cittov
prenos ma na to lidi, nejsou lidi...
8/2004
Kam a me siaha imunita voi rozhraniu medzi etinou a sloveninou,
ukazuje prspevok tyridsa rokov od procesu o Osvienime (Bojovnk, .
8/2004, prevzat z Nrodnho osvobozen). Neustle nm toti poletuje ttny
nadvldny, mechanick prevod eskho sttn nvladn, o sa u ns nikdy
nevilo ani okrajovo. Slovenina pre tto funkciu erpala z inch
etymologickch zdrojov, z ktorch vytvorila prokurtora, prpadne ttneho
zstupcu.
Subtlnejie, a teda o to astejie, bvaj na tomto rozhran potknutia typu
Vlda tak op preukzala svoju nekompetentnos a neschopnos, rovnako
ako prezieravos a aroganciu (Mosty, . 14/2004). esko-slovensk
dvojtdennk vloil tento vrok do st eskmu europoslancovi, lenovi
opozinej ODS, v Prehade zahraninej tlae.
Opozin poslanec samozrejme nebude vldnym opatreniam pripisova klady, a
nekompetentnosou, neschopnosou a aroganciou jej pripsal tri vrazn
negatva. Ako sa do tejto zostavy dostala prezieravos (inm slovom
predvdavos, schopnos sprvne odhadova budci vvoj), teda vlastnos
vysoko kladn?
esk dvojica predpn pro- a pe-, pre ktor slovenina v tejto funkcii nem
obdobu, sa touto svojou vlastnosou stva preastm (peastm) kameom
razu. Tak ako v naom prklade. Pezrav znamen poveneck, teda ni

sympatick, km kladn slovensk prezierav bude v etine prozrav. Tto
vlastnos opozin politik vlde urite nepripisoval pripsal mu ju a
slovensk prekladate.
Probrat, pebrat; prodat, pedat; prodlat, pedlat; proklad, peklad;
propustit, pepustit... S kadou z tchto a mnostva alch dvojc mus
Slovk zaobchdza ako s ekrazitom, kad m svoje pecifik. Niekde sa
vznam odliuje menej (probrat, pebrat), inde ostro (prodlat, pedlat), a
kto si ned pozor, potkne sa...
***
Zatia sme sa pohybovali v rovine publicistickch textov, ale to ist njdeme aj
v textoch umeleckch. Slovensk rozhlas uviedol asociane bohat rozhlasov
hru Kvty Legtovej Zajatec, kde autorka cez hodnotov hierarchie rmskeho
oldniera a barbara-zajatca obnauje kontanty konfrontcie civilizanch
vzorcov (Slovensko, 9/9. 2004). Preklad Damiana Vizra poskytuje poun
vzorce nie civilizanho, ale mechanickho prenosu. Tak oldnier na zajatcovu
neprjemn otzku odsekne: Do toho a ni nie je. Priam fotograficky sa spod
tch slov hne vynor: Po tom ti nic nen. Lene Slovk by tak nemotorne
nikdy neodsekol, m na to svoje jadrn a sen Do toho a ni a ani Riman
neme v slovenskom texte odsekn inak. Iba v rmci prekladateiny.
Za pozornos tu stoj aj stret silnch strnok a slabn dvoch tak blzkych
jazykov. Ak slovenina dvojice typu probrat, pebrat neme riei v ich
rovine a mus hada inde, tak zas etina tm, e sa nezaobde bez pomocnho
slovesa v kontextoch, kde slovenina no, strca na razancii. Do toho a ni
Po tom ti nic nen. o a do toho? Co je ti po tom? Ja e si to ty, ja reku e
si to ty J myslel, es to ty (jku es to ty u zava naftalnom), a pod.
Tu vidme skvel ukky hutnosti a razancie, dosiahnut elipsou pomocnho
slovesa, ktor je autentickej slovenine vlastn, km etina, vo veobecnosti
tak asne vlna a prun, tun t razanciu nedosahuje.
Mimochodom, presne tmto prenosovm mechanizmom sloveninu infiltrovala
u nevykoreniten floskula je treba, je potrebn, ktorou si fajta politikov,
novinrov, politolgov, vedcov at. zaplemenila jazyk, lebo strun treba
zrejme nie je dos nbl. Alebo in?
Z inho sdka je Rimanovo zafrflanie "Vae podnebie mi nepristane". V
originli nutne muselo st nesvd, ie neoso, neprospieva, ale aj
nesved. Kee sa vak prekladate s tm poslednm a najjednoduchm
rieenm neuspokojil a hadal in, naletel kladu jazyka a vybral si ten
najnevhodnej z monch ekvivalentov...
***
klady prinaj, istee, aj rozhrania k ostatnm slovanskm jazykom, o sa zas
len premieta do literatry. Pri prleitosti vydania prekladu knihy Pavla
Krusanova Uhryznutie anjela si redaktorka Ivana Jachymov pozvala na

celohodinov psmo rozhovoru s ukkami jeho autorku Ivanu Kupkov, ktor
vedie katedru translatolgie po slovensky prekladatestva (Devn, 13/3. 2004).
V sugestvnom texte sa optovne stretme so smrou a jedna z postv si
samovraedne preala hrdlov ilu. Hrdlo znamen v slovenine naozaj
zhruba to ist ako v rutine, ale vznamov rozsahy sa zauvali znane
rozdielne. A tak hrdlov sa v slovenine vyhranil ako odborn vraz, no nie vo
vzahu k ivm organizmom, km v rutine pokrva aj anatmiu a rad inch
oblast. Preto maj Rusi hrdlov choroby a hrdlovch lekrov, slovenina
vak choroby aj lekrov krnch. A tak aj krn ilu. Ba v tomto kontexte skr
tepnu, to ns vak vedie u na tenk ad, lebo v neodbornch textoch sa ila a
tepna zave zamieaj, hoci rozdiel je kov.
Prekladateka vak nerozliuje vdy ani tam, kde je rozlenie jasn, ako v
alom prklade so smrou: v smrti hrzol zem, nakoniec mal sta pln
piny. Ruskej griazi zodpovedaj v slovenine dva ekvivalenty pina a blato.
Ke si predstavme obraz umierajceho, ako hryzie zem (ktor sa mu v stach
miea so slinami a mono aj krvou), malo by by jasn, e ich nemal pln piny,
ale blata, zeme. Mimochodom, v kokch westernoch sme tali i pouli, ako
zastrelen zahryzol do zeme...
Ako vidie, k prekladaniu patr aj obrazn videnie... Ale vidie to?
9/2004
skalia, ktor pri preklade vytvraj sprbuznen jazyky, sa kvalitatvne lia od
skal pri preklade z jazykov vzdialench, lebo slovn jednotky, ktor zjavne
vyrstli zo spolonho korea, nadobudli diferenciciou in vznamy
prbuzn, ale aj celkom neprbuzn. Erotick kalambr, e rozbiera panienk
neznamen v Posku rozobera bbiku, ale vyzlieka slenu, je znmy.
Ponkam al, neerotick hlavolam: statek pynie koo wyspy neznamen,
e statok plynie (plva) okolo vspy, ale lo plva okolo ostrova.
skalia vak bvaj zva menej npadn a celkom nenpadn, lebo asto
skrvaj prbuzn vznamy, priom vak to ist slovo pokrva in smantick
pole a lodivodovi-prekladateovi to ahko ujde. V publicistike je to ben:
...prokurtori ubezpeili, e postupuj stroho poda zkona (Rdio Slovensko,
6/10.04, prspevok o ruskom Jukose). Stroh, stroho je v slovenine celkom
legitmne, a predsa tu nesed. Nijak slovensk radn ime, i u civiln alebo
vojensk, by nevyrobil vstrahu Zaklada ohe (pardn, Zakladanie oha)
stroho zakzan i peiatku Stroho tajn! Na Slovensku je vetko vdy a
zsadne prsne zakzan a prsne tajn! ie klad a skalie sa skrva v tom,
e stroh znamen v rutine normlne a bezprznakovo prsny, km v
slovenine odmeran, sen, a vznam prsny m iba prznakovo.
Pri spravodajstve, ktor sa neraz rob s jednm okom na hodinkch, sme
nchyln to druh primri. Na to ist vak naabme v literatre, a to aj u
renomovanch autorov. erstvo vydan kniha venovan tvorbe Daniila Charmsa

Makin zabil Kokina (Devn, 25/9. 2004) u dmyselnosou nzvu signalizuje
tylistick vynachdzavos autora a prekladatea Jna trassera. Napriek tomu
sa v nej potkneme o doslovizmy, jednoznane zroden gravitanm poom
ruskej predlohy. Ha, ak vek uhorky sa dnes predvaj v obchodoch
tmto sarkastickm ahom uzaviera Charms scnku i ske, kde Makin zabil
Kokina nadrozmernou uhorkou. Rukolapne tu vyta roky rusk Vot kakije,
ktor slovenina v tomto kontexte nikdy neprijme ako ha, iba ako znamenie
drazu, ktor vyjadr spojeniami typu aha ak alebo jednoducho tak, takto...
Aj spojenie loveka ni nespas... by sa v slovenine sotva vyskytlo v inom ne
nboenskom i mystickom kontexte, km v civilnom mu zodpoved
jednoduch loveka ni nezachrni... Znova teda ten ist hik vznamov
prbuznos verzus odlinos vznamovch pol. Lebo rusk spasatenyj krug
nie je spsny kruh, ale zchrann ps, a kto raz pobudol na bulharskch
plach, iste si spomenie, e tam na plavcov bdelm okom dozerali spasitelia,
po naom vak obyajn plavci...
Take ke autor prekladu v rozhovore na tmu Charmsovch textov vyhlasuje,
e "z prekladateskho hadiska to nebol, aspo pre ma, zvl vek problm"
(Devn, Literrne spektrum, 9/10.04), je to pravda len spolovice. Charmsove
texty sce samy osebe iste nepatria k tzv. ako preloitenm i nebodaj
nepreloitenm. Lene je tu to zkladn a vadeprtomn skalie prekladu z
prbuznch jazykov, ktor striehne za rohom kadej vety i zvratu. Kto chce tie
skalia ustriehnu, mus by stle v strehu. Prekladate zrejme vdy nebol,
podobne ako ten lnkr, ktor mal svoje Bu pipraven iba na pracke, no
fakticky pipraven nebyl, ako sucho kontatoval Werichov vodnk so svojm
potmehdskym refrnom jet ji mm schovanou...
***
Inak vyzeraj tieto zvislosti od predlohy pri neprbuznch jazykoch. Take ke
poujeme Nevedel, o m robi s rukami (Devn, 10/5. 2004, psmo o
franczskej spisovateke Anne Gavaldovej a jej poviedke Tento mu a tto ena,
preklad Gabriela Uhlrov), autenticky slovensk podoba Nevedel, o s rukami
(kam s rukami) spod toho doslovizmu priam kri. Tu ide o jednotlivos,
individulne pomyknutie. Nasledujce prklady vak nepredstavuj
jednotlivos, le zplavu, zamorenie cudzorodm spsobom myslenia.
... to nie je to, za o nai volii hlasovali (BBC, 6/10.2004). No o je dleit,
je... o je vak v tchto vobch skutone potrebn, je... (oboje BBC,
11/10.2004). lovek by si povedal o u, Slovci permanentne pohren v
anglickom prostred. Lene... Nie je to len krza v Irku, o znepokojuje
spojencov, ale aj... Toto u nie je z BBC, ale z Rdia Slovensko (26/9. 2003), a
kto zbystr ui, njde tento spsob vyjadrovania drazu na tanieri v naej tlai,
rozhlase i televzii dennodenne. Nevr (mj niekdaj profesor sloveniny mal
pre to avnatej vraz zverstvo) prestal by vnimkou, stal sa normou, ktor
kyno eleganciu, strunos a dynamiku, vlastn slovenine aj inm slovanskm
jazykom pri vyjadrovan drazu jednoduchmi posunmi slovosledu, v prospech

angloamerickho a vbec germnsko-romnskeho zu, ktor na to spotrebuje
cel vstupn vetu.
Toto ste chceli, Slovci? volval Raso Piko kedysi vo svojich pvabnch
pardich roduvernho ilinskho potentta, a keby v tom pokraoval a chcel
by in, mal by to zreformova o tak Toto nie je to, o ste chceli, Slovci!
Zamorovanie vak neprichdza iba ako vplod slovglitiny ten dojem vznik
iba preto, e anglitina sa stala svetovm esperantom a verejn priestor je do nej
cel ponoren, km in jazyky, budujce vetn draz podobne ako anglitina, k
nm prenikaj skr sporadicky. Je to teda iba tatistick otzka, km podstata je
zhodn. Tak Roman Brat vklad postave z pera paniela Juana Millsa do st
tento vrok: V Madride sme prv, kto s tm zaal (Devn, 10/10. 2004) A to
u nie je slovglitina...
***
Kto s tm zaal na Slovensku, to u sotva niekto zist. Ale e s tm sotva niekto
skon (a u vbec nie skoncuje), to sa zd skoro ist. Toto sce nie je to, o
slovenina potrebuje, ale lavnu nezastav. Zauva sa, udomcni, zapele, a o
desa-dvadsa rokov to nikomu ani nepijde, ako hovoria esi (a k omu sa
ani asto inpiratvny esko-slovensk slovnk z r. 1979 nepoksil njs
adekvtny, rovnako voajci zvrat). Podobne ako sa udomcnilo slovglick
kukuie vajce urobi tak (do so), ktor u celkom vytlailo niekdajie nask
urobi to, urobi nieo.
Do akej miery u zskalo domovsk prvo, zistme aj z najkompetentnejch st,
ke jazykovedec Dr. Jn Kaala, DrSc., v lnku o dleitosti jazykovej kultry
odpora jej zvyovanie slovami: Robme tak najm tm, e... (Teleplus, .
21/2004). Len pred niekokmi desiatkami rokov sa takmito vzbami hemili
zl preklady z anglitiny, no ete sme to pociovali ako otrock zvislos. Dnes
sa nimi hemia alej, ale u to nie je otrock zvislos, lebo vzba medziasom
zdomcnela. Globalizan kontext tento proces ete zintenzvuje a urchuje,
aj ke toto nie je to, o slovenina potrebuje. Ako vak vieme, proti vetru sa
velio ned. Ani vo vvine jazyka.
10/2004
Znova sa ukzalo, ako prax vdy predbehne teriu. Len v minulom sle som
ponkol cvin hlavolam vlastnej vroby statek pynie koo wyspy (lo plva
okolo ostrova), a u ivot ponkol ete razantnej prklad. Z prehadu
zahraninej tlae (Slovensko, 29/10.2004) sa posluch dozvedel, e "v Posku
je ovea ahie njs kandidtov na atraktvne stanovisko ne v Rusku".
Posk stanowisko sce me naozaj znamena aj to, o v slovenine tak, o
sa ahko zaujma, lebo ve zajtra ho meme zmeni, a ni. Napokon, kok
menia stanovisko len tak fi, pokia im to hr do kariet. Lene kontext ukazuje
na in vznam, ktor u slovenina nem na postavenie v zamestnan, a
kee postavenie atraktvne (a i lukratvne?), teda skr post. Post, nie

zamestnanie, lebo vimnime si existuje post ministra i generlneho riaditea,
ale nikdy post upratovaky.
Tokoto klad isto z roviny jazyka. Kontext vak odkazuje aj na zvanejiu,
filozofick rovinu novho, u netotalitnho newspeaku, zrodenho agresiou
neokapitalizmu a ksebehrabstva. Atraktvnos tu u iba maskuje to, o
lukratvnos s nevinnou otvorenosou priznva. U ns vak v tomto kontexte
zatia nekrauje atraktvnos, le prune adaptabiln a zdanlivo nekodn
zaujmavos km lukratvnos tisneme skr ta, kde sa do nej navame,
zave so zvisou v oku.
***
Slovom, zaujmavos. Zaujmav bvali knihy, filmy, udia, osudy. Niekedy sa
do zaujmavosti primieal prznakov odtienok ke Anglian nechce prejavi
neshlas s niem, ba dokonca to skritizova, uchyuje sa vraj k floskuli
zaujmav. Tak to tum stoj u apka...
Zaujmavosou je, e... to je len banlna floskula, ktor poletuje rozhlasom,
televziou i tlaenmi mdiami tak husto, akoby sa rojila. Naozaj zaujmavm
sa vak stane jej al, podnikatesko-keftrsky posun. Ke poujeme Dennk
Sme uverejuje zoznam firiem, ktor mohli zska zaujmav ttne zakzky
(Slovensko, 14/5. 2004), alebo ke tame vkon odahovej sluby by mal...
fungova celoplone, nie len v zaujmavch astiach mesta (Bratislavsk
noviny . 12/04), to je u kryptogram, zsterka ohosi nekalho, o nechceme
priamo pomenova, iba naznai. Slovom, eufemizmus, ktor predstiera, e
zmenou pomenovania odstrni aj pachy s priamym pomenovanm spojen.
Najm pokia konkrtnos zava aj alobou pre nactiuthanie.
Kam sa na n dneok hrabe aksi Alexandr Ostrovskij so svojm Vnosnm
miestom! V jeho spolonosti rodiaceho sa kapitalizmu s feudlnou tvrou bola
korupcia, najm t rodinkrska, pre naivn demokratick due sce nie osi
mravopoestn, rozhodne vak vinou sasnkov akceptovan ako zkon
odvekho behu sveta. To a t mrcha demokracia jej nasadila psiu hlavu
zlodu (esko-slovensk slovnk to preklad ako nevry, neprstojnosti,
neporiadky no uspokojili by ste sa s tm?), slovom, zlodu, ktor treba
tepa a odhaova, prpadne zameta pod koberec, poda toho, na ktorej strane
stojte. Jednou z foriem zametania je prve konotan eufemizcia namiesto
vnosn poviete zaujmav, a hne to neznie tak korupne i ksebehrabsky.
Ke ten eufemizmus potom prevezme aj druh strana, vznikne krsna tich
dohoda, spoloensk hra na tmu ve si rozumieme...
Napokon, eufemizmus ako princp sa stal zkladnou vyjadrovacou paradigmou
veku political correctness. Istee, ten vek ho nevynaiel, princp eufemizmu je
odjakiva sasou udovej psychohygieny, asto v spojen s humorom i
understatementom. Ke ech povie klepla ho pepka, je to sce to ist ako
porazilo ho i trafil ho ak, ale je v tom zrove humorn nadahenie,
filozofick odstup, priom kad zo zvratov m svoje pevne vymedzen miesto

a nedaj sa v socilnom kontexte zamiea. A ke sa Slovk spta spadol si z
jahody?, plat o tom zhruba to ist.
Hroziv tvr eufemizanej metafory je rovnako starho dta a postavi k stene
asi nebude ovea mladie ne vynlez strelnch zbran. No vimnime si, e tento
eufemizmus zelench mozgov, rovnako ako buriov i revolucionrov, stoj v
rovine militaristickho argnu, nie je intitucionalizovan. To a totalitn
reimy rozvinuli eufemizciu do vybrsenho systmu zastierania i lakovania
skutonosti aj intitucionlne z Orwellovho Ministerstva lsky i
nacistickch Endlsung a Sonderbehandlung sa eufemizmus ker u ako
systemizovan, pragmatizovan diablova maska smantickej manipulcie.
Z eufemizmov politickej korektnosti hrza takejto lebky so skrenmi hntmi
nevanie, ale predsa len... Nie je to ani tak dvno, mvali sme hluchch, slepcov,
hrbov, ernochov, Cignov, zaostal krajiny. Dnes sme ich
pretransformovali na nepoujcich, nevidiacich, telesne postihnutch,
Ameriania maj svojich Afroamerianov a my svojich Rmov, alebo, ete
krajie, osoby rmskeho pvodu. Jednodolrov denn mzda v niekdajej
zaostalej krajine sa premenovanm krajiny na rozvojov sce nezvi ani o cent,
ale lepie to znie. Neura ui ani niekdajch koloniztorov a dnench
globaliztorov, ani ui dnench rozvojovch domcich elt, ktor spravidla k
sebe hrab rovnako usilovne ako tie niekdajie cudzie. Aj zniovanie stavov
znie lepie ne prepanie i, nebodaj, vyhodenie na dlabu. Ibae o kedysi
bvalo nadvkou alebo posmechom Dr ako hluch dvere; o si slep?
ned sa do takejto eufemizcie dos dobre prenies, take urite sa na vs nik
neosop o si nevidiaci?
Slovom, neokapitalistick newspeak, aj ke neraz muiarami a masovmi
hrobmi, ostva zlokou zastieracieho manvru a neprestva ou by, ani ke mu
nonalancia d lakovn ndych humornho odahenia.
No ve si rozumieme...
***
Arzenl naej novorei povila novodob publicistika a politika na al stupe
eufemizcie, ke dvno zauvan zvrat otoila do protismeru, kde nikdy nebol.
Zretene to vystpi, ke sa veda seba stretne t ist vzba v protichodnom
vzname. Ameriania by mali pochopi..., tvrdilo spravodajstvo (Slovensko,
24/9.2004), zrejme oprvnene. Lene hne nato ohlsilo, e ktosi mal
poslancovi ponknu platok... In vtenci zas poda obaloby... mali
prevzia platok (Slovensko, 4/11. 2004). A do tretice Poda vsledkov
kontroly sa mal na jej peniazoch priivova jeden z lenov Dozornej rady
OLO. (Bratisl. noviny . 19/04, lnok Pre zaden Floreu sa nalo rieenie.)
udia si dnes zrejme neplnia zkladn povinnosti ktosi mal ponknu platok,
a neponkol; ktosi mal prevzia platok, a neprevzal; ktosi sa mal... priivova,
a nepriivoval sa. Nezodpovednos a lajdctvo, ak nie osi horie.
Pritom je tento novoreov eufemizmus zrove tekom od konkrtnosti, lebo
dajne alebo vraj pomenva vec jednoznanejie ne zahmlievacia novoreov

floskula. A u celkom bizarne vypli, ke autor obe vzby skri a navi na
seba, m vrok ete viac zrelativizuje: ...dajne mal Arganova uisti, e...
(Slovensko, 15/10.2004) poda vetkho teda dajne (uisti) mal, ale neuistil.
Ke k tomu pridme ete tret vznam vzby, je galimati doven:
Dnen TV duel medzi Bushom a Kerrym by malo sledova a 50 mil.
Amerianov. (Slovensko, 30/9. 2004).
Kreme by dnes mal vyhlsi, e pristpi ku Kjtskemu protokolu. (BBC,
30/9. 2004).
Tu u nejde ani o (ne)plnenie povinnosti, ani o relativizciu, ale o odhad
najbliieho vvinu. Nie e by jazyk nedokzal integrova aj ete zloitejie
homologizan a homonymizan truktry, pokia ich potrebuje. Tto floskula
vak vykazuje skr rty eufemizanho newspeaku ne vyjadrovacieho
obohatenia.
Take nm do tohto floskulizanho kolotoa chba u len novodob
Ostrovskij, ktor ahkm perom, plnm smantickch eufemizmov, nape
namiesto poctivo priznanho Vnosnho miesta novodob Zaujmav, prpadne
dokonca Lukratvne miesto.
1/2005
Vea prkladov slovglitiny, ktor torpduj jej inherentn dynamick ah na
aktvne sloveso ako jadro vetnej stavby, sme si v tomto serili u porozoberali.
Ak teda naabme na opak, vnimku, kde ideolgia nasad slovglitine uzdu a
nahrad natskajci sa internacionalizmus slovenskm vrazom, nutne zbystrme
pozornos. To predsa neme by len tak. Uvedomujem si vlastne len tto jednu
vnimku, ie unikt, take ak niekto pozn alie, najm konotane vdatn, je
tu so svojimi tipmi vtan. Podoba uniktu aj s podlom vysvitne z prkladu.
***
Samovraedn atenttnici svoje ircke obete obviuj zo spoluprce s
Amerianmi (Slovensko, Prehad zahraninej tlae, 3/5.2005). Lene oni ich
neobviuj zo spoluprce, ale z kolaborcie. Ako jedna z nemnohch
vznamovo funknch cudzojazynch vpoiiek k nm toto slovo neprilo z
angloameritiny, ale z francztiny zrodil ho odboj asti franczskeho udu
proti vlde vo Vichy, ktor spolupracovala ie kolaborovala s nacistami,
vrtane celho vldneho apartu, m pridala dovtedy neutrlnemu vrazu al
vznam vznam zrady.
Hne vidie, e konotan eufemizmus cittu je elov, nie nhodn, a patr
do irieho kontextu sloganov ako ra zla, os zla, kde samozvan good guy
hodnotench suvernne znmkuje a po prpadnom reparte znmku na
vysveden zasa rozafne zlep, ak postihnut vstpi do seba a zane seka
dobrotu, ie spolupracova. Presne tento konotan rmec mali na mysli
Peter Solan s Tiborom Vichtom, ke v naej malikej ri zla za prechodnej a

iastonej impotencie totality, ktorej vera zla nakrtko popustila uzdu,
nakrtili monodrmu A seka dobrotu.
***
Pre angloamerick jazykov oblas vraz nepredstavoval problm, lebo sa v
oboch jazykoch pe identicky, a tak po vojne vade po svete, kam liapla
nacistick noha, sdili a odsudzovali kolaborantov, nie spolupracovnkov.
Teda okrem Franczska a frankofnnych oblast, kde obidve protikladn
konotcie naalej spolunavali pod tm istm vrazom, a rodiaceho sa
angloamerickho esperanta, kde to bolo rovnako.
Takto, ako kolaborantov, ich sdili a odsudzovali aj u ns. Kee vak na
strane odboja proti faizmu stla u ns, rovnako ako vade inde, iba as udu,
kolaboranti boli (a stle s) pre t druh as obeami vojnovej justcie, ba v
jednom prpade mme do inenia dokonca s jej muenkom. (Bude to svisie s
tm, e pohrobkovia kolaborcie, ktor tu 40 rokov hrali mtveho chrobka,
nielene oili, ale aj zskali pozcie v politickch a cirkevnch kruhoch.)
Zvltnejie je, e pojem kolaborantstva akoby sa v jednej vrstve diskurzu
obmedzoval na obdobie druhej svetovej vojny. Pritom je kolaborantstvo,
rovnako ako prav spoluprca, kontantou sprvania druhu homo sapiens
sapiens od svitu dejn, ba ete skr, lebo sa vyskytuje u v tlupch primtov.
Modern homo sapiens sapiens si ho potom zhmotnil do devzy urite nielen
raksko-uhorskho byrokrata (esk ouada by mi tu znelo lepie): tyrom
reimom som verne slil a rd by som videl tak, ktormu by som ja verne
neslil.
Tento typ kolaborcie z oportunizmu sa vyznauje monosou voby, zave sce
pod existennm i inakm tlakom, nie vak v rovine medznej situcie, teda v
polohe Galileo Galilei verzus Jan Hus (neberme tu historick osobnosti, ale ich
legendy i samoznaky).
Eufemizcia, ktor kolaborantov bezbolestne (a aj beztrestne) transformuje na
spolupracovnkov, je u ns napokon vysoko aktulna. Od pdu totality ubehlo
u takmer 15 rokov, ale my vdy poujeme iba o agentoch a
spolupracovnkoch tB, nikdy o kolaborantoch ak sa mlim, tisckrt sorry.
Ale ak nie, m inm ne prevzatm etebckej dikcie a jej konotanej hierarchie
hodnt si vysvetli, e spolupracovnci nacistickej totality boli kolaboranti,
km tej tzv. komunistickej (takzvane, lebo komunistick urite nebola) iba
spolupracovnci? A to nielen u ns, ale vo vetkch posttotalitnch
neodemokracich.
***
Angloamerick sfra, ktor kolaboranta a spolupracovnka jazykovo
nerozliuje, vytvra vak mimo svojej oblasti vplyvu aliu priazniv pdu pre
jazykov kamufl. Tak americk vojensk justcia drala a dr dajnch
teroristov v Guantanme bez sdu, pretoe nespolupracuj, a s tm istm
zdvodnenm trala (u netra?) obdobnch vzov v Irku. Tu nespoluprca
u znamen viac ne iba nekolaborciu a zaobchdzanie s vzami viac ne iba

predvdzaka muidiel Galileimu, lebo jedinou alternatvou je alej sedie bez
obvinenia v kriminli a alej by vystaven mueniu.
V angloamerickej dikcii to prv vlastne trochu aj obstoj, hoci v rmci
obludnho eufemizmu, ak sme si rozoberali v minulom sle. V preklade je to
u obludnos bez eufemizmov, lebo nleit preklad, nekolaborcia, je sm
osebe eufemizmom pre dva mon varianty: bu vznen nieo vie, a potom ho
ntia zradi, nie kolaborova a tob u nie spolupracova alebo ni nevie, a
potom to u siaha do mimosmantickch vrstiev.
To ns vracia k vchodisku vahy, lebo irckych spolupracovnkov s
Amerianmi u ns urite nik z oficilnej a mono ani z medilnej sfry
nenazva kolaborantmi, hoci atenttnici na svoje obete netoia za spoluprcu,
ale za to, o je v ich oiach kolaborciou. Spojencov naich spojencov predsa
nebudeme biagova ako kolaborantov, no nie?
Tto protikladnos smantickho znaku pri plnej zhodnosti oznaovanho je
podstatou nho (a iste nie iba nho) polarizovanho veku a diskurzu, znakom
toho, s km drme. Partizni z ias druhej svetovej vojny boli pre druh stranu
banditmi, a dnen teroristi mu by pre druh stranu bojovnkmi i,
internacionalizovane, guerilleros proti tlaku, za slobodu, za islm, za riju
i nieo alie. Z oho plynie alia smantick dilema bojovnci zabjaj,
teroristi vradia, a atenttnici, stojac na rozhran, mu patri ta i ta.
Sm pojem teror, teroristi vak preiel zvltnym konotanm vvinom, lebo
takto sa prv bojovnci proti starm truktram oznaili sami, vylo z
vlastnho prostredia a teda s kladnou konotciou. Nepokrvalo tie cel oblas,
na ktor ju propagandistick manipulcia rozrila teraz, lebo prv teroristi viedli
svoju antitruktrnu a mimotruktrnu vojnu cielene, proti konkrtnym
predstaviteom moci. T dnen sa u delia na dve zvane odlin vetvy,
ktorch odlinos vldne establimenty, najm americk, izraelsk a rusk,
rovnako cielene zahmuj.
A tak nesvt aliancia v rmci sofistikovanej politicko-reklamnej kampane
vtla pod irok stetson terorizmu vetko od cielench atenttov proti
ozbrojenm silm okupantov a kolaborantov na svojom vlastnom zem cez
nosy nezainteresovanch civilov a po samovraedn toky fanatikov na
civiln obyvatestvo protivnka na jeho zem len aby znemonila
diferenciciu.
A predsa t, o sa vyhodia do povetria aj s autobusom i retaurciou, kde
sedia, s vrahovia z fanatizmu. Atenttnici na okupantov a kolaborantov na
svojom vlastnom zem s partizni, tak ako nimi boli u ns za vojny, ke
vyhadzovali do povetria nemeck vojensk transporty.
Rozdiel tu vak je, a tu sa u sm konotane polarizujem. K naim partiznom
by som sa bol aj pridal, keby ma kolaborantsk reim dvno pred Povstanm
(resp. zradou, ak sa na vec pozrieme oami J.C.-Hronskho a mnohch alch
vtedajch i dnench obhajcov Slovenskho ttu) nebol odsdil za innos,

ktor by sa dnen ideolgovia law and order mono tie snaili natlai pod
terorizmus.
S dnenmi partiznmi, pokia chc nastoli i znovunastoli riju a
stredovek, sa nainec solidarizova neme.
***
Ak si problematiku premietneme do eurpskeho stredoveku, kam fatva, boj za
riju a podobn rrohy svojm spsobom myslenia patria, dostaneme sa v
analogickom dobovom konotanom reazci evanjelik, protestant, lutern,
kacr nepochybne k tomu tvrtmu, najortodoxnejiemu bodu. V rmci tohto
krajnho bodu reazca Peter Schutz polemiku proti Vladimrovi Palkovi pod
nzvom Mli sa je bezpenejie (Sme, 24/6. 2004) uzaviera slovami: Lepie je
mli sa s Amerianmi, ako ma pravdu proti nim. Lepie = bezpenejie.
Ale ve my tto mylienkov kontrukciu u poznme, len z inch st. Ptate
sa, komu veri? Strane verte, sdruhovia! Je lepie mli sa so Stranou,
ako ma pravdu proti nej. Tak burcal z tribny Gustv Husk alebo niektor
z jeho alter egov. Hlsal to ako pragmatik moci, ale zrodok tu bol dvno pred
nm, ke ete nelo o moc a ke sa S. K. Neumann prihlsil k uhliarskej viere,
ie tabuizcii vetkho, o sa do vytenho rmca nehod.
Schutz v duchu romantickej westernovej schmy good guys kontra bad guys,
ktor tak isto stavia na uhliarskej viere, vopred uruje morlneho vaza aj pre
prpad, e by histria raz povedala, e Irk bol omylom. Svojm spsobom
m pravdu, napokon aj masarykovsk pravda vaz je omylom, pokia ho
dialekticky neopravme na pravda silnejieho vaz. Lebo aj kde to na prv
pohad vyzer poda Masaryka, pohad pod pokrievku ns vdy zavedie k
rezignovanej mdrosti gruznskeho prslovia, e aj mal komr preme
vekho koa, ak mu pome siln vlk.
Z hadiska pragmatika m teda Schutz zaruene pravdu. Odjakiva bolo a vdy
bude lepie a bezpenejie, ale aj praktickejie a vhodnejie mli sa spolu s
tm, kto je prve najsilnej, ne ma pravdu proti nemu, i u ide o svetov
vemoc alebo o doln koniec verzus horn koniec. To len rojkovia a burii typu
Jeia, Gndhho, Giordana Bruna i Jana Husa si namali, e pravda je aksi
od moci nezvisl absoltna veliina, za ktor hodno moci vzdorova, ba aj
ivot poloi Vclav Havel napsal na margo dokonca aksi pamflet pod
nzvom Moc bezmocnch. Rojko.
***
Nerd by som pravdy dvnych, dnes u intitucionalizovanch rojkov
hodnotovo porovnval s pravdami tch dnench. Lebo pokia v priebehu asu
samy zskali moc, zrove sa v rmci intitucionalizcie zmenili z itch prvd
pvodcov na dogmy intitci, pvodnm vchodiskm zva vzdialen, ak nie
protichodn. Napokon, aj USA vznikli vzburou proti prve vldncej a nhodou
prve najmocnejej mocnosti.
Dlhodob dejinn hadisko teda dosveduje, e tch najsilnejch na svete aj na
naej ulici u bolo a ete bude. Preo by to vak malo zaujma praktika a

pragmatika? Jeho zaujma, kto nm prve je a ako dlho nm ete ostane, take
ete aj ten skeptik Pilt, ktor si o pravde aspo poloil otzku, mu me by
ukradnut.
Ajha, kam a me vahov reaz zavies na pohad nevinn konotan
dichotmia medzi dvojicou slov vchodiskovo pvodne rovnoznanch,
spoluprca a kolaborcia, ke klbko zaneme odvja. A to sme urite
nedospeli a na jeho vntorn koniec. Jestvuje vbec?
2/2005
Anglitina lingua franca

V stredoveku eurpski vzdelanci nemali problm, ako sa dorozumie. Popri
svojom domcom jazyku, ktor v rmci kontituovania nrodov nadobdal
oraz viu vhu, mali latininu, ktorou sa bez ohadu na krajinu pvodu
dohovorili. A ke latinina tto funkciu stratila, vynorila sa potreba njs nov
linguu francu. Kandidtov bolo viac, medzi nimi aj umelo vytvoren esperanto,
ale v zpase o prvenstvo priniesla prelom a druh svetov vojna. Nstup
potaovho veku potom definitvne rozhodol o vazstve angloameritiny
aspo nateraz, lebo o je u definitvne vo svete, ovldanom geometricky sa
zrchujcou dynamikou?
Toto vazstvo je, na rozdiel od niekdajej celoeurpsky integranej latininy, u
celosvetov ie globlne (anglicizmus, ktorho veuitonos ako poprie).
Niektorm nrodom, ktor mali rovnak ambcie, nov lingua franca sce vemi
nevonia, ale kad pragmatik uzn, ak je praktick, e zas nejak mme. Lebo
s poctivosou sce aleko nezjde, v tom nae starosvetsky naivn porekadlo
nedr krok s dobou, ale s anglitinou zjde aj kraj sveta.
***
Slovom, svet m znova linguu francu, a to je dobre. Horie, e si ju nrody a ich
jazyky nevedia dra od tela, a to u nie iba tie v podriadenom postaven. Pri
sit dominantnho a utlanho i zvislho nroda to predsa bvalo vdy
sta si pozrie kiasonkami i firhangmi vycifrovan jazyk pechorivcov, ktor
sa vo svojom kocrkovskom malosvete o by honorcia ditancuj panskou
dikciou od pospolitho udu. udu, ktorho as sa k panskej dikcii tie
slkovsky pripja, m karikatru znsobuje, namiesto aby vytvrala priestor
na figarovsk ditanc i fge. Takto aspo nask podobu charakterokresebnej
funkcie jazyka satiricky vyhrocovali klasici predprevratovej slovenskej
komdie, pripisujc postavm aj prostrednctvom jazykovch konotci nrodn
i socilny bonus-malus.
U nich to vak predstavovalo sas stratgie v zpase o nrodn a jazykov
preitie v sboji s intitucionalizovanm hungarizanm i germanizanm
tlakom. Dnes sa vak anglizuj aj jazyky vemoc, kde nejde o nrodn preitie
a ako hovori priamo o expanzii, lebo npor neprichdza v prvom rade

zvonka, import si domci obstaraj sami pod vadeprtomnm globalizanm
tlakom, kde im kadodenn kontakt s linguou francou rozostril i celkom zotrel
rozhranie. Vzorec tohto rozostrovania i stierania vyzer asi takto:
V vode pem, e potaov vek "definitvne rozhodol..." To je dvno
zdomcnen celoeurpsky vraz z niekdajej linguy franky, ktor jedinm
slovom vyjadr, o by sme inak museli tromi s konenou platnosou.
Slovglitina vak vraz rozrila do polohy rozhodne, jednoznane, kde u ns
nikdy nebol, no v angloameritine je ben. Ke americk Slovk povie, e
"definitvne si to mlad udia uvedomili" (Slobodn Eurpa, 10/9.02), dva to
vroku ameriknsky kolorit. Ke slovensk telekomunikan odbornk povie,
e "definitvne to bolo aj nam cieom" (Devn, magazn Premeny, 17/8.04),
vidme, ako sa slovglitina v tomto prostred men na normu. A ke redaktor
Ladislav Drakczy nadviae protiotzkou "Tak isto sa riei ten support?",
ukazuje zas, ako prostredie masmdia v popularizane zameranej relcii,
neurenej iba odbornkom, na tto normu pristupuje, vplva do nej.
Akoby il v dojme, e sme u plne bilingvlnym nrodom, kde tto normu spa
kad potencilny itate, divk i posluch prslunej vzdelanostnej rovne.
Zd sa, e v tejto ilzii ije a v tomto ki pracuje prevan as naej (a nie
iba naej) publicistickej obce a prakticky cel manament nho verejnho
ivota a komunikanho prostredia. Inak si ako vysvetli, e tlaoviny i
relcie uren najiriemu itateskmu okruhu sa hemia vrazivom, za ktorm
si me nieo konkrtne predstavi iba vrstva potaovch fanikov i
vzdelanch ekonmov. Take dva uveden konkrtne prklady nechc by
kritikou ich autorov. S iba ukkou tandardu benho vraziva nie odbornch
publikci, kde by im adrest aj mohol rozumie, ale masmdi:
***
... znen aktivita mozgovch zvitov... by mohla vsledok vho... IQ textu
stlai do... nich levelov. Devn, 22/8.2004, Miriam Vojtekov, magazn
Knihy, kniky, kniky.
Pre uprednostnenie veru pred investinm ratingom sa mesto rozhodlo...
Developer budcej vstavby... sa zaober investinou innosou... a
developingom. Bratislavsk noviny . 15.2004, prv strana.
***
Ke potom od tzv. seriznych masmdi prejdeme k bulvru, zistme, e miera

slovglitiny je prakticky rovnak, ibae namiesto levelov a developingu tam
poletuj modelingy a face-liftingy, ktor aj jeho zsluhou rozhojnili slovn
zsobu dnenej Slovenky a Slovka.
V tomto svetle neprekvap, e tzv. biznis-sfra, kde bez anglitiny neurobte ani
krok, u nie je slovglitinou, teda sloveninou s prevane zbytonmi i
mdnymi angloamerickmi intarziami, ale neoddelitenou zmesou oboch. Take
km Slovensk telekomunikcie astnkom ete posielali za telekomunikan
sluby et a podpisovala ho firma, Slovak Telecom posiela faktru, ktor

podpisuje riadite pre billing. Kto by sa potom udoval, e intern slovnk firmy
ovldaj meetingy, sessions, timingy, pracovn timy (m sa nemysl u
poslovenen tm, ale as), pracovn unity, part timeri, junior a senior
accountanti at.
Priom Slovak Telecom nebude vnimkou, iba ak v tom, e s nm vina
obyvatestva pravidelne prichdza do styku. Intern slovnk pracovnkov
vetkch vekch firiem a podnikov na Slovensku vyzer pod vplyvom naich
domcich yuppies v nohaviciach i sukni urite podobne priom pre yuppies
sotvakto na svete vymysl domci ekvivalent, a to s nohavicami i sukami
berme tie len symbolicky, lebo ktoe v modernom svete dnes u nos suku,
okrem SUKu, Lnice i kta v kroji?
***
Pri pohade na tto slovglitinov cunami (pravdae cunami, nie tsunami),
ktor vetko pred sebou zmet, mu potom jednotliv klady bratskch
jazykov vyzera skr smevne, lebo z nich cunami urite nevzde. Ale mme si
ich preto u nevma, ke posvaj vznam inam, ne bol v originli?
Reisr ubimov sa vo vynikajcom rozhovore Hany Beranovej (Slovensko,
Zrkadlenie, 27/11.2004) viackrt rozohnil i dostal do varu (o by Rus vyjadril
spojenm vool v azart). Ke sa potom v slovenskej verzii vyznva, e v rii
nesmie chba trochu divadelnho hazardu, zjavne m na mysli azart, o vak
vbec nie je hazard, ale zpal, nadenie, eln, horka, rozhorlenie, a to je
celkom in kva.
Tak isto ke Jana Jurov Josipovi Mandetamovi v ironickom eseji o
cestch-necestch pozie a poetov na strnky novn vklad do st, ako adepti po
redakcich svoje vere taj, vnucujc svoje vplody redaktorom (Devn,
6/1.2005), mli ns. Vere si Rus sce naozaj me aj ta, pokia si ta pre
seba no pokia s nimi vystpi nahlas a verejne, potom ich po rusky sce stle
ta, ale po slovensky u recituje, deklamuje, predna, okovek okrem
tania.
Nu ale o s u takto drobn podahnutia kladom jazyka oproti celosvetovej
cunami slovglitiny, franglitiny i inch glitn? Durasovej Hrdza proti
Pacifiku neodolala ocenu aj bez cunami, take toto s ozaj taafatky. Lene aj z
malho zrnka vdy osi vzkli, a tanie namiesto recitcie i prednesu je v
prekladoch z rutiny u chronick...
3/2005
klady filmovch nzvov

Pri nzvoch filmov sa klady prejavuj takreeno v kocke, ie obzvl
inpiratvne. Pritom nejde o masu neprekladov, teda prpadov, ke slovensk
nzov nem s pvodnm ni spolon. Oznauje sce ten ist film, odkazuje
vak na in jeho vrstvy, prpadne apeluje na in vrstvy generanej psychiky

potencilneho divka. Pofajme, uvidme nem ni spolon s Harold & Kumar
Go to White Castle, Honba za pokladom templrov chce by explicitnejia a
dobrodrunejia ne zhadn National Treasure, a Miluj ma! Prosm...
zdrazuje romantick strnku oproti tajomnejiemu a mono aj hrozivejiemu
Wicker Park.
To s prklady iba z premir prvch dvoch mesiacov 2005, ie mohli by sme
pokraova do aleluja, lene nenaabili by sme na ni jazykovo podnetn, iba
na rozmanitos foriem uptavacch taktk a stratgi.
***
Opanm smerom sa uberaj distribtori, ke jednoducho prevezm pvodn
nzov (samozrejme iba pri americkch i anglickch tituloch pri nskych i
japonskch by sotva uspeli, pokia ich teda vbec uved ale nerobia to ani pri
jazykoch blzkych, ako napr. potina i rutina). Slovom, aj filmov distribcia
oraz viac vstupuje do fzy angloameritiny vo funkcii lingua franca, teda do
rovne pubov a hot dogov. Zrejme tu dos kalkuluje aj so statusovou
psycholgiou kto rozumie, rozumie, a kto nie, ned to najavo. Predsa sa
nezhod...
Napokon, prevane ide o filmy uren predovetkm potaovej a internetovej
genercii, kde sa nov lingua franca najviac udomcuje, take nzvy typu Bad
Boys, Bowling for Columbine, Cool & Crazy, Daredevil, Hollywood Ending,
Master and Commander, Matrix Reloaded at. tejto genercii mono naozaj
lepie sprostredkuj vu a ovzduie pvodiny, ne by mohli preklady
akhokovek typu.
Povlivejie je, ke distribtor takto prevezme nzov relie u ns pevne
zafixovanej pod inm nzvom Cellular sotva me ma tak vpovedn
hodnotu ako Mobil, sas nho benho ivota a samoznak dnenej bezbrehej
(a prevane bezobsanej) komunikcie-nekomunikcie. Povlivos je tu skr z
hadiska stratgie v zpase o divka, inak sa vcelku kryje so smerovanm do vd
lingua franca. Tu to vak plat iba o eskom distribtorovi, ktor pouil
Cellular, km na Slovensku sa film adekvtne uvdza ako Mobil.
Prejavil sa tu teda aj in kaz, ktor sa pred rozpadom eskoslovenska sotva
vyskytoval e sa film toti na Slovensku zave uvdza pod inm nzvom ne v
esku, prpadne sa dovezie iba do jednho ttu. A ak sa v prpade Mobilu
lepie rozhodol n distribtor, in na vlastn kodu zbavil erotickho podtextu
nemeck film Liebe deine Nchste (Miluj blnu svoju), kde si autori zalakovali
s biblickm prikzanm, km slovensk podoba nzov zbavila pvabu
akopdnym pvodnm znenm Miluj blneho svojho, ktor vyvolva celkom
in asocicie (mimochodom, k eskmu divkovi sa tto komdia vbec
nedostala a dokument plne zhodnho nzvu nakrtil Duan Hudec o
povojnovom pogrome v Topoanoch).
Pravda, stane sa aj, e sa esk a slovensk nzov odtrhne od originlu cielene a
inpiratvne, ako v prpade erstvo uvedenho franczskeho antixenofbneho
melodramu Mj uite Ibrahim, v pvodine Monsieur Ibrahim et les fleurs du

Coran (Pn Ibrahim a kvety kornu, resp. kvety z kornu). Slovensk variant iba
presunul pozornos na in aspekt tmy a oslabil "moslimsk faktor", ktor m
vo Franczsku in pecifick vhu ne u ns, o v naom prostred asi zvyuje
potencilnu divckos.
Takto premyslen prevody s vak skr vnimkou. Pritom sme sa stle
pohybovali v rovine smantickej, konotanej a pod., ve sria klady jazyka je
o tom.
***
Dennodenne sa vak stretme s inm, ovea rozrenejm kazom, ktor m
odlin korene a svislosti. Toti s variantom, ke al distribtor uvedie ten
ist film pod novm nzvom, m nalka aj divkov, ktor ho u videli a
prpadne vbec nestoja o to vidie ho ete raz. Tak vznikaj v reazci
kinodistribcia, videodistribcia a televzia zave a tri verzie nzvu.
Zdvodnen premenovanie, ke sa plusy a mnusy ocitn v rovnovhe, by sa
ete dalo prija. Tak TV najnovie premenovala distribun Sexulnu
rekontrukciu na Podobu vc, m sa vlastne ditancovala od drynictva a
vrtila k pvodine (The Shape of Things). To ist meme poveda o alch
prpadoch ke sa eroticky agresvna kinov Animlna pralivos zmen na
televznu Niekto ako ty (Someone like You) i Lovec policajtov na Smrten
zsah (Exit Wounds).
Deje sa to vak aj s titulmi, ktor predstavuj klasiku a nemalo by sa nimi hba
napriek tomu historick a vo vedom generci zafixovan Konvoj do
Murmanska (re. Bacon, 1947) televzia vrtila k originlu, m ho zmenila na
tuctov Akciu v severnom Atlantiku, pod ktorou legendrny film nik nevytu.
Ke sa vak kin pre zmenu chytia originlu, alie ohnivk reazca sa "musia"
odchli zo zhadnho 4x4 (originl dtto) tak TV vyrobila kandinvske
poviedky.
Vznik dvodn podozrenie, e niekde je v hre keftrsky kalkul, inde
jednoducho neznalos spsoben tm, e kad okruh pracuje na vlastnom
piesoku a nadvznos i kontexty ho nezaujmaj, take akoby vdy zanal od
nuly. Je to protikultrna prax, ale vo svete determinovanom mimokultrnymi
faktormi, kde len zuk vrstvika artfilmovch nadencov chpe film ako
umenie, sa sotva in d aka. Samozrejme ide o zjav celosvetov, nie o nejak
nae "pecifik".
***
Tu sme vyboili do sfr praxe, ktor m viac do inenia s obchodnmi
stratgiami, prpadne ignoranciou a indolenciou, ne s kladmi jazyka. Vrme
sa teda "k naim baranekom" a pozrime sa na deformcie nechcen, ale
zkern. Tu u stoj za to narie do klasiky.
Edward Dmytryk nakrtil roku 1949 vznamn socilnokritick film Give Us
this Day, uveden u ns pod doslovnm prevodom Daj nm tento de. Nzov
nedva zmysel a na kore ns privedie, a ke si vznam deifrujeme v
pvodine. Give Us this Day je toti druh as prosby z otena, Chlieb n

kadodenn daj nm dnes. Preklad teda utopil biblick asociciu originlu,
nakrtenho poda di Donatovho romnu Kristus v betne. Naa premira roku
1950 by tak dovoovala aj dohad, e mohlo s o vedom vyzmizkovanie
biblickho kontextu, ale to asi rbeme privysoko a otrock preklad asi nebude
vsledkom zmeru, skr ignorancie.
Do tej istej kategrie patr Kubrickov "vietnamsk" film Oloven vesta z roku
1987. Nikde vo filme sa takto vesta nevyskytuje, napokon, kto by v nej dokzal
bojova? Zdanlivo zhadn pvodn nzov, Full Metal Jacket, neoznauje
odev, ale pecilne strelivo, kde oloven "guka" (ktor u dvno nie je gukou,
ale aerodynamicky vytvarovanm projektilom), je oplten tvrdm kovom,
spjajc tak vhu s prieraznosou. Tto strela (odborne celoplov) zohr vo
filme kov dramaturgick lohu, ktor preklad zmazal. Nie e by sa film mal
azda vola Celoplovka i podobne, na to ide o vraz u ns prli odborn
zjavne na rozdiel od angloameritiny. Oloven vesta je vak absurdum, kde
premenovvacia mnia mala aspo raz prleitos kontruktvne siahnu do
zsuvky obrazotvornosti.
Do tretice ete jemnulink vznamov posun, ktorm do tejto zbierky prispela
dramaturgia vlaajej prehliadky dokumentrnych filmov titulom So stratami sa
pota. Rakan Ulrich Seidl nakrtil roku 2002 dokument z raksko-eskho
pohraniia pod nzvom Mit Verlust ist zu rechnen, m naznauje, e zobrazen
vzahy nie s bez rizika (ktor treba zakalkulova), je tu vak aj monos
astnho vystenia. Nie e by medzi citovanm prekladom a intencionlne
sprvnejm prekladom So stratou treba rta bol hrub vznamov rozdiel. Je
vak rozdiel v draze na mieru rizika, priom ide o rozdiel zbyton.
***
Na zver perlika, ktor poukazuje na druhotn dsledky rozoberanho kazu.

Premenovvacia mnia nevldne predsa iba u ns, je celosvetov. Kee je vak
na svojom piesoku kad svojm pnom, a to aj poda ttov, mu sa nzvy
toho istho filmu v rznych jazykovch oblastiach tak odliova, e sa bez
spolonho menovatea originlu nemusia da vzjomne identifikova, m sa
strca potencilna interakcia, a teda aj intertextualita.
Sturgesov svetoznmy western Sedem statonch z roku 1963 sa v originli vol
The Magnificent Seven. Prevod je to vcelku priliehav. Nemci si nzov previedli
v podobe Die glorreichen Sieben, o je tak isto priliehav a vyvolva prbuzn
asocicie, napriek tomu nainec nemus rozpozna ich identickos.
Tak ako Marin Hatala, ke vo svojom erudovanom a ptavom panoptiku
plasticky glosuje raksku vstavu karikatr, zmieujc sa v nej o Hadererovej
knihe, ktorej nzov Die glorreichen Drei preklad ako Slvna trojka (Romboid
. 8/2004, str. 82). Jej protagonistami s Reagan, Clinton a Bush jr. ako
pitonci, ten posledn m samozrejme kolty a dva. Keby autor panoptika bol
deifroval Hadererovu ironick narku na Sturgesov film a preloil nzov v jej
intencich ako Traja staton, samozrejme by aj v naom itateovi bol vyvolal

bohatiu asocian reaz, ale s takmito stratami treba na zvolenom poli vdy
rta, lebo len vetci udia vetko vedia. Seidlov rezignovan tn z nzvu So
stratou treba rta skrva tak v sebe osi univerzlne platn, o presahuje jeho
tmu.
Take aj tto perliku chpme iba ako ukku nevyhnutnosti, s akou dunga
filmovch nzvov a ich prekladov, prevodov, parafrz i preberania pvodnch
znen zkonite plod rozmanit collateral damages. Nevyhnutnosti, s ktorou sa
zrejme beztak ni ned robi.
4/2005
Socilny status slov

V psme venovanom Louisovi de Bernires pod nzvom Mrquezovsk parazit
Barbora kovierov oivila u nevemi frekventovan vraz kraviar (Rdio
Slovensko, 20/9.2004). Je to spresnenie, konkretizcia v rmci shrnnho
oznaenia pastier, spod ktorho sa rozbieha rad pecifikci koniar,
husiar(ka), kond (pastier sv hungarizmus, ktor u ns u nefiguruje ani v
slovnkoch, ale pamtm si ho z rozprvok). Tieto charakteristiky nemaj u ns
dobr zvuk vyhrka ak sa nebude ui, pjde husi ps i pohrdliv
ditancovanie ja som s tebou husi nepsol hovoria o presveden, e tere
tchto charakteristk to nikam nedotiahnu i nedotiahli, e vlastne ide o spodinu,
ak si lep udia (teda my) pustia nanajv tak na prah.
Tento prevane hanliv biag profesie samozrejme nie je ani u ns v ivote a
najm v literatre veobecn, romantizmus a naturizmus vedel pastiersky ivot
pod holm nebom zave obklopi romantickou aurou. osi z tejto negatvnej
konotcie je vak u ns rozren, priom je zvltne, e sa mu vcelku vymykaj
oviari baa, valach bvaj prevane impozantn postavy, obdaren kladnou
konotciou.
Mono to vyplva z komplexu pomeovania prvej genercie, ktorej ete tr
slama z topnok, v spojen s uhorskm vekopanskm povedomm nadradenosti
voi tm, o na ns dr, mono to m in korene a svislosti tak i onak, v
mnohch kultrach, vbec nie iba tradinch, pastiera nevnmaj automaticky
ako bko. zijsko-rusk tabunik, juhoamerick gauo, maarsk csiks, to
s statusovo pni. Pritom s to napospol kraviari alebo koniari, a o in ne
kraviar (u doslova) je severoamerick kovboj, symbol chlapstva, vonosti a
slobody. Kad slovensk arvanec hodn toho mena chce v niektorej vvinovej
fze by okrem astronauta, nmornka, ruovodia a pod. aj kovbojom ale e
by niekto z nich chcel by kraviarom alebo koniarom? Tak je statusov
mgia slov.

Exkluzivita ako sebapopretie
Ak sme si statusov mgiu slov doteraz dokumentovali na socilne
stabilizovanch vrstvch jazyka, reklamnou psycholgiou posadnut biznis ju
masovo produkuje vo vrstvch novch, ktor sa dynamicky vrstvia na tie star.
Takou metamorfzou preiel vraz exkluzvny. V zkladnom vzname
znamen vlun, mimoriadny, osobit, v prenesenom aj prepychov, luxusn,
oznaujci osi, o si Joko Mrkvika i Jozef Mak, lovek milin, nemu
dovoli ie lajstn.
Naozaj exkluzvny bol klub, kam chodievali Galsworthyho Forsytovci, rovnako
ako KSS po normalizanch previerkach. Takchto exkluzvnych priestorov,
kam vs nepustia inak ne s lenskou kartou, preukazom VIP i inm znakom
statusu a vyvolenosti, bvalo, je a bude vdy dos. Takisto exkluzvna je aj
mdna rba, ak nik in nem, teda opak konfekcie.
Pohad na celostrnkov inzert vstpte do exkluzvneho klubu rdia Devn
(Frum . 6/2004) vak ukazuje pars pro toto novodob obrat do protismeru.
Exkluzvny ten klub nie je, naopak, stoj o kadho, kto o lenstvo stoj, take
nespa prv podmienku vznamu, vberovos (po starom kdrovanie). Nie je
vak exkluzvny ani v prenesenom vzname o je na om prepychov, tob
luxusn? Kad, kto m zujem, na to aj m, ve lensk je zanedbaten.
Take po demonti napokon ostane hol nborov floskula, opierajca sa o
statusov mgiu slova, za ktorou stoj iba ak barnumsk komplex.
Tento trik s exkluzivitou ako hikom na nesksen rybky je masovo rozren.
Patr do zkladnej vbavy reklamnch stratgi, ke v duchu Bernovej
sociopsycholgie Ako sa udia hraj podpichuje vizsku zloku nho ja
uk susedovi (susede), e na rozdiel od nich ty na to m. To vetko teda nie je
ni nov, funguje ako odvek socioantropologick kontanta, ktor v rznych
nrovch koch diagnostikuj, iste nie prv, rovnako Krylov ako Lafontaine,
u ns Chalupka len aby sme v hanbe neostali. Nov je len neokonzervatvny,
konzumistick preliv, take v naom prpade kole oi skr to, e sa s
drynictvom spustil subjekt, podstatou zameran na elitu (al sprofanizovan
slogan, ktor posunom pozmenil svoj obsah). Na komernej stanici by to
zapadalo do profilu tu psob, ako keby ste prili na koncert filharmnie v
piame.
Predseda, prezident, predsednik

Podobn statusov asocicie, ibae na inej rovni, vyvolva dvojica predseda a
prezident. V angloamerickej a romnskej sfre existovali prezidenti od chvle,
ke feudlnu spolonos vystriedala obianska prezident a predseda tam
jazykovo jedno s. Mimo tchto oblast sa vak termn oskoro diferencuje

kad spolok i sprvna rada si stavia do ela predsedu, km republika mva
prezidenta, ktor ju reprezentuje rovnako vlune ako kr monarchiu.
To by sme vak nesmeli i na teritriu nstupnckych ttov Raksko-Uhorska,
aby to dlho tak ostalo. Ich posadnutos mniou sluobnej pragmatiky a
hierarchizcie zrodila kaknskych poduiteov a naduiteov, seknch fov
i tajnch radcov a ete malebnejie hierarchick schody do neba v crskom
Rusku i Osmanskej ri. Take oskoro musel zkonite nastpi efekt
hierarchizanch vstrelkov, ako si ho vzal na muku Efraim Kishon v rte
Viedensk titulovalk, kde rozprva kohosi oslov pn docent, lebo to o om
vie, ale sused ho poepky upozorn, e ten pn je predsa naozaj docent, take ho
treba oslovova prinajmenom pn profesor...
Po obdob totalitnch sivch eminenci, kde nomenklatrna smotnka vytierala
udu zrak oficilnym sdruhovanm, zjavne v dobre podloenom presveden,
e zle na relnej moci a sieti konexi, nie na titule, prepuknutie slobody a
demokracie vykvitlo do masovej nadprodukcie prezidentov. Predsedami ostali
ete tak predsedovia ronckych i inch drustiev, ale, prznane, aj
predsedovia sprvnych rd zjavne vedia rovnako dobre ako sdruhovia, e tak
naozaj zle jedine na blzkosti k vlovu. Naproti tomu organizcie, ktor maj
k vlovu beztak aleko, ale o to viac si potrpia na honor, svojich predsedov
masovo transformuj na prezidentov. Funkcia aj kompetencie sce ostvaj
rovnak, ale ten zvuk!
Je zhada, preo Srbsko i Chorvtsko, ktor predsa tie patrili k Raksko-
Uhorsku, prpadne k Osmanskej ri, prezidenta vbec nepoznaj. Predseda
spolku chovateov, predseda vldy aj prezident republiky, vetko sa im to zmest
pod ten ist klobk predsednika i predsjednika. Celkom ako v
angloamerickej i romnskej sfre ibae tam to vyplva z prvotnej
pojmoslovnej totonosti, kdeto na Balkne? Nie s vak titulomnia a komplex
menejcennosti napokon spojen ndoby, dve tvre jednej mince? V tom prpade
by predsednik ako hlava ttu bol prejavom sebavedomia, km prezident
spolku chovateov prejavom pechorenia. To je vak iba tak skromn
hypotza...
Mimochodom, ani na Slovensku sme nemali vdy predsedov, ale za dvnych
dven predsednkov, take prechlenie predsednka mono vyrast z tohto
korea. To je vak u in, mimostatusov rozprvka, tie nie starho dta, lebo
kde by sa boli vzali predsednky v spolonosti, ktor enm upierala o len
hlasovacie prvo?

