Univerzita KomensKho v Bratislave

FilozoFicK FaKUlta, Katedra slovensKho jazyKa

Obianske zdruenie slOvenina

jazyk
a jazykoveda
v interpretcii

editorKy

Oga OrgOOv
Katarna mUziKov
zuzana pOpOviOv sedlkOv
Univerzita KomensKho v Bratislave | 2014

OBSAH

Predslov 

I. INTERPRETCIA AJAZYKOVEDA
Lingwistyka wobec zwrotu interpretacyjnego whumanistyce  11
Stanisaw Gajda (Opole)
Recenzentky:

Doc. PhDr. Ada Bhmerov, M. A., PhD.

Mgr. Jana Kiov, PhD.

Editorky:

Prof. PhDr. Oga Orgoov, CSc.

Mgr. Katarna Muzikov, PhD.
Mgr. Zuzana Popoviov Sedlkov, PhD.

Redakn spracovanie: Mgr. Alena Bohunick, PhD.

Mgr. Katarna Muzikov, PhD.

Mgr. Zuzana Popoviov Sedlkov, PhD.
Grafick prava:

Mgr. Marek Mikuiak

Oblka:

Milan Pag

Korektry rsum:

Doc. PhDr. Ada Bhmerov, M. A., PhD.

Publikcia vychdza s finannou podporou grantu Filozofickej fakulty Univerzity

Komenskho vBratislave FG 10/2014 a grantu VEGA 2/0085/12 Cudzos v slovenskom jazykovo-kultrnom prostred.
Univerzita Komenskho v Bratislave, Filozofick fakulta, Katedra slovenskho
jazyka
Obianske zdruenie Slovenina
ISBN 978-80-223-3695-6

Interpretace ei ainterpretace e 
Jan Koensk (Olomouc)

17

Interpretcia aautonomizcia 
Juraj Dolnk (Bratislava)

21

II. INTERPRETCIA ASOCILNO-KULTRNE

KONTAKTY
esko-slovensk jazykov kulturn vztahy: nov situace 
Ivo Pospil (Brno)
K interpretcii inakosti socilnej meniny telesne postihnutch
vdiskurznoanalytickej perspektve 
Oga Orgoov Paula Postihaov (Bratislava)
K interpretaci jinakosti veskm jazykovm prosted 
Jana Svobodov (Ostrava)
Prest ako motivan faktor pripreberan cudzch jednotiek
apecifik nreovej adaptcie (na prklade historickch
germanizmov) 
Gabriela Mcskov (Bratislava)

33

43
57

68

Specifika rznojazyn lexikln synonymie 

Diana Svobodov (Ostrava)

81

Prejavy dominancie vgenderovom diskurze 

Kristna Piatkov (Bratislava)

91

Diskurz ohrozovanej rodiny (Postoje kcudzosti vneverejnom

diskurze) 
Alena Faragulov (Bratislava)

100

Sociologick akultrne pecifik interkultrnej komunikcie 107

Jana Laukov (Bansk Bystrica)

III. INTERPRETCIA AMETODOLGIA

Gramatika (posuvnej) hranice 
Miroslav Dudok (Bratislava)

117

IV. INTERPRETCIA APOUVATELIA JAZYKA

Interpretace indexiklnch vraz veskm dialogu 
Jana Hoffmannov (Praha)

195

Syntax mluven etiny 

Ji Zeman (Hradec Krlov)

203

Franczske osobn neurit zmeno ON ako vzva pre

interpretan kompetenciu recipienta vrmci jazykovo
heterognnej komunikcie 
Zuzana Puchovsk (Bratislava)

Celostnost jako metodologick princip lingvistick analzy 126

Oldich Ulin (Olomouc)

V. INTERPRETCIA AJAZYKOV SYSTM

Znovch interpretci hranc frazeolgie 

Jozef Mlacek (Ruomberok)

131

Aspektulno-temporlno-modlne korelcie 
Pavol igo (Bratislava)

O nkterch zkladnch problmech jazykov struktury 

Ivo Vasiljev (Praha)

140

Substantiva tvoen sekundrn kompozic ajejich status ve

slovotvornmsystmu etiny 
Patrik Mitter (st nad Labem)

Ako nieo robi slovami... azarobi (poznmky klingvistickmu

intrumentalizmu) 
146
Alena Bohunick (Bratislava)
Jazyk ako intitcia 
Marek Mikuiak (Bratislava)
Interpretan perspektva sociolektov vrmci stratifikcie
nrodnho jazyka 
Zuzana Popoviov Sedlkov (Bratislava)
Archaizmus i kvziarchaizmus? (Na margo archaizmov
vslovenskch nreiach) 
Viera Kovov (Ruomberok)
Vyuit prozodick transkripce vinterpretaci prozodick roviny
komunikace ze sociolingvistickho hlediska 
Zuzana Pospchov (Olomouc)

209

223

234

Smantika apragmatika gramatickho sla; aspekt slovotvorn 244

Miloslav Vondrek (Praha)

155

Nominalizacje w jzyku iw tekcie konfrontacja polsko-sowacka. Zarys problematyki 

Maryla Papierz (Krakow)

161

Variantnos akodifikcia (na prklade Czambelovej kodifikcie) 260

Katarna Muzikov (Bratislava)

171

Interpretace deminuce vetin 

Jana Blkov (Hradec Krlov)

181

Podstatn men pomenvajce osobu enskho pohlavia

vzhadom navek vslovenine asrbine 
Stefana Paunovi Rodi (Belehrad)

254

270

277

Slovensk predlokov kontrukcie sadverbilnym vznamom

vovyuovan cudzincov 
udmila igov (Bratislava)

284

VI. INTERPRETCIA ATEXT

Muka obraznosti hra se slovy, jejich formou ivznamem jako
prostedek atrakce clov skupiny 
Hana Srpov (Ostrava)

295

Diskurzn stratgie akolektvna pam vpolitickom

amasmedilnom diskurze osasnom konflikte naUkrajine 305
Zdenko Dobrk (Bansk Bystrica)
Kjazykov interpretaci promn etnick identity 
Alena Jaklov (esk Budjovice)
Argumentace amanipulace vnovoronch projevech
eskoslovenskch prezident 
Jindika Svobodov (Olomouc)

312

322

Jazykov obraz smrti Gustva Huska aVclava Havla veskm

tisku 
332
Luk Zbransk (Hradec Krlov)
Kognitvna frazeolgia asynergetick povaha frazmy ako
antropocentrick sfra jazyka 
Zuzana Kovov (Nitra)

341

Uebnice slovenskho jazykanazkladnch kolch

svyuovacm jazykom maarskm 
udmila Benatov (Bratislava)

352

Reklamn komunikt jako pedmt interpretace 

Kamila Mrzkov (Praha)

360

PREDSLOV

Sasn jazykoveda sa vyznauje otvorenou diverzifikovanosou. Roztvra sa tematicky aj metodologicky, had kontakty s najrozlinejmi vednmi
disciplnami, preber fundamentlne idey a nov prstupy, inpiruje sa duchovnm svetom odborov, vyuva ich pojmoslovie, atak neustle roziruje svoj obzor
aobohacuje svoju pojmovo-terminologick bzu. Toto jazykovedn bujnenie sa
zaalo povestnm komunikano-pragmatickm obratom pred takmer polstorom,
ke sa pozornos lingvistov zaala oraz koncentrovanejie presva na jazyk nezbaven jeho ivotnho prostredia aivotodarnej miazgy, ako aj na jeho interakciu
srozmanitmi strnkami jeho nositeov. Lingvistika inovovala vlastn dynamiku,
ktor sa azda najvraznejie prejavuje vprudkosti jej obratov, o je aj demontrciou jej paralelnosti sdynamikou humnnych asocilnych vied. Aj ona vstpila
do ry obratov, do obdobia obracania pozornosti amyslenia na nov vchodisk,
perspektvy snovmi zmermi, ciemi. Na jednej strane lingvista jednotlivec strca prehad osvojom odbore, nedoke ani len orientane sledova cel rozptie
diania vom, ale na druhej strane stoj pred nesmierne bohatou empirickou aj teoreticko-metodologickou ponukou, zktorej me ai vo vlastnch vskumoch.

Vobdob suvernnej vldy trukturalistickej, systmovej lingvistiky as jazykovedcov prevala a aj si uvedomovala pragmatick krzu vlastnho odboru.
Paradigmu, vktorej boli lingvisti uviaznut, nepociovali len ako epistemologick
retrikciu, ktor sa alej ned udriava, ale aj ako izolovanos vlastnho poznvania od relneho ivotnho diania, a teda ako deficit v zmysle opisovania
a vysvetovania jazyka. Stimulom tohto pocitu bola urite oraz agresvnejia
pragmatizcia socilneho ivota presadzovanie hesla Naprogramova sa na
bezprostredn uitonos aspenos vspolonosti , ale aj aktualizcia potreby
nachdza poudten zmysel vo vlastnej prci, priame spojenie srelnym ivotom loveka asociety. Malo to znamena radiklne odstpenie od obmedzujcej
paradigmy, od skmania zkonitost jazykovch truktr ajazykovho systmu.
Lingvistick prax ukazuje, e na oraz rozsiahlejom jazykovednom poli spolunavaj systmovo orientovan bdatesk aktivity svskumami zaloenmi
na skr pragmatickom chpan nuky ojazyku. Koexistenciu takto poznaench
jazykovednch vskumov demontruje aj tto publikcia, vrtane spomnanej ideovej ametodologickej diverzifikovanosti.

Predkladan kolektvna publikcia je zaloen na interpretcii jazyka vnajirom zmysle, teda jazykovosti vykladanej ako jazyk v rozmanitch prejavoch. Pravda, vraz interpretcia sm podlieha rozlinm interpretcim, o sa
premietlo aj do tejto publikcie, ktor tak nedemontruje len spomnan diverzifikovanos, ale aj pestros vkladu jazyka vrozmanitch prejavoch, ato bez ohadu
na to, i sa interpretcia explicitne vyskytuje v texte. Pre itatesk orientciu

ucelen texty s usporiadan naznaenm, oho sa interpretcia tka: interpretcia

a ... vodn kapitola oznaen ako Interpretcia ajazykoveda osvetuje tto aktivitu vsptosti sjazykovedou ztroch pohadov apo nej nasleduj kapitoly, ktor
ponkaj vklady prejavov jazyka aj sviac alebo menej vraznm upriamovanm
pozornosti na metodolgiu skmania danej oblasti jazyka. Globlny text je ukkovm obrazom rozmanitosti sasnch lingvistickch vskumov a vkladov
ailustrciou istho vseku sasnho stredoeurpskeho jazykovednho vskumu.
editorky

I. INTERPRETCIA
AJAZYKOVEDA

Lingwistyka wobec zwrotu interpretacyjnego

whumanistyce
Stanisaw Gajda
(Wydzia Filologiczny Uniwersytetu Opolskiego)

1.

Wspczesn humanistyk z du moc zdominowaa wielka idea interpretacji. Wrcz mwi si, i poepoce wiary iepoce rozumu nastpuje epoka interpretacji (zob. Vattimo, 2010). Przywouje si sdy F.W. Nietzschego iS. Fisha:
nie ma faktw, s tylko interpretacje i niczego poza interpretacj nie ma.
Zdziejw ludzkiej myli wiemy, i wielkie idee dopewnego momentu potrafi
zawadn umysami, wydajc si uniwersalnym kluczem dorozwizania wielu/
wszystkich niejasnych itrudnych kwestii. Zwykle jednak zbiegiem czasu zyskuj
bardziej realny wymiar.

Proponuj tu chodne rozwaenie idei interpretacji ipaninterpretacjonizmu
na tle szerszego kontekstu naukowego i metanaukowego, ktry stanowi rne
dyscypliny nauk humanistycznych. Przywouj przy tym kategori zwrotu. Wrd
rnych zwrotw w humanistyce wymienia si zwrot interpretacyjny. Rodzi si
pytanie ostosunek lingwistyki dotego zwrotu.
2. Nie ulega wtpliwoci, e wraz z narodzinami wiadomoci ludzie zaczli interpretowa wiat. Jednak rde refleksji nad dziaaniami interpretacyjnymi, a wic pojawienia si idei interpretacji i jej dzisiejszej wszechobecnoci
doszukiwabym si w dwu wielkich wydarzeniach procesach. Pierwsze z nich
to kopernikaska Kartezjuszowsko-Kantowska rewolucja, sprowadzajca si do
przejcia odfilozofii esse by dofilozofii cogito myl, czy nawet cognosco
poznaj. Przed t rewolucj filozofia inauka byy zorientowane napierwotne
esse i mu przyporzdkowane. Od Kartezjusza i Kanta wszystko, co jest bytem,
jawi si jako tre ludzkiej wiadomoci (zob. Jan Pawe II, 2005, s. 16 17). Tym
samym interpretacj traktuje si jako funkcj poznajcego podmiotu. Polega ona
nakonstruowaniu schematw poznawczych, poprzez ktre torujemy sobie drog
dowiata.

Tym samym przedmiotem interpretacji, czyli wytworem ludzkiej podmiotowoci, staa si rwnie prawda. Wprowadzajc ide interpretacji dowyjanienia istoty ludzkiego poznania, wypiera si klasyczn koncepcj prawdy. Broni si
ona jednak przez odwoanie dowspczesnej wiedzy, m.in. dotyczcej struktury
wszechwiata oraz biologiczno-funkcjonalnych uwarunkowa umysu.

Drugim, nieco bliszym rdem idei interpretacji ijej siy, sta si przeom
antypozytywistyczny w drugiej poowie XIX w. By on skierowany przeciwko
traktowaniu humanistyki jako gorszej czci prawdziwej nauki (ang. science).
Dowodzi, e nauki humanistyczne odnosz si doinnej sfery rzeczywistoci, tj.

11

dokultury, oraz dysponuj wasnymi, odmiennymi metodami, por. synn fraz:

nauki przyrodnicze wyjaniaj, natomiast nauki humanistyczne rozumiej (interpretuj).

Takie jest to, podglebie tzw. zwrotu interpretacyjnego i wielu innych
zwrotw, ktre przetoczyy si lub przetaczaj przez humanistyk. Liczba terminw zbudowanych wedug schematu: zwrot + rne przydawki okrelajce
moe oszoomi iswoj wielkoci, iwywoywanym zamtem poznawczym, por.
zwrot + jzykowy, kulturowy, ontyczny, etyczny, bioneuronalny itp. W ten sposb
naukoznawstwo zyskao kategori zwrotu, ktra staa si obok kategorii paradygmatu (w sensie Kuhnowskim) najbardziej ekspansywna w ostatnim pwieczu.
3. Swoist palm pierwszestwa wrd zwrotw (i megazwrotw) ma niewtpliwie zwrot jzykowy. Sam termin (ang. linguistic turn) pojawi si w latach 60.
XX w. w filozofii jzyka iprzypisywany jest R. Rortyemu. Waciwy zwrot zosta
jednak zapocztkowany wczeniej przez J. G. Herdera iW. Humboldta, apniej
kontynuowany m.in. przez L. Wittgensteina. W dyskusji nadrewolucyjnymi tezami I. Kanta, ktry zakwestionowa dotychczasowe jednokierunkowe iodbiciowe
ujmowanie relacji wiat umys, wskazujc naaktywn ikreacyjn rol umysu
w poznaniu, wprowadzili oni trzeciego aktora jzyk. W ten sposb pierwotna
relacja wiat umys jzyk zostaa zastpiona nowym ujciem, ktre mona
by przedstawi w postaci trjkta jego wierzchoki to wiat, umys ijzyk, natomiast boki obrazuj wzajemn interakcj.

Przedueniem zwrotu jzykowego sta si wrcz acuch zwrotw, z ktrych znaczn cz obejmuje si terminem megazwrot kulturowy (ang. Cultural
Turn). Wrd tych partykularnych zwrotw kulturowych (ang. cultural turns)
napierwszym miejscu wymienia si zwrot interpretacyny, aw dalszej kolejnoci
m.in. zwroty: performatywny, refleksywny, genderowy, postkolonialny, spacjalny,
ikoniczny, translacyjny.

Jaki sens kryje si zaterminem zwrot? W jakim stosunku pozostaje on doterminu paradygmat? Tu naley zatrzyma si nachwil nadujmowaniem dziejw
poznania inauki. W (meta)historii nauki rysuje si opozycja midzy ujciami kontynuacyjno-kumulacyjnymi, cigym aniecigym, najbardziej znanym w postaci
nadanej mu przez Th. Kuhna. W Strukturze rewolucji naukowych wprowadzi on
dzi ju dobrze oswojone pojcie paradygmatu. Th. Kuhn stawia tez oskokowym, rewolucyjnym charakterze rozwoju nauki. Rewolucje naukowe cz si
zzapaci, odrzucaniem starego, dotychczas obowizujcego paradygmatu oraz
narodzinami paradygmatu nowego, lepiej radzcego sobie znowymi wyzwaniami poznawczymi idostarczajcego zasad, ktre pozwalaj uchwyci natur problemw izarys moliwych rozwiza. Tak zaczyna si nowy etap nauki normalnej,
w ktrym paradygmaty ukierunkowuj zainteresowania badawcze w kierunku jednomylnoci.

Zwroty nie s paradygmatami w sensie Kuhnowskim, lecz raczej pewnymi
orientacjami, wykraczajcymi poza dyscyplinarne pola badawcze i otwieraj-

12

cymi si na transdyscyplinarne pola problemowe. Ostroniej i wolniej ni paradygmaty wpywaj nazachowania badaczy, pozwalajc duej ksztatowa si
iprzebija nowym sposobom widzenia. Nie tyle powoduj pen iszerok przebudow dyscypliny naukowej, ile otwieraj nowe perspektywy, dziki czemu podejmowane problemy sprzyjaj inter- itransdyscyplinarnym integracjom. Dochodzi
wwczas do przekraczania granic, dopluralizacji, a nawet hybrydyzacji metod,
awic nie dowytwarzania paradygmatw. Zwroty s bowiem mniej cise irygorystyczne, bardziej otwarte narne badawcze podniety itolerancyjne w traktowaniu wynikw. Mog jednak stanowi podstaw ito, czy te faz przejciow
dobardziej okrelonych, zwartych istabilnych paradygmatw (zob. BachmannMedick, 2012, s. 12 24).

Zwroty nie s rwnie szkoami naukowymi, lecz zogniskowaniem bada, w
ktrych toku treciowe punkty cikoci mog zagszcza si w metodologicznie
znaczce postawy badawcze. Jednak przewanie proces badawczy sprowadza si
w nich do czynnoci meandrujcych, do odwracania si od dawnych wzorcw
postepowania oraz dozwracania si kunowym. Std zwroty nie bardzo te licz
si zgranicami dzielcymi gwne nurty badawcze ostatnich kilkudziesiciu lat, tj.
strukturalizm, poststrukturalizm, funkcjonalizm, neofunkcjonalizm, pragmatyzm,
neopragmatyzm, hermeneutyk, semiotyk itd. (por. termin C. Geertza gatunki
zmcone naoznaczenie obecnej w zwrotach hybrydalnoci iheterogennoci).

Obecnie w naukach humanistycznych mona wrcz mwi o nadprodukcji
zwrotw. Najczciej nie nastpuj one posobie linearnie i/lub chronologicznie.
Wiele znich stanowi nie zawsze dojrza prb wykrojenia nowych pl badaw
czych. Znaczna cz do szybko si zuywa. Trzeba jednak doceni ich inspirujc energi, si sprawcz w profilowaniu bada i dyscyplin oraz rol we
wzbogacaniu narzdzi badawczych, a take duy potencja integracyjny (por.
zwrot translacyjny, zorientowany naposzukiwanie drg ipoj, ktre mog stanowi podstaw negocjacji midzy rnymi dyscyplinami).
4. Fundamentalny zwrot jzykowy koncentrowa si na stosunku jzyka
dorzeczywistoci iumysu (poznania). Uznawa, i wszelkie poznanie wiata oraz
sam wiat zale odjzyka (por. hipoteza E. Sapira iB. L. Whorfa). Jzyk nie tyle
wyraa, opisuje wiat, ile strukturuje poznanie, konstruuje wiedz oraz w bardziej
skrajnych ujciach konstytuuje rzeczywisto (przynajmniej t spoeczno-kulturow). Stopniowo jednak dyskurs humanistyczny uwalnia si od zbyt mocnego
przyklejenia dostruktury jzyka, arozwijajcy si zwrot jzykowy zwraca uwag
nadziaalno komunikacyjnojzykow, zdarzenia jzykowe, akty mowy, gry jzykowe, teksty idyskursy.

W ten sposb rodzi si megazwrot kulturowy, aw nim w pierwszej kolejnoci
zwrot interpretacyjny. Nowe zogniskowania wskazuj bowiem nawymiary kulturowe, awic napowrt tego, co ju byo, lecz ulego wyparciu wskutek zawenia
si w zwrocie jzykowym dojzyka. Zwrot interpretacyjny ze swoim semiotycznym podejciem dokultury (por. metaforyczne haso: kultura jako tekst) sta si

13

przejciem dowielkiego zwrotu kulturowego ipierwszym jego wariantem.

Twarz nowego zwrotu sta si amerykaski antropolog kulturowy C. Geertz,
wprowadzajcy w poszukiwaniu znacze tzw. gst analiz i metod gatunkw
zmconych. Kultura bowiem to dla niego zespoy przekona, sieci znacze
tworzone irespektowane w okrelonych spoecznociach (wiedza lokalna) oraz
ucielenienie w symbolach (zob. Geertz, 2005a ib).

Zwrot interpretacyjny otworzy drog do kolejnych zwrotw kulturowych
w megazwrocie kulturowym, atake przyczyni si dozwrotw wykraczajcych
poza zwrot kulturowy (por. zwrot translacyjny czy zwrot ontyczny). Wci jednak pozostaje aktywny, doczego przyczynia si silne isporne pojcie tekstu oraz
szeroki zakres inspiracji. Zwrot dokona si bowiem idokonuje w eklektycznym
spektrum koncepcji i teorii, obejmujcym m.in. socjologi rozumiejc W. Diltheya, M. Webera iA. Schtza, hermeneutyk H. Gadamera, szkoy frankfurckiej
iP. Ricoeura, pragmatyzm J. Deweya ineopragmatyzm R. Rortyego iS. Fisha,
a take rnorodne nurty postmodernistyczne. Wszystko to sprawia, i nie sta
si paradygmatem, nie podda si hermeneutyce jako fundamentalistycznej teorii
interpretacji. W rezultacie mamy jednak doczynienia ze swoist dungl interpretacyjn.

W ten sposb humanistyka przybiera posta humanistyki interpretacyjnej,
ajej wyznacznikiem staje si uwzgldnienie szeroko rozumianego kontekstu. Przy
czym krytyka pojcia kultury i pojcia tekstu owocuje stopniowym odwrotem
odtekstualizmu. Interpretacj zaczyna si pojmowa jako dowiadczanie wiata,
warunek i konsekwencj jego poznawania, kompetencj nieodcznie zwizan
znaszym ludzkim byciem. Wszelkie dowiadczenie (sensoryczne, mentalne ikontemplacyjne) ma wic charakter interpretacyjny. Traktowana jako pojcie pierwotne interpretacja jest ze swej natury niedefiniowalna.

Otwiera to drog donowej humanistyki, ktra kwestionuje antropocentryzm,
gosi nowy, szeroki empiryzm, wracajc domaterialnoci, zacienienia wizi znaukami cisymi (zwaszcza zbiologi ineuroscience), interesuje si etycznym wymiarem bada (por. zwrot etyczny), stara si budowa pomosty miedzy rnymi
podejciami ikoncepcjami (por. kwestia ich korespondencji, (nie)wspmiernoci
oraz zwrot translacyjny) oraz prbuje czy redukcjonizm z emergentyzmem.
Nie stroni te odposzukiwa praktycznej mdroci, tj. odpowiedzi napytanie: jak
y, czyli prowadzi moralnie odpowiedzialne ycie w wiecie, w ktrym kady
ma swoj prawd. Ta nowa humanistyka nie opowiada si ju tak jednoznacznie
zajednym ze stanowisk w sporze midzy dwoma wielkimi przekonaniami epistemologicznymi: 1) wiat to obiektywna rzeczywisto, ktr da si pozna przy
pomocy procedur naukowych wsplnych dla spoecznoci badaczy i2) ycie spoeczne ikultura to konstrukty wytworzone przez ludzi, akody, wzorce kulturowe
ksztatuj sposb, w jaki ludzie postrzegaj wiat.
5. O zwrocie mwi si wwczas, gdy przejawia si w pewnej liczbie dyscyplin. Zwrot interpretacyjny upowszechni si przez przyjcie nowych zaoe

14

wyraonych metafor kultura to tekst lub nawet wiat to tekst, przy czym szerokie
rozumienie tekstu (nie tylko jako werbalnego wytworu kultury, np. tekst to take
krajobraz i genom) pozwolio wydoby si z hermeneutycznego zawenia. W
konsekwencji zwrot interpretacyjny usadowi si oprcz antropologii kulturowej
(uznawanej zadyscyplin wyjciow) take w wielu innych dyscyplinach, np. w
literaturoznawstwie, ale te w historii, politologii, socjologii, pedagogice. A co
zlingwistyk?

W trosce o sw autonomi w pocztkach XX w. lingwistyka uzbroia si
w strukturalizm. W swej najbardziej ortodoksyjnej postaci izolowa on jzyk
od kontekstw spoeczno-kulturowych, koncentrujc uwag na abstrakcyjnym
systemie jzyka (langue F. de Saussurea). Dopewnego czasu dominowa on w
lingwistyce jako wielki paradygmat, narzucajc jej okrelony charakter, a take
wpywajc nainne dyscypliny (mwio si olingwistykocentryzmie humanistyki,
majc namyli pilotujc rol naszej dyscypliny, zasadne wic dopewnego stopnia byoby mwienie o zwrocie strukturalistycznym). Jego pozycj osabi wychodzcy zfilozofii zwrot jzykowy, ktry uczyni jzyk, przede wszystkim jego
funkcjonowanie przedmiotem wielu dyscyplin (wiek XX okrela si dlatego jako
lingwocentryczny).

Zwrot jzykowy, anastpnie interpretacyjny oraz kolejne zwroty nie pozostay bezwpywu nalingwistyk, ktra stracia swj pilotujcy charakter. Staa si
bardziej biorc ni dawc zwrotw. Symptomatyczne jest przesuniecie uwagi
zsystemu namwicego czowieka (homo loquens jako podmiot intencjonalny),
z tekstu na dyskurs. Nie ulega wtpliwoci, i wspczesne zwroty wzbogacaj
nasz dyscyplin. Godzimy si z przekonaniem, e o sensie kadej dyscypliny
rozstrzyga jej funkcja interpretacyjna.

Zarazem rodz si pytania iniepokoje odyscyplinarn tosamo, okonwer
gentny dyscyplinarny projekt lingwistyki. Obfito zwrotw i propozycji
teoretyczno-metodologicznych docierajcych dolingwistyki prowadzi do jej decentralizacji inadmiernej hybrydyzacji? Zamkniecie czy otwarcie? Anarchia czy
pluralizm?

Wydaje mi si, e lingwistyka posiada silny i stabilny rdze w postaci
dyscyplinarnej ywej tradycji oraz wyran wsplnot (spoeczno) badaczy,
co gwarantuje wybr raczej ewolucyjnej ni rewolucyjnej drogi rozwojowej. W
wietle widocznych dzisiaj w caej nauce tendencji lingwistyka bdzie chyba
rozwija zawsze obecne w niej orientacje badawcze (cho byy okresy przewagi
niektrych znich). S to:
------

badanie budowy systemu jzykowego,

orientacja nafunkcjonowanie jzyka,
lingwistyka historyczna,
lingwistyka krytyczna (metalingwistyka),
lingwistyka praktyczna (odpowiadajca na konkretne potrzeby uytkownikw/nosicieli jzyka),
15

-- lingwistyka publiczna (wczajca si na zasadach partnerskich w debaty

publiczne dotyczce oglnospoecznych kwestii).

Interpretace ei ainterpretace e

Cztery pierwsze orientacje maj charakter czysto akademicki (poznawczy),
pita stosowany, natomiast szsta wiatopogldotwrczy.

Podejmowana tu kwestia zwrotw stanowi domen lingwistyki krytycznej
(metalingwistyki). Oile pojcie paradygmatw skupia uwag nawntrzu dyscypliny, otyle kategoria zwrotu poszerza horyzont, skania doledzenia sytuacji poznawczej jeli nie w caej nauce, to przynajmniej na jej duych obszarach (w
dziedzinach). Lingwici zajmujcy si histori dyscypliny oraz dyscyplinarn metodologi nie zawsze uwzgldniaj szerszy kontekst poznawczy, co ma negatywne nastpstwa zarwno dla peniejszego poznanie przeszoci, jak idla rozwoju
lingwistyki.

Jan Koensk
(Filozofick fakulta Univerzity Palackho vOlomouci)

LITERATURA
BACHMANN-MEDICK, Doris: Cultural turns. Nowe kierunki w naukach okulturze.
Warszawa: Oficyna naukowa 2012.
GEERTZ, Clifford J.: Interpretacja kultur. Wybrane eseje. Krakw: Wydawnictwo UJ
2005a.
GEERTZ, Clifford J.: Wiedza lokalna. Dalsze eseje zzakresu antropologii interpretatywnej. Krakw: Wydawnictwo UJ 2005b.
JAN PAWE II: Pami itosamo. Krakw: Znak 2005.
VATTIMO, Gianni: Wiek interpretacji. In: RORTY, R. VATTIMO, G.: Przyszo
religii. Krakw: Universitas 2010.
RSUM
Linguistics Towards the Interpretative Turn in the Humanities
Turn is anew research orientation covering the fields of studyof disciplines. It is neither aparadigm
nor ascientific school. In the humanities of the last half-century, among many turns, aparticularly
great role has been played by the linguistic turn, as well as the interpretative one, stemming from the
former, which gave rise to awhole chain of cultural turns. These turns have exerted aconsiderable
influence upon linguistics. Metalinguistics, while concentrating on paradigms, pays attention to turns
to alesser extent.

16

yjdme z obecnho a irho chpn konceptu interpretace: Termn interpretace lze uvat vrzn i avzvislosti natom pochopiteln vrznm
smyslu. Interpretace jako vdecko-filosofick termn m svj zklad vzamen
na text (majc pvodn zvltn, v podstat mytick status, jsouc pozdji produktem spoleensko-regulativnch instituc, dle pak umleckm dlem akonen
vbec textem sjakoukoli vcemn relevantn spoleenskou funkc). Toto zamen rzn souvis s faktorem rozumn tomuto textu (v racionlnm i ne-racionlnm smyslu) askomunikativnm zprostedkovnm zpsobu rozumn. Takto
priorizovan text (tj. hodn interpretace) je reflexem spoleenskohistorickch
skutenost, mytickch stimul aintenc, akt umleckch/estetickch, je zde tedy
proto, aby k nim referoval a protoe k nim referuje. Priorizace danho textu je
takto priorizac danost za textem. Odtud pak je ji krok ke zjitn, e jakkoli
duevn pochody (provzen nejrznjmi nap. ifyzickmi aktivitami) zamen
nadanosti pro lovka relevantn, jsou interpretac vzvislosti nafilosofickch
anoetickch vchodiscch interpretac vlun, zejmna, pedevm, tak apod.
Toto rozen termnu/pojmu interpretace se pak mnohde usmiuje s genealogicky pvodnm zpsobem uit termnu interpretace v zamen na text tm,
e se roziuje platnost termnu text na neverbln fakty (architektura, vtvarn
dlo, film apod.). Tendence ke krajnmu rozen uit termnu interpretace ovem kategoricky d nejen zkladn klasifikaci uit termnu interpretace (vzhledem ktypm objekt interpretace atypm interpretanch aktivit), ale vyaduje
hierarchizaci a strukturaci typ interpretanch aktivit ve funknm smyslu, tj.
modelov postien vzjemnch vztah jednotlivch typ interpretanch aktivit
v jejich nutn nebo mon souvztanosti a aktuln funkn nvaznosti. Zd se
vhodn zakldat modelaci atypizaci interpretanch aktivit nabzi komplexnho
modelu komunikace v socio-smiotickm smyslu. Nelze to uinit ovem zcela
obecn tak, e takov typologizace, hierarchizace astrukturace by mohla bt nezvisl na filosoficko-metodologickch a ideologickch vchodiscch (srov. podrobnji Koensk, 1988).

Uveden vymezen platnosti termnu/konceptu interpretace je spojeno sadou
otevench otzek: Je zejm, e pedmtem interpretace me bt nejen verbln
text, ale jakkoli smiotick aktivita ilidsk innost, konn, aktivita nedoprovzejc ani nedoprovzen nutn aktivitou verbln. Vznik oprvnn otzka, zda
proces interpretace je douc omezit zatchto okolnost naaktivitu verbln, tedy
naprodukci verblnho textu. Zd se nleit, e interpretativn proces bude mt
srovnatelnou i jako samotn pedmt interpretace. Kdybychom se takto neroz-

17

hodli, pak by vlastn kad interpretace jakkoli iroce a vestrann chpanho

pedmtu komunikace byla jakousi interpretativn redukc pedmtu interpretace naverbln text. Pi takto irokm chpn pedmtu interpretace aprostedk
interpretace je interpretac ilidsk aktivita jakkoli prost ptomnosti verblnho
textu reagujc naaktivitu stejnho du.

Vdanch souvislostech pravdpodobn plat jedno vznamn omezen: Interpretem je lidsk subjektivita virm slova smyslu. Interpretace se vdy uskuteuje
prostednictvm, i zaasti njak smiotick soustavy, zpravidla apirozen eov innosti. Jak, zda avjakm smyslu je teba chpat tuto smiotickou soustavu
jako interpreta, nikoli pouze jako instrument? Zodpovzen tto otzky je vznamn zejmna v souvislosti s lohou tzv. novch mdi v komunikaci a tedy
ivprocesech interpretace. Interpretace je tedy neuskuteniteln beznjak smiotick soustavy, je vak uskuteniteln zaneptomnosti verblnho jazyka. Obligatorn ptomnost lidsk subjektivity vak neznamen, e pslun smiotick
soustava je vdy instrumentem (viz dle).

Jakkoli chpan ptomnost lidsk subjektivity v interpretanch procesech
otvr dal problm: Interpretace m svho interprettora (jako typ podavatele,
komuniktora, mluvho, autora atd.). Tak interpretovan text (v irokm smyslu slova) m svho podavatele,, jen produkc textu interpretuje svt/objektivn realitu/kontingenci/fakticitu, a produkc interpretace svta, se stv
spolupedmtem interpretace. Jinmi slovy: tebae zpravidla interpretace textu
smuje kpoznn relace interpretovan text smantika referovanho svta,
nelze pehldnout ptomnost onoho spolupedmtu, tj. podavatele interpretovanho textu. Tm se pedmtem interpretace stv ipragmatick rozmr interpretovanho textu. M-li proces interpretace charakter verbln aktivity, nebo jin
smiotick aktivity, je teba se ptt, zda ast dan smiotick soustavy naprocesu
interpretace m charakter instrumentu, jm lidsk subjektivita v procesu
interpretace suvernn vldne, i zda pslun smiotick soustava m charakter
limity, je dojist mry vymezuje interpretan prostor. Zodpovzen tto otzky
podstatn souvis stm, zda se pi vkladu podstaty semizy obecn avlastnost
pirozen eov komunikace zvl pidrme tradin langue-parolov hypotzy,
i zda budeme vc chpat ve smyslu procesulnho monismu.

Je-li pedmtem interpretace text vum, i irm smyslu, je teba se ptt,
je-li tento text jedinm, poslednm pedmtem interpretace, nebo zda samotn tento interpretovan text je interpretac jinho textu v um slova smyslu
(vtomto ppad mme co init smetainterpretac), nebo virm smyslu, pak jde
ozprostedkovanou interpretaci skutenosti. Je nesporn, e prv vtto souvislosti mme co init se zsadnmi diferencemi filosoficko-noetickho mylen.

Proces interpretace se vkomunikanm asmiotickm smyslu realizuje vsloit interaktivnm prostoru podavatel/interpret produkce interpretace text
interpretace (jako proces/jako rezultt) recepce interpretace (jako proces/
jako rezultt recepce). Jednotliv zpsoby vkladu tohoto interaktivnho procesu

18

aprostoru se li zpravidla tm, kterou zuvedench sloek shledvaj dominantn,

jinak eeno, jakm zpsobem provdj redukci tohoto interaktivnho prostoru
najednu zjeho sloek, piem ostatn sloky jsou nazrny ze zornho hlu tohoto dominovanho prvku. Meme se zabvat textem jako souborem dat vypovdajcm ostavu adynamice mysli autora interpretovanho textu, meme vnmat text
jako nekonc interakci autora atene, meme text chpat jako artefakt zcela
nezvisl naautoru ateni, meme trvat natom, e vznam, strukturu asmysl
textu vytv ten zcela nezvisle naautorovi, atd. To ve je noeticky vzato zcela korektn: dialog rznch een ovem je smyslupln toliko tehdy, jestlie je
pedem axiomaticky zavedeno, kter zprvk je postaven doon privilegovan
pozice.

Pokusme se zvrem shrnujcm zpsobem formulovat zkladn konceptuln
soustavu obecn teorie interpretace, ato natakovm stupni obecnosti, kde jet
toto schma nen zvisl nafilosoficko-noetickch diferencch:
-- Interpretace je komunikace: proto je douc chpat kadou interpretaci vkontextu obecnho schmatu sociln komunikace. Interpretace je komunikace,
jejm clem je variabiln referovat k objektm lidskho i prodnho svta (tyto objekty vykldat). Vtomto smyslu je schma interpretace modifikac obecnho schmatu komunikace (srov. Koensk, 1988).
-- Pedmtem interpretace je text vnejirm smyslu toho slova: jde tedy nejen
o verbln texty, ale i o semizy zaloen na jinch znakovch soustavch,
pop. texty smioticky heterogenn (hudba, vtvarn projevy, divadlo, film,
architektura, potaov digitln projekce rznho zamen apod.).
-- Njak/jakkoli smiotick soustava, kter zakld pedmt interpretace: specifikace jej funkce v komunikanm schmatu je ji zvisl na charakteru
apojet procesu interpretace (nap. langue-parolov instrumentalistick hypotza vs. procesuln emergenn hypotza).
-- Subjekt pedmtu interpretace jako soust interpretovanho textu: jeho
funkn pozice vinterpretovanm textu, pop. k/vzhledem kinterpretovanmu
textu, je ji zvisl nafilosoficko-metodologickch vchodiscch interpretace
(viz podrobnji ve).
-- Subjekt interpretan aktivity chpan vrmci komunikanho schmatu: specifikace jeho funkn pozice vinterpretanm procesu je ji zvisl nafilosoficko-metodologickch vchodiscch pojet interpretanho procesu.

19

LITERATURA
ECO, Umberto: Teorie smiotiky. ATheory of Semiotics. Brno: Jankova akademie
mzickch umn 2004.
HOPPER, Paul: Emergent Grammar. In: Proceedings of the Thirteenth Annual Meeting
of the Berkeley Linguistics Society. Berkeley: Berkeley Linguistics Society 1987,
s. 139 157.
KOENSK, Jan: Obecn teorie interpretanch proces a eov komunikace. In:
Slovo aslovesnost, 1988, ro. 49, . 2, s. 131 134.
KOENSK, Jan: Procesuln gramatika alinearita textu. In: lovek ajeho jazyk 1.
Jazyk ako fenomn kultry. Napoes profesora Jna Horeckho.Ed. K.Buzssy
ov.Bratislava: Veda 2000, s. 251 259.
KOENSK, Jan: Procesuln gramatika vkontextu souasnch tendenc lingvistickho mylen. In: Slovo aslovesnost, 2003, ro. 64, . 1, s. 1 7.
Lingvistick sekce konference o interpretanch procesech. In: Slovo a slovesnost,
1988, ro. 49, . 2, s. 130.

lnek vznikl v rmci projektu Inovace obecn jazykovdy a teorie komunikace

ve spoluprci s prodnmi vdami, reg. .: CZ.1.07/2.2.00/28.0076. Projekt je
financovn z Evropskho socilnho fondu a sttnho rozpotu esk republiky.
RSUM
Interpretation of Speech and Interpretation by Speech
Interpretation is a communication process: it is useful to understand each interpretation in the
context of ageneral pattern of social communication. Interpretation is kind of acommunication
the purpose of which is to report variably to the objects of the human or the natural world (to
explain the objects). In this sense, the pattern of interpretation is a modification of a general
communication pattern (cf. Koensk, 1988).
The object of interpretation is the text in the broadest sense of the word: it means that not only
verbal texts are concerned but also other semioses, based on different sign systems or semiotically
heterogeneous texts (music, fine arts, theatre, film, architecture, computer digital projections on
various topics, etc.).
Some/any semiotic system that constitutes the object of interpretation: the specification of its function in the communication pattern is therefore dependent on the nature and the conception of the
interpretation process (e.g. the langue and parole instrumentalistic hypothesis vs. the processual
emerging hypothesis).
The subject of the interpretation object as part of the interpreted text: the subjects functional position in an interpreted text or its position to/with regard to the interpreted text is therefore dependent
on philosophical and methodological interpretation premises (see further above).
The object of interpretation understood in the context of the communication pattern: specification
of its functional position in an interpretative process is therefore dependent on the philosophical
and methodological bases of the concept of the interpretative process.

20

Interpretcia aautonomizcia
Juraj Dolnk
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

Interpretcia ako prostriedok autonomizcie

ez ohadu nato, i argumentujeme vprospech toho, e loveka stvorila prroda, alebo verme tomu, e ho stvoril Boh, meme vychdza z toho, e
lovek sa objavil nascne pozemskho sveta ako bytos obdaren predpokladmi
nato, aby rozumela svetu vrtane seba. Boli to sasne predpoklady naist autonomizciu loveka, naist mieru jeho nezvislosti odtvorcu (prrody) i stvoritea
(Boha), teda istej slobody. lovek zostal prrodnou (biologickou) bytosou, take
je riaden zkonmi prrody, ateda je plne zvisl odnej (vymknutie sa zozkonov znamen jeho znik), ale ako hermeneutick bytos je vpozcii subjektu, ktor
doke prrodu interpretova, atak sa vymani zostriktnej obmedzenosti ivotnho priestoru, danej zkonmi prrody. Interpretciami vytvra svet vznamov, vlastn realitu, ktor nazvame kultra. Rodiaci sa (vprrode) alebo stvoren (Bohom)
lovek sa teda autonomizoval, uvooval svoju absoltnu zvislos od vle
svojho existennho zdroja (vle prrody/vle Boha) uplatovanm svojej interpretanej dispozcie. lovek sa autonomizoval interpretciou, ie interpretcia
je prostriedok jeho autonomizcie, je autonomizan mdium. Ak interpretan
dispozciu loveka vnmame ako jeho imanentn vlastnos, ktor vzila zvle
jeho existennho zdroja, interpretcie s napanm vopred danho programu
(inteligentnho plnu), ktor uruje spsob existencie loveka subjektu. Ztohto
hadiska sa svojimi interpretciami neautonomizuje, kee nimi napa len tento
program (autonomizoval by sa vtedy, keby nekonal poda tohto programu, o by
ale znamenalo jeho znik). Ak vak porovnme loveka ako subjekt slovekom
ako biologickou (prrodnou) bytosou, je jasne autonomizovan tvor, lebo svojimi
interpretciami si vytvoril druh svet kultru uplatovanm svojho interpretanho potencilu, vlastnch rozhodovan avlastnej vle. Meme poveda, e
lovek je determinovan jeho pvodcom, ten uril, e bude existova ako biologicko- (prrodno-) interpretan bytos abude striktne fungova poda biologickch zkonov atak, e bude realizova svoju interpretan dispozciu, m uril aj
to, e bude fungova aj ako autonomizovan bytos.

To, e interpretcia je (me by) prostriedkom autonomizcie, je nsledkom jej povahy. Interpretcia zaha aktra, ktor zvznamuje svet, atak vytvra
udsk svet atm prekonva limitovanos prrodnej bytosti biologickm svetom,
ktor spova vtom, e bytos sa riadi len svojimi intinktmi. Aktr interpretuje
svojho pvodcu prrodu (alebo aj Boha) atm sa prezentuje ako autonomizovan bytos. Riadi sa vlastnmi interpretciami. Ilustrane vyjadren, potravu u

21

nekonzumuje len preto, aby sa nastil (vtedy ho riadi biologick zkon: napocit hladu reaguje prijmanm potravy), ale aj preto, lebo istej potrave pripisuje
osobitn vznam (napr. kapor navianonom stole symbol vianonej tradcie).
Vyuijc termny z terie vied, sledovan jav meme uchopi aj vrokom, e
interpretcia je prostriedok autopojetizcie nomologickej bytosti, ie prostrednctvom interpretcie sa bytos striktne riaden zkonmi emancipuje nabytos, ktor
je schopn riadi seba. Km atribtom autonomizovan sa dva dopopredia, e
lovek interpret (hermeneutick bytos, subjekt) sa vymanil zabsoltnej zvislosti
odsvojho pvodcu, privraze autopojetizcia je vpopred, e bytos potencilny
lovek nadobda schopnos vytvra si vlastn svet. Komplexn lovek je nomologicko-autopojetick bytos: je podriaden zkonom aj riadi seba. Nomologick
bytos sa mohla autopojetizova prostrednctvom interpretcie, ktor ju autonomizovala. Tm, e sa zrodila bytos sinterpretanou dispozciou, zaal fungova
interpretano-autonomizan mechanizmus, ktor riadi dynamiku vzahu medzi
pvodcom ajeho produktom.

Interpretano-autonomizan mechanizmus

Na inom mieste hovorme oprincpe autonomizcie descendenta. Descendent
sa chpe ako vystenie descendencie vzoveobecnenom zmysle, ie ako to, o
znieoho vzilo, take descendent vtomto zmysle je vtvor, produkt sozreteom
napvodcu. Vtomto duchu sa vraz descendencia uplatnil privklade systmu
nadrmcom jeho formlneho uchopovania (formlny systm); naprklad F. Miko
(1989) vysvetuje utvranie stavby systmu ako postupn vyplvanie jeho prvkov zoseba, take vjadre kadho systmu s dva prvky, teda maj presystm
zakladajci vznam (napr. vsystme slovnch druhov je to vec dej, vsystme
literrnych druhov epika lyrika, v systme vrazovch kategri operatvnos
ikonickos a pod.). Poda toho jadro systmu n svet tvoria prvky prroda
lovek so zakladajcim prvkom prroda. Na rovni ontogenzy tomuto jadru
zodpoved vzah jednotlivec potomok. Prazitkom jednotlivca je, e sa narodil,
vziiel zniekoho, o potom preva, aj si uvedomuje ako stav by potomkom.
K tomu sa pridruuje sksenos, e jeho interpretcie sa aj odchyuj od interpretci pvodcu, ateda sa autonomizuje, ako aj poznatok, e on sm me by
pvodcom potomka, ktor prostrednctvom svojich interpretci uvouje svoju
zvislos odneho. Nadobda znalos, e toto vetko sa tka kadho jednotlivca,
take mme do inenia s mechanizmom, ktor je v zklade dynamiky udskej
existencie.

Dleit je, e vjednotlivcovi sa kumuluj dve fundamentlne ivotn roly:
potomok a(potencilny) pvodca. Najeho naprogramovanosti natto dvojrolov
existenciu spova interpretano-autonomizan mechanizmus ako riadiaci inite
dynamiky udskej reality. udskou realitou sa tu myslia udsk vtvory, produkty
ajej dynamikou prekonvanie toho, zoho tieto vtvory, produkty vzili. Touto

22

naprogramovanosou s jednotlivci nastaven nato, aby fungovali vduchu fundamentlnych ivotnch rol. V duchu znamen, e navodzuj situcie sbzovmi
prvkami, zodpovedajcimi role pvodcu, z ktorch prostrednctvom interpretcie vzchdzaj celky, zodpovedajce role potomka. Takou situciou je naprklad
stavanie mrov domu: bzovmi prvkami s tehly, z ktorch vzchdzaj celky,
interpretovan ako zkladn oporn aochrann plochy domu mry. Tak situciu bene vnmame aopisujeme tak, e niekto narba stehlami takm spsobom,
e znich postav mry. Ako vak postupuje pritejto innosti? Ako anticipuje jej
vsledok? Tak, e svoju aktivitu usmeruje nazeranm nau cezprizmu tehl, o
sa d explikova otzkou, ako sa d realizova mrov potencil tehl. Vzklade tohto nazerania je zitok, ako aj sksenosti a znalosti tkajce sa vzahu pvodca potomok. Ke teda hovorme o descendencii v zoveobecnenom
zmysle vzchdzanie nieoho znieoho , nejde oru abstrakciu vprospech
jednotnho vkladu istho segmentu sveta, ale ojeho relne mentlne vnmanie
aktrmi tohto sveta. Vroky Mry vzchdzaj ztehl, Tehly s pvodcom
mry ich potomkom nie s prost metaforick uchopovania sledovanho vzahu
zpozcie pozorovatea, ale vyjadreniami toho, ako aktri kognitvne spracvaj
tento jav. Samotn aktri vstupuj dotohto vzahu ako interpreti: dvaj vznam
tomu, o vzchdza zpvodcu. Ale rozhodujce predynamiku udskej reality je,
e interpretciou descendent nadobda vznam(y), ktorm(i) sa prejavuje jeho autonomizcia. Km vznam zkladn oporn aochrann plochy domu sa viae
namrov potencil tehl (zodpoved tomu, e tehly uruj, o znich vzde),
vznamy rozdeujce aizolujce ud, pomyseln prostriedok ntlaku (porov.
sfrazmou pritlai niekoho k mru) a pod. s prejavom autonomizcie mru
vovzahu ktehlm interpretciou sa vytvra mrov svet, ktorm sa prekonva rmec tehlovho sveta.

Prklad stehlami amrmi demontruje, e prostrednctvom interpretano-autonomizanho mechanizmu dynamika udskej reality funguje ako zvznamovanie, ozmyslovanie descendenta, ktor vzchdza z bzy ako druhostupov
truktra. Naznauje, ako sa descendent interpretciou viae napvodcu, ale aj
ako sa autonomizuje. Tm, e ilustruje vzchdzanie celku (mr) zelementov (tehly), evokuje interdisciplinrny problm, tkajci sa vzahu medzi mikrorovinou
amakrorovinou zhadiska urenho konceptom emergencia.

Emergentn interpretcia

Vhumnno-socilnych vedch je ben, e sa siahne popradvnom koncepte,
systematicky sa zane skma prslun jav, o vysuje dopluralizcie konceptu.
Tka sa to aj emergencie (porov. svkladmi vzbornku Emergenz, 2011). Vraz
emergencia sa vyskytuje soveobecnm vznamom vynranie sa, objavovanie
sa (porov. s angl. emerge). V tomto zmysle sme ho pri inej prleitosti pouili
v termne emergentno-intenn mechanizmus, ktorm sa zachytva, e plynul

23

re prebieha ako vynranie sa jazykovch vrazov zpamti hovoriaceho vslade

sjeho intenciou. Kore pecifikovanho pouvania siaha dozaiatku sporu medzi
dualistami amonistami, teda doobdobia, ke sa rozvja polemika ootzke vzahu
medzi hmotou aduchom, medzi telom aduou, ie aj medzi pozemskou anebeskou sfrou (medzi svtm aprofnnym). Ide oto, i sa d mentlne redukova
na fyzick. Redukovatenos/neredukovatenos bola kritriom emergentnosti.
Zperspektvy dualizmu sa mentlne procesy nedaj redukova naelementy organizmu aprocesy vom, mentlne sa objavilo ako jav novho druhu, emergentn
jav, km zostanoviska monizmu to, o sa zd ako nov druh, nespova vniom
inom ako vo vlastnostiach hmotnch prvkov a vzahov medzi nimi. Nov vskumn impulzy vzili z britskej emergentistickej filozofie (takmer kad autor
citovanho zbornka sa nau odvolva), ktor ila treou cestou: vmala si, o
je redukovaten ao nie. Vyla zostratifikanho modelu sveta, poda ktorho
bzov rovina, t. j. rovina prvkov, mikrorovina, je vzklade vyej roviny, makroroviny. Tretia cesta spova vtom, e pozornos sa upriamuje nazvislostn aj
autonmnu strnku pomeru medzi makrorovinou amikrorovinou, o sa zachytva
protikladom rezultatvne vs. emergentn. V rezultatvnych vlastnostiach celkov
(makrorovina) sa prejavuje ich zvislos od elementov, ast, ktor ich tvoria,
ateda, e sa tieto vlastnosti daj vyvodi zvlastnost mikrotruktry, ie s redukovaten. Napriek tomu, e sa makrotruktra (celok) zaklad namikrotruktre,
me ma aj vlastnosti, ktor sa nedaj vyvodi zmikrotruktry. Tie sa povauj
za emergentn vlastnosti. Neskr sa hovor o silnej (neredukovatenej) a slabej
(redukovatenej) emergencii; naprklad priezranos je siln emergentn vlastnos
vody, lebo sa ned redukova navlastnosti vodka akyslka ako jej prvkov, ned sa
vyvodi zvlastnost prvkov; skupina sa vyznauje vlastnosou vekos, ale tto
vlastnos je slabo emergentn, lebo sa d vyvodi zmikrotruktry. Vekos skupiny vyplva zpotu jej lenov (pojem slab emergencia sa vak uruje aj inak).

Zvkladov emergencie azdiskusi onej si prenau potrebu vyvodme zver, e pricelkoch (makrorovina) treba rozliova rezultatvne aemergentn vlastnosti, ktor mu by intenn aj neintenn. Dovahy treba bra aj zvislos/
nezvislos odkontextu. Rezultatvna vlastnos vzchdza zinvariantnej, vntornej, kontextovo nezvislej vlastnosti prvkov (mikrorovina), ktor podliehaj zkonom alebo pravidlm; naprklad vlastnos celku mr oporn aochrann plocha
domu vzchdza zvntornej vlastnosti tehl (jeho prvkov) uren narealizciu
takej plochy azpravidla, ktor riadi sprvanie tehl prinapan ich urenosti. Emergentn vlastnos je mimo psobenia zkonov, pravidiel a jej objavenie
sa je viazan naist kontext; naprklad vlastnos miesto popravy zastrelenm
(postavi niekoho kmru) sa objavila vpecilnom kontexte, ktor je poznaen
zmerom (mr sa zmerne pouval ako miesto popravy zastrelenm), ateda ide
ointenn emergentn vlastnos. Vporovnan svlastnosami tehl je to vlastnos
novho druhu, nie je nane redukovaten ani nie je predpovedaten (vlastnos
novho druhu, nepredpovedatenos aneredukovatenos s prznaky, zktorch

24

sa vychdza pri objasovan emergencie; pri nepredpovedatenosti treba rozliova diachrnny a synchrnny aspekt a poda toho diachrnnu a synchrnnu
emergenciu). D sa predpoklada, e neintenn emergencia je spt spsobenm
neviditenej ruky, ateda koreponduje sfenomnom tretieho druhu, chpanho
ako neintenn produkt intennch konan (tento jav sa objasuje v prci Dolnk, 2013, s. 109 110). Vraznm prkladom je panika: zmerom jednotlivca je
unikn zuzavretho priestoru azachrni sa, ale vsledkom je, o nikto nemal
vmysle vyvolanie paniky (v socilnych vedch je tendencia emergenciu stotoni sneintenne vyvolanmi efektmi).

Navodili sme dva koncepty, ktor sa tkaj generovania vzostupnch entt:
descendencia aemergencia. Oba koncepty sa vzahuj nafundciu, ie napomer
by zaloen na nieom (nieo je existennm zkladom nieoho): vzostupn (vvojovo alebo truktrne vyia) entita je fundovan (existenne zaloen)
naniostupovej entite. Prinazeran natento pomer cezprizmu descendencie sa
ukazuje, e vzostupn entita je sce kontituovan prvkami zhierarchicky niej
roviny, ale sasne je aj autonomizovan, o je spsoben tm, e jej kontituovanie je aj formovanm jej interpretanho potencilu. Vraz interpretan potencil
sa vzahuje jednak naschopnos interpretova (interpretan dispozcia, kompetencia) ajednak namonos interpretcie. Formovanm interpretanej schopnosti
sa kontituoval lovek (subjekt) ako vzostupn bytos vpomere kprrode avyuvanm tejto schopnosti sa mohol autonomizova. Zrod loveka bol zrodom bytosti
autonomizovanej prostrednctvom interpretcie. Autonomizcia prostrednctvom
interpretcie je antropotvorn mechanizmus, ktorm je lovek ovldan mus
interpretova, aby sa zachoval ako bytos svojho druhu, m reprodukuje aj svoju
autonmnos atouto ovldanosou je uren spsob vytvrania udskej reality.
Je to spsob, doktorho sa premietol mechanizmus kontituovania loveka ako
vzostupnej bytosti: z niej (prrodnej) roviny vziiel lovek ako bytos vyej
roviny, bytos sinterpretanou schopnosou, ktorou sa autonomizuje. Vudskch
vtvoroch ako descendentoch, teda vovtvoroch, ktor vzchdzaj zprvkov niej rovne, interpretanej schopnosti loveka zodpoved monos interpretcie,
realizciou ktorej sa vtvor autonomizuje. udsk realita sa vytvra interakciou
interpretanho potencilu loveka (jeho interpretanej schopnosti) sinterpretanm potencilom jeho vtvoru (monosti interpretcie). Interpretan schopnos je
emergentn vlastnos loveka ainterpretan potencil vtvoru je jeho rezultatvno-emergentn vlastnos. Meme hovori orezultatvnej aemergentnej interpretcii vtvoru. Interpretano-autonomizan mechanizmus spova naemergentnej
interpretcii, take explicitne vyjadren, ide oemergentn interpretano-autonomizan mechanizmus. Descendent sa autonomizuje emergentnou interpretciou.

udsk bytos sa rodila nadobdanm interpretanej schopnosti ako jej emergentnej vlastnosti. Je to proces vduchu modelu nieo vznik znieoho (aj) emergentne, ktor zobrazuje evolun pohyb nho sveta. Fungovanm tohto modelu
je dan, e aj interpretcia me by emergentn: nieo vznik znieoho (aj) tak,

25

e je emergentne interpretovan. Emergencia je komponentom autonomizcie.

Tm, e sa objavuj neredukovaten vlastnosti, celky (entity makrorovne) sa
autonomizuj, vytvraj vlastn existenn sfru suvonenou zvislosou odsvojich kontituentov (elementov, entt mikrorovne). Takto sfry sa mu vytvra
intenne aj neintenne.

Vchodiskom predchdzajceho vkladu bola tza, e lovek sa rodil formovanm schopnosti rozumie svetu. Sasou sveta s aj rozlin zvuky, ateda
schopnos rozumie im je zahrnut doantropotvornej sily interpretanej kompetencie. Interpretcia prrodnch zvukov patrila kautonomizcii loveka ako descendenta prrody. Predhumnna bytos reagovala na tieto zvuky ako na signly
intinktvne areflexne, teda vmedziach prrodnch zkonov. Nadobdanm interpretanej schopnosti vytvrala ztchto zvukov znakov formy sprisudzovanm
vznamom, ie ich semiotizovala, atak prekonvala svoju intinktvno-reflexn
obmedzenos. Prrodn zvuky signly sa dostali dopoa psobnosti interpretano-autonomizanho mechanizmu vsfre udskej reality. Ilo odve paralelne
prebiehajce interdependenn interpretcie: narovine zvuku, ktor nieo signalizuje, ana rovine signalizovanho (na o sa zvukov signl vzahuje). Interpretciou
zozvukovho signlu vziiel zvukov tvar svznamom nosi, sprostredkova
toho, o mm namysli, o chcem vyjadri, poveda. Interpretciou toho, nao
sa zvukov signl vzahuje, sa kontituoval mentlny tvar svznamom umoujci identifikova, o mm na mysli. Vzostupn proces od signlu k znaku
si meme predstavi ako rezultatvnu aemergentn interpretciu. Zprrodnch
signlov sa najprv vytvrali zvukov tvary, ktor boli redukovaten nasignly,
ale realizciou emergentnho interpretanho potencilu loveka sa mohli kontituova zvukov tvary semergentnmi vlastnosami, teda nezvisl odsignlov,
autonmne. Zvukovo motivovan anemotivovan znakov slov naznauj tieto
procesy. Nadruhej rovine sa ponka podobn obraz. Ztoho, o je spt sosignlom, naprklad had snapodobnenm sykotom alebo blesk sintinktvne vydvanm zvukom, rezultatvnou interpretciou sa mohli vytvra mentlne tvary
redukovaten na vnman vlastnosti signalizovanch objektov, ale mohli sa aj
emergentne interpretova, m sa kontituovali autonomizovan mentlne tvary,
naprklad odporn tvor (had) alebo hnev nadprirodzenej bytosti (blesk).

Interpretcia signlov a toho, na o sa signly vzahovali, ie vytvranie
zvukovch tvarov znakovch foriem amentlnych tvarov vznamov ,
bola sasou vytvrania autopojetickej reality, ktor bola prejavom autonomizovanosti loveka ako descendenta prrody. Jazykov znaky sa u neriadili vou
(zkonmi) prrody, ale viedli vlastn ivot svlastnm riadenm. Km signly s
ovldan intinktmi a reflexmi, jazykov znaky ako ich (autonomizovan) descendenty sa riadia konvenciami, pravidlami. Prvotn konvencia vzila zarbitrarizcie kontituujceho sa jazykovho znaku. Arbitrrnos jazykovho znaku je
nsledkom interpretcie zvukovho signlu a autonomizcie zvukovho tvaru,
o ilo paralelne skontituovanm mentlneho tvaru (vznamu) aso stratou bez-

26

prostrednej sptosti, ktor bola vlastn vzahu signlu ksignalizovanej entite. Tak
sa vytvoril priestor prearbitrrnos vzahu medzi znakovou formou avznamom.
Z bezprostrednej sptosti signlu so signalizovanou entitou vziiel arbitrrny
vzah medzi znakovou formou avznamom, o vyvolalo potrebu ich konvennho spojenia. Arbitrrnos, ktorej genzu nachdzame vinterpretcii zvukovch
signlov a v autonomizcii zvukovch tvarov, a konvennos s zkladn povahov vlastnosti jednoduchch (nekomplexnch) jazykovch znakov, tvoriacich
bzu jazykovej autopojetickej reality. Konvennos vzahu medzi znakovou formou a vznamom je prvotnm prejavom autonomizovanosti jazykovho sveta,
ateda jeho autopojetickosti.

Zo spjania bzovch znakov vzchdzaj komplexn znaky, ktor s takisto
vpsobnosti interpretano-autonomizanho mechanizmu. Komplexn znaky s
zaloen (fundcia) nabzovch znakoch as ich descendentmi to sa premieta
do ich rezultatvnej interpretcie, ktor koreponduje s princpom kompozicionality. Z jeho domny sa vymykaj prpady znme ako idiomatizovan znaky.
Vznamy takch znakov s vrazn prklady emergentnej interpretcie. Komplexn znaky, ako hdza hrach nastenu alebo streli capa apod., nzorne demontruj, ako reprodukuj nositelia jazyka interpretan aktivitu loveka ako jeho
kontitun silu. Ako sa lovek interpretciou vyslobodil zabsoltneho podruia
prrody, tak sa aj tieto znaky vymenili zriadenia ich kontituentmi nasadenm interpretanej dispozcie nositea jazyka, ktor pochdza zinterpretanej dispozcie
ako antropotvornej sily, teda sily, ktorou sa vytvorila bytos novho druhu. Metonymicky vyjadren, tieto znaky interpretuj segmenty sveta, naktor sa svojm
doslovnm vznamom vzahuj innosti hdza hrach nastenu, streli capa
, anavodzuj vznamy semergentnmi prznakmi: zbytone niekomu nieo hovori, poveda hlpos. Metonymick spsob vyjadrovania sa m tu ten zmysel, e upriamuje pozornos nasebatranspozin schopnos loveka, ktorej genza
je zrejme vschopnosti premiestova sa atm zaujma nov stanovitia, oho
pokraovanm je mentlne premiestovanie sa (prechod nain stanovisko; porov.
aj sempatiou): lovek ako nosite jazyka sa transponuje napozciu svojho vtvoru komplexnho znaku , imaginrne sa snm stotouje, prevteuje sa do,
atak sa vytvorila mentlna situcia, vktorej tento znak nadobudol interpretan
dispozciu, m zskal status svojho tvorcu entity novho druhu. Tmto mentlnym manvrom sa znak vymauje zovldanosti svojimi kontituentmi avytvra
sa pre autopojetizan priestor. Stretvame sa tu akoby sparadoxom, e interpretan potencil znaku, chpan ako monos jeho interpretcie, sa aktualizuje
transformciou tohto potencilu nainterpretan schopnos. Touto aktualizciou
znak nadobda dvojak modus existencie: znak sdoslovnm vznamom aidiomatizovan znak.

Sledovan jav sa opisuje vrmci vymedzenom protikladom princpu kompozicionality sprincpom idiomaticity, sktorm koreponduje protiklad syntetizujca vs. holistick interpretcia: idiomatick vznam je produkt interpretcie

27

oznaovanho ako celku nezvisle odjeho ast. D sa opsa aj vrmci hjelmslevovskej koncepcie denotatvnej akonotatvnej semiotiky alebo ecovskej koncepcie kdu asubkdu, resp. koncepcie dvojitej signifikcie (porov. Dolnk, 2012,
s. 141 152). Poda toho vraz hdza hrach nastenu denotuje innos hdza
hrach nastenu denott sa identifikuje nazklade doslovnho vznamu tohto
vrazu, ktor je interprettom zvznamu komponentov tohto vrazu avzahov
medzi nimi a tto innos sa interpretuje ako celok, spt s danm vrazom,
atak sa dospieva kidiomatizovanmu konotanmu vznamu hovori niekomu
nieo zbytone. Vzah medzi vrazom adenotanm vznamom je bzov kd
amedzi tmto vrazom sjeho vznamom acelostnm konotanm vznamom je
subkd. Inak: naprvotn signifikciu sosyntetizujcou interpretciou nadvzuje
druhotn signifikcia sholistickou interpretciou. Opisy nazklade spomnanch
termnov demontruj, e pouvatelia jazyka vyuvaj schopnos syntetizujcej
aj holistickej interpretcie. Ako sa d tto dvojak interpretan aktivita pouvateov (a teda doslovnho aidiomatickho vznamu) vysvetli? Prstup kjej vysvetleniu naznail predchdzajci vklad. Doplme ho.

lovek disponuje druhovmi vlastnosami a druhovmi intinktmi, t. j.
vlastnosami aintinktmi, ktormi disponuje ako bytos svojho druhu (s to jeho
ditinktvne vlastnosti a intinkty v pomere k inm ivm bytostiam). Druhov
vlastnosti, naprklad vedie rozma, hovori, smia sa apod., zskal vovlastnom udskom, socilnom prostred, mohol ich zska len vtomto prostred,
preto s mu vlastn, km druhov intinkty, naprklad interpretan ajazykov
intinkt, s mu dan, objavili sa vevolunej etape, vktorej sa predhumnna bytos vyvjala ako humanizujca sa bytos. Objavenm sa interpretanho intinktu
bol lovek nastaven (naprogramovan) na semiotizciu sveta, na objavovanie
znakovch foriem a prisudzovanie vznamu tmto formm, ie na semiotick
heuristiku, ktor smerovala odobjavovania jednoduchch znakov kobjavovaniu
komplexnch znakov (zjednoduujcou ilustrciou znzornen: odslov kvetm
atextom). Zinterpretanho intinktu znutkania interpretova , ktorho objavovanie sa bolo spt s kontituovanm interpretanej dispozcie, vzila interpretan kompetencia, ktor sa rozvjala odschopnosti jednoduchej interpretcie
(interpretcie jednoduchch znakov) kschopnosti rezultatvnej interpretcie (interpretcie zloench, komplexnch znakov). Uplatovanm interpretanej kompetencie lovek sa reprodukuje ako bytos svojho druhu, ateda si zachovva aj
svoju autonomizovanos. Rezultatvna syntetizujca interpretcia spova vrealizcii interpretanho potencilu usvzanench jednoduchch znakov avzahov
medzi nimi. Aj komplexnm znakom je vlastn interpretan potencil, ktor sa
realizuje rezultatvnou interpretciou, ale psobenm interpretanho intinktu,
orientujceho nasemiotick heuristiku, je pouvate jazyka nastaven namon
interpretciu samotnho komplexnho znaku. Je to pripravenos namon emergentn interpretciu, ktorou sa tento znak autonomizuje. Ale je to pripravenos
natak interpretciu cezprizmu znaku ako mentlne upravenho descendenta.

28

Ete raz si pripomeme, e objavenie sa interpretanho intinktu je kauzlne
spt so zrodom loveka ako descendenta prrody so sklonom k autonomizcii
(ie autonomizan monos descendenta je dan tmto intinktom), ktor sa realizuje (emergentnou) interpretciou. Nazklade svojej descendentnej existencie
(fylogeneticky ako descendent prrody, ontogeneticky ako descendent predkov) je
lovek nastaven navnmanie svojich vtvorov ako descendentov smonosou
autonomizcie akee tto monos je dan interpretanm intinktom, imaginrne ich kompletizuje tmto intinktom (pristupuje knim, akoby tmto intinktom
disponovali). Descendent simaginrnym interpretanm intinktom je imaginrnym ekvivalentom loveka ako descendenta srelnym interpretanm intinktom
(porov. svkladom ekvivalencie Dolnk, 2013, s. 142 160, vktorej sa hovor
oimaginrnej homogenizcii vsvislosti sjazykom). Descendent sa imaginrne
kompletizuje spomnanou sebatranspozciou, o zaha prenos interpretanho intinktu doorganizmu znaku. Meme hovori oimaginrnej transpozcii, oprenose v rmci naej predstavivosti, mentlneho obrazu. Aktivovan imaginan
mechanizmus riadi aj interpretciu. Interpretcia je podloen predstavivosou:
predstavujeme si, e hdza hrach na stenu je to ist ako zbytone hovori
niekomu nieo. Aktivovanm tohto mechanizmu prechdzame zpozcie syntetizujceho prstupu, priktorom sa vnmaj kontituenty komplexnho znaku, ateda
rezultatvnej interpretcie, napozciu holistickho prstupu, priktorom je vnmanie kontituentov deaktualizovan, ateda emergentnej interpretcie. Emergentn
interpretcia je, pravdae, viazan na kontext. Kontext fixuje ist interpretciu
v rmci toho, o predstavivos ponka: hdza hrach na stenu by mohlo by
vnaej predstavivosti to ist ako zaobera sa nezmyselnou innosou, odreagova
sa, robi nieo znudy, provokova niekoho niem apod., ale vpecifickom kontexte sa interpretovalo ako zbytone hovori niekomu nieo, o sa zafixovalo
vnaom jazykovo-kultrnom prostred.
LITERATRA
DOLNK, Juraj: Sila jazyka. Bratislava: Kalligram 2012.
DOLNK, Juraj: Veobecn jazykoveda. Opis avysvetovanie jazyka. 2. vyd. Bratislava: Veda 2013.
GREVE, Jens SCHNABEL, Annette: Emergenz. Berlin: Suhrkamp Verlag 2011.
MIKO, Frantiek: Aspekty literrneho textu. Nitra: Pedagogick fakulta 1989.
RSUM
Interpretation and Autonomisation
This paper touches upon one of the most fundamental mechanisms that governs our actvities, including our manipulation of language: the mechanisms of interpretation and autonomisation. The author
begins his study by reasoning about the origin of the phenomena of interpretation and autonomisation.
He finds the origin in the creation of the human being, who appeared on the evolutional scene as

29

ahermeneutical being that became an autonomous entity through his own interpretational disposition.
The human beings are governed by the mechanisms of interpretation and autonomisation, and this
fact determines the way how they shape their world. The human products, including the linguistic
structures, are affected by these mechanisms. The author illustrates his explanations with metaphors
and phrasal idioms.

II. INTERPRETCIA
ASOCILNO-KULTRNE
KONTAKTY

30

esko-slovensk jazykov kulturn vztahy: nov

situace
Ivo Pospil
(stav slavistiky Filozofick fakulty Masarykovy univerzity,Brno)

ncipitem tohoto pspvku je anekdota, kter se jist nebude smt kad. Dotaznkov akce najedn nejmenovan esk univerzit: Jsou pro Vs slovent studenti naVa univerzit problmem? 20 % odpovdlo ano, 80 % nie. Anekdota je
vdy hyperbola, ale ukazuje naproblm itendenci. Tak je tomu ivtomto ppad.

M. Nblkov se ve sv knize (Nblkov, 2008), pokraujcm pbhu
etiny a sloventiny, dotk nejen jazyka reklamy, internetu a SMS, ale tak
estetick funkce etiny v sloventin a naopak. Ukazuje se, e v souasnosti
vdsledku vraznch zmn poroce 1989 a1993 jdou etina asloventina asto
vedle sebe: tato paralelita nebo parataxe i juxtapozinost je npadn. Ji nejde
vdy oprolnn, ale okoexistenci, vn oba jazyky vykazuj vstcn nebo nevstcn pohyby, svmi jazykovmi tykadly, idly zkouej resistenci nebo odevzdanost partnera. Zatmco dosud byla etina v tomto ohledu dominantnj
avcelku j ponkud izstv, vjazykov estetick rovin je tomu spe naopak.
Jde opravdu ospecifick diachronn vrstvy, nebo sloventina me bt veskm
prosted podprahov vnmna jako star vvojov fze etiny (spisovn aobecn etina je jedin slovansk jazyk, kter zn umlaut), jako etina esteticky
ozvltnn svou archainost (nepouen lovk by vnzvu dla Sie viery prav
jen st ekal, e jde oetinu). Sloventina me vjistch souvislostech psobit
veskm prosted jako esteticky relevantn, jako esteticky pznakov. Mlokter
ech si pete slovensky napsanou knihu, ale kad poslouch hudbu avrazn
psov texty: ivnich je zmnn paralelita patrn, tedy texty makarnsk, nebo
jdouc prost vedle sebe, dokonce promen televizn serily (Star Msto/Star Mesto), kde se oba jazyky voln stdaj, plynouce vedle sebe, maniakln telesoute, kde to funguje obdobn, msto eskoslovenska nebo eska-Slovenska
se ji neobjevuje znm spor otzv. pomlku, ale jen tce srozumiteln, ale jasn
vyjden partnersk paralelita: ESKO SLOVENSKO (Nblkov, 2008; Pospil, 2013).

Sloventina podprahov chpan jako diachronn jazykov vrstva vzhledem
ketin tlue nabrnu eskho jazykovho povdom prv vslovenskch psovch textech. Nejde ani oto, zda se vesk literatue objevuj slovensk citty
apod., ale oto, kde sloventina hraje nebo m potenci hrt lohu poetickou, bsnickou absnivou napozad etiny, tedy roli jevu pznakovjho ne sama etina
(Pospil, 2013). Funguje jako nco, co pipomn etinu vjej minulostn, tedy
esteticky hodnotn dimenzi (Miroslav birka/Kamil Peteraj: o bol, to prebol,

33

skupina Mako! Mako, asto voriginle citovan slovensk psov texty veskm
kulturnm prostoru, nap. ztvorby Elnu, Jany Kirschner, No Name apod.).

Celkov loha slovenskho ivlu veskm prostoru se zsadn mn. Miz
vzjemnost, nahrazuje ji zmnn paralelita. Znanou roli tu hraje podprn komplementarita jazyka, kultury, mentality, chovn a politiky. Problmem, kter
esk mdia vraznji zachytila a vposledn dob, je slab reciprocita, resp. nevyvenost i asymetrie. Vzpomeme, e byla typick pro esko-slovensk vztah
iv minulosti, dokonce nasttn apolitick rovni: tzv. poverenci, KSS (Komunistick strana Slovenska), kter nemla veskm prosted partnera, SAV aSAV,
nikoli vak AV (jde oakademii vd). Poroce 1989 to bylo u npadn, ale kritick to zaalo bt vsituaci znan trval nebo seznn (studenti) migrace Slovk
doesk republiky ahlavn jejho mnostv: Hegel ml asi pravdu, kdy jeden
zkon dialektiky formuloval jako pechod zmn kvantitativnch v kvalitativn.
Jev se stv npadnm, a kdy doshne urit kvantity, kter postupn pechz
vkvalitu amn ihodnotov orientace. Problm je vak netoliko vtom. Nen konfliktn, kdy je vce Slovk vR ne ech vSR, ale jde spe oprostor, kter
vjednotlivch zemch maj ajak jsou piputni kvraznjm rolm vspoleenskm ivot ajak silnou nrodn identitu si tu mohou zachovat, vetn jazyka.
Zde se asymetrie opt siln projevuje: obecn lze ci, e Slovensk republika ji
vzhledem ksv stav adalm nazenm (viz dle) akceptuje esk jazyk akomunikaci etinou podstatn mn. Tk se to napklad mdi, v nich etina
nen bn, spe naopak, stejn jako vnkterch novinch ikulturnch asopisech
nelze vydat doslova ani jedno esk slovo, maximln se toleruj mstn nzvy
ajmna; jinak se ve mus pekldat. VR jsou noviny, kde Slovci bn publi
kuj vsvm jazyce, ve veejnoprvn televizi je poad, kter moderuje Slovenka
(manelka eskho novine) slovensky. Pro echy je to bn situace, kterou
dosud nevnmali nijak korn, zaali ji kritizovat (ale hodn potichu, aby nebyli ve
vlastn zemi obvinni znacionalismu axenofobie), a kdy peshla uritou mru
at bylo nyn dosaeno, jak ostatn dokldaj nkter mediln, ale ijin reakce,
zejmna vnkterch mstech.

Slovci hraj narozdl odminulosti aod ech naSlovensku vivot
sousedn zem dominantn roli: ministr, kter na zasednch nejvych orgn
vkonn moci asmdii hovo vlun slovensky aslovensk obanstv vymnil zaesk naposledn chvli, co by bylo naSlovensku vppad echa zcela
nepedstaviteln, nejbohat podnikatel, vznamn herci a zpvci, kte trvale
psob veskm politickm akulturnm prostoru, pedstavitel bankovnho sektoru, hospodstv, vysoc sttn ednci, lkai, zdravotn sestry, editel nemocnic, prmyslovch podnik, kte hovo jen slovensky nebo asto slovensky i
eskoslovensky, ale navc masy slovenskch pracujcch astudent, kte si se
znanou dvkou asertivity jazykov akulturn pizpsobuj sv esk okol spe
ne naopak; ztoho plynouc vysok mra jejich spnosti veskm, ale ijinm
prosted, co je spojeno schut cestovat at narznch mstech narozdl odpo-

34

hodln esk mldee, mezinrodn spchy ve sportu oproti veobecnmu eskmu padku vnejpopulrnjch sportech to ve hraje podstatn jinou lohu ne
vminulosti apodprn spolupsob ina roli sloventiny jako esteticky relevantnho fenomnu. Sjistou hyperbolou bychom mohli ci, e etnit Slovci nebo
pmo oban Slovensk republiky d v esk republice takka ve podstatn:
mstopedseda vldy, vpodstat mocnj ne sm premir, esk zjmy (pesnji
zjmy esk republiky) vBratislav hj Slovenka, vele eskho rozhlasu stoj
Slovk, primtorkou Prahy pedtm kandidujc za hnut slovenskho mstopedsedy esk vldy je Slovenka ji po lta zakotven v eskm/praskm prosted,
dal destky a stovky pikovch ednk etnickch Slovk d jin instituce
anebo byli ve vld u dve zaeskoslovensk federace azstali vsttnm apartu. esk prosted jinak ktmto problmm zcela laxn si toho zaalo vmat,
ato poprv tak negativn, teprve vposledn dob. Jak k se sebevdomm j
vlastnm slovensk novinka, kter suvernn slovensky moderuje pravidelnou
relaci veejnoprvn T (to je naSlovensku zatm zcela vyloueno), je vtom
esk zvist vi spnm Slovkm, aje to mon, to nelze popt, ale je vtom
jist iasertivita, jin jmno pro mrnou agresivitu azvelien sebevdom, ale pro
ns je podstatn jazykov strnka tto zsadn zmny apedevm problm vztah
areciprocity. Nelze asi setrvat nahlednch idylickch, diplomatickch pohledech, teba se zabvat ivcmi konfrontanmi akontroverznmi, nejen vstcnost,
ale tak rezistenc, hlavn vak sine ira et studio; inae vdy mohou bt prakticky
uiten vpedchzen monm problmm, pomhat uvdomovat si rzn skal
a zmny, nesetrvvat na jednou poznanm, ale podporovat pedevm toleranci
apejcnost/ilivos, kter se znaich ivot stle vce vytrcej.

Kolem Huberta Gordona Schauera (1862 1892), kter umr natuberkulzu
ve vku necelch ticeti let, rodka zLitomyle, spoluzakladatele esk moderny,
se kdysi rozpoutala diskuse tkajc se jeho proslulho lnku Nae dv otzky:
prv k tomu se v jinm gardu vrac i Milan Kundera a ped nm ada dalch,
i jeho oponent Ji Hjek. V roce jeho vlastn dvojho jubilea 2012 se k nmu
vracej irelativn mlad badatel, ikdy vjejich statch se znovu objevuje to, co
ve statch jejich pedchdc z60. let 20. stolet: retuovn historicky konkrtn
ukotvenho problmu spovajcho v pozici eskho kulturnho prostoru mezi
Nmeckem aRuskem; pesn tato poloha by se to poroce 1989 nezdlo znovu pichz jako trval problm nrodn a sttn. V list vnovanm veejnm
otzkm, jak znl podtitul asu, jen, jak znmo, vychzel vdy 5. a20. vmsci,
se 20. prosince 1886, tedy vjeho 1. ronku, objevila uvdn krtk sta, jen
vzbudila takov rozruch ji ped uveejnnm vsamotn redakci, oem svd
Krtk redakn dovtek a tak text T. G. M., jen byl zprvu omylem pokldn
zaautora. Masarykv postoj klnku ajeho autorovi se ostatn mnil: inrodn
mty maj svj vvoj. Zatmco tehdy byl zcela vcn aracionln kritick, jak
bylo realistm vlastn, pozdji vapkovch Hovorech se ovem vjin situaci
vyjadoval oSchauerovi ajeho lnku pehliv.

35


I kdy se ji poroce 1918 zdlo, e otzka existence etiny jako kulturnho
jazyka je jednou provdy vyeena, je to ve skutenosti jako se vm: o ve se
mus bojovat stle znovu, tedy permanentn. To je iotzka vztahu etiny asloventiny vtomto malm prostoru stedn Evropy iskal, kter jsou stm spojena.
Ji se nememe spokojit pouze se sledovnm toho, jak se oba jazyky vzjemn
ovlivuj, jak etina stle funguje jako ir kulturn kontext sloventiny a jak
sloventina stle vce pronik dojazykovho povdom ech; je teba se zabvat
kulturnmi a snad i politickmi transcendencemi jazykovch vztah, kter jsou
lakmusovm paprkem irch souvislost apedchzet monm krizovm situacm.

Pedevm vychzme znzoru, e se uns vminulch desetiletch, zejmna
pocelou druhou polovinu 20. stolet a podneek, retuovala historick pam,
tedy najedn stran prost objektivn registrace historickch udlost, nastran
druh jejich interpretace pro nrodn asttn celek: byla asto pekryta umlou ideologinost, vn se ztrcela smyslov konkrtnost historickch dj, jejich rozmanitost, asto paradoxnost iprost realita, je byla znma souasnkm, nikoli
vak u jejich potomkm. Ponechme stranou interpretace nebo pro nkoho jinho
zkreslovn djin azstaneme upouhho zamlovn: to bylo jist typick ipro
prvn adruhou esko(-)slovenskou republiku, Protektort (jet chovm posvch
pedcch retuovan prvorepublikov uebnice), ale to je samozejm, nebo vt
dob zanikla eskoslovensk iesk sttnost aesk nrod stl napokraji plnovan genocidy. Tzv. komunistick reim vtom pokraoval vjinm gardu, kdy musel
pehodnocovat ivlastn pvodn stanoviska, ato nap. kMasarykovi, Beneovi,
Titovi, pozdji kStalinovi apod. To nebylo vdjinch dnou vjimkou, dlaly
adlaj to ijin instituce, vetn crkv. Nicmn ani potom historick povdom zcela nezmizelo, akoli mizelo: byla to jen otzka asu. Kdy jsem vboomu
roku 1968 pinesl nasvou stedn kolu medaile sMasarykem, nkte spoluci
nevdli, kdo to je. Nicmn u mnohch existovala vedle oficiln sttn koly
idomc vchova apam, take toto povdom lehce nemizelo, jen tlo. Zdlo
se, e poroce 1989 to u nebude teba pipomnat: dn osobnosti nejsou uns
zakazovny, ale e tu jsou diference a retuovn, je jist. Ideologie, jej smrti
se upmn til nap. Frantiek Kautman, od ns nikdy neodela, vetn jejch
tragickch dsledk, stm teba potat. Nae dv otzky se ocitaj ve vakuu: nic
nen vpodstat oficiln zakazovno, ale tak mrn pehnan nikdo nic nev.
rove prostch objektivnch znalost pi vech monostech elektronickch mdi
je patrn nanejni rovni vmodernch eskch djinch (Pospil, 2013).

Nelze vtto souvislosti pominout ani zkladn zkon esk republiky, jen
narozdl odstav Slovenska aPolska vychz dsledn zobanskho principu
(nen jen jasn, pro se stt jmenuje esk republika) aesk nrod aesk jazyk
jako hegemony vbec nezn. Ojazyce, jakm se vtto zemi mluv, nepadne tu ani
slovo: souslov esk jazyk, slovo etina se tu nevyskytuj. Jist provizornost,
jako by otvrajc dvee dalmu neznmmu vvoji, tu pmo zeje. Vpreambuli

36

stavy Slovensk republiky je to jinak: My, nrod slovensk, pamtajc napolitick akultrne dedistvo svojich predkov ana stron sksenosti zozpasov
onrodn bytie avlastn ttnos, vzmysle cyrilo-metodskho duchovnho dedistva ahistorickho odkazu Vekej Moravy, vychdzajc zprirodzenho prva nrodov nasebaurenie, spolone sprslunkmi nrodnostnch menn aetnickch
skupn ijcich nazem Slovenskej republiky, vzujme trvalej mierovej spoluprce sostatnmi demokratickmi ttmi, usilujc sa ouplatovanie demokratickej
formy vldy, zruk slobodnho ivota, rozvoja duchovnej kultry ahospodrskej
prosperity, teda my, obania Slovenskej republiky, uzname sa prostrednctvom
svojich zstupcov natejto stave [] (stava Slovenskej republiky, 2014). Jako
Moravana m t nvaznost naVelkou Moravu acyrilometodjskou misi, jako
echa ji mn absence zmnky oeskoslovensku. Podle l. 6 Na zem Slovenskej republiky je ttnym jazykom slovensk jazyk, souasn je vak eteno
jazyk jinch nrod. Podobn je to vstav Polska.

Charakteristick je, e ob stavy definuj stt jako nrodn, nebo tak se tak
jmenuje (polsk, slovensk), Polci zvrazuj sv historick specifikum vce,
Slovci mn (neuvd se napklad nvaznost naprvn Slovenskou republiku, co
by mohlo mt dsledky a vlen, nebo by se tak stt mohl ocitnout ve vlenm stavu nap. sUSA, Velkou Britni nebo Ruskou federac jako nstupnickm
sttem SSSR, co vppad Slovenska jako nstupnickho sttu eskoslovenska
coby vtznho sttu druh svtov vlky nen mon, kesanskost nroda apod.),
astejn jako Maai uvdj isvazek se zahraninmi Polky (Maai jsou vtom,
jak vme, nyn jet radiklnj).

Specifick je vtomto smyslu univerzitn studium auniverzitn studenti. Vzkum, jen jsem vroce 2012 konal mezi zahraninmi studenty obecn, ukzal,
e kriticky posuzuj svoji znalost praktick etiny (etin se mnoz vyhbaj ve
kole i mimo ni), vtina chce poznat esk politick a kulturn prostor, esk
djiny asouasn esk ivot politick vak znaj mlo, esky pst si netroufaj,
ikdy prakticky vichni chtj postudiu zstat vR. Stm je spojeno jet nco
hlubho: nejjednodum postupem cizch student pichzejcch studovat zjin
zem poabsolvovn bakalskho nebo magisterskho studia nebo poabsolvovn stedn koly je mechanick penos veho zvlastn zem doeskho prosted,
kde ct nulov odpor, jen naopak pociuj jinde, tedy ivzemch zpadn Evropy,
kde by se svm jazykem ve veejnm prostoru neobstli. Buduj zde tedy mal
Rusko, Ukrajinu, Slovensko apod. podle vzoru pisthovalc zjinch kulturnch
acivilizanch entit. To se asto dje ina katedrch, kde psob ve vtm potu
cizinci, kte asto vystupuj vce jako zstupci sv pvodn zem ne jako univerzitn odbornci naesk univerzit: chtj tu pstovat nikoli eskou rusistiku,
ukrajinistiku, anglistiku apod., ale sv vlastn varianty. Jak smysl m, kdy se
na esk univerzit v N. bude pstovat polonistika varavsk, slovakistika bratislavsk nebo ukrajinistika kyjevsk? Odborn by vlastn lo o fililky tchto
cizch univerzit pi rezignaci nazisky, knim by se dolo vzjemnou konfrontac

37

metodologickou aobecn kulturn. estn vjimky, utvejc dsledn srovnvac koncept, potvrzuj pravidlo. Nejde onacionalismus nebo xenofobii, ale prost
oto, e vzjmu vdeckho poznn je prv vzjemn prolnut tchto prosted:
zmizen nebo potlaen pvodn domcho, majoritnho tuto monost bere.

e nrodn identita bezprostedn souvis sidentitou jazykovou aodtud kulturn, je asi veobecn uznvno. Tam, kde jazykov identita chyb, je tak nrodn
identita slab. Stranou ponechme otzku, zda nen lep vzdt se nrodn identity
nebo ji povaovat zapeitek apedsudek, jak se asto tvrd veskm prosted.
Zatm se dnmu reimu nepodailo sil onrodn identitu vymtit, take vychzme ztoho, e problm nroda musme hloubji poznat, abychom se tak mohli
vyhnout jeho skalm akrajnostem.

Pkladem me bt Ir, kter neum erse, nikoli Irish, co pokld za svj
jazyk, ale my vme, e jde jen omstn variantu anglitiny; podobn Skot hovoc
nikoli English, ale Scottish, ale ne gaelic, m jist oslabenou nrodn identitu, co
se me, ale nemus projevit ivnynjm referendu. Blorus, jen se prohlauje
zaBlorusa, ale mluv jen rusky, Ukrajinec, kter se ct jako Ukrajinec, ale mluv
tak rusky nebo suryk, ech, kter se jako Ignaz Macha ctil echem, ale psal
nmeckou poezii, ne si vylepil bsnickou etinu azaal pst nikoli Versuche,
ale Mj, ml jist, by slab, problmy snrodn identitou.

esko-slovensk situace se permanentn mn: dnes bychom ji mohli nazvat zmnou proudn. Ji v19. stolet nebyly esko-slovensk vztahy tak jednoznan, jak se zejmna veskm prosted asto traduje ajak nato upozornil
esk slovakista (Stehlk, 2009), jen mluvil onezetelnosti spolen cesty: spe bych pouil slovo nesamozejmost. Poroce 1918 to byl echoslovakismus
aobrana identity sloventiny, delimitace odetiny; vztah obou nrod ajejich
jazyk prochzel potom znmmi peripetiemi 30. a40. let 20. stolet.

Po roce 1993 jsme nkde svdky clenho mazn esk stopy naSlovensku, retuovn eskho vlivu vminulosti irole eskoslovenska: to se vak tk
jen nkterch ideologickch a politickch proud. Na kadodennch vztazch
tsn po roce 1993 se negativn podepsala masov politick psychza. Posiluj
se delimitan tendence, ale postupn se odradiklnch puristickch krok ustupuje. Tuto etapu bychom mohli nazvat stabilizujc nebo konsolidan: nicmn
naSlovensku se prv tehdy zuuje kompetenn prostor etiny (masmdia, tisk,
kolstv) ato doznan mry zstalo zarznch vld ivdalm vvoji. Takov
tendence veskm prostoru nenajdeme. Expanze slovenskch migrant nastv
zasocilndemokratickch vld, kdy je zrueno koln pro cizince: dot doby studovali naeskch vysokch kolch oban SR jen vjimen, lo spe oprva
amedicnu ato si mohli dovolit jen polistopadov zbohatlci nebo restituenti; pozdji nastv jejich masov pliv. Nejprve se to zdvoduje politickmi pomry:
to je doba nkterch slovenskch emigrant, ale to se ovem netk vysokokolskch student nebo snad jen vminimln me. Vurit dob je to zdvodovno
ekonomicky, pedevm lepmi pracovnmi pleitostmi, dajnou lep rovn

38

eskho kolstv (to vprzkumu uvdli sami slovent studenti).

Nkter esk centra se ve vztahu k slovenskmu ivlu li. Praha je kosmopolitn metropole, kter pliv slovenskch pisthovalc, vetn student, pohlt, zatmco Brno vpodstat ji nkolik let postupn ztrc svj esk/moravsk
jazykov charakter.

Meme si poloit otzku, pro tento pohyb nen stejn vznamn vopanm smru: et studenti, uitel, ineni, sportovn treni naSlovensku jsou,
ale nedvaj osob tak siln vdt: tak mluv a navjimky pouze esky,
ale svm mnostvm nepedstavuj vznamn problm. ei se projevuj vtinou
mn asertivn, jsou mn vrazn svmi aktivitami, mn prrazn, chovaj se
spe introvertn advaj vce najevo, e jsou sice vblzk, ale jin zemi jen hosty.

Problm slovenskch student V je pedevm velmi praktick, ato zvlt
nakolch humanitnho typu, nanich je jazyk dleitm mdiem, jen je tak vznamnm pedmtem hodnocen. Slovent studenti si silou prosazuj sloventinu
nejen jako jazyk vyuovac, ale ijako jazyk zvrench prac, vetn diplomovch adoktorskch. Ponaj si pi tom tak samozejm, e ns me napadnout,
e sloventinu sami pokldaj zadialekt i variantu etiny. Pedmty jsou akreditovny pouze v etin. et uitel a na vjimky nejsou kompetentn
posuzovat slovensk jazykov projevy, nejsou rodilmi mluvmi, ani nemaj
pslunou slovakistickou kvalifikaci. Pokud se napracoviti objev vce slovenskch uitel, vznik slovensk enklva uprosted esk akreditace, jaksi stt
vstt: sloventina se tu stv samozejm, ale nikoli legln, jedinm vyuovacm jazykem. Lze to vyeit tak kolonizan tak, e se vR zalo slovensk
univerzity se sloventinou jako vyuovacm jazykem apedmty akreditovanmi
eskou akreditan komis pouze vsloventin: zatm to nikoho jak se zd nenapadlo. Samozejm se vtom li nap. studium exaktnch, prodovdnch nebo
technickch obor, vnich jazyk nen tak dleit jako voborech humanitnch
nebo pmo filologickch. Napklad slovensk student rusistiky pe sv seminrn prce slovensky, te ruskou literaturu rusky nebo vslovenskch pekladech
akon slovenskou diplomovou prac. To by naSlovensku nebylo vbec mon.
Ale ani pi studiu prva nelze odjazyka abstrahovat atak zde je to podobn. Dochz a ktomu, e si slovent studenti vynucuj napklad vtranslatologickch
disciplnch pekldn ztetho jazyka nikoli doetiny, jak zn akreditace, ale
dosloventiny: zde ji absurdita situace dosahuje vrcholu amus se eit.

Problmem je tedy kulturn integrace Slovk trvaleji usazench veskm
prostoru aovem ech vslovenskm. Pedevm integrace nemus zde znamenat
ztrtu mateskho jazyka, ikdy uvme jazyk zem, vn ijeme nebo studujeme. St si lze pedstavit slovenskho studenta nebo ibarmana vIrsku, jak ve
vyuovn nebo ve veernm provozu mluv na sv irsk uitele nebo zkaznky slovensky. esko-slovensk bilingvismus (ten je asi doslova nemon, jeden
jazyk, jak znmo, vdy pevauje) je nejen mon, ale idouc. Vzjemn jazykov respekt znamen i respekt veobecn. Pekkou jsou star pedsudky:

39

nrodn malost se projevuje vnetoleranci knedokonal znalosti nrodnho jazyka

(posmky, jak mluv esky Nmci, slovensky Maai, slovensky ei nebo esky Slovci to by mlo slbnout: aby nrodn jazyk zvyoval svou presti, mus
jm mluvit nejen rodil mluv: jak jinak si pedstavit to, e se anglitina dostala
dosouasn pozice?).

esko-slovensk jazykov akulturn vztah m ovem svj mezinrodn kontext (stedn Evropa, Evropa, svt), piem esk situace je zcela jin ne slovensk. Nen asi nasvt nrod, kter by byl tak laxn kvlastnmu jazyku anrodu,
jako jsou ei. Tzv. nacionalismus Slovan je zmrn mtus, kter vytvej
jin nrody. Nacionalismus, xenofobie a rasismus jak ns historie u byly
vminulosti vlastn zcela jinm sttm anrodm. Projevovaly se vnboensk
intoleranci, vrcholc nap. ticetiletou vlkou, vnboenskm apolitickm fundamentalismu acivilizan nadazenosti, genocid, honech naarodjnice akoncentranch tborech/gulazch ato jsou tak bohuel podstatn evropsk hodnoty,
kter jsme my Evropan a nae zmosk odnoe realizovali po stalet v celm
svt. Faktem zstv, e ei a Slovci nevytveli mohutn koloniln e:
otzka je, zda by je vytveli, kdyby mli anci, tj. patili by kvelkm nrodm
spstupem kmoi. Ani problm en ajejich politickch prv, ani problm tzv.
ernoch, obecn vztah knrodnostnm meninm, rasov segregace jet vdruh
polovin 20. stolet rozhodn nebyly problmem ech aSlovk, ikdy vnaich
djinch, kter ovem nemme spolen, jak se kdysi myslelo, bychom tak nali
zahanbujc epizody.

Kontextualita esko-slovenskho vztahu je dnes nejsilnj vrmci Evropsk
unie asouvis sjejm stavem: znamen nap. dvojrychlostn nebo trojrychlostn
Evropa, jak se on svho asu psalo, ito, e budou Evropan druhho atetho
du? Ani vletech poroce 1989 nemiz problm Zpadu aVchodu, studen vlky a elezn opony, nebo ada praktickch projev tchto fenomn nedvn
minulosti je vivot bnho Evropana stle ptomn. Stm je spojena isnaha
slovanskch astedoevropskch nrod bt naZpad, patit ktzv. Zpadu, co
se ovem mysl vysloven politicky, ale souasn se vytvej modely minulosti,
kter to maj podpoit: jde to nkdy opravdu obtn, protoe pozice stedn Evropy aSlovan je specifick. Vichni chtj bt naZpad, ale jak se nato dvaj
ti, kte jsou naZpad skuten? Akde vEvrop zan Zpad akde Vchod?
(Wollman, 2012). Problematick jsou tak pojmy jako Ostmitteleuropa aWestmitteleuropa druh pojem se vyskytuje zdkakdy (Neubauer Cornis-Pope,
2004 2010). Momentln vojenskou, politickou aekonomickou orientaci nelze
zamovat shlubinnou kulturn orientac, djiny nelze modernizovat, pizpsobovat, kdrovat: to se projevilo nap. vrzn recepci vro cyrilometodjsk mise
vroce 2013 vesk aSlovensk republice (Pospil, 2014).

Po malm exkurzu seocitme zpt vesko-slovenskm eiti. Jak dl vtak
promnlivm vztahu? Pedevm nesmovat city a resentimenty s regulrnm
prvnm prostedm, kter je teba ivjazykov kulturn oblasti teprve vybudovat

40

podle Masarykova vroku j pn ty pn; vtom jsme bohuel ztratili takka

25 let. Jde oproblmy symetrie, reciprocity, vzjemn vstcnosti; nemlo by bt
mon, e jedno prosted bude pro pslunky druhho nroda mn oteven:
pokraoval by tak anomln esko-slovensk model zdoby unitrnho sttu asten ieskoslovensk federace. Napipomnku slovenskho kolegy, e napklad
Brno se tm, jak se stv mstem esko-slovenskm, vlastn vrac dodoby vcenrodnho esko-nmeckho Brna, lze jemn protiargumentovat nejen jinmi djinami azcela jinou rol Nmc, ale tak napklad podobnm monm nvratem
dnench slovenskch mst dovraznj podoby maarsko-slovensk nebo vppad Pressburgu/Pozsony/Preporku/Bratislavy dopodoby msta nmecko-idovsko-maarsko-slovenskho, co by bylo jist ahistorick. Nai pedstavitel se pi
vzjemnch nvtvch ujiuj ostle vtm ptelstv, ale tyto vci e mlo
aspe vbec. Vzjemn respekt apodek, dodrovn pravidel hry: ta spovaj vmaximln vstcnosti ze strany hostitelskho nroda, nadruh stran irespekt
ze strany host: s tm zce souvis tak praktick uvn jazyka pijmajcho
prosted.

