Matej Blaek, Soa Androv, Nina Paulenov

Sksenosti Migrantov amigrantiek na Slovensku snsilm

IOM Medzinrodn organizcia pre migrciu

Matej Blaek, Soa Androv, Nina Paulenov

Sksenosti migrantov amigrantiek na Slovensku snsilm

IOM Medzinrodn organizcia pre migrciu, 2013

Tto publikciu vydal rad IOM Medzinrodnej organizcie pre migrciu vBratislave vrmci projektu Priny, formy adsledky nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn, ktor bol financovan Eurpskou niou z Eurpskeho fondu pre integrciu ttnych prslunkov tretch krajn vrmci programu Solidarita pri riaden migranch tokov. Autori: Matej Blaek, Soa Androv, Nina Paulenov Nzory vyjadren vtejto publikcii s nzormi autorov anemusia sa zhodova spostojmi IOM Medzinrodnej organizcie pre migrciu.

Poslanie ainnosti IOM vychdzaj zprincpu, e humnna aorganizovan migrcia prina prospech tak migrantom, ako aj spolonosti. Ako popredn medzinrodn organizcia na poli migrcie vyvja IOM spolu so svojimi medzinrodnmi partnermi silie scieom: napomha zvldanie narastajcich operanch vziev migranch pohybov; zlepova pochopenie migranej problematiky; podporova socilny a ekonomick rozvoj prostrednctvom migrcie; presadzova dobr ivotn podmienky migrantov arepektovanie ich udskej dstojnosti. Vydavate: IOM Medzinrodn organizcia pre migrciu Grsslingov 4 811 09 Bratislava Tel.: +421 25263 1597 Fax: +421 25263 0093 E-mail: bratislavainfo@iom.int Internet: www.iom.sk 2013 IOM Medzinrodn organizcia pre migrciu Vetky prva vyhraden. iadna as tejto publikcie neme by reprodukovan, uloen vo vyhadvacom systme alebo rozirovan iadnym spsobom aviadnej forme bez predchdzajceho shlasu vydavatea. ISBN 978-80-89506-33-0

Poakovanie
Chceme sa poakova vetkm astnkom aastnkam vskumu za ich as, ochotu anajm dveru. Osobitn vaka patr vetkm, ktor nm pomhali pri realizcii vskumu prostrednctvom konzultci alebo spoluprcou pri zbere dt. Vneposlednom rade krealizcii projektu prispeli nai kolegovia akolegyne zIOM, osobitne prvne poradkyne tmu Migranho informanho centra Monika Zollerov aKatarna Hudecov, aextern konzultant projektu, Allan Findlay zUniverzity vSt. Andrews vo Vekej Britnii.

Acknowledgment
We wish to thank all research participants for their time, willingness and especially trust. We are particularly grateful to everyone who helped with the research through consultations or assistance with the fieldwork. Not least, we want to thank our IOM colleagues, especially Monika Zollerov and Katarna Hudecov, legal consultants of the IOM Migration Information Centre, and the external project consultant, Allan Findlay from the University of St. Andrews (UK).

Obsah
Zoznam tabuliek agrafov Zoznam skratiek vodn poznmka 8 9 10

1. vod migrcia ansilie?

11

1.1vod11 1.2Koncept nsilia 14 1.3truktra publikcie 16

2. Metodolgia projektu 
2.1Vchodiskov situcia ametodologick vzvy 2.2Koncepn rieenia 2.3Vskumn postup

17
17 20 21

3. Rmec migrcie na Slovensku

3.1Legislatvny rmec
3.1.1Prechodn pobyt 3.1.2Trval pobyt 3.1.3Tolerovan pobyt

24
24
25 26 27

3.2Politick akoncepn rmec migrcie 3.3Intitucionlne pokrytie migrcie na Slovensku 3.4Vskumy apoznatky omigrcii na Slovensku

28 30 31

4. Migranti amigrantky na Slovensku

4.1Celkov pohad 4.2Migranti na Slovensku poda krajn pvodu

32
32 37

4.2.1Ukrajina37 4.2.2Srbsko39 4.2.3Rusko40 4.2.4Vietnam41 4.2.5na43 4.2.6Jun Krea 44 4.2.7Migranti zanglofnnych krajn 45 4.2.8Islamsk komunita 46 4.2.9Latinsk Amerika 48 4.2.10 Africk komunita 49 4.2.11 Ostatn komunity 49

4.3Zhrnutie51

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

52

5.1vod52 5.2Vnmanie nsilia 55 5.3Vnmanie akceptcie  58 5.4Zdroje opory 62 5.5Zver68

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

69

6.1vod70 6.2Nsilie znenvisti 70

6.2.1Rmec akontext problmu 70 6.2.2Analza politk akoncepci vSR  73 6.2.3Metodolgia  75 6.2.4Analza problmu 75 6.2.5Zhodnotenie78 6.2.6Odporania78

6.3Nsilie azneuvanie svisiace sprcou

79

6.3.1Rmec akontext problmu 79 6.3.2Analza politk akoncepci SR 85 6.3.3Metodolgia86 6.3.4Analza problmu 86 6.3.5Zhodnotenie93 6.3.6Odporania93

6.4Nsilie vskromnom priestore 

95

6.4.1Rmec akontext problmu 95 6.4.2Analza politk akoncepci vSR 97 6.4.3Metodolgia100 6.4.4Analza problmu 101 6.4.5Zhodnotenie105 6.4.6Odporania106

7. Zver adoplujce poznmky

7.1Sksenosti migrantov snsilm zhrnutie 7.2Rizikov faktory nsilia

110
110 111

7.2.1Jazyk111 7.2.2Pobytov status 111 7.2.3Pracovn vzah 111 7.2.4Socilny kapitl 112 7.2.5Vnmanie etnicity migranta 112 7.2.6Kultrna identita 112 7.2.7Pohlavie112 7.2.8Lokalita113 7.2.9Finann zzemie 113

7.3Stratgie aaktivity migrantov mitigujce nsilie ariziko nsilia 7.4Miesto legislatvy, politk apraxe vboji proti nsiliu na migrantoch 7.5Zveren odporania

113 115 115

8. Zhrnutie 9. Sumr odporan

116 118

Bibliografia122 Prloha 1: Etick kdex vskumu  131 Prloha 2: Informan letk pre astnkov vskumu 134 Prloha 3: Dotaznk 135 Executive Summary 148

Zoznam tabuliek agrafov

Graf 4.1Podiel ttnych prslunkoch tretch krajn na celkovej populcii krajn E Graf 4.2Celkov poet ttnych prslunkov tretch krajn vkrajinch E Tabuka 4.1Prehad povolench pobytov na Slovensku vrokoch 2004 2011 Tabuka 4.2Poet povolench pobytov ttnym prslunkom tretch krajn k31. 12. 2011 Tabuka 4.3Poet cudzincov spovolenm pobytom vjednotlivch krajoch SR Tabuka 5.1Vnmanie nsilia apocit bezpeia zo strany migrantov na Slovensku Tabuka 5.2Vnmanie akceptcie zo strany migrantov na Slovensku Tabuka 5.3Vnmanie rovnosti prv aprleitost zo strany migrantov na Slovensku Tabuka 5.4Vnmanie faktorov znevhodnenia zo strany migrantov na Slovensku Tabuka 5.5Frekvencia poiadania o intitucionlnu pomoc obeami ntenej prce Tabuka 5.6Frekvencia prijatia adekvtnej intitucionlnej pomoci pre obete ntenej prce ak o u poiadaj Tabuka 5.7Frekvencia poiadania o intitucionlnu pomoc obeami domceho nsilia Tabuka 5.8Frekvencia prijatia adekvtnej intitucionlnej pomoci pre obete domceho nsilia ak o u poiadaj Tabuka 5.9Frekvencia prijatia adekvtnej pomoci od formlnych intitci Tabuka 5.10 Frekvencia prijatia adekvtnej pomoci od neformlnych intitci Tabuka 5.11 Frekvencia sksenost sneadekvtnymi formami sprvania zo strany formlnych intitci Tabuka 6.1Sksenosti migrantov sfyzickm napadnutm znenvisti poda jednotlivch skupn Tabuka 6.2Sksenosti migrantov sverblnym napadnutm znenvisti poda jednotlivch skupn Tabuka 6.3Sksenosti migrantov svyhranm sa znenvisti poda jednotlivch skupn Tabuka 6.4Sksenosti sindiktormi ntenej prce umigrantov celkovo amigrantov zUkrajiny Tabuka 6.5Sksenosti salmiindiktormi obchodovania sumi uobet ntenej prce Tabuka 6.6Sksenosti salmi indiktormi exploitatvnej prce Tabuka 6.7Sksenosti salmi indiktormi exploitatvnej prce umigrantov zUkrajiny Tabuka 6.8Sksenosti sjednotlivmi formami domceho nsilia medzi migrantmi na Slovensku

Zoznam skratiek
CVEK Centrum pre vskum etnicity akultry EIF Eurpsky fond pre integrciu (ttnych prslunkov tretch krajn) EHP Eurpsky hospodrsky priestor EMN European Migration Network/Eurpska migran sie E Eurpska nia FRA European Union Agency for Fundamental Rights/Agentra Eurpskej nie pre zkladn udsk prva ILO International Labour Organization/Medzinrodn organizcia prce IOM International Organization for Migration/Medzinrodn organizcia pre migrciu IVO Intitt pre verejn otzky JV zia juhovchodn zia JV Eurpa juhovchodn Eurpa MIC Migran informan centrum IOM Medzinrodnej organizcie pre migrciu MPSVaR SR Ministerstvo prce, socilnych vec arodiny Slovenskej republiky MV SR Ministerstvo vntra Slovenskej republiky MZV SR Ministerstvo zahraninch vec Slovenskej republiky NM Nadcia Milana imeku OCP oddelenie cudzineckej polcie Policajnho zboru SGI Slovak Governance Institute/Intitt pre dobre spravovan spolonos SR Slovensk republika SR tatistick rad Slovenskej republiky HCP PPZ rad hraninej acudzineckej polcie Prezdia Policajnho zboru PSVaR stredie prce, socilnych vec arodiny Slovenskej republiky VC vy zemn celok WHO World Health Organization/Svetov zdravotncka organizcia

vodn poznmka
Uvedomujeme si rodov svislosti pouvania jazyka, pre zjednoduenie textu vak na veobecn oznaenie osb muskho aj enskho pohlavia pouvame termny vmuskom rode (napr. migrant, cudzinec). Tam, kde sa text tka osobitne muov alebo ien, hovorme onapr. ench migrantkch i muoch migrantoch. Vzhadom na cieov skupinu donora sa n projekt zameriava vhradne na ttnych prslunkov tretch krajn vzmysle defincie lnku 3(1) Smernice Eurpskeho parlamentu aRady 2008/115/ES. Do cieovej skupiny teda nespadali iadatelia oazyl aazylanti, migranti sdoplnkovou ochranou, neleglni migranti ani migranti zkrajn E. Scieom zvi plynulos textu pouvame vo veobecnosti na oznaenie ttnych prslunkov tretch krajn termn migrant alebo termn cudzinec vprpadoch, ke sa text vzahuje naslovensk legislatvu, ktor pouva prve tento termn. Ak sa text tka inch migrantov, uvdzame to explicitne. Zetickch dvodov sa vskumn tm rozhodol nezaobera sa demi migrantov. Na viacerch miestach publikcie hovorme o komunitch migrantov, priom tmto termnom vo veobecnosti oznaujeme skupinu migrantov poda krajn/reginov pvodu alebo inho spolonho atribtu danej skupiny (napr. nboenstvo). Uvedomujeme si vak, e miera sdrnosti, organizovanosti, homogenity alebo sebaidentifikcie sdanou komunitou me by umigrantov jednotlivcov alebo celch skupn rozdielna.

10

1. vod migrcia a nsilie?

1.
1.1vod

vod migrcia ansilie?

Nsilie predstavuje rzne formy vedomho pouitia fyzickej sily alebo uplatnenia moci, ktor mu ma za nsledok fyzick, psychick alebo in ujmu. Okrem preskmania rozsahu nsilia medzi migrantmi na Slovensku identifikuje n vskum priny a rizik vzniku nsilia a navrhuje opatrenia najm voblasti prevencie nsilia apomoci obetiam.

Na konci leta 2012 sa v slovenskch mdich objavili informcie o sdnom procese slenmi otrokrskeho gangu, ktorho obeami sa stali stovky obanov Ukrajiny. Sprvy uvdzali, ako namiesto subovanch 800- a 1 000-eurovch zrobkov dostvali obete gangu sumy vrozpt 0 50 za takmer 100 odpracovanch hodn tdenne, popisovali vyhrky, poniovanie anedstojn ubytovanie i zadlenie sa usprostredkovateov prce. Ako jeden zdennkov zrove uviedol: ...hoci chudobnch Ukrajincov nikto nevznil, nezobral im ani pasy amohli sa kedykovek vrti domov, pasca bola vtom, e nemali za o...1. Iba niekoko mesiacov predtm prebehla slovenskmi mdiami in sprva spjajca tmy imigrcie aorganizovanho zloinu. Bratislavsk prvnik bol medzi smimi osobami obvinenmi zprevdzastva za organizovanie fingovanch manelstiev obanov ny na Slovensku scieom zabezpei im trval pobyt. Zatia o vina mdi prebrala iba krtke vyjadrenie polcie2, vjednom zo slovenskch tdennkov sa objavila obsiahlejia report ponkajca aj vyjadrenia zstupcu Nrodnej jednotky boja proti neleglnej migrcii. Ten objasoval situciu vkomunitch migrantov, ako aj pozciu, vktorej sa vo vzahu knim polcia aalie intitcie nachdzaj: nska komunita je na Slovensku uzavret. Polcii sa do nej u dlhodobo nedar dosta. Zva nehovoria po slovensky. Jeden tu il u dvadsa rokov, mal aj nae obianstvo askoro vbec nm pri rozhovore nerozumel. Ako je to mon? Nepotrebujem, sta mlo, odpovedal.
1 Svedok onovodobch otrokroch: Ukrajinci vyplcali krajanom za prcu mesane 20 eur! (Plus 1de, 18. 9. 2012). 2 Napr. Prvnik lkal za peniaze Slovkov na sobe sanmi (SME, 19. 3. 2012).

11

Ksvojim zamestnvateom vnskych tvrtiach s asto izo strachu lojlni. T, ktor sa k nm dostan, vak doma zrejme nepatria k najchudobnejej vrstve. Jedna cesta ana stoj okolo 10- a 15-tisc dolrov. S schopn zadli sa, odpreda majetok, cel rodina sa posklad. Ke nem dos, prevdza mu povie, dobre, odrob mi to vcieovej krajine. Lene to je modern otrokrstvo. Oni to odrbaj cel ivot. Splca dlh, roky, eny konia niekde vNemecku ako prostittky alebo vpivnici ako iky...3 Odva odseky alej zstupca polcie vysvetuje: Mme azda najprsnej cudzineck zkon, dokonca ns za aj kritizovali. Lene vyspel eurpske krajiny ako Franczsko i Nemecko si zns mu bra prklad. Je len otzka asu, kedy neleglni migranti zan ostva uns azaneme ma problmy skriminalitou... *** Tieto dva prbehy vskratke ilustruj rmcov situciu mnostva migrantov, ktor prili na Slovensko z krajn tretch krajn a ktorch sksenosti s predmetom tejto tdie. Hoci dvodov preo a ako tto publikcia vznikla je viac aobjasujeme ich na nasledujcich stranch, tyri momenty sa ponkaj priamo vpredchdzajcich prkladoch. Obidve situcie ilustruj neviditenos migrantov na Slovensku, vkrajine sdruhm najmenm potom cudzincov vrmci E4. Ich zneuvanie, odohrvajce sa na pracovisku avskrom, zostva skryt pred zrakom verejnosti aj verejnch intitci, poskytovateov sluieb i vskumnch organizci5. Uveden prpady zrove spochybuj ast predstavy ohladkom prchode cudzincov na Slovensko, rovnosti ich prleitost a silnej pozcii ekonomickch migrantov uchdzajcich sa opracovn miesta6. Vskutonosti vidme prbehy zranitenosti aexpozcie voi riziku, ktor vyplva zprvneho postavenia, ekonomickej situcie, jazykovch znalost migrantov, ale ajchbajcej podpory zo strany ttu i komunity. Obidva prbehy otvraj otzku, oak problm vlastne ide a problm to je. Aj ke sa ani vjednom prpade mdi, i dokonca polcia nebrnia termnu otrokrstvo, posledn odsek vysvetuje, e neleglna migrcia ajej rizik s problm predovetkm pre ns, teda Slovensko, nie pre samotnch migrantov7. Anapokon uveden prpady naznauj, e konceptulne apraktick nstroje rieenia problmu nsilia azneuvania cudzincov na Slovensku vpodstate neexistuj. Predsta3 Neleglni migranti: Kupuj prstene ahadaj nevesty (Plus 7dn, 14. 4. 2012). 4 Pozri kapitolu 4. 5 Vskum IOM Medzinrodnej organizcie pre migrciu opostoji slovenskej verejnosti kcudzincom (Vaeka 2009) kontatoval, e slovensk verejnos m omigrantoch aich ivote na Slovensku pomerne slab vedomosti (s.56) aaktvne tieto informcie nevyhadva (ibid.), o m za nsledky stereotypnos vnazeran na cudzie kultry (s.61) i jednodimenzilnos pri posudzovan prin migrcie (s.91). Kontaktom avzahom medzi skupinami migrantov averejnmi intitciami sa viac venujeme valch kapitolch. 6 Vrmci rovnakho vskumu shlasila takmer polovica optanch stvrdenm, e cudzinci nm predovetkm ber prcu (Vaeka 2009, s. 62). Ovnman svojich prv aprleitost zo strany cudzincov pozri kapitolu 5. 7 Pozri najm diskusiu integranej politiky SR vkapitole 3ajej draz na bezpenos krajiny, resp. nedostatok reflexie podmienok najzranitenejch skupn migrantov.

12

1. vod migrcia a nsilie?

vite polcie priznva chbajci kontakt sjednou snajvch migrantskch komunt. Poet dokumentovanch prpadov obchodovania obanov tretch krajn na Slovensko je za posledn roky minimlny8, hoci lnok uvdza stovky obet jednho konkrtneho gangu. Asitucia ukrajinskch obet, ktor sa mohli kedykovek vrti domov, ukazuje, e problematika nsilia azneuvania je omnoho komplikovanejia, ne by sa mohlo na prv pohad zda. *** Pracovnci IOM Medzinrodnej organizcie pre migrciu (IOM) sa pri svojej prci smigrantmi na Slovensku stretvaj s informciami o sksenostiach cudzincov s nsilm azneuvanm na Slovensku9. Informcie zvonkajch zdrojov i ich systematizcia, na ktor by mohla nadvzova koncepn prprava prevennch a podpornch aktivt, vak chbaj. Cieom vskumu Priny, formy adsledky nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn bolo preto vypracova komplexn analzu fenomnu nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn, predovetkm ako podklad na zavedenie efektvnych legislatvnych, politickch apraktickch opatren zameranch na prevenciu, odhaovanie, potlanie nsilia arieenie jeho dsledkov. Vnadvznosti na to mal vskum nasledujce iastkov ciele: yy preskma rozsah aformy nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn ijcich vSR veobecne apoda kovch migrantskch komunt; yy identifikova priny, rizikov faktory adsledky nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn ijcich vSR; yy kriticky zhodnoti existujcu legislatvu, politiku aprax voblasti nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn ijcich v SR vrtane komparatvnej analzy vkontexte alch krajn E; yy vypracova odporania pre kovch aktrov (intitcie psobiace v oblasti migrcie, polciu, pomhajce profesie ainch) voblasti odhaovania nsilia, prevencie nsilia, pomoci obetiam; yy otvori tmu nsilia na migrantoch vrmci odbornej averejnej diskusie prostrednctvom irokej disemincie vsledkov vskumu.
8 Sprva Ministerstva zahraninch vec USA Trafficking in Persons Report za rok 2012 kontatuje slab snahu slovenskch orgnov oproaktvnu identifikciu obet obchodovania sumi na Slovensku, ke polcia proaktvne neidentifikovala iadne obete obchodovania sumi zradov cudzincov, hoci sa vyskytli indcie ovskyte prpadov ntenej prce asexulneho vykorisovania na zem SR. Sprva alej uvdza, e obetiam hroz vpriebehu vyetrovania, ke musia podstpi poetn vsluchy, sekundrna viktimizcia (US State Department 2012, s. 312). Sprva expertov Rady Eurpy na hodnotenie plnenia Dohovoru Rady Eurpy oboji proti obchodovaniu sumi (GRETA 2011) zasa uvdza, e za roky 2008 a2009 nebola na Slovensku identifikovan obe obchodovania sumi spomedzi zahraninch obanov aiba 4obete (obania Slovenska) boli dokopy identifikovan na Slovensku, km a 104 obet obchodovania sumi zo Slovenska bolo identifikovanch vzahrani. 9 Projekt vtomto ohade nadviazal na etablovan innos Migranho informanho centra IOM (MIC), ktor od roku 2006 poskytuje prvne, pracovn asocilne poradenstvo cudzincom leglne ijcim na Slovensku scieom uahi ich integrciu do spolonosti ana trhu prce. Od roku 2006 do konca roku 2012 poskytlo MIC poradenstvo 5650 klientom, priom scca 23 % malo osobn kontakt (ostatn poradenstvo poskytlo MIC telefonicky alebo e-mailom). Dleitm vstupom do projektu tak boli sksenosti poradenskch pracovnkov MIC, ktor kadodenne komunikuj smigrantmi srznym kultrnym pozadm avrznych ivotnch situcich aneformlnym spsobom zskavaj poznatky oproblmoch, sktormi sa migranti na Slovensku stretvaj. Vskum tie nadviazal na ternnu socilnu prcu, vrmci ktorej MIC cielene oslovuje migrantov, ktor maj zbrany pri vyuvan formlnych sluieb MIC i inch intitci apomhajcich organizci. Osobitnm vkladom MIC do realizcie vskumu bola tie monos vyui sie tzv. kultrnych meditorov, ktor MIC buduje audriava od roku 2006 aaktulne ju tvor 30zstupcov migrantov z21 krajn sveta. Kultrni meditori s neformlnymi zstupcami migrantskch komunt, ktor rznymi formami podporuj ivot svojej komunity, poskytuj informcie aporadenstvo krajanom aprezentuj svoju komunitu smerom kmajoritnej spolonosti. Naopak, vskum priniesol mnoho informci apodnetov pre rozvoj alej innosti MIC.

13

Tto publikcia je kovm vstupom projektu. Svojm obsahom a formou je adresovan predovetkm aktrom verejnej politiky, legislatvy aintitucionlnych sluieb.

1.2Koncept nsilia
Vo vskume vychdzame zo veobecne akceptovanej defincie nsilia poda Svetovej zdravotnckej organizcie (WHO): [Nsilie je] vedom pouitie fyzickej sily alebo uplatnenie moci, alebo vyhranie sa takmto aktom voi sebe, inej osobe, skupine osb alebo komunite, ktor m, alebo svekou pravdepodobnosou bude ma za nsledok zranenie, smr, psychick ujmu, ohrozenie sprvneho vvoja alebo ndzu. (WHO 2002, s. 5) Tto defincia predpoklad nasledovn: a) Pri definovan nsilia je kov vedomos konania. To znamen, e za nsilie nepovaujeme nehody anhodn udalosti bez ohadu na zvanos ich dsledkov. b) Nsilie nemus ma nevyhnutne za nsledok fyzick zranenie. Dsledkami nsilia me by ajpsychick ujma, ohrozenie vvoja azdravia (naprklad udet), vznik ndze i socilneho znevhodnenia. Takto dsledok me by zvl zvan vzranitench skupinch akomunitch ame sa prejavova ajpo dlhom ase. c) Nsilie nevyhnutne nepredpoklad pouitie fyzickej sily. Rovnako tak me s o vyuitie vzahu avzjomnej pozcie auplatnenie moci medzi nsilnkom aobeou. Takto nsilie me ma formy zastraovania, konkrtnych hrozieb, ntlaku aponiovania, ale ajvedomho zanedbvania starostlivosti azodpovednosti vo vzahu kzranitenej i znevhodnenej osobe, skupine ud alebo komunite. d) Vedomos konania ete nepredpoklad mysel dosiahnu konkrtny efekt. Ktokovek me uplatni nsilie voi inej osobe bez ciea skutone fyzicky ubli, me s napr. ovyprovokovanie fyzickho konfliktu scieom zastrai oponenta alebo trasenie dieaom scieom uti ho. To, e zranenie i in ujma je iba nemyselnm dsledkom konania, ete neznamen, e nejde onsilie. e) Niektor akty nsilia nemusia by vnman ako nsilie v uritch kultrnych kontextoch. Prkladom me by nsilie vdomcnosti (napr. na partnerke/partnerovi alebo dieati) ajeho akceptcia niektormi kultrami i jednotlivcami, prpadne pouvanie nsilia v represvnych intitucionlnych priestoroch ako je vzenie. Bez ohadu na kultrne vnmanie takhoto konania uvaujeme oom stle ako onsil. f ) Nsilie nie je podmienen tm, e ho ako tak identifikuje obe. Podobne ako vpredchdzajcom bode me kultrne vnmanie niektorch aktov nsilia znamena, e ich prijmate akceptuje, prpadne dokonca schvauje. Vrmci defincie WHO stle chpeme takto situciu ako nsilie bez ohadu na jej morlny kontext.

14

1. vod migrcia a nsilie?

S konceptom nsilia sme v naom projekte pracovali dvoma spsobmi. Prvm bola identifikcia kovch tm, oblast a foriem nsilia v zahraninej literatre o migrcii10, priom vskyt arelevanciu tchto tm sme pre prostredie Slovenska triangulovali poas pilotnej fzy projektu. Kov identifikovan tmy (nsilie z nenvisti, nsilie svisiace sprcou (vrtane nsilia spojenho sprchodom na Slovensko) ansilie vdomcnosti) spolu sotzkou rizikovch aochrannch faktorov, vrtane intitucionlneho nsilia, potom tvorili jadro truktry empirickho vskumu, ako aj tejto publikcie. Projekt sa zrove zameriaval na subjektvne vnmanie konceptu nsilia asvisiacich pojmov cieovou skupinou, teda migrantmi, ale sekundrne aj almi kovmi aktrmi migrcie. Naa analza tak ponka ajpohad na vzah medzi externe definovanmi rmcami nsilia atm, ako konkrtne sksenosti vnmaj samotn obete i al aktri. Rovnako sme skmali, ako sa nsilie i prbuzn koncepty odraj vkovch koncepnch materiloch, nastaven sluieb apraxe relevantnch intitci. Na tomto mieste je potrebn uvies niekoko poznmok oterminolgii. Pouvanie slova nsilie vrmci irej defincie WHO, na ktor nadvzujeme, sa ukzalo by neefektvne. Pre vinu astnkov vskumu sa slovo nsilie spjalo predovetkm sfyzickmi konfliktami na verejnosti, ktor predstavuj iba mal as sksenost migrantov snsilm anemusia ma kov dopad na kvalitu ich ivota. Naopak, astnci vskumu si iba zriedka spjali slovo nsilie sntenou prcou, intitucionlnym nsilm, i dokonca fyzickmi prejavmi domceho nsilia. Vzhadom na to, e ternny vskum prebiehal vjedenstich jazykoch, lili sa naprierznymi kultrami aj vznamov odtiene tohto slova. Ztoho dvodu sme pri vysvetovan adefinovan nho vskumu rozrili kov slovo o alie dva pojmy zneuvanie a exploitcia/vykorisovanie11. Napriek tomu, e ani jeden znich nevyhnutne nepredpoklad akt fyzickho nsilia, oba spadaj pod definciu nsilia vymedzen vyie aich konkrtne uplatnenie me so sebou prina aj samotn fyzick nsilie. Druhm dleitm aspektom prce spojmom nsilie bolo zameranie sa na vskyt konkrtnych prejavov, zatia oich pomenovanie i vnmanie zo strany migrantov aalch aktrov prebiehalo paralelne, navzjom sa nepodmieujc. Inmi slovami, rozhovory i dotaznkov prieskum skmali najm konkrtne sksenosti skonkrtnymi javmi (napr. zadranie dokladov na pracovisku) zrove sotzkami otom, ako migranti vo svojom ivote vnmaj nsilie i zneuvanie. Vzahy medzi konkrtnymi prejavmi konania, ich vnmanm aprofilom konkrtnych astnkov vskumu tvoria jadro analytickej asti vskumu.

10 Konkrtne poznatky amaterily s integrovan vanalytickej asti prce, predovetkm vkapitolch 5a6. 11 Naopak, pri realizcii vskumu sme sa vyhbali slovu diskrimincia. Dvodom je, e diskrimincia je ir stav alebo vzah, zatia o pod nsilm rozumieme konkrtny akt. Diskrimincia tak sama osebe nsilm nie je, aj ke me by vchodiskom aivnou pdou pre nsilie. Na druhej strane, migranti mu zava formy nsilia, ktor nesvisia sich tattom voi majorite anemaj tak iadnu svislos sdiskriminciou. Uvaova odiskrimincii ako onsil by takto sksenosti zdefininho poa vylilo.

15

N projekt aplikuje tzv. public health approach (Mercy et al. 1993), ktor k rieeniu problmu nsilia pristupuje cez tyri kroky: 1. Vymedzenie aidentifikcia problmu, jeho rozsahu avskytu vnaom prpade cez extenzvny ternny vskum medzi migrantmi oich sksenostiach srznymi formami nsilia. 2. Identifikcia prin problmu konkrtne cez analzu vzahov medzi vskytom rozlinch foriem nsilia a almi faktormi, ako s predovetkm socilnodemografick profil migrantov a vzahov medzi jednotlivmi formami nsilia aalmi faktormi rizika aochrany. 3. Formulcia a testovanie opatren na rieenie problmu n vskum obsahuje odporania na realizciu kovch opatren voblasti primrnej, sekundrnej atercirnej prevencie nsilia. 4. Implementcia aintegrcia funknch aefektvnych opatren sasou projektu je aktvna disemincia vsledkov aodporan tvorcom koncepcie integrcie, ako ajalm relevantnm aktrom voblastiach migrcie aprevencie i potlania rznych foriem nsilia, zvl voi cudzincom. Okrem zkladnch empirickch zisten tak ponkame ajanalzu ich vzjomnch vzahov, irieho, predovetkm intitucionlno-prvneho kontextu sksenost migrantov anapokon odporania pre relevantnch aktrov.

1.3truktra publikcie
Publikciu tvor 9 kapitol a prlohy. Kapitola 2 pribliuje metodolgiu vskumu. Vkapitole 3popisujeme rmec migrcie na Slovensku. Vsvislosti sanalzami vkapitolch 4a 6vnej postupne predstavujeme legislatvny, koncepn apolitick rmec migrcie a integrcie, vzby a kontakty medzi migrantmi a formlnymi intitciami astav poznatkov aanalz omigrcii na Slovensku. Kapitola 4ponka strun socio-demografick akultrnu analzu jednotlivch skupn migrantov, ako ajmigrantov na Slovensku ako celku. Kapitoly 5a6s nosnmi asami prce apredstavuj vsledky ternneho vskumu aanalz sekundrnych dt ojednotlivch tmach nsilia azneuvania. Kapitola 5sa zaober veobecnm vnmanm nsilia zo strany migrantov aochrannmi i rizikovmi faktormi ako s socilne i intitucionlne vzby. Kapitola 6analyzuje tri hlavn oblasti nsilia na migrantoch nsilie znenvisti, nsilie svisiace sprcou ansilie vskromnch priestoroch. Kapitola 7je diskusiou otchto zisteniach asumarizuje kov otzky rizika, odolnosti apriestoru pre intervenciu. Kapitola 8je strunm zverom publikcie a kapitola 9 rekapituluje kov odporania predstaven vpredchdzajcich astiach.

16

2. Metodolgia projektu

2.

Metodolgia projektu

Metodolgia projektu reagovala na nedostatok adekvtnych dt, vzieb smigrantmi, nedveru astrach migrantov, citlivos tmy arozsah cieovej skupiny. Zkladn metodologick princpy vskumu boli etika, reflexivita, participcia aprepojenie spraxou. Pre zber kvalitatvnych akvantitatvnych dt bola kov spoluprca sternnymi meditormi projektu a vyuitie rznorodch kanlov a stratgi zberu sdrazom na oslovenie zranitench, izolovanch skupn migrantov.

2.1Vchodiskov situcia ametodologick vzvy

Pri tvorbe vskumu sme vychdzali najm znasledujcich faktov: a) Nedostatok dt Na zkladnej rovni chbaj socio-demografick dta opopulcii migrantov veobecne. rad hraninej acudzineckej polcie Prezdia Policajnho zboru (HCP PPZ) poskytuje tatistiky len opotoch atypoch pobytov vydanch vdanom roku aocelkovom pote aktulne platnch typov leglnych pobytov poda krajiny pvodu cudzinca. tatistick rad ( SR) vykazuje dta okrajine pvodu, veku apohlav cudzincov. stredie prce, socilnych vec arodiny (PSVaR) zbiera dta oplatnch povoleniach na zamestnanie, tie vak neposkytuj celkov obraz oekonomickej aktivite cudzincov na Slovensku, kee povolenie na zamestnanie potrebuj len niektor kategrie cudzincov. plne chba tatistika ocudzincoch podnikateoch. Celkovo tak chbaj dta otruktre cudzincov na Slovensku zhadiska ich vzdelania, ekonomickej aktivity, rodinnho stavu apod., ktor by zhadiska nho vskumu mohli poskytn zkladn obraz omiere zranitenosti rznych skupn migrantov voi nsiliu azneuvaniu. Treba tie poveda, e sla HCP PPZ, SR ansledne aj sla Eurostatu nie s navzjom plne kompatibiln. Pokia ide pecificky odta onsil na migrantoch, zkladn obraz orozsahu nsilia by bolo mon zostavi kombinciou oficilnych tatistk (najm polcie, prokuratry ajustcie), ktor eviduj trestn iny aich postihovanie, adajov odpomhajcich organizci poskytujcich pomoc cudzincom obetiam nsilia (nie nevyhnutne trestnho inu). Tu vak op narame na niekoko problmov. 17

Dostupn policajn tatistiky kriminality12 neuvdzaj daje oobetiach trestnch inov poda ttnej prslunosti, avak cudzincov ako pchateov osobitne vykazuj, o do istej miery ilustruje celkov prstup kmigrantom na Slovensku. Vsvislosti so tatistikami polcie je tie nutn poveda, e pri typoch nsilia, ktormi sa v tejto publikcii zaoberme (najm domce nsilie, nsilie z nenvisti), je vnym problmom nzka miera oznamovania tchto inov zo strany obet, ato zmnohch dvodov, akmi s neznalos relevantnch procedr i ich komplikovanos, celkov nedvera v polciu aintitcie, nepochopenie, e ilo otrestn in, obavy zpomsty pchateov apod. Umigrantov me navye hra rolu jazykov barira, prp. kultrne bariry (napr. strach zo stigmatizcie, vylenia zkomunity vprpade domceho nsilia) aobava zo straty pobytovho statusu, prpadne neist pobytov status ako tak13. Pri zneuvan na pracovisku, i dokonca ntenej prci alebo obchodovan s umi hr lohu aj nzka pripravenos slovenskch intitci identifikova migrantov ako obete takhoto inu, resp. to, e sa oom vprpade pracovnho zneuvania ako onsil ani neuvauje (ako ilustrujeme vvode kapitoly). Krtky prieskum medzi organizciami, ktor poskytuj pomoc obetiam napr. domceho nsilia, ukzal, e obete zradov cudzincov nerieili vbec alebo bol ich poet len minimlny. Vtomto prpade hr okrem barir na strane obet zsadn lohu absencia sluieb pecificky nastavench na cudzincov (okrem obchodovania s umi) vrtane napr. znalosti pomerov vkomunitch migrantov, jazykovej vybavenosti (okrem anglitiny) i veobecne chbajca pomoc pre obete niektorch typov nsilia, osobitne zloinu znenvisti. Nedostatok dt oobetiach trestnch inov ansilia zuvedench zdrojov by iastone mohlo riei doplnenie dajov prostrednctvom viktimologickch prieskumov, ktor byposkytli detailnejie informcie osksenostiach obet trestnch inov amiere latencie vybranch foriem nsilia. Nrodn vskumy kriminality realizuje Paneurpska vysok kola (Holomek 2010), osobitn prieskumy vrokoch 2002 a2008 boli realizovan aj na tmu domceho nsilia (Bodnrov aFiladelfiov 2003; Filadelfiov et al. 2008). Ani jeden z uvedench vskumov vak osobitne nezachytil mieru viktimizcie pecificky zranitench skupn vrtane migrantov. al problm sa tka vskumu migrcie aintegrcie vo veobecnosti. Doterajie vskumy sa spravidla realizovali kvalitatvnymi metdami, vskumnm vzorkm asto chbala diverzifikcia, vdsledku oho ostali pecifick (zraniten) skupiny migrantov nepodchyten achba porozumenie diverzity vrmci komunt migrantov14. b) Nedostatok kontaktov avzieb na migrantov (zvl tch najzranitenejch) Na uskutonenie projektu sme potrebovali nadviaza kontakt s o najirou skupinou migrantov vzhadom na ich krajinu pvodu, socilnu i ekonomick situciu apostavenie vkomunite. Zrove sme na to hadali spsob, ktor by nereprodukoval rizikov vzby ohrozenia, najm vzhadom na existujce vzahy vrmci komunt migrantov (pozri niie).
12 tatistika kriminality v Slovenskej republike [http://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-zalohakopia]. 13 Pozri tie kapitoly 5a6. 14 Pozri tie kapitolu 3.

18

2. Metodolgia projektu

Toto sa ukzalo by zsadnou vzvou pre praktick realizciu vskumu, kee monosti kontaktu na irok skupiny migrantov s limitovan: yy Absenciou verejnch intitucionlnych vzieb: Svnimkou MIC (ktor poskytuje socilne, prvne apracovn poradenstvo pre migrantov, realizuje ternnu prcu ainterkultrne ainforman aktivity) aporadne Ligy za udsk prva (poskytujcej prvnu pomoc okrem inho cudzincom spobytom) neexistuje na Slovensku intitcia, ttna i z tretieho sektora, ktor by poskytovala sluby alebo inm spsobom systematicky pracovala smigrantmi ztretch krajn, ktor maj udelen dlhodob, prechodn i tolerovan pobyt, a tm vytvrala siete kontaktu avzieb15. Vrmci vskumu sme tak prakticky nadvzovali iba na kapacity MIC16. yy Nzkou mierou organizovania sa vsamotnch komunitch migrantov: Hoci niektor skupiny migrantov (najm z zijskch krajn) si vytvorili siln komunitn siete, vspoluprci sktormi sa nm podarilo zapoji do vskumu iriu areprezentatvnu as komunity, vinch skupinch migrantov vrtane tch najpoetnejch (Ukrajina, Rusko) i najzranitenejch (Thajsko) takto semiformlne organizovanie chba, prpadne prevlda snaha o izolciu a individulne rieenie kadodennch problmov. Organizan kapacita samotnch komunt migrantov je pritom vznamnm prvkom prevencie aodolnosti voi nsiliu azneuvaniu (napr. Sabates-Wheeler aWaite 2003), take ofragmentcii komunt sme uvaovali nielen ako ovzve pre realizciu vskumu, ale aj ako oprostriedku zmeny rizikovho stavu. yy Vzahmi v rmci komunt migrantov: Dleitm aspektom realizcie vskumu bolo aj reflektovanie mocenskch vzahov apozcie rozlinch aktrov vrmci komunt migrantov. Prvm potencilnym rizikom bolo spoliehanie sa na kanly medzi migrantmi, ktor sce s osveden, ale sprostredkovvaj kontakt sobmedzenou aopakujcou sa skupinou astnkov, zatia o vek as migrantov vrtane najizolovanejch anajzranitenejch ostva nepodchyten aich sksenosti prehliadan. Druhm problmom, ktor sme sa snaili konfrontova, bol mon konflikt zujmov medzi migrantmi samotnmi. Predovetkm ilo oriziko spoliehania sa vhradne na osoby zkomunt vprivilegovanej pozcii (napr. zamestnvatelia, komunitn ldri, meditori sformlnymi kontaktmi i znalosami), oktorch sme nemohli ma dostaton istotu, e sa nepodieaj na marginalizcii ostatnch migrantov. c) Nedvera aobavy zo strany migrantov Univerzlnym javom medzi migrantmi zprakticky vetkch skupn je nedvera voi formlnym intitcim na Slovensku17. Tto vedie kobavm zidentifikcie, prejavovania sa na verejnosti i vbec zkontaktu sformlnymi intitciami. Kontakt sformlnymi intitciami nahrdza vina migrantov dslednou segregciou alebo asimilciou a neformlnymi mechanizmami, ktor asto vytvraj alebo prehlbuj zranitenos voi zneuvaniu18. Nam cieom bola realizcia vskumu spsobom, ktor by prispel kbudovaniu dvery medzi migrantmi avskumnm tmom IOM, resp. intitciami veobecne.
15 Pozri prehad relevantnch intitci aich aktivt smerom kcieovej skupine vkapitole 3. 16 Pozri poznmku 9vkapitole 1. 17 Tme nedvery aobv vo vzahu kintitcim sa empiricky venujeme vkapitole 5. 18 Pozri najm kapitolu 5.4.

19

d) Citlivos tmy Samotn tma projektu nsilie azneuvanie odrdzala potencilnych astnkov od zapojenia sa do projektu. Aj t spolupracovnci zkomunt migrantov, ktor mali bohat sksenosti sfacilitciou kontaktu medzi migrantmi aIOM i almi vskumnmi apomhajcimi intitciami, tlmoili obavy migrantov zastni sa vskumu, poskytn informcie osvojich sksenostiach vplnom rozsahu i strach zodhalenia ich identity, ato aj napriek dslednm mechanizmom anonymity advernosti. Zaznamenali sme dokonca prpady, kedy astnci vskumu po vyplnen dotaznka zmenili nzor apoiadali ojeho znienie predtm, ako bol doruen vskumnmu tmu. e) Rozsah cieovej skupiny Praktickou vzvou projektu bola jeho ambcia zachyti skupiny migrantov vo vetkch reginoch Slovenska abez ohadu na ich jazykov i kultrne znalosti. Vtomto ohade boli urujcim faktorom najm finann, kapacitn alogistick monosti projektu.

2.2Koncepn rieenia
Ako odpove na tieto vzvy sa metodologick koncepcia vskumu zakladala na nasledujcich 5princpoch: a) Eticky zakotven vskum Nosnm dokumentom projektu, ktor uroval hranice pre praktick aktivity, bol Etick kdex projektu (pozri prloha 1). Prijatm anastavenm kdexu reflektoval vskumn tm skutonos, e migranti amigrantky ako cieov skupina projektu predstavuj vzhadom na svoje socilne, ekonomick akultrne pecifik ahistriu osobitne zraniten skupinu. Kontext nsilia asksenost snm vznam citlivho prstupu alej zvyoval. Etick kdex bol zvzn aj pre spolupracovnkov projektu azakladal sa najm na princpoch prvnej aintitucionlnej etiky, otvorenosti, bezpenosti, reciprocity aparticipcie, dobrovonosti ainformovanosti, anonymity, dvernosti, autenticity asptnej vzby. b) Reflektvny vskum Pod reflektvnym vskumom rozumieme kontantn kritick pohad na vetky prvky projektu (jeho ciele, vskumn otzky, metodolgiu, vstupy adopad) poas vetkch jeho fz aflexibilitu vnastavovan projektu poda pribdajcich zisten asksenost. Plnovanie ajanalza sa tak dynamicky odvjali od pravidelnho hodnotenia procesu avsledkov projektu, ovplyvnenho ilohou apsobenm alch aktrov vskumu (pozri body cad). c) Participatvny akolaboratvny vskum Projekt bol zaloen na zapojen samotnch astnkov do plnovania aprpravy dizajnu vskumu, formulcie otzok a metodolgie, kontaktovania alch astnkov, ale ajdo rozhodovania ovzname i citlivosti konkrtnych tm, negocici oakvan i diskusi omonch opatreniach adopadoch. Princp participcie (napr. Kindon et al. 20

2. Metodolgia projektu

2007) odmieta jednostrann vzah, napr. vyuitie zstupcov komunt len na vytvorenie kontaktu s migrantmi. Naopak, zdrazuje reciprocitu a repekt, na zklade ktorch mu vetci astnci projekt aktvne ovplyvova. Okrem toho bola pre realizciu projektu kov spoluprca salmi aktrmi mimo IOM, predovetkm predstavitemi pomhajcich organizci, cirkv, ambasd, verejnch intitci psobiacim voblasti migrcie a/alebo nsilia aakademickmi partnermi vrtane externho konzultanta projektu. d) Vskum podloen aprepojen spraxou Vskumn tm projektu bol zloen zpracovnkov srznymi sksenosami, kvalifikciou aprofesionlnym zameranm. Jeho sasou tak bol nielen socilny vskumnk (so zameranm na vskum smarginalizovanmi aako dostupnmi cieovmi skupinami), ale ajexpertky IOM so sksenosami vternnej akomunitnej prci, poradenstve avo vytvran koncepci apraktickch plnov. Zrove sme vyuvali iriu expertzu IOM Bratislava prostrednctvom konzultci s kolegami z ostatnch projektov IOM (napr. formou okrhlych stolov ainternch seminrov), prvne poradenstvo kolegov zMIC aprojektov supervziu vedcej radu. Projekt sa zrove zameriaval na prepojenie procesu a poznatkov vskumu a praxe, ato vrtane sluieb, ktor poskytuje IOM. astnci vskumu dostali spolu smaterilmi vskumu aj informcie oslubch, ktor poskytuje na Slovensku IOM (prvne, socilne apracovn poradenstvo, kurzy slovenskho jazyka, komunitn prca, pomoc obetiam obchodovania sumi)aj alie organizcie (napr. pre obete domceho nsilia, pre iadateov oazyl). Prieben zistenia mali taktie vznam ako podklad na nastavenie sluieb IOM. Dvody pre realizciu projektu sa tak potencilnym astnkom vysvetovali v kontexte existujcich sluieb a aktivt a ako ich doplnenie. Takto postup zrove otvral cestu kastnkom vskumu, ktor sa vyznaovali nedverou voi formlnym intitcim.

2.3Vskumn postup
Vprpravnej fze projektu sme sa zamerali na porozumenie rmcovej situciev oblasti migrcie na Slovensku (spracovan najm vkapitole 3) atdium zahraninej vskumnej literatry, ktor pomohla identifikova kov tematick okruhy tkajce sa nsilia. Prca sliteratrou bola aj sasou alch fz projektu, rozren olegislatvne akoncepn materily zinch krajn sliace ako inpircia azdroj analzy situcie na Slovensku. Pilotn fza zahala individulne rozhovory spredstavitemi komunt migrantov, expertmi z praxe i akademickej pdy a osobami, ktor maj individulne, intenzvne kontakty s migrantmi. V vodnej fze vskumu ilo najm o kultrnych meditorov MIC a predstaviteov kovch organizci venujcich sa migrcii, priom postupne sa kontakty sstredili na skupiny migrantov, ktor doposia neboli dostatone podchyten. Popri formlnych i etablovanch predstaviteoch komunt migrantov sme tak realizovali aj rozhovory s individulnymi migrantmi, ktorch sme nakontaktovali cez meditorov vskumu i ako klientov MIC, alebo ktor sa snami spojili cez dotaznkov 21

vskum. Vo vetkch fzach vskumu boli tmami rozhovorov sksenosti samotnch astnkov, ich vedomosti osksenostiach ostatnch migrantov zdanej komunity, ako ipostrehy apodnety tkajce sa monej realizcie ternneho vskumu, predovetkm zberu dotaznkov a alch kontaktov. Celkovo ilo o 86 individulnych rozhovorov smigrantmi z32 krajn, spredstavitemi slovenskch organizci i slovenskmi obanmi. Kovm nstrojom na podchytenie sksenost irej populcie migrantov bol dotaznkov prieskum. Dotaznk (prloha 3) v 11 jazykovch verzich sa skladal zo 137 otvorench azatvorench otzok. Tematicky pokrval najm nasledovn oblasti profil astnka, veobecn sksenosti avnmanie nsilia, prchod na Slovensko, sksenosti so tdiom na Slovensku, prcou, nsilm vdomcnosti askromnom priestore, nsilm na verejnosti, vnmanie akceptcie aprleitost, sksenosti sintitciami azdroje pomoci aopory. Dotaznk sme distribuovali dvoma rovnocennm spsobmi: online na strnke projektu avpapierovej podobe spolu sinformanm letkom vskumu aprpadne almi materilmi. Hlavnm nstrojom zberu bola spoluprca sternnymi meditormi (celkovo 29 osb), o boli najm predstavitelia komunt migrantov, ale aj alie osoby vkontakte smigrantmi (predstavitelia cirkv anboenskch spolonost, tlmonci aporadcovia, kontaktn osoby zcentier aintitci, ktor migranti navtevuj /ako napr. kaviarne, vevyslanectv/, aktri ztretieho sektora). Ich lohou bolo okrem samotnho zberu dotaznkov ri informciu oprojekte ajeho kontexte vrtane sluieb, ktor pre migrantov existuj, ako isprostredkva kontakt medzi astnkmi atmom IOM (vprpade ich zujmu). Ternni meditori boli viazan etickm kdexom projektu amanulom ternneho meditora. Najdleitejie princpy obsiahnut vtchto materiloch boli anonymita aprincp nezasahovania: astnci museli dotaznk vyplni osamote a meditori nemali jednotliv otzky vysvetova alebo interpretova; po vyplnen mal by dotaznk vloen do oblky atto zalepen, km bola vrten meditorovi. Takto sme zabezpeili princp dvojitej anonymity, ke meditori poznali astnkov, ale nie odpovede, avskumn tm poznal odpovede, ale nie konkrtne osoby. Niektor ternni meditori propagovali aj online verziu dotaznka, ktor sme alej rili priamym oslovovanm bvalch asasnch klientov IOM, nadviazanmspoluprce sintitciami, ktor majkontakty na migrantov (napr. vysok koly) vdy formou prosby opreposlanie informcie, take vskumn tm nemal kdispozcii priamy kontakt na oslovench astnkov informovanm na strnke IOM i prostrednctvom socilnych siet, mdi aonline fr. Viacer ztchto krokov sa ukzali by kov vinformovan potencilnych astnkov vskumu otom, e ich as na vskume bude pre nich bezpen azrove me ma vznam pre zlepenie ich situcie. Ilo najm o: yy zapojenie osb zprostredia komunity, ktorm dverovali; yy dsledn atransparentn etick mechanizmy vrtane anonymity adobrovonosti; yy dostupnos jazykovch verzi dotaznka; yy monos demontrova prepojenie vskumu aexistujcich sluieb; yy identita IOM ako intitcie neviazanej ohlasovacou povinnosou vprpade mench prekroen zkona (napr. sksenos sneleglnym pobytom alebo prcou). 22

2. Metodolgia projektu

Pre kvalitu vsledkov sa pre ns zrove ukzalo by kov spolupracova sminimlne dvoma ternnymi meditormi vo vetkch vch komunitch, priom tieto stratgie reflektovali vekos, ale aj diverzitu skupiny, take napr. pri ukrajinskej komunite bolo zapojench a 7ternnych meditorov. Vprpade, e poet samotnch meditorov bol men (napr. vprpade nskej komunity), bolo naou snahou saturova zistenia pomocou vieho potu individulnych rozhovorov. Celkovo sme kombinciou obidvoch metd zozbierali 730 dotaznkov (144 online a586 vpapierovej forme), zktorch po oisten odrespondentov mimo cieovej skupiny (azylanti aiadatelia oazyl, osoby sdoplnkovou ochranou aobania E) ostalo ako predmet analzy 690 dotaznkov. Znich najpoetnejie skupiny poda krajiny pvodu boli: Thajsko (98), Ukrajina (95), Vietnam (78), na (56) a Srbsko (36). Nsledne sme pridotaznkoch od migrantov znajvch skupn poda pobytu a/alebopotu dotaznkov upravili koeficienty vhy poda reprezentatvnosti zastpenia voi celkovej populcii, vzhadom na krajinu pvodu apohlavie. Ilo oznenie koeficientu jednotlivch dotaznkov urespondentov zThajska19 (celkov koeficient 0,04), zmoslimskch krajn celkovo (0,50), Vietnamu (0,79) any (0,91) azvenie uobanov zoSrbska (2,97), J. Krey (2,11), Ruska (2,02) aUkrajiny (1,80). Pomerne ni poet dotaznkov od obanov Srbska aRuska (ako krajn sdruhm atretm najvym potom migrantov) bol dan aj nzkou mierou rizika, ktor sme identifikovali vprvch mesiacoch vskumu azdvodu ktorej sme viac zdrojov aenergie investovali do ternneho zberu vkomunitch svyou mierou ohrozenia, resp. vou nronosou zisovania dt (najm Ukrajina azijsk skupiny). Uplatnenie koeficientov zmenilo celkov ven poet dotaznkov iba minimlne (729,1). Pvodnm zmerom vskumu bolo poskytn okrem agregovanch informci aj tatistick analzu naprie troma hlavnmi skupinami migrantmi zjunej ajuhovchodnej Eurpy, migrantmi zjunej ajuhovchodnej zie amigrantmi zmoslimskch krajn. Ternny vskum, najm jeho kvalitatvna as, vak ukzal vek mieru odlinosti nielen medzi sksenosami migrantov z jednotlivch krajn v rmci tchto skupn a to aj tam, kde sme to spoiatku neoakvali (napr. medzi migrantmi zRuska aUkrajiny alebo zVietnamu any) ale aj vrmci nich. Ztohto dvodu sme vanalze dt opatrn pri interpretovan kvantitatvnych ukazovateov konkrtnych skupn aposkytujeme ho iba vprpade skupn srelevantnm potom dotaznkov (Ukrajina, Thajsko, Vietnam, moslimsk krajiny ako celok) apri indiktoroch, kde vieme zkvalitatvnych dt predpoklada spolon javy naprie rznymi krajinami pvodu.