5/2005
klady potiny, rutiny, etiny a inch ...n

m je cudz jazyk nmu bli, prbuznej, tm s jeho klady zkernejie,
lebo tm astejie sa vyskytuj vrazy tvarovo zhodn, ktorch vznamy sa
vak v rznych vvinovch fzach Slovanstva rozili.
Ernest Weidler svojho asu pripravil vynikajci tvordielny cyklus Hlavou proti
mru, zameran na protitotalitn hnutia v rozlinch krajinch sovietskeho
bloku. V druhej asti, venovanej Posku (Devn, 10/11. 2004), sa dozvieme, e
"Gomulka... dal shlas, aby polcia a armda stlmila nepokoje".
Ktor politik kdekovek na svete by sa aprirne uspokojil s tm, e mu silov
orgny nepokoje iba stlmia, ie zredukuj intenzitu, pokia je monos
potlai ich, aby bol pokoj? Podobne ako sa hasii snaia poiar uhasi, pokia
sa d, a len ke je to nad ich sily, uspokoja sa s tm, e ho aspo lokalizuj.
Gomulkovi teda samozrejme lo prve o potlaenie, nie iba stlmenie, a hik je
v tom, e posk stumi znamen jedno i druh, adekvtny vznam osvetl iba
kontext. Ale to by sa muselo najprv pozna zzemie tohto slovesa, inak nutne
podahneme optickej zhode.
Na inom mieste odznie vyhrka, e toto slo vm neprejde. Nu, slo m v
subtandardnej vrstve hojnos vznamov aj na Slovensku spomeme len ty si
ale slo alebo sexulno-silcke pralovsk prv slo je na draka... Vin i
vylomeninu vak v slovenine predsa len nepokrva, a prve o tento vznam tu
evidentne ide.
V alej asti psma, venovanej Maarsku (Devn, 17/11.2004) sa zas hovor o
ukkovch procesoch a sdoch. Je to iba arbav doslovistick preklad
angloamerickho show-trial, teda proces inscenovan, vykontruovan, ie
ide o pomenovanie s vrazne negatvnou konotciou, pre ktor mme u ns aj
franczsko-latinsk variant monstreproces vychdza sce z inch
etymologickch koreov, ale znamen to ist.
Naproti tomu prdavn meno ukkov sa vyznauje jednoznane kladnou
konotciou, charakterizuje osi, o me sli za vzor, take prve v tomto
kontexte psob ako ps na oko. Obzvl frekventovane sa takto vyskytuje v
BBC napr. 8/7. 2004. Zaujmav, e autor psma Hlavou proti mru obidva
vrazy, ukkov aj vykontruovan, strieda, akoby nevidel ich nezluitenos
a protikladnos ve ukkov proces neme znamena a ani neznamen ni
in ne proces, z ktorho by si svet mohol a mal bra prklad.
Pomocnci
Pomocnk je lovek, ktor niekomu i nieomu pomha, prpadne pomocn
zamestnanec. Pravda, pomocn policajn, pohranincke i in hliadky obaili
vcelku nevinn pojem hrozivejmi odtienkami, ako ich najnovie zrkadl Peter

Kerekes v slovenskej asti medzinrodnho dokumentaristickho projektu Cez
hranice, kde jeho komicko-mraziv vprava do hraniiarskej due dva
konkrtnu tvr hibernovanej nostalgii za asmi totality. Pravda, Ladislav Ballek
svojm Pomocnkom ten pojem v naom vedom u dvno zvrtil a do opaku,
do manipultorstva odspodu. Nie je to nov toton kaz zobrazil Harold
Pinter v Sluhovi a motv figara, ktor nakoniec vdy njde cestu, ako pnovi
prejs cez rozum, je na svete od ias commedie del arte a mono ete dlhie.
Ballek ho vak v naom povedom pevne spojil s vrazom pomocnk.
V rutine m vak pomocnk aj in vznam, a to nie prostrednctvom metafory,
vznamovho i emocionlneho posunu, prpadne zmenou konotanho
znamienka, le terminologicky je to adjutant, pobonk, zstupca,
nmestnk, vice... at. Slovom, pn Niekto. Take ke sa dopoujeme i
dotame o pomocnkovi prezidenta Putina (Rdio Slovensko, 23/2.05), vedie
ns to do zvozu, a takmito pomocnkmi sa to u ns v mdich v svislosti s
Ruskom hem. Pomocnk prokurtora je vak viceprokurtor i zstupca
prokurtora, pomocnk ministra viceminister, pomocnk riaditea
nmestnk. Slovom, mechanick preklad zosva predstavitea hierarchie po
hodnostnom rebrku vrazne dolu, o pri vysokch funkcich nadobda a
groteskn polohu, lebo z pomocnka prezidenta urite vanie skr predstava
poskoka ne nmestnka.
esk klony a kancelrina

V rozhovore Daniely Dvokovej o jej knihe Rytier a jeho kr sa dozvieme, e
jej protagonista, Ctibor z Beckova, il zhralm a rozmarnm ivotom (Devn,
8/3. 2005). Tie dve slov sa konotane bij a kad, komu je etina blzka, vie,
koko bilo. Autorka zamenila esk rozmail, ktor slovenina nem a ktor sa
vznamovo zhruba kryje so zhralm, prdavnm menom rozmarn, ktor m
v etine aj slovenine prvotne kladn konotciu vesel, zbavn, artovn s
predsa sympatick vlastnosti. A v druhom plne vyjadruje aj vrtoivos i
vrtkavos, o je u menej sympatick, ale k zhralosti a podobnm nerestiam
m aj tak nekonene aleko.
Ke naproti tomu poujeme, e v zaiatkoch kresanstva mlad kaz (neskor
sv. Valentn) oddval rmskych vojakov potajomky (Slovensko, 14/02. 2005),
nevyaduje to zloit analzu. Ide o zretene mechanick prenos eskho
oddvat v zmysle sobi, ktor v slovenine nem miesto a zva sa ani
nezamiea. Nebezpeenstvo infekcie tu vak je, lebo prbuzn vdvat se,
vdavky m k sesterskmu slovenskmu vydva sa, vydaj blzko.
Na takto mechanick prenosy vak naabme aj v periodikch, kde sama
frekvencia poskytuje priestor na starostlivejiu prcu s jazykom. o poveda na
vrok "jedlo zloen len z korenia by u jednoznane nebolo k jedlu"? (Slvka
Tytykalov, Romboid, 5/2004, s. 87). Zoi-voi takejto doslovistickej vpoike
(nebylo k jdlu) potom u neprekvap ani glotov kancelrina vroku, e
"vtvarn strnka oivuje tto publikciu a povzbudzuje k siahnutiu po nej"

(tamtie). To u naozaj nem aleko k jazykolomnmu smogu v duchu otzky,
i ruenie uil nebude ma vplyv na znenie kvality celho kolstva
(Jana Drbekov, vber zo slovenskej tlae, Slovensko, 29/9. 2003). Ve pokia
sa tm slalomom prehryzieme, ostane jednoduch a priezran otzka, i
ruenie uil nezni kvalitu....
Ako vidie, na vine nie je iba asov stres, pod ktorm sa prspevky pripravuj
do tlae i vysielania. Rovnak sklon ku kancelrine prenik aj ta, kde
asovho tlaku niet, prina teda le hlbie. Kancelrina s jej tekom od
aktvneho slovesa a venm substantv na neprehadn hby je znamenm doby
a udia od pera, namiesto aby jazykom vldli, nechvaj sa nm vliec prevane
do vd slovglitiny. Nedarmo Vladimr Just zahrnul do motta svojho Slovnka
floskul (Praha 2003), na ktor sa neodvolvam prv raz, tto perlu z st
ministra eskej vldy:
een vidm v pijet usnesen o zahjen zen k odebrn povolen k
podnikn. A na takto perlu som na Slovensku zatia nenatrafil, ale bude to
len moja chyba. Perlorodiek je predsa nerekom, take perlami malho a
strednho kalibru sa to len hem, iba vysokokartov s vzcne u ns aj inde.
6/2005
Transkripcia elitrsky i demokraticky?

Tlak angloameritiny, ktor sa celosvetovo presadila v oblasti transkripcie, sa v
ostatnom svete neblaho premieta do chybnej vslovnosti vetkho, o je u v
angloamerickej sfre jazykovo cudzie ako Allah, Ramallah, Daewoo a pod.
Napokon, u som to spomnal (Romboid 4/2004), lene problm diskrepancie
medzi grafickou a fonetickou podobou vetkho, o do jazyka prichdza zvonka,
je podstatne ir a historicky sa vyvja, navye sa vslovnos cudzej jazykovej
matrie sbene s demokratizciou vzdelania a globalizciou sveta poda
vetkho tatisticky zhoruje.
Paradox je to len zdanliv a bude najskr plodom vzdelvacej explzie, ktor sa
zaala dvno pred vekom informatiky. Globalizcia potom nafknutm
vedomostnho objemu roztrietila dovajce kontinuum na tisce pecializci,
ktor sa premietli aj do jazyka a radovo prehbili jeho vrstevnatos.
Km ud vo veobecnosti nemal ani zkladn vzdelanie, a neskorie len to
zkladn, il toti jazykovo vo svete, kde s cudzou matriou vemi neprichdzal
do styku a celkom si vystail s dodnes ivou, rdzou a plnozvunou reou
starch mater. Svet tch hore (vrtane sluobnctva) il jazykovo v inom
psme, kde na jednej strane poletovali firhangy a kiasonky, no kde vzdelanci
zrove nemali problm dorozumie sa po latinsky s kolegami z celej Eurpy.
Nebolo ich vea, prechdzali pribline rovnakou vukou, vyznali sa v pribline
prbuznch tematickch okruhoch, vslovnostn matriu hlavnch eurpskych

jazykov zva tie zvldali, nu a v mimoeuroatlatickch civilizcich pre
vinu z nich aj tak ili levy.
Z dilemy transkripcie ich teda hlava bolie nemusela. Oni, teda prvnici, lekri,
ininieri, prrodovedci, bohoslovci, ale aj zemani, statkri, bankri at. t
elitrsku vcelku ovldali, a demokratick pre koho vlastne? Ve okrem nich
tieto jazykov vrstvy sotvakto potreboval. Nstup technickej a priemyselnej
revolcie, prvch demokratickch reforiem, formovanie nrodov, nrodnch
ttov a nacionalizmov obracali zas myse na podstatnejie veci o m
jednoduch lovek z kzne, ktor doho dstojn pnko hust po latinsky, a
Slovk (vrtane kolkov) z uitea, radnka i andra, ktor mondokuj? Na
tom zlealo, nie na transkripcii.
Historick vhybka
Rozmach kolstva, nstup informanej a masmedilnej spolonosti, sprevdzan
zmrovanm sveta na globlnu dedinu, kde kad domcnos bez ohadu na
vzdelanie zaplavuje obrazom i slovom prd informci preplnench technikou a
politikou, ako aj exotickmi menami a nzvami u nie iba z naej civilizcie
a tento rozmach odhalil, ako mdro a predvdavo si niektor jazyky nastavili
vhybku transkripcie na demokratick koaj. Mono ani netuili, akch skal
uetria svoje spoloenstvo prklonom k zsade p, ako pouje, a ako zia
priestor na spotvoreniny typu lemigitcia i lepetrika. Dnes s deformcie
tohto typu predmetom ozvltovacieho onglovania, jazykovch hier pre tch,
o vedia, prpadne prejavom nadradenosti voi tm, ktorm sa jazyk takto
pomykne nechtiac a nevedomky.
Vvin zsobuje jazyky a komunikan interakciu takmito kamemi razu v
stle sa zrchujcom tempe a prirodzene, e transkripcie typu p, ako pouje
s vo vhode oproti transkripcim typu p, ako pu oni (a teda sa aj u, ako to
vyslovuj).
Odbornci iste vedia, kedy a na akom rzcest sa ktor jazyk (i jeho gramatici)
rozhodoval, ktorm smerom vykro, a poznaj aj argumentciu. Toto vak nie
je historick tdia, le vaha, ako a preo by sa toto rozhodnutie v novch
podmienkach oddalo revidova, teda i sa dra tradcie alebo pragmatizmu.
Slovk, ech i Poliak, ale aj Nemec a al mu vidie domnel argument pre
svoj prstup i v tom, o koko sa prve psan podoba anglitiny i francztiny z
nho pohadu li od fonetickej oproti naej praxi. Argument je to fiktvny,
sta da preta posk text Slovkovi alebo naopak. Naproti tomu sa
nedoceuje, e Angloameriania, Franczi i Rusi zsluhou svojho p, ako
pouje podstatne menej komolia vslovnos vetkho, o prichdza zvonku.
Ete i vetky tie Heks & rkas (Peter Michalovi, KINO-IKON, . 1/2004),
ktorm sa anglitina dokzala vyhn a mono jej prve to pomohlo do sedla i
tie vrazy z inch jazykov sa usiluje vystihn tak, aby sa aj za cenu skrume

hlsok priblili pvodnej vslovnosti. Take ke Anglian Tolstho prepe
ako Tolstoy, je to skr samozrejmos. Ale tak Khrushtchov, to je u nieo.
Angloamerian z toho vylpne zhruba sprvne znenie istee, okrem przvuku.
Rus i Francz mu to oplatia rovnakou mincou, br aj so svojimi heks &
rkas. okovek nov a neznme potom hladko vplynie do benho jazyka a
cez mdi do veobecnho povedomia v pribline sprvnom znen, i ke sotva
so sprvnym przvukom.
Teda demokratick a "beztriedne", pokia sa len d. Pravda, aj toto pravidlo m
vnimky a nedslednosti napr. pred asou kultrneho dedistva pravidlo
cvlo, a tak napr. latinsk citty zachovvaj pvodn podobu. Kam to zave
vedie, ukeme si v zvere.
Elitrska cesta
Slovenina, etina, nemina a vea alch jazykov vak na rzcest vykroilo
cestou, ktor zachovva pvodn podobu, lene aj to nie vdy a najm
europocentricky. Lebo len o prekroia hranicu euroatlantickej sfry, hne
stria hlavu do angloamerickho chomta, filtrujc ostatn ry svet cudzou
transkripnou optikou. Istee, orientalisti i afrikanisti vypracovali zsady
nleitej transkripcie a aj ich repektuj, ale kto okrem ich okruhu sa toho dr?
Tla, reklama, svet biznisu aj vedy, ale aj prekladatelia titulkov vo filme i
televzii mahom preberaj angloamerick transkripcie, z ktorch potom
hlsatelia, modertori, politolgovia at. vytvraj udesn fonetick verzie.
asto z nedovzdelanosti, lebo k ich zkladnmu techminimu by mala patri
znalos vslovnosti prinajmenom hlavnch eurpskych jazykov. Inokedy z
nemonosti obsiahnu jazykovo cel svet, ktor predsa tie m nrok, aby jeho
relie in nekomolili.
Pritom vberovos a nhodnos pri aplikcii zsady p, ako pu oni
spoluuruje plno faktorov. Primrne disponibiln psmenn sbory prslun
heks & rkas nemusia ma, a komu by sa chcelo vyahova ich z druhotnch
zdrojov? Napokon, nao aj, ve kto by ich sprvne vyslovil? Take na
franczske i sa tla ete ako-tak zme, ale u posk , i nebodaj je
nad jej sily, podobne ako juhoslovansk , kde prax zrazu opust aj zsadu p
ako oni a uchli sa, mono pod vplyvom anglickho prepisu dj, k sprvnemu d
teda napr. Karadordevi.
trbavos pri aplikcii hesla p, ako pu oni vedie potom k vslovnostnm
deformcim. Tak sa nam portovm spravodajstvom v tlaenej podobe, a
nsledne zvukovo rozhlasom a televziou roky-rokce presal posk lyiar
Gasienica, ktor sa doma psal Gsienica (hsenica) a ktorho Anglian i Rus
bezproblmovo prepisovali, a teda aj vyslovovali ako Gonsienica. Odkia by
vak n hlsate i modertor mal na to prs, ke vid pred oami Gasienicu?
Podobne ako v Mostoch . 2/2005 njdeme Dariusza Dabrowskho, ktorho by
fonetick systm prepsal ako Dombrovskho. Alebo od nepamti sa u ns

zakorenili verneovky, hoci Jules Verne sa ta l Vern, z oho Rusi odvodili
vslovnostne adekvtne lvernky.
Elitrska transkripcia bene deformuje aj skloovanie, i u foneticky alebo
psomne tak hlsateka Devna uvdzala 27/10. 2004 tanie z romnu
Emmanuela Carrreho (Karrra), a Michal Havran v Dominofre . 40/2004
preloil americk vahu pod nzvom Bush poda Hareho (Hra).
Ke prejdeme do mimoeurpskych oblast, tam automatika preberania anglickej
podoby absoltne prevlda. Pri anovi Shiang Chyi (KINO-IKON . 1/2004,
str. 177 lovek ani nevie, ako to Chyi preta aji?). Teleplus 9/3. 2005
splodil krenca uang Zhua (prv teda foneticky, druh anglicky). Z Konga sa
do eska zatlal Caya Makhl (Vltava, 8/4.2005), z Irnu stra po svete
Mohsen Makhmalbaf (Msen Machmalbaf), jeho krajan Fazeli nakrtil na
Slovensku dokument Kto je Sahraa? uveden v naej televzii s titulkami, kde
mono jedin veta nebola bez chb. Nu a kto je teda Sahraa? Najskr Sra i
Sr, vyrasten zo spolonho arabsko-idovskho korea...
Nie sme v tom sami

Naznail to u prklad z eskej Vltavy. Inde Karel Richter (Vltava, 3/3.2005)
vyrobil zo Signory Chiary (Klra) Sioru iaru.
Ke preskome hranicu do neminy, zistme, e kultivovan viedensk
rozhlasci sce prisahaj na multietnicitu sveta, no ich vzdelanostn zzemie ich
preduruje k schizme. A tak si na jednej strane daj zlea na tom, aby
Franczov, Talianov, Portugalcov i panielov vyslovovali nebodaj ete
autentickejie ne t roden, ale smerom na vchod pokojne produkuj
nepodarky. V marci 2004 vyrobili Dr. Roberta Fika, kedysi dvno dokonca
Vieru Cilinka Novu (ak si to neviete deifrova, lo o Vieru ilinanov). Do
profilu Arthura Koestlera zabrsil 12/11. 2004 na Viedni Dagodinski,
podistm preto, e sa interpretovi nedostal do rk v anglickej transkripcii, ale v
pvodnej podobe. A v relcii venovanej 23/2.2005, venovanej umeniu rtoriky,
zas viedenskho poslucha pouili o ars benedikendi (benedicendi).
Take o, mu si poveda nai modertori a interpreti, ktor latinsk vsuvky i
vroky bene komolia na vospust sveta? Ve sa to stva aj svetovm pikm.
Pre ma je korunou predohra historickho vroku prezidenta Kennedyho v
novorozdelenom Berlne Ik bin ein Berliner. Z repektu sa toti necituje, m
absolvent najpikovejch univerzt zaal hrdm kittom z klasiky Kivis
romanus sum. S tou indiskrciou prila slovensk relcia Knihy z police F
29/12. 1995...
Keby demokratick transkripcia necvla na prahu latininy, nemohol by sa ani
JFK takto potkn. A keby sme k tomu pristpili my, sotva by dabr
Chapuisovho filmu Antoine pracuje skomolil corporibus caecis na korporibus
kekis i noscere na noskere. Priom protagonista tuduje prve latininu...

Zver?
Elitrska pvodn verzia, teda netranskripcia, bvala znakom a vsadou
vzdelanectva, ku ktorm sa samozrejme kmotrili vsady spoloensk i
majetkov. Tvorila sas rozsiahlejej priehrady medzi elitami a pospolitm
udom. Lene vtedy elity svoju nadradenos dvali vemone najavo aj inak
ivotnm tlom, obliekanm at., take u na ulici kad nezamenitene
reprezentoval svoj status. Demokracia vniesla rovnostrske tendencie
prinajmenom do obliekania v kadodennom ivote (na rozdiel od
reprezentanch situci). Predstavuje ich posun od hviezd, ktor vyarovali
svoju nedostupnos milinovmi toaletami, k Brigitte Bardotovej, ktor si pre
zmenu miliny divkov podmaovala obleenm, na ak mala kad
predavaka.
Istee, aj simulcia dieviny odveda je iba genilny ah vrobcov ilzi,
dvajci vine v prtm kina i pred obrazovkou chvkovo pozabudn na
archimedov zkon konzumnej spolonosti kto na to m, je viac ne ty, o na to
nem (od kolskch trum so znakovm obleenm a po mercedesy a vily s
baznmi).
V tomto svete ovldanom imidotvorcami prostrednctvom audiovzie vzdelanie
prestalo by primrnou hodnotou, tou sa stal know-how a imid, priom
globalizcia tak rozrila zplavu informci (a dezinformci), e beztak nie je v
silch nikoho sprvne deifrova fonetick znenie mien a nzvov psanch v
pvodnej, ba zave ani v anglotranskripnej podobe.
V tejto radiklne zmenenej komunikanej paradigme sa konzervatvne
zotrvvanie na zabehnutej kultrnej tradcii stva preitkom, ktor stle viac
roziruje priestor na chybn vslovnos viny matrie, ktor prichdza do
jazyka zvonku i v om pretrvva ako statusov symbol klasickej vzdelanosti.
Vina prihovrajca sa nm z obrazovky i rozhlasu ju predsa u nem, hoci
zklada vzdelanosti sa nesmierne rozrila. Take vvin nakoniec zrejme aj
jazykovedu podnieti vyvodi z toho dsledky.
7/2005
U od zaiatku ma krie nevyvenos tohto jazykovho panoptika, pokia ide o
zdroje. Stle toti erp z zkeho okruhu tch istch periodk a rozhlasovch
stanc, km re pole komercie, bulvru, ale aj seriznych, no postojmi
nekompatibilnch platforiem sa do zberu dostane iba nhodou. Pripadm si v
tom ako protipl Hornkovho priatea z Dobe utajench housl, ke sa z chaty
cez hory a doly vypravil na film, ktor si vemi til pozrie, a ukonan natrafil
na film, ktor by si nepozrel ani za svet. Takto mi vbiehaj do zberu prevane
autori, ktorch si vim, a mdi, ktor mi stoja za to. Ale mm kvli nejakej
vyvenosti sledova, o ma nezaujma alebo sa mi brid?
***

BBC nielen ako ter
Tto stanicu chpem koncepne ako jednu zo piiek, ktorej vak v
cudzojazynch relcich pohrenos do domceho jazykovho prostredia
najviac rozoiera imunitu.
Pravda, sta, aby si relcia toto postavenie ostroveka v cudzom mori
zreflektovala, a u doke nastavi zrkadlo aj naim zauvanm nevrom. Ke
otec v minilekcii anglitiny vyta synovi: It's not about your school, it's
about your behaviour (9/6. 2005), slovensk preklad nepouije n otrepan
anglicizmus o tom, ktor sa do sloveniny hlboko zaral, ale preklad nejde o,
ide o...
Ibae tu ide o vedom medzijazykov reflexiu, kde v popred stoj jazyk ako
nstroj. Naproti tomu kde je to o benom prekladovom procese a vecnch
obsahoch, tam gravitcia prostredia vie plodi kotrmelce.
Ke poujeme, e podozrivch islamistov zatkli v obyajnej rezidennej tvrti
Londna (BBC, 31/3. 2004), prpadne e nov zkon dva cudzincom v
Sadskej Arbii po desiatich rokoch rezidencie prvo poiada o obianstvo
(BBC, 3/5. 2005), zbystrme pozornos. Pre nainca je rezidencia osi pansk,
mva ju prezident i arcibiskup, a rezidenn tvr je oblas, kde sdlia
zastupitesk rady a vek zvierat, osi ako vldna tvr. Spojenie obyajn
rezidenn tvr si tak vntorne protire, a "prvo poiada o obianstvo po
desiatich rokoch rezidencie" ns hne aj privedie na stopu.
Anglitina toti disponuje diferenciciou, ktor slovenina nem. Residence je
bydlisko, km residency sdlo hlavy ttu i inho hodnostra. Ke sa oba
vznamy v slovenine skria, vznikne posun, ktor u hladko deifrujeme
rezidenn tvr je jednoducho obytn, a prvo poiada o obianstvo vznik
po desiatich rokoch trvalho pobytu...
Zave z toho vznikne na malej ploche hotov gravitan skrum. Tak 6/6.2005
v jednom a tom istom prspevku o adrenalnovch portoch "udia vyhadvaj
senzcie" a ktosi "zfalo potrebuje ud, ktor maj potrebn expertzu". Vea
ud naozaj vyhadva senzcie, lene km v slovenine m senzcia vyhranen
zmysel medilneho i inho rozruchu (ktor hovorov re rozrila aj do polohy
nadene kladnho hodnotenia s citovm nbojom), v anglitine navye znamen
celkom neutrlne vnem, cit, pocit, kam kontext jednoznane ukazuje. A tak
prve t, o ktorch je re, nevyhadvali senzcie, le siln citov zitky ie
vzruenie (s ktorm sa tnejder asi neuspokoj, ten potrebuje vzro).
Z rovnakho skrenia vzila expertza, ktor u ns znamen iba znaleck
posudok, km v anglitine aj odbornos, kvalifikciu.
Z inho hadiska tu zaujme rzna miera, stupe intenzity i naliehavosti, ako ho
vyjadruje slovenina a anglitina. Inzert: Hadm Susan. Zn: Zfalo (nzov
americkho filmu) naliehavos zabenca priliehavo podiarkuje a je na mieste.
Zfalstvo vak v angloameritine pokrva irie rozsahy ne v slovenine, a tak
ke ktosi "zfalo potrebuje ud, ktor maj potrebn expertzu", je to zfalo

premrten, lebo u ns mme na to rad alch ekvivalentov typu vne,
naliehavo, intenzvne, pri vysokom stupni aj nesmierne, smrtene. A ke
Anglian zfalo be, Slovk be o duu...
Rovnako sa to m s nenvisou. Ist socilne skupiny nenvidia ernochov,
idov a bicyklistov, pleatcov i ryavcov, amerianov, arabov, moslimov,
kresanov, fanikov konkurennho klubu, at. Jednotlivec me nenvidie
suseda, manelku, svokru, fa a pod. Tu sa nenvis v angloameritine a
slovanskch jazykoch prevane kryje. Angloameriania vak vedia nenvidie
aj preplnen elektriku, poulin stisk, nesprvne parkovanie, dianin zpchy,
divadlo, dadiv poasie, vtieravos a vea inho, o sa naincovi pod klobk
nenvisti nevprace, on v takomto kontexte pouva slabie ekvivalenty nem
rd, nezna, neme vyst, niekto sa mu brid, priei alebo hnus, prpadne
sa niekoho tti, nevie mu prs na meno. Take ak sa v preklade z
angloameritiny stretnete s tm, ako niekto nenvid pomal vah, zasmeten
podchod i pinav WC, spoahnite sa, e je to iba doslovizmus prekladatea a
e Angloameriania nie s a tak nenvistnci, ako nm preklad podsva.
Diferencovali sme tu dve zretene odliten vznamov polia, medzi ktormi
vak ako vyznai hranicu. Del ich skr prelnav psmo, kde intenzitu citu, a
preto aj vobu slovenskho ekvivalentu uruje kontext. idov a bicyklistov
me jeden antisemita do krvi nenvidie, druh im nevie prs na meno, a
tret ich prpadne iba nezna. Rovnako to me by vo vzahu k svokrm,
ako by sme vak vetky tri stupne averzie uplatnili na preplnen elektriku i
dadiv poasie...
Prirodzene, aj Angloamerian disponuje radom takto odstupovanch synonm,
nemus iba nenvidie, podstatn je vak, e nenvis uho pokrva irie
vznamov pole ne u ns, m predstavuje typick slovglitinov klad.
***
V krajnch prpadoch sa cel text mahom stane prehliadkou kladov na
zklade plnej ignorancie, pokia ide o zdrojov jazyk. V ukke z Esej o
umen Ortegu y Gasseta, preklad Paulna imiov) chcel hovoriaci odahi
dialg anekdotou "o istom divadelnom kritikovi, ktor vraj mal slabos
udeova chvly a cenzry poda... finannho ka". o je cenzra, vieme,
len nevieme, o v kontexte had. Ke si vak uvedomme, e v anglitine je to
hana, vitka, zl znmka, teda opak chvly, sme doma. Potom u
neprekvap, ke v anekdote namiesto chamtivca vykvitne na peniaze lan
kritik. Pointa? Ke sa na peniaze lan kritik nedok platku, na druh de
vyjde z jeho pera nepriazniv revue. Preo revue? Lebo tvar, ktor u ns
oznaujeme ako recenziu i kritiku, sa v anglitine vol review. A v
panieline revista...
Staneme sa mdrejmi?
Jos Barroso sa mdrejm u stal, aspo poda BBC z 28/10. 2004, teda dvno
pred terajou krzou E. Mono by bolo lepie, keby bol zmdrel. Marcela

Jurovsk v eseji Mui (Devn, 8/6. 2005) zasa vklad Marguerite Durasovej do
st postreh: Dieva ide... po chodnkoch iernych od ud. To s dva z
mnostva prkladov, ako pod vplyvom angloameritiny, ale aj romnskych i
germnskych jazykov dezertujeme od slovenskho (ale vlastne veobecne
slovanskho) ahu na dynamiku, kde aisko vpovede le na aktvnom
slovese, k statickm i retardanm vzbm s pomocnm slovesom typu sta sa
mdrejm.
Takto dynamick a pre sloveninu charakteristick slovesn tvary ernie sa,
belie sa, modrie sa padaj za obe akopdnym chodnkom iernym od
ud. Najfrekventovanejie sa tento kaz prejavuje v zdruovan dvoch
statickch slovies, kde sa priam pta jedno dynamick zaa plaka (pra
at.) namiesto rozplaka sa, rozpra sa...
Anglian i Nemec to jednoducho inak poveda nevedia, pokia z neutrlnej
roviny neprejd do citovo zafarbenej mu prepukn v pla, ale nemu sa
rozplaka. Slovansk jazyky vrtane sloveniny tu teda maj dynamizan
vhodu, ktor autori otrockm koprovanm alebo formulanou ledabolosou
hdu cez palubu.
echovovsk devza ani slovko navye (ktor v rznych variantoch njdeme
u mnohch majstrov pera) tak priasto dostva na frak. Pritom tento tek od
aktvneho slovesa me prebieha aj v kamuflovanejch podobch, kde ho
rozoznme a na druh i tret pohad. Ke Martin Kko v profile Antoina
Artauda kontatuje: surrealistom bola tom v oku skutonos, e... (Devn,
7/7.2004), a po chvke nm djde, koko vaty by tu eliminoval prechod na
aktvne sloveso: surrealistom klalo oi, e...
***
Tieto jednotliviny sa v konkrtnej podobe neopakuj, opakuj sa iba vzorce,
vzby, schmy. Zave sa vak mechanick vpoika tak usad v sedle, e jej
pvodn odvodenos stratme z obzoru. Vytvor si vlastn smantick pole,
ktor sa s poom pvodiny rozilo, take v novom jazykovom prostred funguje
u ako novovytvoren a medzinrodne akceptovan relia. iariv prklad
takhoto globlneho prenosu telenovela. panielska novela (i angloamerick
novel) nezodpoved nmu, prpadne nemeckmu chpaniu novely ako
pecifickho tvaru medzi poviedkou a romnom, znamen jednoducho romn.
Ani telenovela tak neznamen ni in ne teleromn, teda udov romn na
pokraovanie presaden do veku televzie.
Kukuie vajce telenovely namiesto teleromnu sa k nm prikradlo spolu s
formou, ktor oznauje, z juhoamerickej vlasti romantickho televzneho ga.
Neprikradlo sa vak iba k nm, my sme ho tie prevzali ako nov audiovizulny
terminus technicus s pevnm, celosvetovo jednoznane chpanm vznamom.
Prve takto sa jazykov internacionalizmy zahniezuj v cudzch prostrediach,
take napokon u nem vznam rozhutova, o je vznamovo sprvnejie.
Istee by bolo sprvnejie pouva teleromn. Vvinov dynamika vak

rozhodla v prospech vpoiky s nezamenitenm loklnym koloritom, a takto
rozhodnutie je v jazyku najvyou intanciou...
8/2005
Agresia pozcie
Prielkya pozcia zaujma v slovenine oddvna pevn pozciu. Nae
slovnky definuj u nej a tyri rozlin vznamy, napospol zafixovan v
jazykovom povedom. Vetky maj osi spolon: vymedzuj dan stav,
definuj hranice, teda osi aspo doasne stabiln, prechodne statick napr.
frontov pozcie v nebojovch fzach. Slovglitina sa vak s vymedzenm
priestorom neuspokojuje a podnik njazdy za jeho hranice.
Tak TESCO Lama ponkalo v auguste 2005 oznamom na vchode von
pozciu pokladnka/ky, a nie je v tom osamoten zjavne patr k novmu
bontnu prekrva osveden a zauvan miesto msi, o medzi nami
slovglitinrmi znie svetovejie. Lene tento vpad do sfry domceho vraziva
m dsledky. Miesto predsa nestoj v tomto vzname osihoten, organicky s
nm svis zamestnanie, zamestnanos (a nezamestnanos). A zrazu do rmca
kontextov, ktor sa v jazykovej truktre rozkonruj, vtrhne votrelec, ktor z
nich tr ako kl v plote, opret iba o mocensk pozcie slovglitinovej mnie.
Prirodzene, e bezprznakov a nediferencovan miesto m v slovenine
alie prznakov i bezprznakov synonym, ktor pokrvaj vdy len as
vznamovho poa, prpadne s nm figuj alebo na om vybojvaj svoje
statusov hry (Romboid 10/2004).
V zmysle zamestnania, funkcie i postavenia ak ide o dobr, ie tepl
miesto (miesteko), tu oddvna sa synonymn hovorov variant flek,
putovn vpoika z neminy cez etinu. Flek sa spravidla chpal ako dobr
mizern flek je osi ako biely ernoch, zrejme to vbec nie je flek (o ak sa
udia trhaj), ale iba miesto, s ktorm sa lovek nanajv doasne uspokoj, km
sa mu netraf lep flek. Preo o om vak hovori v minulom ase? Lebo ho
presne v tom istom vzname vytla akoe inak angloamerick, dnes tie u
pevne zakotven dob. Ani ten nefunguje so zpornm znamienkom, lebo
potom to nie je ani flek, ani dob.
Potmehd a ibal jazyk splodil aj arovn onomatopoick odvodeninu. Z
ponuky, ktorej skome na lep, oakvajc dobr dob, sa toti neraz vykuje
obyajn alebo aj rafinovan oudeb...
***
Agresia pozcie sa nevyerpva vytlanm z funkcie, ktor vdy dobre
zastvalo miesto. Aj inde rozostruje formulcie, ako ukazuje al citt:
Putin mus Arabov a Palestncov... presvedi, e nebude zastva proizraelsk
pozciu... A e vzhadom na pokles americkej autority v moslimskom svete je

dleit, aby si Rusko urilo zmysel svojich dlhodobch vzahov a pozcie na
Blzkom vchode. Rdio Slovensko, 28/4.2005.
Pozcie na Blzkom vchode patria do tradinej sfry, kde vraz vymedzoval
hranice, terny, priestory, i ke v tomto prpade metaforicky, a a v druhom
rade postoje. Proizraelsk pozcia s tmto vznamom nem vea spolonho,
tu ide jednoznane o postoj, stanovisko. Jazyk naej diplomacie a publicistiky
tak masovo preber a vnucuje angloamerick zus, stierajc vznamov
diferenciciu, ktor bola pred jeho prienikom slovenine vlastn. Ke konkrtny
text potom obidva vznamy uvedie do susedstva pod spolonm klobkom,
samozrejme tm nivelizan tendenciu zvrazn.
Rumunsk ena, rusk lovek...

Slovglitina vniesla do slovanskch jazykov rodov zdvojovanie typu ena-
spisovateka, ena-prokurtorka, spod ktorho, napriek feministickmu
horleniu, presvit odmietan rodov druhotnos, odvodenos. Istee, spojenia
tohto typu nepouvaj iba eny, lene prve ony by mali by proti, a nie s.
Ide o typick doslovistick redundanciu. Angloameritina si pri vyznaovan
profesi, hodnost at. pokojne vysta bez udania rodu, take v nej napr. uite
aj uiteka jedno s, a pokia rod nevyplynie z kontextu, niet inej cesty ne
spojenie ona uite. Presne tto stavebnicovos mal asi na mysli Arthur
Koestler (ktor si anglitinu osvojoval ako al jazyk), ke ju oznail ako
plastick unisexre.
Naincovi, navyknutmu na vntroslovn rodov intrumentciu, to me
pripada akopdne (pri cudzch konvencich to tak u bva, a to obojsmerne),
lene stavebnicovos (biely mu verzus beloch) men "akopdnos" svojou
univerzlnou zrozumitenosou v konenom dsledku na prednos.
Vina slovenskch akopdnost vyplva prve z tohto samozneisovania
stavebnicovm princpom angloameritiny. V jej duchu sa nae ihrisko men na
hraciu plochu (playground), boh na bohatho loveka, vodnat oblasti s
zrazu bohat na vodu a z rybnatch vd sa stane more bohat na ryby
(propagano-turistick film Tunisko, krajina kontrastov).
Spojenia typu ohniv voda, biela (bled) tvr patria do repertorovej
konvencie prevodu pidgin English, ktorm sa domorodci snaia v mode cudzej
rei s prielcami dorozumie, a vice versa. Prielci a koloniztori lman verziu
svojej materiny zas vnmaj s pobavenm nadhadom a prevahou "ns
civilizovanch", ktor predsa musme svoje kiplingovsk bremeno bieleho
mua nies s pochopenm pre civilizan stupe kolonizovanch.
Vo vzahu domorodec-koloniztor (prpadne domorodec-otrokr) tento vzah
vyjadruje socilnu nerovnos vnten zvonka. Ke sa imigran prdy
neskorie obrtili a do angloameritinou ovldnutch priestorov prdili a prdia
masy inojazynch imigrantov, vznik v kadej prvej genercii rovnak efekt,
ibae political correctness zmenila zporn znamienko komunikanho kdu na
kladn. Bremeno bieleho mua sa u nenos, aspo nie navonok.

Dnes vak ani nejde o vnucovanie, kedysi nsiln a okupan. Globalizan
tlak nrody a jazyky podnecuje a motivuje, aby sa do procesu integrovali
vlastnmi silami. A tak na trukturlnu identitu jazyka, zaloenho na
dynamickom modele vetnej stavby, si sami tepme stavebnicov princp
angloameritiny. Zasahuje to dva zkladn kamene stavby, sloveso a podstatn
meno. Ako to prebieha pri slovese, ktor u ns v sebe taj vntrobunkov
flexibilitu a schopnos tvori odrazov mostk dynamiky celej vety, sme si
zdokumentovali v minulom sle (Romboid . 7/2005 rozpra sa verzus
zaa pra). Priebeh v rovine podstatnch mien si prve dokumentujeme. Tto
samokolonizcia nasmerovva vvin k akmusi pidgin Slovak. (Samozrejme nie
iba Slovak, lebo ide o proces celosvetov, ibae imunitn systmy rznych
jazykov nie s vade rovnako odoln.)
***
Vrme sa teda k vchodiskovej ene-spisovateke (woman-writer). V
anglickej podobe redundancie niet prv vyjadruje rod, druh profesiu. Otrock
preklad (ktor sa u ns u zaral) nie je iba redundantn, ale aj diskriminan,
dokonca dvojnsobne. Jednak k nemu nejestvuje nprotivok, teda mu-
spisovate. Jednak vystpi statusov faktor ena-spisovateka i ena-
podnikateka s v kurze, naproti tomu ena-predavaka i ena-upratovaka
sa vbec nevyskytuj. Teda m masovej vskyt v ivote a m niia ara,
tm menia anca prenikn do handrbuliny s jej enou-elitou.
Jestvuje aj in, rovnako rozren, hoci nie rovnako redundantn variant
aplikcie stavebnicovho princpu. Sprvy Rdia Slovensko 23/8.2005 hlsili, e
kohosi zavradila rumunsk ena. Tu redundancie niet, no slovenine
zodpovedajci preklad Rumunka to i tak demaskuje ako slovglitinov kalk.
(Ak sa Rumunku Rumuna poksime preloi do anglitiny, neporadme si
inak ne prslunm stavebnicovm spojenm.)
S touto formou sa u ns vrece roztrhlo sce a v re neoliberlneho
prehluovania sloveniny slovglitinou, m vak podstatne starie korene.
Prekladatesk oslovenia i charakteristiky typu mlad mu, mlad dma
rovnako ako star mu, star ena kopruj anglick predlohu rovnako
mechanicky. Adekvtna slovensk podoba by samozrejme bola mladk,
mldenec, familirne mlad pn, v krajnom prpade dokonca mlad pnko, o
u vedie na pokraj transpozcie do naich reli. Mlad dma bude vo vine
prpadov slena, na druhom ple pjde o starca i starenu...
Dlhoron pouvanie pokrylo u ns tto vrstvu doslovizmov, aspo pokia ide
o oslovenia, patinou loklneho sfarbenia, ktor sa stalo atmosfrotvornm
prvkom. Doslovizmus prerstol do konvencie. Radiklny rez by texty priblil
autentickej slovenine, no zrove by starosvetsk typ prz zbavil vne, na
ktor sme si zvykli a ktor modern domci autori vedia vtipne persiflova.
Na druhej strane ju vak vedia aj mechanicky a neorganicky prena do
sasnosti, otroiac dvnej konvencii v modernom prostred, kde naozaj nem
miesto. V najnovej rozhlasovej hre Pozvanie (Slovensko, 8/9.2005) Osvald

Zahradnk zdanlivo normlnu a viac-menej slovensk sasnos elegantne
presunie cez rozhranie medzi ivotom a zhrobm, pohrvajc si s asovmi
rovinami. Slovenina textu vak tejto sasnosti nezodpoved. Ke sa ank-
prievoznk, paralela Chrona, doaduje oslovenia boy, m to v kontexte pvab
aj logiku. Ke vak prbehom zakmitaj mlad mui a mlad dmy, patinuj
tm osi, o sa patine vzpiera, a ke hysterika zane ostatnm nadva do
bastardov, vha tm sloveninu, ktor m vlastnch nadvok nerekom, do
bastardnch polh. Ten vraz m v slovenine domovsk prvo sce oddvna,
ale vo vzname mieanec, krenec i hybrid. Vo funkcii nadvky ou
sloveninu zamoruj negramotn prekladatelia, a ajha, ako uteene zapa
korene. Vlastnos kadej buriny.
***
Je tu ete alia vrstva, kde argument patiny neplat a kde slovglitina tak isto
zavldla dvno predtm, ne ns zaali zaplavova jej novodob vrstvy. Slovk
hovor o neznmej osobe takto: "Vid toho pna s klobkom?" "T slena je
ako zo urnlu..." "Pani s vozkom..." (sem sa asociuje zauvan zvrat jedna
pani povedala).
Slena ako zo urnlu me pokojne by vydat. Pre Angliana to bude young
lady, tie bez ohadu na rodinn stav, ie presn ekvivalent. Kto vak u ns
preklad young lady ako slena? Naproti tomu udov detektvku slenu
Marplov by u ns slenou nik nikdy nenazval, ide o zauvan prenos, ktor
sa u ns vil ako atmosfrotvorn. Nemohlo by to ale by aj inak? Pani
Marplov by u nebola dos britsk? Pochybujem.
Tak i onak, oznaovanie osb rzneho typu a rodu sa u ns prudko rozchdza
poda toho, i hovorme len tak medzi sebou, tame slovensk originl alebo
preklad. V prekladoch z angloameritiny sa s podobami hovorovo
najbenejmi, teda pn, pani, slena (v tu definovanom chpan), starec,
starena stretneme iba sporadicky, pole ovldli doslovistick kalky. Ako sved
citovan Pozvanie, preskakuje to aj na domcu literatru... Jazyku publicistiky,
mdi, politiky, diplomacie i kritickho argnu, ktor kot eny-spisovateky
i rumunskch muov na beiacom pse, takto jemnosti ani nezdu na um.
A predsa jestvuje poloha, kde dvojslovn spojenie pochdza z domcich
zdrojov. Slovensk ena znie draznejie, apelatvnejie ne Slovenka (hoci zo
zvolania Slovci a Slovenky! tie mu zasurmie surmity). Rusk lovek,
rusk udia je viac ne Rus i Rusi. Ctime z tch spojen monumentalizciu,
patetizmus, rencky vzlet obracajci sa na idelne vlastnosti nroda (ktor
ikovnou manipulciou ahuko pervertuj na najdetruktvnejie).
To vetko patr k jemnm odtienkom koatho nstroja, ktormu Pavel Eisner
postavil pomnk pod nzvom chrm i tvrz. Charakterizoval tak etinu, no ten
obraz sa d vztiahnu na kad ivotaschopn jazyk, pokia ho poznme tak ako
Eisner ten svoj. Plodn osmza ho obohacuje, neorganick zneisovanie mu
krvn obeh zana cudzorodmi nnosmi, posvajc jazykov identitu smerom
k rznym kalkom. Prevane v rovine novej linguy franky, sporadicky vak aj v

rovine prbuznch jazykov, ktor pouvateom stroja klady inho typu, menej
degeneratvne a zhubn iba pre niiu frekvenciu vskytu.
9/2005
Makarnina
Mnoh texty robia zo sloveniny makarninu takto lapidrne sa o
tendencich, ktor s trvalm nmetom naej rubriky, vyslovil jazykovedec Ivan
Masr na asovej miniploche inej trvalej jazykovej rubriky, Slovenina, na
slovko! (Slovensko, 28/9. 2005), kde cituje takto typ spravodajstva:
O spevkovi Eltonovi Johnsovi sme tali, e jeho koncert bol najv open air
koncert na Slovensku, e sa klaal... s feelingom popovho rockera a e po
koncerte odfral na afterprty.
klady jazyka disponuj rozsiahlejm priestorom a mu tak, okrem
vypichnutia konkrtneho kazu, s aj po jeho stopch, hada korene a
svislosti. Citovan prklad predstavuje typick ukku svetovosti v poat
slovenskho (a nielen slovenskho) bulvru, ktor tto verziu svetovosti spene
vna do slovenskej pospolitosti. Bulvr je na spenos odkzan, je to jedin
mon forma jeho existencie, a teda makarnina (in vstin variant pre
moju slovglitinu) je rovnako doma nielen v najtanejom dennku, ale aj v
komernch rdich i televzich, a prenik aj do tej tzv. verejnoprvnej.
irok pospolitos tto jazykov zloku bulvru, ktor hovorovos enie do
absurdna, zjavne prijma rovnako vane a stretovo ako jeho obsahy, inak by
ako bulvr nebol spen. A tak tm, o maj vhrady, zrejme neostva in, ne
sa uteova s Martinom Kingsleym, e patri k venej menine je krsne. Alebo
hromi, ako al autor Sloveniny, na slovko! (11/10.05), ke vvoj
terminolgie hudobnch skupn na ceste od prednka k frontmanovi uzaviera
kontatovanm, e takto sa slovenina programovo zaha do kta. Poda ma
sa nezaha do kta, ale mutuje na slovglitinu (ako poveda, o je horie).
Veobecn miesto
Venujme sa vak u subtlnejm formm tohto zneisovania. Vyrast toti z
rozlinch zdrojov a aj z rznych prin. Ke posk spravodajka hovor pri
prleitosti oslv Solidarity o kontinuovan konferencie (Rdio Slovensko, 31/8.
2005), zrkadl to bezmylienkovitos mechanickho prenosu. Slovenina sce
bene pouva latinsk kontinuum i kontinuitu, nikdy vak neprevzala
slovesn odvodeninu, ktor je v potine benm bezprznakovm tvarom. A tak
Poliak vie, e kontinuova znamen pokraova, ale odkia to m vedie
Slovk?
Takto pomyknutia bvaj zave plodom asovej tiesne. Posuny vak mu
vyrasta aj z trvcnejieho a systmovejieho korea, napr. z vedtorskho i

byrokratskho spsobu vyjadrovania, ktor je dos rozrenm kontinuom
publicistickej, politickej, vedeckej a estetickej reflexie, ako sa u ns zauvala.
Lebo v tomto si naa medilna obec angloameritinu, ktor svoju dikciu poda
monosti odvedtoruje, zbavuje glotovch rukvnikov a kli publicistov i
politikov, vemi za vzor neberie. Ak sa toto kontinuum prpadne spoj s
jazykovou dvojdomosou, veobecn tendenciu to ete posiln, a navye zniuje
prah citlivosti voi kladom jazyka.
Filmologika Jana Dudkov patr vo svojom odbore k pikm, jej prspevky
bvaj ukkou objavnej analzy a prieniku do truktr a stoj za nimi zrel
kritick osobnos, dokonale ovldajca pole svojho zujmu. No na jej
slovenine sa optovne potkname, a to vo dvoch typologickch zlokch. Tu
niekoko ukok prvej:
...dojem pokusov o nadviazanie... na tmy...; ...kontrukcia nepriatea je
svojm spsobom rozvedenm tmy...; Ani tu vak nie je dominantn
resentiment... (Z recenzie filmu Kordn, Kino-Ikon . 2/2003, s. 243-251.)
Kad z tchto formulci zrkadl tek od aktvneho slovesa a nm generovanej
dynamiky vetnej stavby do koench a statizujcich kontrukci budovanch po
slovglicky na spodstatnench alebo pomocnch slovesch. To u nem aleko k
podstatnomenomnii typu ministerstvo... podcenilo nevyhnutnos
vypracovania analz foriem poskytovania finannej podpory... (Mosty .
17/2004, str. 8, V kocke).
V tom sa autorka nevemi odliuje od benej dikcie naej kritickej obce, i u
filmologickej alebo inej, nanajv ak zvenou frekvenciou tchto kontrukci.
Autorkin rukopis sa vak vyznauje aj vlastnmi pecifikami, ako nasveduj
ukky druhho typu vetky zo sociokriticky aj esteticky vybrsenho profilu
reisrky Kiry Muratovovej pod nzvom Nuda na vchode, nuda o vchode
(Kino-Ikon . 2/2004, s. 236-250).
Prevzatie ruskej podoby priezviska vo forme Kira Muratova je zjavne zmern a
patr k nekonenmu prbehu na tmu prechyovania, kde je odpove niekedy
nepochybn (Greta Garbo), zva vak zvis od mimojazykovch postojov.
Krajn polohy? Svetov veliina Edita Gruberov trv na prechyovan aj v
jazykoch, ktor nemaj o prechyovan ani potuchy. Zjavne poklad t
koncovku za sas osobnej a nrodnej identity. Naproti tomu vtvarnka
Denisa Kasanick (Rdio Slovensko, Zrkadlenie, 15/10.2005) odmieta v
domcom, slovenskom prostred niee prechyovanie, ale aj organick podobu
enskho rodu.
V prpade ruskej reisrky sa konkrtna voba vid sporn preto, e aj rutina
tvor ensk podobu prechyovanm. Priezvisko Muratovov m reisrka po
exmanelovi (Muratov, nie Murat), take ako pochopi, preo sa ensk
podoba m v slovenine prechyova ruskm, nie slovenskm spsobom.
To je vec nzoru, ktorho rozptyl som naznail povye. alie prklady vak nie
s vecou nzoru. Ke autorka hba okolo tzv. "veobecnho miesta" (s. 239),
unik jej, e tento ustlen rusk zvrat (zhodn s anglickm commonplace)

neznamen ni in ne otrepan frza, banalita, a nioho viac sa v om
nedoptrame.
Ke hovor o prve vzhliadnutom filme (s. 246), podlieha rozmhajcemu sa
reazcu chybnho prenosu z etiny, kde vchodiskom je zhldnout (pozrie
si), skren s kninm vzhldnout (pozdvihn zrak). V slovenine si film
spravidla pozrieme (d sa mono aj zhliadnu, ale zapcha to naftalnom a
etinou), vzhliadnu sa vak d nanajv ak k nebesiam i inej superautorite, a
aj to u m bu patinu, alebo komick prchu.
Nu a "dve hlavn intitcie, ktormi sa film okrajovo zaujma" (s. 248), to je
prenos zaloen na kladne klamlivej podobe slovesa, lebo rusk zanimasia
nie je zaujma sa, ale venova sa, zapodieva sa.
A tak ostva veobecn miesto jazyk je citliv a mnohostrunn nstroj, jeho
vzby k inm jazykom, najm prbuznm, s pln nstrah a kladov,
produkujcich falon tny. Ale to je predsa otrepan frza i obnosen vesta.
Napokon, o in sleduje tto rubrika ako celok?
Vrme sa vak na zver tmy k makarnine. T, na ktor poukazuj obidve
Sloveniny, na slovko!, prebieha v najhornejej, najpremenlivejej vrstve
slovnej zsoby jazyka. Najviac bije do o, ale je aj najpodenkovitejia.
Skomisovanie, zerrovanie jazyka, prejavujce sa tekom od dynamizanho
aktvneho slovesa do podstatnomenomnie, zasahuje hlbie vrstvy. Mono tak
nebije do o, ale je trvcnejie, truktrotvorne zhubnejie. A ri sa rovnako
lavnovito...
Prenosov ud na beiacom pse ie pokrauj v

usmievan
Jazykov prenos s falonmi tnmi ponkla najnovie spolonos SPI
International, ktor n kultrny ivot obohatila o srbsk film ivot je udo.
Prebera pvodn znenia cudzojazynch nzvov na koreni sa u ns stalo
benou jazykovou praxou, pokia ide o angloameritinu. Tam vak jazykov
exteritorizciu vidie na prv pohad, nezavdza ns. Nie tak v tomto prpade,
lebo v srbine je udo bezprznakov zzrak, km u ns sa sce meme
bezprznakovo udova, o vak nem so zzrakom ni spolon, a udo je zas
prznakov a do zzraku m v dnenej slovenine aleko.
o je vak toto slovensko-srbsk udo oproti chorvtsko-slovenskmu udu,
ktor poletovalo tohto roku na chorvtskych dianiciach v esjazynej verzii.
T slovensk vyzerala takto (vatky z devriadkovho textu):
Vtajte do Hrvatskich autocesta! ktor vas mohu doviez do iadovanho
ciea... Preto, nech cestovanie dianicm vznikne prjemnm zitkom.
ako poveda, ako vznikalo toto udo z dielne kohosi, o kom sa redaktor letka
riaditestva chorvtskych dianic mylne domnieval, e vie po slovensky. Naproti
tomu ahko poveda, ako vznikala doslovistick slovensk podoba sprvy, e
Ceny ropy pokrauj v pozvonom klesan (BBC, 5/10. 2005). Americk

keep smiling pozn dnes vari u kad vzdelanec ako koncentrt pecifickej
ivotnej filozofie vdy s smevom (ktor si skeptik me doplni aj keby
skaly padali). Sotvakto by si ho vak preloil ako pokrauj v usmievan. Ako
vidie, aj tak sa naiel...
10/2005
Zale mi tento balek do...

Refrnovito sa touto rubrikou vinie erven ni motvu, ako slovglitina
kopruje anglitinu tekom od slovenine vlastnej vetnej stavby, budovanej
okolo dynamickho aktvneho slovesa, do kontrukci zaloench na spjan
spodstatnench slovies so statickmi pomocnmi slovesami, prpadne na inch
formch podstatnomenomnie.
To je pravidlo. Vnimka preto vzbud pozornos. Anglitina toti vie slovansk
jazyky v pecifickch prpadoch dynamizcie slovesa aj tromfn a zjs v nej
alej ne jazyky slovansk. Bizarn vzorka, ako ju uvdzam v zhlav, je sce
zatia iba mojou extenziou zatia ete vetci vieme, e zsielka sa mus
letecky dopravi (je to mono koda, bolo by krsne, keby sa na miesto urenia
dala jednoducho zaletie a basta).
Ned sa. No ke sa zapovame do spojenia "jemu sa bombu podarilo
detonova" (BBC, 14/11. 2005, sprva o samovraednom atentte v Ammne),
vidme, e prv lastoviky sa u hlsia. Lebo detonova (prpadne explodova)
me u ns nieo iba pasvne, ale ak niekto chce tento proces aktvne vyvola,
mus bombu i nlo privies k vbuchu, objekt vyhodi do povetria... Je to
menej elegantn ne anglick verzia, ale raz darmo, my to mme zakdovan
inak.
Sem zjavne patria aj rozmhajce sa spojenia typu "pribline rovnak poet ud
sa zranil" (pri teroristickom toku Rdio Twist, 18/11.2005), "pri havrii
lietadla prilo o ivot x cestujcich a xx sa zranilo"... Takto formulcie stieraj
zvan rozdiel, na ktor slovenina vdy dbala. Ke si zatnem sekerou do
nohy alebo spadnem z rebrka, mem si za to sm, ie som sa zranil. Ke ma
zraz auto, niekedy si za to sce tie mem sm, ale skr za to me vodi, a
potom som zranenie utrpel. Nu a pri havrii autobusu i lietadla, prpadne pri
teroristickom toku sa mi zd nezmyseln nahovra obeti, e sa zranila. Ale v
sprvach nm to aj tak nahovraj oraz astejie.
Transkripcia s vypnutm mozgom

V . 6/2005 sme si rozoberali skalia elitrskej transkripcie, ktor s expanziou
multikulturality a globalizcie oraz vmi otvra pole chybnej vslovnosti,
lebo rozirovanie kolstva sa zameriava viac na know-how ne na univerzlne
vzdelanie. To stupuje diskrepanciu v reazci medzi pvodnou zvukovou
podobou, jej transkripciou a konenou, neraz negramotnou vslovnosou.

o je to vak proti ete absurdnejiemu variantu, ak by nanajv pristal
mechanickmu prekladovmu programu? (Ten ns vak vo svojich pravidlch
sm upozoruje na svoje obmedzenia a potrebu zrevidova preklad mysliacim
udskm mozgom.)
Spolonos TATRAFILM sprevdza rusk film Non hliadka propaganm
materilom, na ktorom uvdza angloamerick a pvodn rusk variant nzvu v
podobe Night Watch a Nochnoi dozor. V tomto Nochnoiom dozore figuruj
transkripn mrzci typu Sergej Lukyanenko, ale u nie Sergej, le Sergei
Trofimov, Yuri Poteyenko, Konstantin Khabensky, Vladimir Menshov,
Valery Zolotukhin, Maria Poroshina, Galina Tyunina a Victor Verzhbitsky.
Bezmylienkovit prenosov mechanizmus teda zdeformoval rusk men, pri
ktorch transkripcia do sloveniny nikdy nerobila problmy, do podoby, do akej
ich prepsala angloameritina v snahe pribli itateovi ich sprvne znenie. To
u naozaj pripomenie bonmot Karla Krausa: Nesta nema vlastn mylienky.
Treba by aj neschopn vyjadri ich.
Z obdobnho sdka pochdzaj reklamn kalky typu kuriatko salma, anans
ksky, dezodorant sprej (prklady s z relcie Slovenina, na slovko!, Rdio
Slovensko, 7/11. 2005). Autor komentuje tento prstup z hadiska sloveniny:
"ignoruj sa gramatick kategrie a zsady tvorenia slov", a v duchu poslania
relcie navrhuje aj nleit ekvivalenty. Korene javu sa vak vdy zhoduj
slovglitina ako reme...
Ako si Poliaci vyberali prezidenta

Prezidentsk voby poskytli hojn prleitos na klady slovpotiny.
Varavsk spravodajkya slovenskho rozhlasu Zuzana Kohtkov, ktor tam
zjavne u chyt jazykov preliv, optovne referovala, ako si Poliaci vyberaj
novho prezidenta (Slovensko, 20/10. 2005), hoci slovenina v tomto kontexte
nepozn ni in ne voli, voby vyberme si v celkom inch svislostiach: v
obchode, ale aj medzi prpadnmi partnermi. Samozrejme aj tu je mon voba,
d sa voli menie zlo... Vber (a aj voba) je vak akt osobn, km voby s
akt intitucionlny. A wybiera (voli) s prslunm podstatnm menom
wybory (voby) sa v tomto kontexte vzahuje jedine na tento intitucionlny
akt.
Slovpotinov posun je tu vak zrejme nkazliv, lebo Poliaci si novho
prezidenta vyberali u aj v naom spravodajstve, ktor neprichdzalo z Varavy
(Slovensko, 29/10. 2005).
Kee ide o jazyk natoko prbuzn (a navye susedsk), posun vyvolva alie
asocian reazce. Sotva njdeme gramotnho Slovka, ktormu by nerozoznelo
duu chalupkovsk: A ty vo neby, ako by otrokom. T extrmne romantick
vzva uptava aj tm, e vo neby psob starobylejie ne okolit text.
Pritom vo v tomto pre ns starobylom vzname nielene stle patr do
aktvneho fondu ivej potiny, ale rovnako aktvne ije v nreiach severnho

Slovenska v tom istom zmysle v zmysle radej. Dvna tvr klasika tak na ns
dchne novmi vami a kontextmi...
Slovpotina z varavskch zdrojov je pochopiten. Bizarnejie je, ke
prenikne do londnskych zdrojov, inak zaaench na slovglitinu. Ale aj to sa
stalo BBC v spravodajstve venovanom poskm vobm (20/10. 2005)
hovorila o zhode tam, kde zjavne lo o shlas, dohodu. Posk zgoda vak nie
je zhoda, ba dokonca sa nm pritakva asi tak, ako my slovglitinri
pritakvame oukej...
Rekviem za jakiv
Nieeby sa nepouvalo s jakiv sa stretme dennodenne a sotva njdeme
niekoho, kto by u nebol ohromene zvolal: Toto jakiv nepochopm... (Toto v
ivote nepochopm.) Stretme sa s nm aj v pvodnej slovenskej tvorbe, najm
kde sa zdrazuje hovorovos. Nestretneme sa s nm vak v prekladoch zo
zpadnch literrnych i mimoliterrnych textov, kde v tomto vzname
suvernne vldne zdhav a arbav bezzporov doslovistick kpia predlohy.
Tu jej matricov (tisckrt opakovan) stereotyp:
M najkrajie oi, ak som kedy videla (Arthur Schnitzler: Poruk; Rdio
Slovensko, 30/9.2004). Znie to strojene, kostrbato, umelo, a predsa sa to
sstavne takto preklad. V pvodine je to "normlka" a tak to svojej postave
vloil do st aj tento majster vybrsenho dialgu. Ako sa citovan replika asi
vyslovovala slovenskej hereke?
Poda ma sem ako ekvivalent patr jedine von zporov prevod typu: Tak
krsne oi (ako m ty) som jakiv nevidela (v ivote nevidela). S tm sa
vak v naich prekladoch jakiv nestretnete. Pokia no, vnimka potvrdzuje
pravidlo.
02/2006
Cho vyvoni psa.
Pouli ste to u niekedy? Sotva. Zato veni chodia slovensk pskari
(pskri?) dennodenne teda t mestsk. (Dedinskho duna voni netreba, je
vonku aj tak, a jeho majite by sa iste zaudoval, keby ho niekto nazval
pskrom).
Tak vraz, ktor vo vchodiskovej etine logicky vyrstol zo zkladu ven,
prevzala slovenina mechanicky, bez takejto vzby. A vlastne aj bez potreby,
ve Slovci chodili svojich psov veni dvno predtm, ako sa, najskr cez
masmdi, takto nakazili ibae oni chodili psa vetra, a venili na svadbe
mladuchy. Dnes vak nevestu asi u sotvakde venia, iba ak v rmci folklru, a
tak venia psov, aj ke v rozpore so smantickou interakciou importovanho
slovesa.