Vrozhovorech snktermi slovenskmi studenty jsem byl pekvapen nejen
tm, e neumj aktivn esky, ale pedevm tm, e esky mluvit nechtj, e
ketin maj msty iodpor (to mi sami ekli) ae je nezajm ani zem, kde ij,
jej minulost asouasnost. Snad tomu odpovd ifakt, e slovakistika se studuje
na dvou eskch kamennch univerzitch, zatmco etina je na slovenskch
univerzitch zcela ignorovna, nebo oni nen zjem. To je u mnohem zvanj. Nyn se situace snad pozvolna mn: najdou se zatm zcela vjimen slovent studenti, kte jsou citlivj amn asertivn atoto chpou apodle toho
jednaj: pasivn, ale hlavn aktivn znalost jazyka je brnou kpoznn jinonrodnho prosted, zjem ozemi, kde iji nebo sten iji, arespekt kjejm institucm
alidem je nejen otzka emoc, ale hlavn pragmatickho kalkulu.

Zde me kulturn orientovan lingvistika zaloen nabedlivm studiu tchto zmn, ale tak aplikovan literrn vda, tedy nov filologie, sehrt nezastupitelnou pozitivn, harmonizujc roli. Bohuel se nezd, e by ojej expertzy mla
politick mstaobou zem obzvltn zjem.
LITERATURA
History of the Literary Cultures of East-Central Europe: Junctures and Disjunctures in
the 19th and 20th Centuries. I IV. Eds. J. Neubauer M. Cornis-Pope. Amsterdam
and Philadelphia: John Benjamins 2004 2010.
NBLKOV, Mira: Slovenina aetina vkontakte. Pokraovanie prbehu. Bratislava Praha: Jazykovedn stav . tra, Veda Filozofick fakulta Univerzity
Karlovy 2008.
POSPIL, Ivo: Slovensk, esk apolsk literatura, globalistick regionalistika aeuro
regiony. In: esko-slovensk vztahy, Evropa a svt. Brnnsk texty k slovakistice
VI. Eds. I. Pospil M. Zelenka. Brno: Slavistick spolenost Franka Wollmana

41

astav slavistiky Filozofick Fakulty Masarykovy Univerzity 2004, s. 135 146.

POSPIL, Ivo: Nae dv otzky aneb Ciz studenti naesk univerzit: problm kultury, kompetence, zen amoci. In: Dialog kultur VII. Sbornk pspvk zmezinrodn vdeck konference, Hradec Krlov 22. 23. 1. 2013. Uspodali Oldich
Richterek, Miroslav Pa. Hradec Krlov: Garamond 2013, s. 241 249.
POSPIL, Ivo: Cyrilometodjsk vro aproblmy jeho souasn recepce (Nkolik
tez aparadox msto vodnho slova). In: Slavica Litteraria, 2014, ro. 17, . 1,
s.5 24.
STEHLK, Michal: ei aSlovci 1888 1914. Praha: Toga 2009.
WOLLMAN, Frank: Slovesnost Slovan. Eds. I. Pospil M. Zelenka. 2. vyd.
(1.vyd. 1928). Red. E. Niklesov. Brno: TRIBUN EU 2012.
Internetov zdroje
stava Slovenskej republiky. Dostupn na: https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/
user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf
RSUM
The Czech-Slovak Language and Cultural Relations: ANew Situation
In the present contribution the author deals with the new situation which has been gradually coming
into existence since the 1990s in the Czech-Slovak language-cultural relations on the basis of his own
investigation and the Czech-Slovak experience, especially in the university environment. He pays
special attention to the modified situation after the publication of the well-known monograph by Mira
Nblkov asserting that many things have changed because the Czech and Slovak environments
react in adifferent way, and some new problems and pitfalls in the language, culture and last but not
least in the social communication in general have arisen. It seems to be inevitable for cultural linguistics, together with literary scholarship oriented more on general philology and on culture research,
to systematically study these problems without their tabooization and idealization, quite openly and
freely, with the intention to give adequate answers and proposals to the authorities concerned.

42

K interpretcii inakosti socilnej meniny

telesne postihnutch vdiskurznoanalytickej
perspektve
Oga Orgoov Paula Postihaov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

ymedzen problematika je predmetom vyprofilovanej disciplny o tdiu

diskurzu telesne postihnutch tzv. disability studies, ktor jestvuje (hoci
na perifrii zujmu) v kontexte diskurznoanalytickch tdi asi tridsa rokov.
Inakos vybranej socilnej skupiny zdravotne postihnutch chpeme vosvetle dichotmi naosi majorita minorita, teda vnmame ju vkomplexe rizikovch
socilnych vzahov, ktor osciluj svojimi verblnymi ineverblnymi praktikami
medzi harmonickou interakciou a spolunavanm na jednom ple (o je zriedkavejie) arznymi prejavmi znevhodovania a diskrimincie (aj jej monch
prejavov, ako s osobitne stigmatizcia1 asegregcia2) nadruhom ple prejavov
socilnej koexistencie. Zvolen problematiku tak sledujeme s ohadom na alie analogick socilne javy aim zasvten vskumn odbory, kuktorm patria
naprklad genderov tdi, feministick tdi, queer tdi (t. j. tdi opostaven prslunkov LGBTI vsasnch spolonostiach aoich akceptcii intitciami iirokou verejnosou), alebo aj tradinejie disciplny venovan etnickm
i rasovm minoritm. Prspevok teda spad dospektra tzv. minoritnch tdi,
v ktorch sa v transdisciplinrnom priereze rieia otzky minoritnej identity3
vzujme tolerancie akchkovek podb socilnej inakosti ainklzie socilnych
minort donielen kultrne heterognnych komunt sasnho sveta, ale ako zdrazuje toto vskumn smerovanie aj do socilne variabilnch spoloenstiev
jestvujcich prirodzene anezvisle odglobalizanch dsledkov postmodernej i
hypermodernej doby. Ocudzosti/inakosti tu bude teda re nie vzmysle zahraninosti indikujcej odlin geografick pvod aaj kultrny background virokom
chpan (odlin jazyk, histriu, tradcie, rituly,...), ale predovetkm vzmysle
osobitosti socilnej identity.

tdium problematiky zdravotne postihnutch pozn aj vntorn diferenciciu
prstupov, kde sa raz kladie draz nazdravotn strnku problematiky (medical
model), inokedy na sledovanie vzahov mocenskch orgnov k postihnutm
(gap model), i naanalzu socilnych podmienok existencie zdravotne postihnutch vprslunch krajinch (social model) (porov. Grue, 2011, s. 538 541).
Naprie vetkmi modelmi sa pritom otzka recepcieinakosti zdravotne postihnutch spja raz sprstupom intitci, byrokracie, prosto orgnov moci, inokedy
sprojektovanm vzahu bench ud, prslunkov viny, ktejto societe, prpadne aj sreflexiou diania tkajceho sa viac i menej danej minority vjej vntri.

43

J. Dolnk upozoruje nadve podoby vnmania cudzosti/inakosti, priom rozliuje

pragmatizovan cudzos ako elovo navodzovan aideologizovan cudzos,
popri prirodzenej cudzosti ako nsledku obmedzenosti veobecnej schopnosti
ud rozumie svetu sprvkami inakosti (Dolnk, 2014, s. 179). Vnaom pohade
napredmet mme napamti aj vlastn lingvistick identitu, atak nae diskurznoanalytick sondy priklajce sa najviac k socilnemu modelu (rozrenmu
oskmanie telesne postihnutch nadrmec abstraktnho kontruktu idelneho
postihnutho) interpretujeme aj s ohadom na verblne ponanie nepriamo i
priamo zainteresovanch v tomto diskurze4. Vmame si preto niektor legislatvne dokumenty ajazykov uchopovanie ich problematiky nepriamymi aktrmi
ako predstavitemi moci (porov. Foucault), ako aj priamych reprezentantov
zdravotne postihnutch kontaktovanch nami naivo i vdostupnch zznamoch
zdiskusnch fr nainternete. Pravda, prikomunikcii snaimi informtormi nie
s prens natoko dleit samotn jazykov prejavy (najm dialgy), dleit je,
ak dosah maj ich verblne interakcie snami i sinmi partnermi navsledn
efektivitu komunikcie, ktor spjame smierou porozumenia zdravej viny chorej menine, jej repektovania auznania zaplnohodnotnch partnerov.

Cudzos ako socilnu pecifickos vntri jednej (konkrtne slovenskej)
kultry podrobme teda rozboru metdou kritickej diskurznej analzy. Vo veobecnosti v prcach renomovanch kritickch diskurznch analytikov (ponc
M. Foucaultom, cez N. Fairclougha, T. A. van Dijka po R. Wodakov a inch)
ide vdy o kritiku socilnej nerovnosti a hadanie ciest npravy. Problematika
m, pravda, rznorod prejavy arznych nositeov, naprklad me s ovskum
imigrcie aimigrantov, terorizmu ateroristov, antisemitizmu apostavenia idov
vspolonosti at. T. A. van Dijk pritom upozoruje, e kritick analza diskurzu
(CDA) vdy smeruje kodkrvaniu toho, ako participuje samotn diskurz na(re)
produkcii alebo iniciovan dominancie viny nadmeninou (Dijk, 1993, s.249).5
Nasledujcu interpretciu nabze CDA staviame pritom nakvalitatvnom vskume opierajcom sa prednostne o sksenosti samotnch oslovench zdravotne
(presne telesne) postihnutch informtorov, ktorej ir rmec dotvrame nabze
postrehov astnkov fra zdravotne postihnutch atie konfrontujeme sdostupnmi legislatvnymi dokumentmi knaej tme.

Motvy voby sledovania vybranej minority aobraz jej diskurzu

Problematiku zdravotne postihnutej populcie ajej postavenia naSlovensku
sme si zvolili zniekokch dvodov:
a) Na Slovensku, ale aj virom eurpskom, ba aj svetovom kontexte sa jej nevenuje nleit pozornos avporovnan sinmi tdiami problmov minort
vrznych kultrach je tto problematika zanedbvan. J. Grue vyslil alarmujce daje onedostatonom zastpen problematiky zdravotne postihnutej

44

society vdiskurznoanalytickch publikcich, priom zrtal, e vpzvzkovom sbore 79 tdi (van Dijk, 2007) je popri poetnch tdich orasizme,
genderi, politickej diskrimincii apod. len jedin tdia venovan otzkam
zdravotne postihnutej minority. Podobne preskmal tri renomovan asopisy
s medzinrodnmi prspevkami (Discourse and Society 1990 2011; Discourse Studies 1999 2011; Critical Discourse Studies 2004 2011) aspracoval tatistiku, poda ktorej je naprklad genderu venovanch 6340 tdi,
triedam 6740 prspevkov, rasm 2870 prspevkov, ale len 873 prspevkov
je venovanch problematike zdravotne postihnutch (Grue, 2011, s. 534).6
Z toho ete via as prspevkov nadvzuje na vchodisk M. Foucaulta
omentlnom postihnut (porov. Tremain akol., 2008) azaober sa len mentlne postihnutou populciou. My sa preto orientujeme natelesne postihnut
populciu.
b) Societa chorch je poda ns minoritou, ktor je vzhadom na svoje objektvne obmedzenia (chorobu) bezbrann, resp. snajniou schopnosou
individulnej aj skupinovej rezistencie voi socilnej nespravodlivosti aprejavom diskrimincie. Prioritu pririeen problmovej pozcie tejto minority
vsocilnom rebrku priraujeme zdravotne postihnutej populcii aj preto, e
jej obmedzenie je vizulne neutajiten aj pred nezasvtenm anhodnm
pozorovateom, teda ide onajvyiu mieru diskreditovatenosti takchto ud
aorelnu hrozbu ich exklzie zospolonosti.
c) Prslunkom tejto socilne rizikovej society sa lovek stva nezvisle odsvojej vle vntri vlastnej kultry, navlastnom teritriu, alebo sa takm rovno
narod (km naprklad prisahovalec nemus zotrva v nepriateskej krajine, homosexul nemus prizna svoju orientciu verejne, znevhodovan
rodovo vymedzen skupina je aspo fyzicky zdrav, ateda schopn brni
sa pred nespravodlivosou). Zdravotn postihnutie me zasiahnu kohokovek zns tak, ako naprklad postihla Parkinsonova choroba americkho herca
R.Williamsa voveku 63 rokov.

o rozumieme podpojmom telesn postihnutie voveobecnosti? Stotoujeme sa sdefinciou WHO (World Health Organization), poda ktorej zdravotn/
telesn postihnutie (angl. disability) sa chpe nasledovne: Postihnutia s termnom zastreujcim pokodenia, obmedzenia vaktivite aobmedzenia vasti. Pokodenie je problm vofunkcii i truktre tela; obmedzenie vaktivite je problm,
sktorm sa jedinec potka privykonvan bench innost aloh; naproti tomu
obmedzenie v asti predstavuje problm, ktor jedinec preva pri zapjan sa do
situci sptch s benm ivotom. Postihnutie nie je len zdravotnm problmom.
Ide o komplexn fenomn, ktor odra interakciu vlastnost udskho tela a society, v ktorej postihnut jedinec ije. Prekonanie akost, ktorm elia osoby so
zdravotnm postihnutm, si vyaduje odstrnenie fyzickch i socilnych barir.7

Pracovn obraz telesne postihnutho loveka (vo veobecnosti) sa d vypro-

45

filova pripredstave vymedzenia chorho oproti zdravmu loveku. Chor lovek

m vyie spomenut obmedzenia, ktor ved kjeho socilnym znevhodneniam,
ktormi sa odleuje odzdravho, autonmneho protiplu. Automatick vyrovnvacia (akomodano-asimilan) interakcia prostredia saktrom sopecilnymi
potrebami generuje vnaom vedom rozren dynamick predstavu jestvovania
telesne postihnutho naosi obmedzenie kompenzcia vzujme jeho smerovania
koptimlnej kvalite ivota (pozri niie). Tak mono kontatova, e inakos
prslunka minority telesne postihnutch je zaloen nazvzku obmedzen, ktormi sa vyleuje prslunk tejto minority spomedzi zdravej viny. Dopomyselnho zvzku obmedzen patr predovetkm: obmedzenie samostatnosti bytia,
obmedzenie pohybu vinteriri aj vexteriri, obmedzenie prstupu kvzdelvaniu,
obmedzenie sebarealizcie i prstupu kadekvtnemu zamestnaniu. Naprslun
obmedzenia spolonos (intitucionlne) zabezpeuje prslunkom opisovanej
society kompenzcie v zujme minimalizcie prekok normlneho ivota. Tak
nakompenzciu obmedzenia samostatnho bytia telesne postihnutho jestvuje intitt osobnho asistenta, ktor poskytuje svojmu zverencovi opatrovatesk i
asistenn sluby poda diagnzy. Nakompenzciu obmedzenia vpohybe jestvuje
kla nrokovatench kompenzanch pomcok (vozk prenechodiacich, vodiaci
pes, ale aj pecilne tacie zariadenie prenevidiacich konvertujce psmo nazvuk
a pod.), priom osobitne obmedzenie pohybu v exteriri by mali riei pecilne architektonick ternne pravy, pecilne dopravn prostriedky sospacou
ploinou nanastpenie avystpenie vozkara apod. Naprekonanie obmedzenia
prstupu ktdiu jestvuje zkonn rmec tvoriaci priestor naintegrovan vyuovanie iakov atudentov sopecilnymi potrebami vzariadeniach prezdravch
frekventantov.Podobne aj vzhadom naobmedzenie prstupu kprci tt vytvoril
zkonn priestor pretelesne postihnut societu tm, e uklad zamestnvateom
pripote nad20 zamestnancov povinnos zamestnva aj prslunkov tejto meniny (porov. zkon . 5/2004 Z. z. oslubch zamestnanosti azkon . 311/2001
Z. z. Zkonnk prce). Pravda, kontrukt abstraktnho telesne postihnutho vlegislatvnych dokumentoch nenapoved ni o jeho relnom postaven v spolonosti a o miere uspokojovania jeho ivotnch zujmov na ceste k dosahovaniu
optimlnej kvality ivota aivotnej spokojnosti. Preto to, ako dsledne jestvujce
predpisy dodriavaj ich vykonvatelia zintitci aako to psob napsychiku
postihnutch, predstavujeme avyhodnocujeme niie.

Postavenie minority telesne postihnutch naSlovensku

Vroku 2010 ratifikovalo Slovensko Dohovor OSN oprvach osb sozdravotnm postihnutm8 z roku 2006. Tento dokument garantuje a zastreuje prva
vymedzenej socilnej minority odprva nainkluzvne vzdelvanie (spolu sozdravmi frekventantmi) vo vzdelvacch intitcich, ktor im na to musia vytvori vhodn podmienky, cezprvo narovnak prstup kzdravotnej starostlivosti,

46

adekvtnym pracovnm prleitostiam, prvo na skromie a rodinn i sexulny

ivot a pomonos samostatne rozhodova osvojom ivote. Stm zko svis aj
koncept kvality ivota, sktorm primrne narba psycholgia9. Draz sa teda kladie predovetkm nato, akm spsobom sa me dan osoba zastova nabench aktivitch, ak m funkn limity vporovnan slovekom bezpostihnutia.
Tieto sa, samozrejme, lia vzvislosti oddruhu astupa postihnutia. Naprklad
pri diagnze Detsk mozgov obrna (DMO) sa okrem primrneho obmedzenia
mobility (i ke nie vovetkch prpadoch) asto vyskytuje aj obmedzen schopnos efektvne spracovva poskytnut informcie, ktor vak primrne nemus by iba dsledkom vraznejieho naruenia kognitvnych schopnost danho
jedinca, ale me by spsoben jeho dlhodobou socilnou izolciou, ktor sa
vyskytuje najm pripobytovom umiestnen vzariaden socilnych sluieb. Rovnako me ma postihnut problmy prinadvzovan socilnych kontaktov, spojen sdsledkami jeho postihnutia. Obmedzenie voblasti motoriky apokodenie
rei (ak sa vyskytuje pozn. autoriek) m vplyv nasocializciu chorch sDMO.
Maj mlo socilnych sksenost (asto s izolovan vrodine alebo vstavnom
zariaden). Socilny kontakt niekedy komplikuj ete aj zmeny telesnho vzhadu
aodlinos reakci [...] (Konekov, 2005). Tieto skutonosti maj zsadn vplyv
namonos aktvnej sebarealizcie loveka spostihnutm (Koubekov, 2006).

Zo sksenost naich informtorov vak vieme, e faktorom ovplyvujcim
socializciu telesne (i duevne) postihnutch me by aj podceovanie zostrany
zdravch zmimorodinnho i mimostavnho prostredia, i automatick oakvanie menieho vkonu, menej miery adaptability aspenosti tchto ud zostrany
intaktnej viny (aktrov vintitucionlnej pozcii ivbenom ivote). Zdrazuje sa pritom najm fakt ich fyzickej i inej odlinosti, ktor im preka v tom,
aby mohli vykonva innosti, ktor s preloveka bezpostihnutia plne ben,
naprklad tudova, chodi dozamestnania, ale aj nazujmov aktivity (koncerty,
filmov predstavenia), zaloi si rodinu apodobne. Tu dochdza/me djs kdefenzvnej reakcii postihnutch podtlakom naznaench stereotypnch oakvan10 asti majoritnej populcie, ktor s zafixovan vjej vedom. ie oakvania
majority evokovan heterostereotypmi (o inch mimo seba) mu prechdza
aj doautostereotypnho sebavnmania asebahodnotenia samotnch postihnutch
ako neschopnch vies plnohodnotn ivot (porov. aj Goffman, 2003). Upozoruje ns nato okrem inho nepublikovan rozhovor spostihnutou informtorkou,
ktor reaguje skepticky na otzku, preo by malo by pre vozkara i inho
postihnutho normlne po skonen vysokokolskho tdia hada prleitos
nauplatnenie sa pokraovanm vtdiu alebo vzamestnan, o m garantovan
ttom (porov. vyie zkonnk prce, zkon oslubch zamestnanosti, dohovor
OSN). Informtorka je zamestnan v chrnenej dielni, m ukonen dvojron
obchodn kolu avenuje sa runej vrobe perkov, prevane zdrtu. Chba jej
vak adekvtne ohodnotenie prce, o je nepochybne jednm zmonch faktorov
jednak straty motivcie a chuti zlepova seba samu, ale aj viery v monos

47

dosiahnu zvyovanie kvalifikcie a zvyovanie kvality ivota inch telesne

postihnutch. Tento prklad v podstate iba ilustruje silu a rigiditu spoloensky
zakotvenho vnmania postihnutej minority majoritou v optike pasvnych ud,
odktorch sa via miera angaovanosti ani neoakva, ani knej nie s nabdan, prpadne ani pripusten. Inm prkladom negatvneho vplyvu nasocializciu aaktivitu telesne postihnutho je reakcia pracovnky agentry, predvajcej
vstupenky nakoncerty hudobnch skupn ana in vonoasov aktivity. Vzmysle
stereotypu telesne postihnut s nenron anepotrebuj tak spektrum vonoasovch aktivt ako zdrav rovesnci (diskotky, koncerty hudobnch skupn apod.)
zostala predavaka zarazen ztelefontu dvadsaesronej vozkarky, ktor si
chcela kpi vstupenku nakoncert metalovej skupiny. Naotzku, i je mon, aby
sa koncertu zastnila aj vozkarka, odpovedala bezradne, e nevie, lebo tak
situciu tam ete nemali.

Podceovanie individulnych potrieb telesne postihnutch zasahuje aj kompetentnch reprezentantov profesionlnych ttnych intitci (naprklad radu
prce, socilneho radu, psychologickej poradne a pod.), ktor by mali vedie
ponknu aktvnemu zujemcovi adekvtne podnety na al rozvoj, naprklad
prirozhodovan sa ovobe povolania i tdia sohadom nazdravotn postihnutie
jedinca. Sama spoluautorka tdie sa priuchdzan ozamestnanie stretla sosituciou, vktorej jej bola pracovnkou prslunho ministerstva opakovane ponkan
monos zamestna sa vchrnenej dielni zameranej navrobu textilnch vrobkov, poddozorom abez monosti pracova samostatne. Tto neadekvtnu ponuku
zstupkya intitcie opakovala napriek tomu, e adeptka niekokokrt zdraznila, e natakto typ prce m prli vysok kvalifikciu ukonen vysokokolsk
vzdelanie II. stupa shumanitnm zameranm azaujmala by ju naprklad prca
prekladateky, redakn i edin prce apod. Vkomunikcii zostrany autority
teda jednoznane prevaoval fakt, e ilo o uchdzaku na invalidnom vozku.
Bez prihliadnutia na vzdelanie i individulne schopnosti uchdzaky hlavnou
vhodou tohto paulneho usmerovania malo by jedine to, e ide opracovn
pozciu vytvoren preloveka navozku.11

Inm prpadom neadekvtneho zmania, ktor stimuluje nielen nsledn
konanie autort z majoritnej populcie, ale zakoreuje sa i v lone samotnej minority, je ponmanie klauzuly zlnku 24 (Vzdelvanie) zDohovoru oprvach
osb sozdravotnm postihnutm (2010). Voblasti vzdelvania objektvne jestvuje
monos integrovanho vzdelvania ud srznym typom postihnutia, neustle sa
vak vpraxi nara nielen naarchitektonick bariry, ale aj nabariry vmysliach
ud. N vskumn tm vtejto veci identifikoval svojsk intern formu segregcie
vntri minority telesne postihnutch. Stretli sme sa toti aj sosituciou, vktorej
frekventanti intitucionlneho vzdelvacieho procesu vpecilnej verejnej kole
pretelesne postihnutch odmietali udriava kontakty slovekom, ktor je sce
rovnako ako oni zdravotne postihnut, no vzdelval sa vbenom type zkladnej
i strednej koly. Napriek tomu, e naSlovensku existuje sloboda vovbere vzde-

48

lania, frekventanti pecilnej koly prezdravotne postihnutch vytvorili svojsk

loklnu auzavret alianciu, doktorej neprijali iadneho inho prslunka vlastnej minority, ktor nenavtevuje to ist zariadenie. Chpeme to ako fakt, e zait
vzorce myslenia asprvania (v tomto prpade falon loklpatriotizmus) pretrvvaj aj medzi prslunkmi tejto minority, tak ako to vistch situcich poznme
zo sprvania zdravch. Uvedomujeme si, samozrejme, e na Slovensku je stle
aktny nedostatok bezbarirovch zkladnch a strednch kl a e pracovnci
normlnych kl s preaen anemaj dostatok asu ani podmienky venova sa
osobitne iakom sopecilnymi potrebami, o me jednoznane ovplyvni vber
koly telesne postihnutm prklonom k najbenejiemu rieeniu. Napriek tomu
vntorn segregciu svyluovanm outsiderov mimo prototypickho kolskho
zariadenia telesne postihnutch (ako horch prslunkov tej istej meniny) nepovaujeme zaprijaten prejav angaovanosti asti minority voi inej svojej
asti.

Aj vrmci tdia navysokch kolch sa tudent sopecifickmi potrebami
stretne nielen sarchitektonickmi barirami. Nafakultch vysokch kl naSlovensku psobia fakultn koordintori pretelesne postihnutch. Sluby fakultnch
koordintorov pre osoby so zdravotnm postihnutm by mali by akousi kontinulnou oporou takhoto tudenta privysporadvan sa sproblmami psobiska
nedostatone prispsobenho jeho pecilnym potrebm. Vpraxi sa poda tvrdenia viacerch telesne postihnutch rola koordintora spja len sfigurovanm
napohovore priuchdzan sa otdium, poas samotnho tdia u je iniciatva
ponechan vlune na samotnch telesne postihnutch tudentov.12 Vozkari si
naprklad musia vyriei parkovacie miesto pred budovou svojej vzdelvacej intitcie, naktor maj sce zkonn nrok, ale relne ho nedostan. Ide tu teda
ozjavn rozpor medzi tm, o deklaratvne garantuje oficilna politika ttu/intitci, askutonm zaobchdzanm spostihnutmi vpraxi. Vina spomedzi
postihnutch sa, pravda, svojpomocne usiluje o rchle rieenie svojich pecilnych potrieb bezoakvania pomoci ttu i koordintorov (naprklad pririeen
individulnych tudijnch plnov, zabezpeen adekvtnych podmienok vuby
aforiem skania, zskavan uebnch pomcok auspsobench tudijnch materilov naprklad transkribovanch doBraillovho psma prenevidiacich , ako aj
priprekonvan fyzickch barir nebezbarirovho prostredia). Stretli sme sa vak
aj sprpadom, ke telesne postihnut tudentka zvolila cestu zneuvania svojho
postihu anepriamo psychicky psobila navyuujcich, aby jej robili stupky atolerovali jej nevedomos. In tudentka zasa podvdzala skajcich apokala sa
opakovane zneuva pecilne upraven pracovn pomcku (PC prenevidiacich)
nakompenzciu neznalost erpanm informci zpracovnch poznmok zotdia namiesto psania prpravy na aktulnu skku. Vidno teda, e Goffmanova
typolgia identity ega spred polstoroia (Goffman, 2003) je platn (lebo on vymedzoval aj takto neestn typy ega ako odozvu nanepriaze silnejej apoetnejej okolitej society). Mono azda len doda, e neestnos konania nemus by

49

nutne len odozvou naprklad postihnutho naneporozumenie zostrany zdravch.

ako mono zisti, i postihnut osoba sklon knefrovm praktikm nadobudla
vsocilnej interakcii sokolm, alebo ide ouniverzlnu udsk dispozciu, ktor
mu ma zdrav aj chor.

zas nahoru azas dol.Na druhou stranu poadatel iDJ se nechali navst, jednali
se mnou celou dobu jako sdosplcem, DJkou, jednou znich aoni jednm se mnou.
Pokud potkaj njakho naince, budou onco vc chpav, doufm teda (je tu riziko,
e eknou ona nen jako jin postien... u sem, zaila... ne j jsem lautr stejn, a
u tanm, nebo se dystroficky plazm nastage) anejen oni postupn si to skusila
snad polovina chlap, co tam byla. U..[na ernobl fotce
srmekem jsem j zaDJ pultem. Vysok holka, Dlouh vlasy, pr kilo navc, DJka,
njak ty CD playery, mixk aprost vybaven].13

Fenomn internet atelesne postihnut (bezbarirov komunikcia)

Doteraz sme priviacerch sondch dovyie prezentovanch obrazov zoivota telesne postihnutch opakovane nachdzali bariry, ktor sauj kadodenn ivot acelkov kvalitu ivota tejto minority. Jestvuje predsa jeden siln nstroj
na poda nho nzoru perspektvne branie mentlnych barir vo vedom
zdravch vzmysle prekonvania bielych miest (nedostatonch znalost) otelesne postihnutch uoch. Je tosvet virtulnej komunikcie, ktor je vmnohch
aspektoch povaovan za odhumanizovan, nedveryhodn (necenzrovan
a pln pluralistickch nzorov a mentlneho chaosu), dokonca aj nebezpen.
Vsvise smonosou prekonvania pomyselnch fyzickch barir, vzdialenosti
a s potencilom bleskovho renia informci ho vnmame ako najsilnejiu
kompenzan pomcku pretelesne postihnutch. T svoju ancu ctia, zapjaj sa
doelektronickej komunikcie, zakladaj diskusn fra nainternete aodovzdvaj
si nielen navzjom potrebn sksenosti a informcie, ale dvaj o sebe vedie
aj zdravm. Ponkaj tak nefalovan obrazy o sebe, svojich prirodzench
potrebch, oich napan, atak prispievaj kprirodzenmu prekonvaniu odstupu
zdravch od nich ako od nepoznanch, a preto stigmatizovanch. Narieme
len nznakovo dopvodom eskho facebookovho fra snzvom Rozpoutme
bariry, prostrednctvom ktorho si pouvatelia srznym stupom zdravotnho
postihnutia vymieaj rzne postrehy, zitky, rady asksenosti, diskutuj onovinkch voblasti zdravotnho postihnutia. Zdrav itate sa tak objavne dozved,
e telesne postihnut nie s natoko odlin od zdravch, ako to traduj stereotypy. Mlad zdravotne postihnut maj rovnako radi modern hudbu ako zdrav,
maj zujmy, robia naprklad diskdokejov, chodia nametalov koncerty, miluj
sa achc ma deti. S vnmav voi postojom voi sebe zostrany zdravch aich
socializciu favorizuj priazniv zitky zkomunikcie smajoritou, ktor ich akceptuje, povauje zanormlnych aseberovnch. Vimnime si prspevok odpouvateky smenom Hana Sheala:
Bacha vlev aviditeln neviditeln postien...Z noci vera nadneek se TO stalo.
Hrla jsem vklubu, kterej je celej bezbar, a napodium/DJovnu/stage. Ta je barirov
tak, e tam jsou ti schody, azbradl je jen takov zbrana, aby lidi nelezli napodium, nikoliv zabradli od schodu. Prost, sama tam nevylezu. Take situace: jsem
vklubu bezasistence, slidma, znich jeden je poadatel akce, druhej DJ, kterho
vidm poprv, u je pozatku, take hluk... aj sem to zvldla like aboss. dn blb
pocity ztoho, e dominant km poadatelovi, co m dlat. dn blb pocity ztoho,
e mu eknu, e muste bejt dva. dn blb pocity ztoho, e zachvilu slezu dol apak

50

Telesne postihnut autorka vprspevku sama konfrontuje svoju nedvnu pozitvnu sksenos s rovnm zaobchdzanm ako so zdravm, pozitvne reaguje
nato, e sou neznmi udia vedeli bezproblmov nadviaza komunikciu aspoluprca prebehla bezkomplikci. Neformlny jazykov prejav srznymi slangovmi vrazmi (porov. bacha, DJka, lautr stejn, mixk, slzt apod.) i skratkami
aanglicizmami typickmi prestny mldencky prejav (DJ = diskdokej, bezbar
= bezbarirov, like aboss, stage, CD player apod.) dokresuje obraz normlneho
mladho dievaa, ktor m prirodzene nielen rovnak tby ako in mlad dievat i mlad udia (tancova, chodi nadiskotky, dokonca robi diskdokeja),
ale rovnako aj rozprva mldenckou reou.

Pravda, vo vetkch prspevkoch na diskusnom fre nemus s vdy len
oprejav satisfakcie zostretnutia sozdravmi aoneadekvtnu idealizciu. Rizikom, ktor drieme aj naspontnnom virtulnom pokeci postihnutch, je akoby
oakvanie nvratu nechcenho, ale podchvou sa pripomnajceho zla, stigmy.
Takto tie dobrovonej diskreditcie mysle postihnutch sa vynoril nasledovanom fre vsvislosti sosamovradou znmeho hollywoodskeho herca R.Williamsa v auguste 2014. Prv pekulcie v prpade medializovanej samovrady
R.Williamsa toti hovorili iba odepresii ako omonej prine jeho skratovho
konania. Nzory diskutujcich narznych frach asocilnych sieach boli vinou tak, e sdepresiou sa d inne bojova, d sa vyhada odborn pomoc
skr, ne bude definitvne neskoro. Jeho manelka ale neskr zverejnila, e trpel
poiatonm tdiom Parkinsonovej choroby, astanovisk sa postupne zaali meni. Objavili sa nzory, e vtakomto prpade jeho rozhodnutie postihnut chpu,
lebolepie je neby, ako bojova snsledkami takho zvanho ochorenia.

Toto otvorilo nielen vechch ana Slovensku, ale aj irie nadnrodn debatu14 otom, e zdravotn postihnutie spsobuje aksi dvojit stigmatizciu dot
knutch osb aich rodn, vyaduje vynaloenie enormnho mnostva finannch
prostriedkov nakompenzciu postihnut apodporu zostrany komunity. Otvorila
sa op otzka odlinho vnmania kvality ivota aprevania chorch azdravch.
Odinu jednotlivca ajeho vlastnho prevania sa prelo kdiskusii oprijatenosti ivota spostihnutm, priom sa spektrum diagnz rapdne rozrilo zahranice
Parkinsonovej choroby. Nzory boli kontroverzn aj medzi umi spostihnutm.
Dominovalo pritom azda nabze vlastnej emprie kontatovanie sekundrneho
spoloenskho znevhodnenia postihnutch osb, ktor nebolo spsoben priamo

51

ich zdravotnm stavom, ale akosami ich akceptcie spolonosou. Vimnime

si to naukke prspevku vskupine Rozpoutme bariry:
Jedna zvc, okter se moc nemluv. Je to sice anglicky ale shrnu Robin Williams
se nezabil kvli ist depresi, ale ml depresi protoe ml erstv diagnostikovanou
Parkinsonovu chorobu. Bylo zajmav sledovat reakce lid nainternetu, dokud bylo
myln znmo, e Robin Williams se zabil kvli depresi, lid projevovali snm soucit,
abylo jm lto, e se zabil. Vmoment kdy byl zjitn fakt oParkinsonov chorob, lid
zmnilirtoriku nato, e je lep bt mrtv ne postien. Vlnku chyb (ale je to tam
implikovno) e problm nen zdravotn postien, ale problm je e jsme protoe jsme
vce znevhodnni spolenost, ve kter ijeme, ne naimi tly anaimi diagnzami.
(Sociln model postien)15

Autorka kontatuje radiklnu zmenu v postojoch ud v okamihu, ke sa

objavili nov informcie o prine smrti hollywoodskeho herca. Zhrnula obsah
zahraninho lnku, vktorom sa hovor prve ostigmatizcii postihnutch aosocilnych dsledkoch zdravotnho znevhodnenia. Pracovala s modelom scitu,
ktor sa neskr zmenil nadeklaratvne kontatovanie: lep bt mrtv, ne postien, ktor sa stva exemplrnym prkladom defenzvnosti spolonosou stigmatizovanej osoby vdsledku zvntornenia si negatvneho prevania vlastnho
ega. Vovlknach, ktor nasledovali podprspevkom, sa rozprdila iv diskusia,
vktorej astnci naseba vreakcich nadvzovali, o nebva zvykom. Neskkali
si do rei, skr si vymieali nzory k danej tme. Na vod sa poksili debatu
odahi vtipom. Vclav Tou: Dine, mm pro tebe dobrou apatnou sprvu:
Jsi voln, m parkinsona. Nsledne sa sptne dostali kznmej tme zlej rovne
diagnostiky zvanch ochoren naSlovensku avR, pripojili vlastn vnmanie
choroby, ktorou trpia, ito, ako im komplikuje ben ivot. Nezhodli sa vak vzkladnej otzke, ak kvalita primrneho prevania je ete prijaten adokzali by
sa sou stotoni, o sa d logicky vysvetli odlinm psychickm, sksenostnm
asvetonzorovm pozadm diskutujcich.
Zver

Telesne postihnut na Slovensku patria k marginalizovanm socilnym minoritm, vystavenm rizikm znevhodovania predstavitemi majoritnej populcie rovnako zostrany zstupcov verejnch attnych intitci, ako aj zostrany
bench ud. Povaujeme ich zanajzranitenejiu societu naSlovensku, ktorej
obmedzenie oproti zdravej populcii pramen zosamotnho druhu ochorenia, jej
socilna identita je neskrvaten amonos nrokova si svoje prva je oslaben
nielen zdravotnou indispozciou, ale aj finanne s poberatelia socilnych
prspevkov, prpadne zlch platov v chrnench dielach, priom ich vdavky
nakompenzciu postihnutia s vemi vysok. Znevhodovanie zostrany moci
je sekundrne, spsoben ignoranciou, pohodlnosou i nezujmom autort askrvan napozad zkonnch prv telesne postihnutch garantovanch ttom (po-

52

rov. zkony i dohovor OSN oprvach osb sozdravotnm postihnutm). Pravda,

takto zaobchdzanie sbezbrannmi ana prv pohad hendikepovanmi umi
relne ovplyvuje kvalitu ich ivota (monosti ich pohybu, vberu aabsolvovania tdi, hadania zamestnania i uspokojovania zujmov apotrieb vovonom
ase). Segregcia telesne postihnutch benou zdravou verejnosou je priama
adan nevedomosou, nedostatonm poznanm identity chorch ud, bohatstva
ich duevnho sveta avysokej miery mentlnej podobnosti sozdravmi. Podlieha
pretrvvajcim stereotypom, prameniacim vnedocenen kvalt, potrieb azujmov
chorch. Osobitn problm predstavuje vntorn vyluovanie telesne postihnutch napozad vberu vzdelvacieho zariadenia, teda takch, ktor sa nevlenili
dostavovskho pecilneho vzdelvacieho zariadenia, ale dali prednos integrcii sozdravmi vnormlnych vzdelvacch intitcich. Ako vyliei takto
chor diskurz? Prvm krokom kzmene je odtabuizovanie tmy ajej intenzvna
verbalizcia na seriznej (nie bulvrnej) rovni s podporou a prejavmi priazne
zo strany autort ako dobrch vzorov. Dobrm vzorom me by naprklad vytvorenie pracovnej prleitosti prepostihnutho naverejnom, teda viditenom
mieste (uite, televzny redaktor) ako podklad naovplyvovanie vonkajej mienky orelnej socilnej identite postihnutch. stretov prstup zvonka sa sptne
odraz na miere silia postihnutho o zalenenie sa do society normlnych
ud bez nrokov na stupky i avy. Tma postavenia telesne postihnutch
v spolonosti sa za posledn roky rozvja a dostva do irieho vedomia zdravej populcie vaka diskusnm fram nainternete. Prelomenie mentlnych barir akonzervatvneho myslenia zdravch povaujeme zapredpoklad nslednch
gradulnych zmien naceste krelnej inklzii telesne postihnutch zdravmi ako
seberovnch partnerov vspolonosti.
Poznmky
1 Stigmatizciou rozumieme vslade spoatm E. Goffmana odmietav sprvanie normlneho
aktra voi deviantnmu ako cudzorodmu aktrovi (naprklad me s oodmietav postoj aodmietanie interakcie bisexula shomosexulom, prslunka majoritnej rasy spredstaviteom odlinej
minoritnej rasy, vnaom prpade ide ovzah asprvanie sa zdravho voi dlhodobo chormu
telesne postihnutmu). Stigmatizovan je nositeom odlinosti od ns, ktor sme normlni, lebo sa
odoakvania normality neodchyujeme. Otento predpoklad potom opierame rzne formy diskrimincie, ktormi asto nevedomky zniujeme ivotn ance stigmatizovanej osoby (porov. Goffman,
2003).
2 Segregcia je opakom inklzie, ide teda oodleovanie, izolciu inakch societ spomedzi viny povaovanej zanormu, ktor ist menina nenapa. Prejavom segregcie me by naprklad
zakladanie pecilnych kl prermske deti oddelench odkl snermskymi demi, vzdelvanie
telesne postihnutch vpecilnych kolch, nie vnormlnych kolch prezdrav deti apod.
3 Identitu sledujeme jednak vzhadom na jej vnmanie zvonka, ie, ak by jej nosite mal by
(porov. Goffmanovu virtulnu socilnu identitu), jednak vzhadom nato, ak aktr je relne (porov.
relnu socilnu identitu) anapokon hoci vneposlednom rade si vmame goffmanovsk identitu
ega stigmatizovanch ud, ktor mu podahn tlaku vonkajch noriem azaa sa cti nedokonal, zoho sa me zrodi pocit hanby, prpadne aj sebaponiovania ansledn rezigncia nainterakciu
sosvetom, ktorho normy nespaj. Inm dsledkom stigmatizcie ega zasa me by situcia, e sa

53

postihnut osoba odvrti odtakzvanej reality abude sa poka onekonvenn interpretciu svojej
socilnej identity. V neposlednom rade sa mu stigmatizovan snai zo svojej stigmy aj vyai
nejak vhody (porov. Tik, https://www.sav.sk/journals/uploads/02161013GOFFMAN.pdf).
4 Problematike diskurzu sa venujeme nainom mieste (porov. Orgoov Bohunick, 2013a; Orgoov Bohunick, 2013b). Tu len pripomname, e vdiskurze sa venuje pozornos nielen textu i
jazykovm prejavom, ale aj kontextu virokom zmysle teda aktrom, prostrediu, okolnostiam, ato
vkontinuite dian, teda nie staticky. Pripomeme si napokon, e obsah diskurzu tvoria nielen fakty,
ale aj mty, stereotypy apredsudky, ktor spsobuj pohyby naosi objektvnos neobjektvnos
alebo vprpade vzahu majority kminoritm aj integrcia/inkzia exklzia apod. Porov. ktomu
aj referenciu diskurznch analytikov: Diskurz je spsob, kontrukt anstroj nazerania naurit jav...
zaha socilne modely, prstupy, stereotypy a predsudky. (Schiffrin Tannen Hamilton, 2001,
s. 53 54). Len zohadovanm takhoto komplexu faktorov mono dkladne odkry atribty rei
asprvania aktrov, o plat aj vnami sledovanom diskurze telesne postihnutch.
5 Dominanciu chpe naprklad T. A. van Dijk (1993, s. 149 150) ako vkon socilnej moci zostrany elt, intitci i skupn tak, e takto aktivita vysuje dosocilnej nerovnosti, obsahujcej politick, kultrnu, triednu, etnick, rasov arodov nerovnos. Tento reprodukn proces me obsahova
rzne spsoby uplatovania mocenskch vplyvov s viac alebo menej priamou podporou orgnov
moci, ako naprklad zkony anariadenia, legalizcia istch aktivt, i, naopak, ich zkaz, utajovanie
istch praktk i ich popieranie. Kritick diskurzn analytici pritom zisuj, ak truktry, stratgie
ain signly ztextov, rei, verblnych interakci i komunikanch aktivt maj rozhodujci vplyv
nadan diskurzy.
6 Osobitn pozornos otzke telesne postihnutch venuj nadcie zaloen voVietname, zastvajce
zujmy apresadzujce potreby vojnovch invalidov zVietnamsko-americkej vojny (porov. Vasiljev,
2003). Pozri aj strnky fra telesne postihnutch voVietname http://forum.wso.net iwww.ngocentre.netnam.vn/ngores_E/forfr.htm;www.disabilityworld.org awww.disabilityforum.f2s.com
7 Disabilities. WHO [online] WHO 2013 [cit. 22. 08. 2014]. Dostupn na: http://www.who.int/topics/disabilities/en/
8 http://www.employment.gov.sk/files/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim-opcny-protokol-sk-aj.pdf
9 Do centra pozornosti psychologickch konceptov kvality ivota sa dostvaj najm subjektvne indiktory tohto multidimenzionlneho kontruktu, ako je miera spokojnosti, resp. nespokojnosti
snaplnenm individulnych potrieb aoakvan aznej rezultujca psychick pohoda, ktor odra
stav pozitvneho emocionlneho rozpoloenia. Svetov zdravotncka organizcia WHO definuje kvalitu ivota ako subjektvne percipovan pozciu v ivote loveka, posudzovan v kontexte uritej
kultry, hodnotovch systmov spolonosti vovzahu kindividulnym potrebm, zujmom acieom.
rove kvality ivota je vyjadren mierou spokojnosti sosubjektvnymi aobjektvnymi monosami
jednotlivca. Takto ponman kvalita ivota je ovplyvovan telesnm zdravm, psychickm stavom,
stupom nezvislosti, socilnymi vzahmi, ekologickmi charakteristikami ivotnho prostredia
aosobnmi presvedeniami (Dostupn na: http://www.who.int/topics/disabilities/en/).
10 Stereotypy sa vyznauj takmer rovnakou silou ako spoloensk normy, ide oustlen tandardizovan sprvanie. Stereotypy s tandardizovan predstavy, asto emocionlne zaaen, vemi
stabiln atakmer nezvisl odpreitch sksenost ud. Prenaj sa najedinca ako vraz verejnho
nzoru (prostrednctvom rodiny, koly, autort). Tvoria ich predstavy, ktor maj udia osebe, osvojej skupine, sktorou sa identifikuj, aolenoch inch skupn, sktormi sa, naopak, nestotouj.
(Napr. Slovci s pracovit asrden udia stereotyp Slovkov osebe, uplatujci sa prikontruovan nrodnej identity apod.). Slovnk pojmov. Bratislava: Nadcia Pontis 2014 [cit. 22. 03. 2014].
Dostupn na: http://vzdelavanie.nadaciapontis.sk/slovnik/Slovn%C3%ADk-pojmov-1/P/Predsudkystereotypy-44/
11 Tu odkazujeme op namoc stereotypov. Jednm zich typickch nedostatkov, ako nane poukazuje A. Schaff, je zoveobecovanie obrazu reality. Tak vnaom prklade pracovnka Ministerstva
prce, socilnych vec arodiny SR zoveobecnila fakt, e telesne postihnut maj garantovan prcu
vchrnenej dielni, ato paulne aplikuje natto minoritu nezvisle odvzdelania, individulnych

54

schopnost, odtypu zdravotnho postihnutia at. (porov. Bartmiski, 2012, s. 54 55).

12 Na niektorch univerzitch v zahrani takto koordintori kontaktuj tudentov aj v priebehu
tdia azaujmaj sa oto, ako sa im dar (porov. UK veskej republike), inde dokonca pomhaj
telesne postihnutm tudentom aj tudentsk vbory, vzastpen ktorch je pecilna funkcia referenta pretelesne postihnutch (porov. univerzity voVekej Britnii). VBratislave naUK existuje sce
Centrum podpory prezrakovo postihnutch, to vak poskytuje sluby iba jednej skupine tudentov
sopecilnymi potrebami konkrtne nevidiacim aslabozrakm.
13 Rozpoutme bariry [diskusn skupina] www.facebook.com [webov strnka]. Facebook 2014
[cit. 23.08.2014]. Dostupn na: https://www.facebook.com/groups/203327503156600/?fref=ts
14 Porov. naprklad http://unstrangemind.wordpress.com/2014/08/14/deeper-levels-of-stigma/.
Tie http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000644/1417323/Za-smrtou-Robina-Williamsa-nie-su-depresie-Psycholog-odhalil--co-ho-mohlo-zabit- alebo tie http://edition.cnn.com/2014/08/14/showbiz/robinwilliams-parkinsons-disease/
15 Rozpoutme bariry [diskusn skupina] www.facebook.com [webov strnka]. Facebook 2014
[cit. 23. 08. 2014]. Dostupn na: https://www.facebook.com/groups/203327503156600/?fref=ts

LITERATRA
BARTMISKI, Jerzy: Aspects of Cognitive Ethnolinguistics. Scheffield Oakville:
Equinox 2012.
DIJK, Teun A. van: Principles of Critical Discourse Analysis. In: Discourse & Society,
1993, ro. 4, . 2, s. 249 283.
Disabilities. WHO [online]. WHO 2013. Dostupn na: http://www.who.int/topics/dis
abilities/en/
Discourse Studies. Anthology in 5 Volumes. Ed. T. A. van Dijk. London Thousand
Oaks New Delhi Singapore: Sage Publications 2007.
DOLNK, Juraj: Cudzos vslovenskom prostred. In: Studia Academica Slovaca 43.
Eds. J. Pekaroviov M. Vojtech. Bratislava: Univerzita Komenskho vBratislave 2014, s. 179 195.
Foucault and the Government of Disability. Ed. S. Tremain. Michigan: University of
Michigan Press, Ann Arbor 2008.
GOFFMAN, Erving: Stigma. Poznmky ozpsobech zvldn naruen identity. Prel.
T. Prek. Praha: Sociologick nakladatelstv 2003.
GRUE, Jan: Discourse Analysis and Disability. In: Discourse & Society, 2011, ro. 22,
. 5, s.532 546.
KONEKOV, uba: Detsk mozgov obrna. In: Patopsycholgia. Bratislava: Lana
2005, s.83 107.
KOUBEKOV, Eva: Socilna akceptcia asocilna opora vkontexte kvality ivota
adolescentov stelesnm postihnutm. In: Psycholgia apatopsycholgia dieaa,
2006, ro. 41, . 2, s. 161 173.
ORGOOV, Oga BOHUNICK, Alena: Medzi tylistikou adiskurznou analzou. In: Jazykovedn asopis, 2013a, ro. 64, . 1, s. 49 65.
ORGOOV, Oga BOHUNICK, Alena: Stylistics and Discourse Analysis. In:
Links and Connections. Bratislava: Univerzita Komenskho v Bratislave 2013b,
s.67 83.

55

ORGOOV, Oga DOLNK, Juraj: Pouvanie jazyka. Bratislava: Univerzita Komenskho 2010.
Rozpoutme bariry [diskusn skupina] www.facebook.com [online]. Facebook 2014.
Dostupn na: https://www.facebook.com/groups/203327503156600/?fref=ts
SCHIFFRIN, Deborah TANNEN, Deborah HAMILTON, Heidi E.: The Hand
book of Discourse Analysis. Oxford: Blackwell Publishers Ltd 2001, s. 51 53.
SIEBERS, Tobin: Disability Theory. Michigan: University of Michigan Press, Ann
Arbor 2008.
SWANN, John FRENCH, Sally CAMERON, Colin: Controversial Issues in aDis
abling Society. New York: Open University Press 2003.
Slovnk pojmov [online]. Bratislava: Nadcia Pontis 2014. Dostupn na: http://vzdelavanie.nadaciapontis.sk/slovnik/Slovn%C3%ADk-pojmov-1/P/Predsudky-stereotypy-44/
TIK, Miroslav: Erving Goffman: Stigma. Poznmky o zpsobech zvldn naruen identity. [online]. Dostupn na: https://www.sav.sk/journals/uploads/
02161013GOFFMAN.pdf
VASILJEV, Ivo: The Disabled and Their Organizations: The Emergence of New Paradigms. In: Getting Organized in Vietnam. Moving in and around the Social State.
Eds. B. J. Tria Kerkvliet R. H. K. Heng D. W. H. Koh. Singapore: Institute of
Southeast Asian studies 2003, s. 126 152.

Prspevok vznikol vrmci rieenia grantovho projektu VEGA 2/0085/12 Cudzos

vslovenskom jazykovo-kultrnom prostred.
RSUM
On the Interpretation of Otherness of the Social Minority of the Physically Challenged from the
Discourse-Analytical Perspective
Physically challenged people constitute part of marginalized social minorities which are disadvantaged by the majority population (e.g. by the authorities of public institutions, as well as by the common people). Generally, their mental identities are similar to those of healthy people; they have the
same interests and needs, and the same verbal and non-verbal behaviour as the healthy people. Social
marginalization of the physically challenged people influences their quality of lives. This can also
be the cause of stigmatization, or even of inappropriate behaviour of the particular disabled person,
affected by disappointment and by resignation from interacting with the majority world. Recently, the
subject of the social status of disabled people has become less of ataboo mainly thanks to internet
discussions on the various websites of the disabled, thus opening access to the healthy people. On
the basis of our interpretation of the world of the disabled as anatural counterpart to the world of the
healthy people we have arrived at the following conclusion. The real social inclusion of disabled people is conditioned by breaking the mental barriers and the related inadequate (public as well as private)
verbal and non-verbal behaviour of members of the healthy majority towards the disabled, which can
only take place as aresult of the thorough comprehension of this social minority.

56

K interpretaci jinakosti veskm jazykovm

prosted
Jana Svobodov
(Pedagogick fakulta Ostravsk univerzity vOstrav)

ijeme vdob promnlivosti ajinakosti. Veskm jazykovm prosted stejn

jako naSlovensku institucionln lingvistika momentln e koly, kter se
vyznauj zvenmi nroky: m popsat apodchytit stav nrodnho jazyka vrun
etap sociolingvistizace, kdy se pozornost pesouv odjazykovho systmu (pedstavovanho jakoby videlnm ahomogennm prosted) krunmu jazykovmu
ivotu vsocilnm prosted rznho charakteru atypu. Naplnila se tm ptatyicet let star prognza americkho sociolingvisty D. Hymese, kter zaznla vrmci
jeho pednky naMezinrodnch sociolingvistickch dnech vm vz roku
1969: Rozdl mezi lingvistickm avpravd sociolingvistickm popisem bude postupn mizet (Hymes, 1970, s. 23). Ozveejnn Hymesovy pednky vasopise
Slovo aslovesnost se zaslouil jej tehdej pekladatel doetiny F. Dane.

Rovn F. Dane (2005, s. 95) sm opakovan poukazoval nakomplikovanou
situaci institucionln lingvistiky, protoe aktuln komunikan ajazykov situace
vede kotevrn dosud homogenn akodifikovan normy, don vnikaj regionln
akolokviln vrazy. Neplat to jen pro jazyky slovansk, ale ipro anglitinu. Klasick norma se prbn roziuje, pibv vn akceptovatelnch variant neboli
eeno jinak rozhojuje se oblast jinakosti. Doba si podle F.Danee vyaduje
vybalancovn protikladu mezi potebou udret kontinuitu astabilitu spisovnho
jazyka apotebou reflektovat neustlou jazykovou akomunikan promnlivost.
Daneovmi slovy (op. cit., s. 94 95) je teba nyn chpat kodifikaci vpodstat
jako systm preferenc charakteru smrnice nebo jaksi technick normy i regulativu, tedy, podle okolnost, ve smyslu sloves silokun funkc typu instrukce,
nvodu, doporuen, rady, nvrhu, dn kvaze, poppad ijen prost vysvtlujc
informace. Ztohoto vymezen je vidt, e nejde ostriktn vnucovn lingvistova
nzoru ostatnm uivatelm jazyka, ale oto, aby si lenov jazykovho spoleenstv mohli ovit, zda jejich vnmn nleitosti avhodnosti (ppadn zvaznosti
ve smyslu noremnosti) jazykovch jev se kryje sodbornm hodnocenm. Kodifikace (een tak preskripce i proskripce) me mt velkou anci naspch,
pokud toto ovlivovn spisovnho jazyka respektuje jak iv tendence jeho
reln normy, tak obecnj vvojov rysy atendence danho jevu nebo seku
(op. cit., s. 96). Tm F. Dane nar nafakt, e detaily jazykovho vvoje nelze
pesn postihnout teoreticky pedem, ale e je nutno je sledovat aodhalovat ve
sloit situaci fungovn dnench jazyk, vnich jsou vpohybu destandardizace
asubstandardizace jako vsledek velmi ivch spoleensko-hospodsko-kultur-

57

nch promn (op. cit.), plnch pestrho variovn, jm se rozruuje aobmuje

nkdej kodifikovan norma. Proto je tak vytven mluvnic aslovnk obtn,
proto je douc poslit informovanost veejnosti icestou poradenstv.

Podle vzvy trojice autor (ermk Sgall Vybral, 2005, s. 107) je teba i v etin zat stavt msto spisovnosti na pojmu standard. Ten, aby zstal
oteven anezastarval, mus podle nich vychzet zrelnho zu. Kjeho zjitn maj slouit jazykov korpusy, zejmna korpusy mluven etiny. Podle pedstav F. ermka, P. Sgalla aP. Vybrala by tm zskala velice vznamn postaven
obecn etina, protoe ta podle nich m u dlouho geograficky vtinov charakter a se dl apro vtinu eskch mluvch pedstavuje nejvlastnj matetinu1 (op. cit., s. 111).

Tzv. koncept minimln intervence (dle KMI) V. Cvrka (2008, s. 134) je
postaven natom, e poslnm lingvistiky je pasivn popsat stav jazyka, proto ling
vista nem oprvnn dojazyka nijak zasahovat. Pipojena je upesujc pas:
Kad popis jazyka by ml pispvat lep orientaci ve sloit struktue jazyka.
Nejvt pnos pro uivatele m takov popis, kter se realit pibliuje co nejvc
anesna se podkopvat pirozenou orientaci, kterou mluv nabyl vrmci osvojovn mateskho jazyka. Deskripce je tedy snahou opopis toho, co vjazyce reln
existuje, ne toho, co by vnm mlo bt (op. cit.). V. Cvrek se odvolv nabritskho bohemistu Ch. E. Townsenda ajeho vystoupen nakonferenci Spisovn etina ajazykov kultura vroce 1993. Tehdy Ch. E. Townsend ekl: Domnvm se,
e vechny pruky uebnice, slovnky ajin by se mly dit podle mluvho,
ane naopak.2

Tak V. Cvrek bezvhradn preferuje roli zu, kter podle nho jedin doke eln zbavit jazyk ustupujcch anomli, ikdyby mly systmovou povahu,
naopak udruje frekventovan nesystmov anomlie ipes protesty lingvist
(op. cit., s. 137). Ztoho pmoae vyvozuje, e kodifikace nem stejnou monost,
jako m zus, tj. vybrat prostedky podle jejich elnosti3 (op. cit.). Sebevdom vyzdvihlmetodologickou istotu vlastnho KMI alingvistiky zaloen pouze
nakorpusovch materilech: Nen proto pekvapujc, e koncept, jakm je KMI,
mohl vzniknout a s rozvojem korpusov lingvistiky, kter je svm zamenm
na reln zus nezbytnm pedpokladem k uskutenn neintervennho popisu
jazyka (op. cit.). Ve shod stm, e nadazuje istou lingvistiku vsmyslu ling
vistiky korpusov vemu ostatnmu, uvd nap. V. Cvrek (op. cit., s. 51), e nezbytn pro lingvistu je netenost vi nzorm veejnosti apostojm kjazyku
vbec.
V
Britskch listech z10. 2. 2009 vyla odmtav reakce L. Zdrapy, lingvisty,
fonetika a sinologa, kter u v titulku oznaila Cvrkv KMI za biologizujc
jazykovdu msto jazykov politiky. L. Zdrapa si mysl, e V. Cvrek sice vystihl slab msta pvodn teorie jazykov kultury, ale oste mu vyt, e jako
een nabdl naprost opak: msto vysok mry regulace ponechat jazyk zcela
jeho osudu. Mezi mnoha vhradami zaznla itato zobecujc cel problm: So-

58

ciln realita je [] sloit a mnohovrstevnat, take rozumn vdci uznaj, e

za hranicemi jejich dosavadnch exaktnch metod jsou jevy tebas i zsadn,
kter unikaj pozornosti bu plnovit nebo nedopatenm, nebo nedokonalost
tchto metod, ahlavn e nemaj patent navklad reality. [] dit spolenost
vdecky (i kdyby si to spolenost demokraticky odhlasovala) znamen rezignovat
navelkou st relevantn skutenosti. Cvrkv biologizujc pohled najazyk
tkv podle L. Zdrapy vtom, e m bt vyloueno zbdn lingvistiky vechno to,
co nen vyvoditeln zjazykov materie, pedevm pak postoje len jazykovho
spoleenstv kjazyku. L. Zdrapa kontruje, e vtomto pojet se stvaj zmluvch
jen jaksi nosie, kter korpusovho lingvistu nezajmaj. L. Zdrapa poukazuje
i na to, e Cvrkovo pojet pit dosavadn jazykov kodifikaci zporn vliv:
dajn slou jen ksankcionovn uivatel etiny zato, e se vyjaduj intuitivn
svou matetinou (to znamen nespisovn, konkrtn obecnou etinou), zatmco
by se mli pidrovat njakch umlch pravidel, kter nemaj oporu vmluvenm
jazyce. Msto toho V. Cvrek nabz, jak napsal L. Zdrapa, zruen jakchkoli
zvaznch monopolnch norem jak mluven, tak psan etiny aponechn jazyka
i pravopisu spontnnmu vvoji, o nm se pedpokld, e vyst v dokonal
spontnn d dan zem (kosmos), oproti ztuhlmu anedokonalmu du institucionln kodifikovanho (taxis). Tak postoj ke kole je uV. Cvrka odmtav:
kolou vtpen kodifikace natolik nepzniv vminulosti poznamenala uivatele
etiny, e najejich vlastn nzory prostoupen preskriptivismem vlastn ani nen
mon brt ohled: nco jinho ojazyce prohlauj anco jinho vkomunikaci uvaj. Tm, e V. Cvrek vKMI deklaruje zamen vhradn nareln zus, popr
vznam reln normy anormy vbec. Tu konfrontuje skodifikac tmito slovy,
kter stav nadajn nepekroiteln zvaznosti kodifikace: Tko si dokeme
pedstavit situaci, ve kter by mluv pouil prostedek, kter nen vkodifikaci,
aobhajoval jeho pouit tm, e je to prostedek noremn (op. cit., s. 136).

Uznvme, e vdnenm svt rozvolnnch, ale stle existujcch norem se
me i kodifikace spisovnho jazyka skuten jevit jako peitek a zbytenost,
protoe prv tradin kodifikace znamenala zejmna zpsnn, clen apesn
vymezen usmrnn jazykovch norem. Napostupu je vak u zmnn substandardizace, a to i v komunikaci veejn. Je zcela pirozen, e v situacch, kter
nepostuluj spisovnost, se vkomunikaci ms pestr prostedky rznorod: nkter
mohou bt i spisovn, vtina bv nespisovnch. Situace postulujc pvodn
spisovnost (tj. situace modelov) jsou ovem tak zasahovny prnikem nespisovnch prostedk, reln zus je izde tvoen prostedky rznorodmi, ty se promtaj pak doreln normy. Jazykov situace se komplikuje akodifikan een
problematizuje. Vsledkem me bt, jak se to stalo veskm prosted ivinou
spor opotebnost/nepotebnost kodifikace, e vznik kodifikanch pruek je oddalovn, tm se ovem mezera mezi normou akodifikac opt zvt ba peroste
a vpropast. Natst vposledn dob se situace lep: vznikajc esk materily pruky elektronick iknin se sice odoznaen kodifikan distancuj,

59

nicmn alespo vznikly i vznikaj ase sloitost situace vetn terminologick

vgnosti se svm zpsobem dokzaly vypodat. Korpusov zdroje se vnich bezesporu bohat vyuvaj, neznamenaj vak jedin korektiv pro hodnocen jev.
J. Koensk (2007, s. 169) vyslovil nzor, e dnes sice u panuje shoda natom, e
kad pt gramatika m bt poempirick strnce zaloena nakorpusech typu
NK, ale souasn by se korpusov materil co doobjektivnosti neml peceovat vduchu pedstavy, e korpus je samospasiteln asm generuje objektivitu
gramatiky.

Britsk bohemista N. Bermel (2010, s. 51 62) zjioval, nakolik lze data
zkorpus pokldat zavrohodn zdroj, kter umon poznat reln stav jazyka.
Pracoval seskmi korpusy SYN2000 aSYN2005, ovoval vnich morfologick
data vsouvislosti se spoluast naprojektu F. tchy Kapitoly zesk gramatiky.
Ovoval, zda korpusov data obstoj ve vztahu ksoudu opijatelnosti pro rodil
mluv, kter sociolingvistika preferuje ped zce chpanm soudem ogramatinosti. Stanovil si trojici hypotz: (1) silnou, podle n frekvence dat v korpusu
odr nebo vytv preference rodilch mluvch pro dan tvar i strukturu, tj.
znamen spolehlivost korpusovch dat; (2) slabou, podle n frekvence vkorpusu
sice souvisej spreferencemi mluvch, ale tyto souvislosti nelze peceovat; korelace mezi daty zkorpusu apreferencemi mluvch nejsou striktn ani platn ve
vech ppadech; pak je korpus dobrm vchodiskem, ale ne spolehlivou oporou;
(3) nulovou, podle n korpusov data jsou zcela nespolehliv. Vzkum postavil
N. Bermel navariantch koncovek -a, -u vgenitivu sg. u7 substantiv4 skloovanch podle vzoru hrad. Detailn porovnn korpusovch dat a dat z dotaznku,
kter zadal vroce 2008 mal skupin 20 respondent (ve vku od23 do67 let)
ijcch ve Velk Britnii, ukzalo naplatnost slab hypotzy. N. Bermel ztoho
vyvodil: Pro odhad pijatelnosti korpusov frekvence tedy nesta. Musme ji
zkombinovat spelivou analzou empirickch dat. [] Obecn korelace existuje,
nesm se ale peceovat vznamnost procentulnho zastoupen vkorpusu vzhledem kuren pijatelnosti (op. cit., s. 59). Ikdy tuto studii pipravil bohemista-cizinec, neopomnl se vdovtku zastavit uregionlnch rozdl uvnit esk
republiky. Jeho respondenti reprezentovali zastoupen ech, Moravy a Slezska
adomnval se tedy, e uMoravan/Slezan budou rozpoznateln konzervativnj
preference, jak se obvykle traduje vlingvistickch soudech, to se vak neprokzalo aprmrn hodnocen (v sedmibodov kle) vychzelo uMoravan/Slezan
tm shodn sechy (u koncovky -a to bylo 3,02 uMoravan/Slezan a3,16
uech; ukoncovky -u 3,18 uMoravan/Slezan a3,04 uech), co znamen,
e statistick rozdly nebyly vznamn. N. Bermel to uzavel takto: Velk procentuln zastoupen tvar vkorpusu svd ovysok pijatelnosti, ale zastoupen
pod50 procent se neukzalo jako spolehliv mtko pijatelnosti (op. cit.).

J. Dolnk (2010, s. 106) upozornil na rysy reln normy oproti norm ideln; reln norma toti pebr zbnho zu to, co signifikantn st uivatel
jazyka pirozen akceptuje. k ktomu doslova (op. cit., s. 101): Ak sa zist,

60

e ist prvok nie je zahrnut doidelnej normy, ale sa vyskytuje vkomuniktoch

sociologicky signifikantnej asti pouvateov v komunikanch sfrach a situcich spisovnho jazyka, patr dorelnej normy. Souhlas snm islovnkka
A.Jaroov (2012), podle n je takov reln norma vporovnn scelm lenitm zem navym stupni abstrakce, je languov anejlpe vyhovuje dnenm
potebm lexikograf. Slovensk reln norma se pro tyto poteby lexikograf
zjiuje jednak zkartotnch podklad, jednak zkorpusovch zdroj, ale vneposledn ad tak zrozshlch zdroj internetovch, vnich se primrn sleduje
kritrium pouitelnosti bezohledu nakomunikan sfru, krom toho se druhotn
pihl kzakotvenosti vkomunikan situaci. J. Dolnk (2010, s. 102) souasn
shrnul rysy psluejc reln jazykov norm ve smyslu specifick normy sociln. Mluv optici funkc. Podle prvn sociln-unifikan funkce jde oto, aby len
society/nrodnho spoleenstv pocioval pouit osvojen reln normy zadouc vsociln interakci uritho typu, tedy ve standardizovanch situacch, kde je
v souladu s respektovanm dem a zvyklostmi, nap. ve veejnch oficilnch
projevech. Jednotn norma tam napomh komunikaci. Dky druh sociln-hodnotov funkci se pslunci danho jazykovho spoleenstv stmeluj nazklad
toho, e uznvaj stejnou hodnotu, dochz Dolnkovmi slovy krespektovn
hodnotovho statusu jazyka. Konkrtn v ppad spisovnho jazyka plat, e
jeho hodnotov status je umocnen prominentnm miestom tohto jazykovho
tvaru vdiasystme nrodnho jazyka (op. cit.). Krom toho reln norma vrmci sv tet funkce stabilizan-identifikan podporuje vjazyce kontinuitu astabilitu. Postoje kreln norm pomhaj zjistit apochopit, nakolik jsou tyto normy
chpny a vnmny jako skuten kritrium sprvnosti; tato funkce tvrt nese
uDolnka oznaen explanan-evaluan. Posledn, pt funkce koordinan m
zajistit efektivitu komunikace vrmci jazykovho spoleenstv, vytvoit potebn
pojtko apispt ksoudrnosti. Oexistenci takov normy maj uivatel jazyka
iveskm prosted vc ne tuen, tebae by jej funkce nedokzali slovn vyjdit: vd osituacch, kam se spisovn etina hod, sahaj ktomuto komunikanmu
kdu podle svch monost aschopnost, uznvaj aoceuj pikov mluv jako
vyjadovac vzory, kladou otzky tkajc se nleitho jazykovho chovn, v
si spisovnho jazyka anepej si jeho znik, ikdy sami velmi asto komunikuj
bn mluvenm jazykem nebo se ml vpravopisnch pravidlech. Vjejich relnch komuniktech se vyskytuj variantn jevy ivtch komuniktech, kter
se sna pidrovat se normy. Vznikla a funguje reln norma s irokm polem
jinakosti/variantnosti, kter nese vvoj jazyka dl. F. Dane (2005, s. 94) upesnil
mylenku tkajc se variantnosti vjazyce azkoumn jazykovch forem: tm, e
se jimi lingvist zabvaj a eviduj jejich vskyt, jet nepotvrzuj, e vechny
takov formy maj stejnou hodnotu. Jinmi slovy to znamen, e zus nelze ztotonit snormou.

S. Ondrejovi ovznamu jazykov normy ve slovenskm prosted napsal,
e sa stle viac presadzuje aj na naej domcej scne nzor, e skuton stav

61

nrodnho jazyka (jeho stratifikciu adiferenciciu) nemono pozna bezprispenia vsledkov vskumu relnej jazykovej komunikcie, ale aj to, e beztakhoto
prehbenejieho poznania sotva mono rta s efektvnejm a perspektvnejm
normovanm (pevn je len tak norma, ktor je akceptovaten a akceptovan) (2008, s. 116). Cituje vt souvislosti mylenku E. Paulinyho, e Bratislavu
jako kulturn centrum je teba aktuln brt pro zjitn normy spisovnho jazyka za smrodatnj a dleitj ne oblast jeho stedoslovenskho nenho
zkladu (op. cit., s. 119). Podle S. Ondrejovie to urit neznamen tlum sociolingvistickho vzkumu reln normy vjinch regionech, protoe cenn jsou
zvry pochzejc ze vzjemnho srovnn. Pro esk lingvisty je dobr vdt, e
stedn sloventina se posunula jet ped vznikem spisovn sloventiny dopozice
interdialektu arozila se vmluven podob jak navchod, tak nazpad. Proto
tak spisovn sloventina, kter z n vzela, m svm zpsobem hovorov rz
anen ani dnes mluvmi odmtna. D se potvrdit, e m vt pirozenou presti nacelm zem Slovenska, tm se li odvnmn auvn spisovn etiny
vtch oblastech eskho prostoru, kde jako bn mluven jazyk funguje obecn
etina. S. Ondrejovi pipomnl Paulinyho domnnku zroku 1979, e kodifikovan spisovn etina by mohla naesk mluv psobit anachronicky, dokonce
usuzoval, e chce-li ech mluvit spisovn, mus pekonat urit psychick trauma
(op. cit., s. 197). K tomuto pohledu S. Ondrejovi dodal, e prv zde mon
tkv problm spor zstancov obecnej etiny a zstancov spisovnho jazyka
veskm prosted. Stejn autor ovem varoval ped ztotonnm zu anormy:
Vnijakom prpade nikto zosociolingvistov nestotouje normy azus (op. cit.,
s. 27).

H. Gladkova ukzala, e pro etinu u pestvaj bt symbolick funkce jazyka urujc, u spisovnho/standardnho jazyka dochz k jejich deaktualizaci:
nrodn jazyk v tto podob potebnou sjednocujc symbolickou lohu sehrl
zanrodnho obrozen, momentln unho lze vmnoha ohledech hovoit osituaci ve vztahu knrodnmu obrozen pesn protikladn (Gladkova, 2003, s.227).
Pipomnla pojet Garvinovo, u nho figuruje vedle funkce sjednocovac (ta
umon jedinci identifikovat se snadregionln, spisovn jazykovou komunitou),
funkce diferencujc (ta spov v rozlien spisovn jazykov komunity od jejch soused) afunkce prestin (ta je zaloen naexistenci spisovn variety jako
tvaru vhodnho pro prestin komunikan situace), tuto trojici dopluje ponkud
volnji symbolick funkce referenn (frame of reference), kter m odret, nakolik (jakou mrou) se spisovn/standardn jazyk promt do eovho chovn
anormy. H. Gladkova popsala povlovn stup ideln chpanho spisovnho jazyka zoblasti vymezen jako irok kulturn komunikace: tam se nyn (ideln)
spisovn (kodifikovan) etina pociuje stle astji jako nadstandard, ne u jako
standard. Najej msto se tla aktualizovan podoba standardnho5 jazyka, obohacovan znormy ai zirho zu, tedy vlastn reln norma vkomunikan realit prostoupen inktermi (spolenmi) prostedky zrelnho zu. Opt se tm

62

dostvme kroli jinakosti ve smyslu aktualizovan variantnosti vreln jazykov

norm.

I kdy nkter ve zmnn tvrzen se snaila vytvoit premisu, e spisovn/
standardn jazyk je veskm prosted vytlaovn pirozenm jazykem ve smyslu obecn etiny, ukzalo se napklad pi celonrodnm dotaznkovm socioling
vistickm mapovn postoj esk veejnosti kfenomnu spisovnosti, e celkov
situace takto nevyznla. Vsledky byly souborn publikovny vknin monografii
vroce 2011.6 Ani lingvist, jejich liberln postoje jsou zejm, neskrvaj, e
obecn etina zatm nedoshla rovn spolenho celonrodnho komunikanho kdu, kter by ml anci konkurovat etin spisovn/standardn. Zavechny
uveme nzor brnnskho bohemisty D. losara, znalce jazykov historie, kter
se netaj kladnm vztahem kad novodobch jazykovch aktualizac. Kdy vak
dostal otzku, zda nen naase zmnit postoj k obecn etin, kdy ta pronik
ido oblast vymezench komunikaci spisovn, drazn to odmtl: Tomu j budu
oponovat vdy. Protoe tmto zpsobem rezignujeme najednotu standardu: obecnou etinou se nemluv nacelm naem zem. Jazyk, ktermu kme nrodn
aten samozejm me mt adu rznch variet, co taky rzn jazyky maj, potebuje
mt jeden tvar spolen. [] Nato nememe rezignovat. Ikdy radikln prat
lingvist, kte se deklaruj jako pokraovatel Praskho lingvistickho krouku,
prohlauj, e spisovn etina nen jejich mateskm jazykem. Mm taky ne. J
jsem se spisovn etin musel nauit. [] Ale ta skutenost, e njak standard
je nm dn anjakmu standardu se musme nauit, nen nakodu. ekl bych, e
sp naopak (losar, 2008, s. 198).

Zajmav vyznla nedvn drobn sonda dovyjadovn kolnch dt napotku koln dochzky: sta publikovan vroce 2005 potvrdila, e u dti mladho kolnho vku jsou schopn rozliit, co je kultivovan, nleit. Jednalo se
oky 2. ronku ze dvou praskch kol, tedy zoblasti podjednoznanm vlivem
obecn etiny, o to jsou vsledky cennj: 95 dt mlo za kol opravit tyi
vty7, vnich se vyskytovaly chyby, resp. jevy obecn etiny. Przkum F. tchy
aP.Chalupov (2005, s. 325 330) ukzal, e to esk dt, kter m matetinu
zkomunikan praxe vcemn pln osvojenou, m vtomto vku pomrn pesnou
pedstavu odvoj spisovn anespisovn podob jej morfologie, ale ivslovnosti i lexika. Autoi pspvku suznnm konstatovali, e unkterch jev (zvl.
uabsence protetickho v- ve spisovn etin nebo alternativnch koncovek uadjektiva azjmena sadjektivnm skloovnm) je protiklad hodnot oznaovanch
jako spisovn anespisovn dobe zafixovan uvtiny dt u napotku koln
vuky esk mluvnice, ato evidentn iu mnohch, kter pat (i teprve budou
patit) kkm prmrnm apodprmrnm. Konkrtn uzjmena von neopravilo tento nespisovn tvar na spisovnou podobu on jen 16 % respondent, tvar
novho ponechalo bezopravy nanovho dokonce jen 12 % k. Pekvapenm
bylo, e asi polovina k vnmala coby kulturn ni slova furt avt (i kdy
kontext zde nebyl nleit upesnn pozn. J. S.), jedinci opravovali islovo holka

63

nadve, dvka (i tady zadavatel testu mohli volit promylenji, pokud jim lo jen
onespisovnou pdovou koncovku pozn. J. S.). Sonda popela nzor deskriptivn
uvaujcch bohemist typu V. Cvrka, e spisovn etina nen jazykem, kter si
pslunci eskho nroda osvojuj vpirozen komunikaci, ale e je jim vnucovna a psobenm koly aformlnm vzdlvnm najej pd.

Jak tedy dl vjazykov situace prostoupenou pohyby vreln norm, promnlivost avariantnost? kolen lingvist maj umt poodhrnout oponu astrojn
propojit vdeck pohled najazyk stm, co sdluj irok veejnosti coby nositelm
jazyka. Maj poskytovat odpovdi tkajc se kodifikace/standardizace8 ajejho
dodrovn se irm objasnnm toho, jak se komunikan ijazykov normy promuj. Nelze odpovdat jen ano ne, muste nesmte, ale je nezbytn objasnit,
co se vyskytuje astji aco mn asto, co je pimen, co je napostupu, kam
se ubr vvoj. Zdaleka u nen clem dovst tazatele zakadou cenu ke spisovnosti, nebo dokonce a ke kninosti. Dojazykov praxe se stle astji dostvaj
jevy pomezn, aktualizovan, odlin, nov, nevyhrann. Dochz krozostovn
aprostupnosti hranic mezi komunikty (spe) spisovnmi a(spe) nespisovnmi,
co je ovem teba veejnosti trpliv vysvtlovat v kontextu a zvykat tazatele
nato, e jazykovrozumov jistoty nemus platit aani neplat nastlo. Tato modern stanoviska najdeme ivAkademick gramatice spisovn etiny odF. tchy
akolektivu zroku 2013.

Kodifikace se vymezuje v nejnovj Akademick pruce eskho jazyka
zroku 2014 (dle APJ)9 nas. 499 takto: Kodifikac se rozum zachycen souboru spisovnch jazykovch prostedk, tj. tch, kter dan jazykov spoleenstv
povauje zaustlen, zvazn anrodn reprezentativn, ve slovncch ajazykovch prukch. Takov pruky se pak stvaj spoleensky zvaznm pedpisem
podoby spisovnho jazyka. Souasn se autoi odvolvaj napodrobnj koment, kter se ble zabv kodifikac izvaznost jazykovch pruek. Znho vyplv, e kodifikace m dvoj vznam: jednak jde opsemn zachycen jazykov
normy vjazykovch prukch, jednak oinnost lingvist, kter ktomuto zachycen smuje (sbr aanalza dat pro tvorbu pruek). Vlastn kodifikan pruky
se zde dl napreskriptivnkodifikan adeskriptivnkodifikan. Takov dlen
znamen novum apotvrzuje, e zk chpn kodifikace jako psnho pedpisu
se peilo. Posledn preskriptivn kodifikan prukou zstvaj nyn Pravidla
eskho pravopisu (dle PP), ale ijejich preskriptivnkodifikan povaha, dan
dosavadn tradic, plat pouze pro kolu, protoe PP maj doloku Ministerstva
kolstv, mldee a tlovchovy a jsou zvaznou prukou pro vuku eskho
jazyka nazkladnch kolch. Jinde je jejich uit dobrovoln, take maj charakter deskriptivnkodifikan, co souvis stm, e esk republika nem jazykov
zkon. PP si tedy ve vztahu kveejnosti nekladou zacl vst ji kdodrovn toho,
co je vnich obsaeno pouze doporuuj, ale nepedepisuj. Mon je paradox, e
esk kola tedy nevzdlv pro ivot: aspo pravopisn pravidla plat zvazn jen
vjejch zdech.

64

Zvrem si troufnu snadj dodat: Tme se namodern vkladov slovnky,
kter se rod vdob pln variantnosti ajinakosti ten slovensk, kter u dva dly
m, iten esk (stedn), jeho podoba se zaala pipravovat. Nevad, e nebudou
preskriptivnkodifikan, hlavn kdy budou existovat.
Poznmky
1 V. Schmiedtov vemotivn ladnm pspvku (1995, s. 85) striktn vychz ne ze znakovho
pojmenovn utermn, ale zpvodnho popisnho oznaen: etina nm svm oznaenm kodifikovan podoby jazyka jako jazyka spisovnho hodn napovd: ten sprvn jazyk je jazyk psan.
Pro vtinu zns (obyvatel esk zem) je matetinou obecn etina, nkdy smenmi nebo vtmi
vlivy dialektu nebo zbytk dialektu. Maminky snmi mluv obecn esky, nespisovn. Tuto podobu
jazyka mme pro mluven projev zsadn zaitou, aproto ty ast rozpaky mnohch, maj-li mluvit
jinak ne obecn esky.
2 Jako jinojazyn mluv Ch. E. Townsend vpspvku Vztah cizince-etine knespisovn etin (1995, s. 338) popisuje sv seznamovn se setinou pi plronm studijnm pobytu vPraze,
kde byl scelou rodinou. Narel nato, e ei vjeho okol nanho nebrali ohled ae jim vmluven
komunikaci asto vbec nerozuml. Shrnuje: Cizinec-etin by mohl vyjmenovat celou adu hovorovch prvk zobecn etiny, jejich pijet, uznn, ba ikodifikace by nejvce pomohla cizincm.
Peje si ve shod samerickm lingvistou aracionalistou Bernardem Blochem, aby jazyk byl nikoli
pedepsn, ale popsn: A language should be described, not prescribed.
3 Docitovanho Cvrkova textu zde byla doplnna nleit interpunkn rka koddlen vedlej
vty jako m zus odpedchzejc vty navy mluvnick rovni.
4 N. Bermel vybral substantiva les, sr, rybnk, tl, dvorek, pokojk aprchod.
5 H. Gladkova zde pouv oznaen standardn jazyk synonymn soznaenm spisovn jazyk.
6 Srov. J. Svobodov akol.: Fenomn spisovnosti vsouasn esk jazykov situaci (2011); zjitn
postoj vtiny uivatel etiny ke spisovnmu jazyku by vcelku ivdetailech piblin odpovdal
koln znmce 2: nehodnot ji nekriticky obdivn, ale pln si uvdomuj jej vznam, roli apotebnost.
7 Vty vtestu znly: Von by si rai sed dotoho novho kesla.; Kerej ty se?; Kamardj sholkama.;
Co furt ve?
8 Tradin termn kodifikace je vytsovn zodbornho uit, msto nho se ujm termn standardizace, vbohemistice vtom zatm nen jednota; proto zde uvme dvojtermn slomtkem: kodifikace/
standardizace.
9 APJ vyla vroce 2014 vnakladatelstv Academia aje knin podobou vkladov sti Internetov jazykov pruky, kter vznikala vletech 2004 a 2008, pln funguje odroku 2009 vetn pidan sti slovnkov, zskala velkou oblibu uesk veejnosti abyla ocenna imedail Ministerstva
kolstv, mldee atlovchovy R zazlepovn podmnek pro vuku mateskho jazyka navech
stupnch kol.

LITERATURA
BERMEL, Neil: Pilotn studie ovztahu mezi korpusovmi daty asoudy opijatelnosti
konkurujcch si tvar. In: Integrace vjazycch jazyky vintegraci. Eds. M. Krmov akol. Praha: NLN 2010.
CVREK, Vclav: Regulace jazyka a Koncept minimln intervence. Praha: NLN
astav eskho nrodnho korpusu 2008.
ERMK, Frantiek SGALL, Petr VYBRAL, Petr: Odkolsk spisovnosti ke
standardn etin: vzva kdiskusi. In: Slovo aslovesnost, 2005, ro. 66, . 2, s.103
115.
DANE, Frantiek: Jazykov terapie averbln hygiena. In: Oratio et ratio. Sbornk

65

kivotnmu jubileu Jiho Krause. Eds. S. mejrkov I. Svobodov. Praha: stav

pro jazyk esk AV R 2005, s. 87 98.
DOLNK, Juraj: Teria spisovnho jazyka sozreteom naspisovn sloveninu. Bratislava: Veda 2010.
GLADKOVA, Hana: Vzestup akrize symbolickch funkc slovanskch standardnch
jazyk. In: Slovenski knjievni jezik aktualna vpraanja in zgodovinske izkunje.
Ed. A. Vidovi-Muha. Ljubljana: Univerza vLjubljani 2003, s. 227 252.
HYMES, Dell: Lingvistick teorie a promluvov funkce. Prel. F. Dane. In: Slovo
aslovesnost, 1970, ro. 31, . 1, s. 7 32.
JAROOV, Alexandra: Bohemizmy akodifikan kyvadlo. In: Jazykoveda vpohybe. Ed. A. Bohunick. Bratislava: Univerzita Komenskho 2012, s. 255 263.
KOENSK, Jan: Jak gramatiky etiny dnes aztra? In: Nae e, 2007, ro. 90,
.4, s. 169 174.
ONDREJOVI, Slavomr: Jazyk, veda ojazyku, societa. Bratislava: Veda 2008.
PRAVDOV, Markta SVOBODOV, Ivana (eds.): Akademick pruka eskho
jazyka. Praha: Academia 2014.
Pravidla eskho pravopisu. 2. vyd. (s dodatkem MMT). Praha: Academia 2005.
SCHMIEDTOV, Vra: Postaven spisovnho eskho jazyka vsouasnm kulturnm klimatu. In: Spisovn etina ajazykov kultura 1993. Eds. J.Jankov M.
Komrek. O.Ulin. Praha: Filozofick fakulta Univerzity Karlovy 1995, s. 84
88.
Slovnk sasnho slovenskho jazyka. A G. 1. vyd. Red. K. Buzssyov A.Jaroov. Bratislava: Veda 2006.
Slovnk sasnho slovenskho jazyka. H L. 1. vyd. Red. K. Buzssyov A.Jaroov. Bratislava: Veda 2011.
SVOBODOV, Jana: etina na rozcest. Ostrava: Ostravsk univerzita v Ostrav
2014.
SVOBODOV, Jana akol.: Fenomn spisovnosti vsouasn esk jazykov situaci.
Ostrava: Ostravsk univerzita vOstrav 2011.
LOSAR, Duan: Jak hlavy, takov jazyk. Rozhovor oetin ao ivot vedli Ji
Trvnek aJi Vor. Brno: Host 2008.
TCHA, Frantiek akol.: Akademick gramatika spisovn etiny. Praha: Academia
2013.
TCHA, Frantiek CHALUPOV, Pavla: Je spisovn etina umlm jazykem?
Mal sonda doaktivnch znalost spisovn etiny k 2. tdy Z. In: Oratio et
ratio. Sbornk kivotnmu jubileu Jiho Krause. Eds. S. mejrkov I.Svobodov. Praha: stav pro jazyk esk AV R 2005, s. 325 330.
TOWNSEND, Charles E.: Vztah cizince-etine knespisovn etin. In: Spisovn
etina a jazykov kultura 1993. Eds. J. Jankov M. Komrek O. Ulin.
Praha: Filozofick fakulta Univerzity Karlovy 1995, s. 336 338.

66

ZDRAPA, Luk: Koncept minimln intervence biologizujc jazykovda msto

jazykov politiky. In: Britsk listy, 10. 2. 2009. Dostupn na: http://www.blisty.cz/
art/45270.html
RSUM
An Interpretation of Otherness in the Czech Language Environment
The paper deals with acurrent definition and interpretation of variability in the Czech language as an
act of speech otherness it monitors how the aspects of variability are comprehended by institutional
linguistics and how they are conceived by those who claim that assessment and classification of alternative means of language lead to unwanted prescriptivism and language engineering. The author
reflects on the fact whether the possible solution may be to limit to more or less only description of
language the material obtained from acorpus of sources. She believes that the variability is necessary
to be understood in away that the existing corpus data are compared with other sources that can offer
more varied range and multiple language documents (internet, various other databases and files),
sothat the real language standard is captured as well as possible.

67

Prest ako motivan faktor pripreberan

cudzch jednotiek apecifik nreovej
adaptcie (na prklade historickch
germanizmov)
Gabriela Mcskov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

1. Miesto germanizmov vskupine prevzatch jednotiek vslovnej zsobe

sloveniny

reberanie cudzch jednotiek dojazyka je jednm zdleitch zdrojov rozvjania aobohacovania slovnej zsoby aintenzita preberania jednotiek zkonkrtneho cudzieho jazyka, najm ak ide ospontnne aneregulovan preberanie,
zvis odcelho sboru mimojazykovch faktorov, ktor charakterizuj jazykov
kontakt (stupe etnickch kontaktov, politick, hospodrsky i kultrny status etnk vkontakte, ich vzjomn postoje, ako aj vyspelos astatus ich jazykov apod.).
Vjazykovo-kontaktovch dejinch sloveniny m vnimon postavenie nemeck jazyk. Vprcach, ktor sa zaoberaj historickmi jazykovmi vplyvmi, resp.
ktor konkrtne spracvaj prevzat slovn zsobu nemeckho pvodu, sa asto
kontatuje, e germanizmy tvoria najpoetnejiu vrstvu prevzatej lexiky v historickom vvine sloveniny (Dorua, 1977, s. 76; Krajovi, 1988, s. 168; Habovtiak, 1988, s. 142) abohatstvo historickej slovnej zsoby nemeckho pvodu
dokumentuj aj diachrnne zameran slovnkov diela Sprachkontakte Deutsch
Tschechisch Slowakisch (Newerkla, 2011), Historick slovnk slovenskho jazyka (1991 2008 alej HSSJ) aSlovnk slovenskch nre Ia II (1994, 2006
alej SSN).

Analza cudzch vpoiiek vslovnej zsobe starej slovenskej lexiky zachytench vHSSJ ukzala, e germanizmy tvoria druh najviu skupinu prevzatch
slov vpredspisovnom obdob (poda Staria slovensk lexika vmedzijazykovch
vzahoch, 2011, s. 17) polatinizmoch, avak latinizmy sa nepresadili vtakom irokom spektre komunikanch sfr ako germanizmy, ktor prenikli dovetkch
oblast spoloenskho i skromnho ivota. Nachdzame ich v oblasti remeselnej acechovej vroby, banctva, priemyslu, domcej vroby, politiky, administratvy, prva asdnictva, mestskej sprvy, obchodu, armdy, vokruhu vzdelvania
avedy, cirkvi anboenstva, ako aj vosfrach kadodennho ivota vlexike
viaucej sa nabvanie, stravovanie, odievanie ana tradin kultru, vrtane jednotiek voblasti frazeolgie, proprilnej aexpresvnej slovnej zsoby. Zhadiska
ich uplatnenia vkadodennej komunikcii boli germanizmy bezpochyby frekventovanejie ako latinizmy, o bolo zrove vsledkom iprameom spomnanej te-

68

matickej rznorodosti tchto jednotiek vslovnej zsobe starej sloveniny.

Opsan stav je dsledkom spoloenskch apolitickch okolnost vrznych
etapch historickho vvoja avzhadom narozsah nemeckch historickch prevzat vslovenskej lexike tu meme hovori ointenzvnom i nadmernom preberan nemeckch prvkov vistch historickch obdobiach.

Intenzvne/nadmern preberanie cudzch prvkov znejakho jazyka predpoklad okrem dlhotrvajcich a/alebo intenzvnych etnickch ajazykovch kontaktov
(ktor vprpade neminy siahaj a doobdobia prchodu Slovanov nanae zemie
av rznych formch pretrvvaj a doprvej polovice 20. storoia) aj existenciu istej miery spoloenskho bilingvizmu. Rozsiahly slovensko-nemeck spoloensk
bilingvizmus sa nanaom zem vyvinul vobdob nemeckch kolonizci v12.
14. storo, ato najm voblastiach najviac osdovanch nemeckmi hostes
(najm Bratislava aokolie, Hauerland aSpi; vmenej miere valch diasprach
amestch porov. Pss, 2002, s. 17) apretrval a domedzivojnovho obdobia.
Vhistorickom stratifikanom kontexte navye koexistovali obidva jazyky vosvojich nreovch akultrnych/spisovnch formch, ie vistom type diglosie spolu s almi varietami a jazykmi tvoriacimi vtedajiu jazykov situciu (porov.
Mcskov, 2000).
Historick vvin spoloenskho bilingvizmu v jazykovej situcii na zem
dnenho Slovenska
od 12. do
zaiatku
19. stor.
koniec 18.
a zaiatok
19. stor.
1. polovica
20. stor.

po 2. svet.
vojne

slovensk nreia

nemeck nreia

predspisovn kultrne variety sloveniny

radn jazyk miest

vniektorch reginoch

slovensk nreia

nemeck nreia

kodifikovan slovenina (1787, 1843,

1852) prevane ako literrny jazyk
vzdelancov

spisovn nemina
ako oficilny radn
jazyk odr. 1784

slovensk nreia

nemeck nreia

spisovn slovenina ako oficilny

radn jazyk

spisovn nemina ako

meninov jazyk

slovensk nreia

stup apostupn znik

historickch nemeckch
nre

spisovn slovenina ako oficilny

radn jazyk

spisovn nemina
ako jazyk ustupujcej
meniny

69

2. Faktory intenzifikcie preberania

3. pecifik nreovej adaptcie

Okrem dlhodobho etnickho kontaktu aspoloenskho bilingvizmu vplvali naintenzitu preberania nemeckch prvkov dosloveniny aj alie socilne,
pragmatick akultrne faktory. Prepostavenie nemeckho etnika boli charakteristick:
-- prslunos prevane kmetianskej socilnej vrstve,
-- privilgi aslobody udeovan uhorskmi panovnkmi,
-- lepie ekonomick postavenie,
-- hospodrsky apolitick vplyv, as nasprve miest,
-- vysok rove aprest nemeckch metianskych kl,
-- vypracovan afunkn kultrna varieta jazyka, ktor sa aj napriek tomu, e
bol jazykom meninovho obyvatestva pouval vradnom styku avadministratvno-prvnej spisbe.

Tradin regionlne nreie nie je narozdiel odspisovnho jazyka vystaven iadnej regulcii ani vonkajej vedomej reflexvnej systemizcii zaloenej
na lingvistickch znalostiach konkrtneho jazykovho systmu (porov. Dolnk,
2010, s. 43 50). Spontnny vvin je alej umocnen aj neprtomnosou psanej
podoby (v minulosti aj neovldanm psma ako takho), ktor by sptne dopovedomia nositeov jazyka vnala ist mieru regulcie astability, arozirovanm
austaovanm prevzatej jednotky prostrednctvom stneho podania. Prireprodukovan prevzatho slova vnebilingvlnom prostred tu absentuje aj znalos cudzej
formy a jej lexiklno-smantickch svislost (vznam, slovotvorn motivcia,
smantick derivcia apod.) vovchodiskovom jazyku. Preto tu najvznamnejiu
lohu zohrva imitcia zvukovej formy atzv. udov etymolgia: Takov slovo
je vei cizorodm elementem, kter se lidovetymologick instinkt sna vlenit do jazykovho systmu, asimilovat ho a pipodobnit slovm domcm [...].
Svou roli hraje ifakt, e ucizch slov asto nen mluvmu zcela jasn denott, e
m asto jen mlhavou pedstavu otom, co slovo znamen, co podporuje rzn
vysvtlujc asociace (Rejzek, 2009, s. 31). Proces adaptcie, ktor prebieha
nazklade analgie, je asto ovplyvnen spontnnym pouvanm jazyka vkomunikcii. Pricudzch neologizmoch sa vprirodzenom jazyku me uplatni viacero monch analgi, monch modelov, take vznamn lohu vadaptanom
procese zohrva individulny vber niektorho modelu aindividulny jazykov
cit. Preto nememe oakva, e podobn prvky alebo slovotvorn formanty rznych nemeckch prevzat bud adaptovan systmovo atie e tie ist prevzatia
adaptovan vrznych dialektoch bud formlnou podobou odra doistej miery
pravideln diferencovanos nre, ktor nachdzame v pvodnch jednotkch
aktor vyplva zhistorickch fonologickch agramatickch zmien. Spontnnemu vvinu me by vystaven aj smantick strnka jednotky, ktorej polysmick truktra sa najm po determinologizcii a postupnom zastret pvodnho
denottu vytvra spontnnou smantickou derivciou.

Z geografickho hadiska je rozsah jednotlivch germanizmov na zem
Slovenska rozmanit. Mnoh boli prevzat vo vetkch oblastiach slovenskch
nre, niektor len v asti zemia, prp. v jednom regine (podrobnejie pozri
Habovtiak, 1988, s. 142 an.). Mnoh celozemn prevzatia maj jednotn podobu, no vyie spomnan pecifik mu spsobi aj rznu mieru diferencovanosti
avariantnosti (niekedy umocnen aj pvodnou nemeckou nreovou variantnosou), ktor asto nekoreponduje spvodnou historickou diferencovanosou nre, apreto sa takto jednotky obchdzaj privskume historickho vvinu jazyka
a opise historickch zmien. Zrove predstavuj tieto jednotky problm pri ich
lexikografickom spracovan vcelonrodnom nreovom slovnku (SSN).

V nasledujcich astiach budeme spomnan pecifik variantnosti celozemnch prevzat demontrova naniekokch konkrtnych prkladoch spracovanch

Naproti tomu vinov slovensk etnikum tvorilo najm vidiecke a niie
astredn mestsk obyvatestvo, ktor sa zaoberalo prevane ponohospodrskou
vrobou amalo niie spoloensk postavenie. Dozaiatku 20. storoia mal slovensk jazyk vrmci jazykovej situcie vdsledku germanizanch aneskr maarizanch tlakov, ako aj absencie ustlenej afunknej spisovnej variety ni
status.

Tieto okolnosti prispeli k tomu, e nemeck obyvatestvo a kultra, ktor
prinalo, zskali vspolonosti, ateda aj vradoch nich vrstiev, vysok prest:
Karpatsk Nemci boli jednm zmdi, prostrednctvom ktorho prdila naSlovensko zpadoeurpska kultra, veda atechnika (Pss, 2002, s. 18). Nemeck
kultra mala vplyv naivotn tl vych astrednch vrstiev metianstva, o sa
prejavovalo vpreberan, osvojovan anapodobovan jednak postupov domcej
aremeselnej vroby, ktor boli novie, efektvnejie aviedli krozvoju cechovej
a neskr manufaktrnej vroby, obchodu a k skvalitneniu ivota, ako aj v preberan kultrnych reli, akmi boli architektra domcich ahospodrskych stavieb, zariadenie domcnost, odievanie, stravovanie, zvyky atradcie. To vetko
sa odrazilo nazmench vjazykovom sprvan. Vbilingvlnom najm mestskom
prostred dochdzalo kspontnnemu zapjaniu nemeckch prvkov dobench
slovenskch komuniktov a prejavom preste bol aj fakt, e sa nepreberali len
nov jednotky oznaujce nov relie, ale dochdzalo aj knahrdzaniu domcich
jednotiek nemeckmi, o malo asto pragmatick motivciu identifikova sa
sprestnou kultrou.

Prest napokon zohrala vznamn lohu aj prirozren tchto novch prvkov apri ich prenikan doprejavov nich vrstiev mestskho obyvatestva ado
dedinskho prostredia, to znamen doprostredia nebilingvlneho, kde sa postupne
adaptovali dokonkrtneho regionlneho dialektu.

70

71

alebo prve sa spracvajcich vprojekte SSN, vktorch mono sledova vyie

spomnan pecifick javy udovej nreovej adaptcie.