19 Vskum medzi thajskmi migrantmi (a najm migrantkami) bol pecifick, kee sa nm prostrednctvom ternnych meditorov podarilo nakontaktova takmer cel populciu, ktor bola jednou znajrizikovejch skupn adovtedy ostvala prakticky vplnej izolcii. Sksenosti stouto skupinou okrem priameho vznamu pre vskum dopomohli kirej informovanosti thajskch migrantiek oich prvach, o viedlo kvyuitiu alch sluieb IOM (vrtane prvnej poradne MIC, projektov asistovanch nvratov i programu pomoci obetiam obchodovania sumi).

23

3.

Rmec migrcie na Slovensku

Legislatvne podmienky pobytu cudzincov na Slovensku mu vytvra pre driteov konkrtnych typov pobytov vkonkrtnych ivotnch situcich zven socilne aekonomick riziko vystavenia nsiliu azneuvaniu. Politick a koncepn rmec migrcie na Slovensku dostatone nepokrva problematiku zranitenosti aochrany migrantov. Kontinulne a systematick aktivity a sluby pre izolovanch a zranitench migrantov na Slovensku s minimlne.

Nsilie vo veobecnosti i voi konkrtnym skupinm nie je len zleitosou obete apchatea. Tak isto ho ovplyvuje shrn spoloensko-kultrnych, legislatvnych aintitucionlnych noriem konkrtnej spolonosti. Vtejto kapitole preto predstavujeme legislatvny, koncepn, intitucionlny avedomostn rmec migrcie aintegrcie na Slovensku s cieom pribli situciu, v ktorej sa sksenosti migrantov s nsilm odohrvaj, a zhodnoti vplyv jednotlivch aspektov riadenia migrcie na zranitenos migrantov voi nsiliu. N popis vychdza zo tdia relevantnch zkonov, koncepci avskumov, ich porovnania so zahraninmi zdrojmi azisteniami vskumu, ako aj zdlhodobch sksenost IOM zoblasti poradenstva migrantom, predovetkm vrmci projektu MIC. Materily obsiahnut vtejto kapitole s kovm podkladom na analzu konkrtnych typov nsilia (najm vkapitolch 5a6) ansledn formulciu odporan.

3.1Legislatvny rmec
Slovensk republika je sasou schengenskho priestoru, vktorom plat von pohyb osb, tovaru, sluieb akapitlu. Cudzinec ttny prslunk tretej krajiny me na Slovensko pricestova vrmci bezvzovho styku alebo svopred udelenm vzom, priom vak maximlna mon dka pobytu je stanoven na 90 dn vrmci 6mesiacov. alou monosou je vstup na zemie Slovenska na zklade udelenho vza alebo pobytu vinom lenskom tte schengenskho priestoru, resp. E. Ak sa chce ttny prslunk tretej krajiny zdriava na Slovensku dlhie ako 90 dn, je povinn poiada oudelenie niektorho typu pobytu. Podmienky pobytu aaktivt obanov ztretch krajn na Slovensku uruje zkon . 404/2011 Z. z. opobyte cudzincov20
20 Pobyt cudzincov, ktor prichdzaj na Slovensko ako uteenci, upravuje zkon . 480/2002 Z. z. oazyle aozmene adopl-

24

3. Rmec migrcie na Slovensku

a o zmene a doplnen niektorch zkonov, inn od 1. 1. 201221,22. Poda toho, ak innos mieni cudzinec na Slovensku vykonva, resp. na ak el chce prs, pod iados otrval alebo prechodn pobyt. pecifickm intittom je tolerovan pobyt, ktor umouje doasn legalizovanie pobytu v konkrtne stanovench prpadoch. Pobyt ttneho prslunka tretej krajiny na Slovensku po vypran platnosti vz, uplynut dky bezvzovho pobytu alebobez platnho trvalho, prechodnho, tolerovanho pobytu i bez medzinrodnej ochrany, sa povauje za neleglny. Poda tatistk HCP PPZ malo ku koncu roka 2011 udelen pobyt spolu 24333 ttnych prslunkov tretch krajn. Ztoho malo 59% udelen prechodn pobyt, trval pobyt malo 40% a1% tvorili dritelia tolerovanho pobytu.

3.1.1Prechodn pobyt
Tento typ pobytu sa cudzincom udeuje za konkrtnych podmienok a na pecifick el. Tmto me by: zamestnanie, podnikanie, tdium, osobitn innos, zlenie rodiny, vskum avvoj, tatt Slovka ijceho vzahrani, plnenie sluobnch povinnost civilnmi zlokami ozbrojench sl alebo ho me zska osoba spriznanm dlhodobm pobytom vinom tte E. Iba vnimone me cudzinec vykonva aj in innos, ne na ak mu bol pobyt udelen23. Vprpade, e chce cudzinec sudelenm prechodnm pobytom vykonva na Slovensku in innos, je povinn upravi si el prechodnho pobytu. Trvanie udelenho prechodnho pobytu me by rzne vzvislosti od konkrtneho elu, najviac 2a 6rokov. Poas doby platnosti pobytu sa cudzinec me zdriava na Slovensku acestova do zahraniia asp. Ak nepoiadal ozmenu elu alebo obnovenie pobytu, m cudzinec povinnos vycestova zzemia Slovenska najneskr vposledn de platnosti pobytu. Analzou ustanoven zkona tkajcich sa prechodnho pobytu sohadom na relne sksenosti aproblmy migrantov, ktor MIC rieilo vrmci svojej poradenskej praxe, sme identifikovali najm nasledovn faktory rizika azranitenosti migrantov voi rznym prejavom nsilia: 24 yy Niektor typy pobytu vkombincii sfaktormi na strane migrantov potencilne vytvraj riziko socilnej izolcie. Me s najm oosoby sprechodnm pobytom na el zlenia rodiny, ktor pricestovali na Slovensko za svojm rodinnm prslunkom (cudzinec, ktor u na Slovensku pracuje alebo podnik). Napriek monosti okamite vstupova na trh prce, tudova alebo podnika sa tieto osonen niektorch zkonov. Tomuto zkonu ajeho pecifikm sa vak nebudeme alej venova, kee neupravuje pobyt osb zcieovej skupiny nho vskumu. 21 Od 1. 5. 2013 by mala nadobudn innos novela uvedenho zkona, ktor by okrem inho mala modifikova podmienky udeovania niektorch typov pobytov (napr. prechodn pobyt na el podnikania alebo osoby spriznanm postavenm Slovka ijceho vzahrani, dlhodob pobyt). 22 Riadenie migrcie apostavenie cudzincov na Slovensku oetruje sbor alch relevantnch zkonov (pozri napr. Bachtkov et al. 2012). Pre krtkos priestoru sa vak vrmci tejto analzy venujeme len kovm ustanoveniam zkona opobyte. 23 Napr. ak m pobyt na el zlenia rodiny, me podnika alebo pracova bez povolenia na zamestnanie, ak je el tdium, pracova me, ale iba vobmedzenom rozsahu hodn. Naopak, ak m pobyt na el podnikania, neme popri podnikan aj pracova. Pri vetkch typoch prechodnho pobytu vak mu cudzinci tudova. 24 Texty tkajce sa rizika jednotlivch typov pobytu sreflexiou tmu MIC poskytujceho prvne poradenstvo vkombinciami so zisteniami predmetnho vskumu.

25

by ocitaj vzvislom postaven, kee pridelen pobyt svis prve so zlenm rodiny, ateda ak by svojho rodinnho prslunka opustili, povolenie napobyt na Slovensku stratia. Takto vzah zvislosti me prispie kvzniku i eskalcii nsilia zo strany prbuznch, ktor sa ocitli vpostaven moci. Riziko izolcie aznevhodnenia sa zvyuje, ak cudzinci neovldaj slovensk jazyk. yy Vobzvl rizikovom postaven s osoby sprechodnm pobytom na el zamestnania (pri nzkokvalifikovanch druhoch prce sa riziko ete zvyuje), pretoe ich pobyt na Slovensku sa viae na pracovn povolenie ukonkrtneho zamestnvatea ana konkrtnu pozciu. Ak chc zmeni zamestnanie, musia poiada onov pracovn povolenie ajeho zskanie oznmi na cudzineckej polcii. Vniektorch situcich si zamestnvatelia uvedomuj zvislos aznevhodnenie svojich zamestnancov cudzincov (neznalos jazyka, prostredia azkonov) atoto ich postavenie vyuvaj. Ako ukazuje analza vkapitole 6, me s onedodriavanie podmienok stanovench zmluvou, ikanovanie, vyhranie (zruenm pracovnho povolenia, ateda zruenm pobytu), zadriavanie cestovnch dokladov i zadriavanie mzdy. Tieto formy nsilia sa vyskytuj vrznych profesijnch oblastiach, ako napr. gastronmia, technick vroba i masne awellness salny, ale aj vprpadoch vysokokvalifikovanch profesi ako s uitelia ajazykov lektori. Cudzinci pritom situcie nsilia azneuvania vinou nerieia (i u priamo so zamestnvateom, polciou, neziskovmi organizciami), ato najm pre obavy zo straty zamestnania, prjmu apobytu, o by viedlo kpovinnosti opusti zemie SR. yy Do zranitenho postavenia sa mu dosta aj dritelia prechodnho pobytu na el tdia, ktor mu vzhadom na obmedzen monos pracova aasto nedostaton finann zabezpeenie hada zdroje prjmu vrmci tieovej ekonomiky avystavi sa tak rizikm vykorisujcich pracovnch podmienok, vydierania apod.

3.1.2Trval pobyt
Trval pobyt je vporovnan sprechodnm pobytom stabilnej typ pobytu. Vo veobecnosti o mu poiada najm cudzinci, ktor maj na Slovensku nepretrit pobyt dlhie ako 5rokov alebo uzavr manelstvo so slovenskm obanom. Za pecifickch podmienok mu trval pobyt zska aj deti cudzincov. Tento typ pobytu oprvuje jeho dritea dlhodobo sa zdriava na zem SR, cestova do zahraniia asp, vstupova do pracovnoprvneho vzahu, podnika, tudova, ma prstup kzdravotnej starostlivosti aksocilnemu zabezpeeniu. Vo vine oblast ivota maj ttni prslunci tretch krajn strvalm pobytom rovnak prva apovinnosti ako slovensk obania. Trval pobyt sa rozdeuje na 3typy: yy Trval pobyt na 5rokov sa udeuje predovetkm migrantom, ktor s zosoben sobanmi SR alebo ich zvislmi prbuznmi, deom cudzincov strvalm pobytom mladm ako 18 rokov i vo vnimonch prpadoch vzujme SR. yy Trval pobyt na neobmedzen as sa vo veobecnosti udeuje cudzincom, ktor maj u najmenej 4roky udelen trval pobyt na 5rokov, alebo ide odeti cudzincov strvalm pobytom na neobmedzen as mladie ako 18 rokov. Udelen vak me by aj za nasledujcich okolnost: ak je to potrebn na poskytovanie ochrany apomoci svedkovi; osobe bez ttnej prslunosti; zdvodov hodnch osobit26

3. Rmec migrcie na Slovensku

nho zretea; na nvrh Slovenskej informanej sluby zdvodu bezpenostnch zujmov SR; plnoletej osobe, ktor m najmenej 3roky tolerovan pobyt, ktor jej bol udelen ako maloletmu njdenmu na zem SR, apoas ktorch tudovala na kole na zem SR. yy Odlhodob pobyt na neobmedzen as me poiada ttny prslunk tretej krajiny, ktor sa na zem SR oprvnene anepretrite zdriava po dobu 5rokov bezprostredne pred podanm iadosti; alebo m 5rokov oprvnen nepretrit pobyt na zem lenskch ttov E ako drite modrej karty a zdriava sa na zem SR ako drite modrej karty najmenej 2roky bezprostredne pred podanm iadosti; alebo ktormu predtm zanikol dlhodob pobyt zdvodu, e mu bol udelen dlhodob pobyt vinom lenskom tte; zdvodu zdriavania sa 6rokov mimo zemia SR; alebo zdvodu nepretritho zdriavania sa mimo zemia lenskch ttov poas 12 alebo 24 po sebe nasledujcich mesiacov. Rizikovou skupinou zpohadu nho vskumu s najm dritelia trvalho pobytu na 5rokov atrvalho pobytu na neobmedzen as, ktor s manelmi/manelkami slovenskch obanov, kee pri tejto kategrii osb sa trval pobyt poas prvch 5rokov od jeho zskania viae na manelstvo25. Ak by manelstvo zaniklo poas tchto prvch 5rokov od udelenia trvalho pobytu, alebo by manelia prestali vies spolon rodinn ivot vrtane oddelenho bvania, dochdza nsledne vinou k zrueniu trvalho pobytu. alm dleitm faktorom je aj monos cudzinca manela slovenskho obana poiada oudelenie obianstva SR na zklade 5-ronho nepretritho pobytu na zem SR vspolonej domcnosti vtomto manelstve. Kee cudzinci si tieto skutonosti arizik uvedomuj, asto zotrvvaj aj napriek nepriaznivej rodinnej situcii vmanelstvch len vzujme zachovania svojho pobytu na Slovensku. Zo strany slovenskch obanov smerom kich manelom/manelkm me s oprejavy kontroly, vyhranie sa, cielen izolciu, manipulciu ain.

3.1.3Tolerovan pobyt
Dritelia tohto typu pobytu predstavuj zpohadu potencilnych obet nsilia asinajrizikovejiu skupinu migrantov. Tolerovan pobyt je pecifick typ pobytu predstavujci nstroj doasnej legalizcie pobytu cudzinca na Slovensku, ktor mono udeli opakovane, vdy vak najviac na 180 dn. Otento typ pobytu me cudzinec iada vo vnimonch situcich, najm vtedy, ak m dvody na zotrvanie na Slovensku azrove nie je pre neho mon poiada oin typ leglneho pobytu, predovetkm ak: yy yy yy yy yy yy existuje prekka jeho administratvneho vyhostenia; bolo mu poskytnut doasn toisko; jeho vycestovanie nie je mon ajeho zaistenie nie je eln; je maloletm dieaom njdenm na zem SR; je obeou trestnho inu obchodovania sumi am najmenej 18 rokov; si to vyaduje repektovanie jeho skromnho a rodinnho ivota (poda l. 8 Dohovoru oochrane udskch prv azkladnch slobd) aneohrozuje bezpenos ttu alebo verejn poriadok;

25 Pozri tie textov rmik Vek Britnia: Udelenie nezvislho pobytovho tattu obetiam domceho nsilia (prpadov tdia) vkapitole 6.4.

27

yy bol neleglne zamestnan za osobitne vykorisujcich pracovnch podmienok alebo ak ide oneleglne zamestnan malolet osobu. Zhadiska rizk s osoby stolerovanm pobytom ohrozenou skupinou najm kvli asovmu obmedzeniu, t. j. udeovaniu tohto typu pobytu najviac na 180 dn, potrebe jeho neustleho obnovovania, obmedzenosti len na zemie SR, kvli vemi limitovanm monostiam zamestna sa, vo veobecnosti absencii zdravotnho poistenia, kee jeho dritelia vinou nemaj nrok by verejne zdravotne poisten akomern poistenie si nemu finanne dovoli. Cudzinci stolerovanm pobytom s zdvodu svojej finannej situcie najzranitenej voi prevdzaskm skupinm aorganiztorom neleglnej prce. Snaha zabezpei si stabiln pobyt na Slovensku me vies kakceptcii rieen za hranicou zkona, ako napr. kzadoveniu si falonch alebo pozmenench dokladov, prpadne uzatvraniu elovch manelstiev, o me vies ktrestnmu sthaniu, administratvnemu vyhosteniu auloeniu zkazu vstupu.

3.2Politick akoncepn rmec migrcie

Migran aintegran politiky ttu tvoria ruka vruke so veobecnmi postojmi verejnosti kotzkam migrcie akultrnej rozmanitosti socilny akultrny kontext, vktorom sa odohrvaj ivoty migrantov a potencilne me dochdza k nsiliu a zneuvaniu. tt m zrove zodpovednos avo veobecnosti najsilnejie kapacity poskytn ochranu apomoc obetiam nsilia azneuvania. Zkladnmi dokumentmi vldy voblasti migrcie26 s Migran politika Slovenskej republiky svhadom do roku 2020 schvlen vroku 201127 aKoncepcia integrcie cudzincov vSR zroku 200928. Migran politika definuje princpy, ciele a nstroje migranej politiky SR v oblasti ekonomickej migrcie, integrcie, emigrcie kvalifikovanej pracovnej sily, neleglnej migrcie, nvratov a obchodovania s umi, ochrany hranc, medzinrodnej ochrany amigrcie arozvoja. Ide ostrategick dokument, ktor predpoklad vznik aknch plnov pripravench jednotlivmi zainteresovanmi ministerstvami. Tento prstup na jednej strane umouje detailn rozpracovanie jednotlivch oblast politiky, no na druhej strane jednotliv akn plny neujasuj prostriedky vzjomnej koordincie medzi rezortmi. Navye, pripravuj sa bez monosti participcie odbornej verejnosti adotknutch subjektov, kee nie s predmetom medzirezortnho pripomienkovho konania. Vlda sa prijatm migranej politiky v roku 2011 prvkrt prihlsila k aktvnemu riadeniu migrcie, priom prioritou SR vnajblich rokoch m by ekonomick migrcia vysokokvalifikovanej pracovnej sily riaden vslade so zujmami slovenskho hospodrstva a pracovnho trhu. V tejto svislosti poklad vlda za dleit cieavedome psobi voblasti oprvnenosti pobytu, zamestnvania migrantov, podnikania, vzdelvania migrantov aposkytovaniazdravotnej starostlivosti migrantom29 anavrhuje viacer
26 Vpraktickej rovine sa politiky vstupu aintegrcie cudzincov realizuj najm cez zkon 404/2011 Z. z. opobyte cudzincov, zkon 480/2002 oazyle azkon oslubch zamestnanosti 5/2004 Z. z., ktormi sa zaoberme vyie. 27 Uznesenie vldy Slovenskej republiky . 574 z31. augusta 2011 knvrhu migranej politiky SR svhadom do roku 2020. 28 Uznesenie vldy Slovenskej republiky . 338 zo6. mja 2009 knvrhu koncepcie integrcie cudzincov vSlovenskej republike. 29 Migran politika Slovenskej republiky svhadom do roku 2020, s. 3.

28

3. Rmec migrcie na Slovensku

opatrenia, ktor maj k tomuto cieu prispie, ako napr. vytvorenie jasnch pravidiel ekonomickej migrcie pre kvalifikovanch avysokokvalifikovanch migrantov so zavedenm bodovho systmu, zavedenie flexibilnejch podmienok vstupu apobytu migrantov narealizciu tdia aekonomickej innosti, vytvorenie podmienok pre seznnu prcu, doasn acirkulrnu migrciu, zefektvnenie procesu vydvania vz apovolen na pobyt at. Zhadiska tmy tohto vskumu vak chba pecifick zujem tvorcov politiky oskupiny migrantov, ktor knm prichdzaj na in el (napr. vrmci zlenia rodiny) i ktor patria do skupn niie a stredne kvalifikovanch migrantov; priom prve oni predstavuj najzranitenejie azrove najpoetnejie skupiny migrantov. Penzum opatren smerom kmigrantom, ktor dokument ponka, by pritom bolo relevantn aj pre tieto skupiny, vyaduje si vak pecifick nastavenie poda ich konkrtnych kapact apotrieb (a v prvom rade porozumenie voi tmto kapacitm a potrebm; pozri nasledujcu as ointitucionlnom avskumnom pokryt migrcie). Koncepcia integrcie cudzincov prijat vmji 2009 definovala ciele integranej politiky alegislatvne, organizan, koncepn apraktick opatrenia svziou na 3a 5rokov. Shrnn sprvy oplnen opatren vyplvajcich zKoncepcie vak ukazuj, e do roku 2012 sa vznamn pokrok vpolitickej ani praktickej rovine integrcie cudzincov nedosiahol. Mimovldne organizcie aexperti preto u nejak as poukazovali na potrebu aktualizcie koncepcie. Napr. Divinsk (2011, s. 2) uvdza: [N]arealizciu opatren bolo vylenench iba minimum finannch zdrojov avina rezortov i vych samosprvnych orgnov pristupovala kimplementcii loh Koncepcie skr alibisticky, deklarujc vrozpore so skutonm stavom ich splnenie. Koncepcia integrcie ako celok vykazovala viacer systmov nedostatky slab prepojenos na in politiky, menia adresnos avykonatenos loh, vyskytovala sa aj duplicita niektorch loh i absencia inch, medzi dotknutmi rezortmi chbalo ministerstvo kultry, zaangaovanos samosprv bola len formlna ai. Aj v reakcii na tto kritiku navrhlo ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny nrodn projekt Prprava novej integranej politiky a jej mainstreaming, ktor sa zaal realizova vnovembri 2012 aktorho vsledkom by malo by vroku 2014 prijatie novej koncepcie integrcie. Dokument bude musie reagova aj na medzinrodn kritiku stavu integrcie na Slovensku: v poslednej porovnvacej tdii integranch politk MIPEX III skonilo Slovensko na 29. mieste z celkovo 31 hodnotench krajn30. Ako problematick vnma MIPEX predovetkm oblas prstupu na pracovn trh, prstupu k vzdelaniu a procesu nadobudnutia obianstva. V porovnan s inmi krajinami SR vrazne zaostva aj v oblasti udeovania dlhodobho pobytu, kde MIPEX kritizuje najm nejasn legislatvne ustanovenia umoujce von vklad zo strany radnkov, o stavia iadateov opobyt, resp. ud sdlhodobm pobytom do vemi neistej situcie azrove vytvra riziko zneuitia. Kovm pre spech budcej integranej politiky bude zujem ministerstiev a loklnych aktrov participova na plnen loh v oblasti integrcie, o bolo jednm z hlavnch prekok pri plnen loh aktulnej koncepcie. Osobitne dleitou bude vzjomn spoluprca medzi ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny
30 http://www.mipex.eu/slovakia

29

a ministerstvom vntra, v rmci ktorej bude popri prevldajcej agende ochrany krajiny31 potrebn zdrazni rozvojov potencil migrcie pre Slovensko azpohadu nho vskumu najm vytvori aposilni prostriedky ochrany migrantov, predovetkm zranitench skupn. Zverom tak meme kontatova, e existujce koncepcie predstavuj pokrok vaka programu aktvneho manamentu migrcie apriznaniu dleitosti lohy ttu voblasti integrcie cudzincov. Zrove vak prehliadaj potrebu predchdzania rizk zneuvania ansilia na migrantoch (svnimkou nvrhu loh voblasti komunikanch stratgi akampan pre verejnos) azabezpeenia prvnej ochrany apomoci obetiam takchto javov. Rovnako tak nevenuj pozornos mechanizmom, ktor by umonili lepie spoznva a porozumie faktorom rizika a ochrany. Chbaj defincie potreby a prostriedkov podpory osobitne zranitench skupn migrantov, teda najm ien, det, starch migrantov i migrantov slimitovanm socilnym akultrnym kapitlom. Sksenosti migrantov s momentlne vnman cez politick akoncepn rmec, ktor vid migrciu predovetkm ako bezpenostn hrozbu alebo utilitaristick nstroj plnenia zujmov SR (Chudkov 2011), nie ivotn situciu potencilnych obet nsilia azneuvania.

3.3Intitucionlne pokrytie migrcie na Slovensku

Prehad intitci, ktor pracuj smigrantmi, resp. sktormi migranti na Slovensku prichdzaj do kontaktu, ilustruje charakter vzieb medzi krajinou amigrantmi apriestor integrcie. Kovm momentom je, e pre kadodenn ivot cudzincov na Slovensku s dominantnmi a takmer vhradnmi intitcie, ktor sa zameriavaj na regulciu migrcie, nie na facilitciu integrcie a pomoc i podporu pre migrantov. Kontaktnmi verejnmi intitciami aintitciami prvho kontaktu s predovetkm tie, ktorch agendou je kontrola oprvnenosti pobytu aaktivt migrantov, resp. udeovanie povolen (najm HCP PPZ aoddelenia cudzineckej polcie (OCP), rady prce, socilnych vec arodiny, Nrodn inpektort prce, Socilna i zdravotn poisovne ai.). Ako vyplynulo znho vskumu, tieto zrove patria medzi intitcie snajniou mierou dvery medzi migrantmi (pozri kapitola 5). Agendu poskytovania sluieb, poradenstva i ternnej prce pre tto cieov skupinu zastreuj prakticky iba IOM Medzinrodn organizcia pre migrciu (formou MIC) a Liga za udsk prva (formou prvnej poradne). V porovnan s inmi krajinami E chba na Slovensku intitcia prvho kontaktu zameran na poskytnutie komplexnch informci asluieb (napr. formou one-stop shop centre) aintitcia zaoberajca sa prvami migrantov zamestnancov (Nrodn inpektort prce m svoju agendu smerom kmigrantom postaven primrne na potlan neleglnej prce, nie na ochrane obet zneuvania, aodbory na Slovensku ochranu migrantov vo svojej agende nemaj). Chbaj tie aktivity voblasti komunitnho posilovania aorganizovania sa, nz31 Dleitos agendy bezpenosti krajiny zdraznila napr. dvodov sprva kzkonu . 404/2011, ktor nasledovnm spsobom popsala ciele predkladanho zkona: Slovensk republika aj naalej ostva tranzitnou krajinou rznych imigranch prdov leglnych, ako aj neleglnych migrantov smerujcich do ekonomicky stabilnejch apralivejch krajn schengenskho priestoru. Ztohto dvodu je Slovensk republika povinn akceptova dan trend azvzok vytvra inn systm opatren zameranch na regulciu migrcie prostrednctvom podmienok cudzincov sprihliadnutm na bezpenos Slovenskej republiky ana strane druhej zabezpei slobodu pohybu apobytu osb vzmysle eurpskeho prva, jednotnej vzovej politiky areadmisnch dohd. Prijat opatrenia pritom musia vychdza zo zsady prednosti prva Eurpskej nie [www. minv.sk/?pravne-normy-3&subor=134048].

30

3. Rmec migrcie na Slovensku

koprahovho vzdelvania, intenzvnej ternnej akomunitnej prce i prce sobzvl zranitenmi skupinami migrantov. alie aktivity financovan Eurpskym fondom pre integrciu prslunkov tretch krajn sa zameriavaj skr na irok verejnos ainterkultrne aktivity (napr. pravideln Tde novch menn organizovan Nadciou Milana imeku /NM/, televzna relcia Integruj! aalie jednorazov aktivity), avak zdroje nie s uren na kontinulnu prcu snajzranitenejmi anajizolovanejmi migrantmi.

3.4Vskumy apoznatky omigrcii na Slovensku

Migrcia sa stala vSR spoloenskou apolitickou tmou a vprvej dekde novho tiscroia najskr vreakcii na nrast neleglnej aazylovej migrcie (vrokoch 2000 2004), neskr sohadom na postupne sa zvyujci objem leglnej migrcie, i dokonca vznikajci dopyt po migrcii pracovnej sily vsvislosti srastom ekonomiky vrokoch 2007 a 2008. Vznamnm externm vplyvom motivujcim zujem tvorcov politk a verejnosti omigrciu aovplyvujcim konkrtne nastavenia legislatvy je lenstvo SR vE azneho vyplvajce zvzky. Zujem omigrciu ako predmet vskumu nastal tie a po roku 2000, najm vak vdruhej polovici dekdy, priom vznamn impulz rozvoja priiel aj vtomto prpade zo strany E vpodobe monosti financovania vskumu zeurpskych fondov, po roku 2009 najm Eurpskeho fondu pre integrciu ttnych prslunkov tretch krajn (EIF). Vsasnosti realizuj vskumy voblasti migrcie mimovldne amedzinrodn organizcie v nadvznosti na svoje sluby migrantom i svoje aktivity v oblasti migrcie (najm IOM, rad vysokho komisra pre uteencov, Liga za udsk prva) ana druhej strane organizcie a think tanky psobiace v prbuznch oblastiach (Nadcia Milana imeku /NM/, Centrum pre vskum kultry a etnicity /CVEK/, Intitt pre verejn otzky /IVO/ i Intitt pre dobre spravovan spolonos /SGI/), ktor vposlednch rokoch rozrili zber svojich aktivt aj otmu migrcie. Vakademickom priestore zostva vskum migrcie skr okrajovou zleitosou. Kadoron projektov vzvy EIF umonili zapojenie irieho spektra realiztorov vskumu avnadvznosti na to aj pokrytie niektorch novch vskumnch tm. Vskumy realizovan spodporou EIF sa venovali nastaveniu integranch politk so zameranm na nvrh indiktorov hodnotenia integrcie, vzahu integrcie akultrnej diverzity vrtane vskumu postojov obyvatestva kdiverzite amigrcii, rodovm aspektom migrcie i postaveniu migrantov na slovenskom trhu prce. Okrem diverzifikcie tm je pozitvom pecializcia niektorch organizci na konkrtne aspekty migrcie, napr. prca NM voblasti vzdelvania det cudzincov. Problmom v slovenskch podmienkach ostva miera hbkovch znalost o celkovej populcii cudzincov ijcich na Slovensku sohadom na jej rozmanitos. Vrazne limitovan miera kontaktu cudzincov sformlnymi intitciami anedostupnos kvantitatvnych i kvalitatvnych dajov otvra otzku podchytenia sksenost najm izolovanch azranitench skupn migrantov. Rozrenie aprehbenie existujcich poznatkov omigrantoch na Slovensku aich sksenostiach podmieuje efektvny prnos vskumu pre tvorbu politk aprax.

31

4.

Migranti amigrantky na Slovensku

Slovensko m napriek pomerne dynamickmu rastu jeden znajnich potov migrantov ztretch krajn vrmci E. Najviac migrantov prichdza na Slovensko zvchodnej ajuhovchodnej Eurpy (Ukrajina, Srbsko, Rusko) avchodnej ajuhovchodnej zie (Vietnam, na, J. Krea). Vina migrantov prichdzajcich na Slovensko je vproduktvnom veku spomerne vysokm vzdelanm a prichdza najm za prcou, priom prevldaj mui. Vzby asiete migrantov na Slovensku s zaloen predovetkm na neformlnych vzahoch.

4.1Celkov pohad
Vznamnm historickm medznkom zahraninej migrcie na Slovensku bol 1. 4. 2004 vstup Slovenska do E. Zavedenie prva vonho pohybu teda prva podnika, pracova aposkytova sluby pre obanov lenskch ttov E znamenalo dramatick nrast potu cudzincov v tejto kategrii. lenstvo krajiny v E a sasn dynamick ekonomick rozvoj zrove zvili atraktivitu krajiny aj pre cudzincov ztretch krajn. V dsledku tchto faktorov sa medzi rokmi 2004 a 2011 celkov poet cudzincov (obania E aj ttni prslunci tretch krajn) ijcich na Slovensku zvil trojnsobne (z22 108 na 66191), priom vpredkrzovch rokoch 2004 2008 bol rast najdynamickej aSlovensko vrmci E zaradil medzi krajiny snajrchlejie rastcim migranm prrastkom32. Pokia ide osamotn kategriu cudzincov ztretch krajn, nrast bol takmer dvojnsobn (z11 169 na 24 333), priom zcelkovho potu cudzincov aktulne tvoria pribline tretinu (viac informci uvdzame vtabuke 4.1).

32 Spolu s nrastom leglnej migrcie nastal po roku 2004 tlm a postupn zniovanie potov neleglnych migrantov. Vroku 2004 bolo ete zdvodu neoprvnenho prekroenia ttnej hranice aneoprvnenho pobytu zadranch 10946 cudzincov, km vroku 2011 to bolo len 1219 cudzincov. Tento vvoj svisel najm so vstupom Slovenska do schengenskho priestoru, stm svisiacim posilnenm vonkajej hranice E sUkrajinou aalmi faktormi (napr. optovn uplatovanie readmisnej dohody sUkrajinou od roku 2005, implementcia Dublinskho nariadenia so systmom Eurodac, oslabovanie tokov neleglnej migrcie cez vchodoeurpske tty aich prlev do stredomorskho reginu ai.) (Divinsk 2009, s. 61).

32

4. Migranti amigrantky na Slovensku

Tabuka 4.1Prehad povolench pobytov na Slovensku vrokoch 2004 201133

Rok E ttni prslunci tretch krajn SPOLU 2004 10 939 11 169 22 108 2005 14 336 11 299 25 635 2006 19 522 12 631 32 153 2007 26 302 14 912 41 214 2008 33 234 19 472 52 706 2009 36 830 21 492 58 322 2010 39 652 22 932 62 584 2011 41 858 24 333 66 191

Zdroj: HCP PPZ (2004 - 2011).

Ekonomick krza vrazne spomalila prrastky potu migrantov, o sa odrazilo na pote novoudelench pobytov: vroku 2007 HCP PPZ vydalo 15159 novch povolen na pobyt, km vroku 2011 to bolo len 10164. Celkovo vak trend pomalho, no kontinulneho nrastu populcie cudzincov na Slovensku krza nezvrtila, ato ani napriek tomu, e vek as migrantov na Slovensko prichdza prve za pracovnmi i podnikateskmi prleitosami34. Na druhej strane, napriek uvedenmu dynamickmu rastu populcie migrantov sa Slovensko stle rad medzi krajiny E s najnim celkovm potom migrantov a ich najnim podielom na celkovej populcii (cca 1%). Pokia ide vhradne omigrantov ztretch krajn, poda tatistk Eurostatu m Slovensko kroku 201135 druh najni poet migrantov ztretch krajn vabsoltnych slach zcelej E (za Maltou) atret najni podiel na celkovom obyvatestve (za Poskom aBulharskom). Graf 4.1Podiel ttnych prslunkoch tretch krajn na celkovej populcii krajn E
18,0 16,0 14,0 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 Lotysko Estnsko Cyprus panielsko Grcko Raksko Luxembursko Nemecko Taliansko Eurpska nia (27 krajn) Dnsko Vek Britnia Franczsko Slovinsko Belgicko vdsko Portugalsko esk Republika Malta Holandsko Fnsko rsko Litva Maarsko Slovensko Bulharsko Posko
Zdroj: Eurostat (2011). 33 Dta za rok 2012 neboli do uzvierky vskumnej sprvy kdispozcii. 34 Pozri niie atie napr. Divinsk (2009). 35 daje Rumunska za sledovan obdobie nie s kdispozcii.

33

Graf 4.2Celkov poet ttnych prslunkov tretch krajn vkrajinch E

5,000,000 4,500,000 4,000,000 3,500,000 3,000,000 2,500,000 2,000,000 1,500,000 1,000,000 500,000 0 Nemecko panielsko Taliansko Franczsko Vek Britnia Grcko Raksko Belgicko Lotysko vdsko Portugalsko Holandsko esk Republika Dnsko Estnsko Fnsko Maarsko Slovinsko rsko Cyprus Posko Litva Bulharsko Luxembugsko Slovensko Malta
Zdroj: Eurostat (2011).

Tradine najsilnejmi krajinami pvodu migrantov z tretch krajn s krajiny bvalho Sovietskeho zvzu, najm Ukrajiny, Ruska akrajiny juhovchodnej Eurpy (Srbska aalch krajn bvalej Juhoslvie), ato vaka kultrnej, jazykovej i geografickej blzkosti, ako aj existencii etablovanch menn, ktor sa stali zkladou pre prchod alch novch migrantov. Ekonomick rast Slovenska vdruhej polovici uplynulej dekdy priniesol tie vznamn nrast potu migrantov zjuhovchodnej zie. Ilo najm oVietnamcov aanov, ktor sem prichdzali ako podnikatelia vobchode agastronmii, aoobanov Junej Krey, ktor prili ako vysokokvalifikovan pracovnci vsvislosti skrejskmi investciami do automobilovho aelektronickho priemyslu. Aktulne najpoetnejie skupiny migrantov poda potu platnch pobytov uvdzame vtabuke 4.2. Vzhadom na primrnu motivciu prchodu na Slovensko scieom zamestna sa alebo podnika je mon vidie svislos svekovou truktrou migrantskej populcie. Vroku 2010 tvorili migranti vo veku od 20 do 64 rokov a 71% migrantov ztretch krajn (na porovnanie celkov podiel obyvateov Slovenska vtejto kategrii je 55%), priom vekov kategria 25 39 rokov predstavuje a 41% vetkch migrantov (vrmci obyvateov Slovenska iba 17%). Podiel migrantov mladch ako 19 rokov je 13% astarch ako 50 rokov je 17%. Vznamnejmi krajinami pvodu svraznejm podielom osb starch ako 50 rokov s najm severoamerick krajiny (USA 30%; Kanada 28%) akrajiny vchodnej ajuhovchodnej Eurpy (Chorvtsko 31%; Rusko 29%; Srbsko 22%; Ukrajina 21%)36.

36 Vetky daje SR (2010).

34

4. Migranti amigrantky na Slovensku

Tabuka 4.2Poet povolench pobytov ttnym prslunkom tretch krajn k31. 12. 201137
Poradie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. ttna prslunos Ukrajina Srbsko Rusko Vietnam na Krejsk republika Spojen tty americk Macednsko Chorvtsko Turecko India Bielorusko Lbya Japonsko Afganistan Poet pobytov spolu 6091 4311 2165 1974 1739 1552 855 540 457 341 213 205 192 183 165 Poradie 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. ttna prslunos Thajsko Egypt Izrael Irn Brazlia Kazachstan Kanada Bosna aHercegovina Saudsk Arbia Mexiko Nigria Moldavsko Armnsko Sria Tunisko Poet pobytov spolu 164 144 127 122 116 114 111 107 106 105 99 91 88 87 86

Zdroj: HCP PPZ (2012).

Mui predstavuj 58,9 % vetkch migrantov, priom potom prevldaj vo vine skupn migrantov poda krajn pvodu. Zkrajn spotom migrantov nad 100 osb je podiel muov pod 50 % iba v prpade Ruska (44,6 %; spolu 2 227 osb), Bieloruska (41,7%; 216 osb) aThajska (5,6%; 144 osb). Naopak, vprpade migrantov zEgyptu (94,1%; 136 osb), Afganistanu (90,3%; 175 osb) alebo Bosny aHercegoviny (80,6%; 129 osb) je podiel muov viac ako 80%. Najviac migrantov na Slovensku ije vBratislavskom kraji. Do roku 2004 bol vrazne druhm o do potu migrantov Koick kraj, vposlednch rokoch dochdza kpostupnmu nrastu sel aj v Trnavskom, Nitrianskom a ilinskom kraji, kde nrast potu
37 daje vtabuke reprezentuj dta HCP PPZ k31. 12. 2011. Na inch miestach pouvame dta SR k31. 12. 2010, kee tieto na rozdiel od dt HCP PPZ obsahuj ajinformcie opohlav aveku obyvateov poda obianstva. Okrem inho asovho obdobia me by rozdiel medzi tmito dvoma skupinami spsoben ajrozdielnou cieovou skupinou, kee SR eviduje izahraninch obanov, ktorch pobyt na Slovensku nevychdza ztroch typov pobytu evidovanch HCP PPZ. Ke vtdii spomname dta kroku 2011, ide odaje HCP PPZ, ke sa zmieujeme oroku 2010, ide odaje SR, ak neuvdzame inak. daje SR k31. 12. 2011 boli vydan a koncom janura 2013 po uzvierke publikcie. Kvalitatvne daje vtejto kapitole, ku ktorm neuvdzame zdroj, pochdzaj zrozhovorov vrmci vskumu.

35

migrantov svis sprchodom zahraninch investorov atvorbou novch pracovnch miest, prevane vo vrobnej sfre (tabuka 4.3). Tabuka 4.3Poet cudzincov spovolenm pobytom vjednotlivch krajoch SR
Kraj Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj
Zdroj: HCP PPZ (2011, 2012).

Poet pobytov vroku 2010 spolu 8960 2044 1352 1924 1520 1366 2349 3417

Poet pobytov vroku 2011 spolu 9395 2173 1353 2049 1747 1525 2381 3710

Ist skupinu migrantov ztretch krajn tvoria zahranin tudenti. VSR mu tudova, ak si cel tdium zaplatia sami (samoplatcovia), ak zskaj tipendium na zklade multilaterlnej alebo bilaterlnej zmluvy.V kolskom roku 2011/2012 tudovalo na vetkch slovenskch univerzitch 1146 zahraninch tudentov ztretch krajn. Najviu skupinu tvoria tudenti zo Srbska aUkrajiny38. Bliie socio-demografick daje opopulcii cudzincov na Slovensku (ako napr. dta o vzdelan, rodinnom stave a pod.) SR, HCP ani alie intitcie nespracvaj. alie daje teda meme poskytn len orespondentoch nho vskumu. A 45% astnkov nho vskumu uviedlo, e na Slovensku ij so svojm manelom alebo manelkou, priom v19% ide oobana alebo obianku Slovenska. 27% ije vdomcnosti so svojimi maloletmi demi, alea 11% uvdza, e ich deti (mladie ako 18 rokov) ij na inom mieste. Km prv prpad sa tka 36% ien aiba 21% muov, vdruhom ide o7% ien aa 14% muov. 91 % astnkov vskumu uviedlo minimlne sekundrne vzdelanie, tto miera bola onieo vyia uien. Okrem obanov cudzch krajn na Slovensku ij ajskupiny ud shistriou migrcie, ktor vak u na Slovensku zskali obianstvo a neboli primrnou cieovou skupinou nho vskumu (prpadn dotaznky sme zdatabzy vyradili). Mnohch vak stle majorita vnma ako cudzincov ataktie ostvaj aktvni vkomunitch migrantov.

38 Viac informci vtdii Eurpskej migranej siete (Drozd et al. 2012).

36

4. Migranti amigrantky na Slovensku

4.2Migranti na Slovensku poda krajn pvodu

Vtejto asti kapitoly pribliujeme hlavn skupiny migrantov poda krajiny/krajn pvodu, vyuvajc dostupn daje, tdie, ako ajvlastn zistenia zternneho vskumu aporadenskej aternnej prce MIC ajehospoluprce skomunitami migrantov.

4.2.1Ukrajina
Ukrajinci s vSR tradinou nrodnostnou meninou, ku ktorej sa poda stania udu zroku 2011 prihlsilo 0,1% obyvateov Slovenska, teda cca 7000 ud39. Meninu pritom tvoria najm dve skupiny: obania Slovenska sukrajinskmi koremi aUkrajinci, ktor boli vrmci medzinrodnch dohd medzi bvalm eskoslovenskom abvalm Sovietskym zvzom presdlen (napr. zernobyskej oblasti). Kee aj presdlenci maj dnes slovensk obianstvo, nemono v ich prpade hovori o migrantoch. Existencia etablovanej meniny v kombincii s kultrno-historickou a geografickou blzkosou Slovenska sa vak stali hlavnmi motivujcimi faktormi pre prchod novch, najm pracovnch migrantov. Ako rstol celkov poet migrantov, zvyoval sa aj poet Ukrajincov, ktor na Slovensku zskali pobyt. Vroku 2004 ich bolo na Slovensku poda SR 4007, vroku 2009 u 5413 avroku 2010 bol poet platnch pobytov Ukrajincov 5786. Obania Ukrajiny tak predstavuj pribline 24% vetkch migrantov na Slovensku as najvou migrantskou skupinou. Rozdiel vzastpen medzi enami amumi je minimlny (49% a51%). Pokia ide oreginy pobytu, Slovci tvoriaci ukrajinsk meninu sa koncentruj na severovchodnom Slovensku (Dohnyos et al. 2004), samotn migranti dritelia pobytu s vak rozptlen po celom zem Slovenska. Najvie zastpenie medzi Ukrajincami maj osoby sprechodnm pobytom na el zamestnania a podnikania, tdia a zlenia rodiny. Zrove a 75 % Ukrajincov na Slovensku je vo veku 20 54 rokov aa 40% vo veku 25 39 rokov. Typy pobytu avekov truktra indikuj, e vek as Ukrajincov ijcich na Slovensku sa zapojila do pracovnho procesu. N vskum tieto informcie potvrdil, ke prcu ako dvod prchodu uviedlo a 71% astnkov vskumu sukrajinskm obianstvom, o je najvy podiel spomedzi nezijskch krajn azrove vrazne vy ako celkov hodnota pre vetkch migrantov (46%). Medzi mumi je to dokonca takmer 77% podiel, km uien ide o64%. Podiel respondentov Ukrajiny, ktor na Slovensku ij s manelom alebo manelkou (47%) auktorch m tto osoba slovensk obianstvo (24%), je podobn celkovm slam medzi vetkmi migrantmi40. Tento podiel je vak vraznejie vy uien (53% voi 29%), km umuov je ni ako celkov priemer (41% voi 18%). A 35% ukrajinskch ien na Slovensku ije aj so svojimi maloletmi demi, zatia o 14% uvdza, e ich deti ij inde. A 25% ukrajinskch muov na Slovensku ije bez svojich det, zatia o iba 15% snimi ije vdomcnosti. Aj rodinn situcia, najm prchod na Slovensko bez rodiny adet, tak ilustruje pracovn charakter migrcie vukrajinskej skupine.
39 SR (2011). 40 Vetky daje pochdzaj zdotaznkovho vskumu.

37

Hoci pracovn motivcia medzi migrantmi z Ukrajiny jednoznane prevlda, prbehy prchodu ausadenia sa mu vrazne li. Najvia as migrantov prichdza zo Zakarpatskej oblasti avase prchodu m pomerne dobr znalos sloveniny. Mnoh prichdzaj individulne scieom njs si prcu azlepi svoju finann situciu, asto vyuvajc informcie svojich znmych i (neformlnych) sprostredkovateov prce. Pobyt ukrajinskch migrantov sa odvja od dostupnch pracovnch prleitost, priom aj vzhadom na ekonomick nroky cestovania je ich snahou osta na Slovensku aj v prpade chbajcej prce a v asto nronch podmienkach si hada nov prcu. al prichdzaj v mench skupinch na vopred dohodnut pracovn pozcie, priom podmienky, za ktorch na tto prcu pristpili, sa asto lia od reality. Neformlna anestabiln organizcia prce je tak pre ukrajinskch migrantov vznamnm faktorom zranitenosti41. Pribline 16% migrantov prichdza na Slovensko zrodinnch dvodov arovnak mnostvo aj za tdiom vobidvoch skupinch prevldaj mui. Poet tudentov zUkrajiny na vysokch kolch auniverzitch vSR je druh najvy zcelkovho potu zahraninch tudentov z tretch krajn v roku 2011 bolo obanom Ukrajiny vydanch 91 prechodnch pobytov na el tdia. Niekoko alch desiatok tudentov zUkrajiny je dritemi inch typov pobytov (napr. na el osobitnej innosti alebo zlenia rodiny)42. Spsob zvania sa s novm domovom bva pre Ukrajincov vemi podobn. astou stratgiou je snaha zapadn medzi majoritu, nebudi pozornos. Prvm krokom ktomu je siln va naui sa jazyk tak, aby ovldali dobre aj gramatiku azakryli ukrajinsk przvuk. Ukrajinsk migranti sa vyznauj vpriemere druhou najlepou znalosou sloveniny (po srbskej skupine), ke a 70% astnkov vskumu uvdza dobr alebo vemi dobr rove. Druhm aspektom ich stratgie je zamestnanie: potreba ma prcu, prjem auplatnenie je tak siln, e aj nemlo vysokokvalifikovanch osb sdlhodobm pobytom na Slovensku vykonva manulne afyzicky nron prce za nzku mzdu napriek tomu, e a cca 90% ukrajinskch astnkov vskumu uviedlo minimlne stredokolsk vzdelanie. ast je pocit diskrimincie, ke a 60% astnkov najviac zo vetkch krajn uviedlo krajinu pvodu ako faktor znevhodnenia. Nov migranti z Ukrajiny prichdzaj na Slovensko prevane individulne, asto ide ojednotlivcov sobmedzenmi socilnymi vzbami, neviaucich sa na konkrtne komunity. Kee sa innos ukrajinskej meniny sstreuje do formlnych spolkov (napr. Spolok ukrajinskch spisovateov, Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky, Slovensko-ukrajinsk spolonos priatestva i Divadeln sbor Tarasa evenka) zameriavajcich sa skr na podporu kultrnych aktivt, potreby novch migrantov nenapa. Problmov situcie i in potreby rieia nov migranti vinou spomocou neformlnych siet alebo prostrednctvom sprostredkovateov prce, na pomhajce organizcie sa obracaj len zriedkavo. Napriek vekosti skupiny ajej jazykovej blzkosti s kontakty Ukrajincov smajoritou obmedzen.

41 Poda EMN (Mrlianov et al. 2011) bolo vrokoch 2005 2010 zadranch spolu 5481 obanov Ukrajiny neleglne sa zdriavajcich na zem SR, o je najvia skupinamigrantov ztretch krajn. Tento daj ilustruje snahu Ukrajincov zotrva na zem SR aj po vypran platnosti vz alebo pridelenho pobytu audra si prcu aj na kor vlastnej bezpenosti, zapojenia do zdravotnho asocilneho systmu apod. Tento aspekt vrazne zvyuje ich riziko zranitenosti. 42 Drozd et al. (2012).

38

4. Migranti amigrantky na Slovensku

4.2.2Srbsko
Migranti zo Srbska maj na Slovensku zzemie vpodobe uznanej nrodnostnej meniny. Prchod srbskch prisahovalcov na Slovensko bol zaznamenan u vstredoveku, najpoetnejia skupina prila na konci 17.storoia ausadili sa na juhozpadnom Slovensku43. Na zaiatku 90.rokov 20.storoia, po politickch zmench, poas vojnovho konfliktu apo rozpade bvalej Juhoslvie prila nov, siln vlna migrantov. Mnoho znich m vsasnosti slovensk obianstvo avroku 2010 zskali na zklade kultrnohistorickch vzieb tatt srbskej nrodnostnej meniny. Okrem nich vak na Slovensku ij aj obania Srbska, ktor sem prili pracova atudova i za svojimi rodinami, priom od roku 2004 vytvraj jednu znajvch skupn migrantov ijcich na Slovensku. Ku koncu roka 2010 ilo na Slovensku 3853 obanov Srbska. Najviac migrantov vtejto skupine, a 90%, m na Slovensku prechodn pobyt. Iba nieo vye 400 osb m povolenie na trval pobyt. Poda dajov SR pribline dve tretiny obanov Srbska ijcich na Slovensku je vo veku 20 50 rokov. Napriek tomu, e ide onieo niie sla vporovnan sinmi krajinami pvodu, indikuj, e obania Srbska s na Slovensku ekonomicky aktvni. Mui vroku 2010 predstavovali 62% srbskej populcie. Ich podiel je najvraznej (66,3%) aj vnajsilnejej vekovej kategrii, 25 34 rokov. Pokia ide o tudentov, poda dajov zskanch priamo od univerzt a vysokch kl tudovalo vroku 2011 na Slovensku 307 Srbov (najvia skupina zkrajn mimo E). Vo vine prpadov je znalos slovenskho jazyka tudentov zo Srbska na tak vysokej rovni, e ho maj ako tudijn jazyk. Srbsk migranti na Slovensku ij relatvne roztratene. Ich koncentrcia zhadiska regionlneho rozloenia pritom kopruje celkov situciu migrantov na Slovensku: najviac osb je sstredench vBratislavskom aTrnavskom kraji, pomerne atraktvny je tie koick regin. Bratislavsk kraj ponka najviac pracovnch prleitost apre srbskch podnikateov poskytuje vhodn podmienky (napr. aj geografick pre potreby cezhraninch obchodnch stykov, sdlo mnohch intitci apod.). Nrast migrantov zo Srbska vtrnavskom regine bol podmienen predovetkm otvorenm vrobnch liniek. as zamestnancov vekch podnikov, ktorch pobyt bol na Slovensku viazan na kontrakt ujednho zamestnvatea, sa tu ocitvala vrizikovej situcii, ke prichdzali cez organizovan nbor, adveru vkladali do rk osb, ktor proces administratvne spracovvali, bez potreby informcie si overova. Nov migranti prichdzajci na Slovensko prichdzaj u suritmi znalosami oSlovensku asvedomm vhody jazykovej blzkosti. Srbsk migranti sa vyznauj vbec najlepou znalosou sloveniny zo vetkch skupn, prioma 82% znich oznailo svoje jazykov schopnosti ako dobr alebo vemi dobr. Barirou, ktor srbsk migranti uvdzaj pri snahe zaloi si na Slovensku podnikanie, je administratvna za svisiaca o. i. aj spobytovou legislatvou. Vzhadom na jazykov
43 Stanovisko Spoloenskovednho stavu SAV k autochtnnosti srbskej meniny na Slovensku [http://www.kulpin.net/ aktuality/srbi-na-slovensku-ziskali-status-narodnostnej-mensiny.html].