Hovorovej slovenine ho zrejme u nik neodpra, tak ako jej neodpra mnostvo
inch mechanicky prevzatch vrazov, termnov a zvratov, ktor kedysi penili
krv puristom, a dnes s slovnkovo nostrifikovan. Alebo vzbudzuj nevu
jazykovedcov dnes, aby sa im zajtra i pozajtre pod tlakom ulice dostalo
nostrifikcie prinajmenom v rovine hovorovosti. (Ako sa ho dostalo napr. dlho
perzekvovanmu slovesu vadi, ktor si prekliesnilo cestu a do nzvu filmu.)
Upriamuje ns to priamo na veobecne platn kaz, ako jazyk so silnejm
mestskm (alebo veobecno-civilizanm) zzemm vtla svoju pea jazyku
mladiemu, ktor je sce vo sfre sebe vlastnej rovnako bohat, ale urbanizan
zzemie m v priestore i ase menej rozvinut.
Preo vak v naom prpade hovori o vtlan, ktor implikuje aktvnu snahu zo
strany silnejieho, osi ako kukuie vajce? V zoveobecnen, celosvetovo, to
samozrejme v mnohch nrodnostnch konfliktoch naozaj funguje takto
aktvne, nacionalizmy vetkch farieb vedia by rovnako brutlne ako
malichern. Za medzivojnovej republiky sa tento tlak prejavoval sce nebrutlne,
ale predsa len aktvne aj na esko-slovenskch jazykovch vzahoch, teraz si to
vak pestujeme sami a dobrovone, nadene sa otvrajc vetkmu hovorovmu
a subtandardnmu, o prichdza od susedov, ktor v jazykovej invencii a
hravosti urite patria k pike. Pritom ide o proces takmer jednosmern, lebo
opanm smerom prebieha v rdovo niej kvantite a pokia sa sem-tam aj
prejav, zasiahne skr kultrne meniny, km u ns zasahuje populan jadro.
Niektor vrazy, zvraty i tvary tu ij svoj ivot nevykorenitenej buriny vo
sfre jazykovej ilegality oddvna rada (v zmysle or) namiesto rad, t
vstroj namiesto ten vstroj... In na nostrifikanom rebrku o teblk
postpili tak spstu (a spstu alch) prichlila strecha subtandardu. alie,
ktor kedysi bvali predmetom teho boja, sa doili legalizcie v telocviku
vzpaujeme bez toho, aby sme pau akceptovali inde ne prve v tom
telocviku, neorganick pravtko dostalo domovsk prvo, inak by nm tu
mono dodnes mtal linonr (Krtky slovnk... ho u neuvdza ani ako
zastaran)...
Dnes, u nielen v rmci urbanizcie, ale aj novej globalizcie tovarovej
vmeny, v om zapaj korene alie naplaveniny jazykovej gravitcie,
stojac v om rovnako osihotene a bez kontextu ako venenie, lebo sa rovnako
bij s dvno zauvanm homonymom. Tak si v tescch i lidloch (pars pro
toto) kpite podmaslie (podmsl), hoci ide o cmar, priom slovenina
podmaslie oddvna pozn, ibae to slovensk m s eskm spolon nanajv
to, e oboje s z mlieka.
Tak jazykov zkon, paradoxne a proti svojim intencim, zave nepriamo
pomha na svet burine cez povinne dvojjazyn (a nepovinne viacjazyn)
npisy, ke sa dvojjazynos berie ako formalita.

Ak k nm spene infiltruj zvraty, pri ktorch homonymia dostva na frak, o
o ahie sa im prenik tam, kde ponkaj zretene viac avy ne domci
nprotivok. A tak odporan domci majster sotva vytla kutila (tob
kutilstvo), z ktorho napriek neorganickosti sr mrnc (plagty bratislavskej
Novej scny k muziklu Hello, Dolly propaguj Michala Doolomanskho
bulvrne cez jeho kutilstvo znamenie doby). Trbkr Juraj Lehotsk
poaduje, e by to malo lapa (Rdio Slovensko, Zrkadlenie, 28/01.2006), a to
nie je vnimka, le pravidlo lape to ostoes rovnako muzikantom ako
technikom i motoristom. Tnejderi sa za dvnych dven, ke ete ani neboli
tnejdermi, ale nsronmi alebo jednoducho mldeou (o hranicu
samozrejme rozostruje) slovom, nadchnali sa, e to i ono je ilen, km v
rmci podenkovch md nepreli na fasa a potom na super (u z
internacionlneho sdka). Urite som niektor z medzisuperov vynechal a
mimochodom, to super ete plat?...
Celkom in story m za sebou v esko-slovenskch relcich jak v zmysle ako.
V prznakovch i nreovch polohch je oddvna doma aj v prze. V pozii
sa vak zsluhou svojej jednoslabinosti a dernosti stalo nepostrdatenm.
Jak ena nehanebn, cituje bsnika Marin Grupa v psme Prekliati lskou,
venovanom Samovi Hroboovi a Charlesovi Baudelairovi (Devn, 24/1. 2006).
ako by sme v slovenine hadali bsnika i prekladatea pozie, ktor by po
jednoslabinosti jaku nebol siahol. Asi sa ned.
***
S logikou v jazyku zrejme aleko nezjde. Rozhoduje v om, popri
racionlnych, aj privea iracionlnych, intuitvnych i emocionlnych faktorov.
Slovikrsky dogmatizmus niekdajch skalnch puristov typu prof. Jna Mihla
u vzbudzuje skr smev. No zave sa pod zstavou logiky chvkovo pripojili k
puristom aj tak majstri jazyka ako Zora Jesensk, ke nevyvrtitenm
argumentanm reazcom dokzala neorganickos plniaceho pera. Vyla z
vznamovho rozlenia plnic a plnc v etine, kde n prenos siahol prve do
nesprvnej zsuvky, priom slovenina tak isto vie oboje rozli, ibae inou
cestou. To autorku priviedlo k plnivmu peru, ktor je, na rozdiel od
mechanickho kalku, utvoren organicky. Paradox je u len v tom, e napriek
tomu pretrval kalk, dnes je v tejto podobe kodifikovan a ak raz vymizne, bude
to u z mimojazykovch, technicko-vvojovch prin, ke spolu s
oznaovanm zastar aj oznaenie.
Slovom, s logikou v jazyku nie vdy pochodme. Niekedy no, inokedy ns to
prpadne privedie k plnivm perm. Ve ako u s logikou na zhadu, preo
cestujeme na Oravu i na Haavu, ale do Hontu i do Vrtok, priom starie
genercie si iste spomen, e kedysi sa napriek tomu bvalo na Vrtkach?
Preto potom slovn zsoba i tvaroslovie, ktor s v jazyku oddvna doma, pri
vhodnej i nevhodnej prleitosti tak ahko nabalia nov, zave cudzorod
vznamy. Najskr v rmci zkona neuritosti, ktor zrejme neplat iba v
kvantovej fyzike.

***
Inokedy ns logika me zavies do dilemy tm, e vecn vznam dostane do
konfliktu s postulovanou normou. Rubrika Slovenina, na slovko! (Rdio
Slovensko, 25/1.2006) cituje vstrahu ekolgov: Zd sa, e prroda sa nm
mst za nau aroganciu, sprevdzajc to stanoviskom, e sloveso msti sa ani
podstatn meno msta nie s spisovn... Ekolgia jazyka vyaduje iba podoby
pomsta a pomsti sa.
Iste je to v zsade tak, ibae hne vysko ertovo koptko o to urob s
citovanou ekolgovou vstrahou, ke na u aplikujeme proklamovan
stanovisko jazykovedkyne? Implikovan oprava ...prroda sa nm pomst za
nau aroganciu ekolgovu vhradu toti posunie do budcnosti, km on zjavne
kldol draz na to, e sa nm mst u teraz. Iste by sa to dalo riei cez in
synonymum, prpadne celkovm pretylizovanm, lene to u siaha za obzor
(nerieenho) konfliktu medzi jazykovednm postultom a tm, o chcel
bsnik poveda.
***
Dosia sme sa pohybovali prevane v rovine vzahov etiny a sloveniny, kde
vetko stoj v znamen organickej prbuznosti, zhodnej dynamiky vetnej stavby a
rovnakho kovho postavenia aktvneho slovesa vo vete. Len o prejdeme do
roviny slovglitiny, disharmnie a absurdity stpnu na kvadrt. Ak v burzovej i
finannckej handrbuline koruna oslabuje, prpadne posiluje, mrne budeme
hada filicie tejto devicie na pde sloveniny.
V . 10/2005 som prejavil tos, e, na rozdiel od anglitiny, nememe
balek niekam zaletie, musme ho da letecky dopravi. Anglitina tu
preukazuje v konkrtnom kontexte tvaroslovn nskok. Inde ho vak zas mme
my my meme niekoho oslabova, prpadne posilova, ke sa to vak deje
nm i s nami, potom slabneme (silnieme).
Zrejme vak iba potencilne, lebo v profesionlnej praxi previl zkon
mechanickho prenosu v duchu psychosocilneho bonmotu ke je mame
zima, diea sa mus teplejie obliec. A ke angloameritina pokryje obidva
vznamy tou istou podobou slovesa, preo by si s ou nemala vystai
slovglitina? Naim finannkom je to zjavne fuk, im to u dvno mysl po
slovglicky. To len naincovi, ktor do takch rovn nevystpil, pri chronickom
oslabovan (posilovan) koruny vdy znova vyskakuje otzka: Koho to t
koruna vlastne oslabuje (posiluje)? Nem dos vlastnch starost? Ale ani toto
slovenine (prinajmenom biznisslovenine) u nik neodpra...

03/2006
Jazykov identita (a s ou spt organickos) patr k naim zkladnm
priebenm motvom. Starie genercie sa o jazykov identitu svojho ttne
nekontituovanho nroda prvom bli. Tieto obavy predstavovali asi hlavn
inite pri vstrelkoch purizmu, ktorm zkonite prechdzali (a prechdzaj)
jazyky vetkch kontituujcich sa nrodov vo fze sebautvrania a
sebautvrdzovania.
Dnes rozren stretovos voi mechanickmu preberaniu cudzch prvkov
vyrast na jednej strane z nedostatku jazykovej kultry a celkovej vulgarizcie
vraziva, prpadne zo veobecnho, hoci neartikulovanho pocitu, e tento
anachronizmus v re globalizcie a novej linguy franky u nem o hada.
Ke sa jej vak prizrieme z druhej strany, mohla by vyjadrova aj rovnako
nereflektovan nrodn sebaistotu, ktor plod pocit, e prevzat prvky, ak
napaj staronov i naozaj nov vyjadrovacie potreby a vypaj domnel i
skuton medzery, najm v prznakovch a subtandardnch vrstvch, nemu
zklad u kontituovanej identity ohrozi.
Preto tie jazyky historicky u pevne zakotven (v naom okol povedzme
etina, potina a rutina) puristick fbie postupne odbrali, pokia im
ttoprvne posuny nesiahali na jazyk. Stailo vak ttoprvne zemetrasenie,
ak nedvno roztrietilo Juhoslviu, aby reprezentanti jazykovej kultry, aj ke
ide o jazyk historicky tie u pevne zakotven, zaali horlivo dolova odlinosti
a klova dvno ustlen zhody, len aby nov ttoprvnu identitu jazykovo
podporili.
Tak puristick jazykov tendencie na zem dnench postjuhoslovanskch
ttov vrhaj nov svetlo aj na protikladn vvinov tendencie v slovenine,
ktor koprovali ttoprvne premeny a posuny od ias vzniku SR a podnes.
V tomto svetle sa purizmus potom jav ako vvinovo zkonit fza nrodnho
sebakontituovania, ktor v alch vvinovch fzach pervertuje na brzdu.
Dos vak teoretizovania, ve tu sa vdy sstreujeme na konkrta. A ke sme
teda u pri tch postjuhoslovanskch ttoch...
Kako imate?
Tak privtala Hana Beranov ako hosa v Zrkadlen (Slovensko, 14/1. 2006)
Stanislava Prnickho, vytvrajc si tak artovn mostk k jeho
juhoslovanskmu pvodu. Lene kako imate? (doslova ako mte?) je prav
umelina, aby sme parafrzovali Huxleyho prav nhradku maroknu
(Prekrsny nov svet). Srbi aj Chorvti si formalizovan ako sa mte? oddvna
ustlili v podobe kako ste? (celkom ako v anglitine, ibae dvno pred jej
invziou). Ide teda o prirodzen zhodu, rastcu zo spolonch kultrnych
koreov, na rozdiel od epidemickho doslovizmu opatruj(te) sa, ktor
zaplavuje slovensk aj esk dabingy, hoci sa v naom priestore nikdy

nevyskytoval a znamen zhruba nae pekne (dobre) sa majte (mvajte), ktor
hovorov slovotvorba pohotovo transformovala na maj sa, majte sa a ktor
zjavne predstavuje ten prav ekvivalent, k akmu si otrock dabing vak
sotvakedy prekliesni cestu...
Toto maj sa, podobne ako ahoj, au i dokonca auko alebo aute (ktor v
obdobnej funkcii vytlaili starosvetsk servus, servuste) zrkadl ihravos
hovorovej vrstvy a mono aj redukcionizmus typu Met (Metropolitan Opera) i
Siska. Hovorov re je skpa v duchu Lasicu a Satinskho hlsky sa nm
maj, aj my sa minieme. etr hlskami i slabikami, neetr iba vulgarizmami
a skatolgiou, ktor povila na chlieb svoj kadodenn.
Tie k nej samozrejme patrili odjakiva, ibae poepky i krmovo, posledn
ptnsroie im vak prekliesnilo cestu do literatry, na javisko, pltno i
obrazovku, m vybodkovvanm avobokom udelilo normlne obianstvo a
uviedlo ich do lepej spolonosti. Tak aby sme ani tu neostali v hanbe
prudrie.
Bizarn kako imate? nm vak kliesni cestu aj inam. Ve kadotdenn
takmer dvojhodinov rozhlasov Zrkadlenie vzhadom na rozsah a frekvenciu
sce nevyhnutne plod aj jazykov pomyknutia, ak ivia tto rubriku, svojou
podstatou vak predstavuje v naom priestore predovetkm uniktnu pozitvnu
deviciu v ase, ke vina mdi napospol gravituje ku klipovitosti a
stupovaniu tempa, len sa nedajboe pri nieom pristavi, s trochu do hbky. A
ke portov spravodajcovia ruka v ruke s medilnymi jarmonmi vyvolvami
saia, kto nahust maximum slovnho smogu na minimum asovej plochy,
ako to r. 1987 ukkovo tematizoval reisr Barry Levinson vo filme Dobr
rno, Vietnam darmo je, v konzumizme s Ameriania bezndejne pred
nami.
Vrme sa vak k naim zrkadleniam. Istee, obdobn irokospektrlne relcie
venovan dianiu v kultre ponkaj aj verejnoprvne rozhlasy susednch krajn,
ale ani jeden na takej asovej ploche a nie na staniciach zameranch na
masovho poslucha. Naproti tomu Zrkadlenie sa premiruje na
najpovanejej stanici, dr si na nej v tomto formte miesto u roky, a pritom
nevypchlo.
***
Nae zhlavie ns vak orientuje na klady. Zrkadlenie sa 11/2. 2006 venovalo
inscencii Marivauxovch Stratgi a rozmarov, situanej komdii, ktorej
dramaturgika Darina Abrahmov pripisuje rafinovan pnutia a labyrinty
lsky. T charakteristika ns vracia k zapeklitmu motvu eskch infiltrci
do sloveniny, ktor tvoril kov motv vah v minulom sle Romboidu. Aj
tieto pnutia si prve nedvno vzala na pakl Slovenina, na slovko! s tm, e
u ns s to vntorn naptia. Ono to sed, aj terminologicky je to takto
fixovan ale ist je aj, e dynamikou, kompaktnosou a razanciou sa vntorn
naptie pnutiu nevyrovn, a prve tto mimosystmov prednos, poda ma,
preduruje, e brojenie proti nemu ostane volanm na pti. Podobne ako

brojenie proti spste, nerezu i proti tomu, e niekomu to lape, alebo hoci
proti barnovi Prilovi, kde voba aj tak le medzi etinou a neminou,
podobne ako pri nereze, kde le medzi etinou a latinskm vchodiskom. Ba
najskr aj brojenie proti tomu, ako sa esk sprost v zmysle vulgrny,
chrapnsky u ns bije s jeho oddvna zakorenenm vznamom hlpy, tup,
obmedzen at. (v elektronickom slovnku synonm ich je 25, napospol iba v
tomto vzname). A tak, ke predstaviteka z inscencie Rodinnej slvnosti v
divadle Arna charakterizuje sexulny vzah postavy s platenm milencom ako
sprost obchod (Zrkadlenie, 11/2.2006), vbec tm nemysl hlpy, ale
bezkrupulzny, ie nemaskovan konvennm predstieranm uachtilejch
pohntok. Obe strany si pri om toti zjavne prdu na svoje, take ten obchod
pre ne zas nie je a tak sprost (po slovensky), i ke mono ani nie mazan
(al slovnkovo u akceptovan infiltrt) ie prefkan.
Tak ns sprost obchod vha do roviny, kde importovan homonymum
vytvra k domcemu dvojau antonymum, dva mu protichodn vznam, vo
svete slov kaz iste vzcny. Ale ani tejto protisystmovej sprosrny sa asi u
nesprostme, ako dokazuje frekvencia jej vskytu. Napokon, infiltrcie smeruj
prevane od iniciatvnejieho k pasvnejiemu, starieho k mladiemu, km
protismern infiltrty, ako zosvetoven apkov robot, ostan vnimkou.
V zpase o istotu jazyka sa vak me sta aj to, e pri oprvnenej kritike
nesystmovch spojen ostan mimo poa pozornosti produktvnejie
potencilne monosti, ak s tmou svisia vecne, ale nie jazykovo. Slovenina,
na slovko! (13/2. 2006) kritizuje nenleit voi v kontextoch odoln voi
ohu (chorobm, mrazu) s odporanm nahrdza ho predlokou proti.
Nepochybne to plat, zrove vak nechva nepovimnut produktvnej a
dynamickej variant ohovzdorn, mrazuvzdorn... Ten variant nie je
univerzlny chorobovzdorn lovek nejestvuje (aspo jazykovo nie), iba
choroboplodn zrodky no vaha tmto smerom predsa len otvra monos
irieho, nie isto jazykovednho prstupu.
Zaujmav je porovna tento typ spojen u ns a v anglitine, ktor tu stavia na
univerzlnom sufixe -proof, km nainec diferencuje. A tak k fireproof mme
zrkadlov ohovzdorn, ale waterproof je pre ns u vodotesn (rovnako ako
prbuzn vzduchotesn).
Univerzalizmus pouitia splodil v anglitine aj pvabn ihrav extenziu
foolproof (blznovzdorn, babraniuvzdorn ie nepokoditen
akokovek neprimeranm zaobchdzanm). Mrne mu hadm rovnako ihrav
adekvtum...
***
Take na rozlku mal tlmoncke extempore: v koickom divadle Thlia
reroval Levente Moravetz v maarine hudobn komdiu Valk na rozlku a
Slovensk rozhlas s nm priniesol zaujmav rozhovor, kde sa bval herec
medzi inmi postrehmi odvolal aj na star prslovie, e plaka je ahko,
smia sa je aie. (Slovensko, Zrkadlenie, 11/2.2006). Toto e povedal

divadelnk? A ako star prslovie? Reisr vak hovoril prostrednctvom
tlmonka, ktormu zjavne unikla podstata veci. Nepochybne lo o znmu
devzu komikov, e rozplaka je ahko, rozosmia aie (i ako) ale o
maj tieto dva vroky spolon? Iba sa skladaj z podobnch slov.
(Mimochodom, vimnime si, ako tu varian dynamika slovesa v slovenine cez
svoje predponov systmy potmehdsky nastrauje podrazy.)
04/2006
klady potiny, rutiny, francztiny

Na klady potiny som tu poukazoval viackrt, no mlokedy sa s nimi
stretneme v takej koncentrcii ako v citlivo koncipovanom, empatickom psme
Radoslava Passiu Hranica, ktor spja (Rdio Slovensko, 6/1. 2006).
"Andrzej Stauk patr medzi najznmejch a najrepektovanejch poskch
spisovateov," ta kultivovan ensk hlas, ktormu vak zrejme znmy nie je,
ke ho vyslovuje Stauk, lebo posk Stasiuk sa vyslovuje zhruba tak, ako je
napsan. A tak ensk hlas trv na Staukovi, km ten musk na Stasiukovi,
a reisr Vlado Rusko proti tej schizme zjavne ni nem.
No okrem vslovnosti narazme aj na mnostvo prekladovch doslovizmov.
Zave ide o tylistick jemnstky, napr. e posk respekt je slovenskmu
repektu sce vznamovo blzky, a predsa sa nekryj. U ns sa toti spja
predovetkm s ctou intitucionalizovanou (repektujeme uiteku, vedceho,
zkon, autoritu), km Poliak do vklad aj ctu neintitucionalizovan. Ke
povime, e skvel pozorovate Stasiuk je autor mlad a nekonvenn, kontext
priam vol po uznvanom (tu teda po jednom z najuznvanejch).
Tto odchlka asi nepochdza z pera prekladatea knihy Jozefa Maruiaka, jeho
preklad je vak vyslovene kontroverzn. Na jednej strane udovm vrazivom
dva textu plastiku a svojrz, vrstvy modernejch reli vak prena z originlu
aj s chlpami. Priom ide o relie pre Poliaka ben a veobecne zrozumiten,
km pre nainca, pokia nevie po posky, predstavuj hlavolam. Tak ns
medziinm zavedie k harcerskmu prstavisku veda azieskho mosta. Kto u
ns vytu, o je harcer a o azieka? (echovi sa tu mono asociatvne vynor
lze...) Fakticky ide o skauta a most pri kpalisku.
Stretnutie s pivovmi faami autor komentuje: Plechovky od piva vtedy ete
neboli teda boli, ale v perexoch. o je perex, vedia u ns nanajv udia od
novn je to tch vodnch pr riadkov nad lnkom, vysdzanch inm typom
psma. Lene tento perex nem s poskm lautr nix spolon. V Posku sa
takto oznaovali obchody, kde sa za bony dalo kupova tovar z dovozu, inak
nedostupn. Po cel as relneho socializmu to u ns letelo pod nzvom darex,
ktor neskorie zmutoval na tuzex. Mali sme na t tmu dokonca film. Volal sa
Bony a klid...

Tu lo o preklad literrny, kde by na jazykov vbrus malo by dos asu.
Benmu spravodajstvu sa potknutia skr prehliadnu, nie vak v prpade, ke
jazykov preap posunie sprvu vznamovo. Napr. ke sa z Prehadu
zahraninej tlae (Slovensko, 8/3.06) v svislosti s vrusom vtej chrpky v
Posku dozvieme, e trvaj alie bdania... Nainec si to ned do svislosti s
nim inm ne s vedou, vskumom a bdatemi, ktor s na stope omusi ete
neznmemu. Poliaci sce mu tak isto bda v zmysle vskumu, ovea
benej je vak in, kadodenn kontext, ktor slovenina nepozn. Ke toti
pjdete v Posku k lekrovi, prebda vs, a policajn vyetrovate tie. Zva
teda ide o vyetrovanie, vypovanie, zisovanie, irie vzat aj testovanie, a
kontext ukazuje prve ta. Preklad ns vak smeruje inam.
Rutina
Potina je neprebernm zdrojom kladov pre svoju mimoriadnu skladobn
prbuznos so sloveninou a zkern homonymie, ktor nsledne plod. Pri
rutine, ktor je o osi vzdialenejia, psob zas al faktor e toti v dejinch
formovania nho nroda hralo slovansk dubisko vznamn identifikan
lohu, take starie slovensk texty sa ivili aj z ruskch zdrojov. Dnes vak
tento faktor u nehr niekdajiu lohu, take rusizmy plod skr prekladatesk
arbavos i povrchnos. alamovove Kolymsk poviedky (Rdio Devn,
24/2.2006) v preklade Anny A. Hlavovej s v tom smere ukkov. Tak sa
tu dozvieme, e kaicu aila stopudov archa. Pud m v slovenine dnes u
iba jeden vznam, o ktor v texte nejde. Na Slovensku si vak u sotvakto
spomenie, e v rutine je pud vhov jednotka, a urite nik nevie, koko to
vlastne je (zhruba 16 kg). Ani v modernej rutine sa pud vak u nechpe vo
svojom vecnom, ale v obraznom vzname, ak u ns zohrvaj in expresva a
ak hojne ponka Vek rusko-slovensk slovnk. (Pudy hliny na imch v
exemplifikcii adekvtne men na centy i metrky, ie smerom hore, a pudy
papiera zas na kil papiera, teda smerom dolu, vdy v slade so spojeniami
zuvanmi u ns, nie v rutine). A to je slovnk star 40 rokov...
O kladnosti ruskho pomocnka, ktor me by aj nmestnkom,
zstupcom, vice(ministrom), ale aj pomocnkom v domcnosti, sme tu u
psali (. 5/2005). Ke sa obidva vznamy, na statusovom rebrku protichodn,
stretn pod jednou strechou, vytvra to kurizne obrazy. Teta Poa, pomocnica
v domcnosti, a veda nej pomocnk (policajnho) nelnka, s ktorm sa nik
spori nebude, to vytvra komick situan efekt, ktor v pvodine nebol.
Pozornos upta aj spori sa s niekm. Nie e by sa v takomto kontexte u
preilo, ale predsa len zana zava naftalnom a nad dobrm prekladom by si
itate asi kldol otzku, preo prekladate zvolil tto verziu a nie nieo
jazykovo bliie dneku (povedzme aha sa za prsty i nieo podobn
alamovova rutina znie predsa celkom moderne). V preklade, kde na kaiciach
a stopudov archa a kde sa Tesri poberaj na miesto prce, namiesto aby

li na pracovisko, ako rusk miesto prce preklad aj slovnk, tam si tak
otzky kls nemusme.
Pravda, pred kladmi jazyka si nik nikdy neme by ist (koko rz som sa o
tom presvedil na vlastnej koi), a tak sa na nich zave potkne aj majster.
Svetoznme Erenburgove Fajky v preklade Natae urinovej-Pavuakovej
(Devn, 20-24/3. 2006) znej stle ivo a plasticky, voaj dobou (resp.
dobami). Ke vak poujeme, ako sa Nevaein topil v pynom poprs,
naklajc sa nad objekt svojich tob (Petersonova fajka), rutinr hne
pochop, odkia vietor fka. To poprsie toti nebolo pyn, ale bujn tak,
akmi hri karikaturista Vlado Fedorovi alebo ak mal na mysli Jan Werich,
ke obdivne opisoval dmu, ktor si nese, co si nese. Materilnu podstatu,
konkrtum, o ktor lo, zamenil preklad abstraktom. Poprsie neme by pyn,
pyn na me by nanajv jeho nositeka, prpadne jej majite i prechodn
drite.
Do tejto kategrie spad aj nevykoreniten holbok, ktor mta po prekladoch
z rutiny. Tak veru, holbok kto sa s tmto ironickm deminutvom v
prekladoch ete nestretol! Pritom m slovenina pre rad ekvivalentov
milik, zlatko, srdieko, duika, srdce moje, dua moja at.... Ten najkraj
vak predsa len splodila etina milej-zlatej. Od slovenskch ho odliuje
jednoznanos funkcie. Vetky slovensk toti mu znie ironicky, ale aj
nene, zle od kontextu i tnu. Do milej-zlatej vak nehu nik nepriar, to
funguje v jedinom kontexte, ktor si adrest za rmek ned.
Take holbok ako hypokoristikon z modernej sloveniny sce vytlaj in
ekvivalenty, je doma skr v asoch Vajanskho, Jgho i Marthy-oltsovej,
ale z ruskch prekladov sa ani ako hypokoristikon, ani ako ironick ihadlo len
tak ahko nevytrat.
Na zver tipka francztiny

Tentoraz nie sme v prze ani spravodajstve, ale na pde odbornej filmovej
publikcie. Vznamn predstavite franczskej novej vlny Jean-Luc Godard sa
tu v Textoch a rozhovoroch zveruje so svojimi filmrskymi aj
kultrnohistorickmi reflexiami.
...hovori o mizanscne automaticky znamen hovori zas a znova o monti.
Priradi zbery za sebou v zvislosti na pohade je takmer definciou strihu.
Jeho najvyou ambciou a v rovnakej chvli aj jeho podrobenm sa
mizanscne...
V tejto podobe odznelo na stanici Devn (Drma za maskou, 8/2.2006)
poslovenenie hrboatho eskho prekladu Heleny Bendovej a alch. Prevod
z etiny signalizuje u zvislos na pohade, ns vak nezaujma slovensk
pravopis, ale t zhadn mizanscna. o u me ma filmov reisr spolon
s mizanscnou, s ktorou sa stretme spravidla na javisku ako s vtvarnou
zlokou rie? Vo francztine veru me ma a aj m mettre en scne

znamen rerova, i u na javisku alebo vo filme, metteur en scne je
reisr (ralisateur je mladie, u isto filmov synonymum), nu a zhadn
mizanscna v svislosti s filmovm reisrom neznamen teda ni in ne
riu. Take ke do vatku namiesto mizanscny dosadme riu, vetka
nezrozumitenos je pre. Takmer. Lebo sa ete musme dohodn, e mont
aj strih v tomto prpade jedno s, take ich nejednotnos iba mtie.
Toko zmtkov v trojvetnej ukke z prekladu, ktor Jan Jaro (Tdenk rozhlas
. 11/2006) oznail za peliv. Potom by t ukka vak musela by naozaj
vekou vnimkou...
05/2006
Slovetina
Frekvencia vskytu tm ns tum printi prida k priebenej tme slovglitiny
slovetinu ako samostatn odbor. V . 2/2006 sme u skali voni psa,
konfrontovali sme kutila s domcim majstrom a odmietli sme sa udova, e
hudobnkom i motoristom to lape. . 3/2006 ns vrtilo k zapeklitmu
motvu eskch infiltrci v strete pnutia s vntornm naptm a sprostoty s
vulgrnosou. as tchto stretov a konfrontci pritom pochdzala z
prepotrebnej rozhlasovej rubriky Slovenina, na slovko!, kde stret vyrastal z
diskrepancie medzi tylistickou polohou kritizovanho vrazu a jeho vecne
sprvnou, no bezprznakovou nhradou.
Z nej sme sa najnovie (19/4. 2006) mohli dozvedie, ako sa u ns v rozpore s
duchom sloveniny rozmha vyhadzov (dosta, da vyhadzov, b sa
vyhadzovu).
Svt pravda, ide o mechanick kpiu ohosi, o je v etine zakotven v
koatom slovotvornom zzem, km u ns bije do o ako cudzofarebn zplata
na inak homognnom tkanive. Tch zplat je vak nerekom a prevane zrkadlia
pocit, e nemme emocionlne, prznakovo rovnocenn domci ekvivalent.
Niekedy je to naozaj tak dva jazyky, akokovek si blzke, sa lexiklne ani
frazeolgiou i ustlenmi zvratmi nemu kry, take sa natska chodi na
skusy. Najm ke sme aj v tom susednom jazyku doma, a to je na Slovensku
prve prpad urbanizovanch spoloenstiev.
Zave vak dojem, e nejestvuje rovnocenn ekvivalent, klame. Ponkan
nhrada za vyhadzov znela toti vyhodenie. ie vznam zhodn, emocionlny
nboj eliminovan na rozdiel od nesystmovho, ale emocionlne
vysokonapovho vyhadzovu. Preo sa tu za prznakov vchodisko ponka
bezprznakov nhrada, ako poveda. Slovenina predsa rovnocenn
ekvivalenty m, len po nich siahnu. Meme dosta i da padka, prpadne
kopaky. Oboje sce zjavne tak isto pochdza z etiny, podobne ako plno inch
hovorovch i subtandardnch zvratov, spojench s invziou urbnnosti, ale na
rozdiel od vyhadzovu v slovenine u zdomcneli, lebo do nej organicky

zapadaj. Pritom maj aj zhodn mrnc lernosti, ako e sme predsa len aj
trochu nad vecou. Pokia sa vak na faktor zhody v emocionlnom laden
nedb, ako oakva, e by ponkan nhrada mala o len potencilnu ancu
uja sa. Znamenala by toti de facto kapitulciu.
Da (dosta) padka pokrva to ist vznamov pole, ba m vo svojej vrstve aj
zauvan hovorov filicie, napr. rozren vzvu padaj! (padm!). S
kopakami je to inak, pokrvaj toti aj polia, kam vyhadzov nem prstup
(kopaky mete dosta aj od milej, vyhadzov sotva, iba ak by vm bola
zrove nadriadenou, prpadne by ste s ou obvali priestor, ktor patr iba jej).
S touto vhradou vak mu obidve nhrady v danom kontexte fungova aj
tylisticky celkom rovnocenne.
***
Ako na prznakovej rovnocennnosti zle, kde ekvivalent mme, dokazuje
zaha stopercentne nahraditench, pritom cudzorodch echizmov, ktor
napriek tomu mtaj po naom medilnom priestore. Tak z Prehadu
zahraninej tlae (Slovensko, 3/3. 2006), sa lovek dozvie, e jeden nikdy
nevie. Z st Anny ikovej zas, e vea ien sa vo Weissovch Priatekch
njde... v trochu komickejom preveden (Slovensko, Zrkadlenie, 4/3. 2006), a
o ich inscencii v Astorke pe Da ebanov, e sa vdy njde skulinka
(Bratislavsk noviny . 9/2006).
Choreograf Igor Holov hutne charakterizuje inscenciu Dona Juana ako
neoklasiku mrncnut modernou (Zrkadlenie, 22/4. 2006), fredaktorka
Kninej revue Margita Bzikov sa v tom istom Zrkadlen uduje, ako sa v
ankete Kniha roka itatesk vkus kupodivu stretol s literrnou kritikou, a
mlad animtor Martin Snopek hovor tamtie o svojom filme Pik a Nik ako o
jednej z vlatoviek. Teolg a spisovate Oleg Pastirk vo fri Sone Koelovej
Hlas krvi (Devn, 16/4. 2006) definuje, o treba na to, aby sme zdelili pravdu, a
policajt v omajovom psme Teroristi sveta (Devn, 22/1. 2006) sa na
ibnutho sektra kas, e paseku im tu nik robi nebude (tie dve kurzvy s
mj dvaok na zvenie koloritu).
Cel to znie ako kolektvna denuncicia, lebo organick a funkn je tu naozaj
iba ten mrnc. Dokumentovanm hromadnosti vskytu medzi spoluvytvratemi
slovenskej kultry (a teda aj kultry slova) smerujem vak k inmu,
rhavejiemu zveru. Ten kaz je toti zjavne dieaom pretrvvajcej
symbizy slovenskej kultry s eskou. Znan as naich umelcov, manarov,
zabvaov, publicistov at. v tej symbize toti relne ije, priom sama
symbiza m v obiansky ctiacich vrstvch spolonosti kladn konotciu. Ak
vak akceptujeme podstatu kazu, musme sa zmieri aj so sprievodnmi javmi
a dsledkami, hoci nm nejd po srsti.
Samozrejme tu budeme na cudzorodos tchto mtoh alej poukazova, najm
aj preto, e osmza prebieha jednosmerne. etina je zrejme stabilizovanejia,
odolnejia proti nnosom, km deficit sloveniny v mestskej hovorovej vrstve

bude zjavne naalej podporova adopcie zo susedovej zhrady, kde m zmysel
odfiltrovva iba neorganick kalky typu vyhadzov.
Natska sa otzka, kam sa podela domca, predurbnna frazeolgia intaktnho
slovenskho spoloenstva. Staria literatra jej existenciu, bohatstvo a prunos
hojne dokumentuje. Mdiami profilovan spoloenstvo ju vak do svojho
slovnka neintegruje, a mdi tu v innosti ni neprekon, darmo sa budeme
torcova.
Sksme mal pokus. Kedysi Slovk mrdol plecom: Nevdali! Dnes mrdne
plecom: No a o? (V zothlenej podobe No a?) Aj to ete mus by hodne star
alebo izolovan, aby plecom vbec mrdol. On toti plecom skr mykne,
prpadne plecia pokr, lebo zaal mrda msi inm, a potom si u aj na to
naiel in expresva a vulgarizmy. Znsobme jeden prklad tisckami alch, a
ocitneme sa v sasnosti. Znamen to u, e je preto jazykovo horia? Rozhodne
je in, a stri si musme len organickos tohto vvinu.
Aziat, samovrada
To prv ns vedie na pole premien paradigmy v zmysle political correctness,
pritom ante verbum, lebo sa vznamovo rozdelilo ete v asoch, ke ernoch
bol ernoch a nie oban tmavej pleti (rdio Slovensko, sprva o zavraden
Etipana, 24/4.06), Rm Cign (ale aj poctivo rasisticky cign i cign more),
a star boli star, nie skr naroden (viac v Romboide . 10/2004).
zijec verzus Aziat toti nepatria pod hlaviku eufemistickch premenovan tej
istej podstaty, vznamovo ich diferencoval as. V podnetnom rozhovore na
tmu tdie Maxa Webera Protestantsk etika a duch kapitalizmu (Devn,
Rubikon, 18/4.2006) sa obe oznaenia prznane stretli. ...na Singapre vidno,
ako sa organicky spojili aziatsk pracovitos s..., hovor sociolg Boris Petrk,
a redaktorka relcie Ivica Ruttkayov mu sce neoponuje, ale nadvzne hovor o
zijskch vlastnostiach. Podpovrchov polemika? Diskrtne spresnenie?
Aziat toti v stredoeurpskom priestore sce neprestal by aj konotane
neutrlnym zijcom, do popredia sa vak predrala pejoratvnos, ktor ho
dokonca men z Aziata na aziata. Malou literou tak u, zemepisne definovan
vznam prerauje do nadvkovej kategrie typu echn, idk, cign,
rozirujc ho na zemepisne nedefinovanho surovca, barbara. Ni tak
hovoriaci nemal na mysli, pouit vraz vak bud reaz negatvnych asocici
smerom k symbolickej kriminalizcii i vytvraniu obrazu nepriatea.
Protiben dekriminalizan proces prebieha v chpan (a pomenvan)
samovrady. Takto zavradenie samho seba u slovotvorne implikuje zloin,
alebo prinajmenom smrten hriech samovrah pykval za svoj skutok aj tm,
e mu cirkev odoprela posledn spoinutie. Oznaenm vo vleku dobovej dikcie
si takto dvali vedomie viny zave imputova aj subjekty tohto aktu. Alebo
pouvali zabehan vraz ako neutrlny, nevnmali jeho aktualizan
implikcie? Tak Ivan Blattn roku 1939 pe Jimu Ortenovi: Myslm na nau
spolon samovradu. Ke vak v Slobodovom Armagedone na Grbe neverca

Artura nielene oznaia za samovraha, ale nboensk horlite v starozkonnom
zanieten vyhlsi, e samovrada sa bohu hnus, odsdenie hrienika z
kontextu kri.
Rozirovanie ternu udskch prv sbene s dekriminalizciou inch
niekdajch zloinov ako homosexualita (eutanzia le kdesi medzi) vedie
nsledne k zmene slovnka. Tak Jana Cvikov v vahe nad knihou Aglaje
Veteranyi Polica poslednch vydchnut pouila formulciu, e rumunsk
autorka zomrela z vlastnho rozhodnutia (Slovensko, Zrkadlenie, 11/2.2006).
In to nazv dobrovonm odchodom, Milo epka sa o dobrovonej smrti
Ela Havettu vyslovil, e rezignoval na ivot (K&K, . 30/2005, s. 38).
Tu jazyk podstatu toho istho odvekho skutku, ktorho predol oznaenie sa v
novom udskoprvnom chpan stalo anachronizmom, nekamufluje formlne
novm oznaenm. Posun slovnka zrkadl skuton prehodnocovanie, nov
filozofick paradigmu. Trajektriu posunu plasticky zrkadlia spojenia situovan
na polceste, ktor slovne sce u nepchnu (samo)vradou, ale celkom
dekriminalizovan tie nie s. Vzia si ivot, siahnu si na ivot
podpovrchov nevraivos tu zretene cti.
Slovglitina, echglitina
Prekladov doslovizmy nemusia vdy tak bi do o ako dabingov refrn
opatruj(te) sa (Romboid . 3/2006). Doslovizmus me by diskrtnej, a
predsa identifikovaten. V popularizanom dramatizovanom psme Ladislava
vihrana pod nzvom Redaktor priate i nepriate (Slovensko, 3/2.2006) autor
vydavateovi Scribnerovi vklad do st: Pripusme, e Fitzgeraldovi vrtime
rukopis..., pripusme, e sa s nm pohrme v redakcii..., pripusme, e ho
vydme. Na prv pohad to psob prijatene, ve aj v naom medilnom i
politickom prostred sa podchvou osi pripa. Ale ak si scnku prenesieme
do naich vydavateskch pomerov, kde je problm rovnako frekventovan,
hne vidme, ako slovenina domcemu Scribnerovi prihrva na jazyk: Dajme
tomu, e Janovi Nefitzgeraldovi rukopis vrtime. Veru, v takomto porad, nie
v tom koenom vrtime rukopis, ako ho nadiktoval anglick slovosled...
No nie? No no, ako sa vo svojom stereotype pta a hne si aj sm odpoved
nebezpen nezmar Samko Tle Daniely Kapitovej.
***
o s vak takto jemnstky oproti echglitine, kde sa ns prekladateka Vlasta
Hilsk poka presvedi, e Rinosuke Akugatawa, Japonec ako repa, na
svoju japoninu patrine hrd, vlastne psal po japonglicky. Niekoko dialgov z
dramatizcie przy V houtin (Vltava, 5/3.2006), ktor je takto koncipovan
cel, o tom nedovouje pochybova:
Prosm ano, to jsem byl j, kdo nael tu mrtvolu... A proto to mus bt
Tadmaru, kdo ho zavradil... Snad to byl jejich osud, co je potkalo...
Nebylo to ani rozhoen, ani ltost, co se mu zrailo v och...
Sta?

6/2006
Ecce Eco
Nemnohm Slovkom sa asi podar zska rozhovor s Umbertom Ecom.
Katarne Smikovej sa to podarilo. Zhovrali sa po anglicky a rozhovor (Devn,
Drma za maskou, 19/4. 2006) na tmu slovenskej rozhlasovej adaptcie jeho
Baudolina stl za povanie. Obsahovo aj jazykovo, lebo preklad znel striedavo
s originlom, a tak pase, kde bolo pou Ecove presne zvaovan formulcie v
jazyku, ktor nie je jeho rodn, rad-radom demaskovali, o by inak mono
ostalo za maskou, aj ke bez drmy.
Ete ten najnevinnej posun predstavuje mal mesteko na juhu Talianska.
Nebolo jasn, i m autor na mysli mesteko ako tak, alebo pejoratvne
malomesto, akmu postavil nehynco ironick pomnk Janko Jesensk.
(Desaroia po Jesenskom sa s konotanmi sradnicami malomesta pohral
Alexander Matuka, ke do Bratislavy svojich ias rypol bonmotom, e kedysi
bvala malm vekomestom, teraz je vekm malomestom.) Jedno vak jasn
je e Eco, ktor tak presne vi slov, redundantn obludu mal mesteko by
po slovensky nikdy nevzal do st. Lebo o si predstavi pod jeho antinmiou,
vekm mestekom?
Ke prila re na adaptciu, volil Eco diplomatick slovnk, optovne
ubezpeujc, e je very confident in their love (myslel tm autorov adaptcie).
Posluch sa vak dozvedel, e Eco je vemi dveriv. Confident m vea
vznamov, dveriv medzi ne patr, ale v naom kontexte mohlo znamena len
jedno dverujem, spolieham sa a to s dverivosou (ie tak trochu aj
naivitou) vea spolonho nem. Napokon, vie to aj autorka, lebo ke Eco
floskulu opakuje, je z nej zrazu dverujem ich lske. Ono to v kontexte ani s
tou lskou a tak nesed, ale to skr v odtieoch. Tu vak lska zburcuje
jazykov cit inak, kapitlnejie.
V alom Eco toti charakterizuje svoj vzah k postavm romnu: Milujete
ich, dokonca aj zlch chlapkov..., a to teda loveku vyraz dych. Good guy
bad guy je zkladn antinmia, okolo ktorej sa na dramaturgickej achovnici
rozostavuj charakteristiky postv v literatre, drme, filme... V divadelnom,
filmrskom i hereckom slovnku tej dvojici u ns zodpoved kladn (zporn)
hrdina, prpadne jednoducho ten dobr (zl). K argnovo zauvanmu
klaasovi jazykov protiklad zpork zabudol vznikn, nanajv sa v tom
zmysle vyskytuje rovnako argnov, ale u artovne podfarben zloduch.
Slovom, Eco sa vyznva, e sympatizuje (a to je prve ten odtie k
irokopsmovmu nruiu anglickho love) aj so zpornmi postavami svojho
romnu. Bez znalosti anglitiny by sa sotvakto mohol od zlch chlapkov
prekopa k zpornm postavm. Priepas je privek. Eco o voze, autorka o
koze.

Relcia Drma za maskou m k divadelnm i filmovm postavm u z povahy
veci blzko, take neudo, ak v nej optovne narame na obdobn posuny, i
ke nie v takej drastickej podobe. V koncentrovanom, vynikajco
orchestrovanom psme Mariana Jaremkov u o dva tdne (Devn, Drma za
maskou, 3/5. 2006) ponka partnersky podnetn rozhovor s holandskm
reisrom Gertom de Graaffom, autorom nevednho filmu More, ktor mysl.
Optovne v om vak spomna filmov charakter, priom je to zas len t
neastn postava, prpadne loha, km charakter sa u ns do tchto kontextov
dostva iba v spojen charakterov herec. To vak u nie je terminus technicus,
le vymedzenie okruhu monch loh, ktor u toho-ktorho herca prichdzaj
do vahy.
Take Ecovi bad guys i de Graaffove charaktery priinenm jazykovho
transferu vyvolvaj pirandellovsk asocicie vo vyhorenej verzii: es
charakterov had autora.
Zvedavos a nivelizcia
Zvedavos krse kod, hovor star prslovie. i je pravdiv, je otzka, rozhodne
vak sved o tom, e zvedavos sa u ns nepokladala za chvlyhodn
vlastnos. A e ju patriarchlna spolonos pripisovala hlavne enm, o tom
koda rei protiensk hrot sa z prslovia latentne vykiera. Ve mu je pekn,
u ke je od erta kraj, ako hlsa in patriarchlne prslovie.
Tanenk Daniel Raek si zvedavos ako hlavn hnaciu silu prisudzuje sm
(Slovensko, Zrkadlenie, 29/4. 2006) a vbec to nevnma pejoratvne, poklad to
za kladn zloku svojho tvorivho profilu alebo a imidu? Vnmanie sa
posunulo a keby tu pouil konotane ultrakladn dvoja vedychtivos, asi by
vyvolal dojem, e sa vyahuje, rob vietor.
Ke vak bratislavsk vstavu Leonarda da Vinciho organiztori charakterizuj
podtitulom zvedav gnius, chvlenkrsky faktor neprichdza do vahy a
podtitul skr signalizuje, e zvedavos rozrila svoj akn rdius. Prestala sa
obmedzova na strkanie nosa, kam netreba, a okupovala aj pole vedychtivosti,
teda, poda slovnka, tby po vedomostiach.
etina je na tom lepie, zvdav a zvdav vyrstli z toho istho hniezda, a
predsa sa konotane jasne rozliuj, take je ahie zvoli z dvojiat to prav.
Slovenina m vak rovnako na vber, ibae hniezda s od seba vzdialenejie, a
tak zvedavos vytla vedychtivos z jej dvno vyhradench ternov.
Takto stieranie vznamovch rozlen je vak zrejme znakom doby, pritom
vbec nie iba u ns. Napr. nemina ete pred pr desaroiami pokladala za
hrubku, ke sa zamiealo wie a als, teda ako a ne, ie porovnvanie
rovnakho a nerovnakho (rovnak ako, v ne). Celkom ako u ns, ibae
frajersk slovenina na tomto rozliovan nikdy netrvala ako v nej vdy
zastupovalo aj ne, km ne nenadobudlo prchu kninosti a potichu sa
vytrca. V precznej nemine to tak nebvalo, a dnes si tie u frajer.

Nie je to ni ojedinel, ako ukazuj alie nesynonym, ktor nivelizan
tendencia zosynonymizovala, ie jednm vrazom pokryla obidva vznamy.
Ohe zahasme (aktvne), svieka zhasne (sama od seba). Auto zastane, ke ho
vodi (alebo policajt) zastav. Rovnak by malo znamena, presne vzat, tak
ist, oddvna vak bene pokrva aj vznam ten ist. Rozdiely s jasn, pokia
ich takto konfrontujeme, no v praxi ich u sotvakto rozliuje auto na erven
zastav, VMU obdarila kultru vynikajcim animovanm filmom Kroky,
skoky, roky... a posledn zhasne!
Obdobn stieranie diferencianch jemnost sa d doloi zovadia, ide teda o
veobecn tendenciu, ktor prekvapuje iba tm, e prebieha sbene so
zvedeovanm myslenia, pri ktorom by sme predpokladali skr opak.
Druh pohlavie
Ako hovor Simone de Beauvoir, eny s vdy t ostatn, rozhoruje sa
nevemi podkut feministka v dramatizovanom psme Erika Jakuba Grocha
Psychopolis na motvy poviedok Iana McEwana (Devn, 5/5. 2006). Keby
feministka ie vlastne jej slovensk pretvoritelia bola podkutejia, vedela
by, e de Beauvoirov vo svojej svetoznmej polemike s patriarchalizmom pod
nzvom Druh pohlavie oznauje eny vdy a zsadne ako tie druh (druh v
porad, vzname, ponkanch anciach), nikdy tie ostatn, tob t ostatn, kde
cel u strca zmysel. Ako vidie, aj svetoznmos m svoje hranice.
Pouenie
V 13. asti pozoruhodnho serilu Jna omaja Teroristi sveta (Devn, 6/5.
2006) terorista vyhlasuje, e najnov atentt na prmorsk stredisko bol len
mal pouenie Egypanom, aby si krajinu nedali zamorova zpadnmi
turistami, a potom pokrauje: U vlani sme im dali pouene v letovisku
Tba...
Pre takto v realite drastick, ale v pomenovan eufemistick pouenie, pri
ktorom pouovanm v lepom prpade naskoia na zadku klobsy a pod oami
sinky, v horom lietaj vzduchom aut a kusy tiel, m slovenina vstin
prznakov variant v podobe pruky, pod ktor sa zmestia akkovek
represlie a po atentt. Autor psma sa nad pouenm teroristov tylisticky
zrejme vea nezamal...
Naproti tomu huskovsk normaliztori svojm Pouenm z krzovho vvoja
zrejme vedeli a pridobre, preo chrbticolomn kriiacku pruku prezentuj
ako orwellovsky zeufemizovan pouenie v duchu dikcie Ministerstva lsky.
Darmo je, slov sa neraz menia na nastraen mny a pri ich odmnovvan
zave odhalme netuen podloia.

Slovglitinov ilzie
Rozhlasov rubrika Slovenina, na slovko! (1/2.2006) takto komentuje plagt
na film o Draculovi, kde sa zdrazuje, e Dracula nie je nickname: Autor
tejto informcie bol presveden, e v slovenine nemme rovnocenn
ekvivalent spomenutho anglickho vrazu. Anglick nickname vak nie je ni
in ako slovensk prezvka. Takto ignorovanie slovenskho domceho
prostriedku je nepochopiten.
e nickname je to ist ako slovensk prezvka, samozrejme sed. Komentr
vak zrkadl ilziu, e slovglitina sa pe z neznalosti. Autori reklm,
plagtovch textov a vbec cel biznis-sfra (pozri Romboid . 2/2005) poda
ma vak zva na to kal, i slovenina m alebo nem rovnocenn
ekvivalent pre to, o automaticky a s vervou preberaj z anglitiny. Nepreberaj
to toti z neznalosti, ale pretoe je to, poda nich, svetovejie a vbec in.
V tomto svetle je ignorovanie slovenskho domceho prostriedku pochopiten
a-a. V opanom prpade by toti vbec nebolo treba stava hrdze proti
slovglitine, franglitine at. a zhromaova aj tak u nadnormatvne zsoby
prkladov alieho a alieho zamorovania. Najm pretoe slovglitina
nezaplavuje iba biznis-sfru, ale aj svet mdi a ich reflexie, infiltrujc jazyk
zvntra, od koreov. Odcitujme nhodn (no vbec nie vnimon) prklad z
relcie Drma za maskou na stanici Devn, zameranej, dfam, na
neprofesionlnych zujemcov o kultru. Vo vydan z 1/2. 2006 medilny
analytik Luk Kuiko transformuje sloveninu do takejto podoby:
Serilmi sa vypa... popoludaj off-time... seril mal by prioritn highlight
tejto sezny... Slovensk televzie si svoje promo doku rozloi... STV, ke
chce, vie svoje highlightov tituly vemi dobre odpromova...
Redaktorka Soa Koelov mu sekunduje: seril bol nasadzovan v prime-
time, a terom alej poletuj pplmetre, reality show i telenovely, take z
prkladov sa hne vylupuj viacer fzy zdomcovania. Pplmetre, reality
show a telenovely u zdomcneli. Prime-timy mono nastupuj tto cestu,
zatia asi iba u ud od fachu. No pokus medilneho analytika komunikova s
laikmi argnom medilno-potaovho prostredia men pokus o komunikciu
na dekomunikciu, resp. komunikciu iba s tmi, o vstvaj od potaa, iba
ke sa id najes alebo do koly, posiovne i na rande (a vol sa to tu ete
vbec rande?). kla zujemcov o kultru je vak iria a vekovo
diferencovanejia, take pre mnohch sa takto handrbulina men na panielsku
dedinu, prpadne kladivo na nezasvtencov...
Stava sa proti tomu treba, ale bez ilzi. Slovglitina je diea globalizcie a
zatia sa aj globalizcia, aj jej vitlny Papajko po svete epidemicky rozliezaj.
Km neoliberalistick diskurz nenaraz na protivnka rovnakej vhy a triedy nie
iba v terii, ale aj v relnom rozloen sl viacplovho sveta, sotva sa na tom
nieo zmen. Zatia sa ni tak nert, a Dunaj doskou nezastav.
Neodhadzujme vak preto dosku. Prognzy maj toti t dobr vlastnos, e
vvin im neraz nakoniec otr figu, ostrha mrkviku alebo uke dlh nos.

7/2006
lt kontinent???
tylistika nti hada pre t ist vec, ke sa o nej dlhie hovor, variantn, zave
metaforick oznaenia, aby prejav zbavila jednotvrnosti. Lene snaha o
tylistick osvieenie, ak nezapracuje invencia, opakovanm obrazn vraz
ocha, take sm skamenie do floskuly i frzy. A tak ostriean itate, divk
i posluch u len trochu zlomysene ak, kedy sa pri tme Afriky vynor z
prdu rei ierny kontinent, pri tme Franczska krajina galskho kohta, a
mlokedy sa v tom oakvan sklame. Pritom hovoriaci vdy plva medzi
Skyllou a Charybdou, lebo zauvan oznaenie, aj ke skamenelo do floskuly,
m vhodu veobecnej zrozumitenosti, km akkovek nov zvrat je
aktualizcia, ktor sa do vedomia mus predra... Navye, ukova nov zvrat i
obraz je vec astnho npadu, ak neprichdza kad de. Iba ak
vmyselnkom typu Daniela Heviera, ktormu sa npady len tak kotia a ktor
to objavil, e Eurpa je jedin kontinent, ktor nebol objaven (Vojna
prbehov).
Cez koncentrovan obraz tak konfrontoval europocentrizmus, ktor v rei
politickej korektnosti od diabla je, s jeho zakotvenosou v rei euroatlantickej
civilizcie.
Historick korene spojenia ierny kontinent (po nasky aj ierny svetadiel) by
perfekcionista iste vystopoval, my vak netiepajme vlasy (takmto plastickm
obrazom oznauj punktikrstvo Nemci) a uspokojme sa s natskajcimi sa
monosami. ierny kontinent mohlo zrodi neznmo, do ktorho sa
cestovatelia a objavovatelia vydvali ako do tmy, mohla ho zrodi aj ple
Afrianov, ktorej farbu poznali dvno pred svojimi vpravami...
Dnes bude v popred istotne ple, lebo neznmy ten kontinent u rozhodne nie
je. Ako vak k tomu prdu tie ostatn, e sa im takej asocicie nedostva? Ve
Eurpa by si mohla rovnako dobre nrokova nlepku biely kontinent (dnes, v
obdob imigrcie a multi-kulti, neorasisti prvky toho spojenia u priahaj do
svojej kry). zia je ako stvoren na lt kontinent (aj ke so znanm
zjednoduenm), a pre tie ostatn by sa nejak prhodn farba tie u nala.
Nenala sa vak, nepome ani tiepa vlasy. Jazyk, tak ako vietor i duch, veje
kam chce a bezvnimkov zkonitos ponkaj len jazyky umel, vydestilovan
suchou cestou.
Napokon, mono aj tie ete prdu ku cti, ak eurpski kocrkovania zan
draznejie bi na strunu, ako neanglicky hovoriace nrody znevhoduje
anglick lingua franca. Mono by sme potom uspeli s nvrhom zavies ako
celoeurpsky diplomatick jazyk sloveninu, lebo t by sa museli svorne ui
vetci teda okrem tch piatich podtatranskch milinov...
***

Fuj, zase metafora, ako sme raz pouli z st Borisa Filana, ktor to zas vraj
poul z inch st. Tto tu vak u nestoj tak osihoten ako ierny kontinent,
lebo pri oznaovan krajn jazyky metaforikou neetria. Ku krajine galskho
kohta si ahko pridrume krajinu tiscich jazier (krajina tiscich fjordov u
tak pevne zakotven nie je). Inokedy nlepka nepresiahne miestne hranice
alpsk republika asi nebude celoeurpsky priehadn, hoci v rei Rakanov je
to pevne zauvan pojem napriek tomu, e Alpy si prvom me nrokova rad
alch krajn.
Nlepka me predstavova hne aj hodnotenie. Krajina nekonench
monost je osi nekonene kladn, aspo pokia to nepodfarbme irniou, km
strko Sam raz provincializmom a protektorskm prstupom malho
pnaboha, ktor vdy najlepie vie, o je pre tch druhch a vbec pre svet
najlepie. Mimochodom, nemal by to na Slovensku vlastne by ujo Sam? (Ale s
tmto sloveninrsky nepochybnm zlepovkom proti zauvanmu spojeniu
sotva pochodme.)
Austriu felix pohltil malstrom dejn, aj hrd Albion u stiahli z obehu,
rovnako ako mtuku Rus, ktor sa vak raz me ete niekomu hodi do
krmu a doka sa vzkriesenia. Inokedy zas zle na tom, odkia sa dvame.
Zeme svtotefanskej koruny bud pre jednch ervenm sknom, pre
druhch predmetom nostalgie alebo aj signlom prpadnch budcich nrokov...
Urobme tak
e u ns u nerobme to, ale zsadne tak, tomu sa nepriamo dostalo de facto
poehnania aj z najvych kruhov (. 9/2004). De iure mono ete nie, ale
slovenina sa tu pod tlakom anglitiny zjavne posunula a zriekla istho
pecifika. Napokon, posva sa stle, rovnako ako ostatn jazyky. Keby nie, bolo
by to proti prrode jazyka ako ivho organizmu. Tu sce nevidno, e by z tohto
posunu kynul nejak osoh, lebo je to iba diea tlaku slovglitiny, ale dobre
vieme, e proti vetru sa ned...
Plat to vak iba v polohe plnovznamovho slovesa. No v anglitine robi (to
do) predstavuje aj najbenej zvrat v polohe pomocnho slovesa, a kam vedie
mechanick prenos tohto postupu do sloveniny, kde sa premen na
plnovznamov vetu s aktvnym slovesom, si predveme na reazci prkladov.
Mono v tom nahromaden predsa len zapsobia.
***
Najvmi to samozrejme let (i fr) v publicistike:
Ak chc by mocnosti v rokovaniach... spen, musia aha za jeden povraz.
Lene nerobia tak. (Lene neahaj). Slovensko, prehad zahraninej tlae,
20/1.2006.
Vsledky referenda budeme repektova a chceme, aby tak urobili aj ostatn.
(aby ich repektovali aj ostatn). Slovensko, sprva o osamostatnen Bosny-
Hercegoviny, 22/5.2006.
Zloitejie svetie me touto operciou navye strca na jednoznanosti:

Hyundai sa ete nevyslovila, kde... zama postavi nov zvod, ale m tak
oskoro urobi (Slovensko, sprvy, 25/1.2006). Z kontextu je sce jasn, e sa
oskoro m vyslovi, nie oskoro postavi nov zvod, ale u sa musme na
chvku pozastavi, o to t Hyundai vlastne m urobi. Pri nleitej formulcii
by sa nik nepozastavil.
***
Spravodajstvo ako spravodajstvo, lene takto robenie (ktor zrkadl
prekladatesk ninerobenie) mta rovnako aj v krsnej literatre, kde by sme
latku predsa len akali nastaven vyie.
Priasto vak akme mrne, tak ako akala protagonistka, e prdu tmi
presklenmi dverami, ako to robievali vdy. (Ako prichdzali vdy. Munro-
Saki: Nevhodn prbehy, Devn, 30/4. 2006).
Inde pacient poiada sestriku: Prineste mi... aty, a ona odvet: urobm to,
hoci po slovensky by iste odvetila prinesiem, prpadne aj dobre, ale to je u
vonej variant. (Z prbehu Jima Patrosa v rozmarnom reflexvnom psme Petra
Glocka o Williamovi Saroyanovi z roku 1993, Devn, 3/6.2006.) o vak u
aka od prekladu, ktor je cel vo vleku anglitiny, ako ukazuj alie
antisaroyanovsk prklady.
Matka, doneste mi slepaiu polievku, optovne oslovuje Jim Patros iliv
domcu i gazdin, s ktorou je v dvernom vzahu, take by to po naom jasne
mala by teta, tetuka. Napokon, sta si otvori slovnk a pri anglickom
mother njdeme popri zkladnom vzname aj teta, stryn, odhliadnuc od
vzdialenejch ekvivalentov. Ibae u ns sa spravidla bezmylienkovite siaha po
zkladnom vzname, ktor prv prde pod ruku, ako sved aj al prklad, ke
neskorie zmtvychvstal Patros hovor o lekroch: Nemal som ich rd a oni
nemali radi ma. Kontext zzrane vylieenho pacienta, lekrmi u
odpsanho, vak zretene smeruje inam: Neboli mi sympatick, mal som ich v
aldku a pod.
Vrme sa vak k robeniu, lebo zave naabme na zdrhe, kde nesta ani
nahradi otrock vzbu slovenskou. Preklad przy Margaret Atwoodovej
Penelopida (Devn, 6/2. 2006) sa vcelku dobre pova, je plastick,
vynachdzav. Jeden kame razu si vak prekladate (-ka?) ani len nevimol.
Heleninu mrnivos neukojil. Take bola akurt zrel na to, aby si nala
niekoho, kto to urob. Ohliadnime od vzorca typu dvajc sa z okna, krava ho
kopla, lebo isto gramaticky je tu poda vetkho na to zrel mrnivos, nie
Helena, a sstreme sa na robenie. Veta je to chlostiv, i u ostaneme pri
anglosloveninovej verzii, alebo prelome nleite, e ju ukoj. V oboch
verzich naskoia toti erotick asocicie, ktor pvodina neobsahovala. Do
prvej si itatesk fantzia dosad kto jej to urob, a s tou druhou tie
nepochodme lepie, lebo mrnivos u le aleko, v minulej vete, a tak
nejdeme ukja mrnivos, ale Helenu. To vak siaha u za obzor
slovglitinovho robenia, ktor si tu berieme na muku, a vyaduje osobitn
starostlivos, tvoriv retylizciu, akej sa v prekladoch dokme zriedka..