3.1 Blh = tenk kovov plt, plech

Nemeck slovo blh bolo prevzat nacelom zem slovenskch nre avyz
nauje sa znanou regionlnou hlskovou igramatickou variantnosou: nazem
zpadoslovenskch nre avasti stredoslovenskch nre sa prevzatie adaptovalo sozmenou b > p nazaiatku slova, vniektorch stredoslovenskch avo
vchodoslovenskch nreiach sprehlskou e > ( > a) (porov. Newerkla, 2011,
s.49). Vkoreni slova s doloen ete alie, menej rozren varianty --, --,
-ia-, -ie-. Niektor nreov podoby koreponduj sdomcou nreovou diferencovanosou vslabikch -a- a-e- vdialektoch spalatlnym vich konsonantickom systme; forma baha odra neprtomnos spoluhlsky ch vniektorch
spiskch nreiach:

Nreov variantnos tohto prevzatia je doloen u v historickch dokumentoch: plech 1597, 1737, plach 1606, blach 1610, 1758, blacha 1666, blech 1695
(poda HSSJ, 1994, s. 545) avdokladoch znreovej kartotky Jazykovednho
stavu . tra SAV: pech, plecha, plcha, pliach, plach, pach, piecha, ploch,
bach, blach, blech, bacha, blacha, baha, ktor zachytva aj Slovnk slovenskch nre vheslch bach ibacha (SSN I, 1994, s. 124), plech iplecha
(SSN II, 2006, s.825 826). Oproduktvnosti prevzatia sved aj polysmia, ktor
sasti vychdza u zpolysmie strhn. blh pvodn bleh znamenalo nieo, o
sa leskne asvis sostrhn. blicken (porov. Rejzek, 2001, s. 474; Brckner, 1985,
s. 28). Odvznamu kovov materil vtvare tenkho pltu s alej odvoden
vznamy ako: plytk ndoba na peenie, pek, plata na sporku, rzne

72

tenk kovov sasti napredmetoch dennej potreby (voz, vhy, pluh, pec, dvere,
odev, obuv...) a povznam ltkov spevujca stuha naspodnom okraji sukne (doloen v prpade stredoslovenskch a zpadoslovenskch foriem pech,
plech, ako aj veskch kyjovskch arosickch nreiach porov. Machek,1997,
s. 457), ktor nie je vetymologickch prameoch jednotne interpretovan. V. Machek (op. cit.) predpoklad pvod slova plech svznamami lemovanie nasukni,
podvka naspodku sukne alebo kouch vnemeckom Belege, ako vak uvdza
S.M.Newerkla (2011, s. 203), u strhn. blh malo tento vznam, apreto me s
ospolon zdroj.

3.2 Rain() dem. raindl/rein dem. reinel/reindl = nzka ndoba

navarenie, rajnica

Znan nreov diferencovanos korea vovrazoch rajica, rajnica, rajic, rajnic, rajnk, raica, rica, ranic, ranica, rahica, rahaica, randel, lander,
ronde, rendel, rndel, randlk, rendik, landrik, rajndlica, randlica, ralica, ranglica, randrica, landrica (nreov kartotka J SAV),

doloen aj vhistorickch dokumentoch rainica 1679, rajndlik 1683, reynica 1684,

ragnica 17. st., ranicza 1721, ragnycz 18. st., randlik 1730, randlk 1795 (porov. HSSJ,
2000, s. 17, 21, 22), pochdza zdiferencovanch foriem vnemeckch regionlnych varietch ivhistorickch podobch, ktor boli zkladom prevzatia bavor.
rain, junonem. rak. Rein, nhn. Rain, sthn. rna (porov. Newerkla, 2011, s. 329;
Machek, s. 1997, s. 512; Brckner, 1985, s. 472), prpadne zforiem sprostredkujceho jazyka (es. rendlk, po. nreov rondel porov. Machek, 1997, s.512;
Brckner, 1985, s. 472) az ich deminutvnych foriem raindl, reinel, reindl. alm zdrojom diferencicie bola slovotvorn adaptcia, ke sa nemeck deminu-

73

tvny formant -(e)l zachoval (-el, sobmenou -er), alebo sa nahradil slovenskou
deminutvnou prponou (-k, -ik), prpadne bol nahraden derivanmi prponami
svznamom nstroj, prostriedok (-ica, -ic), kde dochdza nsledne aj kugramatickej diferencicii poda kategrie rodu.

Vslovenskch nreiach existuj alie tautonym pomenvajce dan reliu, ktor vak u maj odlin (nemeck, franczsky alebo maarsk) pvod:
panvica, kastrl, erpe, palacinkr at.

V alch prkladoch pjde o prevzatia z pvodnch nemeckch kompozt, ktor sa poprieniku donebilingvlneho prostredia apo adaptanch zmench vyznauj vysokou mierou variantnosti foriem a slovotvornej truktry
vslovenskch nreiach. Vprocese adaptcie arozrenia prevzatia (asto spolu
sosamotnou reliou) sa spravidla druh len kompozita 1) stva sasou korea, take slovo strca charakter kompozita, o vnebilingvlnom prostred svis
sabsenciou vrazovej priezranosti zloenho slova; 2) identifikuje sa sniektorou
z domcich derivanch morfm; 3) identifikuje sa s niektorou z tvarotvornch
koncoviek nom. sg. sprslunou hlskovou podobou zodpovedajcou danmu dialektu, m sa gramaticky zarauje dosystmu prijmajceho nreia. Vetky tieto
procesy svisia sfonetickm zjednoduenm pvodnej formy, ktor je vprocesoch
spontnnej reprodukcie stnym podanm znane variantn. Variantnos meme
asto sledova aj vovvine vznamovej polysmickej truktry takejto jednotky.

3.3 Bgeleisen = nstroj naehlenie, ehlika

Dokladom spomnanch procesov je nreov pomenovanie nstroja
na ehlenie. Jeho pvodnm vchodiskom je nemeck kompozitum Bgeleisen
(bgeln ehli + eisen elezo). Prklady zhistorickch dokumentov pigajze, pigajzel 18. st. (HSSJ, 1994, s. 521) anre piglajz, pigjz, pigis, bigjz,
bigis, biglajsc, pigajsk, bigajz, biglajz, boglajz, pigajza, pigajze, pigajse, pigaja, pigluvac maina (ASJ IV, 1984; SSN II, 2006, s. 788, 789) ukazuj
naredukciu komponentu eisen > ajs avniektorch podobch najeho reanalzu
napigajz + sufix -e, -a, ktor zarauje slovo dorozlinch deklinci. Okrem
slovotvornej variantnosti zaznamenvame aj ist mieru hlskovej variantnosti.

Uveden varianty s rozren aprevldaj nacelom zem slovenskch nre, zatia o ich sasn spisovn ekvivalent ehlika (prevzat pravdepodobne
zetiny, kde slovo vzniklo poda hornoluickho ehli aje odvoden zozkladu
*eg-i porov. Machek, 1997, s. 724; Rejzek, 2001, s. 747) je v nreiach zaznamenan len ojedinele.

74

O rozren austlenosti tohto nzvu vslovenskch nreiach sved aj bohat slovotvorn paradigma, vktorej s kompozit prevzat zneminy: piglbret
doska na ehlenie (< bgel + brett), piglfeca, pigltuch ltka, cez ktor
sa ehlia jemn tkaniny (< bgeln + fetzen/tuch), piglpra ltkov vrecko
na podloenie pri ehlen (me s o spojenie < bgeln + bahre s vznamom
nieo, o sli na nosenie, prenesene i na podloenie; avak zatia neoveren1), piglmaina stroj navyrovnvanie koe(< bgel + maschine) at., atvary
spvodnm nemeckm koreom adomcimi derivanmi jednotkami: pig-ova,
pig-ovac (- maina, deska, handra...), pigl-erka ena, ktor si ehlenm zarba, pigo, pigoa skladan suka, naktorej sa zaehuj zhyby.

3.4 Brustfleck krtka dekoratvna vesta bezrukvov, brusliak

Fonologick a slovotvorn vvin prevzatia Brustfleck (< Brust prsia +
fleck vtomto kompozite vovzname kus ltky, odevu) dokumentuje proces
identifikcie druhho komponentu fleck sdomcimi derivanmi morfmami -ak,
-iak, -ek, -k ansledn petrifikciu vrazu, priktorej dochdza kstrate povedomia jeho komponentovej truktry ak chpaniu jednotky ako jednoduchej lexmy. Zhistorickch dokladov brusflek 1739 aprustfleck 18. st. je zrejm, e tu ete
pretrvva povedomie o zloenej truktre slova, zatia o alie doklady z 18.
storoia pruslak, pruslek, pruclek (HSSJ, 1995, s. 553) anreov doklady prucel,
pruclak, prucak, pruclek, pruclk, pruclik, prunclk, prunck, prusiak, pruslak,
prusak, pruslek, prusek, pruslk, prpusk, pruek, prucak, prulek, bruslek,
bruclk, bruik, bruslak, brusiak, brusek, bruak, bruik odraj fonologick
redukciu (-st- > -c- avypadnutie f) aslovotvorn adaptciu.

75

9. vyliapan zka cestika, priechod,

10. kriovatka ciest.
rajuka von priestor pred om
raja irajra ohraden plocha prichlieve preopan

V najrozrenejom vzname doloenom v nreiach ohraden plocha
pri mataliach al. chlievoch a v jeho alch odvodeninch (vzn. 4, 5) sa generalizuje komponent uren pre kone a in domce, najm hospodrske zvierat a vo vznamoch 6 10 sa v smantickej derivcii aktualizuje komponent
miesto, priestor, ktor je vyliapan astm chodenm. Takto vvoj odra fakt,
e priprenikan jednotky cezjazyk nich mestskch vrstiev dodedinskho prostredia nelo oprienik samotnej relie, ale opomenovanie novch reli, ktor maj
spvodnm vznamom nejak spolon komponenty.

Prinu fonologickej redukcie avekej miery hlskovej variantnosti vslovenskch nreiach mono vidie vkultrnych aspoloenskch okolnostiach tento
typ odevu prenikol dodedinskho odevu zmestskho bilingvlneho prostredia
osemnsteho storoia (porov. Encyklopdia udovej kultry Slovenska I., 1995,
s.221; II., 1995, s. 298).

3.5 Reitschule jazdeck kola

V prpade tohto prevzatia sa udov adaptcia neodra nabohatej variantnosti formy udomcnenho prevzatia sozastretm vznamovej truktry kompozita
tu dochdza len kfonologickej redukcii t > atvarotvornej adaptcii, nazklade
ktorej sa jednotka zarauje gramaticky kfeminnam (analogicky kekvivalentom
schule : kola) , ale prejavuje sa naalom vvine jeho polysmickej truktry,
ktor nanreovom materili zachytva SSN vheslch rajua irajura araja irajra (zv. III, rkp.):

rajua irajura2:
1. priestor uren navcvik jazdcov ikon, jazdiare,
2. ohraden miesto pre(oby. mlad) kone,
3. ohraden plocha pri mataliach al. chlievoch, prpadne samostatne na dvoroch apasienkoch, kde sa mu vone pohybova domce zvierat (dobytok
ihydina), vbeh,
4. stavba, prstreie naustajnenie hovdzieho dobytka napasienku,
5. ohraden miesto najarmoku uren napredvanie akupovanie dobytka,
6. dedinsk nmestie, priestranstvo pred kostolom,
7. vyliapan kruh (od konskho zprahu) okolo gepa,
8. posad vpodobe kruhu zosnopov, ktor liapal dobytok primlten,
76

4. Interpretan perspektvy
4.1 Znan variantnos a nepravidelnos formlnych prvkov v prevzatch
slovch je dvodom, preo sa tieto jednotky obchdzaj privskume historickho
vvinu jazyka. Aj zhadiska historickej lingvistiky sa chpu ako cudzorod prvok, ktor by mohol narui vern obraz vvinu aistoty nreovho systmu.
V procese asimilcie ie postupnho zastierania cudzosti s to vak prve
cudzie jednotky, ktor posiluj funknos produktvnych systmovch najm
gramatickch a slovotvornch jednotiek, ako aj vntorn smantick a interpretan produktvnos prijmajceho jazyka. Nie s preto len obohatenm, rozrenm slovnej zsoby jazyka, ale prispievaj aj kposilneniu jeho produktvnych
gramatickch aslovotvornch prvkov.
4.2 Oaktvnej slovnej zsobe sasnho jazyka by sme u ako mohli tvrdi, e germanizmy tvoria najpoetnejiu a v komunikcii najfrekventovanejiu
skupinu cudzch prevzat v slovenine, pretoe vina historickch germanizmov zanikla vprocese historizcie aniektor germanizmy boli oslabenm vplyvu
(apreste) nemeckho etnika aneminy nahraden domcimi ekvivalentmi. Tie
slov, ktor sa udrali vsasnom jazyku, s natoko adaptovan, e ich cudz
pvod si ben pouvate neuvedomuje. V tejto svislosti sa vemi asto prklad historickho nadmernho preberania zneminy vyuva ako argument proti
tvrdeniam o ohrozen sloveniny anglicizmami v sasnom obdob. Medzi historickou sksenosou skontaktom snemeckm jazykom asasne prevanm
kontaktom sanglitinou je mon njs viacero spolonch javov, ato aj takch,
ktor svisia sprestou, apreto sa natto historick sksenos asto poukazuje
aniekedy sa znej vyvodzuj aj mon prognzy oschopnosti jazyka zvldnu
intenzvny cudzojazyn vplyv.

Perspektvu vinterpretcii usvzaovania historickch asasnch javov
meme vak vidie aj vopanom nasmerovan zosksenosti sjazykovou dyna-

77

mikou azmenami, ktor prevame, meme aspo iastone odkrva vhistorickom vvine jazyka to, o aj ponajdetailnejch opisoch arekontrukcich ostva
neznme, ato relne fungovanie historickch podb jazyka vbenej komunikcii,
ie jazykov sprvanie komunikantov ako mohlo vyzera spontnne i pragmatick zapjanie cudzch slov doprejavov, kedy dochdzalo kprepnaniu kdov,
interferencii, ako sa vyrovnvala variantnos poas procesu asimilcie at.

Samozrejme, neplat to len o medzijazykovej interferencii a preberan cudzch slov. Zo sasne prevanej dynamiky jazyka v komunikcii sa meme
inpirova aj priskman inch historickch zmien vjazyku anajm ich priebehu,
pravdae, bezpreceovania paralel apodobnost.
Poznmky
1 Zaupozornenie natoto mon, aj ke zatia neoveren, vchodisko akujem PhDr. . Krlikovi,
CSc.
2 Jednotliv vznamy tu uvdzame bezgeografickch kvalifiktorov.

SKRATKY
bavor. bavorsk
es. esk
hn. hornonemeck
junonem. junonemeck
nhn. nov hornonemeck
po. posk
rak. rakske
sthn. star hornonemeck
strhn. stredn hornonemeck
PRAMENE
Archv nreovho oddelenia Jazykovednho stavu udovta tra SAV.
ASJ Atlas slovenskho jazyka, zv. IV. Lexika. Red. A. Habovtiak. Bratislava: Veda
1984.
HSSJ Historick slovnk slovenskho jazyka zv. I. VII. Red. M. Majtn. Bratislava:
Veda 1991 2008.
SSN Slovnk slovenskch nre, zv. I., II. Red. I. Ripka. Bratislava: Veda 1994,
2006.

78

LITERATRA
BRCKNER, Alexander: Sownik etymologiczny jzyka polskiego. Warszawa: Wiedza Powszechna 1985.
DOLNK, Juraj: Teria spisovnho jazyka so zreteom naspisovn sloveninu. Bratislava: Veda 2010.
DORUA, Jn: Slovci vdejinch jazykovch vzahov. Bratislava: Veda 1977.
Encyklopdia udovej kultry Slovenska I II. Red. J. Botk P. Slavkovsk. Bratislava: Veda 1995.
HABOVTIAK, Anton: Slov nemeckho pvodu vslovenskch nreiach. In: Studia Academica Slovaca 17. Red. J. Mistrk. Bratislava: Alfa 1988, s. 141 156.
HABOVTIAK, Anton: Jazykov zemepis a germanizmy v slovenskch nreiach.
In: lovek ajeho jazyk 1. Jazyk ako fenomn kultry. Ed. K. Buzssyov. Bratislava: Veda 2000, s. 458 464.
KOPECK, Martina a kol.: Staria slovensk lexika v medzijazykovch vzahoch.
Bratislava: Veda 2011.
KRAJOVI, Rudolf: Vvin slovenskho jazyka a dialektolgia. Bratislava: SPN
1988.
MACHEK, Vclav: Etymologick slovnk jazyka eskho. Foto-reprint 3. vyd. 1971.
Praha: NLN 1997.
MCSKOV, Gabriela: Mesto Gelnica a jeho jazyk. (Poznmka k bilingvlnej
diglosnej jazykovej situcii starho banckeho mesta). In: Sociolinguistica Slovaca
5. Mesto ajeho jazyk. Ed. S. Ondrejovi. Bratislava: Veda 2000, s184 193.
NEWERKLA, Stefan Michael: Sprachkontakte Deutsch Tschechisch Slowakisch:
Wrterbuch der deutschen Lehnwrter im Tschechischen und Slowakischen: historische Entwicklung, Beleglage, bisherige und neue Deutungen. 2. doplnen aaktualizovan vyd. Frankfurt am Main: Peter Lang 2011.
PSS, Ondrej: Karpatsk Nemci. In: Histria: Revue o dejinch spolonosti, 2002,
ro. 2, . 6, s. 17 19.
REJZEK, Ji: esk etymologick slovnk. Praha: Leda 2004.
REJZEK, Ji: Lidov etymologie vetine. Praha: Karolinum 2009.
TTH, Sndor Jnos: Zfunkno-pragmatickch aspektov kontaktovej aarelovej ling
vistiky. Ruomberok: Verbum 2013.

Prspevok vznikol vrmci rieenia projektu APVV-0689-12 Slovenina vkontexte

viacjazynch spoloenstiev na Slovensku a projektu VEGA 2/0105/14 (2014
2017) Slovnk slovenskch nre.

79

RSUM
Prestige As aMotivating Factor in Lexical Borrowings and Specificities of Dialect Adaptation
(on the Example of Historical Germanisms in Slovak Dialects)
The paper is focused on historical processes of German borrowings into the lexicon of traditional Slovak dialects and the adaptation of these words to the structural (linguistic) and cultural (social) norms.
Germanisms represent the largest group of borrowings in traditional regional dialect lexicon due to
many communication and pragmatic factors in addition to need there was also prestige and long and
intensive contact and ahigh degree of bilingualism in the population. The adaptation processes in dialects have several specificities. To some extent these items followed the phonological and grammatical norms of the dialect but in many cases the substitution or accommodation of borrowed words was
not uniform and today the forms of formerly borrowed words donot correspond with the results of
original historical changes in the development of aparticular dialect. These irregularities could reveal
the functioning of other factors (different from the intra-linguistic ones) in adaptation processes as
well as generally in processes of language change e. g. motivation of the individual innovations and
their social and spatial diffusion, individual and spontaneous systematization of speakers, historical
cultural conditions and other extra-linguistic factors. Historical experience with the Slovak-German
language contact is often used in discussions about todays intensive borrowing from English but
also present experience with the dynamics of language might help to understand better the course of
historical language changes.

80

Specifika rznojazyn lexikln synonymie

Diana Svobodov
(Pedagogick fakulta Ostravsk univerzity vOstrav)

nternacionalizace lexika hrla ve vvoji eskho lexika pocelou dobu jeho vvoje velmi vznamnou roli. V poslednm tvrtstolet zaznamenvme jej nebval rozsah souvisejc scelkovm rozvojem spolenosti azmnami, kter vn
probhaj. Nov pejman lexmy poutaj pozornost nejen lingvist, ale ibnch
uivatel jazyka postrnce jak smantick, tak ijazykov formln, nebo je sjejich existenc v systmu jazyka spojeno uplatovn adaptanch mechanism,
je jsou korigovny jen dourit mry avychzej vcemn zjazykovho zu.
Zdaleka ne u vech lexiklnch jednotek, kter takka denn pibvaj do esk
slovn zsoby, meme hodnotit jejich postaven vjazykovm systmu, nebo se
vtinou nachzej ve fzi interference aaktuln probhajc adaptace ajen obtn lze predikovat jejich budouc existenci amru integrace.

Zamme-li se vak napejmky star, tj. pevzat vprvn polovin 20. stolet adve, meme si mimo jin povimnout specifickho jevu koexistence synonym, tedy slov s vznamem tm shodnm nebo velmi podobnm, z nich
jedno je pejat adal je nebo jsou domcho pvodu. Tento fenomn je skuten
pomrn ast, ato nehled naobecn pijman pesvden, e ciz slovo je pejmno jen tehdy, pokud napluje onomaziologick poteby jazyka, resp. pokud
neexistuje vhodn vraz domc. Takto formulovan pstup vychz zjazykovho purismu, snacho se oideln model istho jazyka eliminovnm prvk,
kter tomuto modelu neodpovdaj, ave vyhrann podob m sv opodstatnn
jen vsituacch ohroen jazyka, nebo vpehnan me kod, resp. ochuzuje slovnk. Nicmn vji zmnnch procesech hraje velmi dleitou roli kompatibilita
cizorodch prvk spotebou zachovn identity clovho jazyka aoptimln mra
pejmn, nebo jazykov systm neakceptuje vnj zsahy, kter by byly vrozporu sjeho vnitnmi potebami.

Pokud jde ovznamovou shodu i podobnost tchto dvojic, ppadn skupin
slov, vychzme upolysmnch pejmek zjejich hlavnho, zkladnho lexiklnho
vznamu uvanho veskm jazyce, ovem zkoumme ito, zda se jedn osynonymii narovni celho lexmu, nebo jen danho konkrtnho vznamu atak
jakou roli hraje uit tchto lexm vkontextu. Pi vymezovn jejich vnitrojazykov lexikln synonymie sdomcmi lexmy posuzujeme ve shod sobvyklmi
lingvistickmi pstupy ti zkladn faktory:
1. shodu ve vznamu (intenzi), ato ve sloce pojmov (denotan, kognitivn)
inepojmov (konotan, pragmatick, kam bvaj azeny pznakov rysy expresivn, voln, postojov, hodnotc, intenzifikan aasociativn),
2. shodu vdistribuci, tj. typech text, vnich se synonyma jako vzjemn za-

81

mniteln mohou vyskytovat akde hraj roli stylov rysy virokm smyslu
(formlnost, odbornost, spisovnost, regionlnost, frekvence, diachronn charakteristika apod.),
3. shodu vrozsahu vznam (extenzi, td pokrvanch denott), je se podl
nakolokabilit, tzn. kombinovatelnosti zkoumanch lexm sjinmi vrazy.

Uvaujeme samozejm tak ooblasti gramaticko-lexikln, resp. omluvnickch rysech synonym au vech pedpokldme slovndruhovou shodu.

Na zklad uvedench parametr se obecn vymezuj rzn stupn synonymie: prvn je pln neboli absolutn synonymie, jej existenci nkte autoi popraj jako neekonomickou arzn ji definuj, nap. podle J. Lyonse (1995, s. 61)
absolutn synonymie mezi vrazy mus splovat ti nasob nezvisl podmnky:
identitu ve vech jejich vznamech, identitu ve vech dimenzch kadho zvznam a identitu ve vech kontextech. Pokud nkter z tchto podmnek nen
splnna, jedn se oni stupe synonymie, neplnou neboli stenou synonymii
(referenn), kdy se pekrvaj nocionln (racionln) sloky vznamu, avak
v konotacch, tj. pragmatickch rysech vznamu (jakmi jsou nap. expresivita
nebo evaluativnost), jsou rozdly, stejn jako vdistribun sloce vznamu. Tato
sten synonyma nelze zamovat vdy vjakmkoli kontextu asituaci, li se
obvykle z hlediska frekvennho, stylovho, dobovho, intenzifikanho nebo
emocionlnho.

Dal stupe tvo tzv. piblin synonymie tvoen vrazy sten rozdlnmi (neidentickmi) vdenotan sloce, zatmco jejich distribuce me bt podobn. Mezi nimi bvaj rozliovna jet tzv. neprav synonyma, tj. slova vznamem
vce i mn podobn, mezi nimi vak me bt vztah vznamov nadazenosti
apodazenosti ajejich ppadn zmna me pinet nov prvky amodifikovat
lexikln vznam.

Synonyma meme posuzovat jednak v konkrtnm uit (v textech, resp.
v promluvch), jednak v celku slovn zsoby z hlediska stylistiky a lexikologie
ve vztahu kdlm systmm pojmenovacch jednotek, chpeme-li je jako systmov jednotky vsystmovch vztazch. Vrmci naich vzkum ukad dvojice
i skupiny synonym sledujeme jejich zkladn lexikln vznam, relevantn extralingvistick informace, zpsoby uit, vedlej vznamy, etymologii, strukturu,
historii, derivty, vslovnost, mluvnick informace, frekvenci a nejvznamnj
kolokace.

Zkladnm aspektem posuzovn nleitosti existence nmi sledovanch
synonym je pedevm jejich funknost a elnost, spovajc v potencilu vrazovch variac. Jsme si vdomi toho, e se hodnocen funknosti me liit
postrnce sociln, protoe smantick apragmatick interpretace me bt urznch uivatel odlin, me bt jin uodbornk alaik aliit se tak zhlediska
komunikanho i motivanho na zklad jejich zkuenosti, na n je zaloena
jejich schopnost porozumn danmu vrazu vcelm jeho vznamovm spektru.
Vychzme ztoho, e kad lexikln prostedek je nositelem specifickho vz-

82

namu v dsledku sv odlinosti od lexiklnch prostedk ostatnch a navazuje

najazykov zvyklosti uivatel danho jazyka, nebo faktory ovlivujc procesy,
jimi uvn cizojazynch pejmek prochz, mohou souviset slidskou percepc
abt tedy kulturn podmnn, ale mohou vyplvat ize struktury danho jazyka
nebo otevenosti cizm vlivm.
U synonymie lexm domcch apejatch hraje vznamnou roli faktor pznakovosti: vrazy nabvaj rzn funkn stylov a pragmatick hodnoty, synonymie pak umouje pesnost, pilhavost vyjden dle kontextu a pslun
stylov oblasti. Pznakovost jednotlivch len synonymickch ad se v rmci
danch opozic odvj odtoho, jak nan nahlme akter len povaujeme zazkladn, resp. kter se odzkladnho li njakm atributem slova cizho pvodu
jsou napklad neutrln soust odbornch nzvoslov, protoe nejsou zatena
vedlejmi vznamy nebo stylistickmi acitovmi pznaky jako synonymn slova
domc (asto polysmantick afrekventovanj vrznch komunikanch astylovch sfrch), ale v bnm uvn naopak stylovou pznakovost zskvaj.
Jejich konotace vak nemus spovat pouze v jejich cizojazynm pvodu,
terminologickm charakteru nebo ni frekvenci. Me se jednat i o ikonicitu,
expresivitu i jin asociace, kter jsou snimi spojeny. Podle J. Filipce (1961, s.89)
je expresivita, tj. souhrn vech neintelektulnch prostedk, initelem prvotn vznamovm ateprve druhotn stylovm atvo specifickou kvalitu najin rovni
ne vznamov sloka pojmov. Takto se napklad adjektivum absurdn jev jako
vznamov silnj asugestivnj ne jeho domc ekvivalent nesmysln, exploze
jako vt aniivj ne vbuch, sloveso devastovat vykazuje vraznj expresivitu anaznauje katastroflnj nsledky ne niit, agresor je nebezpenj, hrozivj ne tonk akomfort poskytuje zdnliv vt luxus ne pohodl. Podobn
se ovem ineexpresivn oznaen lukrativn jev bt silnj ne vnosn nebo vhodn, adjektivum uniktn naznauje vt vjimenost ne jedinen abanln
naopak vy mru bezvznamnosti, vednosti ne obyejn apod. Nicmn protoe domc leny nemusej bt samy osob vrazy neutrlnmi aprostmi, jakkoli
konotace azmnn vlastnost je vnich (i kdy vmen me) ptomna tak, lze
mluvit o jistm typu graduln opozice, podle aktuln situace v danm jazyce
avyhodnocen jejich synonymie jako dvoulenn nebo vcelenn.

Nkter zuvedench dvojic i skupin slov by ovem zjinho hlu pohledu
mohly naplovat podmnku pln synonymie, nebo se vzkladnm vznamu jedn napklad oodborn nzvy au terminologickch pojmenovn se pedpokld shodn denotativn vznam amonost zamnitelnosti bezohledu nakontext.
Takto se napklad vrazy exploze (latinskho pvodu, zpedpony ex- azkladu
slovesa plodere tlouci) avbuch uvaj oba jako odborn nzvy zejmna vtechnickch oborech, vchemii ave fyzice atak ve fonetice (zvren fze artikulace okluziv), oba tak maj stejn obecn vedlej vznam prudk vzestup nebo
nhl vznik neho, ovem vkolokabilit se zde li, nap. populan exploze,
informan exploze, (tele)komunikan exploze, exploze cen, exploze slev (nkte-

83

r znich satraktivizan funkc) se uvaj jen spejmkou. Kolokace vztahujc

se kpsychickm stavm, jako nap. exploze cit avbuch vzteku jsou obdobn,
ovem jen sdomcm vrazem se poj expresivn vznam prvih, propadk.
Pomr procentuln etnosti vskytu vkorpusu SYN je 28 : 72 aje to dno tak
tm, e vraz exploze je vsouasn etin chpn jako odborn nzev azejmna prefix ex- zvrazuje jeho stylovou pznakovost ve smyslu cizosti. Naopak
domc slovo vbuch je uvno ve vech vznamech astji. Pestoe se tak
jedn o odborn nzev, je jeho terminologick platnost vnmna mn vrazn
ainterjekn pvod me lpe vystihovat expresivn sloky vznamu tohoto lexmu.

Podobn napklad pi srovnn frekvence synonymnch adjektiv terapeutick
(ze stedolatinskho therapia ato zeckho therapeia oetovn, sluba, pe)
alebn je zjevn, e slovo domcho pvodu je uvno astji, jeho vskyt je
tm tynsobn (SYN 21 : 79). Dvodem je zeteln vazba pejmky kmedicnskmu nzvoslov (a u je vztahovno kzkladovmu slovu terapie nebo terapeut) chpanmu tradin; lba aadjektivum lebn vsob mohou zahrnovat
jak uit lkask (a zde jsou kolokace obou adjektiv podobn, nap. terapeutick/
lebn inek, viz ikoordinan spojen diagnostick aterapeutick/lebn, terapeutick/lebn arehabilitan), tak ilitelsk, resp. neprofesn. Svou roli zde
me sehrvat ihlskov skladba cizojazynho vrazu, vtextech starch aodbornch lkaskch pak samozejm ipvodn latinsk pravopis th-.

Jinm pkladem je ovem dvojice infekce ankaza, unich je zajmav srovnn jejich frekvence, je je v korpusu SYN tm vyrovnan (52 : 48), ovem
distribuce jejich uit je dojist mry odlin, ato jak ve vznamu zkladnm, tak
ve vznamech penesench. Pvodn latinsk lexm infekce (znfecti odslovesa
nficere sp. trp. nfectus nakazit, napustit, vpravit co kam) je vrazn astji
uvn v medicnsk terminologii. Pomrn frekventovan se s nm setkvme
i mimo ni, nicmn nap. ustlen spojen virov infekce, infekce hornch cest
dchacch apod. jsou v bn ei spe nahrazovna nzvy virza, kael, oboj
vtinou nesprvn jako chipka apod. Zhlediska uit derivt jsou sloveso infikovat adeverbativn adjektivum infikovan vzna tm vlun nalkaskou
oblast, vbn ei se uvaj domc ekvivalenty nakazit anakaen. Ve smyslu
potenciln monosti penosu infekce/nkazy se uvaj jak adjektiva infekn, tak
nakaliv (ve vech kontextech). Pokud jde openesen vznamy, je zajmav, e
nap. v potaov oblasti se domc ekvivalent nkaza nevyskytuje v podstat
vbec, vdy jde jen oinfekci. Naopak pi poruen materilu typu nkaza deva se
uv jen vraz domc (s vedlejm vznamem pokaenosti). Podobn je tomu
ive vznamu naruen mravnho, kde jde tak vce ozkaenost vtomto smyslu m domc zklad -kaz- silnj vznam ne pejmka. Apodobn je tomu ive
vznamu zkladnm, kdy slovo infekce je spe jen odbornm nzvem, ale nejev
se vznamov silnj, vraznj ne nkaza, mnohdy je tomu naopak.

Pi posuzovn synonym se je mono zamit bu onomaziologicky, tj. jak-

84

mi lexiklnmi prostedky je plnna sdlovac poteba, nebo tak smaziologicky,

tj. zjiovat, jakou sdlovac potebu mohou lexikln prostedky plnit. Zde je pak
mono uplatnit poznatky z oblasti tvrho vyuvn jazyka, kde je jazyk zkladnm materilem sloucm kpromnm avariacm, vnm me hrt roli tak
vdom nebo intuitivn experimentovn.

I kdy vychzme ze strukturalistickhopojet arbitrrnosti znak, je otzkou,
zda unkterch pejmek nen mono uvaovat orelativn zvukov motivovanosti,
kter by mohla bt uivateli pociovna apispvat kikonicit, kdy slovo me
mt specifickou konotaci, pokud je rozpoznateln jin odvech dalch slov vjazyce. Dleit je zde hledn faktor podmiujcch jejich recepci aadaptaci, je
jsou ptomny vsamotn form pevzatch slov (zvukov agrafick). Vychzme
zhypotzy, e forma slova nen pro jeho fungovn vjazyce neutrln ciz forma
vyvolv jin asociace ne forma domc.

Psychologick studie (Song Schwartz, 2009, s. 137) ukzaly, e slova, kter
maj strukturu typickou pro dan jazyk, jsou pijmna avnmna jinak ne slova,
kter stavbou prozrazuj svj ciz pvod (lze to vyjdit tak, e designty cizch
slov jsou pijmny nap. jako obtn aspojen svtm rizikem). Takto se meme zamlet nadrecepc pejmek vporovnn sdomcmi slovy azjiovat, zda
prv hlskov sloen ovlivuje specifika jejich integrace. Napklad ve zmnn
dvojici absurdn nesmysln (pomr SYN 52 : 48) je prvn len (zlat. absurdus
nesmysln, pvodn vlastn neharmonick, sluchu nepjemn, zab- asurdus
hluch, tup znjc) vetin chpn jako pznakov aprv hlskov skladba
zdrazuje jeho cizost. Ikdy jeho ekvivalent nesmysln bv asto chpn jako
negativn expresivn, slovo absurdn je vtomto smyslu mnohem silnj. Mon
stoj zazmnku, e vetin zaalo bt vrazn astji uvno por. 1989 mimo
jin isrozenm dla Vclava Havla, jeho dramata1 se stvala symbolem kritiky
totalitnho reimu.

Podobn ve dvojici agresor tonk se pejat slovo (zlatinskho aggressi
od aggred napadat z a- k, pi a grad kret, postupovat, stoupat; participium aggressus) ve srovnn se svm domcm ekvivalentem jev vznamov
mnohem silnj, vyvolv pocit vt nebezpenosti, nsil. Posmantick strnce
je tak jednoznanj zatmco slovo agresor nese jakkoli dal neexpresivn
vznamy spe jen implicitn, lexm tonk jich m explicitn celou adu (zejm.
ve sportu) a nemus mt zdaleka vdy negativn konotaci. esk ekvivalent je
tak vrazn astj (1 : 99), jeho frekvence je vak dna prv astm vskytem
vtextech tkajcch se sportu atak pi jinch tocch, vnich nejde oagresi.

Jako dal pklad uvedeme adjektivum drastick (z eckho drastiks
inn), kter srovnvme s eskmi ekvivalenty bezohledn, krut ahrub.
Vechna tato adjektiva maj ve sledovanm vznamu obvykle rzn silnou negativn konotaci. Vraz krut ji m asto skuten velmi vraznou, ato ive vznamech dalch, nap. ve srovnn syntagmat tuh zima akrut zima druh implicitn
naznauje pokozujc, pp. smrtc dsledky. Adjektivum hrub m negativn

85

konotaci jako synonymum ostatnch zde uvedench, ve svch dalch vznamech

je neutrln (nap. hrub omtka, hrub odlitek). Lexm bezohledn se jev zejm
jako nejmn konotovan, vuritch kontextech me mt dokonce slab eufemizujc funkci, srov. nap. bezohledn dikttor krut dikttor. Jako nepochybn
nejsilnj se jev adjektivum drastick, naznaujc vdy devastujc inky, krutost, kodlivost apod. Je to dno jak kontexty aspojenmi, vnich se vyskytuje, tak
ihlskovou skladbou (kombinac dvou konsonantickch skupin vzkladu slova).

Jako dal pklad meme pout dvojici autonomn nezvisl, vn prvn
komponent auto- upevzatho adjektiva (z eckho autonoma, sloenho zautosm, vlastn anomos zkon, zvyk) vyvolv asociaci sjinmi pejmkami jm
tvoenmi avkolokacch typu autonomn nervstvo, autonomn oblast, autonomn etika apod. je velmi siln patrn pznak vlunosti, specifik uit avzanosti
nakontext. Frekvence uvn je uobou vraz pomrn vysok (pomr vSYN
17 : 83), asto se vyskytuj v textech zabvajcch se politikou a sprvou, rznmi hnutmi apod. z tohoto pohledu zejmna vraz nezvisl me zskvat
vnkterch kontextech charakter vrazu dojist mry mdnho (viz tak dle).
Adjektivum banln (z francouzskho banal vrchnost dvan kobecnmu
pouvn) meme srovnvat sdomcmi ekvivalenty vedn, obyejn abezvznamn, je maj krom zkoumanho tak sv vznamy dal, azkolokac typu
banln zleitost, konstatovn, infekce apod. vyplv jeho specifikum dan dle
naeho nzoru tak jeho hlskovou skladbou appadnmi asociacemi svpjkami podobnho charakteru, podobn jako adjektivum devtn (z latinskho dvtus
zaslben /bohu/, vrn oddan), kter lze srovnvat s ekvivalenty podlzav
aponen. Hlska igrafm jsou ve spisovnetin vdy znakem cizosti slova,
podobn je tomu iu adjektiva kurizn (z latinskho crisus peliv, horliv,
zvdav) nebo famzn (z latinskho fmsus odfma povst, povdn, slva),
unich se tento jev kombinuje jet sproblematickou vslovnost apravopisem
s/z (viz dve kuriosn afamosn) akter jsou vnmna jinak ne jejich ekvivalenty
neobvykl, podivn, zvltn vprvnm avynikajc, skvl, velkolep ve druhm
ppad, kde jsou navc vechny ekvivalenty vrazn pozitivn expresivn tak.
Uadjektiva famzn je navc symptomem cizosti ve spisovn etin igrafm f,
podobn jako uadjektiva fenomenln, jeho konotace jedinenosti avlunosti
je vraznj ne u ekvivalent neobyejn, vynikajc nebo vborn. Stejn tak
grafm g je vetin ptomen pouze vpejmkch anapklad pi srovnn kvantifikanch adjektiv gigantick (z eckho Ggs sbohy spznn rod obrovitch
lid veck mytologii) aobrovsk jednoznan peduruje konotaci pejmky ve
smyslu vtho rozsahu, rozmru apod.

Jak u bylo zmnno ve, kombinace grafm/fonm ex- je tak vnmna
jako neesk, jako dal pklad meme zmnit substantivum expert (zlatinskho
participia expertus zkuen) ve srovnn s ekvivalenty odbornk aznalec. Pi
srovnn jejich frekvence (pomr vskytu 23 : 65 : 12), zpsob uit azkladnch
ivedlejch vznam dochzme kzvru, e nejastj je domc slovo odbor-

86

nk, kter je vpodstat vdy chpno vneutrlnm smyslu, zatmco lexm expert
naproti tomu bv mlokdy chpn zcela neutrln, je vznamov silnj ne oba
esk ekvivalenty, obvykle m pozitivn konotaci alze unj zaznamenat urit
prvky exkluzivity, resp. dle oboru tak nap. exaktnosti apesnosti pstupu. Prv
to vak me bt tak dvodem jeho uvn v bn ei s negativn konotac
vironizujcm nebo pejorativnm smyslu.

Dalm problematickm jevem jsou pejmky, jejich pravopis nebo vslovnost vzbuzuj uuivatel nejistotu. Zde zmnme pklad synonymn dvojice kooperace aspoluprce, jejich frekvence je nesrovnateln (pomr vskytu vkorpusu
SYN je tm 1 : 99). Substantivum kooperace je uvno zejmna vodbornch
textech, naopak slovo spoluprce je zcela bn. Intervokalick pechod ve slov
kooperace me psobit pote (zejmna vslovnost srzem, legtov je astj),
navc prefix ko- je zjevn cizorod ave vdom uivatel spojen svrazy typu
koprodukce, koalice, koexistence apod.

Jist nen pekvapujc, e svt preferenc pejmek namst domcch vraz se setkvme vpekladech cizojazynch text. Situaci asi nelze jen zjednoduovat apoukazovat nato, e se zde projevuje jen lenost nebo neochota
pekladatel atlumonk, kte radji uvaj pejat slovo, snm se setkvaj
astji, msto toho, aby hledali njak slovo domc. Apokud by tomu tak bylo,
je zjevn, e tato lenost je unkterch slov vt au jinch nen vbec. Kdybychom natuto hypotzu pistoupili, museli bychom tak uvaovat, vem tato
lenost spov ajak jsou jej psychologick mechanismy. Jazykov praxe ukazuje, e asto je pejmka preferovna automaticky, ani by se v zu projevila
jej vt frekvence. Vtchto ppadech se asto jedn oprojev tzv. mezijazykov
synonymie, tj. ekvivalence slov vrznch jazycch. Je nepopirateln, e jak synonymum, tak cizojazyn ekvivalent lze definovat jako slovo stejnho vznamu.
Nkte autoi, nap. J. Filipec (1961, s. 9), to nepovauj zaterminologicky vhodn zdvodu obsahovho peten termnu synonymum, ovem pokud jsou dv
entity ekvivalentn, znamen to, e jsou rovnocenn, toton, atakto je snimi tak
zachzeno.

Jako pklad tohoto typu synonymie bychom mohli uvst dvojici puls/pulz
(zlatinskho pulsus tlukot, tep, nraz) atep, kter maj tm totonou frekvenci, oba se uvaj jako medicnsk odborn nzvy, ale jsou soust ibn uvanho lexika, oba se penej doabstraktnch vznam (tep doby, tep velkomsta
vs. puls/pulz ivota ve mst), vzhledem ke sv hlskov stavb akrtkosti psob
oba onomatopoickm dojmem atak kolokace aoblasti vskytu jsou ve sledovanm vznamu velmi podobn.

Dalm vznamnm aspektem, kter me pi zkoumn synonym pejmek
adomcch vraz hrt roli, je mdnost pejatch vraz (v tom smyslu, e jsou
vmd) aelem jejich uit bv nejastji vrazov aktualizace, snaha dodat
komuniktu psobivost apod. Takto me bt mdnost funkn sama osob ankte uivatel jazyka zde uplatuj sv vlastn (individuln) pirozen interpreta-

87

n vzorce, vrmci kterch mohou bt cizojazyn neologismy preferovny pouze

s clem uspokojovn prestinch funkc nebo zven pozitivn sebeprezentace
apod.

U dvojice charitativn (z latinskho crits lska, cta, podle eckho charis kesansk lska, milosrdenstv) adobroinn je zjevn, e slovo cizho pvodu je uvno astji, jeho vskyt je piblin dvojnsobn (67 : 33). Dvodem
me bt jeho internacionln charakter, jev se tak jako souasnj, modernj,
vmnohch kontextech tak stylov vy. Naopak vraz domc se jev pro nkter uivatele jazyka jako pli explicitn ado jist mry vzhledem ke svmu
sloen (zahrnujcmu zklad slovesa init) jako vyvolvajc dojem kninosti,
pp. a zastaralosti (pestoe kompozitum samo zastaral ani zastarvajc nen).
Vedlej vznamy svce i mn vraznou negativn konotac (nap. kzkladovmu substantivu charita ve smyslu patn placen prce nebo nco levnho,
nekvalitnho, opotebovanho, pp. nechtn dar) se vyskytuj jen upejmky,
uadjektiva dobroinn je neregistrujeme.

Srovnme-li dal pkladovou dvojici konzultant (z latinskho cnsultre
radit se) poradce, je esk ekvivalent tm 9 krt astj ne pejmka. Kolokace obou vraz jsou na prvn pohled velmi podobn, nicmn v nkterch
vznamech je ustlenj poradce (nap. poradce prezidenta). Rozdl bv tak ve
vnmn dlouhodobosti astlosti dan pozice nebo funkce, kdy je poradce chpn
jako lovk psobc del dobu avce vzan najednu osobu, firmu, spolenost
atd. vyhledvajc rady ne konzultant, kter je naopak chpn spe jako odbornk
udlejc rady pleitostn. Toto je ovem popis tradinho chpn, kter je vposlednch dvou desetiletch dojist mry naruovno pojmenovnm zamstnaneck pozice counsellor, kter se pevd navce zdomcnl konzultant, je tak
nabv mdnosti ame se tak ppadn vznamov odliovat.

U posledn nmi zde uvdn synonymn dvojice senior (z latinskho komparativu senior star) dchodce se jako jednoznan jev eufemizujc funkce
pejmky, kter je tak mn jednoznan ve smyslu vku, aktuln situace dan
osoby (a to i vzhledem k polysmii, je toto slovo m nap. v anglitin, z n
pechzej doetiny ioznaen profesnch pozic typu senior manager apod.).

Jak ukazuj uveden pklady, je teba pistupovat k synonymm pejatch
adomcch slov individuln azohledovat rznorod aspekty, nebo zde dn
jednoznan pravidla, by pomysln, neexistuj aje nezbytn vychzet zexistujcho zu rznch typ komunikanch prosted sohledem nafaktory lingvistick,
sociln apsychologick, nebo se jedn ooblast, vn dochz kmsen mnoha
vliv.

LITERATURA
CRUSE, Alan: Lexical Semantics. Cambridge: Cambridge University Press 1986.
ECHOV, Marie akol.: etina e ajazyk. Praha: SPN 2011.
esk nrodn korpus SYN. stav eskho nrodnho korpusu FF UK, Praha. Dostupn na:http://www.korpus.cz
DANE, Frantiek: Xenizmy vdnen etin. In: etina univerzlia aspecifika 4.
Eds. Z. Hladk P. Karlk. Praha: NLN 2002, s. 29 35.
FILIPEC, Josef: esk synonyma zhlediska stylistiky alexikologie. Praha: Nakladatelstv SAV 1961.
HOLUB, Josef LYER, Stanislav: Strun etymologick slovnk jazyka eskho. Praha: SPN 1967.
KLGR, Ale: Vnitrojazykov amezijazykov synonymie. In: Philologica.net, 2004.
Dostupn na: http://philologica.net/studia/20040113000002.htm
LYONS, John: Linguistic Semantics. An Introduction. Cambridge: Cambridge University Press 1995.
RCZASZEK-LEONARDI, Joanna: Studying the Semantics of Loanwords which
Have near Synonyms in the Host Language: Psycholinguistic and Multidimensional
Corpus Representation Methods. Warszawa: UW 2013. Dostupn na: http://www.
approval.uw.edu.pl/cs/publikacje
REJZEK, Ji: esk etymologick slovnk. Voznice: LEDA 2001.
SONG, Hyunjin SCHWARZ, Norbert: If its difficult to pronounce, it must be risky:
Fluency, familiarity and risk perception. In: Psychological Science, 2009, ro. 20,
. 2, s. 135 138.
SVOBODOV, Diana: Aspekty hodnocen cizojazynch pejmek: mezi mdnost
astandardem. Ostrava: Ostravsk univerzita 2009.
THOMAS, George: Linguistic Purism. London New York: Longman 1991.
VACHEK, Jan: K otzce vlivu vnjch initel na vvoj jazykovho systmu. In:
Slavica Pragensia IV.: vnovan akademiku Bohuslavu Havrnkovi ksedmdestm
narozeninm. Praha: Univerzita Karlova 1962, s.35 46.

Tento pspvek byl zpracovn v rmci polsko-eskho projektu Adaptation,

perception and reception of verbal loans in Polish and Czech linguistic,
psychological and historic-cultural factors, grantu NSC DEC-2011/03/B/
HS2/02279. Clem tohoto projektu s pracovnm nzvem APPROVAL je vzkum
faktor ovlivujcch recepci a adaptaci cizch slov v polskm a eskm jazyce
a jazykovmi, psychologickmi a historicko-kulturnmi podmnkami tchto
proces. Bli informace viz http://www.approval.uw.edu.pl.

Poznmky
1 Zejmna vdramatu Zahradn slavnost (1963).

88

89

RSUM
Specific Features of Lexical Synonymy in Differing Languages
The text concentrates on the comparison of synonymic pairs or groups of borrowings and their native
equivalents which coexist in the language and vary in their connotations. This phenomenon proves
that the forms of words are not neutral from the point of the language functions, as the foreign forms
often evocate different associations than the native or the considerably adapted forms, and their variations influence different semantic development of the lexical borrowings in comparison with their
native equivalents.

90

Prejavy dominancie vgenderovom diskurze

Kristna Piatkov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

rspevok sa zaober otzkami svisiacimi sprejavmi dominancie vgenderovom diskurze, konkrtne tm, ako je vnman pojem jazykovej dominancie.
Kladieme si zkladn otzku, ak je vzah medzi jazykovou dominanciou aspoloenskou nadradenosou aako s tieto fenomny interpretovan vrmci genderovho diskurzu.

Slovensk lingvistika doposia neposkytuje vyerpvajce teoretick vchodisk areprezentatvne vskumn vzorky zoblasti genderovho diskurzu. Charakteristick rty v rei muov a ien skmala O. kvareninov (1996, 2004),
priom pozornos sstredila napouvan jazykov prostriedky, tylizciu textu,
neverblne prejavy a spsob vyjadrovania. Kriticko-analytick pohad na postavenie ien v jazyku poskytuje esk genderov lingvistika (Valdrov, 2004,
2006; mejrkov, 1997). Zujem eskej feministickej lingvistiky je orientovan
nasvislos medzi jazykovmi zmenami azmenami vsocilnom sprvan spolonosti, konkrtne nazrovnoprvnenie ien amuov vjazyku. Kpopularizanm
prcam mapujcim prov komunikciu patr rozsiahla tvorba M. Plzka (1975,
1986, 2001), ktorej strednm bodom je rovnoprvna prov diskusia. M. Plzk
(1986) zdrazuje dleitos postupu vkomunikcii, ktor vyplva zrovnoprvneho postavenia partnerov, priom sa sna njs urit formlne pravidl riadenia
rozhovoru tak, aby partneri predchdzali sporom. Vovskume vychdza zpredpokladu, e vdialgu by mal znie vdy len jeden hlas. Takto zistenia s determinovan prlinou usporiadanosou rozhovoru, ktor sa vyluuje sospontnnosou
neformlnych prehovorov muov aien. Spojivom medzi uvedenmi prcami je
asymetrick pozcia muov aien vjazyku, vyplvajca zich nerovnoprvneho
postavenia vspolonosti, ateda e mui maj dominantn postavenie voi enm
vystupujcim v podriadenej pozcii. Otzky jazykovej diskrepancie s rozpracovan vzahraninej literatre (prevane americkej) D. Tannen (1991, 1992),
E. Aries (1996), C. West D. Zimmerman (1975), J. Gray (1996), G. W. Wood
(2006). tdie zameran namaskulinitu avvoj muskej roly detailne poskytuje
publikcia E. Badinterovej: XY. Identita mua (1999). Neustle sa opakujci proces, vktorom sa znova aznova objektvne isubjektvne vytvraj truktry muskej nadvldy, zachytva publikcia P. Bourdieua: Nadvlda mu (2000, s. 76).

Nartnut literatra skmajca komunikciu partnerov je zaaen binrnosou mua aeny, ktor je dokladovan pohlavnou, mentlnou, spoloenskou
inakosou. J. Gray vosvojom vskume poukazuje nato, [...] ako sa mui aeny
odliuj vovetkch oblastiach ivota. Mui aeny nemaj len rozdielny spsob
komunikcie,1 ale rozmaj, ctia, vnmaj, reaguj amiluj plne odline, maj

91

in potreby ahodnoty (1996, s. 11). Takto vymedzenie ovplyvuje vchovu jedinca a jeho zaradenie do spolonosti, v ktorej s muom aenm prisudzovan typick vlastnosti, na zklade ktorch je nsledne spolonosou hodnoten.
H. Karsten (2006, s. 24) uvdza klu stereotypne sa opakujcich vlastnost
typicky enskch atypicky muskch. Spolonm menovateom muskosti je
dominancia (nadradenos, autoritatvnos) a enskosti podriadenos (zvislos,
pasivita), ktor sa ako charakteristick povahov rty premietaj dosprvania, vystupovania akomunikovania. Aj americk lingvistka D. Tannenov (1991) vosvojej publikcii You Just Dont Understand (Women and Men Conversation) hovor
oodlinom vnman lohy komunikcie, presnejie, o odrozhovoru oakvaj
eny ao mui. Autorka hlavn rozdiel vkomunikanch tloch ien amuov
zachytva pojmami intimita a nezvislos. eny s emotvnejie,2 stretovejie,
rozhovormi sa zbliuj sdruhmi, dvaj najavo svoj zujem aasto je ich tl
komunikcie oznaovan v zahraninej literatre ako friendly talk (priatesk).
Mui si naopak udriavaj v odstup, vzujme zachovania si nezvislosti, riadia sa racionlnym prstupom pred emocionlnym, s priami, ostr, agresvnejie argumentuj (v zmysle vej razancie, ktor je pozorovaten vhlase, ale aj
vgestikulcii) aradi vtipkuj (asto aj naadresu svojho komunikanho partnera).
Oklietenm, e eny s emotvnejie amui s racionlnej, sa posiluj musk
a ensk stereotypy, vyplvajce z muskch a enskch rol,3 ktor pomhaj
ri mdi prve tm, e muov aeny prezentuj cezpomyseln vzorec racionality aemocionality (muskosti aenskosti). Stereotypn poatie muskej aenskej roly sa premieta dovetkch sfr ivota (do vchovno-vzdelvacch procesov,
profesijnej oblasti, portovch avonoasovch aktivt, oblasti odievania amdy
ai.). Ji malm dtem se podvdom ioteven vtpuje, e (musk) rozum je
vce ne (ensk) cit; (musk) aktivita je vce ne (ensk) pasivita; e (musk)
dravost se cen vce ne (ensk) vstcnost. e (musk) prce mimo dm je vysoce finann cenna, kdeto (ensk) domc prce ape odt je pirozenou sfrou ensk seberealizace aodmnou sama osob (Valdrov, 2006, s. 21). Napriek
tomu, e sa objavuj stle vraznejie snahy zmeni tento model zobrazujci enu
v subordinatvnej pozcii, pretrvva v spolonosti obraz mua a eny zaloen
nahierarchii silnejieho aslabieho pohlavia.

N vskum je zameran na diskurz4 manelov, konkrtne na interpretciu
relnych komuniktov z kadodennho ivota a na to, ako sa do nich premieta nartnut diskrepancia. Dialg partnerskch a manelskch dvojc m svoje
osobitosti (pecifick truktru), zasahuj do psychick, emocionlne, socilne
faktory a sebaprojekcie komunikantov. Pojem sebaprojekcia zaha interakn
sksenosti, znalosti, ako aj vlastn interpretcie sveta, ktor jednotlivec stvruje
pomocou jazykovch amimojazykovch prostriedkov, arealizuje sa tak vdanom
diskurze (Dolnk, 2010, s. 74). Pozornos preto neupriamujeme iba najazykov
strnku, vmame si mimojazykov okolnosti, vzahov relcie, naladenie aktrov
acelkov klmu rozhovorov. Charakterizova musk aensk konverzan stra-

92

tgie si vyaduje nahliadnu doskromia partnerov apozorova mimojazykov

skutonos, ktor ich motivuje kreakcii. Snahou partnerov vinterakcii je njs urit rovnovhu, vyhba sa konfliktom asasne si zachova tvr aharmonick
vzah. Partneri tak vkomunikcii objavuj svoje skryt limity, strnky osobnosti,
ktormi dosahuj vzjomn zhodu. lovek registruje svoju individualitu vkonfrontcii sinmi avtejto konfrontcii spoznva, e elementrnym determinantom
socilnych vzahov je, kakm reakcim stimuluje jeho individualita inch (a naopak) (Dolnk, 2012, s. 301).

Aktrmi rozhovorov s eny amui voveku od30 do60 rokov, ktor ij
vpartnerskom alebo manelskom zvzku podobu dlhiu ako jeden rok azdieaj
spolon domcnos. Materil sme zskavali zaznamenvanm rozhovorov nadiktafn (aktri boli sptne informovan onahrvan ashlasili spouitm nahrvok
navedeck ely, niektor aktri sa podieali nazbieran materilu, priom nebola
naruen autentickos aspontnnos nahrvok, komunikanti vkrtkom ase zabudli naskutonos, e sa ich rozhovory nahrvaj, aich reakcie boli prirodzen), formou pozorovania skromnch rozhovorov a aj skromnch rozhovorov
odohrvajcich sa na verejnosti (v obchodoch, prostriedkoch verejnej dopravy,
retaurcii, kaviarni, nemocnici, na zastvke a pod.). Prnosn pre n vskum
bola aj komunikcia prostrednctvom sms sprv aemailu. Pracovali sme aj snahrvkami rozhovorov, ktor vznikli ako parcilna loha kpredmetu lingvistick
pragmatika, ktor absolvovali tudenti naKatedre slovenskho jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho vBratislave vroku 2013. Neuvdzame men
komunikantov ani in osobn daje vzujme zachovania plnej anonymity.

Krtky slovnk slovenskho jazyka (KSSJ) uvdza pri vraze dominova
synonym panova, vldnu, ma prevahu. Vychdzajc z tchto pojmov, predpokladme, e vrozhovore by mal ma prevahu jeden zkomunikantov (napr. vedomosami, znalosami orozoberanej tme, schopnosami argumentova ariadi
rozhovor, bohatosouslovnej zsoby ai.). Tematick spektrum musko-enskch
rozhovorov je rznorod ana zklade vskumnho materilu ho meme rozdeli
doniekokch rozsiahlych kategri: a) rodina, prbuzn, priatelia; b) domcnos,
povinnosti prca, aktivity okolo rodiny; c) peniaze ahospodrenie; d) zbava
aintmne zleitosti. Naely naej parcilnej tdie zvskumnej vzorky vyberme ainterpretujeme tie rozhovory, ktor sa tkaj chodu domcnosti ako domny
eny aproblematiky okolo ofrovania auta ako domny mua. Zameriavame
sa napriebeh rozhovoru, ako sa dan tma vyvja, ana zver dialgu, vktorom sa
odzrkaduje miera spenosti koopercie.

Prv ukka zachytva rozhovor pridomcich prcach (vysvan aumvan
dlky). Mu mal povysva obvaku, km ena zatia umvala dlku vchodbe. Mu pracuje ako informan technik aena voblasti marketingu. Vsasnosti
je ben, e ena pracuje 8 aj viac hodn denne, atak prichdza zprce rovnako
unaven ako mu, azatia o vtdni stha mal domce prce (pouklada rozhdzan veci, navari, umy riad apod.), povinnosti, ktor zaber viac asu, zost-

93

vaj navon dni (resp. vkend) apartneri sa nanich podieaj spolone.

: otvor, prosm, okno, nech to vyschne.
M: teraz nemem s dokuchyne?
: zachvlu.
M: som smedn.
: vydr, potom bud vade stopy amem to vytiera znova.
M: odlom u vysva i treba ete nieo?
: hm.
(zapnutie vysvaa)
M: o som nieo zle preiel?
: nieo tam zostalo.
M: ten ksok som asi vynechal ((smiech))
: aj tento?
M: je to mon. daj, prejdem to ete.
: ja to len vylepujem.
(vypnutie vysvaa)
M: dnes je zl svetlo, to bude tm.
: hej, u som skonila.
M: aj ja, namesiac mme upratan.
: myslel si tde.
M: ((smiech))

Vysvanie patr knutnm povinnostiam, ako meme vidie zryvku, vktorom ena vystupuje ako organiztorka, ale nie je direktvna. Muovi nevyta
nedslednos, ani otvorene nevyslovuje svoju nespokojnos, ke najeho priamu
otzku: o som nieo zle preiel? reaguje neutrlne, e nieo prehliadol. Ide orutinn innos, ktor obaja ber snadhadom. Mu neinterpretuje optovn zapnutie vysvaa ako snahu odominanciu odsvojej partnerky, vom ns utvrdzuje
ich celkov komunikan shra. Cieom oboch partnerov je ma upratan, aj ke
enina zanietenos je intenzvnejia, kvsledku sa dopracovali spolone. Upratovanie u nie je vhradnou zleitosou ien, manelia sa vovej (i menej)
miere zapjaj dochodu domcnosti. Vidie to meme aj prinakupovan (najm zkladnch potravn). Klasick mal skromn (rodinn) obchody vblzkosti
domov pomaly zanikaj avina obyvateov ijcich vovekch mestch mus
nakupova v supermarketoch, ktor sa asto nachdzaj v okrajovch astiach
mesta. Spolon nkupy, naktor sa vydvaj autom, sa tak stvaj sasou rodinnho programu.
M: o treba kpi?
: neviem (.) vetko.
M: to bude et.
: tak ni normlne nemme, chlieb, maslo, syr, zeleninu ao ja viem.
M: aj cibulu som u minul aani olivy u nemme.
: radej [to spem].
M: [ani cesnak] atie dobr cestoviny (.) talianske.

94

: anie s vetky rovnak?

M: TO TEDA NIE S.
: dobre, tak talianske cestoviny a[o ete]?
M:
[parmezn] u tie nemme.
: ni nemme.
M: dokpime.

Druh zznam rozhovoru sa odohrva vkuchyni, kde komunikanti prechdzaj svoje potravinov zsoby pred odchodom doobchodu. Inicitorom je mu,
ktor sa pta, o treba kpi. ena nevystupuje vpozcii tej, ktor ma cel prehad ostave ich kuchyne neviem , ale len orientane vymenuje pr poloiek.
Mu neak napovely odeny, ktor by mu nadiktovala, o treba. Sm zisuje,
ktor potraviny im chbaj, azjeho vpovede je zjavn, e sa zvykne pohybova
v kuchyni aj ako kuchr aj cibulu som u minul. Varenie u nie je vsadnou
povinnosou ien. Mui obzvl obubuj prpravu msa populrne grilovanie i kotlkov gul. Mdi (domce aj zahranin) tie ponkaj rzne relcie
aprogramy, vktorch varia mui (Kluci vakci, fkuchr bezapice, Telerno
na Markze, Nebko v papuke) a snaia sa sprostredkova nadenie a fantziu
priprprave pokrmov. Lukratvnos tchto programov sa nemus zhodova skadodennm varenm vbench domcnostiach, ale premnohch muov s relcie
ovaren zdrojom inpircie. Ktomuto tvrdeniu dospievame nazklade pozorovania relnych partnerskch komuniktov.

Druh oblas nho zujmu tvoria rozhovory spojen soofrovanm. U samotn zauvan spojenie ensk zavolantom je predpokladom toho, e vtejto
sfre stle panuje hierarchizcia nazklade pohlavia. Nasledujca ukka sa odohrva vaute, ke manelia smeruj doobchodnho centra. Manelmi s u dvadsa rokov ahlavnm ofrom je manel, ktor roky pracoval ako profesionlny
vodi. Manelka m vodisk preukaz, ale u roky neofruje.
: tu by mali nadpja elektrikov tra?
M: no, teraz vyuij vkopy spred tridsiatich rokov.
: hlavne, aby to dokonili.
M: tie plny boli u dvno.
: nemali by sme odboi?
M: o nekri skr. zabva ma apotom sa nesstredm nacestu.
: aja mm vedie, kadial chce s?
M: inak sa tam nedostaneme.
: ty ofruje.
M: ty si dobr.
: teraz si ten pajko vtom padere ((mienen Pajero)) bude myslie, e si sviaton
vodi ((smiech)).
M: no.

Krtky ryvok zachytva situciu, vktorej sksen vodi urob chybu zvlastnej nepozornosti. Zarozprvan mu zabudne, kam maj namieren, aneskoro sa

95

rozhodne odboi. Zareaguje a naeninu pripomienku, ktor registruje, e id

zle nemali by sme odboi? , zao ju obvin, e ho rozptyuje. Ona naobvinenie pohotovo reaguje apresmeruje povinnos sledova cestu naneho ako ofra.
Zrove si ho dovol nepriamo oznai za sviatonho vodia, o sa zvykne
pouva naoznaenie ud, ktor sadn zavolant len prkrt doroka as hrozbou
preokolie. Manel napriek tomu, e je profesionlnym vodiom (a teda vdominantnej pozcii), toto podradn oznaenie prijma, kee sa dopustil chyby. Dvojice, ktor sa u roky poznaj (a nieo preili), si doku vytkn preapy beztoho,
aby vznikol medzi nimi konflikt. Meme hovori aj opartnerskch komunikanch hrch, ke sa partneri navzjom doberaj zasvoje nedostatky.
M: poda dpes ((mienen GPS)) by sme tam mali by zatri hodiny.
: si zapol dpes ((mienen GPS))? mm mapu.
M: radej.
: take nemusm sledova cestu?
M: si navigtor, to je len preistotu.
: aha.
M: mem ju vypn.
: nie nie, aspo to nebude nama, ak zabldime.
M: MY AZABLDI?
: u to tu prkrt bolo.
M: vdy sme doli dociela.
(rozhovor okolo GPS sa preru, vpozad hr hudba)
M: obchdzka, par:da.
: tam je znaenie.
M: nie s tam kilometre, ak dlh bude t obchdzka. (3.0) kam teraz? dolava?
: cho rovno.
M: navigcia ukazuje dolava.
: ale to vedie naparkovisko.
M: no neviem.
: tak sa vrti, (.) hm.
M: asi sa musm otoi.
: me aj zaparkova.
M: dobre, mala si pravdu, ale uznaj, e je to blbo znaen, aj t dpieska ((mienen
GPS)) zblbla.
: ja by som la dobre.

Podobn situcia, ke ofruje mu, ale aj ena je vodika, priom teraz zaujma pozciu navigtorky. Manelka vyjadruje prekvapenie, ke zist, e mu
zapol aj elektronick navigciu, ale berie to s rezervou, e ak sa (op) stratia,
nebude to jej chyba. Mu uznva potrebu eny ako navigtorky naich dlhej trase
asvoju partnerku m pretan, ke vycti, e sa jej zapnut GPS nepozdva
M: si navigtor, to je len preistotu. : aha. M: mem ju vypn. Navrhne
ene, e navigciu me aj vypn, o ona odmieta aberie ju ako kontrolu, aby
nezabldili. Poznmku oeventulnom blden mu povauje zaabsurdn, kee

96

vdy prili dociea (a priebeh cesty nie je poda jeho hodnotenia tak dleit ako
jej zver). Po dlhej odmlke mu zneistie, ke dorazia k neakanej obchdzke,
priom ena si zachov rozvahu ausmern mua, kadia m s. rt sa konflikt,
ke mu ned naradu manelky, ale zariadi sa poda GPS. Manelka zdanlivo
dominantn postavenie mua ako toho, o dr volant vyuije azane si svojho
partnera dobera M: asi sa musm otoi. : me aj zaparkova azdrazn
svoju neomylnos vsitucii, kde zlyhal on aj GPS.

Rozdelenie spoloenskch azujmovch sfr namusk aensk, vktorch
jeden zpartnerov mus by vdominantnej pozcii, nemono uplatova paulne. Vychdzajc zrelnych komuniktov partnerskch dvojc sa nm ukazuje, e
asymetrick postavenie nebva zaruene zdrojom konfliktov anezodpoved spoloenskej hierarchizcii poda muskch aenskch rol. pecifickos genderovho diskurzu je vtom, e vspolonosti panuje urit model, ktor m sli ako
nvod napartnersk ivot, ale nahliadnutm doskromia dvojc vidme, e ivotn
partneri sa riadia poda svojich osobitch pravidiel, repektujc jedinenos toho
druhho. Nesprvaj sa vduchu zoveobecnench tvrden omuskej nadradenosti
aenskej podriadenosti. Ich komunikcii dominuje shra asiln miera koopercie,
ktor dosahuj filtrovanm kovch momentov, partnerskmi komunikanmi
hrami avneposlednom rade tm, e poznaj svoje siln aslab strnky.
Poznmky
1 G. Chapman kategorizuje partnersk komunikciu dopiatich odlinch jazykov, zaloench nacitovom prevan, ktor ovplyvuje kooperciu partnerov vknihe Pt jazyk lsky (2002).
2 Voi tvrdeniu, e eny s emotvnejie, sa vyhrauje M. Plzk (1975, s. 138), ktor zdrazuje, e
citovos eny je in ako citovos muov, aje potrebn rozliova medzi vntornmi emciami, ktor
vyplvaj zpovahy jedinca, amedzi emciami, ktor vznikaj vdsledku nejakej innosti antia
jedinca kreakcii.
3 enskou amuskou roli tud vlastn diktuje spolenost. Pak pestvaj hrt roli biologick faktory amnohem vce se uplatuje sociln pohlav gender. Kad pohlav v, co se odnj tradin
oekv, a reaguje na poadavky tm, e je bu pijm, nebo odmt pak riskuje podezen ze
zentilosti (jde-li omue) nebo ztrty enstv (jde-li oenu) (Valdrov, 2004, s. 10).
4 Pojem diskurz chpeme vslade sdefinciou: Diskurz je sasne jazykov (verblny, gramatick) objekt (zmysluplnch sekvenci slov i viet), je reovm aktom (naprklad tvrdenm i vstrahou),
formou socilnej interakcie (ako je konverzcia), socilnou praktikou (naprklad tanm), mentlnou
reprezentciou (vznamom, mentlnym modelom, nzorom, poznatkami), interaknou alebo komunikanou udalosou i aktivitou (ako je parlamentn diskusia), kultrnym produktom (ako je telenovela), ale aj ekonomickou komoditou, ktor bola predan alebo kpen (naprklad romn) (van Dijk,
2009, s. 67, cit. poda Orgoovej Dolnka, 2010, s. 63).

LITERATRA
ARIES, Elizabeth: Men and Women in Interaction. New York: Oxford University Press 1996. Dostupn na: http://books.google.sk/books?id=HJtwlSWVVKsC&pg=PR13&hl=sk&source=gbs_selected_pages&cad=2#v=onepage&q&f=false
BADINTER, Elisabeth: XY. Identita mua. Bratislava: Aspekt 1999.

97

BOURDIEU, Pierre: Nadvlda mu. Praha: Karolinum 2000.

MEJRKOV, Svtla: Jazyk pro druh pohlav. In: esk jazyk napelomu tiscilet.
Praha: Academia 1997, s. 146 156.
DOLNK, Juraj: Jazyk, lovek, kultra. Bratislava: Kalligram 2010.
DOLNK, Juraj: Sila jazyka. Bratislava: Kalligram 2012.
GRAY, John: Mui s zMarsu, eny zVenue. Praktick prruka nazlepenie partnerskch vzahov. Bratislava: Ikar 1996.
CHAPMAN, Gary: Pt jazyk lsky. Praha: Nvrat dom 2002.
KARSTEN, Hartmut: eny mui. Genderov role, jejich pvod avvoj. Praha: Portl
2006.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. 4. doplnen aupraven vydanie. Red. J. Kaala
M. Pisrikov M. Povaaj. Bratislava: Veda 2003.
ORGOOV, Oga DOLNK, Juraj: Pouvanie jazyka. Bratislava: Univerzita Komenskho 2010.
PLZK, Miroslav: Kl kvbru partnera pro manelstv. Praha: Avicenum 1975.
PLZK, Miroslav: Gordick uzly rovnoprvnho provho dorozumvn. Praha: Mlad fronta 1986.
PLZK, Miroslav: ena a mu: teorie a praxe manelskho dorozumvn. Praha:
MOTTO 2001.
KVARENINOV, Oga: pecifik vrei muov aien. In: Sociolinguistica Slovaca 2. Sociolingvistika aarelov lingvistika. Zost. S. Ondrejovi. Bratislava: Veda
1996, s. 40 44.
KVARENINOV, Oga: Reov komunikcia. 2. vyd. (1. vyd. 1995) Bratislava:
SPN 2004.
TANNEN, Deborah: You Just Dont Understand. Women and Men in Conversation.
London: Virago Press 1991.
TANNEN, Deborah: Thats Not What IMeant! How Conversational Style Makes or
Breaks your Relations. London: Virago Press 1992.
VALDROV, Jana: ensk amusk role vjazyce. In: ABC feminismu. Sest. L. Formnkov K. Rytov. Brno: Nesehnut 2004, s. 9 16.
VALDROV, Jana: Gender aspolenost: Vysokokolsk uebnice pro nesociologick
smry magisterskch abakalskch studi. st nadLabem: Univerzita J. E. Purkyn 2006, s. 6 112.
WOOD, W. Gary: Sex, li astereotypy. Praha: Ottovo nakladatelstvi, s. r. o. 2006.
ZIMMERMAN, H. Don WEST, Candise: Sex roles, Interruptions and Silences in
Conversation. Language and Sex: Difference and Dominance. Eds. B. Thorne N.
Henley. Stanford, CA: Stanford University Press 1975, s. 105 129.

98

RSUM
Issues of Dominance in Gender Discourse
The present paper focuses on the interpretation of dominance in gender discourse. We analyzed everyday conversation between men and women and its effects on the relationship and on the interconnection of the commonly used stereotypes.This article offers awider view in the specific context of the
informal conversational strategies and motivations used in gender discourse.

99

Diskurz ohrozovanej rodiny

(Postoje kcudzosti vneverejnom diskurze)
Alena Faragulov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

predkladanom prspevku sa poksime zrekontruova vsek sasnho xenodiskurzu na Slovensku, priom sa sstredme predovetkm na jeho interpretciu ansledn prezentciu neodbornou verejnosou apomocou kritickej
diskurznej analzy poukeme najeho hlavn znaky.

Xenodiskurz je vcentre zujmu xenolgie vedy ocudzosti. Xenoveda sa
orientuje naloveka ako naprslunka spolonosti, ktor je hodnoten ako cudz na zklade odlinosti vyplvajcej z jazykovch, etnickch, nboenskch,
nzorovch ainch rozdielov. Poda J. Dolnka sa vraz cudzos chpe v sptosti
s interpretciou, asimilciou a integrciou. o biologick alebo mentlny organizmus interpretuje tak, e je neasimilovaten, ie neme (alebo nechce) integrova dosvojho poriadku, je mu cudzie (Dolnk, 2014, s. 179). Je zrejm, e
cudzos zko svis snormou i normalitou. Teda to, o nie je normlne, nao
nie som zvyknut, o nepoznm, interpretujem ako cudzie. Interpret okolitej reality me kcudziemu zauja rzny postoj, ns ale zaujma predovetkm cudzos,
priktorej sa uinterpreta aktualizuje negatvne hodnotenie (nezpadno-nekresanskej) cudzosti. Nazklade tohto stereotypnho zpornho hodnotenia me hrozi vylenie cudzieho loveka i skupiny z okruhu loveenstva, a tm poda
K.Schrterovej (1997, s. 22) naruenie jeho integrity. To sa vpraxi prejavuje odopieranm jeho udskch prv, kriminalizciou, odsudzovanm, vysvanm naokraj
spolonosti apod. Prve preto budeme koncipova tento prspevok aj ako pokus
ovytvorenie obrazu slovenskej spolonosti sdrazom natoleranciu.

Vzhadom nato, e existuje mnostvo kritri interpretcie cudzosti, vtomto
prspevku sa zameriame iba najeden konkrtny vsek xenodiskurzu. Vybrali sme
si dovekej miery tabuizovan diskurz LGBTI (lesieb, gayov, bisexulov, trans
sexulov aintersexulov) apriblime problematiku registrovanch partnerstiev
zpohadu podporovateov obianskej iniciatvy Aliancia zarodinu, ktor vznikla
vdecembri roku 2013 na podporu hodnt manelstva arodiny (porov. http://
www.alianciazarodinu.sk/o-nas/) ako reakcia naaktivity LGBTI aktivistov.

Nejde oiniciatvu, ktor sa navonok prejavuje diskriminane, naopak, prezentuje sa ako dobroinn organizcia, ktor chce pomha chrni rodinu. My
vak poukeme na to, akm spsobom sa predstavitelia tejto iniciatvy snaia
vyui citliv tmu ochrany rodiny nadosiahnutie moci, ktor je spojen sdiskriminciou minoritnch skupn.

Tento diskurz budeme interpretova napozad dvoch komunikanch vlken1

100

zostrnky Aliancie za rodinu (alej AzR) na socilnej sieti Facebook. Obidve

vlkna sa tkaj odovzdvania petcie zavyhlsenie referenda oochrane rodiny,
ktor by poda tejto iniciatvy mala spova vzkaze registrovanch partnerstiev,
manelstiev homosexulov aadopcie det homosexulnymi partnermi. Cieom
iniciatvy je aj zabrni trestom za vyslovenie svojho nzoru, ie trestom za
propagciu mylienok, ktor diskriminuj tto meninu.

Napriek tomu, e sledovan vsek diskurzu nie je plne neverejn, klasifikujeme ho tak, kee nejde odiskurz mocnch, ktor ovldaj mienku verejnosti zposlaneckch i ministerskch kresiel, mdi alebo rznych intitci. Ide
tu odiskurz laick, ktor napriek tomu, e sa neodohrva iba vkruhu znmych,
je limitovan tm, e jeho aktri nemaj rovnak priestor na prezentciu ako
predstavitelia intitucionalizovanej moci. Tento vsek diskurzu je interpretciou
oficilnej agendy AzR, ktor predstavuje autoritu. Mocensk diskurz sa v tomto prpade neprejavuje snahou argumentova i odpoveda na otzky a obhajova svoje nzory. Predstavitelia AzR svoju aktivitu na socilnej sieti vinou
obmedzuj na zverejovanie statusov, ktormi propaguj svoju innos, a uverejovanie lnkov prezentujcich i podporujcich ich mylienky. Do diskusie
sa zapjaj iba sporadicky, a to zva varovanm opozinch diskutrov, aby
sa sprvali slune. Stratgia predstaviteov AzR nie je obhajova i vysvetova
svoju agendu z pozcie moci, spoliehaj sa vo vekej miere na svojich sympatizantov ana ich interpretcie. Argumenty, ako vyie uveden ohrozuje rodinu,
s zverejnen naich oficilnej strnke, avak iaden ztchto argumentov jej oponentom nesta. Toti poda nich uveden dvody ohrozenia neponkaj relne
vysvetlenie, respektve znich nevyplva ohrozenie rodiny (uveme medzi inmi
argumenty ako nahradenie otca amamy vdokumentoch pojmami rodi 1 arodi
2; zakazovanie obrzku smamou, otcom ademi, pretoe je to diskriminan (?!);
milinov demontrcie voFranczsku ponsilnom natlaen homo(sexulnych,
doplnila. A. F.) manelstiev aadopci; zjednoduovanie rozvodov namiesto pomoci
manelom; slab alebo iadna predmanelsk prprava; rznorodo vysvetovan
aaplikovan rodov rovnos; zniovanie vnimonosti manelstva registrovanmi
partnerstvami srovnakmi i podobnmi prvami, ako m manelstvo prehomosexulne aj heterosexulne ctiacich). Sozreteom napodporovateov dva AzR
najavo svoje mocensk postavenie vyjadreniami o tom, e oni (podporovatelia)
ako tradin rodina s najlepou alternatvou. Toto stanovisko obhajuje sodvolvanm sa natradin hodnoty, omu pomhaj hlboko zakorenenstereotypy2.

Prspevky s odobhajcov ideolgie AzR ajod ich oponentov, ktor vinou
nespene vyzvaj predstaviteov AzR, aby objasnili, ako pomhaj rodinm
aako registrovan partnerstv ohrozuj rodinu. My sa zameriame predovetkm
na spsob, akm obhajcovia AzR interpretuj agendu iniciatvy, a na stratgie,
ktor pouvaj priich reprodukovan. Vinou ide orzne tvrdenia, ktor zdvodujrznymi diskriminanmi vedeckmi vskumami aspoliehaj sa nato,
e udia nemaj prstup kinm informcim. Aprve informcie s kov, lebo

101

udia interpretuj svet okolo seba nazklade dostupnch informci. Ak im autority podsun informciu, ktor vyzer vedecky pravdiv, vierohodn, je vnej pouit inteligentn jazyk at., prijm tto informciu abud ju ri alej. asto
sa vrmci argumentcie vyskytuj lnky publikovan napr. nastrnke www.homosexualita.eu, vktorch autori dvaj homosexualitu dosvislosti spedofliou,
zoofliou, kriminalitou i AIDS. Zrove ohomosexualite pu ako ochorobe i
poruchenapriek tomu, e Americk psychiatrick asocicia prestala klasifikova
homosexualitu ako mentlnu poruchu (1973) aaj Svetov zdravotncka organizcia odstrnila homosexualitu zmedzinrodnej klasifikcie chorb (1990)3.

Vsek diskurzu je charakterizovan typickmi stratgiami vyuvanmi
v diskriminanch diskurzoch (pozri napr. van Dijk, 1987), avak m aj svoje
pecifik aod ostatnch vsekov xenodiskurzu saviac i menej li. Veobecne
hlavnou stratgiou je vytvorenie protikladu MY sme t dobr aONI s t zl. Oponenti registrovanch partnerstiev poukazuj nato, e chc chrni rodinu aj samotnch homosexulov, e oni nediskriminuj, chc, aby boli aplikovan zsady
demokracie, asnaia sa bojova proti diskrimincii viny meninou. Nadruhej
strane poukazuj nanegatva tch druhch, ktor s nebezpen, problmov anedemokratick, kee manipuluj aj ttnu moc. Ako je teda interpretovan LGBTI
cudzos?

Diskutujci vinou marginalizuj problematiku homosexulnej orientcie
napohlavn styk, naprklad vovyjadreniach otom, e si doma mu robi o chc,
len nech sa neprezentuj naverejnosti, o odvoduj ich tbou popozornosti.
Homosexualitu asto hodnotia aj ako deviciu, napr. ke pu ohomosexulnom
sprvan, alebo ju usvzauj spedofliou, zoofliou apod., napr.: To, e existuj homosexuli, ete nie je argument, aby boli uznan zkonom. Aj pedofili existuj
a(zatia) ich nikto nejde legalizova (2. 9. 2014, 18.05).4 astm argumentom
proti je toti hrozba, e ak sa zlegalizuje homosexualita, bude nasledova legalizcia rznych devici, ktor ohrozuj spolonos, vprpade pedoflie dokonca deti, ie rodinu. Neprijatenos i absurdnos poiadavky LGBTI aktivistov
arelnos znej vyplvajcej hrozby autor vmi zdraznil pouitm slova zatia
vztvorke. Akceptabilita tohto argumentu je podporen aj pretrvvajcimi stereotypnmi nzormi zminulosti, e homosexualita je jedna zdevici. Tieto nzory
pretrvvaj napriek tomu, e boli u vedou vyvrten.

Vsvislosti spohlavnm stykom (znovu nie sosexulnou orientciou) diskutujci problematizuj aj povahu homosexulov, a to naprklad stereotypnm stotoovanm homosexuality spromiskuitou, neschopnosou milova alebo vytvori
harmonick zvzok. Stratgiu diskreditcie sledujeme napr. vprspevku: Homosexuli s postihnut neschopnosou vytvori harmonick zvzok, nieto ete rodinu!!!
Dkaz? Tu je: Je to fyziologick nekompatibilita pohlavnch strojov!!!! (31. 8.
2014, 22:19). Autor sa vberom odbornej lexiky sna zvi vierohodnos svojho
argumentu, o akcentuje aj pouitm vrazu dkaz, ktor evokuje, e ide odokzan pravdu. Vyuva aj vraz postihnut, ktorm chce poukza nato, e homo-

102

sexulom chba nieo dleit, o ich oprvuje vies partnersk ivot. Valej
ukke autorka argumentuje promiskuitou homosexulov: inak homosexuli s
zva promiskuitn, moji rodiia robili cel ivot voblasti vnej hudby, take to
musm potvrdi aakosi netia tvori rodiny. Je to skr tak neregulovan sexualita utrhnut zreaze (30. 8. 2014, 7:58). Pouitm slov neregulovan sexualita
utrhnut zreaze dokonca autorka spochybuje schopnos homosexulov ovlda
svoje pudy, m ich ako ud degraduje. Spochybovanie schopnost i vlastnost
homosexulov nachdzame aj valej asti prspevku: iadne vhovorky, e je to
nelieiten, lebo sa mi nechce nasebe pracova, neprijmam :))) (30. 8. 2014,
7:58), vktorom autorka naznauje, e homosexulne sprvanie je vsledkom nedostatku silnej vle i silia, m sugeruje, e homosexualita je lieiten, apreto
homosexuli nemaj nrok na legalizovanie zvzku, ktor im zaruuje rovnos
pred zkonom sheterosexulmi. Autorka dodva svojmu prspevku vierohodnos,
ke sa odvolva navlastn sksenos, atie, ke pouva emotikon, ktor naznauje, e ho nevyslovuje snenvisou. Takto narbanie stouto tematikou je
vinou spojen aj svrokmi typu mm homosexulov rada, celkom primne,
ktor je tie sasou predolho prspevku. Takmto spsobom autorka vytvra
osebe obraz tolerantnho loveka atm ete vmi zdrazuje nediskriminan
charakter svojho prspevku.

Zvyajn je aj narbanie s vrazmi ako nebezpeenstvo, hrozba, pohroma
i zhuba, ako to vidme naprklad vnasledujcom prspevku: Pn Boh stvoril
mua aenu, aby sa rozmnoovalo udstvo. Ke bud i dvaja mui, alebo 2 eny,
ako sa bude udstvo rozmnoova? Spelo by to kzhube udstva. Netreba vidie
vetko len vmaterilnych hodnotch, ale aj vmorlke abudcnosti aalom udskom pokolen (28. 8. 2014, 18:49). Vtomto prpade sledujeme redukciu lohy
rodiny na rozmnoovanie, priom autorka argumentuje tm, e zlegalizovanm
registrovanch partnerstiev vymrie udstvo. Zjednoduovanie problematiky tm,
e sa diskutujci zameria najeden jej aspekt, je asto sprevdzan hyperbolizciou
zpornch dsledkov: Teraz rodiny este nie su podhrozbou ale pokial nebudu
vykonane opatrenia, tak je velmi pravdepodobne, ze sa stane skutocna pohroma
deti v skole ucene masturbacii a vedene k voleniu si pohlavia referendum je
za zachovanie sucastneho stavu ziaden slameny panak ale nenapadne monstrum uz existuje niekolko odstrasujucich prikladov vroznych krajinach (29.
8. 2014, 22:47). Vobidvoch prspevkoch je argumentcia zaloen nanavodzovan katastrofickch scenrov, ktor s zdraznen expresvnosou pouitej lexiky.

Shrozbou je nevyhnutne spojen potreba ochrany, naktorej je zaloen cel
kampa. Vina je ohrozen poiadavkami meniny, ztohto pohadu nejde odiskriminciu meniny, ale odiskriminciu viny, ktor sa chce chrni: Nejde tu
onenavist ide tu ilasku lasku, ktora potrebuje chranit chranit rodiny, deti
anas narod ako by mohli registrovane partnerstva pomoct? nevytvoria deti
aani ich dobre nevychovaju ako moze dieta, ktore vidi chory vztah odmalicka
budovat heterosexualny vztah, ktory jediny prinasa dospolocnosti pevny zaklad

103

 rodinu referendum je zazachovanie sucastneho stavu! ludia, ktory nevedia

zit vheterosexualnom vztahu sa mozu spolu stretavat ale nie vychovavat deti!!!!
Ved je to hnusne zdevastovanie deti!! To nemozme pripustit! ked zavriem besneho psa doklietky, tak nie znenavisti ale zostrachu!!!! Ja sa bojim, ze moje deti
budu vyucovane otom, ako maju masturbovat aako si maju vyberat pohlavie
NIE toto nechceme!!!ochrana, to je cielom referenda! (30. 8. 2014, 16:61).
Autor znovu redukuje rodinu iba najej reprodukn funkciu avprspevku apeluje
nanrodn ctenie Slovkov. Prve nrodn ctenie by malo by kadmu (Slovkovi) vlastn, apreto by mal ma zujem chrni nrod pred vymretm. Operuje
sviacermi protikladmi, pomocou ktorch vykresuje majoritu vdobrom svetle
a meninu v zlom svetle. Prvm protikladom je nenvis a lska, priom lsku
prisudzuje vlastnej skupine, nenvis preber z predolho prspevku, na ktor
reaguje, vktorom oponent hovor onenvisti AzR ajej podporovateov. alm
protikladom je chor homosexulny vzah a heterosexulny vzah, ktor jedin
prina dospolonosti pevn zklad, m sa stavia vina navyiu rove, homosexualita sa znovu spja schorobnosou azrove sa hodnot ako neschopnos
i vheterosexulnom vzahu. Autor si vyber odstraujce, sproblematikou nesvisiace ahyperbolizovan scenre, ktormi chce zdrazni hrozbu prebudcnos det.

Vyie sme uviedli, e jednou ztypickch stratgi je narbanie spojmami
demokracia adiskrimincia. Vtomto prpade, kee ide oreferendum, sa snimi
narba tie. Ato vtakom zmysle, e nedodriavanie princpov demokracie, teda
by proti referendu, ktor je najvyssia forma demokracie (31. 8. 2014, 21:58),
je diskrimincia tch, ktor s proti registrovanm partnerstvm. ie menina
diskriminuje vinu: totalita je ked mala skupina ludi (LGBTI) diktuje vacsine
co mozu aco nemozu azakazuje im referendum (31. 8. 2014, 22:35). Vprspevku
autor vyhlasuje, e vina je znevhodovan, zameriava sa iba najeden zprincpov demokracie aignoruje fakt, e diskriminovan je prve homosexulna menina tm, e neme uva rovnak prva ako heterosexulna vina.

Posledn ztypickch stratgi (predovetkm prezpadn spolonos), ktor spomenieme, je diskreditcia istej skupiny tm, e oponenti jej lenom daj
nlepky ako marxisti, socialisti i komunisti. U samotn vrazy (vo vekej asti
vspolonosti vnman negatvne) predstavuj ast anepriestreln argument,
znevaujci nzory nejakej skupiny. Tak je tomu aj v nasledujcom prspevku:
Legitimizcia homosexuality kod homosexulom atradinej rodine, kod vetkm aokrem neomarxistov, resp. kultrnych marxistov nepomha nikomu (1. 9.
2014, 18:52). Autorov zmer je poukza namanipulciu zostrany neomarxistov
ikultrnych marxistov, o by malo samo osebe poukazova nanegatvny charakter skupiny. Zrove zaobete tejto skupiny neoznauje iba tradin rodinu, ale aj
samotnch homosexulov, m sa prezentuje ako tolerantn lovek.

Uveden argumenty sa, ako vidme, vinou netkaj hlavnej tzy AzR, teda
ochrany rodiny, ale s skr odsudzovanm samotnej homosexuality aobhajovanm

104

diskrimincie meniny spolonosou vzmysle, e diskriminovan je vina.

Ako sme vvode uviedli, xenolgia sa orientuje na(cudzieho) loveka ana
jeho tolerovanie vspolonosti. Nam cieom nie je prezentova nzor naproblematiku registrovanch partnerstiev i manelskch zvzkov homosexulnych
dvojc, ale poukza natoleranciu i netoleranciu cudzosti, ktor sa vtomto prpade tka odopierania udskch prv neheterosexulne orientovanej menine, o je
vylenie tejto skupiny zospolonosti. Snaili sme sa poukza nastratgie, ktor
s typick prve vdiskurze otejto problematike asvisia sosnahou dosiahnu
moc nadmeninou, ale aj nadsvojimi podporovatemi tm, e formuj ich nzory,
priom sa skrvaj zacitliv tmu pomoc rodine. Preo hodnotme tieto prspevky
ako nstroj moci Aliancie zarodinu? Napriek tomu, e ide oprspevkyjednotlivcov, interpretuj ideolgiu tejto iniciatvy, ktor sama nediskutuje aneodpoved
na otzky, ale podporuje stereotypn vnmanie homosexulnej meniny, m sa
vistej asti spolonosti prezentuje ako organizcia, ktor ochrauje rodinu. Vs
ledkami pozitvnej prezentcie by mohlo by odvrtenie pozornosti odskutonch
problmov aich rieen tkajcich satejto problematiky, ale aj zviditenenie iniciatvy ajej predstaviteov.

Na zver povaujeme zapotrebn uvies, e tento diskurz nie je iba negatvny, o okrem mnohch diskusnch prspevkov vanalyzovanch diskusich dokazuj aj rzne iniciatvy (napr. kampane Iniciatvy Inakos, ktor organizuje pochod
Dhov Pride v Bratislave). Zrove si myslme, e v dobe stle rchlejie sa
globalizujceho sveta oraz pravidelnejie osobn stretnutia s cudzosou alebo
prspevky, ktor upozoruj naproblmy diskrimincie, mu pomc kpribleniu sa kadekvtnemu xenodiskurzu. Poda ns prve vlastn sksenos srozmanitosou spolunavajcej society bezdetruktvnych nsledkov avzdelvanie
verejnosti ksamostatnej analze diskriminanch ainch mocenskch diskurzov
pome lepiemu pochopeniu relnych dvodov negatvneho hodnotenia cudzosti
akuvedomenej tolerancii akchkovek foriem socilnej inakosti.
Poznmky
1 Reakcie na status na strnke Aliancie za rodinu na socilnej sieti Facebook uverejnenho 1. 9.
2014 o17:11, ktorho predmetom je blog hovorcu Aliancie zarodinu dostupn na: http://chromik.
blog.sme.sk/c/364045/cital-ficov-poradca-otazky.html a diskusia k fotografim, ktor uverejnila
Aliancia za rodinu 28. 8. 2014 o 8:31, dostupn na: https://www.facebook.com/alianciazarodinu/
posts/686604901429276.
2 Stereotypy s tandardnm aopakovanm hodnotenm druhch ud nazklade rznych znakov
(Mistrk, 2008, s. 23).
3 Dokument The ICD-10 Classification of Mental and Behavioural Disorders, poda ktorho homosexualita nepatr medzi duevn poruchy aporuchy sprvania, vydan Svetovou zdravotnckou organizciou (WHO) je dostupn na: http://www.who.int/classifications/icd/en/GRNBOOK.pdf?ua=1.
4 Vetky ukky citovan vtomto texte zostrnky AzR nasocilnej sieti s pvodn, bezjazykovej
korektry.

105

LITERATRA
DIJK, Teun A. van: Stories and Racism. In: Narrative and Social Control. Ed. D.Mumby. Newbury Park, CA: Sage 1993, s. 121 142.
DIJK, Teun A. van: Communicating Racism: Ethnic Prejudices in Thought and Talk.
London: Sage Publications 1987.
DOLNK, Juraj: Cudzos vslovenskom prostred. In: Studia Academica Slovaca 43.
Eds. J. Pekaroviov M. Vojtech. Bratislava: Univerzita Komenskho vBratislave 2014, s. 179 195.
MISTRK, Erich: Multikultrna vchova v kole. Ako reagova na kultrnu
rznorodos. Bratislava: Nadcia otvorenej spolonosti 2008.
SCHRTER, Katrin: Xenologie. Zur Theorie des Fremden bei Munasu Duala-MBedy. In: Den Fremden gibt es nicht. Xenologie und Erkenntnis. Eds. Ch.Bremshey
H. Hoffmann Y. May M. Ortu. Mnster: LIT-Verlag 2004, s.19 39.
The ICD-10 Classification of Mental and Behavioural Disorders. Dostupn na: http://
www.who.int/classifications/icd/en/GRNBOOK.pdf?ua=1.

Prspevok vznikol vrmci rieenia grantovho projektu VEGA 2/0085/12 Cudzos

vslovenskom jazykovo-kultrnom prostred.
RSUM
Discourse of Threat to the Family (Attitudes Towards Foreignness in Non-Public Discourse)
The aim of the paper is to present part of axenolinguistic research into the perception of foreignness,
its evaluation and the presentation of attitudes towards it in Slovakia. We interpret the view on the
foreignness of LGBTI by the initiative Aliancia zarodinu Alliance for Family (which is against
the civil partnerships and marriages of homosexuals) and, above all, by its supporters. We are particularly concerned with the way in which language is used to talk about this form of foreignness by its
opponents. We also make an attempt to reveal the reasons of the existence of the current state of the
described discourse, and we explain the discourse as an instrument of power.

106

Sociologick akultrne pecifik interkultrnej

komunikcie
Jana Laukov
(Filozofick fakulta Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici)

vod

mou predloenho prspevku je interkultrna komunikcia ako jeden zozkladnch fenomnov dnenej doby. Cieom prspevku je poukza nasociologick akultrne pecifik tohto fenomnu vrmci synchrnnej perspektvy,
na jazykov (interkultrne) kompetencie v interkultrnej komunikcii a na kultrnu identitu. Vtejto svislosti bud spomenut aj aspekty, ktor mu prpadne
vies a kvzniku tzv. etnofaulizmov avrazne ovplyvni priebeh alej vzjomnej
komunikcie medzi pouvatemi rznych jazykov.

Kpojmom interkulturalita ainterkultrna komunikcia

Interkultrna komunikcia je multidisciplinrny fenomn. Realizuje sa kadodenne v nespoetnom mnostve obchodnch, politickch, diplomatickch,
vzdelvacch i turistickch kontaktov. Najednej strane je to pozitvny fenomn,
ktor m uiton efekt jeho prostrednctvom sa dorozumievaj a navzjom
spolupracuj udia v rznych krajinch a kultrnych spoloenstvch. Na strane
druhej je to ale aj fenomn problematick dsledky nesprvne vedenej ainterpretovanej interkultrnej komunikcie mu vies kprpadnm nedorozumeniam
akonfliktom (Prcha, 2010, s. 9).

Pojem interkultrna komunikcia (medzikultrna komunikcia) je znmy u
oddruhej polovice 20. storoia. Avak najm vposlednch rokoch sa tento pojem vrazne dostva dopopredia hlbieho zujmu aje sasou mnostva tdi
odbornkov (najm v oblasti translatolgie). Neodmyslitenm aspektom interkultrnej komunikcie je poznanie cudzej kultry a jej vlastn (individulna)
interpretcia. Vsasnosti vak cudzia kultra zosobuje tzv. kultrny transfer,
t. j. implikovanie cudzch elementov dotej-ktorej kultry aich prpadn asimilciu. Otzka kultr je vnman zrznych uhlov pohadu. Ak my povaujeme zakultru pecifick systm zdieania hodnt, spoloenskch noriem, ide, sksenost,
tradci, zvyklost, komunikanch ritulov a pod., tak z pohadu interkultrnej
psycholgie s to produkty minulho sprvania ud, ktor ved ausmeruj budce sprvanie ud (Pecnkov, 2013). Kultra zaha konvencie, tradcie, normy,
hodnotov klu, spsob usudzovania, ale aj emcie akonanie (Bohuov, 2009,
s. 69). Kad kultra tvor komplexn ajedinen univerzum pln vlastnch vznamov, ktor s kreatvnou aosobitou adaptciou chpania udskej existencie.
107

Cezsvoju kultru myslme azrove aj chpeme zmysel ivota.

Pojem kultra sa asto kladie doprotikladu sprrodou aspja sa spojmom
civilizcia. Etnolgovia, antropolgovia, ale aj in odbornci viau pojem kultra nazvyklosti, tradcie, konvencie istej komunity (Dolnk, 2009, s. 112). Poda
K. P. Hansena (2000, s. 39) s kultry tandardizcie platn vistch kolektvoch
apozostvaj aj zoznakov. tandardizcie s u vlastne znaky avina znakov
je tandardizovan (ako naprklad jazyk) a intitucionalizovan. tandardizciu
chpe K. P. Hansen ako analogick sprvanie lenov danho kolektvu, roziruje sa astabilizuje komunikciou, socializciou atradciou (Hansen, 2000, s. 39,
cit. poda Dolnka, 2009, s. 112). Kultrne tandardy s spsoby vnmania, myslenia, hodnotenia a konania, ktor vina prslunkov jednej kultry povauje
zaobvykl, normlne, typick aspoloensky zvzn (Prcha, 2010, s. 151). Tieto
kultrne tandardy reguluj sprvanie ud, vrtane sprvania sa v komunikcii
s inmi umi. S podrobne identifikovan pre rzne prostredia, v ktorch dochdza kukomunikcii, napr. medzi Slovkmi anemecky hovoriacimi nositemi
prslunej kultry, o bude spomenut nainom mieste vtomto prspevku.
S pojmom kultra vemi zko svis aj pojem kultrna identita. Chpanie
kultrnej identity zaspektu metodolgie psychologickch vied jej naprklad prisudzuje emocionlny rozmer prevania skutonosti jedincom. In je chpanie
pojmu kultrna identita vychdzajce zosociolgie, ktor si vma najm mechanizmy adsledky uplatovania noriem, hodnt, ritulov, zvyklost at., platnch
vdanom spoloenskom celku (Habikov, 2013, s. 11). Kulturologick pohad
nakultrnu identitu, vychdzajci zinterdisciplinrnych prstupov, zdrazuje jej
kontext vrmci kreovania apsobenia jednotlivch prvkov kultry avnma ju ako
shrn konkrtnych hodnt, noriem, zvykov, presveden apostojov, ktor enkulturalizovan jednotlivci azrove lenovia istho spoloenskho celku preferuj,
ktormi sa riadia aktor vplvaj naich postoje, myslenie akonanie.