39

vbavu si vmnohch oblastiach ivota vedia srbsk migranti poradi sami aiba vo vnimonch prpadoch potrebuj sprostredkovateov. Spolok Srbov na Slovensku je aktvny predovetkm na poli kultry a vyvja aktivity smerom kzbliovaniu Srbov aSlovkov cez propagciu srbskej kultry. Okrem podujat ako napr. Mesiac srbskej kultry vak organizuje aj aktivity astretnutia zameran na novch migrantov, podporu srbskch tudentov na Slovensku, renie aktulnych informci oleglnom pobyte i rieenia problmovch situci, vktorch sa ocitaj Srbi pracujci na Slovensku, najm vsvislosti slegislatvnymi nleitosami pobytu i podnikania. Srbsk migranti sa vak zrove stretvaj bez nutnosti vieho organizovania vmench neformlnych skupinch (napr. tudenti na univerzite) alebo sa zapjaj do aktivt inch komunt.

4.2.3Rusko
Migranti zRuskej federcie tvoria tretiu najpoetnejiu komunitu migrantov ztretch krajn na Slovensku, s celkovm potom 2 22744. Podobne ako v prpade migrantov zo Srbska aUkrajiny, aj rusk migranti mu nadvzova na existujcu, aj ke poetne meniu nrodnostn meninu Rusov45. Rusi sa vsasnosti organizuj najm vZvze Rusov na Slovensku, priom aj tento sa podobne ako spolky Srbov a Ukrajincov zameriava predovetkm na podporu kultrno-spoloenskch aktivt, v menej miere zkladn orientciu i poradenstvo novoprichdzajcim migrantom. Najvmi vzvami pre Rusov ijcich na Slovensku sa javia by dobr ovldanie slovenskho jazyka aprekonvanie akost pri podnikateskej innosti. astnci vskumu taktie pomenovali snahu prispsobi sa avi si to, o Slovensko poskytuje. Rusi prichdzaj na Slovensko zva individulne, priom podnikatesk innos arodinn ivot s dve hlavn motivcie ich prchodu. Zaujmavosou vtejto skupine je pre migrantsk populciu na Slovensku netypick prevaha ien, ktor tvoria 55,4% zcelkovho potu Rusov ijcich na Slovensku. Oproti inm migrantskm skupinm s vruskej komunite najviac zastpen osoby vo veku od 34 do 49 rokov, teda osoby su ukonenm vzdelanm auritou profesijnou kvalifikciou46. Existencia a neskor rozpad bvalho Sovietskeho zvzu znamenal aj vznik novch ttov, ktorch obyvatelia pochdzaj zkrajn bvalho Sovietskeho zvzu. Zvch skupn uvdzame Bielorusko (216 osb), alej obania zakaukazskch krajn (napr. Armnsko 82 osb, Gruznsko 70 povolench pobytov vroku 2011) alebo zcentrlnej zie (Kazachstan 77 povolench pobytov vroku 201047). Tieto skupiny zva nie s formlne ani neformlne vraznejie organizovan, vnimkou s naprklad rusky hovoriaci bval a sasn tudenti udriavajci neformlne vzahy aj prostrednctvom socilnych siet na internete.

44 SR (2010). 45 Poda poslednho stania udu sa kruskej nrodnostnej menine hlsilo 1997 ud ( SR 2011). 46 SR (2010). 47 HCP PPZ (2011) avsledky dotaznkovho prieskumu.

40

4. Migranti amigrantky na Slovensku

4.2.4Vietnam
Prtomnos osb zVietnamu je mon na Slovensku zaznamena u od 50. rokov 20. storoia, priom ich migran histriu je mon rozdeli do troch vn. V50. rokoch prichdzali Vietnamci do vtedajieho eskoslovenska na zklade Dohody o vzjomnej hospodrskej pomoci. Monos s tudova, pracova alebo zska st v zahrani, vttoch Sovietskeho bloku, bola prestna apodliehala vberovmu konaniu. Prichdzali osoby tudujce apracujce prevane vtechnickch odboroch scieom zakoli sa voblasti priemyslu (napr. strojrskeho, metalurgickho apod.), zvi si kvalifikciu apo uritom ase sa vrti nasp do Vietnamu. Pracujci imigranti boli zamestnvan vttnych podnikoch priemyselnho charakteru (Williams aBal 2005; Hlinkov 2010). Druh imigran vlna sa spja so spoloensko-politickou aekonomickou transformciou eskoslovenska po roku 1989. Vdsledku zmien prichdzali Vietnamci asto ako prv oprcu. Ak sa nechceli vrti sp do Vietnamu, ale sa rozhodli osta na Slovensku, boli nten njs si tu prcu alebo in uplatnenie. Podnikanie bolo vtom ase vhodn spsob ako nestrati leglny status azska dlhodob pobyt. Mnoh preto zaali podnika ako spoluvlastnci firiem alebo si zriadili ivnos. Vietnamci sa pomerne rchlo adaptovali na vtedajie podmienky trhu, predovetkm v maloobchode. O niekoko mesiacov neskr zaali prichdza na Slovensko aj nov migranti zVietnamu, snim vzdelanm avekm zujmom oobchod. Tretiu vlnu je mon zaleni do rokov 2006 2007, kedy vznamne vzrstol poet novch migrantov zVietnamu. Vroku 2007 dosiahol poet novch pridelench pobytov obanom Vietnamu maximum, vpote 1452 povolen na pobyt48. Prchod novch migrantov bol motivovan dobrou ekonomickou situciou na Slovensku, otvorenm novch vrobnch prevdzok a potrebou spoahlivej pracovnej sily. V nasledujcich rokoch nastal mierny pokles, a to najm v dsledku ekonomickej recesie, sprsnenia podmienok na podnikanie cudzincov na Slovensku, ale aj skutonosti, e mnoho Vietnamcov ijcich na Slovensku vtom ase zskalo slovensk obianstvo. tatistick rad udva k31. 12. 2010 spolu 2257 obanov Vietnamu ijcich na Slovensku, ztoho 2010 (89%) je starch ako 18 rokov. Zcelkovho potu tvoria mui viac ako 61%, eny pribline 39%. Najsilnejia vekov kategria vtejto skupine s 20- a 40-ron, ktor tvoria takmer 70% Vietnamcov na Slovensku. N vskum indikuje, e vye 80% obanov Vietnamu na Slovensku m ukonen najmenej stredokolsk vzdelanie, priom toto slo je niie ako pri vine ostatnch komunt. Problmom je znalos sloveniny iba 29% uviedlo dobr alebo vemi dobr znalos, priom tto znalos nekoreponduje svekom ani dkou pobytu. Vporovnan sinmi skupinami migrantov prichdza vysok podiel obanov Vietnamu na Slovensko ako do prvej krajiny pobytu vE aa 77% uvdza prcu ako motivciu prchodu, o je jedno znajvych sel vporovnan sostatnmi skupinami. Poda nho ternneho vskumu je pribline 70% dospelch obanov Vietnamu vydatch/enatch aasi dve tretiny m deti mladie ako 18 rokov. Pribline tvrtina znich m vak svoju rodinu mimo Slovenska apobyt na Slovensku je dleit pre ich ekono48 HCP PPZ (2007).

41

mick podporu. Iba 11% astnkov uviedlo, e s vpartnerskom vzahu, ktor nie je manelstvom. Rozhovory spredstavitemi vietnamskej komunity realizovan poas vskumu ukzali, e komunita Vietnamcov na Slovensku je charakteristick svojou jednotnosou, snahou onevynievanie anebudenie pozornosti. Silnou strnkou komunitnho ivota je budovanie poradenskch, prvnych i tlmonckych kapact vrmci komunity. Vietnamsk komunita sa sna i svoj vlastn ivot, nezvisl od okolia. Jej lenovia sa s majoritou stretvaj kad de, poskytuj sluby alebo predvaj tovary, ale po ukonen pracovnej asti da id domov spolone avon as trvia vstran. ast je pritom zdieanie domcnosti i alch prostriedkov (a 20% naich respondentov arespondentiek uviedlo, e bvaj vdomcnosti salmi osobami, ktor nie s ich rodinnmi prslunkmi). Podobne je to aj srieenm problmov, otzok, sporov, komunikciou sradmi. Pokia nenastane problmov situcia, Vietnamci na Slovensku preferuj, ak o nich Slovci nevedia. lenov komunity Vietnamcov je mon rozdeli do niekokch skupn. Prv genercia Vietnamcov m ven postavenie, siln slovo avplyv vkomunite azrove si udriava dobr vzahy sambasdou. Mnoh znich zaali na Slovensku podnika astali sa dleitmi osobami vietnamsko-slovenskch obchodnch vzahov. Ovldaj lepie slovensk jazyk, poznaj pomery na Slovensku aj vo Vietname, s integrovan a vek as znich u m slovensk obianstvo. Niektor osoby ztejto skupiny psobia ako tlmonci i sprostredkovatelia prce, pomhaj lenom komunity vkomunikcii soficilnymi intitciami. Cez podnikatesk aktivity voblasti stravovacch sluieb amaloobchodu vytvorili vhodn podmienky pre prchod alch Vietnamcov. Tto s vak u menej integrovan, jazyk ovldaj slabie agro ich aktivt sa viae na pracovn innos. Druh skupinu vkomunite tvoria mlad Vietnamci, ktor prili na Slovensko pracova, najm vdruhej polovici poslednej dekdy. Prili vskupinch ako zamestnanci vch podnikov, s vmladom produktvnom veku, maj siln vzby na samotn komunitu, menej vak u na majoritn spolonos. Ich znalos slovenskho jazyka je asto minimlna, viae sa predovetkm nazkladn potreby vrmci pracovnej innosti. Vprpade, e maj rodinu, tto asto ostva doma ana diaku ju podporuj. Migranti zVietnamu plne stavaj na existencii neformlnych socilnych siet, ktor facilituj ich prchod na Slovensko, ale aj aliu pomoc ainformcie. Vzhadom na obmedzen socilny kapitl aznalos legislatvy (Hlinkov 2010, s. 47), ako ajalch nleitost ivota na Slovensku je pre vietnamskch migrantov solidarita vrmci komunity asto doslova nevyhnutnosou. Vietnamsk komunita sa formalizuje vo viacerch zdrueniach. Konkrtne ide o Komunitu Vietnamcov na Slovensku, niu vietnamskch ien na Slovensku, Zdruenie vietnamskch podnikateov na Slovensku i Slovensko-vietnamsk obchodn komoru. Km posledn dve sa zameriavaj na udriavanie obchodnch vzahov apodporu podnikania, Komunita Vietnamcov na Slovensku ania vietnamskch ien na Slovensku s aktvne aj voblasti vzdelvania akultrno-spoloenskch akci. Na menej formlnej bze taktie funguj regionlne komunity (napr. vKoiciach alebo Trnave) avietnamsk 42

4. Migranti amigrantky na Slovensku

tudenti, zva deti migrantov prvej genercie, ktor u zskali slovensk obianstvo. Tto genercia sa u povine povauje za Slovkov, preferuje eurpsky ivotn tl aako svoj materinsk jazyk vnmaj sloveninu, take po vietnamsky hovoria vdomcom prostred apomhaj svojim rodiom pri prekladoch alebo tlmoen. Vsasnosti vyvja vietnamsk komunita aktivity smerom kzskaniu statusu nrodnostnej meniny49.

4.2.5na
V rokoch pred 1989 ilo na Slovensku (v bvalom eskoslovensku) iba niekoko desiatok obanov ny, zva do eskoslovenska vyslanch tudova alebo pracova ascieom zska sksenosti, ktor mali uplatni po nvrate domov. Ich poet sa mierne zvil po roku 1989, kedy susedn Maarsk republika zaviedla bezvzov styk pre obanov ny. Nsledkom postupnho sprsovania pobytovch podmienok vMaarsku aoptovnm zavedenm vz vroku 2002 sa ania zaali viac zaujma omonosti podnikania apobytu vokolitch krajinch reginu strednej Eurpy vrtane Slovenska (Pleschov 2007). Komunita anov sa na Slovensku formovala postupne od zaiatku 90. rokov. Po zmene ekonomickej apolitickej situcie vo vtedajom eskoslovensku mohli ania, ktor tu ostali, zamera svoje podnikatesk aktivity na maloobchod: predaj lacnho tovaru obyvateom s nzkymi prjmami. Zrove mohli stabilizova svoju pobytov situciu avytvori priestor pre prchod novch skupn migrantov zny. Vroku 2003 malo na Slovensku pobyt 169 obanov ny, do roku 2010 spolu s rozvojom maloobchodu avstupom Slovenska do E toto slo narstlo na 1878 osb50. Dnes s ania aich sluby sasou takmer kadho slovenskho mesta. Ako uviedli niekok informanti sdobrmi znalosami nskej komunity na Slovensku, hlavnou motivciou prchodu anov na Slovensko je prleitos venova sa obchodu. Ako prv prichdza na Slovensko ekonomicky aktvny len, ktor sa zamestn a zska urit zzemie, neskr prichdzaj al rodinn prslunci, ktor sa tie zapoja do ekonomickch aktivt. Tomuto zodpoved aj vekov truktra: a 76,67% anov je vo veku 20 50 rokov aa 44% vo veku 25 39 rokov. Poet muov aien zny je pomerne vyrovnan, mierne prevauj mui (54,63%). Vporovnan sostatnmi skupinami uvdzaj migranti zny vnaom vskume niiu rove vzdelania (iba nieo vye polovice m ukonen aspo sekundrne vzdelanie) ataktie jazykovch znalost iba krejsk migranti uviedli horie znalosti sloveniny. A 72% nskych astnkov vskumu uviedlo manelstvo, avak iba v5% prpadov m manel/manelka slovensk obianstvo. al dleit daj je, e manel i manelka a troch tvrtn enatch/ vydatch nskych respondentov arespondentiek ije mimo Slovenska. Predaj ankup tovaru apodnikanie vgastronmii ostvaj naalej hlavn oblasti ekonomickej innosti nskej komunity. Naprklad vBratislave avKoiciach vznikli takzvan nske tvrte, teda miesta, kde s koncentrovan sklady, retaurcie, obchody asluby uren pre verejnos aj samotn komunitu. Prve retaurcie s centrom diania kultrnych, spoloenskch aobchodnch aktivt komunity.
49 Pozri napr. Vietnamci chc by meninou (SME, 9. 1. 2013). 50 SR (2010).

43

Vek vina anov na Slovensku azrove jadro kompaktnej nskej komunity pochdza znskej provincie Qintian. Na zklade toho s formlne aj neformlne vntrokomunitn vzby siln, od migrantov z inch oblast ny sa vak jadro komunity ditancuje. Postupnm rozrastanm nskej komunity vznikla potreba zaloi formlne zdruenie, atak vroku 2001 vznikol prv spolok zdruujci obanov ny ijcich na Slovensku. Vsasnosti je takchto spolkov na Slovensku viac, napr. nia anov na Slovensku, Slovensko-nska spolonos priatestva, nsko-slovensk spolonos pre rozvoj ain. Ich hlavnou lohou je udriava kontakt sdomovskou krajinou prostrednctvom ambasdy akoordinova podnikatesk aktivity svojich lenov. Zakladatemi alenmi tchto spolkov sa stvaj podnikatelia, osoby, ktor zskali vrmci komunity urit status. Kee existencia spolku je asto iba formlnou zleitosou upevujcou status jej zakladateov, nov migranti sa votzkach pobytu i pri rieen problmov na ne, napriek tomu, e ich poznaj, neobracaj. Vprpade problmov kontaktuj kvli pomoci aporadenstvu vhradne osoby odporuen inmi lenmi komunity. Osobm mimo komunity nedveruj. Mimo oficilnych i obchodnch aktivt spolkov sa postupne roziruje aj in kultrny aspoloensk ivot nskej komunity. Vroku 2012 sa otvorila prv trieda ntiny pre deti migrantov zny, ktorej cieom je nielen ui nsky jazyk, ale aj vytvra prostredie pre budovanie slovensko-nskych neformlnych vzahov. Kad rok sa tie konaj oslavy nskeho Novho roka i Da det ako hlavn spoloensk aktivity zdruujce irie skupiny nskych migrantov.

4.2.6Jun Krea
Pred rokom 2004 ilo na Slovensku iba minimum obanov Junej Krey. Ako prv po roku 1989 prili zamestnanci amanari firmy Calex Samsung Zlat Moravce, ktor vak v polovici 90. rokov odili. Krejci sa na Slovensko vrtili po roku 2002, kedy sa Slovensko zaalo otvra zahraninm investorom (Gyarfov 2010). Od tohto roku zaal poet Krejcov na Slovensku postupne rs. Prichdzali tak manari vekch podnikov i mench subdodvateskch firiem, ako aj ich radov zamestnanci. Vroku 2004 malo na Slovensku pobyt 159 avroku 2010 u 1592 obanov Junej Krey51. Zvyajnou situciou vkrejskej komunite je prchod kvalifikovanho zamestnanca (a na vnimky mua), sktorm cestuje aj rodina, t. j. manelka adeti. Pribline polovica naich respondentov zJunej Krey uviedla, e na Slovensku snimi ije aj manel alebo manelka, priom nikto neuviedol odlenie od rodiny (ostatn astnci boli slobodn). Najsilnejie vekov zastpenie bolo umigrantov vo veku od 30 do 45 rokov, ie onieo vy vekov profil ako privietnamskej anskej komunite. Vek nad 60 rokov (dchodkov vek) uviedli iba 2Krejci. Naopak, a 27% vetkch migrantov zKrejskej republiky je mladch ako 18 rokov, o sved oprtomnosti celch rodn (na porovnanie: vnskej komunite 17% avo vietnamskej 11%). Viac ako tretina vetkch Krejcov mala udelen prechodn pobyt. Tieto daje zodpovedaj elu pobytu aaktivitm Krejcov na Slovensku, ktormi s prca aekonomick innos: ide oud vproduktvnom veku so vzdelanm zodpovedajcim ich pracovnmi lohm. Z celkovho potu Krejcov tvoria eny nieo viac ako 37 %52. eny prichdzaj za svojimi manelmi, zamestnancami alebo manarmi krejskch firiem na Slovensku.
51 HCP PPZ (2004, 2011). 52 SR (2010).

44

4. Migranti amigrantky na Slovensku

Nezapjaj sa do pracovnch aktivt, ostvaj doma sdemi, resp. sa staraj odomcnos. Vrmci svojho vonho asu sa stretvaj aorganizuj rzne charitatvne alebo duchovn aktivity, vinou uren pre Krejcov samotnch (Gyarfov 2010). Krejci ij na Slovensku ivot uzavret voi majorite. Tto izolcia je sasti spsoben kultrnymi nvykmi, teda snahou pomha si medzi sebou aneobraca sa na cudzch, ato aj na kor neplnch alebo nesprvnych informci i hrozby negatvneho vsledku. Druhm dvodom izolcie Krejcov od Slovkov je ich vysok pracovn nasadenie aztoho vyplvajci nedostatok vonho asu. Mui trvia dlh hodiny vprci, asto aj cez vkendy, eny ostvaj doma astaraj sa odomcnos aodeti. Ako komunita sa stretvaj vnedeu na krejskch bohoslubch apotom spolone trvia cel de. Mimo cirkevnch udalost sa vnimone stretvaj aj vkrejskch retaurcich, mui hrvaj futbal. Vetko sa vak deje vuzatvorenom kruhu osb, vinou bez prtomnosti Slovkov. Navye, mnoh za prcou dochdzaj, kee ij vinom regine, ako pracuj. Okrem pracovnej vyaenosti s prekkou kontaktu aj jazykov znalosti ani jeden astnk vskumu neoznail svoje znalosti sloveniny za dobr aiba 11% uviedlo schopnos dohovori sa vjednoduchch situcich53. Motivcia ui sa sloveninu je nzka, kee svoj pobyt na Slovensku vnmaj ako krtkodob asloveninu povauj za vemi zloit jazyk. To vak neznamen, e Krejci sa oSlovensko nezaujmaj. Zvskumu O. Gyarfovej (2010) vyplva, e vaka krejskm investorom a ich prspevkom na aktivity portovho alebo vzdelvacieho charakteru s badaten pozitvne zmeny vlokalitch, kde ij, hoci ospjan kultr i spolonch akcich nie je mon hovori. Naopak, krejsk pastorka psobiaca vTrnave vrmci rozhovoru uviedla, e udia zmajority oKrejcoch vedia, kee prichdzaj na krejsk ome, aoceuj ich angaovanos vmiestnej komunite.

4.2.7Migranti zanglofnnych krajn

Migranti z krajn, kde je anglick jazyk materinskou reou (Spojen tty americk / USA/, Kanada, Austrlia, Nov Zland aJuhoafrick republika /JAR/), predstavuj skupinu vyznaujcu sa podobnmi sksenosami, preto sa im venujeme spolone. Vroku 2010 tvorilo tto skupinu okolo 1 300 osb, priom vrazne najviac migrantov bolo zUSA (1027), kanadsk obianstvo malo 107 osb, zAustrlie ilo na Slovensku 89 migrantov, zJAR 62 azNovho Zlandu 20 osb. Prevldaj mui (vye 60%) aosoby na prechodnom pobyte (cca 65%). Ich koncentrcia je vzhadom na pracovn monosti najm vBratislave aokol. Tto skupinu mono charakterizova nasledovne: yy Zprevanej viny ju tvoria vysokokvalifikovan migranti, ktor na Slovensko prichdzaj scieom zska prcu relevantn pre svoju kvalifikciu, resp. migranti sdostatonmi socilnym akultrnym kapitlom, flexibilitou afinannmi prostriedkami. yy Vysok mobilita anezvislos vprpade potreby, zmeny situcie, zhorenia pra53 Pomerne vek problmy sme mali aj pri zabezpeen prekladu materilov do krejskho jazyka, ke sme sa napokon museli obrti na prekladatea psobiaceho veskej republike.

45

covnch podmienok alebo inej motivcie hadaj nov pracovn uplatnenie na Slovensku, prp. vinej krajine. Zva ide omladch migrantov bez rodinnch zvzkov, prpadne orodiny vo vysokokvalifikovanch pozcich adostatonm zabezpeenm pre prpad potreby alej migrcie. yy Znalos svojich prv a povinnost, resp. dvera v efektvny systm, administratvne procedry aintitucionlne zzemie. Toto sa vnaom vskume paradoxne ukzalo by faktorom zranitenosti, ke sksenosti mnohch migrantov ztchto krajn hovoria ozlyhan formlnych intitci (napr. advoktske kancelrie, ktor neposkytli sprvne informcie) i podvodoch azneuvan (napr. nesplnen suby zo strany zamestnvatea anemonos efektvne sa brni prvnou cestou). Slovensk jazyk nie je pre tto skupinu nevyhnutnosou, skr vhodnm doplnkom aasto dobrovonou vobou pri snahe pribli sa kultre obyvateov Slovenska. Anglofnni migranti maj vytvoren soldne neformlne siete, vrmci ktorch si informcie podvaj medzi sebou, bez formalizovanej kontaktnej osoby i intitcie/miesta. Ako komunita komunikuj prostrednctvom socilnych siet, kde zskavaj aj kontakty na novch ud. Vhlavnom meste existuje niekoko podnikov, kde sa ako skupina stretvaj na bze spolonch zujmov atrvenia vonho asu. Stretnutia s otvoren aas na nich sa dynamicky men, tak ako ajsamotn komunita. alm zdrojom kontaktov, zzemm avstupnou brnou do komunity je cirkev poskytujca sluby vanglickom jazyku (napr. Bratislava International Church, rmskokatolcke ome vKostole sv. Ladislava vBratislave aalie). Mnoh migranti ztchto krajn maj zujem aktvne sa zapja do dobrovonckych, charitatvnych i obianskych aktivt.

4.2.8Islamsk komunita
Pre migrantov prichdzajcich zkrajn, kde je islam vinovm nboenstvom, realizuj na Slovensku aktivity spolky islamskej komunity. Poskytuj pomoc, podporu, socilne zzemie aorientciu osobm zrznych krajn sveta. Ide ojednotlivcov, rodiny aj vie skupiny (naprklad tudentov) zkrajn vchodnej Eurpy (Albnsko), zie (Turecko, Sria, Jordnsko, Irn, Irak, Afganistan, Indonzia), psma Maghrebu (Egypt, Tunisko) aniektorch africkch ttov (Lbya, Somlsko). Odlinosti vkultrnom, socilnom a ekonomickom zzem jedincov tvoriacich tto komunitu mu by vrazn, avak vhostiteskej krajine sa stalo tmeliacim prvkom prve nboenstvo. Podobne ako v ostatnch komunitch migrantov, aj v islamskej komunite s osoby, ktor poskytli zkladu pre prchod novch migrantov. Ide predovetkm oud, ktor prili na Slovensko ete pred rokom 1989 ako zahranin tudenti zo spriatelench krajn. Po ukonen tdia sa niektor vrtili do svojej krajiny pvodu. T, ktor ostali na Slovensku, sa zalenili do spolonosti azapojili sa do ekonomickej aktivity krajiny (ide napr. odoktorov vrznych oblastiach medicny, odbornkov vtechnickch profesich apod.). In vyuili prleitos aznalos jazykov astali sa znich registrovan tlmonci aprekladatelia zarabiny. Touto innosou zskavali kontakty na jednotlivch migrantov, pre ktorch boli tie dleitm zdrojom informci o legislatvnych procedrach aspoloenskom dian na Slovensku. Neskr sa znich stali zakladajci lenovia spolkov zdruujcich migrantov zislamskch krajn. Prve tieto spolky aich vedce osobnosti predstavuj vstupn brnu novch migrantov do komunity aplnia dleit lohu pri ich integrcii do spolonosti. 46

4. Migranti amigrantky na Slovensku

Tmto spsobom sa na Slovensku vyprofilovali dva spolky zdruujce migrantov zislamskch krajn, oba psobiace vBratislave. Ich snahou je podpora svojich lenov po socilnej strnke, udriavanie islamskch zvykov, ale aj zbliovanie kultr, renie osvety apodpora interkultrneho dialgu, resp. snaha predchdza kultrnym anboenskm nedorozumeniam. Existuj aj alie zdruenia, tie sa vak neorientuj na pomoc migrantom, ale zameriavaj sa na kultru (literatru ahistriu) apsobia aj na akademickej pde. Skupinu islamskch migrantov na Slovensku tvor pribline 2000 osb. Najviac zastpen migranti s zLbye (239 osb), Afganistanu (175 osb) aEgypta (136 osb)54. Celkov poet prslunkov tejto skupiny sa vak uruje ako, kee niektor migranti sa zastuj na aktivitch komunity iba vnimone, in u zskali slovensk obianstvo aal sce maj na Slovensku pobyt, ale vea asu trvia mimo Slovenska. Vtejto komunite je zastpenie ien amuov nevyven, eny tvoria iba nieo cez 20%55. Vinch oblastiach je islamsk komunita rznorod, priom jej heterognnos je spsoben vprvom rade krajinou pvodu jej lenov. Rozdielnos komunity alej determinuj aj faktory ako motivcia prchodu na Slovensko, dka a typ pobytu. Tieto faktory toti ovplyvuj aliu innos migrantov vhostiteskej krajine, ako aj mieru ich integrcie do slovenskej spolonosti. Vo vine prpadov prichdzaj na Slovensko jednotlivci na konkrtny el aprichdzajcich rodn zislamskch krajn je mlo. Pokia ide onovch lenov komunt, je medzi nich mon zaradi napr. zahraninch tudentov (skupina 20 tudentov zPalestny alebo 83 tudentov zo Saudskej Arbie)56, migrantov prichdzajcich na Slovensko za rodinou (manelia slovenskch obanov zEgypta alebo Tuniska). Tieto osoby s na Slovensku zatia kratie, vina ich socilnych vzieb je spojen szkym okruhom ud (rodina alebo tudentsk skupina), as trvia skr v pre nich bezpench skupinch, znalos slovenskho jazyka amiera integrcie do spolonosti je relatvne nzka. Oporu ainformcie im poskytuje bu komunita, alebo migranti, ktor s na Slovensku u dlh as. Okrem nich prichdzaj aj vysokokvalifikovan jedinci na el ekonomickej innosti. Tto migranti maj zva ete lep socilny kapitl a silnejie zzemie v podobe komunity alebo jednotlivcov u dlhie ijcich na Slovensku. as komunity tvoria aj osoby, ktorch prchod na Slovensko nebol dobrovon. Ide oiadateov oazyl, osoby, ktor zskali doplnkov ochranu alebo azyl. S to napr. obania Somlska alebo Sudnu; ich pobyt na Slovensku je neist amu by kedykovek vrten do svojej krajiny pvodu. Stali sa vak sasou islamskej komunity, pravidelne navtevuj modlitebne avyvjaj snahy oformovanie vlastnej komunity. Vskum Krglerovej-Gallovej a Kadlekovej (2012) ukzal vysok mieru socilneho ditancu slovenskho obyvatestva voi moslimom, obavu pred nrastom ich potu i principilne odmietnutie monosti praktizova svoju vieru vo vlastnch nboenskch centrch. Moslimovia vnmaj tieto postoje verejnosti vemi citlivo. Hoci sa na Slovensku ctia bezpene akonflikty na verejnosti s skr vnimkou, odstup, resp. neporozumenie zo strany majority implicitne ovplyvuje ich ivot a spsobuje im diskomfort vbench situcich (napr. slovn konfrontcie ien kvli hidjbu apod.).
54 SR (2010). 55 SR (2010). 56 Vlastn zdroje EMN.

47

4.2.9Latinsk Amerika
Migranti zkrajn Strednej aJunej Ameriky tvoria nevek, no rozrastajcu sa skupinu. Tvor ju okolo 540 osb, priom najvie zastpenie maj obania Brazlie (146 osb), Mexika (112 osb) aKuby (63 osb). Zostatnch krajn Latinskej Ameriky sa poty migrantov ijcich na Slovensku pohybuj okolo 30 osb amenej57. Ide o heterognnu skupinu, ktorej spolonm znakom je regin pvodu a spolon materinsk re (panielina a portugalina). V ostatnch oblastiach sa lenovia tejto skupiny lia, je vak mon ich charakterizova poda determinantov motivcie pre prchod na Slovensko, innosti a psobenia na Slovensku. Podobne ako v inch komunitch askupinch migrantov, aj vtejto s osoby, ktor na Slovensko prili ete pred rokom 1989 (vinou ako tudenti), zaloili si rodiny, nali pracovn uplatnenie arozhodli sa osta. Ilo oniekokch kvalifikovanch jednotlivcov, ktor sa zorientovali vslovenskom ekonomickom asocilnom prostred, vina znich m u slovensk obianstvo aslovensk jazyk ovldaj na vysokej rovni. Niektor znich sa vaka svojim kultrnym i spoloenskm aktivitm stali opornmi bodmi pre novoprichdzajcich migrantov, zaujmaj sa oudriavanie zvykov asviatkov zo svojej krajiny pvodu, pomhaj novm migrantom pri integrcii do spolonosti, rozvjaj zzemie migrantov ztejto skupiny. Vkategrii novch migrantov sa nachdzaj podskupiny zahraninch tudentov, migrantov prichdzajcich za rodinou amigrantov prichdzajcich za prcou. Zahranin tudenti z Latinskej Ameriky predstavuj skupinu pribline 150 osb58. Poas povinnho ronho tdia slovenskho jazyka sa tudenti pomerne rchlo zaleuj do irch spoloenskch kruhov, priom siln zzemie im tvoria star kolegovia tudenti. Migranti prichdzajci na el zlenia rodiny tvoria nemal as tejto skupiny. Ide oosoby, ktor uzatvorili manelstvo sobanom SR azskali trval pobyt na Slovensku. Maj siln motivciu naui sa slovensk jazyk azaradi sa na trh prce. Bez znalosti sloveniny (niektor hovoria iba po panielsky) sa ctia pri hadan zamestnania izolovan aznevhodnen. Oporou im bva rodina azky kruh znmych na Slovensku, problematickou oblasou sa stva komunikcia sintitciami. Poslednou skupinou s migranti prichdzajci za prcou. Prcu si nachdzaj ete pred prchodom na Slovensko, asto zinej ako rodnej krajiny. Ide opodskupinu svysokou mobilitou, vysokou kvalifikciou, dobrou jazykovou vybavenosou asksenosami zo zahraniia. Ako pri migrantoch zanglofnnych krajn, aj pre tchto migrantov je typick, e zmenou podmienok alebo stratou prce sa zmobilizuj kefektvnemu rieeniu svojej situcie, i je to zmena zamestnvatea, alebo zmena krajiny pobytu. Spoloensk ivot tejto komunity/skupiny je bohat, vmladej genercii monosti aktivizcie otvraj socilne siete avirtulny priestor. Spjanie novch migrantov atch, ktor na Slovensku ij u dlhie, sa realizuje prostrednctvom oslv vznamnch sviatkov alebo zorganizovanm spolonch kultrno-spoloenskch podujat. Pre niektor podskupiny migrantov zohrva vznamn lohu aj vevyslanectvo ich krajiny na Slovensku, ktor nielen podporuje, ale niekedy aj spoluorganizuje stretnutia migrantov scieom zmapova aktulnu situciu i poskytn priame informcie apodporu.
57 SR (2010). 58 Vlastn zdroje EMN.

48

4. Migranti amigrantky na Slovensku

Spolky/zdruenia migrantov s rovnako dleit pre ivot komunity. Vo vekej miere sa kultrno-spoloensk aktivity organizuj spolone pre cel komunitu. Pravideln podujatie Dni iberoamerickho filmu organizuje zdruenie Mozaika aspja nielen migrantov, ale otvra komunitu aj pre verejnos. Niektor podskupiny migrantov zaloili vlastn spolky a/alebo centr (napr. Kubnci, Ekvdorci); snaia sa oudranie vlastnch zvykov, kultry, neditancuj sa vak od spolonch aktivt migrantov zLatinskej Ameriky.

4.2.10 Africk komunita

SR uvdza, e vroku 2010 ilo na Slovensku 326 osb zrznych krajn africkho kontinentu (nezahajc krajiny severnej Afriky). Ide prevane oindividulne prichdzajcich jednotlivcov, pre ktorch sa Slovensko stva hostiteskou krajinou, kde mu tudova alebo pracova. Ide orelatvne mlad, dynamick avzdelan komunitu svekm zastpenm muskch migrantov a 79,5 %59. Najv poet migrantov vtejto skupine je zNigrie (95 osb) anajsilnejiu vekov kategriu atakmer polovicu migrantov zAfriky tvoria poda tch istch tatistk osoby vo veku od 25 do 34 rokov. Vrmci pomoci rozvojovm krajinm sa me niekoko desiatok tudentov rone uchdza otipendi vldy SR pre zahraninch tudentov60. Vroku 2011 tudovalo na Slovensku 39 osb zkrajn africkho kontinentu61. Po ukonen tdia na Slovensku asto ostvaj i, uplatnia sa na trhu prce vo svojej profesii. Ich snaha ointegrciu azapjanie sa do spolonosti je spen, no je tu prtomn aj potreba udriava kontakty so svojimi krajanmi, pestova si tradcie anestrati svoju pvodn identitu. Na zklade toho sa sformovala aasom aj sformalizovala komunita. Jej zakladatemi boli prve zahranin tudenti, ktor ukonili tdium pred mnohmi rokmi aasom zskali slovensk obianstvo. Novmi lenmi sa postupne stali okrem zahraninch tudentov aj migranti prichdzajci na el zamestnania ana el zlenia rodiny. Africk komunita mala ako prv otvoren vlastn vzdelvacie ainforman centrum, jej lenovia bvali pozvan na oslavy rznych sviatkov i oslavy da Africkej nie. Centrum ajeho innos sa vrazne sstreovali okolo jednej osoby (podobne to bva aj vinch komunitch). Ukonenie jednorazovho projektu adiskontinuita finannch zdrojov viedli po niekokch mesiacoch kzatvoreniu tohto centra. Vsasnosti s aktivity africkej komunity obmedzen na portov aktivity aniekoko spoloenskch podujat rone. Do aktivt tejto skupiny sa aktvne zapjaj aj migranti iadajci oazyl aosoby, ktorm bola poskytnut doplnkov ochrana.

4.2.11 Ostatn komunity

Do nho vskumu sa zapojili aj migranti zostatnch krajn pvodu. Zdvodov ako vekos komunity alebo nedostatok informci i vybudovanch kontaktov nebolo mon venova vetkm migrantskm komunitm rovnak priestor. Situcia niektorch ztchto skupn je vak pre otzky nho vskumu obzvl dleit, preto povaujeme za dleit krtko ich predstavi.
59 SR (2010). 60 Drozd et al. (2012). 61 Vlastn zdroje EMN.

49

India Poda medzivldnej dohody mohli od roku 1979 prichdza do eskoslovenska Indovia na vmenn tudijn pobyty. Priiel ich vak obmedzen poet apo ukonen tdia sa vracali do vlasti. Vnimku tvorila skupina 12 Indov, ktor prili vrokoch 1985 a1986. Po ukonen tdia sa na Slovensku usadili, priom dnes maj vetci slovensk obianstvo (Buko 2012). Niektor znich dodnes prevdzkuj retaurcie alebo maj vlastn podnikanie. Po roku 1990 sa otvorili monosti pre podnikateov atudentov samoplatcov, priom od roku 1995 zaznamenvame kontinulny nrast obanov Indie prichdzajcich na Slovensko. V roku 2011 malo na Slovensku pobyt spolu 213 Indov, priom takmer 50% znich zskalo prechodn pobyt na el zamestnania. Uplatnenie nachdzaj zva v profesijnch oblastiach ako je gastronmia, informan technolgie amasrske sluby. Iba 20% osb vtejto skupine s eny. Kontaktnmi bodmi pre Indov na Slovensku s predovetkm dlhodobo usaden migranti, ktor maj dobr znalos sloveniny a miestnych reli. Od roku 2004 dramaticky poklesol poda informantov zkomunity poet neleglne prichdzajcich migrantov zIndie (Buko 2012). Thajsko Km vroku 2004 malo na Slovensku pobyt 18 obanov Thajska, vroku 2011 ich poet narstol na 164. Nrast potu Thajanov na Slovensku spsobil najm rozmach masrskych salnov ponkajcich tradin thajsk mas. Stmto svis aj alia charakteristika thajskej komunity vysok, a 90 % podiel ien. Ide orelatvne nov skupinu migrantov, ktor bva kvli nedostatonej jazykovej vybavenosti a znalosti kultry izolovan. Aj tu vak postupne rastie potreba vzjomne sa organizova, slvi sviatky svojej krajiny i vymiea si informcie. Afganistan Afgansk komunita na Slovensku sa formuje u niekoko rokov. Nepatr kvekm komunitm, avak vaka svojej aktivite arznorodosti svojich lenov je zaujmav pre verejnos aj zpohadu vskumu. Jednu as komunity tvoria osoby, ktor prili na Slovensko ete pred rokom 1989 ako zahranin tudenti. T, ktor po ukonen tdia aj po roku 1989 ostali, vytvorili zklad afganskej komunity azaloili formlne spolky. Dnes u maj slovensk obianstvo, stle sa vak snaia dodriava zvyky svojej krajiny aprostrednctvom spoloenskch akci prezentova majorite svoju kultru. Tieto osoby maj aj aksi neformlnu databzu kontaktov airok penzum informci dleitch pre pobyt Afgancov na Slovensku. aliu as komunity, pribline 165 osb62, tvoria migranti, ktor maj na Slovensku udelen pobyt. Vtejto komunite vrazne prevldaj mui, eny tvoria iba 10 %63. Ku komunite patria aj osoby sudelenou doplnkovou ochranou. Afganci na Slovensku, ak im to podmienky pobytu dovolia, sa snaia zamestna aby finanne nezvisl. Vrmci komunity maj dobr vzahy, novoprichdzajci migranti sa obracaj so iadosou opomoc ainformcie na tch, ktor na Slovensku ij dlhie.

62 HCP PPZ (2011). 63 SR (2010).

50

4. Migranti amigrantky na Slovensku

4.3Zhrnutie
Migrantov na Slovensku charakterizuje predovetkm vek heterognnos, ato nielen naprie jednotlivmi skupinami migrantov poda krajn i reginov pvodu, ale vrazne aj vrmci nich. Rznorodos sksenost i miery integrcie konkrtnych migrantov je iastone ovplyvnen krajinou pvodu, ale aj pecifikami ich pobytu na Slovensku trvanie pobytu, typ ael pobytu amiera jeho stability, typ ekonomickej i inej aktivity, ktor dan pobyt umouje apod. airmi socilnymi charakteristikami, ako s vek, vzdelanie, rodinn stav, postavenie amiera kontaktov smajoritou iirou skupinou svojich krajanov apod. Kad ztchto faktorov me osobitne i vkombincii zvyova mieru zranitenosti alebo naopak reziliencie migrantov voi nsiliu azneuvaniu64. Medzi zkladn spolon charakteristiky migrantov na Slovensku patr poda zisten nho vskumu motivcia prchodu migrantov na Slovensko, ktorou s predovetkm pracovn aekonomick prleitosti. A 70 % migrantov uviedlo, e na Slovensku pracovali alebo pracuj. Stmto zistenm koreponduje aj zkladn demografia migrantskej populcie vina migrantov je vproduktvnom veku, prevauj mui.Vina migrantov je tak sebestan a generuje na Slovensku daov prjmy, mnoh navye vytvraj pracovn apodnikatesk prleitosti. Spolonou charakteristikou, ktor taktie ide naprie mnohmi skupinami migrantov na Slovensku, je vysok rove dosiahnutho vzdelania, cca 38% respondentov nho vskumu uvdza stredokolsk vzdelanie aa52% vysokokolsk (voboch kategrich pribline rovnako muov aien). Hoci uveden dta mu by potencilne ovplyvnen naou konkrtnou vskumnou vzorkou, daje maj siln indikatvnu hodnotu65. Na druhej strane, zrozhovorov, ktor sme uskutonili, vyplva, e mnoho migrantov pracuje oproti dosiahnutmu vzdelaniu na niie kvalifikovanch pozcich. Mnoh sa pri hadan prce spoliehaj na neformlne kontakty, prp. prichdzaj na zklade rodinnch vzieb, ktor mu psobi na jednej strane ako zdroj podpory, na druhej strane vak aj ako faktor zvislosti azranitenosti. alej znaich zisten vyplva, e mnoh migranti vnmaj svoje psobenie na Slovensku ako doasn, vea znich sa plnuje vrti domov po tom, ako zarobia peniaze pre seba alebo svoju rodinu, resp. ods do inch krajn poda ekonomickch prleitost. Dleitm zdrojom podpory migrantov vcieovch krajinch s diaspry migrantov. Na Slovensku s spolky diaspry pomerne mlo organizovan. Formlne organizcie jednotlivch nrodnost migrantov s skr organizciami tradinch menn, ktor sa zaoberaj predovetkm kultrno-spoloenskmi aktivitami, nie s vak zdrojom podpory pre novch migrantov alebo organizciami oficilne reprezentujcimi dan komunitu na verejnosti, vobchodnom styku apod. Na druhej strane vak medzi migrantmi existuj neformlne siete pomoci, ktor s zaloen na silnch vntrokomunitnch vzahoch asnahe osebestanos, alebo vychdzajce od jednotlivcov, ale aj zvisl od ich aktivity. Tieto vak mu predstavova aj rizikov faktor apodiea sa na samotnom zneuvan migrantov66. Formalizovan sluby vychdzajce od migrantov k migrantom na Slovensku dlhodobo chbaj.
64 Viac vkapitole 5a7. 65 Nae zistenia zrove koreponduj so zvermi predchdzajcich relevantnch vskumov, pozri napr. Domonkos et al. (2010) alebo Filadelfiov et al. (2011). 66 Pozri kapitoly 5a6.

51

5.

Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

Migranti s vo veobecnosti osobitne zranitenou skupinou vo vzahu kviacerm formm nsilia. Pribline dve tretiny vetkch migrantov sa na Slovensku ctia bezpene. Vprpade migrantov zvchodnej ajuhovchodnej zie je to vak menej ako polovica. 56 % migrantov uvdza, e sa na Slovensku ctia plne alebo iastone akceptovan. Vzijskej komunite je to vak iba 32 %. Iba 46 % migrantov si mysl, e m rovnak prva ako slovensk obania a38 % si mysl, e m rovnak prleitosti. Za najvznamnejie faktory znevhodnenia povauj migranti svoju krajinu pvodu, typ pobytu, jazykov schopnosti anboenstvo. Migranti vrtane obet nsilia maj mlo kontaktov sformlnymi intitciami. Kov s neformlne zdroje pomoci v rmci komunt, ktor vak nie vdy postauj, ba dokonca mu znsobova riziko. Migranti asto uvdzaj nespokojnos s pomocou i slubami, ktor od formlnych intitci dostvaj vprpade, e sa na ne obrtia opomoc, priom najviac negatvnych sksenost uvdzali vsvislosti scudzineckou polciou.

5.1vod
Migranti vo veobecnosti predstavuj skupinu, uktorej sa d vporovnan smajoritou predpoklada irok kla znevhodnenia azranitenosti. Nadvzujc na relevantn literatru, znevhodnenie vychdza najm znasledujcich faktorov: yy Samotn migrcia je asto krokom krieeniu zranitenosti aznevhodnenia, vmieste pvodu i globlne (Brainard et al. 2009; Raleigh 2011). Vek as migrantov sa stva migrantmi prve kvli svojmu znevhodneniu. yy as migrantov me by limitovan kultrnymi faktormi. Toto zaha absentujci kultrny kapitl (jazykov znalosti, kultrnu orientciu) (Erel 2010), ale aj nedostatok akceptcie zo strany majoritnej spolonosti (Manevska aAchterberg 2011). Migranti sa stvaj zraniten nielen zdvodu absencie zdrojov, ale izna52

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

losti onich, rizika prekroenia kultrnych noriem anslednch konzekvenci, ako ajvylenia zo strany majoritnej spolonosti. yy Vine migrantov po prchode do novho prostredia chba socilny kapitl, ktor mali vmieste pvodu aktor za normlnych okolnost sli ako prostriedok posilnenia areziliencie67 (Cheong et al. 2007). Uniektorch migrantov mu tento problm iastone riei vzby na komunitn prostredie migrantov (diaspry), socilne prostredie kovch kontaktov medzi majoritou (napr. partneri, kolegovia) alebo aktvnou intitucionlnou intervenciou. Pre mnohch vak zohrva socilna izolcia zsadn rolu pri vystaven riziku. yy Problmom pre migrantov mu by formlne prva aprleitosti, ktor im garantuje ich prvny apolitick tatt (Bloemraad et al. 2008). Obmedzenia prva na pobyt alebo zamestnanie sa, nepln prstup ksocilnym slubm i obmedzenie pohybu amonost bvania patria khlavnm faktorom, ktor migrantov voi majoritnej spolonosti znevhoduj. yy Vek as migrantov zava taktie ekonomick hendikep, ktor vyplva zich pvodnej ekonomickej situcie alebo jej zmeny, i je dsledkom vysokch vdavkov spojench spresunom do hostiteskej krajiny. Najviac ohrozenou skupinou s migranti, uktorch sa tieto faktory kombinuj, prpadne niektor s obzvl vrazn. Pri nsil azneuvan vo vzahu kmigrantom vieme identifikova formy aoblasti, ktor s pecifick pre tto skupinu, ako ajtak, ktor sa bene vyskytuj ajpri nemigrantoch. Aj vtomto druhom prpade vak faktor migrcie me spsobi, e vzahy medzi rizikom asamotnm javom, i medzi obeou apchateom s pri migrantoch pecifick avyaduj si zvltne porozumenie. Na zklade tdia aanalzy vskumnej akoncepnej literatry onsil amigrcii sme definovali nasledujcich es hlavnch oblast nsilia na migrantoch: yy nsilie akonflikt znenvisti, resp. zprimrneho dvodu odlinosti (McClintock 2005; Human Rights First 2008); yy nsilie na pracovisku anten, exploitatvna i rizikov azvisl68 prca (Anderson aRogaly 2005; Skrivankova 2010; Waite et al. 2013); yy obchodovanie sumi svisiace sprocesom migrcie (IOM 2009a; UNODC 2012); yy skryt nsilie, nsilie vdomcnosti askromnom priestore (IOM 2009b; McGrath 2013); yy symbolick nsilie (Bryan 2009; Moukarbel 2009); yy intitucionlne nsilie (Jcome 2008; Alvarado and Massey 2010; Barbeiro and Spini 2011).
67 Reziliencia (odolnos) zvyuje schopnos osoby alebo systmu spene zvlda nron ivotn situcie za prtomnosti zvanch rizk (Rutter 1985). 68 Koncept precarious work (Kalleberg 2009) vanglitine oznauje typ prce charakterizovan nzkou mzdou, chbajcou ochranou i garanciou pracovnch podmienok, flexibilnm aobmedzenm asom urovanm zamestnvateom, absenciou socilnych benefitov apodpornch zamestnaneckch siet (napr. absencia odborov). Spja sa obzvl spracovnmi podmienkami migrantov (McDowell et al. 2009; Anderson 2010; Waite et al. 2013), ale ajsfeminizciou (Kim et al. 2008; Vosko et al. 2009; Young 2010). Zvisl prca je predmetom kritiky asnh olepiu kontrolu aregulciu napr. zo strany Medzinrodnej organizcie pre prcu (ILO 2012).

53

Vnaej tdii sa osobitne venujeme prvm tyrom oblastiam nsilia teda nsiliu znenvisti, exploitatvnej antenej prci aobchodovaniu sumi (vrmci jednej kapitoly) ansiliu vdomcnosti, kee porozumie symbolickmu aintitucionlnemu nsiliu je efektvnejie vkontexte ich previazanosti sostatnmi. Ako ukeme, ani oprvch tyroch oblastiach nie je mon uvaova izolovane avzahy medzi nimi s vniektorch prpadoch kov pre pochopenie prin adsledkov nsilia. Pre pln pochopenie problmov nsilia azneuvania migrantov je potrebn vyhn sa generalizcii problmu vzmysle dichotmie migranti = obete/majorita = pchatelia. Ako ukazuje n vskum, ale ajalie tdie zo zahraniia (Lalani aMetcalf 2012; Scott et al. 2012) vea nsilia i zneuvania sa deje vrmci samotnch komunt migrantov apri niektorch oblastiach nsilia (najm pracovn nsilie azneuvanie, obchodovanie sumi) je najastejm javom spoluprca rznych aktrov spomedzi migrantov aosb zcieovej krajiny. Aj sohadom na to je preto nam cieom sstredi sa na truktrne vzahy amechanizmy, ktor akty nsilia spsobuj, ato predovetkm: yy faktory rizika azranitenosti (strana obete); yy faktory umoujce nsiln konanie (strana pchatea); yy faktory vzahu medzi obeou apchateom priestor apodmienky, ktor medzi nimi vytvraj kontakt aprepjaj zranitenos obete akapacitu pchatea. Zsadnm argumentom pri tdii migrcie ansilia je kov rola verejnch aformlnych intitci, teda fakt, e nsilie na migrantoch nie je iba zleitosou vzahu medzi migrantmi a(individulnymi, neformlnymi) pchatemi. Migrcia sa nedeje vo vkuu, ale vkomplexnch prvnych, politickch i intitucionlnych vzahoch prispievajcich i priamo formujcich podmienky, vktorch vznikaj tri typy faktorov uveden vyie. Formlne intitcie tak: yy nes minimlne iaston zodpovednos za vytvorenie situcie, vktorej knsiliu azneuvaniu migrantov me djs; yy disponuj najvou kapacitou na aktvnu intervenciu voblasti prevencie, potlania anaprvania dsledkov nsilia azneuvania migrantov. Pred analzou samotnch sksenost skonkrtnymi formami nsilia sa vnasledujcich troch podkapitolch zaoberme tm, ako migranti vbec vnmaj problematiku nsilia, ako prenik do ich kadodennho ivota a ako svis s ich socilnymi vzbami, pocitom akceptcie armcom hosovskej krajiny.