***
Na zver pr chronickch (aj nechronickch) doslovizmov
Redaktorka rozhlasovho Zrkadlenia z 20/5. 2006 nadene opisuje
osemdesiatsekundov klip nakrten na Slovensku pod nzvom Mlad slep
mu, ktor sa cel invenne odohr pred vekoplonm panelom. Odkia
slovensk autori klipu vypriadli slovglitinovho mutanta, posluchovi djde
pri informcii, e autorom nmetu je Kanaan. Bez jeho anglitiny by sa klip
toti najskr volal Slep mladk alebo Mlad slepec...
***
O asopise v asopise, spolonom podujat nho Romboidu a slovinskej
Apokalypsy, rozprva podnetne v tom istom Zrkadlen dua a koordintorka
podujatia Stanislava Chrobkov-Repar. V rmci plnov na rozirovanie
potencilny raksky spoluorganiztor v slovenskom preklade zdrazuje, e
hranicami budcnosti s tece hranice. Nainec si pod obrazom tecich hranc
ako predstav nieo, o by dvalo zmysel iba ak pohranin rieku, o ktor tu
vak urite nejde. Pokia vak vie nemecky, hne mu zapne, e hovoriaci nem
na mysli hranice tece, ale splvav.
***
V dvnejej, deviatej asti u minule spomnanho omajovho serilu Teroristi
sveta (Devn, 22/1.2006) sa spomna slovensk preklad knihy o satanizme,
vrtane reklamnej uptavky z st Johna Travoltu: Vaka nim prevam vek
asy. Ake je vak propagan hodnota vekch ias? Na to predsa nik
nesko ani takej celebrite. Angloamerick great vak neznamen bezvrazn
vek, le predstavuje kryptosuperlatv z rodu asn, skvel, ndhern.
alie barnumsk synonym si doplte poda svojho gusta, ale vlastne ani
nemuste. Ve po Slovensku sa zo vetkch stien a prstrekov v lete keril
slovglitinov slogan nie je dleit by big, ale great, ktor predpoklad, e
kad poriadny Slovk by ten rozdiel mal pozna. Zrejme ete nie celkom
kad...
***
K pozoruhodnmu kopancu dohnal Jamesa Joycea ako literrnu postavu Karol
Chmel v preklade Severnej steny Dragana Velikia, srbskho emigranta v
nemeckom prostred (Devn, 16/6. 2006). Dilema, ktor vlo Joyceovi do st v
podobe Domov, vlas alebo kostol? toti konfrontuje abstrakt s konkrtom, z
oho urite tr ertovo kopyto. Zhada sa rozplynie, ke si uvedomme, e aj v
nemine, aj v srbine (rovnako ako v potine, rutine at.) Kirche, crkva,
koci, cerkov at. znamen kostol i cirkev. Naproti tomu slovenina (a
etina) si to dovolili rozpoji, intitciu oznaili ako cirkev a stavbu ako
kostol. Take aj Veliki, aj jeho Joyce s v tom nevinne. Navye tak tylista
ako Joyce by tu sotva povedal vlas alebo cirkev, jazykov cit by mu iste
napovedal vlas i cirkev. Nu ale na prekladatea je aj Joyce krtky...

8/2006
klady jazyka intertextulne

Preklad by mal vyvola rovnak reakciu
u adresta preloenho textu, ako bola
reakcia adresta textu originlneho.
Ji Lev
Cel tento kladov seril dosia vdy vychdzal z nevyslovenej, no oividnej

premisy, e citovan prklady svojou doslovistickou zvislosou od
vyjadrovacch foriem jazyka pvodiny predstavuj osi ako palimpsest, kde
pvodn predloha spod otrockho prekladu tak zretene presvit, e ju netreba
ma materilne k dispozcii. Je predsa tu, rovno pod prekladom, ktor ju
kopruje, parazitujc na jej lexike, gramatike aj ustlench vzbch a zvratoch.
Nelo teda o kritiku i analzu prekladu, iba o analzu prienikov cudzorodch
prvkov do sloveniny, sporadicky aj do inch jazykov. Dve konkrtne udalosti
z nho prekladateskho ivota indikuj in prstup. V prvej polovici roka 2006
udelila porota Literrneho fondu Cenu Jna Hollho Otakarovi Konkovi za
preklad romnu Louisa de Bernires: Vtky bez krdel vo vydavatestve Slovart,
a prakticky sasne vyla vo vydavatestve Petit press alia reedcia prekladu
troch kovch prz Jacka Londona: Volanie divoiny, Biely Tesk a Morsk
vlk. Kee Londonove przy poznm ako ich niekdaj prekladate skrz-naskrz,
dovouje to pozrie sa na ich preklad cez jeho hlbie vrstvy a vrti sa na novej
rovni k polemike, ktor Romboid uverejnil pred ptnstimi rokmi.1
1
Pavel Branko: Stlo to za to?, . 4, 1990, s. 87-92; Otakar Konek: Stlo to za
to, . 11, 1990, s. 76-77. Pavel Branko: Naozaj to za to stlo?, . 2, 1991, s. 64-
66.
Prizrime sa reedcii tohto prekladu z hadiska intertextuality. klady jazyka tu

leia inde, pri benom tan na oividn kalkov vzby nenarame. V
rozhlasovom rozhovore na okraj udelenia ceny sa Otakar Konek (Zrkadlenie,
20/5. 2006) o svojom prstupe artovne i metaforicky vyjadril, e prekladate
mus by tylistick prostitt v zmysle vedie jazykovo posli kadej
postave. Obraz je to vstin a priliehav, ke ho prijmeme ako metaforu,
chba v om vak osi podstatn e v prvom rade mus prekladate sli
autorovi vetkch tchto postv, ktor ich aj s ich dialgmi stvoril a cel t
zloit stavbu poviedky i romnu vybudoval.
London si na vntornej tektonike a architektre toti dal zlea. Napokon,
pokladal sa za spisovatea s poslanm (dnes by sme povedali angaovanho),
ktor kadm dielom prebojval, argumentane podkladal i reflektoval svoje

socilne i socilno-darwinistick koncepcie, integroval do prbehov zrku
tchto koncepci s inmi filozofiami. Trojici diel spojench do spolonho
zvzku to dva spolonho menovatea. Tieto ciele autor napa
mnohonsobnmi intertextulnymi vzahmi a vzbami. V Morskom vlkovi s
vzby dokonca dvojak. Jednak smeruj dovntra romnu, do vzahov a
charakteristk, jednak k vonkajiemu svetu, integrujc do dialgov relne
filozofick vroky, ktor postavy cituj, ermujc nimi v intelektulnom sboji.
S celou touto premyslenou architektonikou, ktor predstavuje zklad autorskho
prstupu, prekladate narba, ako prde. Niekde ju repektuje, take
intertextulna vzba ostva zachovan. Kde Bieleho Teska autor na dvoch
odahlch miestach charakterizuje zhodne (wise, very wise), prekladate zhodu
zachoval: Biely Tesk je aj uho mdry, vemi mdry (s. 35, 112). Inde vak
rovnako vrazn zhodu rozbije. Ruky udskch bohov s u Londona trikrt
cunning to hurt, ide teda o cielen nvratn motv, km v preklade njdeme:
ke naho siahli, vedeli rafinovane tpa (s. 95); ruky bohov vedia...
premyslene ubliova (s. 139); Ruka boha... zkerne sa nad nm vzna (s.
143). Nejde o to, ktor variant by bol vstinej. Ide o to, e autor po svojej
poviedke cielene rozosial nvratn motv, km prekladate jeho zmer zhodil zo
stola.
***
V kovom romne Morsk vlk, do ktorho London zhrnul kvintesenciu svojej
filozofie, je takchto intertextulnych vzieb nahustench najviac, a kee je
najrozsiahlej, najviac sa ich aj ocitlo pod stolom, ponajc topografiou.
kuner tvor svojbytn svet v malom, kde vldnu tyranom vnten zkony a niet
z neho niku. Na presnosti topografie teda vemi zle, najm ke sa sama
obas stva tmou. Priestorov je na takej lodi mlo, o to vmi autor db, aby
sme vdy vedeli, kde sa prve o odohrva. London na zklade autopsie tak
topografiu vytvoril a prsne ju repektuje. Prekladate s ou, ale aj s
terminolgiou narba vone a svojvone niekde ju dodr (prova), inde nech
bokom. Napr. ubytova lovcov (v originli steerage) je uho raz podsvetie (s.
319), o chvu vak u podpalubie (s. 321). Aj alej sa to strieda, a to nielen pri
tejto miestnosti. Take nejde o nhodne vytrhnut prklad, iba o drobn ukku,
ako sa Londonov topografick systm v preklade zmenil na nesystm. Vo svojej
polemike prekladate k tomu povedal: Terminolgiu som ponechal tam, kde
bola komunikatvnejia. Rozbjanie jednotnho oznaovania v priestorovej
topografii je jednoznane antikomunikatvne.
***
Nerepektovanie intertextu zave anuluje kontext. Ke tropick noc podnieti
Vlka Larsena k recitcii, v preklade tame: nenavne um kl nedozernom
hviezdnych m (s. 128). Po Larsenovom odchode si jeho zajatec a diskusn
sparring-partner van Weyden uvedom, ak je bsnikov obraz vstin.
Asociciu London vyvol opakovanm dvojice slov forefoot snores. V preklade
vak tame: bublanie pod provou pripomna dych spiaceho loveka (s. 129).

Tu sa u ni neopakuje, u to nie je asocicia, iba von beh mylienok bez
nadvznosti na bse, ktor ich vyvolala.
Ke autorsk zmer privedie na palubu kunera poetku, intertextulne hry
medzi strednou trojicou nadobudn na intenzite. Kapitn Larsen, hoci je na
kuneri pnom nad ivotom a smrou, sa vo filozofickch i etickch diskusich
zrazu pocti ako ten tret, a ke Maud raz pri stole nazve van Weydena
osobnosou slo dva americkej kritiky (s. 425), tak ho to zakrie a vryje sa
mu do pamti, e po ase do van Weydena zabdne tm istm oznaenm. Lene
v preklade hviezda americkej kritiky slo dva (s. 464) to u nie je citt,
iba varicia, km autor si dal zlea na tom, aby to citt bol...
Potia intertextuality intern, prepjajce architektoniku celho Morskho
vlka ako sie. Je ich v om plno, alie prklady s uveden v spomnanej
polemike z rokov 1990-91. Kee romn je vak zrove filozofickou
konfrontciou, nutne vstupuj do hry aj intertextuality extern, kde
protagonisti vahuj do diskusie inch autorov, napr. Omara Chajjma.
Obzvl dkladne sa vak na pretras dostane evolucionista Herbert Spencer a
jeho tza, ku ktorej sa autodidakt Larsen a univerzitn vedec van Weyden
optovne vracaj, samozrejme vdy v cittovo zhodnej alebo aspo vrazne
analogizujcej verzii. V preklade sa vak prv raz stretneme s najvym,
najkrajm, najsprvnejm konanm (s. 335), druh raz je to u spravodliv
konanie (s. 387), a tret raz, e sprvne by som sa zachoval, keby (s. 405).
Prieben cittov jednota je pre.
Nikde som zatia nevstupoval do polemiky s prekladateskmi rieeniami,
sledoval som iba intertextualitu. Prve intertextualita vak nti v tomto jedinom
prpade, kde London vedie protagonistov do sporu prostrednctvom externej
autority filozofa, na ktorho sa obaja odvolvaj, zauvaova o
prekladateovom rieen. Pri prvom vskyte motvu nachdzame v preklade tri
superlatvy (s. 335), km v originli po dvoch superlatvoch nasleduje pozitv
the highest, finest, right conduct. Vo filozofii, ktor vi ovea jemnejie ne
najpresnejie lekrnick vhy, to zavi, nie je to tam len tak utrsen. Najvy
a najkraj s maxim na kle, kde existuje stupovanie hodnt a kde menej
vysok a menej krsne me ete vdy by vysok a krsne. Najsprvnejie
konanie predpoklad tak ist klu, teda existenciu inch, menej sprvnych, ale
preto ete nie nesprvnych alternatv. V tomto bode Spencer vak etick
relativizciu nepripa, sprvne konanie uho nem alternatvu v menej
sprvnom. V jeho absolutizujcom chpan zrejme me by sprvne len jedno
konanie (rozhodnutie, voba), kad in u iba nesprvne, eticky neobhjiten.
Nainec me tieto extrmne absolutizcie vnma s pobavenm krnom v
zmysle vae starosti na moju hlavu. Tlak kadodennosti ho nauil
pragmatizmu ako prvmu zkonu preitia, nauil ho bene voli takzvan
menie zlo, lebo sprvne konanie, pokia sa ponka, neraz hroz osudovou
konfrontciou na hranici sebadetrukcie, a do toho sa paj iba hrdinovia.
Diskusie medzi Vlkom Larsenom a van Weydenom, ale aj konanie alch

postv, sa vak pohybuj prve v rovine takchto absolutizci, domania tz
do krajnch dsledkov, take Spencerova absolutizcia tvor organick
vchodisko nielen pre mnoh alie dialgy, ale aj osudov rozhodnutia. To
vetko prekladate prechodom z pozitvu na superlatv anuluje.
***
Potia niekoko prkladov metdy Konkovho prstupu k prekladu. Aj ony, aj
rad alch ukok obsahuje u polemika, na ktor sa odvolvam a z ktorej tu
erpm, lebo nov vydanie na dvnych faktoch ni nezmenilo.
Zmenilo sa vak osi podstatn. To, e som v polemike z rokov 1990-91 zmieal
faktor intertextuality s inmi prekladateskmi a edinmi problmami,
umoovalo jednak odvies pozornos na tieto tmy, jednak sstredi sa na
dokazovanie, ak je mj preklad zl. Ako keby zaujat strany sporu boli
schopn posudzova oponentovo dielo nezaujato. To by predsa mohol iba niekto
tret, nezaujat. Ku kovmu problmu intertextuality oponent povedal:
***
To najzvanejie, o mi Pavel Branko vyta, je poruenie jazykovej
tektoniky, architektry. Predstavuje si to tak, e slov a zvraty, ktor sa v
diele optovne vyskytn, treba vdy preklada rovnako. Teda osi ako
prznan motvy u Wagnera, ktor zaznej vdy vtedy, ke sa na scne
zjav postava, ktorej je tento motv priraden. Lene literatra nie je hudba
a navye, ani v hudbe tieto motvy neznej v totonej podobe, ale rozline
intrumentovan... Inak by to bola nepredstaviten nuda. V literatre pln
tto funkciu viacrozmernos i synonymita. Inteligentn, pozorn a
premav itate urite pochop nvratnos motvov aj v synonymickej
podobe. To, o iada Pavel Branko podva ich stle rovnakmi slovami
i zvratmi, teda polopatisticky, by nebol preklad, ale v najlepom prpade
poslovenenie a mohol by to celkom dobre urobi pota.
***
Ak by sme sa mali dra tejto ex post elovo skontruovanej tzy, ako to, e v
niektorch prpadoch prekladate Londonove motivick nvraty repektuje?
Naproti tomu vo vine prpadov neposkytuje nijak identifikovaten
zchytn bod, take ani najinteligentnej, najpozornej a najpremavej
itate nem ancu pochopi vzbu, odkaz i asociciu, ktor v originli bola, a
v preklade u nie je.
Naozaj vak ide o toto a nie o osi podstatnejie? O to, o je poslanm
prekladatea ako interpreta a o v kocke vyjadril Ji Lev? Kad autor m svoj
prstup, svoje tylistick a vstavbov priority a princpy. Jackovi Londonovi
zjavne vemi zlealo na intertextulnej architektonike jeho prz, ke si dal
t robotu a ustril si, aby citcie boli citciami a odvolvky odvolvkami. Aj on
mohol predsa prieben motvy diverzifikova, keby bol chcel. Nechcel. Chcel
to ma tak, ako to m, a to by pre prekladatea malo by zkonom.
Ke ten zkon nerepektuje, zane demagogicky spleta do jednho uzla
pvodn tvorbu s jej interpretciou a osobova si prva, ktor patria iba

autorovi. Autor m naozaj prvo si svoju skladbu intrumentova tak, ako
poklad pre svoj zmer za najlepie. Ale aby mu ju interpret potom
reintrumentoval v zjavnom rozpore s jeho zmerom?
Postult Jiho Levho je samozrejme iba idelom, lebo u sama povaha
transpozcie do inho jazyka so sebou nesie nevyhnutn prvky entropie.
Viacrozmernos i synonymita, ktormi Otakar Konek zdvoduje svoje
prekladatesk svojvonosti, lebo inak by to bola nepredstaviten nuda, tto
entropiu stupuj, ke vychdzaj z nezvznosti predlohy, pokia ide o
vntorn intertextualitu.
***
To ns vak u vedie do irch kontextov. Preloil som dos prz, ktor patria k
svetovm literrnym pikm, no ani v jednej som sa nestretol s tm, aby autor
nemal svoje dielo popretkvan nvratnmi motvmi. Nie je to teda nijak
Londonovo pecifikum, naopak, ako si predstavi rozsiahlejiu a pritom
umelecky relevantn przu, ktor by takto intertextulne podloie a vertiklnu
trukturciu, predstavujcu jej krvn obeh, lan vital, postrdala. Zbaven tohto
podloia strat vak iv organizmus zvan zloku svojho autentizmu,
autorovo dielo sa k itateovi prekladu dostane ochudobnen. loha usledova
sie nvratnch motvov a integrlne ich prenies do cieovho jazyka sa tak
napokon nespja iba s Londonovou tvorbou, stoj jej zoi-voi prakticky kad
prekladate przy, ktor literrne za nieo stoj.
A tu sa natska otzka: Ber prekladatelia tto lohu v praxi naozaj za svoju?
Teda v praxi, nie v proklamcich. Je to toti do znanej miery vec svedomia,
profesionlnej cti, lebo tu koren konflikt medzi produktivitou a tvorbou, medzi
prekladanm textu, ako be za sebou, a prekladanm diela ako integrlneho
celku, ktor je samozrejme nepomerne prcnejie. itate (a to ani itate-kritik)
k tejto vrstve v podstate nem ako prenikn, ledae by podstpil nron
konfrontciu s originlom, o je v podstate utpia. Podujmaj sa na to zave
kritici bsnickho prekladu, obasn dvojjazyn vydanie bsn k tomu neraz
priamo podnieti, no bsnick preklad je kvalitatvne in parketa.
Otakar Konek lohu prena sie nvratnch motvov, teda krvn obeh diela,
do cieovho jazyka ekvivalentne k tomu, ako mu uklad autor, v polemike z
roku 1990 priamo odmietol. Najnovia reedcia troch Londonovch kovch
prz v nezmenenom ki sved, e svoje vtedajie stanovisko nezmenil.
Teraz zskal Cenu Jna Hollho za preklad romnu Vtky bez krdel so
zdvodnenm, e sa mu podarilo nielen evokova geograficky, etnicky,
kultrne pestr svet autorovho diela, ale sa aj s nevtieravou presnosou
ekvivalentne popasova s rozprvasky koatm, asto a dokumentrne
presnm a popisnm, na mnohch miestach vak aj lyricky obraznm i
dramaticky pointovanm a zrove prosto psobiacim textom.
Porota iste m na takto charakteristiku svoje dvody. Konkovo odmietanie
integrova sie nvratnch motvov z originlu do prekladu v ich autentickej
ekvivalencii sa vak, poda mojej mienky, zmest aj pod tto strechu, lebo k

tejto zloke vzahu originl-preklad je prstup naja. Jedine redakn
pracovnci maj potencilnu ancu sa s problmom ekvivalencie v tejto rovine
stretn natoko intmne, aby mohli identifikova slad i neslad. Nemm
dojem, e by im na om, es vnimkm, bolo kedysi zlealo, a zveren
hodnotenie poroty, pokia sa tka celkovho stavu vo vydvan knh a konkrtne
aj praxe vydavatestva Petit press, nasveduje, e situcia sa, pokia ide o
redakn zloku, ete zhorila. Zrejme tak isto z dvodu produktivity.
***
Rubrika klady jazyka alebo slovglitina vychdza v Romboide u dva a pol
roka. Kee nesleduje kvalitu prekladov v ich komplexnosti, ale ju od
prvopoiatku inpirovali tienist strnky medzijazykovho i medzikultrneho
transferu a vplyvy, ktormi in jazyky sloveninu posvaj z jej ivho koryta
do cudzch vd, nedala a ned sa od nej aka kritick reflexia autorskch inov,
iba stopovanie preapov a ich koreov. Je to teda jednoznane zrkadlo kriv.
Frekvencia prehrekov a ich zaiatonckos dovouj vak spene pochybova
o tom, e by slovensk prekladatestvo vo svojom priemere patrilo k svetovej
pike. Konkrtne prklady, za ktormi neraz stoja renomovan men, svedia
skr o tom, e priemer nedosahuje ani tandard. A to ani o do profesionlnej
etiky, lebo pokia sa sksen prekladate k svojmu textu po asovom odstupe a
u bez tlaku originlu vrti, mala by mu aspo as oividnch doslovistickch
zvislost sammu udrie do o. Take tto samoistiacu zloku
prekladateskch postupov mnoh zrejme v praxi nepokladaj ani za
samozrejm, ani za zvzn.
Milovnk paradoxov a prostorekost Pavel Vilikovsk si dovolil vytiahnu idlo
z vreca brizantnou charakteristikou: primne reeno, prekladanie bolo vdy
primrne otzkou zrobku. (Rdio Slovensko, Zrkadlenie, 4/3.2006.) Z st
autora, ktor si na vybrusovanie a dobrusovanie svojich textov potrp, to znie
skr ironicky, zasahuje vak jadro problmu. Vekoprekladate i
rchloprekladate jednoducho nem as sa prpla. V prpade potreby nedbajstvo
potom hoci aj teoreticky podlo, obhajujc neobhjiten tm, e ho povi na
metodick prstup, koncepciu, ba nebodaj filozofiu.
Istee, prza (o bsnickom preklade ani nehovoriac) vdy mala a aj dnes m u
ns svojich oddanch majstrov, pre ktorch je preklad aktom tvorby a slubou
autorovi. Na priemere a tandarde sa to vak dos neodra, ke kriv zrkadlo
vrh toko prasiatok, z ktorch si nielen ich autori, ale ani vydavatestv i
redakcie nerobia ak hlavu.

9/2006
O nemonch veciach mysleti, sm seba ialiti

Ktovie, akmi cestami takto zliatina etiny so sloveninou me vznikn, ale
vznikla vykvitla v dvojtdennku Teleplus (. 21/2006, str. 5), prezentovan
ako esk prslovie. Nieo je tu spolon etine aj slovenine, nieo
poslovenen, nieo ostalo v starosvetskej etine a nieo je makopes z
nreovch vrstiev sloveniny aj etiny. Vetko na pde sedemslovnej vety.
Tak kondenzcia jazykovej diverzity by mohla vari obst aj v Guinnessovej
Knihe rekordov.
Pravda, to je skr bizarn rarita. No k prekladu ako kultrnemu fenomnu, a
teda aj k etike prekladu, pristupuje neprekladatesk kultrna verejnos aspo
sasti na podobnej hodnotovej rovni. V ptavom lnku Ogy Jankovej Ke
sa ekonmia stane zbavou na tmu knihy Kena Schoolanda Podivuhodn
dobrodrustv Jonatna Gullibla (Mosty . 17/2006, s. 14) sa dotame, e
knihu z anglitiny preloil Branislav Opatern. Pvodne ju mal preklada iba z
etiny, kde pred asom vyla, no ke iadali o shlas autora, upozornil ich na
nov kapitoly, a tak napokon pracoval s anglickm originlom. Ke to
domyslme preklada anglick knihy do sloveniny z eskho prekladu je
normlka.
Poslovenovanie eskch textov, i u pvodnch alebo cudzojazynch, nae
kultrne povedomie vak prinajmenom od druhej svetovej vojny chpe ako
relikt obdobia, ke sa slovenina ako modern eurpsky jazyk v
medzivojnovom obdob ete stle kontituovala a budovala si v oblasti literatry
vlastn infratruktru. A aame, ako ju komercializcia a s ou spojen
rozklad hodnotovej hierarchie do tohto reliktnho obdobia bez zaervenania
vracia. Podobne ako sa o dabingu, teda zvrchovane nronom variante prekladu,
prestva hovori v rovine umenia a kultry, o to viac vak v rovine peaz, o
ktor ide a v prvom rade pri vahch, i prevzia (lacnejie) hotov esk
dabing alebo si novo vyrobi n, slovensk (Tom Czwitkovics, Film.sk .
10/2006, s. 24-26). Otzka kvality mizne z obzoru.
Vrme sa vak k Jonatnovi Gulliblovi, ktorho protagonista predstavuje
zaujmav prekladatesk orieok. Na jednej miske vh le odkaz na Swiftovho
Gullivera, o preklad mena vyluuje. Ve cel Schoolandova kniha je
parafrzou, vychdza zo Swifta a rozvja ho. Na druhej Gullible znamen
ahkovern, ide teda o vznamonosn typ vlastnho mena, o m v literatre
bohat tradciu a s m sa u mnoh prekladatelia pasovali, spene i menej
spene u ns poda ma virtuzne Blaho Heko v Chevallierovom
Zvonodrozdove, ktor personlnym obsadenm cel stoj na tomto zklade.
Lene Heko nestl pred dilemou typu Jonatn Gullible. D sa tak orieok
vbec rozlsknu?

Podobn orieok, ibae rozlsknuten, predstavuje potencilna premena
bratislavskho Primacilneho palca na paviln zoologickej zhrady. Pred jeho
vchodom vis informan tabua, ktor Primacilny palc preklad ako
Primates House. Vecne proti tomu ako nieo namieta. Okrem primtov zo
ivonej re anglick primate naozaj znamen to ist o u ns primas i
arcibiskup, a n Primacilny palc bval naozaj sdlom katolckeho primasa.
Take odtia ten nzov. Otzka je, koko Slovkov Primacilny palc dnes
vnma v tomto cirkevnom kontexte, ke aj sm primas u jazykovo odiiel do
histrie, vystriedal ho arcibiskup, a z primasa sa dochoval iba prim.
Bratislavanovi sa ten nzov asi skr asociuje s primtorom. A Anglianovi?
Tomu sa v tejto podobe zva vybav udoop. Minianketou na mieste inu som
si to vlastnostne overil. Take napriek historickej oprvnenosti pouitho
prekladu by veci asi predsa len lepie poslila univerzlna radnica, ie City
Hall.
iarky, ach tie iarky...

klady jazyka si prevane demontrujeme na kazoch npadnch, ktor aj pri
letmom pohade udr do o a ke si na ne posvietime, natska to otzku ako
to autorovi (redaktorovi) mohlo ujs?
Vznam vak vedia podstatne meni aj tylistick jemnosti, ak do o nebij a
vimneme si ich iba nhodou alebo pod lupou. Vystriedajme preto na chvu
kovsku miku (lepie by sa sem hodila myka) a zabrsme do cizelrskej
dielne. Poda Andyho Turana Bernhard vid v zaman sa v krutokrsnosti
ivota to prav, orechov (Romboid . 5/2006, s. 85). Veta je vyumelkovan,
takmi vak naa literrnokritick innos oplva, ako keby to patrilo k veci.
Vimnime si tentoraz drobnos, ba taafatku, teda t iarku. Odhliadnime od
faktu, e prav orechov sa u ns uhniezdilo vcelku nedvno v rmci
preberania svinch a chytavch spojen z obecnej etiny a vytlailo menej
svin a vecnejie adjektva typu prav, ktor nemaj ten prav mrnc. Ide o
in prav orechov oznauje pvodnos, originalitu, autenticitu,
nefalovanos, nekrstenos (najprv npoja a obrazne u ohokovek) iba ako
vit, nemenn spojenie. Kee pri orechovom ide o alkoholov likr, ako si tu
nespomen na nae u zastarvajce spojenia spravodliv slivovica, terkelica
at., ktor znamenaj zhruba to ist, ibae sa nemetaforizovali. o vymiera a
odchdza, sa beztak u ned revitalizova ani reintegrova, take to prav
orechov nm zrejme u prischlo. V tejto podobe charakterizuje
nespochybnitenos kvality, hodnovernos, autentickos. Naproti tomu prav,
orechov s iarkou zdrazuje, e nieo je prav, lebo je orechov. A to je in
kva (alie zdomcnen spojenie prevzat z etiny ktor to, mimochodom,
tak isto prevzala, take o?).
***
Tam lo o nepochopenie, prpadne pomyknutie. Zave vak iarku niekto do
textu frkne navermboha, z dvodov, na ktor neprde u nik, vrtane autora i

redaktora. O odbornosti vsledku takmer devronej prce, pecialistov
mnohch profesi rozhodli z vekej asti laici... vloil do st Juraj Handzo
(alebo korektor) hlavnmu architektovi prof. lachtovi v rozhovore na tmu
zemnho plnu (Bratislavsk noviny . 33/2006, s. 1). Ak sa vete dkladnejie
prizrieme, vidme, e hovoriaci mal na mysli vsledok takmer devronej
prce pecialistov... iarka zmysel presva na vsledok takmer devronej
prce, vsledok pecialistov mnohch profesi. Obidva vroky sa skladaj z
tch istch slov, akurt e vznamovo nemaj vea spolonho.
***
skalia iarky samozrejme neobdu ani preklad. V inteligentnej prezentcii
Gavalierovej monografie o Wimovi Wendersovi Da iripov koncentruje
reisrovu prieben tmu cesty a stratenho domova do jeho vlastnej
sebacharakteristiky Im at home, nowhere. D sa chpa ako melancholicky
paradoxn antitza k frekventovanmu svetoobianskemu vade som doma,
prpadne som doma vade, vyjadrujcemu pragmatick optimizmus loveka,
ktor sa odtrhol od koreov v presveden, e tak kotva je iba haraburda,
balast. Preloi Wendersov smutn, takmer beckettovsk paradox som doma
nikde ako nikde nie som doma teda be proti zmyslu a navye nahrdza
emocionlne nabit aktualizciu otrepanou frzou. Len o s tou iarkou v
pvodnom znen? Ona tam predsa je. Som doma, nikde ns namiesto
melanchlie vedie do sveta nechcenej smienosti. Mono by obstlo som doma,
teda nikde, ale je to ono? Take naozaj plnozvun preklad je zrejme ak
orieok. Lene, ako vidme, s oriekami si dnes mlokto lme hlavu (Film.sk .
10/06, s. 22).
***
Sem by urite patrila aj ndhern, stle iv hovorov elipsa ja e... (ja e si
doma, ja e si spala...), do ktorej niektor korektori desaroia vrali iarku,
lebo pred e iarka mus by. Nanajv pristupovali na kompromis v podobe
jae. Dnes to u nie je iv konflikt, Krtky slovnk slovenskho jazyka oddvna
exemplifikuje rad hovorovch spojen tohto typu (tebe e je o?; len-len e; div
e), ba uznva e aj ako uvodzovaciu asticu na zaiatku vety (e sa nehanb;
e mdro vykon). Na rozdiel od Zaunerovej Praktickej prruky slovenskho
pravopisu (vydanie z r. 1973), ktor kladmi okolo e vemone kukuje, len
aby sa v tejto emocionalizovanej podobe nepouvalo.
To s vak dvne snehy. Naproti tomu je jasn, e tto plastick hovorov elipsa
ije hlavne na vidieku, km mestsk slovenina sa k nej na vlastn kodu hlsi
oraz menej. Ale o u s tm?
Trochu humoru nikoho nezabije

Za prv peniaze som si kpila bicykel, ktor mi ukradli, znie nzov vbec nie
humornho lnku na tmu peaz (Pravda, 13/9. 2006, oddiel Financie). Takto
sa v om ponosovala jedna z optanch. Pritom by jej (ale samozrejme aj
redaktorovi) kad prvnik vysvetlil, e kupova kradnut tovar je trestn, aj

keby lo o vec, ktor ukradli prve vm, o sa v naom trhovom svete zave
tie stva. Kontext vak nasveduje, e v skutonosti bola poruen iba
nslednos, nie zkon, a e okradnut si bicykel zrejme najprv kpila, a a
potom jej ho ukradli.
***
Na alie otzky zodpovieme poas dnenho da, dozvedeli sme sa v rannch
sprvach (Slovensko, 6/10. 2006).
Rovno o tde (13/10. 2006) odznelo na tej istej pde z st riaditea
Informanej kancelrie europarlamentu tylistick dvoja v podobe: Nai
kolegovia sa bud snai zodpoveda na vetky otzky. Otcom i matkou
takchto vzobnch skren je tik tzv. elt vyjadrova sa na rovni. Istee,
verejn prejav m svoje pecifik, ale e by k nim nutne patrila strojenos?
Keby vak nie tento podvedom nvyk, ktor u hovoriacim preiel do krvi, asi
by k takm kreniam vzieb dochdzalo zriedkavejie. Otzky sa toti sce daj
aj zodpoveda, ale na otzky sa d iba odpoveda. Ako si tu nespomen na
sparodizovan interview Jana Wericha: J budu klst otzky, a vy si to
zodpovte... Milovnkov strojenosti vak za tieto jazykov vpestky sotvakto
bude bra na zodpovednos.
Toto vak u nie je humor

Pri elitch udrie do o, ako sa socilne vrstvenie jazykovo krytalizuje smerom
hore, km dvoja smerom dolu chba. Elity, celebrity, smotnka s dnes
jazykovo legitimizovan oznaenia, priom iba smotnka patr ex offo do sfry
prznakovch. Ostatnm novodobm statusovm nlepkm me pejoratvnu
prchu prida iba kontext. Inherentne pejoratvnou, zave buriskou konotciou
sa, naproti tomu, vyznauje nae dvno zakorenen pni aj s rozvetvenou
rodinou odvodenn (na pansk). V asovo o nieo blich obdobiach elity
figurovali aj pod nzvom lep udia.
o vak stoj jazykovo proti zahe hierarchickch oznaen tch hore?
Antipodom elt predsa nie je ud (v latinine plebs), a ani lep udia nemaj
nprotivok, ktor by zrejme znel hor udia. Keby teda jestvoval. Plebs
pejoratvne zdegeneroval a u neoznauje konotane neutrlny protipl ud,
drobnch ud, skr vargu, a prichdza od tch hore, nie ako
sebaidentifikan oznaenie tch dole. Medzi plebs sa dnes u nik sm od seba
nezarad, zhodia ho ta in. Neplatilo to vdy pohrdliv achtick sansculotte
(teda holodranec) si bojovnci Vekej franczskej revolcie hrdo prisvojili, ale
to je minulos. Odkedy prevldol nzor, e revolcia je spen pokus zbavi sa
zlej vldy a nastoli ete horiu, sa sansculoti a proletri vetkch krajn
nepestuj. Tak ostvaj v obehu prevane oznaenia prichdzajce zhora, a to
bez konotanej transformcie - prost udia, drobn udia, ud.
Zvltne slovo ud si ironicky vzal na pakl Bertolt Brecht v Rozhovoroch
uteencov (1961), kde mu socialista Kalle rozhutuje: Slovo ud m smerom von
celkom in vznam ako dovntra. Smerom von, vo vzahu k inm nrodom,

patria vekopriemyselnci, vekostatkri, vy radnci, generli, biskupi at.,
prirodzene, k nemeckmu udu... Dovntra vak, kde teda ide o vldu a moc,
bud tto pni vdy rozprva o ude ako o mase i drobnch uoch... Oni
sami k tomu nepatria. (Revue svetovej literatry . 6/1990, s. 145.) Brecht by
teda istotne ocenil nechcene sebademaskan floskulu komunistickch piiek
relsocu, n pracujci ud...
Globalizano-neoliberalistick ptydepe si na vrstvenie spolonosti dvno
vymodelovalo ohaduplnejie nhrady za triedne bojovn, kladivovo
extrmistick antinmiu vykorisovate verzus vykorisovan. V sociolgii
prilo s neutrlne znejcimi vymi, strednmi a nimi vrstvami a rozhojnilo
t triedne zmierliv terminolgiu teriou elt (km o terii bedae i plebsu
nechyrova esky ani slechu). V anglitine a nemine priviedlo na svet
ndhern plod eufemizanho jazykovho ininierstva, ke tch celkom
naspodku oznauje ako podprivilegovanch.
Beda v tejto verzii teda nie je utlan ani vykorisovan (kee u nemme
utlateov ani vykorisovateov, ale podnikateov i kapitlotvorn
vrstvu). Socilne vylen pchne vedtorskm eufemizmom. A
podprivilegovan? Ten zjavne netrie biedu, iba trp niou mierou privilgi
oproti tm, o ich maj viac. Na o si potom vlastne ak, frflo? Me by
predsa rd, e nejak vbec m. Mohol by prs aj o ne. (Ak privilgi to
vlastne m, ostva zhadou.)
10/2006
Ustlen zvrat, vzba i spojenie sa preklada ned

oby ned! Prkladov je toko, e aximu si musme poopravi d sa, len by
sa nemalo. V ukke z pvabnho prbehu zaiatkov dievenskej vzbury proti
africkej forme patriarchalizmu, ktor pod nzvom Prznaky neurzy
Zimbabwianky Tsitsi Dangarerobga vysielal Slovensk rozhlas v preklade
Mrie Koanovej (Devn, 1/11. 2006), narame na zvislos od
vchodiskovho jazyka astejie ne je zdrav, priom ide spravidla o hranin,
diskutabiln prpady. Nediskutabiln je krstn meno autorky mechanicky
prevzat z anglickej transkripcie toto preberanie m na Slovensku aj v esku
neblah, o to pevnejie vak zakorenen tradciu, sta si spomen na
uspvaciu muchu tse-tse. V nleitej podobe ce-ce by vina z ns mono ani
neidentifikovala, o o ide. Take o toto nejde, napokon, re m by o zvratoch,
vzbch a spojeniach...
Len keby som na to mal mozog, brni sa brat zjavne autobiografickej
rozprvaky. Pouvate sloveniny vak v takch svislostiach m (alebo
nem) na to i ono hlavu, prpadne bunky. Mozog m na tak veci anglitina.
Pravda, pohybujeme sa tu na rozhran, kee mozog je aj v slovenine
odjakiva, dvno pred invziou slovglitiny, sdlom umu, inteligencie, take

vobu zrejme treba zvaova ad hoc. Napokon, dvojkultrnej rozprvake
prenikavho obrazu afgnskej stredovekej sasnosti v prze Petry
Prochzkovej Frita tie osi probleskne mozkem, hoci aj v etine bvalo
zauvan predovetkm spojenie problesknout hlavou. A tu nejde o preklad,
le pvodinu, kde takto posun zjavne plod vadeprtomnos anglitiny v
naom ivote a povedom. A tak tu mme u zopr desaro slovensko-
anglickho krenca mozgov trust, ale aj kompletne prevzat a sotva
preloiten brainstorming...
Vrme sa vak k Prznakom neurzy. To nie je musk robota, sna sa brat
vykukova z neprjemnej povinnosti. Ke sa mui dovolvaj zakotvench
rodovch stereotypov, nedovolvaj sa ich ako mui, ale ako chlapi, o m v
naej kultre celkom in vhu a o je anglitine v tejto podobe nedostupn, t
mus rozdiel medzi muom a chlapom vyjadri dvojslovne. Je to chlapsk
zleitos, chlap sa nevemi chlapsk protagonista potmehdsky ironickej
poviedky Karola D. Horvtha Fzy nadprporka Piatera, aby hne nato
syntora pouil, e chlapi nepla... Take aj ten brat z Prznakov neurzy,
ktor je chlapom taktie v stave zrodu, ale u sa chlap, by sa sotva uspokojil s
bezfarebnm odkazom na pecifik muskosti, ale by zaal vyie, do
nediskutabilnej chlapskej sfry...
Stva sa to aj majstrom. V stom, avnatom preklade Radikovovej novely
Strach od Igora Hochela tame: Potr bol mocn lovek, a kontext nm do
reitho udovho prdu rei namiesto loveka zretene tisne chlapa. Vo
viacerch slovanskch jazykoch (podobne ako v anglitine i francztine) je
lovek aj synonymom mua, nu a v tomto kontexte samozrejme nejde ani o
loveka, ani o mua, ale o chlapa.
Ke o ene povieme, e potrebuje chlapa, mme na mysli in, ne ke
povieme, e potrebuje mua. Ke sa cti na dne, patriarchalizmus zakotven v
slovenine jej odpora, aby sa vzmuila, ba zave aj pochlapila (len ktor
chlap by o vzmuen i pochlapen enu stl?). e by sa mohla aj vzeni,
neprichdza do vahy. Stle sa vak pohybujeme na rozhran. Slovo rob mua.
Pouli ste u, e by slovo robilo chlapa?
***
V preklade Prznakov neurzy naabme aj na dkladnejie slovglicizmy ne
rozoberan hranin prpady. Ke rozprvaka tvrd, e v kole chodila do
tandardnej tretej triedy, ako si pod tm sce predstavi nieo in ne
zkladn kolu, ale to je iba hmlist dohad, tandardn trieda ostva zhadou.
Naproti tomu ke sa tu ena v prvom poryve vzbury proti pnom tvorstva
dovolva vari to nie sme my, kto rod deti?, sme si celkom naistom, e sem
patrilo doslovnejie vari nie my rodme deti?, prpadne vonejie, ale
slovenskejie vari nerodme deti my?
Tento hrach sme na stenu hdzali u x-krt a s tmou ustlench spojen svis
len vone. Naproti tomu bohho diabla z humoresky Ephraima Kishona
Trhov psycholgia v preklade Margity Pokojnej (Devn, 20/7. 2006) sme tu

ete nestretli. Autor nm charakterizuje agenta s teplou vodou, ktor sa mu
poka vnti osi, o o on nestoj, take sa nad mrnymi agenta snahami len
uka pod fzy. Preo vak boh diabol? Lebo v anglitine (ale aj nemine)
je to ustlen spojenie s vznamom chudk, chudisko, boiak, nebork...
Take predloha a preklad sa tu maj k sebe ako nebo a gajdy, ak
prekladatekinu metdu aplikujeme na esk nebe a dudy...
Zave strel capa aj niekto, kto sm na klad prde. Poda izraelskej turistickej
brory Jeruzalem neexistuje, zgustol si na anglickej verzii prruky neuveden
autor (Delet, november 06, s. 3), kde z vety Jerusalem. There is no such city!
kriatok vyzmizkoval koniec pvodne toti znela There is no city like this!
Ponknut preklad iadne mesto sa mu nepodob! je vak ry doslovizmus,
lebo ekvivalent zvratu no... like this u ns znie nem pru, nem seberovnho,
ni sa mu nevyrovn, i, starosvetsky, nie je mu rove... Tak sa odhalen
kriatok svojmu objaviteovi zkerne vypomstil.
Uher Uhera, Moenok Moenoka

Mariana Jaremkov v citlivej, esteticky presnej diferencicii zauvaovala o
tvorbe tefana Uhera a Eduarda Grenera (Devn, Drma za maskou, 19/9.
2006). Tento komisn, potrebou radnej i prvnej jednoznanosti sploden
mutant normlneho slovenskho skloovania s vypanm koncovej
samohlsky sa u ns lavnovito rozlieza do oblast, kde nem o hada.
Rozhlasov rubrika Slovenina, na slovko, k tomu 7/11. 2006 poznamenva,
e nov spsob ni neriei. V radnom styku poda ma riei, inak by
dochdzalo k zmenm alebo a prvnym zdrheom ke k priezvisku Marek
pouijeme nleit druh pd Marka, medzi neznmymi naozaj ako
rozhodn, i prv pd bol Marek alebo Marko, a v radnom styku i
hospodrskom ivote to me zavi.
Ak zmysel m vak prena byrokraticko-prvnu nevyhnutnos, ktor
jazykovmu citu protire, do oblast ivej rei, kde jednoznanos zaruuje
kontext? tefan Uher samozrejme me, ba urite m menovcov, ale my aj tak
vieme, e re je o reisrovi Uhrovi a nikom inom.
Tento fiklsky jazykov ndor sa zjavne pociuje ako virulentn, lebo ani o dva
mesiace nato, 15/11. 2006, sa rubrika Slovenina, na slovko, k tme vrtila v
novej sfre, ke poukzala na dopravn informcie v podobe do Moenoka, do
Ruomberoka. To s u naozaj vstrelky radnienia (a jazyknienia)
kancelrskych du, lebo Moenok aj Ruomberok s na Slovensku
jednohubky, take zmena nehroz.
Nedvno sme si demontrovali nevyspytatenos pri pouvan predloiek na a
do v miestopise (na Haavu, na Oravu, do Vrtok... Romboid . 2/2006). lovek
by si myslel, e aspo na Slovensku v tejto podobe stoj ako mry hradn a nik
na nesiahne kradmou rukou. Je to predsa zabetnovan a pritom dos
exkluzvne spojenie ako paralely schdzaj na um spojenia na Morave, na

Podkarpatskej Rusi, na Ukrajine. Mohli by sme prinu hada v zemepisnej
blzkosti, ale mrne, vetko mrne echy i esko, Maarsko i Posko s
rovnako blzko. Na Kube, Tchajwane i Madagaskare, to dva zmysel s to
ostrovy. Mete vak cestova na Floridu i na Aljaku (pokia na to mte),
na Sibr vs odlifruj aj grtis, a to u nie je ani blzko, ani ostrov. Lene ani na
ostrovn splendid isolation sa ned spoahn sotva by niekto povedal na
Grnsku. Nu a na Anglicku u tob nie...
Slovom, zkonitos nevyptrame a zrejme ani nejestvuje, zrove vak ctime,
e tu plat pevn, v truktre sloveniny hlboko zakotven zus, ktor sa iba v
ojedinelch prpadoch rozvln i vvinom posunie na Vrtkach ustupuje i
ustpilo noviemu vo Vrtkach. No zus-nezus, spoahn sa ned na ni
ke ruka reklamnho novtora splod slogan najtanej dvojtdennk v
Slovensku (Teleplus . 24/2006, zhlavie na str. 29), proti tomu je aj do
Moenoka uviks.
Slovosled nahrad vea slov

Ke slovenina (ale aj in slovansk jazyky) chce vo vpovedi poloi draz na
to i ono, prpadne draz presun, je v nich slovosled krovskm nstrojom,
lebo tto skupina jazykov m zkonitosti slovosledu stanoven pomerne vone.
Germnske i romnske jazyky, kde je slovosled zvznej, musia na vec s
inak. Zloitejie. Prkladom nech je u spomnan vari to nie sme my, kto rod
deti? z Prznakov neurzy. Lene u ns tento prun nstroj priasto hlivie,
zanedbva sa alebo sa ani neberie na vedomie. Tu niekoko alch nhodnch
prkladov, ktor si kad ahko rozhojn vlastnm pozorovanm, sta zbystri
pozornos. Napokon, nepriamo sme to na tapete u mali:
V popularizanom dramatizovanom psme Ladislava vihrana pod nzvom
Redaktor priate i nepriate (Slovensko, 3/2. 2006) autor vydavateovi
Scribnerovi vklad do st: Pripusme, e Fitzgeraldovi vrtime rukopis...
(Romboid . 5/2006). V retylizcii slovenina domcemu vydavateovi
prihrva na jazyk: Dajme tomu, e Janovi Nefitzgeraldovi rukopis vrtime.
Hne nasleduje aj komentr: Veru, v takomto porad, nie v tom koenom
vrtime rukopis, ako ho nadiktoval anglick slovosled... Draz je toti
jednoznane na vrtime.
Vo vynikajcom rozhlasovom psme Daniely Kapitovej pod nzvom Boh
mch a muchy bohov (Slovensko, 29/4. 2005), venovanom Goldingovmu
romnu Pn mch, mykne za ui citt z st zchrancu: ...zbadali sme dym na
ostrove. Ostrov nmornci predsa zbadali dvno, pristli vak preto, e na om
zbadali dym. To je to kov, ie zbadali sme na ostrove dym.
V publicistickej sre da je toto sploovanie, zoedivovanie na dennom
poriadku: Kolega zo Zhrebu mi povedal, e km v bratislavsk magistrt
predva pozemky, n zhrebsk magistrt ich kupuje. Tak interpretuje slov
profesora tefana lachtu v rozhovore Rudolf Gallo (upn noviny . 8/06,
s. 13). Z kontextu je jasn, e vpove podiarkuje protichodnos prstupu

bratislavsk magistrt pozemky predva, zhrebsk ich kupuje. Redaktorova
formulcia zhodila protiklad pod stl, musme ho z nej dolova.
Uzavrime prvm titulkom tohto prspevku: Ustlen zvrat, vzba i spojenie
sa preklada ned. Zdrazuje sa ned, hoci alie slov to hne relativizuj
d sa, len by sa nemalo. Titulok by mohol vyzera aj takto: Ustlen zvrat...
sa ned preklada. Vznam ostva, draz v zmysle nesmie je pre.
Trocha slovglitiny nikoho nezabije

Privlastovacie zmen bvali u ns kameom razu odjakiva, systmov
mrieka je v slovenine naozaj zloit. Ak kotrmelce doke privlastovacie
zmeno meta aj bez slovglitiny, vidme na kadom kroku. Tak sympatiak
Jupi hovor, e na svojej spenej... ceste, mu pomohla viera v Boha... (Jozef
Klaka, upn noviny, 10.11.06, s. 23). Akmi cestami prenikla medzi ceste a
mu iarka, vie iba autor a boh, to je vak druhorad komplikcia. V prvom rade
sa nm tu ale nahovra, e na spenej ceste je viera v Boha, nie sympatiak Jupi.
Tlak anglitiny tieto kotrmelce znsobil inak stavanm systmom
privlastovacch zmen. Zdravotn stav sa bude da posdi, a ke sa Ariel
aron posad na svoju poste," hlsil Rdiournl Slovenskho rozhlasu 9/1.
2006. Ariel aron sa v posteli i na posteli neposadil dodnes, lene sprva
naznaovala, e chormu vlastne nerob akosti posadi sa, ale posadi sa na
svoju poste. Na nejakej inej by mu to zrejme aj bolo lo.
***
Zkern skalie predstavuje jednoduch anglick now, po slovensky teraz. Ono
to toti zaleka nie je iba teraz. Ke anglick mamika okrkne decko stop it
now!, nehovor mu presta teraz, ale u aj presta! Tu mme ekvivalent sce
von, ale presn. Izraelsk mierov hnutie je celosvetovo znme pod nzvom
Peace now! U ns sa stretme s prekladom Mier teraz! Mier hne! To prv vo
svetle povedanho neobstoj vbec, to druh zmysel viac-menej vystihuje, ale na
politick slogan nevyzer. Chba mu ava, energia. o vak namiesto toho?
Mier u aj? Smiene. Politika nie je detsk ihrisko. Mier okamite? Poliaci to
prekladaj takto, ale v slovenine to na slogan tie bohvieako neznie. A predsa
sa ekvivalent d vytvori Mier, a to hne! M v sebe sce osi z okrknutia
decka, no pouva sa aj vo vnych, dospelckych situcich. A najm, toto u
vlastnosti sloganu m. Take sme hdam predsa len doma.
Tohto roku priiel u ns do kn palestnsko-izraelsk film pod nzvom Raj hne
teraz. Preklad spja obidva u ns zabehan varianty a viac-menej hadanmu
vznamu zodpoved. Chba mu jedno, toti moment vzvy, kee je jasn, e
nzov parafrzuje heslo mierovho hnutia. A o tak Raj, a to hne? Lene film
je u v obehu. Mierov hnutie m vak na svoje a to hne pred sebou ete roky
(desaroia?) zpasu. Nemohli by sme mu na Slovensku vyjs v strety aspo
vstinm, nedoslovistickm nzvom?

1/2007 aj 2/2007 vylo dvojmo
Odmieta, popiera, vyvraca?

Na prv poutie by lovek povedal, e takto stava otzku nedva zmysel
kad sloveso m svoj vznam a tie vznamy sa nekryj. Oga Bakov v
rozhovore z Washingtonu hlsi: Robert Gates v kongrese otvorene kontatoval,
e USA vojnu v Irku prehrvaj, o prezident Bush tvrdohlavo popiera,
rovnako ako naalej odmieta dialg s Damakom a Washingtonom. (Rdio
Slovensko, 6/12.06.)
Tesn susedstvo oboch slovies demontruje rozdiel prezident Bush popiera,
ie tvrd, e to nie je pravda, a odmieta dialg, ie ho nechce, neprijma,
neshlas, aby ho nadviazali.
Ke sa vak lepie zapovame i zatame, v akch kontextoch sa obe sloves
vyskytuj, zistme, e sa oraz benejie zamieaj, akoby boli synonym.
Prznan je vak, e sa zamieaj jednosmerne. Tu niekoko ukok, ako sa na
ns kadodenne hrn:
Moskva akkovek as na vrade Litvinenka odmieta (Rdio Slovensko,
1/12.06). Je verejnm tajomstvom, e FIDESZ m prepojenie na... krajne
pravicov skupiny, hoci to odmieta. (Mosty, 23/06, s. 11.)
Irn odmieta, e chce poui jadrov energiu na vojensk ely (Rdio
Slovensko, 2/12.06).
Kontext ukazuje do absurdna Moskve as na vrade predsa nik neponkal, a
FIDESZU neiadce prepojenie tie nie je. A tak obvinenia popieraj, lebo
odmietaj, aby im niekto prival za golier osi, o o nestoja (a o im zatia nik
nedokzal).
Odmietame zodpovednos, nvrh i ponuku (Mario Puzo asi ako prv opsal
ponuku, ktor nemono odmietnu). Popierame obvinenia, aspo pokia sa
nm nedoku. A ke ns prpadne pristihn a usvedia, u nepopierame, ale
zapierame. (Miroslav Plzk vo svojich intrukcich pre situcie in flagranti
odpora zatka, zatka, zatka. Vlastne tm iba prezlieka do modernej
dikcie dvny vtip: Tak ty ver viac svojim oiam ako mne?)
Inokedy si ale nememe by takto na istom. On vak akkovek politick
prslunos odmieta, tvrdilo Rdio Slovensko 21/11.06 o slovenskom
nominantovi na funkciu. Z kontextu bolo jasn, e nejde o situciu, ke
niekomu lenstvo v strane ponkaj a on odmietne, ale o situciu, ke nominant
popiera, e by bol politickm nominantom. Formulcia je teda jednoznane
dvojznan. Rovnako ako sprva o existencii izraelskch jadrovch zbran, e
hovorkya izraelskho premira toto tvrdenie odmietla. Ani tu toti nie je
jasn, i tvrdenie popiera ako nepravdiv, alebo i odmieta, aby sa tak
nehorznos tvrdila. Slovom, oddvna vit popieranie, ktor m presn
vznam, sa prezlieka do odmietania, najskr pod vplyvom anglitiny, a men sa
na kli i floskulu. Pokraovanie citovanej sprvy nastouje aj aliu z

neobhjitench floskl: Oficilne vak Izrael tieto domnienky ani nepotvrdil,
ani nevyvrtil. Ak chceme nieo vyvrti, musme vyrukova s dkazmi. Ni
tak Izrael nezama, ie ni nevyvracia, on jednoducho popiera. Popiera sa
d bez dkazov, a zapiera aj proti nim. D sa aj upiera, napr. prva, ale okolo
toho sa v jazyku problmy zatia nehromadia na rozdiel od reality, kde sa toho
upiera a-a...
Ned mi nepripomen dvnu prvnick diferenciciu, s ktorou som sa za vojny
vo vzen stretol pri druhostupovom rozsudku. Justcia farskej republiky
niektor body odvolania odmietla (ie kvalifikovala ako irelevantn alebo
neprijaten, a teda sa nimi nebude zapodieva), in zamietla (ie ohodnotila
ako neopodstatnen). Prvna terminolgia to akiste diferencuje aj dnes.
Novinrska handrbulina tak jemnstky ani neodmieta, ani nezamieta, ani
nevyvracia, ba ani neupiera. Jednoducho ich neberie na vedomie...
Chybovos a redundancia
Nejeden spisovate aj kritik u postulovali, e v dokonalom diele mus kad

slovo sedie, ned sa nm hn a ak sa nm pohne, dielo utrp i nebodaj sa zrti.
A najm ani jedno slovo nesmie by zbyton. Ako kad idel, aj toto ostva
postultom i cieom, ktor v plnosti nikdy nik nedosiahne. Ani o Knihe knh,
kde sa Mesiovi vklad do st, e nebo a zem sa pomin, ale jeho slov sa
nepomin, to celkom neplat. Neviem, ako v originli, ale sta si pozrie, ako sa
preklady dobrusuj a teda menia v snahe dospie k o najadekvtnejej
interpretcii, ktor svojej sasnosti najlepie zodpovie. Ktor je vak t
najadekvtnejia, s ktorou by sa u nedalo a nesmelo hba?
Nrod try, ktormu uniktne vedomie kontinuity, zaloen na cte k slovu,
umonilo pretrva tiscroia, tie u nedr slovo tak vo vnosti, pokia nejde o
posvtn texty. esko-izraelsk spisovateka Ruth Bondyov vo svojej
mnohohrannej autobiografickej reflexii Viac astia ne rozumu, nabitej
zmyslom pre humor, paradox a aforizmus, spomna, ako roku 1991 preloila do
hebrejiny knihu esej Vclava Havla. Ke jej potom prezident pri recepcii za
preklad akoval, kniha bola tak erstv, e ona ju ete v rukch nemala. Ke
sa k nej na druh de dostala, zistila, e v eskom nzve Na potku bylo slovo
sa v tyroch slovch pretaj tri chyby. A tato jedin slova si Havel mohl
pest. Chtlo se mi umt. Ale zstala jsem naivu.
Moja sksenos t Bondyovej prekonva. V osveden, ktorm Jad Vaem
oznamuje zpis mojej matky na listinu Spravodliv medzi nrodmi, je meno
uveden sprvne. Na prslunej medaile vak Martu transformovali na Mriu a
dokopy s vo dvoch slovch tri chyby. Umrie sa mi nechcelo, ale na iados o
opravu som sa reakcie nedokal...
***
Ke sa teda postult dokonalosti a koncznosti nedar ustri ani v
intitucionlnej rovine, kde ide len o pr slov, na ktorch vak zle, o aka

na ploche rozsiahlejch tvarov, i u prozaickch alebo publicistickch, kde
podiel slovnej vaty na kor relevantnch, hutnch, plnovznamovch slov tak
narast?
Tto redundancia z nedbajstva je vak kaz kvalitatvne in ne redundancia
vznikajca zo zauvanch slovnch skameneln, ak sme si tu u neraz
demontrovali (. 8/2005, 6/2006 at.). Tento typ redundancie nie je nedbajstvo,
skr zrkadl vplyv statickejieho spsobu vetnej stavby, charakteristickej pre
romnske a germnske jazyky, na dynamickejiu stavbu, prznan pre jazyky
slovansk s ich kovm drazom na sloveso ako zkladn kame vety a na
jeho neuveriten prunos v prci s predponami.
Ke sa dopoujeme, e Etipska armda podnikla aj niekoko leteckch
nletov (Slovensko, 27/12. 2006), berieme ten prejav tylistickej hluchoty v
asovej tiesni s chpavm krnom. Podobn redundancie s vak ben aj bez
asovho tlaku. Ke v pozoruhodnom psme Dagmar Kinekovej Malone
umiera z roku 2005 (Devn, 1/10.06) poujeme, ako Samuel Beckett triedi
pocity... a potom ich neakane vyahuje von, priam cti, ako vyrast z
predlohy, kde sa vyahova d vyjadri iba v podobe aha von, km
slovenina prslovku elegantne integruje do slovesa. Ak ju potom na predponov
sloveso napriek tomu privesme, hreme redundanciou, ktor v pvodine
nebola.
Prenik to aj do krsnej literatry, pvodnej a najm prekladovej. Tak v
Hochelovom preklade Radikovovho Strachu cudzinci prikyvuj hlavami a
koom hlavy klesaj nadol. Prikvnu sa ako d niem inm ne hlavou,
km kvnu aj inmi asami tela, a klesa sa tie ned inak ne nadol. V
romne nemecko-maarskej spisovateky Zsuzsy Bnki Plavec znie
rozprvanie malho dievatka v preklade Hedy Kubiovej (Devn, 27/12. 2006)
takto: Ke som sa vrtila sp; chcela som ods pre... i u ide o preklad z
maariny alebo neminy, derie sa na povrch pvodina: prs sp, s pre...
Bohato diferencovan interpretcia Zuzany Porubjakovej zatla kostrbatosti do
zadia, ke sa vak sstredme na text, hne sa spoutenia.
Lajdctvo je nae zaklnacie slovo, kritizuje svoj nrod protagonista Severnej
steny Dragana Velikia, srbskho emigranta v nemeckom prostred (Devn, 16/6.
2006). Takto to znie v nemine aj v preklade Karola Chmela. V slovenine je to
samozrejme zaklnadlo.
V pvodnej prze sa zdroje diagnostikuj aie, prin me by viac moja
hypotza pre ich spolon menovate znie: tylistick ahostajnos. Nezujem si
svoje texty brsi a brsi. Ma vak nik nepresved, e potmehdsky niiv
irnia Karola D. Horvtha v poviedkach typu Fzy nadprporka Piatera by
nevynikla lepie, keby ju netorpdovali redundancie typu Jn zporne pokrtil
hlavou, Jn nadene prikvol hlavou...
Ke itateovi i posluchovi zan okolo hlavy kri takto muchy, ahko
ho to prepne do psycholgie tudenta, ktor namiesto aby sledoval prednku,

zane ako na postrieke seka iarky, kokokrt za hodinu si profesor zarajtuje
na svojom tiku, km mu napokon neprischne ako prezvka.
To ns vak u vracia sp (d sa aj inam?) k evergreenom redundancie typu
vystpi hore, schdza dolu, mal mesteko, mal dievatko i mal
krajroka, ale aj slovglitinrskym talianskym enm, rmskym muom,
starm enm a starm muom, a samozrejme aj enm-prezidentkm.
Nie vdy je to vak s redundanciou konotane tak jednoznan. Mal
dievatko akoby vyjadrovalo viac ne iba dievatko, zaha viu dvku nehy
i rozctenia, a star ena je mono o troku menej star ne starena. (Len
pnboh vie, ako by takto rozdiel vyjadrila anglitina ak je teda ten rozdiel
relny a nenamam si ho.) Ke v sprve z Lagosu (Slovensko, 27/12. 2006)
poujeme o stovkch mtvych tiel, je jasn, e ide o doslovizmus (dead
bodies), o u ns adekvtne vyjadrme mtvolami. No zrove to vnucuje
otzku, i mtve telo nie je citovo neutrlnejie ne mtvola. Mtvoln pach
toti raz intenzvnejie ne pach mtvych tiel. Ale mono ten dojem vznik iba
ako potencilny rub nevyuvanej koncznosti, ak slovenina ponka takreeno
navye, ibae pouvatelia jej ponuku hromadne ignoruj...
V rozprvkach, folklre a detskej literatre sa redundancie spojen so
zdrobovanm tak zauvali, e sa vnmaj ako inherentn prvok poetizcie,
lyrizcie, prpadne slzotvornosti. V ruovej kninici i pesnikovej produkcii
zasa zva konotuj g (podaj mi rku malik...).
Pri takomto prstupe sa zsada ani jedno zbyton slovo jav chimrou.
Napokon, akokovek si autor, ak mu na tom zle, svoje texty optovne ta a
brsi, vdy znova njde, o krtn. A ke u vetko postrdaten vykrt, po
ase vystpia nov chumiky vaty. Ani u nehovoriac o tom, o ex post
kvalifikuj ako vatu in.
Zpasi s ou je asi rovnako ndejn ako zpasi s hlposou. Keby sa vak
aspo zpasilo...
3/2007
Nevezme meno boie nadarmo!