Pojem interkulturalita vychdza poda koncepcie W. Welscha (1995) z tradinej predstavy, e kultry s aksi ostrovy, striktne limitovan aoddelen entity,
ktor sa mu navzjom ignorova, podceova, bojova proti sebe alebo naopak
snai sa porozumie si, vymiea si vzjomn hodnoty, modely, spsoby konania
aitia (Jaklov, 2007, s. 295 301).

Vymedzenie zkladnch pojmov voblasti interkulturality nie je jednoduch.
Ide oproblematiku, ktor zasahuje domnohch vednch odborov, zktorch kad ju interpretuje poda svojich potrieb. Vosvetovej literatre sa objavuje mnoho
definci, ktor sa rznia jednak poda discipln zaoberajcich sa interkulturalitou,
jednak poda kultrnych oblast. Bolo by efektvne poksi sa uchopi existujce
poznatky, zjednoti ich avytvori tak aksi teoretick bzu, oktor by sa mohli
opiera vlastn praktick analzy. Vchodiskom by sa mali sta pojmy kultra,
komunikcia ainterkulturalita.

Vrovnakom vzname ako pojem interkulturalita s vnajnovch vskumoch
uvdzan aj pojmy hybridita, hybridizcia alebo kultrny synkretizmus (L-

108

sebrink, 2005). Vetky tieto pojmy oznauj rzne formy mieania kultr, najm
ale vestetickej oblasti. Okrem tchto pojmov sa pracuje aj spojmami transkulturalita amultikulturalita. Transkulturalita oznauje stav, ke s jednotliv kultry
navzjom prepojen, omultikulturalite sa hovor vtedy, ke veda seba koexistuj rzne kultry v jednej spolonosti. Koncept interkulturality had spsob
koexistencie odlinch kultr aspsob komunikcie medzi nimi. Vychdza pritom
zpredpokladu, e m intenzvnejie s interkultrne kontakty, tm je precznejie
vzjomn poznanie a pravdepodobnejia monos elimincie najrznejch
konfliktov.

Pokia sa ointerkultrnej komunikcii pe, resp. hovor, me s ojeden
ztroch vznamov korepondujcich sdanm pojmom (Prcha, 2010, s. 13):
-- interkultrna komunikcia ako proces verblneho aneverblneho zdieania
prebiehajceho vrznych socilnych situcich,
-- interkultrna komunikcia ako vedeck teria avskum zaoberajci sa relnymi procesmi interkultrnej komunikcie,
-- interkultrna komunikcia ako edukan a podporn aktivity zameran
naprax avychdzajce zpoznatkov prslunej vedeckej terie avskumu.

Vo veobecnosti by sa vak dalo poveda, e pojmom interkultrna komunikcia oznaujeme samotn komunikciu medzi prslunkmi rozdielnych kultr,
ke si uvedomujeme kultrne odlinosti partnerov za predpokladu dokonalho
poznania seba samho. Vprocese interkultrnej komunikcie sa vytvra nov kultrna truktra, ktor minimalizuje neistotu, apreto je potrebn vychovva ud
krozvjaniu schopnosti komunikova sprslunkmi inch kultr, atm rozvja
ich interkultrne spsobilosti. Vnaom priestore sa pouva vraz interkultrna
komunikcia, ako aj medzikultrna komunikcia. Prikadom oznaen je zrejm,
e tento pojem je zadefinovan ako proces, ktor neustle prebieha (Pecnkov,
2013). Pokia si partneri vinterkultrnej komunikcii nerozumej, tak to asto nie
je vdsledku odlinho jazyka, ale prve kvli kultrnym odlinostiam. Tm vznik prostredie pretvorbu kultrnych stereotypov aprehlbovanie socilnej vzdialenosti. Nezvldnut interkultrna komunikcia prehlbuje etnocentrizmus (pvodne
skupinov egoistick nzor o vyspelosti a kultrnosti uritho nroda alebo etnickej skupiny nad inmi alebo dokonca vetkmi ostatnmi, v modernej dobe
najm smery anzory obhajujce vedcu lohu napr. eurpskych nrodov vosvete, tzv. europocentrizmus apod.), i u prebieha voverejnom alebo skromnom
priestore. Zkladom mylienky interkultrnej komunikcie by mala by existencia
kultr anositeov kultr kultrnych identt. Kultrnu identitu meme oznai
ako stotonenie sa jedinca sosocilnymi amorlnymi normami akonvenciami,
zdieanmi uritou etnickou i inou skupinou (Prcha akol., 2003, s. 109), je to
komplexn predstava ovlastnch kultrnych zvltnostiach aosvojom zaraden
douritho kultrneho spoloenstva (Mistrk, 2000, s. 63). Ke prslunci istej
kultry komunikuj, tak reprezentuj to, ako tto kultra komunikuje.

109


Interkultrne osobitosti spoloenskho styku v jednotlivch ttoch alebo
vskupinch ttov vyplvaj predovetkm zrozdielnosti ich socilneho, ekonomickho, politickho, kultrneho anboenskho prostredia. Ako prklad uvediem
osobitosti tkajce sa napr. spsobu rokovania nemeckch obchodnch partnerov.
Vina cudzincov ho povauje zastriktn avniektorch prpadoch aj zanejasn,
kee okrem samotnch rokujcich subjektov rozhoduj oprijat, resp. zamietnut
obchodnho kontraktu asto aj lenovia tzv. tieovej komisie. Nemci s znmi
najm svojou znalosou adodriavanm etiky rokovania, ako isvojou racionlnosou, cieavedomosou, perfektnou prpravou naobchodn rokovanie, jasnou
azrozumitenou argumentciou apresnm dodriavanm dohody, aj ke nie je potvrden psomne. Usiluj sa opresnos adochvnos, ktor vovine prpadov
vyaduj aj od svojich obchodnch partnerov. Sasou obchodnho rokovania
bvaj ipracovn obedy, priom obchodn tmy sa prerokvaj len pred obedom
apo om, ale nikdy nie naom. asto pouvaj aj medzinrodn jazyky, ako s
napr. anglick afranczsky jazyk, preferuj dlhodob tradciu, podnikov kultru
aserizne obchodn kontakty. Ksvojim obchodnm partnerom pristupuj individulne scieom zska prefirmu maximlny prospech, preferuj konzervatvne
obleenie apri odchode sa sprtomnmi hosami lia podanm ruky (Sedliakov,
2013, s. 372 373).

Pri neznalosti kultr asto dochdza ku kultrnej idealizcii, resp. nedorozumeniam i konfliktom. Vkadom etnickom i nrodnom spoloenstve existuj
urit stereotypy vzahujce sa na prslunkov inch etnk, nrodov, rasovch
alebo nboenskch skupn. V literatre z oblasti interkultrnej psycholgie s
vymedzovan tzv. etnick stereotypy (ethnic stereotypes) ako postoje prslunkov
jednej etnickej skupiny voi inej alebo inm etnickm skupinm, priom tieto postoje mu obsahova negatvne hodnotenia alebo aj diskriminan prvky (Prcha,
2010, s. 64). Maj povahu predsudkov as relatvne trval, prenaj sa zgenercie nagenerciu avyvjaj sa asto u udet vranom veku. Prejavom etnickch
a nrodnch stereotypov s zvltne jazykov vrazy etnofaulizmy (ethno
phaulisms), ktor sa pri interkultrnej komunikcii asto dostvaj do popredia
atvoria bariry prinadviazan kontaktu. Etnofaulizmy s etnickmi inrodnmi
stereotypmi, s to neoficilne oznaenia, ktor zosmieuj prslunkov inho
nroda avyvolvaj negatvny anepriatesk postoj. Mu sa vzahova nielen
nasamotnch obyvateov, ale aj naich jazyk, mentalitu, zvyky atradcie apod.
Mu ma humorn, ahko zosmieujci charakter napr. oznaenie echov
Pepci, Nemcov Nemri, Amerianov Amci apod. Vmnohch prpadoch
vak etnofaulizmy vyjadruj negatvny, ba dokonca a nepriatesk postoj (porov. Prcha, 2010, s. 65). Prkladom je vslovenine oznaenie ernochov negri,
oznaenie Rmov, prp. inch koovnch skupn (nrodov) v Eurpe Cigni
(prp. aj pomenovania zpohadu samotnch Rmov degei, gadovia), aj ke
vtejto svislosti je vraz Cigni polemick, kee je to podmienen historic-

110

ko-kultrnym kontextom avniektorch prpadoch sa zaetnofaulizmus povaova

nemus apod.

K tvorbe prvch etnofaulizmov azosmieovaniu inch nrodov zana dochdza u vdobe antickho Grcka, ke si u vtedaj Grci uvedomuj svoju
kultrnu odlinos odinch etnk acudzincov povauj zabarbarov, pretoe hovoria prenich nezrozumitenm jazykom.

Existuj ale aj prpady, ke etnofaulizmy nie s urlivm pomenovanm prslunkov inch nrodov apod., ale mu ma druhotn vznam vuritej celej vpovedi. Prcha (2010, s. 67) uvdza ako prklad znmy slogan eskch politikov
zroku 2008 (ilo omedilne rozren slogan pred zahjenm predsednctva R
vEurpskej nii zroku 2008) Eurpe to osladme. Prvotn adoslovn vznam
tejto vpovede je osladi, pocukrova. Ale druhotn vznam tejto vpovede je
skryt kodorados niekomu nieo znemoni, strpi, skomplikova. Oaktulny prklad sa postaral najnovie ajnezvisl dennk Nov as (Nov as z30. 8.
2014, s. 2), vktorom sa pe ontenom pristt lietadla ruskho ministra obrany
S. ojgua vBratislave, vpodtitulku sa pe: Poriadne mu to osladili (vkontexte posko-ruskch vzahov). Vdanom kandalznom kontexte oslv SNP m
vraz osladi takisto skr negatvne konotcie v zmysle znemoni, strpi,
zneprjemni niekomu nieo. Podobn vraz je vslovenskom jazyku okoreni
niekomu nieo.

Etnick anrodn stereotypy aetnofaulizmy sa vyskytuj vovetkch kultrach ajazykoch. Vmnohch prpadoch sa vyskytuj prve vovzahu kneiaducim
skupinm imigrantov i etnickm meninm. Vinterkultrnej komunikcii hraj
dleit lohu napr. vsitucich, ke sa politici i diplomati vyjadruj oinch
krajinch a nrodoch. Preto je prve repekt a tolerancia zkladom nadviazania
interkultrnej komunikcie (Prcha, 2010, s. 15).

Zhrujco mono doda, e jednm zhlavnch cieov interkultrnej komunikcie je schopnos naui sa myslie po novom a nadobudn interkultrnu
akomunikatvnu schopnos, ktor nm umon sta sa sprostredkovateom medzi
dvomi kultrami (Delgadov, [online]). Sasne je nutn naui sa metakomunikova, t. j. by schopn poveda to, o zamame, ke nieo hovorme, aby
sme sa vyhli prpadnm nedorozumeniam aaby sme komunikovali efektvne. Metakomunikova znamen hovori ozmysloch naich vpoved, avak nielen oich
vznamoch, ale aj oinkoch, ktor by mali tieto spsobi (porov. Delgadov, op.
cit.).

Interkultrna kompetencia

Interkultrna komunikcia je termn, ktor sa vzahuje na komunikciu
so vetkmi aspektmi medzi umi z rznych kultrnych pozad a vyaduje si
ist interkultrne kompetencie, najm vak jazykov vybavenos, ako aj repekt
voi komunikanm partnerom aich pecifikm.

111


Vraz kompetencia sa pouva vodbornom ibenom jazyku ajeho vznam
vmnohch prpadoch nie je celkom jednoznan (Harajov, 2010, s. 22). Ako synonym s uzualizovan termny schopnos, zrunos, spsobilos, efektvnos,
kapacita, poadovan kvalita ain. Zakompetentnho vuritej oblasti sa zvykne
povaova tak jedinec, ktor m schopnosti, motivciu, vedomosti, zrunosti at.
robi kvalitne to, o sa vprslunej oblasti vyaduje. Kompetenciu teda meme
vtomto kontexte vnma ako sbor schopnost zskanch nazvldnutie uritho
problmu vuritom kontexte, jej rozvoj ujednotlivcov sa li aje ovplyvnen ich
sksenostnm komplexom, prleitosami amotivciou preal rozvoj.

Interkultrna kompetencia je rozrenm a elaborciou tzv. komunikatvnej
kompetencie (Stern, 1992, s. 93, cit. poda Habikovej, 2013, s. 32). Komunikatvna kompetencia je zvyajne rozdelen dotyroch aspektov zahrujc kompetenciu gramatick, sociolingvistick, strategick akompetenciu diskurzu. Avak
tento zoznam me by rozren pridanm piatej, interkultrnej kompetencie
(Byram, 1997, s. 26, cit. poda Habikovej, 2013, s. 32).

Vuen sa cudzch jazykov je interkultrna kompetencia popsan ako schopnos jednotlivca sprva sa adekvtne, flexibilne vsitucich, ke je konfrontovan sinmi, postojmi aoakvaniami predstaviteov cudzch kultr (Cortazzi-Jin,
1999, s. 198, cit. poda Habikovej, 2013, s. 32). Poda A. E. Fantiniho (2000,
s.28) napomhaj spenej interkultrnej komunikcii nasledovn komponenty:
------

uvedomenie,
postoje,
zrunosti,
vedomosti,
jazykov schopnosti.

Interkultrne zrunosti odkazuj natyri zkladn schopnosti (porov. Delgadov, [online]):
-- schopnos stanovi relciu medzi vlastnou acudzou kultrou,
-- kultrnu senzibilitu aschopnos vyui rozlin stratgie nanadviazanie
kontaktu snositemi/prslunkmi inch kultr,
-- schopnos vykonva lohu (inter-)kultrneho sprostredkovatea medzi
vlastnou acudzou kultrou ariei konfliktn situcie akultrne nedorozumenia,
-- schopnos prekona stereotypy.

Dleitm prvkom interkultrnej kompetencie, ako u bolo spomenut, je
jazyk ako kultrny jav, kultrny fenomn (Dolnk, 2009, s. 118 119). Je potrebn si uvedomi, e tak ako proces osvojovania si cieovho jazyka je procesom
zrenia, podobne iproces rozvoja interkultrnej kompetencie si vyaduje svoj as.
Vchodiskom kcelej koncepcii rozvoja interkultrnej kompetencie by malo by
uvedomenie si, e pod plnohodnotnm a efektvnym rozvojom interkultrnych

112

zrunost rozumieme nielen deskripciu vecnch informci okultre konkrtnej

cieovej krajiny. Je ovea potrebnejie rozvja tzv. procedurlne vedomosti, ktor
umonia percipientom vnma odlin kultrne sprvanie anleite na reagova
(Harajov, 2010, s. 98).

Pri interkultrnej komunikcii je takisto dleit by pripraven naneoakvan aneobvykl reakcie, nejasn neverblne prejavy, prlin otvorenos, resp.
uzavretos, oslovovanie s pouitm alebo bez pouitia titulov, tykanie i vykanie, pecifick komunikan rituly aetiketu (podanie rk, smev, prejav emci)
(Pecnkov, 2013).

Zver

Skutonos, e jazyk akultra s dve asti jednho celku, dva odseba neoddeliten fenomny, nie je novm tvrdenm, ale znmym faktom. Jazyk ako spoloensk fenomn uritej komunity, ktor sa danm jazykom dorozumieva, odra
vosvojej celistvosti kultru tejto komunity aplat to aj reciprone (Habikov,
2013, s. 5). Kultra spoloenstva nachdza svoje vyjadrenie ivjej jazyku anielen
vom. Osvojovanie jazyka prebieha paralelne sprocesom socializcie jednotlivca
ajeho integrcie dospoloenstva. Jazyk je kultrny vtvor am vsebe monos
kultivova udsk osobnos (op. cit., s. 6).

Ukazuje sa, e interkultrna komunikcia vmedzinrodnom kontexte vyaduje komplexn vedomosti, stratgie rozhodovania a sprvania. Je nevyhnutn
dkladn prprava, pretoe interkultrna komunikcia m vybudova most
porozumenia, vies kpochopeniu cudzch noriem sprvania, umoni orientciu
vcudzom prostred tm, e oom informuje aobjasuje neznme spsoby reakci avzorov sprvania amyslenia predstaviteov rozlinch kultr. Interkultrna
komunikcia tak me otvra neznme horizonty aobjasova neznme kultry
(Helmov Jankov, 2009, s. 1 3). Jednm zhlavnch cieov je nadobudn
interkultrnu akomunikatvnu schopnos, ktor nm umon sta sa sprostredkovateom medzi kultrami apouva cudz jazyk ako kontaktn jazyk.
LITERATRA
BOHUOV, Zuzana: Neutralizcie ako kognitvna stratgia vtranskultrnej komunikcii. Lingvistick analgie. Bansk Bystrica: DALI-BB 2009.
DELGADOV, Elena: Interkultrne aspekty vmedzinrodnch vzahoch. Dostupn
na: http://www.academia.edu/2530878/Interkulturne_aspekty_v_medzinarodnych_
vztahoch.
DOLNK, Juraj: Veobecn jazykoveda. Opis avysvetovanie jazyka. Bratislava: Veda
2009.
DOLNK, Juraj: Jazyk lovek kultra. Bratislava: Kalligram 2010.
FANTINI, Alvino E.: ACentral Concern: Developing Intercultural Competence. Dostupn na: http://www.brandeis.edu/globalbrandeis/documents/centralconcern.pdf

113

HABIKOV, Eva: Kultrne obsahy vkontexte interkultrnej komunikcie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila aMetoda vTrnave 2013.
HARAJOV, Alica: Interkultrna komunikcia akrajinoveda vovube nemeckho
jazyka. Sldkoviovo: Vysok kola vSldkoviove 2010.
HELMOV, Milena JANIKOV, Eva: Aspekty interkultrnej komunikcie vgloblnom hospodrskom prostred. In: Quo vadis cvin firma nov trendy vcvinej
firme. Zbornk zmedzinrodnej vedeckej konferencie. [elektronick zdroj]. Bratislava: Katedra pedagogiky NHF EU 2009, s. 1 3.
JAKLOV, Alena: Kzkladnm pojmm interkulturn komunikace. In: Jazyk akomunikcia vsvislostiach II. Ed. O. Orgoov. Bratislava: Univerzita Komenskho
2007, s. 295 301.
LSEBRINK, Hans-Jrgen: Interkulturelle Kommunikation. Stuttgart Weimar: J.B.
Metzler 2005.
MISTRK, Erich: Multikultrna vchova vprprave uiteov. Bratislava: Iris 2000.
PECNKOV, Jana: Sociologick a kultrne aspekty interkultrnej komunikcie
v kontexte franczskej kultrnej identity na zklade vybranch literrnych diel.
In: Jazyk akultra, 2013, ro. 4, . 16. Dostupn na: http://www.ff.unipo.sk/jak/
cislo16.html
PRCHA, Jan WALTEROV, Elika MARE, Ji: Pedagogick slovnk. Praha:
Portl 2003.
PRCHA, Jan: Interkulturn komunikace. Praha: Grada Publishing 2010.
SEDLIAKOV, Ingrida: Podstata avznam interkultrnej komunikcie aetiky vobchodnch rokovaniach. In: Management Challenges in the 21st Century. Bratislava:
Vysok kola manamentu 2013, s. 370 375.
WELSCH, Wolfgang: Transkulturalitt. Zur vernderten Verfasstheit in heutigen Kulturen. In: Zeitschrift fr Kulturaustausch, 1995, ro. 45, . 1, s. 40 48.
SEKUNDRNE ZDROJE
dennk Nov as, 30. 8. 2014, s. 2
Tento prspevok je sasou vstupov projektu operanho programu Vzdelvanie: Inovatvne
kroky pre potreby vysokokolskho vzdelvania v 21. storo; Tvorba a inovcia tudijnch
programov v tudijnom odbore uitestvo akademickch predmetov v anglickom a nemeckom
jazyku, ITMS 26110230109; Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos/Projekt je
spolufinancovan zo zdrojov E.

RSUM
Sociological andCultural Specific Features of Intercultural Communication
This article deals with the topic of intercultural communication in general as one of the basic phenomena at the present time. The main objective of the article is to focus on sociological and cultural
specifications of this phenomenon from asynchronic perspective, on language competences (intercultural competences) in the intercultural communication and the cultural identity. In this context also
some cultural differences (dissimilarities) are mentioned which can lead to the creation of the socalled ethnophaulisms. The ethnophaulisms can significantly influence the process of the subsequent
mutual communication between the users of other languages.

114

III. INTERPRETCIA
AMETODOLGIA

Gramatika (posuvnej) hranice

Miroslav Dudok
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

ez ohadu nato, i hranicu vnmame zaspektu priestorovho, spoloenskho, kultrneho, morlneho, jazykovho, vnmame ju ako nieo, o ete je,
alebo u nie je. V slovenskej jazykovej re/prezentcii to me by pevn alebo
pomyseln iara, bod i psmo. Hranica m teda klov charakter avtom pramen imetafora posuvnej hranice. Vyplva zvntrojazykovej amimojazykovej
podstaty hranice.

V slovenine dominuj tri zkladn vznamy hranice iara, rozhranie
akrajn vymedzenie nieoho: 1. iara oddeujca ist administratvne celky, zemia: ttna hranica, hranice kraja, ods zahranice vovzname vysahova sa
docudziny (KSSJ, 2003, s. 197), SSSJ uvdza imetaforu hranice: zelen hranica ttna hranica prechdzajca prrodnm neobvanm prostredm mimo ofi
cilneho hraninho priechodu (SSSJ, 2011, s. 168) a2. rozhranie medzi javmi,
oblasami, predel: nrodnostn, vekov hranica, hranica medzi ivotom asmrou
(KSSJ, 2003, s. 197). V SSSJ sa rozliuje aj tret, adlatvny vznam slova hranica (krajn vymedzenie nieoho): horn vekov h.; doln h. trestu; maximlna h. poplatku; prirodzen h. zaaenia organizmu; h. nosnosti; h. viditenosti;
zkonom, normou povolen h. mnostva kodlivn vovzdu; zvuk nadhranicou
poutenosti; jazda nahranici myku; preerpa medzn hranicu veru; ocitn
sa pod hranicou ivotnho minima; to je za hranicou mjho chpania; dosiahnu hranicu dospelosti; zvi, posun vekov hranicu priodchode dodchodku;
rozri hranice poznania; odhadn hranice technickch monost (SSSJ, 2011,
s. 167 168). al vznam, ktor uvdzaj KSSJ, SSSJ zostanoviska vvinu jazyka asasnho pouvania jazyka, patr dodomny posuvnej/posunutej hranice
jazyka, dodomny homonymie, teda hranica vovzname naukladan hromada
dreva nazaplenie, vatra: zapli hranicu; upli niekoho nahranici (KSSJ, 2003,
s. 197; SSSJ, 2011, s. 168). Smantick potencil vrazu hranica v slovenine
umocuj paremiologick, frazeologick a metaforick monosti tohto vrazu:
ke chceme poveda, e nieo vybouje znormy, meme poui vraz prekroi
hranice nieoho, alebo ke chceme vyjadri, e je nieo vek, meme poveda,
e nieo nem, nepozn hranice, hranc. Slovenina je pomerne bohat nafrazeologizmy skomponentom hranica, napr. fraz. by nahranici udskch monost
(dospie napokraj fyzickch al. psychickch sl), s zahranice udskch monost
(dokza urobi nieo, o nie je zanormlnych okolnost mon), nema/nepozna
hranice/hranc (nedodriava zvzn pravidl), pozna svoje hranice (vedie, o
lovek doke, oho je schopn) at. Potencil vrazu hranica vznanej miere
roziruj synonym rozhranie, rozmedzie, pomedzie, lnia, iara, medznk, mnik,

117

predel, prah at. (SSS, 1995, s. 156), ako imetaforizcia ametonymizcia tohto
vrazu, naprklad vpecilnych registroch: lingv. hranica slova, slabiky, morfmy (miesto, kde sa stretvaj dve slov, dve slabiky, dve morfmy); astron. dtumov hranica (myslen iara prechdzajca v blzkosti 180 zemepisnej dky,
prijej prekroen vchodnm al. zpadnm smerom sa kdtumu pripotava al.
sa odneho odpotava jeden de); mat. hranica mnoiny (mnoina jej hraninch
bodov) (SSSJ, 2011).

Ke ide olingvistick diskurz hranice, spomenieme natomto mieste koncept
centra aperifrie, ktor vyloil vsvislosti svvinom spoluhlskovho subsystmu J. Sabol (1989), amohli by sme uvdza mnoho alch prpadov amonost.
Spolu s F. Daneom a mnohmi almi jazykovedcami meme ete na vod
kontatova, e jazyk nie je idelnym systmom symetricky usporiadanch jednotiek, ale je to skr systm, v ktorom urit elementy tvoria kompaktn centrum a in tvoria rozptlen okrajov psmo okolo tohto centra, teda perifrnu
oblas (Dane, 1965,1966; ejka Lotko,1974, cit. poda J. Sabola, 1989, s. 97).
V prspevku sa nebudeme podrobne zaobera konceptualizciou lexmy hranica vslovenine, ale chceme iba poukza nato, e tak, ako sa vyvja jazyk, tak
sa men i sm jazykov obraz hranice a men sa a posva i vznam hranice
v jazykovom pouvan, interpretovan a vysvetovan. Hne na zaiatku vak
podotkame, e posvanie hranice vjazyku nevnmame ako deviantn situciu,
ale ako prirodzen proces regulovan pouvatemi jazyka, ke sa centrum me
ocitn naokraji aperifria vcentre.

Ke ide okoncept hranice, sme vak toho nzoru, e si nevystame iba sosmantickm aspektom, hoci je to vprstupe kvysvetovaniu gramatiky ametaforiky hranice (a vbec lingvistiky priestoru) osveden cesta (porov. napr. Piper,
1997, 2008). Jazykov, smantick a kognitvny potencil hranice je irok. Je
zrove aj kovou otzkou mnohch alch oblast, napr. kultrnej lingvistiky,
ekolgie jazyka, prevania jazyka, vplyvu jazykovho arelu navznam, pragmatick aemergentn status hranice at. To ns viedlo kuvaovaniu ovonkajch
a vntornch hraniciach jazyka (po prvkrt v prednke Vntorn a vonkajie
hranice slovenskho jazyka 27. 9. 2010 vSappore ivpublikovanej verzii Dudok,
2014).

Odhaovanie apoznanie princpov vzjomnho komplexnho psobenia vntornch a vonkajch vektorov vvinu jazyka nm natska mylienku posuvnej
gramatiky hranice iposuvnej hranice jazyka zrove, nie destabilizciu jazyka.

Obsah arozsah hranice vkadom jazyku je pecifick, m etnosignifikantn
charakter, spolonm znakom prevetky jazyky je, e sa gramatika hranice prejavuje vovetkch jazykovch rovinch. Naprklad viernohorine sa hlsky , , ,
kodifikovali ako tandardn iernohorsk hlsky vaka tomu, e sa stali hraninmi hlskami vkontexte srbskej ekavice, chorvtskej jekavice aiernohoriny.
Pre potreby naej tdie nebudeme analyzova zloitos tejto hlskoslovnej situcie v rmci tchto junoslovanskch jazykov a peripeti okolo kodifikcie

118

iernohoriny (porov. irgi, 2011), pripomenieme iba fakt, e uveden hlsky

tandardne vyslovuj ben ifilologicky vzdelan iernohorci, zstancovia iprotivnci kodifikcie iernohoriny, nie vak Chorvti, Srbi, Bosniaci.

Na zaiatku sme nartli lexiklny koncept hranice vslovenine beznroku
na vyerpvajci deskriptvny a explanan prstup. V rmci vntrojazykovch
hranc sloveniny je prtomn irok vejr otzok akritri, ktor nedovouj gramatiku hranice vsmantickom idiskurzvnom zmysle vnma ako statick kategriu, ale iba vovzjomne prepojenom komplexe dynamickch procesov, doktorch
vstupuj aj vonkajie vektory hranice (napr. kontakty sloveniny sinmi jazykmi,
slovensk jazykov enklvy a diaspry), na o poukeme v alej asti naej
vahy. Teraz, samozrejme, iba strune nartneme as priestoru, vktorom sa realizuje gramatika hranice vslovenine. Vzmysle typolgie hranice mono naprklad hovori ohranici ako ozaiatonom, vchodiskovom bode ods odokna,
pracova odrna, smia sa odastia, potpan odviel, bse odKraska, by
vy odJana apodobn prklady, prektor je zformlnej strnky spolon predloka od v genitvnej kontrukcii a z vznamovej strnky spolon veobecn
ablatvny vznam spoetnmi konkrtnymi apecilnymi, umi kategorilnymi
vznamami, vnaom prpade spacilnym, temporlnym, kauzlnym, agentlnym,
komparatvnym. Vchodisko, zaiaton bod, tvoriaci podstatu ablatvnosti, je
v skutonosti synonymom hraninho bodu, od ktorho zana aksi priestorov, asov at. nazeranie namimojazykov realitu. Nazeranie narealitu, ktor sa
potento bod prejavovala vinakom priestorovom, asovom at. statuse ateraz sa
vnma ainterpretuje vablatvnom vzname (porov. Piper, 2008, s. 309). alej je
to hranica ako konen bod pracova doveera, teda svznamom adlatvnosti,
ale napr. i vo vzname lokaliztora cestova do Bratislavy, vojs do bytu, resp.
hranica ako konen bod vovzname superlatvnosti, vyjadrenom nielen morfologicky superlatvom, ale aj inmi prostriedkami lohu splnil najlepie, je najni
vtriede, zjedol menej ako vetci naokolo. Blzke tomu je ivyjadrovanie hranice
lexiklnymi kvantifiktormi i prostriedkami univerzlnej kvantifikcie.

Vrazn zastpenie jazykovho obrazu hranice je vkategrii vidu av jej blzkej kategrii, ktor je pomerne mlo vslovenine preskman, vkategrii taxickosti. Vrmci spacilneho rozmeru hranice je hranica transparentnejie vyjadren,
priom jazykov amimojazykov, relny, diskurz hranice s pomerne symetrick.
Kategria taxickosti, ktor reprezentuje asov vnmanie avyjadrovanie mimojazykovej skutonosti, predstavuje neostr koncept hranice.

Kategria lokalizovania ausporiadania slovesnho deja vprehovore, vniektorch terich terminologizovan ako taxis (R. Jakobson, A. V. Bondarko,
V.S.Chrakovskij), nem vslovenskej gramatickej tradcii svoje pevn terminologick miesto. Vecne je iastone obsiahnut v rmci deskripcie asovch viet
(Oravec Bajzkov, 1986; Ferenkov, 1986; igo, 1997 ai.) avslovenskom
lingvistickom terminologickom priestore by jej mohol zodpoveda termn taxick
kontrukcia. Pre potreby zmapovania, deskripcie a vysvetlenia samotnej kate-

119

grie taxickch kontrukci vmodernej slovenine s koncepne blzke poznatky P. iga. P. igo (1997) v monografii o kategrii asu v slovenskom jazyku
sstreuje pozornos predovetkm na postihnutie vznamovch zloiek jednotlivch asovch stupov zo veobecnho hadiska a konfrontuje jazykov
as v staroslovienine, predspisovnej slovenine a v spisovnej slovenine, kde
poskytuje vea materilu prechpanie nho konceptu (posuvnej) vntrojazyko
vej hranice. Taxick kontrukcia1 je tak formlno-smantick kategria, ktor sa
realizuje v bipredikatvnych (irie i polypredikatvnych) kontrukcich, kde sa
rznymi gramatickmi a/alebo lexiklnymi prostriedkami vyjadruje asov lokalizcia (sasnos/nesasnos : predasnos, nslednos) situcie P1 sohadom
nadruh situciu P2, priom je asov lokaliztor charakterizovan momentom
prehovoru, t. j. nezvisle odnejakej inej situcie Pn (porov. Chrakovskij, 2003).

V jazykovom diskurze tandardnej sloveniny sa nazklade kvalitatvneho
(minulos prtomnos budcnos) akvantitatvneho prstupu vyleuj tri zkladn typy taxickch kontrukci poda toho, ako sa realizuje jazykov as: sasnos priebehu deja, nslednos priebehu deja apredasnos priebehu deja.

Na toto zkladn lenenie kategrie taxickch kontrukci a v nadvznosti na lexiklno-smantick potencil slovenskch slovies mono aplikova ete
veobecnejie, a pritom podrobnejie, kritrium taxickej (asoslednej) usporia
danosti vslovenskej jazykovej situcii. Vtandardnej slovenine sa toti pouva vetkch dev univerzlnych taxickch vznamov smanticky premostench
nanasledujcej prezumpnej kle, ktor vygeneroval V. S. Chrakovskij (Chrakovskij, 2003):
Ditant.

Kontakt.
Predasnos

Preru.

Nepln

pln

Nepln

Preru.

Sasnos

Kontakt.

A. Predasnos
ditantn predasnos (P2 nasleduje poP1 poistom asovom intervale pojej
ukonen)
Dve hodiny potom, o ns opustila volavka, sme dopili zvyok piva. (SNK)
kontaktn predasnos (P2 nasleduje tesne po ukonen P1)

Len o vyiel Matuk, priiel ky Tibor. (D. Duek)

preruovan predasnos (situcia P2 nasleduje positucii P1 apreruuje ju)
Krajc slnkom zaliatou krajinou, zaul som osudov hudbu. (SNK prekl.)

B. Sasnos
pln sasnos (P1 prebieha zrove sP2)

120

nepln sasnos (P2 sa lokalizuje vrmci asovho horizontu zasahujceho

situciu P1)
Ke volal donemocnice, sestrika mu povedala, e pn Salmon je sosvojou
rodinou. (SNK)
nepln sasnos (P1 sa lokalizuje vrmci asovho horizontu zasahujceho
P2)
Ke voiel dosplne, leala u podprikrvkou. (SNK)
C. Nslednos
prervan nslednos (P1 nasleduje bezprostredne poP2 apreruuje ju)
Ukrval som ho, km neprila fronta. (SNK)
kontaktn nslednos (P1 bezprostredne nasleduje zaP2 pojej relnom ukonen)
Prv ne vyiel zdomu, vsunul si podnepremokav pl kapitnov palubn
dennk. (SNK)
ditantn nslednos (P1 prebieha positucii P2 vnejakom intervale posku
tonom ukonen deja)
Dva dni predtm mnsi sprvcov obkili, zbili ich advoch znich zranili.
(SNK)

Ditant.

Nslednos

Uvedieme systm taxickch kontrukci sdokladmi vslovenine:

Ke otec nasadzoval bombiku dosdovej fae, tvril sa pritom zamyslene

adleito. (J. Johanides)

Tieto a in gramatick a smantick vznamy hranice necharakterizuj iba

kategorilne rozdrobovanie, ktor je vemi asto metalingvistickho charakteru,
ale aj kategorilne sceovanie dovych rdov. P. Piper napr. vrmci lokaliztorov ako monch konceptov gramatiky hranice hovor oprincpe nadkategorilnej lokalizovanosti, ktor riadi fungovanie vieho potu smantickch kategri
srznym stupom gramatikalizcie (Piper, 2008, s. 310).

Nestabilita hranice v jazyku je v znanej miere aj vsledkom vvinovch
procesov vjazyku. Ben pouvate jazyka si posuvn hranicu tohto typu naj
astejie ani nevma, ale dejiny jazyka na to poskytuj vemi vea dokladov.
Vrmci dynamiky vvinu jazykovej hranice obyajne dochdza kjej nivelizcii,
krozirovaniu vznamu. Naprklad vpredspisovnom vvine sloveniny sa roz
liovali tieto diferenn znaky v nerovnorodnom prostred (nomina afinitatis):
dever manelov brat, brat zaa, prv druba (HSSJ, 1991, s. 248); ur (v psl.
*ur) vovzname manelkin brat sa zachovalo iba vilinskej knihe zr. 1477
(igo, 2011, s. 316); svojak, vkontrahovanej podobe svk, svko, svik, svko
vovzname manel otcovej alebo matkinej sestry, akkovek star prbuzn,

121

sestrin manel sa pomenval vrazom za. Vtejto svislosti P. igo kontatuje, e

pvodn praslovansk sstava prbuzenskch pomenovan sa nazem dnenho
Slovenska pod vplyvom kontaktov s inojazynm etnikom oslabila, vntorn
vzahy sa prehodnotili a adaptovali sa v pomenovacej sstave neminy. Dokazuje to vvin, vdsledku ktorho sa germanizmy vagor ustlili napomenovanie
1. manelovho brata (pvodne *dver vo vzname manelov brat, aj prv
druba), 2. manelkinho brata (pv. *ur aj vovzname kolektvu, t. j. vlastn bratia mojej manelky), 3. manela manelkinej sestry (*svojak = patriaci
do naej rodiny, vlastn prbuzn), 4. sestrinho manela (igo, 2011, s. 317
318).

Hranice vslovenine predstavuj aj vznamn etnosignifikantn prvok. Ato
jednak prisebaidentifikcii, jednak priidentifikcii toho druhho. Naprklad Slovk seba identifikuje poda svojho jazyka (sloveniny), krajiny apodobne, ale aj
jeho prejav dialogick partneri Neslovci identifikuj poda vonkajch faktorov
ako slovensk. Ke ide ootzku hranc slovenskho jazyka, treba si pripomen
aj alie dve veci: 1. jazykov hranice sloveniny prekrauj zemepisn hranice Slovenska, 2. hranice sloveniny vrmci administratvno-prvnych attnych
hranc nie s presne vyhranen.

K prvmu bodu mono poveda, e je slovensk jazyk ako nrodn jazyk
v najrozmanitejch funkcich najplnie zastpen prirodzene v materskej krajine, na Slovensku. Socilno-historickou bzou nrodnho jazyka je nrodn
spoloenstvo. Pred vznikom spisovnej sloveniny v slovenskom nrodnom jazyku prevldali divergentn tendencie. Pouzkonen spisovnej sloveniny v19.
storo sa zaali prejavova vrazn konvergentno-integran tendencie. Vrmci
Slovenska je to vntorne zloito diferencovan jazyk vrmci komunikanch typov a sfr. Ale okrem toho sa slovenina pouva aj v pohraninch oblastiach
vrmci prirodzenho bilingvizmu pohraninho typu, alej ako enklvov jazyk
v pomerne dobrej jazykovej kondcii vo Vojvodine (v dnenom Srbsku), v Rumunsku avChorvtsku, kde s poetn slovensk ostrovy ete od18. storoia,
aakodiasprny jazyk (vek poet hovoriacich poslovensky ije aj vAmerike,
Kanade, Austrlii, v eurpskych krajinch at.). Poda Sprievodcu slovenskm
zahranim (Bartalsk, 2001; tie www.uszz.sk) sa odhaduje, e dnes zahranicami
Slovenska ije 2,6 milinov ud, ktor s pvodom Slovci, o je polovica zpotu
Slovkov naSlovensku.

Kdruhmu bodu meme uvies, e slovenina naSlovensku je ttnym jazykom. To znamen, e voficilnom styku ju denne pouva okolo 5,3 milina
obanov Slovenskej republiky, zoho asi 15 % populcie tvoria nrodnostn meniny. Prevan vina prslunkov nrodnostnch menn s symetrick bilingvisti. Etnick truktra naSlovensku je nasledujca: 85 % Slovkov, okolo 10 %
Maarov, 4,6 % Rmov, 0,2 % Rusnov. Medzi tradin nrodnostn meniny
patria esi, Poliaci, Nemci, Bulhari, Chorvti, Srbi. Poosamostatnen Slovenska
tu evidujeme aj okolo 15-tisc dlhodobo ijcich cudzincov. NaSlovensku sa tie

122

pouvaj aj mnoh nomdske jazyky.

Do zornho poa vntornch hranc sloveniny mono zaradi zloit sple
vvinovch jazykovch javov vrtane adstrtovho a substrtovho spektra.
Dnen slovenina je vaka tomu vemi diverzifikovanm jazykom sdmyselne
vybudovanou jazykovosystmovou a komunikanou infratruktrou. Tento proces nie je uzavret, ale vntorn lenenie sloveniny intenzvne prebieha aj dnes,
priom je umocnen pestrou socilnou sieou a zloitmi interaknmi vzahmi medzi jej nositemi. Ke ide orieenie vntornch otzok hranc sloveniny
vsasnosti, systmovolingvistick infratruktra sa radikalizuje aargumentuje
naosi no nie. Jazykovmu spoloenstvu naprelome tiscro je bli klov
koncept sloveniny prijej pouvan naverejnosti. Vtakejto situcii sa potom lo
gicky rod aj nov pragmatickolingvistick koncepcia spisovnej sloveniny. Systematicky je tento model prezentovan vpublikcii J. Dolnka Teria spisovnho
jazyka, ktor vychdza zpozci komunikujcich nositeov tohto jazykovho tvaru (Dolnk, 2010, s. 117).

Vonkajie hranice sloveniny sa tkaj vvinu sloveniny v zahraninch
podmienkach, resp. vo vvinovch podmienkach jazykovej enklvy a diaspry.
V nedvno publikovanej knihe o tchto otzkach sme evidovali okolo tridsa
krajn, kde sa vyskytuj uveden existenn podoby sloveniny (Dudok, 2008).
Hranica slovenskej jazykovej diaspry sa zaposledn roky znane rozrila av sasnosti ju vrznych podobch mono vystopova asi vsedemdesiatich krajinch.
Slovensk jazykov prejavy vtom-ktorom prostred s vade pecifick azvisia
odokolitch kontaktovch jazykov, kultrneho diskurzu aintenzity akvality pulzanch komunikanch vektorov. Vprvom rade vak zvisia odpotrieb jazykovho spoloenstva pecificky sa jazykovo sprva v rozlinch komunikanch
situcich a sfrach. Spolonm menovateom prevetky zahranin slovensk
jazykov spoloenstv je vak tendencia k diasporizcii. Aj tradin slovensk
jazykov ostrovy, akmi s slovenina voVojvodine, vRumunsku i vMaarsku,
sa viditene urbanizuj asmeruj kjazykovej diaspre (podrobnejie otom Dudok, 2008, 2014).

Hranice slovenskho jazyka uruj viacer aspekty genetick, typologick,
arelov apod., m nadobdaj charakter dynamickej, posuvnej hranice, ktor sa
men vovvinovom aj komunikanom priestore. Take sloveninu ako samostatn jazyk uruj jednak vntorn jazykov hranice, nazklade ktorch je slovenina vntorne lenen, jednak vonkajie hranice, nazklade ktorch sa slovenina
zaleuje doirieho jazykovho arelu.
Poznmky
1 Termn taxick kontrukcia sme prepotreby vyjadrovania vslovenskom jazyku utvorili nazklade
pojmovho apartu L. Bloomfielda, resp. R. Jakobsona (1957) taxis av zmysle vkladu A. V. Bon
darka (1987), najm v neskorom podrobnom rozpracovan V. S. Chrakovskho (2003 a i.), ktor
systematicky pouvaj termn taxis ().

123

LITERATRA
BONDARKO, Alexander Vladimirovich (red.): Teorija funkcionanoj grammatiki.
Vvedenije. Aspektuanos. Vremennaja lokalizovanos. Taksis. Leningrad: Nauka
1987.
IRGI, Adnan: Crnogorski jezik u prolosti i sadanjosti. Podgorica: Institut
zacrnogorski jazik iknjievnost 2011.
DOLNK, Juraj: Teria spisovnho jazyka so zreteom naspisovn sloveninu. Bratislava: Veda 2010.
DUDOK, Miroslav: Zachrnen jazyk. State oenklvnej adiasporlnej slovenine.
Nadlak: Vydavatestvo Ivan Krasko 2008.
DUDOK, Miroslav: Internal and External Borders of the Slovak Language. In: The
Multilingual Society Vojvodina. Sapporo: Slavistic research center Hokkaido university 2014, s. 75 93.
FERENKOV, Adriana: asov podraovacie svetie v slovenskch nreiach.
Bratislava: Veda 1986.
Historick slovnk slovenskho jazyka. A J. (HSSJ) 1. vyd. Red. M. Majtn akol.
Bratislava: Veda 1991.
CHRAKOVSKIJ, Viktor S.: Kategorija tasisa. In: Voprosy jazykoznanija, 2003, . 2,
s. 32 54.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. (KSSJ) 4. vyd. Red. J. Kaala M. Pisrikov
M. Povaaj. Bratislava: Veda 2003.
ORAVEC, Jn BAJZKOV, Eugnia: Sasn slovensk spisovn jazyk: Syntax.
Bratislava: SPN 1986.
PIPER, Predrag: Jezik iprostor. Beograd: Biblioteka XX vek 1997.
PIPER, Predrag: Gramatika granice. In: Junoslovenski filolog, 2008, ro. 64, s. 307
322.
RUIKA, Jozef: asov podraovacie svetie. In: Slovensk re, 1974, ro. 39, .5,
s. 268 278.
SABOL, Jn: Centrum aperifria slovenskho spoluhlskovho podsystmu. In: Slovensk re, 1989, ro. 58, . 2, s. 97 104.
Slovensk nrodn korpus. (SNK). Bratislava: Jazykovedn stav . tra SAV 2013.
Dostupn na: http://korpus.juls.savba.sk
Slovnk sasnho slovenskho jazyka. H L. (SSSJ) Red. A. Jaroov K.Buzssy
ov. Bratislava: Veda 2011.
Sprievodca slovenskm zahranim. Zost. . Bartalsk. Bratislava: Dom zahraninch
Slovkov 2001.
Synonymick slovnk sloveniny. (SSS). Hl. red. M. Pisrkov. Bratislava: Veda 1995.
rad preSlovkov ijcich vzahrani. Dostupn na: www.uszz.sk
IGO, Pavol: Kategria asu vslovenskom jazyku. Bratislava: Univerzita Komenskho 1997.
IGO, Pavol: Historick aarelov lingvistika. Studia selecta. Bratislava: Univerzita
Komenskho 2011.

124

RSUM
Grammar of the (Movable) Boundary
The linguistic, semantic and cognitive potential of the Slovak word hranica, basically corresponding to English boundary, is rather wide. In Slovak three basic meanings of the word hranica
dominate aline, adivision and adelimitation of the margin of something, as well as ametaphorical
meaning abonfire, i.e. apile of wood to be lit. The concept of the grammar of the boundary at the
same time also represents the key question of many other areas like e.g. of cultural linguistics, of
ecology of language, of experiencing language, of the influence of the linguistic area upon meaning,
including the pragmatic and the emergent status of the border, etc. This has led us in our work to
considering the inner boundaries (in awider sense also within the linguistic picture of the space), and
of the outer boundaries of the language (e.g. the contacts of Slovak with other languages, the Slovak
linguistic enclaves and diasporas, etc.).

125

Celostnost jako metodologick princip

lingvistick analzy
Oldich Ulin
(Filozofick fakulta Univerzity Palackho v Olomouci a Technick univerzita vLiberci)

1.

Sta J. ermka (2010) ometodologii nejstarho zdruh generace Praskho

lingvistickho krouku, tedy u pesnji pedstavitele prask, i jet pesnji eskoslovensk lingvistick koly, pojednv mj. opojmu celostnost, kter
se u dnes v metodologickch souvislostech jazykovdnch tm neuv; byl
nahrazen vrazem systmovost. Nechejme zatm stranou, e nejde o ist synonyma, avnujme se dalmu vrazu, kter vsouvislosti sP. Trostem autor pouv; je to obrat tcha zfilologie. Nepochybn intertextovost tohoto vrazu, aluze
naBothiovu idalch autor tchu zfilozofie, vede kvaze oad metodologickch aspekt lingvistiky, nap. oaplikaci pvodnch strukturalistickch metod
atermn vsouasn etap esk jazykovdy, osam povaze lingvistick terminologie av posledku osmyslu avznamu na prce pro ns samotn.
2. Kvaze osmyslu (vdeck) prce je metafora tcha zfilologie phodnou
motivac. Vme, e pslunm filozofm vetn naeho E. Rdla je filozofie utitelkou ve smyslu poukazovn naskuten hodnoty ivota, napotebu smovn k transcendenci a na pomjivost svtskch hodnot. K emu ale poukazuje
jazykovda? Pokud filozofie utitelka ukazuje zkouenmu lovku cestu kBohu
jako knejvy dokonalosti, kemu ukazuje filologie utitelka? Jestlie je Bh
nejvy dobro, pak jazyk je jenseits von Gut und Bse ajako tchu zbdn
nadsebou samm me lovku nabdnout tu radost atchu estetickho charakteru, tu zase tchu zodlinosti odjinch, mn dokonalch jazyk avst tak
ppadn knacionalismu i jazykovdnmu purismu, kter tak jistou tchou bt
me. Vsituaci neutrlnho, nepodjatho badatele vak me poskytnout hlavn
tchu aradost zintelektuln prce; star psychologie tu mluvila ointelektulnch citech, oradosti zpoznn, kter se ovem tk nejen vekerho poznn vdeckho, pedvdeckho, ale zejm inevdeckho, plynoucho tedy obecn vzato
zobyejn lidsk zvdavosti. Vdeck poznvn vak, jak znmo, nikdy nekon;
plyne to nejen zpovahy vztah mezi sloitost zkouman skutenosti astupovitm charakterem lidskho poznn. Onm tnm okamikem vpoznvn
pak me bt pocit dokonalosti jazykov struktury, jej plnosti a pekvapujc
schopnosti vyjdit poznvan a pedvat je v komunikaci nemn dokonalm
zpsobem. Tyto pocity me vak zkalit poznatek, e dokonalosti naeho poznn nco schz, e nen tak dokonal, jak ji sami popisujeme nebo jak si ji
pedstavuje nkdo znaich koleg. Meme tu mluvit onedostatcch zhlediska

126

poznn systmovch a/nebo funknch aspekt; tyto velmi obecn termny vak
podle naeho nzoru nejsou dostaten popisn, aby akcentovaly pslunou mru
spjatosti vech vztah mezi jednotkami vjazykovch subsystmech amezi subsystmy, jako i nevyerpatelnost vech rznch jazykovch funkc a funkc
tchto funkc, mluvnch akt ipostoj mluvch, vztah mezi mluvmi amnoha
jinch, jak je soudob ihranin discipliny chpou apopisuj. Pokusme se tedy
znovu zavst termn pro dokonalost poznn jazyka ajazykov komunikace spe pomoc vrazu, kter dostaten popisn zachycuje vechny zmnn aspekty
relativn dokonalosti poznn: je to u zmnn apodle naeho mnn ponkud
upozadn aoputn strukturalistick termn celostnost, vychzejc, jak znmo,
zfilozofickho holismu.
3. Pod celostnost si ovem i pi v dobr vli lze pedstavovat rzn pstupy a vsledky lingvistick analzy, protoe kad badatel je obvykle vce i
mn zaujat pro svj pstup, jak prav bsnk. Pro vechny pstupy ovem plat
jako metodologick premisa pedevm poadavek plnosti a reprezentativnosti
zkoumanho materilu. Vtto souvislosti se nabz nov doklad one vdy vhodnm aphodnm materilu zkorpus, tohoto peceovanho zdroje jazykovho
bohatstv. Tak jeden zautor tez onov, korpusov etap lingvistiky F. tcha se
v nejnovj Akademick gramatice spisovn etiny (tcha, 2013) nakonec ve
vrazn vtin doklad uchyluje nikoli ke korpusu, nbr kinternetovm vyhledvam; vnucuje se mylenka, zda by pro takovto praktick ely popisu jazyka
v prukch, kdy nememe v korpusu najt doklad, kter prv potebujeme,
nebylo nakonec vhodn vytvoit software specializovan pro lingvistick ely
aposilujc tak vyhledvac programov vybaven existujcch vyhledva.

Dal problematickou oblast je lingvistick terminologie, jej nejednotnost,
polysmie asynonymie nejen urznch autor, ale iu tho autora. Lingvistika se
tak ad spe kvdm nazvanm humanistick, by nkter jej odvtv pracuj
nazklad algebraicky, geometricky nebo statisticky formalizovanch metod. Jist je, e ve vdch technickch nebo prodnch by takovto terminologick atm
pojmov libovle neobstla.

Posledn z mnoha metodologickch problm, kter povaujeme za zsadn, je oputn saussurovskho pojmu hodnota, valeur. Je bn srovnvat rzn
existenn verze nrodnho jazyka akonstatovat jen diference bezdrazu nasystmov, tedy celostn charakter kadho tvaru. Tak odlinost obecn etiny nebo
moravskho dialektu nebo interdialektu odetiny spisovn nespov vminimln odlinosti jednotlivch lexm nebo tvar, nbr vcelkov odlinosti systm
asubsystm, vmluvenm jazyce pak tak azejmna vodlinosti zvukov, kter
se nap. ze strany revolucion prosazujcch obecnou etinu (nebo tzv. standard) msto etiny spisovn zjejich argumentace zcela vytratila. Srov.

mor. ne:
spis. etina:

su -si -je -zme -ste -s

sem -si -je -sme -ste -sou,

127

kde polovina neshodnch rys neme slouit jako konstatovn, e pslun subsystmy, resp. cel tvary je mon hodnotit jako rozdln pouze voblasti tchto
diferenc. Obdobn to plat ohodnotch vraz vkomunikaci:

moravsk komunikace: Pkn vkend peju!

komunikace vechch: Hezk vkend peju!

Vobou etinch, vchodn izpadn, adjektiva pkn ahezk existuj, rzn distribuce jim vak uruje jinou roli, atedy jinou hodnotu, vanalogii se saussurovskou achovou hrou.
4. Opakem holistickho pstupu ve vd je vdeck redukcionismus. Ten je
vnaich vdch dn nejen vvojem zkoumanch objekt, jakmi jsou spolenost,
lovk ajeho psychika nebo jazyk (srov. Boyd, 2006: Redukcionismus evolun
vdy je ryze taktick. Dlme, co umme, tv vtv dsiv rozmanitosti asloitosti.), ale izmrnou redukc vyplvajc ztechnickch podmnek nebo lidskch
pohnutek badatele. Ktm druhm pat pedevm nedostatek objektivnho pstupu aosobnho odstupu odmaterilu nazklad solipsistnho pocitu Jak mluvm j,
tak mluv vichni. Technick podmnky ametodologick postoje redukuj jazykov materil asto tam, kde jde odeduktivn systmy (nap. jen pt participant/aktant vpopisu esk syntaxe vpotaovm projektu Prask zvislostn korpus,
Mikulov akol., 2005). Ale ivkoncepcch zaloench induktivisticko-deduktivisticky nachzme etn reduktivistick tendence. Nap. vyuitelnost valenn
teorie, kter m modelov charakter (a jej kritria ostatn jsou velmi vgn, viz
Karlk, 2000), nespov vpovrchov struktue vty, kde se vnovjch gramatikch nepesvdiv kombinuje steori vtnlenskou, nbr podle naeho nzoru
vpopisu pdov struktury (Ulin, 2013). Nadruh stran se pdov gramatika
opomj aredukuje napouh distinktivn rysy vtnch vzorc (Mluvnice etiny
3, 1987) nebo namorfologickou reprezentaci vtnch aktant (Mikulov akol.,
2005). Kombinac valenn avtnlensk koncepce vznik hybrid vnitn rozporn, nebo informan podstata vtnlensk koncepce nen sluiteln shloubkovm charakterem valennho pstupu, co se projev zvl. vnespnch snahch
smit podstatu tzv. lev valence sjejm podmtovm charakterem (srov. ktmto
otzkm Ulin, 2007). I v ppad stle diskutovanho lenu zvanho doplnk
byla definice ojeho tzv. dvoj zvislosti dokladem redukce doklad nacentrum i
pevahu ppad; avak zvislost naslovese i psudku lze ve znan, by men
sti doklad st prokzat: odtrhli se uasl, zoufal, zmaten; prvn dopomohl
na republice kuznn; ruce jsem tenkrt vidl ist (Ulin, 1969).

Jako pklad naopomjen vztah mezi strukturou povrchovou ahloubkovou
uvdme diskusi kolem hodnocen pzvuku veskch hlskovanch graficko-fonickch zkratkch typu ODS, TK, SSD aj. Pzvuk vhlskovanch lexmech
typu des, tk, esesd je vtchto vrazech, narozdl odslov nezkracovanch spzvukem naprvn slabice, pevn naslabice posledn pkl. 1):

128

1)
2)

[ o: de: es I je stranou podikatelu:]

[ o: de: es napraze sto I je stranou
kmotru:]

V nkterch ppadech vak, jako v pkl. 2), se pzvuk ocit na slabice prvn.
Podle naeho nzoru een spov ve vztahu povrchov ahloubkov struktury.
Vpkl. 1) pedstavuje cel spellovan zkratka mluvn sek znzornno sekovm
pedlem aintonanm centrem, tj. pzvukem, naposledn slabice. Domnvme
se, e zde pvodn nezkrcen znn promluvovho seku, tedy [opanska : demokraticka : strana], se zhloubkov struktury reprezentuje dostruktury povrchov
audluje tak sv intonan centrum nahloubkovm slov strana sv hlskovan
zkratce es. Tak je tomu pravideln uzkratek dvou- a n-psmennch. Pokud vak
se zkratka stane jen soust promluvovho seku, srov. pkl. 2), stv se jednm
zpzvukovch takt bezvztahu ke sv nezkrcen podob adostv se j pzvuku naprvn slabice jako kadmu jinmu pzvukovmu taktu.
5. Je nepochybn, e poadavek celostnho popisu jazyka je meta, ke kter se
nae vda postupn pibliuje. Vyvstvaj abudou vyvstvat dal metody asmry, kter budou jazykovdu posouvat vped. Mohou abudou svm pedchdcm
vytkat redukcionismus asamy se budou prohlaovat zaholistick. Dokud se ovem nezrod dal, nov smr, kter se prohls zacelostnj. Srov. Holistick
prstup odmieta existenciu autonmneho jazykovho modulu. Nositeom jazykovej kompetencie je cel kognitvny systm. Predstavitelia holistickej koncepcie
vytaj modulrnym vysvetovaniam prlin mieru idealizcie a formalizcie
jazykovch schopnost, ktor ved kpostulovaniu jazyka ako uzavretho systmu
aneumouj vysvetli kognitvnu elnos jazyka (Bednrikov, 2013, s. 42).
LITERATURA
BEDNRIKOV, Mria: vod dokognitvnej lingvistiky. Trnava: Filozofick fakulta
Trnavskej univerzity vTrnave 2013.
BOTHIUS:Filosofie utitelka. Olomouc: Votobia 2005.
ERMK, Jan: Pavel Trost ajeho celostn filologie. In: asopis pro modern filologii,
2010, ro. 92, . 1 2, s. 5 9.
DANE, Frantiek HLAVSA, Zdenk GREPL, Miroslav: Mluvnice etiny 3.
Skladba. Praha: Academia 1987.
KARLK, Petr: OdTesniera k... In: SPFFBU, ro.49, .A 48. Brno: Masarykova
Univerzita 2000, s.31 39.
MIKULOV, Marie akol.: Anotace natektogramatick rovin Praskho zvislostnho korpusu. Svazek I, II. Praha: Matematicko-fyzikln fakulta UK 2005.
RICHERSON, Peter James BOYD, Robert: Not By Genes Alone: How Culture
Transformed Human Evolution. Chicago: Chicago University Press 2006.
SAUSSURE, Ferdinad de: Kurs obecn lingvistiky. Praha: Odeon 1989.
TCHA, Frantiek a kol.: Akademick gramatika spisovn etiny. Praha: Academia2013.

129

TROST, Pavel: Studie ojazycch aliteratue. Ed. J. Povejil. Praha: Torst 1995.
ULIN, Oldich: Ksyntagmatick atransforman charakteristice doplku. In: Slovo aslovesnost, 1969, ro. 30, . 1, s. 11 22.
ULIN, Oldich: Valenn, intenn a vtnlensk koncepce syntaxe. In: Jazyk
akomunikcia vsvislostiach II. Ed. O. Orgoov. Bratislava: Univerzita Komenskho 2007, s. 25 29.
ULIN, Oldich: K pznakovm grafickm a vslovnostnm rysm souasn
etiny. In: Kesk fonetice apravopisu. Studie kmodern mluvnici etiny 5. Kap.
IX. Eds. O. Ulin M. Proek. Olomouc: Univerzita Palackho 2013, s.144 157.
RSUM
Holism As aMethodological Principle of Linguistic Analysis
By applying the principal advantages of the traditional structural term, the author demonstrates the
holistic principle. He also deals with some examples of linguistic methodological reductionism.

130

Znovch interpretci hranc frazeolgie

Jozef Mlacek
(Filozofick fakulta Katolckej univerzity vRuomberku)

rtko predtm, ako som zaal pracova na tomto prspevku, som si uvedomil,
e otzkami svisiacimi s jeho tmou som sa sstavnejie zaoberal aj ke
nezartam prslun pase svojich uebnicovch textov, vktorch m naznaen
problematika celkom prirodzene vdy nejak zastpenie u voviacerch rozsiahlejch ajmench, aj doma aj vzahrani uverejnench prspevkoch vasovom rozpt takmer tyridsa rokov (napr. Mlacek, 1974, 1983 2010). Motivcia
tchto nvratov je prost: Nebol ou nedostatok inch tm naskmanie, boli ou
najm mnohorak posuny vrozvoji frazeologickch bdan, ktor mvali zansledok, e sme sce vetci, o sa pohybujeme okolo vskumu tejto asti jazyka,
hovorili ofrazeolgii alebo ofrazmach, ale kad zns vymedzoval aj jeden, aj
druh pojem, resp. ist, prznakovejie alebo akoby okrajovejie asti ich nplne
aspo trochu (a niekedy aj celkom) odline. A prve tento niekedy a privek
rozptyl v postojoch aj k elementrnym otzkam urovania samej frazeolgie
ateda aj jej hranc bol onm spaom alch aalch vah onaznaenej
tme. Akee sa pritom dalo zaznamena, e tieto nvraty neboli len niem, o
by sa mohlo charakterizova znmou a sem-tam opakovanou pejorativizujcou
floskulou otzv. recyklcii poznatkov, ale e vnadvznosti namnohorak podnety
z rozlinch prdov frazeologickho vskumu odkrvali zakadm aj niektor
celkom nov dimenzie danej problematiky a e teda aj o nich plat/me plati
Rfusova mylienka, poda ktorej T ist tmu nruivo ska to neznamen
st, jav sa mi aj tento al nvrat k otzke hranc frazmy a frazeolgie ako
dostatone odvodnen ahdam aj celkom uiton. Vkontexte tejto publikcie
uiton aj sozreteom najedno zkovch slov, toti napojem interpretcia,
pretoe u niektor predchdzajce materily (porov. napr. Chlebda, 2005; Mlacek, 2010) nes vsebe mylienku, e sledovanie hranc frazmy aj frazeolgie je
predovetkm vecou interpretcie, e je to ovea astejie zleitos gnozeologick ako ontologick. Zanime vak pohadom natie prpady premien frazeolgie aj
jej hranc, ktor svisia prve sjazykovou ontolgiou.

Nie iba samotn hranice, le cel obraz, cel npl frazeolgie sa vdnenej
dobe men so zreteom na spoloensk premeny. Ak ete nie tak dvno u ns
F. Miko hovoril o celkovej, hdam a absoltnej prevahe frazm odrajcich
dominantn postavenie tzv. ronckeho apastierskeho archetypu vlenen naej
spolonosti, podvplyvom novch diferencianch tendenci celho spoloenskho ivota dochdza kprelnaniu pomenovan zjednotlivch sfr, kmnohorakm
transformcim, a teda aj k vzniku celkom novch frazm. To s tie prpady,
oktorch hovor W. Chlebda ako osce menej zastpench, predsa vak vraz-

131

nch posunoch frazeolgie, jej fondu, spsobovanch jazykovou ontolgiou. Ide

tu teda ocelkom nov jednotky oznaujce najm nov skutonosti vrozlinch
oblastiach spoloenskho ivota alebo nov oznaenia skutonost, ktor sa doteraz frazeologicky nepomenvali. Aj napriek tomu, e sa tento pl pohybov chpe
ako vofrazeolgii menej vrazn aj menej zastpen, nie je to zasa nijak zaned
baten mnoina, naopak, ide aj odos bohat azrove aj dos diferencovan
skupinu jednotiek, take napr. M. Jankoviov (2010) tu doke rozliova a tyri
typy takchto frazm a aj ist okrajov prpady. Len nailustrciu tu spomeme
aspo nieo zjej prkladov: nik mozgov, ierna diera, star truktra vymva
niekomu mozog, nevedie, kde je sever, urobi zaniem hrub iaru; tu aj subtandardn ma bufet, veget, by vkbli, vkeli vypusti pokusn balnik, plaka
nanesprvnom hrobe, zresetova si hlavu, by zavodou by ist, dosta padka,
kuktorm pridva aj niekoko prkladov nanov varianty spojen tie suvedenmi okolnosami, napr. prifrazme nema (ani) groa, haliera, korunky mme u aj
variant nema (ani) centa, centka (op. cit., s. 195). Ako vidie, s to prpady, ktor
novie teoretick prce zahrnuj podnzov frazeologick neologika (porov. napr.
Chlebda, 2005; Jankoviov, 2010) alebo neofrazmika (napr. Alefirenko, 2008).
Pri sledovan tohto celkovho obrazu frazeolgie pritom nemono zabda ani
nanprotivok tchto novch jednotiek, teda naprpady stupu istch frazm,
prpadne a ich plnho vypadnutia zcelho ivho fondu tchto prostriedkov.

Priame posuny v urovan hranc frazeolgie s vak od zaiatkov spt
s chpanm samej podstaty frazmy a jej vymedzovacch znakov. Pripomeme
si: Ke sa zajej podstatn znak pokladala ekvivalentnos soslovom, vypadvali
zfrazeolgie vetky jednotky svpovednou platnosou, ke sa takto loha pripisovala medzijazykovej idiomatickosti chpanej ako doslovn nepreloitenos,
zuovali sa hranice frazeolgie ete viac ake sa vpodobnom duchu absolutizovala ustlenos a do podoby petrifikovanosti spojenia, zostalo z jej nplne len
aksi torzo. Ako vidie, rozhodujci tu bol zakadm gnozeologick rozmer prstupu kurovaniu hranc atento poznatok plat a dosasnosti: aj vetky novie
interpretcie hranc frazmy priamo i nepriamo, ale vdy zretene nadvzuj predovetkm nato, ako sa vterii chpe sama frazeolgia ajej jednotky, ako ajich
urujce vlastnosti. A pretoe tchto podmieujcich faktov i skr faktorov je
viacej, neprekvapuje, e vokruhu urovania hranc frazeolgie ajfrazmy sa niekedy rozliuj tzv. vonkajie avntorn hranice danch pojmov (porov. Chlebda,
2005). Venujme teda pozornos aspo niektorm spomedzi tchto novch pohadov nasledovan otzku.

Prvm zokruhov danej problematiky je urovanie hranice frazeolgie oproti
ostatnm typom slovnch spojen prototypovou formou frazmy je azda poda
vetkch koncepci tvar slovnho spojenia. Km vstarch etapch frazeologickho vskumu sa tu rieila najm otzka hranice svonmi slovnmi spojeniami
(tento problm je tu napokon vrozlinch novch podobch aktulny stle, vdy
sa toti njdu ist konkrtne prpady, kde si ani sksen bdate neme by cel-

132

kom ist aaspo troku zapochybuje), tie novie vskumy tu venuj ovea viacej pozornosti rozhraniovaniu frazeolgie aviacerch typov ustlench spojen
nefrazeologickej povahy. Konkrtne me s o urovanie hranice s neterminologickmi spojeniami, s viacslovnmi termnmi, s lexikalizovanmi spojeniami
avirch relcich aj ovymedzovanie vzahu pojmov kolokcia afrazma. Problmom je tu najm fakt, e jedny aj druh spojenia sa vyznauj istou, asto celkom rovnakou mierou ustlenosti, e niektor znich maj sfrazeolgiou blzku
aj obraznos, e priniektorch znich je nejako prtomn aj expresvnos. Preto
neprekvapuje, e tmto otzkam sa vnaej terii (frazeologickej, ale aj lexikologickej alebo lexikografickej) venovala vek pozornos. Sledovali ich predovetkm J. Kaala (1993, 1997), M. Jankoviov (2005) anajm A. Jaroov (2005,
2007). Predovetkm zvery naposledy menovanej autorky, ktor svisia skoncepnmi prcami narozbehnutom Slovnku sasnho slovenskho jazyka isjej
bohatmi sksenosami vo sfre korpusovej lingvistiky, poskytuj cel sstavu
fundovanch poznatkov orozliovan spomenutch typov slovnch spojen as
nateraz najaktulnejm azrove pragmaticky aj teoreticky zaiste najsstavnejie overovanm prstupom kinterpretcii hranc medzi uvedenmi druhmi. Tto
koncepciu akceptuje av niektorch svojich novch prcach iprimerane aplikuje
aj autor tohto textu, atak sa pritomto bode nebude alej pristavova.

Aj druh okruh sledovanch otzok svis nejako stematikou slovnho spojenia. Ide oto, e poda niektorch novch koncepci (najm ermk, 1985 amnoho jeho nasledujcich prc) sa hovor aj otzv. lexiklnej frazme (vermkovej
terminolgii ofrazme aidime), ak sa komponenty (lexiklne vzloenom alebo
odvodenom slove, lexiklne agramatick zasa vnepravidelnom tvare) vyznauj anomlnosou spojenia naznaench komponentov. Sm F. ermk poklad
zarelnu doln hranicu svojej frazmy aidimu anomlne utvoren zloen slovo.
Jeho pokraovatelia u zoveobecujco pu, e hranice frazeologie se posouvaj (Kltzerov, 1998), alebo sa aspo ptaj, i sa hbu hranice frazeolgie
(Fedosov, 2002, 2007). Pristavi sa vak treba aj priniektorch pojmoch znho
domceho prstupu k tejto otzke: Ako je to s hranicami frazmy a frazeolgie
privyleovan tej tzv. minimlnej frazmy i dokonca aj tzv. subfrazmy alebo
tzv. jednoslovnch frazm? Ako vidie, zakadm tu ide oproblematiku prototypovej povahy frazmy ako slovnho spojenia. Ak domame takto prstup kdanej otzke, vyznieva to tak, akoby sme istm spsobom nadraovali prve tento
rozmer frazmy nadjej ostatn amono ete benejie spomnan urovacie vlastnosti. Ale ptajme sa: Je naozaj tto nadslovnos (v rutine sverchslovnos) i viac
slovnos vlastnosou, ktor je vdy alebo vbec zvanejia, resp. podstatnejia
ako niektor alie vlastnosti, ktormi sa frazma bene vymedzuje? Je zvanejia ako napr. jej smantick transponovanos (obraznos), expresvnos, dispozinos? Dobrm nvodom naprehben rieenie tchto otzok me by postup, ak
uplatuj spoluautori kolektvneho celosvetovho frazeologickho kompendia
zr.2007 (Burger akol., 2007). T predovetkm vsvislosti svkladom ekviva-

133

lentnosti frazm poukazuj naodstupovanos, odstupovan platnos, klovanos jej prejavov (ke pritom rozliuj napr. absoltnu ekvivalentnos, iastkov
ekvivalentnos aj nulov ekvivalentnos) azrove nieo podobn naznauj, resp.
aspo predpokladaj aj priostatnch uvedench vlastnostiach frazm. Ak teda budeme pota stakouto odstupovanosou napr. priobraznosti, resp. smantickej
transponovanosti (a nie je dvod, preo sou nepota, ve ona je u vovinogradovovskom rozliovan troch druhov frazm; rovnako vak netreba zabda ani
naalie rozdiely vjej chpan F. Miko (1989) prve vnej vid raison dtre
samej existencie frazeolgie, niektor ju zasa chpu len ako fakultatvnu vlastnos;
vnaom vklade sa jej pripisuje prototypov povaha), ale rovnako aj priexpresvnosti (zasa tu meme rozliova aj silno expresvne jednotky predovetkm
vzretenej svislosti snimi spomenut F. Miko hovor a oichfrapantnosti , ale
aj jednotky stlmenou expresvnosou), aj pridispozinosti (ktor tesnejie svis
prve sospomnanou ustlenosou; rusk anglista A.V.Kunin (1970) tu rozliuje
a p stupov jej platnosti, priom krajnmi prpadmi s poda neho frazmy
s petrifikovanou povahou a na druhej strane zasa jednotky, ktorm tento autor
pripisuje tzv. doln prah ustlenosti), ak teda chceme rta stakouto odstupovanosou privetkch uvedench znakoch, analogicky ba sozreteom najazykov
typolgiu ete vozvenej miere sou treba i mono rta aj prispomnanej
nadslovnosti alebo viacslovnosti. Pokraujme vak vtakomto uvaovan smerom
k spomenutej konkrtnej spornej otzke zaraovania idiomatickch zloench
slov medzi frazmy: Ak nebudeme trva naformlnej samostatnosti komponentov
spojenia (ktor je asto naozaj len vecou konvencie), ale prijmeme naznaen odstupovan chpanie onej nadslovnosti, meme takto zloen slovo interpretova ako osobitn apecifick prpad spojenia slov (resp. aspo ich zkladnch
lexiklnych morfm), a teda aj ako evidentn sas frazeolgie, ako frazmu.
Pravdae, napozad spomenutho prototypovho chpania sledovanej vlastnosti
pjde oprznakov podobu, oprznakov tvr frazmy. Pripohade natieto prpady akoby zinej strany sa nm ukazuje, e tieto idiomatick zloen slov maj
vlastne kjadru, kprototypom frazeolgie bliie ne niektor in sporn prpady
(v naej tdii zr. 2010 sa vdanch svislostiach spomnaj vyie u uveden podoby, ako s minimlna frazma alebo subfrazma, prpadne aj t tzv. jednoslovn
frazma, teda spojenie typu ma nieo sniekm, zaa si nieo sniekm). Predchdzajce formulcie, pochopitene, nijako neznamenaj spochybnenie frazeologickej platnosti uvedench prznakovch typov, kad znich vykazuje viacero
argumentov v prospech svojej zaradenosti do frazeolgie: pri tzv. minimlnych
frazmach je oporou ich frazeologickosti najm fakt, e mnoh znich s akoby
kratmi variantmi jednotiek s fakultatvnymi zlokami (do poslednho haliera
dohaliera, doposlednej litery dolitery), prisubfrazmach je takouto oporou
ich expresvna vpovedn platnos apri tzv. jednoslovnch frazmach popri inom
predovetkm presn vymedzenie ich alternantnch zloiek: vjednotke zaa si
nieo sniekm s tmi vymedzovacmi znakmi najm jednoznan obsadenia onej

134

akuzatvnej aj intrumentlovej pozcie akuzatvna me by obsaden len neivotnm menom, intrumentlov zasa len ivotnm. Naokraj vetkch tchto
typov treba ete poznamena, e ako sa teraz jav ako nov posun hranice naznaen akceptovanie anomlne zloench slov, podobnm posunom bolo pred asom
prve aj vyleovanie minimlnej frazmy, onieo neskr aj subfrazmy, aj tej
tzv. jednoslovnej frazmy. Take naokraj tchto druhov mono vslade suvedenmi autormi kontatova, e hranice frazeolgie sa skutone posvaj, aktomu
ete doplujco doloi, e sa ony posvaj takmer permanentne, resp. aspo tak,
ako sa rozvja aposva teoretick poznanie samej frazeolgie.

Ku kompletizovaniu obrazu o vvine interpretci hranc frazeolgie patr
ete jeden dleit rozmer, ato vymedzovanie tchto hranc sozreteom nastvrnenos samej frazmy vtexte, teda sozreteom nato, o sme u dvnejie charakterizovali ako tvre frazm. Ide konkrtne predovetkm o urovanie miesta
tzv. aktualizci frazm, oich zahrnutie i nezahrnutie, zahrnovanie i nezahrnovanie dofrazeolgie. Aj priom samom zaznamenala nielen naa, ale aj veobecn frazeologick teria vrazn premeny, posuny. Pripomeme tu aspo niektor
spomedzi tch starch, ale zasa najm nieo z tch najnovch a sledujme ich
svislosti sproblematikou urenia hranc frazmy afrazeolgie. Pripomeme zrove, e pokia pripredchdzajcich prpadoch ilo ourovanie hranice medzi
frazeolgiou, resp. frazmami anejakmi (rozlinmi) inmi jazykovmi jednotkami, teda oto, o citovan W. Chlebda (2005) oznauje ako vonkajie hranice
frazeolgie, v tomto prpade sa budeme dotka urovania onch hranc akoby
zvntra (ide oChlebdove vntorn hranice frazeolgie), teda urenia, ak, ktor
podoby frazm patria svojm stvrnenm bezproblmovo medzi frazmy apri ktorch, akch s votzke ich zaradenia dofrazeolgie nejak problmy.

Jeden zprvch veobecnejie rozrench prstupov kproblematike neuzulnych podb frazm vychdzal zpredpokladu, e takto aktualizovan vyuitie
vdy vedie k resmantizcii pvodnho vznamu slov, ktor boli komponentmi
frazmy. Komponenty frazmy sa poda toho stvali op slovami v plnom
zmysle azhadiska tu sledovanej problematiky takto zmena vdy viedla kzniku frazmy, aktualizcie sa teda interpretovali ako nieo stojace zahranicami
frazeolgie, ako osi, o sa op stalo vonm spojenm slov. Je evidentn, e tu
ilo o poiaton zjednoduen, sploten videnie celej problematiky existencie
ansledne aj vyuvania takchto neuzulnych podb frazm. Vcentre pozornosti vtedajch vskumov bolo popri inom hadanie najreprezentatvnejej podoby
frazmy najej zachytenie vslovnku. Takto podoba tvarovo premenlivch jednotiek sa aj terminologicky oznaovala ados dlho sa nazvala frazeologickm
nominatvom. Privekom zastpen slovesnch spojen nebolo takto oznaenie
najastnejie, hadali sa in monosti, nakonci 90. rokov 20. storoia G.Grcianov, vtedajia predsednka zdruenia EUROPHRAS, navrhovala nzov relevantn frazeologick forma (Grciano, 1998). Ako vidie, vetko toto sviselo
slexikografickm, resp. frazeografickm zachytvanm frazm vslovnkoch, len

135

sprostredkovane to vypovedalo aj o samch hraniciach frazmy aj frazeolgie.

Medzitm vak al vskum neuzulneho vyuvania frazm v texte zretene
pokroil, ukzalo sa, e takto ich uplatovanie zaleka nemus vdy smerova
kjednoduchej resmantizcii slovnch komponentov, e vemi asto ba takmer
zvyajne vedie krozlinm novm vznamom alebo ich odtienkom, ktor stoja
voakde medzi doslovnou platnosou spojenia ajeho ustlenm vlastnm frazeologickm vznamom aktor pomerne asto prinaj nov vyjadrovacie monosti. Vtakejto situcii sa aktualizovan podoby u nemohli poklada zanieo, o sa
nachdza mimo samej frazeolgie. Registrovala sa sce ich tvarov aj vznamov
pecifickos, ale o tom, e tu ide o celkom osobitn realizcie skutonej frazeolgie, sa u nepochybovalo. Aj takto prehodnocovanie postoja knaznaenm
zlokm frazeolgie vak nastoovalo viacero alch otzok, resp. sa uberalo
viacermi smermi. Tu sa pristavme aspo pri dvoch spomedzi takchto postupov, ato pritakch, vrmci ktorch sa problematika zahrnovania aktualizovanch
podb frazm dovlastnej frazeolgie formulovala azda najnaliehavejie aj najzretenejie.

Obidve naznaen koncepcie vychdzaj z predpokladu, e neuzulne obmieanie frazm paradoxne je najzretenejm potvrdenm ich osobitosti: aktualizuje sa najm to, o je u vjazyku pevne zafixovan. Prvou znich je teria
tzv. textotvornch potenci frazm. Vecne je dos blzka starej terii ovariantoch
aaktualizovan frazm, kcelej danej problematike vak pristupuje akoby zdruhej,
opanej strany, teda nie odsamej frazmy, odanalzy spsobov jej obmieania
(pri ktorej sa vydeovali napr. morfologick, syntaktick, lexiklne aniektor nadvzujce typy aktualizovania frazmy), ale odtextu, vktorom sa takto neuzulne podoby frazm uplatuj. Prve text poda tejto koncepcie rozhoduje (porov.
uro, 1989, 2008), i sa vofrazme robia modifikan premeny (koreponduj s lexiklnymi aktualizciami) alebo premeny kombinan (tie koreponduj
sosyntaktickm aktualizovanm), resp. transformcie scelkovou prestavbou vchodiskovej frazmy. Uzulne podoby (varianty) aj neuzulne tvary (aktualizcie)
istej frazmy sa sleduj popri sebe, nerob sa medzi nimi nijak zsadn rozdiel,
jedny aj druh sa teda chpu ako sas frazeolgie. V samej premenlivosti sa
poda danej koncepcie vid zruka ivosti konkrtnych frazm aj celej frazeolgie.
Sozreteom naotzky, ktor sledujeme tmto textom, mono uveden koncepciu
chpa ako vrazn krok smerom kplnmu zahrnutiu aktualizovanch, neuzulnych podb frazmy dozkladnho rmca frazeolgie. Podpornm argumentom
vprospech takhoto postupu je predovetkm analogickos spomnanch typov
premenlivosti priuzulnych aj neuzulnych obmench.

Ete pragmatickejiu interpretciu problematiky neuzulnych podb frazm
nachdzame ucitovanho W. Chlebdu (2005). Ten formuluje svoj postoj ksledovanej otzke takmer ako priamy pokyn, aby sa hranice frazeolgie nestotoovali
stm, o je zachyten vslovnkoch. Dofrazeolgie rovnako patria mnoh amnohorak, vslovnkoch nikde nezachyten, tvary, ba on sm napozad veobecnho

136

princpu neuritosti poklad zasas frazeolgie aj tzv. virtulne frazmy. Aj ke

prijmeme celkov smerovanie jeho vkladu aakceptujeme jeho tendenciu chpa
frazeolgiu vnaznaench irch rmcoch, pestr kla premenlivosti tvarovch
aj vznamovch apragmatickch dimenzi frazm ponka niektor alie, rovnako otvoren otzky. Takmi sa nm aj pocelom predchdzajcom uvaovan
azvaovan javia najm tieto prpady: (a) Diskusiu zaiste bude dlhie vyvolva
spomnan pojem virtulnej frazeolgie. Ak ho budeme posudzova vo vzahu
soznmou ermkovou treou frazeologickou univerzliou frazm je rezulttem
nhodnho, nemodelovho tvoen a ete viac s jej rozvedenm vo formulcii
nikdo nedoke frazm utvoit ala these [...] (1993, s. 47), jav sa on ako vntorne protireiv. Nm by sa otvrala otzka hranc frazeolgie zalej, ato doteraz nesledovanej strnky. (b) Diskutova sa zaiste aj alej bude otakch krajnch
typoch aktualizovania frazm, ako s celkov detrukcia frazmy a dopolohy, e
sa tu d hovori len ozvyku frazmy (ako znie u pomerne dvno prijat terminologick nzov pretakto jej stvrnenie) alebo iba ofrazeologickej alzii, teda
ovyjadren, ktor samo u naozaj nemus by sasou frazeolgie, ale iba nejak
frazmu niem pripomna.

Naa interpretcia niekokch zvanejch teoretickch interpretci urovania hranice i skr hranc frazeolgie potvrdila, e aj priexistencii viacerch celkom novch frazm alebo aspo novch variantov (jazykov ontolgia) je vtomto
smere zvanejia gnozeologick alebo kognitvna (i kognitvno-pragmatick;
porov. Alefirenko, 2007) dimenzia skmania danej otzky. Prve vtakomto duchu
n prehadov prstup ukzal niekoko najcitlivejch miest priurovan skmanej hranice atm zrove naznail otvorenos jej alch rieen.
LITERATRA
ALEFIRENKO, Nikolaj F.: Kognitivno-pragmatieskaja frazeologija kak lingvistieskaja problema. In: Slavenska frazeologija ipragmatika. Eds. . Fink Arsovski A.
Hrnjak. Zagreb: Knjigra 2007, s. 219 225.
ALEFIRENKO, Nikolaj F.: Neofrazemika vkognitivno-onomasiologieskom aspekte. In: Komparacja wspczesnych jzykw sowiaskich. 3. Frazeologia. Eds. W.
Mokienko H. Walter. Opole: Universitt Greifswald Uniwersytet Opolski 2008,
s. 249 261.
BURGER, Harald akol. (ed.): Phraseologie/Phraseology. An International Handbook
of Contemporary Research. . 1, 2. Berln New York: Walter de Gruyter 2007.
ERMK, Frantiek: Frazeologie a idiomatika. In: esk lexikologie. Praha: Academia 1985, s. 166 236.
ERMK, Frantiek: Povaha univerzlnho ve frazeologii aidiomatice. In: Frazeolgia vovzdelvan, vede akultre. Red. E. Krolkov. Nitra: Vysok kola pedagogick vNitre 1993, s. 45 52.
URO, Peter: Princpy inovci propozinch frazm. In: Komparacja wspczesnych jzykw sowiaskich 3. Frazeologia. Eds. W. Mokienko H.Walter. Opole:

137

Universitt Greifswald Uniwersytet Opolski 2008, s. 339 350.

URO, Peter: Textotvorn vyuitie frazeologickch jednotiek. In: Textika atylistika. Red. J. Mistrk. Bratislava: Univerzita Komenskho 1989, s. 101 104.
FEDOSOV, Oleg: Jeo raz ogranicach frazeologii. In: Frazeologick tdie V. Princpy
lingvistickej analzy vofrazeolgii. Eds. D. Balkov P. uro. Ruomberok: Katolcka univerzita vRuomberku 2007, s. 94 104.
FEDOSOV, Oleg: Peredvigajutsia li granicy frazeologii? In: Sowo. Tekst. Czas. 6. Ed.
M. Aleksiejenko akol. Szczecin Greifswald 2002, s. 545 559.
GRCIANO, Gertrud: Europaphraseologie im Vergleich. In: EUROPHRAS95. Ed.
W. Eismann. Bochum: Universittsverlag Dr. N. Brockmeyer 1998, s. 247 262.
CHLEBDA, Wojciech: Frazeologieskije issledovanija i lingvistieskij princip neopredeonnosti. In: Grani slova. Red. M. Aleksieenko a kol. Moskva: Izdatestvo
ELPIS 2005, s. 152 165.
JANKOVIOV, Milada: Medzijazykov idiomatickos prvnickho jazyka. In:
Frazeologick tdie IV. Eds. M. Jankoviov J. Mlacek J. Skladan. Bratislava:
Veda 2005, s. 114 130.
JANKOVIOV, Milada: Nov frazmy ako prejav dynamiky slovenskej frazeolgie. In: Phraseologische Studien. Dynamische Tendenzen in der slawischen Phraseologie. Eds. D. Balkov H. Walter. Greifswald: Ernst Moritz Arndt Universitt
Greifswald 2010, s. 184 197.
JAROOV, Alexandra: Obrazn terminolgia alebo odborn frazeolgia? Ako
rieime tto apodobn otzky vpripravovanom Slovnku sasnho slovenskho
jazyka. In: Frazeologick tdie IV. Eds. M. Jankoviov J. Mlacek J.Skladan.
Bratislava: Veda 2005, s. 131 145.
JAROOV, Alexandra: Problm vymedzenia kolokci. In: Jazykovedn asopis,
2007, ro. 58, . 2, s. 81 102.
KAALA, Jn: Kategorilne slov vslovnch spojeniach. Prspevok kterii jazykovho vznamu. In: Jazykovedn asopis, 1993, ro. 44, . 1, s. 14 24.
KAALA, Jn: Lexikalizovan spojenia afrazeologick jednotky. In: Frazeologick
tdie II. Red. P. uro. Bratislava: ESPRIMA 1997, s. 95 102.
KLTZEROV, Petra: Hranice frazeologie se posouvaj. In: Slovo a slovesnost,
1998, ro. 59, . 4, s. 277 280.
KUNIN, Aleksandr V.: Anglijskaja frazeologija (teoretieskij kurs). Moskva: Vysaja
kola 1970.
MIKO, Frantiek: Miesto frazeolgie vovyuovan slovenskho jazyka zhadiska jazykovej kultry. In: Frazeolgia vkole. Bratislava: SPN 1989, s. 10 64.
MLACEK, Jozef: Frazeologick jednotka ajej hranice. In: Studia Academica Slovaca
3. Red. J. Mistrk. Bratislava: stav kolskch informci 1974, s. 201 217.
MLACEK, Jozef: Pokia siaha frazeolgia? (o ete vnmame ako frazeolgiu?) In:
Phraseologische Studien. Dynamische Tendenzen in der slawischen Phraseologie. Eds. D. Balkov H. Walter. Greifswald: Ernst Moritz Arndt Universitt
Greifswald 2010, s. 239 251.

138

MLACEK, Jozef: Zur Frage der Verstndnisses der Grenzen der Phraseologie. In:
Phraseologie und ihre Aufgaben. Ed. J. Matei. Heidelberg: Julius Groos Verlag
1983, s. 133 146.
RSUM
On Recent Interpretations of the Borders of Phraseology
The author indicates how, as a result of the development of phraseological theories, also the perception of the very borders of phraseology are shifting. The author documents this statement by the
analysis of several concrete points within determining these borders.

139

O nkterch zkladnch problmech jazykov

struktury
Ivo Vasiljev
(Prask lingvistick krouek)

ermn jazyk tu pouvm pro pirozen jazyk vnejobecnjm slova smyslu, to

znamen kad pirozen jazyk bezohledu natyp jeho struktury. Zajmaj m
tu tedy nejprve pouze takov jevy, kter jsou nadjakoukoli pochybnost spolen
vem pirozenm jazykm. Ktakovm jevm pat jist binrn jazykov znaky,
charakterizovan arbitrrnost akonvennost. Nebyl nalezen dn jazyk, kter
by se natakovch znacch nezakldal aje velmi pravdpodobn, e dn takov
pirozen jazyk neexistuje. Mluvm-li ojazykovm znaku jako univerzlnm jevu,
znamen to, e se vyjaduji navy rovni abstrakce; nani rovni abstrakce
nen dn jazykov znak univerzln, nbr je soust jazykovho systmu konkrtnho pirozenho jazyka. Jde tu opodobn vztah jako mezi rovnmi abstrakce, nanich se pohybuj aritmetika aalgebra: zatmco jednotliv pirozen sla
oznauj konkrtn poty, algebraick zpis plat pro jakkoli pirozen sla: tak
napklad znm komutativn zkon, kter plat obecn, zapeme jako m + n = n
+ m, co meme ilustrovat nekonenm potem konkrtnch pklad, ponaje
teba 1 + 2 = 2 + 1.

Soustedm se zde jen najednu vybranou obecnou vlastnost pirozenho jazyka jako komunikanho prostedku. Vyjdu z konstitutivnch rys pirozenho
jazyka, jak je uns vymezil F. ermk, jen se inspiroval podobnm souborem
Harrisovm (ermk, 2011, s. 81). Tyto rysy pedstavuj soubor vlastnost, je jsou
najedn stran nutnm atributem kadho pirozenho jazyka ana druh stran
pirozen jazyk odliuj odvech ostatnch komunikanch systm, a vlastnch
jinm ivoichm, anebo lovkem umle vytvoench. Jednm ztchto rys je
neomezenost rozsahu: voln vyjden novho skrze nov signly (op. cit.). Jak
zdrazoval V. Skalika, pirozen jazyky, vetn jazyk, jimi mluv nejmn
rozvinut spolenosti, jsou jazyky plnmi v tom smyslu, e jsou schopny vyjdit vechno, co pslun kolektiv vyjdit potebuje (2004, s. 687). Protoe,
jak vme, vyjadovac poteby vech spoleenstv se neustle vyvjej, nkdy pomaleji, jindy rychleji, podle toho, jak se mn jejich ivotn podmnky, mus mt
jazyk prostedky, ktermi svou plnost nebo neomezenost rozsahu neustle
zajiuje. Tyto prostedky jsou ovem dobe znm, chci se nan prost podvat
vnetradinch souvislostech. Jednou ztchto souvislost je vztah tchto prostedk k obma zkladnm funkcm pirozenho jazyka, kter V. Mathesius nazval
funkc pojmenovvac afunkc usouvztaovac. Tyto funkce jazyka V.Mathesius
ml zauniversln, jak vyplv ztoho, e je oznail zajedin spolen jmeno-

140

vatele, nan lze uspokojiv pevst vrazov akomunikan prostedky, lic se

odjazyka kjazyku (Mathesius, 1936, s. 95). Ve struktue jazyka tmto funkcm
odpovdaj najedn stran ji zmnn binrn znaky vloze pojmenovacch jednotek, nadruh stran pak vtn vzorce, kter umouj tvoit i generovat srozumiteln akontextualizovan vpovdi.

I vppad vtnch vzorc se meme pohybovat nadvou rznch rovnch
abstrakce. Navy rovni abstrakce se oprme ozkladn poznn, e vekerou
komunikaci lze organizovat vrmci smantickho vtnho vzorce (Dane, 2002,
s. 118) oprajcho se ocentrln postaven prediktu, kter implikuje jist poet
smantickch pozic spjatch suritou syntaktickosmantickou funkc. Toto postaven prediktu vyplv zejm ze zkladn kognitivn analzy postaven individua
vokolnm svt avkomunikan situaci: nkdo nco dl, somebody does
something. Proto se domnvm, e smantick vtn vzorec natto rovni je
univerzln, lec vzkladu kadho pirozenho jazyka.

Ze skutenosti, e nepochybn existuje pojem jazykov znak (S) obecn
avtn vzorec (P) obecn, vak nevyvozuji, e existuje vrozen univerzln gramatika ve smyslu uen N. Chomskho, dan pro vechny jazyky. Stle jsme toti
jet narovni zkladnch kognitivnch funkc: a) schopnosti abstrakce, je je zkladem schopnosti vytvet pojmy; b) schopnosti asocian, je je zkladem asociace oznaujcho aoznaovanho, ato vjakkoli form (tedy vetn gest ajinch
vizulnch signl), kdy zvukov jazyk je jen formou nejvhodnj ktomu, aby
se prosadila jako forma univerzln, ac) schopnosti identifikace zkladnch prvk
existenciln situace lovka: nkdo nco (nm, pro nkoho, nkde, vnjakm
ase, njak) in. Nen to mlo a pro odlien intelektulnch monost lovka
odimpanze to urit sta. T se nedomnvm, e by kodlien intelektulnch
monost a pslun neuronov zkladny homo sapiens od impanze dolo njakm jednorzovm skokem. Zklad tto ve svm vsledku radikln promny
intelektulnch schopnost vidm vzsadn zmn ivotnho stylu hominid. Obrazn eeno, dky svm novm variabilnm ivotnm podmnkm danm novm
typem obivy, pestali se podobat b nadn studn, kter svtlou teku nadsebou povauje za cel nebe (vietnamsk lidov metafora popisujc zkuenostn
amylenkovou omezenost).

Nyn meme sestoupit nani rove abstrakce, kterou pedstavuj jednotliv pirozen jazyky, tvoc mnoinu prvk, charakterizovanch existenc jazykovch znak apredikace. Tato mnoina je dna tm, e svj pirozen jazyk si
vprbhu dlouhch djin lidstva, mon u odranho paleolitu, vytvoilo kad
dostaten stabiln lidsk spoleenstv, kterse vprbhu djinnch proces dle
postupn diferencovalo i splvalo sjinmi spoleenstvmi. dn pirozen jazyk, jak nm ukazuje empirie, vak neme existovat nejen bezpojmenovacch
jazykovch znak, ale ani bezuritho systmu pravidel ojejich spojovn vkomunikty, tedy bezgramatiky.

Pokusm se nyn ukzat, e nkter pravidla se tkaj podstaty jazyka jako

141

sdlovacho systmu, kdeto jin pravidla jsou ztohoto hlediska pomocn, ale pitom nezbytn, protoe prv jimi si jednotliv pirozen jazyky neustle zajiuj
svou plnost aneomezenost rozsahu.

Gramatick kategorie ajazykov jednotky se tedy pokusm rozdlit natakov, kter maj pm vztah bu kpojmm, nebo kpropozicm, abezprostedn
tak slou zkladnm funkcm jazyka: identifikaci pojm aorganizaci mylenek,
respektive komunikt. Kpojmm se vztahuj slova avceslovn pojmenovn,
kpropozicm rzn vtn vzorce.

Zde bych chtl poznamenat, e narozdl odjazykovch znak nejsou syntaktick konstrukce zaloen navtnch vzorcch arbitrrn. Ve vstavb jazyka
ostatn arbitrrnost nen jakousi fixn vlastnost. Tak slova, kter pedstavuj arbitrrn znaky, vmomentu svho uit pestvaj bt arbitrrnmi. Ani slova (a
nakontexty tvr, zejmna bsnick), ani syntaktick konstrukce zaloen navtnch vzorcch platnch vkonkrtnm jazyce ovem nepestvaj bt konvennmi.

Nejprve se podvm na vtn vzorce. Pro tvorbu soud i komunikt jsou
podstatn tzv. levostrann i pravostrann argumenty prediktu: na jedn stran
aktanty, ppadn pasivn pjemci dje, na druh stran objekty dje. Jestlie
tedy vuritm jazyce vznikne zeteln formln rozdl mezi substantivem aslovesem, m to velmi zkou nvaznost na konstruovn jednoduchho sdlen i
vtnho vzorce pro takov sdlen. Meme tedy ci, e formln zeteln vymezen zkladn slovn druhy (podstatn jmna, slovesa), sjakmi se setkvme
ve slovanskch jazycch, pat ktakovm gramatickm kategorim. Tak pdov
koncovky substantiv, pedevm nominativu aakuzativu, jist maj tsnou souvislost stouto zkladn funkc jazyka. Nechci tm ci, e tyto formln prostedky
jsou vkonkrtnm jazyce nutn. Souvisej stypem jazyka. Vjazycch izolanho
apolysyntetickho typu se vztahy vnaich flexivnch nebo aglutinanch jazycch
vyjadovan pdovmi koncovkami i sufixy vyjaduj nejastji pozic slova ve
vt nebo pomocnmi slovy. Avak bezohledu nato, jakm zpsobem jsou tyto
vztahy vyjdeny, spolenm rysem tchto prostedk je to, e se pmo tkaj
oblasti pojm avztah, kter njakm zpsobem odkazuj kobjektm avztahm
vmimojazykov skutenosti. Protoe jazyk je systmem sloucm komunikaci,
kde nkdo nkomu nco sdluje, maj v tto mimojazykov realit svj zklad
iosobn zjmena. Podobn ukazovac zjmena odkazuj nablzkost i vzdlenost
vmst nebo ase.

Vedle toho vak znme gramatick kategorie, kter sice dojist mry bvaj
odvozeny znjak reln, respektive pojmov kategorie, ale jejich loha vjazyce je ist jazykotvorn, a u ve smyslu rozmnoovn bohatstv vrazovch
prostedk nebo ve smyslu podpory jejich uspodanosti, usouvztann. Pkladem takov kategorie jsou rody nebo tdy substantiv, jejich hlavnm poslnm ve
slovanskch jazycch je napomhat identifikaci syntaktickch vazeb. Tomuto elu pak cele slou kongruence: slo, rody apdy adjektiv aobdobn ivztanch
zjmen, dle osoba, slo ado jist mry ias verba finita.

142

V gramatick struktue jazyka jsou tedy zastoupeny prvky odkazujc knemu, co je mimo jazyk, arealizujc tak funkci pojmenovvac avalnou st funkce
usouvztaovac, plnce tak hlavn posln jazyka, a prvky slouc ist stavb
jazyka. Gramatika konkrtnho pirozenho jazyka tvo komplex vech tchto
prvk. Protoe vme, e kad jazyk je systm, vnm jednotliv prvky navzjem
souvisej anavzjem se dopluj, je vkadm jazyce pomr prvk plncch lohy
smantick aprvk plncch lohy konstrukn odlin, co je jednm ze zdroj
rozdl mezi jazyky. Jak svho asu konstatoval V. Skalika (2006, s. 937), nejpatrnj jsou tyto rozdly vmorfologii avyvodil ztoho, e morfologie nen vjazyce
nutn. Doplnm, e je to doznan mry tm, e morfologie pedevm pln koly
konstrukn, je bvaj v jazycch znan odlin, nebo zvis na typu jazyka
a jsou dny i historickm vvojem jazyka. Jako vtina protiklad v jazyce, je
iprotiklad mezi prvky vznamotvornmi aprvky konstruknmi neostr ajist by
bylo mono se pt otom, zda nkter prvek je takov i onak, ppadn obojak.