54

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

5.2Vnmanie nsilia
Vzujme lepej interpretcie kadodennch sksenost migrantov aich pecifickho kultrneho rmca bolo pre vskum dleit porozumie tomu, ako vnmaj nsilie samotn migranti, ato bez toho, aby sme sami tento pojem vopred definovali. Sohadom na to sme do dotaznka zaradili dve pocitov otzky (Ako bezpene sa ctite na Slovensku? aJe nsilie problmom vo vaom ivote?) adve tkajce sa sksenost (Spchal na vs na Slovensku niekto nejak nsilie? aAko asto sa ctite by na Slovensku ohrozen alebo vnebezpeenstve?). Zkladn prehad odpoved na tieto tyri otzky vrmci celkovej vzorky respondentov atyroch vch skupn uvdzame vtabuke 5.1. Tabuka 5.1Vnmanie nsilia apocit bezpeia zo strany migrantov na Slovensku
Ako bezpene sa ctite na Slovensku? (bezpene alebo vemi bezpene) Celkovo migranti (%) Migranti zkrajn vchodnej ajuhovchodnej Eurpy (%) Migranti zkrajn vchodnej ajuhovchodnej zie (%) Migranti zmoslimskch krajn (%) Migranti zafrickch krajn (%)
Zdroj: Vlastn vskum.

Je nsilie Spchal problmom vo na vs na vaom ivote? Slovensku (problmom niekto nejak alebo vnym nsilie? problmom) (no) 14 11 14 9

Ako asto sa ctite by na Slovensku ohrozen alebo vnebezpeenstve? (asto alebo vemi asto) 8 9

67 77

46 57 64

27 13 10

11 23 32

4 9 9

daje vtabuke indikuj nezanedbaten rozdiely napr. ni pocit bezpeia umigrantov zzijskch krajn, vy utch zeurpskych; vyie vnmanie nsilia ako problmu umigrantov zzijskch krajn; vyia sksenos snsilm umigrantov zmoslimskch aafrickch krajn; niia miera sksenosti saktnym strachom umigrantov zzijskch krajn ktor je alej mon sledova a na rove konkrtnych krajn pvodu, hoci sniou mierou tatistickej spoahlivosti (napr. vrazne najni pocit bezpeia urespondentov z ny (29 %), omnoho vyie vnmanie nsilia ako problmu pecificky umigrantov zny, Thajska aJ. Krey (cca 40%) oproti vietnamskm migrantom (iba 16%), minimlne sksenosti snsilm umigrantov zJ. Krey (iba 7%) i pomerne ast pocit ohrozenia umigrantov zRuska (19%) aUkrajiny (11%). Podobn odlinosti njdeme aj medzi sksenosami migrantov srznymi typmi pobytu (vznamne ni pocit bezpeia avyie vnmanie nsilia ako problmu, miera sksenosti snsilm aaktnym pocitom ohrozenia umigrantov na tolerovanom pobyte), naopak iba minimlne rozdiely existuj vzhadom na pohlavie adaj sa vysvetli skr 55

poda krajn pvodu. daje zdotaznkov spolu skvalitatvnymi zisteniami vak ponkaj aj alie zvery tkajce sa vnmania nsilia zo strany migrantov. Najastejou reakciou astnkov rozhovorov bolo, e nsilie na Slovensku nepredstavuje pre migrantov problm. Pri vine rozhovorov vak nasledovala minimlne jedna znasledujcich kontextualizci: yy Prklad zijskch komunt ilustruje, e pocit bezpeia sa nemus odvja od skutonch sksenost snsilm amal sksenosti snsilm s predovetkm vsledkom preventvnych stratgi, nie absencie ohrozenia. Kadodenn stratgie migrantov z vchodozijskch krajn, najm z ny, Thajska a J. Krey sa zakladaj na dslednom vyhban sa potencilne nebezpenm situcim (ilustrciou me by vyie uveden prklad migrantov zJ. Krey, zktorch 40 % uvdza nsilie na Slovensku ako problm, priom iba 7% snm m akkovek sksenosti). Napriek odlinej socilnej aekonomickej situcii vtchto komunitch sme sa stretli svemi podobnmi praktikami bvanie buto spolon (vo vch domoch), alebo roztrsen, ale v bezpench priestoroch (panelky so zabezpeenm vchodom, rzne budovy, ale v jednej lokalite), vyhbanie sa verejnej doprave apreprava taxkmi alebo vlastnmi vozidlami, resp. presun vo dvojiciach alebo vch skupinch, vyhbanie sa verejnm priestorom po zotmen, resp. vbec priestorom, ktor s neznme alebo povaovan za nebezpen. Migranti zvchodozijskch krajn tlmoili svoje obavy obezpenos, posilnen asto isksenosami ich znmych, i nedostatonou znalosou sloveniny atak neschopnosou vyriei prpadn konflikty. Medzi preventvne stratgie patr napr. aj snaha podplati uiteov vkolch, ktor navtevuj ich deti (napr. obedmi, darmi), aby tto ochrnili ich deti pred ikanovanm, prpadne vzdelvanie det vskromnch intitcich alebo vrmci komunity. Vnmanie apredstavy rizika svisiaceho snsilm tak napriek nzkym skutonm sksenostiam snsilm negatvne ovplyvuj kadodenn ivoty tchto migrantov. Takto stratgie sa zrove nevyskytuj iba v zijskch komunitch, v inej podobe vyuvaj taktiky prevencie naprklad vchodoeurpske skupiny, predovetkm mnoh migranti zUkrajiny, Ruska i Bieloruska. Ich cieom je zvldnu slovensk jazyk vrtane gramatiky aprzvuku tak, aby nebolo rozpoznaten, e s cudzincami: slovami respondentov aby nevynievali. Ako argumentujeme vpodkapitole 4.3, toto vnmanie alej zko svis spocitom akceptcie. Ke som sa v 90. rokoch presahovala s rodinou na Slovensko, ako diea som bola obeou slovnch tokov od ostatnch det zo koly a z okolia. Smiali sa na mojom pvode a toili na ma. Ani som nevedela, o koho ide, a oni na ma kriali, e som cudzinka at. Musm ale poveda, e m som bola staria, tm to bolo jednoduchie na strednej i vysokej kole na ma nikto netoil. Asi lo o ikanu v detstve. Avak aj teraz s situcie, ke si dva krt premyslm, i budem hovori materinskm jazykom na verejnosti. ena, Ukrajina, 25-29 rokov

56

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

yy Vnmanie nsilia je skreslen tm, ako migranti porovnvaj svoje sksenosti na Slovensku skrajinou pvodu. Ztabuky vyie vidme pomerne vysok mieru sksenosti snsilm umigrantov zmoslimskch aafrickch krajn, ako ajpomerne nzky pocit bezpeia, napriek tomu pozorujeme ipomerne nzku mieru vnmania nsilia ako problmu. V rmci kvalitatvnych rozhovorov pomerne mnoho migrantov napriek konfliktom i sksenostiam snsilm na Slovensku oznailo Slovensko za bezpen krajinu, kee ich pocit bezpeia sa vporovnan skrajinou pvodu zvil. Prklady mu zaha migrantov, ktor vkrajine pvodu zaili vojnov i obiansky konflikt alebo prenasledovanie vrtane tokov kvli svojej etnicite (takto sksenosti sme zaznamenali napr. u zijskch migrantov, ktor pred prchodom na Slovensko ili z rznych dvodov v Rusku), ale aj migrantov prichdzajcich zkrajn svysokm vskytom kriminality, napr. Juhoafrickej republiky. Vek as respondentov tak sksenosti s nsilm na Slovensku charakterizovala tak, e jeho vskyt pripustili, avak zrove relativizovali stm, e vporovnan sinmi krajinami nejde ovnimon situciu. Takto charakteristika zaznievala najm od vchodoeurpskych migrantov, naopak nepouvali ju vchodozijsk migranti. Je preto dleit upozorni na to, e kultrna citlivos voi nsiliu avnmanie nsilia ako problmu me umigrantov reflektova ich skuton sksenosti snsilm vinej miere, ako je to vprpade majoritnej spolonosti, take mnoh migranti nevnmaj ako problm tak mieru nsilia, ktor by bola pre obanov Slovenska nenosn. yy Vniektorch kvalitatvnych rozhovoroch zaznievala snaha migrantov banalizova priny nsilia, sktormi sa stretli, resp. odmietnutie priradenia viny nsilnkom. Okrem psychologickho aspektu odmietnutia identity obete sme vrmci tchto rozhovorov pozorovali aj kultrny aspekt, ke zvl dlhodob migranti iniciatvne interpretovali sksenosti svojich znmych s nsilm a konfliktom tak, e zdrazovali ich vlastn vinu na vyprovokovan tchto konfliktov (napr. migranti zLatinskej Ameriky), prpadne migranti zdrazovali, e sa nechc, resp. nemaj prvo saova, kee ctia voi Slovensku vanos, prpadne lebo ponosovanie sa nie je sasou ich kultry (napr. migranti zRuska aThajska) )69. Neviem, i sa to d povaova za nsilie, skr slovn toky voi mne a manelovi kvli vierovyznaniu, ale aj kvli tomu, e som cudzinka. Niektor to daj vemi pocti, skr tak citovo, narkami, ale niekedy aj priamymi urkami. Fyzicky ma zatia nikto nenapadol, ale priznm sa, mm z toho vek strach, odkedy aj nosm islamsk atku... Raz u som ju musela da dole, lebo som sa nevedela zamestna. Teraz je to u skoro rok, odkedy ju zasa nosm a vemi pociujem tie kared pohady a reakcie. Ale musm aj pochvli, niektor udia s vemi chpav a ohadupln. Ber ma plne normlne, len nie je ich vea, bohuia! ena, Ukrajina, 35-39 rokov

69 Podobne aj prieskum IVO ositucii pracovnch migrantov na Slovensku (Filadelfiov et al. 2011) skontatoval prekvapivo vysok mieru spokojnosti pracovnch migrantov so svojou prcou vkontraste so zisteniami vskumu napr. onemonosti uplatnenia kvalifikcie ai.

57

yy Ako uke analza v nasledujcich podkapitolch, miera sksenosti s nsilm uvdzan pri veobecnch otzkach je vrazne niia ako sksenosti skonkrtnymi javmi nsilia (nehovoriac ozneuvan). Ztohto dvodu meme kontatova, e pojem nsilia nie je pre porozumenie sksenostiam migrantov a pre zlepenie sasnho stavu voblasti ochrany aprevencie prnosn aje potrebn uvaova okonkrtnejch konceptoch.

5.3Vnmanie akceptcie
Pre migrantov maj socilne akultrne vzby apocit akceptcie aspolupatrinosti zsadn vznam pre pocit bezpeia apredchdzanie ohrozeniu apre duevn zdravie ako tak (Bhugra 2004; Bhugra aBecker 2005). Vpredchdzajcej asti sme ilustrovali, ako pocity odmietnutia i neprijatia zo strany spolonosti ved migrantov kuplatovaniu preventvnych stratgi i potlaniu svojej identity. Vtejto asti sa preto usilujeme opsa vnmanie symbolickho atrukturlneho nsilia70 voi migrantom (vrtane prejavov odmietnutia i znevaovania) na Slovensku. as 5.4potom mapuje kov socilne vzby, ktor migranti vyuvaj vrmci kadodennch ivotnch stratgi. Ako ukazuje tabuka 5.2, existuj vek rozdiely vtom, ako akceptovan sa ctia migranti zdvoch najvch skupn. Km medzi migrantmi zvchodo - ajuhoeurpskych krajn vyjadrilo pocit plnej alebo iastonej akceptcie 65,7% respondentov, umigrantov zjunej ajuhovchodnej zie to bolo iba 31,5%. Medzi zijskmi migrantmi bolo vnmanie vrmci jednotlivch krajn podobn, ke pocit plnej alebo iastonej akceptcie vyjadrilo pribline 30 % vo vetkch skupinch migrantov. Medzi najvmi skupinami (Vietnam, na aJ. Krea) bol pocit akceptcie najvy uvietnamskch migrantov, kde pocit plnej akceptcie vyjadrilo 23,2% aiastonej 8,7%. Naopak iba 3,9% krejskch migrantov vyjadrilo pocit plnej a24,5% iastonej akceptcie. Medzi eurpskymi skupinami bol pocit akceptcie vy uruskch anajm srbskch migrantov (vobidvoch skupinch pribline polovica respondentov vyjadrila pocit plnej akceptcie aalch pribline 20 % pocit iastonej), zatia o medzi ukrajinskmi migrantmi vyjadrilo pocit plnej iiastonej akceptcie iba po 30 %. Zvch skupn bol pocit odmietnutia najvraznej umigrantov zJ. Krey, kde pribline 20,6% vyjadrilo pocit plnho a15,4% iastonho neprijatia. Umigrantov zostatnch krajn bol pocit akceptcie rzny, ale pohyboval sa medzi tmito dvoma hranicami. Je rozdiel medzi i tu aby tu na nvteve. Najprv s ku vm mil. Maj vs radi a do momentu, ke sa stanete relnymi. ena, USA, 25-29 rokov Prvou emciou je vinou zvedavos, ale asto sa to zmen na strach Stredn cesta neexistuje, nemem by vnman ako normlny . Mu, Mexiko, 18-25 rokov

70 Zaoberme sa tm, ako migranti vnmaj na jednej strane rutinn formy apraktiky socio-kultrnej nadradenosti atlaku (Bourdieu 1989), ana druhej strane existenciu tlaku i pokodzovania skrz spoloensk truktry (Gatlung 1969).

58

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

Tabuka 5.2Vnmanie akceptcie zo strany migrantov na Slovensku

Ako akceptovan/sa ctite na Slovensku? (v%) 1 plne akceptovan/ Celkovo VaJV Eurpa VaJV zia
Zdroj: Vlastn vskum.

2 26,2 25,7 15,8

3 28,0 22,2 39,9

4 8,9 8,0 12,7

5 vbec nie 6,8 4,3 15,9

30,2 39,7 15,7

alie dve otzky smerujce kporozumeniu toho, ako migranti vnmaj svoje prijatie na Slovensku, sa tkali prv aprleitost atoho, ako ich vnmaj vporovnan sobanmi Slovenska. Pri tchto otzkach sme nezaznamenali vraznejie rozdiely medzi migrantmi z vchodozijskch a vchodoeurpskych krajn, naopak niiu mieru pocitu rovnosti prv ajprleitost uviedli migranti zmoslimskch krajn. Vrmci jednotlivch krajn spoetnejm zastpenm migrantov uvdzaj najniiu mieru pocitu rovnosti prv aprleitost migranti zRuska (napriek inak vysoko deklarovanej miere pocitu akceptcie) any, naopak najvyiu mieru indikovali migranti zThajska aSrbska. Tabuka 5.3Vnmanie rovnosti prv aprleitost zo strany migrantov na Slovensku
Mte pocit, e vporovnan so slovenskmi obanmi mte rovnak... (v%) ...prva? no Nie
Zdroj: Vlastn vskum.

...prleitosti? 37,6 62,4

46,0 54,0

Pri otzke na faktory, ktor poda migrantov zapriuj ich znevhodnenie, sa najastejie spomnali krajina pvodu, leglny tatt ajazykov schopnosti. Aspo jeden z tchto troch uviedlo 49,9 % vetkch migrantov a a 81,1 % tch migrantov, ktor uviedli aspo jeden faktor znevhodnenia (o bolo 61 % zo vetkch migrantov).

59

Tabuka 5.4Vnmanie faktorov znevhodnenia zo strany migrantov na Slovensku

Ktor znasledujcich t povaujete za faktor svojho znevhodnenia na Slovensku? % zo vetkch migrantov Krajina pvodu Typ pobytu na Slovensku Jazykov schopnosti Etnicita Ekonomick situcia Vzdelanie Pracovn sksenosti Vek Nboenstvo Konkrtne miesto bydliska Rodinn stav alebo situcia Pohlavie Zdravotn stav
Zdroj: Vlastn vskum.

% zmigrantov, ktor uviedli aspo jeden faktor 48,8 41,4 39,7 24,1 15,4 15,1 15,0 13,1 11,6 5,5 4,9 4,7 3,2

30,0 25,4 24,4 14,8 9,5 9,3 9,2 8,0 7,1 3,4 3,0 2,9 2,0

Porozumie tmto dajom meme lepie prostrednctvom pohadu na konkrtne skupiny migrantov akov faktory, ktor uvdzaj: yy A 74 % migrantov zUkrajiny uviedlo aspo jeden faktor znevhodnenia. Medzi nimi prevldali krajina pvodu (60 % odpoved), typ pobytu (37 %), vzdelanie (28 %), jazykov schopnosti (26 %) apracovn sksenosti (23 %). Vnmanie ukrajinskch migrantov je ovplyvnen najm akosami pri hadan si prce apocitom znevhodnenia na zklade veobecnch postojov majority kUkrajincom na Slovensku, ako ajtoho, e ich existujca kvalifikcia azrunosti s na Slovensku iba ako uplatniten. Negatvne vnmanie typu pobytu sa potom viae na byrokratick akosti spojen s vybavovanm a obnovovanm povolen na pobyt aprcu. yy Aspo jeden faktor znevhodnenia uviedlo 54 % migrantov zo Srbska, priom medzi tmito odpoveami prevldali typ pobytu (55 %) akrajina pvodu (49 %). Naopak jazykov zrunosti uviedlo iba 15 % respondentov saspo jednm uvedenm faktorom (iba 8% celkovo) apomerne vysok hodnotu dosiahlo nboenstvo, ktor spomenulo 22 % respondentov, ktor uviedli akkovek faktor znevhodnenia a12 % celkovo. 60

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

yy Spomedzi ruskch migrantov uviedlo aspo jeden faktor a 88 % respondentov, priom vrazne (40 48 % spomedzi uvedench faktorov) prevldali tri najastejie faktory celkovo, t. j. krajina pvodu, typ pobytu ajazykov schopnosti. yy Respondenti zzijskch krajn otzku ofaktoroch znevhodnenia zva vynechvali (58 % neuviedlo iaden faktor), o sa zd by vrozpore sprejavmi pocitu znevhodnenia. Spomedzi uvedench faktorov vak vrazne prevldali jazykov schopnosti (uvdza 70 % respondentov, ktor spomenuli aspo jeden faktor), nasleduje etnicita (najm umigrantov zJ. Krey), krajina pvodu (najm umigrantov z ny) a typ pobytu. pecifikom je pohlavie ako faktor znevhodnenia uveden zo strany 17 % vietnamskch muov (27 % spomedzi tch, ktor uviedli aspo jeden faktor) aiba 8% vietnamskch ien (spomedzi tch, ktor uviedli aspo jeden faktor). yy 72 % migrantov zmoslimskch krajn uviedlo aspo jeden faktor znevhodnenia. Medzi nimi prevlda predovetkm krajina pvodu (56 %), jazykov schopnosti (48 %), typ pobytu (36 %) anboenstvo (31 %)71. Takto pohad ponka nasledujce zvery otom, ako migranti vnmaj svoju pozciu amonosti na Slovensku afaktory znevhodnenia: yy Vnmanie svojej krajiny pvodu ako dvodu znevhodnenia je rozren medzi vetkmi migrantmi na Slovensku. yy Druhm najvraznejm problmom je leglny tatt. Najvraznejie tento hendikep pomenvaj migranti stolerovanm aprechodnm pobytom, ale medzi kov faktory prekvapivo patr aj utch na trvalom pobyte, hoci rozsah prv na tomto type pobytu je najvy atakmer zhodn so slovenskmi obanmi. Inmi slovami meme kontatova, e na zklade svojho prvneho tattu sa migranti na Slovensku vo veobecnosti ctia by druhou kategriou obyvateov . yy Tretm najvznamnejm faktorom je neznalos sloveniny. Ako ukeme vanalze nsilia z nenvisti (as 6.2), pracovnho zneuvania (as 6.3) i nsilia vdomcnosti (as 6.4), neznalos jazyka je kov faktor rizika voi viacerm druhom nsilia azneuvania anajm vraznm hendikepom pri nachdzan pomoci aopory. Toto zvrazuje vznam aurgenciu pre rozrenie azvenie dostupnosti kurzov sloveniny pre cudzincov, zvl tch najzranitenejch. Z mojich sksenost za posledn dva roky mem usdi, e moje problmy sradmi vyplvaj zich vahy, e kee som cudzinka anerozprvam dobre po slovensky (hoci sa snam), mu usudzova, e som tu iba doasne apreo by sa teda mali snai? Preo pomc niekomu, kto nerozpozn rozdiel, i sa snate alebo nie, prpadne si nebude overova, i skutone robte svoju prcu? ena, USA, 25-29 rokov i na Slovensku, ak neviete jazyk aste cudzinec aete inej farby pleti je... ak. Mu, India, 30-34 rokov
71 Vyie vnmanie nboenstva ako faktora znevhodnenia vmoslimskej komunite vysvetuje reakcia na xenofbne postoje slovenskej verejnosti kislamu. Vrmci reprezentatvneho prieskumu slovenskej populcie realizovanho vrmci vskumu Krglerovej-Gallovej aKadlekovej (2012) a 69,7% respondentov uviedlo, e skr alebo plne neshlas stm, aby tt umonil moslimom praktizova svoju vieru. Svrokom, e Slovensko by nemalo dovoli vstavbu moslimskch nboenskch akultrnych centier shlasila onieo viac ako polovica respondentov (50,5%) aneshlasilo 38,9% respondentov.

61

yy Vysok vznam etnicity (pri vchodozijskch skupinch) anboenstva (umoslimskch migrantov, ale napr. aj migrantov zo Srbska) ukazuje na prtomnos adopad rasizmu asymbolickho nsilia voi migrantom charakteristickm viditenou fyzickou akultrnou odlinosou. Mnoho ud na Slovensku nem rado cudzincov. Najm, ak ste tmav amoslim. Mu, Egypt, 30-34 rokov Mlad udia, tak do 35 rokov, ma identifikuj ako cudzinca, star ako Rma. VMexiku by boli charakteristiky komplexnejie, Mexian, Hispnec, hned Tu som ierny. Vetci, o nie sme bieli, sme ierni. Mu, Mexiko, 18-25 rokov yy alie faktory znevhodnenia vporad pracovn sksenos, vzdelanie aekonomick situcia s charakteristick pre vinu skupn aviau sa na ekonomick podmienky aprva, ktor migranti maj. Taktie zdrazuj siln motivciu cudzincov pracova auplatni sa.

5.4Zdroje opory
Vtejto asti sa zaoberme mechanizmami, pomocou ktorch migranti rieia situcie spojen so zneuvanm i nsilm. Skmame, kto s pre migrantov hlavn formlne alebo neformlne zdroje opory (ak nejak maj), po ktorch siahaj, ak sa ocitn vakostiach, ai s tieto zdroje dostaton. Vzhadom na to, e sniektormi radmi (najm cudzineckou polciou, poisovami) prichdzaj migranti do styku vmnohch ivotnch situcich, tto kapitola poskytuje aj veobecnejie hodnotenie sksenost migrantov stmito intitciami. Respondenti vskumu zhodne uvdzali, e je extrmne ak prei na Slovensku bez znalosti jazyka, legislatvy asystmu prce intitci, resp. bez pomoci niekoho, kto tieto znalosti m. Tento postoj sa tka zkladnch povinnost, ako je napr. vybavovanie formlnych nleitost ohadom pobytu, prce, ubytovania apod. Dostupnos intitci formlneho systmu je pritom ete zsadnejia vsitucich, vktorch potrebuj migranti pomoc. Poda nho vskumu vak iba 28% migrantov vyuva sluby formlnych intitci pri rieen svojich problmov astejie ako ojedinele, priom 43 % nikdy nevyuilo sluby iadnej znich. Naopak, a 74 % migrantov uviedlo, e sa opomoc obracia na partnerov, prbuznch, priateov ana alie neformlne kontakty, priom len 8% nikdy tto formu pomoci nevyuilo. Migranti teda formlne intitcie ako zdroje opory vyuvaj mlo. Ako problm vak zrove vyvstva aj kvalita pomoci, ktor tieto formlne intitcie poskytuj. A 25 % migrantov uviedlo, e sluby, ktorch sa im dostalo, nikdy nepovaovali za adekvtne. alch 32% bolo spokojnch len niekedy aast alebo pravideln spokojnos uviedlo 43% respondentov. Vprpade neformlnych kontaktov hodnotilo iba 8% pomoc ako 62

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

nikdy nepostaujcu, obas postaujcou bola pre 14%, zvynch 78 % dostalo adekvtnu neformlnu pomoc asto a pravidelne. Vrazne prevaujca miera hadania azskavania pomoci vrmci neformlnych zdrojov je aj napriek deklarovanej spokojnosti migrantov stouto pomocou problematick, ato najm znasledovnch troch dvodov. Po prv, formy nsilia, ktormi sa alej zaoberme v tejto publikcii (najm nsilia vdomcnosti azneuvania vprci i ntenej prce), si vzhadom na svoju zvanos vyaduj odborn akomplexn intervenciu, ktor mu adekvtne poskytn iba profesionlne intitcie. Ako vak ukazuj nasledujce tabuky, obete tchto foriem zneuvania sa na relevantn intitcie obracaj vminimlnej miere. Tabuka 5.5Frekvencia poiadania o intitucionlnu pomoc obeami ntenej prce
Nikdy Polcia Lekr Ambasda Pomhajce organizcie Cirkev
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 38,4 52,7 63,1 31,7 19,7

asto alebo pravidelne 12,3 26,4 8,2 4,2 11,1

49,2 20,9 28,7 64,1 69,2

Tabuka 5.6 Frekvencia prijatia adekvtnej intitucionlnej pomoci pre obete ntenej prce ak o u poiadaj
Nikdy Polcia Lekr Ambasda Pomhajce organizcie Cirkev
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 34,5 39,3 51,2 26,2 17,3

asto alebo pravidelne 11,7 36,7 16,9 17,6 13,0

53,8 24,1 31,8 56,2 69,7

63

Tabuka 5.7Frekvencia poiadania o intitucionlnu pomoc obeami domceho nsilia

Nikdy Polcia Lekr Ambasda Pomhajce organizcie Cirkev
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 42,6 41,6 55,3 42,1 35,8

asto alebo pravidelne 12,3 37,3 13,1 14,1 7,9

45,1 21,1 31,6 43,8 56,3

Tabuka 5.8 Frekvencia prijatia adekvtnej intitucionlnej pomoci pre obete domceho nsilia ak o u poiadaj
Nikdy Polcia Lekr Ambasda Pomhajce organizcie Cirkev
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 36,1 31,7 53,4 41,1 32,7

asto alebo pravidelne 7,6 43,8 23,1 27,2 11,0

56,3 24,5 24,5 31,7 56,3

Prehad zisten ukazuje, e najvyuvanejou intanciou pomoci s zdravotncke zariadenia, ktor vak poskytuj len pecifick formu pomoci tkajcu sa zdravotnho stavu (choroby i zranenia), ktor me by nsledkom nsilia ich lohou nie je poskytnutie socilnej, psychologickej i prvnej asistencie. Osobitnm problmom je nzka miera kontaktu obet spolciou azrove najniia vykazovan miera spokojnosti stouto intitciou. Polcia je pritom vprpadoch zneuvania vprci, nsilia vdomcnosti ina verejnosti kovm aktrom, ktor je okrem poskytnutia aktnej intervencie aj garantom bezpeia pre obete avstupnou brnou pre dosiahnutie spravodlivosti vtrestnom konan. alm dleitm zistenm je, e najzranitenejie skupiny migrantov iba vmalej miere kontaktuj pomhajce organizcie, priomnajm obete ntenej prce uvdzaj nzku spokojnos spomocou, ktor dostvaj. Pri celkovom pohade mono poveda, e iadnu formlnu intitciu opomoc nepoiadalo 14,6% obet ntenej prce a9,7percenta obet nsilia vdomcnosti72. asto alebo pravidelne dostalo adekvtnu pomoc 44,0% obet ntenej prce a59,5% nsilia vdomcnosti. Ztch, ktor ou poiadali, vak adekvtnu pomoc nikdy nedostalo 15,5% obet ntenej prce a4,0% obet domceho nsilia.
72 Ilo orespondentov vskumu identifikovanch ako obete. Pozri metodolgiu vkapitole 6.

64

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

Druhm problmom s rozdiely naprie jednotlivmi skupinami apredovetkm vkvalite sksenost prinajzranitenejch skupinch poda krajiny pvodu. Na el porovnania sme vybrali tri skupiny migrantov, ktor sme identifikovali ako najviac zraniten voi vybranm formm nsilia (najm pracovnho zneuvania, pozri alie asti tejto kapitoly), teda migrantov zUkrajiny, Thajska aVietnamu73. Tabuka 5.9Frekvencia prijatia adekvtnej pomoci od formlnych intitci
Nikdy Celkovo Ukrajina Vietnam Thajsko
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 31,8 37,2 43,1 56,9

asto alebo pravidelne 43,5 44,0 20,7 7,7

24,7 18,8 36,2 35,4

Tabuka 5.10 Frekvencia prijatia adekvtnej pomoci od neformlnych intitci

Nikdy Celkovo Ukrajina Vietnam Thajsko
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 13,9 13,4 33,5 42,8

asto alebo pravidelne 78,3 78,4 62,8 41,6

7,8 8,2 3,7 15,6

Ohadom schopnosti zabezpei si adekvtnu pomoc vprpade problmov ukazuj tabuky vek rozdiel medzi migrantmi zEurpy (Ukrajina predstavuje jedno znajnich sel, vporovnan napr. smigrantmi zo Srbska i Ruska). Taktie znich vyplva, e najzranitenejie skupiny migrantov zostvaj bez adekvtnej pomoci zo strany formlnych i neformlnych intitci. Pozorujeme tak nedostaton vzby sverejnm sektorom, ale ajslab kapacitu samotnch komunt na rieenie individulnych problmov ich lenov. Tretm problematickm aspektom s konkrtne negatvne sksenosti migrantov sintitciami, ktorch rozsah opisuje nasledujca tabuka.

73 Kohrozenm skupinm patria tie migranti zny, vtomto porovnan sme ich vak vzhadom na nzky poet zskanch odpoved na tieto otzky vylili. Vrmci malej vzorky boli sksenosti nskych migrantov podobn tm zVietnamu aThajska.

65

Tabuka 5.11 Frekvencia sksenost sneadekvtnymi formami sprvania zo strany formlnych intitci74
Nikdy Cudzineck polcia In policajn zloky Zamestnvatesk agentra Socilna poisova Zdravotn poisova Lekr azdravotncky personl rad prce, socilnych vec arodiny Nrodn inpektort prce Samosprva Ministerstvo vntra In ministerstv kola (det alebo moja) Skromn intitcia (banka, retaurcia) Prenajmate ubytovania Prvnik Slovensk zastupitesk rad vzahrani Moje vevyslanectvo vSR Cirkev
Zdroj: Vlastn vskum.

Obas 34,2 26,8 19,1 13,1 15,3 15,3 10,6 9,2 15,4 10,6 11,0 13,5 21,9 16,2 7,6 10,5 12,8 6,3

asto 13,6 11,7 9,6 7,2 6,5 6,5 7,1 4,8 8,3 5,9 6,4 4,9 9,1 6,4 3,4 7,7 6,5 1,8

Pravidelne 6,0 1,3 0,4 0,4 1,4 1,4 0,9 0,5 0,0 0,6 0,2 0,8 3,4 0,6 0,2 1,8 1,0 0,7

46,2 60,1 70,9 79,3 76,8 76,8 81,5 85,6 76,3 83,0 82,4 80,9 65,6 76,8 88,8 80,0 79,6 91,2

Najviac negatvne vnmanou intitciou je tak cudzineck polcia, s ktorou m viac ako polovica migrantov zl sksenosti, priom tieto s a pritakmer 20 % ast alebo pravideln. Zo strany migrantov ide o najvyuvanejiu intitciu, ktor rozhoduje ozsadnch otzkach ich pobytu azotrvania na Slovensku. Na druhej strane, ako sme kontatovali vkapitole 3apred nami aj in vskumy75, vnmanie tejto intitcie nepochybne ovplyvuje aj jej vntorn nastavenie voimigrcii ako prioritne bezpenostnej otzke, o sa o. i. prejavuje chbajcim klientsky orientovanm systmom pr74 Respondenti pod neadekvtnymi formami sprvania mohli oznai jednu zuvedench na nasledujcej strane alebo in poda svojho uvenia. 75 Pozri napr. Vaeka aKol (2009, s. 50 - 51).

66

5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora

ce. Vzhadom na kov lohu polcie ako intitcie prvho kontaktu pre migrantov je tto situcia osobitne problematick avytvra riziko najm pre najzranitenejie skupiny migrantov. Rieenm by tak mohlo by nahradenie intitcie prvho kontaktu inm subjektom, idelne civilnm, ktor zrove nezodpoved za ochranu zemia pred neleglnou migrciou. Stalo sa to, pretoe som zzie. Polcia sa ku mne nesprvala adekvtne anehovorili po anglicky. Policajt mi povedal, e nie je potrebn, aby hovorili po anglicky, pretoe zijci nemaj vzdelanie. ena, Thajsko, 25-29 rokov Oficilne rady averejn miesta by mali by lepie nastaven pre nvtevnkov zo zahraniia. Chbaj aj zkladn informcie vanglitine. Mu, Uzbekistan, 30-34 rokov Pokia ide okonkrtne problematick formy sprvania (akchkovek intitci), migranti zaznamenali minimlne ojedinel a pravideln sksenos s: 1. Neochota komunikova vinom jazyku ako slovenina i zabezpei preklad 51,0 2. Odmietnu pomc alebo poradi 48,4 3. Odmietnu vbec komunikova 40,5 4. Poniovanie, zosmieovanie 37,4 5. myseln zavdzanie alebo poskytnutie nesprvnej informcie 36,8 6. Zneuitie prvomoc 36,3 7. iados oplatok 25,9 8. Krik23,7 9. Vyhranie sa 19,8 10. Fyzick nsilie 5,6 Dleitm pri nastaven takhoto systmu je ajporozumenie kultrnym rozdielom medzi oakvaniami jednotlivch skupn migrantov aadekvtne reakcie na tieto oakvania. Vrmci vskumu sme zaznamenali rozdiely medzi kultrnym vnmanm intitucionlnych sluieb naprklad umigrantov zanglicky hovoriacich krajn, ktor oakvaj kvalitn a dostupn sluby zo strany verejnch intitci, a u migrantov z Ukrajiny i alch vchodoeurpskych krajn, ktor sa stavaj podozrievavo a so strachom voi akmkovek formm kontaktu s verejnmi i ttnymi intitciami a preferuj kontakt so skromnmi subjektmi, ktor im zabezpeia anonymitu. Rovnako tak mnoh povauj za samozrejm, e za poskytnutie akejkovek sluby je potrebn poskytn protihodnotu i protislubu vrtane platkov. Umigrantov zvchodozijskch krajn je miera dvery voi formlnym intitcim ete niia a predstava potreby plati za akkovek sluby ete silnejia. Tto krajina ma printila kona a rozma spsobom, akm by som nikdy neuvaovala, naprklad sa v niektorch situcich pristihnem uvaova oplatku Dfam, e sa ztoho vylieim. ena, USA, 25-29 rokov 67

Zverom mono kontatova, e migranti maj pomerne ast negatvne sksenosti sformlnymi intitciami, o vedie knedvere aakostiam pri nadvzovan kontaktu, ktor je, ako opakovane argumentujeme na inch miestach, kov pre prevenciu, intervenciu apodporu obet. Kee obete nsilia aalch rizikovch javov podporu potrebuj, nevyhnutne sa musia obrti na neformlne zdroje, na zklade oho sa vak stvaj ete viac ohrozen zneuvanm (najm prpad migrantov zUkrajiny, ale iny). Valch skupinch zasa prevlda snaha riei problmy pomocou vlastnch zdrojov vrmci komunity, ktor vak nemu vdy postaova (prklad migrantov zVietnamu i Thajska,rovnako tak zny). Niektor udia sa snaia pomc. Chpu, e tto krajina je pre cudzincov mtca. ena, Nov Zland, 25-29 rokov

5.5Zver
Pocity akceptcie arovnosti prleitost ovplyvuj ivotn stratgie migrantov vhostiteskej krajine vrtane toho, ako sa snaia predchdza konfliktnm arizikovm situcim. Napriek deklarovanm nzkym sksenostiam snsilm i relatvnemu pocitu bezpeia s kadodenn ivoty niektorch skupn migrantov negatvne ovplyvnen tm, ako vnmaj riziko nsilia. Toto vedie rzne skupiny ksegregcii od vinovho obyvatestva, snahe oasimilciu alebo uplatovaniu individulnych preventvnych stratgi. Pocity akceptcie sa lia umigrantov zjednotlivch skupn, priom najniie s umigrantov z krajn junej a juhovchodnej zie. Migranti z moslimskch krajn vykazuj vporovnan sostatnmi skupinami ni pocit rovnosti prleitost. Najvznamnejmi faktormi znevhodnenia zpohadu migrantov s krajina pvodu, pobytov status aneznalos sloveniny. Kovm predpokladom schopnosti migrantov riei situcie spojen snsilm azneuvanm je dobr dostupnos adveryhodnos intitci formlneho systmu. Aktulne sa vak migranti opomoc obracaj najm na neformlne zdroje opory aformlne intitcie vyuvaj len vminimlnej miere, prpadne deklaruj negatvne sksenosti stmito intitciami. Spoliehanie sa na neformlne kontakty potencilne zvyuje mieru rizika, ktor migrantov najm t najzranitenejch ohrozuje. Osobitnm problmom vsystme ochrany migrantov je postavenie cudzineckej polcie ako intitcie prvho aprimrneho kontaktu pre migrantov sudelenm pobytom anedostaton kapacity inch relevantnch intitci vrtane organizci samotnch migrantov.

68

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

6.

Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

A 6,1 % migrantov m sksenos s fyzickm napadnutm na verejnosti, ktor bolo motivovan ich odlinosou, astejie sksenosti uvdzaj migranti z africkej a moslimskej komunity. Vskyt hoci aj miernych foriem nsilia z nenvisti vedie migrantov k vzdaniu sa atribtov svojej identity i uplatovaniu rznych preventvnych stratgi. Problematika boja proti ntenej prci je limitovan nejasnmi definciami konkrtnych pojmov a do istej miery aj legislatvnym vymedzenm a prioritizciou problematiky obchodovania s umi. Legislatva a intervencie zo strany ttu nesmeruj jednoznane k ochrane pracovnch migrantov ako obet zneuvania, ale k ich postihovaniu ako pchateov. Prca je pre vinu migrantov na Slovensku kovou domnou ich sksenost a m vznamn vplyv aj na ich ivot v skrom vrtane previazanosti s inmi formami nsilia. Osobitne zranitenmi skupinami voi zneuvaniu a ntenej prci na Slovensku s migranti a migrantky z Ukrajiny, teda najpoetnejej migrantskej skupiny. Nasleduj migranti a migrantky z Vietnamu a ny a migrantky z Thajska. Pri 11 % pracujcich migrantov sme identifikovali sksenosti s ntenou prcou, v prpade muov z Ukrajiny je to a 31 %. Pri alch 18 % vetkch pracujcich migrantov je toto podozrenie vysok. Zsadnmi rizikovmi faktormi pri nsil v domcnosti s socilna izolcia a ekonomick zvislos od nsilnka, neznalos prv a monost pomoci, ale aj pobytov znevhodnenie, prelnanie sa pracovnho a skromnho priestoru i absencia kultrne pecifickch a dostupnch sluieb. Pri viac ako 6 % migrantiek aj migrantov sme identifikovali sksenosti s vnymi prejavmi domceho nsilia, ktor by si vyadovali profesionlnu intervenciu vrtane polcie. U ien ide najm o prejavy partnerskho nsilia, u muov o nsilie spojen s prcou. Celkovo sksenosti s nsilm v skrom uvdza 28 % ien migrantiek a 24 % muov migrantov.

69

6.1vod
Ako uvdzame vasti 5.1, vskum nsilia na migrantoch sa vzahrani zameriava najm na es kovch oblast. Ide onsilie znenvisti, nsilie na pracovisku (nten, exploitatvna i rizikov prca), obchodovanie sumi, nsilie vdomcnosti/skromnom priestore, symbolick nsilie aintitucionlne nsilie. Sohadom na zistenia zpilotnch rozhovorov s migrantmi sme sa v rmci dotaznkovho prieskumu a rozhovorov zameriavali predovetkm na prv tyri oblasti, priom problematika symbolickho aintitucionlneho nsilia zko svis so vetkmi uvedenmi formami nsilia aako tak sa objavuje aj vnaej analze. Tma obchodovania sumi je zakomponovan vasti opracovnom nsil. Tto kapitola obsahuje shrn naich zisten spolu sodporaniami na prevenciu jednotlivch foriem nsilia arieenie ich dopadov.

6.2Nsilie znenvisti
6.2.1Rmec akontext problmu
toky i nsilie znenvisti s motivovan predsudkom voi uritej socilnej charakteristike obete, akou je napr. rasa, vierovyznanie, etnick prslunos, jazyk alebo sexulna orientcia. Typickou rtou nsilia znenvisti je, e pchate svoju obe nepozn vyber si ju len na zklade negatvne vnmanej (hoci ajdomnelej) odlinosti76. Nsilie znenvisti je teda podmienen prtomnosou (potencilnych) obet sistmi skupinovmi charakteristikami aako tak sa vyznauje opakovanmi tokmi smonou postupnou eskalciou (McClintock 2005). Pchatelia si ho asto racionalizuj avkonkrtnych lokalitch bvaj jeho prejavy avyhadvan obete historicky akultrne podmienen, resp. sa opakuj (HRF 2008). Ako vyplva z rozhovorov, ktor sme uskutonili, vo vzahu k migrcii ide o pravdepodobne verejne najsilnejie vnman a diskutovan koncept nsilia. V predstavch verejnosti sa navye nsilie znenvisti spja najm sorganizovanmi aktivitami extrmistickch skupn, vskutonosti s vak rovnako nebezpen aj kadodenn prejavy poniovania, ako napr. verblne toky, vyhrky, hanliv npisy, nienie majetku i napadnutia na ulici, ktor vyjadruj odmietnutie odlinch jednotlivcov majoritou, resp. jej asou. Nsilie znenvisti m omnoho irie dopady ako nsilie, ktor vsebe nenvis voi charakteristike obete (teda nie konkrtnej osobe) explicitne neobsahuje, ato tak na individulnej rovni, ako aj na rovni skupiny i komunity (McClintock 2005). Sprva, ktor nsilnk vysiela, nie je smerovan iba konkrtnej obeti, ale iostatnm osobm, ktor sa mu sta budcim cieom. Takto odkaz zrove me motivova apovzbudi alch tonkov (FRA 2012). Zraniten skupiny to naopak me vies kvzdvaniu sa prejavov svojej identity, priom tto snaha oasimilciu (nevynieva, nepouva materinsk jazyk, skry etnick i nboensk symboly) nemus ako ochrana voi kadodennmu nsiliu postaova. Ajojedinel toky i dokonca toky vo verblnej rovine tak mu
76 Defincia pouvan polciou vo Vekej Britnii napr. uvauje onsil znenvisti ako otrestnom ine i priestupku, kedy pchateove nepriatesk postoje alebo predsudky voi identifikovatenej skupine ud uruj, kto je obeou. (HM Government 2009, s. ii).

70

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

ma zsadn vplyv na kadodenn aktivity astratgie potencilnych obet, o prehlbuje ich znevhodnenie aizolciu. Voblasti boja proti nsiliu znenvisti s hlavnmi problmami najm nzka miera hlsenia tokov aohrozujcich situci zo strany obet, nzka miera sthania ausvedenia pchateov anedostaton monitoring vrmci systmu polcie asdnictva: yy Celosvetovo je polcii hlsen len mal as zloinov znenvisti. Obete asto povauj toky za ben, opakujcu sa sas svojho ivota, pritom sa im vak nezdaj dos vne na to, aby mohli by povaovan za trestn in. Taktie mu ma obavy z pomsty pchateov i dokonca viktimizcie zo strany polcie a radov, ktor vnmaj ako predpojat voi svojej komunite i svojmu znevhodneniu. Miera dvery obet v schopnosti a pripravenos polcie, prokuratry a justcie kona je preto zsadn. Navye, obete asto nemaj dostaton znalosti i schopnosti potrebn na oznmenie trestnho inu (napr. z dvodu nzkej miery prvneho povedomia at.) alebo systm nahlasovania trestnch inov z nenvisti nie je dostatone jednoduch, dostupn a dveryhodn. V prpade migrantov me by prekkou aj jazykov barira i obavy svisiace s neistm pobytovm statusom, resp. jeho monou stratou. Rieenie problmu si tak vyaduje komplexn prstup pozostvajci zo zvyovania povedomia spolonosti ozloine znenvisti, vzdelvania policajtov, sudcov aprokurtorov opecifikch vyetrovania asthania tchto trestnch inov, skvalitnenia ochrany apodpory obet apod. Zvi motivciu aochotu obet mu pomc aj tzv. third-party reporting schemes, ktor funguj naprklad vo Vekej Britnii. Ide omonos oznamovania trestnch inov polcii prostrednctvom tretej nezvislej strany alebo potovho i online formulra. Schmy s realizovan vpartnerstvch medzi polciou, miestnymi radmi akomunitnmi (neziskovmi) organizciami77 aasto s sasou irch loklnych stratgi na rieenie problmu zloinu znenvisti (HM Government 2009). Obete si pri nahlasovan incidentu mu zvoli, i chc osta v anonymite alebo poskytn svoje identifikan daje. Polcia pritom me trestn in vyetrova len so shlasom obete. Vprpade, ak obe s vyetrovanm neshlas i ak oznmenie neobsahuje dostatok dkazov, daje o incidente s zaregistrovan a slia polcii ako spravodajsk informcie pre budce intervencie78. yy Vek as pchateov nsilia z nenvisti ostva nepotrestan. Dvodom je asto skutonos, e toky ostvaj neohlsen, ukryt pred zrakom verejnosti i zodpovednch autort. Avak kov je aj adekvtna aktivita polcie a justcie. Pokia si toti polcia, prokurtori a sudcovia nie s vedom aktnej spoloenskej dleitosti vyetrenia zloinov z nenvisti ako takch i nemaj k dispozcii adekvtne zdroje, v praxi ich asto z dvodu zloitejieho procesu dokazovania rieia ako ben trestn iny i priestupky. Miera dosahovania spravodlivosti pre obete zloinu z nenvisti je tak priamo mern sile verejnho zvzku vld a relevantch orgnov k potlaniu tohto typu zloinu a s tm svisiacimi praktickmi opatreniami na rovni orgnov vkonu prva.
77 Zoznam niektorch znich je napr. na http://www.report-it.org.uk/organisations_that_can_help. 78 http://www.ewp.org.uk/third_party_reporting.htm.

71

Hlavnm problmom vyetrovania bva dokazovanie (rasovho, nboenskho i inho) predsudku ako motvu trestnho inu. Niektor prvne systmy, napr. vo Vekej Britnii, tak pri nahlasovan trestnch inov vychdzaj striktne zvnmania obete. Pokia obe uvdza, e incident bol motivovan predsudkom, bude sa prpad ako tak aj vyetrova. Ak sa nepodar zozbiera dostaton mnostvo dkazov, bude prpad minimlne zaznamenan vkategrii predsudkami motivovanch priestupkov, o m vznamn implikcie pre monitoring rozsahu aprejavov nsilia motivovanho nenvisou anastavenie relevantnch politk (ECRI 2012). yy Efektvna odpove ttu na zloin znenvisti nie je mon bez informci orozsahu problmu, typoch pchanch zloinov aich motvoch i dajov opchateoch aobetiach. Adekvtny monitoring je tak kovou podmienkou spenosti politk vtejto oblasti. Poda Human Rights First (2008) dobr monitorovac systm, ktor umouje hodnotenie kvality existujcej legislatvy ajej aplikcie vpraxi, sleduje prpady nenvisou motivovanch trestnch inov vrmci celho systmu orgnov vkonu prva, teda polcie, prokuratry asdov, priom kovm dajom ovymoitenosti prva vtejto oblasti je miera usvedenia pchateov. FRA (2012) alej odpora, aby boli daje o zloinoch z nenvisti rozdelen poda pohlavia, veku aalch premennch tak, aby umoovali porozumenie zloinu znenvisti na strane pchateov aj na strane obet. Vtejto svislosti tie vznik potreba zberu etnicky senzitvnych dt na zklade sebaidentifikcie obet (McClintock 2005). Nzku mieru ohlasovania trestnch inov achbajce dta vsystme polcie, prokuratry asdov mono poda FRA riei idoplnenm dajov prostrednctvom viktimizanch prieskumov, ktor umonia zachyti prve neohlsen zloiny vrtane dvodov obet pre ich nenahlsenie aprines informcie osksenosti obet zkontaktu spolciou, miere povedomia otrestnch inoch znenvisti apod. Poda Human Rights First (2008) je vhodnm spsobom rieenia problmu neviditenosti zloinu znenvisti tie spoluprca sneziskovmi, loklnymi organizciami, na ktor sa relevantn skupiny obyvatestva obracaj, azohadnenie dajov, ktor zbieraj tieto organizcie. Tmto spsobom sa zabezpe zber dajov oincidentoch, ktor nemu by kvalifikovan ako trestn in, ich (ast) vskyt vak me by indiktorom zvenho naptia vkonkrtnej komunite. Vrmci nho vskumu sme sa zamerali na sksenosti migrantov sfyzickm averblnym nsilm na verejnosti anato, do akej miery ho sami identifikuj ako motivovan nenvisou. Zvltnu pozornos pri interpretcii vak venujeme ajalm faktorom, ako s preventvne stratgie migrantov (napr. vyhbanie sa verejnm priestorom, resp. presun iba vskupinch), ktor riziko amieru vskytu nsilia zniuj, ako ikultrne faktory komunikcie ajazykovch znalost, ktor naopak mu zni mieru porozumenia konfliktnej situcie zo strany migrantov. Oba tieto faktory sme opsali vkapitole 5.