Vetky boie prikzania s tu nato, aby sa poruovali, ale toto sa
bezkonkurenne poruuje najviac, jeho poruovanie nie je na dennom, ale na
mintovom poriadku. Ve ako inak by si lovek uavil, aby ho z ohosi netrafil
ak? Take nech mi pnboh odpust, aj ke nejestvuje, ale podstatn as z
bohatho radu synonm odkazuje do transcendentnej dimenzie nadvkovho
fondu hrei, bohova, zlorei, klia, preklna, rha sa, vykrsti,
zvozi, sprdn. (Ete aj to zdanlivo neutrlne bohat odkazuje k priazni
najvyieho.) alie synonym hromi, priha, akova, brzga,
brecha, teka, hanobi, tupi, u nemaj t avu. Hdam okrem
hromenia ktor sce neodkazuje k bohu, ale k hromovldcom urite.

Niet vak pravidla bez vnimky. Ke jeden fikus v eskom filme Knoflki
tvrdil, e japonina nepozn nadvky, vravel som si mystifikcia, ale krsne
vymyslen. Znalkya tvrd, e to vbec nie je mystifikcia. Tak anomlia hne
natska plno otzok. Ako si Japonec uav, ke ho niekto natve i nebodaj
naserie? Ke mu jazykov pecifikum neumouje od pc si zahrei, ako to,
e tam nemaj viac infarktov a aktrafen ne inde, ba naopak menej? A
vynoria sa aj rukolapnejie otzky. Ke japonsk okupanti roku 1937 v masakre,
ktor ich historiografia dodnes cudne prezentuje ako Nankingsk incident,
vyvradili mono a 300.000 ud, to naozaj nemali pre nich nejak
dehonestujcu nlepku typu echn i idk, ktor zniuje prah zbran?
Svinskho psa (Daniel Katz) sa toti ahie zabja ne loveka, aj ke je to len
an. Ale a tak do hbky som japonologiku nespovedal, hoci som vlastne
mal. o u...
Napriek tejto anomlii som hlboko presveden, e hrei a bohova je inn
psychoprevencia rovnako pre veriacich aj neveriacich. Ako a i naozaj sa
Japonci bez nej vedia zaobs, je pre ma zhada.
Redukcionizmus a defyziologizcia
Za krsneho letnho da som sledoval esticu okoldovch chorvtskych
Romeov a Jli, ako v plytkej vode jadranskej ztoky hraj volejbal. Ich dialg
sa skladal z troch zvolan: bem ti sunce; bem ti boga; bem ti majku. Ke som
sa za tvrhodinu nedozvedel ni viac, zmenil som miesto pobytu. Nadvacia
kla chorvtiny je predsa podstatne variabilnejia.
Za krsneho jarnho da som sledoval dvojicu zaratch zluianskych
rdioamatrov. Ten zbehlej vysvetoval zaiatonkovi: Ete nedvno to
chcelo es alebo aj viac tranzistorov. Teraz ta jebne jeden tyristor do pii...
Z reli vidie, ako to bolo dvno. Tranzistork u nik nenos, nahradili ho
walkmany, dnes by tu asi zazneli ipy a mikroipy. Podstata tej jadrnej
vepiesne na pokrok techniky vak ostva. Ostva aj bsnick obraz, ktor by
zvukomalebne s tmi ipmi ladil ete lepie.
Do riti, do riti, do riti, komentuje mlad vydat protagonistka jednej z
vaznch enskch prz na Literrnom Zvolene 2006 zves, e si aksi mal
ierny pinavec hodil mau mono kvli nej. Tu u nie sme v ivote, sme v
literatre (drme, filme), ktor odmietli hru na spoloensk konsenzus zaloen
na pokryteckej konvencii, e sa vulgarizmus vybodkuje i nahrad odmocnenm
variantom. Vybodkovva i nahrdza sa toti dalo iba za predpokladu, e
kad t hru na slep babu ovlda a vie, o si namiesto bodiek i odmocniny
dosadi. Ja sa ti na to vyto (vytento) m teda rovnak komunikan hodnotu
ako jeho vulgrna predloha, iba t socilno-komunikan sa s ou nekryje.
Pokia ide o depuritanizciu, je to sas toho istho procesu, v ktorom
bocianolgiu nahradila sexulna vchova a s ou spt revolcia.
Pravda, ide o mieru a funknos. Svetom hu vadeprtomn fuck, fuck you,
fucking a po kalambrov hry Vra Chytilov sa v nzve svojho

Kurvahoigutntag s touto vrstvou skr pohrala, distribtor americkho film
Podfu(c)k tie, km nov esk film sa priamoiaro vol Po hlav do prdele, a
ak tto tendenciu vezmeme ako trend, zd sa, e pod populizmom slovnka
najviac dostvaj do tela miera a funknos.
***
Frekvencia a nvyk potom ved k tomu, e fuck you i do riti sa dnes u ani
vemi nespja s prslunou asou tela, podobne ako v reitom ri Paovu
(ktovie, ako priiel k tejto cti prve Pao). Fyziologizmus sa jednoducho
zmenil na zauvan vulgarizmus, prejav negatvnej emcie, prpadne
zdraznen nie i erta starho.
Takto defyziologizcia spsoben zvenou frekvenciou zasahuje znan klu
vulgarizmov. Zauvan sranda celkom stratila kontakt s feklnym
vchodiskom. Bozaj ma (kad vie kam) je u iba prudk odmietnutie i zpor.
Keby ste si ho aktualizovali napr. keby vm takto odvrkla slena a vs by to
zlkalo na pokus vyhovie jej, najskr by ste dostali po papuli, lebo na toto ona
v tej chvli naozaj nie je naladen.
Vina takchto synonymickch radov m na kle od neutrlu po vulgaritu
svoje odstupovanie. U pred chvou sa nm tu vynorila dvojica natva a
nasra. Na zaiatku radu stoj samozrejme bezprznakov nahneva, ktor sa
o do prznakovosti d plynulo stupova: nazlosti i rozzlosti je viac ne
nahneva; napajedi, najedova, dopli viac ne nazlosti; dora a
rozerti je kdesi na rovni natva. Vetky spja jedno e nepatria medzi
vulgarizmy, odliuje ich iba rozlin intenzita expresivity. V tom zmysle nasra
nepredluje ten rad o do intenzity, ale o do komunikanej roviny. Vetky
predol sa bez zbran dali pouva aj v slunej spolonosti, nasra nie. Tu
prve nastal posun nasra, a s nm stovky alch vulgarizmov, dostalo
vstupenku do priestorov, kam predtm nesmeli.
Nie je iba nie (hoci zave znamen aj mono, ba dokonca no, ale to je z inej
komunikanej planty). Akurt! je u viac: to teda nie!, ie mierne
expresvum. erta starho, trhni si nohou, vlez mi na hrb s u expresva ako
reme, ale nie vulgarizmy, ve zohrvaj vlastne lohu eufemizmov. A tak
nieo sce me by fakticky v riti, ale pre zaratho sluka to bude iba v
hji alebo v trbe. Nu a ri Paovu, hovno i intmne bozaj ma, to u
vulgarizmy s, hoci zaleka nie najaej vhy. Tie siahaj hlbie a nejdem ich
vymenovva, nepem predsa cool drmu (ktorej slovnk recenzenti v
hodnoteniach neraz eufemizuj na drsn vrazy). Keby len drsn.
Vina vulgarizmov m tak svoje eufemizovan, zmken i artovn verzie,
ktor vyhovovali aj starm normm toho, o je ete dovolen. V tom zmysle sa
vrazy typu kurnikopa, ja tvojho ancia, Mriu, mriku, ja tvoju koricu,
ale aj otca (mater) ti naham zrodili najprv iba ako slovn masky, krycie
hesl pre osi priamoiarejie, ibae v priebehu asu sa osamostatnili a funguj
v irokej obci expresv u na vlastn ps, vo vlastnom mene.

Vulgarizmy a detabuizcia v literrno-dramatickom priestore
V benej komunikcii zastvali vulgarizmy vznamn miesto odjakiva,
konvencia iba vytvrala viac-menej repektovan limity, take frekvencia,
vdatnos a kla dovolenho sa odliovali poda socilneho priestoru in to
bolo v krme i na vojne a in v literrnom salne. Neraz lo a o sa, kto
zahre avnatejie (Rusi hovoria o zahreeniach dvoj-, troj-, tvorpo-
schodovch). V zsade sa to vak pohybovalo v priestoroch skromnch i
poloskromnch, kde sa to najavnatejie pritom aj tak zave vyslovovalo
poepky, susedovi (susede) do uka, podobne ako mastn vtipy. Aspo km
miera alkoholu v krvi neodbrala inak repektovan hranice.
Odvrhnutie skutone i domnele pokryteckch tabu puritanizmu vyviedlo tieto
jazykov vrstvy zo zkut skromia do literrno-dramatickho priestoru, urobilo
ich salonfhig. Sptnou vzbou ich to vracia medzi ud v novom socilno-
komunikanom kontexte. U sa neukaj, tak ako sa neuk o tom, o bude na
obed, ve kto by sa aj chcel pozastavova tak to predsa tate v literatre,
poujete vo filme, rozhlase a televzii, take o? Ke me z obrazovky i
pltna kvapka krv a po nmest sa srandovne kota odtrhnut lebka... Hru s
konvennmi eufemizmami vytlaila konvencia na pln hubu. Vyvjame sa.
Istee, ten vvoj nie je v literrno-dramatickom svete nov, sta si, pars pro
toto, spomen na slovnk Gargantuu s Pantagruelom i dobrho vojaka vejka,
pokia ide o vulgarizmy, a na Millerov Obratnk raka, pokia ide o sex. Oproti
benmu naduvaniu, ktor sa odvolva na jazyk ulice i krmy, je tu vak
rozdiel vo funkcii a funknosti. V spomenutch prkladoch nejde o kpiu
skutonosti, ale o transformovan koncentrt, prpadne objavn pomenovanie
ohosi dovtedy nepomenovanho. A ke Karel Kryl v protiokupanom vzopt
konca esdesiatych rokov uzavrel svoju plamenn antiestablimentov filipiku
rezignovanm nasrat, j, nasrat, citt zo suternu mu v sebe koncentruje cel
frustrciu doby.
Ke sa vak protagonistov protektor v hyperrealistickom romne Jiho
Kratochvila Herec vyahuje, e sponzor, ktormu chc prejs cez rozum, s
nma nevyjebe!, nie som si ist, e toto je ten skvel koncentrt, a nie iba
kpia. Da mde krmovmu na pln hubu, ktor dnes let...
Dosia sme sa pohybovali vo sfre modernch, mestskch vulgarizmov i
nadvok, tie s vak sasou rei asi odvtedy, odkedy jestvuje, a t udov v
nich nebola chudobnejia. Masmdi vak jazykov rozdiely medzi mestom a
vidiekom zmazvaj tak rchlo, e aj dedina u vulgrni po mestsky. Napriek
tomu sa s nimi stretneme aj v modernej literatre, pokia siaha tematicky do
minulosti. Tak Jana Jurov sa pri virtuznom preklade romnu Itala Calvina
Nejestvujci rytier v reitch nadvkach typu pamaga, ogrge priam vyva.
Neznalmu ako overi, do akej miery adekvtne, take ostva uveri, kee
kontext poda vetkho neprotire. Podobne si s touto vrstvou sloveniny radi
pohrvali, hoci v deformano-artovnch kontextoch, Lasica so Satinskm,
pohadzujc si s posunmi vznamov ako s loptikou.

Ke nadva, tak po slovensky
Sprvne volen nadvka me da kontextu vystpi v plnej plastike. Nesprvne
volen ho zas me pokodi, ba prizabi. V hyperrealistickej a mono aj
kryptoautobiografickej prze Wojciecha Kuczoka Hnoj sa stalo kameom razu
prve kov slovo z titulu, ktor v preklade Mariany Minrikovej men cel
tninu a polohu textu, take itate je zave v pomykove, o chcel bsnik
poveda.
Ke otec chudka syna prve nevyplca remeom, nadva mu v tle: Kde si,
ty hnoj? o je to vak u ns, preboha, za nadvku? V potine je. Znamen
flka, lajdk, nanihodnk, mohol by by aj darmoap, darmor, hnia,
povaa slovenina sa tu naozaj ned zahanbi. Ale kto by komu po slovensky
nadval do hnojov? Jedine prekladate. A o ert nechcel, muselo sa to sta
prve v knihe, ktor sa (okrem pr doslovizmov) vcelku dobre ta i pova,
m plastiku, zvuk, avu. Len keby nie ten neastn hnoj, ktor tam
samozrejme stra priebene.
To evokuje aliu asociciu. T bastardi ma dostali, kontatoval pred smrou
rusk expin Litvinenko, aspo poda slovenskho rozhlasu. Je to rovnak ako
s poskm hnojom. V anglitine je bastard nadvka. Slovenine imputuj to
kukuie vajce doslovisti, a to tak prinlivo, e mono naozaj vytla z hniezda
tie pvodn, nask, ktorch je fakt nerekom...
Slovom preklada nadvky v duchu sloveniny, a i repektova relie
vchodiskovho jazyka? Profesor Jn Mihl, vek harcovnk na poli
doslovizmov, vytal prekladu z rutiny, e pvodn ja tvoju ma transponuje v
podobe otca ti naham. Vraj to nemal, lebo rutina otca v takom spojen
nepouva. Poda ma register sloveniny ochudobuje, ke sa preklad v
takchto parametroch dr foriem, nie obsahu. Mono sa tu vak naozaj zasahuje
u nie iba do foriem, ale do nrodnej
mentality. Je to na zvenie...
Fuck it all
Vertiklne som tendenciu hdam nartol.
Horizontlne sa o tak pohad ani
nepokam. Ale treba ho? Horizontlne je
toti tto zloka jazykovho pokladu v
naom priestore zmapovan. V tom eskom
samozrejme rozsiahlejie. Ba vedeckejie,
ako sa na tmu (a na echov) patr. esko-
franczsky spisovate Patrik Ouednk
ponka mrbuchom jazyka eskho
encyklopedick spracovanie, a dvno pred
nm Karel Jaroslav Obrtil zmapoval tern
knihou Velk slovnk sprostch slov. Aby

sme v hanbe neostali, aj u ns u vyiel Najkrat slovnk slovenskho jazyka,
ktor to sce neobsahuje v nzve, ale venuje sa presne tomu. Milovnci
skatolgie a podpsovch analz nemaj teda o zdroje ndzu. Zave vznik
dojem, e ich aj tak vedia naspam.
P.S. Ako vidie, hreenie m lieiv inky nielen samo osebe, ale u sa tu
zapja aj farmaceutick priemysel.
4/2007
Dynamizcia slovesa a mgia slovotvorby verzus

smantick rozostrovanie
V sle 10/2005 sme klady otvrali titulkom Zale mi tento balek do... s
povzdychom, e v tomto prpade nm slovenina nedovol zjs v dynamizcii
slovesa tak aleko, ako me anglitina i nemina, hoci slovenina tu vcelku
patr k elu pelotnu. Slovotvorba vak m svoju mgiu, a tak posluchka
filmovej vedy Martina Repov v rozhovore na tmu remakov (rimejkov?)
ukzala, ako sa d, aj o sa ned. V relcii Drma za maskou (Devn, 6/12.
2006) kontatovala, e Cahiers de Cinma nm (Hitchcocka) obbilo. Pravda,
Cahiers de Cinma je plurl, take azda obbili, tu vak ide o t nezvyajn
transformciu neutrlneho slovesa na aktvne, v akej sme sa s nm nikdy
nestretli.
Ke sa vak lovek pohrabe v pamti, pospomna si, ako si so slovesami
pohrvali a zahrvali mnoh majstri literatry, a to nie iba v pozii i tylistickej
ekvilibristike fristov a aforistov. Tak Maxim Gorkij vloil jednej z hrdiniek
tetralgie Klim Samgin do st humorne rezignovan vrok vubala, vubala
(ke ho rozpeme, znamen robila som vetko, aby sa do ma zabil). To
je, per analogiam, takmer to ist, o M. Repov pripisuje Cahiers de Cinma v
svislosti s Hitchcockom, tak isto koncentrt jedinho slovesa posunutho do
aktvneho modu. Pravda, zaubovala som, zaubovala som by asi ako preklad
sotva obstlo.
Naproti tomu v udovej rei sa takto extenzie njdu. Zvierat zdochnaj, aj
loveku sa sem-tam ujde elanie bodaj si zdochol. V Honte sa vak bene
vyskytoval (ktovie, i ete vyskytuje) aj pvabn rozkazovac tvar zdochni
lampu, ohe. Dnes by sme takto mohli zdochn televzor. Take preo
vlastne nie? Neraz by sa zilo. A njdu sa aj v mestskej rei spomeme len
populrne ods niekoho i bol odden (zo zamestnania, funkcie).
Krytalizuje pozoruhodn kaz. Km v terminolgii sa jazyky usiluj o
maximlnu jednoznanos, aby vylili o len tie monosti nedorozumenia, vo
veobecnej komunikanej sfre prevlda skr tendencia k znepresovaniu a

rozostrovaniu. Ke sa potom obidva vznamy toho istho slova dostan do
susedstva, rozostrovanie sa zviditen. Poviedka Pavla Rankova Light my fire
ponka sloveso zhasn tesne veda seba vo dvoch vznamoch: ...ohe
zapaovaa vak nezhasol (re je o protagonistovi, ktor ho nezahasil). O
chvu vak v podobe skr ako ohe zhasol (tentoraz u sm od seba) funguje
to ist sloveso ako neutrlne. Oboje je v slade s kodifikciou a aj sa takto bene
pouva, ie sbene koexistuje potencil monej diferencicie s kumulciou
oboch vznamov pod jednu strechu.
To nie je ojedinel prpad, to je tendencia. Slovenina m hodne dvojc, kde
rozpnavej len utisnut zkoprofilovejie cha vytla. Vezmime dvojicu
tam (miestne, teda statick urenie) a ta (urenie smeru, teda dynamick). Tam
v praxi pohltilo ta a zastva aj jeho funkciu, km ta mizne z obehu a stretme sa
s nm u prevane iba v udovej rei a vo folklre. Nevidm pre tento vvin in
dvod ne to, e etina takto rozlenie nepozn.
Obdobne rovnak prekrva a pohlcuje ten ist, hoci ahko odhalme rozdiel
rovnak stl je tak ist ako ten, ku ktormu ho prirovnvame, ten ist stl
me by iba jeden.
kon ie sek irej svislej innosti je menej ako vkon, vkon vak kony
prakticky vytlail a pokrva dnes obidva vznamy. Vrchovec (najvyia as
stromu, nioho inho) zmizol pod nnosom vrcholca, ktor pokrva ovea irie
vznamov pole.
A ke sa zahadme na zhlavie naej rubriky, klady jazyka alebo slovglitina,
stretneme v om to ist rozostrenie: alebo charakterizuje vyluovac i
stupovac vzah. Ani o jeden tu zjavne nejde. Ovea bliie vntornmu
zmyslu by bolo ie, ktor charakterizuje spresovanie, prpadne variciu.
Vznamov extenzia aleba (dovome si t substantivizciu) do tohto kontextu
koren, poda ma, v dvnom mechanickom prenose archaickho eskho aneb,
ktormu fakticky zodpoved nae bezprznakov ie... Ale mono je to inak,
nie som etymolg.
Napriek tomu sa tu rt osi ako rozostrovac princp: na rozdiel od
terminolgie, kde prevlda zaostrovac princp, v benej rei pojmy smanticky
irokopsmovejie prekrvaj a pohlcuj pojmy zkopsmovejie, vznamovo
pecifickejie. Mohol by som pre ten kaz navrhn hne aj pomenovanie
Brankova veta, a poksi sa takto vstpi medzi nesmrtench. Nedovouje mi
to vak nielen neprekonaten skromnos, ale aj hmlist tuenie, e na rych
lnoch jazykovedy ten kaz u iste dvno ktosi definoval, ibae ja o tom
neviem.
kaz to vak je, lebo tendencia sa zd by veobecn, neobmedzuje sa na
sloveninu. Predveme si to na malom prklade z neminy, jazyka filozofov,
ktor si vdy zakladal na presnom pojmovom rozhraniovan. Volm ho preto,
lebo ho v presnej kpii njdeme aj v slovenine. Ete pred niekokmi
desaroiami gramatika striktne trvala na rozliovan wie (ako) a als (ne). Prv
prirovnva rovnak (biely ako stena), druh charakterizuje rozdiel (v, men

ne). Dnes sa rozdiel zotrel, v nemine aj slovenine ako pohlcuje i prekrva
ne. Niia frekvencia potom takto vrazy zkonite odsva do vrstvy tzv.
kninch.
Aj ten rozostrovac princp m vak medze. Siaha spravidla iba po hranicu, kde
by prekrvanie u vyvolvalo nedorozumenia a komunikan umy. Ke si na
uveden prklady (a mnostvo alch, neuvedench) posvietime z hadiska
komunikanej presnosti, zistme, e spravidla neimplikuj monos chybnej
interpretcie. Jazyk chudobnie o jemn rozlenia, ale komunikan
zrozumitenos zachovva, merne rozirujc polia homonymie. Nanajv to v
prpade nhodnch susedstiev smanticky zahrguje, ako sme si v tejto rubrike
u neraz demontrovali.
Vo vzduchu vak ostva visie otzka preo si doba jazyk vlastne rozostruje,
preo namiesto skalpelovej presnosti vol smantick lernos? To by vak
bola otzka pre sociolgov, keby si ju identifikovali ako problm. Ale je to
problm? Poda ma je.
Od filozofie jazyka k jeho potknutiam a kladom

Dvojtdennk SZPB Bojovnk je u ns ojedinel v tom, ako sstavne mapuje
innos faizmu v historickch podobch, ale aj neofaizmu dnes u ns a vo
svete. Take, pokia ide o zahranin zdroje, je odkzan na prekladanie, a tu a
priasto podlieha kladom typu podbit tank (Romboid, . 5/2005). Obzvl
to udrie do o, ke sa preklad ocitne rovno veda pvodiny. Tak v . 24/2006,
s. 7, njdeme v prspevku Hned pochod fotografiu plagtu neonacistickej NPD
so zhlavm Gute Heimreise!, ktor vyzva strias sa azylantov a imigrantov.
Ten pozdrav iba roziruje zabehan rozlkov formulku Gute Reise, teda
astn cestu, a pouva sa v tej rozrenej podobe aj medzi priatemi, ie
astn cestu (nvrat) domov. Fotografia to grafickm kontextom obracia na
berte sa, odkia ste prili. Preklad pod obrzkom, dobr chu domov, nem
s tmito konotciami ni spolon.
Z fundovanej dokumentcie protiidovskch zkonov za vojnovho
Slovenskho ttu (Robert Hoza: Nezabudn je zodpovednos... (. 22/2006, s.
8) sa dozvieme, e roku 1933 spadali v Nemecku kvli ochrane arinskej rasy...
pod dobrovon sterilizciu aj rmske eny... Rmske eny verzus Rmky
sme tu spomnali u neraz. Zhadn arinsku rasu vak neidentifikuje nik, kto
neovlda anglitinu, kde naincovi dobre znmi rijci figuruj v podobe
Aryans. Pritom je v lnku re o arizcii.
***
Naproti tomu klad vo vroku, e crom biolgov bol Lysenko (Zrkadlenie,
13/5. 2006) v preklade rozhovoru s Jaursom Medvedevom k jeho knihe o
Stalinovi asi odhal kad. Cra ako reliu sa d prebera iba v svislosti so
skutonmi ruskmi vldcami. Ke vak ide o zoveobecnenie i rozprvku, je
to samozrejme kr (kr smiechu, kr kolond at.) T pas vak okrem
kladu natska aj transkripn dilemu. Historik Medvedev dostal svoje

nezvyajn krstn meno poda franczskeho revolucionra. Rusi ho pu
foneticky. Ako ho vak mme psa my? Ve nainec by filicie tej transkripcie
mono ani nerozltil.
Slovansk rutina k takmto posunom vedie viac ne asto. Tak Ladislav
vihran (Hitlerov hrdlorez, Plus 7 dn, . 34/2006) pod jej vplyvom pe, e na
gruznske, azerbajdansk a armnske plemen bolo predsa treba dozera.
Plemeno m u ns vea vznamov, jeden mu vak oproti rutine predsa len
chba. Kme, ktor jedin do kontextu patr.
Tam oslablo rasistick povenectvo. Zave vak doslovizmus zahml vznam
vpovede. Ke rozhlasov reportrka v sprve o smrti turkmnskeho prezidenta
(Rdio Slovensko, 21/12. 2006) vlo ruskmu politikovi so zmyslom pre irniu
do st poznmku o rozbitom tdiu feudalizmu, ako pochopme, o tm
chcel bsnik poveda. K k mnohm vznamom ruskho rozbit patr aj
ochrnut. Slovom, feudalizmus v tdiu ochrnutia. Tomu sa u rozumie d.
Tak isto ostane zhadou, preo sa rezignovan star Varvara tak zhroz, ke jej
mlad Sofia vydat za stariga v echovovej poviedke ensk (preklad Viera
Krnov) na ptrav otzku odpovie: S popovm synom som sa prechdzala.
Odohr sa to za mesanej noci pri kostole a u starenino zhrozenie by
prekladateku bolo malo drgn, e tu osi nie je s kostolnm poriadkom. Ke
mladica napokon zo seba vyska, e popov syn jej za prechdzku dal polrublk,
malo by u naozaj kadmu svitn. Gua skrva toti pod pltikom
zkladnho vznamu ete p alch, dva z nich zaleka nie nevinn patr
medzi ne lumpai, hri, ale aj vyspa sa s, ahn, lha s (rodovo
obojsmern), a samozrejme da i podra (to u rodovo jednosmern).
Poviedka ensk je z echovovskej zbierky Medzi muom a enou a flagrantn
prechdzka v nej skr prekvapuje, lebo jazyk prekladu je prevane avnat,
plastick, reprodukuje chu a vne ruskej mentality. Ale raz darmo, prechdzka
do zabrsila ako Pilt do krda a echovov utipan obraz patriarchalizmu po
rusky citene nabrala.
***
Rubrika, ktor m v zhlav slovglitinu, by bez nej azda nebola pln. A tak
ete siahnime na zbok vynikajcej multi-kulti satire Rdio Severn Surinam
trojice autorov Zander Straat, Gustav Boreman a Ale Mickman v dynamickej
rii Tne Tadlnkovej a dobrej interpretcii sboru pozoruhodnch
predstaviteov, ktor si na tej vyzvavo provokanej persifli vyslovene zgustli
(Rdio Slovensko, 31/12. 2006). Hyperbolizuj sa tu schmy komernch rdi
a televznych Milionrov, uahuje sa z ich riadenej interaktivity drynickmi
grifmi, a politick korektnos dostva do tela rovnako bezoivo ako u
vychrenho pseudokazaskho reportra Borata. Preklad tefana Timka plva
v tejto cunami slovnej peny ako ryba vo vode, vrtane modertorskho refrnu
bombov a picov. Slovom, picov robota, pokia ide o hovorov i slangov
dikciu...

Take hol a hiba, ako vravievame u ns v Prepurku, kde mme pre rozmanit
dikcie slabos? Autori s Holanania, ochva vak zistme, e prekladalo sa z
anglitiny. A nielen e, ale aj ako. Ke rasista a xenofb do teru utrsi: Bol to
len tak krvav cudzinec, pred oami sa nm vynor skalien telo. To vak
uchoslyne nie je pravda, a ke zaptrame, zapne nm telesne cudzincovi nik
neublil, take nie je krvav, le skurven, prekliaty, poondiaty a pod. Ono
ani t vychren Bloody Mary nie je iba krvav, je to aj potvora, to ns vak
u vedie do labyrintov slovnho lakovania s reliami, s ktormi sa
prekladatesky prevane aj tak ned ni robi.
To nie je cesta, ako by sme sa k sebe mali sprva, vrav star kresanka a aj
anglitinrskemu zaiatonkovi je jasn, e cesta nie je cesta, le spsob.
Pravda, prekladate by sa ani s takmto slovglitinovm klonom nemal
uspokoji, take by mu nakoniec vylo jednoduch takto by sme sa k sebe
sprva nemali...
Preklad je teda vemi dvojklan. Na jednej strane m autor jazyk prostredia v
malku, na druhej nespa ani prekladatesk techminimum. Toto nie je cesta,
ako preklada. Lene privea prekladateov chod prve touto cestou, a
zadvateom je to zrejme fuk. Ve sme svoji.
5/2007
Hovorm, hovor, hovor sa, hovoria mu...

Priatelia, hovor sa, s zlodejmi asu takto preloil dvojtdennk Teleplus (.
9/2007, s. 7) vrok Francisa Bacona v rmci svojej srie mudroslovia. Hovoria,
e..., povame v preklade da Vinciho eseje (Devn, 13/4.2007). Vrav sa, e
osobn sksenos je zkladou..., pe Jn Gbr v tej istej rubrike esej o tyri
dni neskorie (Devn, 17/4.2007).
Sta trochu zbystri sluch, a stretnete sa s touto vzbou takreeno na kadom
kroku, i u v preklade alebo slovenskej pvodine. Jazykovo je na nej vetko s
kostolnm poriadkom, a predsa, sksme do nej trochu zavta:
Priatelia s vraj zlodejmi asu. Osobn sksenos je vraj zkladou...
Vpove zhutnie ni nestrat, hodne zska. Preo sa tak zriedka dostane k
slovu v preklade, je jasn: ide o pecifick zvrat, ktorm v takejto podobe i
polohe vea inch jazykov nedisponuje (etina m, pravdae, svoje pr,
potina pono i pono, rutina mol, jakoby, at.). Tieto vrazy tam vak patria
do hovorovej vrstvy a ke v nich chceme prejs do vrstvy bezprznakovej,
musme hada ekvivalenty v naom u formlnejom dajne. Naproti tomu
slovensk vraj hovorov vrstvu, ale aj vrstvu udovosti presahuje, take sa hod
do irokho rozsahu kontextov, len si na v prav chvu spomen. Lene ako
si spomen, ke cudzia predloha to m tak pekne rozpsan?
***

S hovorenm sa spja aj al klad, ktor prenosom z etiny vznamov
pole nemerne roziruje, take zave plod aj vznamov zrky a najm
vyskytuje sa rovnako v prekladoch ako v pvodnej tvorbe:
...hovor mi inila, spoved sa hudbymilovn, ale zachlpaten dieva v
poviedke Silvestra Lavrka Felix a Fany.
...vodn skenncke dielne, ktorm ud hovor valchy; vetci mu hovoria
Rabia... hovor Igor Hochel v stom, ibae do etiny zahadenom preklade
Radikovovho Strachu.
...hovorilo sa im (bonom) aj socialistick dolre Jozef Kollr: Anglick
autka.
...hovorte mi Lena, prosm Mojmr Groll: er na palete (Devn, 24/4.07).
Mil Janko, preo ti nikto nepovie inak ne Janko? (Gustv Murn, Mosty .
9/2007. s. 2.)
Ako vidme, agresvny privandrovalec hovori nieomu sa rozplemeuje na
kor domceho, tandardnho, pritom vbec nie reitosou poznaenho vola
sa. A hoci Krtky slovnk slovenskho jazyka pri hesle hovori rozliuje p
vznamov, no tento neuvdza, na druhej strane sa rovno z jazykovej poradne
dozvieme na okraj nekonenho prbehu krabica verzus katua, e spisovne sa
takmuto... obalu hovor katua (Slovensko, 3/11.2006).
Pritom hovori m aj v tejto vznamovej polohe, prevzatej z etiny, rozlin
odtienky. Ke v reklame na auto poujeme tomu sa hovor anca, ned sa to
pretylizova na to sa vol anca, muselo by sa na to s z inho konca. A ke
tame krsa mi ni nehovor, je to u celkom in kva (al transplantt,
ktor vak nevytla ni domce a zauvan, iba vypa przdne miesto v stle
dychtivch priestoroch urbanizcie hovorovej sloveniny). Najvypuklejie
vystpi bizarnos transplanttu, ke sa obidva vznamy navzjom stretn, dobre
e sa nepobij. Mete mi pokojne hovori optimista, hovor citt z China
Daily v podan prehadu zahraninej tlae (Slovensko, 9/11.2006).
Ak chcete, hovorte mi staromilec, aj tak ma nik nepresved, e hovori
nieomu a vola sa s si rovnocenn. Zvltne, e prve tu slovglitina
prehrva s etinou aj v anglitine sa udia toti volaj Bobby i Mary a ani
im na um nezde, aby si takto hovorili. Ibae v prospech ktorej voby to vlastne
argumentujem, ke proti echizmu vytiahnem tromf slovglitiny? Hdam len
tej, e Slovci sa volali Slovkmi dvno predtm, ako po svete zaala mta
nov lingua franca.
Mimojazykov infiltran hiky

Medzi jazykmi, reami a nreiami, pokia neij v plnej izolcii, prebieha
neprestajn osmotick proces, a pokia sa pohybuje vo vrstve slovnej zsoby,
hlbie, truktrne vrstvy jazyka ani vemi neovplyvn. Naopak, preberan slov
jazyk spravidla rchlo vsaje a prispsob ich svojim skladobnm i fleknm
princpom.

Prv hik je v tom, e osmza neprebieha obojsmerne s rovnakou intenzitou.
Jazyky, ktor sa kodifikuj neskorie, saj z okolia vyie dvky ne vyaruj
do okolia, a tak slovenina saje z etiny neporovnatene viac ne naopak. Aj
nrody, ktor sa prisahuj do inak profilovanho civilizanho prostredia a
zan sa v om reprofilova, saj z okolia, prinajmenom vberovo, vyie
dvky ne naopak sta si vimn vysok vskyt slovanskch koreov
ponohospodrskej terminolgie v maarine, ktor si v novch vvinovch
fzach tak zaklad na slovotvorbe z domcich zdrojov.
Ke sa apkov robot presadil ako medzinrodn termn pre osi dovtedy
nepomenovan, ilo o jazykov udo, ktor si svet povimol, podobne ako si
povimol kultrnopolitick udo menom vejk. Naproti tomu to, e vetky
jazyky euroatlantickej civilizcie hromadne infiltrovala grtina a latinina, sa
bralo ako samozrejmos ve latinina bola po stroia linguou frankou ich
vzdelanosti, ba u niektorch matkou. No ke sa medzi demi tejto linguy
franky, francztinou a anglitinou, zaalo mocensk aisko presva z
francztiny na anglitinu, hne bol vo Franczsku ohe na streche a pod
heslom parlez-vous franglais? sa rozptal zpas o reitos, svojbytnos,
svojstojnos a in rzovitosti. Nae klady jazyka alebo slovglitina s
napokon tie vnaom tohto zpasu, ktor sa sce ned vyhra, ale ani vzda.
Slovenina bude naalej sa vysok osmotick dvky nielen z anglitiny, ale aj
z etiny, s ktorou slovensk kultrna, vedeck, technick a masmedilna
verejnos alej ije v symbize, km t esk sa po rozbit eskoslovenska od
sloveniny vemi rchlo odptala, take jazykovo sa proklamovan esko-
slovensk vzjomnos zredukovala na jednostrann zleitos. Pre Slovkov je
to v rmci tiahnutia k urbnnemu posilovaniu hovorovej vrstvy vec
kadodennej symbizy, pre echov skr vec ekonomickch a kultrnych
vzahov. Slovci prinajmenom t spt s umeleckm, ekonomickm a
verejnm ivotom, ale zaleka nie iba oni si s etinou naalej tykaj, a to sa
prena aj do ich sloveniny. Opanm smerom masa pustila sloveninu k vode,
pre u plat skr Vaculkovo tak a si jdou. Alebo viete si titulok Jak
propaovat do rdia sloventinu (Tdenk rozhlas, . 16/2007) predstavi v
opanom garde v slovenskch novinch? Take mm dvod si myslie, e sa
oraz menej budem vola Branko, a oraz astejie mi bud hovori Branko.
Koka ie kto sa boj echizmov?

Slovetina ako samostatn odbor ns v naom kladovom serili zrejme u
neopust. Venovali sme sa jej vlani a trikrt (Romboid . 2, 3 a 5 na tmu
voni psa, kutil, zapeklit nedorozumenia medzi pnutm a vntornm
naptm i sprostoty s vulgrnosou, ktorej to u ns tak lape, a mnohch
alch).
Klasickm prkladom takejto infiltrcie je koka ako expresvum pre sexy
dieva ie babu. Maku si so enskou pralivosou spojili mnoh jazyky.
Njdeme to v anglitine, maarine, potine vber je isto nhodn, z prvej

vody. V chorvtskom obraze novooblomoviny Gravitcia padne v dialgu
takto vrok: Make, to su nae slabe take (Koky, to je naa slabina). Ke
hovorov slovenina siahla do susedov po expresvum v omsi, o in jazyky
pokojne vyjadria z vlastnch zdrojov a o m slovenina k dispozcii rovnako
ako ony, urite jej t koka vyjadrovala osi viac ne maka, na ktor sa nov
vznam akosi nedarilo prenies.
A tak je to so spstou inch nevykorenitench echizmov, ktor dnes mnoh
prekrvaj pltikom bohemizmov znie to uenejie a neraz purizmom.
Spsta je viac ne mnostvo a slovenina nka na u rad ekvivalentov hrza,
hba, kopa, zaha. Lene vetky maj (alebo nadobdaj) prchu udovosti,
a zrejme preto ich mestsk re obchdza ako aty vyl z mdy. Nahrdza ich
kopcom, lebo je to in.
***
Lene aj tie echizmy s odstupovan. Zave ich hovoriaci pouije zmerne,
funguj mu teda vlastne ako intarzie:
Kornel Fldvri na okraj vstavy Jozefa Babuka spomna ven nahaku
uprchlho vza a policajta s komentrom: viem, e je to bohemizmus, ale
nenachdzam in slovo; Babuek mu kontruje: mal som peniaze..., a to ostatn
bola... sranda, aby som pouil tak priliehav vraz.
Bsnik Jn Buzssy o stretnut s A. Ginsbergom referuje, e vtedy vznikol...
tak poprask, jak sa povie.
Vdy som bola triedny kecal bohemizmus, vak? Ale lepie slovo nenjdete,
vrav Eva Maliti-Fraov na okraj inscencie Vizionrov sen.
Daniela Kapitov obhajuje krabicu emocionlnou zaou starej katule
(Pravda, 16/3.2007), a my si k tej dileme dodajme, e ako v mnostve inch
prpadov, stavia sa tu vpoika z neminy proti vpoike z etiny, take
rozdiel tvor iba asov faktor a politikum. Marin Gejberg si z vad-nevad
uplietol refrn, Eva Boruoviov hran film.
Takto intarzie s dieaom kultrneho spoluitia v spolonom priestore, kde sa
ten druh jazyk pociuje ako osi blzke. Funguje to sce iba jednosmerne, ale je
to pre prijmajcu stranu handicap? Poda ma skr vhoda. Prevzat sa
postupne integruje, naber domcu podobu, a tak sa z eskho prku zrazu
vykuje prok, hoci, prsne vzat, mal by to by prik...
***
ia, nejde vdy o intarzie a integrciu, symbiza plod plno smet (zmetkov)
mechanickch prenosov, ktor predstavuj jej rub.
A tak mesteko tiahne k svetskm radovnkam, udia miestoprsane
prehlasuj (a to nie pri hlasovan), prpadne robia cavyky, iperne sa hmria
alebo e jablk, o nevidie oslvia abrahmoviny, sledujc veker dianie
okolo seba, ale si nie s dvakrt sympatick, lebo susedia zatkaj do stien
hmodinky, hoci noc je na spadnutie. Pastieri zas vypiskuj v bainch tkliv
meldie, spevk posiela do hory Karkulku, my kumtri zahajujeme vstavy
a my kritiky kudne citujeme fragmenty inscenci v dobrom preveden, ktor

si zhodno pozrie, a ke niekto nmatkovo nieo namietne, odtume mu,
aby netliachal. Spisovate sa vo svojej hantrke nedopatrenm pdi po
knikch, ale zrdn parchanti mu pri tom robia paseku, jeho umenie vak nie
je podbziv a u vbec nie mejd, ve sa tam presa pohadn ena, a hoci
nevieme, o dr pod poklikou, lebo ju oddali proti jej vli, jej to neprijde
divn, ve u ani nevie, i je draica alebo puka.
ttny nadvldny odmieta robi rasovsk prcu, no jeho snahu si nadriaden aj
tak povauj, lebo pomha potiera ileglnu imigrciu. Imigrantov, ktor
jednostaj nieo vyvdzaj, nainec preziera, ve t vtenci si rohlk ani len
nedaj do sku, hoci zas ke z Tahiti prde sned krska a spiklenecky na ns
murkne, raz-dva sa vetko sprav, aj ke sa ni nesprav, na to mete vsadi
krk. Koniec koncov aj tak je to putna, hlavne ke vrchn riadite obdr
sprvu, e zvod preplnil pln, vtane ekoparametrov E, vymakal kapacity
na vborn a osadil dostatok idiel, lebo inak t ed splva, a cena zmkov
tie nie je najniia, lebo s vymakan na pikov rove. A ke zaklime na
port, zbadme, ako Kapusta vyzrel (vyzrl) na rodkov, take mal navrch a
ke navye ete predal tafetu (ktor ani nebola jeho), mohol si z
neoprvnenho zisku s da do trumpety.
Otec bezoiv pubertiaku zavrti: Nebu sprost! (m nemysl hlpa),
Mexianka spisovatea sprosto vyuije, ten si vak len zdhavo povzdychne a
d si strik, lebo po stezkch, kde by si na tvorbu nieo nastrdal, sa mu chodi
a, ve ivot je cel ejdrom, knihovne stagnuj, s nboenstvom je utrum a
upaova za chimrou sa neodd, lebo skolie ivota ns zomelie tak i tak.
***
Tento kolov mix nie je pozbieran na ulici, po krmch, elektrikch i
trniciach. S to vetko ready-mades z st spisovateov, vtvarnkov,
hudobnkov, kritikov, novinrov, technikov, ekonmov... Otzka je, o z toho
vyvodi.
Azda e pvodcovia tchto d nevedia po slovensky? Ak to toti pripustme a
extrapolujeme do budcnosti, povedie ns to k zveru, e pod narastajcim
tlakom mdi, ktor zasahuje kadho, aj tie ferenkovsk star matere, oskoro
nebude Slovka, ktor by ete po slovensky vedel. Napokon, Jozef Puk
takto apokalypsu prorokuje (Znik sloveniny na dosah Pravda, 27/1.2007).
To vak u pripomna trpk bonmot Berta Brechta, e ak vlda nie je spokojn
so svojm udom, mus si zvoli in ud.
Take sa vnucuje pragmatickej zver. etina v tejto urbanizanej fze
slovenine imponuje bohatstvom hovorovej frazeolgie a expresivitou obecnej
rei, km v pokladoch udovch vrstiev sloveniny jej novodob nositelia akoby
uchali slamu za srou. Razia im starinou. A tak sa von (zave len domnele
von) plochy hovorovosti dopaj predovetkm z cudzch zdrojov, lebo doma
v tej vrstve jednak naozaj velio chba, ale aj ke nechba, ostva lea
horom, kee nie je in.

Sksenos ukazuje, e sa na tom zrejme ned vea zmeni, prax si presad svoje,
a tak je namieste otzka, i alergick reakcie netlmi. Skr asi stoj za to
infiltrty lepie diferencova a skma, o urbanizan proces v jazyku
obohacuje a o ho bastardizuje.
I tak vak ovea zhubnejie ne premeny v slovnej zsobe, prichdzajce zva
z etiny a anglitiny, ktor sa pomerne ahko daj strvi, psobia deformcie
truktrnych vrstiev jazyka, ktor menia spsob vyjadrovania a tm vlastne aj
myslenia. No tento typ deformci prichdza z etiny zriedka, kee skladobn
truktry s si prbuzn.
6/2007
Pokraujme v pokraovan
Tmu slovglickho pokraovania sme si raz u nastolili (. 9/2005). Lene
pokraovanie tak masovo pokrauje, a to aj u majstrov prekladu, e sa k nemu
azda hodno irie vrti. Nie vdy toti t vzba tak kole oi, ako ke poujeme
o cench pokraujcich v pozvonom klesan, prpadne mme pokraova v
usmievan (o som si sm elovo vymyslel). Ke vypichneme, e rodinn
prslunci zmiznutch jachtrov pokraovali v hadan na vlastn ps
(Slovensko, prehad zahraninej tlae, 7/5.2007), je na mieste nmietka no a
o? Ve pokraova je normlne slovensk sloveso a je tu pouit nleite.
Poda ma by sce bolo bliie duchu sloveniny, keby zmiznutch jachtrov
radej hadali alej, ale to neznamen, e by pvodn variant bol slovenine
cudz.
Zjavne teda rozhoduje kontext, ktor pomha rozli, kde ide o integrlne
slovensk spojenie a kde o slovglicizmus. Pokraova v tdiu nie je celkom to
ist ako tudova alej, a ke redakcie dennkov odstrihn napnav krvk v
rozhodujcej chvli svojm Pokraovanie nabudce, sotva sa to d niem
nahradi, a preo by aj? Slovom, v bench kontextoch je to zloitejie a zave
na hrane.
Ke spravodajca hlsi, e predseda vldy Fico pokrauje v nvteve Izraela,
imputovali by sme sprve in vznam, keby sme ju silou-mocou
pretylizovvali na navtevuje alej. Ke vak cena ropy pokrauje v raste
(Slovensko, sprvy, 8/3.2007), jasne sa to vyfarb ako mk variant cien
pokraujcich v pozvonom klesan, a ke vo Fnsku vazn strana
pokrauje vo vldnut (tamtie, 19/3. 2007), namiesto aby vldla alej, tak
isto vystrkuje roky bezmylienkovit kalk.
Ke tak kalk presko do krsnej literatry Dvaja chlapi statone
pokraovali v pit (William Trevor: Sprvy z rska, poviedka Terezin sob,
preklad Pavel Vilikovsk) u sa priam natska, e v pit nepokraovali, ale
jednoducho pili alej. Ba dokonca mono ani nepili, iba popjali. (Tento
zmken variant vak uvdzam iba na chvlu sloveniny priviala ho

potmehdska otzka, ako by anglitina asi rozlila pili od popjali). V tomto
prpade toti urite nepopjali, statone popja je asi to ist ako tepl ad.
Naproti tomu ke Mria Ferenuhov v hyperrealistickej detskej verzii
existencializmu, Metafyzike trubc Amlie Nothombovej, vklad rozprvake do
st a boh... pokraoval v meditcii, je to zjavne v slade s autorskou intenciou.
Pokraovanie m teda svoje nespochybniten miesto kde ho m. Ke sa
vak zapovate (zatate) do spravodajstva i publicistiky a sksite registrova
kad pokraovanie, zistte, e patr medzi najfrekventovanejie vrazy
novinrskej novorei, a prve toto naduvanie zrkadl slovglitinov zvislos.
Priom sa pouvanie na hrane nie vdy d presne odli.
Na hrane je aj rieenie Pavla Vilikovskho, ke v u spomenutch Sprvach z
rska (poviedka Svadobn cesta) vklad submisvnemu manelovi do st
obligtne anglick to je v poriadku v situcii, ke sa novomanelka vrti do
hotelovej izby pod parou a zane zvraca. Nevyta jej, naopak, upokojuje ju,
nechce, aby sa pred nm ctila trpne. Po slovensky by ju asi skr upokojoval to
ni! ni si z toho nerob, km to je v poriadku sa mi vid zabehan skr v
situcich, ke dvame prepitn, naznaujeme, e drobn si nechajte a pod.
To vetko s vak veci na vahu, pochyby, skr vntorn otzky ne tvrdenia.
***
Inak je to so zvislosami hrubho kalibru, povedzme ke sa modertor li s
posluchmi majte krsny de (ktor citlivmu uchu hne nadtrkne hovorov
maj sa, majte sa), namiesto zauvanch zdvorilostnch zvratov z domceho
sdka. A to nie iba na skromnch staniciach, ktor si slovglitinou dodvaj
akoe punc svetovosti, ale na Rdiu Devn, ktor by malo by strcom kultry
aj tej jazykovej. Modern mlad krv vak m k slovglitine aj tam vrcnej
vzah, a tak sa napr. Zuzana Belkov v predvianonom ase s posluchmi
pokojne rozli elanm Majte krsne Vianoce (Devn, 22/12. 2006). Vbec v
tom nie je sama.
Inokedy ns slovglitina zasa na chvu odklon do tylisticky odlinch vd,
ne kde sa plav originl. Zapnem pota a pokm na sprvu. Tak som aj
urobila. (Douglas Copland: Eleanor Rigby, preloila Alexandra Ruppeldtov.)
Preklad je plastick a adekvtny, dobre sa ta aj pova, a urobi tak sa v
slovenine u natoko zakorenilo, a sa pomaly budeme udova, ke ho niekto
v takom kontexte nepouije. Navye v naom prpade sa hutn so I did vzahuje
na obe sloves, take by sa muselo rozpsa. (Zapla som a pokala.) Na
slovglitinov rieenie s teda rukolapn dvody.
Lene t formulcia zrove evokuje zauvan zvrat udovej rozprvky, kde sa
to mostkmi ako povedal, tak aj urobil hem. Takto dikciu vie majstrovsky
revitalizova a transponova do sasnosti Milan Rfus, no Eleanor Rigby je z
inej galaxie.
***

Zaujmav posun vznik doslovnm prekladom art ako umenie v kontextoch,
ktor tomu zjavne protireia. Zola sa stal kritikom umenia, hovor sa vo
fundovanom starom literrnom psme, ktor interpretane drdi mnostvom
vslovnostnch skomolenn (Devn, 29/7.2006). Lene Zola sa ako litert kritike
umenia (literrneho) venoval u dvno, neskorie sa vak vrhol do arny aj na
poli vtvarnho umenia, a prve o tto pecifikciu autorovi ide, km
anglitina, ale aj francztina si na to vystaia so spolonou strechou
univerzlneho art.
Ako vemi tu treba pecifikova, ukazuje citt z Updikovho poloivotopisnho
romnu Hadaj moju tvr v preklade Pavla Vilikovskho. Predlohou
protagonistu bol vznamn americk maliar J. Pollock, ktorho kritick roky
na strednej kole zastihli v Los Angeles, a tak isto aj prv uitelia umenia, ktor
boli aspo trochu inpiratvni. Lene uitelia umenia nejestvuj ani v USA,
ani u ns, a z kontextu vyplva, e ide o vtvarn vchovu.
Tu sa mylienkov pochody daj aspo pohodlne sledova. o vak
vyrozumiete z tvrdenia strcu majka, e v kritickej situcii zrazu ochorel?
(Timothe de Fombelle: Majk, Rdio Slovensko, 29/6. 2006, prekladate
nemenovan, ako je to v Slovenskom rozhlase dos ben dobrozvyk).
Rozprva to svoje ochorel opakuje trikrt za sebou, no a ke z neho vylezie
kov ke som sa prebral, zapne nm, e neochorel (o je proces), ale
omdlel i stratil vedomie (o je vec okamihu). Rozltite vak ten hlavolam
bez znalosti francztiny!
Rovnako ako posluch rozlti, ke ho preklad prenesie z tvrdej ekonomiky
do chmie ako vedy. Znalkya juhoamerickho kontinentu Miroslava
Hospodrov svojho asu z bolvijskej tlae informovala, e prezident Morales...
chce stransparentni rozdeovanie ttnych zdrojov z ropy a zemnho plynu
kontrolovanm peaz zskanch z uhovodkov, a nsledne dokonca spomna
Zkon o uhovodkoch (Prehad zahraninej tlae, 21/11.2006). Posluch len
neveriacky krti hlavou o je na uhovodkoch politicky tak brizantn, aby sa
rovno na ne il zkon? O pr mesiacov sa v tej istej relcii (28/3. 2007) dozvie
zasa v svislosti s Falklandami, e vahy o uhovodkoch... ostali
nepovimnut. Tak si lovek nakoniec vydedukuje, e t udesn panielska
chemiklia nebude ni in ne foslne paliv, teda osi, o naozaj hbe svetom.
Malo by aj mozgami.
Slovenina je jazyk vtipn

Novotvarom slovglitina a starotvarom klady jazyka som si od prvopoiatku
zviazal ruky. Vlastne som tm zo seba urobil zvislka priptanho k vplodom,
bez ktorch by rubrika nebola vznikla, a keby aj, nemala by z oho i.
Objektvne jej to nehroz, ale subjektvne... Musm t sloveninu fakt stle k
nieomu vzahova, namiesto aby som sa v nej len tak kochal?

A tak sa sksme na chvu odviaza... Preo me by novotvar, ale starotvar
nie? Preo mme zvislkov a-a, ale nezvislka nikde? Keby ste si sksili
zostavi tabuku antonm bez antonm, sotva uverte, na koko arovnch
absurdt naabte. Ke vm po chrbte mu beha zimomriavky, ale
teplomriavky nie, d sa to pochopi fyziologick danos. Preo nm vak
meteorolgovia i fyzici vnucuj nzke teploty, ke mnus 40 i nebodaj
absoltna nula ozaj nie je teplota, le zimota ako reme? A ak sa nad tm nik
ani len nepozastav, je to najlep dkaz, ako sa bezmylienkovito dme vliec
zvykom. Dokonca ke je zle, vezmeme nohy na plecia, akoby sa s nohami na
pleciach bohvieako utekalo.
Tak som si lebedil vo svojich kuriozitkch, a km som nevrazil nosom do
objavenej Ameriky. U nzov je toti plagit. Frantiek Jlek mi zbierkou Vtipn
etina (2. vyd. Praha, 1967) vyplil rybnk. Ozaj, ako sa vypauje rybnk?
Vypa sa ho d, rybm tak zkodnctvo ani trochu nevonia, iste by dali
prednos predkodnctvu ale vypli? Ako, ako nie, vyplil, a to u roku
1956:
Vil jsem, e etina je jazyk jar a do svta... Piel den, kdy jsem eredn
prozel... Je to jazyk karohldsk, zatvrzele mrzoutsk, zapeklit pesimistick...
Mluvme o nekal vci, lovku. ekneme, e njak vc nen kal... Slovo kal
ije v etin jen svm zporem. ekli jste u o nkom, e mluv sam smysly?
Znme vrazy cudn a necudn, ale znme jen necudu, dnho cudy daleko-
iroko nevidt. Jazykov cit vel eskmu klukovi, aby byl neposedou. dnho
posedy nen... ije nelida, ale neije den lida... Nen motora, jen sam
nemotora kobrt tm eskm jazykovm svtem... dn Kecal vm dnho
tkavku nedohod, vdy i ten Kecal me bt jen nejapn, nikoliv japn. Je
nedovtipa, ale ne dovtipa, je nekuba, nikdy vak podn kuba...
***
Ameriku som teda neobjavil, ale pokraova v dolovan zato mem, nie som
predsa mehlo. Mono ani nedochda, hoci tak vysvedenia loveku vdy
vystavuj in, take ktovie. Ak vak nie som nedochda, som preto u
dochda? Dchodca, to no, ale kee ako tak nemm ani na negli,
chodme si aj so enou v horznom gli, o je iste bohapust res a vr, nad
ktormi sa velikto nevraivo pohor, lebo polepi sa nad nimi ned, a to ani
vraivo, a bohaplnmi sa aj tak nestan. Ke polcia vyptra nezvestn diea,
ani zaleka ho tm ete nezmen na zvestn, lebo fakty s neprosn s
prosnmi sa milobohu ete nik nestretol. Akokovek vrlo sa tm neprosnm
toti budete zaliea, neobmkte ich, a obtvrdzova ich zas nem cenu, k
nsytnosti ich nedotlate.
Negativizmus sa samozrejme neobmedzuje na klady jednej predpony, ktor ho
vynechanm ani zaleka nezmen na gativizmus. Tak bez- sa tie ned
zahanbi. Zarytho bezdomovca nezmente na domovca, aj ke mu pridelte
byt, lebo si ako zvykne na breh slobodu a hlav zodpovednos. U za mala
bval zkolk, prpadne pokolk, nikdy vak predkolk, a ke ho sem-tam

predsa len dostali do koly, ulieval sa ete aj z telocviku, o duchocviku ani
nehovoriac. Teraz bezducho sed na lavike a bezzubmi stami ma, o mu
prde pod nezub, km zub zkonodarcovia sa ducho a bezuzdne en za
svojimi projektmi zkonov v snahe vytvarova ich tak, aby boli voi
bezbrannmu a uzdnmu plebsu zub, ale voi nim samm, teda brannm,
bezzub. Uf!
***
Na zver mal gender-prehliadka
Preo je bsnik bsnik, ale bsnika len krtka bse?
Preo sa chlapi pred katom tras, ale pred Katkou nie, alebo sa dokonca tras na
u? (To tretie ani nepoviem, som star kola.)
Preo slepec potrebuje bielu paliku, km slepica zrno?
Preo Macbeth znie hrozivo, km Makbetka nene a prtulne, hoci prve ona z
neho urobila Macbetha?
Preo ns v lietadle obsluhuj iba letuky, km po letuoch i letkoch ani
chru?
Preo ns ko vezie a zave aj zavezie, km koka ns okzli a potom prpadne
prevezie?
Doba vak prina aj posuny. Generla sme boli zvyknut streta v armde,
generlku v divadle. Feminizcia armdy zatia sce nehroz, ale sem-tam si
generlka u predsa len obleie uniformu.
Preo sa na ns v nemocnici usmievaj (alebo aj mraia) sestriky, ale bratov
nikde? Napokon, s bratmi je otara u od ias, ke o gender-problematike ete
nik nechyroval. Sta si spomen na Schillerov machizmus vetci udia bud
bratia, ktor hne vnucuje otzku, o bud eny...
***
Slov prichdzaj aj odchdzaj. Vlastne jedny odchdzaj, in prichdzaj
alebo sa dokonca votr, odohrva sa to vak v tom istom priestore. So ivmi je
to inak odchdzaj odkiasi, kde sa im nepi, prichdzaj vak inam, kde o
nich zva nestoja, ako sved biag prielec.
Ete inak je to so siastkami alebo orgnmi prevodovka i pee vm iba
odde, rovnako ako zdravie alebo zosnul, ale nikam neprde. Pri prevodovkch,
peeni i zdrav je to antiv novotvar, resp. novovznam. Pri zosnulch
nebohch je to starotvar tradovan od nepamti. Od pamti sa zrejme ni
netraduje a ke neboh oddu, ete vdy si ich meme privolva ako bohch.
Ke teraz od novootvorenej tmy oddem, budem vajata vo sfre novotvaru,
starotvaru a i v medzipriestore?