I voblasti slovn zsoby se vhojn me setkvme sprostedky sloucmi
k vstavb jazyka, co jsou rzn prostedky tvoen slov, respektive pojmenovn. Zatmco vgramatice maj konstrukn prvky stabiln rz amnoho se nemn,
co je pro jejich konstrukn el dleit, voblasti slovn zsoby se jako konstrukn prvky uplatuj modely, odvozen zexistujc slovn zsoby, je jsou uivatelm jazyka potenciln kdispozici, pokud jsou produktivn, aby jich vyuili,
kdykoli se vyskytne poteba doplnn existujcho slovnku. Mnoh z nich maj
vcemn jasn kategoriln obsah jako nap. initelsk sufix -tel udeverblnch
substantiv: uitel, kolitel, zakladatel atd., jin jsou vtomto smru mn zeteln: hasi, nosi, idi, drti, krti, chladi atd. Podobn usloves se setkvme
sproduktivnmimodifiktory vznamu, spedponami. Meme si libovoln nco
dlat, dodlvat, pedlvat, pidlvat, obdlvat, ppadn vydlvat, piem
modifikujeme lexikln vznam azrove vid. Otom, e vechny tyto odvozovac prostedky jsou nstrojem obohacovn adoplovn jazyka, jist nikdo zns
nem pochyby. Vechny se podizuj uritm vce nebo mn jasnm pravidlm
ameme je tedy povaovat zaprostedky systmov agramatick.

Charakteristick pro n je to, e uivatel jazyka m monost volby rznch
slovnch zklad iodvozovacch prostedk pro een stejnho kolu (Vasiljev,
2009): tak napklad vetin mme termny pte (slovensky chrbtica) aobratel
(slovensky stavec). Velk ivoin d nazvme esky obratlovci aobdobn ve
sloventin stavovci. Vmaartin vak tomu je jinak: nzev obratlovc nen odvozen odslova obratel (csigoya), nbr odslova pte (gerinc), tedy gerincesek
(ptenatci). Smanticky je toto slovo ovem ekvivalentn slovu stavovci/obratlovci. Zde se ji pohybujeme napomez systmovosti ajednotlivosti, synchronie
adiachronie, nebo pojmenovn ve smyslu pisouzen jmna, nzvu je udlost,
co je pojem diachronick.

Vedle toho jazyk ksvmu obohacovn vyuv prostedky, kter jsou pevn nesystmov par excellence ajsou vjednotlivch ppadech a navjim-

143

ky nepedvdateln, tebae jim systmy, v nich k nim dochz, vytyuj jist

meze. Pesto jsou nesmrn rozen, protoe jazyk svou kontextovou diferencovanost jejich existenci umouje, ani zpsobuj njak komunikan pote, ana
druh stran jsou velmi jednoduch a konstrukn nenron. Nejvstinjm
souhrnnm pojmenovnm pro n je nejspe polysmie, laicky asto oznaovan
jako penen vznamu. Ve skutenosti jde openen pojmenovn zjednoho
pojmu najin. Mechanismus, kter takov penesen vnj formy, metaforu, metonymii i synekdochu umouje, je ovem urit vznamov vztah mezi pslunmi oznaovanmi. Tento funkn nebo prostorov vztah me bt univerzln,
ale dokonstrukce jazyka se nemus promtnout. Tak nap. jazyk, langue anyelv
znamenaj jak tlesn orgn, tak dorozumvac prostedek, ale v mnoha jinch
jazycch se stouto metaforou nesetkvme.

Jinm hojn vyuvanm nesystmovm prostedkem je fixace voln kolokace jako frazeologismu: Nemaluj erta naze! Vjazyce sloucm jin kultue
takov frazeologismus meme vyjdit jen vysvtlujc vtou (nemluv otakov
zl monosti!), anebo frazeologismem tvoenm njak odlin. Natomto pklad
vidme, e jazyk tak odlin odnaich jazyk jako maartina pesto pouv stejnou metaforu (Ne fesd az rdkt afalra!), nebo maarsk kultura je nm blzk.

Zde se dostvme k problmu vztahu jazyka a kultury, respektive jazyka
a ivotnho prosted. Tak zatmco my ei povaujeme zazbyten nosit dv
dolesa, Maai tut mylenku vyjd metaforou onoen vody doDunaje. Nkdy se uplatn faktory rytmick, ekl bych estetick. Jak jinak si vysvtlit, e ei
uvaj ren jeden za osmnct, druh bez dvou za dvacet, kdeto Maai kaj Egyik tizenkilenc, msik egy hjn hsz (doslovn: jeden zadevatenct, druh
bezjedn zadvacet).

Vedle toho se uplatuje, zvlt vei hovorov, vbnch komunikanch
situacch, jet jeden dleit faktor, ato zus. zus nepovauji zatot jako konvennost, je vyjaduje uznn jazykovho znaku, kter me bt dlem individua
(nap. robot brat apk) zasoust jazyka. zus bych definoval jako uznn konvennho znaku zavhodn pro uritou situaci, ppadn uritou situaci zavhodnou
pro uit njakho znaku. Uzuln je vnaich krajch pn dobr chuti, ale teba
itykn nebo vykn vrznch situacch, kter mohou bt promnliv.

Vechno, co jsem ve uvedl, smuje kzvru, e faktor, kter zpsobuj,
e pirozen jazyky se navzjem tolik li, je cel ada. Ato jsme jet nemluvili
orznch formch vzjemnho ovlivovn jazyk.

Vechny tyto faktory se promtaj dojazyka, kter si jako drobn tvorekov osvojujeme coby jazyk prvn, jazyk matesk. Anae matky ns nijak neet.
Zahrnuj ns nejen lskou, ale i konvencemi. Osvojit si konvencemi posvcen
sprvn jazykov projev nm dalo podn zabrat, ikdy si nato nevzpomnme.

Jazyk si tedy podle mne osvojujeme nazklad pirozen inteligence aspoleensk konvence. Pirozen inteligence se nm pitom rozvj nabvnm zkuenost, co zrove stimuluje nai potebu dorozumvac, dky n si osvojujeme

144

komunikan konvence prosted, v kterm vstupujeme do ivota. Univerzln

gramatika, kterou meme vybudovat navy rovni abstrakce, podobn jako napklad algebru, kn se vdci propracovali ponkolika tisciletch uvn kupeckch pot, aje je ovem pro nae vdeck poznn velmi dleit, se vprocesu
osvojovn a uvn jazyka, jeho jsme kadodennmi svdky, jako kognitivn
nstroj bezprostedn neuplatuje.
LITERATURA
ERMK, Frantiek: Jazyk ajazykovda. Pehled aslovnky. 4. vyd. Praha: Karolinum 2011.
DANE, Frantiek: Dvourovinn valenn syntax. In: Encyklopedick slovnk etiny.Eds. P. Karlk M. Nekula J. Pleskalov. Praha: NLN 2002, s. 118 120.
MATHESIUS, Vilm: On some problems of the systematic analysis of grammar.In:
Travaux du Cercle linguistique de Prague 6. Praha: Cercle linguistique de Prague
1936, s. 95 107.
SKALIKA, Vladimr: Otzv. jazycch primitivnch. In:Vladimr Skalika: Souborn
dloII. Eds. F. ermk J. ermk P. ermk C. Poeta. Praha: Karolinum 2004,
s. 685 690.
SKALIKA, Vladimr: Typologie akonfrontan lingvistika. In:Vladimr Skalika:
Souborn dloIII. Eds. F. ermk J. ermk P. ermk C. Poeta. Praha: Karolinum 2006, s. 935 939.
VASILJEV, Ivo: Jazykov rznost jako konstitutivn rys jazyka. In:Slovo aslovesnost,
2009, ro. 70, . 1, s. 3 22.
RSUM
On Some Fundamental Problems of Language Structure
The author argues that besides the basic functions of language, defined by Vilm Mathesius as the
ways and means of calling the selected elements of reality by names and the ways and means of organizing these names in specific situations into sentences, aseparate basic function should be considered that of permanent addition of new ways to express and cover the changing and rising needs of
their respective society. The resulting complex structure of each language, largely differing from any
other fellow natural language, can only be acquired through social contact. The Chomskian universal
grammar, if accepted as ageneral concept on ahigh level of abstraction, can rather be identified with
the basic prelinguistic cognitive capacities of the human mind.

145

Ako nieo robi slovami... azarobi (poznmky

klingvistickmu intrumentalizmu)
Alena Bohunick
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

adpis tejto state je zjavnm odkazom naknihu prednok Johna L. Austina

Ako nieo robi slovami (prv vydanie 1962, slovensk preklad 2004), ktor
patr zrove medzi zkladn prce voblasti innostnho vkladu jazyka. Varicia sentencie vpodobe ako nieo robi slovami... azarobi nm posli ako
metaforick vyjadrenie interpretanho rmca, vktorom sa meme pohybova
prianalze metaforiky innostnho aspektu jazyka, alen sohadom nalingvistick intrumentalizmus, prektor je tento rmec prznan (Austinova prca ho
doistej miery reprezentuje) aktormu sa tu venujeme, mono vnma svislos
naej tdie sAustinovou prcou.

Teraz u bezohadu naobsah Austinovch prednok meme metaforick
sentenciu ako nieo robi slovami... azarobi rozbali nasledovne:

AKO Cel dejiny uvaovania o problematike renenia/hovorenia, od starovekej rtoriky ponovodob vedy ojazyku, charakterizuje vnmanie jazyka ako
intrumentu, ktormu prislcha nejak spsob pouvania. Vsvislosti stm je
aktulna anevyerpaten jednak otzka vberu prostriedkov, formlneho stvrnenia ajazykovej prezentcie mylienok, shrnne meme poveda otzka jazykovho dizajnu, ajednak pravidiel, ktor jazykov vkon riadia. Otzka jazykovho
dizajnu odjakiva zahala sasne dizajn/ovanie samotnho nstroja, ako ipovrchov stvrnenie mylienok prostrednctvom nstroja. Vnovodobej etape poukazuje nabdatesk aktulnos tchto okruhov niekoko novch pojmov (taxatvne
nailustrciu uveme aspo niekoko znich): nstrojov vnmanie jazyka podnietilo vprvom rade preskmanie rozlenenosti jazyka natvary odline uspsoben
vzvislosti odloh, ktor vrznych komunikanch sfrach asitucich napaj. V rmci takhoto mylienkovho zamerania sa zrodila koncepcia funknch
jazykov (Havrnek, 1932), neskorie rozpracovan vslovenskom kontexte jednak
vpodobe funknch tlov (reprezentuje ju hlavne prca J. Mistrka, 1997; tto
lnia sa zd by vyerpan zhadiska alieho vskumu) ajednak vpodobe stratifikanho modelovania nrodnho jazyka (reprezentovan prcou J. Horeckho,
1979; neskr Slanov Sokolov, 1994; tto lnia sa oivuje hlavne vaka sociolingvistickej akultrnolingvistickej orientcii, porov. Popoviov Sedlkov,
2014). Aditvne meme dotejto lnie zaradi pojmy aktulne lenenie vpovede
(ako dedistvo funknho trukturalizmu); Griceove maximy zexplicitujce predstavu ozsadch zmysluplnej (kooperatvnej) jazykovej interakcie anadvzovania replk (Grice, 1975); nepriame reov akty (skmanie vzahu medzi ilokunou

146

platnosou vpovede ajejjazykovm stvrnenm) at. Nov impulz doskmania

jazykovho dizajnu vniesol pojem diskurz, definine ukotven vtze, e spsobom hovorenia sa vytvra ist reprezentcia skutonosti (jedna zmonch) austlenm tohto spsobu hovorenia (prostrednctvom siete lexiklnych ekvivalenci
a opozci, intertextovch odkazov, frz, axiologickch prostriedkov, komplexu
presupozci) sa reprodukuje a fixuje aj spsob myslenia o vseku skutonosti,
ktor nsledne vplva nanae konanie vrmci socilneho ivota.

NIEO ROBI Prizachyten rozsahu tohto komponentu sohadom najazyk sa meme odrazi odklasickho vroku J. L. Austina: poveda nieo znamen vplnom, normlnom rozsahu nieo urobi (Austin, 2004, s. 94). Vdruhom
kroku bude potrebn konkretizova, o znamen nieo robi vovzahu kjazyku
(avak u mimo oblasti, ktor preskmali teoretici reovch aktov).

Zo semiotickho hadiska meme nazera na jazyk ako na sbor znakov,
ktor slia na oznaovanie javov vonkajieho sveta. Z hadiska vzahu znaku
a mimojazykovej reality vystupuje do popredia pomenovacia funkcia jazyk
sli napomenovanie. Je samotn pomenovanie jazykovou innosou vplnom
rozsahu? Nazaiatok uveme jednu ztz L. Wittgensteina (vzpt ju vak bude
treba doplni): Pomenovanie ete nie je ahom vjazykovej hre ako nie je ahom
postavi achov figrku vachovej hre. Meme poveda: pomenovanm sa ete
ni neurobilo (Wittgenstein, 1979, s. 47; kurzva vpvodnom texte). L. Wittgensteinovi sli metafora achovnice naobjasnenie ditinkcie medzi bytm apouitm znaku, medzi jeho akontextovou existenciou azapojenm dohry. Samotn
pomenovanie bezkontextovo urenho pouitia predstavuje postavenie mimo hry.
Zavedenm pojmu jazykov hra L. Wittgenstein zdrazuje, e hovorenie jazyka predstavuje as istej innosti. Hovorenie samotn teda nie je tou innosou
v plnom rozsahu, hovorenie je len jazykov aspekt innost ako: rozkazova,
pota prklad, artova, hda hdanku, vyslovi hypotzu a overi ju a pod.
(Wittgenstein, 1979, s. 32 33) atieto innosti, vktorch sa pouva jazyk aktor
s vykonvan prostrednctvom neho, sa nazvaj jazykov hry. Ak sa vrtime
kpomenovaniu: meme vyslovi slovo muchotrvka aukza namuchotrvku,
o by mohlo vyzera tak, e innos predstavuje samotn pomenovanie veci.
Pomenovanie veci je vak vtakom prpade sasou inej innosti, vec me by
naprklad len prostriedkom zobrazenia slova muchotrvka vjazykovej hre zobrazovania (podobne me by toto pomenovanie sasou inch jazykovch hier:
uenie sa cudzieho jazyka, upozornenie apod.).

Objav innostnej strnky jazyka sa spja hlavne steriou reovch aktov
ajej klasikmi J. L. Austinom aJ. R. Searlom. Vrozvinut ich mylienok sa dokazovalo, e vistom zmysle je kad vpove performatvom, teda jazykovm
konanm vplnom rozsahu, ktor mono povaova zadruh konania veobecne.
Postavenie znamienka rovnosti medzi hovorenie a in druhy innost, zalenenie terie jazyka doterie konania auznaniereovho aktu zanajmeniu jednotku jazykovej komunikcie (v protiklade kuznaku, Searle, 2007) znamen jeden

147

znajzsadnejch zlomov vovedeckejzameranosti av interpretcii jazyka, ktor

podnietil vskumy zameran naidentifikciu atypologizovanie innost, ktor sa
hovorenm vykonvaj: hovorenm (lokunm aktom vpodobe vyslovenia slov
s uritm vznamom a referenciou a ich usvzanenm v slade s gramatikou
konkrtneho jazyka) zrove prikazujeme, ohovrame, akujeme, ospravedlujeme sa, protestujeme apod. (teda vykonvame ilokun akt vterminolgii klasickej lingvistickej pragmatiky), priom v popred vedeckho zujmu v rmci
koncepci vychdzajcich zterie reovch aktov je 1) zmernos jazykovej innosti (jazykov innos je napanm zmeru hovoriaceho) a2) zameranos tchto
aktivt naprjemcu. Lingvistick pragmatika rozpracovala referenn okruh jazykovch innost viazanch nazmer hovoriaceho (v tom sa prelna sintrumentalizmomfunknho trukturalizmu).

Ak zdvihneme kotvu z prstavu terie reovch aktov, dovidme jasnejie
nain referenn oblas innost vykonvanch jazykom. Vea nazna vymedzenie jazyka, ktor podva V. Krupa vosvojej prci Jazyk neznmy nstroj (1991):
Jazyk je nstroj nstrojov, lebo nm umouje zmocova sa sveta, v ktorom
ijeme, poskytuje nm monos orientova sa v om, zhromaova poznatky,
odovzdva sksenosti druhm... (Krupa, 1991, s. 5). Intrumentlne uchopenie
jazyka sa tu zretenejie rt nielen naosi hovoriaceho aprjemcu, ale iv smere
loveka asveta. Robi nieo slovami znamen aj zobrazova skutonos prostrednctvom jazyka, rozumie svetu prostrednctvom poriadku, ktor do vna jazyk
a ktor svet vna do jazyka. Metafora znzorovania/podvania obrazu sveta
prostrednctvom jazyka m viacero (aj protichodnch) variantov. Najednej strane
sa vytvoril logickosmantick variant (reprezentovan napr. prcou L. Wittgensteina Tractatus logico-philosophicus, 2007), v slade s ktorm sa jazyk vnma
ako nstroj naopis skutonosti. Zobrazenie/znzornenie sveta vetnmi znakmi
spova vkoprovan predlohy atento jazykov obraz je jako pravtko piloen ke skutenosti (Wittgenstein, 2007, s. 15, 2.1512). Na druhej strane stoj
etnolingvistick variant (vsasnosti reprezentovan hlavne kolami pracujcimi
spojmom jazykov obraz sveta), poda ktorho, nadvzujc nateriu jazykovej relativity E.Sapira aB. L. Whorfa, je jazyk prostriedkom vytvrania/kontruovania
i dokonca portrtovania skutonosti, priom sa pota sinterpretanm zsahom
kolektvneho tvorcu jazyka do jazykovho znzornenia sveta. Opozciu tchto variantov zobrazovania by sme mohli vidie synteticky vystihnut aj vovea
starom,asto citovanom vroku W. von Humboldta: Jazyk nie je produkt (Ergon), ale innos (Energeia) (Humboldt, 2000, s. 65), kde sa innostn strnka
jazyka vyvodzuje zjeho vchodiska loveka aspova prve vinterpretanej
dispozcii, ktor nepretrite zasahuje stav jazyka, ajazykov svet ako vtvor prce
kolektvneho ducha je sptne aktvny vovzahu kjazykovmu spoloenstvu.

Napokon mono vyleni aliu referenn oblas innost, ktor prostrednctvom jazyka vykonvame. Ide osocilne relevantn innosti ako zbliovanie
aodcudzovanie, zaleovanie dokolektvu i vyluovanie zneho, diskrimincia

148

(porovnajme termn jazykov diskrimincia) aalie. Tu vak nemme namysli

innosti, ktor vykonvame hovorenm priamo a ktor predstavuj reov akty
vovlastnom slova zmysle, priom druh vykonvanej innosti reprezentuje iloku
n zloka (i u priamych alebo nepriamych reovch aktov), ako je to vprpadoch: od, neberieme a dopartie, nie si ns hoden, pi sa mi apod.
Pritchto je jazyk vofunkcii nstroja. Okrem toho vak nieo robi jazykom
zaha aj druh innost so socilnym dosahom, ktor sa vykonvaj jazykom
sprostredkovane, teda nepriamo, naprklad podvplyvom axiologickch prznakov
sptch sjazykom ajazykovmi ideolgiami. Nailustrciu uveme niekoko prkladov:
-- zbliovanie, odcudzovanie v komunikcii zo sociolingvistickch vsku
mov je znma skutonos, e pouitie istch jazykovch foriem vedie
k zvrazovaniu odstupu, naopak, tzv. niie formy jazyka so skrytou
prestou (medzi inm napr. dialekty) sa vistch situcich preferuj, lebo sa
vnmaj ako autentick as vyjadrenm solidarity, priatestva, empatie apod.
-- socilna inklzia aexklzia (a marginalizcia) niektor jazykov prostriedky i jazykov formy segreguj prslunkov spoloenstva navlastnch acudzch, resp. lepch ahorch. Slangov vrazy pouvaj mlad prve preto,
aby vyjadrili svoju prslunos kuskupine, zalenili sa donej (zapadli). Podobne vcelospoloenskom rmci: prslunci nrodnostnch menn si osvojuj sloveninu ako dominantn jazyk (legislatvne inumericky) prve preto,
aby sa integrovali dospoloenstva anezostvali naokraji, aby mali vhody
spojen sokolskm apracovnm trhom, aby neboli terom socilnej diskreditcie apod. Pouva ist jazyk (a pouva ho dobre) znamen zaleni sa
dospolonosti, vktorej je tento diskurzne postulovan ako preferovan.

Tieto socilne konzekvencie pouvania jazyka s mon len preto, lebo

doinnostnho diapaznu jazyka patr aj tvorba areprodukcia diskurzu (aj ojazyku ako jednom zprpadov). To, e ist jazyk i jazykov forma me fungova
ako prostriedok exklzie i marginalizcie, je len dsledok existencie istho prevldajceho diskurzu tvorenho axiologicky prznakovmi spsobmi hovorenia,
ktor stabilizuje ist spsoby zmania ako prirodzen (o naturalizovanch ideolgich ako tacitnej ideovej infratruktre diskurzu porov. Fairclough, 2010). Tto
oblas jazykovej innosti (tvorba areprodukcia diskurzu) je aktulne vpopred.
Jazyk sa tu vnma nielen ako nstroj komunikcie (a dosahovania komunikanch
zmerov), ale iako prostriedok kontituovania truktry spolonosti vsocilnej
interakcii.

SLOVAMI Slov synekdochicky zastupuj vnaej sentencii samotn jazyk
ajazyk je zastpen intrument(l)om. Zd sa, e definova, o je jazyk, nie je
zloit, nezdarn je vak hadanie konsenzulneho vymedzenia jazyka. Hoci lingvisti vypovedaj ospolonom objekte akad znich sa sna vypoveda pravdivo,
149

nie je akceptovan univerzlna defincia jazyka. Namiesto toho sledujeme, ako

vrznych vymedzeniach jazyka stoj namieste nadradenho pojmu metafora: raz
orgn, inokedy innos, potom zase nstroj, umenie, organizmus, systm... azakadm sa tak vystihuje aodkrva in pravda ojazyku. Mnoh ztchto metafor s
konceptulnym zkladom teri jazyka, priom len ako poveda, ktor je bliie
kuskutonosti jazyku ako originlu, ktor je predlohou tchto teri. Existencia
tchto alternatv je prirodzenm dsledkom zkladnej dispozcie loveka interpretova, teda tvori tak predstavu oobjektvnom svete, ktor zudskho (aj vedeckho) hadiska dva zmysel. Vtejto prci neposudzujeme intrumentalistick
poatie jazyka vovzahu ktomu, o jazyk naozaj je, nezvisle oduchopenia
(asto metaforickm) metajazykom jazykovednch teri. Akceptujeme ho ako
vedecky legitmne prispsobenie metajazyka jednej zmonch (konkurennch)
predstv oskmanom objekte, ktor sa stva metodologickm vchodiskom. Navye, poatie jazyka ako intrumentu predstavuje najvplyvnejiu metaforu jazyka,
ktor presakuje laick iodborn gnozeolgiu. Odpove nato, preo je nstrojov chpanie jazyka natoko vplyvn, mono njs vtom, ako lovek chpe seba
samho. lovek sa vnma ako bytos aktvna ainterpretuje okolit svet cezatribty arekvizity innost, ktor vyvja (prostriedky, ktor priinnosti vyuva, i
smerovanie tejto innosti vpodobe vsledkov). Vtomto nastavenobjekty bene
interpretuje cezzkladn orientan otzky: Nao mi to sli? Ako to mem vyui prisvojej aktivite? Prostrednctvom akch prostriedkov mem o najlepie
zefektvni svoju aktivitu? Intrumentlna reflexia sveta sa rozpna avzahuje aj
nainterpretciu zmyslu jazyka vivote loveka, ktor sa vnma cezto, nao sli,
ako vyzer a akm spsobom sa pouva. Mono zhrn, e veobecne intrumentalizmus je jeden zozkladnch spsobov sebainterpretcie loveka ajazykov(edn) intrumentalizmus je jednou zjeho pecifikci.

... AZAROBI Tento komponent metaforicky odkazuje nasymbolick (ale
vkonenom dsledku vniektorch prpadoch imaterilne) benefity/straty, ktor
pouitie jazyka sprevdza: i u je to vpodobe upevnenia autority, zskania preferenci, priazne, pomoci, pracovnej pozcie (a takisto ich straty). Idea sa opiera
ojednoduch poznatok, e jazykom meme zska nieo alebo si zska niekoho
(resp. strati). Vychdzame zpredpokladu, e apercepcia kadej vpovede zaha
aj axiologick zloku, nazklade ktorej sa aktivizuj postoje ako hodnotiace reakcie akad porozumenie je tak zrove oceovanm vpovede. Toto oceovanie sa
nedeje vplnej miere ad hoc, ale iv istom spoloenskopolitickom rmci, vktorom
koexistuj jazyky a jazykov formy nerovnocenn s ohadom na status, ktor
zastvaj (i u je tento status prirodzen alebo prisudzovan napr. legislatvne,
podmienen jazykovou ideolgiou dominujcou vdanom spoloenstve). Niektor
jazykov formy zaisuj vyiu spoloensk prest alepie honorovan pozcie,
in formy i spsoby pouitia jazyka spsobuj voverejnom priestore diskreditciu,
s sankcionovaten spoloensky (i dokonca finanne). Symbolickej vnosnosti
jazyka sa vosvojom uvaovan venoval napr. sociolg P. Bourdieu (2001), ktor

150

zavdza pojem jazykov kapitl (Bourdieu, 1986).

Zrove, prihliadnuc nateriu reovch aktov, mono tento komponent naej
metaforickej sentencie vztiahnu aj na aspekt reovho aktu nazvan perlokun akt ako prehovorom dosiahnut inok napocity, mylienky alebo konanie
prjemcu (Austin, 2004, s. 100), lebo prve tento inok nie je hodnotovo neutrlny, ale je vnman ako/znamen zisk alebo stratu pre hovoriaceho (perlokun
akt vak tvor len torzo monch jazykovch vnosov/strt, pretoe sa viae len
naspenos/nespenos reovho aktu viazan nazmer).

Pojmovo sa d metaforick sentencia uveden vnadpise vyjadri nasledovne:
Jazykov agens (A) vykonvaistm spsobom (S) prostrednctvom jazyka (J) ist
druh innosti (Akt) sistm hodnotovo prznakovm vsledkom (KA) ako dsledkom apercepcie prjemcu (P). Tto truktru mono povaova zainterpretan
rmec innostnho chpania jazyka ako nstroja/prostriedku. Termn jazykov
agens uprednostujeme pred termnom hovoriaci i emitent z toho dvodu, e
jazyk ako nstroj nespjame len saktulnou komunikanou udalosou atvorbou
prehovoru, ale itvorbou podmienok pouvania jazyka. Ako jazykov agens potom me vystupova akkovek inite vyuvajci jazyk ako nstroj navykonvanie innost s komunikanm i spoloenskm dosahom. Na druhej strane
podprjemcom rozumieme jednak individulneho, jednak kolektvneho prjemcu.

Pre jednotliv terie jazyka zaloen na predstave jazyka ako intrumentu
nem kad ztchto zloiek rovnak vskumn dleitos, teda nestoja rovnocenne vcentre pozornosti. Zatia o sa funkn trukturalizmus orientoval hlavne
na(S) vslade sozmermi, teria reovch aktov hlavne na(Akt), P. Bourdieu
vosvojej terii jazykovho trhu na(KA).

Na zver sa pristavme pri samotnom pojme intrumentalizmus v kontexte
sasnej jazykovedy. Intrumentalizmom tu predbene oznaujeme tak uvaovanie o jazyku, ktor sa buduje napredstave jazyka ako intrumentu nstroja
i prostriedku, sktorm s spt vybran druhy komunikanch, kognitvnych i
socilnych innost. J. Koensk vsvislosti smetaforou jazyka ako intrumentu
hovor oantropomorfickom intrumentalizme, ktorm je poznaen tradin myslenie o jazyku ako sbore viac-menej kontantnch diskrtnych jednotiek s potencilnou referenciou, priom atribt antropomorfick signalizuje, e operovanie
stmto intrumentom sa vyvodzuje zovzahu kloveku pouvateovi, ktor
nm disponuje, jednotky vyber, kombinuje ich poda kontruknch pravidiel
a v slade s potencilnou referenciou (Koensk, 1998). Jazyk poda tradinej
predstavy vduchu antropomorfickho intrumentalizmu potom mono definova
takto: Jazyk je instrument s potenciln definovanmi funkcemi, uivatel stoj
ped objektem (tzv. vnj skutenost), vi nemu instrumentu uv (Koensk, 1998, s. 87). Pojmom intrumentalizmus sa tradine odkazuje nalingvistick
tradciu spt schpanm jazyka ako nstroja komunikcie, ateda naely spt
skomunikanou situciou (napr. Vakov, 2001, s. 21). Vesko-slovenskom lingvistickom kontexte sa stermnom intrument(alizmus) dnes operuje hlavne vtex-

151

toch, ktor predstavuj metodologick retrospektvy, priom je charakteristick,

e pouitie termnu intrumentalizmus sa spja spostojovmvyjadrenm odstupu
i u je to vdsledku presadzovania novho prstupu kjazyku vkonfrontcii
stm tradinm (takto napr. Vakov, 2001, s. 21), alebo ako vsledok isto metodologickej komparcie tradinho (v procese archaizcie) salternatvnym (Koensk, 1998), tu sndychom dekontrukcie. Jazykovedn intrumentalizmus sa vak
nevzahuje len naprekonan prstupy, kee metafora jazyka ako intrumentu sa
oivuje vnovch kontextoch, ato hlavne vsvislosti soskmanm diskurznotvornej funkcie jazyka. Vzhode svyie vydelenmi oblasami innost vykonvanch jazykom by sme mohli lingvistick intrumentalizmus vymedzi ako spsob
uvaovania ojazyku, ktor vychdza zpredstavy jazyka ako intrumentu sfunkciami vyplvajcimi zovzahu loveka sosvetom, loveka slovekom aloveka so spolonosou. Na okraj mono ete doda, e v pecifickom vzname sa
voblasti jazykovho plnovania terminologizovalo spojenie jazykov intrumentalizmus vsvislosti soskmanm ekonomickej hodnoty jazykov. Pojem je spt
steriou udskho kapitlu (Becker, 1964): jazyk sa vslade stouto orientciou
chpe ako prostriedok na dosiahnutie ekonomickho zisku a osobnho spechu
(Wee, 2003; Kubota 2011).
LITERATRA
AUSTIN, John Langshaw: Ako nieo robi slovami. Bratislava: Kalligram 2004. Prel.
D. Kamhal zdruhho vydania anglickho originlu How To DoThings with Words,
vydan vOxford University Press 1976.
BECKER, Gary Stanley: Human Capital. ATheoretical and Empirical Analysis, with
Special Reference to Education. Chicago: University of Chicago Press 1964 (3.
vyd. 1994).
BOURDIEU, Pierre: The Forms of Capital. In: Handbook of Theory and Research
for the Sociology of Education. Ed. J. G. Richardson. New York: Greenwood Press
1986, s. 241 258.
BOURDIEU, Pierre: Langage et pouvoir symbolique. Paris: ditions du Seuil 2001.
DOLNK, Juraj: Marginalizan intrumentalizcia jazyka. In: Pam historick
vdom marginalizace identita. rukopis
FAIRCLOUGH, Norman: Critical Discourse Analysis. The Critical Study of Language. 2. vyd. Harlow: Pearson Education Limited 2010.
GRICE, Herbert Paul: Logic and conversation. In: Syntax and Semantics, ro. 3. Eds.
P. Cole J. L. Morgan. New York: Academic Press 1975, s. 41 58.
HAVRNEK, Bohuslav: koly spisovnho jazyka ajeho kultura. In: Spisovn etina ajazykov kultura. Red. B. Havrnek M. Weingart. Praha: Melantrich 1932,
s.32 84.
HORECK, Jn: Vymedzenie tandardnej formy sloveniny. In: Slovensk re, 1979,
ro. 44, . 4, s. 221 227.

152

HUMBOLDT, Wilhelm von: O rozmanitosti stavby udskch jazykov a jej vplyve

naduchovn rozvoj udskho rodu. Bratislava: Veda 2000. Prel. S. Ondrejovi znemeckho originlu ber die Verschiedenheit des menschlichen Sprachbaues und
ihren Einflu auf die geistige Entwickelung des Menschengeschlechts, F.Dmmlers Verlag 1968.
KOENSK, Jan: Dv poznmky kproblmu metafory vjazyce vdy. In: Promny
mylen oei. Praha: Filozofick fakulta Univerzity Karlovy 1998, s. 87 91.
KRUPA, Viktor: Jazyk neznmy nstroj. Bratislava: Slovensk spisovate 1991.
KUBOTA, Ryuko: Questioning linguistic instrumentalism: English, neoliberalism and
language tests in Japan. In: Linguistics and Education, 2011, ro. 22, . 3, s.248
260.
MISTRK, Jozef: tylistika. 3. upraven vydanie. Bratislava: Media Trade SPN 1997.
ORGOOV, Oga DOLNK, Juraj: Pouvanie jazyka. Bratislava: Univerzita Komenskho 2010.
POPOVIOV SEDLKOV, Zuzana: Interpretan perspektva sociolektov
vrmci stratifikcie nrodnho jazyka. In: Jazyk ajazykoveda vinterpretcii. Eds.
O. Orgoov K. Muzikov Z. Popoviov Sedlkov. Bratislava: Univerzita
Komenskho vBratislave 2014, s. 161 170.
SEARLE, John Rogers: Reov akty. Bratislava: Kalligram 2007. Prel. D. Kamhal
zanglickho originlu Speech Acts. An Essay in the Philosophy of Language, Cambridge NY 1969.
SLANOV, Dana SOKOLOV, Miloslava: Variety hovorenej podoby sloveniny. In: Studia Academica Slovaca 23. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1994,
s.225 240.
VAKOV, Irena: Obraz svta v mateskm jazyce. In: Obraz svta vjazyce. Ed.
I.Vakov. Praha: Univerzita Karlova vPraze 2001, s. 19 28.
WEE, Lionel: Linguistic instrumentalism in Singapore. In: Journal of Multilingual
and Multicultural Development, 2003, ro. 24, . 3, s. 211 224.
WHORF, Benjamin Lee: Language, Thought and Reality. Selected Writings of Benjamin Lee Whorf. Ed. John B. Carroll. Cambridge: The MIT PRESS 1956.
WITTGENSTEIN, Ludwig: Filozofick skmania. Bratislava: Pravda 1979. Prel.
F.Novosad znemeckho originlu Philosophische Untersuchungen (Philosophical
Investigations), Oxford 1958.
WITTGENSTEIN, Ludwig: Tractatus logico-philosophicus. Praha: OIKOYMENH
2007. Prel. P. Gombek z anglickho originlu Tractatus logico-philosophicus,
Routledge 1997.

Prspevok vznikol vrmci rieenia grantovho projektu VEGA 2/0085/12 Cudzos

vslovenskom jazykovo-kultrnom prostred.

153

RSUM
How to DoThings with Words and Make Money (Notes on Linguistic Instrumentalism)
The metaphorical sentence how to dothings with words and make money serves the author to
express the interpretational framework within which we can operate while analyzing the metaphorical features of the action-related aspect of the language, basing the analysis on the principal idea of
language as an instrument. The article presents an outline of the extent of both the older and the more
recent research questions connected with linguistic instrumentalism.

Jazyk ako intitcia

Marek Mikuiak
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

ingvisticko-filozofick problm interpretcie spovajci v hadan adekvtneho ka kvysvetleniu monosti komunikanho porozumenia je konceptulne prepojen sjazykom ako fundamentlnym pojmom, ktorho teoretick
krytalizcia rozhodujcim spsobom vstupuje dospsobu explikcie vznamov
komunikovanch pouitm uritch jazykovch prostriedkov. U napredteoretickej rovni dokeme bezvch problmov rozpozna pravdivos tvrdenia, poda ktorho je prve jazyk tm, o nm umouje vzjomne si porozumie, resp.
interpretova rozlin prehovory arozpoznva presvedenia druhch. Napredteoretickej rovni je pravdivos uvedenho tvrdenia podporen naou tendenciou
odvolva sa vprpade defektnej komunikcie bu nanedokonal rozpoznanie,
alebo na neadekvtne ovldanie jazykovch prostriedkov, ktor pouil n komunikan partner. Nateoretickej rovni sa vak cel situcia doznanej miery
komplikuje, pretoe vetko, o bolo doposia povedan, mono teoreticky rozvja
diametrlne odlinmi spsobmi.

V tomto prspevku sa vydm cestou, ktor vlingvistike svojho asu doslova
kliesnil F. de Saussure stzou:
jazyk je sociln instituce (1996, s. 52).

Hoci ide oznmu av lingvistickch i filozofickch kruhoch mnohokrt pertraktovan tzu, dvody jej schvaovania i odmietania s dodnes predmetom ivch
diskusi.

Na vod by som rd poznamenal, e jednm zdvodov naznaench teoretickch divergenci je nasledovn dialektika jazyka: u naintuitvnej rovni je nm
zrejm, e jazyk vnetrivilnom zmysle svis skognciou, vieme toti, e naprklad urit pokodenia mozgu maj priamy vplyv nanae komunikan schopnosti; nadruhej strane vak jazyk nau kognciu poda vetkho presahuje, ato vtom
zmysle, ako ns presahuje kad kultrny fenomn, oktorom by sme povedali, e
nevznik vhlavch jednotlivcov, ale je produktom spolonosti. Ak bliie upriamime pozornos nastanovisko, ktor zdrazuje nad-individulnu povahu jazyka
ako komunikanho mdia, meme sa, prirodzene, pta, i nie je re oproduktoch spolonosti a prli metaforick av dsledku toho teoreticky zavdzajca.
Berme tto otzku ako podnet na detailnejie skmanie intitucionlnej povahy
jazyka.

Vzhadom napomerne neprehadn pouvanie vrazu intitcia vrmci
naich kadodennch komunikanch aktivt potrebujeme takpovediac konceptulne preosia tie prpady, ktor s znho pohadu relevantn. Zanime veobec-

154

155

nm vymedzenm fnskeho teoretika R. Tuomelu, poda ktorho

intitcie s fundamentlne spojen spraktikami (rekurentnmi aktivitami) aso socilnymi kolektvmi alebo skupinami (2003, s. 137).

U tmto vymedzenm dokeme podiarknu naprklad rozdiel medzi tm,
ke povieme Navtvil ttnu intitciu., a tm, ke skontatujeme Vstpil
do ttnej budovy., a to aj v tom prpade, ak oboma vetami vypovedme o tej
istej udalosti. Budovu (fyzick objekt) mono toti poklada za intitciu iba
vovzahu kuritej societe. Odvolvanie sa nasocilne praktiky ako rekurentn
aktivity nm vak pomha len potia, pokia je rekurencia vsledkom normatvnej
regulcie. Onormativite tu hovorme vnajirom slova zmysle, ke s socilne
praktiky vysvetovan ako spsoby konania koordinovan prslunmi normami
i pravidlami, t. j. vedomm alebo povedomm otom, o je ao nie je sprvne.
Pravdae, uvies nascnu normy i pravidl neznamen odanalyzova predchdzajce odvolvanie sa na rekurentn aktivity, pretoe, ako ete uvidme, rekurentn aktivity s konceptulnym komplementom nevyhnutnm vrmci monosti
adekvtnej explikcie samotnho pojmu pravidla.

Fakt, e intitcie mme hada tam, kde nachdzame normy i pravidl, je
vistom zmysle trivilny, avak ak chceme preds monm nedorozumeniam i
konfzim, nesmieme zabda najedno podstatn konceptulne rozlenie. Ako
upozornil G. H. von Wright,
je dleit rozliova medzi normami, ktor reguluj (prikazuj, dovouj i zakazuj) sprvanie, apravidlami, ktor definuj rozlin socilne praktiky aintitcie.
Oboje nazvame normy alebo pravidl. Dvod, preo s poahky zameniten,
spova vtom, e s zrove charakteristicky rozdielne aj komplikovane prepojen
(1971, s. 151).

H. von Wright vtomto prpade sce nepredloil ostr rozlenie, pointou jeho
vahy je vak upozornenie na existenciu pravidiel bez tzv. normatvneho tlaku.
Hoci socilne intitcie spravidla ustanovuj rozlin normy typu Konaj tak
atak!, poda predchdzajcej vahy nesmieme zabda napravidl, ktor nae
konanie definuj (ak m toto konanie vovytenom normatvnom rmci svoje
miesto). Von Wright sa tu dotka priamo otzky interpretcie, pretoe v slade
sjeho koncepciou intitucionalizcia socilnych praktk je fundamentlnym predpokladom monosti porozumie udskmu konaniu (interpretova ho).

Zhadiska nho skmania je okrem von Wrightovho rozlenia zaujmav aj
upozornenie R. Tuomelu, poda ktorho musme zohadova prinajmenom dva
typy intitci vzjomne sa odliujcich poda toho, i spaj alebo nespaj tzv.
podmienku reflexvnosti. R. Tuomela nartva demarkan iaru medzi
a) intitciami ako pravidlami riadenmi socilnymi praktikami ab) intitciami,
ktor uvdzaj doivota nejak nov, kolektvne akceptovan pojem ako nadstavbu nadne-normatvnu skutonos.

156

Azda aj vzhadom nato, e vzorov intitcie (napr. armda) delegujce
nasvojich lenov urit prva apovinnosti maj vkonenom dsledku povahu
b)-intitci, R. Tuomela b)-intitcie poklad zatandardn intitcie, zatia o
a)-intitcie oznauje ako minimlne socilne intitcie. Podstatn natomto vymedzen je to, e tandardn intitcie predpokladaj tzv. my-modus, ktor zaha
kolektvne prijatie/akceptovanie uritch zvzkov spojench spouvanm intitucionlne zavedench pojmov vrmci patrinch deskripci ainferenci. Podkolektvnym akceptovanm deskripcie schpe R. Tuomela akceptovanie skadm
lenom skupiny, presvedenie, e aj ostatn lenovia skupiny akceptuj s, apresvedenie otom, e aj ostatn s osebe navzjom presveden, e kad znich
akceptuje s (pozri Tuomela, 2003, s. 126). Podmienka reflexvnosti je splnen
vprpade, ak je ten-ktor intitucionlny pojem sasou obsahu presveden lenov kolektvu vrmci patrinho my-modu. Tuomelove a)-intitcie my-modus
nepredpokladaj.

Hoci som Tuomelovu koncepciu predstavil len vemi strune anznakovito,
u na zklade toho, o bolo povedan, vyvstva jeden zsadn problm, ktor
bude zaujma predovetkm tch, ktor dsledne repektuj tzv. filozofick obrat
kjazyku. Tuomelov robustne realistick model b)-intitci je takpovediac osaden najazykovom zklade, pretoe sa opiera opojem pojmu, propozinho obsahu
apresvedenia (belief), acentrom zujmu s tu normy vyadujce konceptualizciu (op. cit., s.147), avak nie samotn konceptualizcia. To znamen, e sme
ete stle nezostpili nanajspodnejie explanan podlaie. Jednm zospsobov,
ako sa stouto nmietkou meme vyrovna (hoci onmietku ide iba zapredpokladu konvergentnch teoretickch zujmov), je uvedenie dsledne psychologickej
explikcie pojmov, ktor bude plne vslade smetodologickm individualizmom
N. Chomskho. Druhou alternatvou nazvenie je socilno-normatvna explikcia pojmov. (Navrhnut alternatvy vzsade koreponduj svyie spomnanou
dialektikou jazyka.)

Ak pripustme psychologick explikciu pojmov identifikovanch sobsahmi
mysle, tak dospejeme kpomerne priamoiaremu aintuitvne akceptovatenmu
rieeniu: mienenie je psychologick akt, ktorm vytvrame vetky ben, ale aj
vetky intitucionlne pojmy (intitucionlne pojmy v zmysle Tuomelovej terie). Vtejto svislosti je vak potrebn upozorni nadvody, ktor ved filozofov
k tomu, aby toto rieenie odmietli a priklonili sa na stranu proponentov socilno-normatvnej explikcie pojmov.

Kov argument vychdza zpredpokladu spenej komunikcie, apreto ho
meme nazva transcendentlnym argumentom. Ide oargument, ktor je zaloen navahe opodmienkach monosti skutonho porozumenia priom tto vaha znie nasledovne: ak mi mj komunikan partner rozumel, tak nazklade toho,
o som (primne) tvrdil, vie, oom som presveden. Vtejto svislosti musme
bra dovahy konceptulnu vzbu, oktor sa mnoh filozofi opieraj: pojmovo
artikulovan presvedenie je to ist ako tvrdenie, ktor pokladme za pravdiv

157

(pozri napr. Davidson, 2001, s. 170). Avak pokia sa pohybujeme vpriestore vymedzenom pravdou a nepravdou, tak propozin obsahy naich viet musia by
verejn, t. j. nae vety musia by objektvne ohodnotiten (interpretovaten)
nemu by teda iba vhlave; nemu by ustanoven individulnym psychologickm aktom.

Alebo inak ajednoduchie, ak meme stvrdeniami druhch shlasi alebo
neshlasi, tak mus by zabezpeen komunikan uniformita, vaka ktorej je
principilne mon shlasi alebo neshlasi prve stm, o bolo mienen.

Uveden perspektvu vymedzuje W. V. O. Quine slovami:
Uniformita, ktor ns zjednocuje vkomunikcii av presvedeniach, je uniformitou
vslednch vzorcov, ktor prekrvaj chaotick subjektvnu diverzitu spojen medzi
slovami asksenosou. [...] Nazera hlboko dohlavy subjektu by nebolo vhodn, ak
by to aj bolo uskutoniten, pretoe sa chceme vyhn jeho idiosynkratickm neurlnym prepojeniam i skromnej histrii utvrania zvyku. Zaujma ns jeho socilne
vtepen jazykov zus, teda jeho reakcie napodmienky, ktor normlne podliehaj
spoloenskmu posudzovaniu (2013, s. 7; 27).

Pravdae, ak je re ospoloenskom posudzovan, tak je zrejme zrove re
o pravidlch, na zklade ktorch rozliujeme sprvne od nesprvneho. Tu treba
poveda, e W. V. O. Quine sa sm donormatvnej koncepcie jazyka prli nepal, ako upozornil J. F. Rosenberg (2012, s. 439), Quineov svet je svet de facto, je
to svet bezpravidiel, vymedzen isto deskriptvne. Napriek tomu sa vak zd by
opodstatnen, ak budeme quineovsk uniformitu v komunikcii a v presvedeniach nahliada ako dsledok pravidlami koordinovanho pouvania jazykovch
prostriedkov. Ide operspektvu, ktor sa dnes douritej miery pripisuje L. Wittgensteinovi sjeho poatm jazykovch hier.

Ako je znme, poda L. Wittgensteina jazykov prostriedky nadobdaj vznam predovetkm vtedy, ke ich dokme poui na dosahovanie patrinch
komunikanch cieov ake toto pouitie nie je nhodn, ale je riaden uritmi
pravidlami. Kee diskutujeme o pravidlch, aby sme vysvetlili povahu jazyka
ako komunikanho prostriedku, je zrejm, e vtomto prpade neme s oexplicitn (v jazyku vyjadren) pravidl, pretoe by lo ovysvetovanie pomocou
vysvetovanho. Okrem toho mme kadodenn sksenos s pouvanm jazykovch prostriedkov, hoci pravidl ich pouvania vmnohch prpadoch nie sme
schopn ani len dodatone sformulova. To znamen, e ak sa nechceme vzda
normatvnej koncepcie jazyka, musme pripusti existenciu implicitnch pravidiel,
ktormi sa implicitne riadime, ke komunikujeme. Aby sme sa vyhli ontologickm problmom, mali by sme doda, e implicitn pravidl s dan normatvnymi
postojmi pokladm zasprvne/nepokladm zasprvne, priom tieto postoje
zaujmame akoby naslepo, t. j. nazklade toho, e sme si osvojili nleit techniku pouvania jazyka. Atu sa dostvame takpovediac nadno vysvetlenia, ktor je
svojou povahou dialektick: ovldanie techniky pouvania jazykovch prostried-

158

kov sa upevuje vkadodennej jazykovej praxi, ktor ho ako ovldanie techniky

(ako innos riaden pravidlami) zaklad.1

Dopracovali sme sa tak k vyie predznamenanmu spojeniu rekurentnch
aktivt s innosou riadenou implicitnmi pravidlami. L. Wittgenstein toti nehovor ozbradl, ktorho sa pridame, ke komunikujeme, hovor ojazykovej
praxi, oktorej oprvnene tvrdme, e je innosou riadenou pravidlami. Tieto pravidl vznikaj ruka vruke sich aplikciou apoda L. Wittgensteina predpokladaj
rekurenciu aktivt, ako aj multiplicitu pouvateov. Ustanovi tieto pravidl nemono skromnm psychologickm aktom, ale len samotnou jazykovou praxou,
naktorej sa ako indivdu astnme.

Preto L. Wittgenstein pe:
Hra, jazyk, pravidlo s intitcie (1984, s. 334).
Aby sme opsali fenomn jazyka, musme opsa prax, anie jednorazov udalos,
nech u je akkovek (op. cit., s. 335).
Preto ,postupova poda pravidla je ist prax. Adomnieva sa, e postupujem poda
pravidla, nie je to ist ako postupova poda pravidla. Preto sa ned postupova poda
pravidla ,skromne; lebo inak by bolo domnieva sa, e postupujem poda pravidla,
to ist ako postupova poda pravidla (1979, s. 112).

Ako vidme, prax riaden pravidlami poda L. Wittgensteina vnetrivilnom
zmysle presahuje jednotlivca. Zhadiska filozofickej analzy jazyka je podstatn,
e pojem mienenia m vdsledku toho neredukovaten socilny rozmer, ktor
mentalistick paradigma nedoke postihn. Pouvanie jazykovch prostriedkov je toti taktie predovetkm prax riaden uritmi pravidlami. Ostva vak
otzne, i mme tieto zvery poklada zazklad svojbytnej terie jazyka, vrmci
ktorej by sme mohlihada, povedzme, kritri naidentifikciu innost riadench
pravidlami. Pravdae, innosti riaden pravidlami by mohli degenerova napodmienen reflex, namechanick konanie bezteleologickej motivcie, avak, ako
ns upozoruje G. H. von Wright, vtom prpade by reakcia stratila povahu konania (1971, s. 150). Ato nie je uzatvorenie argumentanho kruhu, ale poukzanie
nadleit konceptulne vzby (resp. narelevantn spsoby pouvania uritch
vrazov), ktor nm m by npomocn prizorientovan sa vuritch typoch filozofickch problmov. Domnievam sa, e mnoh sasn autori, ktor nachdzaj
podstatu jazyka prve vpravidlch, niekedy nebadane prechdzaj odkonceptulnej roviny skmania krovine faktulnej azabdaj naterapeutick rozmer Witt
gensteinovch postrehov.2 Dopaj sa teda podobnej chyby ako lingvisti, ktor
ontologizovali Saussureovu metodolgiu. Aj preto by sme mali spoatm jazyka
ako intitcie pracova nanajv opatrne.

159

Poznmky
1 Porov. svkladom D. Bloora (1997), ktor vtejto svislosti hovor oautoreferennom (selfreffering) modeli intitcie, o je vak zmjho pohadu znane zavdzajca terminolgia.
2 Kterapeutickmu rozmeru Wittgensteinovch filozofickch poznmok pozri R. Maco (2006).

LITERATRA
BLOOR, David: Wittgenstein, Rules and Institutions. London New York: Routledge
1997.
DAVIDSON, Donald: Thought and Talk. In: Inquiries into Truth and Interpretation.
Oxford: Clarendon Press 2001.
MACO, Rbert: Doslov. In: L. Wittgenstein: O istote. Bratislava: Kalligram 2006,
s.161 182.
QUINE, Willard van: Word and Object. Cambridge, Mass. London: MIT Press 2013.
ROSENBERG, Jay: Sellars aQuine, srovnn arozlien. In: Syntetick apriori. Eds.
H. Janouek V. Kolman. Praha: Filosofia 2012, s. 420 440.
SAUSSURE, Ferdinand de: Kurs obecn lingvistiky. Praha: Academia 1996.
TUOMELA, Raimo: Collective Acceptance, Social Institutions and Social Reality. In:
American Journal of Economics and Sociology, 2003, ro. 62, . 1, s. 123 165.
WITTGENSTEIN, Ludwig: Bemerkungen ber die Grundlagen der Mathematik.
Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag 1984.
WITTGENSTEIN, Ludwig: Filozofick skmania. Bratislava: Pravda 1979.
WRIGHT, Georg Henrik von: Explanation and Understanding. London: Routledge &
Kegan Paul 1971.

Tto prca vyla s podporou grantu Univerzity Komenskho . UK/216/2014

Jazyk aporozumenie.
RSUM
Language As Institution
The aim of this paper is to clarify one famous philosophical statement according to which language is
an institution. It is important for our study to begin with acritical analysis of ageneral concept of institution. For this purpose we have chosen the concept as it is presented by R. Tuomela. Tuomela draws
ademarcation line between the institutions that impose anew concept in the social practices and those
which exist without any conceptualization and on the background of this theory the fundamental
problem of an explication of concepts is pointed out. Although one might say that we may analyse
concepts in psychological terms, there is a relevant objection called the transcendental argument,
which emphasises the possibility to hold some sentences of other people true without seeing into the
heads of these people. Anti-psychological explanation of concepts is based on the socially-normative
conception of language and handles the fundamental concept of implicit rules. It can also be viewed
as atheoretical basis of some explanations of standard institutions described by Tuomela. In this paper
the concept of implicit rules is discussed with regard to the philosophical notions of L. Wittgenstein.

160

Interpretan perspektva sociolektov vrmci

stratifikcie nrodnho jazyka
Zuzana Popoviov Sedlkov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

epretrit sociokultrne zmeny ovplyvujce udsk vnmanie reality i

akhosi ducha doby voveobecnosti sa zretene prejavuj aj vjazykovom
sprvan lenov spolonosti. V sasnosti je tento vplyv znsoben axiolgiou
postmodernej kultry, ktor dynamizuje mnoh oblasti udskho ivota vrtane
jeho komunikanch potrieb. Skmanie jazyka si preto prirodzene vyaduje neustlu konfrontciu lingvistickch vskumov a ich teoreticko-metodologickch
opr saktulnou spoloenskou klmou. Vdsledku toho meme vrmci lingvistickho bdania postrehn zven vskumn zujem otie oblasti synchrnneho jazyka, ktorm sa doteraz venovala iba parcilna (alebo aj iadna) pozornos,
prpadne sa pozornos orientuje natie sfry, ktor sa ukazuj podvplyvomsociokultrnych zmien anovch vedeckch prstupov vinej perspektve. Nadomcom
pracovisku1 sa u dlhie obdobie venujeme systematickmu skmaniu sociolektov2 osobitne najm profesionlnej rei aslangu, vmenej miere argotu (porov.
napr. Orgoov, 2012; Popoviov Sedlkov, 2013). Poas niekokch rokov
sa nm podarilo zska soldny korpus autentickch vrazov z rozmanitch zujmovch aprofesijnch oblast, ato vrtane tch, ktor doteraz stli mimo dosahu lingvistickch vskumov (bohat korpus vrazov mme naprklad zosfry
informanch technolgi, elektrotechniky, divadelnctva, zdravotnctva, armdy,
kozmetickho priemyslu, portovch odvetv, hudobnch avtvarnch discipln,
rznych alternatvnych izujmovch skupn amnohch inch). Postupn odkrvanie lingvlnych aextralingvlnych osobitost sociolektov ns nie raz priviedlo
kotzke oich mieste apostaven vrmci stratifikcie nrodnho jazyka.

S pojmom stratifikcia jazyka (t. j. odrazom jeho aktulneho stavu vuritom
jazykovom spoloenstve avdanom asopriestore) sa vsociolingvisticky akomunikane orientovanej lingvistike pracuje oddruhej polovice 60. rokov 20. storoia
(Bosk, 1997, s. 45). Vslovenskej lingvistike sa stratifikcia spja hlavne smodelom J. Horeckho (1979), ktor vylenil p samostatnch foriem (tzv. variet) sloveniny spisovn, tandardn, subtandardn, nreov anadnreov, priom
osobitne postavil umeleck literatru. Horeckho stratifikan model neskr aktualizovali lingvistky D. Slanov aM. Sokolov (1994). Poda tohto modelu (op.
cit., s. 226) s jednotliv variety (spisovn, tandardn, subtandardn, nreov)
a na ne sa navrstvujce semivariety (slang, profesionlna re, argot) nrodnho
jazyka graficky znzornen pomocou mnon, priom priestupnos jednotlivch
variet (semivariet) odzrkaduje prelnanie sa tchto schm (Obrzok 1).

161

Obrzok 1. Stratifikcia slovenskho nrodnho jazyka (Slanov Sokolov, 1994)

Napriek tomu, e sa samotn autorky k tomuto stratifikanmu modelu

vosvojich novch prcach vrtili aoptovne ho interpretovali vzhadom naich
alie bdania (napr. Slanov Sokolov, 2011, s. 341 357), predmetn model
sa nm v nadvznosti na nae vskumy tematizujce problematiku sociolektov
zana ukazova aj vinej perspektve. Vpvodnom stratifikanom modeli M. Sokolovej aD. Slanovej (1994, s. 226) s mnoiny znzorujce konkrtne variety
(semivariety) zoraden skr reazovo, km vnaom aktualizovanom modeli3 (Obrzok 2) navrhujeme jeho reazovo-radilne usporiadanie.
SPISOVN
VARIETA

Profesionlna
re

TANDARDN
VARIETA
Slang

Argot

SUBTANDARDN
VARIETA

Obrzok 2. Stratifikan model slovenskho nrodnho jazyka

162

Dvodom takhoto rieenia vak nie je iba vsostne vizulna strnka modelu. Inovovanm grafickm znzornenm sa na jednej strane sname zdrazni stle astejie rozplvanie hranc jednotlivch variet vdsledku prelnania
verejnch i skromnch komuniktov a paralelnho mieania neformlneho
aspontnneho spsobu komunikcie soseriznymi apripravenmi komuniktmi.
Nadruhej strane je tto realizcia opodstatnen vzhadom najedinenos abohatos nami zskanho jazykovho materilu ajeho suprasmantiku. Suprasmantika
odra nadstavbov hodnoty pripjajce sa kjadru lexiklneho vznamu pomenovan, ako napr. okolnosti vskytu lexiklnych jednotiek a ich komunikan
uplatovanie vkonkrtnych komunikanch situcich (Orgoov, 2012, s. 140;
Orgoov Bohunick, 2011, s. 139 227). Profesionalizmy toti nevnmame len
ako steriln vrazov prostriedky uplatovan profesijne vymedzenou skupinou ud vmedziach ich skromnej apolooficilnej komunikcie, ale zrove si
vmame, doakej miery s tieto jazykov jednotky vrei expertov funkn, ako
svis vrazov apart odbornkov smodernizciou jednotlivch profesi, naakej
rovni ai vbec sa pracovn odbory prispsobuj (jazykovo aj mimojazykovo)
globalizanm vplyvom aako sa vdsledku popularizcie poznatkov niektorch
odvetv dostvaj profesijn vrazy zahranice uie vymedzenej pracovnej sfry.
Podobne aj vrazov prostriedky slangu sledujeme vkontexte kultrno-spoloenskch zmien, kee prune odzrkaduj cel spektrum momentlne idlhodobejie
mdnych zujmovch oblast, reflektuj preferovan aspekty ivotnho tlu
ihodnotov rmce socilnych skupn.

Profesionlnu re, slang a argot teda vnmame ako vntorne odstupovan
semivariety, ktor sa do vekej miery navrstvuj na niektor zkladn varietu
(niektor zkladn variety) aaliu semivarietu (alie semivariety) nrodnho
jazyka, a to vrtane tch, s ktormi sa v pvodnom stratifikanom modeli (t. j.
Slanov Sokolov, 1994, s. 226) nespjali.

Otzkami profesionlnych vrazov aich gradulneho klovania aj vnadvznosti nastratifikciu slovenskho jazyka sa podrobnejie zaoberala O. Orgoov
(2012). Natomto mieste len strune pripomenieme tie momenty, ktor s dleit
vzhadom napredkladan model. Profesionlnu re vnmame ako vntorne odstupovan, hoci jej situovanos naosi spisovnos nespisovnos je premenliv.
Tto skutonos naznauje aj predkladan stratifikan model, ktor profesionlnu re lokalizuje nielen vpresahoch sospisovnou atandardnou varietou, ale zrove aj sosubtandardnou varietou. Sospisovnou lexikou je mon usvzani
tie profesionalizmy, ktor vyuvaj vprvom rade najm odbornci danej profesijnej sfry vstnej aneoficilnej komunikcii azva maj podobu vznamovo
transparentnejch nprotivkov termnov (resp. niektorch nocionlnych multiverbizovanch pomenovan). Vimnime si naprklad prklady zozdravotnctva: slep
revo oproti apendix, plenie zhy oproti pyrza; z farmcie: biela skalica
oproti heptahydrt sranu zinonatho; zostavebnctva: erdka oproti realizan dokumentcia (zo skr. RD), oceovka oproti oceov nosn kontrukn
163

systm. Dvodom distribcie profesionalizmov v komunikcii odbornkov bva

nezriedka aj ich ekonomick aspekt (spravidla maj sklon k strunosti vrazu,
ako to ilustrane dokladaj uveden prklady oceovka aerdka), priom sa navye vyznauj nocionlnosou a nedeformovanou truktrou zodpovedajcou
neprznakovm slovotvornm postupom (Bosk, 2005, s. 25). Opakom s tie profesionalizmy, ktor s charakteristick rznou mierou expresvnosti, obraznosti
avrazovej hravosti, m sa blia kslangizmom azhadiska spisovnosti ksubtandardnej variete slovenskho jazyka (Orgoov Bohunick, 2011, s. 145). Prslunos podaktorch vrazov ksubtandardu je explicitnejia osobitne vtakch
prpadoch, ke je ich vrazov npadnos prejavom gestanosti aeventulne aj
hodnotiaceho vzahu hovoriaceho k danej entite. Porovnajme naprklad vrazy
zoblasti zdravotnctva: gynda (gynekologick ambulancia), ib/ibik (liek snzvom Ibuprofen), kardiak/kardo (pacient skardiovaskulrnymi problmami), ale
tie riolezka (teplomer vkladajci sa doanlneho otvoru), grcimiska (tzv. emitn miska sliaca naodloenie istch alebo pouitch zdravotnckych pomcok
a obvzov, prpadne tie na zachytenie vvratkov a sln), priom posledn dva
prklady inklinuj knaraniu spoloenskej normy anie s prli vhodn naben
pouvanie naverejnosti.

Vdsledku popularizcie vedy alebo vzhadom nain mimojazykov vplyvy4 sa me pvodn skupinov ohranienie profesionalizmov oslabi ansledne sprstupni irej verejnosti. Vo veobecnosti tak meme kontatova, e
m prunejie sa konkrtna profesijn sfra otvra irej verejnosti apouvanie
profesionalizmov sa presva odskupn expertov kcelospoloensky znmej lexike, tm viac sa profiluj ako spisovn jednotky (Orgoov Bohunick, 2011,
s.145).

Prenievanie mnoiny znzorujcej profesionlnu re mimo zkladnch
variet nie je vmodeli nhodn. Motivciou ktomuto kroku bolo zachytenie takch profesionalizmov, ktormi experti pomenovvaj pecifick entity, prektor
aktulne neexistuje variantn terminologick a ani in adekvtne pomenovanie
v rmci ostatnch tvarov jazyka. Domnievame sa, e tento trend podmieuj
najm globalizan tendencie sasnej postmodernej kultry, ktor prinaj nov
pracovn odbory aaktivity. O. Orgoov (2012) sa vnadvznosti nafenomn anticipcie profesionlnych vrazov pred terminolgiou zama, i je vbec mon predpoklada nsledn vedeck reflexiu aformovanie terminolgie vtakejto
oblasti, najm ak zoberieme dovahy, e dan pracovn odvetvie me by iba
doasnou mdnou vlnou. Zrejme je mon oakva, e takto autonmne profesionlne pomenovania sa bud da identifikova predovetkm v tch odboroch, ktor zatia nezskali (amono vbudcnosti ani nezskaj) trval vedeck,
technick, umeleck alebo remeseln charakter a momentlne sa vyskytuj iba
vjedinenom apremenlivom pracovnom prostred. Nadruhej strane vak meme
sledova aj opan trend, ktor vnaom vskume potvrdila sfra tzv. elektronickho portu.5 Nositemi osobitch vrazovch prostriedkov, nateraz vslovenskom

164

prostred charakteristickmi profesionlnou vlunosou, s pecializovan skupiny odbornkov najednej strane aktvni hri potaovch hier (tzv. e-portovci), nadruhej strane pracovnci, ktor hry poich navrhnut testuj ahodnotia.
Charakter jazykovch prostriedkov sa postupne men podvplyvom rastcej popularityelektronickho portu avparalelnom prehodnocovan disciplny zozujmovej napracovn. Tento druh portu toti zana by sponzorovan najvmi
nadnrodnmi spolonosami psobiacimi voblasti informanch technolgi, o
formuje stabilitu aprofesijn vnos vvojovch tmov aprofesionlnych e-portovcov. Nailustrciu prikladme aspo torzo zozskanho korpusu vrazov: alpha
(skobn verzia hry, ktor je sprstupnen len vybranm uom testujcim jej
parametre), arkda (druh potaovej hry, ktor kladie draz nareflexy alogick
myslenie hra), deck (zostava kariet, ktormi hr disponuje vkartovch potaovch hrch), ganker (hrdina, ktor sa pecializuje nazabjanie nepriateov vhre
DotA), goldy (peniaze vhre DotA, sktormi hr vstupuje dohry).

Nvum vpredkladanom modeli predstavuje grafick prepojenie argotu aprofesionlnej rei. Argot sa tradine spja spotrebou hovoriaceho myselne ifrova
informcie pred komunikantmi stojacimi mimo society. Spomedzi sociolektov je
utajovacia funkcia argotu najmarkantnejia (porov. aj Slovnk nespisovn etiny,
2009, s. 12; tie Odalo, 1999, [online]), apreto sa zvyajne spja skomunikciou deklasovanch i marginlnych socilnych skupn, ktor sa naprklad snaia
utaji svoje kriminlne alebo protispoloensk aktivity. Pochopitene, cielen kdovanie informcie pred nezainteresovanmi astnkmi komunikcie sa nemus
nevyhnutne spja iba sosuternnymi skupinami aeventulne sich protispoloenskmi alebo kriminlnymi innosami. Podnetov na uplatnenie kryptosmickej
rei toti me by viac. Ako ukzal u P. Ondrus (1978, s. 56 58) vosvojej prci
ovandrovnch remeselnkoch, nutnos zachova profesijn tajomstvo autaji vrobn i remeseln postupy me taktie stimulova kmyselnmu zahmlievaniu
informcie. Vzhadom nazskan jazykov materil meme potvrdi, e urit
profesionalizmy neslia iba expertom zistho odboru priich internej komunikcii, ale zrove je preodbornkov iaduce, aby ostali tieto vrazy preexternch
lenov spolonosti nezrozumiten aneprenikali (napr. vdsledku popularizcie
odboru alebo innosti mdi) zahranice profesie. Tto tendenciu osobitne potvrdil
vskum medzi pracovnkmi ozbrojench sl, ktorch kukryptosmickej rei motivuje zachovanie ttnej bezpenosti, vyetrovacch postupov alebo protiteroristickch opatren (porov. aj majdov, 2013, s. 16 17, 28 30).

Distribcia profesionalizmov vkomunikcii odbornkov me by diverzifikovan aj vzhadom naregionlnu situovanos hovoriaceho, o poas vskumu
potvrdila jednak zvukov variantnos vrazov poznaen vplyvom regionlnych
nre: panova aj ponova kbel (z elektrotechniky: naahova kbel), ernota,
arnota aj iernota (z elektrotechniky: neleglny odber elektrickej energie), jednak morfologick variantnos prejavujca sa prizaraovan vrazov dodeklinanch a konjuganch paradigiem. Vnimkou neboli ani lexiklne variantnosti,

165

kee vniektorch reginoch Slovenska osloven respondenti preferovali odlin

(hoci nie vlune profesionlne) pomenovanie tej istej entity, o dokladaj naprklad vrazy zlekrskeho prostredia: klystr nlev klyzma (tekutina uren
navplach riev), kanyla pala trubica (ihla pripevnen nadut hadiku,
priom hrbka ihly ahadiky sa li poda miesta natele, doktorho je zavdzan)
alebo zprostredia informatikov: prock cpeko (z angl. skr. central processing
unit, t. j. centrlna procesorov jednotka), sajtka sajt webovka (webov strnka; motivantom je angl. lexma web sie alebo site strana).

Slang, podobne ako profesionalizmy, hodnotme v gradulnej kle, ktor odzrkaduje jeho temporlnu i obsahov dynamickos a zrove aj pecifik
neoficilnej komunikcie lenov zujmovej skupiny, ktor je v interakcii s kultrno-spoloenskmi parametrami. Ako sme u spomenuli vyie atie nainch
miestach (Popoviov Sedlkov, 2013, s. 11 21), rozptyl slangu vidme vprieniku s profesijnou reou (ktor je bliie k spisovnosti) a po nespisovn subtandard aargot. Vaktulnom stratifikanom modeli zohadujeme aj regionlnu
povahu slangu, ktor sme poas doterajieho vskumu identifikovali nazvukovej
imorfologickej rovine. Mnoh odlinosti boli aj nalexiklnej rovine, kee vuritom regine respondenti preferuj in (zvyajne slangov) variant vzahujci sa
nat ist entitu: sejmuc (niekoho) dole aj da (niekoho) dole (1. niekoho urazi;
2. fyzicky niekoho zhodi), se sgru aj so segrou/sgrou (so sestrou), trigovica
aj mika (portov sveter, obyajne sdlhm rukvom aprpadne aj skapucou,
mikina), orkn aj lopkn (ukradn), bajk, kolo aj bick (bicykel).

Kontakty slangu a argotu podmieuje zotieranie kryptosmickosti niektorch argotizmov, ktor v dsledku uvoovania etickch a morlnych zbran
aparalelnho odtabuizovania uritch (aj kriminalizovanch) reli aich pomenovan rozrili svoje komunikatvne funkcie. Argotizmy tak mu prenikn
zosemivariety argotu dosemivariety slangu (resp. potom aj alej smerom ktandardnej variete asta sa celonrodne zrozumitenou jednotkou vyuvanou prevane vstnej komunikcii). Prkladmi takejto tendencie s hlavne vrazy, ktor
sa pvodne spjali spraktikami narkomanov. Vimnime si naprklad vraz haluz
(pv. halucincia vdsledku poitia drogy, event. drogov opojenie ako tak), ktor sa stal polysmickou jednotkou. Jednotliv vznamy lexmy sa hodnotovo asuprasmanticky lia a na zklade konkrtnych kontextov meme registrova aj
jej antonymick hodnotenia, kee lexma haluz sa sasne vzahuje naoznaenie nieoho zbavnho, vtipnho, zaujmavho (pozitvneho), zatia o vinch
kontextoch odkazuje nanieo hlpe, bizarn (negatvne). Podobn jav sa ukazuje aj vprpade lexmy fia (pravidelne uva psychotropn ltku), ktor u funguje aj mimo komunikanho registra narkomanov, ato ako sloveso sustlenou
loklovou kontrukciou fia nanieom: fia nahamburgeroch (konzumova ich
nadmieru), poas veera fia namochite (poas veera pi tento druh mieanho
npoja). Prieniky argotu aslangu sme zachytili najm vnadvznosti navskum
slangu mladch Slovkov, preto alie prklady ilustrujeme natomto podklade.

166

Predmetom zmernho zatajovania mladch s zvyajne tie innosti, ktor maj

zostrany rodiov alebo uiteov zakzan (napr. alkoholov seansy, fajenie, uvanie drog asex). Znan poet pomenovan sa preto vzahuje naoznaenie marihuany atzv. prty drog, akmi s zelenin(k)a, gras (marihuana), pernk (pervitn),
ko akoleso/koliesko (extza) ansledne aj naspsoby ich uitia, naprklad jazda
na zelen (fajenie marihuany), pentov kol (kol upeen zo suenej konopy). Mnoh tnederi teda maj aj napriek antipatii a zkazu rodiov vlastn
sksenosti stm, ak to je, ke s natripe (nafetovali sa, nadrogovali sa).

Aj vprpade slangu op plat, e jeho prelnanie sinmi varietami (semivarietami) jazyka podmieuje najm prehodnocovanie skupinovej jedinenosti slangizmov. m viac je komplex znakov napomhajci sebaureniu society obmedzen
iba na jej reprezentantov, tm viac s relie a ich pomenovania uzavretejie
a pre nezainteresovanch ud nezrozumitenejie. Oproti slangovm vrazom
uplatovanm vrelatvne koncznych spoloenstvch stoja tie jazykov jednotky,
priktorch sa pvodn nleitos kukonkrtnej zujmovej skupine oslabila alebo
plne zotrela. Takto vrazy zskali bu interslangov podobu: any (pltenn
tenisky sbielou gumenou picou, pv. typick obuv prvrencov subkultry pank,
vsasnosti obben portov obuv voveobecnosti), bandana (atka chrniaca
nos a sta pred vdchnutm prachu a neistt, pv. nosen najm motorkrmi,
vsasnosti obben aj medzi jazdcami nasnowborde, akrobatickmi jazdcami
nabicykloch askejtbordoch); alebo sa stali veobecne rozrenou aznmou jednotkou s presahom do subtandardnej variety: zimk (zimn tadin), absenka
(absencia), profk (profesor).

Inovovan model stratifikcie sloveniny me azda vzbudi zdanie, e sa
vetky variety asemivariety zlievaj dojednho celku, priom hadanie presnejch kontr me by subjektvne ovplyvnen. Podotkame vak, e inpirciou
boli lingvistick vskumy (primrne hovorenej) neoficilnej alebopolooficilnej
komunikcie relnych, profesijne azujmovo vyhranench pouvateov jazyka
bez regionlneho obmedzenia. Okrem novodobch profesijnch a zujmovch
sfr sme si vmali aj tie, ktor s v slovenskom prostred dlhodobo prtomn,
avak vskum komuniktov ztchto oblast doteraz bu absentoval, alebo nebol
podroben aktulnejej lingvistickej reflexii. Upriamenie pozornosti nasociolekty
a ich suprasmantick hodnoty postavilo problematiku stratifikcie slovenskho
jazyka doinej perspektvy, ktor zretene ukazuje, e spolu sostatnmi varietami
neustle varruj nielen naosi spisovnos tandardnos subtandardnos a
regionlnos, ale aj vrmci ich socilnej ohranienosti. Suvedenmi aspektmi je
zko prepojen realita jazykovej praxe, apreto sn model adekvtnejie odra
variabilitu komunikanch situci, rol asocilnych interakci pouvateov jazyka.

167

Poznmky
1 Katedra slovenskho jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho vBratislave.
2 Vrmci tradinch prstupov vslovenskej lingvistike sa pojem sociolekt (t. j. vrazov prostriedky, ktor sa formuj vohraniench socilnych skupinch) vzahuje naspolon oznaenie troch foriem nrodnho jazyka profesionlnej rei, slangu aargotu (Bosk, 1996, 2005; tie Odalo, 1999).
Hoci sa vnaich prcach tejto tradcie tie pridriavame (Sedlkov, 2012; Popoviov Sedlkov,
2013), zrove berieme navedomie pecifickos socilnej podmienenosti jednotlivch sociolektov.
Natto skutonos upozornil aj M. Vondrek (2005, s. 17 18), ktor navrhuje ponma profesionlnu re osobitne, teda nie ako sociolekt. Narozdiel odprofesionalizmov je toti vprpade slangizmov aargotizmov ich prslunos kukonkrtnemu kolektvu zvrazovan samotnmi nositemi.
Zvyajne tieto jazykov jednotky vnmaj ako verblny reprezentatvny znak, ktorm naznauj
sdrnos sdanou societou, prpadne s potvrdenm ich ivotnho tlu. Naopak, profesionli vistom
odbore zvyajne nemaj identick socilne zaradenie aprofesionalizmy nenapomhaj ich sebaureniu avkomunikcii maj predovetkm praktick vznam.
3 Predkladan stratifikan model je vznanej miere inpirovan prcou M. Jurkovej (2014, s.23
25).
4 Naprklad M. Jurkov (2014) na zklade vskumu profesionalizmov z oblasti fitness zdrazuje, e mnoh vrazy zpvodne konczneho prostredia aktvnych portovcov atrnerov prenikaj
vdsledku silnejceho kultu tela azdravia zaloenho naformovan smernej postavy azdravho
ivotnho tlu zajeho hranice ado povedomia irej verejnosti.
5 Elektronick port (tie e-sport,professional gaming,progamingalebocybersport) je vsasnosti
vmnohch krajinch sveta (napr. Jun Krea, USA, Nemecko avdsko) klasifikovan ako vrcholov profesionlny port, ktor je zaloen nasanom hran potaovch hier. Elektronick port
sa del poda typov potaovch hier nastrategick,rolov aportov hry. Poas vskumu sa nm
podarilo zska vrazy hrov inklinujcich khre Defense of the Ancients(DotA) asasne zamestnancov medzinrodnej IT spolonosti, ktor potaov hry testuj ansledne zavdzaj naslovensk
internetov portly alebo elektronick nosie.

LITERATRA
DOLNK, Juraj: Lexikolgia. Bratislava: Univerzita Komenskho 2003.
BOSK, Jn: Dialekty asociolekty. In: Studia Academica Slovaca 25. Ed. J. Mlacek.
Bratislava: Stimul 1996, s. 25 30.
BOSK, Jn: Prestratifikovan slovenina alebo hadanie hranc spisovnosti. In: Sociolinguistica Slovaca 3. Slovenina nakonci 20. storoia, jej normy aperspektvy.
Zost. S. Ondrejovi. Bratislava: Veda 1997, s. 45 52.
BOSK, Jn: Dynamika subtandardov. In: Studia Academica Slovaca 34. Eds.
J.Mlacek M. Vojtech. Bratislava: Stimul 2005, s. 21 28.
HORECK, Jn: Vymedzenie tandardnej formy sloveniny. In: Slovensk re, 1979,
ro. 44, . 4, s. 221 227.
JURKOV, Michaela: Profesionalizmy vkomunikcii zoblasti bodybuildingu. Nepublikovan bakalrska prca. Bratislava: Filozofick fakulta Univerzity Komenskho 2014.
JURKOV, Magdalna: Profesionalizmy z oblasti elektrotechniky a ich osobitosti.
Nepublikovan bakalrska prca. Bratislava: Filozofick fakulta Univerzity Komenskho 2014.
ODALO, Pavol: o je sociolekt ao je slang. In: Mi aszleng? Tanulmnyok aszleng

168

fogalmrl. Eds. T. Kis A. Fenyvesi J. S. Vrnai. Debrecen: Kossuth

Egyetemi Kid 1999. Dostupn na: http://mnytud.arts.unideb.hu/szleng/szl_kut/
03miaszl/tartal.htm
ONDRUS, Pavol: Argot slovenskch vandrovnch remeselnkov. In: Sbornk pednek zkonference oslangu aargotu vPlzni vz 1977. Red. L. Klime. Plze:
Pedagogick fakulta Zpadoeskej univerzity vPlzni 1978, s. 56 58.
ORGOOV, Oga BOHUNICK, Alena: Lexikolgia sloveniny. Uebn texty
acvienia. Bratislava: Stimul 2011, s. 137 227.
ORGOOV, Oga: Profesionalizmy teoreticky aj prakticky. In: Slovo vslovnku: aspekty lexiklnej smantiky, gramatika, tylistika (pragmatika). Napoes Alexandry
Jaroovej. Eds. K. Buzssyov B. Chocholov N. Janokov. Bratislava: Veda
2012, s. 140 148.
POPOVIOV SEDLKOV, Zuzana: Slang vmldenckom diskurze. Bratislava: Univerzita Komenskho 2013.
SEDLKOV, Zuzana: Lingvokultrne vchodisk k interpretcii sasnho
slangu slovenskej mldee. In: Slovensk re, 2012, ro. 77, . 1 2, s. 12 30.
SLANOV, Dana SOKOLOV, Miloslava: Variety hovorenej podoby sloveniny. In: Studia Academica Slovaca 23. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1994,
s.225 240.
SLANOV, Dana SOKOLOV, Miloslava: Nvrat kvarietm hovorenej podoby
sloveniny navchodnom Slovensku poptnstich rokoch. In: Vidy jazyka ajazykovedy. Napoes Miloslavy Sokolovej. Eds. M. Olotiak M. Ivanov D. Slanov. Preov: Filozofick fakulta Preovskej univerzity 2011, s. 341 357. Dostupn
na: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Olostiak2/index.html
MAJDOV, Frantika: Profesionalizmy zosfry ozbrojench sl aich lexikografick
spracovanie. Nepublikovan bakalrska prca. Bratislava: Filozofick fakulta Univerzity Komenskho 2013.
VONDREK, Miloslav: Funkn diferenciace slangu aprofesn mluvy. In: Sbornk
pednek zVII. konference oslangu aargotu vPlzni 24. 25. z 2003. Plze:
Pedagogick fakulta Zpadoeskej univerzity 2005, s. 17 19.
SEKUNDRNE ZDROJE
ELEKTRONICK PORT. [online]. Dostupn na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Elektronick%C3%BD_%C5%A1port
RSUM
The Interpretative Perspective of Sociolects Within the Framework of National Language Stratification
The study presents anew concept of the stratification of the Slovak language, based on aseveral-years
lasting research on spoken language within various communication situations and sociolects (especially professional speech, slang, to alesser extent argot). The study summarizes the new concept of
the stratification of the Slovak language based on the stratification theory proposed by D. Slanov

169

and M. Sokolov in the 1990s, which has four main varieties (codified variety, common standard variety, substandard variety, and dialectal variety) and, in addition, also socially determined semivarieties
(professional speech, slang, and argot). The interconnection and the overlapping of the varieties and
the semivarieties in the topicalized stratification model are characterized and their linguistic, social
and pragmatic context is explained.

Archaizmus i kvziarchaizmus?
(Na margo archaizmov vslovenskch nreiach)
Viera Kovov
(Filozofick fakulta Katolckej univerzity vRuomberku)

1. Zproblematiky chpania archaizmov

ermn archaizmus je sasou terminologickej sstavy viacerch lingvistickch discipln, kee generalizujco vyhovuje potrebm vzahujcim sa
na problematiku asovej pecifickosti jazykovch javov, a to i prostrednctvom
orientanej formlnej signalizcie jeho obsahovej zloky motivane spovajcej
vgrckom archa-. Relevantnos tohto termnu vystupuje do popredia osobitne
vprcach historickolingvistickho adialektologickho charakteru, integrovanch
spolonm vchodiskom zujmu, nreiami, aaj preto sa nazklade vodbornej literatre registrovanej nejednotnosti v60. a70. rokoch 20. storoia irie
roztvorila otzka defininho urenia, resp. ustlenosti defininho urenia i pojmovej premenlivosti termnu archaizmus (pozri napr. prspevok A. Lamprechta,
1962, s. 384). Diferencovan chpanie termnu sumujco vdiele Aspekty dialektu
predstavil J. Chloupek (1971, s. 27), poukazujc nato, e vprcach venovanch
nreovej problematike sa karchaizmom pristupuje trojako, atak sa termn me
vzahova na: (1) jazykov jav pretrvvajci zobdobia skorieho jazykovho spoloenstva (napr. praslovanskho), (2) nreov jav reflektujci star stav vvoja
nrodnho jazyka, (3) nreov jav vsasnosti ustupujci.

Ako z porovnania vyplva, pojmov premenlivos termnu spova predovetkm v aktualizcii komponentov starobylos jazykovho javu adiachrnna
rezultatvnos (1., 2. chpanie) alebo zastaranos jazykovho javu asynchrnna
procesulnos (3. chpanie). Km aspekt starobylosti adiachrnnej rezultatvnosti
sa uplatuje v historickolingvistickch prcach, aspekt zastaranosti a synchrnnej procesulnosti nachdza svoje uplatnenie vprcach postihujcich synchrnnu
dynamiku vnreiach. Okrem diferenci, ktor plyn zmedzisystmovej rovne
diachrnie asynchrnie, vdiachrnnom prstupe sa prejavuje aj konceptulna variantnos1, vktorej dominuje vprvom prpade (1. chpanie) rezidulnos, vdruhom prpade (2. chpanie) reliktnos. Km vaspekte rezidulnosti sa zvrazuje
predovetkm nepreruen jazykov svislos s(praslovanskm) vchodiskovm
stavom, aspekt reliktnosti implikuje svedectvo o jazykovej zmene uskutonenej
vrmci historickho vvoja nrodnho jazyka, ako to reflektuje medzisystmov
nreov porovnanie (pretrvanie javu odrajceho star stav vvoja nrodnho
jazyka ako sas konkrtnej nreovej truktry najednej strane ajeho transformcia vistom vvinovom obdob vinej nreovej truktre nadruhej strane).2

V naom prspevku pristupujeme karchaizmom zhadiska vvinu nrodnho

170

171

jazyka (+ diachrnna rezultatvnos, + starobylos, + reliktnos), t. j. archaizmus

chpeme ako nreov jav zachytvajci star stav vvoja slovenskho jazyka.
Svoju pozornos selektvne upriamujeme jednak navybran interpretan aspekty
udrania slovesnej prpony -u v1. os. sg. vmorfologickej truktre asti vchodoslovenskch nreovch systmov (as 2), jednak naokruh otzok plyncich
zuplatnenia prpony -m vofunkcii 1. os. pl. vovchodoslovenskom nreovom
systme sozachovanou prponou -u vofunkcii 1. os. sg.: ako vyklada plurlov
prponu -m ako archaizmus i vsledok jazykovej zmeny (as 3)?

2. Archaizmus vnreovom systme: substrtov iadstrtov jav

Ako je zkartografickho zobrazenia nreovch javov znme (Atlas slovenskho jazyka 2, alej ASJ 2, 1981, s. 225, 228 233), izoglosn zny prpony
-u v 1. os. sg. sa tiahnu okrajovmi asami slovenskho jazykovho zemia.
Vmakroareli vchodoslovenskch nre sa sou3 stretvame najeho severnom
avchodnom okraji, vpriestore, vktorom sa slovensk nreia dostvaj dobezprostrednho kontaktu s karpatskmi rusnskymi nreiami. A prve okrajovou
polohou, ktor podporuje zachovvanie starieho stavu (archaick okraje vs. vvojov jadr, inovan ohnisk napr. Chloupek, 1971, s. 27; Bli, 1972, s. 320),
apecifickmi podmienkami jazykovho pomedzia, ktor vytvraj vhodn bzu
naudriavanie paralelnch jazykovch javov, sa pretto as slovenskho jazykovho zemia vysvetuje zachovanie danho archaizmu, odrajceho star stav
prznan prehistorick vvinov lniu slovenskho jazyka4: stav, vktorom veda
seba paralelne existovali dve prpony 1. os. sg. (-u, -m) sotruktrnou pozciou
afunknm uplatnenm vdiferencovanch slovesnch paradigmch. Zemepisn
rozrenos prpony -u sasne vypoved o tom, e prponou -u v morfologickej truktre disponuj viacer vchodoslovensk nreov systmy: na severnom okraji vchodoslovenskho nreovho zemia je sasou morfologickej
truktry severoariskch nre ana vchodnom okraji integruje hne niekoko
nreovch celkov: sotcke, usk astredozemplnske nreia. Prostrednctvom
jej zachovania vtchto okrajovch nreiach sa nadanom zem udriava star
stav vjeho nepreruenej kontinuite (-m, -u -m, -u). Nadruhej strane, poznanie
zemnho rozrenia archaizmu vsynchrnnych relcich nemus nutne odra
zachovanie starieho stavu vjeho nepreruenej kontinuite, ako otom sved zna
prpony -u nazem abovskch nre, vich zpadnej asti. Vtejto asti slovenskho priestoru sa prpona -u zachovala primrne nie ako vsledok kontinulnej
petrifikcie starieho stavu, ale ako vsledok jazykovch inovci, ktor zasiahli nreov truktru tejto oblasti: vzpadoabovskej oblasti, tak ako navine
zemia slovenskho jazyka, star stav reprezentovan dvoma prponami neostal
zachovan, ale podahol unifikanej jazykovej zmene (-m, -u m). To, e napriek
uskutonenmu substitunmu procesu (substitcia pozci prpony -u prponou
-m) s prejazykov stavbu zpadoabovskch nre charakteristick dve prpony,

172

sved oretituovan starieho stavu (-m, -u m -m, -u), ato ako dsledok
migranch pohybov, ktor tto oblas zasiahli. Na retituovan starieho stavu
participovala kolonizan vlna obyvatestva prichdzajceho dozpadnho Abova zvchodnho Zemplna5, ie zoblasti, vktorej star stav unifikanej jazykovej zmene nepodahol.

Z tohto uhla pohadu zemn rozrenie prpony -u ajej ukotvenie vmorfologickej truktre nre prslunch oblast tak vlastne reprezentuje dvojak
typ petrifikcie starieho vvinovho stavu slovenskho jazyka ako sasti konkrtnych nreovch truktr: (a) petrifikciu kontinulnu archaizmus ako kontinuitn, substrtov sas nreovej truktry danho zemia (sotcke, usk,
stredozemplnske, severoarisk nreia), (b) petrifikciu retituovan archaizmus ako adstrtov, nov jav vnreovej truktre danho zemia (zpadoabovsk nreia).6

3. Archaizmus alebo kvziarchaizmus (vsledok jazykovej zmeny)?

Zachovanie prpony -u v1. os. sg. vmorfologickej truktre asti slovenskch
nre asociuje otzku, i existencia tohto archaizmu vnich neprispela kpetrifikcii starieho stavu virom rozsahu, t. j. i zachovanie prpony -u neprispelo
vich morfologickej truktre kudraniu alieho archaizmu, prpony -m ako prpony 1.os. pl. Vporovnvacch medzijazykovch svislostiach meme spomen napr. situciu veskch nreiach, vktorch sa navine zemia uplatuj
dvojtvary typu neseme inesem, bereme iberem, kupujeme ikupujem, ale napr. len
prosme, ie svnimkou tch slovesnch tried, vktorch sa prpona -m uplatuje
ako prpona 1. os. sg., sa prislovesch sprponou -u, prp. -i v1. os. sg. prpona -m
v1. os. pl. zachovva (Bli, 1972, s. 189; Komrek, 2012, s. 203).7

Prvotn odpove naotzku, i sa naslovenskom jazykovom zem vplurlovej subparadigme stretvame sprponou -m, je zporn. Tak pohad nakartografick spracovanie tvarov 1. os. pl., ako aj komentr kformm vAtlase slovenskho
jazyka (ASJ 2, 1981, s. 226; 1978, s. 133) potvrdzuje, e takmer cel zemie charakterizuje jednotn prpona -me8 (v nreovom priestore sozachovanou konsonantickou mkkostnou korelciou aj s jej fonetickm variantom -m'), na asti
zemia sa vyuva prpona -ma9 av juhovchodnej asti strednho Slovenska sa
ako rezduum zobdobia vvinu psl. zkladu sloveniny zachovala prpona -mo.
Na druhej strane, pohad do nreovch prejavov obyvateov severovchodnho Zemplna prina popri tvaroch sprponou -m'/-me aj registrciu tvarov
sprponou -m, napr. Pri am donas, bo my e am ryxtujim xovac., excim' iz
evakovac, am e xova buim, ta ity pri gu nam., Akec, hvari, my dva ostaim,
ta u trepo calu noc. e tag yjim, jeg m' iyi, kedy drustvo ebylo., Ta vi
prii opatrec, e jag beedujim, hej?, No ta, hvari, iime do Boru Taxova. Ae
priim nastaicu...

Registrcia tvarov 1. os. pl. sprponou -m tak pvodne univerzlnu zporn

173

odpove koriguje prevchodn okraj slovenskho zemia, kde m vseverovchodnej asti Zemplna svoje zemn rozrenie celok sotckych nre: sasou sotckej subparadigmy slovesnch plurlovch prpon je toti okrem prpony
-m'/-me iprpona -m. Tm, e tieto nreia maj zretene archaick charakter
(petrifikcia irieho sboru archaickch javov, ktor vvinovm transformcim
nepodahli, vrtane koexistencie dvoch prpon 1. os. sg.: konjugan typ sprponou -u, konjugan typ sprponou -m), sa vnadvznosti nagenetick vchodisko
vynra otzka adekvtnej interpretcie plurlovej prpony -m. Ako hodnoti tto
prponu: ako jeden zarchaizmov zachovanch vtruktre sotckych nre (prpona -m v1. os. pl. ako kontinuant psl. -m; archaizmus vinch nreovch oblastiach nezachovan), ktorho udranie bolo truktrne podmienen zachovanm
prpony -u v 1. os. sg., alebo ako vsledok jazykovej inovcie, svojou formou
vchodiskov stav pripomnajci i formlne rekontituujci?

al okruh otzok, ktor prpona -m evokuje, svis spoznanm synchrnnych vvinovch tendenci v slovenskch nreiach a ich aktulnymi prejavmi
vsotckom celku. Kee tendencia knivelizcii zasahuje prve pecifik sotckych nre, v podlo ktorch je tendencia k petrifikcii, postupne sa aj v tejto okrajovej asti slovenskho zemia smeruje k stavu dlhodobo prznanmu
premajoritn as zemia sunifikovanou prponou -m v1. os. sg. Prebiehajca
deaktualizcia systmovej opozcie -u, -m sa vkomunikcii prejavuje existujcou
variantnosou (ja rob'u ja robim, hvau hvarim) a progresvnosou prpony
-m. Uveden preto smeruje kotzke, i vtvarovom okruhu slovies shomonymnou
prponou -m vofunkcii 1. os. sg. a1. os. pl. (najm priposilovan pozcie prpony
-m v1. os. sg. preberanm truktrnej pozcie prpony -u) nenastva naptie. Synchrnne sa zintenzvujca polyfunknos homonymnej prpony -m m toti svoje
vyznenie aj na rovni gramatickej kategrie sla, a to indispozciou rozliova
leny tejto kategrie (1. os. sg. -m vs. 1. os. pl. -m). Napriek ditinktvnej indispozcii singulrovej aplurlovej kategorilnej formy vak vskum vsotckej oblasti
prina poznanie komunikanej ivosti prpony -m tak vofunkcii 1. os. sg., ako aj
1. os. pl.: tm sa aktualizuje otzka, ako sa nreov systm vyrovnva shomonymiou prpony ao podmieuje jej sben komunikan ivos vtvaroch 1. os.
sg. i1. os. pl.

V nadvznosti navymedzen okruhy otzok sa vnasledujcej asti prspevku
zameriame nainterpretan aspekty genzy prpony -m ako prpony 1. os. pl., jej
polyfunknosti ahomonymie vsotckych nreiach.

Pri vklade genzy prpony -m vplurlovej subparadigme sotckych nre
sa ako vhodn jav zaa registrciou rozsahu jej uplatovania v konjuganom
type sprponou -u v1. os. sg. Ako signifikantn sa ukazuje skutonos, e sfra
prpony -u vofunkcii 1. os. sg. asfra prpony -m vofunkcii 1. os. pl. s vovzahu
inklzie. Plurlov prpona -m sa neuplatuje vcelom konjuganom type, sfra jej
uplatnenia ist mnoinu slovies nezasahuje (porov. tabuku 1 a2):10

174

Tabuka 1: Sloves konjuganho typu s prponou -u v 1. os. sg. neuplatujce

v1.os. pl. prponu -m

robic
viec

1. os. sg.
prpona -u

1. os. pl.
prpona -m'

prpona -m

rob'u
vi'u

robim'
viim'

Tabuka 2: Sloves konjuganho typu s prponou -u v 1. os. sg. uplatujce

v1. os. pl. prponu -m

kopac
banovac
kradnuc
sc
byc

1. os. sg.
prpona -u
kop'u
banuju
kradnu
eu
budu

1. os. pl.
prpona -m'
kopim'
banujim'
kradim'
eim'
buim'

prpona -m
kopim
banujim
kradim
eim
buim

U tabukov prehad diferencicie slovies konjuganho typu sprponou -u
v1. os. sg. nasloves, priktorch sa prpona -m ako plurlov prpona neuplatuje
auplatuje, az toho plynca vntorn dvojakos konjuganho typu naznauje,
e vtvarovom okruhu sprponou -m vofunkcii 1. os. pl. ide nie ojej petrifikciu vnadvznosti napraslovansk vchodisko (-m > -m), ale ojej ustlenie ako
vsledku jazykovej inovcie. Status kvziarchaizmu, prvku vznikajceho ako
vsledok jazykovej zmeny, ktor vak star stav vsbore prpon formlne pripomna, resp. vnreovej truktre, prektor je charakteristick zachovvanie pravch archaizmov, svojou formou iastone rekontituuje, vystupuje dopopredia,
ak sa najeho truktrne uplatnenie budeme dva nielen cezprizmu zachovania
prpony -u v1. os. sg., ale ak zohadnme charakter vvinovch procesov prebiehajcich vdanej nreovej oblasti, ich vsledky adsledky prekonkrtnu nreov truktru.

Vo vchodoslovenskom makroareli veobecne av jeho okrajovch nreiach
aj svyou intenzitou meme registrova vsledky procesov formlne sa prejavujcich ako skracovanie, fonetick redukcia, apokopa, ie ako strata segmentu.
Formlna strata koncovch segmentov sa vysvetuje zohadnenm viacerch skutonost. Napr. znik koncovho -l vl-ovom prast maskuln (typ umar, spad...)
sa vysvetuje ako dsledok odstraovania naptia konsonant + sonra vznikaj-

175

com po zniku jerov v koncovch pozcich (odstraovanie slabinho modelu

rybka auplatnenie modelu oko vtruktre slova vyluujcej kombincie fonm sonanta + umov spoluhlska + sonra na konci poslednch slabk slov;
Pauliny, 1963, s. 129 134; Sabol, 1994, s. 222). Vznik tzv. bezprponovej formy
vokatvu (typ gazdi, Veron; vsotckych nreiach aj pridvojslabinch rodnch
mench aivotnch apelatvach: Jusk, ; pozri iKovov, 2010, s. 107 108)
sa dva dosvisu sprenesenm przvuku priosloven, vdsledku oho odpadva
koncov vokl (Pauliny, 1990, s. 62 63). Vytvorenie syntetickch tvarov 1. a2.
os. prterita zanalytickch tvarov (typ robila mi robilam, robila i robila)
sa vysvetuje vnadvznosti naproces gramatikalizcie, priom fonetick redukcia
sa hodnot ako dsledok tendencie syntetickosti (Mcskov, 2009, s. 135, 143).

V podmienkach redukovanch tvarov, vktorch redukcia zasahuje ikoncov vokalick segmenty narovni gramatickch morfm (mamo mam, muala
mi mualam), tak slovesn tvary typu kopim, hodujim, kradim, eim, buim
sprponou -m v1. os. pl. hodnotme nie ako vsstave prpon zachovan star
stav (-m -m), ale ako vsledok fonetickej redukcie, skracovania prpony -m'
m: kopim' kopim, hodujim' hodujim, kradim' kradim, eim'
eim, buim' buim. V plurlovej subparadigme o tom irie sved aj
analogick proces uplatujci sa vtvaroch 2. os. pl. (- -c): kopi kopic,
hoduji hodujic.

Ustlenie prpony -m ako vsledku jazykovej inovcie vntri konjuganho
typu sprponou -u (skracovanie prpony -m' m nenastva prislovesch vzorov
robic aviec) roztvra otzku predpokladov, ktor tto zmenu umonili, otzku,
preo skracovanie prpony vistch prpadoch nastva (napr. kupijim' kupujim,
edim' edim), no vinch prpadoch nenastva (eim' *eim, ubim'
*ubim). o teda vkonjuganom type sprponou -u v1. os. sg. podmieuje
(ne)skracovanie prpony -m'? Ukazuje sa, e podmienky pre fonetick redukciu v rmci konjuganho typu vznikli uskutonenm medziparadigmatickho
analogickho vyrovnania plurlovch tvarov, ich tvarotvornej zloky11 (1. os. pl.
-i:m', 2. os. pl. -i:). Konjugan typ12 tak okrem prpony -u ako determinatvnej morfmy smaximlnou jednoznanosou13 spja vplurlovch tvaroch aj
unifikcia przentnch tematickch submorfm (-i-/-i-/-0-). Vchodisko unifikcie, identifikan prototyp14 predstavuje plurlov subparadigma slovesnej triedy sprzentnou tematickou submorfmou -i-/-0- (vzory robic, viec): rob-i:m'
robi: (rob'-0:), vi-i:m' vi-i: (vi'-0:), poda ktorej svoje plurlov
tvary vyrovnali sloves patriace ktriede sprzentnou tematickou submorfmou
-e()-/-0-. Porov. e-e:m', e-e: e-i:m', e-i:; kop-e:m', kop-e:
kop-i:m', kop-i:.