72

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

6.2.2Analza politk akoncepci vSR

Na rovni politk riei ochranu migrantov ainch etnickch, kultrnych i socilnych menn pred nsilm motivovanm predsudkami najm Koncepcia boja proti extrmizmu na roky 2011 201479. Komplementrnym nstrojom prevencie bol Akn pln predchdzania vetkm formm diskrimincie, rasizmu, xenofbie, antisemitizmu aostatnm prejavom intolerancie spolu so svisiacim dotanm programom radu vldy SR. Ten je vak u vsasnosti neaktulny80. Koncepcia boja proti extrmizmu sa zaober najm problematikou extrmistickch skupn aich aktivt arasovo motivovanou trestnou innosou. Autori koncepcie vak upozoruj na to, e pojem extrmizmu plne nepokrva problematiku nsilnch inov motivovanch predsudkami, a navrhuje do Trestnho zkona zavedenie pojmu trestn in z nenvisti (hate crime) v zmysle defincie Organizcie pre bezpenos aspoluprcu vEurpe81,82. Ako vysvetuje napr. Milo (2011), pojem trestnch inov znenvisti je skr legislatvnym konceptom anie prvnou definciou, priom Trestn zkon pokrva tento koncept vyuitm tzv. osobitnho motvu konania83, na zklade ktorho sa pri vybranch skutkovch podstatch pouva vyia trestn sadzba (trestn iny kladnej vrady, vrady, zabitia, ublenia na zdrav, nsilia proti skupine obyvateov at.). Nejde teda oproblm legislatvnej defincie pojmu, skr oproblm zdrazovania organizovanho extrmizmu na kor inch rovnako nebezpench foriem nsilia motivovanho predsudkami vrmci politickho diskurzu apraktickch opatren. Agentra E pre zkladn udsk prva (FRA) vtejto svislosti upozoruje: Predpoklad sa, e (nsiln) prejavy predsudkov maj na svedom prvrenci extrmistickch skupn, existuje vak mnostvo dkazov, ktor svedia otom, e tieto iny sa dej naprie celm spektrom spolonosti (...) sstredenie sa len na sprvanie extrmistov spsobuje, e kadodenn formy nsilia azneuvania ako naprklad ikanovanie ud spostihnutm ostvaj nepovimnut, ateda nerieen (FRA 2012, s. 3). Ciele aopatrenia koncepcie boja proti extrmizmu pritom postihuj prve problematiku organizovanch extrmistickch skupn, no nevenuj sa predchdzaniu apostihovaniu inch nsilnch prejavov intolerancie. Ako sme uviedli vpredchdzajcej asti, prekkami adekvtneho rieenia nsilia znenvisti s najm nzka miera hlsenia tchto inov zo strany obet, nzka miera sthania pchateov a nedostaton monitoring tohto typu zloinu (pozri vyie). Koncepcia boja proti extrmizmu sa nevenuje ani jednmu zuvedench problmov. Vrmci ciea Elimincia prin, prejavov ansledkov extrmizmu arasovo motivovanej trestnej innosti
79 Schvlen uznesenm vldy . 379/2011 z8. jna 2011. 80 Informcia kdecembru 2012. 81 Trestn in znenvisti je definovan dvomi kritriami: 1. ide otrestn in poda prvneho poriadku danho ttu; 2. ide o trestn in motivovan predsudkom, o znamen, e pchate si obe trestnho inu vybral na zklade tzv. chrnenej charakteristiky, teda kovej, zkladnej charakteristiky uritej skupiny, akou je napr. rasa, vierovyznanie, etnick prslunos, jazyk alebo sexulna orientcia (OSCE 2010). 82 FRA (2012) odpora, aby legislatva postihovala vetky dvody diskrimincie, ktor s obsiahnut vlnku 21 Charty zkladnch udskch prv Eurpskej nie: Zakazuje sa akkovek diskrimincia najm zdvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnickho alebo socilneho pvodu, genetickch vlastnost, jazyka, nboenstva alebo viery, politickho alebo inho zmania, prslunosti knrodnostnej menine, majetku, narodenia, zdravotnho postihnutia, veku alebo sexulnej orientcie. 83 Poda 140 psm. d) Trestnho zkona 300/2005 Z. z. sa osobitnm motvom rozumie spchanie trestnho inu vmysle verejne podnecova knsiliu alebo nenvisti voi skupine osb alebo jednotlivcovi pre ich prslunos kniektorej rase, nrodu, nrodnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pvodu rodu alebo pre ich nboensk vyznanie, ak je zmienkou pre vyhranie sa zpredchdzajcich dvodov.

73

obsahuje koncepcia najm veobecne formulovan opatrenia smerujce kzlepeniu vzjomnej koordincie bezpenostnch orgnov a ozbrojench zloiek a posilneniu spoluprce s inmi rezortmi, MVO, samosprvami a pod. formou pracovnch skupn a vmeny informci, no nepredklad takmer iadne konkrtne nvrhy zameran na rieenie problmov pri vyetrovan trestnch inov extrmizmu avpostihovan pchateov. Taktie chba rieenie situcie obet extrmizmu atrestnch inov znenvisti, pre ktor vpraxi neexistuj iadne podporn mechanizmy. Vminulosti kritizovali experti protiextrmistick politiku za nedostaton draz na prevenciu extrmizmu vprotiklade sdominantnm postavenm represie zo strany polcie (IOV a OSF 2008). Podobne mono hodnoti aj napanie aktulnej koncepcie, ktor sce venuje pozornos vzdelvaniu relevantnch profesijnch skupn (sudcovia, prokurtori, policajti zkladnch policajnch tvarov, pracovnci rezortu kolstva apod.), no na druhej strane voblasti cielenej prevencie zameranej napr. na mladch ud, ktor sa najastejie stvaj prvrencami extrmistickch hnut, navrhuje len niekoko iastkovch loh84. Vtomto zmysle kritizovala koncepciu aj Generlna prokuratra vo svojich pripomienkach kprvmu odpotu plnenia loh85: Zastvame nzor, e boj proti extrmizmu, ako proti kadmu neiaducemu socilnemu sprvaniu, neme by veden len prostriedkami trestnej represie anecielenej generlnej prevencie, ale pozornos je potrebn sstredi predovetkm na cielen prevenciu. Generlna anajm cielen prevencia boja proti extrmizmu neme spova vlune vprednkovej innosti... Dkazy opotrebe prevencie poskytol aj nedvny vskum postojov verejnosti kpravicovmu extrmizmu (Gallov-Krglerov aKadlekov 2012), ktor sce ukzal, e via as verejnosti extrmizmus odmieta, o vak neznamen, e odmieta aj niektor postoje, ktor tieto zoskupenia prezentuj. Poda autoriek toti vznamn as verejnosti podlieha autoritrskym tendencim astotouje sa spopulistickmi vyjadreniami: Ochota prikla sa k,okamitm rieeniam sa objavila vprpade tretiny populcie prostrednctvom nzoru, e ak tt nevie zabezpei poriadok, mali by to urobi udia sami, hoci aj nsilm. A prve toto je spsob, akm v sasnosti zdruenia extrmnej pravice aktivizuj verejnos. Pri prehlbovan ekonomickej krzy me naalej dochdza k oslabovaniu socilnej sdrnosti a rzne, aj mal incidenty medzi meninami avinovou spolonosou mu eskalova do vraznejch konfliktov (Gallov-Krglerov 2012, s. 2). V tejto svislosti smeruj odporania medzinrodnho vskumu kpolitickm ldrom, ktor by mali systematicky verejne reagova na akkovek prpady extrmizmu ansilia znenvisti, jasne ich odsdi aubezpei verejnos, e tieto iny bud vplnom rozsahu vyetren asthan. Dleit je tie, aby verejn initelia ili vo svojich vyjadreniach vzorom, priom poslanci i miestni politici by mali ma politick zodpovednos za akkovek neznanliv vyjadrenia podporujce diskriminciu ansilie (Human Rights First 2008). Bohuia, protimeninov postoje s na Slovensku naalej benou sasou politickch kampan na regionlnej ajcelonrodnej rovni.86

84 Vrmci spoluprce sministerstvom kolstva, vedy, vskumu aportu navrhuje koncepcia tieto lohy: pripravi pre koly aktulne informcie oprejavoch extrmizmu, pokraova vmonitorovan vchovno-vzdelvacch postupov zhadiska zdrojov vskytu extrmistickej ideolgie, implementova do vzdelvacej praxe overen prklady dobrej praxe. 85 Vsledky medzirezortnho pripomienkovho konania kSprve oplnen loh vyplvajcich zkoncepcie boja proti extrmizmu saktualizciou loh [http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149607?prefixFile=m_]. 86 Pozri napr. Bihariov (2012).

74

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

6.2.3Metodolgia
Otzky onsil znenvisti boli sasou prakticky kadho individulneho rozhovoru, kee vina astnkov si pojem nsilia na migrantoch priradila prve ktejto forme. Vrmci dotaznkov sme sa ptali na sksenosti migrantov sfyzickmi alebo verblnymi tokmi na verejnosti zo strany im neznmych osb, na to, i ide oopakovan sksenos a i tok svisel s ich etnicitou alebo tattom cudzinca (tto otzka mala otvoren formu). Vprpade fyzickho nsilia sme sa tie ptali na prpadn zranenie, ktor vzniklo ako dsledok toku, ana jeho zvanos. Pri verblnom nsil ns zaujmala forma toku, predovetkm i zahal aj explicitn vyhrky (alebo iba poniovanie at.).

6.2.4Analza problmu
A 6,1% vetkch astnkov uviedlo sksenos sfyzickm napadnutm na verejnosti, ktor bolo motivovan ich etnicitou i inm prvkom viditenej odlinosti. Toto slo sa li vrmci jednotlivch skupn migrantov. Najvyie je umigrantov zafrickch krajn aumigrantov zmoslimskej komunity, uktorch je odlinos najviditenejia. Naopak, migranti zeurpskych krajn spomnali sksenosti snsilm na verejnosti vo viacerch prpadoch vsvislosti spouvanm ich materinskho jazyka (rutina, srbina), po ktorom dolo ktoku od im neznmej osoby. Zaujmavm prpadom s migranti zvchodozijskch krajn, ktor uvdzaj mimoriadne nzku mieru sksenosti stakmito javmi. Dvody tohto znenho vskytu vidme v preventvnych stratgich tejto skupiny, ktor sme popisovali vkapitole 5, ale ajvslabch jazykovch schopnostiach vchodozijskch migrantov, o me znamena, e konfliktn i problmov situcie asto nedoku kvli svojej slabej znalosti sloveniny interpretova. Jeden pn poul, ako sa rozprvame skamartkou po rusky, zaal nm nadva, vyhra sa achcel zatoi. Utiekli sme. ena, Rusko, 25-29 rokov Tabuka 6.1 Sksenosti migrantov s fyzickm napadnutm z nenvisti poda jednotlivch skupn
Skupiny migrantov poda pvodu Celkovo Vchodn Eurpa Vchodn zia Moslimsk krajiny Africk komunita
Zdroj: Vlastn vskum.

Sksenos sfyzickm napadnutm znenvisti (%) 6,1 4,6 2,0 9,9 18,7

75

Alarmujce je, e takmer dve tretiny (64,5%) tchto tokov spsobili obetiam zranenie a6,2% tokov spsobilo vne zranenia. Zvl umigrantov zafrickej amoslimskej komunity sa nsiln toky vyznauj brutalitou a 81 % obet fyzickho nsilia znenvisti zmoslimskej komunity uviedlo zranenie ako nsledok takhoto toku avprpade obet zafrickej komunity tvrtina respondentov uviedla vne zranenia. Okrem fyzickho nsilia znenvisti vak mu by pre migrantov vraznm problmom aj ostatn sksenosti snsilm, pokia s kombinovan snedostatkom opory i znalost omonostiach rieenia problmu. Fyzick nsilie na verejnosti zailo a 13,7% vetkch migrantov a5,4% ho zailo dokonca opakovane. Jasn identifikciu nenvisti ako dvodu napadnutia tak uvdzalo 42 % respondentov. Vznamn dopad na ivoty migrantov vak nepredstavuje len fyzick nsilie, ale aj in prejavy nsilia znenvisti. Viac ako jedna ptina (21,3%) vetkch migrantov uvdza sksenosti s verblnymi tokmi na verejnosti motivovanmi ich odlinosou. Op meme pozorova vek rozdiely medzi jednotlivmi skupinami, priom najviac sksenost maj migranti z africkej a moslimskej komunity. Vynievajcou skupinou s vtomto prpade vak aj ukrajinsk mui. Zatia o ich sksenosti sfyzickm nsilm motivovanm nenvisou boli pod rovou priemeru vetkch cudzincov (4,9%), vprpade verblnych atakov je to vrazne viac ako priemer. Detailnejie informcie overblnom nsil uvdzame vtabuke 6.2: Tabuka 6.2 Sksenosti migrantov s verblnym napadnutm z nenvisti poda jednotlivch skupn
Skupiny migrantov poda pvodu Celkovo Vchodn Eurpa Vchodn zia Moslimsk krajiny Africk komunita Mui zUkrajiny
Zdroj: Vlastn vskum.

Sksenos sverblnym napadnutm znenvisti (%) 21,3 23,9 8,5 27,1 37,5 36,6

Vrmci verblnych tokov sme sa zvl zamerali na sksenosti migrantov svyhrkami na verejnosti motivovanmi nenvisou. Aj vtomto prpade s najohrozenejmi skupinami migranti zafrickch krajn, mui zUkrajiny amigranti zmoslimskej komunity:

76

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Tabuka 6.3Sksenosti migrantov svyhranm sa znenvisti poda jednotlivch skupn

Skupiny migrantov poda pvodu Celkovo Vchodn Eurpa Vchodn zia Moslimsk krajiny Africk komunita Mui zUkrajiny
Zdroj: Vlastn vskum.

Sksenos svyhranm sa znenvisti (%) 8,2 8,5 4,1 10,3 14,6 12,2

Po prchode do tejto krajiny na ma skinheadi takmer kad de pokrikovali hnusn veci, puli na ma avyhrali sa, e ma dopichaj nomi. Mu, Kuba, 40-44 rokov Umnohch migrantov vznik strach aj bez priamej sksenosti snsilm, predovetkm vkombincii vedomost otokoch na ich znmych i inch migrantov, sksenost sverblnymi tokmi vrtane poniovania i marginlnych urlivch poznmok, ignorcie zo strany okolia v prpade problmov, ktor asociuj s tm, e s cudzinci. Naopak, vedomos, e cudzinci sa aie dokaj pomoci, i zo strany verejnosti alebo intitci, me potencilnych pchateov posmeova87. Raz som bola napadnut kvli tomu, e som z zie, ten mu bol agresvny, chcel ma opu, ostatn mui aeny naokolo sa na tom smiali. ena, Thajsko, 18-24 rokov Ke som vstpila, do [interntnej] izby, ostatn tudenti sa na mne zaali smia, lebo som zzie. Po slovensky ale tak na 70 % hovorm, take som ich rozhovoru rozumela. ena, Thajsko, 18-24 rokov m ahie rozpozna odlinos, tm viac problmov... Raz som la elektrikou a bol tam mu inej farby pleti, evidentne cudzinec... Star, ale aj mlad udia naho vetci hadeli... Chcelo sa mi vsta a zakria: Hal! Stle lovek, stle lovek! ena, Nov Zland, 26-30 rokov
87 Pozri tie kapitolu 5, kde diskusia oveobecnch sksenostiach migrantov snsilm sa zich strany viae najm na nsilie znenvisti.

77

6.2.5Zhodnotenie
yy Migranti na Slovensku uvdzaj sksenosti snsilm znenvisti, priom takto sksenosti maj migranti zo vetkch skupn. Najviac sksenost uvdzaj vizulne najviditenejie skupiny migrantov zafrickej amoslimskej komunity. yy Ukrajinsk mui s skupinou, ktor uvdza ast verblne toky i vyhrky, miera sksenosti sfyzickm nsilm je vak niia. Spolu salmi vchodoeurpskymi migrantmi amigrantkami sa takto situcie zva viau na pouvanie ich materinskho jazyka na verejnosti, ktor je spaom nsilia. yy Vchodozijsk migranti uvdzaj pomerne nzku mieru sksenost s nsilm znenvisti. Ide vak oskupinu snajsilnejmi prevennmi mechanizmami, ktormi sa takmuto nsiliu snaia aktvne preds. yy Takmer dve tretiny fyzickch tokov znenvisti voi migrantom stia do zranenia. Najzvanejie s toky voi migrantom zafrickej amoslimskej komunity. yy Sksenosti migrantov s nsilm z nenvisti je potrebn vnma v kontexte ich dopadu na komunitu, nielen jednotlivcov. Aj ojedinel verblne toky doku zsadne negatvne ovplyvni kadodenn konanie a emcie lenov ohrozenej skupiny (pozri kapitolu 5).

6.2.6Odporania
Tmy pre al vskum yy Hbkov vskum dopadu strachu avnmania rizika nsilia znenvisti na kadodenn stratgie migrantov, zvl sa zameriavajc na konkrtne skupiny migrantov (napr. Ukrajinci sprechodnm pobytom na el zamestnania). yy Detailn kvantitatvny a kvalitatvny vskum sksenost migrantov z africkej amoslimskej komunity skonkrtnymi formami nsilia znenvisti. Politiky aintitucionlna prax yy Posilni monosti a schopnosti obet oznamova prpady nsilia z nenvisti, o. i. prostrednctvom zavedenia tzv. third-party reporting schemes, teda monosti oznamovania trestnch inov polcii prostrednctvom tretej nezvislej strany (napr. mimovldnej organizcie apod.). yy Zaznamenva nielen trestn iny svisiace s nsilm z nenvisti, ale osobitne monitorova vetky oznmenia obanov, ktor udvali motv predsudku, scieom dkladne spozna rozsah acharakteristiky problmu. yy Zavies adekvtny systm zberu dt o nsil z nenvisti. Ako minimum by sa v rmci tohto systmu mali zbiera a publikova poty prpadov nahlsench verejnosou azaznamenanch radmi, poty usvedench pchateov,dvody, na zklade ktorch boli ich iny posden ako diskriminan, a daje o vke udelench trestov. yy Vytvori systm bezpenho zberu etnicky senzitvnych dt o obetiach nsilia znenvisti na zklade ich sebaidentifikcie. yy Realizova preventvne ainforman kampane omigrcii akultrnej diverzite, predovetkm so zameranm na mladch ud, sasou ktorch by bol verejn zvzok vldy bojova proti vetkm, aj miernym formm nsilia znenvisti. 78

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

yy Financova aprevdzkova pecializovan organizcie zameran na poskytovanie pomoci obetiam nsilia znenvisti, ako imigrantom vnajvom riziku.

6.3Nsilie azneuvanie svisiace sprcou

6.3.1Rmec akontext problmu
Prca predstavuje hlavn motivciu prchodu migrantov na Slovensko ako dvod ju vnaom vskume uviedlo 46,3% astnkov. Druh najvznamnejia kategria rodina sa objavila iba v27,3% dotaznkov. Vznam prce apracoviska pre pochopenie problmov migrantov je vak ete vraznej pri pohade na konkrtne skupiny migrantov. Vprpade troch zpiatich krajn pvodu snajpoetnejmi skupinami migrantov (Ukrajiny, Vietnamu any), ktor spolu predstavuj a pribline 40% vetkch migrantov, je prca motivciou pre prchod a u70% osb. Spomedzi vetkch migrantov, ktor sa zastnili vskumu, uviedlo sksenos sprcou na Slovensku 70,3%. Vprpade tchto troch krajn vak ide a o80 95%. Podobn zvery uvdza ajvskum IVO (Filadelfiov et al. 2011), ke kontatuje prevahu pracovnej aekonomickej motivcie prchodu migrantov na Slovensko, ktor vak zrove asto psobia vzamestnaniach pod rovou ich vzdelania akvalifikcie. Migran tdie (ILO 2004, 2010; Spencer 2011) aj legislatvna a koncepn prax vo viacerch krajinch (pozri Skrivankova 2010) identifikuj as pracovnch migrantov ako obzvl zraniten skupinu voi rznym formm exploitcie, zneuvania ansilia. Ide najm o tch s niou kvalifikciou i v nronej ekonomickej situcii, u ktorch existuje siln motivcia udra si prcu, resp. zabezpei zrobok aj za extrmne nevhodnch podmienok. Pracujci migranti s vak zranitenou skupinou aj zdvodu inch faktorov, najm jazykovch znalost, neznalosti prostredia apodmienok, i prv akultry, zdvodu svojho prvneho tattu, ale naprklad aj zdravotnho stavu (vprpade nedostupnej zdravotnej starostlivosti anronch pracovnch podmienok) i situcie v rodine alebo komunite, ako je potreba i povinnos odovzda svoj zrobok blzkym osobm (Kagan et al. 2011; Allamby et al. 2011; Scott et al. 2012). Organiztori ntenej aexploitatvnej prce sa pritom prve na tieto skupiny migrantov zameriavaj najastejie (Scott et al. 2012). Sasn spoloenskovedn tdie ponkaj niekoko dleitch poznatkov pomhajcich porozumie problematike ntenej aexploitatvnej prce migrantov: yy Drviv vina migrantov m zujem zamestna sa leglne a sta sa sasou socilneho a ekonomickho systmu hosovskej krajiny vrtane platenia dan, odvodov at. (Kagan et al. 2011). Na druhej strane, ast znevhodnenie (legislatvne, na pracovnom trhu) aaktny ekonomick nedostatok ich vedie aj kpracovnm aktivitm na hranici zkona, resp. za ou. Ide vak odsledok, nie prvotn cie (Allamby et al. 2011). yy Kultrny faktor asksenosti zkrajiny pvodu mu spsobi, e migranti akceptuj pracovn podmienky, ktor sa vhosovskej krajine povauj za nedstojn, i s dokonca za hranicou zkona (Allamby et al. 2011). Ztohto dvodu migranti osvojej situcii (napr. dlhom pracovnom ase, nzkej mzde, vznen i poniovan 79

yy

yy

yy

yy

vprci alebo nedostatonej ochrane zdravia) ani neuvauj ako oproblme. Ako ukazuje Balch (2012), prevldajca filozofia negatvnej ochrany, teda predpokladu, e predovetkm samotn obete pracovnho zneuvania sa bud domha svojich prv, je problematick vtom, e zvl migranti si tchto prv asto nie s vedom, resp. chba im odvaha i schopnos kona (BERR 2008). Zneuvanie pracovnch migrantov sa nedeje iba zo strany obanov hosovskej krajiny (Allamby et al. 2011). Prevldajcim javom s komplexn vzahy aspoluprca zahajca tak migrantov (zva ako zamestnvateov vrmci komunt migrantov alebo sprostredkovateov prce pre domcich zamestnvateov), ako aj obanov hosovskej krajiny (ako zamestnvateov alebo vpozcii sprostredkovateov informci, kontaktov, dodatonch sluieb ako ubytovanie at.). Literatra taktie upozoruje na javy, kedy kzneuvaniu migrantov pri prci dochdza zo strany ich zamestnvateov taktie migrantov pre ktorch je toto jedin rieenie ich vlastnho znevhodnenia, napr. pri podnikan, anie prvoplnovm zneuitm zranitenosti. Ani jedna zo strn pritom situciu nevnma ako nsilie (Kloosterman and Rath 2003; Wayland 2011). Pre najzranitenejie skupiny pracovnch migrantov je prca kovm aspektom ich pobytu vkrajine bvanie im poskytuje zamestnvate alebo sprostredkovate prce, prpadne sa o delia salmi zamestnancami. Zamestnvate alebo sprostredkovate prce taktie zabezpeuje alebo sprostredkvainformcie, zdravotn starostlivos, formlne zleitosti i stravu (Scott et al. 2012). Tieto skupiny migrantov maj mimo pracoviska, resp. kontaktu na kov osoby vom iba minimlny socilny kapitl (Kagan et al. 2011). Takto usporiadanie me znamena komplexn servis pre zamestnanca apomoc pri usaden sa vnovej krajine, vinch prpadoch vak me by hlavnm faktorom izolcie, vytvorenia zvislosti aeskalcie zneuvania i a otroctva. Najrizikovejmi oblasami prce s odvetvia, ktor stavaj na pracovnej flexibilite a kultre postrdatenosti (culture of expendability, Scott et al. 2012), vrmci ktorej zamestnvate ovplyvuje zamestnancov skutonosou, e mu by jednoducho nahraden. Prehlbujca sa miera aintenzita vykorisovania zvyuje zranitenos migrantov aj voi inm formm apraktikm zneuvania. Zvyujca sa zranitenos migrantov (kultrna, ekonomick, socilna) ich zasa vystavuje vyiemu ohrozeniu voi zneuvaniu vprci (Allamby et al. 2011).

Existuje niekoko konceptov, ktor pomhaj lepie porozumie nsiliu azneuvaniu viaucemu sa na pracovisko. Konvencia o ntenej prci88 Medzinrodnej organizcie prce (ILO) ete vroku 1930 poskytla definciu ntenej prce ako nedobrovonej prce alebo sluby, vykonvanej pod hrozbou akhokovek trestu, ktor sa vo veobecnosti pouva dodnes. Takto vymedzen koncept vak vpraxi vykazuje niekoko nedostatkov.

88 ILO Forced Labour Convention (29/1930). almi relevantnmi medzinrodnmi dohodami vzahujcimi sa na prva aochranu pracovnch migrantov s najm United Nations International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families (1990), ILO Migration for Employment Convention (97/1947), Migrant Workers (Supplementary Provisions) Convention (143/1975) aILO Maintenance of Social Security Rights Convention (157/1982). SR neratifikovala ani jeden ztchto dohovorov.

80

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Defincia ILO sa toti len sakosami dostva do trestnch zkonov jednotlivch ttov a innos potlania ntenej prce na jej zklade je tak stle minimlna (ILO 2005; Balch 2012; pozri textov rmik Ukotvenie problematiky ntenej prce vlegislatve vybranch krajn Eurpskej nie). Ako ukazuje Skrivankova (2010): yy Problematika boja proti ntenej prci je limitovan nejasnmi definciami konkrtnych pojmov, najm pre potreby intitucionlnej praxe. yy Vpriebehu poslednch 15 rokov nastal pomerne vrazn pokrok voblasti implementcie mechanizmov boja proti obchodovaniu sumi. Toto vak na druhej strane viedlo k prehliadaniu problematiky ntenej prce a najm jej svislost avzahov sinmi formami nsilia, kedy sa takto prpady posudzuj vlune cez kritri obchodovania sumi. Dsledkom je, e individulny prpad nemus by obchodovanm sumi, avak stle me s oporuenie pracovnch i udskch prv jednotlivca, ktor si vyaduje intervenciu zo strany inch aktrov, ako by to bolo vprpade obchodovania sumi. Aj kontinulna exploitatvna prca vrmci zkona pritom me vies kextrmnym formm zneuvania, nsilia apokodzovania obet. Ako argumentuj Anderson aRogaly (2005), implementcia legislatvy na boj proti obchodovaniu sumi me kls vpraxi draz na rzne fzy tohto javu, priom element ntenej prce sa asto prehliada vporovnan selementom fyzickho zadriavania.

Ukotvenie problematiky ntenej prce vlegislatve vybranch krajn E (prevzat poda Skrivankova 2010): V Belgicku je legislatva tkajca sa ntenej prce zaloen na koncepte podmienok vrozpore sudskou dstojnosou, priom trestn zkon sa zameriava na dva elementy obchodovania sumi, el akonanie (vymedzujce zamestnanie vpodmienkach nezluitench s udskou dstojnosou), a tret (prostriedky) sli ako priaujca okolnos89. Kovou intitciou pri identifikovan takchto prpadov je inpektort prce, ktor poda posdenia me bu zaa samotn konanie, alebo zapja alie intitcie, predovetkm polciu. Proaktvna innos inpektortu formou intenzvnych kontrol m pri odhaovan takchto prpadov kov vznam. Podobn situcia je vo Franczsku, kde neexistuje explicitn pojem otroctva alebo ntenej prce, avak pojem podmienok vrozpore sudskou dstojnosou hr rolu pri viacerch ustanoveniach trestnho zkona. Vrmci toho mu by de facto prpady ntenej prce potrestan aj bez prtomnosti faktorov obchodovania sumi K trestnm inom uplatnitenm v prpadoch ntenej prce patria profitovanie zvkonu neplatenej prce alebo sluby, za ktor platba oividne nie je adekvtna
89 Medzinrodne akceptovan defincia obchodovania s umi poda Palermskho protokolu (Protokol o prevencii, potlan a trestan obchodovania s umi, osobitne so enami a demi) v sebe zaha 3 zkladn prvky, ktor definuj mechanizmus obchodovania s umi, a to konanie (verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovvanie alebo prevzatie ud), prostriedky (hrozba alebo pouitie nsilia, in formy donucovania, nos, podvod, les, zneuitie prvomoci, zranitenho postavenia) a el (prostitcia alebo in forma sexulneho vykorisovania vrtane pornografie, nten prca i nten sluba, otroctvo alebo praktiky podobn otroctvu, nevonctvo, odobratie orgnov). Aby sa dalo hovori o naplnen podstaty trestnho inu obchodovania s umi, mus by prtomn kad z tchto troch prvkov. Konanie sa mus realizova jednm z prostriedkov a oba prvky (aj konanie, aj prostriedky) musia by zameran na dosiahnutie elu vykorisova dan osobu. Vnimka sa vzahuje len na obete deti, ktor v asti psm. c) vyluuje nutnos prtomnosti prostriedkov/spsobov, aby sa naplnila podstata trestnho inu obchodovania (poda Kuboviov 2009, s. 10).

81

dleitosti takejto prce, od osoby, ktorej zranitenos alebo zvislos je pchateovi znma avystavenie osoby, ktorej zranitenos alebo zvislos s pchateovi znme, pracovnm aivotnm podmienkam nezluitenm sudskou dstojnosou. Prve otzka preukzatenosti zranitenosti i zvislosti migrantov je zsadnou pri uplatnitenosti tohto zkona. Kov lohu tu m op inpektort prce aaktvne inpekcie. Dleit je aj zkon, ktor udeuje ileglnym zamestnancom (t. j. bez platnej pracovnej zmluvy) rovnak prva, ako maj ostatn zamestnanci, take prpady ich zneuvania sa mu posudzova rovnako. VNemecku s prpady ntenej prce postihnuten vrmci legislatvy oobchodovan sumi, ktor vak vymedzuje iba element elu ako dostaton podmienku trestnho konania. Elementy konania aprostriedkov popisujpecifick asti zkona pojednvajce oasti na obchodovan sumi. De facto tak tento zkon zachytva aj prpady ntenej prce mimo rmca obchodovania sumi. Nemeck zkon zrove explicitne pomenva tatt migranta ako faktor zranitenosti ajeho zneuitie ako sas elu pri obchodovan sumi. Okrem polcie ainpektorov prce s kovmi aktrmi predchdzania a identifikcie obet ntenej prce vNemecku predovetkm odbory. Vo Vekej Britnii bol samostatn trestn in otroctva antenej prce (slavery, servitude and forced or compulsory labour) prijat v roku 2009 popri samostatne existujcej legislatve oobchodovan sumi. Nsledne bol uplatnen vmenom pote prpadov, ktor by inak neboli postihnuten legislatvou v oblasti obchodovania sumi. Vzhadom na nedvne prijatie tohto zkona sa jeho dopad ete skma (napr. Balch 2012), priom za kov motv jeho prijatia sa od poiatku uvdzala prevencia, resp. snaha odradi pchateov od praktk ntenej prce tm, e sa takto jav explicitne pomenuje ako trestn in. Uvedenie zkona do praxe sprevdzala ajinforman kampa vysvetujca rmec chpania ntenej prce. Praktickm problmom ostva rozliovanie medzi exploitatvnou a ntenou prcou. Km prv predstavuje zneuvanie azvyuje zranitenos migrantov voi inm formm nsilia, stle sa me dia vmedziach existujcej trestnej legislatvy. Nten prca sa, naopak, univerzlne povauje za trestn in. Rozliova medzi nimi a zrove uvaova opraktikch exploitatvnej, ntenej prce aobchodovania sumi ako o kontinuu (Skrivankova 2010) je kovm krokom kvytvoreniu legislatvneho rmca aintitucionlnej zodpovednosti za implementciu opatren vboji voi vetkm formm zneuvania. Km boj proti exploitatvnej prci by mali koordinova intitcie voblasti pracovnho prva (napr. inpektort prce), pri ntenej prci me by najefektvnejia polcia, resp. kriminlny systm. Kovm je porozumenie vzahu medzi tmito dvoma formami, vzahu medzi ich prinami, ale aj uznanierelevantnosti oboch, teda aj exploitatvnej prce.

82

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Kovm legislatvnym faktorom znevhodujcim pracovnch migrantov je absencia predpisov, ktor by ich klasifikovali ako obete trestnho inu, nie ako svedkov, i dokonca pchateov. Ide najm onasledujce dva faktory: yy Prednos imigranej legislatvy pred pracovnou. Ide osituciu, kedy sa obe pracovnho zneuvania bez platnho pobytu apovolenia na zamestnanie povauje predovetkm za ileglneho migranta, ktor bude vyhosten zkrajiny, o pri absencii pokodenej strany zrove uzavrie otzku zneuvania. Aj vprpade, ke m obe pracovnho zneuvania platn pobyt, ale ten sa viae na pracovn vzah so zamestnvateom, ktor je zrove pchateom zneuvania, je strata pobytu prekkou vprstupe kpomoci vyplvajcej zpostavenia obete takhoto inu. yy Podmienkou uznania osoby ako zamestnanca aj sprslunmi prvami (poskytnut mzda, ochrana pri prci at.) je platn pracovn zmluva. astm javom pri zneuvan migrantov je zneuitie ich nevedomosti, ke migranti mu by vdomnienke, e s leglne zamestnan, napriek tomu, e to tak nie je, adohoda je uzavret iba stne90, resp. zmluva neexistuje vslovenskom jazyku apod. (pozri Dwyer et al. 2011; Scott et al. 2012). Neleglne zamestnvanie migrantov je vnym preinom voi ich bezpeiu, blahobytu i zdraviu. Existujca legislatva vak vprpadoch pracovnho zneuvania nevnma migrantov vprvom rade ako obete, resp. ostave, ktor zaha neleglnu prcu, sa uvauje predovetkm ako opreine voi ttu, nie voi konkrtnym osobm. To obmedzuje monosti pomoci obetiam zneuvania ansilia svisiaceho sprcou atakisto priestor pre prevenciu takchto javov. alm rizikom vyplvajcim z legislatvneho postavenia migrantov je konflikt medzi potrebou migrantov pracova (azabezpei svoje zkladn ekonomick potreby) aobmedzenie, resp. znemonenie prce zo strany ttu bez adekvtnej kompenzcie. tdie ukazuj (Ruhs 2010), e takto situcia je zsadnm faktorom, ktor vedie migrantov, ileglnych, kasti vneformlnom aneleglnom systme prce sminimlnou ochranou azvyujcim sa rizikom aj voi inm prejavom nsilia azneuvania. Na Slovensku ide najm omigrantov na tolerovanom pobyte, svnimkou udelenho tolerovanho pobytu zdvodu, e osoba je obeou trestnho inu obchodovania sumi alebo zdvodu repektovania skromnho arodinnho ivota91. alej nemu pracova napr. cudzinci, ktorm bol udelen prechodn pobyt na el podnikania (ak by chceli by zamestnan, musia si zmeni el prechodnho pobytu apodstpi proces iadania oprechodn pobyt na el zamestnania), i iadatelia oazyl, ak od podania ich iadosti oazyl neuplynul 1rok92. Pri prechodnom pobyte na el tdia mu cudzinci pracova, avak vobmedzenej miere (ak zamestnanie nepresiahne 10 hodn za tde alebo tomu zodpovedajci poet dn alebo mesiacov za rok).

90 Na Slovensku uruje situciu zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce, 42, ods. 1: Pracovn pomer sa zaklad psomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnvateom azamestnancom. Jedno psomn vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnvate povinn vyda zamestnancovi. 43 (1) Vpracovnej zmluve je zamestnvate povinn so zamestnancom dohodn podstatn nleitosti, ktormi s: a) druh prce, na ktor sa zamestnanec prijma, ajeho strun charakteristika, b) miesto vkonu prce (obec, as obce alebo inak uren miesto), c) de nstupu do prce, d) mzdov podmienky, ak nie s dohodnut vkolektvnej zmluve. (2) Zamestnvate vpracovnej zmluve uvedie okrem nleitost poda odseku 1aj alie pracovn podmienky, ato vplatn termny, pracovn as, vmeru dovolenky adku vpovednej doby. 91 Vznen zkona . 5/2004 Z. z. oslubch zamestnanosti. 92 Zkon . 480/2002 Z. z. oazyle, 23, ods. 6.

83

Z rieen v oblasti prevencie a potlania ntenej a exploitatvnej prce migrantov aochrany obete meme spomen najm nasledujce opatrenia fungujce vo viacerch eurpskych krajinch: yy Identifikcia najrizikovejch odvetv prce (napr. prca vdomcnosti, ponohospodrstvo, sklady abaliarne, rybolov) aregulcia nboru, sprostredkovania prce, ako aj monitoring organizcie prce apracovnch podmienok93 (Allamby et al. 2011; Balch 2012; Scott et al. 2012). yy Identifikcia najohrozenejch skupn (napr. uteenci aiadatelia oazyl, cudzinci zovzdialench ajazykovo/kultrne odlinch krajn) avytvranie ochrannch a posilujcich opatren (napr. socio-kultrne a jazykov vzdelvanie, ternna prca skomunitami, partnerstv spotencilnymi zamestnvatemi). yy Legislatvna diferencicia medzi obchodovanm sumi, ntenou prcou avykorisujcou prcou. Toto ukotvenie sa vsasnosti li naprie jednotlivmi eurpskymi krajinami (avmnohch absentuje), ako ilustrujeme vyie. yy Multiintitucionlny prstup zdruujci organizcie a subjekty z verejnho, skromnho atretieho sektora arznych profesi, zahajc vldu/ttne intitcie, samosprvy, zamestnvateov (vrtane zdruen vkonkrtnych kritickch odvetviach), komunity migrantov, odbory, podporn apomhajce intitcie vrtane neziskovch organizci, vskumn organizcie, prpadne ajzastupitesk rady krajn pvodu (Anderson a Rogaly 2005). U vetkch intitci a implementanch pracovnkov je zrove potrebn pecifick trning vproblematike. yy Stabilizcia pobytovho (imigranho) statusu ako zkladn krok kzlepeniu socilnej aekonomickej situcie (Kagan et al. 2011). Mnoh tdie (pozri Anderson aRogaly 2005 pre prehad) ukazuj, e pobytov status migrantov me by silnm donucovacm prostriedkom knedobrovonej prci. Veobecnm odporanm je oddelenie praktickch mechanizmov imigranej kontroly aochrany prv vrtane ustanovenia konkrtnych intitci i pracovnkov, ktor ich vykonvaj. Vtejto podkapitole sledujeme predovetkm nasledujce dva ciele: yy identifikova skupiny migrantov najviac ohrozen voi praktikm asystmu ntenej aexploitatvnej prce; yy vysvetli rozsah acharakter tchto javov ato, ako sa viau na in praktiky avzahy nsilia azneuvania. Na zklade analzy tchto dvoch problmov alej ponkame prehad kovch rizikovch prvkov pre migrantov na Slovensku anavrhujeme opatrenia na zlepenie stavu.

93 Vo Vekej Britnii sli na tento el napr. predovetkm prijat Gangmasters Licensing Act (2004). Ide ozkon, ktor bol prijat ako odpove na tragdiu vMorecambe Bay vroku 2004, ke 21 nskych ileglnych imigrantov zahynulo pri zbere mul bez toho, aby im ich zamestnvatelia poskytli pomoc. Zkon vytvra povinnos licencie pre agentry sprostredkujce zamestnanie vodvetviach ponohospodrstva azberu mul ajeho innos sa vo veobecnosti hodnot vemi kladne, resp. aktulne tdie ntenej prce sa jednotne vyslovuj pre jeho rozrenie aj na alie odvetvia.

84

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

6.3.2Analza politk akoncepci SR

Rieenie svisiacich problmov ntenej prce aobchodovania sumi vSR kopruje doteraj eurpsky trend, ktor popisujeme vyie. SR od roku 2006 rozvja mechanizmy na boj proti obchodovaniu sumi aza uplynul obdobie dosiahla vrazn posun voblasti koordincie intitci, legislatvneho podchytenia problematiky, vzdelvania relevantnch profesionlov azabezpeenia pomoci obetiam (GRETA 2011, s. 6). Problematika ntenej prce sa vak doposia osobitne nerieila. Aktulne platnm strategickm dokumentom voblasti obchodovania sumi je Nrodn program boja proti obchodovaniu sumi na roky 2011 2014, ktor definuje stratgiu akonkrtne opatrenia voblasti intitucionlnej koordincie, legislatvy, zberu dt avskumu, prevencie, podpory aochrany obet atrestnho sthania. Vznamnm pozitvom oproti inm politickm dokumentom analyzovanm pre potreby tohto vskumu je vylenenie konkrtnych finannch prostriedkov na zabezpeenie implementcie navrhovanch opatren vpraxi. V zmysle nrodnho programu sa pomoc obetiam obchodovania s umi poskytuje obanom SR, ako aj cudzincom obchodovanm vSR. Zkon opobyte cudzincov umouje udeli obetiam obchodovania povolenie na tolerovan pobyt vtrvan max. 90 dn. Ide otzv. dobu na zotavenie areflexiu vzmysle Dohovoru Rady Eurpy oboji proti obchodovaniu sumi, poas ktorej sa cudzinec me rozhodn, i bude spolupracova sorgnmi innmi vtrestnom konan. Pokia sa tak rozhodne, povolenie me by preden na 180 dn, ato aj opakovane, ak trv dvod pobytu aprtomnos obete na zem SR je nevyhnutn na ely trestnho konania. Poas tohto obdobia me by cudzinec podporovan vrmci Programu ochrany apodpory obet, financovanho Ministerstvom vntra SR. Napriek niektorm medializovanm prpadom, vktorch ilo opodozrenie zobchodovania sumi94, vak doposia ani jeden takto pobyt udelen nebol. Experti monitorovacieho vboru pre implementciu dohovoru Rady Eurpy, GRETA, vo svojej hodnotiacej sprve v tejto svislosti poukazuj na nedostatone proaktvny prstup slovenskch radov pri identifikcii obet cudzincov, osobitne maloletch bez sprievodu, ako aj zaistench neleglnych cudzincov ao.i. odporaj posilnenie lohy inpektortov prce pri identifikcii obet pracovnho zneuvania prostrednctvom kontrol vtch odvetviach, vktorch sa cudzinci vo zvenej miere zamestnvaj (GRETA 2011). Pokia ide oproblm ntenej prce, na Slovensku chba legislatvny aintitucionlny rmec pre prpady pracovnho vykorisovania migrantov, ktor vak nevyhnute nenapa definciu trestnho inu obchodovania sumi. Obete vykorisovania sa tak bud prioritne povaova za neleglnych migrantov a nebude im poskytnut adekvtna podpora vzmysle ochrany ich udskch prv. Zkon . 404/2011 opobyte cudzincov sce vytvoril monos poskytn tolerovan pobyt migrantovi, ktor bol neleglne zamestnan za osobitne vykorisujcich pracovnch podmienok95, rovnako ako vpredchdzajcom prpade vak takto pobyt do dnenho da udelen nebol (pozri Dwyer et al. 2011 opozitvnom dopade uplatovania takchto mechanizmov). Navye, tomuto intittu chba opora vpracovno-prvnej legislatve.
94 Pozri vod publikcie alebo alie medilne sprvy, napr. Dvojica vznila vo Fiakove Vietnamcov, pestovali marihuanu (Webnoviny, 8. 8. 2012). 95 Prslun odsek zkona potom transponuje smernicu Eurpskeho parlamentu aRady 2009/52/ES z18. jna 2009, ktorou sa stanovuj minimlne normy pre sankcie aopatrenia voi zamestnvateom ttnych prslunkov tretch krajn, ktor sa neoprvnene zdriavaj na zem lenskch ttov.

85

6.3.3Metodolgia
Pri tvorbe dotaznkov sme sa zameriavali na 6indiktorov ntenej prce poda Medzinrodnej organizcie pre prcu (ILO 2009). Nsledne sme pouili metodolgiu AntiSlavery International (Skrivankova 2006), poda ktorej prtomnos 1zindiktorov predstavuje indikciu ntenej prce vyadujcu si alie skmanie aprtomnos 2znich sa m vnma ako prpad ntenej prce. Zrove sme vak do dotaznka zahrnuli alch 7 indiktorov exploitatvnej prce (Scott et al. 2012), ktor sam osebe nepredstavuj nevyhnutne zneuvanie za hranicou zkona, ale pomhaj porozumie vzahom zneuvania aidentifikova irie ohrozen skupiny, najm vsvislosti salmi javmi. Sksenosti sprcou boli hlavnou tmou rozhovorov spredstavitemi komunt aj sindividulnymi migrantmi najm znajrizikovejch skupn (Ukrajina, Thajsko) ametodolgia zaha aj intitucionlnu analzu podmienok akontextu prce migrantov na Slovensku. Nam cieom tak bolo identifikova rozsah acharakter skupn migrantov: a) ktor s obeami ntenej prce; b) uktorch existuje vysok predpoklad ntenej prce; c) ktor s vystaven exploitatvnej prci vrtane jej charakteru aidentifikcie rizikovch faktorov, ktor mu vies kaliemu zneuvaniu i nsiliu na pracovisku alebo inde.

6.3.4Analza problmu
Pritakmer 11,3% pracujcich migrantov meme predpoklada sksenosti sntenou prcou. Toto slo je o nieo vyie u muov ne u ien, zsadnm faktorom je vak krajina pvodu. Alarmujce je, e a 24,4% pracujcich migrantov zUkrajiny, teda najpoetnejej skupiny predstavujcej viac ako tvrtinu vetkch migrantov na Slovensku, uvdza sksenos sntenou prcou avysok riziko meme kontatova a pri43,7%. Uukrajinskch pracujcich muov sa sksenos sntenou prcou vyskytuje dokonca a pri31,0% avysok riziko vskytu vidme pri51,7% ukrajinskch muov. Miera rozsahu tchto sksenost uukrajinskch migrantov je vrazne vyia ako uakejkovek inej skupiny. iadny zindiktorov ntenej prce nie je vrazne dominantn, ato ani vrmci celej skupiny migrantov, ani prinajohrozenejch skupinch. Najastejmi praktikami s neposkytnutie alebo krtenie odmeny azadranie alebo uvznenie na pracovisku.

86

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Tabuka 6.4 Sksenosti s indiktormi ntenej prce u migrantov celkovo amigrantov zUkrajiny
Jav Viac ako jeden indiktor sksenos sntenou prcou (%) Aspo jeden indiktor vysok riziko ntenej prce (%) Uvznenie na pracovisku (%) Vyhranie sa zo strany zamestnvatea (%) Dlh voi zamestnvateovi (%) Krtenie mzdy vrozpore so zmluvou alebo nevyplatenie mzdy za viac ako dva mesiace (%) Zadranie pasu (%) Vyhranie sa udanm radom (%)
Zdroj: Vlastn vskum.

Spolu 11,3 29,2 12,5 5,1 9,2 19,6 3,2 8,1

UA mui 31,0 51,7 37,9 10,3 13,8 31,0 0,0 25,9

UA eny 14,3 33,3 7,7 5,3 13,2 21,1 2,7 11,1

Prklady pracovnho zneuvania (zo sksenosti MIC a kvalitatvnej asti vskumu): yy Zmluvy pre zamestnancov masrskych salnov s pripraven v slovenskom a anglickom jazyku. Ani jedna jazykov verzia nezodpoved rodnmu jazyku zamestnanca, priom zamestnvate sa spolieha na nedostaton znalos anglitiny anulov znalos sloveniny. Anglick aslovensk verzia tchto zmlv sa lia. U poas trvania pracovnho pomeru vedie zneuitie neznalosti zmluvy avgnosti/nejasnosti jej znenia napr. kntenmu odpracovaniu vyieho potu hodn bez nroku na finann kompenzciu alebo na kompenzciu vo forme nhradnho vona. Zmluva hovor o8-hodinovom pracovnom ase, vrealite sa vak masrke zaznamenva iba as, kedy masruje. Denne tak trvi vzamestnan 10 aviac hodn. yy Cudzinci prichdzaj na Slovensko na vopred dohodnut pracovn pozciu. Ako nepean kompenzcia sa vak oakva, e zamestnanec bude vykonva aktivity aj mimo oficilnej dohody. Vzhadom na to, e jeho leglny pobyt zvis od zamestnania, neme si dovoli prcu navye odmietnu. Prklad: pracovn pozcia kuchra bola rozren nad rmec dohodnutho pracovnho vkonu oinnosti ako upratovanie, drbrske prce i stavebn prce bez dodatonej pravy zmluvy afinannho ohodnotenia. yy Prcu na stavbe slovenskej firmy sprostredkuje osoba zrovnakej krajiny pvodu ako je obe zneuvania. Sprostredkovate vystupuje ako tlmonk, ale ajako koordintor aorganiztor nepracovnch zleitost (napr. ubytovanie). Vmene spolonosti uklad zamestnancom povinnos pracova viac, ako bolo dohodnut.

87

Pod hrozbou prepustenia z prce a nevyplatenia odrobenho potu hodn i nahlsenia na polcii, e nemaj platn pracovn povolenie, vypran leglny pobyt alebo nezaplaten odvody tak dr zamestnancov v zvislosti, priom ntlak stupuje, ak zamestnanci prejavia nespokojnos spracovnmi podmienkami alebo dkou pracovnho asu. Obzvl zvan/rizikov je vedom zanedbvanie bezpenosti prce a neplatenie odvodov zkonnho socilneho poistenia, priom voi prpadnm inpekcim sa organiztori prce spoliehaj na platky. Vrmci ternneho vskumu sa nm nepodarilo priamo zachyti prpad, ktor by vyvolal podozrenie zobchodovania sumi (pozri metodolgiu IOM 2009c). V dotaznkovom vskume sme sa vak pri respondentoch, u ktorch predpokladme sksenosti sntenou prcou (odpovedali kladne na aspo 2indiktory ntenej prce poda ILO), zamerali na ich sksenosti svybranmi javmi poas prchodu na Slovensko, ktor indikuj riziko obchodovania sumi: Tabuka 6.5 Sksenosti s almi indiktormi obchodovania s umi u obet ntenej prce
Zobet ntenej prce (uviedli sksenos sviac ako jednm indiktorom ntenej prce poda ILO) Poas cesty na Slovensko nemali prstup ksvojmu pasu i inm dokladom Poas cesty na Slovensko sa nemohli vone pohybova, resp. boli uvznen Poas cesty na Slovensko zaili vyhrky alebo odhovranie od kontaktovania radov
Zdroj: Vlastn vskum.

9% 6% 18%

Ak by sme odhadli podiel obet obchodovania sumi zcelkovho potu migrantov, ktor s obeami ntenej prce poda kombincie tchto ukazovateov na 10%, celkov poet migrantov, ktor s obeami obchodovania s umi na el pracovnho vykorisovania bude viac ako 1% pracujcich migrantov na Slovensku, ie zhruba 0,7% vetkch migrantov. Prakticky vetci respondenti, uktorch sme zaznamenali indcie monho obchodovania sumi, pochdzaj zUkrajiny, priom zastpenie maj mui ajeny. Popri sksenostiach s ntenou prcou sme sa zamerali aj na praktiky exploitcie. Zsadnm problmom migrantov na Slovensku je pracovn as, ke 41,5% pracujcich migrantov uvdza pravideln dku prce viac ako 48 hodn tdenne. A 55 % znich pritom zrove uvdza aspo jeden al indiktor ntenej prce a25% znich uvdza minimlne dva, ie dlh pracovn doba sa viae na vnejie formy zneuvania. Tdenne pracujem 60 hodn anedostvam ani poukky na stravu. Slovensk zamestnanci no. ena, Thajsko, 30-34 rokov 88

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Zalch praktk s najvraznejie najm neporozumenie slovenskej verzii zmluvy, prpadne jej neexistencia alebo odlinos od jazykovej verzie, ktor je poskytnut na podpis, neodvodnen krtenie alebo zadriavanie mzdy, vyadovanie vkonov vrozpore so zmluvou aobmedzovanie dovolenky, pracovnho vona aprceneschopnosti. Tabuka 6.6Sksenosti salmi indiktormi exploitatvnej prce
Podiel pracujcich migrantov (%) Nepodpsanie slovenskej verzie pracovnej zmluvy alebo jej dodatkov Neporozumenie slovenskej verzii pracovnej zmluvy alebo jej dodatkom Vyadovanie aktivt vrozpore spracovnou zmluvou Mzda pod rovou minimlnej mzdy Priemern dka prce viac ako 48 hodn tdenne Sksenos srazom na pracovisku Obmedzenie vona alebo prceneschopnosti
Zdroj: Vlastn vskum.

22,3 24,7 22,2 7,3 41,5 14,5 17,3

Jazyk je dleitm faktorom pri hadan si prce; a 82 % astnkov vskumu, ktor uviedli vemi dobr jazykov znalosti na Slovensku, aj pracovalo, zatia o pri migrantoch snulovou alebo vemi slabou znalosou sloveniny ilo iba o51%. Jazyk vak ete nezabezpeuje ochranu pred zneuvanm, hoci me sli ako vznamn ochrann faktor, predovetkm vak vkombincii salmi. Najvraznejm ochrannm faktorom voi zneuvaniu na pracovisku je najm partner alebo partnerka zo Slovenska (sksenosti saspo jednm zindiktorov ntenej prce uviedlo 22% pracujcich migrantov, ktor maj slovenskho partnera alebo partnerku, ale a 33% tch, ktor ich nemaj). Je ak identifikova skupiny pracovnch migrantov, u ktorch je riziko zneuvania na pracovisku minimlne. Ide predovetkm o vysokokvalifikovanch zamestnancov medzinrodnch spolonost, ktor dostvaj v rmci zamestnania kompletn servis vrtane prvnej pomoci asocilneho i kultrneho poradenstva, individulnych expertov (napr. vedcov alebo aj elitnch kuchrov napr. vjaponskch retaurcich, ktor prichdzaj na Slovensko zaa alch pracovnkov), manarov zahraninch podnikov (napr. tovrne juhokrejskch firiem) i duchovnch. Avak aj migranti so vzdelanm, ekonomickm zzemm, socilnym kapitlom i dobrou znalosou anglitiny sa na Slovensku mu dosta do problmov. Prkladom s prbehy migrantov zanglofnnych krajn, ktor na Slovensko prili ako uitelia do jazykovch kl apo niekokch mesiacoch prce zistili, e okrem neexistujcej zmluvy (ktor ich zamestnvate vysvetoval ako ben vec) im zamestnvate nezariadil ani formlne nleitosti pobytu a prce avkrajine sa vlastne zdriavaj neleglne, vdsledku oho ju museli opusti bez vyplatenia mzdy za vykonan prcu.