7/2007
Toto si zapme za ui
V rozhlasovom politretro Jozefa Repku Pohad do zrkadla (Slovensko, 27/12.
2006), patriacom do obbenej priehradky vyrovnvanie sa s minulosou, si
policajn komisr roky po Novembri ehl profil v oiach niekdajieho
disidenta. Jeho horliv podriaden disidenta toti za tota vyetroval horiacou
cigaretou, ale on, komisr, poruka vraj za to zvozil: o som mu povedal, to
si za ui nezapsal. Naozaj nezapsal, lebo s muenm neprestal, komisr vak
zjavne mal na mysli in to si nedal za rmek.
Takto vznamov posuny ustlench spojen alebo zvratov sa vyskytuj bene,
podobne ako krenie vzieb. V erudovanom psme Zuzany Belkovej o nrskom
autorovi Loe Erlendovi a jeho knihe Doppler (Devn, 28/3. 2007) prekladate
Jozef Zelizk protagonistovi vklad do st, e so ikovnosou vstval aj
zaspval. Zrejme aj nrine je vlastn obdoba slovenskho zvratu, poda
ktorho udia posadnut konkom s nm vstvaj a lhaj. Kee ide o zvrat,
patr sa ho zachova, lebo v itateovi evokuje prd asocici, ktor bez toho
nevznikn. To by ho vak prekladate musel pozna.
Obzvl hojne sa vzby kria v publicistike, priom je zvltne, e posuny sa
nerozkladaj rovnomerne a nebvaj obojsmern. Nieomu zamedzi namiesto
zabrni lieta terom i tlaou dennodenne. Jeho protinoec, nieo zabrni,
sa vak asi nevyskytuje, a ke niekto povie: tomu nechpem, zva
pochopme, e sa hr s jazykom a mysl to ako vtip.
Zave hovoriaci posunie vznam avnatho slova, ktorm chce svoj vrok
osviei, do protismeru, a ono sa to dokonca ujme. i sa toho roku ete
nabame snehu? ptal sa spravodajca Slovenskho rozhlasu 7/1.2007, teda v
ase, ke sneh nie a nie napadn. Nabai sa znamen ma dos, prpadne a
po krk, o v tomto prpade naozaj nehrozilo. Spravodajca mal na mysli opak
i sa ho dokme, i si ho uijeme... Podahol vak aru neochanho slova,
ktorho zmysel mu nebol jasn.
oskoro som sa vak s takmto prevrtenm nabame mal stretn aj u
uznvanho jazykovho povrazolezca Milana Markovia, ke predstavoval
alieho zo svojich spolubvajcich. Jeho cyklick relcia je vynikajci
popularizano-zbavn literrny poin, ako vak prija, e sa v psme
venovanom Efraimovi Kishonovi (Slovensko, 27/4.2007) nabame humoru
a-a. Kishonovho humoru sa len tak nenabame, skr si ho uijeme.
Nevravm, e si v om budeme voka, ba dokonca lebedi, ale nabai sa ho
nenabame, skr po om zabame, lene aj to je mono novotvar, ibae v
duchu veci.
***
Zvltny kaz predstavuj slov-chameleny. ako sa vyzna, i vs chvlia
alebo hania, ke vs oznaia za rozafnho. Poda Krtkeho slovnka... ste na

jednej strane mrniv, rozhadzovan, na druhej prezierav, rozvny,
opatrn.
To je zrejme vec vvinovej fzy, zmysel sa asom me posva a nabera in
vznam. In je, ke nekvalifikovan infiltrcia postr poctiv a jednoznan
slovo inam. Sprost bval odjakiva hlpy na druh (len o za vtka by bol
sprost na druh?). Dnes sa u ns vak oraz vmi rozahuje esk sprost v
zmysle vulgrny, chrapnsky (viac Romboid . 3/2006), take ke na vs
vybafn: Nebu sprost, raz neviete, i vs vyzvaj, aby ste sa neokali a
chapli, alebo vs napomnaj, aby ste prestali grobiani. Toto u nie je vec
vvinovej fzy, ale jazykovej nekultry, ktor m vak tak dynamiku, e me
ovldnu pole. Bud potom obidva vznamy nakoniec mierovo spolunava,
sbene a celkom rozafne? Ve homonm je v kadom jazyku plno a nerobia
tm arapatu. Ibae homonym nemvaj vznamy, kde by sa stretali na tom
istom poli, a pritom znamenali aj vlastn opak.
Ke sa dotame, e vazom bol britsk um a... britsk vojnov inteligencia
(Atentt, ktor sa nekonal, Bojovnk . 9/2007, s. 7), to samozrejme nie je opak,
tob slovo-chamelen, ale preap, nad ktorm sme s inteligenciou v koncoch,
km nm anglick background nenadtrkne, e intelligence nie je iba
inteligencia, ale aj spravodajsk tajn sluba, vzvedn sluba, prpadne
rutinou inpirovan rozviedka.
Rutina ns sem-tam oval aj z fantasknch poviedok Jurija Bujdu, vydanch
pod nzvom Prusk nevesta. Preklad prena groteskn prvky fantastiky a
magina v kresbe stretu dvoch kultr okolo Knigsbergu-Kaliningradu
plasticky, s dynamikou vlastnou originlu, take ponka strhujce, bohuia nie
nepokvrnen tanie. Populrna rusk odrhovaka Na manduskch sopkch
asociuje naincovi vulkanick vrenie podzemnej magmy, km pre Rusa s tie
sopky celkom nevinn vky. A ke silka nesie na pleciach trojpudov
sviu, sotvakto uhdne, ak pudy tou sviou vlastne lomcuj. Historick pud
ako vhov jednotka toti u aj v rutine doslil, charakterizuje iba osi
nepecifikovane ak (viac v . 4/2006), a prena ho v tejto podobe do
sloveniny predstavuje ps na oko, ak v takom ivom preklade nem o
hada. Jozef Maruiak si vak na dobrusovanie svojich prekladov nepotrp
(viac v tom istom . 4/2006).
Urbanizcia preferuje hovorov skratkovitos
Urbanizanm tendencim sa dnes nijak jazyk nevyhne. A preo sa im vlastne

vyhba, ke iba zrkadlia spoloensk vvin?
A tak hovorovou reou kmitaj u dvno vkorenen alebo erstvo prevzat
kraasy (licentia nonpoetica) typu dovi, dopo, bezva, zdomcnen pozdravy
ako baj-baj, au i jeho u isto slovensk odnoe auko, aute, a okolo nich
sa mrvia neodbytn azylanti i u asimilan kandidti dk i dokonca dik.
Bratislava sa scvrkla na Blavu a kto by sa u unval so tvorslabinm

sakramentsk, ke si me uavi strunm sakra i safra, aj ke prve toto
si sem-tam niekto okoren exotickejm saprment, safrment, kde mu
avnatos za t slabiku navye stoj.
Pri tejto komunikanej tendencii mi pripad ako donkichotstvo pretla
namiesto strunch, ale zaratch vpoiiek nielene umel, ale navye
rozsiahlejie nhrady. Nedvno (Slovenina, na slovko!, 2/2. 2007) sa
posluchom namiesto nesporne cudzieho botnka (ktovie, do akej miery
udomcnenho) odporala umelina topnovnk, prpadne rozpis v podobe
skrinka na topnky, aj so zdvodnenm: To je jednoznan a vetci tomu
rozumej. Rozumie rozumej vzhadom na univerbizciu vak nebud
pouva. Ani t, o daj na jazykov poradne.
Uvedomuj si to aj jazykovedci. Tak celkom nedvno (8/6.2007) odznelo v
rozhlasovom okienku rezignovan kontatovanie: Niekedy lovek neme
bojova proti tomu, o u je zakorenen.
Napriek tomu sme svedkami optovnch pokusov bojova prve v tomto smere.
Tak namiesto zakorenenho eskho nerezu sa odpora nezakorenen
romnske anticorro. Oboje je prevzat, to esk sa bezkonkurenne ujalo, take
preo vlastne? Mono preto, e anticorro je citovo neutrlne a nevyvolva
asocicie, km nerez ich evokuje cel hniezda. Mono vak, okrem dvnych
puristickch strachov, dieaa nepriznanch komplexov, stoj za averziou voi
vpoikm z etiny prve to asociatvne pozadie.
A to ete za rohom striehne tendencia ku kompresii. Dve slabiky proti tyrom...
Ukkou snh stava hrdze proti tejto tendencii sa sem-tam blysne aj mesank
novinrov, ktor sa v jazykovej rubrike sna kultivova vrazivo tch, o nm
sprostredkvaj dianie doma i vo svete. Nezriedka sa objavuje aj vraz
jedlniek, ktor sme zrejme bezmylienkovito prevzali z etiny namiesto
slovenskho... jedlny lstok, polemizuje ubo Trefn (Frum . 6/2007, s. 7).
Len ktovie, i naozaj bezmylienkovito, lebo skr ide o al univerbizan
novotvar z mnostva plodov (a vplodov) symbizy s etinou, ktor zapust
korene, alebo aj nie. Napokon, v rmci internacionalizcie prichdza do vahy i
dvno vit, ibae u miznce menu, ktor by si vak prostrednctvom
potaovej terminolgie mohlo niekdajie postavenie znovu vydoby.
Jemnejia hrana kladov vystpi z poznmky jazykovedkyne Silvie Duchkovej
Na predajni, na vlde? (tamtie), kde autorka sce prvom poukazuje na
prznakovos a slangovos tchto spojen a ponka nleit tvary, lene
nechala bokom in vek skupinu takchto spojen, kde s dvno vit a
sprvne. Chodme predsa na gymnzium i na univerzitu (slangovo na
vku), cestujeme na Oravu at., a zoi-voi tmto spojeniam argumentcia,
e predloka v (vo) vyjadruje miesto, vntri ktorho sa nieo deje,... a
predloka na... predovetkm...umiestnenie na povrchu alebo prostredie, kaz
nevyerp. Prkladom i na vidieku sa poznmka tejto skupiny sce dotkla, no
nepokryla ju. Je gymnzium prostredie i intitcia? Ako budova iste
prostredie, no kto chod na gymnzium, navtevuje intitciu. Lene aj vlda je

intitcia. A predsa chodi na gymnzium je spisovn, km presadi na vlde
vraj patr k profesionlnym slangovm floskulm. Vysvetli ten protiklad je nad
moje sily. Mono je to dokonca iba vec konvencie, a v tom prpade me
nechutn floskula po ase zmeni charakter a legalizova si pobyt. Tak i tak,
ke sa proti nej broj, patrilo by sa bra do vahy vetky aspekty, filicie a
svislosti.
***
V mene univerbizcie sme teda nosievali pripl ie utiak alias baloniak
(mnoh dokonca balok, a Rusi dokonca makinto, nestarajc sa o jeho
cudzorodos). Kultrne vyitie alebo protiliek na samotu v dave i v
elektrike prinal tranzistork, novie nahraden walkmanom (ktovie, preo
eny v rmci rodovej rovnosti nenosia walkwoman?). kolci dodnes chytaj
tradin guu z matiky, zemku alebo dejku, no stle sa rodia aj novotvary
(stretko, vysveko, prekvapko), ktor sa vbec neobmedzuj na kolsk
prostredie, lebo dospelci sa ochotne pridvaj, aby sa prikmotrili k vedcej sile
spolonosti a nepchli naftalnom.
Dievat nenosia minisuku, ale mini, motoristi chodia na estekku vymeni
si epzetku a cel nrod nesvorne um do debny alebo pozer telku, z ktorej
velikoho ide trafi ak, in zas dostane depku. Neobmedzuje sa to na sfru
hovorovho jazyka, ako dokazuj oficilne nzvy podnikov i intitci
Slovakofarma, Slovakodata, Slovanet, Slovart, Doprastav, Metrostav...
Pridlh oficilny nzov sa v komunikcii zsadne scvrkne na skratku pozri
VMU. Vlastne sta, aby bol dvojslovn, a u je z Literrneho fondu Litfond.
A Mestsk hromadn doprava sa na cestovnch poriadkoch u sama
prezentuje ako MHD.
Vbec tu teda nejde o kaz sploden relsocom s jeho Zelovocmi a Tuzexmi,
le celosvetov trend ku komunikanmu tesnopisu, sprevdzan rozirovanm
psma hovorovosti. Pokusy ponka namiesto prznakovch vrazov i zvratov
ekvivalenty bezprznakov, viacslovn alebo dokonca vznamov vklad, maj
zoi-voi tomuto trendu nulov ancu na spech. A predsa sa to opakovane deje.
Odpora namiesto eskho vyhadzovu slovensk vyhodenie znamen
ignorova komunikan vrstvu, a teda aj ignorova, e vyhadzov plnohodnotn
slovensk ekvivalenty m da (dosta) kopaky, padka (viac . 5/2006).
Pritom nikdy nevedno, ako dlho sa novotvary a slangov vrazy udria. Delia sa
toti na trvalky, seznny tovar a podenky. Zemk, matika i nsledn gua,
ktor hrienikovi vytmav, kto je v triede pnom, si u dokzali svoju
asuvzdornos. Telka, mini i maxi, na rozdiel od minimaxov, s vni
kandidti, podobne ako nebu labu. Aj au, auko, aute, dovi, dopo.
Tranzistork, utiak, baloniak sa preili a odili na odpoinok je po sezne.
Stretko, prekvapko, super, opaova, to sa ete uke. A betlne sa u
osvedilo ako podenka.
***

Skratkovitos je teda heslom da u desaroia ako podstatn zloka
deformalizanch, demokratizanch tendenci. Nie je to ani tak dvno, o
spoloenskmu styku vldli tituly, obradnosti a floskuly typu pn vekomon,
vae vysokoblahorodie, poniene prosm meme sa v nich pokocha u
klasikov z ias, ke sa ete nepodvali iadosti, ale prosbopisy. Inteligentnej
potentt pri tom zave u sedel na ihlch, kedy sa hovoriaci konene vyondie a
prejde k veci, no musel hru absolvova, pretoe tak kzal mrav. Napokon, as
vtedy ete nebol peniaze. I tak to vak potenttom sem-tam zdvihlo l, ako v
echovovej humoreske radnkova smr, kde sa protagonista fovi tak dlho
neprestane ospravedlova, e mu kchol na hlavu nechtiac, km sa f naho
neosop, a tak osi radnek nepreije.
V diplomacii a cirkviach obradnos preva v podobe vaich i naich vsost,
excelenci a kadejakch eminenci, no od ias, ke bola sasou
kadodennho ivota, del jazyky dlh demokratizan proces. Pn Bush, pn
Gaparovi, pn prezident sa rozmhaj, km pn kr sa vyskytuje iba v
rozprvkach a slena princezn ani tam. Ten trend vak skrva aj kamufl.
Bud ilziu, e pn prezident a pn Mrkvika s si rovn, hoci rovn s si akurt
tak pri hlasovacej urne, no inak nielen Jej vsos (s vekm J, poniene
prosm), ale aj pn prezident s si rovnej. Nijak demokratizan ani
revolun proces na tom ni nezmen.
Skeptick a ivotom pouen trbania moju mladcku revolun horlivos
kedysi po vojne spraili strunm a konenm: Pny boly, pny bud. Ibae
mne ete dos dlho trvalo, km som tto dejinn kontantu strvil a ete dlhie,
km som sa s ou zmieril. Aspo e s tu erven koberce, operetn
pankovanie str a neoperetn bodyguardi, aby t ilziu brali, pokia by v
dverivch zelenskych mysliach pretrvvala. Ale to dnes u asi nehroz.
8/2007
Prekladov konzervy
Zave sa doslovistick preklady jednoducho zauvaj, zo zotrvanosti potom u
ij alej a v tejto podobe vstpia do jazyka i kultry ako jeho sas. Starie
preklady sa nimi hemili, obdobie relsocu ich v znamen masovho preberania
sovietskych reli prenalo v podobe mechanickch prenosov i rovno kalkov
najm z rutiny. Nov asy prinaj samozrejme nov doslovizmy, to vak u
predovetkm z anglitiny, ale aj inch jazykov.
Zo starch ias bije do o exemplrny prklad Dostojevskho Ponench a
urazench, ktor frapantne eliminuje socilny rozmer autorskho zmeru.
Ponen je poda slovnka zveliene pokorn, prepiato ctiv, a poniene
prosm vyjadrovalo lokajstvo vo vzahu pn a poddan, ktor njdeme v starej
slovenskej literatre hojne zastpen. Poni, poniova vak slovnk u
charakterizuje inak potupi, pokori, pohani. Rusk unionnyj vyjadruje

tento socilny rozmer, hoci nevyluuje ani ten prv. Druh as nzvu vak
nedovol pochybova, o mal autor na mysli a o slovensk preklad zastiera.
Obia a obida (ktor star rusofilsk spisovatelia zave prenali do
sloveniny v takejto doslovistickej podobe) maj dva zkladn vznamy
ura a krivdi, urka a krivda. Ke tieto varianty aplikujeme na
Dostojevskho romn, jasne vyplynie, e autor, ktorho socilne priepasti tak
kreli, nemal na mysli ani ponench (ktor svoje socilne postavenie na
hierarchickom rebrku prijali, alebo aspo neprejavuj odpor), ani urazench
(o je vntorn psychick stav jednotlivca), ale poniovanch (teda tch,
ktorch socilne truktry aktvne deklasuj) a ukrivdench (teda tch, ktorm
krivdia).
Nleit slovensk ekvivalent nzvu Unionnyje i oskorbonnyje, Poniovan a
ukrivden, obsahuje celkom in socilnokritick nboj ne ploch Ponen a
urazen Mrie Rzusovej-Martkovej. U sa o tom polemizovalo aj u ns, no
napriek tomu, e viacer inojazyn preklady vystihuj prve tento socilny
nboj, slovensk sa hevnato dria bezzubej, rokmi posvtenej skameneliny,
ktor autorsk zmer zrdza.
***
Z ias sovietskej dominancie sa takto roky udruje Park kultry a oddychu,
ktor si tto doslovistick podobu zachoval podnes, tie ako kultrna
skamenelina ktor vak, na rozdiel od stle ivho Dostojevskho romnu,
nem vznam aktualizova. Oddych je v slovenine osi krtkodob d sa na
chvu si oddchnu, d sa oddychova aj cel de, ale sotva sa d oddychova
niekoko tdov. V rutine no tam otdych znamen aj oddych, ale aj von
as (na rozdiel od pracovnho), aj rekreciu, v irom vzname aj dovolenku.
Z tohto hadiska sa k Parku kultry natska do pru von as i zbava. Pri
dnenej zplave vemonch aktivt aj mdne znejce, vystatovan
vonoasov aktivty.
Ani s Gorbaovovou perestrojkou, ktor sa vila jednak v pvodnom znen ako
celosvetovo zauvan relia, ale aj v doslovistickom prenose prestavba, to nie
je s kostolnm poriadkom. Do konca druhej svetovej vojny prestavba v
slovenine pokrvala oblas materilnych zmien. A ke povojnov revolun
premeny s ich zvislosou od rutiny slovenine imputovali zahu rusizmov,
zviezla sa s nimi aj prestavba, prenesen do oblasti socilnych a inch
nematerilnych vzahov. Perestrojka v rutine prestavbu v materilnej sfre
sce pokrva, no znamen aj nematerilne preladenie napr. hudobnho
nstroja. Jedine tento vznam vystihoval zvrat zkladnch parametrov
ekonomiky, a rusk perestrojka z toho vychdzala. Slovensk iba koprovala
zkladn vznam, a tm sa spreneverila mylienke.
To s vak vetko lansk snehy. V ase aquaparkov, aqualandov i
tatralandi, ba dokonca pl, kde sa ned kpa (Kafka by si zgustol),
starodvne Parky kultry a oddychu i aksi perestrojka nemaj ancu.

***
Teraz sa na ns valia doslovizmy nov, mdne a modern. Nemyslm
prvoplnov anglitinov kalky i vpoiky, ktormi sa re dnes hem.
Myslm zkernejie, skryt napr. ke je nieo o tom, ktor Vladimr Just v
Slovnku floskl oznail za nekorunovanho kra floskl a morov nkazu,
ktor vak prekvit alej a u ju nik nevykyno.
Prichdzaj vak alie, a nemusia ani by z anglitiny. Aj Slovk namiesto
neznam, nestojm o, brid sa mi s patrinm asovm posunom prevzal toto
esk vznamov rozrenie, take zrazu nemus Meiara, Slotu i pent. Tak
sa nm do sloveniny zrazu natislo vysoko nkazliv nemusm, ktor ani nem
nprotivok. Nik predsa nepovie, e Meiara, Slotu i pent mus. Teda okrem
toho pentu, ku ktormu rodiia deti primusia, hoci deti ho (najskr pre ten
ntlak) zo srdca nemusia.
Ja zas nemusm slovensk preklad poskej politickej strany Prvo a
spravodlivos. Ten doslovizmus sa zaklad na homonymii, akmi ns prve
prbuzn potina hojne navtevuje (panna nie je panna, ale slena, rozbiera
nie je rozobera, ale vyzlieka, alie pozri Romboid . 9/2004). S prvom je
to zloitejie, lebo skutone znamen aj slovensk prvo, teda nrok, shrn
zvznch noriem, prpadne prvnu vedu. Le teda v tesnom susedstve s alm
vznamom prva v potine, a to s vznamom zkon. Lene zkon nie je prvo.
Sta sksi pozamiea ich v konkrtnych kontextoch, a hne vysvitne posun
stann zkon, tudova zkon, rodinn zkon at.) Nu a spomnan politick
strana nem na mysli prvo, ale zkon, jeho striktn dodriavanie, teda osi, o
USA ponkaj v spojen law and order. To sa napokon d overi v naej TV,
ktor prve uvdza seril Zkon a poriadok. Slovom, posk strana by sa u ns
mala vola Zkon a spravodlivos, lene niet zkona, ktor by osi natoko
zabehnut zmenil.
Ke sme u pri zkone, vimli ste si krsny eufemizmus v svislosti s nm?
Zkony nm zkonodarcovia daruj. Ako to, e si za dar (zave danajsk)
dvaj tak slune zaplati? Dar, ktor si zaplatme, prpadne na doplatme, nie
je predsa dar. V inch jazykoch zkonodarcovia svoju innos takto
nekamufluj v anglitine, nemine, rutine, potine, bulharine, srbine i
chorvtine zkonodarcovia zkony dvaj. Franczski, talianski a panielski
ich svojmu udu dones. Len t nai (a esk) nm ich daruj, i o ich dar
stojme alebo nie, bodaj ich skralo.
To spojenie sa vak prinajmenom oddvna vilo, take nm spravidla
mlokedy zde na um rozklada ho na prvoinitele. Ke ns vak z reklamnch
panelov a novinovch strnok znme firmy lkaj na svoj oudeb vyhrkou,
e toto vs dostane, mal by tento pokus znova ns opi rokom narazi u
nainca na vntorn zbrany. Univerzlne angloamerick get naozaj vyznauje
gumov schopnos obsluhova najprotikladnejie obsahy, ke ho oblome
prslunm spresnenm, no nae jazykov povedomie by si nemalo da takto

brnka po nose. Lene o ak to povedomie, omaren tlakom slovglitiny, sp, i
aspo drieme?
Nevedno, i tento kaz zrkadl nevratn vvin alebo dobov deformciu.
Jazykovedec Walter Krmer v tom smere presadzuje zaujmav posun optiky,
ke zdrazuje, e re sa nevyvja, re vyvjame. Vyvjame ju teda my vetci,
o ou hovorme, vrtane jej slovglitinovch i inch deformtorov. Krmer
vak v tom vvoji zdola vid demokratizan tendenciu, v ktorej niekdajie
rigidnejie, autoritatvnejie rmce nahrdzaj formlne otvorenejie truktry, a
hierarchicky trukturovan formy komunikcie tak prechdzaj od prkazovch
k spontnnym. Lene Krmer takto uvauje o vekmi stabilizovanej nemine,
km pre mlad sloveninu, ktor oduu doha svoje urbanizan deficity, me
takto benevolencia taji aj nebezpen skalia. Mohla by napr. pomc
nahlodva perifrne oblasti jazykovej identity...
Slovenina je jazyk vmyseln, hunctsky a nelogick

V . 6/2007 sme si to u predviedli, ale sta raz? Slovenina m na viac, o nie
je to ist ako naviac, tak obben v portovom spravodajstve pre
neportovcov a portkrov. Nemus si ani poiiava od susedov, o je odvek
(a vbec nie iba slovensk) podstatn meno zroden dedinou, kde gazdovstv
susedili vdy pekne zaradom. Susedia tak podnes, no vina nroda sa vydala
za astm do aglomerci a panelkov, kde nem len susedov, ale aj podsedov
a nadsedov a kde sa pecivli nie e zmenili, ale transformovali na
raditorovlov. To s vak iba bizarn npady klauna, lebo jazyky, ie nielen
slovenina, nevychdzaj novm sociologickm faktorom v strety vdy iba
slovotvorbou. Zave sta star oznaenie vznamovo rozri, a je to.
Take sa predbene celkom dobre obdeme bez nadsedov a raditorovlov,
hoci nik netu, kam vvin zamieri zbene. Ve koko zauvanch slov
nadobda nov a neakan vznamy, tak ako to infekn nemusm. A koko
humoru, ba srandy odhalme pri pohade na kukatiny antonm.
ahkomysenos m nespochybniten opozitum v akomysenosti, ak
atletika v ahkej. Opakom akopdnosti vak rozhodne nie je
ahkopdnos, tak ako opakom ahkovernosti nie je akovernos. Veci
meme bra na ahk vhu, ale na ak nie.
Slovom, jestvuj spojenia vrazne jednosmern, ktor sa nedaj obraca.
Chladnokrvn vradu spchali u mnoh, km o teplokrvnej nechyrova, aj
ke zloinnos vraj veobecne rastie. Odjakiva jestvovali lep udia, km
hor udia sa vbec nevyskytuj, prinajmenom v slovenine nie na rozdiel
od skutonosti (pozri aj . 4/2005 a 9/2006). E. L. Doctorow ns uvta rovno v
zlch asoch, lepie asy vak dajne jestvuj tie (spravidla vak v minulosti
alebo v budcnosti, mlokedy v prtomnosti napokon, prtomnos ani
nejestvuje, je to iba neuchopiten rozhranie medzi minulosou, ktor
jestvovala, a budcnosou, ktor mono jestvova bude). Aj nejedny aty si
pamtaj lepie asy, no hoci na horie asy si meme chysta zsoby, ak

mme z oho, aty si tie horie pamta nevedia. Ke sa nm do nieoho
nechce, ned sa ni robi ani pri najlepej vli pri najhorej vli sa vak ete
nik z nioho nevyvliekal.
Ke sa niekto chyst na horie asy, zrejme mysl na zadn kolieska. Lene o
predn, kto pomysl na tie? A ani s tm chystanm nie je vetko, ako by malo
by meme sa schysta i nieo nachysta alebo prichysta, ale nik sa
nikdy neodchyst. Ke niekomu chystme pascu, meme mu ju aj narafii,
no hoci rafika jestvuje, rafii sa ned, tob u nie odrafii, keby sme si to
nhodou rozmysleli. Ke sa chystme na skku, relnu i obrazn, neraz
mvame mal duiku. Preo vak po spene zloenej skke nik nem vek
duiku alebo hoci aj vek duu? Meme predsa by nielen malodun, ale
aj vekodun, o nm sce nebrni by zrove vekorys, malorys vak u
nie. Ani velikn nem svoj opak, take ke si ubo Dobrovoda postavil hlavu,
e sa bez neho nezaobde, musel z vekovho rebra stvori malka.
Bojovnci za udsk prva neraz podstupuj ak skky. Proti komu vak
vlastne bojuj, ke bojovnka za neudsk prva nenjdete iroko-aleko? Za
slobodu zvierat, to no, ale za neudsk prva nebojuj ani len t, ktorm s
udsk prva tom v oku. Bojovnci sa pri tom sce mu dosta do zkych,
ale nikdy do irokch, verejnos bva naproti tomu irok, ba s obubou
najiria, a keby mala nebodaj by zka, u to nebude verejnos, le kruh. Proti
zkosti maj psychiatri plno liekov, no jazyk ani len ako-tak pouiten
opozitum.
Tak meme pokraova do aleluja. pieme pod vrchnosou, ale sme zato
spodnos? tudujeme na vke, ale chod niekto na nku? Bvame zkern,
ale nie predkern, neraz zanedbme svoje povinnosti, ale odnedba ich nie a
nie, nanajv ete mykneme plecom reku, nedbm. Zanevrieme na niekoho,
ale odnevrie, kdee. Umenie pdesiatych rokov sa hemilo zkodnkmi, ale
na predkodnka bolo krtke. Na velio zabudneme, ale keby nm malo
odbudn, tak to p, hoci proti pribudnutiu zva ni nemme ako vidie,
antonym mu jestvova aj v podobe kamufle, ke je kore spolon, ale
zloeniny sa vznamovo maj.
Vo vzcnych prpadoch zavldne v systme predpn aj logika. kolk bva v
ranom vvinovom tdiu klkrom, vyvinie sa na predkolka, ako kolk
me zmutova na zkolka, od ktorho u nie je aleko k pokolkovi.
Najkrajie je vak, ke antonymum znamen to ist o jeho opak. A o vidm?
zauduje sa jeden. A o nevidm? zauduje sa druh. No nm vetkm, o tak
radi zaname od Adama, ani nezde na um skoncova s tm
patriarchalistickm zvislctvom a pre zmenu zaa od Evy, hoci s Evou si
ochotne zane hocikto, nielen bsnici.
(S tm pre zmenu pozor ide o el, malo by teda by na zmenu. Komu by sa
vak na tom sprvnom spojen nepotkol jazyk?

9/2007
Desamintovka tylistiky
Aj majster prekladate sa sekne. V plnozvunom, bohato intrumentalizovanom
eskom preklade Orwellovho 1984 z pera Evy imekovej sa sstavne
potkname o dve minty nenvisti. Orwell nezail totalitu na vlastnej koi, len
sa do nej vctil na zklade priamej sksenosti zo zpasu panielskej republiky
proti nstupu faistoidnho frankizmu. A z toho, o vedel o ZSSR a o ivote
Jozefa Maka vo vtedajom relnom socializme.
Napriek tomu sa Milan imeka v ktorejsi zo svojich vene aktulnych esej
nevie vynaudova nad tm, ako presne dokzal Orwell zachyti nielen
intitucionlnu, ale aj t najvednejiu tvr relneho socializmu.
V anglitine avnatej anglick ekvivalent k naim dvoj-, p- i
desamintovkam nemal ako vznikn, no u ns ich z prednovembrovch ias
vetci star musia ma v ivej pamti. Take ako takto kadodenn a
charakteristick relia mohla spadn do diery pamti jednej z obet systmu,
ako pochopi. Lebo Orwell mal na mysli presne toto dvojmintovky
nenvisti, pmintovky lsky...
Inokedy gravitcia originlu napriek zjavnm kvalitm textu prebja astejie a
viditenejie. Groteska udmily Ulickej Vesel pohreb pta nevednm
kontextom tmou je emigrantsk rusk idovsk komunita v New Yorku.
Preklad Evy Piovariovej je empatick, s citom pre kolorit jazyka v bizarnej
rusko-americkej zmesi, sr temperamentom a m atmosfru. Ke vak
poujeme, e faka bola vlan, e pacienta id hospitalizova v urgentnej
nemocnici alebo e cez okno prenikal dobr udsk um (ke vonku stchla
agresvna hudba), obnauje to slabiny v znalosti jazyka aj reli.
Vlan faa je toti vlhk (homonymia ako typick prekladatesk pasca).
Urgentn nemocnica je mono rozren stanica zchrannej sluby, mono
stav prvej pomoci (alebo aj nieo in, lene tak veci by si mal vykonzultova
prekladate, nie kritik). Osobitn pozornos si zasli vzah medzi ruskm a
slovenskm dobr. Nekryj sa, ale tak jemne, e to, napodiv, uniklo aj
skvelmu Vekmu rusko-slovenskmu slovnku. Rusk dobryj pokrva irie
smantick pole ne slovensk nprotivok, vmestia sa pode aj vznamy
iliv, vdny. Nepriamo to napokon dokazuje aj spomnan slovnk, ke pri
ruskom podobrie uvdza medzi inmi aj ekvivalent zvdnie. Slovom, cez
okno neprenikal dobr udsk um, ale iliv, vdny. Vete to hne dod
adekvtnejiu tonalitu...
***
In preklady, z ktorch tu erpm, neoplvaj takou koatosou, nie s vak ani

ediv a bezkrdle, ako by vytrhnut prklady azda mohli naznaova. Prklady
toti necharakterizuj celok, ktor nekles pod tandard slovenskho literrneho

prekladu, s to skr astejie i zriedkavejie nedopatrenia profesionlov,
tlaench termnmi.
Ke napr. zfalej saovateke, ktorej vo Vargasovej krimiprze Ute rchlo a
aleko nakreslili na dvere hroziv znamenie, inpektor porad: Umyte si dvere
a u na to nemyslite, samozrejme to obstoj. Keby jej vak poradil: Dvere si
umyte a puste to z hlavy, asi by sa veta lepie zaleskla, nabrala na
hovorovosti a dynamike. Lene vyuva slovosled na presvanie drazu, to
naozaj nie je siln strnka slovenskch prekladov. Ba ani originlov.
Vrav sa, e ma chvatne nartli na zdrap hrubho papiera, rozprva strom v
romne-eseji Orhana Pamuka Moje meno je erven, preklad Otakar Konek.
Istee, ten doslovn odtlaok anglickej verzie sa v slovenine pouva. Ale o o
dynamickejie je pecificky slovensk vraj! (Mimochodom, to sa tureck romn
u ns mus naozaj preklada cez anglitinu, ke mme vlastnch turkolgov?)
Prza Alessandra Baricca Bez krvi z potaa Mrie tefankovej si dobrusovanie
pta astejie, ne je zdrav. Ke tame, ako sudca priznal, e mali pravdu,
vyslovene sa natska hutnejia podoba dal im za pravdu. Pri rozprvaovi,
ktor sedel v kaviarni oproti starej, blznivej ene, z tej nechuti voi starene
jasne vyplva, e to preho nie je ena, ale ensk.
A ke starena spomna na traumatick zitok z detstva a na surovos tonkov
slovami Bol zviera. Vetci ste boli zvierat, ptaj sa sem expresvnejie
tvary zver, zvery. Zviera sce vznam surovec zaha, ibae medzi viacermi
inmi vznamami, km zver (v maskulne) sa koncentruje na pejoratvny
vznam slova. Vo vetch typu mu prikvol na shlas redundancia
podmienen originlom nahlas vol po krte (viac o tom v . 1/2007). A ke
sme u pri pejoratvach, nadvka ty dobytok! (Umberto Eco: Baudolino,
preklad Dagmar Sabolov-Brini, Rdio Slovensko, 25/10.2007) jednoznane
odkazuje k avnatmu eskmu ty dobytku! Lene slovenina pomnon
dobytok takto nesingularizuje, od toho tu mme hovdo a irok spravu alej
menarie.
Obzvl pikov zsah mimo ciea prina presskit spolonosti Palace
Pictures k najnoviemu filmu Michaela Moora Sicko. Pointa je v tom, e
point nie je iba pointa, ale ete zo 20 inch podstatnch mien a alie desiatky v
polohe prdavnch mien a slovies. Angloamerian sa v tej spleti nespletie a
the point is si deifruje, poda kontextu, zhruba v zmysle: podstata veci je,
jadro veci je, pes je zakopan v, hik je v... Len jedno sa mu ta nepripletie
pointa, teda pojem z oblasti literatry. A to napriek tomu, e aj t je preho
point.
Kancelrenie, radnienie
Martin Huba star si z neho za dvnych-dven vystrelil slovnou hrou, e za
mladi rad niil. Zva sa vak radni (a kancelrni) bez humoru alej, a
navye sa pod neznesitene ahkm tlakom anglitiny u ns epidemicky ri
zmena radu, radnch miest i orgnov autoritou. Prkladov je nerekom:

Nemeck autority zanaj realizova Hitlerov zmer... (Slavomra
Ferenuhov, Kino-Ikon . 2/2004, s. 92.)
Tento zkon je v zhode s oakvanm eurpskych autort (Slovensko,
Rdiournl, 8/10.2007).
Vzdun autority pristli v Prehade zahraninej tlae z 29/6.2007).
Minister spravodlivosti USA autorizoval muenie politickch vzov
(Slovensko, Prehad zahraninej tlae, 5/10.2007).
V prpade nemeckch autort ide jednoznane o rady. V prpade tch
eurpskych o orgny. Vzdun autority s mono Leteck sprva, mono
nieo in, len nie vzdun autority. A to s tou autorizciou je skoro pikoka.
Autorizova sa d text, znenie predpisu i patentnej listiny. Ale patent na
muenie? Lene ako to obvinenie preloi, aby nevyznelo hrzostrane a
zrove smiene? Shlasil s muenm je zjavne prislab. Zmyslu najskr
zodpoved schvlil, schvaoval. Ak by sme chceli by vonej, iste by obstlo
aj postavil sa (svojou autoritou) za.
Ako vidie, autorita m v slovenine a angloameritine odlin vhu. V
slovenine je to bu abstraktum (vnos, vplyv), alebo konkrtum (znalec,
odbornk, vplyvn osobnos). V angloameritine ale to sme si u povedali...
Ke sme u pri radoch a orgnoch, vnucuje sa na rozbor pozmeovac a
pozmeujci nvrh. V praxi ide o to ist, no smanticky, jazykovo to nie je to
ist. Pozmeovac nvrh navrhuje urobi nejak zkonodarn, organizan i
in krok, akt. Zmenu v predloenom nvrhu teda presadzuje. Pozmeujci
nvrh je contradictio in se, lebo ke nieo pozmeujeme, u t zmenu
vykonvame, take to u nebude nvrh, ale priamo zkonodarn i in akt.
Napriek tomu parlamentom aj mdiami veselo poletuj pozmeujce nvrhy,
mono aj preto ten zkonodarn chaos.
***
vejk, zmocniac sa sliepky, bol majiteom sliepky zadran za elom jej
odobratia, priom bol tento menovan uderen do nosa uvedenou sliepkou, m
mu bolo spsoben zlomenie danho orgnu.
Paneboe, o je toto za tylizcia?! rozuuje sa poruk Dub.
(Zo slovenskej verzie Osudov dobrho vojaka vejka, pripravenej Petrom
Gregorom pre Slovensk rozhlas.)
Slovom, ete aj Hakov zaduben poruk Dub vnma takto vystupovan
kancelrinu ako urku jazyka. A predsa je nevykoreniten. Niekoko
aktulnych perliiek pochdza zva zo spravodajstva Slovenskho rozhlasu,
priom nie vdy z st redaktorov, ale aj predstaviteov ekonomiky a verejnej
sprvy. Redaktori ku kancelrine prispievaj hlavne anglofilnm hromadenm
podstatnch a spodstatnench mien, hoci sta prerui ich skrum slovesom, a
vetu to hne aktivizuje a poudt.
Dvodom je nepreukzanie splnenia..., odznelo v portovom spravodajstve
30/3.2007. ...dolo k popadaniu stromov, vyjadril sa hovorca hasiov k
brkovej kalamite 21/8. 2007. ...baa prepa svoje lohy... chvlil sa jej

riadite v rdiournli 4/11. 2006. Ministerstvo financi prepln pln investci,
povedal jeho hovorca takisto v rdiournli 20/12. 2006). To prepanie plnu
pretieklo do neriadenej ekonomiky ete z tej riadenej, zrejme na znak kontinuity,
spolu s predponovmi obludami vydoda i vyexpedova (t zdvojen
predpona predstavuje, vzhadom na spolon latinsk kore, obdobu
populrneho rozanalyzova).
Predponov kancelrina je produktvna. Aj to zrodila novotvar, e nemocnice
si zmluvu s poisovami maj vydohodn (Rdiournl, 26/7. 2007). Ani tu
vak nie je vetko hluina. Na prv poutie znie sprva, e nemocnice by sa mali
dovybavi (Rdiournl, 27/7. 2007), rovnako komisne. Ke si novotvar
vezmeme pod lupu, vyzistme, e kancelrina tu zrodila vznamov skratku,
ktor by sa inak musela rozpisova, napr. do podoby zvi, dokoni
vybavenie. Take nejeden administratvny zvrat nie je vplodom, ale plodom
oprvnenej snahy zhutova frekventovan viacslovn spojenia.
***

Mu sa akan a akanka zosobi? Mu im l a lka s za svedkov?
Tento nonsens by som si ochotne autorizoval, lene ned sa odpsal som si ho
z anonymnho stpeka Pr otzok pre sloveninu v Sme (26/10. 2007, s. 11). A
tak som vo svojich vletoch do nelogickch zkut sloveniny vrazil nosom do
alej objavenej Ameriky (prv raz v Romboide . 6/2007). Vo vzduchu teda
odvisne otzka, koko takch Amerk sa pre ma ete skrva v zahe naich
masmdi a kninej produkcie. Poznm z nich minimum a kto pozn vetky,
nech zdvihne ruku. akujem. Nikto. Take si zo svojej neznalosti mem
pokojne robi ahk hlavu, a ak budem sem-tam objavova alie cudzie
Ameriky a niekto ma obvin z plagitu, bude to tenk lo pri pokuse chodi po
hrubom ade. Nanajv by som pristal na mkk kritiku, lebo v cudzej
kapuste radej vyvjam horkovit pasivity, kee za dverami ha blam.
Alebo pred? Zvltne i za dverami, a i pred, vdy ste vonku a mono na
vs aj pr. To len svetl zajtrajky s vdy pred dverami, nie za, ale nikdy
nevojd, akokovek ich budete lka. Tu nepome ani svten voda, to vm
povie kad ateista.
Preto aj mj humor je skr mokr zmoknut lovk na such nem, ledae
by bol Anglian. Zato aspo vdy cestujem na bielo, kee od kmea
nepoaduje autobusenku ani ten najv kontrolrsky dobroduch. Dovidenia
v horch asoch.

10/2007
Taafatky. Taafatky?
Priam si u zfam, z oho vetkho si udia u ns zfaj. Tak detektv... zfalo
ptra po pchateovi... (Niet nvratu Sme, 26/10. 2007, s. 8). V distribcii sme
mali americk film v podobe inzertu: Hadm Susan. Zn.: Zfalo. Sami
podchvou natrafte na alie prklady, zroden predovetkm anglitinou.
Pritom anglick desperately (rovnako ako rusk otajanno) sce naozaj
znamen v prvom rade zfalo, no vbec nie iba. Je tu plno alch synonm,
ktor v danom kontexte lepie vystihn, o chcel bsnik poveda. Me to by
naliehavo, vemi nutne, na smr (zaben), bezndejne, o duu, v oiali, s
vervou, nruivo, vnivo, so ialenou odvahou... Poda ma detektv ptra po
pchateovi o duu, a ani ten zabenec by svoju Susan nemusel hada iba
zfalo, mohol by aj inak. Ke mldenec tancuje kozka otajanno, tancuje ho
o duu, a ke sa v boji vrh proti lesu bodkov, nevrh sa zfalo, le so
ialenou odvahou alebo v oiali. A ke otajanno spieva, spieva spravidla o
duu, nruivo i vnivo, ale zfalo iba ak situcia ke.
To s vak hranin prpady, kde sme si pod tlakom slovglitiny akosi u zvykli
na tok zfalstvo v kontextoch, kde pre niet vemi dvodu. In je, ke tlak
slovglitiny vpove priamo deformuje. Ja beriem tto hrozbu vemi
serizne, tlmo slov prezidenta Busha o jeho fackovacom pankovi Irne
Rdiournl (Slovensko, 21/11. 2007). Seriznos je benou sasou nho
jazyka (aj ke nie ivota), ibae tu nesed do kontextu sotvakto by povedal: to
mysl serizne? Slovom, Bush berie t hrozbu vne, aj ke sa s nm v tom
hodnoten mnoh nezhoduj. Zaujmav, e presne ten ist zdrhe me
vznikn aj pri prekladan z rutiny, kde sa to seriznosou len tak hem. Napr.
poda nho spravodajstva rusk minister vyhlsil, e sme v seriznej situcii
(Slovensko, 4/9. 2007).
S to vemi neserizne preklady, ale slovrutina nimi oplva, napriek tomu, e
tatisticky nezaujma bohvieako serizne miesto. Tak sa od Jna tepitu
dozvieme, e Ejzentejn mal problmy s funkcionrmi sovietskeho kina...
(Babelida, Slovensko, 16/2. 2007), od udmily Cvikovej zas, e tohoron
Artfilm priniesol sekciu Nov rusk kino (Devn, 11/6. 2007). Pritom kino
(podobne ako franczske cinma) znamen sce aj nau obligtnu slu, kam sa
chod do kina, no prevane ide o film, kinematografiu. V slangovej polohe
slovenina sce pozn kino aj v takomto posunutom vzname, no iba z st
filmovch fanikov (napr. naden povzdych: To bolo asn kino!).
V prze Niny Sadurovovej Bosorkine slziky rozprvaka (v preklade Evy
Maliti-Fraovej) opisuje svoju innos v uiliti takto: vyrbame makety,
drobn detaily a tak... Hne vystpi nezrovnalos. Maketa je osi konkrtne,
uchopiten, detail je abstraktum, ned sa vyrba. Rozltenie zhady detail
je po rusky aj siastka.

al kame razu predstavuje na rozhran s rutinou sasnos. Km v Rusku
neexistuje mzeum sasnho umenia, nebude zrejme existova aj velio in,
obva sa rozhlasov Prehad zahraninej tlae z 21/11. 2007. Lene mzeum
sasnho umenia existova ani neme, sasn umenie me ma nanajv
vstavu, lebo kad sasnos sa priebene men na minulos. S tm mzeom je
hik v tom, e sasn znamen v rutine sasne modern, a o to v danom
kontexte ide. Aj Rus si me len z kontextu vylovi, o ktor vznam prve ide,
nu a nai prekladatelia si spravidla vyber ten doslovistick, ten, o le na
dlani.
Poda kultivovanho rozhlasovho fra Milana Gregua sa Jevtuenko narodil
na stanici Zima na Sibri (stanica Slovensko, 26/8. 2007). Niekto sa narod na
lodi i nebodaj na mexicko-americkej hranici, take preo nie? Ovea
pravdepodobnejie ne na stanici sa vak Jevtuenko narodil v osade Zima to
je toti prav vznam ruskej relie stanica.
S ruskmi reliami s vak vdy patlie (hoci nie iba s ruskmi). Ivane
Kupkovej sa to v preklade plastickej, tnom pritlmenej echovovej novely Tri
roky slovrutinou dos hem, akokovek to pri jej dlhoronej pedagogickej a
prekladateskej praxi zara. Ale darmo je, km sa my, neurodzen,
vyhrabeme... mnoho naich bratov zlo kosti. Spojenie n brat nem v
rutine s bratstvom (ani s bratskou pomocou) zva ni spolon, je to
kolokvializmus s vznamom nainec. A ke ho ta dosadme, dostane veta tie
sprvne grdy. Nemotorn pol crstva za pohr aju tie nepohlad ucho
kadmu je jasn, e do obraznho slovia, ktorm rozdvame, o nemme,
patr u ns krovstvo, bez ohadu na to, i sme dejovo v Rusku alebo na
Islande (viac v . 4/2007). A ke ...prde k neprjemnmu vysvetovaniu,
osoovaniu a slzm, Rusovi kontext napovie, e ke ovzduie dostatone
zhustne, prepukne do vysvetovania ie do hdky, zvady (zva medzi
manelmi, milencami, priatemi a pod.).
Protagonistom echovovej novely je kupec, a tak Tromi rokmi v slovenine
husto poletuje kupec, kupectvo, ale aj pejoratvny kupk. Prekladanie ruskho
kupec slovenskm homonymom prax u ns pevne zabetnovala, take akoby sa
tm ani nedalo hn. A vlastne nao aj, ke slovensk kupec na pohad naozaj
znamen to, o rusk? Ibae ono niekedy znamen, inokedy nie. To slovensk
m aj v historizujcom vzname obchodnk jednoznan ohranienie. Je
typick pre malopodnikanie. Siaha aj vyie, ale rozsah toho strednho
nepresahuje. Rothschilda, ani keby iba obchodoval, za kupca neozname. No
predrevolun rusk rothschild Mamontov bol kupec po rusky. Po slovensky
urite nie, a v tom je ten rozdiel. Lene neviem o nijakom slovenskom preklade
z rutiny, ktor by ten rozdiel bol oddiferencoval. A ani neviem, ako na to.
Vecne adekvtnejm podnikateom (vekopodnikateom) zotrieme historick
patinu, lebo pre (modern) podnikanie m rutina samozrejme osobitn vraz.
Faktom vak ostva, e rusk kupci prekraovali rmce obchodovania, podnikali,

lobovali, ostvajc pritom kupcami. Slovensk kupci t hranicu neprekrauj.
Ktovie, i sa pre tento hlavolam d njs rieenie.
V Troch rokoch na tom nezle, echovovho kupca spoznvame hlavne v
lohe loveka nespokojnho so svojm socilnym zalenenm, take to
oznaenie je plne na mieste.
***
Ak echovovo rozprvanie plynie ako rieka, bez vraznch expresv, lebo
citov vzruchy prebiehaj pod hladinou, Austrlanka Gayla Reidov sa vo
vitlnej humoreske Strko Reg (rozhlasov nahrvka z roku 2003) v expresivite
zrejme vyva, ako sved svin, temperamentn preklad Danice Hollej-
Terenovej. inie si to dolu ulicou; divoienka; ale som si frcol; nem dos
pary. Tak vyzer slovnk a tylistick poloha prekladu, ktor sa tak dobre
pova a nepust. Napriek tomu sa v om posluch znal anglitiny podchvou
o osi potkne. U nzov bud nedveru. Nebude to nhodou Ujo Reg?
Anglitina tu nerozliuje, slovenina no. Nie je to vak jedin klad. Teta
Mary m musk nvtevu. Na tom by predsa ni nemuselo by ani len v
puritnskej Austrlii. Lene tekliv chichot sved pre pnsku nvtevu. A
ke posluch zauje Ten m ale nervy! v svislosti, kde o nervy zjavne
nejde, je si na istom: To je ale drzk! (A to je in kva ne ponka preklad.)
In kva je aj, ke do sloveniny prenesieme doslovne anglick satisfakciu.
Sme pozvan do priestorov... prehier a satisfakci, hovor Zuzana Belkov v
inteligentnom psme venovanom Franzovi Kafkovi (Devn, 7/11. 2007).
Slovensk satisfakcia m jedin vznam zadosuinenie. Meme ho dosta,
da, iada kedysi na kordy i pitole, dnes podanm aloby. Anglick
satisfakcia m podstatne ir vejr uspokojenie, vyrovnanie, splatenie,
ukojenie a ete pr alch synonm. o znamen, e v tch kafkovskch
priestoroch sa nm dostane, okrem prehier, aj uspokojenia, rozhodne vak nie
satisfakci. Dvojjazynos prospieva, dvojjazynos kod ako ten chrny
Ezopov jazyk.
padkov, dekadentn pokleslos

Ktosi mravne poklesol alebo upadol, ale zbava, ktor sved o padku
kultrnosti, t by som nazvala dekadentn zbava. Prdavn meno poklesl
existovalo v starej literatre, dnes by som ho u neodporala. Radej by som
ho nahradila, poda kontextov, prdavnmi menami padkov, degenerovan,
skazen, ale pri zbave by som asi uprednostnila dekadentn zbavu. Toto
jazykov okienko odznelo v rozhlase 9/11. 2007 a bud pochyby. Mohlo
pokojne odznie aj za dvnych-dven, v zaiatkoch prenikania padkovej
zpadnej kultry do ete neskrachovanho tbora mieru a socializmu, ke sa
mlde vrhla na texasky (neskorie dnsy), Beatles a in symboly protestu a
maskultry.
Spochybnime si poklesl, ale aj padkov, degenerovan, skazen i
dekadentn zbavu (umenie) najprv vecne. Vetky tieto vrazy predpokladaj,

e kedysi plnohodnotn zbava (umenie) poklesli i zdegenerovali, a e teda v
tej lepej minulosti jestvovali v akejsi kvalitatvne vyej rovine. Dejiny kultry
vak svedia skr o trvalej koexistencii dvoch rovn, autentickej a remeselnej,
masovej, ktor tu vdy boli a aj bud v podobe dvoch sbench riek, a i skr
rieky a vetoku. Oba prdy sa mnohmi ramenami stkaj, obohacuj, v
astnch prpadoch na chvu splyn, no oba si stle zachovvaj svoju
autonmiu o do funkcie v jednom prevlda sebavyjadrovacia, v druhom
zbavn. U antick rmske hry boli pokleslou zbavou ale jestvovalo nieo
autentick, z oho poklesli? Sotva, a tak je to podnes. Nanajv e sa oba prdy
pri vnimke z pravidla prekryj, take to autentick funguje zrove ako
poklesl, alebo naopak. Z tohto hadiska je cel tu vymenovan lexika, i u
zapad do pravidiel sloveniny alebo nie, scestn. Nekryje sa so skutonosou.
Tu vak nastupuje al faktor, a to schopnos jazyka konvencionalizova si
svoj lexiklny korpus, priraova znakom obsahy, ktor oznauj. V tomto
svetle zas m oprvnenie cel citovan lexika, no kee nepokrva toton
vznamy, odporania jazykovho okienka to op spochybuje. padkov,
degenerovan, skazen, ten slovnk zava nacistickm zvrhlm umenm a d
sa na neoliberalistick paradigmu dichotmie umenie verzus zbava ako
aplikova. Pokia ide o dekadenciu, doslovne to sce padok znamen, no tento
vznam bledne v strete s inm vznamom, ktor oznauje pecifick umeleck
smer, vyjadrovanm vemi vycizelovan, ie stojaci k pokleslmu umeniu v
radiklnom protiklade.
Z oho sme to vak vlastne vyli? Z nechuti jazykovedkyne voi echizmu
poklesl. Vad tu predovetkm t z etiny prevzat koncovka, ktor si
slovenina nahrdza koncovkou -nut, vidiac v nej jeden z oprvnench
diferencianch, domckych faktorov. T koncovka vo vine prpadov bez
problmov funguje. Problmy sa zanaj pri vnimkch. To -l toti nie je
slovenine celkom cudzie. U pred chvou sme spomenuli zvrhl umenie
(zvrhnut by sotvakto akceptoval). Zvrhl hne asociuje zhral, a tak by sa
dalo pokraova.
Zver preo teda neprija na milos aj to poklesl umenie (poklesl zbavu)?
Ukzali sme si sce, e vecne nesed, no smantika si ho ako terminus technicus
u pevne spojila s vecou, ktor oznauje. Nao teda ten mrny zpas s
veternmi mlynmi, ktor si aj tak presadia svoje?
***
Na zver drobn hunctstvo. V sle 6/2007 som si dovolil zaimprovizova s
opozitami predpony ne-. Nemehlo-mehlo, at. Nerobil som to s vnou tvrou,
ve to ani nejde. A o vidm? (o nevidm?) ...poslanci... nedbaj na to, i s
zkony zmyseln a inn. (Gustav Bartovic, Bratislavsk noviny . 40/07, s.
1, Lupii kovov...). Zmyseln zkony, to by bolo o, s takmi by si hocikto
ahol do sena, ve nezmyselnch je u ns dos a nik ich nepoklad za obzvl
sexy (a i u naozaj iba sexi? Pre?).

1/2008
Rehabilitcia
T lekrska m pomerne krtke dejiny, aspo v modernom vydan na
Slovensku ju v 60-tych rokoch zaal presadzova mlad nadenec, a ako kad
nadenec, vkladal sa do zpasu naplno. Viete, koko rehabilitan sestra
zachrni spolonosti peaz, ke pacienta, ktor by ete nedvno iel do
invalidity, vrti do pracovnho procesu? Tak rehabilitan sestra serie peniaze,
a poisovne nie a nie to pochopi. Tak vyzeralo jadro mjho rozhovoru v
pvodnom znen, a hoci ani MUDr. Kobza nepopieral, e to v zpale povedal, v
tlai to takto ma nechcel. Pre jeho dnenho nasledovnka by to mono bol
ajek, ale relsoc na skatolgiu vo verejnom priestore ete nedorstol, hoci v
skutkoch zas a tak cimprlich nebol.
Sdna, prvna, ideologick rehabilitcia m dejiny ovea dlhie. Neviem, kedy
sa odohrala prv. Viem vak, o je ich kontantn spolon menovate
pchatelia rehabilituj svojich kacrov, nemenuj vak vinnka. Ktoe by si u
sm chcel prii za golier vinu, pokia m v rukch moc.
Mono u ctihodn obania atnski po ase uznali, e to s tou aou jedu
prestrelili, a Skrata rehabilitovali. Pontsk Pilt rehabilitoval Jeia ete pred
odsdenm ja na om vinu nevidm, nu ale za prsty sa s vami aha nebudem,
ktovie, ako by ste mi tam hore v Rme mohli zavari... Svtej stolici trvalo
stroia, km sa prebojovala k rehabilitcii Jana Husa, Giordana Bruna i inch
kacrov. Nekontatuje vak my sme sa mlili, oni mali pravdu. Kontatuje iba
odsdili sme bez viny, to vak neznamen, e na vine sme my.
Totalitn justcia pracovala poda rovnakho vzorca. Horkov, Slnskeho,
buroznych nacionalistov a tisce alch poodsudzovala a sasti aj
poupaovala (vlastne iba poveala a a potom uplila). A ke ich nakoniec
rehabilitovala, tak isto to bolo len ospravedlnenie, nikdy priznanie viny.
Slovom, moc me pod tlakom dkazov a doby svoje obete rehabilitova, to je
vak tie krajn hranica, po ktor je ochotn s. Oznai pchatea je vyhraden
a tm, o ju zvrhn. Aby potom nadviazali na vvoj biakovanm novch,
vlastnch kacrov i vlastizradcov.
Slovosled, slovosled
Venovali sme sa mu tu optovne (obsiahlejie v . 5/2006 a 10/2006). Ned mi
vak optovne sa k nemu nevraca ako k faktoru, ktor vznamne spolutvor
pecifikum slovenskej tylistiky a ktorho spotvorovanm strca text na razancii.
Niekedy vedie zanedbvanie iba k sploovaniu, zmatovaniu vety, nie k
vznamovm posunom. Ke V. Bernth vlo Mussolinimu do st na okraj
smrti ppea Pia XI. komentr Konene zomrel ten tvrdohlav lovek
(Bojovnk, . 25/2006, s. 10, lnok o prezradia archvy?), na prv pohad
formulcia nevyvol pochybnosti. A ke zaneme hta, na o to dikttor

vlastne kldol draz, vysko nm samozrejme na zomrel. Slovk to dosiahne
aktualizciou slovosledu posunie kov slovo na koniec. Ke si ete
primyslme dikttorovu avu, e sa toho konene doil, zane to bezvrazn
tvrdohlav lovek zva przdnotou a ava ns privedie k emocionalitou
nabitmu Konene ten tvrdohlavec (hlavaj) zomrel.
Vznam sa teda nezmenil, pribudol iba emocionlny nboj. Rovnako sa to m
s vrokom o Putinovi Samozrejme pjdem do Irnu, ako odznel v rdiournli
15/10. 2007. Putin tu zjavne vyvracia spochybovanie jeho plnovanej cesty,
lene takto bezfarebne to nem vhu. Nadobudne ju, ke o-to poprehadzujeme
Do Irnu samozrejme pjdem. A z tejto podoby zaznie to skryt,
podpovrchov a just.
V oboch prpadoch sme iba popridvali lesku, prekopva sme sa k vznamu
nemuseli. Ist miera odtrhvania podmetu od prsudku charakterizanou
vsuvkou zrejme k urnalistickmu tlu patr napr. vbuch po domcky
vyrobenej bomby (rdiournl, 14/8. 2007). Vsuvka konczny celok
nezneprehaduje, pokusy pretylizovva ho s zbyton. Napokon, zmerne
som takto vsuvku o dva odstavce vyie sm pouil (ava ns privedie k
emocionalitou nabitmu...) na dkaz, e t figru nepokladm aprirne za
neadekvtnu. Ide len o to, aby nerozbjala kontinuitu a plynulos vety. Ke vak
slovosled rob z vety hlavolam, je to in.
Ke Maro M. Banej presne dvkuje duu hladiacu naivitu do funkne
vystavanch viet (Romboid, . 3/2007, s. 81), musme sa s tou nefunkne
vystavanou vetou dos potrpi, km prdeme na to, e Andrijan Turan
nedvkuje duu, ale naivitu.
Pre do o bijcu genialitu... vyraovan z vstav Jaroslav Koprda by si od
Marina Kubicu asi tie bol zaslil hladiu formulciu (Romboid, . 4/2007, s.
53.)
Ani stupom do hr sa pre u do hodnosti plukovnka povenho erneka
boj neskonil (Bojovnk, . 12/07, s. 8, Kto bol plukovnk... ernek).
elezn skoba, ...oznaen za bez povolenia prechovvan (bodn) zbra,
poslila ako dkazn predmet. (tefan Holk, Bratislavsk hrad...,
Bratislavsk noviny, . 22/2007, s.15).
(Fico) by... pri zkonom o socilnom poisten navrhovanch zmench
(zskal) mono o trochu menej... (Ivan Miklo: DSS-ky pustili do gat,
Hospodrske noviny, 17/9.2007, s. 14).
Pri zoraden tchto krkolomnost do skupn vystupuje zkonitos ich otcom i
matkou je snaha vyhn sa vysvetovacm podradenm vetm, ktor by
psomnicu rozlenili na niekoko prehadnch celkov. No aj v rmci tejto
zkonitosti sa d typologizova minimlne dve podskupiny. V poslednch
tyroch prkladoch sa potkneme na naruen plynulho toku, no hne pri
potknut vytume vsuvku, zaneme si deifrova, o chcel nebsnik poveda, a
po vej-menej nmahe sa prehryzieme k pravmu zmyslu. Prklady nie s si
rovnocenn, lebo aj stup do hr, aj vraedn elezn skoba s ovea

zamotanejie a nronejie na deifrciu ne DSS-ky, o pustili do gat, i do o
bijca genialita. Je tu vak spolon menovate potkneme sa hne na zaiatku
vsuvky. Tam, kde M.M. Banej presne dvkuje duu, sa potkneme a na
hladiacej naivite, o ns nti vrti sa na zaiatok a zaa deifrova zmysel
odtia. Pdov zhoda toti vytvra dodaton prekku, take tento typ vsuvky
je tylisticky zkernej.
Najzkernejie je vak, ke opakovan vskyt vedie jednoznane nielen k
dvojznanosti, ale k zmteniu. uba Lacinov vo vynikajcej popularizanej
tdii Rodiovstvo v storo genetickch technolgi, uverejnenej v poslednom
dvojsle bohuia u zaniknutho, a i ukrtenho dvojtdennka Mosty (. 16-
17/8. 2007, s. 16-17.), neprestajne nti pristavova sa a lti prav zmysel, lebo
raz stavia na vsuvke, inokedy vak vemi podobn znenie vsuvkou nie je. Tu
dva prklady z mnohch na t ist tmu chromozmov, vajok a ich jadier:
...prenos jadra vajka potencilnej matky... do jadra zbavenho vajka
darkyne. Pdov zhoda, podobne ako pri dvkovan due, vytvra dodaton
prekku, no pri istom cviku sa prehryzieme k vznamu, e ide o vajko
darkyne zbaven jadra. Ke vak o chvu tame, e po vnesen... jadra...
bunky do hostiteskho vajka zbavenho vlastnho jadra je potrebn
natartova jeho normlne delenie..., a chceli by sme aplikova rovnak
deifran vzorec, zle pochodme, lebo nakoniec vysvitne, e v tomto prpade sa
nikam netreba prehrza, ide naozaj o hostitesk vajko a nie jadro. Kee v
celej tdii sa obdobn formulcie desiatky rz opakuj v obdobnch
variantoch, zmen sa tanie erudovanej popularizcie na prekkov beh. Komu
sa vak chce do takho portu?
Prve takto krkolomnosti vak urnalistika obubuje, ponajc
nevykorenitenou floskulou s pravdepodobnosou hraniiacou s istotou, ktor
tou skrumou intrumentlov trh ui, ale u ju aspo netreba deifrova,
rovnako ako kad floskulu. Zauvala sa ako slovglitinov kalk, ktor v
originli obludn nie je, obludnos mu dva a mechanick prenos.
Ke administrcia sympatizuje s tragdiou

Administratva je sprva, riadenie, vybavovanie radnch, verejnch i
podnikovch zleitost, prpadne orgny, ktor sa touto innosou zaoberaj.
Administrcia je hospodrsko-technick sprva vbec, no najm novn a
asopisov. Spolon je teda iba kore oboch slov.
Napriek tomu sa pod tlakom anglitiny veselo prehadzuj: Ke hrozilo, e...
Brest obsadia nemeck kolny, administrcia dala rozkaz na stup (Bojovnk,
. 14/07, s. 10, Neboli o ni menej sadistick...). Americk administrcia
uviedla v svislosti s Tureckom, e sce sympatizuje s tragdiou Armnov,
ale... (Slovensko, Prehad zahraninej tlae, 30/3.2007). Okrem tej
administratvy tr z vety al symptomatick slovglitinov klad.
Sympatizova znamen prejavova kladn citov vzah, sciti. Ameriania sa
sce vystrhaj uzna za genocdu vyvraovanie Armnov rukami

nepostrdatenho tureckho spojenca, ale e by s ou sympatizovali, to sa im
priva za golier predsa len neprvom. K k zhade sa skrva v dvojitom dne
nenpadnho anglickho sympathy, ktor neznamen iba sympatiu, ale aj scit,
as, pochopenie a vea alch prbuznch vznamov.
Pkilometrov doslovizmus
P kilometrov dlh barira v Bagdade (rdiournl, 23/04. 2007).
Dvesto metrov dlh rady na PH v Chile (Slovensko, Prehad zahraninej tlae,
12/7. 2007).
18 mint trvajci let (Bojovnk, .17/07, s. 7, 1. stpec vavo).
Prkladov je do aleluja, lebo nai novinri vbec neber na vedomie elegantn
slovansk zhustenie do podoby pkilometrov, dvestometrov, osemns-
mintov.
Netka sa to iba mechanickho prekladateskho transferu, prera to sp aj do
pvodnch slovenskch textov. Pomocou osemsto metrov dlhej hadice hasii
bojuj... (Rdio Viva, 25/7.2007). ...viac ako dva kilometre dlh kanalizcia
(Bratislavsk noviny, . 28/07, s. 14, Prce na zberai...). Rozvlnos tu ete
vmi bije do o, ke vidme, ako sa p slov d poahky stiahnu do dvoch
vye dvojkilometrov... Vata, vata, sam vata.
Zvltny efekt vznikne, ke sa portov terminolgia nenleite dostane do jej
cudzch sfr. Prenikanie v metaforickej podobe je ben a prevane funkn
dosiahnu mtu, streli (vlastn) gl, vbehn do ciea ako prv at. Ke
sa vak Irnu pripisuje, e si rd vyrovnva skre (Slovensko, Prehad
zahraninej tlae, 20/3. 2007), nem to s tmto typom metaforiky ni spolon.
Irn si iba s kadm rd zree rov, a pokia nechceme by staromilci, tak teda
vyrovn ty, ie neostane nikomu ni dln.
Hojnm zdrojom pomyknut bvaj cudzie slov. Tak Ji Je radil voliom
(esk rozhlas 6, 3/8. 2007), aby Komunistick stranu odpsali ako relikviu
dejn. Relikviu zsadne neodpisujeme, relikvie s pozostatky svtcov,
metonymicky aj cenn rodinn i nrodn pamiatky, a diskredituj ich iba t, o
v ich posvtnos neveria. Do kontextu zjavne patril relikt, teda nefunkn
pozostatok starch historickch i vvinovch formci, slovom preitok. Za
pozornos vak stoj paradoxn vntorn rozpor, lebo akokovek do kontextu
patr relikt, autor sa obracia na stpencov KS, aby vo svojom chpan dejn
zmenili na relikt osi, o v ich oiach m kladn konotciu a o teda nesie aj
znaky relikvie.
Vimli ste si, na kokch miestach dnes ponkaj hypoterapiu? Myslia tm
lieebn jazdu na koni, ako dosveduje obrazov dizajn ptaov, ibae prv as
tej zloeniny je odvoden od grckeho hippos, ie ide o hipoterapiu. Ypsilon
sa ta zjavne dostal pod tlakom poetnch zloenn s hypo-, ktor oznauj osi
znen, osi, o je pod i dole (hypotenzia, hypofza, hypochondria). Pri
troche zlomysenosti by sa dalo upodozrieva, e hypoterapia je lieba
padanm z koa. A o ke?

