Veobecn poznatky o jazyku

3.1 Jazyk ako znakov systm

Jazyk systm znakov na dorozumievanie Znak osi, o stoj za in vec Jazykov znak osobitn druh znaku idelny objekt, ktor zastupuje pojem m vznamov, fonematick a slovotvorn zloku umouje odovzdva informciu nielen o faktoch, ktor podvate bezprostredne pozoruje, ale aj informciu o informcii jeho nositeom je zvuk rad artikulovanch hlsok, psan podoba jazyka je druhotnm, pomocnm prostriedkom na zachytenie zvukovho jazyka

3.2 Jazyk a myslenie

jazyk a myslenie tvoria dialektick jednotu jazyk vystupuje ako prostriedok, nstroj myslenia vedcu lohu m oblas myslenia pojmy, ku ktorm spolonos dospela abstrahovanm a zoveobecovanm, sa zachycuj, fixuj a sprostredkuj pomocou jazyka a nie naopak pri myslen sa vyuvaj jazykov prostriedky v takom zmysle, e sa operuje s pojmami, sdmi, ktor s vyjadren jazykom

3.3 Funkcie jazyka

jazyk pln rzne funkcie: 1. poznvaciu (kognitvnu) jazyk funguje v procese poznvania 2. dorozumievaciu (komunikatvnu) jazykovmi prostriedkami vyjadrujeme svoje mylienky, city a pocity; pri tejto funkcii sa uplatuj dve zloky: jazykovmi vrazmi pomenvame pojmy a cez ne objekty vyjadrujeme vzahy medzi pomenovaniami (na to slia gramatick prostriedky) 3. vrazov (expresvnu) jazykovmi prostriedkami vyjadrujeme svoj subjektvny, citov vzah k pomenovanm objektom

3.4 Vznik jazyka

vznik rei je v priamej svislosti s prcou ke lovek zaal sstavnejie pracova a pri prci nevyhnutne pouva ruky, nemohol u ruky pouva na dorozumievanie gestikulciou - na dorozumievanie zaal vyuva reov stroje jazyk nevznikol zo da na de mohol vznika a vtedy, ke sa udsk spoloenstvo nauilo spja ist obsahy (vznamy) s primeranmi formlnymi prvkami ke vedelo vytvra znaky, teda a vtedy, ke sa vyvinula schopnos myslie Prirodzen jazyk a plnov jazyky jazyk nebol udstvu dan, ale vznikol v udskej spolonosti udsk spolonos sa len na skupiny, ktor pouvaj vlastn, osobitn jazyk jazyky tchto spoloenstiev mu by tak odlin, e prslunci jednho spoloenstva sa nemusia dorozumie s lenmi inho spoloenstva vznikaj jazykov bariry odbornci hadaj prostriedky na prekonanie bariry pokaj sa plnovite vytvori jazyk, ktor by bol celosvetovm dorozumievacm prostriedkom vznikaj plnov umel jazyky v stredoveku bola v Eurpe jazykom cirkvi, vedy a administratvy latinina v sasnosti je najrozrenejm svetovm jazykom anglitina najznmejm umelm jazykom je esperanto

3.5 Vvin jazyka

jazyk sa postupne vyvja zanikaj nepotrebn slov a na oznaovanie novch pojmov vznikaj nov slov mnoh slov preberme z cudzch jazykov men sa aj gramatick a zvukov stavba jazykov

Indoeurpske jazyky jazyky sa vyvjali poda istch zkonitost - dospelo sa k zveru, e pre jednotliv skupiny prbuznch jazykov musel jestvova predpokladan pvodn jazyk prajazyk pre tak jazyky ako slovenina, rutina, nemina, anglitina, francztina, ale aj latinina a grtina bol prajazykom indoeurpsky prajazyk praindoeurpina v sasnosti sa jazyky, ktor vznikli z indoeurpskeho prajazyka, pouvaj v Indii a v celej Eurpe oznauj sa ako indoeurpske jazyky a tvoria indoeurpsku jazykov rodinu

3.6 Slovansk jazyky a ich triedenie

predchodcom slovanskch jazykov bola praslovanina z pvodnho indoeurpskeho prajazyka sa vylenila niekokmi charakteristickmi zmenami v hlskovej stavbe 1. palatalizcia - spoluhlsky k, g, ch pvodnho prajazyka sa zmenili na , , , pred samohlskami , i, e, , zo slov kelo, giv, legeti vznikli elo, iv, lea 2. palatalizcia z dvojhlsok ei, oi, ai vznikli i, zo slov koina, vilkoi, rok vznikli cna, v lci, roc 3. palatalizcia po samohlskach , i, praslovanina sa pomerne dlho vyvjala ako jednotn dialekt indoeurpskeho prajazyka ke sa Slovania rozili z pravlasti zaala sa aj praslovanina rozpada na jednotliv dialekty dnen slovansk spisovn jazyky sa lenia na: zpadn slovenina, etina, horn a doln luitina, potina vchodn bielorutina, rutina, ukrajinina jun bulharina, macednina, srbina, chorvtina, slovinina