89

Medzi najohrozenejie skupiny migrantov poda krajiny pvodu meme zaradi nasledujce tri: yy migranti amigrantky zUkrajiny; yy migranti amigrantky zkomunt snajmenou mierou integrcie, vktorch prevlda zamestnvanie vrmci komunity akde samotn zamestnvatelia zavaj znevhodnenie (napr. Vietnam, na); yy migranti amigrantky prichdzajci za prcou vpecifickch azvl zranitench odvetviach (napr. thajsk mase, indick retaurcie). Pracovn migranti amigrantky zUkrajiny s zamestnan zva vslabo platench odvetviach flexibilnej amanulnej prce, ako s stavby (umuov), sklady aretaurcie. Hoci rove ich vzdelania je pomerne vysok, na Slovensku maj zva problm njs si uplatnenie na adekvtnych pozcich. Via as pracovnch migrantov pochdza zo zpadnej asti Ukrajiny ana Slovensko prichdzaj cielene za prcou, priom nbor sa organizuje u naUkrajine za spoluprce slovenskch zamestnvateov aukrajinskch sprostredkovateov prce. Ako ilustruje aj medilne znmy prpad, ktor spomname v vodnej kapitole, suby sprostredkovateov prce sa mu vrazne li od reality. Vzhadom na siln motivciu zarobi si azrovevemi nzku mzdu s mnoh migranti amigrantky zUkrajiny ochotn pracova ai aj vneadekvtnych, nedstojnch podmienkach. Zleitosti na Slovensku, od sprostredkovania prce a po rieenie ubytovania, rieia zva jednotlivci zkomunity, ktor maj dobr kontakty ainformcie. Za takto slubu si vak vyaduj poplatky ataktie dodriavanie pokynov vrtane snahy oto, aby samotn migranti nekontaktovali oficilne rady i organizcie. Stratgia vekej asti pracovnch migrantov je zapadn avyhn sa problmom azrove zarobi peniaze, omu podriauj ajskromn zleitosti (napr. ak ich rodina ostala na Ukrajine, frekvencia osobnch stretnut je minimlna, aby uetrili prostriedky). Umigrantov zUkrajiny sa podobn miera rizika vyskytuje medzimumi ienami, hoci podiel muov vohrozen je vy. Okrem miery ohrozenia ntenou prcou (uvedenou vyie) sa sich prcou na Slovensku spjaj aj alie prejavy zneuvania. A 82% pracujcich ukrajinskch muov a 47 % ien pracuje v priemere viac ako 48 hodn tdenne aiba pri 10% pracujcich ukrajinskch muov vieme plne vyli zneuvanie (neuvdzaj ani jeden indiktor exploitatvnej alebo ntenej prce): So svojim 18-ronm synom som tri mesiace pracovala v[ponohospodrska vroba, zpadn Slovensko]. Bola to vemi ak prca ani nm nezaplatili. ena, Ukrajina, viac ako 50 rokov

90

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Tabuka 6.7 Sksenosti s almi indiktormi exploitatvnej prce u migrantov zUkrajiny

Jav Nepodpsanie slovenskej verzie pracovnej zmluvy alebo jej dodatkov Neporozumenie slovenskej verzii pracovnej zmluvy alebo jej dodatkom Vyadovan aktivity vrozpore spracovnou zmluvou Mzda pod rovou minimlnej mzdy Priemern dka prce viac ako 48 hodn tdenne Sksenos srazom na pracovisku Obmedzenie vona alebo prceneschopnosti iadna sksenos sprvkami exploitatvnej alebo ntenej prce
Zdroj: Vlastn vskum.

Mui (%) 30,8 29,2 44,4 3,7 82,1 33,3 37,0 10,3

eny (%) 15,2 24,2 13,9 2,9 47,2 7,9 16,2 47,6

Riziko ohrozenia vodvetviach prce ako s sklady aretaurcie (uien) i stavby (umuov) je podobn, rozdiel je vpote pracujcich ien zUkrajiny, ktor pracuj vinch odvetviach alebo disponuj inmi podpornmi mechanizmami, najm rodinnm stavom. A 53% ukrajinskch ien na Slovensku ije smanelom a28% m za manela Slovka, priom medzi mumi s tieto sla menie 41% a18%. Partnera (vrtane manelov) m na Slovensku 67% ukrajinskch ien (37% m za partnera obana SR), ale iba 56% ukrajinskch muov (aiba 25% m za partnerku obianku Slovenska). Hoci medzi ukrajinskmi mumi aenami neexistuj vznamn rozdiely, o sa tka znalosti sloveniny, v podiel ien (44% vs. 34% muov) m vysokokolsk vzdelanie. Rodinn i partnersk vzby vak tatisticky vystupuj ako hlavn faktor ochrany pred zneuvanm na pracovisku. Veobecne sa teda ned hovori omenej miere ohrozenia uien alebomuov zUkrajiny. Pracovn migranti amigrantky zny predstavuj uzavret komunitu, vktorej ajvedci predstavitelia vytvraj smajoritnou spolonosou i formlnymi intitciami interakciu skr cez sprostredkovateov, ktor maj ich dveru (slovensk prvnici, tlmonci). A na mal as ien ide vhradne o pracujcich migrantov, zva pochdzajcich z jednho reginu. Ich prchod na Slovensko sa organizuje cez neformlne kontakty vrmci rodn i znmych, take medzi prichdzajcimi migrantmi aich zamestnvatemi existuj ist vzby. Vprpade tejto komunity je to predovetkm zamestnvate, kto m zodpovednos za socilne potreby aproblmy zamestnancov, akmi s bvanie, zdravotn starostlivos i bezpeie. Kultra komunity je zaloen na intenzvnom pracovnom nasaden, ktor akceptuj zamestnvatelia aj zamestnanci. Hoci prchod na Slovensko avkon prce je dobrovon, sasou dohody je asto zadlenie sa budcemu zamestnvateovi, resp. zaviazanie sa kdlhodobmu kontraktu za menej vhodnch podmienok. Vzhadom na neznalos jazyka, intenzitu prce akultrne obavy 91

s migranti amigrantky zva izolovan vrmci komunity aich kontakt svonkajou spolonosou sa deje cez sprostredkovateov vrmci komunity. Vprpade migrantov z Vietnamu taktie existuje pomerne vek miera vzieb vrmci komunity, hoci tto je roztrietenejia ako nska komunita, resp. je tu viac prtomn saivos, ale zrove ajvia miera priamej interakcie sformlnymi intitciami. Vporovnan s nskymi obchodnkmi prevauj men podnikatelia a as vietnamskch migrantov pracuje ajpre vek tovrne. Prve tto druh skupinu sme identifikovali ako rizikov. Km vprpade migrantov pracujcich vmench prevdzkach (bistr, stnky) je prakticky jedinm rozsiahlejm problmom dlh pracovn doba (ako dsledok nronch ekonomickch abyrokratickch podmienok na podnikanie, osobitne podnikanie cudzincov), respondenti pracujci vo vch spolonostiach astejie uvdzali nedostatok vona aabsentujce vplaty. Prve tto pracujci Vietnamci s vnajzranitenejej situcii, pretoe pokia nedoku sami podnika, prakticky pre nich neexistuje anca njs si zamestnanie inde apristupuj aj na vrazne nevhodn podmienky zamestnvatea96. Menou, no extrmne ohrozenou skupinou s thajsk migrantky, zktorch drviv vina pracuje vmasnych salnoch. Hoci podmienky vtchto salnoch sa lia aumnohch vieme identifikova frov dohody, vo veobecnosti ide po migrantoch zUkrajiny odruh najohrozenejiu skupinu. Thajsk migrantky prichdzaj na Slovensko bez znalosti jazyka, kultry, prv i snedostatkom kontaktov. Umnohch prevlda dvera voi zamestnvateom asprostredkovateom prce, ako aj kultrny faktor vyhbania sa konfliktu i konfrontcii. Charakteristick pre pracovn podmienky na Slovensku s asto neporozumenie zmluve, dlh pracovn as, lohy nad rmec dohody azdravotn rizik svisiace svkonom prce. Vemi ast je taktie zadriavanie i zniovanie platu. Op treba zdrazni vek rozdiely medzi podmienkami vkonkrtnych salnoch, ale miera ntenej prce vtejto skupine (pri podchyten viny thajskch migrantiek) je pribline 12 % avysok riziko identifikujeme pri 33 %. Iba pribline 30 % respondentiek neuviedlo sksenos sani jednm faktorom exploitcie i ntenej prce. Podobn situciu vrtane vraznch rozdielov v jednotlivch prevdzkach vieme kontatova umigrantov zIndie (pracujcich najm vretaurcich, masnych salnoch aobchodoch), priom tu hr vrazn rolu existujca komunita akov postavy priamo medzi podnikatemi zradov migrantov, ktor vedia poskytn ostatnm migrantom oporu. Mj f mi po troch mesiacoch nezaplatil, tak som od neho odila. Nepilo sa mu to, tak na ma zavolal polciu, aby ma zatkli avyhostili. Napriek tomu, e som nevinn ena, Thajsko, 30-34 rokov

96 Vskum IVO (Filadelfiov et al. 2011) kontatoval u migrantov zVietnamu a ny vrazne prevaujcu mieru samozamestnania formou ivnosti i podnikania, ke sa a takmer 70 % respondentov ztchto krajn deklarovalo ako ivnostnci i podnikatelia. Aj vcelkovej populcii migrantov bol poet podnikateov aivnostnkov vy ako umajority (31 % vs. 16 %). Autorky vskumu tento stav vysvetuj na jednej strane motivciou samotnch migrantov kpodnikaniu avyou priepustnosou pracovnho trhu pre tto formu ekonomickej innosti, na druhej strane vak poukazuj aj na in mon vysvetlenie, teda podnikanie/ivnosti znemonosti inej voby, napr. preto, e to vyaduje zamestnvate, pre ktorho je tto forma vzahu spracovnkom lacnejia alebo zdvodu prsnych podmienok pobytovej legislatvy. Pre migranta vak tto forma prce znamen niiu mieru pracovnoprvnej ochrany aistoty, o potvrdzuj aj vsledky nho vskumu.

92

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

6.3.5Zhodnotenie
yy Vzhadom na kov rolu prce vmotivcii prchodu na Slovensko, ako ajvsksenostiach migrantov vkrajine je potrebn venova jej bliiu pozornos aj zhadiska analzy nsilia azneuvania. yy Siln pracovn motivcia migrantov znamen, e na Slovensko neprichdzaj scieom zneuva socilny systm. Naopak, ich snahou je zaleni sa na pracovnom trhu. Vzhadom na rzne prekky, predovetkm legislatvne obmedzenia asocilnu akultrnu izolciu sa im to vak nie celkom dar astvaj sa zraniten voi zneuvaniu ansiliu. yy Legislatva aintervencie zo strany ttu nesmeruj kochrane pracovnch migrantov ako obet zneuvania, ale k ich postihovaniu ako pchateov. Migranti zneuvan v rmci exploitatvnej a ntenej prce s asto administratvne vyhosten do krajiny pvodu bez ance na spravodliv vyrieenie svojho prpadu. yy Problmom pri postihovan ntenej prce je jej chbajca defincia vlegislatve ako samostatnho trestnho inu, priom vnmanie arieenie problmu ntenej prce cez (legislatvny) rmec obchodovania sumi paradoxne zniuje monosti ochrany obet ntenej prce. yy Osobitne zranitenmi skupinami voi zneuvaniu antenej prci na Slovensku s migranti amigrantky zUkrajiny, teda najpoetnejej migrantskej skupiny. Nasleduj migranti amigrantky zVietnamu any amigrantky zThajska. yy Zhadiska typu pobytu s najzranitenejmi migranti na tolerovanom pobyte, ktor vinou nemaj monos leglne pracova. Udelenie tolerovanho pobytu migrantom obetiam ntenej prce je nedostaton vzhadom na nestabilitu tohto typu pobytu anemonos by leglne zamestnan. yy Legislatvne nastavenie prechodnho pobytu na el zamestnania stavia migrantov do zranitenej pozcie, kee povolenie na zamestnanie avnadvznosti na to povolenie na pobyt sa viae na konkrtneho zamestnvatea. Kvli udraniu pobytovho statusu s tak migranti asto pripraven akceptova nevhodn, ba dokonca ohrozujce pracovn podmienky.

6.3.6Odporania
Tmy pre al vskum yy Kvalitatvny vskum osksenostiach arizikch, ktorm elia pracovn migranti, najm t znajviac ohrozench skupn. yy Vskum orozsahu, formch asksenostiach migrantov spodnikanm asamozamestnvanm formou ivnosti avzahov medzi nimi vrtane skmania rozsahu ochrany arizk pre migrantov ivnostnkov. Legislatva yy Ratifikova United Nations International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families (1990) aILO Migrant Workers (Supplementary Provisions) Convention (143/1975) ako koncepn aprvny zklad pre ochranu prv pracujcich migrantov97.
97 Kombincia tchto dvoch dokumentov poskytuje zklad pre implementciu viacerch odporan, ktor uvdzame ni-

93

yy Legislatvne vymedzi koncept ntenej prce aposkytova obetiam ntenej prce pomoc vrmci nstrojov vytvorench pre obete obchodovania sumi vrtane poskytnutia stabilnho pobytovho povolenia areintegranej pomoci. yy Predi prechodn lehotu na njdenie si novho zamestnania vrmci povolenia na prechodn pobyt na el zamestnania vprpade, e sa skon pracovn pomer upvodnho zamestnvatea, ktor je vsasnosti 30 dn, kee len vybavenie povolenia na zamestnanie me trva a 45 dn. yy Jasne vymedzi rozsah prv aochrany neleglne pracujcich migrantov vrtane defincie osobitne vykorisujcich podmienok vparagrafe oudeovan tolerovanho pobytu ( 58 ods. 3zkona opobyte cudzincov). Politiky aintitucionlna prax yy Zabezpei kontinulne vzdelvanie relevantnch pracovnkov (cudzineck polcia, inpektorty prce, rady prce, socilnych vec arodiny, pomhajce organizcie, komunity migrantov apod.) orizikch exploitatvnej antenej prce, rozdieloch medzi nimi aodlinch spsoboch rieenia tchto problmov. yy Zamera aktivity Nrodnho inpektortu prce nielen na potlanie neleglnej prce, ale aj na proaktvnu ochranu pracujcich migrantov bez ohadu na ich prvny tatt. yy Cielene informova pracujcich migrantov a predstaviteov migrantskch organizci (napr. formou letkov alebo posilnenia kapact poradenskch centier) oprvach pracovnch migrantov. yy Zapoji predstaviteov migrantskch organizci do spoluprce spomhajcimi organizciami a ttnymi intitciami s cieom podpori ochranu pracovnch migrantov. yy Propagova dobr prax zamestnvania migrantov medzi zamestnvatemi (zradov slovenskch obanov aj migrantov) vrtane nefinannch pozitvnych stimulov, napr. zjednoduenie byrokracie uosvedench zamestnvateov. yy Vytvori priestor na diskusiu medzi ttom averejnmi intitciami amigrantmi podnikatemi. yy Otvori diskusiu spredstavitemi odborov omonostiach adleitosti ich zapojenia do boja proti ntenej aexploitatvnej prci migrantov98. yy Vytvori systm reintegranej pomoci pre cudzincov, ktor s obeami ntenej prce, poda vzoru programu podpory a ochrany obet obchodovania s umi (pozri tie vyie vasti odporan pre legislatvu). yy Vrmci politk anstrojov financovania integrcie cudzincov vytvori priestor na investcie do dostupnch a/alebo nzkoprahovch kurzov sloveniny pre pracujcich cudzincov.

ie (napr. prva neleglne pracujcich migrantov, vzah medzi integranmi opatreniami astratgiou regulcie pracovnej migrcie at.). Pozri najm Anderson aRogaly (2006) aOHCHR (2011). 98 V krajinch, ktor uvdzame v textovom rmiku Ukotvenie problematiky ntenej prce v legislatve vybranch krajn Eurpskej nie vyie ako prklad praxe boja sntenou prcou migrantov, s odborov organizcie kovmi aktrmi vproaktvnej obhajobe prv pracovnch migrantov (pozri napr. aktivity Trade Union Congress vo Vekej Britnii /www.tuc.org.uk/ vrtane publikci akampan smerom kpracujcim migrantom ohadom ich prv). Na Slovensku prakticky neexistuj aktivity ani zujem odborov oich pracovn podmienky asituciu migrantov.

94

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

6.4Nsilie vskromnom priestore

6.4.1Rmec akontext problmu
Vtejto asti sa venujeme nsiliu odohrvajcemu sa vskromnom priestore. Pod tmto pojmom rozumieme priestor, do ktorho maj prstup iba urit osoby, azrove predpokladme, e hlavn el trvenia asu v om s osobn aktivity a nocah, o ho odliuje od pracovnho priestoru (napriek tomu, e medzi tmito dvoma me by zky vzah). Takisto rozumieme, e sa knemu okrem inho viae uloenie vec vosobnom vlastnctve a predmetov kadodennej potreby a koncentruj sa tu skromn avonoasov aktivity. Pojednvame tak okrem inho odomcom nsil vrtane nsilia vpartnerskch vzahoch. Na druhej strane nm vak takto irie poatie skromnho priestoru dva prleitos na lepie porozumenie vzahom vdomcnosti askromnch priestoroch migrantov ansiliu, ktor sa odohrva aj mimo partnerskch arodinnch vzahov vsvislosti salmi oblasami ivota migrantov, najm prcou akomunitou. Pri snahe porozumie apredchdza domcemu nsiliu je riziko uvaova oom ako oindividulnom zlyhan jednotlivca, t. j. partnera vnuklernom vzahu (Dutton 2007). tdie domceho nsilia ukazuj vznam porozumenia vzahom moci azvislosti, ktor ved k nsiliu a sprevdzaj ho (Rodrguez-Mens a Safranoff 2012), rznorodm prejavom nsilia (Johnson 2006) a tie vznamu spoloenskch pravidiel a noriem akceptcie, socilneho a ekonomickho kontextu nsilia i monost intitucionlnej pomoci (Johnson aSigler 2000; Henning aKlesges 2002; Wykes aWelsh 2009). pecifikom domceho nsilia oproti nsiliu na verejnosti je najm dlhodobej akomplexn vzah medzi pchateom aobeou asto charakteristick protikladmi. Obe me ma snsilnkom zrove pozitvne sksenosti apozna ho ako zodpovednho partnera i milujceho rodia. Stratgie nsilnka mu zaha nielen priame nsilie apsychologick teror, ale ajsnahy oudobrenie sa, deklarovanie viny i suby. Najam krokom pre obe me by prve to, o sa na prv pohad jav najjednoduchie, teda opusti nsilnka, kee toto me vies kstrate prostriedkov i dokonca bydliska, eskalcii nsilia, prpadne kjeho rozreniu na alie osoby (deti, rodinu), ostrakizciu vsusedstve i komunite (aobvinenie samotnej obete). Sksenosti sdomcim nsilm napokon vyvolvaj asto protichodn pocity, strach, ale ipocity viny, bezmocnosti i hanby, asto ako dsledok citovej manipulcie zo strany nsilnka. Problmom pri domcom nsil je taktie potreba komplexnej intitucionlnej pomoci, ktor me viaznu na nedostatku kapact konkrtnych aktrov alebo spoluprce medzi nimi. Pchateom domceho nsilia nemus by vdy mu (partner) a obeou nemus by vdy ena (partnerka), hoci takto podoba je najastejia. In formy domceho nsilia predstavuj nsilie partnerky na partnerovi (Rennison 2003; Pekov et al. 2011), v rmci prov rovnakho pohlavia (Renzetti a Miley 1996; Leventhal a Lundy 1999), nsilie na deoch (Munro 2008), nsilie na starch lenoch domcnosti (WHO 2002), nsilie viacerch lenov domcnosti alebo rodiny na alom lenovi (alebo viacerch lenoch) rodiny alebo domcnosti (Chesler 2010). pecifickm javom, ktor si iba nedvno naiel miesto vliteratre, je potom nsilie odohrvajce sa vrmci kolektvneho bvania pracovnch migrantov, ke nsilnk me by lenom domcnosti bez toho, aby medzi nm aobeou existovali alie vzby (McGrath 2013). Ktorkovek ztchto typov nsilia (vrtane najastejie uvaovanho partnerskho nsilia muov voi e95

nm) potom me ma rzny priebeh a nsledky a in monosti rieenia i ochrany obete. V naom vskume sa preto zaoberme samotnou kompozciou domcnosti askromnho priestoru migrantov avzbami, ktor vom vznikaj avktorch prostred sa nsilie vytvra. Samotn nsilie me ma rzne podoby, intenzitu adsledky. Vnaom vskume sme sa zamerali aj na ojedinel sksenosti selementrnymi prejavmi nsilia (fyzickho, psychickho, sexulneho), ale analyzujeme ich vcelku, sohadom na vzah medzi obeou nsilia a nsilnkom, na to, ak je ich dopad na obe a ako sa viau na alie rizikov faktory. Okrem inho sa tak naprklad sname odli situcie, vktorch nsilie nie je dsledok komplexnejch vzahov medzi obeou a nsilnkom charakterizovanch najm kontrolou aterorom (napr. nhodn konflikty), obojstrann nsilie bez vych predpokladov eskalova, vktorom s obe strany pomerne rovnako siln (napr. bitky na ubytovniach), i nsilie, ktor je obranou (pozri Johnson 2006). Migrantky amigranti predstavuj osobitne zraniten skupinu voi domcemu nsiliu, kee zvyajn rizikov faktory domceho nsilia s unich prtomn ete vraznejie predovetkm socilna izolcia aekonomick zvislos od partnera i alch osb99; neznalos prv a monost pomoci u obete100, resp. prehad o medzerch v zkone aslubch zo strany pchatea101; viac aktrov, najm vprostred irej rodiny, disponujcich mocou,voi ktorm je obe vpozcii zvislosti102; silnejia pozcia pchatea vkomunite avoi formlnym intitcim, ktor mu umouje vyhn sa vyetrovaniu i trestu aposkytuje mu ochranu103. U migrantiek a migrantov vak vieme identifikova aj pecifick faktory rizika, ktor primajoritnej spolonosti absentuj, prpadne s omnoho zriedkavejie. Ide najm o: yy Pobytov znevhodnenie. Niektor typy pobytov viau prvo na pobyt na to, e migrant/migrantka zdiea domcnos so svojm partnerom. Vprpade, e ju opustia, hoci ako prostriedok obrany voi nsiliu zo strany partnera, vystavuj sa riziku straty pobytovho prva (pozri Stam 2011). yy Prelnanie sa avzah medzi pracovnm askromnm priestorom. Najm upracovnch migrantov nepredstavuje domcnos rodinn i partnersk priestor, ale skr vyplva zich pracovnej aktivity. Prkladmi takhoto kontextu s spolon bvanie zamestnancov poskytovan zamestnvateom vrtane bvania vrmci pracoviska (napr. farmy), osoby zamestnan priamo vdomcnosti zamestnvatea (pomocnci/pomocnky vdomcnosti, au-pairky) i migranti pracujci vrmci rodinnch podnikov. Vtchto prpadoch me ma domce nsilie rznorod podoby a na jeho pochopenie me by nutn lepie porozumie pracovnm vzahom a tomu, ako sa prelnaj so skromnm priestorom migrantov (pozri McGrath 2013).
99 Socilne kontakty slia ako vznamn prevencia voi domcemu nsiliu, ajako nsledn ochrana vprpade, e knemu djde. Bezmocnos azvislos od partnera je jednm znajvznamnejch rizikovch faktorov domceho nsilia. 100 Tieto faktory ete viac umocuje umigrantiek amigrantov prpadn neznalos jazyka. 101 Toto okrem menej monosti zska pomoc zaha aj v priestor pre pchatea manipulova predstavy obete onej aposkytova myln informcie i zastraova. 102 astm javom je, e pchateom nie je samotn partner, ale jeho rodinn prslunci, napr. rodiia, od ktorch je obe stle zvisl naprklad kvli poskytnutiu bvania. 103 Ide naprklad o situciu, ke m pchate dobr kontakty na intitcie, ktor by mali v prpadoch domceho nsilia zasahova, napr. miestna polcia at.

96

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

yy V vznam komunity oproti vznamu rodiny. Aj v prpade migrantov ijcich v nuklernych rodinch me by domcnos priestorom, ktorho fungovanie reflektuje mocensk vzahy vkomunite; najm ekonomick migranti na nich pozcich vrmci komunity (i irej rodiny, ktor organizuje ekonomick aktivitu) mu by aj vo svojej vlastnej domcnosti zraniten voi osobm svou mocou avym postavenm. yy Kultrne obviovanie a vysvetlenie. Napriek tomu, e dosta pomoc zo strany okolia je pre obete domceho nsilia vo veobecnosti ak, vprpade migrantiek amigrantov je to ete viac limitovan postojom okolia, intitci i dokonca pomhajcich organizci, ktor povauj aj viditen prejav nsilia za kultrne dan. Kultra tak sli ako obhajoba i vysvetlenie toho, preo okolie do nsilnho vzahu nezasahuje, aj ke si ho je vedom (pozri Volpp 2000, 2003). yy Absencia vhodnch a kultrne pecifickch sluieb. Prtomnos a relna dostupnos relevantnch sluieb je zsadnou pre pomoc obetiam domceho nsilia, ale ajpre jeho predchdzanie. Ich charakter si vak vyaduje adekvtne nastavenie voi potrebm cieovej skupiny vrtane porozumenia kultrnemu, nboenskmu i socilnemu kontextu ivota obet, jazykovej vbavy, i existujceho kontaktu akomunikcie medzi intitciami poskytujcimi tieto sluby airmi komunitami migrantov. Takto nastavenie si potom vyaduje investciu zdrojov do rozirovania kapact i vzdelvania pracovnkov poskytujcich sluby (Burman et al. 2004; Malley-Morrison aHines 2007). Vzhadom na dan faktory sprevdzajce domce nsilie, zvl umigrantiek amigrantov (socilna izolcia, absentujci kontakt s formlnymi intitciami a nedvera voi nim, zvislos od pchatea i kontrola zjeho strany), sa pre potreby nho vskumu ukzalo by vemi nron nadviaza kontakty sobeami domceho nsilia vobmedzenom asovom rmci projektu. Zrove sme chceli zetickch dvodov postupova pri takomto kontakte vemi opatrne adsledne dodriava najm zsadu dobrovonosti, resp. opt-in (dobrovonho vstupu do asti na projekte). Napriek riziku istho podhodnotenia situcie pracujeme so soldnymi dtami zdotaznkovho zberu asekundrnymi informciami od pomhajcich organizci ameditorov zkomunt migrantov, ktor nm pomhaj zodpoveda najm dve otzky: yy Ktor s najohrozenejie skupiny migrantov amigrantiek, pokia ide onsilie vskromnom priestore? yy Ktor prejavy nsilia vdomcom priestore s najviac signifikantn? Vnadvznosti na analzu tchto dvoch problmov nsledne ponkame prehad kovch rizikovch prvkov pre migrantov na Slovensku anavrhujeme opatrenia na zlepenie stavu.

6.4.2Analza politk akoncepci vSR

Na rozdiel od irej defincie nsilia vskromnom priestore, ktor sme uviedli vyie vtexte, sa nsilie vdomcnosti vkontexte slovenskch politk vnma ako problm nsilia na ench. Vldnu stratgiu vtejto oblasti tak do konca roka 2012 definoval Nrodn akn pln na eliminciu nsilia na ench na roky 2009 2012. 97

Na jednej strane preukazuje akn pln snahu okomplexn rieenie zahrujce jednotliv aspekty problmu (opatrenia s zatrieden do oblast trestnoprvnej legislatvy; poskytovania pomoci; vzdelvania ascitlivovania pomhajcich profesi; prevencie; tatistk, vskumu a monitoringu; nsilia voi enm na pracovisku a prce s pchatemi nsilia) avrmci jednotlivch opatren definuje zodpovednos atermny plnenia loh. Avak na druhej strane vopred nestanovuje hodnoty indiktorov vsledkov adopadov navrhovanch opatren. Vpraxi to znamen, e pln neposkytuje podklad na zodpovedn monitorovanie spenosti svojho plnenia ana vyhodnotenie dopadu realizovanch loh. Tento problm sa prehlbuje neexistenciou adekvtne silnho kontrolnho mechanizmu104. Spochybnenm vldneho zvzku aktvne bojova proti nsiliu na ench je aj skutonos, e realizciu aknho plnu nepokrvaj osobitn finann prostriedky zo ttneho rozpotu. Vek as navrhovanch opatren mal financova nrodn projekt vrmci Operanho programu Zamestnanos asocilna inklzia, ktor sa vak do decembra 2012 nerealizoval. Na problm nedostatku finannch zdrojov na zabezpeenie pomoci obetiam apreventvnych programov pritom u vroku 2008 upozoroval vbor OSN vo svojom stanovisku kposlednej periodickej sprve kplneniu Dohovoru oodstrnen vetkch foriem diskrimincie ien (CEDAW 2007). Samotn opatrenia aknho plnu sa stali predmetom kritiky enskch mimovldnych organizci, poda ktorch pln nepostihuje mnoh problematick aspekty (voblasti legislatvy ajej uplatovania, tandardov afinancovania pomoci obetiam apod.), sktormi sa pri zabezpeovan pomoci obetiam domceho nsilia vpraxi stretvaj (pozri aj textov rmik niie)105. Pokia ide o reflexiu problmov ien migrantiek, akn pln pomenva potrebu prihliada na pecifick postavenie apotreby ien skumulciou znevhodnen anavrhuje lohu poskytova podporn sluby so zreteom na skupiny ien skumulciou znevhodnen (eny zkultrnych, socilnych aetnickch minort) avo vetkch opatreniach prihliada na ich pecifick potreby. Nedefinuje vak konkrtne skupiny takto ohrozench ien aneposkytuje analzu faktorov ich zranitenosti anadvzujcich potrieb. Ako ukzal n vskum aajin relevantn zahranin tdie106, nsilie voi enm migrantkm m mnoh pecifik aasto me eskalova vraznejie ako vmajoritnej populcii. pecifick faktory zranitenosti je preto nutn analyzova vkontexte SR askupn migrantov, ktor tu ij, ana zklade takejto analzy potom nastavi poskytovanie sluieb. Prnosnou by vtomto smere mohla by loha, ktor akn pln navrhuje voblasti spracovania tatistk, vskumu amonitoringu, ato spracovanie osobitnej tdie onsil na pecificky aviacnsobne ohrozench ench vrmci kontraktu medzi ministerstvom prce, socilnych vec arodiny aIntittom pre vskum prce arodiny. Kontrakty za posledn tri roky (2010, 2011, 2012) vak nvrh takejto tdie neobsahuj107. Vostatnch oblastiach, teda napr. vrmci prevencie, vzdelvania relevantnch profesi i nsilia na pracovisku, plne absentuje osobitn ohad na znevhodnen skupiny ien.
104 Naprklad akn pln vldy Vekej Britnie ozloine znenvisti definuje dva kontroln orgny na medzirezortnej rovni, ako aj mechanizmus kontroly napania politiky prostrednctvom parlamentu (HM Government 2009). 105 Pozri napr. Hromadn pripomienka verejnosti kNrodnmu aknmu plnu na prevenciu aeliminciu nsilia pchanho na ench na roky 2009 2012. 106 Pozri napr. CoE Resolution 1697 (2009). 107 Kontrakty za roky 2010, 2011, 2012[http://www.sspr.gov.sk/IVPR/index.php?option=com_content&view=article&id=9 9&lang=sk].

98

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Problematika rodovo podmienenho nsilia je predmetom aj alch strategickch politickch dokumentov (napr. voblasti rodovej rovnosti, prevencie kriminality, aknho plnu pre deti at.). Ako uvdza Holubov (2011), tmto programom chba vzjomn koordincia avlastn finann krytie, tzn. financovanie realizcie loh zostva na ochote jednotlivch rezortov. Ako sme u uviedli, zsadnm problmom je tie nepostaujca evalucia plnenia loh aich dopadov vpraxi. Problmy ien migrantiek sa na Slovensku nachdzaj na priesenku oblast (integrcia cudzincov, nsilie na ench, rodov rovnos aalie), ktor s na pokraji verejnho zujmu ajpraktickch politk. Navye, kee imigran status ien migrantiek m, nielen vSR, prednos pred ochranou ich udskch prv, kee maj mnoh vntorn bariry brniace im vo vyuvan sluieb akee neexistuj pecifick sluby dizajnovan poda ich potrieb, je pravdepodobn, e sa na Slovensku mu ocita vzdravie, ivot i udsk dstojnos ohrozujcich situcich bez monosti pomoci avchodiska. Limity pomoci obetiam nsilia na ench vSR Nasledujci popis rizikovch faktorov na intitucionlnej rovni vychdza zo sksenost pomhajcich organizci108 aporovnania sminimlnymi tandardmi Rady Eurpy (Kelly aDubois 2008). Osobitne upozorujeme najm na tieto problmov oblasti poskytovania sluieb obetiam (najm partnerskho) nsilia: yy Slovensko patr medzi krajiny snajnim potom dostupnch miest vtulkoch pre obete nsilia (Hagemann-White et al. 2006). Mimovldne organizcie dlhodobo poukazuj na nedostatok pecializovanch sluieb atulkov apresadzuj zriaovanie a systematick financovanie tzv. bezpench enskch domov (pozri Karlovsk et al. 2009), ktor by poskytovali holistick, dlhodob, rodovo senzitvne sluby enm adeom vystavenm nsiliu vzmysle tandardov Rady Eurpy. O. z. Fenestra upozoruje, e na Slovensku je len 60 dostupnch miest v zariadeniach, ktor tandardy bezpenho enskho domu spaj. Poda Rady Eurpy by pritom kad krajina mal ma 1rodinn miesto na 10000 obyvateov. Na Slovensku tak chba 459 miest vpecializovanch zariadeniach109. Zsadnm problmom vtejto svislosti je tie nesystmovos akrtkodobos financovania pomhajcich organizci, ktor neumouje dostaton stabilitu poskytovanch sluieb. yy Poda Rady Eurpy by mala ma kad krajina zriaden minimlne jednu bezplatn linku pomoci osobitne pre obete domceho nsilia aosobitne pre obete sexulneho nsilia. Na Slovensku celonrodn, verejne a cielene (napr. v nemocniciach, na polcii) propagovan linka pomoci neexistuje. Dostupn linky pomoci prevdzkuj niektor mimovldne organizcie, nie s vak bezplatn azvisia od aktulnych monost financovania. yy V zmysle minimlnych tandardov Rady Eurpy by mali by sluby dostupn vetkm enm, o si me vyadova nzkoprahov a ternny prstup k zranitenm skupinm a vytvorenie pecifickch sluieb, ako s eny migrantky,
108 Vychdzame pritom zrozhovorov sorganizciou poskytujcou pomoc obetiam atdia sekundrnych materilov, pozri napr. Hromadn pripomienka verejnosti kNrodnmu aknmu plnu na prevenciu aeliminciu nsilia pchanho na ench na roky 2009 2012. 109 http://www.fenestra.sk/16-dni-aktivizmu/pre_media/tlacova_sprava_25.11.2011.php

99

meniny alebo eny s postihnutm. pecifick sluby pre skupiny s viacnsobnm znevhodnenm vak na Slovensku vo veobecnosti nie s dostupn vzhadom na celkovo nedostaton finann pokrytie sluieb. Nedostatky vsystme adostupnosti veobecnch sluieb maj pritom na eny migrantky v dopad, kee vporovnan so enami zmajoritnej populcie maj vie bariry vo vyuvan tchto sluieb. yy Obete nsilia by mali ma poas celho konania prstup kbezplatnej prvnej pomoci. VSR je vak bezplatn pomoc vo veobecnosti dostupn len enm vhmotnej ndzi, svnimkou sluieb niektorch mimovldnych organizci. Dohovor Rady Eurpy o predchdzan nsiliu na ench a domcemu nsiliu aoboji proti nemu aeny migrantky Vek as minimlnych tandardov sa pretransformovala do Dohovoru Rady Eurpy opredchdzan nsiliu na ench adomcemu nsiliu aoboji proti nemu. Dohovor prvkrt veurpskom priestore ustanovuje prvne zvzn tandardy na predchdzanie nsiliu na ench a domcemu nsiliu. Okrem stanovenia tandardov s vznamnmi dopadmi pre posilnenie existujcej legislatvy a prax je Dohovor prnosn aj vtom, e obsahuje kompetentn kontroln mechanizmus (tzv. skupinu expertov pre boj proti nsiliu na ench adomcemu nsiliu GREVIO). Voblasti migrcie aazylu zavzuje as VII Dohovoru signatrske tty krodovo senzitvnemu chpaniu nsilia na ench migrantkch aiadatekch oazyl. Zavdza naprklad monos udeli migrantkm, ktor s obeami nsilia, nezvisl pobytov status. alej o. i. obsahuje zvzok, aby tty do azylovho konania zaviedli rodovo senzitvne postupy apodporn sluby, austanovuje aj zsadu zkazu vyhostenia (non-refoulment) pre obete nsilia na ench. SR sa stala signatrskym ttom vroku 2011 ako jeden zprvch lenskch ttov Rady Eurpy. Dohovor vak zatia neratifikovala110.
110 Ku koncu decembra 2011 podpsalo Dohovor 25 lenskch ttov a1(Turecko) ho ratifikoval. Dohovor vstpi do platnosti po ratifikcii najmenej 10 ttmi.

6.4.3Metodolgia
Vrmci dotaznkovej asti vskumu sme nsilie vskromnom priestore sledovali pomocou 16 indiktorov111 vytvorench na zklade konzultci s odbornkmi z praxe azrelevantnej literatry. 11otzkami112 sme sa ptali na sksenosti skonkrtnymi prejavmi nsilia, priom v5prpadoch lo opsychick nsilie, v3prpadoch oformy kontroly aobmedzovania av3prpadoch ofyzick prejavy nsilia (vrtane sexulneho). 5otzok113 sa potom tkalo pocitov viaucich sa na ivot vdomcnosti, ktorch cieom bolo lepie porozumie danm prejavom.

111 Otzky dotaznka . 59 74, pozri prlohu 3. 112 Otzky dotaznka . 59 69. 113 Otzky dotaznka . 70 74.

100

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

Vsledky sme nsledne analyzovali v4krokoch: yy Prvm bolo zmapovanie vskytu sksenost sakmkovek prejavom nsilia vdomcnosti. yy Druhm bolo posdenie prtomnosti stavu, kedy dochdza k takej forme a intenzite nsilia, ktor by sa svekou pravdepodobnosou povaovalo za domce nsilie vzmysle intitucionlnej (najm policajnej) praxe alegislatvy avyadovalo by si okamit intervenciu zo strany polcie aj pomhajcich organizci. V konzultcii s odbornkmi z praxe sme toto kritrium definovali ako situciu, ke aspo raz dolo voi obeti kfyzickmu alebo sexulnemu nsiliu alebo nebezpenmu vyhraniu sa aobe priaspo 2alch indiktorov (pocitu alebo prejavu) uviedla ich opakovan vskyt. yy Nsledne sme sa zamerali na frekvenciu prtomnosti prejavov nsilia v3kategrich psychick, fyzick akontrola/obmedzovania. yy Poslednm krokom bola identifikcia vskytu afrekvencie konkrtnych indiktorov nsilia. Nsilie vdomcnosti bolo taktie tmou vetkch interview smigrantmi atmu sme konzultovali aj sjednou zorganizci pomhajcich obetiam domceho nsilia, ktor nm poskytla prstup kanonymizovanm anamnzam prpadov domceho nsilia medzi migrantkami. Pri analze dt sme sa snaili najm identifikova zvl ohrozen skupiny (poda pohlavia, komunity, typu pobytu, veku, vzdelania at.) akonkrtne prejavy, ktor sa knim viau.

6.4.4Analza problmu
Akkovek sksenos s nsilm v sasnej domcnosti od partnera, lenov rodiny i alch lenov domcnosti uviedlo takmer 28,5% ien migrantiek a24,3% muov migrantov. 6,5% ien a6,3% muov uvdza sksenosti snsilm vrozsahu acharaktere, ktor by si vyadovali okamit intervenciu zo strany polcie apomhajcich organizci. 8,9% vetkch migrantov uvdza sksenos sopakovanmi prejavmi kontroly aobmedzovania vdomcnosti, priom v1,3% s tieto javy pravideln. Vprpade psychickho nsilia m sksenosti sopakovanmi prejavmi 13,8% av2,1% ide opravideln prejavy. 4,3% migrantov amigrantiek opakovane zava vdomcnosti fyzick nsilie a0,8% znich ho zava pravidelne. Pri vetkch tchto faktoroch zaznamenvame vyiu prtomnos uien ako umuov. Opakovan sksenos sfyzickm alebo sexulnym nsilm uvdzaj a 4% ien migrantiek.

101

Tabuka 6.8Sksenosti sjednotlivmi formami domceho nsilia medzi migrantmi na Slovensku

Sksenosti skontrolou aobmedzovanm (%)
Opakovan Pravideln

Sksenosti spsychickm nsilm (%)

Opakovan Pravideln

Sksenosti sfyzickm nsilm (%)

Opakovan Pravideln

Akkovek sksenos (%) 24,3 28,5 27,3

Mui eny Spolu114

8,3 9,4 8,9

0,6 1,6 1,3

11,4 15,4 13,8

1,4 1,8 2,1

2,8 6,2 4,3

0,6 1,0 0,8

Zdroj: Vlastn vskum.114

Najastejmi prejavmi, umuov iien, s krik aponiovanie, kontrola pohybu akontaktu, nebezpen prenasledovanie. Zrizikovch faktorov je zsadnm typ pobytu, predovetkm tolerovan pobyt. Mal mnostvo dotaznkov vtejto kategrii nm brni vyslovi zsadnej zver, ale a tvrtina respondentov, ie 3,5-krt viac ne priemer, uviedla sksenosti stakmi formami nsilia, ktor by spali predpoklad intervencie. To sa d vysvetli obzvl zranitenou situciou migrantov na tolerovanom pobyte a zvislosou vrtane vraznej ekonomickej zvislosti vo vine typov tolerovanho pobytu (kvli nemonosti pracova) od partnera i osoby/osb, sktormi ij vjednej domcnosti. Vyiu mieru prejavov pozorujeme prakticky privetkch indiktoroch nsilia vskromnom priestore, ato tak uien, ako aj umuov. Ako sme uviedli vvode tejto kapitoly, pre bliie porozumenie sksenostiam migrantov snsilm vdomcnosti je nutn rozli medzi partnerskm, resp. rodinnm nsilm (kde s obeami najm, ale nielen, eny) ansilm vkontexte zkej vzby medzi skromnm apracovnm priestorom, ktor je sasou irieho vzahu pracovnho zneuvania i nsilia. Vdruhom prpade s obete medzi mumi aj enami, hoci najvia skupina obet patr do jednej znajrizikovejch skupn vbec, t. j. muov zUkrajiny. Je dleit uvies, e hranica medzi tmito dvoma typmi je asto vemi tenk apartner nsilnk me by zrove osoba s mocou v rmci pracoviska. V dotaznku sme sa vzhadom na citlivos tmy amon obavy respondentov nezameriavali na konkrtnu osobu nsilnka, take odli medzi tmito dvoma typmi je mon iba iastone, prostrednctvom alch ukazovateov (napr. kvalitatvny popis sksenost snsilm valch otzkach, zloenie domcnosti, emcie spojen snsilm vdomcnosti, sksenosti spracovnm zneuvanm apod.) ahbkovho vskumu, ktor by si vyadoval silnejie vzby a dlhodobej kontakt. Faktory zranitenosti za nimi s na druhej strane vemi podobn. Partnersk nsilie je prtomn prakticky vo vetkch komunitch askupinch migrantov aprevlda vom jav mu/partner nsilnk aena/partnerka obe. Identifikovali sme vak ajprpady, kedy dochdza kpartnerskmu nsiliu na muovi, priom tieto sa
114 Zaha aj respondentov, ktor neuviedli svoje pohlavie (pribline 2 % dotaznkov).

102

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

neviau na iadnu konkrtnu komunitu. Vniektorch prpadoch sa d usudzova, e sa na takomto nsil nepodiea priamo i iba partnerka, ale ajalie osoby, predovetkm lenovia partnerovej i partnerkinej partnerkinej rodiny. Mj svokor psychicky ifyzicky napdal ma ajmoje deti. Vykopol ns na ulicu, ponioval ma pred mojimi demi anapokon ns vyhodil zdomu aprili sme obvanie. ena, Rusko, 35-39 rokov Kovm faktorom rizika je socilna aekonomick situcia, teda na jednej strane ekonomick zdroje a situcia, a na druhej strane socilny kapitl. A na mal vnimky s identifikovan obete partnerskho nsilia zamestnan vnzkokvalifikovanch manulnych odvetviach a v nestabilnom pracovnom vzahu, prpadne nepracuj. V rmci dotaznkovho vskumu sme identifikovali iba jeden prpad, ktor by sa ztohto popisu vymykal. Okrem ekonomickej zvislosti od partnera tu tak meme predpoklada aj nedostatok socilnych zdrojov, ktor by sa viazali na pracovisko. Vprpadoch, vktorch obe disponovala soldnejmi finannmi zdrojmi (prpady zo sksenost profesionlnych organizci) vieme ako riziko identifikova socilnu izolciu i zvhodnen postavenie partnera nsilnka vkomunite. Partnersk nsilie sa vyskytuje v podobnej miere tak vo vzahoch medzi migrantmi amigrantkami, ako aj vo vzahoch slovensk oban amigrantka. Vdruhom prpade je omnoho astejm vprpade manelstva, zatia o nemanelsk vzahy medzi slovenskmi obanmi (mumi) amigrantkami sa vyznauj niou mierou nsilia. Sksenosti z literatry indikuj, e partnerova moc vo vzahu s partnerkou migrantkou vytvra vzhadom na prvny tatt partnerky mechanizmy kontroly, ktor posvaj hranice, pri ktorch dochdza knsiliu, ataktie uberaj partnerke monosti brni sa (Raj aSilverman 2002; Stam 2011). Dleitm faktorom je schopnos nsilnka presvedi partnerku, e ako migrantka nem prva aje zvisl od neho ajeho rozhodnut (Erez et al. 2009). Pocit bezmocnosti asto znsobuje nedvera obet voi formlnym intitcim (spsoben ajjazykovmi barirami anemonosou vyjadri svoje sksenosti) i obava alebo relna hrozba zo zruenia pobytu alebo administratvneho vyhostenia (Weissman 2000; Raj aSilverman 2002; Kasturirangan et al. 2004) alebo podieanie sa alch osb (rodiny alebo komunity partnera) na nsilnom vzahu (Stam 2011). Naopak, vprpade vzahov medzi migrantmi je vyia miera partnerskho nsilia unemanelskch dvojc. Mjmu bvalmu manelovi sa nepilo, e som zRuska. Vytvral tak atmosfru, e som doma po rusky hovori nesmela a zakzal to aj mjmu synovi. Tral ma fyzicky ipsychicky, pred rozvodom ma bil apo rozvode sa vyhral, e dosiahne, aby som musela opusti krajinu. ena, Rusko, 35-39 rokov Vek, vzdelanie ani znalos jazyka sami osebe nehraj rolu anie s poda naich zisten urujcim rizikovm faktorom. Takisto sa nm nepodarilo identifikova prejavy nsilia voi starm migrantom, faktom vak je, e ich poet na Slovensku je vemi nzky, resp. 103

ich pozcia vkomunitch siln (vznamn podnikatelia, ldri komunt, kvalifikovan pracovnci sdobrm pracovnm zzemm)115. Komunity migrantov, v ktorch je vskyt domceho/partnerskho nsilia na ench najni, resp. nulov (predovetkm juhokrejsk, latinsko-americk a moslimsk) maj spolonch niekoko faktorov, ktor ich odliuj od ostatnch. Vo vetkch existuj siln socilne siete, ktor s dostupn pre vetkch lenov komunity, ato vrtane ien, resp. existuj vzby amechanizmy zzemia pecificky pre eny (najm cirkevn organizcie vkrejskej amoslimskej komunite). Vprpade latinsko-americkej komunity ide najm omobiln eny svym stupom vzdelania, kultrneho kapitlu asociokultrnej orientcie. Nzky vskyt zaznamenvame aj v alch komunitch, ktor s charakteristick organizovanm sa adostupnosou socilnych siet avzieb pre irok skupinu ien (Vietnam, africk komunity). Naproti tomu vy vskyt domceho nsilia na ench pozorujeme umigrantov charakteristickch roztrietenosou, izolciou i segregciou alebo stratifikciou vrmci samotnch komunt (najm rusk aukrajinsk skupina). Druhm vznamnm typom vskytu nsilia vskromnom priestore je ten, kde sa priestor domcnosti prelna spracoviskom, resp. vzahmi vom. o do rozsahu odhadujeme mieru rozrenia podobn ako vprvom prpade, hoci reziliencia uasti obet je vyia amiera rizika niia. Na druhej strane sa tento typ nsilia prelna sinmi praktikami nsilia. Tento typ sa tka najm niektorch skupn pracovnch migrantov amigrantiek, uktorch je socilna, ekonomick, ale ajkultrna zvislos od zamestnvatea vemi vysok. Ide najm othajsk eny, ukrajinskch muov ado menej miery ukrajinsk eny, asmigrantov zIndie aas migrantov amigrantiek zny. Tieto skupiny migrantov maj zva zabezpeen ubytovanie od svojich zamestnvateov i sprostredkovateov prce, priom vak zrove musia akceptova reim, ktor sa stakmto ubytovanm spja, aasto ajalie podmienky. Ubytovanie je zva poskytovan organizovane, take migranti bvaj vo vch skupinch, aich pohyb i aktivity s taktie regulovan. Ako sa vyjadril jeden zukrajinskch respondentov, to u nie je domcnos, to je skr vzenie... to nie s migranti, to s skr predci. Poda nho vskumu s najohrozenejmi skupinami thajsk eny, prevane zamestnan vmasnych salnoch, aukrajinsk mui, pracujci na stavbch i vinch manulnych odvetviach sflexibilnm reimom dohody. A 29% thajskch ien uviedlo opakovan sksenosti sprejavmi kontroly aobmedzovania a26% spomenulo opakovan sksenos spsychickm nsilm. A 30% uvdza vo vzahu ksvojej domcnosti ast pocit strachu a/alebo bezmocnosti. 14% ukrajinskch muov uvdza sksenosti snsilm vdomcnosti vmiere, ktor by si vyadovala intervenciu. Zkonkrtnych prejavov unich prevlda kontrola aobmedzovanie pohybu aaktivt, psychick ntlak avyhrky. Spolonmi rtami tchto skupn migrantov amigrantiek s predovetkm siln ekonomick motivcia prija vzhadom na nedostatok inch monost aj extrmne nron anevhodn pracovn podmienky, slab socilne anajm intitucionlne vzby amal potencil vytvori si ich (uthajskch migrantiek vzhadom na jazyk, ale ajnedostatok kultrnych znalost o Slovensku, u ukrajinskch migrantov a migrantiek asto strach aobavy zintitci, ale aj vynievania vrmci komunity), nedostatok finannch pros115 N vskum bol celkovo zameran iba na dospelch migrantov.