Kto by povedal, e jedna z najbenejch antonymnch dvojc mlad, star
by mohla vytvra konotan skalia? A predsa bene sa dozvedme, e
mlad spisovate vyhral v takej i onakej sai, mlad huslistka oarila na
koncerte filharmnie. Nikdy vak nezaujete v polohe epiteta ornans i
generanho zaradenia star spisovate, star huslistka. Star v takomto
kontexte nejestvuj ani pod odpornm eufemizmom skr naroden, ktor mal
pvodne znie artovne, aby nakoniec zdegeneroval na floskulu. Takto sa kult
mladosti premietol aj do epitet jestvuj mlad umelci, vedci at., a umelci,
vedci vbec, ak u nie s mlad. Star nejestvuj, a to v spolonosti, ktor ako
celok rapdne starne. Ve mono prve preto je v nej hanba by star. Vnimku,
kde nejestvuj mlad, iba star, tvoria star truktry.
Hdav lovek je hdav, lebo sa rd kriepi, alebo e vetko uhdne? A ak
vetko uhdne, nie je to dostaton dvod na hdku? Do tej sa s nm spravidla
rtime bezhlavo kam sa vak rtime hlavo?
2/2008
Deliktne prieniky slovglitiny

V ase rozsudku nad anglickm neonacistickm historikom za profaistick
vroky napsal Marin Repa, e Irving faluje a dezinterpretuje historick
dkazy, no rob to vemi deliktne (Plus 7 dn, 16/12. 2005, s. 48).
Doslovistick preklad je tu viac-menej na mieste, aj u ns meme deliktne
jes, sprva sa, vyjadrova sa hoci mono by sa sem lepie hodilo in
synonymum, napr. rafinovane i subtlne. Ke vak v texte Mercy Kahanovej
Princp neistoty (Devn, 1/1. 2006) poujeme, e teraz sa deliktne
naveeriame, to u smrd slovglitinou. Sem zo synonymickho radu skr patr
vyberane. Ide len o odtienok, no in ukka z toho istho textu, kde sa
propaguj ortodoxn biologick vzby, dosveduje vysok mieru
slovglitinovej zvislosti. Biologick vzby sa toti nepropaguj, ale
odovzdvaj potomkom prenaj na potomstvo.
***
Ke sa trasa itatea zana jeho priamym adresovanm (Zuzana Husrov:
Analza truktry hyperfikcie..., Romboid, . 4/2007, s. 50), nie je to len znak
zvislosti, ale aj znenej citlivosti. Veci sce aj u ns bene niekomu
adresujeme, tu vak kontext zretene natska oslovenie. Rovnako tvrdenie, e
satira m krtku dobu ivota (Repov-Hankov: Rozkoe opakovania, Kino-
Ikon . 2/2004, str. 216), pokrivkva m predsa krtku ivotnos. Podobne je
vec citu, ke sa Barrosovi pripisuje vrok, e zalenenie Bosny-Hercegoviny...
je pre Eurpu vekm testom (Slovensko, rdiournl, 28/12. 2007). Testujeme
znalosti, technick vlastnosti a pod., slovom skame rove i kvalitu, ale vdy

aby sme vopred zistili, o to urob, ke vrobok dme do prevdzky i loveku
zverme lohu. A potom nastva rozhodovacia fza, i ten krok urobi alebo
nie. e sa tto postupnos neraz nerepektuje a e to mva neblah dsledky, o
tom ns pouuje ivot. V politickom rozhodovan testovanie, teda skanie
opatren, zmerov i krokov na vekch skupinch ud mva osudn dsledky
ako polpotovsk pokus o rovnostrsku spolonos i in podobn snahy
prenies ideolgiu do ivota. Slovom, Barroso nehovor o teste, le o skke, o
anglitina nerozliuje, ale slovenina no.
Tu ide o chybu na rovni jemnej rozliovacej schopnosti. Zave vak ast a
dlhodob pouvanie ohosi, oho spornos sa d preukza, t spornos
zrove stiera. Prdavn meno nrodn pouvame, okrem zkladnho
vznamu, bene aj na oznaenie politickch tvarov, celkov i intitci
nrodn divadlo, nrodn hospodrstvo. V mnohch jazykoch (anglitina,
francztina a in) vak nrodn znamen aj ttny, a to u me plodi lapsusy
napr. nationality nie je nrodnos, ale ttne obianstvo. V prpade USA (ale
aj inch obdobnch zvzkov) je to ete zloitejie ttne orgny s prslun
pre jednotliv tty nie, km nrodn s platn pre cel USA, a mali by sa
teda preklada ako federlne. Ale videl kto kedy takto preklad? Take
sstavnm pouvanm sa nakoniec zakorenil ten chybn, ktor si vina z
kontextu zjavne interpretuje sprvne a ani sa nad tm u nezama.
Zaujmav je reakcia sloveniny na dvojicu anglickch podstatnch mien
answer a response. V anglitine s odhranien, u ns splvaj pod spolonou
strechou odpovede, hoci t odpove je dos asto reakcia. Napr. rakska
iniciatva (v podobe snahy zavies numerus clausus) je odpoveou na
nadmern zujem nemeckch tudentov o rakske vysok koly, (Slovensko,
sprvy z 2/9. 2005). Istotne m tento preklad prvo na ivot, no adekvtnejie by
tam vyznela reakcia. etina na vec zareagovala tak, e v psycholgii,
neurolgii, chirurgii a pod. preklad response ako odezvu, u ns vak toto slovo
tak vycvalo do kninosti, e asi neprichdza do vahy. Reakcia vak response
presne vystihuje, ibae mlokomu sa v prslunom kontexte vybav.
Podobne si mnoh posvaj vznam festivalu, ktor v anglitine pokrva irie
vznamov pole ne u ns. Tak sa nsky sviatok jari i zabencov na rozhran
anglitiny a sloveniny men na festival, hoci sviatkom i sviatkami je
slvnostn de alebo obdobie, km festival je podujatie s presne urenm
programom. Korepondent Slovenskho rozhlasu si ten rozdiel pri referovan o
svislosti nskeho lunrneho Novho roku so renm vtej chrpky zrejme
uvedomoval, ke v sprve, e bez hydiny si iadna nska domcnos nedoke
spring festival, sviatky jari, predstavi (Slovensko, 24/1. 2006), pokladal za
potrebn spring festival preloi. Lene anglick zvrat sa mu do textu dostal iba
preto, lebo preberal sprvu z China Daily. Nao vak prebera anglick vraz
pre nsku reliu?
To slovensk vevyslanec Juraj Miga si zrejme u ani neuvedomuje, e obania
by z toho, o im kladie na srdce, mohli benefitova a profitova ovea lepie,

keby im to povedal po slovensky, nie bankovnckou handrbulinou (Slovensko,
4/10. 2007).
Cudzie slov vak mu vrasta do jazyka aj postupne a organicky, a rovnako
organicky potom rozirova svoj rozsah. Tak park, prevzat z anglitiny i
francztiny u pred storoiami, Krtky slovnk slovenskho jazyka ete vo
vydan z roku 1987 pozn iba vo vznamoch upraven prrodn priestor i
chrnen zemie, alebo ako shrn vozidiel, strojov i inch mechanizmov.
Zmena spoloenskch pomerov spolu s rozvojom techniky vak vntorn
potencil pojmu rozvinuli, take dnes sa mono s najvyou frekvenciou
vyskytuje v spojeniach typu priemyslov i vetern park.
Najorganickejie je samozrejme preberanie slov, ktor nemaj v cieovom
jazyku zodpovedajce adekvtum a navye sa bez odporu daj asova i
skloova. Teda vrazy typu manul, iling i dikttor, ktor u ani
nepociujeme ako cudzie. Nov vraz sa vak ahko udomcni aj pod vplyvom
toho, e prina in vu kultrneho pozadia. Povedzme tak (tak?) matrix.
Zodpovedajcich domcich vrazov je dos: matrica, matka, matica. Na
psychosocilnom pozad populrnych audiovizulnych sri sa vak matrix z
jazyka ned vymaza, take keby ho niekto niekde v tomto kontexte nasilu
nahrdzal domcim vrazom, vyvolal by iba nedorozumenie. To sa vak
nestva.
Naproti tomu sa stva opak e toti niekto ifru nedeifruje, lebo ju
nerozpozn ako tak, a doslovizmus ho potom zavedie do zvozu. Tak Marin
Grupa v psme venovanom Allenovi Ginsbergovi (Devn, 11/6. 2006) cituje z
New York Times charakteristiku majster bsnik btnickej genercie. Tm
majstrom vak iba mechanicky preber americk master, o je v tomto prpade
prdavn, nie podstatn meno, a znamen tu vzorov, urujci,
reprezentatvny osi ako generan matrix...
Ako slov smradn

Nae strany dnes zvolvaj kongresy, len aby sa vyhli zjazdu, ktor pokladaj
za skompromitovan z ias predvarench zjazdov Strany s vekm S. Alebo aj
aby boli slovglitinovo in, kee za vekou mlkou je kongres aj parlamentom,
aj zjazdom poda toho, i sa mysl intitcia alebo akcia. Pritom ani nie tak
dvno bol pre politick strany zauvan zjazd, km kongres bol vyhraden
medzinrodnm zjazdom.
Ete vmi zosmradol vodca (nehovoriac o fhrerovi, ktor sa u ani v
nemine ned poui inak ne hanlivo). A tak maj tty, no najm strany
svojich ldrov, lebo oznai ldrov za vodcov by bolo nactiutrhastvom. Tob
v rodnej nemine. Odvodeniny od tohto podstatnho mena vak nezosmradli ani
tam, kde sa tak isto ako u ns hovor o vedcich osobnostiach i princpoch. O
vodcovskom princpe vak iba v svislosti s totalitou.
Smradnutie prebieha rozlinm tempom. Zjazdy zosmradli zo da na de
(poda ma neprvom a zbytone, v radikalistickom oiali). Vodca a niektor

jeho odvodeniny zosmradli tak isto zo da na de, s pdom faistickej totality.
Kvzisocialistick totalita sa ich vak iastone drala alej, dbajc iba, aby
neevokovala zhody s faistickou. Zato tie vchodn sa vodcovskho princpu
drali (a stle dria) bez takchto odliovacch vhrad.
Naproti tomu propaganda, ktor m za sebou podstatne dlh ivot, smradla
primerane tomu pomalie. Na svet ju priviedol ppe Gregor XV. ustanovenm
intitcie Congregatio de propaganda fide u roku 1622, ktor predstavovala
osi ako Pouenie z krzovho reformanho vvoja. Propaganda bola v tejto
vvinovej fze ete iba slovesnm tvarom, asom sa vak osamostatnila a ila
alej u v podobe podstatnho mena. Nespjala sa vak vo vedom s nijakmi
konotanmi znamienkami, na rozdiel od drastickch termnov ako inkvizcia i
trpn prvo (ndhern to eufemizmus). A dr. Goebbels ju vyniesol do iary
reflektorov, na o jej demokratick svet vyplil biag, take od 30-tych rokov
minulho storoia smrd. Smrd vak iba v demokratickom svete, km ten
socialistick sa jej dral a do svojho pdu. Ktovie, i podnes nepreva v
KDR s kladnou konotciou...
Naproti tomu reklama, jej rodn sestra a jeden z najmocnejch motorov
ekonomiky, bez ktorho by kapitalizmus asi nepreil, nesmrd podnes. Aspo
nie veobecne. Kritikom kapitalizmu, enviromentalistom at. samozrejme ako
klama u smrd, ale veobecne sa na u svet dva skr so zhovievavm
pohdanm a s vedomm, e najinnejia reklama je t, o ktorej netume, e je
reklamou, aby sme parafrzovali Sigmunda Freuda. S touto jej verziou sa vak
stretme skr vo sfre politiky a ekonomickej manipulcie, plnej zkrut a
klepcov, km ben ivot moderuje t priama vekohub, dotierav,
vreskav.

Surovec me by u masochistky peen-varen, a pritom neprestane by
surovcom inak by tam u nebol peen-varen. Ke z miesta inu ujde,
zanech po sebe mtve ticho km iv ticho sa nevyskytuje v nijakch
situcich. Ani ke spadne pendlk. Ani ke sa roznon na rozdiel od
rozodnievania, ke sa vade rozhost hluk a pendlky si mu pada, koko
chc, nik si ich nevimne.
Na zaiatku sme spomnali potomstvo. Aj s tou genealgiou je to na povenie.
Kad mme svojich predkov. Preo sa vak hanbi, e sme ich zadkovia? Len
prudrii pripme to eufemistick potomstvo, ktor znejasuje a zahmuje
bezprostredn a konkrtnu generan postupnos v prospech hromadnho
mimau. Sem sa natska analogick dvojica prednosti zadnosti. To druh
jazyk, na rozdiel od skutonosti, nepozn, hoci aktualizcia si ho prisvojila.
Prinajmenom Jana Jurov to u urobila v preklade Calvinovho
Nejestvujceho rytiera, ako inak ne v svislosti s vnadami a ako inak ne
enskmi, lebo musk v patriarchlnom jazyku nejestvuj.

Aj bez takchto vnadnch i genealogickch asocici m vak pred plno
antonymnch dvojc, kde sa nprotivok vyparil. Zubri sce poznaj k predkusu
zkus, to je vak skr vnimka. Spravidla nprotivok nejestvuje, a pokia
jestvuje, znamen zva osi in, ne by sme akali. Jestvuj popredn umelci
i vedci, no t ostatn nie s pozadn. A aj t popredn s ete inak popredn, lebo
veda vychytench profesi, kde sa toto spojenie aplikuje, je vina takch, kde
sa neaplikuje napr. sotvakto by pouil spojenie popredn hajzelbabka
(genderbojovnky by tu mohli postulova hajzeldedka). No ani popredn
upratovaka i predavaka... Slovom, poprednos je exkluzvna. Za
socializmu bvali samozrejme aj popredn zvrai alebo majstri kelne, to vak
divok kapitalizmus zmietol zo stola a ani akokovek zhumanizovan to asi
neprivedie k novmu rozkvetu. Bolo by to proti jeho prrode.
Vrme sa vak k naim dvojiciam, ktor mu fungova aj naopak mme
predben opatrenie, ale ni zben, a mme zclonu, ale zas nie predclonu,
predizbu, ale nie zizbu, zkopy, ale nie predkopy, predpoklad, ale nie
zpoklad, predpotopn, ale nie zpotopn (a ke si Albert Marenin uvzal, e
vyjadr prve toto, uchlil sa k postpotopnosti). Takto meme pokraova do
aleluja predsudok, predstih at. A zrazu naabme na dvojice, ktor maj
kad len svoj obsah, ale neznamenaj opak toho druhho. Preddavok aj
zvdavok vyjadruj to ist, predstiera a zastiera, predloka a zloka si
ij kad svojm ivotom, nie s vak antonym. Potom sa v tom, lovee,
vyznaj.
Neven itatestvo, tu je vha, nech sa pi odvi, bude z vs ven
itatestvo. A ak vs tto moja produkcia tvrdo usp, bute radi mkko ete
nik nespal, hoci na mkkom sa sp celkom dobre, najm ke ste namkko.
Niet vak dkazu, e by mkkohlavci spvali lepie ne tvrdohlavci, no napriek
neexistencii mkkohlavcov je ben, e niekomu mkne mozog.
Pri kadom toku sa had, kto je za zodpovedn. Nikdy sa nehad, kto je za
nezodpovedn, hoci k nezodpovednosti sa hocikto ochotne prihlsi.
Vyhlasujem, e za tento nezodpovedn tok na vau integritu beriem na seba
pln zodpovednos, hoci mi pri tom behaj po chrbte teplomriavky.
3/2008
Z esko-slovenskho rozhrania
Ako sa urbnna slovenina usiluje rozhojni svoj repertor z pokladu obecnej
etiny, tvor jeden z priebench motvov celch kladov. Aj to, ako v tomto
vleku preber jej pavzby a pamylienky (tak tento slovn smog charakterizuje
Vladimr Just v Slovnku floskl). Napr. ke Ivana Jachymov v referte z
kafkologickej konferencie takmer nevie ust vzruenie... (Regina, 3/9. 2007).
Zaznameniahodnou vnimkou je, ke slovenina v tomto vleku ujde od
pecifickho slovenskho vrazu, ktorm etina nedisponuje, ktor je vak
silnej. Sarkozy nepriiel na stretnutie podnapit, ale iba zadchan, hlsilo
slovensk spravodajstvo 14/8. 2007. Dycha etina nepozn, preto bvaj

esk portovci iba udchan alebo zadchan, km slovensk by mohli by
udychan i zadychan, keby sa o nich nereferovalo vo vleku etiny.
Vznamovo ide samozrejme o to ist, oznaenia sa konvencionalizuj,
priebojnosou si vak tieto ekvivalenty rovn nie s, slovensk je avnatej a
etina by po om pokojne mohla chapn, keby prejavovala takto sklony.
Na esko-slovenskom rozhran vak vldne protismern tendencia. etina po
naich avnatostiach nechniape, lebo s nimi ani vemi neprde do styku, km
slovenina po eskch no, aj kde nhodou m plnohodnotn ekvivalent sta,
e sa jej nevid dos mestsk, a u u ns nelet.
Rozpor vznik u pri strete jazykovedcov s touto vrstvou. etina m okrem
spisovnho zkladu a vemonch hovorovch, slangovch i nreovch
vrstiev aj pecifick variant obecnej etiny, ktor stoj kdesi medzi a
predstavuje vrstvu, bez ktorej by modern esk literatra nemala t tvr, ktor
m. A ona si ju aj pestuje, mazn sa s ou, priom v tom u viny
jazykovedcov nara prevane na akceptciu a pozitvnu interpretciu, take
plod neustle alie novotvary, podporujc irok jazykov hravos, opret o
svojsk humor. Je to tak u desaroia. Aj preto by som to rd demontroval nie
na novom kaze, ale na starom prklade vznamonosnej hry s oscilciou na
rozhran. Miroslav Plzk ete v asoch, ke sa venoval objavnmu a ptavmu
populariztorstvu vo svete erotiky a dynamiky dvojc, a nie reklame
sexstimulanci, vyslovil takto postreh (citovan po pamti): Takhle se zachov
sprvnej chlap. Ne sprvn chlap, ale sprvnej chlap, protoe to u je docela
jin kafe.
T slovotvorn sila je stle iv a produktvna. Ke sa z drie stalo maka, o
chvu bol na svete rozkon nemakaenko, a tak to ide dokola. No km etina
si svoju obecn etinu adoptovala a integrovala, urobila ju plnohodnotnou
sasou modernej literatry, strcovia sloveniny si na jej panenstvo prevane
tak potrpia, e hodne vbojov tm smerom degraduj na slangov i
subtandardn. Predkladaj pritom varianty, ktor sa vznamovo sce sasti
alebo aj celkom kryj, zato sa vak bij so tylistickm zafarbenm. Odkazova
na pase, kde som to demontroval, nem vznam, je to jedna z naich
priebench tm odkem na jedin star prklad, ke sa za neorganick a
nesystmov vyhadzov natskalo ako ekvivalent bezfarebn vyhodenie, hoci aj
u ns meme da (dosta) kopaky (Romboid . 5/2006).
Ako naa rozhlasov jazykov porada v tomto aen proti hovorovosti
nlepkou slangovosti i subtandardnosti vytrvva, nech dosved zopr
prkladov, napospol z februra 2008.
Snaha niektorch pouvateov sloveniny zjednoduova dvojslovn
pomenovania je vemi ast. Napr. slovo mimovldka je zo spojenia
mimovldna organizcia, fek zo spojenia fetujca osoba. Nedvno sme
zaznamenali, e spojenie resuscitan oddelenie sa vol resuscitaka. Toto
slovo sa vnma ako slovo lekrskeho slangu. Slangov s aj mimovldka a
fek. Takto slov by sa nemali pouva vo verejnch reovch prejavoch.

Mne sa vid, e ni z toho nie je slangov, iba hovorov. Slangom sa odjakiva
chpalo osi, o pouva iba ist socilna vrstva i skupina, ba zave tomu in
skupiny ani nerozumej. Vetkm uvedenm slovm vak rozumie kad
priemerne vzdelan lovk, a aj pouvaj sa celkom veobecne, socilne
nepecificky. Akurt e by kedysi neboli patrili do salnnej konverzcie, lene
t vyhasla spolu s krinolnami a aj v novozbohatlckych salnoch je dnes in
hovori, ako nm zobk narstol, ba zave aj o riadny kus vulgrnejie. Meme
to napospol chpa ako prejav tendencie k tvorbe ohosi, o sa raz me zlia do
svislho systmu obecnej sloveniny, aj ke istotne nie pod takm oznaenm,
lebo obecn znamen v slovenine fakt osi in ne v etine a pouvam to tu
isto obrazne.
Mimochodom, prve resuscitaka sa organicky zaleuje do radu substantv
rozlinch tylistickch polh od hovorovej po bezprznakov, sta si prileni
podstatn men zbjaka, zabjaka, klopaka, hojdaka, obvaka,
naberaka, lyovaka, uvaka, sthaka, ale aj prznakov operaka,
ordinaka, makaka, nakladaka i braka.
***
Predstavenie je vyskladan z epizd... Novotvar vyskladan nie je ben slovo.
Mme na to sloveso sklada a k nemu posklada... Muzikl o sv. Frantikovi
teda nie je vyskladan, ale poskladan...
Svt pravda, lene to akiste vie aj autor kritizovanho novotvaru. Sm novotvar
vak nie je individulnym letom, vva sa pod vplyvom ozvltovacch snh v
analgii k slovesm typu vytapetova, vybja...
Inde sa odpora kopec problmov nahrdza ich hbou i hromadou. S to v
danom zmysle tak isto expresva, take nvrh nhrady m logiku. Ignoruje vak
snahu o aktualizciu a ozvltnenie akoby sa tie dva starie vrazy ako
expresvum u ochali, take treba osi nov. To nie je polemika, skr pokus
vysvetli tendenciu.
***
Anglicizmus single oznaila porada v svise s prezidentom Sarkozym za
makaronizmus, za ktor ale ako nhradu ponka sm. Single vak m presne
definovan vznam socilneho stavu, ke dotyn i dotyn ije v
samostatnej domcnosti. S nikm ju teda nezdiea, to vak neznamen, e by
nemali partnera, ibae nebvaj spolu. Ani ako manelia, ani na hromdke. To
sa predsa oznaenm sm ned vystihn. Kdesi okrajovo sa veci skr bli n
star mldenec i star dievka, keby tomu neprotireili in rozdiely. Jednak e
star dievka je patriarchalistick biag, o single nie je, a jednak si single
spsob ivota mete zvoli aj po rozvode, a to o naich domcich vrazoch
neplat. Po rozvode sa starm mldencom u nestanete.
Tento anglicizmus je teda aj v slovenine funkn a nenahraditen, oznauje
nov socilny kaz. Na rozdiel od zbytonch anglicizmov sa tento teda
zauval ako internacionalizmus, pouvan v celej euroatlantickej civilizcii,
prvom.

***
Slovo umil bolo donedvna sasou nho TV programu. umil je esk
slovo a jeho slovensk ekvivalenty s zza, nazza, ktor s utvoren od slovies
zza, nazza, obkukva. Ich vznam je obyajne nedovolene, potajomky
alebo aj zvedavo hadie, a kee mme slovensk slovo, preo by sme mali
dva prednos cudziemu. Take zza, nazza, obkukva i obsmda.
Nikdy by som sa neprihovral za prijatie umila do rodiny poctivch
slovenskch slov, lebo je (na rozdiel od slovesa umie) utvoren spsobom,
ak slovenina nepozn. Napriek tomu sa obvam, e ho z nej, pri vetkej
neorganinosti, pre vhu zotrvanosti u nik nevygumuje. Ide skr o to
zdvodnenie. Navrhovan slovensk ekvivalenty (ku ktorm by som ete pridal
vytriea oi) pokrvaj toti iba as vznamu. Druh as tvor tupo, bez
zujmu pozera, civie. Prve k tomuto vznamu sa vak dnes vzahuje
prevan as umilstva. K nemu sa vzahuje aj hovorov esk novotvar
umbedna (nemecky Glotzkiste) pre televzor.
***
K akceptcii obecnej vrstvy jazyka patr zrejme vedomie jeho stability,
odolnosti systmu voi neorganickm cudzorodm vplyvom. Prijmanie
nesystmovch vrazov typu umil o prlinej stabilizcii slovenskho
povedomia nesved. Lene mnoh jazyky vo fze svojho kontituovania
postupovali rovnako neorganicky, berc si z cudzch kultr, o sa integrova
dalo i nedalo, a napriek tomu to spene integrovali. Tak ako sa rutina v ase
modernizcie Ruska za Petra Vekho naplno otvrala nemeckm, holandskm
i franczskym prvkom a spene ich vleovala do systmu, aj ke boli
nesystmov.
Zd sa, e pokia nie je existenne ohrozen nrod, preberanie cudzch prvkov
integritu jazyka neohrozuje. Slovenina bola (spolu s nrodom) za ias
maarizcie ivotne ohrozen, kee sa jej cudzie oktrojovalo. Pokia si vak z
cudzieho vyber sama, asi ju to ivotne neohrozuje, i ke vber zave
prekvapuje a udivuje. Zrejme to potrebuje alebo m prinajmenom pocit, e to
potrebuje. Z tohto hadiska mi alergick reakcie najm na vpoiky z etiny
(systmovo zva kongenilne a ahko integrovaten) pripadaj prepiate.
Pritom v danej fze aj pochopiten. Ani etina nebvala vdy tak
stabilizovan a sebavedom, ako je dnes, a proces jej sebauplatovania a
stabilizcie nele ani tak dvno v minulosti. Ete v ase obrodzovania bola voi
nemeckmu ivlu rovnakou popolukou, reou slok a paholkov, ako
slovenina za ias Apponyiho zkonov voi maarine. J. K. Tyl zakladal
konverzan etinu a Josef Jungmann (1773-1847) a jeho genercia prekvali
re vednho da na nstroj schopn filozofickej a umeleckej reflexie sveta i
vlastnej sebareflexie v 19. storo. Samozrejme to nemohlo prebehn bez
aktvnej slovotvorby, z ktorej sa tisce vrazov ujali a nikomu u nezde na um,
e vznikli ako umelina i doslovn prevod z neminy, potiny, rutiny alebo
balknskych slovanskch jazykov (dejepis, hvezdre, ltka, nerast, ozvena). Po

storo vbrusu tu zrazu stoj jeden z bohato diferencovanch slovanskch
jazykov.
Istee, aj tento vvin sprevdzali excesy purizmu, ale bez toho to zrejme nejde.
***
Slovenina zanala so svojou obrodou sce len o trochu neskorie, no jej vvin
brzdil tvrd maarizan tlak, take skuton rozvoj mohol fakticky nasta a
po roku 1918. A ani po om mu tza politickho eskoslovenskho nroda
neprospievala, take obranrsky purizmus mal ovea irie dvody existencie,
ne mal pri kontituovan etiny za obrodeneckho hnutia. Na rozdiel od
etiny nezpasil toti o tern proti celkom odline stavanej nemine, ale proti
jazyku kontitune kongenilnemu, ktor symbize a osmze prakticky nekladie
prekky.
Obranrsky slovensk purizmus je teda historicky pochopiten a aj oprvnen.
Vo svojej rdzej podobe dnes v slovenskej jazykovede u nehr lohu. Otzka
je len, i jeho zvyky plnia dnes t ochrann funkciu, ktorej potreba ho zrodila.
Prve v tom sa zrejme nzory rozchdzaj, a to je aj predmetom tejto polemiky.
Poda ma je slovenina dnes dostatone rozvinut a aj dos stabilizovan
jazyk, take na slobodn rozvoj nepotrebuje konzervatvne alergick reakcie,
skr impulzy na rozvoj urbnnych zloiek svojho slovnho i skladobnho
pokladu. Mm dojem, e spolonos si to uvedomuje a uplatuje ovea
dynamickejie ne jej jazykov strcovia. Z toho potom vvin, ke psy tekaj,
a karavna si ide alej po svojom.
To ns vracia k tze citovanej v prvej asti: Takto slov by sa nemali pouva
vo verejnch reovch prejavoch. Natska sa otzka, o vlastne je a o nie je
verejn reov prejav. Predovetkm je nm beletria a popularizcia?
***
Spisovate Duan Duek patr u k strednej genercii a na rozdiel od tej mladej
neholduje excesom ani vulgarizmom, hoci vie by vemi presn v citlivom opise
aj chlostivch situci. Z jeho przy Zima na ruky, ktorej pvabn slovensk
as sa odohrva do znanej miery medzi pieanskmi chalanmi, som si
povypisoval niekoko zvratov a spojen, ak urite nepatria do verejnho
prejavu, aj ke zaruene patria do modernej beletrie.
Struhne mu facku. Lo-plo, ty pako. Znmky, ktor mu Matej potiahol
alebo lohol, alebo majzol. Mainkver. To bola aha.
Takto, alebo ete hovorovejie, vyzer jazykovo prevan as dnenej
slovenskej mestskej przy. Ale ani titulky v tlai (vbec nie iba bulvrnej) sa
bez tohto farbistho expresvneho slovnka nezaobdu. Chc predsa aha.
Prklady: Zlodeji vybielili galriu (Sme, 12/02. 2008). Za prebodnutie tetcom
nepjde do basy (Pravda, 13/02. 2008). To vetko je predsa verejn prejav. Ak
vak je, kde potom le hranica medzi verejnm a nie verejnm, kam tak osi
nepatr? Obvam sa, e by sme sa tu ako dohodli. Hovorovos sa aj u ns
derie zo vetkch kr, a poda ma je tu plne na mieste.

S tu alie prznan postrehy od susedov. esk verejn prejav spravidla
aplikuje nielen dvku bonmotov, aby si poslucha zskal, ale aj znan vrstvy
obecnej etiny, aby hovoriaceho prezentoval v polohe som predsa jeden z
vs. (Nie je to sce pravda, ale dobre sa to pova.) Raksky verejn prejav, no
neraz aj novinrska, dramatick i literrna spisba, infiltruje zasa spisovn
neminu celkom bene intarziami raktiny, alebo le aj cel v nej. O
anglitine i ameritine ani nehovoriac. Sta pripomen neformlnos, s akou
sa v anglosaskom svete familiarizuj vo verejnej sfre krstn men Bill
Clinton, Bob Kennedy, Tony Blair, Jack London... Vieme si predstavi, e by
sa v rozhlase i televzii hovorilo o Robovi Ficovi? Populrny je dos, a predsa
by sa nm tu jazyk zhil.
Slovom, u ns, a to nielen v poiadavkch kldozorcov, ale zave aj v relnej
praxi zviera Slovkovi pred mikrofnom i pred kamerou krk neviditen
stojat golier. Relna podoba jeho sloveniny bva sce neraz komisn a
kancelrska, ale aj to je iba rub snahy o spisovnos, resp. opak toho, ako nm
zobk narstol.
Napokon cel as tu propagujem uvonenos, hovorovos, horlm za
potencilnu obecn sloveninu. Ale m toto moje horlenie formu, za ak
horl? Aj ono je zajatcom toho, proti omu horl. Tak halt sme, a jazykov
poradne, ktiky a okienka ns iba utvrdzuj, aby sme tak ostali. Prax sa o to
vak vemi nestar a akokovek sa tu do nej sstavne navam, v tomto jej
drukujem.
4/2008
Doslovizmy, doslovizmy
Madame Annette sa usmiala zaujmavmi stami (Daniil Charms: Vetko
naopak v preklade Jna trassera). Rusk vchodisko, interesnyj, pochdza z
cudzieho zkladu, a ke z neho zamierime sp k nmu interesantn, poctime
ahulink rozdiel. Interesantn ena nie je iba zaujmav, sznie tu aj
praliv. Nepraliv, bezvrazn ena neme by interesantn, hoci
zaujmav zato by me. Slovom, v interesantnosti cti erotick podtn, ktor
zaujmavosti chba a prve tu vytvra doslovn preklad deficit. Ako to
preloi, aby deficit nevznikal, je samozrejme in vec. Mono na to treba s
vekoryso, od lesa, odkloni sa od litery...
Podobne ke tame, e erstv absolventka... nem jasn predstavu o budcej
karire (Film.sk, . 4 2/2008, s. 12), osi ns zaraz. Vntorn neslad pramen
z toho, e v romnskych jazykoch m karira sce aj prznakov vznam ako u
ns spen (alebo drav, bezohadn) postup na ivotnej drhe, ktor naplno
vystpi z odvodeniny karierizmus ale aj vznam bezprznakov v zmysle
ivotnej drhy bez ohadu na spenos. Vzhadom na ivotn fzu mohlo v
citovanom spojen s iba o tento druh vznam. osi z bezprznakovho,
axiologicky neutrlneho zmyslu sa u ns v svislosti s karirou zachovalo iba v

diplomatickom slovnku, ke sa hovor o karirnom diplomatovi (teda
profesionlovi, nie politickom nominantovi).
***
Ak v tchto prpadoch ide o jemn odtienky, v tch alch o hrub
neporozumenie. Pre nzko letiace lietadlo z Nvratu Bernhardta Schlinka v
preklade Ladislava imona nie je charakteristick, e let nzko, ale e hbkovo
to. Teda e sa spust z vky, vykon pri zemi svoje dielo a znova sa vznesie.
(Pre tieto vzdun dravce sa za vojny ujala prezvka kotlri, lebo ich
obbenm cieom bvali rune.)
Podobne ke Michal Bartko vo Falovateoch peaz Andrho Gida hovor o
decentralizanej sile, kontext ho okrikuje, e ide o silu odstrediv, kee
cudzoslovn decentralizciu pozn slovenina iba v administratve, km vo
fyzike plat domci vraz.
Ke minister Lavrov tvrdil, e v svislosti s Gruznskom treba prija rieenia
(Slovensko, spravodajstvo, 6/6. 2006), ide o jasn rusizmus, lebo v slovenine
sa prijmaj rozhodnutia alebo uznesenia. Pritom rusk reenie znamen aj
slovensk rieenie, ibae toto rieenie je proces, nie jednorazov akt, o ak v
diplomatickej rei ide. Take problmy sa sce daj riei a zave aj vyriei (ba
dokonca poriei), ale to trv, km prija rieenie (teda rozhodnutie i
uznesenie) predstavuje jednu rozhodujcu chvu v takomto procese.
Posk doslovizmy s u ns na dennom poriadku, i u opakovane spomnan
alebo erstv. V publicistike zva pochdzaj z dielne Zuzany Kohtkovej,
stlej spravodajkyne vo Varave, ktor sa v potine u tak zabvala, e prestva
rozliova. Tak sme sa op dozvedeli, e dlh roky zastvali kov
stanovisk v tte agenti (Slovensko, 1/4. 2007), hoci stanovisko je abstraktum,
km t agenti zastvali vemi konkrtne posty (viac Romboid . 10/2004).
Dozvedeli sme sa vak aj novinku, e to je al... dvod... detrukcie
poskch... tajnch sluieb, hoci ono to nie je dvod, ale dkaz (posky dowd).
(Vmena koa poas cvalu, Mosty . 4/2007).
A najnovie sme sa v Prehade zahraninej tlae dopouli aj o priorite poskej
vonkajej politiky... (Slovensko, 9/1. 2008). Je to vec konvencie, ako si o
nazveme, napokon, keby sa namiesto zahraninej politiky zauval aj u ns
nzov vonkajia politika, bolo by vetko v poriadku (maj ho predsa Nemci,
maj ho Angliania, a opak, vntorn politiku, mme aj my). Lene u ns
vntorn politiku aj prslun Ministerstvo vntra sce mme, no Ministerstvo
vonkajka nemme. A ke je raz tak, naim to repektova.
Umeleck literatra tu vak tie nezaostva (viac Romboid . 4/2006). Moja
nmaha vyla na mrnos, tvrd jedna z postv Mrkovho achu v
slovenskom preklade. Tvrd to preto, lebo po posky sa to povie na marne, po
slovensky samozrejme nazmar.
Rozkon je, ke prekladate vynjde novuiky nov reliu. Tak sme sa z
Prehadu zahraninej tlae (8/1. 2008) na okraj volieb v Gruznsku dozvedeli
pikantriu, e volebn pozorovatelia sedeli v retaurcii a pili ierne vno.

Okolo vna sa v slovenine vin bohat girlandy citovo podfarbench variantov
(vnko, vneko, vnisko), e by nm ich aj bohatie jazyky mohli zvidie, ale
ierne vno je neznma fajta. Poznme biele aj erven, ale ierne?
Ke si uveden vrok vezmeme pod lupu, objavme na om aj aliu chybu
krsy, a to vid. o by na tom u bolo, keby si pozorovatelia zaskoili do
retaurcie na pohr vnka. Lene oni si ta zrejme nezaskoili oni tam,
namiesto aby sa venovali svojmu poslaniu, zrejme vysedvali a popjali! Vid
tak plne men vhu vpovede.
Ustlen zvraty, vzby a ich deformcie

Ukrajinsk spisovate Jurij Dod-Mychajlyk napsal kedysi populrny frontov
romn Sm vojak v poli... Je to doslovn prevod prslovia Odin v pole ne voin,
ktor Vek rusko-slovensk slovnk preklad ako jeden vojak nevyhr bitku
(vstinej by asi bol aktualizovan slovosled jeden vojak bitku nevyhr,
prpadne von a zoveobecnen variant sm v boji nezavi). Sovietsky autor
vak vo vyptom bojovom entuziazme s tm vrazom rezigncie polemizuje
nzvom Odin v pole voin, ie v boji zavi, aj ke si sm. A nech sa u na
literrnu hodnotu toho agitanho plagtu v krikavom dobrodrunom podan
dvame akokovek, titul mal rozhodne razanciu, vih a vntorn nboj. Ni z
toho sa do mechanickho, doslovistickho prevodu Rueny Jamrichovej
nedostalo. Naopak, vyznieva melancholicky, nie polemicky, lebo niet s m
polemizova.
Zaujmav efekty vznikn pri preklade anglickch prdavnch mien, pre nainca
tvarovo nerozoznatench od tch podstatnch. Pred rokmi slvil v naich
kinch spechy svojsk austrlsky dobrodrun film Krokodl Dundee.
Protagonistom vak nebol krokodl, le krokodlobijca, a Austrlania to z nzvu
vedeli jednoznane odta nejde o podstatn meno, ale o prdavn, teda
krokodlov. Nzvy filmov, knh a pod. sa, prirodzene, nemusia verne
preklada, zave sa pre nov prostredie volia nov, tu vak nelo o takto vobu,
le o mechanick preklad na zklade gramatickej dezinterpretcie.
Konzumizmus v slovnku
Jazyk nezrdza iba hovoriaceho, ale aj dobu. T naa akoby si chcela vybera zo
irokej ponuky ivota iba hrozienka, a i skr to, o za ne poklad. Zbystrite ui
na modertorsk floskuly v rozhlasoch a televzich (vbec nie iba
skromnch), a zistte, e napr. Beethovenova x-t symfnia pod taktovkou
nejakej veliiny je pln lahdka. Galerista vyhlsi, e nerob vstavu iba pre
ben publikum, ale aj pre fajnmekrov. V rozhlasovom Zrkadlen z 9/2. 2008
ste sa mohli dopou, e nron filmy s menu rozhadenho gurmna.
Umenie a kulinrstvo si samozrejme nemusia by cudzie, o tom by vedel
rozprva Verdi, keby il, ako si vak predstavi, e by nejak Eduard
Hanslick bol jeho opery vo svojich analzach oznail za lahdky, nech by ho
akokovek boli zaujali. A ra McDonaldov a hypermarketov, orientovanch na

masov spotrebu, zarauje aj umenie medzi spotrebn tovar, zmazvajc
rozdiel medzi jedinenosou vtvoru a predvarenosou vrobku zbavnho
priemyslu. Existencia irokho spolonho psma to rozhranie nespochybuje, a
konzumistick slovnk v reflexii umenia odhauje pisateov ako deti svojej
doby.
Piaty pd vokatv
etina, t sa m. Vokatv je pre u plnohodnotn gramatick tvar, oslovenia
doktore, kapitne, admirle jej v prekladoch z angloameritiny i romnskych
jazykov, kde sa naa raksko-uhorsk i nemeck zdvorilostn formulka pn-
pani pri oznaen profesi alebo socilneho postavenia nepouva, dokonale
slia. Naproti tomu nae doktor, kapitn, admirl vyznieva ako oslovenie
arbavo a akopdne, k omu sa pridva krobenos, ktorej v originli niet.
Pritom je sama konvencia zachovvania pvodnej formuly spochybniten,
cudzie oslovenie sa predsa d dokonale nahradi domcim pn doktor at.,
arbavos je pre a oslovenie vplynulo do nho spsobu vyjadrovania. Napriek
tomu sa v prekladoch zva uprednostuje formulka originlu, ako keby
nhrada domcou konvenciou text pripravovala o kus atmosfry, neprimerane
ho prenala k nm inak si ten kaz neviem vysvetli. Leda ak pohodlnosou
i ahostajnosou.
Na druhej strane sa rezdu vokatvu v slovenine zachovali Alfonz Zauner ich
vo svojej pravopisnej prruke aj explicitne vymenva: lovee, chlape,
Hospodine, kmotre, vagre, ote, bratku, synku, priateu, pane, majstre.
Zjavne cti, e maj ndych familirnosti i archaizmu. Hovorov slovenina
pozn aj alie, najm vo sfre nadvok, my sa vak pristavme pri tom
poslednom, majstre. Netka sa toti kadho majstra intalatr i zmonk sa
mus uspokoji s oslovenm pn majster, km majstre je vyhraden umelcom a
najrznejm guru. Prileuje sa tm k rodine statusovch oznaen typu ena-
spisovateka, km ena-upratovaka sa v jazyku vyskytuje o to menej, o o
vmi sa vyskytuje v ivote (viac v Romboide . 8/2005).
Nie je ekvivalent ako ekvivalent

Daniel Hevier si v Tajnom ivote slov zauvaoval o ekvivalente ekvivalentu.
Sksme aj my postavme si veda seba tvoricu nepriate, enemy, vrag,
Feind. Znamenaj to ist, nemaj vak rovnak pecifick vhu. Slovensk a
anglick variant s utvoren analogicky, cez zpor (aj ke v tom anglickom sa
musme uchli a k jeho latinskm koreom, ak sa toho chceme doptra). Ne-
priate, teda nie priate. Vznam sa skonvencionalizoval, no ke si spojenie
aktualizujeme, musme uzna nie priate by ex definitione ete nemusel by
nepriateom. Naproti tomu rusk vrag nepriatestvom priam sla, vrag je viac
ako nie priate, a o nemeckom Feind plat to ist. Nie s to zporov
nprotivky, antonym etymologicky navzjom spt, ale originly od seba
nezvisl. Dve samostatn skutonosti.

Slovenina je jazyk hunctsky... a nelogick
Such sla toho nahovoria a-a, mokr zaryto mlia. Such praktik vdy vie,
ako na to, mokrho treba prebali. Such humor je spt s Anglickom. Kde m
domov ten mokr, neviem, aj ke zkladom humoru je vo vchodiskovej
latinine ava ie vlhkos, o sa prenieslo aj do anglitiny. Mokr je po
anglicky slopanica a mokroje delo (mokr zleitos) pre rusk podsvetie
vrada. Pravda, nie kad, iba noom. Vrah (alebo f) bva spravidla
netostn, km tostn nebva nik, a kto by nm u stoj o stoj chcel by,
mus sa uspokoji s tostivosou. Aj prefkancov beh po svete a-a, hoci
prefka sa nikoho ned. Ete tak prefikn (prefuckn?), ale to sme u
inde. Mono som tu imbeciln, ale beciln urite nie.
Zato by som rd bol duchapln, nie duchaprzdny. Oboje sa d, hoci to druh
je aktualizcia ad hoc. Ke zdchnete (aj to vzdialene svis s duchom),
prejavte tm duchaprtomnos, no duchom neprtomn neznamen opak.
ivot me by strastipln, ale strastiprzdny u ani s aktualizciou. Aspo
nie jazykovo. Mono sa cez to chbajce antonymum prejavuje utajen mdros
jazyka, ktor vie o nirvnach svoje? Naproti tomu i budete i v svroch i
nesvroch, vyjde to najedno. Nevyjde vak najedno, i bojujete proti nevrom
alebo vrom, lebo vry nejestvuj. i vak nesvry alebo nevry, vimli ste
si, e mlokedy chodia po svete v jednotnom sle? Ako keby jeden nesvr alebo
nevr nestail. Ale aj v tom je asi mdros jazyka. Mono je nesmierna alebo
aj nezmern (oboje znamen zhruba to ist, aj ke kad vyrast z inho
korea), ale smern ani zmern by neme, lebo to prv smeruje inam, a to
druh u celkom nikam.
Ke si rad chce doda autority, nepovie ke, ale kee. A tak v kadej cele na
bratislavskom krajzku (i v justiku) visel za vojny vzensk poriadok, do
ktorho bola vlepen vstraha: Kee tto kniku pokodte, budete potrestan.
Kee som ju vak nepokodil, potrestan som nebol. Aspo disciplinrne nie.
5/2008
Ke preklad vrastie do domcej literatry
Raz darmo, preklad je tvar, ktor aprirne rta so stratami, ako hutne zhrnuje
taliansky bonmot traduttore, tradittore. Vetko sa do novej jazykovej verzie
prenies ned. Nielene s truktry oboch jazykov nato prli rozdielne, ale aj
vlastn jazykov materil sa vemone prekrva a kri, namiesto aby sa kryl.
Ete aj preklad z etiny do sloveniny vzhadom na truktrne zhody tradine
najahia loha nevyhnutne trp nesladom nrodnej mentality a spsobu
dikcie, o sa nsledne premieta do jazyka v psanej podobe. Preto itate mus
by van u za to, ke z prekladu netr originl a ke sa v om
nepotkname o preapy. e vak tame preklad, teda osi, o sa aktom

prekladu sce stva sasou domcej literatry, ale bolo do nej presaden
odinakia, tohto pocitu sa d zbavi len vzcne. Aj to skr vtedy, ke ns strhne
autorsk sila textu, nie jeho nov jazykov at.
A predsa aj tu lovek zave zaije sviatok, ke m pocit neprekladu, ale
originlu. Tak sviatok som zail pri rozhlasovej podobe poviedok Guy de
Maupassanta zo zbierky Silnejie ako smr v preklade Antona Vantucha a v
podan Alfrda Swana (Rdio Devn, 10-14/3. 2008, nahrvka z r. 2006)).
Hem sa zvratmi typu: Ale deom predsa len rilo... oe tam porbate?...
Zbohom ostvajte... Heno ide...I Textom dominuje susedsk tn. asto sa
onik, poletuj oslovenia ako svko, zako...
Protivnci takho transferu by tento prstup mohli zhodi protichodnm
bednrovskm bonmotom o lordovi, ktor si polo cylinder na podiiar.
Bednrov bonmot vak zjavne smeruje proti vntrotextovm absurdnm
spojeniam, postavenm na protikladnosti nesmeratench jazykovch vrstiev v
tom istom texte. Take za vahu stoja skr podmienky, kedy me takto prenos
produktvne vznikn. Poda vetkho je zkladom zhoda ivotnch reli.
Maupassantove poviedky Silnejie ako smr sa napospol odohrvaj na vidieku
i v malomeste, vnimone na predmest. To je topos podrobne zmapovan
naou literrnou klasikou aj o do reli, aj o do jazyka, i ke v rozlinch
tylistickch polohch od grotesky cez satiru a po realistick kresbu. ivotn
tl a mentalita tchto prostred sa vo vtedajom Franczsku a sdobom
Uhorsku zrejme a tak nelili, a prve to vytvorilo podmienky na organick
jazykov prenos takho typu, ak nm svojm prekladom poskytol Anton
Vantuch, ke vytvoril autentick slovensk nprotivok, rovnajci sa zitkovo
originlu.
Modern asy vystriedali dlhodob stabilitu socilnych vzahov a s nimi
spojench mentalt dynamikou rchlych zmien a vvinovou diferenciciou v
rozlinch astiach sveta, take dnes nielen udstvo ako celok, ale aj sama
Eurpa ij v rozlinch historickch asoch, z oho plyn odlin mentalitn
parametre. Preklad dnenho franczskeho romnu do dnenej sloveniny by sa
teda na niekdajie pocitov zhody nemohol spoahn, Vantuchov prstup by
nemohol prinies tak autentick vsledok. Cudzie, neznme relie aj mentalita
by ns stle upozorovali, e sa pohybujeme vo svete prekladu.
Lene to je iba pol pravdy. Druh polovica hovor, e prpadn zhody
prekladate jednoducho zhod zo stola, i u z neznalosti, povrchnosti alebo
ahostajnosti. Niekedy sa obidva prstupy dokonca stretn. Roku 2003 vyla u
ns kniha nskeho emigranta Dai Sijieho Balzac a mal nska krajrka, kde
autor vykresuje podoby a absurdity kultrnej revolcie na nskom vidieku.
Ten mentalitou aj jazykom dos pripomna mentalitu aj vrazivo Slovenska
pdesiatych rokov, a hladk preklad Bety Pankovej avnato a plnokrvne
zakoreuje text do dobovej vidieckej sloveniny, ako ju diktuje prostredie
originlu. Tm pripomna Vantuchove postupy.

Literrne dielo vak nekoren iba v jazykovch, ale i v socilnych parametroch
prostred, a Sijie, okrem inho, tematizuje aj nske zdrustevovacie praktiky,
ktor maj v niekdajom tbore tzv. udovch demokraci, svoje nprotivky,
jazykov arzenl, floskuly: kontingenty, kulakov, malch a strednch
ronkov, vyvlastovanie at. Tento arzenl, ktorm naa literatra
pdesiatych rokov oplva, akoby pre prekladateku nejestvoval, a tak napr.
namiesto expresvnych kontingentov i ich eufemizmu v podobe povinnch
dodvok njdeme citovo neutrlne kvty, z ktorch vbec neraz hrzou
zdrustevovacieho kladiva a so sdobou slovenskou literatrou nemaj styn
bod. Podobne ako ho nemohli ma so sdobou francztinou, v ktorej je romn
napsan, lebo Franczsko nim podobnm neprelo. Tak sa slovensk verzia
odtha od domceho kontextu a napriek inak priliehavmu jazykovmu atu
strca vu a chu doby.
Vu a chu doby njdeme aj v stom, plastickom preklade prz Vasilija
ukina Slnko, starec a dieva z pera Marty Lesnej, ktor evokuje svet drobnch
udkov sovietskeho relsocu v pohade zdola. Na prieben anachronizmy,
ktor by narali atmosfru, tu nenaabme, nato je zhoda naich
udovodemokratickch reli so sovietskymi prli v povedom. Zato na
tradinejch ruskch relich sa aj tento preklad zave pomykne. Tak v
poviedke Grika Malugin je protagonistom dedinsk chalan, ktor si pri
spontnnej zchrannej akcii zlom nohu. V nemocnici navtvi hrdinu da
novinrka, aby o om osi napsala, vo svojej nesksenosti mu vak kladie
otzky ako z kdrovho formulra. Grika, ktor sa poka hra viza, si ju
dober a odpovie tie formulrovo: Slobodn, ete nesden. Lene ete
nesden nezodpoved naej formulrovej schme. U ns sa tto rubrika vypa
ako bezhonn, beztrestn, netrestan. Tm sa vtip pase vypar. Oproti
prekladu nskeho romnu tu vak nejde o prieben prehreok, ale jednotliv
pomyknutie.
Na rozdiel od Otakara Konka, ktor vrazn eurpsku reliu z ias nacizmu a
druhej svetovej vojny, idoboevizmus, priam nabit antisemitizmom
a xenofbiou, nahradil v preklade romnu Kurta Vonneguta ml. Matka noc
idokomunizmom, s ktorm sa Slovk nikdy nestretol a ktor ostva
ninehovoriacim umelm kontruktom.
Takto akopdne kontrukty plod spravidla samozneisovanie
stavebnicovm princpom angloameritiny, v duchu ktorej sa nae ihrisko men
na hraciu plochu (playground), boh na bohatho loveka, z vodnatch
oblast s zrazu oblasti bohat na vodu a z rybnatch vd sa stane more
bohat na ryby (pozri Romboid . 8/2005). Rovnakou cestou v podan Zuzany
Belkovej Robinzon obval na zvierat bohat ostrov, namiesto aby obval
ostrov zverinat, o sce v slovnku nenjdeme, ale utvoren je presne v duchu
systmovej slovotvorby a bolo u aj takto pouit (Devn, Literrny zpisnk,
13/2. 2008).

Inokedy sa mechanick prenos stane nechcenm eufemizmom. Tak
Steinbeckovo Ovocie hnevu Zuzana Belkov charakterizuje ako otrasn sgu o
rodine, ktor za hospodrskej depresie stratila domov (Literrny zpisnk, 27/2.
2008). Depresiou sa v angloameritine oznauje nielen naa depresia, ale aj
hospodrska krza, no naopak to neplat, iba ak v dnenom slovglitinovom ze.
Je to zjavn zmkovanie, zahovanie katastrofy, ktor aj v USA za jej trvania
oznaovali ako krzu, km ju neoliberlni eufemiztori netransformovali na
depresiu.
Slovglitina sa premieta aj do takho jednoduchho zvratu ako vyjadrenie
priblinosti. O chlapcoch, ktor vedeli v trnstich alebo ptnstich rokoch
doji... ako dospel,... , hovor William Faulkner v prze Augustov svetlo,
preklad Jn Vilikovsk. Sta si ta dosadi trnstich-ptnstich, aby vystpila
akopdnos mechanickho prenosu, s ktorm sa v prekladoch z anglo-
ameritiny stretme dennodenne. Najbizarnejie je, ke sa obe slovky od seba
vzdialia. Bolo tam desa alebo ptns ud pre Angloameriana neznamen, e
ich tam bolo desa alebo ptns (a ni medzi tm), ale, naopak, e ich tam bolo
osi medzi i okolo. Slovenina m pre t nepresnos presn nstroj desa-
ptns. Anglick forma m na mysli to ist ibae jej mechanick prenos do
sloveniny u neznamen to ist.
Podobn mechanick prenos njdeme vo vroku o vojenskej kampani
(Slovensko, sprvy, 24/6. 2007), kde doslovizmus oraz astejie imputuje
slovenine osi, o sa v nej oznauje inak. Kampa bvala odjakiva repn,
predvolebn, propagan, reklamn a pod., slovom, lo vdy o koncentrovan a
asovo obmedzen akciu, obiansku, vrobn i politick. Pod vplyvom
anglitiny sa vak kampa zaala rozirova aj na rozsiahlejie vojensk akcie,
kde u ns vdy bolo zauvan trochu knin aenie. Pod vplyvom
angloamerickej kampane, ktor zaha i vojensk oblas, sa kampa ri do tejto
oblasti aj u ns. Pre zaujmavos hodno spomen, e relsocialistick ptydepe
zas rozrilo aenie aj do rozbojovanho civilnho ivota, kde sa viedlo aenie
napr. proti ideovm chylkm...
Toho istho pvodu je aj nae sstavn a ven vstpi (anglicky enter), z
ktorho si utiahol ete dvno pred slovglitinovou zplavou Alexander Matuka,
ke podotkol, e u ns postavy zsadne musia vstpi, nesta im vojs. Najm
v historickch romnoch sa to hem floskulami typu Vstpte, vicomte, kde je to
vzhadom na obradnos vyjadrovania zrejme na mieste. Vstupuje sa vak skoro
sstavne aj v sasnej literatre, pvodnej i prekladovej, lebo keby si niekto iba
tak voiel, asi si to nik ani nevimne.
Slovenina je jazyk vmyseln, hunctsky... a nelogick

e sa obloha zatiahne a zamra, rozpr sa alebo sa dokonca zadad, s tm sa
stretol u kad. Naproti tomu sa obloha nikdy neodtiahne, nepretiahne a ani
neodmra, neodpr sa a ani sa neoddad, a ke sa zase zatiahne, nepridad
sa.