3.7 Vznik a vvin slovenskho jazyka

Hlavn fzy vvinu slovenskho jazyka: 1. Vznik praslovanskho jazyka Praslovanina (spolon predchodca sasnch slovanskch jazykov ) sa vylenila z indoeurpskeho prajazyka niekokmi charakteristickmi zmenami v hlskovej stavbe (1. - 3. palatalizcia zmkovanie). 2. Diferencicia praslovaniny K diferencicii praslovanskho jazyka dochdza vplyvom migrcie naich predkov a osdovania karpatskonaddunajskej oblasti (okolo 6. storoia). Nai predkovia prichdzali na toto zemie dvoma prdmi: 1. zpadn a vchodn as bola osdlen prdom zo severu a severovchodu 2. stredn as z juhu a juhovchodu 3. Vznik starej sloveniny 9. storoie je pre vvin slovenskho jazyka jednm z najdleitejch. Kontantn a Metod zostavili pred prchodom na Vek Moravu starosloviensky jazyk na zklade nreia z okolia Solna a prv slovansk psmo (hlaholiku) na zklade malch psmen grckej abecedy. (iaci Kontantna a Metoda neskr zostavili cyriliku na zklade vekch psmen grckej abecedy.) Tento jazyk sa stal prvm kultrnym slovanskm jazykom. Po rozpade Vekej Moravy v 10. storo staroslovienina ustupuje do zadia, presadzuje sa latinina. V 10. storo sa zana utvra star slovenina. Dochdza k viacerm zmenm: zanikli hlsky , a to tak, e v neprnej polohe zanikli plne v prnej polohe boli nahraden samohlskou e alebo a, o z praslovanskej podoby ds-n- mme dnes de z prslovky d n s mme dnes zanikli nosov samohlsky Z najstarch obdob sloveniny nemme priame psomn pamiatky, ale mnoho slovanskch nzvov je doloench v starch latinskch listinch 4. Vznik kultrnej zpadosloveniny, stredosloveniny a vchodosloveniny V 14. 16. storo do listn psanch po latinsky a po esky postupne prenik slovenina s eskmi prvkami. Vznik slovakizovan etina. 5. Prv kodifikcia slovenskho jazyka - 1787 Anton Bernolk vychdzal z kultrnej zpadosloveniny a svojimi jazykovednmi dielami ( Jazykovedno-kritick rozprava o slovenskch psmench, Slovensk gramatika, Etymolgia slovanskch slov, Slowr Slowensk-eskoLainsko-Nemsko-Uhersk) kodifikoval kultrny jazyk bernolkovinu s fonetickm pravopisom. Slovensk evanjelici vak neprijali Bernolkovu sloveninu, alej pouvali slovakizovan etinu. Znaky bernolkoviny:

 mkkos spoluhlsky sa vdy oznaovala mkeom, nerozlioval i/y, namiesto j pouval g, v sa vdy psalo ako w. 6. Druh kodifikcia slovenskho jazyka - 1843 udov tr na zklade stredoslovenskho nreia, ktor pokladal za najistejie, kodifikoval nov spisovn jazyk. Pravopis nebol dsledne fonetick, repektoval pvod a zloenie slova. trova slovenina zjednotila slovensk inteligenciu, lebo ju prijali katolci aj evanjelici. Znaky trovskej podoby slovenskho jazyka: mkkos spoluhlsky sa dsledne oznaovala, nepoznal hlsky , , y, a dvojhlsku iu, koncovka prdavnch mien strednho rodu bola uo. 7. Hodovsko-hattalovsk reforma M. M. Hoda mal vhrady voi pravopisu trovskej sloveniny, presadzoval etymologick pravopis. V roku 1851 bola prijat attalova prava (1852 Krtka mluvnica slovensk). Zmeny: rozliuje i/y, namiesto dvojhldky uo pouva , neskr , pribdaj hlsky , , , prestva sa oznaova mkkos d, t, n, l v slabikch de, te, ne, le, koncovky prdavnch mien strednho rodu sa menia na . 8. Potlanie sloveniny 1875 1918 maarizcia 9. Slovenina sa presadzuje Po vzniku SR v roku 1918 sa slovenina stva ttnym, radnm a vyuovacm jazykom. V dvadsiatych rokoch silnej snahy o vytvorenie jednotnho eskoslovenskho jazyka. V ich duchu vychdzaj prv Pravidl slovensk pravopisu profesora Vnho v roku 1931. 10. Oisovanie sloveniny V roku 1940 Matica slovensk vydva Pravidl slovenskho pravopisu. Slovenina sa oisuje od eskch slov. 11. pravy slovenskho pravopisu 1953, 1991, 1998, 2000 upravuje sa pouvanie dvojtvarov, psanie vekch psmen, psanie iarky, vnimky z pravidla o rytmickom krten.