104

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

triedkov (na njdenie si vlastnho abezpenho bvania), vyhrky antlak zo strany zamestnvatea, resp. sprostredkovatea prce, neprtomn rodina i in blzke kontakty azl sksenosti spolciou i inmi autoritami. Tieto charakteristiky sa ukazuj by zsadn najm pri porovnan so skupinami migrantov a migrantiek, ktor s tmto najohrozenejm skupinm v mnohch prvkoch kultrne ademograficky blzke, ale riziko ohrozenia unich pozorujeme iba minimlne. Prkladom mu by migranti zalch vchodoeurpskych krajn (Rusko, Srbsko), ktor maj vporovnan sukrajinskmi migrantmi podobn kultrnu sksenos i jazykov znalosti, avak disponuj silnejm ekonomickm kapitlom asamostatnosou, ako aj organizciou a vzbami v komunitch a nslednou podporou (najm srbsk migranti). Vporovnan sthajskmi migrantkami vyznievaj kontrastne sksenosti ien zinch zijskch komunt, predovetkm Vietnamu, ktor disponuj omnoho irm mnostvom kontaktov avzieb vrmci rodiny, ale ikomunity atak isto s ekonomicky samostatnejie, o odstrauje socilnu zranitenos voi zamestnvateovi.

6.4.5Zhodnotenie
yy Meme kontatova vysok mieru rozrenia nsilia vdomcnosti, priom pribline 6% migrantov sa nachdza vsitucii, ktor by si vyadovala okamit intitucionlnu intervenciu vrtane polcie. yy Meme identifikova dva typy domceho nsilia a zneuvania. Ide o intmne nsilie vrmci pru alebo rodiny aonsilie vskromnom priestore, ktor sa viae na pracovisko. Vprvom prpade s ohrozenmi predovetkm eny (avmenej miere mui), najm socilne izolovan, ekonomicky aprvne zvisl od partnerovej alebojeho rodiny, bez jazykovch zrunost akultrnych znalost. Vdruhom prpade ide najm olenov obzvl zranitench komunt pracovnch migrantov psobiacich na Slovensku bez intitucionlnych alebo socilnych vzieb azvislch od sprostredkovateov prce. yy Medzi ochrann a podporn faktory voi obom formm nsilia v domcnosti patr najm opora vpartnerovi alebo vkomunitnch vzbch, stabiln pracovn aekonomick situcia, jazykov akultrna vbava anajm stabilnej druh pobytu. yy N vskum sa nezameriaval na nsilie voi deom aani sme sa nestretli sad hoc indiktormi nsilia na deoch medzi migrantmi. Na druhej strane, sksenosti zliteratry ukazuj, e me s odleit tmu. Rovnako tak sme nezaznamenali nsilie voi starm migrantom, resp. nsilie medzi partnermi rovnakho pohlavia, obe skupiny vak na Slovensku predstavuj mlo poetn a/alebo neviditen kategriu. yy Na Slovensku chbaj napriek rozsahu problmu sluby voblasti domceho nsilia, ktor by dokzali pecificky podchyti obete zradov migrantiek. Dostupnos takchto sluieb by si zrove vyadovala investcie do zvenia kapact sasnch poskytovateov sluieb voblasti pecifickch sksenost migrantiek ataktie do ternnej prce skomunitami migrantov.

105

6.4.6Odporania
Tmy pre al vskum yy Kompozcia domcnosti vrznych skupinch migrantov ajej dopady na migrantov. yy Vzah medzi pracoviskom a skromnm/domcim ivotom najm v najohrozenejch skupinch tohto hybridnho nsilia a zneuvania, t. j. u migrantov amigrantiek zUkrajiny aThajska. yy Vzah medzi nsilm amocou vyplvajcou zprvneho tattu obete. Osobitne sksenosti sdomcim ainmi formami nsilia ucudzincov na tolerovanom pobyte. yy Sksenosti azylantov aiadateov oazyl snsilm vskromnom priestore (vrtane tborov). Legislatva yy Zavies pre migrantov sudelenm trvalm pobytom na el manelstva (trval pobyt na 5 rokov) a migrantov s prechodnm pobytom na el zlenia rodiny relnu a dostupn monos zskania autonmneho pobytu nezvislho od manela/rodinnho prslunka vprpade, ak sa manelstvo rozpadlo zdvodu partnerskho nsilia. yy Pri preukazovan tattu obete na ely autonmneho povolenia na pobyt prihliada na komplexnos problmu domceho nsilia, limity dostupnch intervenci (zo strany polcie aalch autort apomhajcich organizci) avyadova tak mieru dkazov, ktor je zluiten so situciou obete. yy Zabezpei adekvtnu socilnu, zdravotn afinann podporu obetiam domceho nsilia vrtane bezpenho ubytovania poas doby, km bude pobyt udelen, alebo poas doby vyetrovania atrestnho sthania. yy Skrti lehotu 5rokov trvalho pobytu, poas ktorch mus trva manelstvo migranta aobana SR apoas ktorho musia i vspolonej domcnosti, na 2alebo 3roky116. yy Naplni zvzok SR ako jednej zprvch signatrskych krajn aratifikova Dohovor Rady Eurpy opredchdzan nsiliu na ench adomcemu nsiliu aoboji proti nemu ako vznamn nstroj skvalitnenia legislatvy, prevencie aintervenci voblasti nsilia vdomcnosti ansilia na ench. Politiky aintitucionlna prax yy Dsledne uplatova rodov hadisko azavdza pecifick podporn programy pre eny migrantky pri nvrhu konkrtnych opatren pripravovanej koncepcie integrcie cudzincov, ako aj pri prpadnej budcej revzii dokumentu migranej politiky. yy Prihliada na pecifick faktory rizika vzahujce sa na eny migrantky v rmci aknho plnu na eliminciu nsilia pchanho na ench na alie obdobie. Vnadvznosti na to vytvra (finann) podmienky na vytvorenie pecifickch sluieb pre zraniten skupiny aposilnenie spoluprce sexistujcimi poradenskmi apodpornmi slubami pre migrantov.
116 Vkladov sprva kDohovoru Rady Eurpy opredchdzan nsiliu na ench adomcemu nsiliu aoboji proti nemu [http://www.coe.int/t/dghl/standardsetting/violence/default_en.asp].

106

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

yy Dsledne uplatova multiintitucionlny prstup kposkytovaniu pomoci obetiam domceho nsilia na loklnej anrodnej rovni. Do siet pomoci pre obete nsilia vdomcnosti migrantov zapoji relevantn verejn attne intitcie (polcia, orgny socilnoprvnej ochrany asocilnej kurately, samosprvy aVC apod.), pomhajce organizcie akomunity migrantov. yy Kls draz na rozvoj ternnych anzkoprahovch (outreach) sluieb smerom k migrantom vo veobecnosti a k pecifickm ohrozenm skupinm vrtane obet domceho nsiliavrmci pripravovanej koncepcie integrcie afinancovanianovho Azylovho amigranho fondu (2014 2020). yy Vytvori informan materily odomcom nsil adostupnej pomoci vjazykoch najpoetnejch komunt migrantov ako sas nzkoprahovch aternnych sluieb pre migrantov. Poskytn pomhajcim organizcim, ktor zabezpeuj pomoc obetiam partnerskho nsilia, zkladn trning voblasti migrcie, imigranho prva akultrnych kompetenci avykoli personl poradenskch centier pre migrantov voblasti identifikcie aprstupu kobetiam partnerskho nsilia. Vek Britnia: Udelenie nezvislho pobytovho tattu obetiam domceho nsilia (prpadov tdia) Vo vine eurpskych krajn plat vprpade pobytu na el manelstva tzv. proban lehota (probationary period), poas ktorej mus migrant/migrantka i so svojm manelom/manelkou v spolonej domcnosti, priom o trval pobyt na neobmedzen as (ktor je na manelovi/manelke u nezvisl) me iada a po uplynut tejto lehoty. Vprpade, ak sa manelstvo zakhokovek dvodu rozpadne skr, migrant/migrantka strca pobytov povolenie amus sa vrti do krajiny pvodu. Cieom probanej lehoty je brni elovm manelstvm, avak toto obmedzenie m vznamn implikcie pre vznik i eskalciu domceho nsilia, kee medzi partnermi vytvra vzah zvislosti a moci. Jednm z dleitch medzinrodnch odporan iodporan nho vskumu je preto ustanovenie nezvislho pobytovho tattu pre migrantov/migrantky, ktor s obeami nsilia. Po vstupe Dohovoru Rady Eurpy opredchdzan nsiliu na ench adomcemu nsiliu aoboji proti nemu do platnosti bud zmluvn tty v zmysle l. 59 dokonca povinn zavies takto opatrenie do svojej pobytovej legislatvy. Vek Britnia zaviedla monos uchdza sa o trval pobyt v prpade, ak me migrant/migrantka dokza, e bol/bola vystaven domcemu nsiliu (domestic violence rule)117 ete vroku 2002. Aj ke lo ohistorick krok, kedy sa sksenos ien s nsilm stala podkladom pre zmenu imigranho prva, ktor sa tradine tvorilo bez ohadu na rodov realitu (Sundari 2008), implementcia tohto opatrenia vpraxi ukazuje, e legislatvne opatrenia tohto druhu s len prvm krokom na ceste obet nsilia za efektvnou pomocou.
117 Victims of Domestic Violence. (UK Border Agency, http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/visas-immigration/whilein-uk/domesticviolence/).

107

Vprvom rade je problmom samotn schopnos migranta/migrantky vyui toto pravidlo. Vzmysle imigranch pravidiel musia toti predloi dostaton psomn dkazy otom, e sa manelstvo rozpadlo vprobanej lehote zdvodu domceho nsilia; me pritom s osdny rozsudok, sdny prkaz oochrane (non-molestation order alebo in), lekrsku sprvu, policajn zznam onvteve vdomcnosti v svislosti s domcim nsilm, potvrdenie socilnych sluieb, e rodinu rieia ako prpad domceho nsilia, podporn list od pomhajcej organizcie apod.118 Tieto poiadavky s pre vinu obet nerealistick, kee ich naplnenie zvis od spenho kontaktu srelevantnmi intitciami i slubami. Bariry takhoto kontaktu s vak asto neprekonaten, napr. pre nemonos kontaktu sakoukovek slubou pred tm, ne obe unikne zo situcie; pre neznalos jazyka i neznalos prv, procedr aintitci alebo na druhej strane pre nepripravenos samotnch radov sprvne identifikova obe domceho nsilia i aktvne zasiahnu. Kovou podmienkou dosiahnutia pobytovho prva je pre obete domceho nsilia, ktor sa asto ocitaj bez akejkovek podpory i finannho zabezpeenia, tie prstup k bezplatnm podpornm slubm vrtane ubytovania a kvalifikovanej prvnej pomoci. Ete do uplynulho roka, kedy bola prijat nov prvna prava, sa eny, ktor sa rozhodli opusti svojho partnera, ocitali bez akejkovek pomoci, kee ako migrantky vprobanej lehote nemali prstup kiadnym dvkam i inm zdrojom ttneho rozpotu, tzn. nemohli o. i. vyui sluby tulkov aporadenskch centier adostvali sa dositucie absoltnej chudoby (Gower 2012). Nutnos spenej shry vetkch uvedench faktorov tak vpraxi znamen nzky poet iadost vporovnan spredpokladanm potom obet, ako aj vysok mnostvo zamietnutch iadost (Sundari 2008). Problematickm miestom tejto legislatvy je tie poiadavka, aby proti obetiam nebolo vznesen obvinenie z priestupku i trestnho inu, resp. aby akkovek predchdzajce tresty u boli premlan119. Britsk organizcie pracujce voblasti enskch prv a prv migrantov poukazuj na to, e toto ustanovenie op ignoruje realitu domceho nsilia. Obete toti bvaj asto krivo obvinen napr. za konanie vsebaobrane i donten kporueniu zkona zo strany svojho partnera. Navye, sasou domceho nsilia je tie ekonomick vykorisovanie, kedy sa obete vzujme svojej obivy i preitia uchlia kdrobnm krdeiam i inm preinom. Aj ke teda ilo osas ich zneuvania, vpraxi tieto eny strcaj nrok na ochranu. Rovnako tak me s omal airelevantn tresty vrtane napr. poruenia dopravnch predpisov (Rights of Women 2011, s. 15). Predmetom zsadnej kritiky tie je, e monos udelenia pobytu na zklade domceho nsilia sa tka len migrantov spobytom na el manelstva. Domce nsilie vak typ pobytu nerozliuje, obeami sa stvaj vrovnakej miere aj eny, prp. mui,
118 Victims of Domestic Violence Requirements for Settlement Applications. (UK Border Agency, http://www.ukba. homeoffice.gov.uk/sitecontent/documents/residency/dv-victims-settlement.pdf ). 119 Slovo premlan tu pouvame vo vzname, ktor na Slovensku nem celkom paralelu. Vrazom spent, resp. vtomto prpade unspent criminal conviction sa poda Rehabilitation of Offenders Act oznauje obdobie, po ktorom sa trest zminulosti neberie do vahy vpecifickch situcich, ako je napr. nrok na udelenie typu pobytu spomenutho vyie. Tresty vrozsahu viac ako 2,5roka vzenia sa nestan premlanmi nikdy, vrozsahu 6mesiacov a 2,5roka je to po 10rokoch, do 6mesiacov po 7rokoch. Za criminal conviction sa povauj ajpokuty, podmienen tresty, sdom udelen verejn prce apod. (premlacia doba je vtomto prpade 5rokov), ie ajmal priestupok me obetiam domceho nsilia spomedzi migrantiek relne znemoni uchdza sa otento typ pobytu.

108

6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti

ktor do Britnie prili ako tudenti, zamestnanci i ich zvisl prbuzn. Tieto obete naalej elia rozhodnutiu, i osta vnsilnckom vzahu, alebo opusti partnera aeli chudobe adeportcii120. Aj ke je teda domestic violence rule ojedinelm prpadom legislatvy garantujcej ist stupe ochrany obetiam domceho nsilia, jeho praktick implementcia poukazuje na komplexnos vzahu nsilia apecifickho postavenia i sksenost migrantiek amigrantov apotrebu kontinulne zvyova tandardy ochrany ich udskch prv. Vase ekonomickej krzy vEurpe vak vrealite dochdza skr kobmedzovaniu prv tzv. family migrants, o sa o. i. vo Vekej Britnii prejavilo predenm probanej lehoty z2na 5rokov.
120 Campaign to Abolish No Recourse to Public Funds Celebrates Victory. (Southall Black Sisters, 30.3.2012, http:// www.southallblacksisters.org.uk/campaign-celebrates-victory-for-victims-of-domestic-violence/).

109

7.

Zver adoplujce poznmky

Hoci s tty povinn chrni zkladn prva kadho jednotlivca ijceho na ich zem, zvltnu starostlivos musia venova : ochrane tch, u ktorch je zven riziko, e sa stan obeou. Vopanom prpade neposkytuj rovnak rove ochrany prv iba rovnak prostriedky ochrany. (FRA, 2012, s. 22)

7.1Sksenosti migrantov snsilm zhrnutie

Vnaom vskume sme sa zamerali na sksenosti migrantov stroma typmi nsilia nsilie znenvisti, nsilie svisiace sprcou ansilie vskromnom priestore. Vo vetkch troch prpadoch sme ponkli pohad na kriticky ohrozen skupiny (migrantov so sksenosami sfyzickm napadnutm znenvisti, obete ntenej prce avneho aopakovanho domceho nsilia), ako ajna skupiny, ktor maj snsilm sksenosti vmenej zvanej miere (obete verblnych tokov znenvisti, prpady podozrenia zntenej prce resp. exploitatvnej prce amigranti sakmikovek sksenosami sdomcim nsilm). Ak tieto tri typy nsilia skombinujeme, dospievame kalarmujcim slam. A 15 % migrantov m sksenosti s vnou formou aspo jednho z troch uvedench typov nsilia. Porovnanie spodielom migrantov, ktor explicitne uvdzaj sksenos snsilm (bez bliej defincie), resp. ktor uvdzaj nsilie ako problm (vobidvoch prpadoch 14 %, pozri kapitolu 5.1), toto slo potvrdzuje ameme ho odhadn ako percento migrantov na Slovensku vne ohrozench kadodennmi prejavmi nsilia. Ak by sme sa zamerali na migrantov so sksenosami sahmi formami prejavov aspo jednho ztroch typov nsilia, toto slo narastie a na 43 %. Naa analza taktie ukzala, e urit skupiny migrantov s voi jednotlivm formm nsilia zranitenejie. Vtejto kapitole preto prezentujeme rizikov faktory nsilia voi migrantom na Slovensku, rekapitulujeme stratgie predchdzania i zmenovania rizika zo strany samotnch migrantov avznam legislatvy, politk apraxe pre tento proces.

110

7. Zver adoplujce poznmky

7.2Rizikov faktory nsilia

Analza jednotlivch foriem nsilia aich prin poukazuje na rozdiely medzi migrantmi poda jednotlivch krajn pvodu, priom as migrantov zUkrajiny azijskch krajn meme povaova za najohrozenejch. Zrove vak riziko nsilia nememe vyli vrmci iadnej skupiny migrantov. Za dleitejie pre eliminciu rizika, prevenciu anpravu dsledkov nsilia preto povaujeme porozumenie rizikovm faktorom, resp. faktorom odolnosti voi takmuto riziku. Tmito s predovetkm jazyk, pobytov status, pracovn vzah, socilny kapitl, vnmanie etnicity migranta, kultrna identita, pohlavie, lokalita afinann zzemie.

7.2.1Jazyk
Pre migrantov na Slovensku je bez znalost sloveniny vemi nron, i prakticky nemon nadobudn informcie o bench nleitostiach kadodennho ivota, ako ajzsadnch povinnostiach aprvach vyplvajcich zich pobytovho tattu. Nzka pripravenos intitci komunikova vinom jazyku ako slovenine si od migrantov vyaduje pomoc od osoby sdostatonmi vedomosami i znalosou sloveniny abrni ich samostatnmu fungovaniu vkrajine. Zrove to zvyuje ich zranitenos voi osobm, ktor takto kapitl maj amu ho vyuva na kontrolu i mocensk zneuvanie ostatnch migrantov. Jazyk je dleitm faktorom pridomcom nsil (pre obete bez znalosti sloveniny je omnoho nronejie njs pomoc), prinsil na pracovisku (najzretenejmi prkladmi s neporozumenie slovenskej, teda jedinej platnej, verzii pracovnej zmluvy, i priamo zavdzanie pracujcich migrantov zo strany zamestnvateov asprostredkovateov prce oich prvach), ale ajpri nsil znenvisti (as konfliktov sa spa i eskaluje kvli nedostatonmu ovldaniu sloveniny). Nedostatok jazykovch znalost vo veobecnosti vedie migrantov do izolcie avystavuje ich vej zranitenosti voi zneuvaniu.

7.2.2Pobytov status
Konkrtne typy pobytu vytvraj rozlin mieru rizika vyplvajcu predovetkm zo zvislosti migrantov od inch subjektov avytvrania silnch mocenskch vzahov medzi nimi. Me s opodmienenie pobytu zamestnanm, ktor vkontexte akost hadania si prce vkrtkej prechodnej dobe vystavuje migrantov tlaku zo strany zamestnvatea, kee si nemu dovoli zamestnanie strati; i o zvislos od partnera alebo dokonca alch lenov jeho rodiny, kee ich pobyt na Slovensku je podmienen sitm v spolonej domcnosti. Inm prkladom s migranti na tolerovanom pobyte, uktorch me obmedzenie prva pracova vies kneleglnej prci azneuvaniu.

7.2.3Pracovn vzah
Pre meniu as migrantov predstavuje zamestnanie ochrann faktor. Najm vysokokvalifikovan zamestnanci vch spolonost od svojho zamestnvatea asto dostvaj komplexn balk sluieb zahajci socilnu mediciu i poradenstvo. Vina migrantov, najm migrantov znajpoetnejch skupn, sa vak nachdza vmenej privilegovanom pracovnom vzahu aokrem exploitcie na pracovisku im hroz ajriziko 111

alieho zneuvania viauceho sa na pracovn vzahy. Ide naprklad o as migrantov zUkrajiny, kde sa pracovn zneuvanie viae na in formy zneuvania akontroly aj vskrom, asto na pomedz obchodovania sumi. Kombincia silnej motivcie pracova, akej ekonomickej situcie aizolcie vrmci spolonosti vytvra pre tchto migrantov mimoriadne nron situciu.

7.2.4Socilny kapitl
Rozsah, ale najm typ socilnych vzieb migrantov me by kovm ochrannm faktorom voi prakticky vetkm formm nsilia. Predovetkm prtomnos partnera, anajm partnera, ktor je obanom SR alebo aspo ovlda slovensk jazyk, me by silnm prvkom ochrany vaka kontaktu na intitcie, znalosti prv a povinnost, ale ajalm formm kapitlu (materilne i irie socilne zzemie), ktor takto vzah so sebou prina. Naopak, ajirok adobre organizovan skupiny migrantov bez blich adveryhodnch kontaktov smajoritou (najm niektor zijsk komunity) s ako celok vystaven riziku zmnohch zdrojov.

7.2.5Vnmanie etnicity migranta

To, ako s migranti vnman, resp. ak asocicie existuj vzhadom na ich pvod, me hra vznamn rolu pri niektorch formch nsilia azneuvania. Najviditenejm prkladom s toky zdvodu etnicity i viditenej odlinosti, napr. farby pokoky i viditenej nboenskej identity (napr. atky na hlave umoslimskch ien121).

7.2.6Kultrna identita
Mnoh migranti svoje sksenosti snsilm porovnvaj so situciou vdomovskej krajine. Z tohto dvodu svoju aktulnu situciu nepovauj za nevyhnutne negatvnu apreto nevyhadvaj pomoc i rieenie. Pre migrantov zniektorch krajn (napr. Thajsko, India) je taktie prznan zmieri sa so svojou situciou avyhba sa akmkovek konfliktom i konfrontcim.

7.2.7Pohlavie
Riziko nsilia, ktormu s vystaven mui migranti aeny migrantky, je vovine foriem nsilia podobn. Hoci naprklad voblasti pracovnho zneuvania me s oin konkrtne odvetvia, vktorch dochdza kzneuvaniu muov aien (napr. stavba, resp. sklady vrmci ukrajinskej skupiny), faktory, ktor toto riziko vytvraj, s vemi podobn. Rovnako tak mui sce uvdzaj viac sksenost snsilm znenvisti, ale tento rozdiel nie je zvl vrazn. Oblasou, vktorej vak rozdiel existuje, je domce partnersk nsilie, kde s eny sohadom na kombinciu sostatnmi rizikovmi faktormi vrazne ohrozenejou skupinou. Zrove vak vieme identifikova ajdomce partnersk nsilie voi muom, vyplvajce najm zobmedzujceho pobytovho statusu (zvislos pobytu od partnerky).
121 Treba podotkn, e takto prpady potom asto smeruj voi etnickej identite migranta, avak nie jeho statusu migranta. Obeami tokov voi moslimom s ajslovensk moslimsk eny. Niektor migranti, najm zLatinskej Ameriky i junej zie, uviedli, e zaili toky, ke ich pchate povaoval za Rmov.

112

7. Zver adoplujce poznmky

7.2.8Lokalita
Miesto pobytu ako tak nie je zsadnm faktorom ochrany i rizika, avak pre niektorch migrantov, najm vysokokvalifikovanch a ovldajcich anglitinu, s vie mest, a predovetkm Bratislava (resp. jej centrlne asti), miestom, kde sa vytvra svojpomocn apomerne siln komunita. Naopak, rizikovm faktorom mu by najm priestory niektorch ubytovn pre marginalizovanch pracovnch migrantov, vrmci ktorch funguje reim diktovan sprostredkovatemi prce. Pobyt najm v mench mestch i na vidieku me vies kizolcii anedostatku pracovnch prleitost, niektor migranti ho vak popsali ako prleitos na vytvorenie bezpench vzieb vrmci loklnej komunity.

7.2.9Finann zzemie
Peniaze ako tak mu ma vznamn vplyv na znenie rizika nsilia a zneuvania. Ide najm omonos zaplati si profesionlnu asistenciu pri vybavovan pobytovch i inch prvnych nleitost, ale ajpri niektorch socilnych potrebch, napr. pomoc sbvanm at. Predovetkm vysokokvalifikovan zamestnanci vch spolonost s takto chrnen pred mnohmi formami zneuvania u od svojho prchodu na Slovensko.

7.3Stratgie aaktivity migrantov mitigujce nsilie ariziko nsilia

Migranti pouvaj rznorod nstroje, ktormi si zabezpeuj vlastn bezpeie. Poznanie stratgi, ktor uplatuj jednotliv skupiny migrantov, je dleit pre nastavenie praktickch opatren na predchdzanie rizikovch faktorov nsilia ana ochranu apomoc obetiam. Vprpade najvch skupn migrantov zkrajn vchodnej ajuhovchodnej Eurpy, najm Ukrajiny aRuska je hlavnou stratgiou preitia auplatnenia sa na Slovensku asimilcia, resp. snaha o nenpadnos. Migranti z tchto krajn vyuvaj podobnos svojich fyzickch t apomerne dobr jazykov znalosti na to, aby zapadli do spolonosti astali sa (ako cudzinci) neviditenmi. Vznamnm dvodom pre tento postup je nedvera voi formlnym intitcim asnaha vyhn sa kontaktu snimi. Vdsledku toho s vak nten uchli sa kvyuvaniu neformlnych kanlov pomoci vrmci komunt, priom asto ide oplaten neoficilne sluby zvyujce zvislos avedce ku kontrole zranitench migrantov. Komunity migrantov ztchto skupn s charakteristick fragmentciou, izolciou, individulnym aopatrnm tlom ivota avyhbanm sa problmovm situcim. Zrove sme uniektorch migrantov, najm zRuska, zaznamenali prklon knegocicii vlastnej kultrnej identity asnahu oprispsobenie sa kultre i spoloenskm zvykom majoritnej spolonosti. Formlne organizcie vrmci tchto komunt sa zameriavaj skr nakultrne aktivity ako na rieenie socilnych i prvnych problmov.

113

Druh najvia skupina migrantov zvchodnej ajuhovchodnej zie predstavuje dve pomerne rozdielne skupiny, ktorch stratgie s vak vzsade vemi podobn. Tak migranti zJ. Krey i Japonska, zva zamestnan na vysokokvalifikovanch pozcich aso silnm ekonomickm zzemm, ako ajmigranti zVietnamu, ny aalch zijskch krajn (Thajsko, ale ajvek as migrantov zIndie) funguj predovetkm na princpe izolovania sa, ba a segregcie. Medzi tmito migrantmi pozorujeme siln organizciu v rmci komunt vrtane semiformlnych intitci organizovanch okolo pracoviska alebo (asto zko svisiaceho, najm vnskej avietnamskej komunite)rodinnho systmu. Miera kontaktu s formlnymi intitciami a majoritou vo veobecnosti je ete niia ako uvchodoeurpskych migrantov. zijsk migranti sa snaia riei problmy predovetkm vrmci komunity azrove s zvisl od externch, zva platench zdrojov pri rieen problmov, ktor komunitu presahuj (najm prvne zleitosti svisiace s pobytom a podnikanm). V prpadoch konfrontcie i konfliktu mimo komunity i s formlnymi intitciami preferuj stupky, a to aj v prpadoch zjavnho zneuvania. Tretm prkladom stratgie konania migrantov je komunitn organizcia vystupujca inavonok. Ide predovetkm omoslimsk komunitu, ktor je organizovan na zklade silnej spolonej seba-identifikcie aagendy monost praktikovania nboenstva. Moslimsk komunita tak vystupuje smerom navonok aaktvne komunikuje sformlnymi intitciami i majoritou, vedom si pritom rizika konfrontcie (toky znenvisti na verejnosti, vedomie monitorovania zo strany polcie). Rovnako tak vak vytvra isiln vntorn siete, vrmci ktorch poskytuje pomoc apodporu jednotlivm lenom komunity, ato vrmci irokej palety problmov tkajcich sa nboenstva, ako aj osobnch, socilnych akultrnych problmov. tvrtou vznamnou skupinou s predovetkm anglofnni migranti svyou mierou vzdelania i kvalifikcie, ktorch stratgie meme charakterizova ako kozmopolitn integrciu. Ide ovemi dynamick aneformlnu, no zrove dobre fungujcu komunitu menej zranitench migrantov, zdruujcu sa najm vBratislave avyuvajcu socilne siete i priestory a aktivity, okolo ktorch sa organizuj, ako napr. bary alebo kluby apodujatia realizovan na tchto miestach. Tto migranti sa nebrnia kontaktu smajoritou i formlnymi intitciami, no zrove nachdzaj rieenie svojich ekonomickch akultrnych potrieb vrmci otvorenej medzinrodnej komunity, do ktorej sa asto zapjaj aj obania Slovenska. Ide omigrantov, ktor s schopn aj vaka tmto kontaktom amobilizcii pomerne rchlo identifikova existujce sluby amonosti aadaptova sa. pecifick stratgie uplatuj menie skupiny migrantov, ako napr. medzinrodn tudenti i migranti zLatinskej Ameriky alebo Afriky. as znich vak predstavuje skupinu migrantov sniou mierou ohrozenia aualch s ich stratgie podobn jednmu i viacerm typom popsanm vyie.

114

7. Zver adoplujce poznmky

7.4Miesto legislatvy, politk apraxe vboji proti nsiliu na migrantoch

Vkapitole 3sme sa venovali politickm akoncepnm nastaveniam migrcie aintegrcie cudzincov na Slovensku. Kontatovali sme, e pomerne nedvny prklon kaktvnemu manamentu migrcie apodpore ekonomickej migrcie m zhadiska naej problematiky medzery vtom, e prehliada situciu apotreby pecificky zranitench skupn migrantov. Vzrkadle empirickch zisten je vak potrebn zdrazni ajalie nedostatky. Situcia vnajvch komunitch migrantov na Slovensku ukazuje, e prevencia nsilia aochrana obet mus s ruka vruke sintegranmi opatreniami aposilovanm vzjomnej dvery avzahu medzi migrantmi aformlnymi intitciami. Kovm predpokladom spenosti tohto procesu je dkladn porozumenie realitm ivota migrantov na Slovensku vrtane najizolovanejch skupn. Jednm zhlavnch prostriedkov by malo by vytvorenie dostupnch profesionlnych sluieb pre migrantov so zameranm na najviac zraniten skupiny a s drazom na kontinulnu a systematick prcu reflektujcu bariry dostupnosti pre konkrtne skupiny migrantov. Ako kontatujeme vkapitole 3, takto sluby na Slovensku chbaj, resp. chbaj systematick investcie aich rozvoj. Rovnako tak je iaduce posilova kapacity pecializovanch pomhajcich organizci (napr. pre pomoc obetiam nsilia) tak, aby boli schopn podchytiaj najizolovanejie anajzranitenejie skupiny migrantov, ato aj vrmci aktvnej ternnej prce. Okrem samotnej pomoci me s o dleit nstroj vytvrania vzahu medzi migrantmi aformlnymi intitciami vo veobecnosti zaloenho na dvere. Vneposlednom rade povaujeme za dleit uvaova ovytvoren civilnej intitcie prvho kontaktu, ktor by predstavovala zkladn bod, na ktor sa mu migranti obrti, ak nemaj dostaton informcie oalch monostiach pomoci.

7.5Zveren odporania
Sohadom na uveden zvery navrhujeme nasledovn veobecn opatrenia: yy Vytvori civiln intitciu prvho kontaktu, tzv. one-stop shop vrtane presunu agendy udeovania pobytov cudzincom zcudzineckej polcie pod civiln zloky. yy Posilova dveru migrantov vintitcie avzby medzi nimi napr. prostrednctvom zvyovania jazykovch ainterkultrnych kompetenci zamestnancov radov i zavedenm jednotnch mechanizmov pre anonymn hlsenia prpadov neadekvtneho sprvania sa pracovnkov intitci. yy Kontinulne mapova innos pomhajcich intitci vkadom regine Slovenska samosprvnymi celkami. Zabezpeova informovanos migrantov oslubch v regine prostrednctvom aktualizovanho viacjazynho zoznamu, ktor sa bude distribuova napr. na oddelenia cudzineckej polcie, zdravotn poisovne apod. abude dostupn na webovch strnkach ministerstiev azastupiteskch radov SR. yy Obmedzi monosti vkladu zkona prostrednctvom internch smernc anariaden, ktor nie s verejne dostupn. yy Zahrn ttnu prslunos obete do evidencie nsilnch trestnch inov. 115

8.
1. vod

Zhrnutie

yy Nsilie predstavuje rzne formy vedomho pouitia fyzickej sily alebo uplatnenia moci, ktor mu ma za nsledok fyzick, psychick alebo in ujmu. yy Okrem preskmania rozsahu nsilia medzi migrantmi na Slovensku identifikuje n vskum priny arizik vzniku nsilia anavrhuje opatrenia najm voblasti prevencie nsilia apomoci obetiam. 2. Metodolgia projektu yy Metodolgia projektu reagovala na nedostatok adekvtnych dt, vzieb smigrantmi, nedveru astrach migrantov, citlivos tmy arozsah cieovej skupiny. yy Zkladn metodologick princpy vskumu boli etika, reflexivita, participcia aprepojenie spraxou. yy Pre zber kvalitatvnych akvantitatvnych dt bola kov spoluprca sternnymi meditormi projektu avyuitie rznorodch kanlov astratgi zberu sdrazom na oslovenie zranitench, izolovanch skupn migrantov. 3. Rmec migrcie na Slovensku yy Legislatvne podmienky pobytu cudzincov na Slovensku mu vytvra pre driteov konkrtnych typov pobytov vkonkrtnych ivotnch situcich zven socilne aekonomick riziko vystavenia nsiliu azneuvaniu. yy Politick akoncepn rmec migrcie na Slovensku dostatone nepokrva problematiku zranitenosti aochrany migrantov. yy Kontinulne asystematick aktivity asluby pre izolovanch azranitench migrantov na Slovensku s minimlne. 4. Migranti amigrantky na Slovensku yy Slovensko m napriek pomerne dynamickmu rastu jeden znajnich potov migrantov ztretch krajn vrmci E. Najviac migrantov prichdza na Slovensko zvchodnej ajuhovchodnej Eurpy (Ukrajina, Srbsko, Rusko) avchodnej ajuhovchodnej zie (Vietnam, na, J. Krea). yy Vina migrantov prichdzajcich na Slovensko je vproduktvnom veku spomerne vysokm vzdelanm aprichdza najm za prcou, priom prevldaj mui. yy Vzby asiete migrantov na Slovensku s zaloen predovetkm na neformlnych vzahoch. 5. Sksenosti migrantov snsilm vnmanie, vzby aopora yy Migranti s vo veobecnosti osobitne zranitenou skupinou vo vzahu kviacerm formm nsilia. 116

8. Zhrnutie

yy Pribline dve tretiny vetkch migrantov sa na Slovensku ctia bezpene. Vprpade migrantov zvchodnej ajuhovchodnej zie je to vak menej ako polovica. yy 56 % migrantov uvdza, e sa na Slovensku ctia plne alebo iastone akceptovan. Vzijskej komunite je to vak iba 32 %. yy Iba 46 % migrantov si mysl, e m rovnak prva ako slovensk obania a38 % si mysl, e m rovnak prleitosti. yy Za najvznamnejie faktory znevhodnenia povauj migranti svoju krajinu pvodu, typ pobytu, jazykov schopnosti anboenstvo. yy Migranti vrtane obet nsilia maj mlo kontaktov s formlnymi intitciami. Kov s neformlne zdroje pomoci vrmci komunt, ktor vak nie vdy postauj, ba dokonca mu znsobova riziko. yy Migranti asto uvdzaj nespokojnos spomocou i slubami, ktor od formlnych intitci dostvaj vprpade, e sa na ne obrtia opomoc, priom najviac negatvnych sksenost uvdzali vsvislosti scudzineckou polciou. 6. Sksenosti migrantov snsilm kov oblasti yy A 6,1 % migrantov m sksenos s fyzickm napadnutm na verejnosti, ktor bolo motivovan ich odlinosou, astejie sksenosti uvdzaj migranti zafrickej amoslimskej komunity. yy Vskyt hoci aj miernych foriem nsilia znenvisti vedie migrantov kvzdaniu sa atribtov svojej identity i uplatovaniu rznych preventvnych stratgi. yy Problematika boja proti ntenej prci je limitovan nejasnmi definciami konkrtnych pojmov ado istej miery aj legislatvnym vymedzenm aprioritizciou problematiky obchodovania sumi. yy Legislatva aintervencie zo strany ttu nesmeruj jednoznane kochrane pracovnch migrantov ako obet zneuvania, ale kich postihovaniu ako pchateov. yy Prca je pre vinu migrantov na Slovensku kovou domnou ich sksenost am vznamn vplyv aj na ich ivot vskrom vrtane previazanosti sinmi formami nsilia. yy Osobitne zranitenmi skupinami voi zneuvaniu antenej prci na Slovensku s migranti amigrantky zUkrajiny, teda najpoetnejej migrantskej skupiny. Nasleduj migranti amigrantky zVietnamu any amigrantky zThajska. yy Pri 11 % pracujcich migrantov sme identifikovali sksenosti sntenou prcou, vprpade muov zUkrajiny je to a 31 %. Pri alch 18 % vetkch pracujcich migrantov je toto podozrenie vysok. yy Zsadnmi rizikovmi faktormi pri nsil vdomcnosti s socilna izolcia aekonomick zvislos od nsilnka, neznalos prv amonost pomoci, ale aj pobytov znevhodnenie, prelnanie sa pracovnho askromnho priestoru i absencia kultrne pecifickch adostupnch sluieb. yy Pri viac ako 6% migrantiek aj migrantov sme identifikovali sksenosti svnymi prejavmi domceho nsilia, ktor by si vyadovali profesionlnu intervenciu vrtane polcie. Uien ide najm oprejavy partnerskho nsilia, umuov onsilie spojen sprcou. yy Celkovo sksenosti s nsilm v skrom uvdza 28 % ien migrantiek a 24 % muov migrantov.

117

9.
Legislatva

Sumr odporan

yy Ratifikova United Nations International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families (1990) aILO Migrant Workers (Supplementary Provisions) Convention (143/1975) ako koncepn a prvny zklad pre ochranu prv pracujcich migrantov. yy Legislatvne vymedzi koncept ntenej prce a poskytova obetiam ntenej prce pomoc vrmci nstrojov vytvorench pre obete obchodovania sumi vrtane poskytnutia stabilnho pobytovho povolenia areintegranej pomoci. yy Predi prechodn lehotu na njdenie si novho zamestnania v rmci povolenia na prechodn pobyt na el zamestnania vprpade, e sa skon pracovn pomer upvodnho zamestnvatea, ktor je vsasnosti 30 dn, kee len vybavenie povolenia na zamestnanie me trva a 45 dn. yy Jasne vymedzi rozsah prv aochrany neleglne pracujcich migrantov vrtane defincie osobitne vykorisujcich podmienok vparagrafe oudeovan tolerovanho pobytu ( 58 ods. 3zkona opobyte cudzincov). yy Zavies pre migrantov sudelenm trvalm pobytom na el manelstva (trval pobyt na 5rokov) amigrantov sprechodnm pobytom na el zlenia rodiny relnu adostupn monos zskania autonmneho pobytu nezvislho od manela/ rodinnho prslunka vprpade, ak sa manelstvo rozpadlo zdvodu partnerskho nsilia. yy Pri preukazovan tattu obete na ely autonmneho povolenia na pobyt prihliada na komplexnos problmu domceho nsilia, limity dostupnch intervenci (zo strany polcie aalch autort apomhajcich organizci) avyadova tak mieru dkazov, ktor je zluiten so situciou obete. yy Zabezpei adekvtnu socilnu, zdravotn afinann podporu obetiam domceho nsilia vrtane bezpenho ubytovania poas doby, km bude pobyt udelen, alebo poas doby vyetrovania atrestnho sthania. yy Skrti lehotu 5rokov trvalho pobytu, poas ktorch mus trva manelstvo migranta aobana SR apoas ktorho musia i vspolonej domcnosti, na 2a 3roky. yy Naplni zvzok SR ako jednej zprvch signatrskych krajn aratifikova Dohovor Rady Eurpy opredchdzan nsiliu na ench adomcemu nsiliu aoboji proti nemu ako vznamn nstroj skvalitnenia legislatvy, prevencie aintervenci voblasti nsilia vdomcnosti ansilia na ench.

118

9. Sumr odporan

Politiky aintitucionlna prax

yy Obmedzi monosti vkladu zkona prostrednctvom internch smernc anariaden, ktor nie s verejne dostupn. yy Zahrn ttnu prslunos obete do evidencie nsilnch trestnch inov. yy Vytvori civiln intitciu prvho kontaktu, tzv. one-stop shop vrtane presunu agendy udeovania pobytov cudzincom zcudzineckej polcie pod civiln zloky. yy Posilova dveru migrantov vintitcie avzby medzi nimi napr. prostrednctvom zvyovania jazykovch ainterkultrnych kompetenci zamestnancov radov i zavedenm jednotnch mechanizmov pre anonymn hlsenia prpadov neadekvtneho sprvania sa pracovnkov intitci. yy Kontinulne mapova innos pomhajcich intitci v kadom regine Slovenska samosprvnymi celkami. Zabezpeova informovanos migrantov o slubch vregine prostrednctvom aktualizovanho viacjazynho zoznamu, ktor sa bude distribuova napr. na oddelenia cudzineckej polcie, zdravotn poisovne a pod. abude dostupn na webovch strnkach ministerstiev azastupiteskch radov SR. yy Posilni monosti a schopnosti obet oznamova prpady nsilia z nenvisti, o. i. prostrednctvom zavedenia tzv. third-party reporting schemes, teda monosti oznamova trestn iny polcii prostrednctvom tretej nezvislej strany (napr. mimovldnej organizcie apod.). yy Zaznamenva nielen trestn iny svisiace snsilm znenvisti, ale osobitne monitorova vetky oznmenia obanov, ktor udvali motv predsudku, scieom dkladne spozna rozsah acharakteristiky problmu. yy Zavies adekvtny systm zberu dt onsil znenvisti. Ako minimum by sa vrmci tohto systmu mali zbiera apublikova poty prpadov nahlsench verejnosou azaznamenanch radmi, poty usvedench pchateov advody, na zklade ktorch boli ich iny posden ako diskriminan, adaje ovke udelench trestov. yy Vytvori systm bezpenho zberu etnicky senzitvnych dt oobetiach nsilia znenvisti na zklade ich sebaidentifikcie. yy Realizova preventvne ainforman kampane omigrcii akultrnej diverzite, predovetkm so zameranm na mladch ud, sasou ktorch by bol verejn zvzok vldy bojova proti vetkm, aj miernym formm nsilia znenvisti. yy Financova aprevdzkova pecializovan organizcie zameran na poskytovanie pomoci obetiam nsilia znenvisti, ako ajmigrantom vnajvom riziku. yy Zabezpei kontinulne vzdelvanie relevantnch pracovnkov (cudzineck polcia, inpektorty prce, rady prce, socilnych vec arodiny, pomhajce organizcie, komunity migrantov a pod.) o rizikch exploitatvnej a ntenej prce, rozdieloch medzi nimi aodlinch spsoboch rieenia tchto problmov. yy Zamera aktivity Nrodnho inpektortu prce nielen na potlanie neleglnej prce, ale ajna proaktvnu ochranu pracujcich migrantov bez ohadu na ich prvny tatt. yy Cielene informova pracujcich migrantov apredstaviteov migrantskch organizci (napr. formou letkov alebo posilnenia kapact poradenskch centier) oprvach pracovnch migrantov. yy Zapoji predstaviteov migrantskch organizci do spoluprce spomhajcimi or119

yy

yy yy yy yy

yy

yy

yy

yy

yy

yy

ganizciami attnymi intitciami scieom podpori ochranu pracovnch migrantov. Propagova dobr prax zamestnvania migrantov medzi zamestnvatemi (zradov slovenskch obanov aj migrantov) vrtane nefinannch pozitvnych stimulov, napr. zjednoduenie byrokracie uosvedench zamestnvateov. Vytvori priestor na diskusiu medzi ttom a verejnmi intitciami a migrantmi podnikatemi. Otvori diskusiu spredstavitemi odborov omonostiach adleitosti ich zapojenia do boja proti ntenej aexploitatvnej prci migrantov. Vytvori systm reintegranej pomoci pre cudzincov, ktor s obeami ntenej prce poda vzoru programu podpory aochrany obet obchodovania sumi. Vrmci politk anstrojov financovania integrcie cudzincov vytvori priestor na investcie do dostupnch a/alebo nzkoprahovch kurzov sloveniny pre pracujcich cudzincov. Dsledne uplatova rodov hadisko azavdza pecifick podporn programy pre eny migrantky pri nvrhu konkrtnych opatren pripravovanej koncepcie integrcie cudzincov, ako aj pri prpadnej budcej revzii dokumentu migranej politiky. Prihliada na pecifick faktory rizika vzahujce sa na eny migrantky vrmci aknho plnu na eliminciu nsilia pchanho na ench na alie obdobie. Vnadvznosti na to vytvra (finann) podmienky na vytvorenie pecifickch sluieb pre zraniten skupiny aposilnenie spoluprce sexistujcimi poradenskmi apodpornmi slubami pre migrantov. Dsledne uplatova multiintitucionlny prstup kposkytovaniu pomoci obetiam domceho nsilia na loklnej anrodnej rovni. Do siet pomoci pre obete nsilia vdomcnosti migrantov zapoji relevantn verejn attne intitcie (polcia, orgny socilnoprvnej ochrany asocilnej kurately, samosprvy aVC apod.), pomhajce organizcie akomunity migrantov. Kls draz na rozvoj ternnych a nzkoprahovch (outreach) sluieb smerom kmigrantom vo veobecnosti akpecifickm ohrozenm skupinm vrtane obet domceho nsilia vrmci pripravovanej koncepcie integrcie afinancovanianovho Azylovho amigranho fondu (2014 2020). Vytvori informan materily o domcom nsil a dostupnej pomoci v jazykoch najpoetnejch komunt migrantov ako sas nzkoprahovch aternnych sluieb pre migrantov. Poskytn pomhajcim organizcim, ktor zabezpeuj pomoc obetiam partnerskho nsilia, zkladn trning voblasti migrcie, imigranho prva akultrnych kompetenci avykoli personl poradenskch centier pre migrantov voblasti identifikcie aprstupu kobetiam partnerskho nsilia.

120

9. Sumr odporan

Tmy pre al vskum

yy Hbkov vskum dopadu strachu avnmania rizika nsilia znenvisti na kadodenn stratgie migrantov, zvl sa zameriavajc na konkrtne skupiny migrantov (napr. Ukrajinci sprechodnm pobytom na el zamestnania). yy Detailn kvantitatvny akvalitatvny vskum sksenost migrantov zafrickej amoslimskej komunity skonkrtnymi formami nsilia znenvisti. yy Kvalitatvny vskum osksenostiach arizikch, ktorm elia pracovn migranti, najm t znajviac ohrozench skupn. yy Vskum o rozsahu, formch a sksenostiach migrantov s podnikanm a samozamestnvanm formou ivnosti avzahov medzi nimi vrtane skmania rozsahu ochrany arizk pre migrantov ivnostnkov. yy Kompozcia domcnosti vrznych skupinch migrantov ajej dopady na migrantov. yy Vzah medzi pracoviskom askromnm/domcim ivotom najm prinajohrozenejch skupinch tohto hybridnho nsilia azneuvania, t. j. umigrantov amigrantiek zUkrajiny aThajska. yy Vzah medzi nsilm a mocou vyplvajcou z prvneho tattu obete. Osobitne sksenosti sdomcim ainmi formami nsilia ucudzincov na tolerovanom pobyte. yy Sksenosti azylantov aiadateov oazyl snsilm vskromnom priestore (vrtane tborov).

121

Bibliografia
ACPOS (2010): Hate crime guidance manual . Association of Chief Police Officers in Scotland, Inverness. Allamby, L., Bell, J., Hamilton, J., Hansson, U., Jarman, N., Potter, M., Toma, S. (2011): Forced labour in Northern Ireland: exploiting vulnerability. Joseph Rowntree Foundation, York. Alvarado, S.E., Massey, D. S. (2010): In search of peace: structural adjustment, violence, and international migration in Mexico and Central America 19792002. The Annals of the American Academy of Political and Social Science, 630, 137-161 Anderson, B. (2010): Migration, immigration controls and the fashioning of precarious workers. Work Employment and Society 24, 300-317. Anderson, B., Rogaly, B. (2005): Forced labour and migration to the UK. Trades Union Congress, London. Bachtkov, I., Bargerov, Z., Guliov, M. G. (2012): Organizcia azylovej amigranej politiky vSlovenskej republike. IOM aEurpska migran sie, Bratislava. Balch, A. (2012): Regulation and enforcement to tackle forced labour in the UK: asystematic response? Joseph Rowntree Foundation, York. Barbeiro, A. Spini, D. (2011): Institutional violence towards immigrants, meaning making and life-course: intertwining biographical and historical timings. ISPP 2011 Proceedings. BERR (2008): Vulnerable Worker enforcement forum: final report and government conclusions. Department for Business, Enterprise and Regulatory Reform, London. Bhugra D. (2004): Migration, distress and cultural identity. British Medical Bulletin, 69, 129-141. Bhugra, D., Becker, M. (2005): Migration, cultural bereavement and cultural identity. World Psychiatry, 4, 18-24. Bihariov, I. (2012): ENAR Shadow report: racism and related discriminatory practices in Slovakia 2010-2011. European Network Against Racism, Brussels. Bloemraad, I. Korteweg, A., Yurdakul, G. (2008): Citizenship and immigration: multiculturalism, assimilation, and challenges to the nation-state. Annual Review of Sociology, 34, 1-27. Bodnrov, B., Filadelfiov, J. (2003): Domce nsilie ansilie pchan na ench vSR. SPR, Bratislava. Bourdieu, P. (1989): Social space and symbolic power, Sociological Theory, 7, 14-25. Brainard, L., Jones, A., Purvis, N. (Eds) (2009) Climate change and global poverty :abillion lives in the balance? Brookings Institution Press, Washington. Bryan, A. (2009): The intersectionality of nationalism and multiculturalism in the Irish curriculum: teaching against racism? Race Ethnicity and Education, 12, 297-317. 122

Bibliografia

Buko, . (2012): Integrcia migrantov do spolonosti na prklade indickej komunity vBratislave. Diplomov prca. PriF UK, Bratislava. Burman, E., Smailes, S.L., Chantler, K. (2004): Culture as a barrier to service provision and delivery: domestic violence services for minoritized women Critical Social Policy, 24, 332-357. CEDAW (2007): UN Committee on the elimination of discrimination against women:cCombined second, third and fourth periodic reports of States parties, Slovakia. UN Committee on the Elimination of Discrimination Against Women, New York. Divinsk, B. (2009): Migran trendy vSlovenskej republike po vstupe krajiny do E (2004 2008). IOM, Bratislava. Divinsk, B. (2011): Vybran problmy migranho manamentu Slovenskej republiky vroku 2010. Migraceonline.cz, december 2011, s. 1-13. Dohnyos, R., Lelkes, G., Tth, K. (2004): Nrodnostn meniny na Slovensku, 2003. Frum intitt pre vskum menn, amorn. Domonkos, T., Plenk, M., Radvansk, M. (2010): Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostrednctvom migrcie v Slovenskej republike. IOM a Eurpska migran sie, Bratislava. Drozd, P., Frkov (Mrlianov), A., Kuboviov, K. (2012): Migrcia zahraninch tudentov do Slovenskej republiky. IOM aEurpska migran sie, Bratislava. Dutton, D. G. (2006): Rethinking domestic violence. University of British Colombia Press, Vancouver. Dwyer, P., Lewis, H., Scullion, L., Waite, L. (2011): Forced labour and UK immigration policy: status matters? Joseph Rowntree Foundation, York. ECRI (2012): ECRI conclusions on the implementations of the recommendations in respect of Slovakia subject to interim follow-up. European Commission against Racism and Intolerance, Strasbourg. Erel, U. (2010): Migrating cultural capital: Bourdieu in migration studies. Sociology, 44, 642-660. Erez, E., Adelman, M., Gregory, C. (2009): Intersections of immigration and domestic violence. Feminist Criminology, 4, 32-56. Filadelfiov, J., Gyarfov, O., Sekulov, M., Hlinkov, M. (2011): Migranti na slovenskom trhu prce: problmy a perspektvy. Ekonomick aspekty migrcie a integrcie cudzincov. IVO, Bratislava. FRA (2012): Making hate crime visible in the European Union: acknowledging victims rights. European Union Agency for Fundamental Rights, Luxembourg. Gallov-Krglerov, E. (2012): Podpora nedemokratickch aotvorene diskriminanch politk znepokojuje. Meninov politika na Slovensku, 2/2012, s. 1-5. Gallov-Krglerov, E., Kadlekov, J. (2012): Verejn mienka voblasti pravicovho extrmizmu. Vskumn sprva. Nadcia otvorenej spolonosti, Bratislava.