V kadej triede sa njde nanihodnk, ale nanieohodnk nikdy, hoci tak by
priiel na zavolanie, km nanihodnk ani na predvolanie, a to nezveliujem,
ale ani nezmaliujem. Npady si ukladte do zsuvky, aby ste si ich
nezaantroili (nezapatroili), lebo odantroi i odpatroi sa vm ich u
nepodar, darmo budete hada br aj v predsuvke. Mte pri tom pln vonos,
km nevonos k vm iba sem-tam zavta a po nevonctvo sa muste vypravi
a do Tretieho sveta, kde je relnych nevonkov stle a-a, km nai nevonci
s formlne pln vonci. Ke akopdne upadnete do rozpakov, hate z
nich o najskr ahkopdne vypadn a umdri sa, hoci uhlpi sa je
fakticky ahie, aj ke sa to jazykovo ete nikomu nepodarilo. ahko si aj
niekoho uzlte (nie od slova uzol), km udobri si ho je u fuka. Podobne ako
je ahko rozptli sa (alebo da sa rozptli i da niekoho rozptli), km
sptli sa je vylen, rozptyovanie je jednosmern a zave aj konen proces.
No km k tomu djde, velikto vm urob zo ivota peklo, nik sa vak nikdy
nevyhra, e vm zo ivota urob nebo. Ke u to peklo mte, spravidla sa dte
rozvies ke sa vak potom dte zasa zvies, tak u pozor, aby zo zvodu nebol
al rozvod. To rozhodne nie je predsudok, hoci aspo jazykovo by by mohol.
Pri dobrej vli by mohol by aj odsudok, posudok i prsudok, v iadnom
prpade vak zsudok. Za sdok u no. Zd sa vak, e pln slama sa minula,
przdnu mlti nehodno a nechcem ani by ohaduprzdny, take sa patr to
jazykov zlodrustvo bez obinkov uzavrie.
1/2006
Paradox vedomie bohatstva a prunosti sloveniny najvmi aktivizuje, ke
ich prekladate vo vleku cudzieho jazyka nech bokom, a namiesto toho
skopruje predlohu. Takto sa Jane Cvikovej natisol do prekladu poiera idov
(Kafka, . 14/2004, str. 44), zjavne inpirovan nemeckm Judenfresser, v
nemine organicky odvodenm od Menschenfresser (udort).
U tento reazec ukazuje, e logickej by tu bol idort, keby n udov
antisemitizmus nebol dvno splodil expresvnejieho idobijcu (o v slovenine
nestoj osamotene, spomeme len rozprvkovch drakobijcov i
nerozprvkovch mafiobijcov).
Pritom ten poiera v zmysle zarytho prenasledovatea nie je slovenine cudz
pouili ho takto Heko, Min aj mnoh al, a to nie v prekladoch. Ibae
kad nrod vyjadruje cez jazyk aj svoje fbie, a tak vrazy typu idobijca,
idk (a k tomu echn, nemr, neger a pod.) tvoria pecifikum nepouiten
v kontextoch, kde fbia nie je emone, a nsledne aj jazykovo, zakotven.
Potom ostane u iba univerzlne pouiten sprost (blb)......, kam sa d
dosadi ktokovek.
Jozef Repko v rozhlasovom psme o Trianonskej zmluve a ceste k nej (Prezret
ovocie spupnosti, Rdio Slovensko, 29/11.2005) pripomna Apponyiho poves
poieraa Nemaarov. Nieeby tu nefungovali fbie bolo a je ich a-a.

Uhorsko z konca 19. a zaiatku 20. storoia nimi prekypovalo, ako ukazuj v
naom priestore agresvne butatty i Tt nem ember (a proti nim obrann
nlepky typu maarn, hazafk). Obdobn expresva vldli aj na ostatnch
uhorskch nrodnch rozhraniach, nemohli vak jazykovo i inak ne v
nrodne pecifickej podobe. Obiansky sfarben xenofbia je asi contradictio in
se, a tak pre poieraa Nemaarov (teda vetkch nrodnch hnut bez
rozdielu) asi ako hada prslun spolon expresvum i nadvku.
Ak pre poieraa Nemaarov autor psma sotva mohol siahnu po omsi
pecificky zakotvenejom, jeho tvrdenie, e lenovia mierovej delegcie
priniesli do Trianonu na rokovanie "vye 4000 strn tzv. memorov... spolu s
mnostvom protestnch not...", vyrast z hlubokho nedorozumnn. Kto by sa
na takej konferencii zapodieval memormi (teda psomne i inak
zaznamenanmi osobnmi pamami), a odkia by ich delegcia aj toko
vypriadla? Tu vak nelo o memore, takzvan i netakzvan, ale o dokumenty,
oznaovan v diplomatickom styku ako aide-mmoire, teda zpisy i zznamy,
psomn zhrnutia toho, o bolo prerokovan alebo u sformulovan. Aby
dodatone nik nemohol namieta, e to bolo inak.
Take aide-mmoire le kdesi v susedstve memoranda, km do memorov
m aleko. Mohlo by pripomen aj debilnek ibae ten je uren nato, aby
sme nezabudli my, km aide-mmoire je poistka, aby nezabudli i nezaali
prekrca in.
***
To ns vak vracia do ias, ke diplomatickou linguou frankou bola
francztina, a tie s dvno pre. Dnes sloveninu a slovglitina, a za to
meme plati ete vemi dlho. Rozhodne dlhie ne desa rokov, na ktor
odhadol louisiansky farmr nsledky huriknu Katrina (BBC, 12/9.2005). To nie
je nhodn pomyknutie poda BBC zo 14/3.2005 aj na za protitchajvansk
zkon bude plati.
Ten kalk vyrast z ohosi, o pouva i naa frazeolgia, ibae v inej podobe
aj nainec sa vie zastrja: to mi draho zaplat, ak nepouije benejie to a
vyjde draho. Nik vak nepovie, e za to bude plati, ale e na to doplat.
Nepovie, ak nie je prve pohren do anglitiny...
Takchto pohrench vak stle pribda. Napr. prezident Bush sa poda
washingtonskej spravodajkyne Rdia Slovensko (27/12.2005) pre podozrenie z
cenzurovania mdi stretol s dvoma americkmi hlavnmi editormi. Editor je
pre nae ucho vydavate, v novej verzii aj vydavatesk pracovnk i redaktor
edcie no angloamerick hlavn editor vbec nie je editor, ale fredaktor.
Zatia. Ako sa vak nepomykn, ke nae asopisy namiesto vodnka oraz
astejie prinaj editorialy?
Zave stoja prspevky z angloamerickho prostredia v tieni slovglitiny takmer
ako celok. Inteligentn lnok Eriky Strapkovej, tudentky urnalistiky,
venovan ernoskej aktivistke (ena, ktor zmenila svet Mosty, . 24/2005),
sa zana takto:

"Tak postavte sa?" doadoval sa vodi autobusu. "Ak nie, budem vs musie
necha zatkn." "Tak to urobte," odvetila... krajrka.
Ke sa niekto po slovensky domha, aby jemu i niekomu inmu ktosi uvonil
miesto, m na vber viac monost, ale sotvaktor povedie smerom k postavi
sa, hoci sa ned poveda, e by to bolo samo osebe nenleit. Nie je tu vak
zauvan. Najm ke vs nevyzva vsta spolucestujci, teda niekto v
rovnakom obianskom postaven, ale radn osoba, o nm hne pripomenie
formulku-prkaz: Obalovan, vstate!
"Obalovan" ernoka vak belochovi, ktor pristpil, sedadlo neuvon, je to
sas jej obianskeho protestu, a tak ju vodi bude musie necha zatkn
(asi let arrest). Anglitina (ale aj etina) prenechva nechvaniu v priestor
ne slovenina, kde vystupuje zreten diferencicia ke u ns niekoho
nechme zatkn, znamen to iba, e sme proti tomu ni nepodnikli. Ak vak
na zatknutie sami dme podnet, potom prslun osobu zatkn dme, nie iba
nechme. Pod tlakom etiny nie slovglitiny sa vak tto vznamov
diferencicia oraz vmi stiera.
Najklasickej prklad slovglicizmu vak ponka tret doslovizmus: Tak to
urobte (najskr then do so). Slov aktivistky znamenaj, e prijma hoden
rukavicu, znie z nich vzdor a vzva. Ako by asi reagovala, keby myslela po
slovensky? Zrejme tak ma dajte (so zamlanm zatkn), alebo nieo v tom
duchu. Variantov by sa nalo viac, doslovizmus je vak najhor z nich. ia, aj
najfrekventovanej, a zaleka nie iba v tomto texte.
Ale je to u raz tak, e driteka rna so slovglitinou vstva, so slovglitinou
lha, a ostatn genercie sa ostoes usiluj dra krok.
***
Nielen slovglitina nm vak mti vodu. Jliusovi Rybkovi sa do prekladu
Dennkov Michaila Privina (Devn, 12/05. 2005) vkradol doslovizmus oslovuj
ho ty, o nainca hne zaraz v slovenine si predsa tykme (potykme),
prpadne vykme, a ani Privina nemohlo okolie takto koene oslovova ty.
Teda v rutine mohlo, ale v slovenine?
artovnejia je sprva ruskej spravodajkyne (Slovensko, 18/12.2005), e
neofaisti "preli po Moskve so symbolom napomnajcim nacistick symbol".
Po slovensky ten symbol istotne nik nenapomnal, ani vice versa, on iba osi
zmerne pripomnal...
Zaujmav s posuny spsoben kladmi nemeckej predpony miss-, ktor nem
ni spolon ani so slenami, ani s krovnami krsy, ale obracia zmysel slov do
protismeru. Rob z nich pejoratvum, ktor sa vak spravidla ned bez ujmy na
zdrav rozloi na prvoinitele. Take ak kancelr Schrder poda rdiournlu
(Slovensko, 18/06.2005) uvaoval o cestch, ako "zmeni zl pomer lenov v
Bezpenostnej rade OSN" (Missverhltnis), autor prspevku ns zavdza na
scestie. Nejde toti o zl pomer (o by znamenalo napt vzahy, ktorch je tam
samozrejme dos, alebo osi z tohoto sdka), ale o nepomer v rozloen sl.

To je posun vemi zreten a sved o jazykovej nekompetencii i aspo
nepozornosti. Posuny vak bvaj aj subtlnejie a a mikroskop odhal za nimi
zradu. Tak v eseji Richarda Friedenthala: Goethe a Napoleon si Goethe vmenu
politickch str v dennku skomentoval, aspo poda prekladu: Star divadlo
s novm personlom (Devn, 19/07.2005). Najprv zaraz nov personl.
Personl divadla, teda ten drobn, prevdzkov, politick zemetrasenia predsa
nezasahuj. Potom loveku svitne nejde o divadlo ako intitciu, ale ako
predstavenie, "kus", inscenciu, ie ani o vmenu personlu, le o nov
obsadenie, vmenu protagonistov. Goethe si tu iba potvrdzuje star pravdu, e
po kadom zvrate i prevrate sa znovu dostane na program to ist divadlo hry o
moc (drma, komdia, tragikomdia, fraka, slovom "kus"), ibae v novom
obsaden.
My si k tomu meme doda, e sprvu sa do novho sboru, dokonca na elo,
dostan aj tvre, ktor to svoje nie sme ako oni myslia vne. Prve preto sa
tam vak udria iba chvu potom si preobsadenie vezm na staros profci,
t, o s ako oni, ba vlastne s to oni, ibae prevtelen a preleten, s novm
slovnkom a novm imidom. Prpadne s bonusom genercie, ktor bola "vtedy"
ete primlad.
To ns vak z trasovsk jazykovch kladov presva ku kontantm kladov
politiky, a to je in parketa.
***
Prechodn koniec. Pokraovanie zaiatkom r. 2009.

Register menn
A Strana Strana
Abrahamov, Darina 70 Bondyov, Ruth 103
Akutagawa, Rinosuke 78 Boreman, Gustav 113
Allah 19, 48 Boruoviov, Eva 117
Allen, Woody 2 Branko, Pavel 87, 116
Antony, Bohdan Ihor 22 Brat, Roman 30
Apponyi, Albert Gy. 152, 162 Brecht, Bertolt 96-97, 118
Arganov, Sergej 33 Bruno, Giordano 36, 141
Artaud, Antoine 55 Bujda, Jurij 125
Atwoodov, Margaret 85 Bush, George W. 23, 33, 42, 51,
102, 128, 137, 163
Buzssy, Jn 117
B
Babuek, Jozef 117
Bacon, Francis 114 C
Bakov, Oga 102 Calvino, Italo 108, 148
Ballek, Ladislav 47 Carrre, Emmanuel 51
Banej, Maro M. 142-143 Clinton, Bill 42
Bnki, Zsuzsa 104 Copland, Douglas 120
Bardotov, Brigitte 52 Cvikov, Jana 78, 137, 162
Baricco, Alessandro 134 Czwitkovics, Tom 93
Barroso, Jos 54, 145-146
Bartko, Michal 155
Bartovic, Gustav 140 apek, Karel 71, 116
Baudelaire, Charles 67 echov, Anton P. 55, 113,
Beauvoirov, Simone de 81 128, 138-139
Beckett, Samuel 95, 104 iripov, Da 95
Bednr, Alfonz 159 omaj, Jn 76, 81, 86
Beethoven, Ludwig van 156
Belkov, Zuzana 120, 124, 139, D
160-161 Dabrowski, Dariusz 50
Bendov, Helena 74 Dangarerobga, Tsitsi 97
Beranov, Hana 39, 69 Darwin, Charles 88
Bernth, Viliam 141 Dmytryk, Edward 41
Berne, Eric 44 Dobrovoda, ubo 132
Bernhard, Thomas 94 Doctorow, Edgar L. 131
Bernires, Louis de 43, 87 Doolomansk, Michal 67
Bzikov, Margita 76 Dod-Mychajlyk, Jurij 156
Blattn, Ivan 77 Donato, Pietro di 42
Bodnrov, Jana 24 Dostojevskij, F. M. 8, 128-129
Boh (pnboh) 78, 105 Dovlatov, Sergej 15

Drbekov, Jana 48 Gaparovi, Ivan 128
Drakczy, Ladislav 38 Gates, Robert 102
Dudkov, Jana 61 Gavaldov, Anna 29
Duhanov, Oga 10 Gavalier, Peter 95
Duchkov, Sylvia 126 Gbr, Jn 114
Durasov, Marguerite 39, 55 Gejberg, Marin 117
urinov-Pavuakov,Nataa 74 Gide, Andr 155
Duek, Duan 153 Ginsberg, Allen 117, 147
Dvokov, Daniela 47 Glocko, Peter ml. 85
Godard, Jean-Luc 74
E Goebbels, Josef 148
Eco, Umberto 79, 134 Goethe, Johann W. 165
Eisner, Pavel 59 Golding, William 100
Ejzentejn, Sergej M. 137 Gomulka, Wadysaw 46
Erenburg, Ija 74 Gorkij, Maxim 24, 110
Erlend, Loe 124 Graaff, Gert de 80
Etiemble, Ren 10 Grf, Milan 23
Ezop 139 Grener, Eduard 99
Gregor, Peter 135
Gregu, Milan 138
F Gorbaov, Michail S. 129
Faulkner, William 161 Gregor XV. 148
Fedorovi, Vlado 74 Groch, Erik J. 81
Ferenk, Jn 118 Groll, Mojmr 115
Ferenuhov, Mria 120 Gruberov, Edita 61
Ferenuhov, Slavomra 135 Grupa, Marin 67, 147
Ferenuhov, Urua 6
Fico, Robert 51, 119, 142
Filan, Boris 84 H
Fitzgerald, Francis S. 78, 100 Haderer, Gerhard 42
Fombelle, Timothe de 121 Handzo, Juraj 95
Fldvri, Kornel 117 Hanslick, Eduard 156
Freud, Sigmund 148 Haek, Jaroslav 135
Friedenthal, Richard 165 Hatala, Marin 42
Havel, Vclav 36, 103
Havetta, Elo 78
G Havran, Michal 51
Galilei, Galileo 34, 35 Heko, Blahoslav 93
Gallo, Rudolf 100 Heko, Frantiek 162
Galsworthy, John 44 Hemingway, Ernest 15
Gndh, Mahtma 36 Hevier, Daniel 83, 157
Garbo, Greta 61 Hilsk, Vlasta 78
Gasienica 50
Hitchcock, Alfred 110
Gasset, Ortega y 54
Hitler, Adolf 14, 113, 135

Hlavov, Anna A. 73 Jaro, Jan 75
Hochel, Igor 98, 104, 115 Jg, Ladislav N. 74
Holk, tefan 142 Jesensk, Zora 67
Holl-Terenov, Danica 139 Jesensk, Janko 79
Holl, Jn 87, 91 Je, Ji 144
Horkov, Milada 141 Jevtuenko, Jevgenij 15, 138
Hornby, Nick 23 Jei Nazaretsk 36, 141
Hornek, Miroslav 6, 52 Jlek, Frantiek 122
Horvth, Karol D. 98, 104 Johanides, Jn 9
Hospodrov, Miroslava 121 Johns, Elton 60
Hoza, Robert 112 Joyce, James 86
Hrobo, Samo 67 Jungmann, Josef 152
Hronsk, Jozef Cger- 35 Jurov, Jana 39, 108, 148
Hudec, Duan 40 Jurovsk, Marcela 55
Hus, Jan 34, 36, 141 Just, Vladimr 3, 26, 48, 130, 149
Husk, Gustv 9, 36, 81
Husrov, Zuzana 145
Hussein, Saddm 9
K
Huxley, Aldous 69 Kaala, Jn 30
Kafka, Franz 129, 139, 149
Kahanov, Mercy 145
Ch Kko, Martin 55
Chajjm, Omar 89 Kapitov, Daniela 78, 100, 117
Chalupka, Samo 44, 64 Karadordevi, Aleksandar 50
Chapuis, Philippe 51 Karva, Peter 20
Charms, Daniil 28, 29, 154 Kasanick, Denisa 61
Chron 59 Katz, Daniel 106
Chevallier, Gabriel 93 Kennedy, John F. 51
Chmel, Karol 86, 104 Kerekes, Peter 47
Chrobkov-Repar,Stanislava 86 Kerry, John 33
Chytilov, Vra 106 Khabensky, Konstantin 64
Khrushtschov, Nikita S. 50
I Kinekov, Dagmar 104
Irving, John 145 Kingsley, Martin 60
Kipling, Rudyard 57
Kishon, Efraim 45, 98, 124
J Klaka, Jozef 101
Jackanin, Ivan 22 Kobza, MUDr. 141
Jachymov, Ivana 24, 27, 149 Koanov, Mria 97
Jamrichov, Ruena 156 Koestler, Arthur 51, 57
Jank, Pavol 14
Kohtkov, Zuzana 64, 155
Jankov, Oga 93
Kollr, Jozef 115
Janovic, Tom 2 Koprda, Jaroslav 142
Jaremkov, Mariana 80, 99

Koptk, Milo 24 Marenin, Albert 149
Konek, Otakar 12, 87-92, 134, Marivaux, Pierre de 70
160 Markovi, Milan 124
Koelov, Soa 76, 82 Marthy-oltsov, Elena 74
Krkov, Dorota 26 Marplov, slena 59
Kratochvil, Ji 108 Maruiak, Jozef 72, 125
Kraus, Karl 64 Masr, Ivan 7, 60
Krmer, Walter 131 Masaryk, Tom G. 36
Krika, Teodor 15 Matuka, Alexander 79
Krnov, Viera 113 Maupassant, Guy de 159
Krusanov, Pavel 27 McEwan, Ian 81
Kryl, Karel 108 Meiar, Vladimr 130
Krylov, Ivan A. 44 Medvedev, Jaurs 112
Kubica, Marin 142 Menshov, Vladimir 64
Kubiov, Heda 104 Mickman, Ale 113
Kubrick, Stanley 42 Miga, Juraj 146
Kuczok, Wojciech 109 Mihl, Jn 24, 67, 109
Kudlika, Emil 14 Michalovi, Peter 49
Kulk, Juraj 9, 22 Miklo, Ivan 142
Kupkov, Ivana 15, 28, 138 Mills, Juan 30
Miller, Henry 108
L Minrikov, Mariana 109
Lacinov, uba 143 Mitana, Duan 8, 10
Lafontaine, Jean 44 Moore, Michael 134
Lasica, Milan 6, 70, 109 Morales, Evo 121
Lavrk, Silvester 115 Moravetz, Levente 71
Lavrov, Sergej 155 Mrek, Sawomir 155
Legtov, Kvta 27 Muratovov, Kira 61
Lesn, Marta 160 Munro-Saki, Hector H. 85
Levinson, Barry 70 Murn, Gustv 23, 115
Lev, Ji 87, 90-91 Mussolini, Benito 141
Litvinenko, Aleksandr 102, 109
London, Jack 87-92 N
ubimov, Jurij P. 39 Neumann, Stanislav K. 36
Lukyanenko, Sergej 64 Nothombov, Amlie 120
Lysenko, Trofim D. 112
O
M Obrtil, Karel J. 110
Macbeth 123 Opatern, Branislav 93
Makhmalbaf, Mohsen 51 Orten, Ji 77
Maliti-Fraov, Eva 117, 137 Orwell, George 32, 81, 133
Mandetam, Osip 39 Ostrovskij, Alexandr N. 31, 33

Ouednk, Patrik 109 Reidov, Gayla 139
Reiselov, Eva 8
P Repa, Marin 145
Palko, Vladimr 36 Repov-Hankov 145
Pamuk, Orhan 134 Repov, Martina 110
Pankov, Beta 11, 12, 159 Repko, Jozef 124, 162
Pral, Vladimr 46 Richter, Karel 51
Prnick, Stanislav 69 Rothschild, Nathan 138
Passia, Radoslav 72 Rfus, Milan 120
Pastirk, Oleg 2, 76 Ruppeldtov, Alexandra 120
Pauliak, Ervn 21 Rusko, Pavol 25
Peter Vek 152 Rusko, Vlado 72
Petrk, Boris 77 Ruttkayov, Ivica 77
Pilt, Pontsk 37, 113, 141 Rybk, Jlius 164
Pinter, Harold 47 Rybansk, Michal 24
Piovariov, Eva 133
Pirandello, Luigi 3, 80 S
Piko, Raso 30 Sabolov-Brini, Dagmar 134
Pius XI. 141 Sadurovov, Nina 137
Plzk, Miroslav 102, 150 Sahraa 51
Pokojn, Margita 98 Sarkozy, Nicolas 149, 151
Polgar, Alfred 2 Saroyan, William 85
Pollock, Jackson 121 Satinsk, Jlius 6, 22, 70, 109
Pol Pot 146 Scribner, Charles 78, 100
Poroshina, Maria 64 Seidl, Ulrich 42, 43
Porubjakov, Zuzana 104 Schiller, Friedrich 123
Poteyenko, Yuri 64 Schlink, Bernhardt 155
Pril, barn 71 Schnitzler, Arthur 65
Privin, Michail M. 164 Schooland, Ken 93
Prochzkov, Petra 98 Schrder, Gerhard 164
Puk, Jozef 118 Schutz, Peter 36
Putin, Vladimir 56, 142 Sijie, Dai 11, 159
Puzo, Mario 102 Slnsk, Rudolf 141
Sloboda, Rudolf 77
R Slota, Jn 130
Raek, Daniel 80 Smikov, Katarna 79
Radikov, Jordan 98, 104, 115 Snopek, Martin 76
Rankov, Pavol 111 Skrates 141
Rat, Maurice 10 Solan, Peter 33
Rausov, Anna 12 Solenicyn, Alexandr I. 9
Rzusov-Martkov, Mria 129 Spencer, Herbert 89
Reagan, Ronald 42 Stalin, Iosif V. 112
Stasiuk, Andrzej 72

Steinbeck, John 161 U
Straat, Zander 113 Uher, tefan 99
Strapkov, Erika 163 Uhlrov, Gabriela 29
Sturges, John 42 Ulick, udmila 133
Swan, Alfrd 159 Updike, John 121
Swift, Jonathan 93
Szmajdziski, Jerzy 23
V
Vaculk, Ludvk 116
Vajansk, Svetozr H. 74
alamov, Varlam 73 Vantuch, Anton 159
aron, Ariel 101 Vargasov, Fred 134
epka, Milo 78 Veliki, Dragan 86, 104
ebanov, Da 76 Verdi, Giuseppe 156
imeka Milan st. 133 Verne, Jules 51
imekov, Eva 133 Verzhbitzky, Victor 64
imon, Ladislav 155 Veteranyi, Aglaja 78
ikov, Anna 76 Viewegh, Michal 26
imiov, Paulna 54 Vichta, Tibor 33
klovskij, Viktor B. 22 Vilikovsk, Jn 161
kovierov, Barbora 43 Vilikovsk, Pavel 92, 119-121
lachta, tefan 95, 100 Vinci, Leonardo da 80, 114
tefankov, Mria 134 Vizr, Damian 27
tepita, Jn 137 Vojtekov, Miriam 38
trasser, Jn 29, 154 Vonnegut jr., Kurt 12, 160
uang Zhua 51
ukin, Vasilij 160
vejk, dobr vojak 108, 116, 135
W
vihran, Ladislav 78, 100, 113 Weber, Max 77
Weidler, Ernest 46
Weiss, Pavol 76
T Welzl, Eskymo 9
Tadlnkov, Ta 113 Wenders, Wim 95
Tle, Samko 78 Werich, Jan 24, 29, 74, 96
Timko, tefan 113
Tolstoy, Lev N. 50
Travolta, John 86
Z
Zahradnk, Osvald 58-59
Trefn, ubo 126
Trevor, William 119 Zauner, Alfonz 95, 157
Trofimov, Sergei 64 Zelizk, Jozef 124
Turan, Andy (Andrijan) 142, 94 Zola, Emil 121
Tyl, Josef K. 152
Tytykalov, Slvka 47
Tyunina, Galina 64 ilinanov, Viera 51
itansk, Lucia 8

Register vecn a nzvov
Strana Strana
A antisemitizmus 12, 14, 54, 160
A seka dobrotu! 34 Antoine pracuje 51
accountant 39 antonymia 71, 122, 131-132,
adekvtny 103 145, 149, 157-158
adjutant 47 aquapark aqualand 129
administrcia administratva 143 architektra 87
adopcia 77 rijsk arinsky rijec 112
adresova oslovi 145 Armagedon na Grbe 77
Afganistn 98 Armn 143
Afroamerian 32 art umenie 121
afterprty 60 atentt (-nik) 33, 63, 81
agrrnik farmr, laznk, Atentt, ktor sa nekonal 125
ronk, ponohospodr 10 atraktvny lukratvny 30, 31
aha ha 29 Augustov svetlo 161
Akcia v severnom Atlantiku autenticita 27, 29, 51, 58, 91, 94,
41 140
ako jak 67 autobusenka 136
ako ne 80 autorita radn miesto 134-135,
Ako sa udia hraj 44 158
aktualizcia 151, 157-158 aziat zijec 77
alergia 152-153
alter ego 36 B
Amerian 33, 35, 36, 142 baba 106, 116
Analza truktry hyperfikcie 145 Babelida 137
angaovanos 87 Bad Boys 40
anglicizmus 10, 37, 53, 101, 151 bad guy 36, 79-80
Anglick autka 115 bda vyetrova, zisova 73
angloameritina 13-14, 18-19, baloniak pripl, utiak 127
21, 25, 30, 33-38, 40, 42, 44-50, Balzac a mal nska
53-62, 64, 68, 86, 130, 134-5, krajrka 11, 12, 159
157, 160-161 banalita 62
ani nepijde neprde 30 bandita 35
Animlna pralivos 41 barbar 77
anticorro nerez 71, 126 basa (vzenie) 153
antiformalizmus 13 bastard(-izcia) 59, 109, 118
Baudolino 79, 134

baina 117 C
BBC 10, 11, 13, 18, 24, 29, 33, cap streli capa 99
46, 53, 54, 63, 65, 163 cr kr 112, 128, 138
benefitova 146 cavyky 117
bestseller 26 celebrita 86, 96
betlne 127 Cellular 40
Bez krvi 134 Celoplovka 42
bezdomovec 122 Cena Jna Hollho 87, 91
bezhlav hlav 145 cenzra (znmka) 54
bezva 125 cesta ako (way) 114
biblia 8, 103 Cez hranice 47
biely mu 11, 57 Cign Rm 32, 77
Biely Tesk 87-92 cirkev kostol 86
bilingvlny 38 citliv, citlivos 25
billing 39 civie 152
blato pina 28 cmar podmaslie 66
blb sprost 162 commonplace veobecn
Bloody Mary 114 miesto 60
bodyguard 28 Cool & Crazy 40
Boh mch a muchy bohov 100 cool drma 107
boh 57, 160 cunami 39
bojovnk 35
Bojovnk 14, 26, 112, 125,
141-144
bombov 114 au aute, auko 70, 127
Bony a klid 72 ech echn 77, 103, 106, 162
Borat 113 echglitina 78
Bosna-Hercegovina 145 echizmus 115-117
Bosorkine slziky 137 er na palete 115
botnk topnovnk 126 ernoch oban tmavej pleti
Bowling for Columbine 40 32, 77
brainstorming 98 esko-slovensk 15, 30, 31
brat (n brat) nainec 138 iarka 16, 94-95
Bratislavsk noviny 31, 32, 95, idlo 118
140, 142, 144 ierne vno 155-156
Bratislavsk hrad... 142 na 106, 163
bridi sa 130 ipern 117
bulvr 60 slo 46
bunky mozog 97 ta (recitova, deklamova) 39
butatt 163 majzn potiahnu, lohn 153

o mem pre vs urobi? 19 dobr 133
o nevidie 117 Dobe utajen housle 52
o prezradia archvy? 141 dobytok (nadvka) 134
o si slep? (hluch?) 32 Dominofrum 51
udo 62 Don Juan 76
umbedna 152 Don Quixote 25
umil 152 donkichotstvo 126
varga 96 dopo 125, 127
Doppler 124
doslovizmus 86-87, 92, 128-130,
D 134, 145, 147, 154-156, 161, 164
dabing 69-70, 78, 93 dospelk 127
Daewoo 48 dosta 130
Daj nm tento de 41 dovi 125, 127
Daredevil 40 dovolenka 129
darex perex 72 dovybavi 136
debilnek 163 dvod dowd, dkaz 155
decentralizan odstrediv 155 Drma za maskou 79-80, 82, 99,
definitvne 37-38 110
defyziologizcia 107 Druh pohlavie 81
dekadentn padkov, DSS-ky pustili do gat 142-143
poklesl 139 dvakrt 117
dekulakizcia 12 dycha zadchan 149-150
deliktne rafinovane, dynamika 55, 58, 62-3, 68, 72,
subtlne 145 104, 110
Dennky 164 dnsy texasky 139
depresia krza 161 dob flek, miesto, post,
depuritanizcia 106 postavenie, pozcia,
desamintovka 133 zamestnanie 30-31, 56
detabuizcia 108
detail siastka 137
detonova 63 E
developing 38 editor fredaktor 163
dikttor 147 ekvivalent 70, 114, 117, 129,
dvajc sa z okna, krava ho 133, 150, 152, 157
kopla 85, 95 Eleanor Rigby 120
divoienka 139 elita 24, 44, 48-52, 96
do (Hontu, Vrtok...) 67 emancipka 22
do toho a ni (nie je) 27 eminencia 128
Dobr rno, Vietnam 70 Endlsung 32

Energia omylu 22 FIDESZ 102
epiteton 145 figaro 47
errny 62 film kino, kinematografia 137
Eseje o umen 54 Film.sk 93, 95, 154
esperanto 30, 37 firemn znaka 18
establiment 35, 108 firhang 37, 48
Etipia 104 fikl, fikus 99, 106
etymolgia 111, 157 flek dob, miesto, post,
eufemizmus 31, 32, 81, 97, postavenie, pozcia,
107-108, 130, 148, 161 zamestnanie 30-31, 56
euroatlantick 83, 151 floskula 3, 26, 48, 102-103,
europocentrizmus 50, 83 127-128, 130, 143, 145, 156, 161
evanjelik 36 foolproof 71
excelencia 128 formalizcia 19
Exit Wounds 41 Frum 18, 126
exkluzvny 44 foslne paliv uhovodky 121
expertza 53 frankizmus 133
expresvum 107, 117-118, 151, frankofnia 34
153, 163 frza 19, 62
extenzia 111 frazeolgia 19, 163
frcn si 139
F fek 150
face-lifting 38 Frita 98
Fajky 74 frontman 60
fajnmeker 156 fuck, fucking 106-109
fakt, skutonos 9 fhrer lder vodca 147
Falovatelia peaz 155 Full Metal Jacket 42
familiarizcia 154 Fzy nadprporka Piatera 98,
farmr, laznk, ronk, 104
ponohospodr, agrrnik 10
farsk republika 103 G
fasa 67 Gallimard 10
faizmus 133, 148 Gargantua Pantagruel 108
fatva 36 genocda 143
feeling 60 get 130
Felix a Fany 115 Give Us this Day 41
feminizmus 81 globalizcia 26, 30, 32, 37, 38,
festival sviatok 146 48-52, 55, 63, 69, 82, 97
feudalizmus 113 Glorreichen Sieben, Die 42

Goethe a Napoleon 165 Hollywood Ending 40
good guy 33, 36, 79 holbok 74
gravitcia 133 homonymia 67, 71, 112, 125,
Gravitcia 117 130, 133, 138
Grika Malugin 160 Honba za pokladom templrov 40
Gruznsko 155 Hospodrske noviny 142
Guantanmo 34 hot-dog 11, 40
guerillero 35 hovori kat 9, 114-115
Guinnessova kniha rekordov 93 hovorovos 125, 127, 151, 153
gua 127 Hrdza proti Pacifiku 39
Hranica, ktor spja 72
hba hrza, kopa, kopec,
H zaha 117, 129, 151
habadej 7 hrb 32
Heks & rkas 49 hrdina (kladn, zporn) 79
hdav 145 hrdlov 28
hanba 20, 44 hrza hba, kopa, kopec,
handliar keftr 14 zaha 117, 129, 151
hantrka 118 hrz zem zahryzn do zeme 28
harcer skaut 72 hypochondria 144
Harold & Kumar Go to hypo(hipo-)terapia 144
White Castle 40
hazafk 163
hazard 39 Ch
hebrejina 103 China Daily 115, 146
Hello, Dolly 67 chlap 98
Herec 108 chorobovzdorn 71
highlight 82 Chrm i tvrz 59
hipo(hypo-)terapia 144 chrapn 71
Hitlerov hrdlorez 113 chromozm 143
ha aha 29 chyba, chybovos 103
Hadaj moju tvr 121 chytr inteligentn 6-7
Hadm Susan. Zn.: Zfalo 137
Hlas krvi 76 I
hlavaj 142 ihrisko - hracia plocha 57, 160
Hlavou proti mru 46 in 82, 151
hluch 32 in kva 94, 115, 139
hmodinka 117 inkvizcia 148
Hned pochod 112 intitucionalizcia 72, 133
Hnoj hnoj 109 intarzia 117, 154

inteligencia rozviedka 125 kecal 117
inteligentn chytr 6-7 ke inak nedte 6, 7
interpretcia 103 Ke sa ekonmia stane
intertextualita 87-92 zbavou 93
Irk 9, 25, 29, 34, 35, 36, 102 kee 158
Irn 102, 137, 142, 144 keep smiling 63
reitos 108 kino film, kinematografia 137
islm 35, 41, 53, 56 Kino/Ikon 49, 51, 61, 135
Izrael 14, 35, 56-57, 101-103, 119 kiasonka 37, 48
Kivis romanus sum 51
J Kjtsky protokol 33
ja e (si to ty) 27, 95 klaas 79
Jad Vaem 103 KDR 148
jadro 143 Klim Samgin 24, 110
jak ako 67 klip klipovitos 70
Jak propaovat do rdia kli 61, 102
sloventinu? 116 kud 117
jakiv 65 Knoflki 106
Japonsko 106 Kocrkovo 20, 37, 83
jedlniek menu 126 koka 116-117
jeden (nikdy nevie) 76 kolaborova spolupracova
jedlo 47 33-35, 37
Jei Mesi 103 Kolymsk poviedky 73
Jukos 28 komercializcia 93
komisnos 24, 62, 154
komunikcia 19, 82, 108,
K 110, 112, 127, 131
kacr 36, 141 kond 43
Kaknia 45 kongres zjazd 147
kako imate? 69-70 konotcia 31-37, 41-47,76-80, 96,
kalambr 106 105, 112, 144-145, 148
kalk 58-59, 64, 67, 77, 87, konsenzus 106
119, 128,130, 143, 163 kontingent kvta 12, 160
kampa 161 kontinuova, kontinuum 60-61
kancelrina 13, 24, 47, 48, konvencia, konvencializcia
134, 154 106, 140, 150, 157
kapitlotvorn vrstva 97 Konvoj do Murmanska 41
karira ivotn drha 154-155 konzumizmus 70, 156-157
Karkulka 117 kopa hba, hrza, kopec,
kasa sa 76 zaha 117, 129, 151

kopaky vyhadzov, padk 75, lo-plo 153
77, 127, 150 Len aby z toho nieo nebolo 15
kopec hba, hromada, kopa, lepi 8
zaha 117, 129, 151 lep udia 43, 96, 131
Kordn 61 letie 150
korektra 15 level 38
kostol cirkev 86 lder fhrer vodca 147
kotlr 155 lidi 26
kovboj 43 Liebe deine Nchste 40
Kozachka 19 Light my fire 111
krabica katua 115, 117 lingua franca 37, 38, 40, 59,
kraasy 125 69, 83, 115-116, 163
Krtky slovnk slovenskho linonr pravtko 66
jazyka 16, 21, 66, 95, 115, lo statek statok 28, 30
124, 147 Lovec policajtov 41
kraviar 43 Lnica 39
Kreme 33-37 ud, udov 8, 21, 25-26, 31-34,
krinolna 151 37, 45, 48, 52, 55, 59, 72, 96-98,
krkolomnos 143 108, 110-111, 114-118, 120, 130
Kristus v betne 42 lukratvny atraktvny 30-31, 33
krivda 129 lutern 36
Krokodl Dundee 156
Kroky, skoky, roky... a M
posledn zhasne! 81 maarizcia 152-153
keftr handliar 14 maarn 163
Kto bol plukovnk... ernek 142 Magnificent Seven, The 42
kulak 12, 160 macho 22, 123
kumtr 117 maj(-te) krsny de 120
kumulcia (vznamov) 111 maj sa majte sa 70, 120
kupec obchodnk, podnikate 138 Majk 121
kupodivu 76 majster majstre 157
kurn-opa 14 majster bsnik master, matrix
Kurvahoigutntag 107 147
kutil kutilstvo 67, 75, 116 maka 150
makarnina 60, 62, 151
L mal ponknu (prevzia)
law and order 36 platok... 32
laznk, farmr, ronk, malk vek 132
ponohospodr, agrrnik 10 malomesto 79

Malone umiera 104 mizanscna ria 74-75
mal, mal (dievatko, mlad pn 58
mesteko, rka) 79, 104 mlad mu mladk,
manul 147 mldenec 58
Mrquezovsk parazit 43 Mobil 40
masa 97, 157 Moc bezmocnch 36
maskultra 139 modeling 38
mainkver 153 modern sasn 138
matrix matrica, matka, modelova 8
matica 147 Moje meno je erven 134
Master and Commander 40 monstreproces 46
maa (hodi si mau) 106 Monsieur Ibrahim et les
matka teta 85, 96, 103, fleurs du Coran 40
116, 142-143, 147 mont strih 74-75
Matka noc 12 More, ktor mysl 80
Matrix Reloaded 40 Morsk vlk 87-92
maxi 127 Moskvich 18-19
McDonald 156 Mosty 4, 7, 15, 61, 93, 102,
mecen 22 115, 143, 155, 163
Medzi muom a enou 113 mozgov trust 98
memore aide-mmoire 163 mozog bunky 97
memorandum 163 Mj uite Ibrahim 40
menina 60, 66 mrazuvzdorn 71
menu jedlniek 126 mrda mrdn 77
Mesi Jei 103 msti sa 68
Met 70 multikulturalita 63, 83
Metafyzika trubc 120 musie 130
metonymia 144 mu 86, 98, 105
mier 101 Mui 55
miesto dob, flek, post, musk pnska (nvteva) 139
pozcia, zamestnanie 30-31, 56 Mli sa je bezpenejie 36
Milionr 113 mystifikcia 106
Miluj blneho svojho 40
Miluj ma! Prosm... 40 N
mimovldka 150 na (Haavu, Oravu,
mini 127 na predajni...) 67, 99-100, 126
Ministerstvo lsky 32 Na potku bylo slovo 103
miss... (nemeck predpona) 164 Na manduskch sopkch 125
Mit Verlust ist zu rechnen 42 Na str! 20
mting meeting 20, 39

nabai sa 124 nickname prezvka 82
nadva, nadvka 32, 59, 77 Niekto ako ty 41
105-109, 134, 157 Niet nvratu 137
nadobari 24 Night Watch 64
nmatkov 118 no a? no a o? 77
nmestnk 47 Non hliadka 64
Nankingsk incident 106 Nochnoi dozor 64
napomna pripomna 164 nomenklatra 45
nrodn ttny 146 normalizcia 44, 81
National Treasure 40 novore newspeak 26,31-33, 120
Nvrat 155 Nuda na vchode, nuda o
navrch (ma navrch) 118 vchode 61
nazmar na mrnos 155
Neboli o ni menej O
sadistick 143 o tom 26, 130
neda si za rmek 124 oban tmavej pleti
nedopatrenie 134 ernoch, Rm 32, 77
neger 162 obdra 118
Nejestvujci rytier 108, 148 obecn etina 49-150, 152, 154
Nekonen prbeh 61 obida 129
nemakaenko 150 Obratnk raka 108
Nemr 162 obsadenie (v divadle) 165
nemeck kresania 14 oceov elezn 12
nenvis, nenvidie 12, 54, 133 oddva sobi 47, 118
neofaizmus 164 oddych 129
neokapitalizmus 31-32 odmieta popiera,
neoliberalizmus 82, 97, 140, 161 vyvraca 102-103
nepoujci 32 odpove reakcia 146
nepriate 77, 157 odtui 118
nerez anticorro 70-71, 126 off-time 82
nervy drzos 139 ohovzdorn 71
nesden netrestan 160 ochorie omdlie 121
nevedie, o (robi) s rukami 29 okupcia, okupant 8, 35,
Nevhodn prbehy 85 58, 106, 108
nevidiaci 32 Oloven vesta 42
nevonk 161 omdlie ochorie 121
New York Times 147 opaova 127
newspeak, novore 26,31-33, 120 opatruj(-te) sa 69, 78
Nezabudn je zodpovednos 112 open air 60
ne ako 80, 111-112

opozitum nprotivok 131-132 pkilometrov 144
os (ra) zla 33 Penelopida 85
osada stanica 138 pepka, porka, ak 31
oslabovanie (posilovanie) perestrojka prestavba 129
koruny 68 perex darex 72
oslovi adresova 145 Petersonova fajka 74
osmza 76, 115-116, 153 Ponen a urazen 128
osoba rmskeho pvodu 32 Petit press 87, 92
ostrov wyspa 28, 30 pidgin 57-58
Osudy dobrho vojaka vejka 135 pdi sa 118
Osvienim tyridsa rokov Pik a Nik 76
od procesu o... 26 pplmeter 82
oudeb 56, 130 plavk spasite 29
oukej 65 Plavec 104
ouada 34 plebs 96
Ovocie hnevu 161 plemeno 113
plniv pero 67
P Plus 7 dn 145
padk kopaky, vyhadzov 75, pnutie 70, 75, 116
77, 127, 150 Po hlav do prdele 107
pako 153 pobonk 47
Palestna 19, 56, 101 podbit tank 21, 112
palimpsest 87 podbziv 118
pn 22, 41-49, 58-59, 89, Podfu(c)k 107
96-98, 127-128, 157 Podivuhodn dobrodrustv
Pn mch 100 Jonatna Gullibla 93
panna, panienka slena 6,28,130 podmaslie cmar 66
pansk 96 Podoba vc 41
Pr otzok pre sloveninu 136 podprivilegovan 97
parchant 118 podraden veta 142
park vetern, priemyslov 147 podstatnomenomnia 61-63
Park kultry a oddychu 129 poetizcia 105
Parlez-vous franglais? 10, 116 Pofajme, uvidme 40
prok 117 Pohad do zrkadla 124
partizn 35-36 pohadn 118
paseka 76, 118 poheovat 6
patriarchalizmus 97-98, 113, pointa point 134
132, 148, 151 poklesl padkov,
paa 66 dekadentn 139
poklika 118

pokraova 62-63, 119 Praktick prruka
poahujca okolnos 24 slovenskho pravopisu 95
Polica poslednch vydchnut 78 pravda da za pravdu 134
political correctness 31, 57, 77, 83 Pravda 95, 117-118, 153
Politik 22 prav orechov 94
ponohospodr, farmr, laznk, pravtko linonr 66
ronk, agrrnik 10 prvo zkon 130
potina 6, 28, 30 predva prodvat
pomocnk 46-47 pedvat 8, 118
Pomocnk 47 prednk 60
poniene prosm 128 predpona 104
popiera odmieta, predseda - prezident 44-45
vyvraca 102-103 preka na prekku 23
poprask 117 Prekliati lskou 67
popredn pozadn 149 Prekrsny nov svet 69
populizmus 107 prekvapenie prekvapujci
porka, pepka, ak 31 prekvapko 23, 127
Poruk 65 preplni 118, 135-136
posilovanie (oslabovanie) prepanie, zniovanie stavov 32
koruny 68 presskit 134
posklada vysklada 151 prestavba perestrojka 129
poskok 47 prevedenie 76, 117
poslovenovanie 16, 39, 74, 90, 93 prezident predseda 44-45
post dob, flek, miesto, preziera 118
pozcia, postavenie, prezieravos prozravost 26
zamestnanie 30-31, 56-57, 155 Prezret ovocie spupnosti 162
postava 79 Priateky 76
postavi k stene 32 priblinos (desa alebo ptns)
potiahnu majzn, lohn 153 161
potiera 118 Primacilny palc 94
pouenie pruka 81 primas 94
povaova si 118 prim 94
pozcia dob, flek, miesto, Primates House 94
post, postavenie, primtor 94
zamestnanie 30-31, 56-57, 155 prime-time 82
pozmeovac pozmeujci 135 primusie 130
poiera (idov a pod.) 162 Princp neistoty 145
Pozvanie 58-59 prslovka 104
Prci es! 20 prsne stroho 28
pracovisko 74 prs divn 118

prista 27 ready-mades 118
prielec 123 reality show 82
pruka pouenie 81 reakcia odpove 146
Prznaky neurzy 97-98, 100 relny socializmus, relsoc 72,
profitova 146 97, 127-128, 133, 141, 160-161
prokurtor 26, 28, 47, 57 Redaktor priate i
proletr 96 nepriate 78, 100
promo, promova 82 redundancia 58, 103-105
propaganda 12, 35, 148 rehabilitcia 141
propagova 57, 64,67, 86, 145,154 reklama 148
prosbopis 128 rekrecia 129
protestant 36, 77 relikt relikvia 93, 144
Protestantsk etika a duch relikvia relikt 93, 144
kapitalizmu 77 resuscitaka 150-151
prova 88 repekt 72
prozravost prezieravos 27 review (kritika) 54
pripl baloniak, utiak 127 Revue svetovej literatry 97
prudria 70, 148 rezidencia, rezidenn 53
Prusk nevesta 125 rezort 8, 24
Psychopolis 81 ria mizanscna 74-75
ptydepe 97, 161 rieenie rozhodnutie,
pub 11, 40 uznesenie 155
pud (vhov jednotka) 73, 125 ra (os) zla 33
puritnstvo 108 Robinzon 160
purizmus 67, 69, 126, 153 robi (to do) 85
puka 118 robi tak 84-85, 120, 164
putna 118 robot 71, 116
pyn (poprsie) 74 rod 61, 98
Rodiovstvo vo veku
R genetickch technolgi 143
rd (ma) 85 Rodinn slvnos 71
rada (rad) or 66 rohlk 118
Rdio Severn Surinam 113 ronk, farmr, laznk,
Raj hne teraz! 101 ponohospodr, agrrnik 10
Raksko-Uhorsko 34 Rm Cign 32, 77, 112
Ramallah 19, 48 Romboid 4, 42, 47, 48, 58, 70,
rasizmus 77, 83, 113-114 77-78, 82, 86, 94, 125, 130, 136,
rasovsk 118 142, 145, 150, 155, 157
rating 38 rov 26, 144
rovnak ten ist 111

rozanalyzova 136 show-trial 46
rozbiera rozobera, Sicko 134
vyzlieka 6, 28, 130 Silnejie ako smr 159
Rozhovory uteencov 96 single 151
rozko 22 Siska 70
Rozkoe opakovania 145 skatolgia 110, 141
rozkulaovanie 12 skaut harcer 72
rozmarn 47 skloovanie 99
rozostrovanie (vznamov)110-112 skre rov, et 26, 144
rozpra sa 58 skratkovitos 128
rozafn 124-125 skulinka 76
rumunsk ena (mu) 58-59 skka test 145-146
rybnat 160 skutonos, fakt 9
Rytier a jeho kr 47 slang 114, 126-127, 137, 150-151
Slvna trojka 42
slena panna, panienka 6,28, 130
kat hovori 9, 114-115 slepec, slep baba 32, 106
Slnko, starec a dieva 160
Slobodn Eurpa 8, 9,11,12,13, 18
S Slovak Telecom 38-39
sok 118 slovanstvo 8, 13, 18,22-23, 27, 29,
Sga rodu Forsytovcov 44 46, 54-57, 63, 73, 98, 100, 104,
Sm vojak v poli 156 113, 116, 144, 152-153
samovrada 77 Slovart 12, 87
sansculotte 96 slovetina 75, 149-150
satisfakcia uspokojenie, Slovenina je jazyk... 131, 136,
ukojenie, zadosuinenie, 145, 148, 157, 161
vyrovnanie, splatenie 139 Slovenina, na slovko! 60, 62,
Sadska Arbia 53 68, 70-71, 75, 82, 99, 126
Sedem statonch 42 Slovensk tt 35, 112
smantika 32, 33, 110, 112, 140 sloveso (aktvne, dynamizcia)
senzcia 53 55, 58, 62-63, 68, 72, 84, 102,
serizne vne 137 104, 110
servus servuste 70 sloveso tek od 13, 23,
session 39 48, 55, 61-3
Severn stena 86, 104 slovglitina 10, 18, 38, 54, 56, 60,
Sexulna rekontrukcia 41 63-5, 75, 78, 82, 85-86, 97-98,
sexulne aktivity, vchova 14, 106 101, 105, 113-114, 119-121,
sexy sexi 140 131, 137, 143, 145, 161, 163-164
Shape of Things, The 41

Slovnk floskul 3, 26, 48, 130, 149 statek statok, lo 28, 30
slovn smog 149 statika 55
slovosled 30, 100, 141 status 22, 40, 43-5, 52, 56,
slovpotina 64 58, 73, 96, 157
Sluha 47 steerage 88
SUK 39 stezka 118
Sme 136-137, 153 stlmi 46
smotnka 96 strda etri 118
Smrten zsah 41 Strach 98, 104, 115
sned 118 Stratgie a rozmary 70
SNP 35 stretko 127
So stratami sa pota 42-43 strik 118
sobi oddva 47, 118 stroho prsne 28
Someone like You 41 struhn facku 153
Sonderbehandlung 32 strko ujo 139
sopka vok 125 Strko Reg 139
spadol si z jahody? 32 stupovanie 18
spasi zachrni 29 subtandard 69, 150
spasite plavk 29 sasn modern 138
spiklenec 118 siastka detail 137
Spolok slovenskch skolie 118
spisovateov 14 super 67, 127
spolupracova support 38
kolaborova 33-37 Svadobn cesta 120
spravi sa 118 sveda 27
sprvnej (sprvn) chlap 150 sviatok festival 146
Sprvy z rska 119-120 Svinsk pes 106
sprost bezkrupulzny, blb, symbiza 76, 116, 153
vulgrny, hlpy 71, 75, 162 sympatia scit,
116, 118, 125 pochopenie, as 143
spsta 66, 70, 17 synonymia 81, 105, 107, 137, 145
sranda 107-108, 117
stanica osada 138
stanowisko stanovisko, ach 155
postavenie, post 30-31, 56, 155 arja 35-36
star truktra 35, 145 fredaktor editor 163
star ena starena 58 ejdrom 118
staroba 77 es postv had autora 80
star mlad 145 ibnut 76
Star zkon 14

ilen 67 teror (-izmus) 34, 63
iling 147 Teroristi sveta 76, 81, 86
in si to 139 Tesri 73
kandinvske poviedky 41 test skka 145-146
katua krabica 115, 117 Teta Poa 73
aha 153 texasky dnsy 139
ak 31 Texty a rozhovory 74
lapa 67, 70, 75, 116 Tchajwan 163
lohn majzn, potiahnu 153 tiahnu 116-117
mejd 118 tik 105
mrbuch jazyka eskho 109 timing 39
mrnc 6, 67, 76, 94 tnejder 67
or rad, rada 66 1984 133
picov 114 tkliv 117
pina blato, zem 28 tlaenica 24
tandard 98 tliacha 118
ttny nrodn 146 topnovnk botnk 126
ttny nadvldny 26, 118 Topoany 40
tB 34 Tt nem ember 163
torcova sa 77 totalita 20, 31, 124, 133, 148
4x4 41 toto nie je to, o... 29
tyridsa rokov od procesu Toyota 18
o Osvienime 26 transfer 92
utiak baloniak, pripl 127 transkripcia 48-51, 63-4
transpozcia 91
T tranzistork walkman 127
tabu 36, 108 treba, trebalo, teba 7
Tajn ivot slov 157 trning 20
taafatka 137 Trhov psycholgia 98
tam ta 111 Tri roky 138
tektonika 87 Trianon 162-163
telenovela 55, 82 trumpeta (da si do...) 118
Teleplus 19, 30, 51, 93, 100, 114 Tunisko, krajina kontrastov 57
telka 127 Turecko 143
Tento mu a tto ena 29 Turkmnsko 113
teplomriavky zimomriavky 149 tvrdohlavec
tepna ila 28 mkkohlavec 142, 149
teraz now 101 Twist 13, 63
Terezin sob 119 Tdenk rozhlas 116

U var (dosta sa do varu) 39
boh diabol 98-99 vata (slovn) 104-105
dajne vraj, vrav sa 32, 114, 134 vne serizne 137
uhliarska viera 36 vtane 118
uhovodky foslne paliv 121 vedychtivos zvedavos 80
Uhryznutie anjela 27 vekomon 128
ukkov (monstre-)proces 46 Velk slovnk sprostch slov 110
kon vkon 111 vek (great) 86
let 151 veni voni 65-6, 116
umenie art 121 Vesel pohreb 133
unisexre 57 veker 117
unit 39 vetra 65
univerbizcia 126-127 Viac astia ne rozumu 103
upaova 118 vice... 47, 73
upiera 103 vidie a do advn 23
padkov poklesl, Viedensk titulovalk 45
dekadentn 139 vies si dobre (zle) 23
uprchl 117 Vichy 33
radn miesto autorita 134-135 Vizionrov sen 117
radnii 134 Viva 144
radnkova smr 128 vlatovka 76
urka 129 vodca fhrer lder 147
urbanizcia 125, 131, 149, 153 vodotesn 71
urobi tak, urobi to, Vojna prbehov 83
uini 11, 30, 84-85 vokatv 157
USA 36, 84, 102, 130, 146 vo neby 64
ustlen zvrat 97 Volanie divoiny 87-92
ust 149 vola sa 114
Ute rchlo a aleko 134 vonoasov aktivity 129
trpn prvo 148 voni veni 65-6, 75, 116
utrum 118 vonkajia (zahranin) politika 155
zus 100 vraj dajne, vrav sa 32, 114, 134
vrav sa dajne, vraj 32, 114, 134
vrchn 118
V vrchovec vrcholec 111
V houtin 78 vsadi sa stavi sa 118
V kocke 61 vstva a lha 124
vadi 66, 117, 140 vstpi vojs 161
vajko 143 veobecn miesto
Valk na rozlku 71 commonplace 60-61

Vetky moje lsky 23 vznik (loveka) 14-15
Vtky bez krdel 87, 91
Vtipn etina 122 W
vulgarizmus 70, 77, 106, walkman tranzistork 127
116, 151, 153 Wicker Park 40
vybera (voli) 64 wyspa ostrov 28, 30
vybieli (vykradn) 153
vin 46
vydaj 47
X
vydoda 136 xenofbia 114, 160, 163
vydohodn 136
vyexpedova 136 Y
vyhadzov vyhodenie, Yamaha 18
kopaky, padk 75, 77, 127, 150 yuppie 39
vylomenina 46
vymaka 118 Z
Vmena koa poas cvalu 155 zabrni zamedzi 124
Vnosn miesto 31, 33 zaa (plaka, pra...) 55
vypli rybnk 122 zahasi zhasn 81
vyriaova si 26 zhodno 118
vysklada posklada 151 zahryzn do zeme, hrz zem 28
vsos 128 zachrni spasi 29
vstroj (t, ten?) 66 Zajatec 27
vysveko 127 zaklnacie slovo (zaklnadlo) 104
vysvetova si vadi sa 138 Zkon (prvo) a poriadok 130
vyahova von 104 zkonodarstvo 130
vtenk 118 zaha hba, hrza, kopa,
vytmavi 127 kopec 117, 129, 151
vytopi (vykri) 7 zamedzi zabrni 124
vyvdza 118 zmeno 10, 101
vyvlastovanie 12, 160 zamestnanie dob, flek,
vyvraca odmieta, miesto, post, postavenie,
popiera 102-103 pozcia 30-31, 56
vyzisti 136 Znik sloveniny na dosah 118
vyzlieka rozbiera, zaostal 32
rozobera 6, 28 zapeklit 116
vyzrie (vyzrt) 23, 118 zapsa si za ui 124
vzduchotesn 71 Zporoie 19
vzhliadnu (zhliadnu) 62 Zsnuby 10
vzmui sa 98 zstupca 47

zatka 102 zvedavos vedychtivos 80
zaujmav interesantn 31, 154 zver zviera 134
Zbyton 15 Zvonodrozdovo 93
zdeli 76 zvrhl umenie 140
zdochn (nieo) 110
zhasn zahasi 81
zhoda 65 elezn oceov 12, 13
zhral 47 ena ensk 22, 134
Zima na ruky 153 ena-spisovateka 57-59, 105
Zimbabwe 97 ena-upratovaka 58
zjazd kongres 147 ena, ktor zmenila svet 163
zlod 31 ensk 113
zl chlapk bad guy 79 idk 77, 106, 162
zmetok 117 idobijca 162
zmdrie 54 idoboevizmus
zmyseln (ne-) 140 idokomunizmus 12, 160
zniovanie stavov, prepanie 32 idovstvo 14, 103, 133
zodpoveda 96 idort 162
zrada 33-35 ila tepna 28
zrani sa 63 ivot je udo 62
Zrkadlenie 70, 86-87, 92 ivotnos doba ivota 145
zrdn 118 lt kontinent??? 83
ZSSR 18, 133 upn noviny 100-101
zfalo zfa si 53, 137

Obsah
Strana
Cena Romboidu + Poakovanie 2

vodom 4
Mosty slo
4/2003 klady bratskho jazyka 6
5/2003 Poplan sprvy 7
6/2003 Predvame, o nemme 8
8/2003 Nepriznan vrany 9
11/2003 Hovorte po slovglicky? 10
14/2003 Bez chut a vn 11
23/2003 Slovglitina a slovn zsoba 13
14/2006 Ke zvrat prelejeme do kadluba inej rei 14
24/2006 Ako velijako vznikaj udia 14
13/2007 o nastvra korektra 15
Romboid slo
4/2004 Budeme viac imnnej? 18
5/2004 o mem pre vs urobi? 19
6/2004 klady bvaj viacstupov 22
7/2004 Zave sa tlak anglitiny prejav tak drasticky 24
8/2004 Kam a me siaha imunita 26
9/2004 skalia pre sprbuznen jazyky 28
10/2004 Prax vdy predbehne teriu 30
1/2005 Spoluprca kolaborcia 33
2/2005 Anglitina lingua franca 37
3/2005 klady filmovch nzvov 39
4/2005 Socilny status slov 43
5/2005 klady potiny, etiny, rutiny a inch ...n 46
6/2005 Transkripcia elitrsky i demokraticky? 48
7/2005 BBC nielen ako ter 52
8/2005 Agresia pozcie 56
9/2005 Makarnina 60
10/2005 Zale mi tento balek do... 63
2/2006 Cho vyvoni psa 65
3/2006 Jazykov identita 69

4/2006 klady potiny, rutiny, francztiny 72
5/2006 Slovetina 75
6/2006 Ecce Eco 79
7/2006 lt kontinent??? 83
8/2006 klady jazyka intertextulne (Jack London po slovensky) 87
9/2006 O nemonch veciach mysleti, sm seba ialiti 93
10/2006 Ustlen zvrat, vzba i spojenie sa preklada ned 97
1/2007 Odmieta, popiera, vyvraca? 102
3/2007 Nevezme meno boie nadarmo! 105
4/2007 Dynamizcia slovesa a mgia slovotvorby verzus
smantick rozostrovanie 110
5/2007 Hovorm, hovor, hovor sa, hovoria mu... 114
6/2007 Pokraujme v pokraovan 119
7/2007 Toto si zapme za ui 124
8/2007 Prekladov konzervy 128
9/2007 Desamintovka tylistiky 133
10/2007 Taafatky. Taafatky? 137
1/2008 Rehabilitcia 141
2/2008 Deliktne prieniky slovglitiny 145
3/2008 Z esko-slovenskho rozhrania 149
4/2008 Doslovizmy, doslovizmy 154
5/2008 Ke preklad vrastie do domcej literatry 158
1/2006 Paradox vedomie bohatstva a prunosti sloveniny 162
Register menn 167
Register vecn a nzvov 173


Uklady Jazyka Branko PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Uklady Jazyka Branko PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Pavel Branko

klady jazyka ie slovglitina

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 2

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 3

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 4

klady bratskho jazyka

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 6

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 7

Nie je lepi ako lepi

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 8

Fakty, boe, fakty

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 9

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 10

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 11

Balzac a mal nska krajrka

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 12

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 13

Ke zvrat prelejeme do kadluba inej rei

Ako velijako vznikaj udia

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 14

o nastvra korektra zave aj v esko-slovenskch vzahoch

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 15

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 16

Budeme viac imnnej?

Kozachka Zalk Zporoie

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 18

o mem pre vs urobi?

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 19

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 20

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 21

ena ako predmet rozkoe

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 22

Teda es prekvapen v prechodnkovej i spodstatnenej podobe za es dn len z

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 23

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 24

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 25

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 26

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 27

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 28

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 29

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 30

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 31

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 32

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 33

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 34

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 35

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 36

Anglitina lingua franca

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 37

Ke potom od tzv. seriznych masmdi prejdeme k bulvru, zistme, e miera

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 38

klady filmovch nzvov

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 39

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 40

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 41

Na zver perlika, ktor poukazuje na druhotn dsledky rozoberanho kazu.

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 42

Socilny status slov

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 43

Predseda, prezident, predsednik

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 44

Pavel Branko klady jazyka ie slovglitina 45

klady potiny, rutiny, etiny a inch ...n