V relcich vsledkov unifikanej tendencie mono prve na prklade tej
mnoiny slovies, v ktorej medziparadigmatick analogick vyrovnanie plurlovch tvarov 1. a2. os., ich tvarotvornej zloky, nastalo, registrova sfru uplatnenia prpony -m ako plurlovej prpony (e-e:m' e-i:m' eim, kop-e:m'

176

kop-i:m' kopim...). Medziparadigmatick analogick vyrovnanie plurlovch tvarov toti premnoinu tch slovies, ktor svoje plurlov tvary vyrovnali,
prinieslo zrove aj vntorn diferenciciu paradigmy ich singulrovch (tematick submorfmy -e()-/-0-) aplurlovch (tematick submorfmy -i-/-0-) tvarov,
o priuplatnen homonymnej prpony -m brni vzniku komunikane neiaducej
homonymii tvarov, a tm aj indispozcii rozliova leny gramatickej kategrie
sla. To sasne vysvetuje, preo prpona -m, napriek jej intenzvnejiemu prieniku dopozci prpony -u v 1. os. sg. (ja kop'-0:u // ja kop-e:m) a sbenmu
uplatovaniu vtvaroch 1. os. pl., nepredstavuje vsotckych nreiach zdroj naptia vsstave singulrovch aplurlovch tvarov. Potencilne naptie vtvaroch
shomonymnou prponou je eliminovan vich tvarotvornej zloke prve narovni
singulrovej aplurlovej tematickej submorfmy rozirujcej homonymn jadrov gramatick morfmu -m (ja kop-e:m my kop-i:m, ja e-e:m my e-i:m),
porov. tabuku 3:
Tabuka 315

star tvar:
prpona -u
kop'-0:u

1. os. sg.
nov tvar:
prpona -m
kop-e:m

banuj-0:u

prpona -m

1. os. pl.
prpona -m

kop-i:m

banuj-e:m

banuj-i:m

kradn-0:u

krad-e:m

krad-i:m

e-0:u

e-e:m

e-i:m

bud-0:u

bu-e:m

bu-i:m

rob'-0:u
vi'-0:u

rob-i:m
vi-i:m

X
X

rob-i:m'
vi-i:m'

Tm, e homonymia prpony -m sa nepremieta dohomonymie tvarotvornej
zloky, atm ani dohomonymie tvarov 1. os. sg. a1. os. pl., ivos plurlovch
tvarov sprponou -m nie je podmienen, ateda ani obmedzen ivosou prpony -u
v1. os. sg. Tam, kde by tvarotvorn zloka (tematick submorfma + gramatick
morfma) nebola schopn komunikane nevhodn homonymiu tvarov (robim,
viim ako tvary 1. os. sg. ipl.) eliminova, skracovanie prpony -m' m v1. os.
pl. nenastva (ja robim, viim my robim', viim').

177

4. Zver

V svislosti s javmi uchovvanmi ako sasti nreovch truktr vokrajovch astiach slovenskho jazykovho zemia sa priam ponka vyui archeologick pohad . Kralka (2009, s. 12) na silu informci obsiahnutch
v truktre istch jazykovch prvkov, ktor me nadobudn hodnotu cennej
archeologickej vykopvky, i detektvny pohad J. Chloupka (1986, s. 13)
nadialektolgiu ptrajcu ponajstarom zachovanom stave, aby sa zneho mohla
odvin dynamick inovcia. Aprve archaizmy, vpodstate ktorch sa komparane snbi prznak nerealizovanej (petrifikcia archaizmu ako sas konkrtnej
nreovej truktry) irealizovanej (reflex zaarchaick jav vinej nreovej truktre) zmeny, poskytuj aj vsasnosti mnostvo bdateskch podnetov. Tmto
prspevkom aspo parcilne, naprklade prpony -u v1. os. sg. asboru otzok
zjej zachovania rezultujcich, naniektor znich reflektujeme.
Poznmky
1 Termnom konceptulny variant J. Dolnk (2007, s. 177) zohaduje fungovanie termnu vrozlinch koncepcich toho istho odboru, ateda uchopovanie istho vseku skutonosti variantnmi
pojmami vzvislosti odzvolenej koncepcie.
2 Slovensk dialektologick teria pri charakteristike jazykovej truktry slovenskch dialektov
sjavmi vzahujcimi sa kprvmu adruhmu defininmu uchopeniu archaizmov pracuje ako sjavmi
patriacimi prirekontrukcii vvinu slovenskho jazyka dosstavy rezidulnych areliktnch javov
(rezdu vvinu psl. zkladu sloveniny, relikty historickho vvinu sloveniny) zemie ich vskytu
je prikartografickom zobrazovan ohraniovan rezidulnymi areliktnmi izoglosami: Rezidulnymi nazvame izoglosy (izofny, izomorfy at.), ktor ohraniuj vnreiach dodnes zachovan stopy
(rezdu) zobdobia prehistorickho vvinu nre, presnejie zobdobia vvinu ich psl. zkladu. [...]
Reliktn izoglosy ohraniuj vnreiach dodnes zachovan zvyky (relikty) historickej jazykovej stavby nre, ktor pretrvali popri novch modifikcich javu (Krajovi, 1988, s. 197).
3 Doplujco uvdzame, e vzpadoslovenskom makroareli sa soznou prpony -u stretvame
najeho zpadnom okraji (skalick rajn zhorskho nreia Krajovi, 1988, s. 212).
4 V svislosti so zachovanm prpony v jej formlno-funknej kontinuite (zachovanie archaizmu
vpvodnej funkcii, resp. spvodnm vznamom: -u ako nosite vznamu 1. os. sg.) mono poukza
nazachovvanie starieho stavu vuom (javovom) iirom (systemizanom) chpan. Km vuom
chpan dopopredia vystupuje zachovanie formy, prpony -u, ato vkontexte jej zniku navine
zemia, virom (systemizanom) chpan ide ozachovanie stavu, vktorom veda seba koexistuj
dve prpony 1. os. sg. (-u, -m) stou istou funkciou agramatickm vznamom, uplatujce sa vrmci
diferencovanch paradigiem (tvarov okruh sprponou -u, tvarov okruh sprponou -m).
5 U v30. rokoch 20. storoia vrmci vskumu abovskch nre posk dialektolg Z. Stieber
upozornil naist javov odlinosti charakterizujce nreia zpadnho Abova, ktor nie s sasou
truktry vlastnch abovskch nre aktor zpadoabovsk nreia zbliuj snreiami vchodnho
Zemplna (sotckymi nreiami) (bliie Bartko, 1983, s. 257; pozri iStieber, 1935, s. 63).
6 Podrobnejie vprspevku Kvvinovm archaizmom vslovenskch nreiach (v tlai).
7 V karpatskch rusnskych nreiach vchodnho Slovenska sa uplatuje jednotn prpona -me,
ktor odborn literatra spravidla hodnot ako slovakizmus (imrov, 2009, s. 75; Dudov-Krikov, 2001, s. 81).
8 R. Krajovi (1988, s. 95) vznik prpony vysvetuje analgiou poda pvodnej prpony -te v2. os.
pl.
9 ASJ jej zemn vskyt navchodnom Slovensku konkretizuje severnm ariom askupinou obc
naSpii severovchodne odLevoe av okrese Star ubova. alej ju naslovenskom zem zazna-

178

menva vhornokysuckej oblasti vokrese adca (ASJ 2, 1978, s. 133).

10 Sloves vtabukch reprezentuj mnoiny slovies srovnakm asovanm (slovesn vzory). Nepravidelne sa asujce sloveso byc sborom przentnch tematickch submorfm vykazuje prslunos ktriede sprzentnou tematickou submorfmou -e()-/-0- vsingulrovej subparadigme.
11 Pri chpan tvarotvornej zloky vychdzame zkoncepcie uplatnenej vMorfematickom slovnku
sloveniny (1999, s. 20, 48): zajej sas povaujeme aj tematick submorfmy ako infixy rozirujce
jadrov gramatick morfmu.
12 V konjuganom systme sotckych nre nazklade prpon -u a-m meme vymedzi dva zkladn konjugan typy: typ sprponou -m (pv. atematick sloves aslovesn trieda sprzentnou
tematickou submorfmou -a-/-a-: vzor volac) atyp sprponou -u [slovesn trieda sprzentnou tematickou submorfmou -i-/-0- (vzory robic, viec), slovesn trieda sprzentnou tematickou submorfmou -e()-/-0- v singulrovej subparadigme (vzory sc, kradnuc, kopac, banovac; do tejto triedy
sa sborom przentnch tematickch submorfm pridruuj aj nepravidelne sa asujce sloves
ako napr. byc, porov. ja e-0:u, ty e-e:/e-:, vun e-e:0/e-:0, bud-0:u, bu-e:/bu'-:,
bu-e:0/bu'...)]. Dvod, preo pritejto triede zdrazujeme przentn tematick submorfmy vsingulrovch tvaroch, spova v medziparadigmatickom analogickom vyrovnan plurlovch tvarov
slovies tejto triedy (ich tvarotvornej zloky) poda triedy sprzentnou tematickou submorfmou -i/-0-.
13 Porov. chpanie determinujcich morfm poda J. Sabola (1968, s. 44 45).
14 K identifikanmu prototypu ako vchodisku vvinovch procesov vyvolvajcich analogick
zmeny bliie igo, 2003, s. 86 87.
15 Pri morfematickej segmentcii ostvame narovni vylenenia tematickej submorfmy agramatickej morfmy.

LITERATRA
BARTKO, Ladislav: K charakteristike abovskch nre. In: Nov obzory 25. Red.
I.Michnovi. Koice: Vchodoslovensk vydavatestvo 1983, s. 253 266.
BLI, Jaromr: Nstin esk dialektologie. Praha: SPN 1972.
IMROV, Mria: Odraz niektorch fonetickch amorfologickch jazykovch
javov vukrajinskch rusnskych nreiach navchodnom Slovensku zaspektu ich
zemepisnho rozrenia ajazykovch kontaktov. In: Slavistika vpremench asu.
Red. J. Dudov. Preov: Preovsk univerzita 2009, s. 69 78.
DOLNK, Juraj: Lexikolgia. Bratislava: Univerzita Komenskho 2007.
DUDOV-KRIKOV, Jlia: Kapitoly zo slavistiky. Preov: Preovsk univerzita 2001.
CHLOUPEK, Jan: Aspekty dialektu. Brno: Univerzita J. E. Purkyn 1971.
CHLOUPEK, Jan: Dichotomie spisovnosti anespisovnosti. Brno: Univerzita J.E.Purkyn 1986.
KOMREK, Miroslav: Djiny eskho jazyka. Brno: Host 2012.
KOVOV, Viera: Sotcke nreia severovchodnho Zemplna zaspektu petrifikcie anivelizcie. Ruomberok: Filozofick fakulty Katolckej univerzity 2010.
KOVOV, Viera: Kvvinovm archaizmom vslovenskch nreiach. In: Dialektologie ageolingvistika vsouasn stedn Evrop. 2. Opava, vtlai.
KRAJOVI, Rudolf: Vvin slovenskho jazyka a dialektolgia. Bratislava: SPN
1988.
KRALK, ubomr: Dynamika sasnej sloveniny. Sociolingvistick aspekty dyna-

179

miky jazyka. Nitra: Univerzita Kontantna Filozofa 2009.

LAMPRECHT, Arnot: Kproblematice nen syntaxe. In: Otzky slovansk syntaxe.
Red. J. Bauer. Praha: SPN 1962, s. 383 384.
MCSKOV, Gabriela: Prpady gramatikalizcie vovvine slovenskho jazyka. In:
Jazykovedn asopis, 2009, ro. 60, . 2, s. 131 144.
PAULINY, Eugen: Fonologick vvin sloveniny. Bratislava: Vydavatestvo SAV
1963.
PAULINY, Eugen: Vvin slovenskej deklincie. Bratislava: Veda 1990.
SABOL, Jn: Formlne vymedzenie sklonovacieho typu. In: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis afarikanae Preoviensis. Jazykovedn zbornk venovan
VI. slavistickmu kongresu. Red. J. Dzurenda. Bratislava: SPN 1968, s.43 53.
SABOL, Jn: Slovensk slabika. In: Studia Academica Slovaca 23. Red. J. Mlacek.
Bratislava: Stimul 1994, s. 214 224.
SOKOLOV, Miroslava MOKO, Gustv IMON, Frantiek BENKO, Vladimr: Morfematick slovnk sloveniny. Preov: Nuka 1999.
STIEBER, Zdisav: Przyczynek dodialektologii Zemplina. In: Sbornk Matice slovenskej, 1935, ro. 13, s. 60 63.
TOLC, Jozef: Atlas slovenskho jazyka. 2. Flexia. as druh. vod komentre
materily. Bratislava: Veda 1978.
TOLC, Jozef: Atlas slovenskho jazyka. 2. Flexia. as prv. Mapy. Bratislava: Veda
1981.
IGO, Pavol: Vvinov aspekt. In: J. Dolnk J. Mlacek P. igo: Princpy jazyka.
Bratislava: Stimul 2003, s. 83 123.
RSUM
Archaism or Quasi-Archaism? (On Archaisms in Slovak Dialects)
The introductory part of the paper introduces the concept of archaisms applied in historical-linguistic
and dialectological works. This concept integrates acommon platform of interest: dialects. Subsequently, on the example of the verbal suffix -u in the 1st Pers. Sg., the paper focuses on the question of
the factors which in the East-Slovak dialectal area have determined the preservation of this developmental archaism petrifying the older state of development in the East-Slovak dialectal space. Another
issue the article concentrates on is the question whether preserving these developmental archaisms
enables or does not enable the retaining of another developmental archaism (the suffix -m in 1st Pers.
Pl.) in the morphological structure in the Sotak dialects of North-Eastern Zempln (i.e. whether this
suffix can be evaluated as adevelopmental archaism or as aresult of linguistic innovation).

180

Vyuit prozodick transkripce vinterpretaci

prozodick roviny komunikace ze
sociolingvistickho hlediska
Zuzana Pospchov
(Filozofick fakulta Univerzity Palackho vOlomouci)

vod

ento pspvek se zabv pedstavenm ajednoduchm popisem zkonitost

ametodologie prozodick transkripce, kter je vyuvna ktranskripci standardn ntiny. Dky existenci tto transkripce jsme schopni zachytit plasticitu
prozodick roviny mluvenho textu. To je neocenitelnou pomoc pedevm pro
zatenky se studiem ntiny, pokud se tito nau pracovat stranskribovanm
textem, jsou velmi brzy schopni prozodicky sprvn reprodukovat vty aosvojit
si zkladn mluvn vzorce.

Pedmtem autorina dlouhodobho bdn je aplikace prozodick transkripce najazykovou komunikaci, konkrtn pedevm nadialog dvou mluvch, kde
je draz kladen tak navznam sociolingvistick strnky. Ve vzkumu jsou zohlednny dv sociolingvistick kategorie, ato vk apohlav mluvch. Spomoc
tchto kategori se pot sna interpretovat prozodicky transkribovan text dialog, najt shodn nebo rozdln rysy ajazykov tendence, kter se vtextu objevuj,
azjistit, jak vliv naprozodickou realizaci ei m prv vk apohlav mluvch.
Vtomto pspvku bude mimo jin pedvedena ilustrativn analza vzorku text
dialog, samozejm s vdomm toho, e se jedn pouze o analzu, na kter je
ukzna metoda, anikoliv oanalzu, ze kter by bylo mono vyvozovat obecn
platn zvry.

Prozodick transkripce ntiny

Prozodick transkripce ntiny byla jednm zobjekt celoivotnho bdn
eskho sinologa afonetika profesora O. varnho (1920 2011). Tuto svou transkripci vyvjel aneustle zdokonaloval vce ne ticet let ajej souasn podoba
je tedy jakmsi jeho mistrovskm dlem (Tskov, 2011a, s. 45). Zmny, kterch
doznala v souasnm bdn, jsou zpsobeny pouze technickou strnkou vci,
tedy pechodem odtranskripce psan run ana psacm stroji ktranskripci psan
napotai.

varnho prozodick transkripce se sna o co nejpesnj zachycen prozodickch jev mluven ntiny. Jedn se pedevm o pzvukovou (tnovou)
prominenci alenn ei naseky. Pzvuk se pitom vztahuje ke stupni drazu
(prominence) nakonkrtn slabice (Salzmann, 2007, s. 219). Pzvukov promi-

181

nence je pro ntinu jednm znejdleitjch faktor, protoe vproudu ei se

tny nevyskytuj v pvodn nijak nezmnn podob, ale pi realizaci dochz
k jejich etnm modifikacm tny jsou oslabovny i naopak zdrazovny.
Zakustickho hlediska se pzvukov prominence projevuje vkou slabik, dlkou
slabik nebo kombinac vky idlky slabik (Dubda, 2005, s. 124; varn, 1998,
s. 55 56). seky ei jsou myleny kla (mezi kly je pauza trvajc piblin
vteiny) asegmenty neboli pzvukov takty. Kla, kter jsou del ne jedna
slabika, se rozpadaj prv nasegmenty, co jsou vntin sestupn nebo vzestupn sledy dvou a vce slabik s iktem, nebo jednotliv samostatn iktov slabiky.
Tyto segmenty stoj bu samostatn, nebo se spojuj dosloitjch sled (varn,
1998, s. 23 24).

Zkladem prozodick transkripce je nsk fonetick abeceda psan latinkou
pinyin, prce stranskribovanm textem je tm znan usnadnna. Kzkladnmu
zpisu vt vpinyinu jsou pak dle pidvny speciln znaky, kter zachycuj oba
sledovan jevy pzvukovou prominenci alinern lenn textu. Pro urovn
mry pzvukov prominence O. varn (1998, s. 25) nazklad analzy nahrvek
ustanovil systm tzv. sedmi stup prominence:
1. zdraznn tnick slabiky (vdy iktov) teka podhlavnm voklem slabiky,
2. pln tnick iktov slabiky tnov znaka nadhlavnm voklem slabiky,
3. pln tnick neiktov slabiky tnov znaka nadhlavnm voklem slabiky,
4. oslaben tnick iktov slabiky seln indexy 1,2,3,4,
5. oslaben tnick neiktov slabiky seln indexy 1,2,3,4 vkrouku,
6. atnick neutralizovan slabiky (mohou bt vysloveny tnicky, ale v dan
vt je jejich tn neutralizovn) bezoznaen,
7. atnick atnov slabiky (jsou vdy beztnu) bezoznaen.

Slabiky, kter nejsou nijak oznaeny astoj nazatku segmentu, O. varn

automaticky povauje zaslabiky oslaben tnick neiktov avtchto ppadech
odznaen selnmi indexy vkrouku upout.

Pro sledy dvou, t aty slabik, je jsou sice rytmicky rozlieny, ale ne dot
mry, aby mohly bt oznaeny rozdlnm stupnm prominence, stanovuje tzv.
akronymick pravidlo. Dky tomuto pravidlu se O. varn zbavuje nutnosti dalho grafickho rozlien tchto slabik. Dle nj je v dvojslabinch segmentech
iktov slabika vdy slabika druh, v troj- a tyslabinch segmentech slabiky
posledn aprvn, piem nejslab je slabika druh (varn, 1998, s. 26 27).

Vgrafickm znaen linernho lenn ei se ve znaen hranic kl O.varn
vppadech, kde se dle pravopisnch pravidel pe rka, pidruje bn interpunkce a v ppadech, kde bn rku nepeme, pouv znaen svislou kolmikou (varn, 1998, s. 24 25). Slabiky patc kjednomu segmentu oznauje
obloukem mezi tmito slabikami.

Prv vtomto ohledu tedy muselo dojt kjistm grafickm pravm, protoe

182

dnes vdob digitalizace ji nemohou bt znaky dotextu run pipisovny. Zpis

transkripce tak doznal nsledujcch zmn vgrafick prav: Hranice kl zname
ve vech ppadech bnou interpunkc, slabiky nleejc k jednomu segmentu
spojujeme spojovnkem, zdraznn tnick slabiky zname tunm zvraznnm aervenou barvou psma aoslaben tnick neiktov slabiky zname slem
vdolnm indexu.

Prozodick transkripce nen ale, jak by se naprvn pohled mohlo zdt, zaloena pouze naposlechov metod. O. varn pouil istrojov zpracovn nahrvek
ei, kter podil pomoc metod experimentln fonetiky ve fonetick laboratoi
Univerzity vBerkeley apomoc kterho potvrdil jej adekvtnost.

Stavba vzorku

Jak je ji zmnno ve, hlavnm pedmtem bdn jsou zmny vprozodickch realizacch vt v souasn hovorov ntin (tyto zmny se mohou tkat
nap. dlky kl/segment, prominence slabik). Nstrojem pro analzu je ve popsan prozodick transkripce, kter je aplikovna napepis dialogu mezi dvma
mluvmi. Toto pojet je zcela nov, nebo O. varn ve svm zkoumn pouval
vhradn monology. Pokud se jednalo odialog, byl to dialog realizovan pouze
jednm mluvm. Hypotzou je, e vprozodickch ztvrnnch vt dochz kjazykovm zmnm, kter jsou zvisl nasociolingvistickch faktorech vku apohlav
mluvch.

Jeliko je modern hovorov ntina v plnu vslovnosti zaloena
napekingskm dialektu (Duanmu, 2007, s. 4), je pi jejm vzkumu nutn, aby
vichni respondenti pochzeli zPekingu ajejich e tak nebyla ovlivnna jinm
dialektem. Pokud by byli pouiti mluv zjinch oblast, dolo by keznehodnocen vsledk vzkumu, protoe by se objevovaly nap. rozdly ve vslovnosti,
vme pouvn erizace i pedevm ztrty tnu pvodn tnickch slabik, kter
je pro pekingtinu spolen serizac typick (Chen, 1999, s. 37 46; Tskov,
2012, s. 21 23). Ztchto dvod jsou pro vzkum vhodn pouze ti respondenti,
kte se vPekingu narodili adlouhodob tam ij. Jeliko komunikace vrodin
m nalovka ajeho e velk vliv, ideln stav tedy nastane, pokud se ipartnei
respondent (pop. jejich rodie) narodili aij vPekingu. Najt respondenty takovch kritri je ale velmi obtn. Napklad odkritria vzdln mluvch (pvodn poadovan vysokokolsk vzdln nebo alespo zapoat studium navysok
kole) muselo bt uputno pln, protoe nebylo prakticky mon najt vysokokolsky vzdlan respondenty zejmna vyho vku (zde se projevil i neblah
vliv historickch udlost).

Vk je sociln promnn, kter umouje pomrn jednoduchou klasifikaci
mluvch (Milroy Gordon, 2012, s. 49), aproto jsou respondenti rozdleni dokategori prv podle vku, piem se jedn o kategorie zaloen na generanm
vvoji kad kategorie pedstavuje jednu generaci. Nejvt rozdly vrealizaci

183

se pravdpodobn objev ob generaci.

Jsou stanoveny tyto vkov kategorie:
1. 20 40 let mlad generace,
2. 41 60 let stedn generace,
3. 61 80 let star generace.

Dal kategorizace probh podle pohlav narespondenty muskho aenskho pohlav. W. Foley (1997, s. 293) uvd, e mnoho studi, kter se tkaj vzkumu dialogu rznch pohlav vamerick anglitin, pikld dominantnj roli
vrozhovoru mui. Nicmn vppad ntiny pedpokldme, e toto zde nemus
platit adominantnj roli vdialogu naopak me mt ena.

Uplatnn je kvtn vbr, ili podle zadanch kritri jsou vybrni vhodn
mluv na zklad jejich pslunosti kjednotlivm kategorim. Pedpokladem je,
e pi dostatenm mnostv respondent bude mon najt shodn rysy jednotlivch kategori a pedevm popsat a pot interpretovat to, o shody (a rozdly)
jakho charakteru se jedn. Pitom vzorek vsociolingvistickm vzkumu nemus
bt nezbytn tak velk, jako vjinch vzkumech. L. Milroy aM. Gordon (2012,
s.40 41) uvdj, e tyi mluv kad kategorie (a kombinace mezi kategoriemi) poskytnou a nadmrn objem dat aasov nronou analzu.

Korpus nahrvek text

Korpus nahrvek potebnch kbdn byl zskn pevn pi tymsnm
vzkumnm pobytu vLR vPekingu vletonm roce 2014. Kvli poadavku pirozenosti aautentinosti projevu byly nahrvky pozeny vpirozenm prosted
respondent, nap. doma i v parku. Nkte respondenti byli nhodn osloveni
(vtinou mluv star generace), vt st respondent byla zskna nazklad
metody snhov koule.

Kad mluv nahrl samostatn monolog avkombinaci sjinm mluvm
sedm dialog, celkem tedy kad mluv nahrl zhruba 1 minutu monologick
nahrvky a4 minuty dialogick nahrvky. Co se tk obsahu nahrvanch text,
jedn se otext pedem pipraven (obdobn pipraven korpus text nap. Shen,
1990). U monologu je pouit text znm bajky, u dialog se jedn o krtk situan dialogy z dennho ivota (nap. u lkae, cestovn, nkup), tyto dialogy
jsou pebrny zdosud nepublikovan Uebnice nsk konverzace 2. Respondenti
vzkumu byli stextem pedem obeznmeni, aby se pedelo ppadn neznalosti
znak nebo slov. Ipesto ale bude st nahrvek preventivn zanalzy vyazena (zejmna sti ze zatku a konce nahrvn) a budou pouity pouze seky
zprostedn sti, ato aby se vco nejvt me pedelo ne pln pirozenmu
projevu mluvch.

V korpusu nahrvek dialog jsou zkombinovny rzn vkov kategorie
apohlav mluvch, piem vzniklo 21 monch kombinac (nap. ena mlad

184

generace + ena mlad generace, mu stedn generace + mu star generace, mu

mlad generace + ena star generace atd.). Kad zkombinac bude zastoupena
tikrt, korpus bude tedy obsahovat minimln 63 dialogickch nahrvek (vsouasn dob jet korpus nen pln, chyb doplnit nkolik poslednch dialogickch
nahrvek). Korpus monolog je vce ne dostaujc, t ji 110 monolog, proto
je zde opt monost nepirozen nahrvky vyadit. Korpus tedy zatm obsahuje
3,5 hodiny dialog a2 hodiny monolog, co je znan objem dat nron tak
na prozodickou transkripci, nebo transkripce 1 minuty nahrvky trv zhruba 1
hodinu.

Ilustrativn analza

Za elem prezentace vzkumn metody zde bude provedena ilustrativn analza dialogickho vzorku textu. Pro tuto analzu je pouita st materilu ve
uvedenho korpusu, jedn se oest dialog ocelkov dlce 4 minuty. Byly vybrny nahrvky dvou krajnch generac generace mlad (20 40 let) a star
(61 80 let). Byla zde tedy vyputna stedn generace (41 60 let), ato pouze
ztoho dvodu, e ppadn nejmarkantnj rozdly se daj oekvat prv mezi
dvma krajnmi generacemi. Vanalze respondenty rozliujeme jednak podle pohlav ajednak podle pslunosti kvkov kategorii, celkem analyzujeme e 12
respondent, struktura dialog vypad takto:
ENY
(dle 1, resp. 3 vzvislosti navku):
1 (20 40 let) + 1 (20 40 let)
3 (61 80 let) + 3 (61 80 let)
1 (20 40 let) + 3 (61 80 let)

MUI
(dle M1, resp. M3 vzvislosti navku):
M1 (20 40 let) + M1 (20 40 let)
M3 (61 80 let) + M3 (61 80 let)
M1 (20 40 let) + M3 (61 80 let)

Prozodickou realizaci dialog budeme zkoumat vsouladu se varnho metodou (varn, 1998, s. 23 61) azrove pro srovnn pipojme tak vsledky
jeho analzy (zde je respondentkou ena star generace 3, nahrvky jsou pozen napelomu 80. a90. let minulho stolet). Vanalze jde pedevm onalezen jazykovch tendenc, shodnch i rozdlnch rys vprozodick realizaci ei
vsouvislosti svkem apohlavm mluvch, asnahu ojejich interpretaci. Budeme se soustedit natyto zsadn aspekty: prmrnou dlku kl asegment (oboj
potno naslabiky), stupn prominence, mnostv jedno-, dvoj- avceiktovch
segment afrekvenci jejich rytmu.

185

1. Prmrn dlka kl asegment

Kombinace
vdialogu
1 + 1
3 + 3
1 + 3:
1
3

M1 + M1
M3 + M3
M1 + M3:
M1
M3

Prmrn dlka kl
(ve slabikch)

Prmrn dlka segment

(ve slabikch)
4,1
6

2,4
2,4

7,1
4,5

2,6
2,7

5,9
7,6

2,8
2,8

7,4
6,3

2,6
3,2

Co se tk dlky kl, vuveden tabulce lze vidt, e 1 iM1 vgeneran

kombinovanm dialogu oproti stejnogeneranmu dialogu dlku kl prodluuj (u
1 z4,1 slabik na7,1 slabik; uM1 z5,9 slabik na7,4 slabik). Naprotitomu 3
iM3 zase oproti stejnogeneranmu dialogu vgeneran kombinovanm dialogu
dlku kl zkracuj (u 3 z6 slabik na4,5 slabik; uM3 ze7,6 slabik na6,3 slabik).
varnho prmrn dlka kl 3 je 6,2 slabiky, usouasn 3 je to obdobn. Zvsledk celkov vyplv, e mui vytvej del kla ne eny.

Co se tk dlky segment, zde se podstatnj rozdly azmny neobjevuj.
Ve stejnogeneranm dialogu je dlka segment uen 2,4 slabiky au mu 2,8
slabiky. Prmrn dlka segment 3 ve varnho analze je 3 slabiky, dlka
segment usouasnch 3 je tak pouze onco mlo krat (o 0,6 slabiky).
2. Stupn prominence

1 + 3:
Stupe prominence

1 + 1

3 + 3

Zdraznn tnick s.
Pln tnick iktov s.
Pln tnick neiktov s.
Oslaben tnick iktov s.
Oslaben tnick neiktov s.
Atnick neutralizovan s.

1,80 %
30,50 %
4,80 %
12,20 %
13 %
12,50 %

1,80 %
29,50 %
3,80 %
18,80 %
9,50 %
26,80 %

0%
30 %
12 %
12 %
20 %
16 %

3,70 %
37,10 %
11,10 %
7,40 %
22,20 %
11,10 %

Atnick atnov s.

10,40 %

9,90 %

10 % 7,40 %

186

Ve stejnogeneranm dialogu vidme u1 tendenci pouvat vce oslaben tnickch neiktovch slabik ne u3 (o 3,5 %), oproti tomu 3 zase pouvaj vce
oslaben tnickch iktovch slabik (o 4,6 %) a slabik atnickch neutralizovanch (o 14,3 %) ne 1. Vdialogu generan kombinovanm se nm tyto hodnoty
zcela pevracej: 3 pouv vce oslaben tnickch neiktovch slabik ne 1,
ikdy tento rozdl nen nijak markantn (pouze o2,2 %), a1 pouv vce oslaben tnickch iktovch slabik (o 4,6 %) a slabik atnickch neutralizovanch
(o4,9 %). Co tuto zmnu zpsobuje, je otzkou, monou interpretac je vzjemn
snaha opiblen se ei partnerky vdialogu i vzjemn ovlivovn se, nicmn
podloen interpretace bude mon a poanalze vtho mnostv dat.

Srovnn s vsledky varnho analzy ei respondentky 3: 3 pouv
zdraznn tnickch slabik 12,34 %, pln tnickch slabik celkem 38,91 %,
oslaben tnickch slabik celkem 14,53 % aatnickch slabik celkem je 34,22 %.
Ztoho plyne, e varnho respondentka 3 pouv vce zdraznn tnickch
slabik (o 10,5 %) apln tnickch slabik (o 5,6 %) ne souasn respondentky
3, anaopak souasn respondentky 3 pouvaj vce oslaben tnickch slabik
(o 13,8 %) aatnickch slabik (o 2,5 %). Je tedy zejm, e varnho 3 pouv vt mnostv slabik silnj prominence. Pokud zde pihldneme ktomu,
e varnho nahrvka respondentky 3 byla pozena ped vce ne dvaceti lety,
je vsouladu shypotzou dobovho zakotven mon se domnvat, e zde dochz
kjazykov zmn, kposunu vprozodick realizaci ei, konkrtn kpostupnmu
oslabovn pouvn tnovch prominenc.
M1 + M3:
Stupe prominence

M1 + M1

M3 + M3

M1

M3

Zdraznn tnick s.
Pln tnick iktov s.
Pln tnick neiktov s.
Oslaben tnick iktov s.
Oslaben tnick neiktov s.
Atnick neutralizovan s.
Atnick atnov s.

0%
18,60 %
6,70 %
24,80 %
13,80 %
21,70 %
14,60 %

5,40 %
37,60 %
13,20 %
6,70 %
5,40 %
20,40 %
11,50 %

0%
22 %
0%
23,70 %
23,70 %
23,70 %
6,90 %

0%
19,30 %
3,50 %
19,30 %
19,30 %
22,80 %
15,80 %

Ve stejnogeneranm dialogu se u M1 projevuje tendence pouvn vce
oslaben tnickch iktovch (o 18,8 %) aoslaben tnickch neiktovch slabik
(o 8,4 %) ne M3, naproti tomu M3 pouvaj vce zdraznn tnickch slabik
(o 5,4 %), pln tnickch iktovch slabik (o 19 %) apln tnickch neiktovch
slabik (o6,5 %). Jasn se tak ukazuje, e zde respondenti star generace pouvaj astji vce prominentnj slabiky ne respondenti generace mlad. Pokud

187

by se toto prokzalo ivdalch analzch, potvrzovalo by to opt hypotzu, e

vprbhu asu dochz vpouvn tnovch prominenc kposunu, tedy kjejich
postupnmu oslabovn. Vgeneran kombinanm dialogu je stejn jako uen
jist zmna vpouit prominenc, zd se, e tak maj tendenci pibliovat svou e
ei partnera vdialogu i se vzjemn (pop. jeden druhho?) ovlivovat.
3. Rytmus ei apoet ikt vsegmentu

Kombinace vdialogu
1 + 1
3 + 3
1 + 3:
1
3

M1 + M1
M3 + M3
M1 + M3:
M1

Ascendence
32 %
22 %

44,40 %
55,60 %

Descendence
54,40 %
56 %

Akronymie
13,50 %
22 %

55,60 %
22,20 %

0%
22,20 %

29 %
25 %

33,30 %

56 %
32,80 %

14,60 %
42,30 %

33,30 %

33,30 %

M3

22,20 %

61,10 %

16,70 %

Rytmus ei vntin je promnliv, piem zle natempu ei, zdraznn nkterho zvtnch len i nadlce vty. Co se tk rytmu ei uen, ve
vtin ppad pevld descendentn rytmus, pouze vgeneran kombinanm
dialogu u3 pevld ascendentn rytmus au 1 chyb rytmus akronymick. Ve
stejnogeneranm dialogu uM1 pevld descendentn rytmus, uM3 akronymick
rytmus, vgeneran kombinanm dialogu se uM1 vskyt vech typ rytm vyrovnv, uM3 pechz zakronymickho typu rytmu ustejnogeneranho dialogu
natyp descendentn. O. varn se explicitn nezamuje nazkoumn rytm ajejich vskyt, ale nazkoumn apopis jejich stavby apozice vklech.

Pro pokus ointerpretaci situace vpouvn rytm je zejm zapoteb obshlej korpus text nahrvek se zaazenm respondent stedn generace (2, M2),
ze zde pouitho vzorku zatm nen jasn, zda dochz k njakm systmovm
posunm i tendencm.

Kombinace
v dialogu
1 + 1
3 + 3
1 + 3:
1
3

M1 + M1
M3 + M3
M1 + M3:
M1
M3

Jednoiktov
segmenty
81 %
78,50 %

89,50 %
70 %

Dvojiktov
segmenty
19 %
21,60 %

Vceiktov
segmenty
0%
0%

10,50 %
30 %

0%
0%

77,10 %
57,70 %

65 %
70,60 %

21,70 %
42,30 %

1,30 %
0%

35 %
29,40 %

0%
0%

V ohledu potu ikt v segmentu u vech respondent (v dialozch stejnogeneranch idialozch kombinanch) vrazn pevldaj jednoiktov segmenty.
Uvarnho 3 je 70,14 % segment jednoiktovch, 27,01 % segment dvojiktovch a2,84 % segment vceiktovch, poty jsou takka srovnateln svsledky
souasn ilustrativn analzy, pouze uvarnho se vyskytuje vy procento vceiktovch segment.

Jednotliv rozdly mohou bt zpsobeny rozdlnou rychlost ei, nebo
O.varn (1998, s. 24) uvd, e vpomalej ei pevauj segmenty sjednm
iktem nadsegmenty svce ikty. Urespondent kategorie 3 azejmna M3 by se
dala pedpokldat ni rychlost ei, tud vt frekvence jednoiktovch segment, nicmn ztto analzy vyplv spe opak: Uen maj vdy vy frekvenci
jednoiktovch segment respondentky kategorie 1 anikoliv kategorie 3. Res
pondenti M1 ve stejnogeneranm dialogu maj tak vy poet jednoiktovch
segment ne respondenti kategorie M3 (o 20 %), vdialogu mezigeneranm se
tento rozdl sniuje a vy procento jednoiktovch segment maj respondenti
M3 (o 5,6 %). Zstv otzkou, co me bt pinou tohoto jevu a jak situaci
interpretovat. Vce vodtek snad poskytne analza obshlejho vzorku, kter bude
obsahovat irespondenty stedn generace (2, M2).

Zvr

Pspvek si vytyil cl pedstavit zkonitosti prozodick transkripce ntiny
ajej vyuit vsociolingvisticky orientovanm vzkumu dialogick komunikace.
Vtomto vzkumu je draz kladen pedevm nazkoumn toho, zda vk apohlav mluvch ovlivuje prozodickou realizaci jejich ei. Konkrtn se zamuje

188

189

najazykov zmny, tedy nato, zda kjazykovm zmnm motivovanm vkem i

pohlavm mluvch dochz, jakho charakteru jsou tyto zmny atak nato, zda
m naprozodickou realizaci vliv to, e se jedn odialog (ili zda se prozodicky li
dialogy mluvch rznho vku apohlav).

Soust pspvku byla ilustrativn analza vzorku text dialog rznch
vkovch skupin a pohlav o celkov dlce tyi minuty, jejm clem bylo nzorn ukzat metodu analzy prozodicky transkribovanho textu. Nazklad vsledk analzy se autorka pokusila shrnout shodn arozdln rysy ainterpretovat
piny objevivch se jazykovch zmn vprozodick rovin. Tato interpretace ale
vzhledem k malmu rozsahu vzorku text neme bt povaovna zakonenou
i obecn platnou, protoe byla zkoumna e omezenho potu dvancti respondent vpouhch esti dialozch. Jedn se opedbn testovac vzkum, nakter navazuje analza celho korpusu nahrvek edesti t dialog, realizovanch
zhruba stovkou respondent. Zde popsan ainterpretovan jazykov zmny vprozodick rovin tak budou konfrontovny sdalmi vsledky, piem ale pedpokldme, e alespo st znich se uke jako obecn platn.

RSUM
Using Prosodic Transcription in Interpreting the Prosodic Level of Communication from the
Sociolinguistic View
This paper aims at the analysis of texts of audio recordings of contemporary colloquial Chinese, especially paying attention to the prosodic features of the language. To this kind of research asociolinguistic point of view is added, and particularly the age and the gender of native speakers is accented. As
atool for this research the prosodic transcription established by Prof. varn is used. The description
and clarification of this transcription forms the first part of this paper. The second part of the paper
pays attention to apresentation of the research base and the structure of the research participants. Then
atrial analysis of sample dialogues is demonstrated. Special attention is paid to the average length
of colas and segments, the differentiation of relative syllable prominences, and the setting of ictuses
and rhythms. The results of the trial analysis are subjected to preliminary analysis and will be used as
astepping stone for future research of anumber of texts.

LITERATURA
DUANMU, San: The Phonology of Standard Chinese. Oxford: University Press 2007.
DUBDA, Tom: Jazyky ajejich zvuky: univerzlie atypologie ve fonetice afonologii. Praha: Karolinum 2005.
FOLEY, William A.: Anthropological Linguistics. An Introduction. Oxford: Blackwell
Publishing 1997.
CHEN, Ping: Modern Chinese. Cambridge: Cambridge University Press 1999.
MILROY, Lesley GORDON, Matthew J.: Sociolingvistika: metody ainterpretace.
Praha: Karolinum 2012.
SALZMANN, Zdenk: Language, Culture, and Society. An Introduction to Linguistic
Anthropology. Fourth Edition. Oxford: Westview Press 2007.
SHEN, Xiao-nan Susan: The Prosody of Mandarin Chinese. Berkeley: University
of California Press 1990.
VARN, Oldich a kol.: Hovorov ntina v pkladech 3. Olomouc: Univerzita
Palackho 1998.
VARN, Oldich UHER, David: Hovorov ntina. vod do studia hovorov
ntiny. Olomouc: Univerzita Palackho 2001.
TSKOV, Hana: Prozodick transkripce ntiny O. varnho: tyi historick verze. In: Nov Orient, 2011a, ro. 66, . 4, s. 45 50.
TSKOV, Hana: ZaOldichem varnm ajeho prozodickou transkripc ntiny.
In: Nov Orient, 2011b, ro. 66, . 3, s. 40 43.
TSKOV, Hana: Segmentln struktura nsk slabiky. Praha: Karolinum 2012.
UHER, David: Uebnice nsk konverzace 2. Dosud nepublikovan prototyp.

190

191

IV. INTERPRETCIA
APOUVATELIA JAZYKA

Interpretace indexiklnch vraz veskm

dialogu
Jana Hoffmannov
(stav pro jazyk esk Akademie vd esk republiky, v. v. i.)

tomto pspvku se zamm nadv hlavn otzky: (1) jak jsou indexikln
(pedevm deiktick) vrazy typu ten, takovej, takovej ten, kej ten, takovej
kej, takovej jako, tamten, takovdle, tudle, tmdle, teka apod. interpretovny,
vykldny, zaazovny vesk lingvistice ajak knim pistupuj pedstavitel nkterch blzkch obor; (2) jak jsou tyto vrazy interpretovny astnky bnch,
nepipravench mluvench dialog, kde jsou mimodn frekventovan. Stranou
ponechm slovndruhov zaazen sledovanch vraz: jde o zjmena (ev. zjmenn pslovce) ukazovac, pseudoukazovac, vymezovac, neurit, nebo
snad ostice?

Zabvm se tedy vrazy, kter jakoto jazykov znaky maj pedevm indexov charakter a obvykle se u nich uvd, e jejich interpretace (reference,
identifikace jejich vznamu) je zcela zvisl na kontextu. V novjch eskch
mluvnicch (Mluvnice etiny 2, 1986, s. 81 104; Karlk Nekula Rusnov,
1995, s. 291 293; Cvrek akol., 2010, s. 218, 274; tcha akol., 2013, s. 397
402) se celkem shodn uslov zjmennho typu, deiktickch slov rozliuje
funkce ukazovac (deixe vnj, situan, exofora, realizovan asto spolu sukazovnm gestickm) aodkazovac (deixe vnitn, kontextov, endofora), lenn dle
podle smru odkazovn naanaforickou akataforickou ili preparativn. Ostatn
podobn je zkladn ukazovac/odkazovac funkce zjmen pojata u nap. vMorfolgii slovenskho jazyka (1966, s. 256 277), kde se jet nehovo odeixi i
deiktickch vrazech. Krom toho gramatiky vtinou u vraz ten, to, takov
uvdj ivznamy expresivn, emocionln (Ty jej krsn oi!; Co si to vyml?;
Takov neas!).

Krom tchto zkladnch shod je vak terminologie ujednotlivch pedstavitel esk lingvistiky znan rozrznn; diferencovan je ipojet kontextu,
resp. vztahu mezi situac, textem akontextem; akhlavnm funkcm avznamm
pibvaj dal. M. Komrek (1978a; 1978b, s. 7 65) pi vkladu zjmennch
deiktickch vraz rozliuje identifiktory neurit (indefinita), k nim pot krom zjmen neuritch i tzac, a urit (definita), tj. hlavn demonstrativa. Zakladatel Praskho lingvistickho krouku V. Mathesius (1947) v lnku
opvlastkovm ten, ta, to konstatoval, e deixe vnj se tk situan reference
kobjektm apln hlavn funkci rozliovac (ten obraz udve). Zazvltn pozornost stoj, e udeixe vnitn uvd funkci pipomnac (poukaz knemu, co
u je znmo mluvmu, ppadn iposluchai, co je soust jejich spolen zku-

195

enosti): tm hldnm se to zdra; nejde tedy jen oodkazovn vnitrotextov, ale

izkuenostn, mentln. Ktomu pipojuje ivznam emocionln (mluv m ke
znm vci i osob citov vztah, kladn nebo zporn: ten n tatnek strne; Co
tu chce ten lovk?). Vtomto vznamu lze pvlastkov ten ut iu jmen vlastnch
au jedinen reference: ten n Jirka se zblznil; to slunko dnes heje

Ze starch eskch prac je nutno uvst jet slavistickou studii H. Kkov (1971), kter zahranicemi ukazovacch/odkazovacch funkc vyzdvihla funkci
expresivn, ale tak vznamy piblinosti aneuritosti (asto vkombinaci sneuritmi zjmeny: takov njak) nebo vznam pkladov (teba takovej Ferdinand). Vedle konkrtn reference zdraznila referenci druhovou, generickou
(i typ to je takov hraka). Touto studi se pozdji do znan mry inspirovaly
M.Hirschov ahlavn L. Uhlov (viz ne).

Na Mathesiovo tma (pvlastkov ten) navzala E. Schneiderov (1993)
svm vzkumem zamenm na kadodenn mluven projevy v nejrznjch
situacch. Obdobn jako Mathesius uvedla funkci rozliovac, ukazovac (asto
sdoprovodem gest: j bych si vzala toho kvoreckho zkaznice ukazuje naknihu vystavenou napult), pipomnac (poukaz ke skutenosti astnkm rozhovoru znm (tak tu vlku prohrli; tak k tomu minulmu zpisu), expresivn i
emocionln (vznam intenzifikan, zesilujc: ty moje zda se m u natrpily;
ta nae mma se pod boj). Pidv ifunkci vplkovou (hromadn deiktickch slov pi nejistot, hledn vrazu): beru ty prky naten lunk; j bych
chtla takovou tu trubiku, jak se to zastrkuje dot lhve lehakov Upozoruje ina vnitn, kontextovou (i spe textovou) deixi, kdy se identifiktor nap.
spolu selipsou stv prostedkem koheze pt ernch fix / ale ne ty normln
/ ty kulikov.

M. Hirschov (1988) se zabvala specilnm uitm vraz takovej atak
vmluvench projevech vjinch funkcch ne funkce deiktick (identifikan).
Ppady jako piel vtakovm modrm kabt; mla takov divn oi interpretuje
jako pseudoidentifikaci, ev. identifikaci objektu vrmci nho samho nebo vrmci druhu (to je takov krabika). Spojen typu bylo to tak dobr; ty jsi tak protivnej
vykld jako vyjden intenzity, vysokho stupn pznaku. Upozoruje ina kombinace identifiktor uritch aneuritch takov njak/njak takov, tak njak/njak tak; avznamy spojen typu byl takov njak rozruen oznauje jako
uritou neuritost, relativizaci pznaku, piblinost. Uvech interpretovanch
typ pot ise subjektivnm zaujetm mluvch; apodobn jako E. Schneiderov
zdrazuje prolnn jednotlivch vznam afunkc (i sfunkc vplkovou).

L. Uhlov (1992) se zamila hlavn nakombinovan vrazy typu ten njak/njak ten (tak takov ten apod.); pouv termn determintory aodkazuje
naZ. Hlavsu (1975), kter uval pro podobn ppady termn delimittory identifikan. L. Uhlov pipisuje zkoumanm spojenm vznam urit (vyplvajc
z(a) pedchozho zmnn vtextu, (b) ze situace, (c) ze sumy znalost sdlench
mluvm aadrestem mluv nap. odkazuje nato, e otme pedmtu sadres-

196

tem u nkdy mluvil: vydlal si njakou tu korunu; shodil njak to kilo), ale nkdy
ivznam neurit (kdy mluv pedpokld, e pedmt adrestovi nen znm,
ale ani ho nehodl identifikovat). Ve he je ada smantickch apragmatickch
odstn (pznak piblinosti, nevelk mry; mluv si je vdom nepesnosti, neplnosti sdlen, nebo mu napesnm uren reference ani nezle). Autorka vnuje
pozornost ihromadn determintor neuritosti (toto paradoxn spojen oznauje
nap. vrazy takovej njakej, kej takovej, velmi frekventovan vbnch mluvench projevech) atak jim pipisuje vznam toho druhu nebo nevm pesn
jak. Utchto kombinovanch vraz sleduje mj. slovosledn omezen.

Postehy eskch lingvist tkajc se indexovch vraz lze vak bezproblm usouvztanit se stejnmi dly nkterch zahraninch vdc. U vklasick
prci souputnka PLK K. Bhlera (1934) je mono najt oporu pro rozliovn
pm reference ksituan ptomnm objektm (demonstratio ad oculos) anepm reference kobjektm percepn nedostupnm, kpedstav i znalosti objektu, nebo ike vzpomnkm (Deixis am Phantasma; srov. ktomu Kaderka, 2011,
s. 108). . Benveniste (1974, s. 64n.) vnoval velkou pozornost deiktickm vrazm, kter zskvaj vznam a zpromluvy (mluvn situace), arozliil zatmto
elem modus zprvy amodus promluvy.

Zprac zamench sociologicky nebo etnometodologicky, je ale vmnohm
harmonuj sorientac souasn pragmatick lingvistiky,1 je nezbytn uvst H. Garfinkela (1967; Garfinkel Sacks, 1970). Podle nho udlen smyslu vkadodennch
ivotnch situacch zvis hlavn nainterpretaci indexiklnch vraz; indexiklnost se ale netk pouze vraz deiktickch, ale i nkterch plnovznamovch
lexm acelkovho smyslu promluvy. Bn vyjadovn nevyaduje jednoznan formulace; nelze ho vyistit smrem k jednoznanosti, zbavit kontextov
zvislosti, ani nen mono tyto formulace donekonena upesovat, vysvtlovat,
de-indexikalizovat. Musme se spokojit stm, e nae jazykov jednn samo
organizuje pslun kontext tak, aby nae formulace byly interpretovateln. J. J.
Gumperz (1982) chpe indexikln prvky jako prostedky kontextualizace: pat
sem volba slov aidiom, ale iprostedky prozodick amimojazykov (proxemika, dren tla, gesta, pohledy), arovn prostedky deixe sociln (osloven,
tykn/vykn). Tyto prostedky nejsou pouze interpretan zvisl na kontextu,
ale maj naopak iaktivn kontextotvornou lohu; itento autor tvrd, e sobsahem
promluvy vlastn souasn poskytujeme partnerm rmec, kontext vhodn pro jej
interpretaci. Chpe tedy kontextualizaci jako trojmstnou relaci mezi (a) vrazovmi prostedky (idiomatika, gestika, prozdie aj.), (b) vznamem (interpretac)
jazykovch jednn a (c) zsobami vdn (frames), kter umouj interpretaci
jakoto jej relevantn kontext.

Vichni naposledy uveden autoi se tedy shoduj na tom, e indexikln
vrazy (v irokm smyslu) interpretujeme, konstruujeme jejich vznam nazklad
relevantnm zpsobem organizovanho kontextu; do interpretace vstupuj nae
znalosti, univerzum diskurzu, zkuenosti sdlen s partnery. Na tto cest

197

od eenho k mnnmu (srov. Grice, 1975 aj.) se neobejdeme bez implikatur

avyvozovn inferenc; tuto interpretan prci nm usnaduje znan mra konvencionalizace kontextualizanch prostedk, fungovn uritch interpretanch
ablon. H. Sacks (1992) tu zdrazuje vztah podmnn relevance mezi replikami vprovch sekvencch, kter lze postihnout sekvennmi vzorci, aupozoruje
nanapt mezi tmito typizacemi jazykovho jednn ajejich aktulnm kontextovm zapojenm.

Na podklad naznaench pstup si dovolm vzvru prvn sti pspvku
navrhnout tento pehled funkc avznam, kter mohou bt vsledkem na interpretace indexiklnch vraz vmluvench projevech. Pohybujeme-li se pevn
v oblasti (1) deiktick smantiky (identifikace, reference), meme rozliit (1a)
vnj, situan deixi (funkce ukazovac, ev. rozliovac); (1b) textovou deixi (vnitrotextov odkazovn anaforick nebo kataforick); (1c) vnitn, mentln
deixi (funkce pipomnac, zkuenostn; poukazujeme ke znmm, ale situan
neptomnm skutenostem, spolenm znalostem, i ke skutenostem neexistujcm nebo existujcm nap. jen ve vzpomnkch). Pohybujeme-li se pevn
(2) voblasti pragmatick (oblasti emocionality, subjektivnho zaujet, vyjadovn
nejistoty apod.), meme rozliit (2a) funkci pseudoidentifikan (vetn vznamu
pkladovho); (2b) funkci expresivn, emfatickou, intenzifikan (zdrazovn,
vyjadovn vysokho stupn pznaku); (2c) uritou neuritost (vyjadovn piblinosti, nepesnosti, nzk mry pznaku), (2d) funkci vplkovou. Tyto
funkce a vznamy se mohou v nkterch ppadech kombinovat. Do naich interpretac tedy vstupuj avyvozovn inferenc nm umouj (A) aktuln situace, (B) textov okol (kontext ve smyslu ko-textu), (C) kontext zkuenostn,
univerzum spolench znalost, (D) emoce ahodnotc postoje, (E) interpretan
ablony, typizace, konvencionalizovan vzorce.

Ve druh sti pspvku se pokusm nkter ztchto interpretanch monost pedvst nankolika ukzkch mluvench projev zrznch situac.2
Nkupn dialog vpaprnictv (Z = zkaznk, P = prodavaka)
Z:
P:
Z:
P:
Z:
P:
Z:
P:
Z:
P:
Z:
P:
Z:

198

mte papry docvakacho bloku?

tyhle mal
ne takov ty stedn
tak tyhle / ajet nco?
dvoje ty kapesnky paprov
prosm adl?
mte takov to dotoho jak se to scvakv / ty drtky
myslte spinky dosevaky
ano dvoje / apouzdro naprkazku / takovhle ale otroku vt
vt u nen
tak jedno todle
ano ajet nco?
tvrtky takov ty velik

P: A jedniky ty sou nejvt / kolik?

Z: pt / adejte mi et ty Atrojky / taky pt / vechno dkuju

V racionalizovan situaci institucionlnho dialogu odpovd uvn indexiklnch vraz asymetrickmu rozloen rol. Uv-li je prodavaka (tyhle, tyhle mal), identifikuje jimi pedmty, kter m okolo sebe, ukazuje nan nebo je
pedkld zkaznkovi; jde ovnj, situan deixi, ofunkci ukazovac arozliovac (1a). Uv-li je zkaznk, poukazuje vtinou ke svm zkuenostem (1c),
knemu, co u zn zminulosti (papry takov ty stedn; tvrtky takov ty velik)
anebo ke sv pedstav (takovhle ale otroku vt), kterou ale prodavaka neme identifikovat snim existujcm (vt u nen). Vyjden zkaznka takov
to dotoho jak se to scvakv / ty drtky psob jako velmi neurit identifiktor,
nron navyvozovn inferenc; identifikace prodavaky je ale (na zklad jejch
zkuenost) okamit, dky nasazen pslun interpretan ablony.
Dialog, kterm astnci A, B, C reaguj naupoutvku filmu vTV:
A: Hele, Sestiky.
B: Ty dvaj a zejtra.
C: Dopa to byl, ten stim pytlem?
A: Jirskov, ne?
C: Ale ne, ten stim pytlem, jak tam vtom lese ilhal, koukal. Takov siln brejle. To
byl ten eho nebo jak se menoval ten herec?
B: Nevim avidli ste vera ve zprvch ty zbry ztch Domalic?

Identifikan vraz ty vprvn replice astnka B pln funkci textov deixe, anaforickho odkazovn (1b), zatmco ten stim pytlem vprvn replice C identifikuje
nco, co astnci prv vidli, jde tedy odeixi situan (1a), stejn jako vppad
uren tam vtom lese. Ucharakteristiky takov siln brejle by se dalo uvaovat
ofunkci pseudoidentifikan (2a). Ten herec, ten eho zde C uv vnitn deixi,
odkaz ke spolenm znalostem astnk (1c). Vposledn replice B ty zbry maj
identifikan funkci, pipomnaj spolenou zkuenost zatmco utch Domalic
u nadfunkc pipomnac pevauje funkce vplkov (2d).
Rozhovor mue (M, 50 let) sjeho matkou (S, 75 let)
M: tak co te budem dlat nazahrdce
S: j u asi nic / dy tam nco udlm stejn mi to vykopte / mla sem tam modr
takov hezk kytiky ty podlky / dva keky ajeden se mi pln ztratil aten
druhej mi dda tudle vyhodil / a tak sem ho tajdle pesadila no a sou tam ti
kvteky veho vudy
M: jak to vypad?
S: takov bledmodr hezk teka to kvete / av jak je tam ta emeice ta tmav?
j si vymnim tudletu tmavou zablou ata m krsn takovdle veliknsk kvty
M: mn se lb najae ten lutej d / forztyje / my sme jeli tajdle sOlinou atam
krsn u jim kvetly / ta pln zila tam

199

S: no naslunen stran kvete dv no / tady ta m poupata dy uvid ta kvete k

pozdjc / no dy j sem mla krsnej ke to ste vykopali
M: no dali sme ho ale tmhle ne? tam to bude hezk protoe tamten kout
S: tamten ste vyhodili a ta byla krsn velik bohat / no v jak to bylo tajdle
vepedu

U tohoto rozhovoru je zajmav specifick kombinace deixe situan (1a)
amentln (1c). Oba astnci toti hovo vpzemnm pokoji rodinnho domu
svhledem nazahradu, take zsti odkazuj pmo knemu, co vid, ispomoc
gest (tmhle, tamten kout); zsti pak ke skutenostem, kter zokna nevid, ale
mohou odkazovat ke spolen znalosti zahrady, jejmu sdlenmu obrazu (v jak
je tam ta emeice?), kter umouje fungovn inferenc. Uvaj idvojice rozliujcch identifiktor (jeden ten druhej). Ten lutej d vreplice mue M
znamen nejprve referenci generickou, identifikaci druhu, pak pichz rozliujc
identifikace rostliny tho druhu nazahrad vlastn aciz (ta tam tady ta). Vreplikch star pan se vyskytuj ivrazy sfunkc emfatickou, intenzifikan (2b):
krsn takovhle veliknsk kvty. Pznan je kolokviln podoba deiktickch
vraz (tajdle, tudle, tudletu, takovdle).
Vzpomnkov vyprvn star pan
My oddtskch let sme hodn chodili kvod, protoe ta eka Male, to byla krsn
eka, to bylo ndhern dol, protoe ta eka dlala krsn oblouky, takov toila
takov, no bylo to krsn, no. To byla krsn eka, ta byla ist, natej nebyla dlouho
dn tovrna vbec, tak prsvitn, tam bylo vidt ity kameny, dy se lo kolem. Tam
to byl takovej obrovskej kopec, stoho kopce se selo ktej ece atam byl takovej velikej kamen atam my sme dycky skkali dot vody. Apak tam zase byly takov, nkdy
se stalo, e pila k ta bouka, no ate dotoho kopce bylo dost daleko, to vlastn
u byla ta str, u zt vody dy sme vyli natej trv, tak tam byly takov kameny
zajmav, jako stecha, byl ten obrovskej kamen jako stecha, tak sme nezmokli

Vzpomnkovm charakterem vyprvn, bohatho naindexikln vrazy, je

dno, e je tu vylouena deixe situan. Pevauje pipomnac vnitn deixe (1c),
kter umouje vypravce evokovat obraz krajiny jejho mld. Kn se pidv
deixe textov (1b), slouc kohezi, anaforickmu odkazovn (ta eka Male; to
byla krsn eka, ta byla ist, natej nebyla dlouho dn tovrna). Nkde lze
uvaovat ofunkci pseudoidentifikan (2a): takov kameny zajmav, mon io
urit neuritosti (2c): k ta bouka. Hojn je funkce intenzifikan, emocionln (2b): ta eka dlala krsn oblouky, takov toila takov. ada vraz pak
pln hlavn funkci vplkovou (2d) jsou bu projevem hledn vrazu ustar
mluv (a pak tam zase byly takov), nebo jsou vyloen redundantn, nezdka
zbyten opakovan (s toho kopce se selo ktej ece; u zt vody dy sme vyli
natej trv).

Bn nepipraven mluven projevy jsou tedy pln nenpadnch vraz, je200

jich pemra me psobit banln, me bt povaovna zasignl neobratnosti

i nezkuenosti mluvho. Snaila jsem se ukzat, e jejich interpretace nen nim
samozejmm ae vyaduje nron vkony jak odmluvch (kte by mli pro
partnera vytvoit relevantn interpretan kontext viz iteorii relevance D. Sperbera aD. Wilsonov, 1986), tak odrecipient, kte mus identifikovat, kemu se
kdy vlastn odkazuje, zapojit sv relevantn znalosti, zkuenosti a interpretan
ablony, vnmat evokovan emoce iodfiltrovat redundantn vrazy vplkov.
Jazykovdce tato problematika zaujala u dvno a tato analytick pozornost se
postupn zvyovala skomunikan-pragmatickm obratem arozvojem vzkumu
mluvench projev. Ajist nen nhodou, e zaujala ifilozofy odlogickch smantik a posouasn inferencialismus, jeho vznamnm eskm pedstavitelem je J. Peregrin (2008 aj.).
Poznmky
1 Shrnujc informaci otchto pstupech podv uns nejnovji peklad knihy P. Auera (2014).
2 Pepisy ukzek pochzej zrznch zdroj, proto nejsou upraveny podle jednotnch pravidel transkripce.

LITERATURA
AUER, Peter: Jazykov interakce. Praha: NLN 2014.
BENVENISTE, mile: Problmes de linguistique gnrale 2. Paris: Gallimard 1974.
BHLER, Karl: Sprachtheorie: Die Darstellungsfunktion der Sprache. Jena: Gustav
Fischer 1934.
CVREK, Vclav a kol.: Mluvnice souasn etiny 1. Jak se pe a jak se mluv.
Praha: Karolinum 2010.
GARFINKEL, Harold: Studies in Ethnomethodology. New Jersey: Prentice-Hall 1967.
GARFINKEL, Harold SACKS, Harvey: On Formal Structures of Practical Actions.
In: Theoretical Sociology: Perspectives and Developments. Eds. J. C. McKinney
E. A. Tiryakian. New York: Appleton-Century-Crofts 1970, s. 337 366.
GRICE, Herbert Paul: Logic and Conversation. In: Syntax and Semantics 3: Speech
Acts. Eds. P. Cole J. L. Morgan. New York: Academic Press 1975, s. 41 58.
GUMPERZ, John Joseph: Discourse Strategies. Cambridge: Cambridge University
Press 1982.
HIRSCHOV, Milada: Netypick ppady uit ukazovacch vraz takov, tak. In:
Nae e, 1988, ro. 71, . 2, s. 51 61.
HLAVSA, Zdenk: Denotace objektu ajej prostedky vsouasn etin. Praha: Academia 1975.
KADERKA, Petr: Indexovost. In: Mluven etina: hledn funknho rozpt. Eds. S.
mejrkov J. Hoffmannov. Praha: Academia 2011, s. 103 115.
KARLK, Petr NEKULA, Marek RUSNOV, Zdenka: Prun mluvnice etiny. Praha: NLN 1995.
KOMREK, Miroslav: Smantick struktura deiktickch slov v etin. In: Slovo

201

aslovesnost, 1978a, ro. 39, . 1, s. 5 14.

KOMREK, Miroslav: Pspvky kesk morfologii. Praha: SPN 1978b.
KKOV, Helena: Zjmena typu ten atakov vsouasnch slovanskch jazycch.
In: Slavica Slovaca, 1971, ro. 6, s. 15 30.
MATHESIUS, Vilm: Pvlastkov ten, ta, to vhovorov etin. In: etina aobecn
jazykozpyt. Praha: Melantrich 1947, s. 185 189.
Mluvnice etiny 2. Tvaroslov. Praha: Academia 1986.
Morfolgia slovenskho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1966.
PEREGRIN, Jaroslav: An Inferentialist Approach to Semantics. In: Philosophy Compass, 2008, ro. 3, . 6, s. 1208 1223.
SACKS, Harvey: Lectures on Conversation 1, 2. Oxford: Blackwell 1992.
SCHNEIDEROV, Eva: Uvn zjmena ten (v pvlastkov pozici) v mluvench
projevech. In: Nae e, 1993, ro. 76, . 1, s. 31 37.
SPERBER, Dan WILSON, Deirdre: Relevance: Communication and Cognition.
Cambridge: Harvard University Press 1986.
TCHA, Frantiek akol.: Akademick gramatika spisovn etiny. Praha: Academia
2013.
UHLOV, Ludmila: Ten njak/njak ten appady podobn. In: Nae e, 1992,
ro. 75, . 5, s. 247 254.

Pspvek vznikl vrmci grantovho projektu . 406/12/1829 (Stylistika mluven

apsan etiny), podporovanho Grantovou agenturou R.
RSUM
The Interpretation of Indexical Expressions in Czech Dialogue
This contribution is oriented toward two questions:(1)how Czech indexical (above all deictic) expressions of the typeten, takovej, takovej kej, tudle, tmdle, teka...are interpreted by the participants
in an ordinary unprepared dialogue and (2) how these expressions are interpreted and categorized
in Czech as well as international linguistics. Attention is devoted to the relevant terminology (the
expressions indexical, deictic, identifiers, determiners, delimitersand others) and to the attempt at
connecting two approaches: (a) Czech interpretive tradition (beginning with V. Mathesius), (b) pragmalinguistic approaches inspired mainly by classic authors such as H. P. Grice, H. Garfinkel and J.
J. Gumperz. The contribution emphasizes the dependence of the reference of these expressions to
the situation and context, and it attempts to differentiate between their reference to an extra-textual
situation, to the shared experiences of the communication partners, and to the intra-textual surroundings,as well as to their other functions (emotional or as fillers). The anchoring of the reference of these
expressions in context is examined in several different communication situations.

Syntax mluven etiny

Ji Zeman
(Pedagogick fakulta Univerzity Hradec Krlov)

1.

lnek je pspvkem k diskusi o popisu syntaxe eskch nepipravench

mluvench projev. Poteba vzkumu tto oblasti se zdrazuje odpoloviny
50. let 20. stolet (pehled viz Machov, 2010). Vsledky, kter pinesly vzkumy
O. Mllerov (1994), M. ipkov (1993) a dalch, ukzaly, e neexistuj syntaktick prostedky pznan pouze pro mluven variety etiny, zrove vak
naznaily omezen monosti vyuit dosavadn metodologie, vnkterch ppadech nesourod anevyhrann. Monografie astudie, kter se vposlednch letech
zamily navzkum autentickch mluvench projev arozhovor (viz mejrkov
akol., 2011), dokzaly, e dozrl as pro systematick popis specifickch vlastnost akonstruknch typ syntaxe mluven formy etiny.

Pspvek vychz ze spontnnch mluvench rozhovor mldee. Na tomto zklad popisuje vybran syntaktick jevy mluven etiny, jejich prozodick
ztvrnn a upozoruje na nkter metodologick problmy, kter obdobn v
zkum doprovzej.
2. Jednm zastch tmat neoficilnch rozhovor je vbr, obliba ahodnocen osobnch jmen. Zejmna dvky tematizuj rodn jmna jedinc ze sociln mikrost (vrstevnci, rodinn pslunci, pbuzn aj.). in tak asto formou narativ.
Ty bvaj chpny jako rozshl repliky, nkdy se sloitou sekvenn strukturou
(srov. Zeman, 2013). Pi jejich popisu je uiten liit vyprvn odvypravovn:
vyprvn je zaloeno napopisnm postupu aad fakta vedle sebe tak, aby si je
pjemce dovedl pedstavit, vypravovn je zaloeno navyprvcm postupu (m
vraznou zpletku ajej een). Vcentru pozornosti lnku budou krtk vyprvn sjednoduchou sekvenn strukturou.
2.1 Vpspvku se zamm navstavbu rozhovoru dvou dvek, vysokokolaky A(19 let) astedokolaky B (18 let). Ukzce pedchzel rozhovor, vnm
dvky komunikovaly onarozen dcery jedn jejich spolen kamardky. Povyerpn tmatu nastala dvacetisekundov pauza. Pot se komunikantka Atematicky
vrac kpedchzejc sekvenci rozhovoru, ato ksti ovbru jmna pro dt.
R1 A: mn se lb frantiek\ (2)
R2 B: mj strejda se menuje VIlm\ (.) ate teta dycky\ viLme\ avon\ JARmilo::\
R3 A: =muj bratranec m syna huga\ holku evu/ asyna HUga\ ((smch))
R4 B: fakt/ (..) huGne\ (.) hugGOUku::\ (..) to je [d::s]\
R5 A:

[to jo:\]

2.2 Rozhovor, jeho hlavnm tmatem je hodnocen rodnch jmen (RJ), se
skld zt dlch tmat.

202

203


2.2.1 Replika R1 vrac rozhovor kjeho pedchzejc sti azavd opt tma
hodnocen RJ. Vcentru pozornosti je Frantiek. Vraz m dvoj potenciln referenci kosob jmnem Frantiek ak RJ Frantiek. Ze sekvennho kontextu
(ojakm tmatu se komunikovalo vpedchoz sti rozhovoru) apro komunikan
partnerku B, kter mluv Adobe zn adaj Frantiek je soust sdlen informace, zejm ize situanho kontextu (v, e komunikantka Anenavazuje citov
vztah schlapcem tohoto RJ) vyplv druh monost. Proto se komunikantka B
nept, kter zmonch interpretac je sprvn.

Komunikantka Asubjektivn hodnot toto RJ (mn se lb, tj. psob nani pjemnm dojmem), ale svj nzor neodvoduje. Zjinch rozhovor vyplv, e
obliba me bt ovlivnna faktory jazykovmi (zvukomalebnost jmna) isocil
nmi (oblben celebrita, mal dt, kter je mluv mil aj.).

Pro nepipraven mluven projevy je charakteristickou vlastnost kondenzace. Lingvistika j rozum zhutnost jazykovho projevu. Nejastji je zmiovna
vsouvislosti slexikologi (univerbizace) asyntax, vjej teorii je spojovna snominalizac (vtn schma je kondenzovno nominlnmi prostedky). Vnepipravench rozhovorech se kondenzace projevuje hlavn eliz relativn redundantnho
daje aredukc formlnch, prozodickch aneverblnch prostedk.
2.2.2 Komunikantka Azavedenm tmatu oblben RJ obnovuje komunikaci a nabz komunikan partnerce tma, na kter me reagovat, rozvjet je,
modifikovat apod., me je vak tak odmtnout. Protoe komunikantka B tma
pijala, me naR1 navzat irokou klou dalch dlch tmat vztahujcch se
kproprim (nap. vlastnm hodnocenm RJ). Tma osobnho jmna pln vtomto
ppad funkci iniciace rozhovoru.

Komunikan partnerka pokrtk pauze nepokrauje svm subjektivnm hodnocenm RJ. Reaguje jednm zastch zpsob krtkm kondenzovanm vyprvnm. Je zameno natma mimo skupinu, tj. astnky komunikan udlosti,
on se vyprv, nebyly mluv ani komunikan partnerka.

Z nkolika strc a tet, kter komunikantka B zejm m, si vybr strce
sRJ Vilm. Snm spojuje opakujc se komunikan udlost, vn se protagonist
rozhovoru oslovuj vokativy RJ. Teta v osloven manela intonan zvrazuje
druhou slabiku (viLme\): umisuje ji doextrmn vysok polohy. Ostatn slabiky
jsou vneutrln poloze, RJ je vysloveno rychle av staccatovm rytmu. Osloven
meme piadit pragmatickou funkci napomnn: teta strce kr, manelovo
chovn se j nelb. Nato strc oslovuje tetu RJ (JARmilo::\): prvn slabika je
zvraznna vneutrln poloze, dal jsou vextrmn nzk poloze sprodlouenou posledn slabikou, RJ je vysloveno pomalu a legatovm rytmem. Strc se
omlouv, smlivm tnem se sna oslabit konflikt. Zrepliky nen zejm, zda se
teta opravdu jmenuje Jarmila, ale RJ asociuj hlavn protagonisty Mchova Mje
azvr tvrtho zpvu. Komunikantka komunikan situaci povauje zahumornou.

Narativ je strun (jednoreplikov). Mluv jej nenabz ani nesignalizuje,

204

jak jej m komunikan partnerka pijmout. Prvn st repliky uvd zkladn daj
(mj strejda se menuje Vilm), kter je pro pochopen narativu podstatn. Pot
nartorka reprodukuje rozhovor pbuznch: napodobuje zvukov specifika mluvch aimituje jejich intonaci.

Uvozen pm ei je provedeno redukc rmcov konstrukce: chyb zde sloveso (verbum dicendi) urujc kvalitu verbln innosti, ta je napodobena intonac
pm ei (pseudocitace). Uvozen se omezuje jen naidentifikaci osoby, kter repliku pron, prostednictvm substantiva (teta) nebo zjmena (von). Funkci signaliztoru pm ei zde pln vraz dycky, zrove naznauje, e jde ostereotypn
chovn osob (narativ je zaloen napopisu komunikan situace, kter se zejm
opakuje ve stejnm sloen komunikant astejnou verbln innost).

Narativ pedstavuje minimalizovan rozhovor, vnm se protagonist pouze oslovuj. Nartorka komunikan situaci prezentuje jako humornou, zda ji tak
pijm percipientka, nen zrozhovoru patrn. Narativ je opt kondenzovn: vynechv redundantn daje, adekvtn interpretaci zde zabezpeuje zvukov sloka.
2.3 Komunikantka Anavazuje vR3 dalm astm tmatem vbrem RJ
vpraxi (pojmenovn dt). Vpad okamit dorozhovoru, nenech komunikan
partnerku pokraovat vreplice ani dl tma dle rozvst. Informuje ozvltnostech RJ svch pbuznch. Znich vybr RJ bratrancova syna (Hugo) aneobvyklost tohoto jmna vzpt dv dokontrastu kjmnu bratrancovy dcery (Eva). Toto
konstatovn je doprovzeno smchem kombinace jmen je podle n humorn.

Zatek narativu je obdobn jako vR2 nejprve uvd zkladn daje pro
jeho pochopen (muj bratranec m syna huga\). Nezan jmnem dcery, ale syna
av opakovn RJ zdrazn slabiku HU. Dti bratrance jsou zaazeny doodlinch
registr: dvka doregistru pohlav (holka), chlapec doregistru pbuzenstv (syn).

Dvino RJ Eva je vR velmi frekventovan: pat vsouasnosti mezi nejastj dv jmna (roku 2010 jich zde ilo pes 158.852) ajeho nositelky ij
rovnomrn pocel republice. Je tedy tm jist, e se snm mluv setkala vrznch socilnch skupinch (kola, zjmov innost aj.) ae jej ijeho rzn domck podoby sama uila pi osloven osoby nebo pi odkazu nani.

Chlapcovo RJ je v eskm prosted vjimen (v roce 2010 jich zde ilo
676), svjimkou Prahy (188) aBrna (80) nen vR dn oblast, kde by se toto
jmno vyskytovalo ve vt me: iv mstech svce ne sto tisci obyvatel je jeho
frekvence nzk (Pardubice 10, esk Budjovice 8, Hradec Krlov 7 aj.).
Je tedy pravdpodobn, e se mluv stmto RJ dosud nesetkala av pm ani nepm komunikaci jej neuila. Jmno Eva je tedy vcentru pojmenovvac soustavy, Hugo najej periferii.

Komunikantka B bere R3 jako stimul kpokraovn komunikace arozvjen tmatu. Vyjaduje vR4 podiv (fakt) nadtouto kombinac. Vzpt zkou, jak
by chlapce oslovila ve dvou frekventovanch komunikanch situacch. Nejprve
zkou, jakou formu by zvolila, kdyby malho chlapce krala. Dvce chyb zejm intertextov uit hypokoristika, atak je vytv analogicky kjinm hypoko-

205

ristikm. Napodobenm formy frekventovanch osobnch jmen (Pepne, Jine,

Vlastne) vol formu huGne: prvn slabika je vextrmn nzk poloze, druh slabika navc zdraznn v extrmn vysok poloze a tet slabika v neutrln
poloze, jmno je vysloveno staccato. Zvukov forma huGne je obdobn jako vR2
uRJ viLme.

Druh forma RJ je zdrobnlina. Podle frekventovanch osobnch jmen se nabzej formy Hugnku (Pepnku) nebo Hugnku (Martnku), komunikantka vak
zvolila formu Hugouku (jako nap. Jarouku, Ivouku). Zkou, jak by chlapce
chlcholila, kdy by plakal. RJ je vysloveno vhlubm hlasovm rejstku, pomalu, posledn slabika je protaena, rytmus je vzan (legato).

Komunikantka B ob formy hodnot negativn: nelb se j (to je ds), zporn
vztah je vyjden prostednictvm oznaen hrznho jevu. Mluv As jejm nzorem souhlas.
Jmno Hugo je veskm prosted vjimen. Rozhovor zrove dokumentuje, e dvky exkluzivn RJ uchlapce hodnot negativn, udvek pozitivn.

V R2 R5 jsou prezentovna dv nejastj tmata tkajc se RJ. Oba narativy povauj komunikantky zahumorn.

3. Konstatovn, e k charakteristickm znakm mluvench projev pat
kondenzace, vede knkterm obecnm problmm. Chceme-li zkoumat syntax
mluven formy etiny, je potebn ujasnit nkter zkladn pojmy.
3.1 Prvnm znich je termn syntax. Nejastji se j rozum lingvistick
disciplna (oddl gramatiky) zkoumajc stavbu vt asouvt. Obdobn vymezen
vede ktomu, e jsou pi popisu syntaxe mluvench projev uvny pojmy tohoto
lingvistickho oboru. Zkladnm problmem je, zda vmluvench projevech jsme
schopni vtu asouvt, pop. jejich jednotky avztahy mezi nimi, vdy vymezit.
3.1.1 Pi analze konverzanch oprav (srov. Zeman, 2013) jsem ukzal, e pi
jejich klasifikaci nevystame se syntaktickmi vztahy as pojmy klasick syntaxe.
Tak ve uveden pklady signalizuj, e jej metodologie nevede kvymezen
charakteristickch znak syntaxe mluven formy etiny (viz t ipkov, 2013).
Toto konstatovn nen popenm vsledk formln asmantick syntaxe; je jen
otzka, zda lze aplikovat, pop. rozit jej metodologii nakomplexn popis syntaxe nepipravench mluvench projev.

Mluvnice etiny 3. (Dane akol., 1987) zakol syntaxe povauje podat systematick popis avklad vrazov, vznamov akomunikativn struktury jazykovch jednotek i zkladnch textovch jednotek vpovd. Tmi se rozum
minimln komunikt omezen formln signly zvukovmi, jde-li o mluven
projev. Vpov by mohla bt jednm z termn, kter by vzkum mluvench
projev mohl vyut.

3.1.2 Komunikan pstup kjazyku vychz ze smiotickho vymezen syntaxe. Ta zkoum vztah mezi prvky jazyka/ei, systm pravidel, kter uruje, jak
lze ze souboru prvk vytvoit verbln vpov. Namonosti tohoto pstupu poukzala S. Machov (2010). Jedinec nazklad jazykov akomunikan kompe-

206

tence, tj. znalosti gramatickch pravidel ainterakn zkuenosti zskan vrznch

interaknch sfrch, sestavuje prvky dovzjemnch vztah acelk (vpovd).
Nazklad mentln kapacity (sdlen informace komunikant), sekvennho asituanho kontextu, vnm kinterakci dochz, pak uruje, kter prvky avztahy
mezi nimi vyjd explicitn aimplicitn ajak vsledn formy (specifick syntaktick konstrukce) pouije, aby doshl komunikanho cle.
3.2 Vtto souvislosti je potebn vymezit tak pedmt vzkumu. Ten se neme omezovat jen na popis elips, poruovn gramatick shody, zmny slovosledu ajejich porovnn se systmem spisovn etiny (viz t ipkov, 2013),
ale mus se zamit ina oblast mezi syntax ainterakc. Nelze ji vak ztotoovat
stermnem nadvtn syntax (hypersyntax), kter zkoum vztahy mezi relativn
samostatnmi vtami. Rovn je potebn ujasnit si zalenn prozodickch prostedk do popisu syntaxe, jak ukazuje nap. M. Havlk (viz mejrkov a kol.,
2011, s. 232 251), pop. funkci neverblnch prostedk.
3.2.1 VR3 (muj bratranec m syna huga\ holku evu/ asyna HUga\) komunikantka vdruh sti repliky vedle sebe klade dva daje. Vztah mezi nimi, formln vyjden spojkou aa semikadenc, kter signalizuje neukonenost vpovdi
(pjemce oekv, e bude pipojen jet dal prvek), je mon popsat jako sluovac koordinaci. Podstatnj vak je to, e oba daje jsou dny do kontrastu
vyjdenho prozodi aneverbln (smch); navc je pipravovn ji vprvn sti
repliky R3 opakovnm RJ Hugo.

3.2.2 Obdobn jsou vR4 vedle sebe postaveny dva daje (huGne\ (.)hugGOUku::\). Jde ojuxtapozici. Izde jsou oba vrazy vkontrastu. Ten je vyjden
nejen prozodicky, ale tak mimicky: pi vysloven prvnho prvku (huGne\) dvka
svratila obo, zamraila se, pi vslovnosti druhho prvku (hugGOUku::\) se
usmvala. Charakteristiku odlinch (kontrastnch) komunikanch situac, vnich
by uila pslun varianty RJ, vyjdila prozodicky a mimicky. Syntagmatick
vztah pokud ho potebujeme kpopisu je vyjden implicitn azabezpeuj ho
zvukov prostedky a neverbln systmy. Provdt badatelskou transformaci
typu Kdy bysem se nanj natvala, oslovila bysem ho Hugne. aporovnvat
ob formy zejm kpopisu vztahu obou prvk nepispje.
3.2.3 Juxtapozice je povaovna zajeden zcharakteristickch znak mluven etiny. Bv definovna jako spojen syntaktickch jednotek bezexplicitnho
lexiklnho spojovacho prostedku vyjadujcho vztah mezi nimi (ten je vyjden
obsahovmi souvislostmi). Pklady vak naznauj, e jde olingvistick termn
pro jev, kter nen zatm explicitn popsn aklasifikovn, ae podnj zahrnujeme
adu zcela nesourodch jev. Navc juxtapozic lze vyjdit rzn interakn vznamy.

3.3 Je nutn vymezit metodologii vzkumu. T vnovaly pozornost ji
J. Hoffmannov (2012) a M. ipkov (2013). e je potebn vzkum zalenit
dokomunikanho rmce abrt pi nm zetel nakomunikan situaci (srov. Kaderka, 2013), je samozejmost. Dosavadn vsledky ukazuj, e kpopisu neve-

207

de zetel kdichotomii spisovn nespisovn. Vraz spisovn bv ztotoovn

stermnem psan asystmov ast vkomparaci pslunch jev. Jevm, kter
jsou azeny k spisovnm, jsou pak pisuzovny ukazatele pravideln, zkladn,
strukturn, sprvn aj., ostatn jsou nepravidelnosti (vtn stavby), odchylky i
agramatismy. Prezentovan rozhovor ukazuje, e jev me bt sice agramatick,
ale pro komunikanho partnera srozumiteln, interpretovateln.

Pi analze syntaxe je potebn tak liit pstup syntaktick apragmatick
anezamovat je.

4. Mluvenou syntax je nutn zkoumat vzk souvislosti svstavbou rozhovoru. Jej popis nelze oddlit odsledovn dalch smiotickch systm, kter pi
interakci psob, zejmna prozodie ankterch neverblnch systm (mimika).
LITERATURA
MEJRKOV, Svtla akol.: Mluven etina: hledn funknho rozpt. Praha: Academia 2011.
DANE, Frantiek akol.: Mluvnice etiny 3. Skladba. Praha: Academia 1987.
HOFFMANNOV, Jana: Syntaktick stylistika mluvench projev. In: etina
vpohledu synchronnm adiachronnm. Stolet koeny stavu pro jazyk esk. Eds.
S. mejrkov J. Hoffmannov J. Klmov. Praha: Karolinum 2012, s. 707 713.
KADERKA, Petr: Pragmatika situace. In: Slovo a slovesnost, 2013, ro. 74, . 1,
s.13 40.
MACHOV, Svatava: Obecn etina ajej syntax. In: Uvn aprovn jazyka.
K 90. narozeninm Frantika Danee. Eds. S. mejrkov J. Hoffmannov
E.Havlov. Praha: Karolinum 2010, s. 233 237.
MLLEROV, Olga: Mluven text a jeho syntaktick vstavba. Praha: Academia
1994.
IPKOV, Milena: Skladba vty vmluvench projevech (Syntax hanckch ne).
Jinoany: H+H 1993.
IPKOV, Milena: Co je nen syntax? In: Slavia, 2013, ro. 82, . 1 2, s. 220
224.
ZEMAN, Ji: Verbln aneverbln prostedky vkomunikaci mldee. Hradec Krlov: Gaudeamus 2013.
RSUM
The Syntax of Spoken Czech
The article is oriented at the presentation of some specific aspects of Czech spoken syntax. The material, on which the features of the syntactic structures and the manner of dividing the dialogue into
various units are demonstrated, consists of authentic informal conversation.

208

Franczske osobn neurit zmeno ON ako

vzva preinterpretan kompetenciu recipienta
vrmci jazykovo heterognnej komunikcie
Zuzana Puchovsk
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

ieom nho prspevku je zamyslie sa nadjazykovm potencilom franczskeho osobnho neuritho zmena ON anad interpretanou kompetenciou
recipienta, ktor sa stmto zmenom stretva vrmci jazykovo heterognnej komunikcie. U samotn termn, ktorm by sme mohli vofrancztine uveden zmeno oznai (osobn neurit zmeno1), napoved, e nebude jednoduch najednej
strane definova jazykov povahu tohto zmena ana strane druhej jednoznane
opsa i obsiahnu cel jeho jazykov potencil. Vprvej asti prspevku sa preto
poksime jazykov potencil analyzova, poksime sa uchopi ho v celej jeho
rke, o nm umon nartn obraz fungovania zmena ON vo francztine.
Vdruhej asti prspevku vsadme franczske zmeno ON dojazykovo heterognnej komunikanej situcie, vrmci ktorej vytvorme schmu komunikanej udalosti aupriamime sa narecipienta ajeho interpretan kompetenciu. Vimnime si
kontatciu franczskej jazykovedkyne C. Blanche-Benvenistovej:2 Pri skman
najbenejch pouit zmena on vsasnom franczskom jazyku musme asn
nadobratnosou frankofnnych pouvateov jazyka, ktor toto zmeno pouvaj
niekedy a vprotichodnch vznamoch alenvemi zriedka sa vnich zamotaj.
Dospel lovek, ktormu je francztina cudz jazyk, si tto obratnos len ako
osvoj3 (Blanche-Benveniste, In: Hadermann akol., 2003, s.43). Zpovedanho
je zrejm, e interpretan kompetencia recipienta bude vtejto situcii, dovolme
si poveda, v ohrozen, resp. franczske zmeno ON predstavuje pre recipienta
vzvu priapercipovan jazykovho potencilu zmena. Zuvedenho vyplva, e
jazykovo heterognnu komunikan situciu musme definova ako tak, ke jazykov kd komunikcie nie je pri nej materinskm jazykom recipienta. Mylienka obratnosti v pouvan, a my dodvame aj v apercipovan, franczskeho
zmena ON sa ukazuje ako kov amy sa ju poksime ilustrova naprklade
vedeckho textu ana prklade tylisticky prznakovho umeleckho textu. Vzvere nho prspevku otvorme otzku kontextulneho apercipovania jazykovho potencilu zmena ON, pretoe vdoterajch vskumoch sa ukazuje (Gjesdal,
2008), e analza kontextu zmena ON me ozrejmi jeho jednotliv referenn,
smanticko-pragmatick atylistick realizcie: Interpretcia zmena ON je dynamick kontruovanie vznamu nazklade interakcie zmena sjeho kontextom
(op. cit., s. 40).4 Nastolme teda otzku apercepcie kontextu zmena ON vjazykovo heterognnej komunikcii.

209

1. Franczske neurit osobn zmeno ON: zmeno chamelen

Z etymologickho a morfologickho hadiska je zaujmav zdrazni, e
zmeno ON nem ni spolon s osobnmi zmenami. Pochdza z nominatvu
latinskho substantva homo (lovek), priom zakuzatvu hominem vznik franczske podstatn meno homme (lovek) (Rey a kol., 1998, s. 2458). Z etymologickej podstaty zmena vyplva, e odkazuje vlune na udskho referenta,
ide tu vak opecifikum, ktor ostatn osobn zmen nepoznaj, odkazuj samozrejme aj na inch ako udskch referentov. Aj syntakticky sa zmeno ON
vyleuje zoskupiny osobnch zmen, pouva sa vdy vpozcii podmetu, vostatnch vetnch pozcich sa nerealizuje. Znovu meme skontatova, e takto
obmedzenie skupina osobnch zmen nepozn. Zosmantickho hadiska sa mu
prisudzuje primrne vznam neuritosti: on asonn (niekto zazvonil) alebo on est
mortel (lovek je smrten). M. Riegel oznauje zmeno ON ako vgny podmet
(Riegel akol., 1994, s. 197). Avak prve nasmantickej rovine si zaneme uvedomova komplexnos jazykovho potencilu zmena: Jeho zkladn vznam
je naozaj vznam neuritho zmena odkazujceho najednu osobu alebo skupinu
osb rzneho rozsahu, ktor hovoriaci neme alebo nechce presne identifikova
[...]. Vaka tejto neuritosti zmeno me zastpi vetky ostatn osobn zmen auvrhn ich referentov doanonymity (op. cit.).5 Vtejto citcii si meme
vimn zklad jazykovho potencilu franczskeho zmena ON, ktorm je referenn plastickos (Skibiska, 2012, s. 394), inmi slovami mnoho-referennos, resp. napriek tomu, e ON je zmeno tretej osoby jednotnho sla, me
zastupova vetky osoby v jednotnom aj v mnonom sle (je, tu, il/elle, nous,
vous, ils/elles). Nasledovn dva prklady ilustruj referenn potencil zmena
ON: 1. Alors, on fait la fte? (Tak o, zabva/te sa?), 2. Je les avais prvenues,
mais on na pas voulu mcouter. (Upozornil som ich, ale nechceli ma pova.).
Meme teda skontatova, e zmeno ON m jedinen schopnos plasticky
odkazova narznych referentov vzvislosti odkomunikanej situcie.

Nestabiln, menliv a vgny signifi (oznaovan) zmena ON potvrdzuje
komplexnos jeho jazykovho potencilu aspsobuje, e neprestajne osciluje medzi jednotlivmi svojimi pouitiami. Vtomto duchu meme hovori osmantickej diskontinuite zmena, ktor sa prejavuje vplnej miere prve prostrednctvom
tejto oscilcie, ie prostrednctvom neprestajnho pohybu od jednho pouitia
kdruhmu akoby natyroch osiach:
1. zmeno sa pohybuje naosi veobecn apecifick (ide opouitie, ktor vyjadr veobecninu vzmysle lovek aopouitie, ktor oznauje pecifickho
referenta vzmysle ja, vy, udia),
2. zmeno ON osciluje naosi neurit zmeno (v zmysle niekto) aosobn zmeno (v zmysle ja, oni),
3. zmeno sa pohybuje medzi svojm inkluzvnym vpovednm tattom (ie tu
ide opouitie zmena, ktor zaha okrem hovoriaceho aj inch referentov)

210

a exkluzvnym vpovednm tattom (ide tu o opak inkluzvneho pouitia,

teda opouitie, ktor hovoriaceho vyleuje),6
4. zmeno ON osciluje medzi pouitiami vstnom neformlnom prejave (najm, ak nahrdza zmeno nous my 7) apouitiami voformlnom psanom
diskurze (naprklad vovedeckom diskurze). Je viac ne zrejm, e pretto
os je charakteristick nesmierna rozmanitos typov psanch, ako aj stnych
diskurzov afranczske zmeno ON sa vemi ahko tejto rozmanitosti prispsobuje prve vaka svojej referennej plastickosti asmanticko-pragmatickmu potencilu.

Vrozmanitosti diskurzov, kde sa zmeno ON me objavi, sa aktualizuje tak

isto tylistick potencil zmena, kee poda A. M. Gjesdalovej vetky pouitia
zmena ON maj potencil tylistickho a rtorickho inku (Gjesdal, 2008,
s.36). Okrem inho me hovoriaci tmto zmenom vyjadri irniu, pohdanie,
nenos i eufemizmus, diskrtnos, skromnos, opatrnos alebo zhovievavos.
Na tomto mieste by sme teda mohli spomen vstin metaforu, ktorou franczske zmeno ON opisuje A. Herschberg Pierrotov oznaujc ho prvlastkom
chamelen (Pierrot Herschberg, 2003, s. 27). Vstinos metafory vidme vtom,
e plne zodpoved jazykovej povahe danho zmena. Jeho jazykov potencil
(referenn, smanticko-pragmatick atylistick) je tak rozsiahly, e zmeno
me meni farby presne tak ako chamelen vzvislosti odkomunikanej situcie, vktorej ho hovoriaci pouije najednej strane, avzvislosti odjeho kontextu
nastrane druhej. Nazver prvej asti nho prspevku je potrebn ete uvies, e
hranice medzi jednotlivmi pouitiami zmena ON nie s vdy evidentn adochdza kambivalentnosti i kviacerm monostiam, ako zmeno interpretova. Aj
ztohto dvodu je dleit nastoli otzku interpretanej kompetencie recipienta,
ktorho materinskm jazykom nie je francztina. To bude predmetom druhej asti nho prspevku.

2. Franczske osobn neurit zmeno ON vrmci jazykovo

heterognnej komunikanej situcie

Otzku interpretanej kompetencie recipienta budeme analyzova prostrednctvom dvoch komunikanch udalost. Prv komunikan udalos sproblematizuje
interpretan kompetenciu vrmci apercepcie vedeckho textu adruh komunikan udalos sa zameria nainterpretan kompetenciu vsvislosti sapercepciou
umeleckho prozaickho textu. V obidvoch typoch textov budeme analyzova
jazykov potencil franczskeho zmena ON amonos, resp. nemonos jeho
sprvnej interpretcie zo strany recipienta. Vrme sa vak najskr k defincii
jazykovo heterognnej komunikanej situcie. Vyie sme uviedli, e jazykov
kd tejto situcie nie je materinskm jazykom recipienta. Jeho materinskm jazykom je slovenina, ktor v systme nem jazykov jednotku zodpovedajcu

211

franczskemu zmenu ON. V rmci takejto komunikanej situcie sa sstredme na interpretan kompetenciu ako invariantn vlastnos recipienta (Dolnk Bajzkov, 1998, s. 107)8 a poksime sa ukza jej ohrozenie v zmysle
nesprvneho porozumenia vznamu franczskeho zmena ON. Poda autorov
vyie citovanej prce spontnny, automatizovan interpretan proces sa nara,
ke prjemca pociuje nejasnos, zahmlenos, problmovos, m sa aktivizuje
jeho pozornos ado interpretanho procesu vstupuje jeho interpretan aktivita
(op. cit., s.101). Uveden citcia zluuje dva druhy interpretcie textu, ato prirodzen interpretciu (neuvedomovan, nezmern, automatizovan interpretan
proces) areflexvnu interpretciu (zmern, uvedomovan interpretan aktivita).
Myslme si, e apercepcia jednotlivch vznamov zmena ON sa bude pohybova
naosi prirodzen interpretcia, resp. jej ohrozenie, areflexvna interpretcia, resp.
apercepcia zmena ON ako vzva pre tto interpretciu. Komplexn jazykov
potencil anestabiln, vgny signifi franczskeho zmena ON by mali vyvolva
vrecipientovi prve spomnan nejasnos, zahmlenos aproblmovos, avak nie
je to vdy tak. Inmi slovami, recipient si tto nejasnos, zahmlenos aproblmovos nevimne (naprklad vprpade vedeckho textu) aak aj tto skutonos
pociuje, nie vdy sa mu podar docieli prostrednctvom interpretanej aktivity,
aby sa menej zrozumiten stalo zrozumitenejm (op. cit., s. 101), ako to me
by vprpade tylisticky prznakovho umeleckho textu.

Dodajme ete, e jazykovo heterognna komunikan situcia bude vnaom
prpade unilaterlna, smerujca odexpedienta krecipientovi apjde opsan formu komunikcie. Vtomto duchu sa expedient stva autorom tvorcom psanho
textu arecipient sa stva itateom/prekladateom interpretom psanho textu.
Defincia komunikanej situcie apoznatky ojej zlokch s dleit ztoho dvodu, e vrazne ovplyvuj interpretan proces recipienta. Uvedomujeme si, e
sme nepodali vyerpvajci opis danej komunikanej situcie, kee primrnym
cieom nho prspevku je analza jazykovho potencilu franczskeho zmena
ON ainterpretanej kompetencie recipienta. Prejdeme teda kjednotlivm konkrtnym komunikanm udalostiam.
a) Prv komunikan udalos: interpretan kompetencia v rmci apercepcie
zmena ON vovedeckom texte:
Schma
Expedient: autor
Recipient: itate/prekladate
Tvorca
Unilaterlna komunikcia
Interpret
psanho vedeckho textu
psanho vedeckho textu

Materinsk jazyk

Franczsky jazyk

Nematerinsk jazyk

PRIRODZEN
INTERPRETCIA

212

Najskr budeme strune definova vedeck text. Zjednoduene povedan, vedeck text je oficilny, formlny text tvoren poda zauvanch modelov
smonmi variciami atvoren prostrednctvom konvencionalizovanch foriem.
J. Findra zaleuje vedeck text medzi nun modelov truktry, ktor definuje
ako najvyhranenejie, aalej uvdza: Jazykov prejavy vybudovan najej zklade s relatvne uniformovan, nediferencuj sa navzjom natoko ako naprklad
prejavy hovorovej alebo umeleckej modelovej truktry (Findra, 2004, s. 181).
Kontatujeme teda, e nazklade tchto zauvanch, uniformovanch modelov
aforiem sa vedeck text jednak produkuje ajednak apercipuje. Jednou ztakchto
foriem, ktor vo franczskom vedeckom texte objavme, je osobn neurit zmeno ON. Plat teda, e expedient vedeckho textu bude zmeno ON pouva
i u s istou intenciou alebo neuvedomovane, a takisto plat, e recipient bude
toto zmeno oakva, a teda aj neuvedomovane apercipova ako jeho sas.
Zuvedenho vyplva, e recipient vedeckho textu svoju prirodzen interpretan
schopnos aktivizuje primrne, kee zmeno ON sa tu vyskytuje bene, nie je
teda prvkom prekvapivm, vymykajcim sa zrmca toho, ako recipient intuitvne
klasifikuje typ vedeckho textu. Aby sme vak lepie pochopili, v om spova
ohrozenie predpokladanej prirodzenej interpretcie zmena ON, uvedieme niekoko poznatkov ojeho fungovan vrmci vedeckho textu.