3.8 lenenie slovenskho nrodnho jazyka

spisovn slovenina nie je jedinm predstaviteom slovenskho nrodnho jazyka je spt s nespisovnmi tvarmi nrodnho jazyka formy nrodnho jazyka: tandardn uplatuj sa v nej spisovn slov, ale aj slangov slov subtandardn niia forma benho jazyka, obsahuje slangov i nreov slov krajov formy nreia: zpadoslovensk: severn jun zhorsk stredoslovensk: severozpadn juhovchodn gemersk vchodoslovensk: spisk arisk zemplnske sotcke Vvinov tendencie sasnej sloveniny do nre vemi rchlo prenikaj vrazy a vzby zo spisovnej sloveniny, najm odborn termny v nreiach zanikaj vemi npadn, charakteristick hlskov rty

 spisovn slovenina sa rozvja najm tylisticky dotvra sa odborn terminolgia slovn zsoba sa rchlo internacionalizuje tandardn forma sa stva oraz benejm dorozumievacm prostriedkom

3.9 Norma, kodifikcia, jazykov kultra

normy spoloensky zvzn pravidl najdslednejie sa vyaduje dodriavanie noriem v spisovnej forme nrodnho jazyka normy platn v spisovnej slovenine s formulovan v rozlinch prrukch ( PSP, PSV, KSSJ) uzkonenie jazykovch noriem sa nazva kodifikcia jazykovedci skmaj normy a svoje zistenia zhruj v kodifikanch publikcich na vydvanie takchto publikci s oprvnen vedeck intitcie Slovensk akadmia vied, najm Jazykovedn stav udovta tra

Jazykov kultra udstvo si poas svojho vvinu vytvorilo hodnoty: materilne nstroje , bvanie, odev .. duchovn spoloensk predstavy, veda, umenie, vzdelanie ... jazyk patr k duchovnm kultrnym hodnotm pomocou jazyka sa kultrne hodnoty uchovvaj, sprostredkovvaj jazyk m by kultivovan, vycibren, schopn plni vetky svoje funkcie jazykov kultra kultivovan, vycibren, cieavedom pouvanie jazykovch prostriedkov v konkrtnych jazykovch prejavoch predpokladom takhoto pouvania je dobr poznanie a ovldanie jazykovch prostriedkov

3.10 Jazykoveda a jej disciplny. Prehad vvinu slovenskej jazykovedy

Jazykoveda je nuka o jazyku, jeho truktre, vzahu jazyka k mysleniu k spolonosti z hadiska sasnho stavu i z hadiska historickho vvinu. Jazykov roviny tvarov (morfologick) rovina skladobn (syntaktick) rovina slovnkov (lexiklna) rovina zvukov(fonetick, resp. fonologick) rovina Zkladn jednotka gramatick tvar Jazykovedn disciplna morfolgia t y l i s t i k a

Jazyk v spoloenskom vedom existujci abstraktn systm znakov, ktor urit spolonos pouva ako prostriedok myslenia a dorozumievania. jeho konkrtne pouitie je re

veta

syntax

slovo

lexikolgia

hlska fonma

fonetika fonolgia

Vvin slovenskej jazykovedy jazykoveda patr v naej vede k najstarm vednm odborom k prvm jazykovedcom patrili: Anton Bernolk venoval sa vestrannmu vskumu slovenskho jazyka, svojimi prcami o pravopise a gramatike sloveniny, ale najm esdielnym Slovrom poloil zklady spisovnej sloveniny zaloenej na zem vzdelancov a na zpadoslovenskej kultrnej slovenine udovt tr formoval dnen spisovn sloveninu na stredoslovenskch nreiach, jeho jazykovedn diela s Nreia slovenskuo alebo potreba psania v tomto nre (1846) a Nauka rei slovenskej (1846) Michal Miloslav Hoda vystpil proti trovmu fonetickmu pravopisu prcami o pravopise; Epigenes slovenicus a Vtin o slovenine

 Martin Hattala vypracoval prv sstavn gramatiku sloveniny, bol spoluautorom Krtkej mluvnice slovenskej (1852), ktorou sa kodifikovala dnen podoba spisovnej sloveniny po roku 1918 sa zaala naa jazykoveda rozvja aj intitucionlne - Filozofick fakulta UK v Bratislave vskumu sloveniny sa venovali: Samo Czambel napsal Rukov spisovnej rei slovenskej, skmal aj dejiny slovenskho jazyka Vclav Vny uskutonil vskum slovenskch nre Jn Stanislav zaoberal sa staroslovieninou a dejinami sloveniny udovt Novk venoval sa vskumu pravopisu, fonolgie a dejn sloveniny Eugen Paulny skmal fonologick a gramatick stavbu spisovnej sloveniny v roku 1931 vyli Pravidl slovenskho pravopisu v roku 1932 zaala v Matici slovenskej vychdza Slovensk re