123

Gatlung, J. (1969): Violence, peace, and peace research. Journal of Peace Research, 6, 167-191. Gower, M. (2012): Immigration: domestic violence. House of Commons, London. Gyarfov, O. (2010): Krejsk investori na Slovensku prebieha medzikultrny dialg? In: Filadelfiov, J., Gyrfov, O., Hlinkov, M., Sekulov M., (Eds) Sondy do kultrnej diverzity. IVO, Bratislava. GRETA (2011): Report concerning the implementation of the Council of Europe Convention on Action against Trafficking in Human Beings by the Slovak Republic. Council of Europe, Strasbourg. Hagemann-White, C., Katenbrink, J., Rabe, H.(2006): Combating violence against women. Stocktaking study on the measures and actions taken in Council of Europe Member States. Council of Europe, Strasbourg. Henning, K. R., Klesges, L. M. (2002): Utilization of counseling and supportive services by female victims of domestic abuse. Violence and Victims, 17,623-636. Hlinkov, M. (2010): Sonda do ivota migrantov zVietnamu. In: Filadelfiov, J., Gyrfov, O., Hlinkov, M., Sekulov, M., (Eds) Sondy do kultrnej diverzity. IVO, Bratislava. HM Government (2009): Hate crime: the cross-government action plan. Her Majesty Government, London. Holomek, J. (2010): Vskum obet kriminality vrokoch 2007 2010 vSlovenskej republike (tendencie, odhad latencie). In: Zhora, J., Kert, R. (Eds) Obete kriminality Victims of crime. Zbornk zkonferencie. Paneurpska vysok kola aInstitut fr Strafrecht und Kriminologie, Bratislava. Human Rights First (2008): 2008 Hate Crime Survey. Human Rights First, New York. Cheong,P. H., Edwards, R., Goulbourne, H., Solomos, J. (2007): Immigration, social cohesion and social capital: acritical review. Critical Social Policy, 27, 24-49. Chesler, P. (2010): Worldwide trends in honor killings, Middle East Quarterly, Spring 2010, 3-11. Chudkov, A. (2011): Koncepcia homogenizcie spolonosti s vhadom do roku 2020. Meninov politika na Slovensku, 3/2011, s. 11-12. ILO (2004): Towards afair deal for migrant workers in the global economy. International Labour Organization, Geneva. ILO (2005): Aglobal alliance against forced labour. International Labour Organization, Geneva. ILO (2009): The cost of coercion. International Labour Organization, Geneva. ILO (2010): International labour migration: arights-based approach. International Labour Organization, Geneva. ILO (2012): From precarious work to decent work: outcome document to the workers symposium on policies and regulations to combat precarious employment. International Labour Organization, Geneva. IOM (2009a): Guidelines for the collection of data on trafficking in human beings, including 124

Bibliografia

comparable indicators. International Organization for Migration, Geneva. IOM (2009b): Working to prevent and address violence against women migrant workers. International Organization for Migration, Geneva. IOM (2009c): Identifikcia obet obchodovania sumi medzi migrantmi vSR. International Organization for Migration, Bratislava. IOV aOSF (2008): Sprva oplnen bezpenostnej politiky voblasti extrmizmu za rok 2008. Intitt pre obianske vzdelvanie aNadcia otvorenej spolonosti, Bratislava. Jcome, F. (2008): Trans-Mexican migration: acase of structural violence. London School of Economics, London. Johnson, M. P. (2006): Gender symmetry and asymmetry in domestic violence. Violence Against Women, 12, 1003-1018. Johnson, I., Sigler, R., (2000): Forced sexual intercourse among intimates. Journal of Interpersonal Violence, 15, 95-108. Kagan, C., Lo, S., Mok, L., Lawthom, R., Sham, S., Greenwood, M., Baines, S. (2011) Experiences of forced labour among Chinese Migrant Workers. Joseph Rowntree Foundation, York. Kalleberg, A. L. (2009): Precarious work, insecure workers: employment relations in transition. Sociological Review, 74, 1-22. Karlovsk, D., Krokavcov, N., Krlov, S. (2009): Bezpen ensk dom ako nstroj uplatovania udskch prv ien adet. Fenestra, Koice. Kasturirangan, A. Krishnan, S. Riger, S., (2004): The impact of culture and minority status on womensexperience of domestic violence. Trauma, Violence and Abuse, 5, 318-332. Kelly, L., Dubois, L. (2008): Combating violence against women: minimum standards for support services. Council of Europe, Strasbourg. Kim, I.-H., Khang, Y.-H., Muntaner, C., Chun, H., Cho, S.-I. (2008): Gender, precarious work, and chronic diseases in South Korea. American Journal of Industrial Medicine, 51, 748757. Kindon, S., Pain, R., Kesby, M. (Eds) (2007): Participatory Action Research: Connecting People, Participation and Place. Routledge, London. Kloosterman, R., Rath, J. (2001): Immigrant entrepreneurship in advanced economies: mixed embeddedness further explored. Journal of Ethnic and Migration Studies, 27, 189-202. Kuboviov, K. (2009): Zkladn informcie oproblematike obchodovania sumi. IOM, Bratislava. Lalani, M., Metcalf, M. (2012): Forced labour in the UK: the business angle. Joseph Rowntree Foundation, York. Leventhal, B., Lundy, S. E. (Eds) (1999): Same-sex domestic violence: strategies for change. Sage, London. Malley-Morrison, K., Hines, D. A. (2007): Attending to the role of race/ethnicity in family violence research. Journal of Interpersonal Violence, 22, 943-972 125

Manevska, K., Achterberg, P. (2011): Immigration and perceived ethnic threat: cultural capital and economic explanations. European Sociological Review. Advance Access. McClintock, M. (2005) Everyday fears: a survey of violent hate crimes in Europe and North America. Human Rights First, New york. McDowell, L., Batnitzky, A., Dyer, S. (2009): Precarious work and economic migration: Emerging immigrant divisions of labour in Greater Londonsservice sector. International Journal of Urban and Regional Research, 33, 3-25. McGrath, S. (2013): Many chains to break: the multi-dimensional concept of slave labour in Brazil. Antipode. Early View. Mercy, J. A., Rosenberg, M. L., Powell, K. E., Broome, C. V., Roper, W. L. (1993): Public health policy for preventing violence, Health Affairs, 12, 729. Moukarbel, N. (2009): Sri Lankan housemaids in Lebanon. Acase of symbolic violence and everyday forms of resistance. Amsterdam University Press, Amsterdam. Milo, D. (2011): Trestn iny motivovan nenvisou. In: Mlynrikov, V., Gborov, Z. (Eds) T prav. Nadcia otvorenej spolonosti, Bratislava. Mrlianov, A., Ulrichov, N., Zollerov, M. (2011): Praktick opatrenia vboji proti neleglnej migrcii vSlovenskej republike. IOM aEurpska migran sie, Bratislava. Munro, E. (2008): Effective child protection. Sage, London. OHCHR (2011): Migrant workers rights in Europe. Office of the High Commissioner for Human Rights, Brussels. OSCE (2010): ODIHR and the battle against hate crime factsheet. Organization for Security and Co-operation in Europe, Office for Democratic Institutions and Human Rights, Warsaw. Pekov, K., Fuksov, Z., Jungov, D. (Eds) (2011): Mui jako obti domcho nsil. Sbornk zkonferencie. Masarykova Universita, Brno. Pleschov, P. (2007): Chinese migrants in Slovakia little transparency of business environment strengthened by competing policies. The 2007 epsNet general conference Europe: Integration and/or Fragmentation? Raj, A., Silverman, J. (2002): Violence against immigrant women. The roles of culture, context, and legal immigrant status on intimate partner violence. Violence Against Women, 8, 367-398. Raleigh, C.A. (2011): The search for safety: the effects of conict, poverty and ecological inuences on migration in the developing world. Global Environmental Change, 21, 8293. Rennison, C. M. (2003): Intimate partner violence, 1993-2001. Bureau of Justice Statistics Crime Data Brief, Washington. Renzetti, C. M., Miley, C. H. (Eds) (1996): Violence in gay and lesbian domestic partnerships. Haworth Press, Binhamgton. Rights of Women (2011): Silenced voices speak: strategies for protecting migrant women from violence and abuse. Rights of Women, London. 126

Bibliografia

Rodrguez-Mens, J., Safranoff, A. (2012): Violence against women in intimate relations: Acontrast of five theories. European Journal of Criminology, 9, 584-602. Ruhs, M. (2010): Migrant rights, immigration policy and human development. Journal of Human Development and Capabilities 11, 259-279. Rutter, M. (1985): Resilience in the Face of Adversity: Protective Factors and Resistance to Psychiatric Disorder. British Journal of Psychiatry, 147, 598-611. Sabates-Wheeler, R., Waite, M. (2003): Migration and social protection: aconcept paper. Institute of Development Studies, Sussex. Scott, S., Craig, G., Geddes, A. (2012): Experiences of forced labour in the UK food industry. Joseph Rowntree Foundation, York. Skrivankova, K. (2006): Trafficking for forced labour: UK country report. Anti-Slavery International, London. Skrivankova, K. (2010): Between decent work and forced labour: examining the continuum of exploitation. Joseph Rowntree Foundation, York. Spencer, S. (2011): The migration debate. Policy Press, Bristol. Stam, A. (2011): Marriage migration and the geographies of love: aSwiss case study. Unpublished PhD thesis. University of Dundee, Dundee. Sundari, A. (2008): Neither safety nor justice: UK government response to domestic violence against immigrant women. Journal of Social Welfare and Family Law, 30, 189-202. US State Department (2012): Trafficking in persons report 2012. US State Department, Washington. UNODC (2012): Global report on trafficking in persons. United Nations Office on Drugs and Crime, Vienna. Vaeka, M. (2009): Postoje slovenskej verejnosti kcudzincom azahraninej migrcii vSlovenskej republike. IOM, Bratislava. Vaeka, M., Kol, C.(2009): Integrcia migrantov, vieme, o chceme? Politiky integrcie vSlovenskej republike vkomparatvnej perspektve. Univerzita Komenskho, Bratislava. Volpp, L. (2000): Blaming culture for bad behavior. Yale Journal of Law and the Humanities, 12, 89-116. Volpp, L. (2003): On culture, difference, and domestic violence. American University Journal of Gender, Social Policy and the Law, 11, 393-399. Vosko, L. F., MacDonald, M., Campbell, I. (Eds) (2009): Gender and the Contours of Precarious Employment. Routledge, London. Waite L.J., Dwyer, P., Hodkinson, S., Lewis, H.(2013) Precarious lives: forced labour, exploitation and asylum. Policy Press, Bristol. Wayland, S. W. (2011): Immigration self-employment and entrepreneurship in the GTA. Metcalf Foundation, Toronto. Weissman, D.M. (2000): Addressing domestic violence in immigrant communities. Popular Government, 65, 13-18. 127

WHO (2002): World report on violence and health. World Health Organization, Geneva. Williams, A. M.,Bal, V. (2005): Vietnamese community in Slovakia. Sociologica-Slovak Sociological Review, 37, 249-274. Wykes, M., Welsh, K. (2009): Violence, gender and justice. Sage, London. Young, C. (2010): Gender differences in precarious work settings. Relations industrielles / Industrial Relations, 65, 74-97.

Zkony, smernice aplny

Zkon . 5/2004 Z. z. oslubch zamestnanosti aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov Zkon . 300/2005 Z. z. Trestn zkon Zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce Zkon . 404/2011 Z. z. Zkon opobyte cudzincov aozmene adoplnen niektorch zkonov Dvodov sprva kzkonu opobyte cudzincov aozmene adoplnen niektorch zkonov [http://www.minv.sk/?pravne-normy-3] Zkon . 480/2002 Z. z. oazyle aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov Smernica Eurpskeho parlamentu aRady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 ospolonch normch apostupoch lenskch ttov na ely nvratu ttnych prslunkov tretch krajn, ktor sa neoprvnene zdriavaj na ich zem Smernica Eurpskeho parlamentu aRady 2009/52/ES z18. jna 2009, ktorou sa stanovuj minimlne normy pre sankcie aopatrenia voi zamestnvateom ttnych prslunkov tretch krajn, ktor sa neoprvnene zdriavaj na zem lenskch ttov Uznesenie vldy Slovenskej republiky . 338 zo6. mja 2009 knvrhu koncepcie integrcie cudzincov vSlovenskej republike Uznesenie vldy Slovenskej republiky . 379 z 8. jna 2011 k nvrhu koncepcie boja proti extrmizmu na roky 2011 2014 Uznesenie vldy Slovenskej republiky . 574 z 31. augusta 2011 k nvrhu migranej politiky SR svhadom do roku 2020 Nrodn akn pln na prevenciu aeliminciu nsilia pchanho na ench na roky 2009 - 2012 The Gangmasters Licensing Act 2004

Medzinrodn dohovory adokumenty

Dohovor Rady Eurpy opredchdzan nsiliu na ench adomcemu nsiliu aoboji proti nemu, prijat 7. 4. 2011 Charta zkladnch prv Eurpskej nie (2007/C303/01) 128

Bibliografia

ILO Forced Labour Convention (29/1930) ILO Migration for Employment Convention (97/1947) ILO Migrant Workers (Supplementary Provisions) Convention (143/1975) ILO Maintenance of Social Security Rights Convention (157/1982) Palermsk protokol (protokol oprevencii, potlan atrestan obchodovania sumi, osobitne so enami ademi) Parliamentary Assembly Resolution 1697 (2009): Migrant women: at particular risk from domestic violence United Nations International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families (1990)

tatistiky
tatistick rad SR, tatistika zahraninho sahovania 2010 tatistick rad SR, Stanie obyvateov, domov abytov vroku 2011 Roenky HCP 2004 2011 Eurostat

Periodik
SME, 19. 3. 2012: Prvnik lkal za peniaze Slovkov na sobe sanmi Plus 7dn, 14. 4. 2012: Neleglni migranti: Kupuj prstene ahadaj nevesty Webnoviny, 8. 8. 2012: Dvojica vznila vo Fiakove Vietnamcov, pestovali marihuanu Plus 1de, 18. 9. 2012: Svedok onovodobch otrokroch: Ukrajinci vyplcali krajanom za prcu mesane 20 eur! SME, 9. 1. 2013: Vietnamci chc by meninou

Internetov zdroje
Campaign to Abolish No Recourse to Public Funds Celebrates Victory, Southall Black Sisters, 30.3.2012. [http://www.southallblacksisters.org.uk/campaign-celebrates-victory-for-victims-of-domestic-violence] Hromadn pripomienka verejnosti kNrodnmu aknmu plnu na prevenciu aeliminciu nsilia pchanho na ench na roky 2009 - 2012 [http://piatazena.wordpress. com/2009/03/25/hromadna-pripomienka-k-narodnemu-akcnemu-planu-na-prevenciu-a-eliminaciu-nasilia-pachaneho-na-zenach] Medzinrodn de boja za odstrnenie nsilia pchanho na ench, tlaov sprva [http://www.fenestra.sk/16-dni-aktivizmu/pre_media/tlacova_sprava_25.11.2011. php]

129

MIPEX overview for Slovakia [http://www.mipex.eu/Slovakia] Organisations that can help [http://www.report-it.org.uk/organisations_that_can_ help] Stanovisko Spoloenskovednho stavu SAV kautochtnnosti srbskej meniny na Slovensku [http://www.kulpin.net/aktuality/srbi-na-slovensku-ziskali-status-narodnostnej-mensiny.html] tatistika kriminality vSlovenskej republike [http://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-zaloha-kopia] Third party reporting [http://www.ewp.org.uk/third_party_reporting.htm] Trade Union Congress [http://www.tuc.org.uk] Victims of Domestic Violence [http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/visas-immigration/ while-in-uk/domesticviolence] Victims of Domestic Violence - Requirements for Settlement Applications [http://www. ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/documents/residency/dv-victims-settlement. pdf ] Vsledky medzirezortnho pripomienkovho konania kSprve oplnen loh vyplvajcich zkoncepcie boja proti extrmizmu saktualizciou loh [http://www.rokovania. sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149607?prefixFile=m_]

130

Prloha 1: Etick kdex vskumu

Prloha 1: Etick kdex vskumu

1. Veobecn kontext Cieovou skupinou projektu s ttni prslunci tretch krajn (alej tie migranti a migrantky) na Slovensku, z ktorch niektor sa v minulosti stali, resp. stle stvaj obeami nsilia. Uvedomujeme si, e migranti a migrantky predstavuj vzhadom na svoje socilne, ekonomick akultrne pecifik ahistriu osobitne zraniten skupinu, ae je potrebn eliminova akkovek riziko ohrozenia, ktor by im zapojenie sa do projektu mohlo prinies. Uvedomujeme si taktie, e kontext nsilia asksenost snsilm vznam citlivho prstupu ete zvyuje. 2. Filozofia vskumu Vskumn tm IOM sa vrmci projektu zavzuje dodriava veobecne uznvan pravidl eticky informovanho acitlivho vskumu, ako aj jeho pecifik viauce sa k vskumu s obzvl zranitenmi skupinami, predovetkm migrantmi amigrantkami aobeami nsilia. Okrem toho bude vskumn tm priebene sledova mon negatvne dopady na alie osoby askupiny, ktorch by sa priebeh avsledky vskumu mohli tka. 3. Hlavn princpy: Hlavnmi etickmi princpmi vskumu s: 3.1 Leglnos aintitucionlna etika Vskum je vslade splatnmi prvnymi normami Slovenskej republiky. Vskum je vslade setickm pravidlami IOM azohaduje intitucionlne rmce alch profesionlnych zdruen aorganizci voblasti migrcie avskumu. 3.2 Otvorenos Projekt sa zavzuje poskytova objektvne apln informcie ohadom: Cieov vskumu Intitucionlneho kontextu afinancovania (podpory) vskumu Vyuitia vsledkov adt Metd apriebehu vskumu Rizk pre astnkov Vhod pre astnkov 3.3 Bezpenos arizik Vskumn tm sa zavzuje vykona vetky potrebn opatrenia na to, aby vskum neohrozil: astnkov Samotn vskumn tm alie osoby 3.4 Reciprocita, participcia akontextualita Vskumn tm sa bude vrmci vskumnho procesu usilova ovytvorenie partnerstva s cieovou skupinou. Bude preto zapja zstupcov migrantskch komunt do plnovania apripomienkovania priebehu vskumu, ako aj formulcie vskumnch otzok. Postoje samotnch astnkov aastnok, 131

ich elania anzory, bud taktie repektovan avrmci monost zapracovan aj do vskumu. Vskumn tm bude citlivo nastaven aj voi vzahom mimo kontext vskumu, ktor me ovplyvni. Zujmy astnkov vskumu, ako aj migrantskch komunt ako takch bud minimlne rovnocenn zujmom vskumnho tmu. Vskum by mal minimlne nezhori situciu jeho astnkov aastnok. Vskum by ale nemal vytvra nerealistick oakvania amal by by otvoren ohadom skutonch monost avsledkov, ktor me dosiahnu. as amiesto, kde bud jednotliv vskumn aktivity (najm zber dt, ale aj renie vsledkov) prebieha, by mali by konzultovan adohodnut sastnkmi aastnkami. Vskumn tm bude citlivo nastaven voi priebehu kontaktu sastnkmi aastnkami vskumu, avprpade, ak vyhodnot, e vskum neprimerane zasahuje do skromia astnkov aastnok, prpadne vytvra neprimeran nepohodlie, dan aktivitu preru. 3.5 Dobrovonos ainformovanos astnci aastnky maj prvo zapoji sa (opt-in) do vskumu, nesm by do asti nten. Pred vstupom musia by vdy nleite pouen (pozri as 3.2Otvorenos). astnci a astnky maj prvo bez akchkovek sankci prerui alebo ukoni svoju as na vskume. astnci aastnky maj prvo odmietnu sa vyjadri kakejkovek otzke alebo tme, resp. poskytn informcie poda svojho zvenia. astnci a astnky poskytn informovan shlas so svojou asou na vskumu, vstnej alebo psomnej podobe, ktor s rovnocenn. Ak si praj osta vanonymite, podpis nemus prezradi ich skuton identitu. Vskumn tm za as neponka finann odmenu ani in nefinann slubu, ktor by sa netkala projektu (vprpade iadosti okonzultcie zvi odporanie smerom k alm projektom IOM prpadne inm organizcim). Poskytne iba oberstvenie prpadne mal dareky ako poakovanie. Vnimkou me by zapojenie zstupcov migrantskch komunt do plnovania arealizcie vskumu, kde projekt pota smalmi finannmi odmenami. 3.6 Anonymita Dotaznkov vskum je plne anonymn, nie je potrebn uvies meno, dtum narodenia, prpadne alie daje. Vskumn tm astnkov aastnky upozorn, e ani pri rozhovoroch nie je potrebn, aby uviedli svoje meno. Nbor pre rozhovory bude vskumn tm vykonva tak, aby meno nebolo potrebn uvies (poskytnutie telefonickho alebo e-mailovho kontaktu). Ak je identita astnka alebo astnky znma (napr. ide oklient/ku IOM), IOM zabezpe dvernos a bezpen uloenie dt, a bude s nimi narba tak, aby nebolo mon z alch vstupov zisti identitu astnka alebo astnky. astnci a astnky z profesionlnych organizci si mu zvoli, i ich meno, funkcia, prpadne intitcia bud zverejnen alebo utajen.

132

Prloha 1: Etick kdex vskumu

3.7 Dvernos Z dt publikovanch ako zveren vsledky alebo rench ako iaston vsledky nebude mon nijakm spsobom zisti identitu zastnench. daje bud uchovvan v bezpenom prostred, v uzamknutej kancelrii (papierov daje), resp. zaheslovanom potai. 3.8 Autenticita as vskumu bude realizovan spomocou externch tlmonkov atlmonok. Vskumn tm si kladie za cie o najlepie pripravi tlmonkov na svoju lohu, ako aj overi prpadn interpretcie, ktor vznikn vrmci prekladu pomocou dostupnch monost (konzultcie s astnkmi vskumu, ale ipartnermi na Slovensku avzahrani). 3.9 Sptn vzba astnkov aastnky vskumu budeme informova oplnovanch vstupoch, avprpade zujmu im poskytneme prstup kverejnm vstupom vskumu. Zstupcov migrantskch komunt pozveme na verejn prezentcie vskumu. Vprpade zujmu im poskytneme aliu sptn vzbu kvsledkom vskumu aalm plnovanm aktivitm.

133

Prloha 2: Informan letk pre astnkov vskumu

IOM Medzinrodn organizcia pre migrciu skma sksenosti migrantov amigrantiek zkrajn mimo Eurpskej nie snsilm azneuvanm na Slovensku. Sname sa zisti, ako asto sa migranti stakmito prejavmi stretvaj, ako vnmaj ich priny aak je ich dopad na ivot migrantov na Slovensku. Zaujmaj ns sksenosti migrantov vrozlinch prostrediach, ako je verejn priestor, domcnos, pracovisko, i rady. Vsledky vskumu vyuijeme na presadzovanie zlepenia postavenia a sluieb pre migrantov sdrazom na prevenciu nsilia azneuvania ana pomoc tm, ktor boli takmto prejavom vystaven. Je pre ns vemi dleit porozumie sksenostiam samotnch migrantov a migrantiek. Ztoho dvodu Vs chceme poprosi ovyplnenie dotaznka avprpade Vho zujmu aj onsledn poskytnutie dvernho rozhovoru vskumnm pracovnkom apracovnkam IOM. Dotaznk mete vyplni kedykovek von-line verzii na vyskum.iom.sk prpadne Vm ho mu poskytn nai spolupracovnci aspolupracovnky. Prosme Vs ovyplnenie dotaznka aj vprpade, ak mte pocit, e tma sa Vs vrazne nedotka -zaujmaj ns toti taktie Vae sksenosti svisiace slegislatvnym, socilnym akultrnym postavenm migrantov na Slovensku. Dvernos, anonymita aochrana skromia Vaa as vo vskume je plne anonymn. Dotaznk neobsahuje otzky, ktor by mohli odhali Vau skuton identitu. Ak vak mte pocit, e niektor z otzok by ohrozila Vae skromie, mete ju vynecha prpadne ns, prosm, kontaktujte. Ak shlaste, aby sme Vs po vyplnen dotaznka kontaktovali pre nsledn dvern rozhovor, nie je potrebn uvies Vae skuton meno. Rovnako mete uvies kontakt, ktor neprezrad Vau identitu (telefnne slo, e-mail). Ak sa rozhodnete uvies Vae skuton meno, toto ostane dvern. IOM neposkytne iadne osobn daje tretm stranm anebude ich zverejova. Vaa as na vskume je plne dobrovon, priom svoje rozhodnutie zastni sa na vskume mete kedykovek zmeni prpadne neodpoveda na konkrtne otzky.

IOM si kladie za cie neohrozi iadneho zastnkov aastnok vskumu.

Ak mte alie otzky, prosm kontaktujte Mateja Blaeka, Sou Androv alebo Ninu Paulenov mailom na adrese vyskum@iom.int alebo na telefnnom sle 02/5262 3336. alie informcie o vskume, ako aj pln znenie etickho kdexu vskumu, njdete na vyskum.iom.int.

134

Prloha 3: Dotaznk

Prloha 3: Dotaznk
1. Ako dobre hovorte po slovensky? Vbec nie 1 2 3 4 5 Vemi dobre 2. Ak je Vae pohlavie? ena Mu 3. Koko mte rokov? 18-25 26-30 31-35 36-40 41-45 46-50 viac ako 50 4. Zktorej krajiny pochdzate? 5. Ak je Vae najvyie ukonen vzdelanie? Bez vzdelania Zkladn vzdelanie (pribline 8rokov kolskej dochdzky) Stredokolsk vzdelanie (pribline 12 rokov kolskej dochdzky) Vyie/vysokokolsk vzdelanie 6. Ako dlho ijete na Slovensku? Menej ne 12 mesiacov 1-2roky 2-5rokov 5-10 rokov 10-20 rokov viac ako 20 rokov 7. Vktorom kraji ijete? Banskobystrick kraj Bratislavsk kraj Koick kraj Nitriansky kraj Preovsk kraj Treniansky kraj Trnavsk kraj ilinsk kraj

135

8. Mte partnera/partnerku, manela/manelku? no, som enat/vydat. Mj manel/moja manelka je slovensk oban/slovensk obianka. no, som enat/vydat. Mj manel/moja manelka nie je slovensk oban/slovensk obianka aije na Slovensku. no, som enat/vydat. Mj manel/moja manelka nie je slovensk oban/slovensk obianka aneije na Slovensku. Nie som enat/vydat, ale mm partnera/partnerku. Je to slovensk oban/slovensk obianka. Nie som enat/vydat, ale mm partnera/partnerku. Nie je to slovensk oban/ slovensk obianka aije na Slovensku. Nie som enat/vydat, ale mm partnera/partnerku. Nie je to slovensk oban/ slovensk obianka aneije na Slovensku. Nemm partnera/partnerku, manela/manelku. 9. Mte deti mladie ako 18 rokov? no, ij so mnou vdomcnosti no, ale neij so mnou Nie, nemm deti mladie ako 18 rokov 10. ij sVami vdomcnosti osoby, ktor nie s Vaimi rodinnmi prslunkmi? (Mete vybra viacero monost) no, star ako 18 rokov, pracujci no, star ako 18 rokov, nepracujci no, mlad ako 18 rokov Nie

11. Ako bezpene sa ctite na Slovensku? Vbec nie 1 2 3 4 5 Vemi 12. Bolo na Vs na Slovensku niekedy spchan nejak nsilie? no Nie Nie som si ist/ 13. Opte prosm situciu/situcie a osobu/osoby, ktor sa voi Vm dopustili nsilia: 14. Je nsilie problmom vo Vaom ivote na Slovensku? Vbec nie 1 2 3 4 5 Vemi vznamnm problmom 15. Preo ste prili na Slovensko?

136

Prloha 3: Dotaznk

16. Pomhal Vm niekto scestou na Slovensko? Vetko som si zariadil/asm/sama Pomhal mi niekto, koho som poznal/a Pomhal mi niekto, koho som nepoznal/a 17. Bolo Vm sben nieo znasledovnho po prchode na Slovensko? (Mete vybra viacero monost) Prca Ubytovanie Finann podpora alebo zabezpeenie Spoloensk kontakty Pomoc so zskanm pracovnho povolenia alebo inch pobytovch formalt tdium In: 18. Bolo poskytnutie uvedench sluieb dohodnut psomne? no Nie, iba stne 19. Bol tento sub dodran? no no, ale nie celkom Nie 20. Komu ste zaplatili za sprostredkovanie cesty na Slovensko prpadne alie sluby spojen sprchodom? 21. Akm spsobom prebehla platba za sprostredkovanie cesty aprpadne alie sluby? Cel sumu som zaplatil/avopred as sumy som zaplatil/avopred aas neskr Neplatil/asom za cestu vopred, ale zaviazal/asom sa zaplati potom ako zanem pracova Cestu aalie nleitosti som si zariadil/apriamo sm/a, bez sprostredkovatea 22. Dostali ste potvrdenie za svoju platbu? no Nie 23. Museli ste si Vy alebo Vaa rodina poia peniaze alebo zaloi majetok, aby ste mohli prs na Slovensko? no, pred cestou na Slovensko no, ale a po prchode na Slovensko Nie

137

24. Komu ste dlili alebo dlte peniaze? (Mete vybra viacero monost) Mjmu partnerovi/mojej partnerke Osobe, osobm, alebo agentre, ktor zariadila moju cestu Rodine alebo priateom Banke alebo inej finannej intitcii Inmu subjektu vmojej krajine pvodu Inmu subjektu na Slovensku In: 25. Mali ste poas celej cesty na Slovensko prstup k svojmu pasu alebo inm osobnm dokladom? no Nie 26. Cestovali ste sm/sama alebo vskupine? Sm/sama Spartnerom/partnerkou Srodinou alebo priatemi Vmenej skupine (do osem osb), vrtane ud, ktor neboli mojou rodinou alebo priatemi Vo vej skupine (viac ako osem osb), vrtane ud, ktor neboli mojou rodinou alebo priatemi 27. Poas Vaej cesty na Slovensko, Mohol/mohla som sa vone pohybova aopusti priestory, vktorch sme cestovali Mohol/mohla som opusti tieto priestory iba vspolonosti naich sprievodcov Bol/asom vuzamknutom priestore anemohol/nemohla som ho opusti, ale mohol/mohla som vone komunikova, napr. cez telefn Bol/asom vuzamknutom priestore anemohol/nemohla som ho opusti, anemohol/nemohla som vone komunikova, napr. cez telefn 28. Vyhral sa Vm niekto poas cesty na Slovensko, alebo Vs odrdzal od kontaktovania oficilnych radov? no Nie 29. tudovali ste alebo tudujete na Slovensku? no Nie 30. Vkole: (Mete vybra viacero monost) Zail/asom nefrov sprvanie, odlin od toho voi mojim spoluiakom zo Slovenska Vyadovalo sa odo ma vypracova lohy alebo komunikova vkole po slovensky, aj ke oficilne som mal/aprvo pouva in jazyk (napr. anglick) 138

Prloha 3: Dotaznk

Vyadovalo sa odo ma vyuvanie konkrtnej komernej sluby (napr. prekladatesk spolonos, banka) zdvodu, e som cudzinec/cudzinka, alebo mojich jazykovch schopnost Zail/asom obaovanie alebo diskriminciu zdvodu, e som cudzinec/cudzinka Zail/asom obaovanie alebo diskriminciu zinho dvodu iadali odo ma platok 31. Popte nm prosm bliie tto sksenos alebo sksenosti: 32. Pracovali ste alebo pracujete na Slovensku? no Nie 33. Kde pracujete? Podnikm/zamestnvam alie osoby Som samozamestnvate/ivnostnk Stredn alebo vek firma (viac ako 25 zamestnancov) Mal firma (do 25 zamestnancov), zamestnvate je mj rodinn prslunk Mal firma (do 25 zamestnancov), zamestnvate je oban SR Mal firma (do 25 zamestnancov), zamestnvate nie je oban SR, ale ani mj rodinn prslunk 34. Ak je vae zamestnanie? 35. Zaili ste na pracovisku niektor znasledujceho: Bolo Vm brnen opusti Vae pracovisko no Nie V nadriaden sa vyhral Vm alebo Vaej rodine no Nie Dlhovali ste Vmu nadriadenmu peniaze no Nie Nedostali ste vplatu poas viac ako dvoch mesiacov no Nie Nepodpsali ste slovensk verziu Vaej pracovnej zmluvy alebo jej dodatkov no Nie Neporozumeli ste slovenskej verzii Vaej pracovnej zmluvy alebo jej dodatkov, alebo ste nemali monos overi si jej znenie vvoi verzii vjazyku, ktormu rozumiete no Nie 139

Vyadovala sa od Vs prca alebo innos, ktor boli vrozpore sVaou pracovnou zmluvou no Nie Strhli Vm mzdu vrozpore sVaou pracovnou zmluvou no Nie Dostvali ste alebo dostvate plat pod hranicou minimlnej mzdy (vsasnosti 1,88 EUR za hodinu, alebo 327,20 EUR za mesiac pri plnom pracovnom vzku) no Nie Bol Vm odobrat V pas alebo in doklady no Nie Vyhrali sa Vm, e Vs oznmia na radoch no Nie Pracovali ste vpriemere viac ako 48 hodn tdenne no Nie Utrpeli ste vprci zranenie no Nie Bolo Vm zabrnen erpa dovolenku alebo PN no Nie 36. Boli ste poas Vho pobytu na Slovensku niekedy fyzicky napadnut/na verejnom priestranstve? no, viac ako raz no, raz Nikdy 37. Ak no, tonk bol... (Mete vybra viacero monost) ...niekto, koho som poznal/a ...neznma osoba ...skupina neznmych osb 38. Kde sa tok/yodohral/i? 39. Utrpeli ste zranenie? no, vne no, ahk Nie

140

Prloha 3: Dotaznk

40. Svisel tento tok alebo toky stm, e ste cudzinec/cudzinka? 41. Boli ste poas Vho pobytu na Slovensku niekedy slovne napadnut/na verejnosti? no, viac ako raz no, raz Nikdy 42. Ak no, zaili ste: Zosmienenie, urky Vyhranie Oboje 43. Svisel tento tok alebo toky stm, e ste cudzinec/cudzinka? 44. Ako akceptovan/sa ctite na Slovensku? Vbec nie 1 2 3 4 5 plne akceptovan/a 45. Ako asto sa na Slovensku ctite ohrozen/alebo vnebezpeenstve? Nikdy 1 2 3 4 5 Vemi asto 46. Stva sa Vm, e V partner, partnerka alebo in lenovia Vaej domcnosti... ...na Vs kriia alebo Vs poniuj? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy asto ...brnia Vm s kam chcete, kedy chcete askm chcete? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy asto ...obmedzuj Vm prstup kpeniazom, dokladom, telefnu alebo dopravnm prostriedkom? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy asto ...obmedzuj Vm prstup kjedlu, pitiu, liekom, lekrovi, alebo V spnok? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy asto ...vyhraj sa, e ublia Vm alebo lenom Vaej rodiny? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy asto ...vyhraj sa, e Vm vezm Vae deti alebo im ublia? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy asto ...niia Vae veci? Nikdy Raz alebo dvakrt ...ntia Vs ksexu? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy Niekedy asto asto asto 141

...vyhraj sa, e Vs udaj na radoch (napr. polcia)? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy

...ubliuj Vm fyzicky? Nikdy Raz alebo dvakrt

Niekedy

asto

asto 47. Stva sa Vm niektor znasledujcich? Mte strach zVho partnera, partnerky, alebo alch lenov Vaej domcnosti? Nikdy Niekedy asto Vyhbate sa konkrtnym tmam zobavy, e by ste nimi nahnevali Vho partnera, partnerku, alebo alch lenov Vaej domcnosti? Nikdy Niekedy asto Mte pocit, e nedokete urobi ni sprvne pre svojho partnera alebo partnerku? Nikdy Niekedy asto Mte pocit, e si niekedy zaslite trest? Nikdy Niekedy asto Ctite sa doma bezmocn/? Nikdy Niekedy asto 48. Mte pocit, e mte tie ist prva ako slovensk obania? no Nie 49. Mte pocit, e mte tie ist monosti ako slovensk obania? no Nie 50. Ak ste na niektor ztchto otzok odpovedali Nie, mte pocit, e Vae znevhodnenie pramen zVho: (Mete vybra viacero monost) Typu pobytu na Slovensku Krajiny pvodu alebo ttnej prslunosti Etnickej prslunosti Pohlavia Veku Nboenstva Ekonomickej situcie Rodinnho stavu alebo situcie Zdravotnho stavu Jazykovch schopnost Vzdelania Pracovnch sksenost Momentlneho pobytu vistej lokalite In: 142

...prenasleduj Vs (fyzicky, telefontmi, cez sms...)? Nikdy Raz alebo dvakrt Niekedy

Prloha 3: Dotaznk

51. Mete nm otom poveda viac? 52. Ako asto zavate nasledujce formy sprvania zo strany formlnych intitci? (alia otzka obsahuje zoznam niektorch ztchto intitci) Poniovanie Nikdy Obas asto Pravidelne Vyhranie sa Nikdy Obas asto Pravidelne Odmietnutie pomc alebo poskytn radu Nikdy Obas asto Pravidelne Krik Nikdy Obas asto Pravidelne Neochota komunikova vinom jazyku ako slovenskom, prpadne zabezpei preklad Nikdy Obas asto Pravidelne myseln zavdzanie, alebo poskytovanie nesprvnej informcie Nikdy Obas asto Pravidelne Odmietnutie komunikcie Nikdy Obas asto Pravidelne Vyadovanie platku Nikdy Obas asto Pravidelne Zneuitie prvomoci Nikdy Obas asto Pravidelne Fyzick nsilie Nikdy Obas asto Pravidelne In nevhodn formy sprvania Nikdy Obas asto Pravidelne 53. Ako asto zavate vyie spomenut formy sprvania od nasledujcich intitci? Cudzineck polcia Nikdy Obas asto Pravidelne In policajn zloky Nikdy Obas asto Pravidelne Pracovn agentra Nikdy Obas asto Pravidelne Socilna poisova Nikdy Obas asto Pravidelne 143

Zdravotn poisova Nikdy Obas asto Pravidelne Lekr/ka alebo zdravotn personl Nikdy Obas asto Pravidelne rad prce, socilnych vec arodiny Nikdy Obas asto Pravidelne Nrodn inpektort prce Nikdy Obas asto Pravidelne Miestna samosprva Nikdy Obas asto Pravidelne Ministerstvo vntra Nikdy Obas asto Pravidelne In ministerstv Nikdy Obas asto Pravidelne kola, ktor navtevujem ja, moje deti alebo in rodinn prslunci Nikdy Obas asto Pravidelne Skromn alebo komern intitcia (banka, retaurcia, obchod, dopravn spolonos) Nikdy Obas asto Pravidelne Domci, poskytovate ubytovania Nikdy Obas asto Pravidelne Prvnik/prvnika Nikdy Obas asto Pravidelne Slovensk vevyslanectvo vzahrani Nikdy Obas asto Pravidelne Zastupitestvo mojej krajiny na Slovensku alebo blzkej krajine (napr. Raksko) Nikdy Obas asto Pravidelne Cirkev Nikdy Obas asto Pravidelne 54. Ak mte problm, ako asto sa obraciate na: Svojho partnera, partnerku Nikdy Obas asto Pravidelne Inch rodinnch prslunkov na Slovensku Nikdy Obas asto Pravidelne Inch rodinnch prslunkov vzahrani Nikdy Obas asto Pravidelne 144

Prloha 3: Dotaznk

Priateov na Slovensku Nikdy Obas asto Pravidelne Priateov vzahrani Nikdy Obas asto Pravidelne Kolegov alebo spoluiakov Nikdy Obas asto Pravidelne Inch lenov mojej komunity Nikdy Obas asto Pravidelne Susedov Nikdy Obas asto Pravidelne Polciu Nikdy Obas asto Pravidelne Lekra/lekrku Nikdy Obas asto Pravidelne Moje vevyslanectvo Nikdy Obas asto Pravidelne Mimovldne alebo in pomhajce organizcie Nikdy Obas asto Pravidelne Cirkev Nikdy Obas asto Pravidelne Nerieim to snikm Nikdy Obas asto Pravidelne 55. Ak sa na nich obrtite opomoc, ako asto dostvate adekvtnu pomoc alebo podporu od: Svojho partnera, partnerku Nikdy Obas asto Pravidelne Inch rodinnch prslunkov na Slovensku Nikdy Obas asto Pravidelne Inch rodinnch prslunkov vzahrani Nikdy Obas asto Pravidelne Priateov na Slovensku Nikdy Obas asto Pravidelne Priateov vzahrani Nikdy Obas asto Pravidelne Kolegov alebo spoluiakov Nikdy Obas asto Pravidelne 145

Inch lenov mojej komunity Nikdy Obas asto Pravidelne Susedov Nikdy Obas asto Pravidelne Polciu Nikdy Obas asto Pravidelne Lekra/lekrku Nikdy Obas asto Pravidelne Moje vevyslanectvo Nikdy Obas asto Pravidelne Mimovldne alebo in pomhajce organizcie Nikdy Obas asto Pravidelne Cirkev Nikdy Obas asto Pravidelne 56. Vedeli by ste o robi, ak by na Vs niekto spchal nejak nsilie? no Nie Nie som si ist/ 57. Ak je V typ pobytu na Slovensku? (Ak ide okombinciu viacerch typov, prosm vyberte monos In avysvetlite) Prechodn pobyt za elom podnikania Prechodn pobyt za elom zamestnania Prechodn pobyt za elom tdia Prechodn pobyt za elom osobitnej innosti (umeleckej, portovej, lektorskej, dobrovonckej innosti, ste, lieenia apod.) Prechodn pobyt za elom vskumu avvoja Prechodn pobyt za elom zlenia rodiny Prechodn pobyt za elom plnenia sluobnch povinnost civionmi zlokami ozbrojench sl Prechodn pobyt - osoba spriznanm postavenm Slovka ijceho vzahrani Prechodn pobyt - osoba spriznanm dlhodobm pobytom vinom tte E Trval pobyt Tolerovan pobyt iadate/ka opobyt iadate/ka oazyl Drite/ka azylu Doplnkov ochrana Drite/ka vz In:

146

Prloha 3: Dotaznk

58. ili ste niekedy vinej krajine E okrem Slovenska? no Nie

Radi by sme sa oVaich sksenostiach dozvedeli viac. Ak ste ochotn/ zastni sa dvernho individulneho rozhovoru spracovnkom alebo pracovnkou IOM, prosm uvete Vau e-mailov adresu, telefnne slo, alebo in formu kontaktu. Prpadne ns mete kontaktova na vyskum@iom.int, 02/5262 3336, alebo osobne vkancelrii IOM, Grsslingov 4, Bratislava. Pri iadnej forme kontaktu nemuste uvies Vau skuton identitu mete uvies prezvku, vymyslen meno, alebo iadne meno. Vprpade potreby zabezpeme tlmoenie do Vho jazyka viazan dvernosou amlanlivosou.

147

Executive Summary
1. Background and Context The aim of the project Causes, Forms and Consequences of Violence Against Third Country Nationals (TCN) was to undertake complex analysis of the phenomenon of violence against TCNs in Slovakia, especially as abasis for an implementation of effective legal, political and practical measures to prevent and identify violence and to cope with its consequences. Whilst IOM practitioners gained anecdotal evidence of violence against the migrants, collecting and systemising data about violence was seen as a necessary step towards a development of effective framework to combat such violence. Drawing on the World Health Organization definition of violence, the research explores an intentional use of physical force or power that results or might result with a high likelihood in harm to another person or a group of people. Apart from physical violence, we explore other forms violence, especially those related to open public spaces, workplace and household. In this summary, by migrants we understand adult third country nationals. 2. Methodology The project methodology responds, in particular, to the lack of adequate data about migrants experiences, the absent bonds between the migrants and formal institutions, including the lack of trust by the migrants, the sensitivity of the topic and the range and diversity of the target group. The research approach followed principles of ethics, reflexivity, participation and connection with praxis. The collaboration with field mediators was essential for conducting the research. Mediators included migrant representatives as well as other stakeholders with connections to the migrant communities. The research utilised a wide range of diverse techniques and strategies for collecting data with a particular sensitivity to most vulnerable and isolated groups of migrants. Collecting both qualitative data through 86 individual interviews and quantitative data through almost 700 questionnaires of 137 questions, we covered both the scope and depth of various themes related to violence. The use of 11 language versions of the questionnaire was instrumental in reaching out to some of the most isolated communities. 3. Migration framework in Slovakia Migration to Slovakia and migrants experiences in the country are framed by the law, policies, institutional coverage and the utilisation of the existing knowledge about migration. We argue that each of these areas can be relevant for the constitution of risk to the migrants. 148

Executive Summary

Several aspects of the legal framework can lead migrants into vulnerable situations and expose them to the social and economic risk factors of violence, abuse and exploitation. Migrants with the right of temporary stay can be particularly vulnerable to abuse if the stay is subject to employment with a specific employer or to the process of family unification. Both of these situations create legal dependence on a third party. Migrants with the right of permanent stay are in a similar situation if their stay is subject to shared residence with another family member. The temporary permit to stay for migrants with the tolerated type of stay makes them especially vulnerable as the 180-days period limits their chances to establish themselves in the country economically or socially. On the one hand, the current policy framework of migration emphasises the importance of migration management, however, on the other hand, it neglects the realities of the most numerous and at the same time most vulnerable migrants, i.e. those who are not highly-qualified and/or are culturally isolated. The implementation of integration policies is limited which also has a negative effect on the prevention and combating of violence. Institutional engagement with migrants is mostly limited to the institutions regulating migration (immigration police) with very few bodies providing systematic and continuous services to the migrants, especially the most vulnerable ones. There is also a lacuna of research into the diversity of migrants experiences, partly caused by the lack of engagement with larger groups of migrants. The isolation and lack of understanding of migrants experiences creates a risk for the migrants to be exposed to abuse and exploitation by other actors. 4. Migrants in Slovakia Despite the dynamic growth, Slovakia hosts one of the very lowest numbers of migrants in the EU, both in absolute and relative numbers. The overall number of TCNs in Slovakia is just over 20,000, representing approximately 0.4% of the overall population. Most migrants come to Slovakia from East and Southeast Europe (Ukraine, Serbia, Russia) and from East and Southeast Asia (Vietnam, China, South Korea). The trends over the last few years tend to copy the economic situation, especially with migrants from Asia reacting dynamically to opportunities in the country. The majority of migrants in Slovakia is in a productive age with a considerably high level of education and qualifications. Work is the main motivation for a majority of migrants, whilst in some groups, especially migrants from China, Vietnam and Ukraine, it is the only decisive factor. Informal contacts and networks are crucial for the livelihood of most migrants. In some groups, especially amongst migrants from Asian countries and Muslim migrants, strong communities providing for the everyday needs of their members exist. In other groups, especially from East and Southeast Europe, individual informal contacts are crucial and migrants tend to individualise. Anglophone migrants represent a group of mostly highskilled migrants integrated on the basis of their lifestyle and using effective modes of communication and networking.

149

5. Migrants experiences with violence perception, bonds and support Migrants are particularly vulnerable to various forms of violence. Their migration itself can be a step towards coping with marginalisation or vulnerability but it can also produce new patterns of risk, based on migrants political and legal status, economic and social capital or cultural identity. Approximately two thirds of all migrants in Slovakia state that they feel safe in the country. However, only less than half of all migrants from East and Southeast Asia declare this. Whilst 56% of all migrants feel accepted in Slovakia, only 32% of the East and Southeast Asian communities feel accepted. 46% of migrants feel that they have the same rights as Slovak citizens but only 38% declare that their opportunities are also equal. The key factor of disadvantage to the migrants is their country of origin, legal type of stay and language abilities. For specific groups the key factors are more diverse, including ethnicity for migrants from East and Southeast Asia or religion for Muslim migrants and some migrants from Serbia. All migrants declare only very limited contacts with formal institutions, including victims of the most serious forms of violence. The migrants tend to rely on informal forms of support within the migrant communities, but these are not always adequate in solving their problems. In some cases, they can even lead to increased risk of abuse and violence. Migrants often declare negative experiences with the help or services from formal institutions and especially with the immigration police. 6. Migrants experiences with violence key areas Our findings focus on migrants experiences with attacks in the public motivated by hate, workplace-related abuse and exploitation, and violence and abuse taking place in household. Over 6% of migrants have experiences with physical attacks in the public that were motivated by their difference. However, almost 10% of Muslim migrants and over 18% of migrants from African countries state such an experience. Over 64% of all attacks resulted in an injury, in over 6% this injury was serious. Over 21% of migrants have experiences with verbal abuse in the public, with Muslim migrants recording over 27% and migrants from African countries over 37%. Over 38% of these attacks included threats of violence. Experiences of even the mildest forms of violence or accounts of such experiences from others lead many migrants to giving up on expressing their cultural or ethnical identity and employing a range of preventive strategies, such as avoiding public transport, some public areas and places, or hiring private education for their children.

150

Executive Summary

We have identified experiences of forced labour among 11% of migrants and a high risk of such experience among further 18%. The group at the highest risk are male migrants from Ukraine (also the most numerous group of migrants), 31% of whom have experienced forced labour. Other groups at risk include female migrants from Ukraine, female migrants from Thailand, migrants from Vietnam and China and male migrants from India. However, experiences in all those groups can be very diverse. Forced labour is not reflected in the Slovak legislation, so most of the cases can only be investigated under the human trafficking legal framework. However, the number of human trafficking cases that has been identified and investigated is minimal and the government has been criticised for a lack of proactive approach towards identifying trafficking victims. We identified that regardless of their gender, 6% of all migrants experience violence and abuse in their household in the extent and character that would require institutional help and criminal intervention. Among the women, it is usually violence committed by partners or members of their partners family and this type of violence is present among women from all groups of migrants. Among the men, the highest presence of violence in household is in migrants from Ukraine and it is related to their workplace relations. Similar patterns can be seen among female Thai migrants. 28% female and 24% male migrants in total declared some experience with violence in household. The key risk factors of violence in private spaces are social isolation and economic dependency on the abuser, the lack of knowledge about their individual rights, disadvantage issuing from the legal type of stay, intersections of workplace and household and the absence of culturally sensitive and accessible services.

151

m ahie rozpozna odlinos, tm viac problmov... Raz som la elektrikou a bol tam mu inej farby pleti, evidentne cudzinec... Star, ale aj mlad udia naho vetci hadeli... Chcelo sa mi vsta a zakria: Hal! Stle lovek, stle lovek! Tdenne pracujem 60 hodn a nedostvam ani poukky na stravu. Slovensk zamestnanci no. Mj svokor psychicky ifyzicky napdal ma ajmoje deti. Vykopol ns na ulicu, ponioval ma pred mojimi demi a napokon ns vyhodil z domu aprili sme obvanie.

Neviditenos migrantov na Slovensku, vkrajine sdruhm najmenm potom cudzincov vrmci E, znamen, e zneuvanie ansilie voi migrantom na verejnosti, pracovisku i vskrom zostva skryt pred zrakom verejnosti averejnch intitci, poskytovateov sluieb i vskumnch organizci. Migranti na Slovensku sa tak potencilne ocitaj vsitucich, ktor ohrozuj ich zdravie audsk dstojnos. Vzhadom na neexistenciu systematizovanch informci o problme bolo cieom vskumu Priny, formy a dsledky nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn vypracova komplexn analzu fenomnu nsilia na ttnych prslunkoch tretch krajn ako podklad na zavedenie efektvnych legislatvnych, politickch apraktickch opatren zameranch na prevenciu, odhaovanie, potlanie nsilia a rieenie jeho dsledkov. Publikcia, ktor je vsledkom tohto projektu, predklad sumr informci o sksenostiach migrantov s rznymi prejavmi nsilia. Zrove identifikuje priny nsilia, faktory zranitenosti aodolnosti voi nsiliu a poskytuje zhodnotenie existujcej legislatvy, politiky apraxe voblasti nsilia. Taktie predklad sbor odporan pre kovch aktrov intitcie psobiace voblasti migrcie, polciu, pomhajce profesie ainch.

Financovan Eurpskou niou z Eurpskeho fondu pre integrciu ttnych prslunkov tretch krajin. Solidarita pri riaden migranch tokov.

ISBN 978-80-89506-33-0