Poda nrskej lingvistky K. Flttumovej (Flttum, 2006) zmeno ON ajeho
pouitia predstavuj prefranczsky vedeck text charakteristick rtu. Zmeno sa
stva preautora efektvnym spsobom, ako vtexte obmiea vyjadrenie vlastnej
prtomnosti zahmlievanej neuritosou avyjadrenie akejsi neuritej prtomnosti,
ktor ozrejmuje idea osobnho zmena. V nri, ktor sa vnma ako neosobn,
objektvny, no napriek tomu ide oner tvoren vedcami at sa vtexte musia
prejavi, dokonca musia zauja ist pozciu vrmci vedecky determinovanej obce
, zmeno ON ostva osobnm zmenom, ponechvajc si zrove svoju inherentn vlastnos neuritosti, ktor je viac i menej vtexte citen. Zmeno ON
me okrem inho vovedeckom texte: 1. vyjadri prtomnos autora, 2. zosobova hlasy inch vedcov a3. by prostriedkom autorovej argumentanej stratgie
priprezentcii svojho vskumu. Ak porovnme zmeno ON sozmenami je ja
(toto zmeno vyjadruje najexplicitnejie autorovu prtomnos) anous my (zmeno vyjadruje prtomnos autora menej explicitne, menej jasne), zmeno ON
je asto nchyln naambivalentnos, resp. jeho interpretcia nie je jednoznan.
Svis to aj soiestimi vznamami, ktor sa zmenu ON vovedeckom texte prisudzuj. Ide otieto vznamy:9
ON 1 autor (+inkluzvne) = ja/my
ON 2 autor + itate (+inkluzvne) = ja/my + ty/vy (itate)
ON 3 autor + limitovan vedeck obec (+inkluzvne) = ja/my + moji kolegovia
ON 4 autor + nelimitovan obec (+inkluzvne) = ja/my + vetci

213

ON 5 itate (+exkluzvne) = vy (itate)

ON 6 ostatn (+exkluzvne) = oni/ony (ostatn vedci)

Je viac ne zrejm, e pritakomto referennom asmanticko-pragmatickom
potencili zmena ON meme uvaova o ohrozen prirodzenej interpretcie
recipienta, resp. prve kvli automatizovanmu interpretanmu procesu si
itate/prekladate nemus vimn referenn, smantick apragmatick nuansy,
ktor zmeno ON do textu prina a ktor mu by argumentanou stratgiou
expedienta. Uveme tri prklady10 pouitia zmena ON vo franczskom vedeckom texte:
1. Si le langage est, comme on dit, instrument de communication, quoi doit-il cette
proprit?
(Ak je jazyk, ako sa hovor, nstrojom komunikcie, omu va zatto vlastnos?)
2. On pourrait aussi penser rpondre que le langage prsente telles dispositions qui
le rendent apte servir dinstrument
(Takisto by sme mohli odpoveda, e jazyk sa vyznauje takmi monosami, ktor
mu dovouj sli ako nstroj ...)
3. Quelque remarques finales. On voudrait tout dabord noter quaprs tout il y aune
relative lgitimit de la notion de langue.
(Niekoko zverench poznmok. Chceli by sme najskr poznamena, e vkonenom dsledku existuje relatvna legitimita pojmu jazyk.)

Meme si vimn, e kad zuvedench prkladov zodpoved inmu referennmu asmanticko-pragmatickmu pouitiu zmena ON. Vprklade 1 zmeno odkazuje nainch vedcov, sm autor sa ztohto referennho poa vyleuje,
m jemne ukazuje svoj opan postoj kdanej problematike. Toto pouitie zmena
zodpoved vznamu ON 6. Vprklade 2 ide opouitie zmena, ktor odkazuje
naautora alimitovan vedeck obec, vtomto konkrtnom prpade ide olingvistov, pravdepodobne tch, ktor nepovauj jazyk zanstroj komunikcie. Zaujmav je tu pouitie kondicionlu, ktorm autor kontruuje hypotetick odpove
napoloen otzku, rozma, uvauje teda nadmonou odpoveou, resp. dvodmi, preo sa jazyk povauje zanstroj komunikcie. Prtomnos autora je vtomto
prpade zjavn, avak zahmlieva ju prve pouitie zmena ON ato, e sa autor
zaleuje doistej skupiny vedcov ahovor akoby vich mene. Nachdzame sa tu
vovzname zmena ON 3. Prklad 3 je naprv pohad identick sprkladom 2:
vobidvoch prpadoch mme zmeno ON vspojen smodlnym slovesom (mc,
chcie) vkondicionli. Avak tieto pouitia identick nie s. Vprklade 3 zmeno
ON odkazuje iba naautora textu, ie ide ovznam ON 1. Kontext nm napovie,
e autor dospel kzveru svojho prspevku, ateda bude truktrovane rekapitulova hlavn mylienky textu (vimnime si prdavn meno zveren a prslovku
najskr).

214

Tm, e recipient (itate/prekladate interpret) vnma franczske zmeno
ON ako zauvan formu vedeckho textu, ateda nepsob naneho ruivo, aktualizuje sa primrne jeho prirodzen interpretcia. Vidme vak, e jazykov potencil
zmena ON vovedeckom texte je komplexn aohrozuje prirodzen interpretciu
recipienta vtom zmysle, e je ohrozen sprvna apercepcia, naprklad autorovej
argumentanej stratgie, ktorej hlavnm hbateom je asto zmeno ON. Prklady
takisto naznauj otzku apercepcie kontextu pouitia zmena ON, ktor zohrva
kov lohu prisprvnom porozumen pouitia zmena ON.
b) Druh komunikan udalos: interpretan kompetencia vrmci apercepcie
zmena ON vumeleckom texte:
Schma
Expedient: autor
Recipient: itate/prekladate
Tvorca
Unilaterlna komunikcia
Interpret
psanho umeleckho textu
psanho umeleckho textu

Materinsk jazyk
Franczsky jazyk

Nematerinsk jazyk

REFLEXVNA
INTERPRETCIA

Umeleck text v porovnan s vedeckm textom meme strune definova

ako text neoficilny, tvoren poda nezauvanch modelov aexistujci vovekom mnostve varici.11 Franczske zmeno ON nebude teda benou sasou
umeleckho textu tak, ako to bolo vprpade vedeckho textu. Jeho vskyt vumeleckom texte je viac-menej kvantitatvne akvalitatvne rozsiahly ameme teda
kontatova, e bude porozumenie textu skr nara. Dodajme, e autori spisovatelia asto stmto zmenom narbaj intenne avyuvaj jeho jazykov
potencil sindividulnym prstupom asohadom naiadan tylistick inok
v texte. Mylienku potvrdzuje aj E. Skibiska: Spisovatelia asto pouvaj
zmeno ON pre jeho referenn plastickos ; aby dosiahli iadan inok,
vyuvaj schopnos tohto zmena zosobova hru medzi uritm aneuritm,
kolektvnym a jednotlivm a medzi veobecnm a pecifickm (Skibiska,
2012, s.394).12 Meme sa naprklad stretn sprvlastkami ako delermovsk ON
(Cavallero, 2005) alebo celinovsk ON (Fromilhague Chateau-Sancier, 2000),
samozrejme, takto prvlastky sa daj poui aj priinch spisovateoch, ktor pouvaj zmeno ON svojskm spsobom. D. Maingueneau (Maingueneau Gilles, 2007) uvauje naprklad ozmene ON vrmci La Fontainovch bjok alebo
vrmci realistickho franczskeho romnu. Vromne Nana odE. Zolu si meme
naprklad vimn, e zmeno ON je prostriedkom stratgie rozprvaa vyleni
sa zo sveta postv, priom sa vak rozprva stva zrove meditorom medzi
itateom a tmto svetom. Takto apercepcia zmena ON nie je pre recipienta
jednoznan avyaduje si uvedomovan interpretan aktivitu, teda sa tu bude
215

primrne aktivizova reflexvna interpretan schopnos recipienta. Doakej miery

vak me recipient sprvne interpretova jazykov (a priumeleckom texte najm tylistick potencil zmena ON), sa ned jednoznane uri. Dan komplexnos zmena ON vnmame teda ako vzvu prereflexvnu interpretciu recipienta.
Uveme prklad13 pouitia zmena vprozaickom umeleckom texte:
Et linstant je leur tendis les bras. Ses compagnes sen saisirent. On marracha mon
voile;on me dpouilla sans pudeur. On trouva sur mon sein un petit portrait de mon
ancienne suprieure; on sen saisit; je suppliai quon me permt de le baiser encore
une fois: on me refusa. On me jeta une chemise, on mta mes bas, lon me couvrit
dun sac, et lon me conduisit, la tte et les pieds nus, travers les corridors.
Avystrela som knim ruky. Jej spolonky ma chytili. Strhli mi zvoj; nehanebne vetko zoma stiahli. Nahrudi mi nali medailnik spodobizou bvalej predstavenej,
vzali mi ho, penlivo som ich prosila, aby mi dovolili ete raz ho pobozka, odmietli.
Hodili mi koeu, vzali panuchy, zakryli ma vrecom as obnaenou hlavou abos
viedli ma pochodbch.

Vidme, e vuvedenom krtkom ryvku sa zmeno ON vyskytuje 10-krt.
Kontextulne je jasn, e zmeno anaforicky odkazuje na ses compagnes, teda
na spolonky hlavnej postavy mnky Zuzany, ktor je zrove rozprvakou
prbehu. Avak spisovate mohol v tomto prpade poui zmeno tretej osoby
mnonho sla elles ony, ktor by nijako nenaralo apercepciu textu. Namiesto
toho spisovate zvolil zmeno ON, ktor nara referenn vnmanie zmena, resp.
zahmlieva, znejasuje porozumenie textu. Kto sa teda skrva zazmenom ON?
A. Gjesdalov uvdza, e zmeno ON stiera dichotmiu ensk rod/musk rod,
ktor je implikovan zmenami on/ona (Gjesdal, 2008, s. 142). Navye tu ctime
aj vznam neuritosti, akoby sa nahlavn postavu deja vrhla neidentifikovaten,
neurit masa, proti ktorej je jednotlivec bezmocn. Dovolme si tvrdi, e zmeno ON neodkazuje iba naspolonky hlavnej postavy, ale odkazuje aj nacirkev,
proti ktorej bol romn Mnka namieren. Zmeno ON predstavuje systm, voi
ktormu je jednotlivec bezbrann tak, ako vprpade mnky Zuzany, ktor drali vkltore proti jej vli. Me recipient (itate/prekladate interpret) takto
vznamov nuansy uchopi? Nepreloil by prekladate ryvok identicky, aj keby
sa namiesto zmeno ON vade vyskytovalo zmeno elles ony? Nestrca sa vpreklade jazykov potencil zmeny ON? To s otzky, ktor jednoznane ukazuj,
doakej miery bude apercepcia zmena ON vzvou prereflexvnu interpretan
kompetenciu recipienta.

Na zver sa teda nka kontatcia, e apercepcia jazykovho potencilu franczskeho zmena ON, a teda jeho sprvna interpretcia a porozumenie, nie je
mon bezzvenia kontextu, vktorom sa zmeno realizuje. Kontext bude zohrva fundamentlnu lohu vrmci interpretanej kompetencie recipienta. Myslme
si, e viac ako nasamotn zmeno ON by sa interpretan kompetencia recipienta
mala zameriava nakontext, vktorom sa vyskytuje. Otzka kontextu nie je vak

216

jednoznan, kee musme pri sprvnom apercipovan zmena bra do vahy

niekoko kontextovch rovn: bezprostredn kontext (veta), blzky kontext (odsek), ir kontext (text, ner), ale aj kontext vzmysle lingvistickch systmov,
ktor ovplyvuj pouvanie jazyka (dialekt, sociolekt, idiolekt). Dopopredia sa
teda znovu dostva mylienka vzvy interpretanej kompetencie recipienta, ktor
vstupuje dojazykovo heterognnej komunikcie aje konfrontovan nielen skomplexnou jazykovou jednotkou, ale aj skomplexnosou jej interakcie skontextom,
vktorom sa realizuje.
Poznmky
1 Musme tu spresni, e rzne gramatiky alingvistick prce nepouvaj uveden termn automaticky, nememe ho teda vnma ako oficilne oznaenie franczskeho zmena ON. Vofranczskych
gramatikch sa voveobecnosti toto zmeno oznauje bu ako osobn zmeno, resp. gramatici ho
zarauj medzi osobn zmen (Riegel akol., 1994, s. 196), alebo ho klasifikuj ako neurit zmeno, ateda ho aj takto oznauj (Grevisse Goosse, 2007, s. 964 966). Ide najm oproblm gramatickej klasifikcie tohto zmena. Prepotreby nho prspevku sme vak zvolili oxymorick oznaenie
zmena ON, ktor zluuje obidve tieto tendencie, ato ztoho dvodu, e komplexnos jazykovho
potencilu zmena ON je doznanej miery ovplyvnen prve touto nejednoznanosou, i naptm:
ide oosobn zmeno alebo oneurit zmeno? Dodajme ete, e J. Taraba oznauje zmeno ON ako
substantvne neurit zmeno (Taraba, 1995, s. 83).
2 examiner les emplois de on dans les usages les plus courants de la langue franaise contemporaine, il y alieu de stonner de lagilit des francophones, qui utilisent ce pronom dans des significations parfois opposes, en sy embrouillant trs rarement. Agilit quil nest pas commode dacqurir
pour un adulte tranger la langue.
3 Uveden vetu zvrazujeme my.
4 [...] linterprtation de ON est une construction dynamique de sens partir de linteraction de ON
et deson contexte.
5 Sa valeur de base est, en effet, celle dun pronom indfini renvoyant une personne ou un ensemble de personnes dextension variable, que le locuteur ne peut ou ne veut pas identifier de faon
plus prcise [...]. Cette indtermination le rend apte fonctionner comme substitut de tous les autres
pronoms personnels en rejetant leur rfrent dans lanonymat.
6 Termny inkluzvny aexkluzvny s doslovnm prekladom franczskych pojmov inclusif aexclusif.
Doslovnos prekladu sme zachovali najm preto, lebo jasne odzrkaduje protichodnos pouitia franczskeho zmena ON, odzrkaduje teda dva extrmy, medzi ktormi sa zmeno pohybuje.
A.M.Gjesdalov poukazuje nato, e prve monosou inkluzvneho aexkluzvneho pouitia zmena
ON sa toto zmeno stva jedinenm vrmci ostatnch franczskych zmen anadobda komplexn
smanticko-pragmatick potencil (Gjesdal, 2006).
7 Vskumy ukazuj, e zmeno ON nahrdza a prli asto zmeno nous (my), o spsobuje, e
jednak ohrozuje samotn existenciu zmena nous, ajednak e sa postupne vytrca pouitie zmena
ON ako neuritho zmena (Rey-Debove, cit. poda Gjesdal, 2006).
8 Autori definuj pojem interpretan kompetencia ako schopnos pouvatea jazyka usvzani
truktru jazykovch vrazov tvoriacich text sotruktrou jeho znalost relevantnch preporozumenie textu (Dolnk Bajzkov, 1998, s. 107).
9 Jednotliv vznamy s bliie definovan a rozpracovan v prcach Flttumovej (2006)
aGjesdalovej (2006, 2008).
10 Prklady 1 a 2 pochdzaj zo tdie E. Benvenista (1966, s. 258). Prklad 3 sme si vypoiali
odGjesdalovej (2006). Chceli by sme natomto mieste uvies zaujmav skutonos, e vprkladoch,
ktor sme erpali zlnku odE. Benvenista, alternuje zmeno ON sozmenom nous my, ktor sa
objavuje vemi systematicky, ke autor odkazuje naseba, ke chce zdrazni, da dopopredia svoj
nzor i postoj vrmci danej tematiky. Neurit osobn zmeno ON sa vyskytuje namiestach, kde

217

autor odkazuje na seba spolu s istou vedeckou obcou, alebo v situcich, ke sa plne vyleuje
zreferennho poa zmena.
11 Opierame sa tu oopis aproblematizciu typolgie textov vprci Dolnka Bajzkovej (1998).
12 Grce sa plasticit rfrentielle, le pronom on est souvent utilis par les crivains: pour
obtenir les effets voulus, ils exploitent son aptitude introduire un jeu entre le dfini et lindfini, entre
le collectif et le particulier, entre le gnral et le spcifique.
13 Diderot, Denis: La religieuse. Par: Gallimard 1972, s. 102 103.
Diderot, Denis: Mnka. Bratislava: Pravda 1987 (preklad Ondrej ika), s. 52.

LITERATRA
BENVENISTE, Emil: Prolme de linguistique gnrale 1. Par: Gallimard 1966.
BLANCHE-BENVENISTE, Claire: Le double jeu du pronom on. In: La syntaxe raisonne. Mlanges de linguistique gnrale offerts Annie Boone loccasion de son
60e anniversaire. Ed. P. Hadermann. Louvain-La-Neuve: de Boeck Duculot 2003,
s.43 56. Dostupn na: http://www. books.google.fr/books?isbn=2801113204
CAVALLERO, Claude: Les florilges du quotidien de Philippe Delerm. In: Etudes
littraires, 2005, ro. 37, . 1, s. 145 156. Dostupn na: http://id.erudit.org/iderudit/012831ar
DIDEROT, Denis: La religieuse. Par: Gallimard 1972.
DIDEROT, Denis: Mnka. Prel. O. ika Bratislava: Pravda 1987.
DOLNK, Juraj BAJZKOV, Eugnia: Textov lingvistika. Bratislava: Stimul
1998.
FINDRA, Jn: tylistika sloveniny. Martin: Osveta 2004.
FLTTUM, Kjersti: Les personnes dans le discours scientifique: le cas du pronom
ON. In: Phnomnes linguistiques et genre discursifs. Ed. K. Flttum. XVIe
Congrs des Romanistes Scandinaves 2006. Dostupn na: http://rudar.ruc.dk/handle/1800/8139
FROMILHAGUE, Catherine CHATEAU-SANCIER, Anne: Analyse stylistique.
Formes et genres. Par: Nathan 2000.
GJESDAL, Anje Mller: Le pronom ON dans une perspective de la Smantique Interprtative. In: Phnomnes linguistiques et genres discursifs. Ed. K. Flttum. XVIe
Congrs des Romanistes Scandinaves 2006. Dostupn na: http://rudar.ruc.dk/handle/1800/8139
GJESDAL, Anje Mller: Etude smantique du pronom ON dans une perspective textuelle et contextuelle. Dizertan prca. 2008. Dostupn na: http://tel.archives-ouvertes.fr/docs/00/33/53/06/PDF/VersionFinaleAllkopi.pdf
GREVISSE, Maurice GOOSSE, Andr: Le Bon Usage. Louvain-La-Neuve: de
Boeck Duculot 2007.
HERSCHBERG PIERROT, Anne: Stylistique de la prose. Par: Belin 1993.
MAINGUENEAU, Dominique GILLES, Philippe: Exercices de linguistique pour le
texte littraire. Par: Armand Colin 2007.
RIEGEL, Martin akol.: Grammaire mthodique du franais. Par: PUF 1994.
REY, Alain akol.: Dictionnaire historique de la langue franaise, Tome 2. Par: Le

218

Robert 1998.
SKIBISKA, Elbieta: On dans la traduction polonaise des crits de recherche sur
lexemple de la traduction des Catgories du rcit littraire de Tzvetan Todorov.
In: Romanica Cracoviensia. Krakov 2012. Dostupn na: www.wuj.pl/UserFiles/
File/.../47-Skibinska-RC-2011.pdf
TARABA, Jn: Franczska gramatika. Bratislava: SPN 1995.
RSUM
The French Personal Pronoun on As aChallenge for the Interpretative Competence of the
Recipient Within Linguistically Heterogeneous Communication
The article examines the interpretative competence of aparticipant in aheterogeneous communication
in relation to the apperception of the language potential of the French indefinite personal pronoun
on. The first part of the article contains a description of the language potential of this pronoun,
focusing on its referential, stylistic, and, lastly, its pragmatic potential. The second part of the article contains an analysis of the interpretative competence of a recipient whose native language is
not French. Both the natural and the reflective interpretative competences are analyzed. The natural
interpretation of atext, i.e. an automatic, unconscious, and involuntary process, weakens and endangers this competence. The reflective interpretation, i.e. deliberate and conscious linguistic activity,
is achallenge, in other words, the possibility or impossibility to apperceive agiven linguistic unit in
its full linguistic potential. The theory is illustrated by using examples with commentary that exhibit
either the possibility or the impossibility of translating the functions of the pronoun on.

219

V. INTERPRETCIA
AJAZYKOV SYSTM

Aspektulno-temporlno-modlne korelcie
Pavol igo
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave)

ramatick kategrie budeme vnaom prspevku chpa zhadiska interpretanej perspektvy v takom duchu, aby sme vetky relevantn prvky dynamickho prznaku vnmali ako celistv shrn sm, prtomnch vovedom vtakej
podobe, e mnoh znich vnmame implicitne, niektor znich sa zhadiska komunikanho zmeru dostvaj dosubjektivizovanej dominantnej pozcie. Podstatou
nho prspevku je vnmanie dynamickho prznaku predmetu prostrednctvom
vznamovho komplexu asovch, modlnych arezultatvnych sm vrmci komunikcie. Motivciou takhoto prstupu kinterpretcii kategorilnych vznamov
je potencilny shrn monost, ktor sa zgramatickho aj vznamovho hadiska
dopaj, alebo sa vyluuj. Tmto pohadom nakategrie sa akoby odhaoval
nov fenomn slovesa, kategria vyej kvality, ktor B. Toovi (Toovi, 1998,
s. 32) nazval slovesn kategoril. Jeho obsahom je vlastne hyperparadigma, sbor
vetkch potencilnych monch slovesnch tvarov a ich vznamov (hrubmi
iarami sa vschme vyluuj smantick vzby).

Obrzok 1 Slovesn kategoril poda B. Toovia (1998, s. 119).

223


Z mnostva predstavench vzahov slovesnho kategorilu chceme aiskovo upriami pozornos na teoretick postult, ktor sformuloval L. Smolin
domylienky, e cel systm vzahov tvoriacich as apriestor snam doplnenm oproblematiku modusu treba interpretova ako jednu dynamick entitu
(Smolin, 2003, s. 174). Tento americk teoretick fyzik vyslovil poznatky, ktor
boli jazykovedcom blzkei znme aj predtm, ato najm zterie komunikanch
aktov, ktorej oporou nie je klasicky ponman doba vpovede, ale doba komunikcie ako obsan, hutn celostn akonczna asov syntza, obsahujca minulos
anachdzajca sa napriesenku oduskutonenho kuskutoovanmu. Inmi
slovami tento postult sformuloval vrozsahom nevekej, vznamom vysoko hodnotnej tdii ete E. Pauliny (Pauliny, 1948, s. 345).

Snaha oprienik dopodstaty vzby aspekt tempus modus vrmci slovesnho kategorilu ns privdza kpotrebe rozvin zkladn kontatovanie zklasickej
slovakistickej lingvistickej prce, vktorej sa aspekt stavia dovzahu sintenciou.
Nauchopenie podstaty kategorilnych vzieb aspekt tempus modus zavdzame
pojem topolgia deja, ktorm pomenvame shrn aktulnych asovch, modlnych arezultatvnych sm vkonkrtnom slovesnom tvare. Podstata tohto pojmu
spova vovzjomnej korelcii jednotlivch kategri (dokonav vid vkonflikte
svyjadrenm skutonho arelneho deja,prtomnm dejom aprtomnm asom
(present tense/present time) amodusom). Konkrtny slovesn tvar sa vrmci tohto prstupu jav ako shrn aktulnych sm, ako superpozcia vberu zovetkch
potencilnych monost, ktor slovesn hyperparadigma z hadiska kategorilnych vznamov poskytuje.

Klasick slovakistick prca Morfolgia slovenskho jazyka (1966, s. 412)
okategrii aspektu uvdza: V porovnan slexiklno-gramatickou kategriou
slovesnej intencie vid sa tka len samotnho deja, je jeho pravidelnm vybavenm
(rmcovanm), no nezasahujcim veci, naktor je dej viazan (nosite apredmet)
naproti tomu intencia sa tka izviazanosti deja svecami, ktor maj naom
as. truktra vyjadrovania jednotlivch vlastnost topolgie deja znho pohadu indikuje vnadvznosti napoznatky ormcovan deja potrebu vnma aspekt
ako shrn sm, ktor sa prikadom slovese bezohadu nato, i patr dotriedy imperfektv tantum, perfektv tantum alebo slovies tvoriacich vidov dvojice
prejavuj ich prtomnosou/neprtomnosou rovnako, ako sa z inho pohadu
jednotlivm vznamom slovies pripisuje valenn hodnota. Dokazuj to prklady
typu udsk telo sa sklad zbuniek., Prve sem id. (przent imperfektv) sodlinou smou rezultatvnosti, ale zrove aj prvkom, spjajcim tto kategriu
sosmantikou slovesa ajeho valennm potencilom. Znich sa ako ditinktvne prvky topolgie deja prejavuj tieto jeho vlastnosti: usporiadanos, spojitos,
temporlna ohranienos, aspektulna ohranienos arezultatvnos. Zvznamovho hadiska v svislosti s kategriou aspektu a jej vzbou na kategriu asu
rozliujeme temporlnu ohranienos a aspektulnu ohranienos. Temporlnou
ohranienosou (neohranienosou) sa vyjadruje vzah, ktor sme priklasickch

224

topologickch vlastnostiach asu vnmali ako nekonenos (igo, 2010, s. 170),

t. j. urenie doby deja vovzahu kdobe komunikcie. Aspektulna ohranienos
vyjadruje zavenie/nezavenie deja, dosiahnutie jeho konenej fzy bezohadu
na dobu komunikcie, t. j. jeho dokonavos/nedokonavos. Implicitne sa touto
vlastnosou vyluuje stotoovanie prtomnho asu adokonavho vidu. Rezultatvnos je takou vlastnosou deja, ktor vjazyku poda tradinho whorfovskho
ponmania mono oznai za skryt kategriu, ktor sa v spojitosti s kategriou asu nevyjadruje explicitne avsvislosti skategriou vidu ju vnmame ako
implicitn prvok. Nm sa u nevyjadruje dynamick prznak, ale jeho vsledok,
t.j. stav. Ditinktvnos rezultatvnosti sa prejavuje nielen napozad potencilnej
hyperparadigmy slovesa, ale vkomplexnch vznamovch relcich slovesa, najm napozad valencie. Dokazuj to vety typu Dieatko sa narod vjanuri./Rone
sa vosade narod asi 250 det.; prv veta vdobe komunikcie nem rezultatvny
vznam, druh veta ho m (ide ovpove nazklade uskutonench dejov; pozri
tabuku niie). Takto pohad nakategrie asu,vidu aj spsobu dokazuje, e
slovesn kategorilny systm treba vnma ako celistv shrn vzahov, ato nielen
vklasickom ponman vyjadrovania dynamickho prznaku, ale najm sdrazom
naskutonos, e oporou spomenutch vzahov nie je len vzah doby komunikcie adoby deja, ktor je jej predmetom, ale e sa ou stva komplexn situcia,
zahrnujca plynulos prechodu odminulosti cezprtomnos dobudcnosti, najm
sperspektvou priebehu deja, jeho zavenia apoznanho i nepoznanho vsledku.

K takejto potrebe interpretova vznamov komplex asovch, modlnych
arezultatvnych sm sme dospeli postupnm spracvanm temporlnych aaspektulnych problmov vspoluprci sM. Sokolovou (Sokolov igo, 2014, s. 47
51). M. Sokolov (op. cit.) vypracovala zkladn klasifikciu slovies poda aspektulnych vznamov atto klasifikciu sme doplnili vyjadrenm jednotlivch
vlastnost v konkrtnych skupinch slovies. Shrn tejto topolgie jednotlivch
vznamovch skupn slovies uvdzame vtabuke, vktorej kad riadok vystihuje
kombinan reazec konkrtnej vznamovej skupiny slovies.1

225

IT

U2

Ot

Oa

neaktulny przent auxilirnych

verb

Dokladom
starostlivosti
ozdravie je rozrenie
nemocnice.

prteritum auxilirnych verb

Bolo vidno, e
problematike sa
rozumie.

kondicionl prterita
frekventatv

Keby som bol

brval dobr kone
porazench sperov...

aktulny przent procesulnych

IT

Cnie sa mi
potebe.****

prteritum procesulnych IT

Cnelo sa mu
zadomovom.

futrum procesulnych IT

(+

Bude pra, snei.

kondicionl przenta
procesulnych IT

(+

o by sa dialo, keby
deti rstli.

kondicionl prterita
procesulnych IT

+)

Nepamt si, e
by niekedy bola
rstla mesiac
poodtartovan.

aktulny przent pohybovch IT

Prve sem id.

prteritum pohybovch IT

+)

Ila som nakurt.

futrum indeterminatvnych IT

(+

Priku beha
pohore, budem beha.

analytick futrum
determinatvnych

(+

Rozhodnutie, i bude
lietadlo letie, je
vlune nakapitnovi.

syntetick futrum
determinatvnych

(+

Poletm vsobotu rno

odeviatej.

kondicionl przenta
pohybovch IT

(+

Rozkzal, aby iel

sAdamom.

futrum auxilirnych verb

Bude mc poja
pacientov.

kondicionl przenta
auxilirnych verb

Ty by si nemusela
robi.

kondicionl prterita
auxilirnych verb

Japonci by boli bvali

naden = neboli
naden.

neaktulny przent statickch

verb

udsk telo sa sklad

zbuniek.

prteritum statickch verb

+)3

Dlh roky spolu

susedili.**

futrum statickch verb

(+

Bude patri medzi

elitu.

kondicionl przenta statickch

verb

(+

Radi by sme sa
nachdzali nainch
priekach.

kondicionl prterita statickch

verb

(+)

Nie by bolo
obsahovalo uvedenie
obrazu doinch
svislost.

neaktulny przent frekventatv

Cel de sedva. ***

kondicionl prterita
pohybovch IT

(+)

Boli by ste ili proti

nm.

prteritum frekventatv

Jedval somnou.

aktulny przent aknch IT

Poujem ho, ako

chrpe.

futrum frekventatv

Budete pou
chodieva kad rno.

neaktulny przent aknch IT

Chlapec rkuje.

kondicionl przenta
frekventatv

Rada by som astejie

chodievala naplesy.

prteritum aknch IT

+)

Pes ho sledoval. *dej

je kvzispojit

futrum aknch

(+

Piaty bude rybri.

226

227

kondicionl przenta aknch

(+)

Iba by politikrili.

kondicionl prterita aknch

+)

Poprel, e by bol
sprezidentom hovoril.

PT

Ot

Oa

perfektum absoltne

Pred 14 rokmi narodil

sa im syn tefan.

perfektum relatvne

Ke dozneli, sudca
dotal, zvinul
papier, zktorho tal
rozsudok vojenskho
sdu, apoodstpil
odpopraviska.

pluskvamperfektum

pluskvamperfektum

(+

Poviem chlapcom,
aby ho (auto) trochu
preletili.

(+

T moja neopust,
nezavha, neuhas
ohe naohnisku,
hoci by ma sklamalo
azradilo vetko, omu
som dveroval.

(+)

Akoby sa bol znovu

narodil!

+)

Keby sme boli podili

kplotu, mohli sme
ho celkom zretene
vidie.

Odvera je
odcestovan.

+)

Ke som priiel
zokoly, jedlo som
mal nachystan
vstajni (= jedlo mi u
boli nachystali).

VD

Ot

Oa

aktulny przent IF

Viete, o prve teraz

robia vae deti?

(+)

Poujem, ako sa
mi vtejto chvli
prihovra slovami:
Neboj sa!

kondicionl prterita

Ale bol sa narodil

zkatolckych rodiov,
vosvojom muskom
veku prestpil
naevanjelick vieru
ateraz podinkom
rei anahovrania
Pzmnovho sa zasa
klonil kukatolicizmu.
Ke u takto vetko
bol popratal, tu sa
poobzeral, i ete
dakde dao ztej krvi
neostalo.

futrum

(+

Dieatko sa narod
vjanuri.

futrum omnitemporlne

(+)

+*

Rone sa vosade
narod asi 250 det,
mono viac.

imperatv

(+

Pozbierajme jantr
azmiznime odtiato.

228

kondicionl przenta

rezultatvum

aktulny przent IFs relatvnym

vznamom

neaktulny przent IF
(omnitemporlny vznam)

(+)

Slovo rob chlapa.

prteritum IF

+)

o si tam robil?

229

anteprteritum IF

+)

Naposledy pred
dvoma rokmi som
sa stretol spani
krovnou, ako som
bol spomnal, vtedy,
ke ns odmenila tm
zlatm prasiatkom.

analytick futrum IF

(+

Kedy aako sa bude

robi sancia budovy
fabriky?

kondicionl przenta IF

(+

... hoci by nerobili

celkom ni, bulvr si
nieo njde.

kondicionl IF prterita

+)

Neviem, o by som
bol robil, keby som a
nebol spoznal.

imperatv IF

(+

Nerob to!

rezultatvum PF

+)

Ide tu, ako u bolo

povedan, ofaktory
ovplyvujce rozsah
vntornho dopytu.

rezultatvum PF sosponou
vprzente

Gul je u uvaren.

rezultatvum PF

(+

Obchod zostane
zatvoren (do konca
mesiaca).

perfektum PF

+)

Zobudil som sa
oiestej.

pluskvamperfektum PF

+)

Ako som u bol

spomenul, prevaha
Ameriky bude
pokraova, no
vskutonosti sa
pravdepodobne
rozri.

syntetick futrum PF

(+

Subujem, e spravm
vetko, aby som si
zskal ich dveru.

imperatv PF

(+

Nap to!

230

kondicionl przenta PF

Osly aponky sa vak

mali u nej ani prasce
v ite, ako e je Boh
nado mnou, hoci by
urobila dobr skutok,
keby ich dala utrati.

kondicionl prterita PF

+)

Keby bol chcel, bol by

to priviezol.

* Predpoklad sa, e alej nepjdu.

** Ak nie je dej limitovan lexiklne (okrem, mimo...); lexiklne podporovan vdy, zakadm, neustle, rone.
*** Prifrekventatvach aiteratvach sa zriekame temporlnej usporiadanosti, pretoe ide ojej oscilciu.
**** Rezultatvnos vnmame ako dsledok neprtomnosti osoby, poktorej sa cnie.

Z metodologickho hadiska povaujeme takto postup za uiton najm preto, e umouje presvedivejie nazeranie na kategrie pecilnych vied
a otvra cestu k zoveobecovaniu ich poznatkov, cestu od mikrosveta k makrosvetu. Z takhoto pohadu potom aj doba komunikcie ako obsan, hutn
celostn a konczna asov syntza v pozcii od uskutonenho k uskutoovanmu dokazuje, e vyjadrovanie deja, jeho doby avsledku me vkonkrtnych
podmienkach meni svoju podstatu. Tmito konkrtnymi podmienkami me by
komunikan zmer, aktualizcia predmetu komunikcie, metrika pretrvvania
uskutonenho ajej prienik dometriky uskutoovanho (napr. omnitemporlne
vety), predpokladanho, uskutonenho i oakvanho (pozri Krupa, 1980, s. 82
an.). Meniaca sa povaha topolgie deja potvrdzuje jeho deiktick i metaforick
podstatu asu,jeho relatvnu povahu apoukazuje namonos vyjadri komunikciou obsah, napr. dobu deja, ktor je predmetom komunikcie aktorho iluzrna
podstata vyplva zosuperpozcie. Jej podstatou sa stva skutonos, e konkrtny
stav je zloen zovetkch informci potrebnch napln opis systmu vdanom
ase, t. j. aj z takch informci a sksenost, ktor tomuto asu predchdzali,
resp. ktor perspektvne predvdame. Uplatnenie princpu superpozcie vjazykovednom bdan, pricharakteristike vzahu tempus aspekt modus, nie je protireiv u preto, e nielen jednotliv jazykov roviny, ale aj jednotliv kategrie
navzjom koreluj (zmeny v hlskoslov sa prejavia nielen na rovni fonolgie
amorfonolgie, ale vtvarotvornch, odvodzovacch, tematickch morfmach; dokonav vid sanapr. dostva dokonfliktu svyjadrenm skutonho arelneho deja,
t. j. deja vprtomnom ase). Ohyperparadigme slovies sasnej sloveniny mono
kontatova, e sa vyznauje vysokm stupom transparentnosti. Je prirodzen,
e nie vetky prvky tejto hyperparadigmy patria doaktvnej zloky jazyka avek
as z nich sa vyjadruje bu gramaticky synonymnmi prostriedkami, alebo sa
nahrdza metaforickmi prostriedkami.

231


Interpretcia shrnu jednotlivch sm slovesnho tvaru ako asti slovesnho
kategorilu i hyperparadigmy umouje posun vnmanie vzahu medzi dobou
deja adoboukomunikanho aktu a nahranice vedeckej metafory ak presvedeniu o tom, e vedeck metafora nie je opakom racionlneho zmocovania sa
reality (pozri Krupa, 1990, s. 30 an.). Vnmanm shrnu sm vslovesnch tvaroch cez prizmu slovesnho kategorilu sa uvedomuj tie zloky deja, ktor s
dominantou informcie prenanej komunikantmi. Inmi slovami mono trocha
narovni vedeckej metafory dominuje topolgia deja, ktor je vkomunikanej
superpozcii aktor sa vnma ako hutn celostn akonczna asov syntza, obsahujca minul sksenos anachdzajca sa napriesenku oduskutonenho
kuskutoovanmu.

tion and your action, my time and your time, namely depending on the relation between the
real time of action and the speech act. Characterizing the relation aspect tempus mode he uses the
term superposition, the nature of which lies in the fact that individual categories correlate with each
other (the final aspect is in conflict with expressing the real action, the present action and the present
tense). Perception of categories aspect tempus mode P. igo shifts into the level of scientific metaphor, releases them from the classic cyclic perception of time and prefers the communicative point
of view of their interpretation.

Poznmky
1 IT = imperfektva tantum, PT = perfektva tantum, VD = vidov dvojice
2 U = usporiadanos, S = spojitos, Ot temporlna ohranienos , Oa = aspektulna ohranienos,
R=rezultatvnos
3 Ztvorky vtabuke vyjadruj obmedzenos konkrtnej vlastnosti; av ztvorka vyjadruje obmedzenie vlastnosti vminulosti, prav ztvorka obmedzenie vperspektve, t. j. vbudcnosti. Znakom
totonosti sa vtriede auxilirnych slovies vyjadruje skutonos, e konkrtna vlastnos zvis odpovahy plnovznamovho slovesa.

LITERATRA
DUBNIKA, Jn: as akauzalita. Bratislava: Veda 1986.
KRUPA, Viktor: Jednota avariabilita jazyka. Bratislava: Veda 1980.
KRUPA, Viktor: Metafora narozhran vedeckch discipln. Bratislava: Tatran 1990.
Morfolgia slovenskho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1966.
PAULINY, Eugen: Slovesn as v slovenine. In: Pocta F. Trvnkovi a F. Woll
mannovi. Praha: Academia 1948, s. 343 349.
SMOLIN, Lee: Tri cesty kukvantovej terii gravitcie. vod dosasnch koncepci
priestoru aasu. Bratislava: Kalligram 2003.
SOKOLOV, Miloslava IGO, Pavol: Verblne kategrie aspekt atempus vslovenine. Bratislava: Veda 2014.
TOOVI, Branko: Glagonyj kategorial. Das verbale Kategorial. Opole Graz:
Uniwersitet Opolski Universitt Graz 1998.
IGO, Pavol: Kategria asu. In: Morfologick aspekty sasnej sloveniny. Bratislava: Veda 2010, s. 167 217.
RSUM
The Aspect-Temporal-Modal Correlation
The paper is an attempt at perceiving the dynamic feature of an object through theprism of the topology of action i.e. asummary of several categories that make up the semantic complex of the temporal,
modal and resultative semes. The authors view is based on the basic temporal relationship my ac-

232

233

Substantiva tvoen sekundrn kompozic

ajejich status ve slovotvornmsystmu etiny
Patrik Mitter
(Pedagogick fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyn vst
nadLabem)

dvoulennm) slovotvornm zkladem vykazoval jak je zuvedench pklad

patrno komponent spolu-. Vechny ve uveden sloeniny z Jungmannova
slovnku jsou ji zastaral. Jak uvd I. Bozdchov (1995, s. 22), lze rozliit ti
zkladn typy substantivnch sekundrnch kompozit:
1. Nejastj typ pedstavuj substantiva se sloenou onomaziologickou bz
(tvo je sloen, resp. komplexn slovotvorn zklad) asjednoduchm onomaziologickm pznakem, nap. velkopivovar, polodrahokam.

a tvoen slov sekundrnch kompozic (neboli tzv. rekompozic) se obvykle

povauje opakovan proces skldn, pi kterm se lenem vsledn sloeniny stv ji slovo sloen, nap. pivovar velk pivovar velk- + -o- + -pivovar
velkopivovar; kmitoet mit kmitoet kmito/e/t- + -o- + -mr kmitotomr, piem takto tvoen sloeniny sestvaj nejmn ze t plnovznamovch zklad (viz Encyklopedick slovnk etiny, 2002, s. 372). Pro tento proces
se tak pouv pojmenovn sekundrn kompozice, stejn tak i pro sloeniny,
kter sestvaj zvce ne t slovotvornch zklad. Toto tvoen sloenin zvce
slovotvornch zklad bv vetin povaovno zamlo produktivn, nebo pro
etinu nen typick tvoen dlouhch syntetickch pojmenovn.

Sekundrn kompozic se vce zaobr ve svm popisu skldn slov vetin
I. Bozdchov (1995, s. 22, 101 104). Upozoruje naexistenci tohoto procesu
zvlt na materilu sloench adjektiv. Substantiv tvoench sekundrn kompozic uvd pouze nkolik, nebo v kontextu slovotvornho zpsobu skldn
jde ojeho jeden typ, vetin navc mlo produktivn. Domnvme se ovem, e
isekundrn kompozice substantiv je slovotvornm zpsobem vykazujcm jistou
mru produktivity. Ta je ovem vporovnn se sekundrn kompozic adjektiv zeteln ni, protoe zvlt tvoen koordinan vzanch adjektiv je vzsad omezen jen pojmenovacmi potebami, nikoli vlastnostmi slovotvornch prostedk
(pp. celch lexm) srov. pomrn irok spektrum adjektivnch kompozit typu
spotebitelsko-dodavatelsko-odbratelsk, zvuko-mimicko-gestikulan, esko-cizojazyn, celospoleensko-ekonomick.

Vtto stati podme popis tvoen substantiv sekundrn kompozic. Adjektivm tvoenm tmto slovotvornm procesem se podrobnji vnovala ve sv
monografii I. Bozdchov (viz ve). Pojmenovn zkategorie ostatnch slovnch
druh se a naojedinl vjimky tmto slovotvornm procesem netvo. Pro tento
popis je dleit onomaziologick struktura takto vzniklch kompozit, resp. slovotvornch zklad vstupujcch dotohoto procesu.

Skldn sloenin zvce slovotvornch zklad nen novum souasn etiny,
ale je doloeno ikdy vmnohem men me ivetin star. Tuto skutenost dokldaj nkter sloeniny zaznamenan vJungmannov slovnku (1989),
nap. vysokoblahorod, trojlunoolowitan, spolucechmistr, spolunoclenk, spolunocleh apod. Uritou produktivitu atendenci spojovat se skomplexnm (tedy ji

234

2. Dal typ pedstavuj substantiva se sloenm onomaziologickm pznakem,

kter vytv spojen potench slovotvornch zklad kompozita, piem
onomaziologick bze je jednoduch aje vyjdena bu koncovm komponentem (u sloenin vzniklch istou kompozic), nebo na ni odkazuje bu
slovotvorn sufix (u sloenin vzniklch komplexnm zpsobem kompozin-derivanm), nebo nulov tvarotvorn sufix (u sloenin vzniklch komplexnm zpsobem kompozin-konverznm).
3. Typ se temi jednoduchmi onomaziologickmi bzemi. Ztotoujeme
se s nzorem I. Bozdchov, kter tento typ substantivnch sekundrnch
kompozit povauje za potenciln (v naem materilu je zastoupen pouze
ojedinlmi vrazy). Krom nevhodn dlky takto tvoench substantiv
uvdme idvody dal pro uveden tvrzen I. Bozdchov (viz dle vtextu).

Typy 1) a2) jsou strukturovny dorznch podtyp, onich pojednme vnsledujc sti textu. Materil kompozit jsme zskali excerpc mluvnickch popis
souasn etiny, monografi, specializovanch studi a lexikografickch popis
etiny, jejich pehled uvdme nakonci pspvku voddlu Literatura.

Nejfrekventovanji je v naem materilu zastoupen typ kompozit 1) i se
svmi podtypy. Zpsob utven tchto kompozit je nejjednodu, tvo se vhradn istou kompozic. Vrmci tohoto typu kompozit meme rozliit jeho dva
zkladn podtypy: a) kompozita s jednoduchm slovotvornm zkladem vyjadujcm onomaziologick pznak a s komplexnm slovotvornm zkladem vyjadujcm onomaziologickou bzi, piem tento komplexn slovotvorn zklad
vznikl komplexnm kompozinm zpsobem (bu kompozin-derivanm, nebo
kompozin-konverznm); b) kompozita sjednoduchm slovotvornm zkladem
vyjadujcm onomaziologick pznak a komplexnm slovotvornm zkladem
vyjadujcm onomaziologickou bzi, piem tento komplexn slovotvorn zklad vznikl istou kompozic. Vechna kompozita typu 1) jsou zhlediska smanticko-syntaktickho atributivn determinativa. Probereme te jednotliv podtypy
kompozit vrmci typu 1).

Typ a): Tento podtyp tvo spolen spodtypem b) jdro substantivnch sekundrnch kompozit. Ve srovnn spodtypem b) je vak vce vnitn strukturovn
aje ipoetnji zastoupen, pokud jde orealizovan pojmenovn. Mezi kompozity tohoto podtypu pevldaj vnaem materilu ta, kter maj komplexn kon-

235

cov slovotvorn zklad (jakoto onomaziologickou bzi) tvoen komplexnm

zpsobem kompozin-konverznm. Pinou produktivity prv tohoto druhu
koncovch komplexnch slovotvornch zklad je patrn skutenost, e takovto
zklady se tvo jak pro poteby specializovan komunikace (nap. odborn terminologie), tak pro poteby bn mluvy apublicistickho stylu ajejich spojen
s pednm slovotvornm zkladem atributivnho charakteru vytv vznamov
relativn velmi pesn aexplicitn pojmenovn, nap. mal- + -o- + -pivovar
malopivovar. Schematicky si meme zpsob utven sloenin tohoto typu znzornit takto:
vait
mal

pt pivo pivovar malopivovar

Sloenina malopivovar je zhlediska svch komponent motivantem rznch
stup, konkrtn zhlediska komponent malo- je motivtem 1. stupn, zhlediska
komponentu -var motivtem 2. stupn azhlediska komponentu pivo- motivtem
3. stupn. Zhlediska sloenho komponentu -pivovar motivtem 1. stupn.

Frekventovan je tvoen takovchto kompozit pro poteby odborn terminologie, vn jsou pojmenovn pstroj arznch zazen utvoen prv komplexnm zpsobem kompozin-konverznm, srov. nap. dalekohled, tvrdomr,
sekundomr, teplomr, vkomr. N materil obsahuje specializovan vrazy
(termny) radiovkomr (let.), mikrotvrdomr (odb.), milisekundomr (hod.),
infradalekohled (odb.), fotodalekohled (geod.), radiodlnopis (sdl. tech.), rektarubopis (prv., pen.), dle vrazy polodrahokam, mikroteplomr.

Voblasti bn mluvy tvo velmi specifickou skupinu pojmenovn uritch
delch asovch sek, srov. tvrtstolet, plstolet, tvrttiscilet, pltiscilet.
Vpublicistickm stylu se uplatuj frekventovan koncov komplexn slovotvorn
zklady -zlodj, -zloin, srov. vrazy narkozloin, kyberzloin, velkozloin, velkozlodj, kyberzlodj, motozlodj apod. Uveden vrazy uplatujc se vpublicistickm stylu maj pevn pleitostn charakter. Nkter se vak dostvaj ido
bn mluvy nap. velkopivovar, pornoasopis, superpivovar, supermrakodrap.

Oproti pedchozmu typu koncovch komplexnch slovotvornch zklad
maj koncov komplexn slovotvorn zklady vznikl komplexnm zpsobem
kompozin-derivanm mnohem men zastoupen. Vnaem materilu jsou doloeny vrazy malozemdlec, kovozemdlec, minitlocvina, minikolobka, polocizopasnk (zool., bot.). Vpevn me jde ovrazy uvan vbn mluv,
pp. ivobchodn oblasti (minitlocvina, minikolobka). Pesto lze pedpokldat
nrst tohoto typu pojmenovn, zvlt budou-li se nov vrazy tvoit zaasti
intenzifikanch komponent mini-, malo-, velko- apod.

Celkov lze konstatovat, e substantivn sekundrn kompozita tvoen istou
kompozic amajc koncov komplexn slovotvorn zklad tvoen komplexnm
kompozinm postupem pedstavuj produktivn typ tohoto druhu kompozit.

236

Typ b): Hojn zastoupen maj tak sekundrn kompozita skoncovm komplexnm slovotvornm zkladem vzniklm istou kompozic. Takto se tvo sloeniny pro poteby odborn terminologie, nebo takov sloeniny dobe vyhovuj
poadavku explicitnho apojmov pesnho, vstinho, systemizovanho pojmenovn.

Takov pojmenovn vsob nese nkolik informac, ani by bylo njak neekonomick anjak jeho prvek by byl redundantn. ast jsou takto tvoen sloeniny voblasti chemickho nzvoslov, srov. nap. amin- + -o- + -thiomoovina
aminothiomoovina, podobn iaminoazobarvivo, monoazobarvivo, diazoltka,
diazoskupina, diazoslouenina. Ojedinle se tvo i v nzvoslov jinch obor,
nap. pseudorovnovha (odb.), polosamohlska (jaz.). N materil dokld
i existenci nkolika vraz z oblasti bn mluvy, nap. pornovideopjovna,
supervelmoc, supervelkomsto, supermegastroj, superzloduch, autoradiopehrva, ekoveletrh. Z hlediska smanticko-syntaktickho pedstavuj takto tvoen
substantivn sekundrn kompozita atributivn determinaci, srov. moovina
thiomoovina aminothiomoovina. Schematicky si meme zpsob utven
sloenin tohoto typu znzornit takto:


thio-
amin

mo moov moovina thiomoovina aminothiomoovina

Sloenina aminothiomoovina je z hlediska svho koncovho komponentu
-moovina motivtem 4. stupn, zhlediska komponent amino- athio- motivtem
1. stupn az hlediska sloenho komponentu -thiomoovina je rovn motivtem
1. stupn.

Zatm mlo frekventovan je tak tvoen sekundrnch kompozit s koncovm komplexnm slovotvornm zkladem vzniklm juxtapozic. N materil
dokld vrazy mikrookamik, minizemtesen (pl.). Produktivitu tohoto typu
sekundrnch kompozit rovn nelze vbudoucnosti vylouit.

Krom ve uvedench komponent mini-, mikro-, malo-, velko-, super-,
mega-, kter slou kvyjadovn intenzity kvantifikovateln mry njak vlastnosti toho, co je vrmci sloeniny vyjdeno nsledujcm slovotvornm zkladem,
resp. nsledujcmi slovotvornmi zklady, lze uritou produktivitu pedpokldat
tak ukomponent sloucch kvyjadovn nepln, nedostaten mry njak
vlastnosti (z hlediska jej kvality). Jedn se o komponenty taky-/tak-, jakoby-,
rdoby-, pseudo-, kvazi- (nap. -zpravodaj) apod. Mra spojovatelnosti takovchto
komponent sjinmi (a teba ikomplexnmi) slovotvornmi zklady je relativn
vysok.

Typ kompozit 2) se sloenm onomaziologickm pznakem ajednoduchou
onomaziologickou bz.

Typ a) Mnohem mn poetn zastoupen je utven vcelennch sloenin
komplexnmi kompozinmi zpsoby. Takov zpsob utven pojmenovn se

237

uplatuje vmen me ivodborn terminologii, srov. rovnobn- + -o- + -stn-

rovnobnostn, kmito/e/t- + -o- + -mr- kmitotomr, podobn petrolejomr,
petrolejovod, pleitostn a expresivn vraz ivoichopis. Vechny uveden
vrazy byly utvoeny komplexnm zpsobem kompozin-konverznm. Onomaziologick bze se vppad tchto sloenin nachz mimo sloeninu, odkazuje
nani nulov koncovka, srov. kmitotomr (to pstroj, co m poet kmitot).
Schematicky si meme zpsob utven sloenin tohoto typu znzornit takto:

tat
mit



kmitat kmit kmitoet kmitotomr

Sloenina kmitotomr je motivtem 3. stupn, zhlediska komponentu -et
motivtem 2. stupn, zhlediska komponentu -mr motivtem 1. stupn azhlediska sloenho komponentu kmitoto- rovn motivtem 1. stupn. Sekundrn kompozita typu 2a) pedstavuj zhlediska smanticko-syntaktickho mutan
determinaci.

Vcelennou sloeninu sjednoduchou onomaziologickou bz tvoenou komplexnm zpsobem kompozin-derivanm vnaem materilu zastoupenu nemme.

Typ b) Spojovn komplexnch slovotvornch zklad pojmenovvajcch
sloen onomaziologick pznak ajednolennch slovotvornch zklad pojmenovvajcch onomaziologickou bzi je stejn jako pedchoz slovotvorn proces
rovn mn frekventovan zpsob utven pojmenovn. Tento typ pedstavuje
spojen sloenho onomaziologickho pznaku (tedy komplexnho slovotvornho
zkladu) sjednoduchou onomaziologickou bz, kterou tvo koncov komponent
pslun sloeniny. Jde tedy o proces tvoen sloenin istou kompozic. Tento
typ substantivnch kompozit I. Bozdchov ve sv monografii explicitn neuvd.
Domnvme se, e jde ojednu zvariant typu 2). Takto tvoen vrazy se objevuj
pedevm voblasti chemickho nzvoslov, srov. nap. hydroxy- + -kyselina
hydroxykyselina, podobn hydroxyslouenina, azoxyslouenina, methoxyskupina,
tak v oblasti sportovnho nzvoslov nap. sloeniny jedenatvrtobrat, jedenaplobrat, titvrtobrat. Ojedinle se takovto sloeniny uplatuj vobchodn
oblasti ansledn ivbn mluv, nap. hifiv, hifisouprava (komponent hifi- je
vlastn zkrcen snslednou kompozic, vznikl vanglitin nazklad spojen
high fidelity komplexnm zpsobem abrevian-kompozinm). Doloeny jsou
ipleitostn vrazy televizerout (expr.), ivoichoznalec (expr.). Schematicky
si meme zpsob utven sloenin tohoto typu znzornit takto:

238

hydro
hydroxid oxid

kysat kysel kyselina hydroxykyselina

Sloenina hydroxykyselina je zhlediska komponent hydro- aoxy- motivtem 2. stupn, piem zhlediska komponentu hydroxy- je motivtem 1. stupn.
Dle je sloenina hydroxykyselina zhlediska svho koncovho komponentu -kyselina motivtem 3. stupn. Sekundrn kompozita typu 2b) pedstavuj zhlediska
smanticko-syntaktickho atributivn determinaci.

Nkter takto vznikl sloeniny mohou slouit jakoto onomaziologick bze
pro tvoen dalch, vce ne tlennch kompozit, nap. poly- + -hydroxykyselina polyhydroxykyselina. Zvlt voblasti chemickho nzvoslov lze potat
stouto tzv. polysekundrn kompozic. Zuvedench pklad je zejm, e tento
podtyp kompozit tvoench istou kompozic spoluutvej zvlt komplexn slovotvorn zklady sestvajc ze slovotvornch prostedk cizho pvodu.

Produktivitu tohoto zpsobu utven kompozit zajiuje iexistence produktivnch koncovch komponent, jako nap. -filie/-fil, -fobie/-fob, -holie/-holik,
-logie/-log, -manie/-mnie/-man, unich lze pedpokldat, e se mohou spojovat
isji komplexnmi slovotvornmi zklady, asto zdvodu utven pleitostnch pojmenovn.

Typ 3) Soubn spojen t substantivnch slovotvornch zklad (jakoto
ionomaziologickch bz) mme vnaem materilu doloeno pouze ojedinlmi
vrazy, nap. vepoknedlozelo. Je zjevn, e pojmenovn substanc se takovmuto
zpsobu svho utven brn, nebo takto vznikl pojmenovn by neodpovdala
potebm ekonomie systmu ani vyjadovn. Vetin se tvo zpravidla dvojlenn koordinan sloeniny (nap. lidoop, Baltoslovan), co je rozdl oproti koordinativnm sloenm adjektivm, kter jak ji bylo ve naznaeno mohou bt
ivcelenn. Domnvme se, e dvodem pro tento rozdl (krom ekonomickch
tendenc vjazykovm systmu ivyjadovn) je pedevm skutenost, e sloen
adjektiva vyjaduj koordinan vztah jednotlivch sloek explicitn aprostednictvm spojovnku velmi przran, nap. uvcelennch substantivnch koordinanch sloenin by mli uivatel jazyka tendenci povaovat jednotliv nekoncov
leny kompozita za subordinan vzan bu jeden len vi druhmu a ten
zase vi lenu tetmu, anebo vechny leny spolen vi lenu koncovmu.
Takov pojmenovn by pak zhlediska smanticko-syntaktickho bylo vrozporu
se svou formou avytvelo by komunikan bariry. Zpsob utven sloenin tohoto typu je mon schematicky pipodobnit kutven adjektivnch sloenin typu
ervenomodrobl:

239

modr

erven ervenomodrobl

bl

Sloenina ervenomodrobl je z hlediska kadho svho komponentu motivtem 1. stupn. Z hlediska smanticko-syntaktickho pedstavuj sekundrn
kompozita typu 3) koordinaci.

Na zklad pedchozch vklad uvdme nyn zsadn terminologickou
poznmku: Sloeniny typu vepoknedlozelo vznikaj (i kdy v omezen me)
soubnm spojenm vech slovotvornch zklad, kter obsahuj. Kompozin
proces je zde vceetn, nikoli vak vcestupovit. Kompozita tohoto typu vznikaj synchronnm spojenm nkolika slovotvornch zklad, ato istou kompozic.
Termn sekundrn kompozice doporuujeme uvat pooznaen vcestupovitho kompozinho procesu, nebo tento termn zhlediska smantickho odpovd
prv takovmu vcestupovitmu procesu. Jedn se tedy ospojen jednolennho
slovotvornho zkladu sji komplexnm (dvoulennm) slovotvornm zkladem
(typ minitlocvina, velkopivovar, ekoveletrh, mikrookamik), resp. naopak (typ
hydroxyslouenina, rovnobnostn, typ kompozita s koncovm jednolennm
slovotvornm zkladem soubn derivovanm nemme v naem materilu zastoupen ten by dotto kategorie patil tak). Zuvedenho je patrn, e termnem
sekundrn kompozice mme namysli proces vcestupovit, opakovan, ktermu
pesn vyhovuj uveden ppady. Pro kompozita utven soubnm spojenm
vech svch slovotvornch zklad doporuujeme uvat termny uplatovan pi
popisu kompozinho procesu dvoulennch kompozit tj. ist kompozita (pro
kompozita utvoen istou kompozic), juxtapozita (pro kompozita utvoen juxtapozic) apod.

V tto souvislosti je teba jet upozornit na kompozita, kter vznikla vce
ne dvojstupovm procesem kompozice. Jde o ppady kompozit sestvajcch
minimln ze ty slovotvornch zklad, piem vsledn sloenina se
zformovala postupn, zpravidla v kadm stupni kompozinho procesu istou
kompozic, nap. sloenina zoopaleontologie se zformovala tmito postupnmi
procesy: 1. onto- + -logie ontologie; 2. paleo- + -ontologie paleontologie;
3. zoo- + -paleontologie zoopaleontologie. Tento proces je tedy trojstupov. Zpraktickch dvod se oznauje rovn jako sekundrn kompozice, akoli
pesnjm pojmenovnm tohoto procesu by bylo souslov tercirn kompozice.
Tmto druhem kompozice se tvo vrazy se specializovanm vznamem, pojmov pesn avrazov explicitn tedy zpravidla termny. Pro etinu nen tento
druh kompozice pznan, etina se mu zhlediska svho typologickho profilu
brn (podobn jako sekundrn kompozici). Ztohoto dvodu jsme uvedli pklad
kompozita sestvajcho jen zcizch slovotvornch zklad, kter vtto podob

240

mohlo bt doetiny u pejat. Postupnm hromadnm slovotvornch zklad

ve sloenin dochz ke zpesovn akvt me explicitnosti jejho vznamu.
Obdobn mohou vznikat isloeniny zpti avce slovotvornch zklad. Takov
druh kompozice by se mohl oznaovat jako tzv. kvartrn kompozice apod., ovem
vznikla-li takovto sloenina postupnou kompozic jednotlivch slovotvornch
zklad. Tzv. tercirn, pp. kvartrn kompozice nen vetin produktivnm slovotvornm zpsobem, zven produktivity tohoto slovotvornho zpsobu nelze
zatm pedpokldat. Takto vznikl sloeniny jsou vpevn me pejat zcizch
jazyk, by nelze vylouit ani jejich mon utven vetin. Sestvaj zpravidla
zcizch (vtinou eckch nebo latinskch) slovotvornch zklad. Domnvme
se proto, e nen zatm eln zavdt ve uveden termny tercirn, pp. kvartrn kompozice dopopisu slovotvornho systmu etiny ae lze zatm vuvedench ppadech kompozice vystait stermnem sekundrn kompozice.

Clem naeho pspvku bylo ukzat, e tvoen vcelennch substantivnch kompozit kter bv asto ponechno stranou pi popisu slovotvornho
zpsobu kompozice v etin nen procesem zcela neproduktivnm. Dokonce meme konstatovat, e poet takto tvoench pojmenovn v souasn etin narst, a to zjevn pod vlivem cizch jazyk. Vcelenn sloeniny jsou
v souladu s typologickm charakterem etiny povaovny za pojmenovn
netypick, nevhodn pro etinu, odporujc jejmu systmu. Stmto postultem
se samozejm ztotoujeme, avak souasn konstatujeme, e terminologizan
a globalizan pojmenovac procesy a poteby si existenci a uvn takovchto
pojmenovn by teba jen ve specializovanch komunikanch oblastech vynut aprosad. Kompozita sestvajc zvce slovotvornch zklad vyjaduj obsah
pojmenovn explicitnji, relativn velmi pesn, srozumiteln, asto systemizovan (v ppad termn), mnohdy oproti vceslovnm pojmenovnm vyjaduj
tent obsah hutnji, kondenzovanji aekonomitji ajsou vrmci vtn struktury
oproti nim flexibilnj.
LITERATURA
BOZDCHOV, Ivana: Tvoen slov skldnm. Praha: ISV 1995.
ECHOV, Marie akol.: etina e ajazyk. 1., 2. a3. peprac. vyd. Praha: ISV
1995, 2000, 2011.
ECHOV, Marie KRMOV, Marie MINOV, Eva: Souasn stylistika.
Praha: NLN 2008.
esko-nmeck slovnk Josefa Jungmanna (ptidln) zlet 1835 1839. Praha: Academia 1989.
DOKULIL, Milo: Tvoen slov vetin 1. Praha: Academia 1962.
Encyklopedick slovnk etiny. Eds. P. Karlk M. Nekula J. Pleskalov. Praha:
NLN 2002.
FILIPEC, Josef ERMK, Frantiek: esk lexikologie. Praha: Academia 1985.

241

HAVRNEK, Bohuslav JEDLIKA, Alois: esk mluvnice. 5. vyd. Praha: SPN

1981.
HAUSER, Pemysl: Nauka oslovn zsob. Praha: SPN 1980.
HUBEK, Jaroslav akol.: etina pro uitele. 1. vyd. Opava: Optys 1996; 3. dopl.
aupr. vyd. VADE MECUM BOHEMIAE, s.r. o. 2002.
JEDLIKA, Alois: Strun mluvnice esk. 25. vyd. Praha: SPN 1996.
MARTINCOV, Olga SAVICK, Nikolaj: Hybridn slova ankter obecn otzky
neologie. In: Slovo aslovesnost, 1987, ro. 48, . 2, s. 124 139.
MARTINCOV, Olga: Problematika neologism vsouasn etin. Praha: Vydavatelstv Univerzity Karlovy 1983.
MITTER, Patrik: Sloen hybridn substantiva sprvnm komponentem cizho pvodu
vsouasn etin. In: Acta Universitatis Purkynianae 95. st nadLabem: Univerzita J. E. Purkyn 2003.
MITTER, Patrik: Kompozice vkontextu souasn etiny. In: Acta Universitatis Purkynianae 127. st nadLabem: Univerzita J. E. Purkyn 2006.
MITTER, Patrik: Hybridn sloeniny sprvnm komponentem domcho pvodu vsou
asn etin. In: Acta Universitatis Purkynianae 144. st nadLabem: Univerzita
J. E. Purkyn 2008.
Mluvnice etiny 1. Fonetika, fonologie, morfonologie a morfemika, tvoen slov. Praha: Academia 1986.
Nov akademick slovnk cizch slov. Praha: Academia 2005.
Prun mluvnice etiny (brnnsk). Praha: NLN 1995.
Prun slovnk jazyka eskho. Praha: SPN 1935 1957.
Slovnk spisovn etiny (pro kolu aveejnost). 1., 2. a3. vyd. Praha: Academia 1978,
1994 a2003.
Slovnk spisovnho jazyka eskho. 1. a2., dopl. vyd. Praha: Academia 1960 1971,
1989.
MILAUER, Vladimr: Novoesk tvoen slov. Praha: SPN 1971.
TRVNEK, Frantiek: Mluvnice spisovn etiny I. a II. 3. opr. a dopl. vydn.
Praha: Slovansk nakladatelstv 1951.
Tvoen slov vetin 2. Odvozovn podstatnch jmen. Eds. M. Dokulil F. Dane
J. Kucha. Praha: Academia 1967.
VA, Pavel TRVNEK, Frantiek: Slovnk jazyka eskho. 1. a4. peprac. vyd.
Praha: 1937, 1952.

es. Multi-composites are considered, in view of the typological nature of Czech, as untypical and in
general they are not in compliance with its system. On the other hand, they express the content of
this type of names explicitly, relatively quite accurately, understandably, and they often correspond
with the system (the case of terms). Compared with multi-word names they express the same content,
often more concisely and more economically. In addition, multi-composites are more flexible within
the sentence structure, in comparison with the multi-word names. Therefore, in many cases, these
composites in Czech are suitable and useful.

RSUM
Nouns Formed by Secondary Composition and Their Status in Czech Word-Formation
The aim of this paper is to show that the formation of multicomponent noun composites, which is
often not considered when describing the word-formational treatment of the composition in Czech,
is not acompletely unproductive process. We can even say that the number of nouns formed in this
way is increasing in the Modern Czech language, apparently due to the influence of foreign languag-

242

243

Smantika apragmatika gramatickho sla;

aspekt slovotvorn
Miloslav Vondrek
(stav pro jazyk esk Akademie vd esk republiky, v. v. i.)

ystm jazyka je vtto prci vnmn jako fylogeneticky utven rastr, ovliv
ujc v ontogenetick perspektiv obraz svta. Jazykov obraz svta bv
pojmn jako tma lexikologick. Pomineme-li umlost hranice mezi gramatikou
alexikem, smantick sloka prostedk roviny morfosyntaktick je zmiovna
destky let. Vznamy vyjadovan narovni tchto rovin jsou ovem vrazn abstraktnj. Mnostevn smantika je ale signalizovna iprostedky slovotvornmi. Formln vyjden chyb, nejsou-li pro n vytvoeny podmnky (neohebn
vrazy vsubstantivn roli).

Jevy jsou myleny akonceptualizovny jako singularity nebo plurality. Jednost a objektovost jako kognitivn kategorie nijak samozejm nespovaj ve
vnjm svt: Toto AAAA m vdy stejn pomr ar. Tato AAAA maj vdy stejn
pomr ar. Tak se kad vpovdn uit syntaktick substantivum jev jako nositel gramatickho sla, by slovotvorn nesignalizovanho amorfmov nevyjdenho, nebo vyjdenho mimo n.

Autoi etiny e ajazyk (dle jen J) vychzej zteorie odrazu. Numerus m patit mezi kategorie vce odrazov proti jinm, vce klasifikanm
(echov, M. akol., 1996, s. 133 134). Pokud by se gramatick slo uplatovalo
vi skutenosti, nikoli vi jejmu mentlnmu obrazu, chyb vysvtlen pro fiktivn svty. Mimojazykovou skutenost zde tedy myslm skutenost mentln, je
se me, ale inemus vztahovat ke svtu fyzickmu. Podobn pstup je naznaen
v Mluvnici etiny 2 (dle jen M2) spojenm gramatickho sla s vznamem
substantiv apovahou mimojazykovch fakt. Hovo se tak o(ne)vskytu jev
vmnostv (M2, 1986, s. 45 46, 48), podobn jako vEncyklopedickm slovnku
etiny (dle jen ES) oetnostnch vlastnostech denott, resp. okvantitativnch,
etnostnch pomrech vpopisovan skutenosti (ES, 2002, s. 94 95).

Vechny souasn gramatiky se shoduj, e opozici singulr : plurl nelze
redukovat naznan relativn opozici jednost : mnohost ve smyslu jeden (kus)
: vce ne jeden (kus). Podobn relativn je ikritrium poitatelnosti : nepoitatelnosti pedmt (Prun mluvnice etiny (dle PM), 1995, s. 230) a od
nj odvozen formln-smantick kategorizace jmen hromadnch, ltkovch
apomnonch. M2 povauje protiklad jednosti : nejednosti, (kvantitativn) urenosti : neurenosti za zsadn definin rys substantiv oznaujcch jevy jako
samostatn, zeteln vydlen, vyhrann fakta (M2, 1986, s. 31).

244

1. Souasn gramatick pruky aesk nrodn korpus

Souasn mluvnice se shoduj vchpn singulru jako bezpznakovho lenu kategorie sla. Plurl jako len pznakov odkazuje klenu bezpznakovmu
(zjednosti mnohost neplyne, zmnohosti vak jednost ano). Vkorpusu SYN in
pomr singulru aplurlu podle morfologickch znaek 2,64 : 1, pro substantiva
tento pomr stoup na3,04 : 1.

1.1 Poitatelnost substanc

Podle M2 je poitatelnost vlastnost tdy objekt existujcch primrn jednotliv a tdy objekt vyskytujcch se primrn v mnostv se zetelnou monost vydlen jednotlivch prvk. Absence tohoto rysu (tzv. nepoitatelnost) je
spolenou vlastnost tdy objekt sloench, neohraniench atdy objekt jedinench, kompaktnch nebo souhrnnch (M2, 1986, s. 31). Nepoitatelnost je
spojovna spluralii asingularii tantum oprotnmi odjmen hromadnch (M2,
1986, s. 46). M2 zmiuje zavdjc termn jmna nepoitateln, by zpochybnn partikul tzv. (M2, 1986, s. 45).

Prun mluvnice etiny hovo o nepoitatelnosti substanc v souvislosti
se jmny ltkovmi, abstrakty auniky. Ppadn plurlov tvary maj vyjadovat
rznost druh, mru, intenzitu nebo opakovn. Souasn se konstatuje, e substantivum realizuje svj numerick vznam a vkonkrtnm kontextu, sm souvis
nap. generick vznam singulru a monost plurlu vlastnch jmen (Rusnov,
1995, s. 230).

ES operuje nejen termnem (ne)poitatelnost, ale opt ispojenm substantivum nepoitateln. Jm se oznauj tdy substanc chpan nazklad smantickho rysu kvantity nerozlenn: tda objekt sloench (neohraniench) atda
jev jedinench (kompaktnch nebo souhrnnch); disponuje tm vhradn tvary singulrovmi, ppadn tvary plurlov jsou vdy pznakov (Osolsob, 2002,
s. 467). Zdefinice nen zejm, jak jsou kritria sloenosti i vydlitelnosti prvk.

1.2 Generick uit gramatickho sla

M2 konstatuje neutralizaci protikladu gramatickho sla pi neaktulnm,
resp. oslabenm aktulnm uit substantiv; preferenci jednoho zsel nezmiuje
(M2, 1986, s. 44). PM spojuje generickou platnost se singulrem (viz ve).

Pedpoklad vhradnho nebo preferennho uit singulru vgenerick platnosti relativizuj etn korpusov doloen vty, je potvrzuj spe stanovisko
M2: jsou to zejmna: epa, bob, mk, vikve, brambor, pent, tykve, jiiny, fazol,
hrue, rva vinn, z divoce rostoucch nap. merlky, lebedy, kopivy, pche,
kokoka pastu, tobolka, brsleny

245

2. Pluralia tantum (substantiva pomnon)

M2 konstatuje, e plurlov tvary jmen pomnonch omnostv nic nevypovdaj; sloenost aneohranienost nen variantou mnostevn smantiky. Vedle
plurali tantum se podrobn zmiuj jmna spevahou tvar plurlovch. Ojedinl singulrov tvary plurali jsou hodnoceny jako slangov (M2, 1986, s. 50).

PM definuje pomnon jmna vlunou plurlovou formou, motivovanou sloenost reality zvce st. Pes vlunost plurlu je zmnna iexistence
tvar singulrovch, spojovanch sprofesn mluvou. Pluralia nenesou informaci
omnostv, poet jev je vyjadovn druhovmi (?) slovkami ve funkci . zkladnch (Rusnov, 1995, s. 231).

Podle ES se singulrov tvary plurali objevuj exkluzivn, nap. vprofesn
mluv (ES, 2002, s. 95). Podle jinho hesla maj pluralia oznaovat substance
charakteristick rysem sloenosti anepesn ohranienosti, zvl. sti tla, odvy,
nemoci, nstroje, svtky aslavnosti, msta, hry, potraviny, produkty azbytky, psemnosti aj. Autorka zmiuje pechodnou oblast jmen s pevahou plurlovch
tvar pro objekty zpravidla se vyskytujc v mnostv, zhruba korespondujc
sokruhem plurali (Osolsob, 2002, s. 316).1

2.1 Substantiva spevahou plurlovch tvar vkorpusu SYN avdalch

zdrojch

Pomr, jm jsou vkorpusu zastoupeny singulrov aplurlov tvary plurali
tantum, je vrazn nevyrovnan; mn se oddu jednotek dodu tisc ivrmci
jednoho smantickho pole. Nulov vskyt singulrovch tvar v korpusu byl
ovovn (a asto korigovn) dalmi elektronickmi zdroji prostednictvm vyhledvae Google.

Spevahou plurlu dopomru 10 : 1 lze nalzt nap. singulrov tvary abstrakta orgie (5,4 : 1 zahjila ajovou orgii) aojedinlho reprezentanta smantickho pole ,potraviny droby (6,5 : 1 maso najitrnice adrob).

Spevahou plurlu dopomru 100 : 1 lze jako pklad uvst zstupce smantickch pol ,st tla krvinky (11,3 : 1 je men ne erven krvinka), plce
(8,1 : 1), prsa (67,1 : 1 m jedno prso vt), ,msto humna (36,4 : 1 chalupa
shumnem), ,potravina prska (44,9 : 1 marinovan kachn prsko).

Spevahou plurlu dopomru 1.000 : 1 jsou zastoupena substantiva nleejc ksmantickm polm ,odv kalhoty (307 : 1 zaplete se kalhota doetzu),
,nemoc netovice (377 : 1 penesen hnisu znetovice dokrbnut), ,st tla
jtra (396 : 1 pinesli jedno jtro jako prmii), vnitnosti (502 : 1 odklpl
jsem vnitnost zavnitnost).

Pro dal pluralia donedvna singulrov tvary v korpusu chybly, na sti
se vak nachzely, ne jen jako idiolektismy. S roziovnm korpusu se situace
mn ani by vdy lo odoklady kolokviln, nevn, neoficiln. Mimo korpus nejsou tyto tvary vzcnost. Pomr 1.000 : 1 i vcensobn pesahuj nap.

246

substantiva bedra (1.145 : 1 mil tak, aby zashl bedro; historicky i,svah), ale
ibrle (15.556 : 1 sundal si brli zvidoucho oka). Vjimen je slovo vplurle
dvka, jeho singulrov tvary na svch oficilnch strnkch eln vyuvaj
zejm. vrobci kuchyn (mn opodstatnn ivrobci spork apraek): pi objednn vpln spolen sdvkem se tato vpl ke dvku pikld samostatn;
praka sefektnm sklennm dvkem ze strany; odnmateln dvko trouby. Akoli
se jedn ooborov zce vymezenou komunikaci, nelze uit prostedky obecn
hodnotit jako profesn mluvu. Ppadnmu akceptovn napomh jejich komunikan poteba. Dal pklady: data Pak se sna pest to sam dato, dokud
jej skuten nepete obvykle se to, e chci pest to sam dato, dl tm, e se
te dato jet onco dvj; kusadla kousek ehosi, bu noha nebo kusadlo
tam zstalo; djiny Djiny [...] singulr djina, obrozenci znali t deminutiv
djinka. Jindy je aktualizan funkce singulrovch tvar plurali zejm: zda
nov mdn trend: triko-netriko styl hol zdo; sta radji dret sv mandal
sto.

Pestoe lze vkomunikaci zaznamenat etn vjimky zrys plurali, vdosaitelnch zdrojch nenalzm singulrov tvary plurali typu mluvidla (,st tla),
osypky, zardnky, spalniky, kurdje (,nemoc), teplky, bermudy, legny, montrky, ortky, trenky, slipy, plavky, opalovaky, dupaky (,odv), nky, klet,
housle, varhany, vrata, vidle, kamna, tafle (,nstroj/zazen), ktiny, narozeniny,
jmeniny (,udlost).

Naopak, ada substantiv se bn mezi pomnon jmna nead, akoli unich
plurlov tvary zrznch dvod avrzn me pevldaj. Paradoxn knim pat
nap. jmna ltkov s komponentem -an typu uhlovodan a obecn jmna jev
druhov variabilnch. Tak se nkter ltkov jmna, je by mla nleet ksingularim, projevuj opan pevahou tvar plurlovch (siiitan 2 : 1, dusinan 7 :
1, uhlovodan 22 : 1). Plurlov tvary vypovdaj zejm. odruhov pestrosti. Ztoho
dvodu jsou spojiteln sslovkami zkladnmi. Obdobn se chovaj isubstantiva beztypickch slovotvornch znak, kter se vak asto uvaj vgenerickm
plurlu (a generickm maskulinu), nap. uitel (2 : 1), vojk (5 : 1).

2.2 Slovotvorn aspekt plurali

Pluralia netvo vyhrann slovotvorn typy, pesto lze unich nkter smanticko-formln charakteristiky sledovat; jako formanty jsou leckdy oviteln jen
etymologicky. Utoponym jsou to formanty/etzce -ice (Vtkovice, Teplice, Liblice, Kostnice, Hranice, ale sg. Suice, Lukavice, Bystice, pop. seln charakteristiky kolsaj Hostivice, Kytlice, Price), -iky (Hodkoviky, Veruiky), -ce
(Tatce, Blatce), -any (Moravany, Hradany, Osteany, ale zcela jinak smanticky
uplatnn sg. Otavan, Paan), -ovy (Klatovy, Milovy, inkovy, ale vznamov
odlin sg. pkrov, venkov), -ovky (Velichovky, slovotvorn obdoba sg. Grbovka), -vky (Popvky), -nky (Dolnky, Lanky, ale neposesivn Polanka), -tky

247

(Vrbtky, ale neposesivn deminutivum kolovrtek), -iny (Lipiny vedle smanticky

obdobnho sg. lipina), -inky (Bezinky vedle sg. bezinka). Pomnon toponyma jsou obvykle odvozovna od (antroponymnch) posesiv. Dal toponyma se
vyznauj pouze restrikc paradigmatu (Dsy, Hradce, Slapy, Hamry, Lny, Zahrdky, ihadla, Napajedla, Koryta, Chye), nebo je pvod vysvtliteln nanejv
etymologicky (Hustopee, Mcely, Hukvaldy, Kely, Pyely, Odry, Kyje, Peky).
Slovotvorn struktura nkterch pomnonch toponym je prhledn jen sten.
Pat sem nkter jmna sformanty/etzci-nky,-nky,-iny,-ky, -eky (Sovnky,
Cerhnky, Prusiny, Losiny, Troubky, Mseky).

U apelativ se projevuje podobn mnohoznanost, polyfunknost formant:
-ice (pl. punice, netovice, ale sg. vtme smantickm poli pjice, plavice),
adaptan -any (pl. varhany organ, ve zcela jin platnosti sg. vesnian, sran,
vean), -ny (pl. hajany hajat).

Teoretickou otzkou je, zda etzce typu -an/-any povaovat zamorfologick
varianty tho sufixu, nebo za relativn samostatn formanty/komplexn sufixy.
Pro poteby slovnku afix volme een ad hoc, podle mry smanticko-funknch souvislost etzc. Vrejstku afix budou uvedeny samostatn. Obdobnou
otzkou je, zda zaslovotvorn prostedek povaovat omezen/doplnn paradigmatu stmto pstupem se zatm ve zmnnm slovnku nepot, nen vak vylouen.

3. Singularia tantum (onyma, substantiva abstraktn, hromadn

altkov)

M2 odvozuje omezen vskyt plurlovch tvar nkterch substantiv
odpovahy oznaovan mimojazykov skutenosti. Kategorie singulari je tvoena
vlastnmi jmny (apelativizovatelnmi aposlze nabvajcmi obvyklho selnho protikladu), abstrakty, jmny ltkovmi ahromadnmi. Rovn ut poslednch
typ se uvdj okolnosti poruen seln exkluzivity, postult nulovho vskytu
plurlovch tvar je tedy korigovn. Vklad je vstin, dostaten dokumentuje
neudritelnost zavedenho termnu (M2, 1986, s. 42 51).

PM spojuje termn singulare tantum shromadnmi substantivy, je oznauj
soubory poitatelnch (?) jednotlivin (individu), vyjadujce tuto skutenost slovotvornmi prostedky nebo pojmovm obsahem (Rusnov, 1995, s. 231).

ES tento termn zpochybuje stic tzv.. Tato skupina substantiv m bt
typov nevyhrann, plurlov tvary se unich nezdka objevuj, asto se smantickm posunem; okolnosti tchto jev jsou zevrubn anepedpojat zachyceny
(Osolsob, 2002, s. 389). Substantiva hromadn podle autorky oznauj singulrovm tvarem soubor (souhrn) jednotlivin tho druhu (lidsk azvec skupiny,
rostlinn porosty, soubory prodnin a vc ap.), pojem soubornho mnostv je
soust jejich lexiklnho vznamu, vyjdenho pp. slovotvorn; ne vechna
substantiva s rysem hromadnosti se chovaj jako substantiva hromadn (op. cit,

248

s. 466 467). Substantiva ltkov oznauj hmotu jevc se jako amorfn, homogenn, nerozlenn celek (pojmenovn npoj, potravin, tekutin, plodin, hmot,
prodnch jev, chemickch prvk). Pro druhy ltek ajejich ustlen mnostv i
zdraznn intenzity prodnch jev tvo itvary plurlov.

3.1 Substantiva spevahou singulrovch tvar vkorpusu SYN

Pomr singulrovch a plurlovch tvar tzv. singulari tantum je vrazn
nevyrovnan; mn se obdobn jako uplurali oddu jednotek i destek dodu
tisc i v rmci jednoho smantickho pole. Ppadn nzk i nulov vskyt
plurlovch tvar v korpusu byl ovovn (a asto korigovn) prostednictvm
vyhledvae Google.

Spevahou singulrovch tvar dopomru 10 : 1 lze vkorpusu nalzt nap.
nkter jmna ltkov ze smantickho pole ,plodina slunenice (4:1 utrhla
si slunenice zde pojmenovn rostliny, nikoli plodiny i plod), ,potravina
salm (5 : 1 tun druhy masa asalm), oznaen mnostv vzanho naprostor tratolit (7 : 1 v tratolitch zbyten prolit krve, zde pl. ve vznamu
vlunho mnostv).

Spevahou singulrovch tvar dopomru 100 : 1 jsou vkorpusu doloena
rovn jen substantiva ltkov, a to zstupci smantickch pol ,nerost psek
(14 : 1 kategorizace slvrenskch psk; prce nakanalizaci vtekutch pscch
za kolou platnost druhov a platnost velkho mnostv, masy), ula (17 : 1,
tm vhradn ve vznamu druhovm zbohat nabdky ul uveme porskou,
blatenskou, mrkotnskou, hlineckou, vjimen ve vznamu obvyklho mnostv zde nhrobku: dn pompzn uly a kamenn monumenty), hlna (96 :
1 na trcch z doby ledov spov mlad vrstva povodovch hln), pojmenovn tekutin benzn/benzin (27 : 1 smchn dvou i vce druh benzin, pl.
jen vdruhov platnosti), oznaen prodnch materil devo (44 : 1 nzvy
podle vzcnch dev jako palisandr, mahagon, pinie), ,plodina trva (15 : 1
sedl uprosted trav; itrsy trav byly rukm jejich oporou; okrasn trvy apbuzn
druhy zde vplatnosti neobvyklho mnostv, obvyklho mnostv ave vznamu druhovm), jemen (23 : 1 sklzej se epky, ozim jemeny ankde vjeli u
ido ozim penice; prolnaj se vznamy druhov avznamy obvyklho/velkho
mnostv; zeteln je nepravidelnost vdistribuci gramatickho sla vrmci smantickho pole ,obilnina), hrch (37 : 1 ze suench hrach je nejchutnj
modr hrch doloena je vhradn druhov platnost, ve frazmu ivznam obvyklho mnostv slzy jako hrachy), esnek (83 : 1 dal druhy esnek; jakmile esneky odkvetou, zavldne vhjku opt zelen barva; j nala jen jogurt ati
esneky vznamy druhov a platnost obvyklho mnostv rostlina, zsobn
orgn), ,tekutina petrolej (33 : 1 pohonn hmoty svjimkou leteckch petrolej
vznam druhov), ,potravina unka (86 : 1 ticet vestflskch adeset praskch unek vznam druhov a vznam ustlenho mnostv, singulativ kta,

249

pltek), mouka (99 : 1 zakzan mouky se nahrazuj sojovou moukou, vhradn

druhov vznam plurlovch tvar).

Poetn je skupina substantiv spevahou singulrovch tvar vpomru vym ne 100 : 1 a nim ne 1000 : 1. Tm vhradn se jedn o jmna ltkov. Jmno hromadn aabstraktum je vjimkou. Doloeny jsou znovu lexmy
smantickch pol ,kulturn plodina ajej produkt ito (120 : 1 ita aepka
se zelenaly, vhradn vznam obvyklho/velkho mnostv porostu, vdy mimo
odborn styl), kukuice (183 : 1 kukuice byly povech polch kolem; nachystme si polosyrov ust zkukuic, oste nevymezen vznam porostu, rostliny ajej
sti), seno (127 : 1 bydleli jsme na sench nebo ve stanu; o sench vdycky
ped obdem vypil skleniku vodky, vznam velkho mnostv aasovho obdob,
distributivn uit), slma (512 : 1 a bude tch slam sto tisc, budu mt trozok,
platnost obvyklho mnostv, stblo; jen vumleckm stylu), ,potravina maso
(224 : 1 erven vno ktmavm masm; peen smonost zlatavho probarven
mas; pevauje vznam druhov, doloen t vznam obvyklho mnostv, porce), ,materil kulatina (147 : 1 skldm objekty zjednotlivch kulatin; srubov
domy z kulatin potan jednotliviny, ale snad i vznam druhov v druhm
ppad se pouv devo jasanu, ole, osiky ap.), vpno (148 : 1 vyrb se lasturov vpna jako such prmyslov sms), popel (264 : 1 nevhodn zsypy jsou
popely s obsahem nedopalu, vznam druhov, vhradn v textech odbornch),
sdra (566 : 1 pofixaci abduknmi sdrami bude nsledovat dolen), ,chemick prvek, sloueni fosfor (389 : 1 koncentrace dusinan a fosfor; povrch je
pokryt barevnmi fosfory), zlato, stbro (580 : 1 pispli doamerick pokladnice
temi zlaty; podvou stbrech ze Soulu abronzu naMS vm se konen dokal
vznam ustlenho mnostv, medaile, vzno napublicistick texty), vpnk (695
: 1 dostatek mlnch vpnk; rzn tabletov vpnky; vpomru 3 vpnky ku1
fosforu vznamy druhov avznamy obvyklho mnostv tableta, molekula),
,tekutina nafta (696 : 1 motorov nafty vznam druhov), ,prodnina blto (932 : 1 bkov dnes ctni, ztra pobltech smkni).

Spevahou singulrovch tvar nadpomr 1000 : 1 je mono vkorpusu nalzt dal kolektivum dobytek (1353 : 1, vecka hovada jejich, ivecky dobytky jejich, avecka zbo jejich prodali zde patrn vpvodnm vznamu, dnes
nezkladnm) a zstupce substantiv ltkovch, a to reprezentanty smantickch
pol ,prodniny vzduch (12518 : 1 na vyuit umlch vzduch a plyn
v lkask pi; pi roztpn jsou oba vzduchy oteven, po roztopen se zave
primrn; akreditovan laborato vody, zeminy, vzduchy, kaly vznamy druhov, ale imetonymick vznam jednotliviny bublina: mm tam buky amezi
tm ty vzduchy), ,plodina pep (1937 : 1, est celch pep synekdochick vznam plodu, t etn vznamy druhov: oba pepe lze nahradit sms barevnch
pep).

Hromadnch jmen splurlovmi tvary je ve srovnn sltkovmi jmny vrazn mn, psob proto jako pznakov: hmyz (280 : 1 skupiny starokdlch

250

hmyz; miliarda miliard hmyz vznam druhov, vznam velkho mnostv

ipotanch jednotlivin), dobytek; ptactvo (13642 : 1 Mikulov zavodami a ptactvy), etn vojsko, mustvo.

Lexmy, pro n se nepodailo plurlov tvary doloit, jsou vjimkou, se
zvtovnm korpus prakticky miz: donedvna nepotvrzen plurlov tvary substantiv rebarbora, reve, pent nyn nalzt lze (poutn rebarbory dosahuj mimodnch rozmr; jsou zpravidla menho vzrstu ne reven sapky zelenmi;
penty uren pro letn pstovn jako je napklad odrda Carambole F1 nebo
San Marco F1).
Abstrakta sdoloenmi plurlovmi tvary jsou mn etn, ale nikoli vzcn: optika (582 : 1 stet optik msta avenkova; ten Masaryka dvma komplementrnmi optikami), pravda kdyby byli schopni uznat tyto pravdy; svoboda
kad ztchto svobod m svj vlastn charakter. Podobn ve vznamu udlost,
stav ap.: starosti, bolesti asmutky blinch; vechny lidsk zvyklosti, nadje, sny,
smutky, neduhy atrable; vechny zkosti astesky ap. Ostatn doklady svd spe
okonkretizaci vrozvinutch demokracich; bhem jedinho stolet se vechny
tyto demokracie zhroutily. Jako u jmen ltkovch, i u abstrakt si lze vimnout
nahodilosti vdistribuci gramatickho sla: mon bych to vechno moje trpen
aradosti popsal; chte, radosti ablahobyt tohoto svta, odnich jsem si tehdy
sliboval mnoh poten.

3.2 Slovotvorn aspekt singulari

Singularia narozdl odplurali tvo isvbytn slovotvorn typy, akoli ada
formant je opt polyfunknch/polysmnch ivlivem toho, e systmov vlunost singulari je znan relativn. Mezi vce i mn vrazn formanty pat: -a
(obdoba, pokora, obloha), -an (sran, uhlovodan), -anda (ukanda, propaganda),
-t (majestt, chlort), -atika (tematika), -ativ (vokativ, fixativ), - (pion, dren), -ce (legrace), -dlo (prdlo, rdlo), -e (pze, chze, ple, ve), -ec (svinec),
-el (krevel, ortel), -ela (formela), -ej (vprodej), -ek (vnek), -en/-n (polystyren,
etyln), -e (povode, sklize), -en (zmlen, honn), -ence (valence), -enstv
(lovenstv), -enstvo (velienstvo, vekerenstvo), -en (kouen, topen, bednn), -erie (drogerie, mainerie, pedanterie), -e (perle), -et (objet), -e (mlde,
krde), -est (svest), -ch (ich, spch), - (list, sil, vdom, zdrav, nesen),
-ice (pravice, oranice, polednice), -ictv (etnictv, psemnictv, vlastnictv), -ika
(honika), -id (sacharid), -ie (tyranie, rebelie), -ilnek (kousilnek), -ikum (narkotikum), -ina (dina, psina, myina), -ink/-ing (trnink, streing), -n (vltavn, blbn), -ina (vzteklina, vysoina, druina), -inec (holubinec), -it (manganit, bauxit),
-ita (absurdita, generalita), -ismus (faismus), -istika (teraristika), -ium (studium,
kompendium), -j (daj), -ka (ezanka, debrecnka, probrka), -ko (opko, cvko),
-n (pamtn), -nek (spnek, vnek), -n (span, leen), -nda (legranda), -o (dusno, dobro), -oba (chudoba, bloba), -ost (zbablost, pmost), -ot (hmot), -ota (la-

251

kota, slepota), -otina (prkotina), -ovec (vesovec), -ov (lanov, stromov), -ovina
(mlhovina), -ovec (krovec), -ovnictv (mincovnictv), -ovstv (klukovstv), -ovice
(slivovice), -stv (bratrstv, blbstv), -stvo (lenstvo, obyvatelstvo), -t (set), -tek
(prstek), -tr (vtr), -tva (pastva), -tvo (ednictvo), -uk (verbuk), -ura/-ra
(apretura, inventura, drezra), -us (konsensus), -v (stav), -va (lichva), -vo (pivo).
Nkter ztchto formant jsou nahranici synchronn rozeznatelnosti.

Zvr

Rozloen tvar substantiv v systmu jazyka odpovd Gaussov kivce,
schopn vyjdit vskyt anomli vsystmech rznho typu. Pluralia asingularia
nejsou perifernm jevem, hranice mezi nimi asubstantivy sbnou opozic selnho paradigmatu nen ostr. Atribut tantum je relativn.

Substantiva s vraznm nepomrem mezi frekvenc tvar sg. a pl. a jejich
ppadn nesluitelnost sslovkami zkladnmi spov vtom, e slokou svho
nocionlnho vznamu vyluuj monost referovat ketnosti objekt tdy, kterou
denotuj jako nelennou nebo lennou njak nezkladn.

Singulrov tvary mohou vyjadovat vedle poetn jednosti singularitu jakoto simplexnost, nestrukturovanost, homogenitu, kvantovou neurenost, pop.
syntetinost (u jmen hromadnch); plurl vedle mnohosti vyjaduje komplexnost,
strukturovanost, heterogenitu projevujc se jako kvantovost, pop. analytinost
(ujmen pomnonch). Jde ohypotetick smantick znaky, je lze podle komunikan poteby pehodnotit. Namsto (ne)poitatelnosti substanc je vhodn uvaovat o(ne)potanosti, jen dojist mry uzuln ao substantivech srzn velkou
pevahou tvar sg./pl. Pi znan polysmii vtiny lexm (a slovotvornch formant) zaznamenvme odlin pomr tvar singulrovch aplurlovch pro jednotliv lexie anakonec ipromnlivosti vdiachronn perspektiv.

Vyvenost i asymetrie pomru zstupc obou st paradigmatu je dna pozic sm typu ,hromadnost/souhrnnost, ,ltkovost/beztvarost/homogenita nebo
,sloenost vdynamicky (re)hierarchizovan struktue smmu (obvykle vnman
v dsledku jako metaforick nebo metonymick vznamov posun provzejc
apodmiujc vymann zseln exkluzivity singulari aplurali).

KOENSK, Jan: Konstrukce gramatiky ze smantick bze. Praha: Academia 1984.

LJAEVSKAJA, Olga Nikolajevna: Semantika russkogo isla. Moskva: Jazyky slavjanskoj kultury 2004.
MIKO, Frantiek: Rod, slo apd podstatnch mien. Bratislava: Vydavatestvo SAV
1962.
Mluvnice etiny 2. Tvaroslov. Praha: Academia 1986.
OSOLSOB, Klra: Substantivum nepoitateln. In: Encyklopedick slovnk etiny.
Eds. P. Karlk M. Nekula J. Pleskalov. Praha: NLN 2002, s. 316, 467.
RUSNOV, Zdenka: Morfologie. In: Prun mluvnice etiny. Praha: NLN 1995.

Tento text vznikl v rmci grantu Slovnk afix uvanch v etin (GAR, reg.
.13-07138S).
RSUM
Semantics and Pragmatics of Grammatical Number The Word-Formation Aspect
Singular forms of Nouns (Substantives) can express singularity as simplexity, non-structurality, homogeneity, quantum indefinity and synthetic meaning (in case of singular mass nouns); plural forms
then, besides plurality, also express complexity, structurality, and heterogeneity, signalling quantity
and analytical meaning (in case of invariable plural nouns). Hypothetical semantic signs, changeable
in connection with the communicative situation, are concerned. In connection with Invariable Singular Nouns and Invariable Plural Nouns it seems more suitable to speak about nouns with more or less
distinctly prevailing singular or plural forms. Due to the considerable polysemy of the majority of lexemes, adifferent proportion between singular and plural forms of individual lexical units is recorded,
as well as changeability from the diachronic perspective. The crucial argument for achoice between
expressing aphenomenon in asimplex or acomplex way is the communicative need.

Poznmky
1 Srov. singulr hromadn, singulr jednotkov, singulr nevymezen, metonymick uit kolektiv
(Miko, 1962, s. 67 87).

LITERATURA
ECHOV, Marie akol.: etina e ajazyk. Praha: ISV 1996.
esk nrodn korpus SYN2010, SYN.Praha: stav eskho nrodnho korpusu FF
UK. Dostupn na: <http://www.korpus.cz>.
Encyklopedick slovnk etiny. Eds. P. Karlk M. Nekula J. Pleskalov. Praha:
NLN 2002.

252

253

Nominalizacje w jzyku iw tekcie

konfrontacja polsko-sowacka. Zarys
problematyki
Maryla Papierz
(Wydzia Filologiczny Uniwersytetu Jagielloskiego w Krakowie)

onfrontacja jzyka sowackiego ipolskiego w zakresie zjawisk nominalizacyjnych wymaga ustalenia trzech podstawowych problemw badawczych.
Popierwsze naley okreli, jakie konkretnie zjawiska bd przedmiotem analizy, czyli co bdzie przedmiotem interpretacji, bowiem nominalizacja w rnych
ujciach obejmuje rny zakres konstrukcji skadniowych. Podrugie by mwi
o nominalizacji w jzyku, tj. o uwarunkowaniach systemowych, naley opisa
mechanizmy nominalizacji porwnujc je w obu jzykach. Iwreszcie potrzecie
mwic onominalizacji w tekcie naley porwna realizacje tekstowe w obu
jzykach, dopuszczalno nominalizacji w rnych stylach funkcjonalnych obu
jzykw, co uwarunkowane jest take ich odmiennym rozwojem historycznym.

Skadnia tradycyjna traktowaa jako oddzielne zdania: pol. Ewa cieszy si
zprzyjazdu siostry. / Ewa cieszy si, e siostra przyjechaa. //sow. Eva sa te
nasestrin prchod. / Eva sa te, e sestra prde.1 pierwsze opisujc jako zdanie
pojedyncze, drugie jako zoone a nominalizacje pol. przyjecha > przyjazd //
sow. prs > prchod rozpatrywano napoziomie morfologicznym. E. Jdrzejko
w swojej monografii Nominalizacje w systemie iw tekstach wspczesnej polsz
czyzny (Jdrzejko, 1993, s. 11) referuje stanowisko wobec nominalizacji w obrbie
takich kierunkw jak strukturalizm, gramatyka generatywna, czy wreszcie gramatyka zbaz semantyczn:
Nowa koncepcja gramatyki z baz semantyczn umoliwia rewizj pogldw
nasposb przedstawiania iinterpretacj zwizkw midzy poszczeglnymi skadnikami powierzchniowymi rnych typw wypowiedze, ktrym mona przypisa t
sam struktur treciow. Rwnoczenie zwrcono uwag nakonieczno uwzgldniania gbokich relacji midzy predykatem ajego argumentami, jako istotnego czynnika warunkujcego synonimi wyrae o odmiennej postaci. W tym ujciu rne
typy nominalizacji (wyrae ikonstrukcji znominalizowanych) bd traktowane jako
moliwe w danym jzyku realizacje jednej struktury gbokiej, ktre napoziomie formalno-skadniowym wie relacja transformacji syntaktycznej (Jdrzejko, 1993, s.
19).

Kolejny problem to kwestia definicji nominalizacji uznanej zajeden ze sposobw kondensacji treci wypowiedzenia. Kondensacja to zatem pojcie szersze,
bo obejmuje takie kondensaty werbalne jak bezokolicznik wyjecha odpocz /
wyjecha, eby odpocz // posowacku zawsze zform finitywn odcestoval, aby

254

si oddchol iimiesw nieodmienny siedzia trzymajc kota nakolanach / siedzia

itrzyma kota nakolanach // sedel driac maku nakolench / sedel adral maku nakolench. Cz badaczy takie kondensacje uwaa take zanominalizacje,
cz ogranicza si tylko doprocesw przeksztacajcych konstrukcje zdaniowe w
konstrukcje zsubstantywizowanym wykadnikiem predykatu, ktre E. Jdrzejko
nazywa nominalizacjami waciwymi przyjecha > przyjazd // prs > prchod
iproponuje odrnia odnominalizacji adjektywnych, realizowanych w postaci
grupy imiennej zprzydawk przymiotn martwe zwierz / zwierz jest martwe //
mtve zviera / zviera je mtve.

Semantyczny model zdania jest pewnego rodzaju idealizacj. Midzy nim
a wypowiedziami w poszczeglnych jzykach naturalnych istnieje stosunek
asymetrii. Ekonomia jzyka i potrzeba niezakconej komunikacji jzykowej
powoduje, e asymetria ta realizowana jest w postaci pewnych kondensacji, skumulowania wielu znacze elementarnych w jednostki jzykowe (wyrazy, wypowiedzi). Tekst pozbawiony elementw kondensacji (kondensatorw), []
tekst maksymalnie przejrzysty semantycznie to tekst, w ktrym segmentacja
na wypowiedzenia zgadza si z segmentacj predykatowo-argumentowe zdania
zjednej strony iz segmentacj nastruktury predykatowo-argumentowe zdrugiej
(Topoliska, 1977, s. 176).

Istnieje kilka typw kondensacji. Niektre oparte s naformalnej derywacji
syntaktycznej lub morfologicznej. Efekt nominalizacji morfologicznej (tak jak j
pojmuje Z. Topoliska) pokrywa si ztym, co M. Jelnek nazywa kondensatorami
syntaktycznymi. Kondensatory te dzieli wedug przyporzdkowania doposzczeglnych czci mowy na imienno-czasownikowe (imiesw przymiotnikowy,
bezokolicznik), rzeczownikowe, przymiotnikowe iprzyswkowe (Jelnek, 1968,
s.392). Z. Topoliska wspomina ojeszcze jednym typie kondesacji leksykalnej,
ktra zachodzi wtedy, gdy poszczeglne wyrazy reprezentuj cae struktury predykatowo-argumentowe (Topoliska, 1977, s.179).

Do kondensatorw rzeczownikowych, ale niederywowanych morfologicznie
nale zdania typu Jan mwi oMarii. // Jn hovor oMrii., ktre naley traktowa jako konstrukcje, gdzie argument propozycjonalny zosta zastpiony przez
argument rzeczowy, czyli cz argumentow predykatu w funkcji argumentu propozycjonalnego. Konstrukcja wyjciowa moe wic mie posta Jan mwi, e Maria jest adna. / Jan mwi, e Maria wrcia. // Jn hovor, e Mria je pekn. / Jn
hovor, e Mria sa vrtila. itp. Jest to do czsty przypadek realizacji argumentu
propozycjonalnego zwyzerowanym predykatem czci tego argumentu.

Kondensacje mog by mniej lub bardziej przypadkowe lub mog mie charakter standardowy, systemowy. Te pierwsze s uwarunkowane kontekstowo (gdy
pewne informacje s redundantne), lub s wynikiem decyzji nadawcy,
[] kiedy zaley mu natym, aby odbiorca komunikatu nie zosta poinformowany
dokadnie, kiedy chce podkreli nieistotno (lub drugorzdno) pewnych skadnikw treci w przeciwiestwie doinnych, uwaanych zabardziej istotne w danym

255

komunikacie i wreszcie kiedy zaley mu na niestawieniu wszystkich kropek na i.

(Karolak, 1972, s. 170).

To od autora zaley, czy wyrazi, bd nie wyrazi informacji, ktre moe
zawiera tylko struktura zdaniowa (czas, tryb, aspekt), czy ukryje je zawyraeniem nominalnym pozbawionym tych kategorii.

W oparciu obadania nadstruktur polskiej frazy imiennej, gdzie wykorzystano model skadni semantycznej (gwnie w pracach S. Karolaka iZ. Topoliskiej)
pojawia si nastpujca definicja:
Przez nominalizacj rozumie si ywy nalecy dogramatyki danego jzyka proces
imiennej formalizacji danej (scharakteryzowanej) struktury predykatowo-argumentowej, traktowanej jako hipotetyczny model zdania na paszczynie semantycznej.
Rezultatem tego procesu jest taki typ grupy imiennej, ktra napaszczynie skadniowej (formalnej) jest w okrelony sposb skorelowana ze zdaniem, czyli werbaln
realizacj tego samego modelu propozycjonalnego (Topoliska, 1984, s. 355).

Ale jak pisze E. Jdrzejko nawizujc dotego, co Z. Topoliska nazwaa
nominalizacj leksykaln zsemantycznego punktu widzenia zbyt wskie byoby
wic ograniczanie opisu nominalizacji dofaktw zzakresu leksykalno-sowotwrczych relacji transpozycyjnych nazwy czynnoci odczasownika oraz nazwy cech
odprzymiotnika typu przyjecha przyjazd, dobry dobro // prs prchod,
dobr dobrota, czyli takich rzeczownikw odczasownikowych itakich przymiotnikw odrzeczownikowych, ktrych treciowa tosamo z czasownikiem
przymiotnikiem jest potwierdzona morfologicznie (Jdrzejko, 1993, s. 46).

E. Jdrzejko proponuje szersze rozumienie nominalizacji w tym sensie, e
wcza doniej nazasadzie tosamoci semantycznej take takie wyraenia,
ktre formalnie nie s motywowane, ale funkcjonuj nazasadzie tosamoci transpozycyjnej irelacji supletywizmu: mio kocha, uroda adny, klska pokona // lska milova, krsa pekn, prehra prekona.

Nominalizacj rozumian jako proces ipowstay w jego wyniku typ syntaktyczny realizujcy si w okrelonym zbiorze wypowiedze uwaa zazjawisko
systemowe.
Systemowo nominalizacji rozumiemy jako oferowan przez jzyk (langue) moliwo wyboru syntaktycznej organizacji wypowiedzi oraz wzajemn przeksztacalno konstrukcji z rnych pl syntaktycznych zgodnie z pewnymi okrelonymi
reguami leksykalno-gramatycznymi przy spenieniu cakowitej (lub czciowej ale
odtwarzalnej) ekwiwalencji semantyczno-funkcjonalnej (Jdrzejko, 1993, s. 51).

Takie s systemowe waciwoci langue zatem mona je odnie zarwno do jzyka polskiego jak i sowackiego. Nominalizacje w jzyku sowackim
byy ju przedmiotem moich bada (Papierz, 1982), inne jzyki, w tym polski
doczekay si mniej lub bardziej szczegowych opracowa, jak przywoywana tu
ju monografia E. Jdrzejko, natomiast porwnanie tych zjawisk w dwu lub kilku

256

jzykach to trudniejsze wyzwanie, zwaszcza w zakresie konkretnych realizacji

tekstowych.

Wzorcowym opracowaniem kontrastywnym analizujcym nominalizacje
polskie ibugarskie jest monografia M. Korytkowskiej iW. Madiewej Odzdania zoonego dozdania pojedynczego (nominalizacja argumentu propozycjonalnego w jzyku polskim ibugarskim) (Korytkowska Madiewa, 2002). Autorki
omwiy szczegowo semantyczne igramatyczne uwarunkowania nominalizacji
w ramach struktury zdaniowej oraz uwarunkowania tekstowe nominalizacji argumentu propozycjonalnego atake zrnicowania stylistyczne tekstw anominalizacje czyli stopie nasycenia rnych pod wzgldem stylistycznym tekstw
transformami nominalnymi. Napostawie tych analiz sformuoway wniosek oglny dopuszczalno nominalizacji argumentu propozycjonalnego wykazuje w
obu jzykach wiele podobiestw, ale wystpuje te szereg rnic dystrybucyjnych
midzy jzykiem polskim ibugarskim.

Podobnie jest w przypadku jzyka polskiego isowackiego, bliskich sobie genetycznie itypologicznie, jednak odmienne drogi rozwoju iodmian skodyfikowanych w rnych stylach funkcjonalnych, ktre mog by podstaw porwnania,
byy odmienne, co dodzi mona obserwowa.

Literacki jzyk sowacki zostal skodyfikowany w poowie XIX wieku askadnia sowacka ksztatowaa si w oparciu oyw mow ludu, jzyk mwiony w opozycji dosztywnej, schematycznej skadni niemieckiej iaciskiej. Te wzory byy
mocniej zakorzenione w jzyku polskim, dlatego konstrukcje znominalizowane
oparte naimiesowach irzeczownikach odczasownikowych czciej wystpuj w
jzyku polskim ni sowackim, ktry preferuje zdania podrzdne ikonstrukcje infinitywne. Std polszczyzna daje wraenie jzyka raczej statycznego ni bardziej
dynamiczny sowacki. Proces intelektualizacji skadni sowackiej w XX wieku,
wprowadzanie konstrukcji hipotaktycznych iwerbo-nominalnych troch te rnice zniwelowa (Papierz, 2000).

Prb konfrontacji polsko-sowackiej w zakresie rnic w uyciu kondensatorw podjy autorki opracowania obejmujcego cay system gramatyczny obu
jezykw: Slovenina apotina. Synchrnne porovnanie scvieniami. Bazoway
na jzyku oglnym nie precyzujc, o jakie rejestry stylistyczne chodzi. Stwierdzaj, e verblne substantvum ako kondenzt sa vobmedzenej miere vyskytuje
vslovenine: Fajenie je tu zakzan, Nebav ma psanie pohadnc [...] Podstatne
viac sa vak vyuva vpotine (Sokolov akol., 2012, s. 247). Tu autorki przytaczaj kilkanacie polskich form tego kondensatora (np. zachowanie, oddalanie
sie, wystpowanie) ju bezkontekstu zdaniowego. Podaj take przykady innych
struktur syntaktycznych w jzyku sowackim, ktre czeciej odpowiadaj polskiemu nomen deverbale:
1. formy verbum finitum: Ztej wysokoci byoby to nie dozauwaenia. // Ztejto vky by to lovek nezbadal., Nie posdzaem go o zainteresowania artystyczne. // Neakal som, e ho zaujma umenie.
257

2. formy infinitywu: Twierdzi, e ma dozakomunikowania co wanego. // Tvrdil, e chce oznmi nieo dleit., Mam moliwo uzyskania dodatkowych
porcji. // Mm monos zska dodaton porcie. Iprzekad w odwrotnym kierunku: Ja ho odum chodi pokrmch. // Ja go oducz chodzi/chodzenia
poknajpach., Chystal sa ods. // Zbiera si dowyjcia.

[...] Infinitv bva vslovenine subjektom aj vdvojlennch vetch, vktorch predikt vyjadruje hodnotenie istho deja. Tento vznam maj naprklad
verb imponova, podari sa, tei sa, pi sa, protivi sa, priei sa, bridi sa.
Potina tu m ako subjekt astejie substantvum, napr. Nepi sa mi chodi tam.
// Nie podoba mi si chodzenie tam (Sokolov akol., 2012, s. 247).

Opis ten moe by przykadem okrelenia rnic systemowych midzy jzykiem polskim isowackim, wymaga jednak sformuowania precyzyjniejszych
zasad, ktre by okrelay istot tych rnic.

Takie konstatacje jak powyej naley bowiem oprze na solidnych podstawach materiaowych. Materia popierwsze: da moliwo sformuowania zasad, zgodnie z ktrymi systemy kadego z jzykw przewiduj uycie jednego
zdwch zasadniczych sposobw syntaktycznej organizacji wypowiedzenia: albo
w postaci zdania zorodkiem werbalnym, albo w postaci grupy imiennej organizowanej ireprezentowanej przez nomen. (Topoliska, 1977, s. 175). Podrugie:
pozwoli naustalenie, ktre ze stylw funkcjonalnych preferuj konstrukcje znominalizowane aktre zdaniowe. Zistniejcy ju opracowa wiadomo najoglniej, e styl naukowy i administracyjny w obu jzykach czciej ni inne style
stosuje konstrukcje nominalne. Ale naley to udokumentowa materiaowo.

Moliwoci uzyskania takiej bazy materiaowej s dwie, obie sprawdzone w
rnych opracowaniach. Pierwsza metoda, zastosowana przez wspomniane autorki konfrontacji polsko-bugarskiej M. Korytkowsk iW. Madiew, jako punkt
wyjcia przyjmuje okrelon liczb najczciej wystpujcych w obu jzykach
predykatw ipredykatorw ibazuje nastrukturach predykatowo-argumentowych
przez nie fundowanych oraz ich uyciach tekstowych. Druga polega nazestawianiu materiau pochodzcego ztych samych tekstw, bdcych przekadami nainteresujce nas jzyki np. Biblii iznanych tekstw literackich.

Osobicie skaniam si kumetodzie pierwszej, gdzie bazuje si jednak natekstach oryginalnych. W przekadzie zawsze musimy si liczy z bdami, cho
oczywicie system pewne konstrukcje blokuje. Takie porwnanie, oparte naekscerpcji z korpusu jzyka polskiego i sowackiego bdzie przedmiotem moich
dalszych bada.

LITERATURA
JELNEK, Milan: Funkce avvoj syntaktickch kondenztor vslovanskch jazycch.
In: Otzky slovansk syntaxe II. Brno: Univerzita J. E. Purkyn 1968, s.389 395.
JDRZEJKO, Ewa: Nominalizacje w systemie iw tekstach wspczesnej polszczyzny.
Katowice: Wyd. U 1993.
KAROLAK, Stanisaw: Zarys skadni oglnej. Warszawa: PWN 1972.
KORYTKOWSKA, Magorzata MADIEWA, Wiara: Od zdania zoonego
do zdania pojedynczego (nominalizacja argumentu propozycjonalnego w jzyku
polskim ibugarskim). Toru: Wyd. UMK 2002.
PAPIERZ, Maria: Nominalizacje we wspczesnym jzyku sowackim. Krakw: Wyd.
UJ 1982.
PAPIERZ, Maryla: Intelektualizacja w jzyku sowackim. In: Sowacy w obliczu Europy. Ed. H. Janaszek-Ivankov. Katowice: Wyd. U 2000, s. 135 145.
SOKOLOV, Miloslava VOJTEKOV, Marta MIROSAWSKA, Wirginia
KYSEOV, Miroslava: Slovenina apotina. Synchrnne porovnanie scvieniami. Preov: Filozofick fakulta Preovskej univerzity 2012.
TOPOLISKA, Zuzanna: Mechanizmy nominalizacji w jzyku polskim. In: Studia
gramatyczne I. Ed. Z. Topoliska. Wrocaw: Ossolineum 1977, s. 175 212.
TOPOLISKA Zuzanna: Skadnia grupy imiennej. In: Gramatyka wspczesnego jzyka polskiego. Skadnia. Ed. Z. Topoliska. Warszawa: PWN 1984, s. 301 384.
RSUM
Nominalizations in the Language and in the Text Polish-Slovak Comparison. Fundamental
questions.
Nominalization is the process and the result of this process by means of which asentence structure
is placed in adifferent sentence structure in the position reserved for anominal construction. In the
process of nominalization the componential sentence changes into the attributive determinative syntagm. The initiative role in this syntagm is played by the substantive verbal, actional, abstract. The
aim of this paper is to present three aspects of the nominalization: 1. Which phenomena will be the
subject of analysis, i.e. what is the subject of interpretation, because nominalization is interpreted
in various ways. 2. It must characterize the mechanism of nominalization in Polish and Slovak as
asystems phenomenon. 3. Nominalization in texts in the languages needs to compare acceptability
of nominalization in various functional styles which is related to different historical development of
Polish and Slovak.

Przypisy
1 Przykady bd zawsze podawane w kolejnoci najpierw polski, potem poznaku // sowacki.

258

259

Variantnos akodifikcia (na prklade

Czambelovej kodifikcie)
Katarna Muzikov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

odstatou jazykovej dynamiky je realizcia postupnch zmien jazykovch prostriedkov zhadiska ich foriem ifunkci azrove zmien vzahov medzi jednotlivmi jazykovmi prostriedkami. Dynamika sa prejavuje vjazyku vpodobe
variantnosti vovetkch jazykovch rovinch. Vodbornej literatre sa tradine
rozliuje diachrnna asynchrnna dynamika, vpozad tohto rozliovania je opozcia rezultatvnos procesulnos (Kralk, 2009, s. 16). Zdiachrnneho hadiska
je pri skman dynamiky v centre pozornosti rezultatvnos, sledovanie vsledkov jednotlivch vvinovch zmien, zatia o procesulnos, neukonenos, sa
vzahuje primrne nasynchrniu (avak aj zdiachrnneho hadiska sa niektor
javy, resp. procesy javia ako zatia neukonen, nezaven, ako dlhotrvajce tendencie). Poda V. Barneta (1981, s. 124) si priskman diachrnnej variantnosti
vmame vystdan jednoho jazykovho jevu druhm. Synchronn variantnost
se promt dokonkurence koexistujcch jazykovch jev. Konkurence me bt
definovna vtermnech strukturnch nebo funknch.

Problematika synchrnnej dynamiky vystupuje do popredia v svislosti
s kultivovanm jazyka, najm s jeho regulovanm v podobe kodifikcie. Statick charakter kodifikcie je v opozcii k dynamickosti jazykovej normy, ktor
sa neustle vyvja. Statickos kodifikcie mono prekona tak, e sa repektuje
a predvda pohyb v norme uvdzanm variantov. Synchrnna dynamika (nielen
vsasnosti, ale aj vniektorom zminulch vvinovch obdob vdobovom, synchrnnom priereze) je vsledkom prebiehania vvinovch procesov, resp. psobenia vvinovch tendenci, asto iprotichodnch, zrove je vak vchodiskom
ipredpokladom alieho vvinu jazyka. Neprejavuje sa len voforme truktrnej
afunknej konkurencie variantnch jazykovch prostriedkov, ale, ako kontatuje
A. Jedlika (1981, s. 109), aj vsamotnej jazykovej situcii, ato vexistencii avzjomnom psoben variet nrodnho jazyka vzvislosti odsocilnych faktorov aso
zreteom naich fungovanie vjednotlivch komunikanch sfrach avrznych
situanch podmienkach. Podobne aj V. Barnet (1981, s. 125) vsvislosti sosynchrnnoudynamikou spisovnho jazyka hovor odynamike nadvoch rovniach,
narovni jazykovch prostriedkov anarovni komunikatvnych tvarov (konkurencia spisovnho jazyka anespisovnch tvarov). Uveden dve strnky synchrnnej dynamiky sa rznym spsobom reflektuj vkodifikcii. Kodifikcia zachytva
jazykov zmeny poetapch, funguje ako stabiliztor normy vyznaujcej sa dynamickosou, najednej strane je teda vsledkom ustaovania normy, nadruhej strane

260

usmeruje al vvin spisovnho jazyka, mala by teda podporova aupevova

zkladn vvinov tendencie v jazyku. lohou kodifikcie je poda J. Dolnka
(2010, s. 165) podporovanie optimlnej stability normy azrove jej prunosti.
Intrumentlny charakter kodifikcie ajej lohu pristabilizcii normy zdraznil
aj F. Dane (1979, s. 80), poda ktorho zmyslom kodifikcie je bt efektivnm
instrumentem plnovitho, perspektivnho ovlivovn spisovnho jazyka; m
rz prostedku institucionlnho, kontrolujcho dynamickou rovnovhu spisovnho jazyka azajiuje jeho relativn hladk fungovn podle aktulnch komunikanch poteb spolenosti. Zhadiska kodifikcie sa vovzahu ksynchrnnej
dynamike vjazyku ako kov jav otzka, ktor zmeny vjazykovej norme s
prijaten zhadiska kultivovania spisovnho jazyka, ktor zmeny zachyti vkodifikanch prrukch. Rieenie tejto problematiky zvis odchpania kodifikcie
(i m deskriptvny alebo preskriptvny charakter), jej vzahu knorme, odstanovench kodifikanch kritri aod existujcej jazykovej situcie. Vovzahu ksasnej spisovnej slovenine sa tejto problematike venuje pozornos voviacerch
prcach zaoberajcich sa problematikou spisovnho jazyka (napr. Dolnk, 2010;
Bosk, 2010; Kralk, 2009).

Vtomto prspevku poukeme nato, ako sa vzah variantnosti jazykovej normy akodifikcie rieil vminulosti vodlinej jazykovej situcii, ako sa synchrnna
dynamika vslovenine nakonci 19. storoia reflektovala vCzambelovej kodifikcii a ak bol jeho postoj ku kodifikcii variantnch jazykovch prostriedkov.
Budeme vychdza zCzambelovej kodifikanej prruky Rukov spisovnej rei
slovenskej (1. vyd. 1902, 2. vyd. 1915, 3. vyd. 1919) ana zskanie komplexnejieho obrazu ojeho postoji ksynchrnnej dynamike avariantnosti vyuijeme aj
prcu Prspevky kdejinm jazyka slovenskho (1887), vktorej publikoval analzu
dobovej normy spisovnej sloveniny nielen vdielach V. Paulinyho-Ttha, asriu
lnkov Ospisovnej rei slovenskej (1901), vktorej predstavil svoju koncepciu
spisovnej sloveniny.

Skr ako uvedieme, kde aako sa vRukovti spisovnej rei slovenskej uplatnili, resp. neuplatnili variantn jazykov prostriedky, strune charakterizujeme
faktory, ktor podmienili aovplyvnili Czambelov prstup kreflexii synchrnnej
dynamiky akodifikovanie variantnch jazykovch prostriedkov vjeho kodifikanch prrukch. Kovmi faktormi boli dobov jazykov situcia, koncepcia
kodifikcie akodifikan kritri.

Jazykov situcia je dynamick jav, ktor ovplyvuje aktulna historicko-spoloensk a kultrna situcia. V martinskom obdob (1875 1918) sa
nazem Slovenska pouvali viacer jazykov tvary (variety), popri spisovnej
slovenine fungovali v neoficilnej komunikcii aj teritorilne dialekty. Spisovn slovenina bola vpriamom i nepriamom kontakte smaarinou, neminou,
pretrvali aj tradin kontakty setinou azintenzvneli kontakty srutinou. Koexistencia, resp. konkurencia uvedench variet, resp. jazykov vjednotlivch komunikanch sfrach aich vzjomn psobenie sa odrazili aj vjazykovej norme

261

aze, najvraznejie vlexike, vmenej miere vhlskoslov atvaroslov, ale aj

vpravopise aboli jednm zfaktorov, ktor prispel kvzniku variantnosti, ako kontatoval aj S. Czambel (1899, s. 426): Vkadom jazyku jest vea mnohotvarov,
a v slovenskom zvlte, u i nsledkom toho, e esk slov a formy s ben
nazklade historickosti, ale zvlte nsledkom toho, e slovenina je dialekticky
prli rozlenen. Pokia ide opouvateov spisovnho jazyka, spisovn slovenina mala zku socilnu bzu, tvorila ju prevane inteligencia, z nej sa aktvne
podieali nakultivovan arozvjan spisovnej sloveniny predovetkm spisovatelia, redaktori, novinri, prp. kazi, uitelia. V tomto obdob ete nepokroila
demokratizcia spisovnho jazyka dotakej miery, e by sa spisovn slovenina
stala celonrodnm jazykom. Postupne sa roziroval poet komunikanch sfr,
v ktorch fungovala spisovn slovenina (boli to predovetkm sfry umeleckej literatry, publicistiky, vedy apopularizcie vedy, benej konverzanej rei),
sprievodnm javom tohto procesu bolo rozkolsavanie zu. iriemu uplatneniu
spisovnej sloveniny brnila existujca spoloensk apolitick situcia (zemie
Slovenska bolo sasou Uhorska, radnm jazykom bola maarina), ktor zaprinila, e spisovn slovenina sa len obmedzene pouvala valch verejnch
komunikanch sfrach, ktor s prespisovn jazyk dleit vadministratve,
kolstve.

Zmenen jazykov situcia vposlednej tvrtine 19. storoia anaptie medzi
kodifikciou ajazykovou praxou (porov. kontatovanie S. Czambela (1890, s. III)
vvode Slovenskho pravopisu: Inak uia mluvnice, inak pu spisovatelia; aete
aj medzi sebou rozchodia sa imluvnice ispisovatelia.), ktor pociovali pouvatelia spisovnho jazyka ako neiaduce, viedli kmodifikcii hodovsko-hattalovskej kodifikcie, ktor uskutonil S. Czambel. Cieom Czambelovch intervenci
dospisovnej sloveniny bolo predovetkm stabilizova jazykov normu rozkolsan pod vplyvom historizujcej hodovsko-hattalovskej kodifikcie a relnej
ivej jazykovej praxe aodstrni nedslednosti vovtedajej kodifikcii. Neustlenos a rozkolsanos jazykovej normy sa tkala nielen formlnej strnky dobovej spisovnej sloveniny, ako uviedol S. Czambel (1901, s. 304) vpravopise
obieha zvlte vea dvojtvarov aviactvarov , ale aj hlskoslovia, tvaroslovia,
slovotvorby i terminolgie.

O uplatnen i neuplatnen variantnch jazykovch prostriedkov koexistujcich, resp. konkurujcich si vjazykovej norme aze vkodifikanch prrukch
rozhodovala Czambelova koncepcia kultivovania spisovnej sloveniny, v ktorej
reagoval naexistujcu jazykov ahistoricko-spoloensk situciu, napotreby pouvateov jazyka, priom vychdzal aj zozhodnotenia retrospektvy, t. j. predchdzajcich kodifikci (trovej i Hattalovej) z hadiska ich perspektvnosti.
Zo svojich vskumov dobre poznal tak prirodzen, nreov, podobu sloveniny, ako aj spisovn podobu (najm zus spisovateov, porov. jeho analzy jazyka S.Chalupku, resp. V. Paulinyho-Ttha; Czambel, 1885; 1887, s. 33 an.) ana
tomto zklade konfrontovanom svlastnm jazykovm povedomm zaloil svoju

262

kodifikan innos. Oporu prikultivovan spisovnho jazyka hadal vivom ze.

Pravidl uveden vRukovti s poda S. Czambela (1901, s. 719) shrnom toho,
o sa vobore spisovnej rei slovenskej zavea avea rokov podtiahou okolnost
samo sebou vyvinulo. Ony s [...] odvoden zbenho spisovnho jazyka, nie s
tedy z doterajch mluvnc prejat, ani ubovou a osobnmi nzory pvodcu
utvoren. Vdsledku toho sa dojeho kodifikcie dostali viacer varianty, ktor
fungovali vze. Problmov javy, medzi nimi aj kodifikciu variantnch tvarov,
chcel vyriei podkladnom preskman ivho jazyka aspoznan jeho zkladnch vvinovch tendenci, porov. Nm treba vkonci koncov uri, ktor forma
je z viactvarov dobr, lepia, alebo jedine oprvnen [...] Ale k tomu neznme
dosia dostatone naich nre (op. cit., s. 305). Kritri spisovnosti, oktor sa
opieral, boli systmovos, ustlenos (vo vzahu kdomcemu zauvanmu zu,
kudovej rei) afunknos.

Ako sme u uviedli, lohou kodifikcie je podpori optimlnu mieru stability
asasne prunosti normy. Predpoklad to dobr poznanie synchrnnej dynamiky
narovni jazykovch prostriedkov, ale aj vrmci jazykovej situcie, vrmci koexistencie variet nrodnho jazyka, aidentifikovanie progresvnych variantov. Synchrnna dynamika sa vslovenine nakonci 19. storoia prejavovala vjazykovej
norme aze poetnmi variantmi, ktor boli odrazom prirodzenho vvinu jazyka, spontnnych zmien, ale aj odrazom kontaktov spisovnej variety snespisovnmi varietami sloveniny i kontaktov sloveniny sinmi jazykmi. Navariantnos
vjazykovej praxi mali vplyv aj kodifikan prruky . tra, ale najmM. Hattalu, v ktorch boli kodifikovan mnoh varianty, progresvne i neprogresvne
(porov. Muzikov, 2010). Czambelovo rozhodnutie opiera sa ostav vivom jazyku pri kodifikcii sa premietlo do jeho kodifikanch prruiek okrem inho
uvdzanm viacerch hlskoslovnch a flektvnych, sasti aj slovotvornch
variantov uplatujcich sa vjazykovej praxi, ktor vyhovovali stanovenm kritrim spisovnosti. Repektoval tak pohyb vnorme aiastone aj predvdal, ako
sa bude alej vyvja, ako ukzali neskorie kodifikan pravy v 20. storo.
VCzambelovch prrukch sa reflektovali vybran javy synchrnnej dynamiky,
vjazykovej praxi bol pestrej stav avariantnos sa vyskytovala aj valch prpadoch (napr. uliciach/ulicch, strelba/streba, ich/jich at.). Valej asti uvedieme, ktor variantn jazykov prostriedky S. Czambel hodnotil ako spisovn.

Poetn varianty sa vRukovti spisovnej rei slovenskej uvdzaj vhlskoslov. Neustlenos kvantity vdobovej spisovnej slovenine sa odrazila aj vkodifikcii pripanm viacerch variantov, napr. ssed/sused, s/is, odchlka/
odchylka, slka/sluka, Bh/Boh, mtvy/mrtv, slvny/slavn at. (Czambel,
1902, s. 16 17). Tto variantnos odra koexistenciu tvarov zarelovch variet
sloveniny (zpadoslovenskch vs. stredoslovenskch nre) v ze, resp. kontakt sloveniny setinou, ktor sa vdsledku rozdielneho hlskoslovnho vvinu
vyznauj rozdielnou distribciou kvantity. S. Czambel vtomto prpade repektoval prax, kvantita nebola ustlen vmnohch prpadoch (porov. Czambel, 1887,

263

s. 49 an.). alie kodifikovan variantn podoby svedia tie otom, e prikodifikcii prihliadal na teritorilnu diferencovanos sloveniny a akceptoval varianty podmienen odlinm hlskoslovnm vvinom vjednotlivch nreovch
areloch (vporovnan sostavom vstredoslovenskom jazykovom areli, ktor je
zkladom kodifikovanej podoby sloveniny). Ide o rozdielne striednice za psl.
skupiny ort-, olt- podcirkumflexovou intonciou (lake/loke, rakyta/rokyta), rozdielne striednice zajery (doska/daska, mach/moch), podoby reflektujce neskor
vvin jerovch striednic (jedon/jeden), dispalatalizovan podoby (jase, boas,
sah ai.) oproti tm, vktorch sa dispalatalizcia nevykonala (jese, boles, sneh
a i.) (Czambel, 1902, s. 318, 342, 305, 320, 88, 313, 300, 351). Ojedinele boli
s ohadom na tradciu aj jazykov prax kodifikovan mkkostn varianty typu
kme/kmen, tabula/tabua (Czambel, 1902, s. 315, 357), z rovnakch dvodov
ako spisovn hodnotil S. Czambel popri tvaroch typu ak, akokovek, akosi, ak aj
varianty jak, jakokovek, jakosi, jak (t. j. sprotetickm j; Czambel, 1902, s. 297,
313). Okrem uvedench variantov sa ako kodifikovan varianty ojedinele vyskytuj aj paraleln (nesystmov) podoby typu auktor/autor, ihra/hra, lyha/luha/
lha, mc/mz, vplyv/vliv (Czambel, 1902, s. 298, 312, 319, 323, 366). Tieto
varianty s svedectvom nestabilnej normy, obsahujcej iv domce podoby, ale
aj podoby sprvkami nedomcej kultrnej jazykovej tradcie (latininy: auctor >
auktor/autor, etiny: vplyv/vliv). Niektor variantn paralelyboli funkne irelevantn, napr. lyha/luha/lha (z etymologickho hadiska vvinovo mladie podoby luha/lha vporovnan sarchaickou vchodiskovou podobou lyha; Machek,
1957, s. 266); in povahu maj vsledky nepravidelnch analogickch vvinovch zmien (mc/mz).

Podobn hlskoslovn varianty, ak kodifikoval S. Czambel, boli frekventovan vze aj vtrovskom obdob (porov. Kondraov, 1974, s. 115 an.). Vovine prpadov sa u v alej kodifikanej prruke, v Pravidlch slovenskho
pravopisu zr. 1931, ustlil jeden zuvedench variantov. as variantnch tvarov
zCzambelovej kodifikcie vtejto kodifikanej prruke pretrvala, boli to vinou
dvojtvary, vktorch bol jeden ztvarov toton stvarom vetine, napr. ako/jako,
lake/loke, rakyta/rokyta, mrtv/mtvy, prejavil sa tu vplyv terie echoslovakizmu. Tieto dvojtvary boli odstrnen v alch vydaniach Pravidiel slovenskho
pravopisu.

Vporovnan shlskoslovm sa vyou mierou variantnosti vRukovti spisovnej rei slovenskej vyznaovala flexia. Vinou ilo ojazykov jednotky, kde sa
variantnos vyskytovala vtvarotvornom formante. Popri tchto dvojtvaroch boli
kodifikovan aj niektor varianty, kde sa dynamika prejavila vtvarotvornom z
klade. Vmartinskom obdob bol vze spomedzi slovnch druhov najv pohyb
vdeklincii substantv, sved otom nielen Czambelova kodifikcia zachytvajca
viac-menej presne dobov prax, tto skutonos potvrdili aj iastkov vskumy
jazykovej praxe vtomto obdob (pozri Sabol, 1975a, b).Viacer dvojtvary zachytil
S.Czambel aj vprpade verb. Vmenej miere sa variantnos vkodifikanej pr-

264

ruke Rukov spisovnej rei slovenskej uplatnila vtvaroch pronomn anumerli. Kodifikovan flektvne varianty nemaj jednotn povahu, mono ich rozdeli
doviacerch skupn.

Do prvej skupiny mono zaradi tvary, v ktorch koexistovali, prp. si
konkurovali synonymn tvarotvorn prpony vrmci jednho deklinanho typu,
resp. tematick submorfmy priverbch, priom oba tvary boli iv vze, ako
o tom svedia Czambelove poznmky uveden vo vklade. Pri substantvach
ilo otieto prpady: D sg. ivotnch maskuln (lovekovi/loveku, ertovi/ertu,
pnovi/pnu; Czambel, 1902, s. 42); N pl. ivotnch maskuln (ssedi/ssedia,
hosti/hostia, uni/unia, mui/muia a i.; Czambel, 1902, s. 44); G sg. neivotnch maskuln (boka/boku, pondelka/pondelku, dobytka/dobytku, potoka/potoku,
balna/balnu ai.; Czambel, 1902, s. 41, 299, 304, 338); G pl. feminn typu ulica
(husie/husl, koie/koel, sdz/sadz, k/ko ai.; Czambel, 1902, s. 56); Ipl.
feminn typov dla akos (dlaami/dlami, kosami/kosmi, nocami/nocmi ai.;
Czambel, 1902, s. 57); tvary plurlu typu dieva (dievat/dievence, dievat/
dieveniec, dievaty/dievatami/dievencami; Czambel, 1902, s. 61). Dkazom,
e variantnos tchto tvarov bola S. Czambelovi znma zoivho jazyka, s vsledky neskorieho systematickho vskumu slovenskch nre (pozri Atlas slovenskho jazyka, zv. 2 (alej ASJ II), 1981, s. 28, 61, 62, 97, 141). Variantn
koncovky vdeklincii substantv vznikli ako vsledok prehodnocovania prslunosti substantv kjednotlivm deklinanm typom nazklade gramatickho rodu
pozniku kmeovho skloovania, m sa dojednho deklinanho typu dostali
substantva patriace pvodne krznym kmeom, ateda isrznymi tvarotvornmi
prponami, resp. ako vsledok vntroparadigmatickej a medziparadigmatickej
analgie. alej meme dotejto skupiny zaradi N pl. neivotnch maskuln, feminn aneutier ukazovacieho pronomina t/tie (Czambel, 1902, s. 85). Tvary t
atie vznikli priformovan kongruentnho skloovania analogickm vyrovnanm
ukazovacch pronomn sadjektvami typu pekn, priom sa vnich odrazil odlin
hlskoslovn vvin vjednotlivch stredoslovenskch nreiach (t turianske
ahornonitrianske nreia, tie vina ostatnch stredoslovenskch nre, porov.
ASJ II, 1981, s. 191). Koexistujce variantn tvary boli kodifikovan aj v tvaroch przenta priverbch typu bra (berem/beriem, perem/periem, enem/eniem,
orem/oriem; Czambel, 1902, s. 115), resp. pril-ovom particpiu vtvaroch prterita akondicionlu verb typu padn (siahol/siahnul, trhol/trhnul ai.; Czambel,
1902, s. 126).Vprpade tvarov przenta je variantnos spsoben odlinm hlskoslovnm vvinom v teritorilnych varietach sloveniny zachovanie krtkej
tematickej morfmy -e- vpsl. slovesnch tvaroch typu bere vzpadoslovenskej
a vchodoslovenskej oblasti vs. vznik novoaktu na tematickej morfme -e-,
ktor sa neskr pri prehodnocovan psl. prozodickch vlastnost zmenil na dku vstredoslovenskej oblasti (porov. ASJ II, 1981, s. 230). Dvojtvary pritvaroch
l-ovho particpia verb typu padn S. Czambel (1902, s. 126) odvoduje dvomi
podobami infinitvneho kmea pad- apadnu-, naktor sa viae prpona -l, priom

265

kontatuje, e v strednej slovenine obbenejie s podoby odprostho kmea

(krotol, hrdol). Dokazuje to stav vnespisovnch tvaroch (pozri ASJ II, 1981,
s.289). Tieto varianty boli rozren aj vtrovskej slovenine (Kondraov, 1974,
s. 180) apretrvali vspisovnej slovenine aj vdruhej polovici 19. storoia, priom
sa vsasnej odbornej literatre (Morfolgia slovenskho jazyka, 1966, s. 476)
kontatuje, e zva sa vtedy zachovval ir kme.

Druh skupinu kodifikovanch variantov tvoria dvojtvary, kde ilo o oscilciu tvarov medzi jednotlivmi deklinanmi, resp. konjuganmi typmi, variantn tvary s prejavom medziparadigmatickej analgie. Vmartinskom obdob
ktakmto tvarom patrili niektor feminna snulovou koncovkou atvarotvornm
zkladom zakonenm naspoluhlsku, ktor tvorili tvary poda typu kos idla
(napr. vN aApl. plti/plte, tvrti/tvrte; Czambel, 1902, s. 54); alej N pl. neivotnch maskuln, feminn numerlie jeden, jedna (jedny/jedn; Czambel, 1902, s.87)
aviacer verb, ktor dokumentuj pohyb vtvaroch przenta medzi konjuganmi typmi esa achyta (napr. tebocem/tebotm, repcem/reptm, vldzem/vldam, chpem/chpam, driemem/driemam ai.; Czambel, 1902, s. 113 114), resp.
medzi verbami typu rozumie au (napr. chudobniem/chudobnejem, ediviem/
edivejem, spiem/spejem, zniem/znejem ai.; Czambel, 1902, s. 119). Vtomto prpade S. Czambel reflektoval vvinov tendencie, ktor zachytil u .tr (tr,
2006, s. 65, 144 145, porov. aj Kondraov, 1974, s. 165, 179), priom as znich
ete nie je ukonen apretrvva a dosasnosti.

aliu skupinu tvoria varianty, pri ktorch sa v kodifikcii uplatnili nov
astar (neperspektvny) tvar, priom star tvar bol nastupe zospisovnho jazyka, ako otom svedia aj poznmky samotnho S. Czambela: [...] kratie, tak reeno navymieran [...] (1902, s. 47), [...] s oprvnen aj pvodnejie, ale vivote
menej obvykl formy [...] (1902, s. 84), Ony s pozostatkami zeskch mluvnc
avspisovnej rei slovenskej obiehaj nazklade historickho prva [...] (1902,
s. 89). Ilo otvary Ipl. maskuln aneutier (iakmi/iaci, mumi/mui, dvorami/
dvormi/dvory, dely/delami/delmi, pleci/plecami; Czambel, 1902, s. 47, 64); G aD
sg. posesvnych pronomn (mjho/mojeho; Czambel, 1902, s.84); G aD sg. numerlie jeden (jednho/jednoho, jednmu/jednomu; Czambel, 1902, s. 87).Vuvedench prpadoch S. Czambel kldol naprv miesto vslade sjazykovou praxou
avvinovmi tendenciami nov tvar, ktor sa vnasledujcich kodifikanch prrukch ustlil ako jedin zvzn. Prizachovan starch, zospisovnho jazyka
ustupujcich tvarov vkodifikcii S. Czambela sa zrejme prejavil ohad napredchdzajcu historizujcu hodovsko-hattalovsk kodifikciu ana stav vnespisovnch varietach (pozri ASJ II, 1981, s. 131, 132, 162).

Vo flexii zachytil S. Czambel jednak doznievanie niektorch vvinovch procesov, jednak kolsanie medzi pvodnm anovm prvkom vprocese jazykovej
zmeny, ktor me trva rozline dlho. Vovine uvedench prpadov sa valch kodifikanch prrukch ustlil progresvnej tvar, resp. v prpade zachovania dvojtvarov zva dolo k ich smantickej, syntaktickej alebo tylistickej

266

diferencicii.

S. Czambel zaznamenal variantnos aj pripouvan slovotvornch prpon.
Privklade pouvania mkkch konsonantov uviedol nasledujce derivty, kde sa
variantnos prejavila vslovotvornej prpone: -a/-e (staja/staje), -ova/-ove
(knihova/knihove),-ra/-iara/-re/-iare(pekra/pekre,kaviara/kaviare),-iza/-ize (ustanoviza/ustanovize, dedoviza/dedovize) (Czambel,
1902, s. 19, 291). Tieto variantn slovotvorn prpony sa vyskytovali u vtrovskej slovenine, ako uvdza A. N. Kondraov (1974, s. 258 259) kontatujc, e
spomedzi nich boli vpraxi frekventovanejie prpony -ove/-ova. Vuvedench
slovotvornch variantoch sa odra dlhodob kontakt sloveniny s etinou.
Tieto dvojtvary sa hodnotili ako spisovn aj vPravidlch slovenskho pravopisu zr. 1931 sohadom nauplatnenie koncepcie echoslovakizmu. Vneskorch
vydaniach Pravidiel slovenskho pravopisu, resp. aj valch kodifikanch prrukch, sa ustlili sasn tvary.

Uveden prklady na kodifikovan varianty, ale aj poznmky pri vklade
jednotlivch pravidiel zretene odhauj Czambelov postoj k zachyteniu variantnosti v kodifikanch prrukch. S. Czambel pri kodifikcii repektoval
normu vovvinovom pohybe koexistenciu, resp. konkurenciu jazykovch prostriedkov: Vvoj toti ete trv, o vide ztoho, e mnostvo slov uva sa iso
starou ete isnovou prponou [...] apreto je dovolen, aby vnespomenutch tu
avneuvedench vAbecednom ukazovateli prpadoch kad sklooval tak ako sa
vjeho nre sklouje (Czambel, 1902, s. 41), priom bral ohad nastredoslovensk zklad spisovnej sloveniny, sasti vak prihliadal aj nain nreia: [...] kde
iv jazyk da jednotlivch podre strednoslovenskch dopa formu dvojak
[...] tam s obidve formy dovolen, a pokia asom daktor strednoslovensk
podreie, svojou vou vnosou nadostatnmi podreiami, vrch nenadobudne
(Czambel, 1902, s. 48). Vrmci synchrnnej dynamiky reflektoval vkodifikcii
aj opozciu progresvne (nov) neprogresvne (ustupujce) ahoci hodnotil ako
spisovn aj viacer starie tvary ustupujce zospisovnho jazyka [...] s oprvnen aj pvodnejie, ale vivote menej obvykl formy [...] (Czambel, 1902, s. 84),
ako prv vporad uvdzal nov tvar frekventovan vmartinskom ze, apreduril
tak al vvin spisovnej normy. Jeho predikcia sa potvrdila vkodifikanch prrukch v20. storo. Pridvojtvaroch poukzal aj namonosti ich tylistickho
vyuitia (pozri Czambel, 1902, s. 291).

Prspevok predstavuje len nrt uvedenej problematiky, len iastkov pohad
navzah variantnosti akodifikcie vmartinskom obdob. Nazskanie komplexnejieho pohadu naproblematiku variantnosti vstarej podobe spisovnej sloveniny
je potrebn konfrontova kodifikan prruky sjazykovou praxou apreskma
fungovanie variantnch jednotiek vdobovej komunikcii. Pririeen otzky, ak
m by vzjomn vzah variantnch tvarov akodifikcie, t. j. doakej miery sa m
vsasnch kodifikanch prrukch zachyti/nezachyti variantnos prejavujca sa vnorme aze, me pomc aj pouenie zminulosti, t. j. ako krovnakm

267

alebo podobnm problmom pristupovali predchdzajce kodifikcie.

LITERATRA
BARNET, Vladimr: Synchronn dynamika spisovnho jazyka. In: Jazykovedn asopis, 1981, ro. 32, . 2, s. 123 130.
BOSK, Jn: Kodifikcie verzus varianty. In: Slovo Tvorba Dynamickos. Ed. M.
imkov. Bratislava: Veda 2010, s. 172 179.
CZAMBEL, Samuel: O spisovnom jazyku Sama Chalupku. In: Almanach mldee
slovenskej. Usporiadal a vydal Slovensk akademick spolok Tatran vo Viedni.
Turiansky Svt Martin 1885, s. 160 178.
CZAMBEL, Samuel: Prspevky kdejinm jazyka slovenskho. VBudapeti: nkladom
vlastnm 1887.
CZAMBEL, Samuel: Slovensk pravopis. Historicko-kritick nkres. V Budapeti:
tlaou V. Hornynszkeho 1890.
CZAMBEL, Samuel: o je slovenina? In: Slovensk pohady, 1899, ro. 19, s. 420
428.
CZAMBEL, Samuel: Ospisovnej rei slovenskej. In: Slovensk pohady, 1901, ro.
21, s. 300 310, 345 348, 439 450, 503 515, 584 591, 652 658, 716 725.
CZAMBEL, Samuel: Rukov spisovnej rei slovenskej. 1. vyd. Turiansky Svt
Martin: Knhkupecko-nakladatesk spolok 1902.
DANE, Frantiek: Postoje ahodnotc kritria pi kodifikaci. In: Aktuln otzky jazykov kultury vsocialistick spolenosti. Red. J. Chloupek. Praha: Academia 1979,
s. 79 91.
DOLNK, Juraj: Teria spisovnho jazyka so zreteom naspisovn sloveninu. Bratislava: Veda 2010.
JEDLIKA, Alois: Vvojov procesy asynchronn dynamika jazyka vkonfrontanm
osvtlen. In: Jazykovedn asopis, 1981, ro. 32, . 2, s. 107 116.
KONDRAOV, Nikolaj Andrejevi: Vznik azaiatky spisovnej sloveniny. Zrukopisu
preloila M. Masrov. Bratislava: Veda 1974.
KRALK, ubomr: Dynamika sasnej sloveniny: sociolingvistick aspekty dynamiky jazyka. Nitra: Univerzita Kontantna Filozofa 2009.
MACHEK, Vclav: Etymologick slovnk jazyka eskho aslovenskho. Praha: eskoslovensk akademie vd 1957.
Morfolgia slovenskho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1966.
MUZIKOV, Katarna: Variantnos v starch kodifikcich. In: Varia XIX. Eds. J.
Hladk . Rendr. Trnava: Trnavsk univerzita vTrnave 2010, s. 245 255.
Pravidl slovenskho pravopisu s abecednm pravopisnm slovnkom. Turiansky
Svt Martin: Matica slovensk 1931.
SABOL, Jn: Dvojtvary vskloovan maskuln vliteratre 80. a90. rokov 19. storoia. In: Slovensk re, 1975a, ro. 40, . 1, s. 10 20.
SABOL, Jn: Dvojtvary feminn aneutier vliteratre 80. a90. rokov 19. storoia. In:

268

Slovensk re, 1975b, ro. 40, . 2, s. 85 91.

TOLC, Jozef: Atlas slovenskho jazyka. 2. Flexia. as prv: Mapy. Bratislava: Veda
1981.
TR, Ludevt: Nauka rei slovenskej I. Faksimile pvodnho vydania. Pripr.
.urovi S. Ondrejovi. Bratislava: Veda 2006.

Prspevok vznikol vrmci rieenia projektuJazykov zmena vhistorickom vvine

jazyka av procese formovania jeho spisovnej variety (1/0848/13) podporovanho
grantovou agentrou VEGA.
RSUM
Variation and Codification (on the Example of Czambels Codification)
The paper deals with the synchronic dynamics of Standard Slovak at the end of the 19th century and its
reflection in the codification work of S. Czambel Rukov spisovnej rei slovenskej (Handbook of the
Standard Slovak Speech). It presents brief characteristics of the factors (like linguistic situation and
codification conception) which had conditioned and influenced Czambels approach to the codification of variant linguistic items. S. Czambel respected dynamism in the language norm and he codified
numerous phonetic, inflective and word-formation variants which were a reflection of the natural
development of the language, of spontaneous changes, as well as of contacts of the standard variety
with non-standard varieties of Slovak or of contacts of Slovak with some other languages.

269

Interpretace deminuce vetin

Jana Blkov
(Pedagogick fakulta Univerzity Hradec Krlov)

ubstantivn deminutiva se obvykle vymezuj nazklad rys formlnch ivznamovch, ppadn funknch. Definuj se zpravidla jako substantiva odvozen ze substantiv slovotvornm sufixem s modifikan funkc zdrobovac
nebo zn odvozenou funkc expresivn (emotivizan). Deminutivn formou tedy
mluv bu pojmenovv pedmt men, ne je pedmt obvykle oznaovan
zkladovm substantivem, nebo ho hodnot, vyjaduje svj emon vztah knmu.
Zkladn podmnkou toho, aby byl substantivu piznn status deminutiva, je pitom substantivn fundace, tedy existence zkladovho substantiva nedeminutivnho. Pi deminuci pitom zstvaj pravideln zachovny vechny gramatick
charakteristiky zkladu, tj. deminutivum zachovv nejen slovn druh zkladovho slova nedeminutivnho, ale ikategorii jmennho rodu. Beze zmny zstv
tak kategorie sla vppad deminutivn modifikace jmen pomnonch: nky
ntiky, housle housliky, zda zdka, jtra jatrka. Vylouit lze
ipotenciln zmnu ivotnosti udeminutivnch maskulin. Botanick termny typu
nahek jsou odvozeny odnesubstantivnch zklad. Nzvy nah (nah lovk
mask. anim.) anahek (lid. nzev pro ocn mask. inanim.) jsou tedy utveny
paraleln (nah nah; nah nahek). Proprializace deminutivnch apelativ, pi n ke zmn rodu dochz, stoj ji mimo slovotvorn proces deminuce: studna (fem.) studnika (fem.) Studnika musk pjmen (mask.).
Vnsledujcm textu upozornme nati typy substantiv, kter spluj jen nkter
zve uvedench podmnek deminutivnosti, ajejich deminutivn platnost je tedy
sporn.
1. ada substantiv sdeminutivn formou m vsouasn etin vznam lexikalizovan, znan vzdlen vznamu zkladovho substantiva, co problematizuje jejich synchronn hodnocen jako derivt ist modifikanch: nap. maskulina
kolek (svorka kpipevnn prdla naru), ebek (stupnice podle hodnoty,
vkonu apod.); feminina hubika (polibek), krka (vypeen vrstva na povrchu
peiva), branka (gl); neutrum ramnko (pomcka kzaven odvu nebo zk
psek ltky drc na ramenou zpravidla dmsk prdlo). Jejich primrn funkc je funkce pojmenovac, nikoli modifikan. eeno slovy Z. Rusnov (1995,
s.187), souvislost snezdrobnlm slovem bv prhledn, avak modifikan akt
je neaktuln. Specifickou skupinou takovch derivt jsou nzvy terminologick
povahy. F. tcha (1978) zdrazuje nutnost dsledn odliit deminutiva jako slovotvornou kategorii modifikan odlexikln kategorie deminutiv spojmenovac
funkc. Deminutivn formy modifikan aformy splatnost pojmenovac jednotky
povauje synchronn zadv komunikativn funkce jazykov formy, kter mla

270

zhlediska diachronnho funkci jedinou (tcha, 1978, s. 3 4). Podobn M. ulc

(2010, s. 96, 106 107) rozliuje deminutiva modifikan (strnek, vcika, msteko) amutan (branka, vozk, koleko), akoli zrove upozoruje namon
pekryvy aleckdy nejasn hranice mezi obma typy.

Derivt s deminutivn formou, kterm se pojmenovv jin tda denott,
ne je ta, ke kter se referuje zkladovm slovem nedeminutivn formy (deminutivn sufix nezuuje rozsah pojmu, nbr odpovd pojmu zcela jinmu), se
vlingvistick literatue zpravidla jako deminutivum kvalifikuje, ato deminutivum
lexikalizovan nebo deminutivum formln, ato ipesto, e zonomaziologickho
hlediska deminutivem nen. Smantick rys menho rozmru bv iu nj zachovn, nicmn rozhodujc pro zaazen i nezaazen substantiva mezi deminutiva
jsou faktory nikoli smantick, ale strukturn, pedevm ptomnost deminutivnho sufixu.
2. Vedle lexikalizovanch deminutiv existuj vetin ippady opan, tj.
derivty, kter jist vznamov deminutivn pznak maj (a u kvantitativn,
nebo emocionln), kter vak nejsou z formlnho hlediska vsledkem deminutivn modifikace zkladovch (nedeminutivnch) substantiv, nbr vsledkem
mutan derivace znesubstantivnch (adjektivnch nebo verblnch) zklad. Deminutivn pznak takovch derivt (pseudodeminutiv) bv dsledkem sufixln homonymie. Sufixy, ktermi se derivuj pseudodeminutiva, se bn uvaj
k odvozovn pravch deminutiv, nap.: substantivum nechttko je odvozeno
odadjektiva nechtn sufixem -tko, podobn jako zvtko je odvozeno sufixem
-tko odzkladovho substantiva zve. Zatmco substantivum zvtko podmnku
substantivn fundace spluje, usubstantiva nechttko zkladov substantivum
chyb, anelze tedy mluvit odeminutivu; podobn nap. synek syn (subst.), ale
milek mil (adj.).

Vznamnou roli pi interpretaci takovch derivt hraje tak paraleln derivace. Jejich deminutivn pznak vznik napozad paraleln utvench substantiv,
u nich se deminutivnost nepociuje. Oba aspekty se pitom vzjemn dopluj; nap. deminutivn pznak substantiva rozcuchnek je vnmn napozad derivtu rozcuchanec, paraleln utvoenho ze zkladovho adjektiva rozcuchan,
a to prv dky koncovmu etzci -nek, kter se formln shoduje s bnm
sekundrnm deminutivnm sufixem (nos nos-nek). Od verblnch adjektiv
na-n nebo pasivnch participi sloves jsou takto utvoeny nzvy jako uplaknek
(uplakan), otesnek ( otesn/otesan), umudlnek, ufuknek, pokaknek,
otlouknek, maznek. Sufixem -ek se tvo substantiva sdeminutivnm pznakem
tak odminulch slovesnch participi. Vsledn derivty jsou opt nzvy osob,
ato podle charakteristick innosti: muchlek, chlublek, fuklek, pislek, povdlek, snlek, vzdychlek, spchlek, etlek, vanlek. Nkter ztchto derivt
maj vetin iprotjky bezsufixu -ek, kter se formln shoduj stvarem minulho participia, utvoen konverz beze zmny formy jen zmnou slovnho druhu azaazenm kdeklinanmu typu pn (etlek ietil, muchlek imuchal),

271

alternativn je tedy mon chpat je jako jejich deminutivn modifikty; nkter

zderivt vak takov protjky nemaj (nap. pislek, snlek, povdlek). Jmna
smek (kdo se asto ard smje) avtiplek (kdo dl vtipy) jsou odvozena odsubstantiv ( smch, vtip), vdruhm ppad je vak substantivn kmen rozen
analogicky prv k deverbativnm nzvm typu etlek, m se pojmenovn
osoby odli odpravho deminutivnho modifiktu vtpek.

Dalm sufixem, kter se pipn kadjektivnm zkladm akter vslednm
substantivnm derivtm dodv deminutivn pznak, je sufix -sek: blsek (
bl), modrsek ( modr), lusek, hndsek, ervesek, ersek, drobsek
(vedle obvyklejho drobsek), hodsek ( hodn), oblsek/oblzek ( obl),
vzorsek, levsek, volsek. Ojedinl substantiva jako volas, levas, vzoras
vznikla pravdpodobn zptnou resufixac (voln volsek volas).

Kadjektivnm zkladm se pipojuje tak sufix -ouek. Derivty jako svatouek, slaouek, zlatouek vztahujeme pmo kadjektivnm zkladm (svatouek
svat) vzhledem knedoloenosti nedeminutivnch substantivnch zklad (na
-ou, resp. -och, -ouch, -o). Sufix -ouek je kdispozici jako komplexn formant,
kterm lze tvoit substantivn nzvy sdeminutivnm, ato emocionlnm vznamovm pznakem bezpoadavku existence zkladovho nedeminutivnho substantiva. Synchronn se jako pseudodeminutiva jev ijmna drahouek, starouek, kter
lze vzthnout jak k odvozenm nedeminutivnm substantivm ( drahou,
starou), tak (vzhledem knzk frekvenci avy me expresivity jmen na-ou)
pmo kadjektivm ( drah, star).

Nepoetnou skupinu tvo deadjektiva se sufixem -ek: milek ( mil),
ivek ( iv), jedinek ( jedin), prosek ( prost). Odadjektiv jsou
tmto sufixem odvozeny tak nzvy botanick, zejmna nzvy drobnch kvtin
jako bradek, hlavek, nahek, anzvy zoologick, zejmna nzvy drobnch
ptk jako ledek, lesek, zelenek.

Deminutivn pznak nesou nkter nzvy prostedk odvozen sufixem -ek
odslovesnch zklad: pipnek, napnek, rsovek, esek, louskek, capek. Pseudodeminutivn charakter m tak nkolik vznamov specifickch deverbativnch nzv objekt: umrek (mal kosteln zvonek oznamujc mrt),
stojek (nzk vyztuen lmec), prek (mal nos se pikou nahoru), utkek
(lehk krtk pl), ankolik deverbativnch nzv osob, jako nap. posmvek
(kdo se posmv) nebo plavek (kdo plave).

Sloenm sufixem -inka jsou odadjektiv utvoena ensk jmna krasotinka
( krsn; krsn, zpravidla drobn, tl ena), kehotinka ( kehk; kehk,
choulostiv dvka). Adjektivn zklad je rozen analogicky kdeadjektivnm substantivm typu nahota, przdnota. Alternativn lze vak vylenit tak sloen sufix -otinka.

Na pozad dvojic typu podkova podkvka nabv deminutivnho pznaku
sloen sufix -vka. Deverbativm utvoenm tmto sufixem pipisujeme proto

272

tak pznak deminutivnosti: malvka (drobn malba), bojvka (drobn spor, rozepe).

Kadjektivnmu zkladu se me pipnat tak sloen sufix -ika. Nap. adjektivem soudn je fundovno substantivum soudnika (krtk literrn tvar inspirovan soudnm pelenm), adjektivum krevn je zkladem jmna krevnika
(krevn parazit).

Pseudodeminutivn charakter maj nkter jmna prostedk se sufixem -tko:
mvtko, lztko, prtko, idtko. Ppona -tko m sice deminutivn pvod (historicky je vsledkem spojen ppony -dlo a deminutivn ppony -ko), pvodn
deminutivn podoba se zakonenm -dlko (zrcadlko) se vak hlskovmi zmnami
petvoila na-tko (zrctko), formln se osamostatnila azaala se uplatovat inezvisle najmnech se sufixem -dlo. Jde tedy odnes ji samostatn slovotvorn
typ, vsledn derivty povaujeme zadeverbativa. Pesto je vak uslov sformantem -tko jist rys deminutivnosti zachovn. Deminutivn vznam vznik prv
napozad jmen sformantem -dlo: stntko stnidlo, drtko dradlo, krabtko
krabadlo. Analogicky je pak deminutivn pznak jmen na-tko pociovn iu takovch jmen, kde je podoba sformantem -dlo jen potenciln, neuzuln (neuv
se nebo se uv jen velmi omezen): fidltko, holtko, hejbtko, kaptko, krmtko,
lehtko, mvtko, prtko, pistko, ptko, idtko, ttko, trstko, tvotko, udltko, ukazovtko. Derivty se sufixy -dlo a-tko vak nejsou vdy ve vznamovm
vztahu deminuce. Velmi asto maj lexikalizovan specializovan vznamy, derivt se sufixem -tko vtakovch ppadech deminutivn pznak nem: chodidlo
(st nohy, na kterou se nalapuje) chodtko (zazen, s jeho pomoc lovk
chod/u se chodit); pravidlo (zvazn ustanoven) pravtko (pomcka krsovn) apod.

Sloenm (sekundrnm) deminutivnm sufixem -tko se tvo pravideln deminutiva prvnho stupn odjmen mlat nebo obecn nedosplch jedinc (dt
dtko; poup pouptko). Analogicky se pak tvo jmna nositel vlastnosti
stednho rodu formantem -tko tak pmo odadjektiv, ani by existovalo zkladov (nedeminutivn) substantivum: nechtn- necht-tko (nechtn dt),
podobn maltko ( mal; mal dt), ubotko, nedltko ( nedln; dt narozen v nedli), plnotko ( plnon; dt narozen o plnoci), vzortko. Ze synchronnho hlediska se jako deadjektiva jev i substantiva nevitko,
nekttko, kojetko, chutko, nebotko, jejich zkladov nedeminutivn
substantiva (nevin, nektn, kojen) zzu vymizela (PSJ je uvd, nemaj vak
ani jeden vskyt vkorpusu SYN).
3. Pi deminuci vetin zstvaj zachovny gramatick kategorie asyntaktick charakteristiky zkladovho slova, dleit je zejmna zachovn inherentn
kategorie rodu. Tato rodov nemnnost je rysem, kter deminuci odliuje odostatnch derivanch postup vetin, ato iod ostatnch postup modifikanch, jako
jsou pechylovn, tvoen nzv mlat nebo augmentace, a,naopak, sbliuje je
sflex. Podobn msen derivanch adeklinanch rys vykazuje tak nap. stup-

273

ovn adjektiv, tradin pokldan zakategorii morfologickou aa odkonce minulho stolet azenou spe, ale nikoli vhradn, kpostupm derivanm. Tmto
pechodnm charakterem deminuce se vysvtluje ischopnost deminutiv pechodn, tj. vranm, pedmorfologickm stadiu nabvn jazyka udt, nahrazovat stupovn (mal, men, nejmen/mal, malink, malilink) (srov. nap. Paesov,
1979, s. 106 108). Akoli je zachovn rodu rysem pro esk zdrobovn velmi
pznanm, nen narozdl odnemnnosti slovnho druhu vyadovn jako bezv
jimen pravidlo; jednotliv autoi ojedinl vjimky zpravidla pipoutj. Nikoli ovem vichni; nap. P. Hauser konstatuje, e deminutiva jsou vdy stejnho
rodu jako jejich zkladov substantiva (Hauser, 1986, s. 300). Z.Rusnov (2001,
s. 142) vjimky vsystmu eskch deminutiv pipout, kdy pe: Deminutiva
vetin povahu zkladu vpodstat nemn. Meme jen pozorovat, e zaelem
expresivnho zeslen nkterch vznam hodnotcch (pozitivnho nebo negativnho, bagatelizace i ironizace) me bt nkdy zmnn rod, napklad mamouek,
babouek, tetko, uiteltko []. Bnji se mn rod uzdrobnlch kestnch
jmen enskch: Marouek, Anouek, Hanousek. Jako vjimky zpravidla, tedy
jako deminutiva, pi kterch dochz ke zmn rodu, jsou vlingvistick literatue
prezentovny idal ppady. Takov transrodov vjimky pipout nap. L. Doleel (1967, s. 495): Pro deminutiva je prv pznan ta okolnost, e zkladov aodvozen slovo jsou tho rodu, ili tvoen zstv vrmci jednoho rodu.
Ztohoto pravidla jsou jen velmi dk vjimky udeminutiv stednho rodu, nap.
kvt kvtko (vedle kvtek); my mytko. T pklad uvd tak D. losar
(1995, s. 125): Deminutivn sufixy se modifikuj vznamy substantiv vech rod,
aproto maj sufixy pravideln ti rodov podoby, kter respektuj gramatick rod
zkladovho substantiva; vjimky jsou ojedinl (kvt kvtko).

Deminutivn platnost substantiva kvtko je vak sporn. Vetin jsou kdispozici derivty s deminutivnm pznakem, kter musk rod zkladovho substantiva zachovvaj a jejich deminutivn platnost se nezpochybuje: kvtek/
kvteek. Vrazov dvojici kvt kvtko jsou podobn nap. dvojice cukr cukrtko nebo vec vcko. SSJ chpe jako deminutivn modifikt substantiva vec
pouze jmno evk. Vraz vcko hodnot jako obecn aexpresivn. Substantivum
mytko je sice deminutivum, je vak teba chpat ho nikoli jako modifikt zkladovho feminina my, nbr jako modifikt neutra mye. Podmnka rodov shody
je tedy izde splnna (za deminutivn modifikty feminina my lze povaovat opt
pouze feminina myka, myika). Stejn tak lze jako deminutiva hodnotit iokazionln nzvy zvecch mlat typu gibotko, abtko, elvtko, ato zapedpokladu potenciln, i kdy teba nedoloen existence nedeminutivnch nzv
mlat stednho rodu na-e/- (nap. gibon, giboata). Uvaovat bychom mohli
t ovjimen deminutivn zmn rodu usubstantiv princtko, mutko, hrabtko, kntko. Ve vech ppadech je vak sporn, zda se jedn omodifikaci skuten deminutivn, nebo omodifikaci jinho druhu. Maskulinum mu se pravideln
deminuje maskulinnmi sufixy -k/-ek (muk, muek); odsubstantiva princ se

274

sice deminutivn maskulina netvo, take jedinou zdrobovac formou je neutrum

princtko, vkorpusu SYN je ale doloeno potenciln nedeminutivn zkladov
neutrum, akoli pouze vplurlov form princata. Zkladov substantiva hrab
akne jsou vsingulru synchronn maskulina. Rodov zmna hrab hrabtko
je vak zcela logick vzhledem ktomu, e je deminutivn sufix -tko, chpan jako
pozin varianta primrnho deminutivnho sufixu -ko, zdiachronnho hlediska vsledkem spojen deminutivnho sufixu -ko akmenotvorn ppony -at-, roziujc
kmen vplurlovch tvarech substantiv deklinanho typu kue, tedy isubstantiv
hrab, kne. A stejn nepesvdiv jsou transrodov deminutiva milauerova
(milauer, 1971, s. 83) chochol chocholka, jetr jetrka, prm pramice.

Mohli bychom zmnit idal aspekty ztujc interpretaci deminuce, znovu
otevt otzku existence analytickch deminutiv (mal zahrada, pidizahrada), pipomenout ji zanikl deminutivn formanty (-ec, -ice), existenci deminutivnch
forem utvoench odcizch zklad (sek dem. forma knmeckmu Sack, tj.
pytel), ppady nejednoznan fundace, ppady zptnho tvoen, resufixace i
desufixace (nap. subst. vak zptn pitvoeno k subst. vek, pejatmu ve st.
zestedohornonm. wtsac avnmanmu jako deminutivum) apod. Striktn odlien deminutiv anedeminutiv je velmi komplikovan. Obte spojen svymezenm substantivnch deminutiv asinterpretac deminuce vbec jsme se zde pokusili
ilustrovat alespo natech specifickch typech substantiv, kter vykazuj jist rysy
deminutivnosti, jejich deminutivn interpretace je vak nejednoznan, sporn i
komplikovan.
LITERATURA
BAKARDIEVA, Ginka: Opastech apastikch deminutiv. In: Bohemystika 7, 2007,
. 3, s. 207 219.
BAUER, Laurie: Evaluative Morphology: In Search of Universals. In: Studies in
Language 21, 1997, s. 533 575.
BLKOV, Jana: Pseudodeminutiva vetin. In: Gramatika aKorpus 2012. Ed. F.
tcha. Hradec Krlov: Gaudeamus 2013, nestrnkovno, 7 s.
DOKULIL, Milo: Tvoen slov vetin 1: Teorie odvozovn slov. Praha: Nakladatelstv SAV 1962.
DOLEEL, Lubomr: Jmna zdrobnl (kvantitativn rozbor). In: Tvoen slov vetin 2: Odvozovn podstatnch jmen. Eds. F. Dane M. Dokulil F. Kucha.
Praha: Academia 1967, s. 494 530.
HAUSER, Pemysl: Nzvy zdrobnl. In: Mluvnice etiny 1. Fonetika. Fonologie.
Morfonologie amorfemika. Tvoen slov. Eds. M. Dokulil K. Horlek J. Hrkov M. Knappov. Praha: Academia 1986, s. 300 303.
KA, Tom: esk substantivn deminutiva ve svtle korpusovch dat. In: Gramatika aKorpus 2012. Ed. F. tcha. Hradec Krlov: Gaudeamus 2013, nestrnkovno, 14 s.
NEKULA, Marek: Deminutiva aaugmentativa vetin ztypologickho pohledu. In:

275

Karlk atovrna nalingvistiku. Eds. A. Bian akol. Brno: Host 2010, s. 304 315.
PAESOV, Jaroslava: e vranm dtstv. Brno: Univerzita J. E. Purkyn 1979.
Prun slovnk jazyka eskho. Praha: Sttn nakladatelstv 1935 1957.
REJZEK, Ji: esk etymologick slovnk. Voznice: Leda 2001.
RUSNOV, Zdeka: Deminutivn modifikace zhlediska pragmalingvistickho. In:
Pocta Duanu losarovi. Eds. P. Karlk J. Pleskalov Z. Rusnov. Boskovice:
Albert 1995, s. 187 193.
RUSNOV, Zdeka: Deminutiva jako jazykov univerzlie. In: Sbornk Filozofick
fakulty brnnsk univerzity Linguistica Brunensia 50, . A 49. Ed. I. Pospil.
Brno: Masarykova univerzita 2001, s. 137 145.
RUSNOV, Zdeka: Nzvy zdrobnl. In: Encyklopedick slovnk etiny. Eds. P.
Karlk M. Nekula J. Pleskalov. Praha: NLN 2002, s. 283.
Slovnk spisovnho jazyka eskho. Praha: Academia 1989.
LOSAR, Duan: Slovotvorba. In: Prun mluvnice etiny. Eds. P. Karlk M. Nekula Z. Rusnov. Praha: NLN 1995, s. 109 225.
MILAUER, Vladimr: Novoesk tvoen slov. Praha: SPN 1971.
TCHA, Frantiek: Substantiva deminutivn formy slexikalizovanm vznamem. In:
Nae e, 1978, ro. 61, . 3, s. 113 127.
TCHA, Frantiek akol.: Akademick gramatika spisovn etiny. Praha: Academia
2013.
ULC, Michal: Tvoen slov. In: Cvrek, Vclav akol.: Mluvnice souasn etiny 1.
Jak se pe ajak se mluv. Praha: Karolinum 2010, s. 81 124.
TRVNEK, Frantiek: Mluvnice spisovn etiny. st I. Hlskoslov Tvoen
slov Tvaroslov. Praha: Melantrich 1949.

Tento text vznikl v rmci grantu Slovnk afix uvanch v etin (GAR, reg.
.13-07138S).
RSUM
Interpretation of Diminutivization in Czech
The text deals with linguistic difficulties related to the interpretation of adiminutive word-formative
modification. It discusses both the formal and the semantic criteria for diminutive assessment and
points out the substantives, which can meet only some of the linguistic criteria of diminutive status.
Special attention is paid to (a) formal diminutives: veer (evening) verek (party); huba (mouth)
hubika (kiss); (b) debatable isolated diminutives with the gender change: kvt (flower) kvtko
(little flower); princ (prince) princtko (little prince) and (c) pseudodiminutives substantives
of diminutive meaning derived from adjectival or verbal bases: maznek (mollycoddle) mazat se
(coddle); ivek (living soul) iv (live); lztko (lollipop) lzat (lick).

276

Podstatn men pomenvajce osobu enskho

pohlavia vzhadom navek vslovenine
asrbine
Stefana Paunovi Rodi
(Filologick fakulta Univerzity vBelehrade)

redmetom nho vskumu s podstatn men pomenvajce osobu enskho

pohlavia (rozlinho veku, oddetstva postarobu) vslovenine asrbine, ktor
sledujeme vkontexte irieho vskumu ostereotype eny (ako gendrovom stereotype)1 vslovenskom asrbskom jazykovom obraze sveta.

Pod stereotypom poda Lj. Popoviovej (2008, s. 59 71) rozumieme asocian prototyp, t. j. cudzie sksenosti vsvislosti suritm fragmentom mimojazykovej skutonosti, ktorho prevzatm hovoriaci zskava fragment kolektvneho
konvencionlneho obrazu sveta. Stereotyp nie je vymedzen najeden koncept, ale
predstavuje smantick pole, ktor obsahuje rozlin koncepty a m svoje centrum (jadro) aperifriu. Vjadre stereotypu je hodnotne neutrlny koncept (alebo
neutrlne koncepty), km alie koncepty s umiestnen napozitvnej alebo negatvnej strane topologickej schmy. Takto chpan stereotyp je zkladnou jednotkou kognitvnolingvistickho vskumu.

Rekontrukcia jazykovho obrazu sveta sa zaklad, okrem inch dt, aj
nalexikografickch ahovorovch defincich slov, naetymologickom vskume
(vntornej formy) slov, na rozbore hyperonm, hyponm, antonm, synonm,
derivtov, na frazmach a kolokcich (Bartminjski, 2011, s. 344, 430) a v naom vskume vychdzame prve ztakhoto materilu.Opierali sme sa prevane
oslovnkov materil, ale poda potreby sme pouvali aj slovnky slovenskho
asrbskho jazyka aprklady zospisovnho ahovorovho jazyka, ato najm vprpadoch, ke kolidoval rozsah slovnkovho materilu.2 Vzhadom naobmedzen
rozsah prce uvdzame len niektor prklady.

Cieom naej analzy je poukza napodobnosti aodlinosti pripomenovan
eny atm aj pri konceptualizcii eny vjej rozlinch ivotnch obdobiach vslovenine asrbine.

1. Podstatn men pomenvajce enu vzhadom naivotn obdobia

Vskum sme zaali vyhadvanm lexm vslovenine asrbine, ktor svojm prvm vznamom (ak to bolo mon, tak v prvom rade nocionlnym, bez
nrovch i tlovch obmedzen) pomenvaj osobu enskho pohlavia vzhadom navek. Vdefincich sme hadali adjektva mlad, nedospel, dospievajca,
star apod. ena (ako hyperonymum; alebo opisne: osoba enskho pohlavia).

277

V slovenine s to lexmy: dieva nedospel al. dospievajca osoba enskho pohlavia (Slovnk sasnho slovenskho jazyka, alej SSSJ), ena dospel
osoba enskho pohlavia (oby. vydat) (Slovnk slovenskho jazyka, alej SSJ)
astarena star ena (SSJ); avsrbine: (devojica), (devojka)
dospel osoba enskho pohlavia, ktor nie je vydat (Renik srpskohrvatskoga
knjievnog jezika, alej RMS 1, s. 643), (ena) dospel osoba enskho
pohlavia (RMS 2, 1.b, s. 26) a (starica) star ena (RMS 5, s. 1001).
Lexma (devojica) je (formlne) deminutvum od (devojka)
vytvoren sufixom - (-ica) (porov. ori, 1979). V RMS sa (devojica) definuje ako 1. dem. od (devojka), 2. diea enskho pohlavia
a3.mlad dieva (RMS 1, s. 644), o sved orozirovan lexiklnej truktry
danej lexmy. G. tasni (2011) navrhuje reorganizciu primrneho a sekundrneho vznamu vrmci smantickej truktry lexmy (devojica) tak,
aby sa vymenilo poradie primrneho asekundrneho vznamu. Naprvom mieste
by sa tak vyskytol vznam diea enskho pohlavia, km deminutvny vznam by klesol nadruh miesto. VReniku srpskoga jezika (alej RSJ) je lexma
(devojica) opsan bezdeminutvneho vznamu ako a) diea enskho
pohlavia vobdob detstva ab) celkom mlad dieva (RSJ, s. 257).

Na zklade tu uvedench lexm aich vznamov si u vmame aj prv rozdiely medzi sloveninou asrbinou vkontexte nho vskumu: srbina je citliv
na pohlavn dospelos ( ; devojica devojka), km v slovenine as pred pohlavnou (reproduknou) aktivitou eny sa vnma ako celok
(dievatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.: mal, tle dieva SSJ), o sa ete zvrazuje
aj gramatickm strednm rodom.3

2. Poda akch kritri sa obmedzuj ivotn obdobia eny?

Odpove na tto kov otzku njdeme v etymolgii vybranch lexm.
Etymolgia slov dieva/, (devojka, devojica) nie je celkom
jasn aurozlinch autorov sa stretme sinmi interpretciami. Obyajne sa vychdza zovesl. apsl. dva, ktor sa spojuje sie. kmeom *dhi- vovzname
doji, pridja, nadja (porov. Skok 1, 1971, s. 416; Rejzek, 2001, s. 130), ale
kee ide omlad, nevydat enu, V. Machek predpoklad, e rieenie je vstaroeskom dvojn zpvodnho adjektva *d[to]-vojna vovzname po deoch
tiaca, teda pohlavne dospel (Machek, 1968, s. 116). Etymolgia slova ena
je jasn pochdza zie. *guen, o znamen rodi, teda t, ktorej funkciou je
rodi, schopn rodi4 (Skok 3, 1973, s. 677; Machek, 1968, s. 725; Rejzek, 2001,
s. 747). Slov. starena asrb. (starica) s jednmi zmnohch derivtov
adjektva star, ktor pochdza z psl. *star odie. *st st a z toho stly,
pevne stojaci (Skok 3, 1973, s. 328; Machek, 1968, s. 574; Rejzek, 2001, s. 599).
Slov. starena asrb. (starica) nepredstavuj jasn kontinuitu kslov. dieva aena asrb. (devojka) (ena). Logick kontinuitu skr odra

278

etymolgia slova baba (srb. baba). Slovo baba ako aj mama, tata apod.
vzniklo v ranej fze vvinu jazyka reduplikciou slabiky a predstavuje internacionlne detsk slovo (Skok 1, 1971, s. 82 83; Machek, 1968, s. 39; Rejzek,
2001, s. 65; igo, 20125). Slovo baba motivovalo vznik mnohch vznamov ana
kontinuitu vkontakte sdemi voboch skmanch jazykoch nadvzuj derivty
vovzname prodn asistentka avsrbine aj t, ktor sa star odeti: babica prodn asistentka (SSJ; RMS 1, s. 117), slov. babi ibabi asrb.
(babiti), (babiiti) by babou, prodnou asistentkou (SSJ; RMS 1,
s.118) ain: slov. babistvo, babiny, babicua, babenica (SSJ) asrb.
(babiovati), (babljenje), (babiluk), (babinjaa),
(babinjara), / (babine/babinje) (RMS 1, s. 117 118;
Skok 1, 1971, s. 82 83). Nazklade etymologickch poznatkov meme kontatova, e ivotn obdobia eny svisia sjej pohlavnou dospelosou areproduknou
aktivitou: srb. (devojica) detstvo, obdobie pohlavnej nedospelosti,
slov. dieva detstvo aas pred vydajom, obdobie pohlavnho dospievania adospelosti bezreproduknej aktivity (nevydat), srb. (devojka) pohlavne
dospel, ale ete nie reprodukne aktvna, slov. asrb. ena/ (ena) vydat,
reprodukne aktvna (matka) aslov. starena asrb. (starica), ale aj slov.
asrb. baba/ (baba) obdobie poreproduknej aktivite, sksen astar,star
sa odeti.

3. Posvanie hranc

Hoci sme u urili, ktorou lexmou pomenvame enu vrznom veku, nememe sa nato vdy spoahn. Napriek tomu, e sa tm nebudeme hlbie zaobera,
aspo vkrtkosti ponkneme prehad prelnania sa jednotlivch vznamov. Srbskmslovom devojica moeme oslovi aj pohlavne dospel dieva:
(devojica mlada devojka) (RMS 1, s. 644; Renik srpskohrvatskog knjievnog inarodnog jezika, alej RSANU 4, s. 143). Vslovenine sa slov
dieva avsrb. (devojka) pouvaj naoznaenie osb enskho pohlavia
oproti osobm muskho pohlavia (slov. chlapci adievat; srb.
momci idevojke) avsrbine aj naoslovenie (vydatej) eny, najm vsasnom
hovorovom jazyku. Vslovenine, osobitne vjej hovorovej, resp. aj slangovej podobe, sa me lexma baba uplatni aj vovzname dieva (porov. Krtky slovnk slovenskho jazyka, alej KSSJ; Synonymick slovnk slovenskho jazyka,
alej SynSSJ), ato obyajne ako pekn amlad dieva (Sedlkov, 2012, s.21),
o je asi vsledkom smantickho kontrastu. Vslovenine sa vrazmi baba, stark apod. oslovuje aj (mladia) ena vrodinnch vzahoch, obyajne manelka
(SSSJ, SynSSJ), km vsrbine je to menej vrazn (osi, 2008, s.181). Zuvedenho je zrejm, e hranice nie s celkom presn aich posvanie je skr spt
sprevzatm vlastnost charakteristickch prein vek.

279

4. Jasn medznky

Vyie uren obdobia nie s definovan presnm vekom, ale svisia sfyziologicko-spoloenskmi atabuizovanmi medznkmi: mentruciou, panenstvom
amaterstvom (Beov, 2010, s. 161 168) amanelstvom vkontexte kresanskej
tradcie aetiky (Zukovi, 2002, s. 665 676).
4.1 Hoci sa v srbine lexmou (devojica) oznauje pohlavie aj
vdetskom veku, synonym svedia otom, e ide oneutrlne obdobie. Synonymami sa len zvrazuje nedospelos alebo sa spresuje vek (menej ne p rokov,
p a sedem rokov, desa a dvans rokov, desa a ptns rokov): a
(balavica) (RMS 1, s. 131), (klinka) (RMS 2, s. 738), (makinja)
(pokr. RMS 3, s. 280), (malica) (RMS 3, s. 284), (malianka) (RMS 3, s. 284), (mauta) (RMS 3, s. 324), (pikola) (RMS
4, s. 421), (podraslica) (RMS 4, s. 573), (poletarica)
(RMS 4, s. 674), (sedmakinja) (RMS 5, s. 717), (upianica) (RMS 6, s. 544), (frkunica) (RMS 6, s. 691), (ora) (RMS
6, s. 895), (vigarica) (RMS 6, s. 937), (iparica) (RMS
6, s.959), (mrkavica) (RMS 6, s. 987). Je to asi podmienen tm, e
biologick dospelos (prv mentrucia) neprinala iadne zmeny vivote dievaa (Beov, 2010, s. 161 168).
4.2 Vraznm medznkom je deflorcia at bola podmienen vydajom: slov.
dieva mlad nevydat ena (SSSJ), slena dospievajce dieva al. slobodn ena (SynSSJ), syn. panenka, panna (SynSSJ) asrb. (gospoica)
(RMS 1, s. 541; RSJ, s. 215), syn. (devica) (osi, 2008, s. 139). Ak sa
dieva dlho alebo vbec nevyd, stva sa slov. starou dievkou (SSJ), starou pannou (KSSJ), srb. (babadevojka) (RMS 1, s. 116), (usedelica) (RMS 6, s. 574).
4.3 Popohlavnom styku sa oakvalo tehotenstvo eny, teda aby bola tehotn, archav, samodruh, vdruhom stave, vinom stave, vpoehnanom stave, lek.
gravidn, expr. obakan, nr. hrub, aren (SynSSJ), srb. ,
(trudnica, trudna) (RMS 6, s. 315), (bremenita) (RMS 1, s. 270),
(udrugom stanju), (ublagoslovenom
stanju) (RSJ, s. 1266), ale stva sa, e ena je aj neplodn, steriln, srb. ,
, , (neplodna, sterilna, jalovica, nerotkinja) (RSJ,
s. 500), , (nerodua, nerotka) (RMS 3, s. 757).
4.4 Potom rodika, srb. (porodilja) porod diea astane sa slov.
matkou: matka, ma, mater, mama, hypok.: mamka, mamika, maminka, mamua,
mamuka, mamulienka, mamuenka, mamuinka, mamuka, mamienka, mami
(oby. vosloven), hovor. mati, mamina (SynSSJ), srb. , , ,
(majka, mamica, majica alebo majurina) (RMS 3, s. 278). Atakto to
bva obyajne viackrt, km ena nie je slov. vprechode, vklimaktriu (SynSSJ),
srb. , , (klimaks, klimakterijum, klimak-

280

terina) (RMS 2, s. 736). Anakoniec sa stva starenou, babou, babkou, starkou,

staruchou, babikou, babiskom, babizou, starigou, starigaou (SynSSJ), srb.
, , , , , , (baba, bakica, starica,
nana, staramajka, baja, starka) (osi, 2008, s. 32, 586) apod.
4.5 Obdobie vyhasnajcej pohlavnej innosti ien, teda tzv. prechod iklimaktrium (SSJ), sa preukazuje rznymi symptmami, ktor s detailne spracovan
aj vodbornej literatre: a) vazomotorick stavy: nvaly, non potenie, palpitcia
ab) psychick symptmy: nespavos, plalivos, zhorenie pamti, popudlivos,
zkos, zhorenie schopnosti rozhodova, zhorenie schopnosti koncentrcie,
strata libida, zmeny nlad astrata sebavedomia (imekov, 2009, s. 14). Popsan symptmy zrejme motivuj viacer pejoratvne vznamy slovenskch lexm:
baba, starena at., pejor. neprjemn, zl, protivn ena; klebetn, zlostn baba,
pejor. zbabelec, bojazlivec, slaboch nebu baba! (KSSJ); neprjemn, protivn
baba, klebetn, zlostn baba, je to nemon baba, plae/fuk ako baba; ruky sa
mu tras ako starej babe (SSSJ), vsrbine pejoratvny vznam nedominuje, ale s
podobn prklady babavetica, babuskera. Podobne sa hormonlne vkyvy eny
astm svisiace pocity asprvanie usvzauj aj vsrbine kolokcie
- (biti upms-u) (PMS predmentruan syndrm), ,
(mora da je uklimaksu, klimakterina je) apod. Uveden kolokcie sa neraz stvaj astm odvodnenm vraznch emci alebo afektvneho
sprvania ien.

Zver

Na zver ete podiarkneme przdne miesta v substantvnom pomenovan
eny vzhadom naivotn obdobia. Vslovenine sa opisne pomenva obdobie tehotenstva, rovnako ako prpady vzahujce sa nasteriln enu. Voboch jazykoch
sa stle njdu przdne miesta, ktor by pomenovali tabuizovan obdobia mentrucie aklimaktria. Zistenia prezentovan v tejto tdii predstavuj len vod
kaliemu vskumu opomenovan eny vslovenskom asrbskom jazyku.
Poznmky
1 Hoci sa vliteratre ustlil termn rodov stereotyp (rodov tdi apod.), rozhodli sme sa pretermn gendrov, lebo rod sa u vligvistike pouva naoznaovanie gramatickej kategrie (Popovi,
2008, s. 123).
2 Ide konkrtne oto, e vslovnkoch srbskho jazyka sa ko prklady pouvania lexmy uvdzaj
zva frazeologick aparemiologick jednotky, nsledkom oho je poet kolokci men (v porovnan soslovnkmi slovenskho jazyka). Takto stav nie je dsledkom jazykovch dt, ale spsobu
spracovania lexikografickej jednotky.
3 Porov.: osemron dieva (KSSJ) a sedemnsron dieva (SSJ); hovor. osemron dievatko
asedemnsron dievatko; rus. ; es. dvka holka at.
4 Porov. mu z vslov. apsl. m zie. *men- myslie (Skok 2, 1972, s. 492 493; Rejzek, 2001,
s. 397; Machek, 1968, s. 384).
5 P. igo upozoruje, e je zaujmav sledova ustaovanie vznamu slov sreduplikovanm zkladom vovzahu kjednotlivm jazykovm rodinm auvdza prklad slova mama, ktor vindoeurp-

281

skych jazykoch oznauje dospel osobu enskho pohlavia, ktor m potomstvo, km vkartvelskej
jazykovej rodine, doktorej patr gruznina, sa slovom mama pomenva dospel predok muskho
pohlavia, t. j. otec, nadruhej strane slovo deda znamen matka ajedinm predpokladom namon
vysvetlenie je spoloensk usporiadanie (igo, 2012, s. 5).

LITERATRA
BARTMINJSKI, Jei: Jezik slika svet. Beograd: SlovoSlavia 2011.
BEOV, Kamila: ena vtradinej kultre Slovenska: mentrucia, panenstvo, materstvo (so zameranm naneistotu atabu). In: Antropowebzin, 2010, . 3, s. 161
168. Dostupn na: http://antropologie.zcu.cz/zena-v-tradicnej-kulture-slovenska-menstruacia-panenstvo-materstvo-so-zameranim-na-necistotu-a-tabu
ORI, Boo: Tvorba naziva zaenska bia ujunoslovenskim jezicima. In: Knjievni jezik, 1979, ro. 8, . 3, s. 31 41.
OSI, Pavle: Renik sinonima. Beograd: Kornet 2008.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. Red. J. Kaala M. Pisrikov M. Povaaj.
Bratislava: Veda 2003. Dostupn na: http://slovniky.korpus.sk/ [KSSJ]
MACHEK, Vclav: Etymologick slovnk jazyka eskho. Praha: Academia 1968.
POPOVI, Ljudmila: Jezika slika stvarnosti: kognitivni aspekt kontrastivne analize.
Beograd: Filoloki fakultet 2008.
Renik srpskoga jezika. Red. M. Nikoli. Novi Sad: Matica srpska 2007. [RSJ]
Renik srpskohrvatskog knjievnog inarodnog jezika. Beograd: Institut zasrpski jezik,
Srpska akademija nauka iumetnosti 1958. [RSANU 1 18]
Renik srpskohrvatskoga knjievnog jezika 1 6. Red. M. Stevanovi S. Markovi
S. Mati M. Peikan. Novi Sad: Matica srpska (Ljubljana: Mladinska knjiga)
1990. [RMS 1 6]
REJZEK, Ji: esk etymologick slovnk. Voznice: Leda 2001.
SEDLKOV, Zuzana: Lingvokultrne vchodisk kinterpretcii sasnho slangu slovenskej mldee. In: Slovensk re, 2012, ro. 77, . 1 2, s. 12 30.
SKOK, Petar: Etimologijski rjenik hrvatskoga ili srpskoga jezika. Zagreb: Jugoslovenska akademija znanosti iumjetnosti 1971 1973. [Skok 1 3]
Slovnk slovenskho jazyka. Red. . Peciar. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1959
1968. Dostupn na: http://slovniky.korpus.sk/ [SSJ]
Slovnk sasnho slovenskho jazyka A G. 1. vyd. Red. K. Buzssyov A. Jaroov. Bratislava: Veda 2006. Dostupn na: http://slovniky.korpus.sk/ [SSSJ]
Synonymick slovnk sloveniny. 3. vyd. Red. M. Pisrikov. Bratislava: Veda 2004.
Dostupn na: http://slovniky.korpus.sk/ [SynSSJ]
IMEKOV, Jlia: Analza truktry vznamov sksenost ien v klimaktriu pomocou metdy Meaning Constitution Analysis. Nepublikovan diplomov prca.
Brno: Filozofick fakulta, Psychologick stav 2009. Dostupn na: http://is.muni.
cz/th/109324/ff_m/Diplomova_praca___analyza_struktury_vyznamov_skusenosti_zien_v_klimakteriu_MCA.pdf
TASNI, Gordana: Deminutivni supstantivi sa diferencijalnom semom ovek uVu-

282

kovom Srpskom rjeniku (1818). In: Nauni sastanak slavista uVukove dane 40/1.
Dva veka savremenog srpskog knjievnog jezika. Ed. D. Mrevi-Radovi. Beograd: MSC 2011, s. 289 301.
ZUKOVI, Slaana: Vrednosti braka, porodice ivaspitanja sa aspekta hrianske religije. In: Pedagoka stvarnost, 2002, ro. 48, . 9 10, s. 665 676.
IGO, Pavol: Pomenovania prslunkov rodiny arodinnch vzahov vpredspisovnej
slovenine. In: Forum Historiae, 2012, ro. 6, . 1. Dostupn na: http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/29296/zigo.pdf
RSUM
Nouns That Denote Female Individuals (with Regard to Age) in Slovak and in Serbian
The subject of this paper are the nouns that denote female individuals (with regard to age) in their
primary neutral meaning in Slovak and in Serbian. The key question is: what are the criteria that define
the life cycles of awoman? The aim of the analysis is to point at the similarities and the differences in
the conceptualisation of awoman due to her age in Serbian and in Slovak, within the wider context of
research at the stereotype of awoman in the Slovak and the Serbian linguistic image of the world. The
notion of stereotype is taken as asemantic field which includes various concepts, arranged by positive
or negative domains of typological schemata. The examples were taken from descriptive dictionaries
of Slovak and Serbian.

283

Slovensk predlokov kontrukcie

sadverbilnym vznamom vovyuovan
cudzincov
udmila igov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

odstatou nho prspevku jekontatovanie, e problematika predloiek by si

zhadiska ich vnmania ako neplnovznamovho slovnho druhu vovyuovan slovenskho jazyka ako materinskho aj cudzieho zasluhovala nielen osobitn
prstup, ale ajaktualizciu niektorch poznatkov dnes u klasickej slovakistiky.
Idea tejto aktualizcie sa opiera okontatovanie J. Koenskho (1994, s. 82), ktor
porovnal klasick truktrny prstup chpania kategri skomunikane orientovanm prstupom nafunknom zklade. Morfologick kategria sa vtomto prstupe
chpe najednej strane ako samostatn trieda javov ana druhej strane ako zvisl atribt, prznak repektujci jeho funkcie asasne aj diferenciciu, ktor m
truktrotvorn, poznvaciu aj komunikan funkciu. Toto vchodisko ns privdza kpotrebe postupnej modifikcie metodickch prstupov anazerania naproblematiku predloiek aj preto, e adverbilne vznamy predlokovch spojen tvoria
samostatn problmov okruh vo vyuovan slovenskho jazyka ako cudzieho
jazyka. V tejto oblasti nemono vdy, jednoznane a priamoiaro postupova
nazklade klasickho triedenia predloiek poda Morfolgie slovenskho jazyka
(1966, s. 621 an.) ani poda kolskej prruky J. Oravca (1968), i zkladnch
lexikografickch opisov (Slovnk slovenskho jazyka, Krtky slovnk slovenskho
jazyka, Slovnk sasnho slovenskho jazyka). alie kontatovanie J. Oravca, e
problematika predloiek vslovenine je definitvne vyrieen, e predloky ako
slovn druh s vslovenine dobre spracovan (Oravec, 1974, s. 291) ae opis
tohto slovnho druhu ten ist autor hodnot ako pln (op. cit.), sa ukazuje ako
podnet naal nvrat kproblematike ana uplatnenie novieho prstupu prijej
interpretcii.

Vdiskusii opodstate predloiek vyslovil E. Hork potrebu skma tento slovn druh zotruktrno-systmovho hadiska najm vnadvznosti napripomienky
k spracovaniu predloiek v Morfolgii slovenskho jazyka (1966) av svislosti
sosvojimi tdiami opredlokovom systme sloveniny (Hork, 1972, s. 341
354; 1976, s. 87). Na potrebu truktrno-systmovho prstupu pri interpretcii
predloiek upozornil ete F. Miko (1969) ajeho mylienku rozvinul E. Hork sodporanm spracova predloky vkontrukcii sloveso + predloka + meno vpdovom tvare (Hork, 1973, s. 148; svoj nvrh ilustroval prkladmi vznamov smer
miesto). E. Hork pokrauje v interpretcii predloiek poda klasickej tdie
E.Paulinyho (1958, s. 23), ktor tvrd, e neexistuj pred-loky, ale medzi-lo-

284

ky, lebo funguj ako vyjadrenie vzahu medzi dvoma predmetmi. Toto Paulinyho
kontatovanie obsahuje dleit kognitvny aspekt predloiek tm, e poukazuje
napodstatu valennej hodnoty slovesa, sktorm s spt adverbilne vznamy,
vyjadren prve predlokovmi spojeniami. Zpredchdzajceho vychod, e invariantnos predloiek zvis odtoho, ak maj vznam samy osebe, t. j. prv, ne
by vstpili dovzahu sosubstantvom, resp. dokontrukcie sloveso + predloka
+ meno, t. j. znovho pohadu ak maj vznam zhadiska komunikanho
prstupu kich interpretcii. Podstatu tohto problmu naznaila akademick Morfolgia slovenskho jazyka kontatovanm, e vznam predloky sa modifikuje
vzvislosti odvecnho vznamu pripojenho mena; men sa vzvislosti odvecnho vznamu slovesa nadradenho celej predlokovej vzbe (Morfolgia, 1966,
s. 619). Ztohto kontatovania vyplva, e modifiktorom vznamu predloky sa
stva a kontext. S odstupom asu a s repektovanm sasnho komunikane
orientovanho prstupu nafunknom zklade vystupuje predloka vspojen sloveso + predloka + meno ako zvisl atribt vrmci hutnej, celostnej akoncznej
syntzy prznakov dynamickho prznaku, obsahujceho minulos anachdzajceho sa napriesenku oduskutonenho kuskutoovanmu.

K stupu odklasickho klasifikano-absolutizujceho prstupu kpredlokm
ktruktrno-smantickmu akomunikanmu prstupu ns privdza dvojak pohad naproblematiku predlokovch spojen: pohad zvntra, zpozcie vskumu
materinskho jazyka, apohad zvonka, sohadom naosvojovanie si vznamov
predlokovch spojen cudzincami, t. j. s ohadom na hadanie ekvivalentnch
sm vich materinskom jazyku av slovenine. Opodstatnenos venova zven
pozornos predlokm apredlokovm spojeniam (nielen) privyuovan slovenskho jazyka ovplyvuje aj ich vysok frekvencia vrei, kee patria medzi 100
najfrekventovanejch slov: Ich vysok frekvencia vrei (predloiek, pozn. ..)
spolu svysokou variabilitou spjatenosti spdmi priflektvnych jazykoch vytvra priazniv podmienky a predpoklady pre reov interferenciu pri vzjomnom
osvojovan si jazykov. Plat to najm prigeneticky prbuznch jazykoch, vktorch
je prznan protiklad medzi vysokou formlnou, tvarovou zhodou predloiek
aich znane nzkou zhodou priich vznamoch (Hork, 1989, s. 167).

Valej asti nho prspevku sa prerozsah problematiky budeme venova
vybranmu kontextovmu vznamu spojen prvotnch predloiek, ato vpriestorovom vzname: zhadiska vyjadrovania dynamiky (smeru) deja ajeho vsledku statiky (miesto). Tento vznam sme si zvolili zhadiska pozci vznamov
v rmci lexikografickho spracovania predlokovch vznamov (uvdzaj sa
zva na 1. mieste), ale aj s ohadom na jazykov vedomie: ide tu vinou
ovznam, ktor prde pouvateovi jazyka naum prikadej predloke ako prv
(pozri Vojtekov, 2008, s. 71). Nazklade tchto poznatkov sa aj privyuovan
sloveniny ako cudzieho jazyka zarauj predlokov spojenia s adverbilnym
vznamom medzi jedny zprvch, ktor tvoria zklad uiva zoslovenskho jazyka. Na kontituovan priestorovho vznamu sa podiea v prvom rade pdov

285

vznam slov, ktor nasleduj popredloke. Tieto slov predstavuj vprevanej

vine substantva, menej ich ekvivalenty (zmen, slovky). Jednotliv statick
(miestne) vznamy vyjadruj predloky vspojen sostatickmi pdmi (loklom
aintrumentlom), dynamick (smerov) vznamy vyjadruj predloky vspojen sdynamickmi pdmi (akuzatvom, genitvom adatvom) (Vojtekov, 2008,
s. 71 72). Smantiku adverbilneho vznamu predlokovch spojen mono
podoplnen predchdzajcich poznatkov rozri ovalenciu pohybovch slovies
aaplikova ju naschme E. Horka (1972, s. 344):
truktra kontaktovch prepozci

vntro objektu
povrch objektu
uskutoovanie kontaktu
do
na

kontakt

v po
na po

ruenie kontaktu
z
z

cez o
Porovnaj:

s dolesa sedie vlese vychdza zlesa; prechdza cezles,

chodi polese.
poloi nastl lea nastole vzia zostola;
udiera ostl, posva postole.

truktra pozinch prepozci

blzkos objektu
zaujmanie pozcie
po

pozcia
pri popri

ruenie pozcie
od
Porovnaj: prs poles sedie prilese odchdza odlesa;

prechdza sa popri lese.

aisko nho doterajieho uvaovania opodstate vznamov predlokovch
spojen sadverbilnym vznamom je zpohadu vyuovania sloveniny ako cudzieho jazyka skryt vovariantnom vyjadrovan smerovho vznamu predlokou
do + genitv verzus na + akuzatv typu doSlovinska naSlovensko. Zmorfosyntaktickho pohadu sa smerovanie deja (odpove naotzku kam?) vyjadruje
kontrukciou do + genitv (do banky, do obchodu, do koly, do domu, do bytu,
dokuchyne, doskrine, doPrahy, doRma, doNemecka, doFnska), vovariant-

286

nch prpadoch vak prepozcii do konkuruje v spojeniach s tmto vznamom

uveden kontrukcia na+ akuzatv (na stanicu, nafakultu, naambasdu, naSlovensko, naOravu, naLiptov...). Prianalze tchto predlokovch spojen vychdzame z lexikografickho spracovania, resp. odporania, v akch vznamoch
poui navyjadrenie smeru kontrukciu predloky na+ akuzatv, ktor sa zauvalo vdidaktike sloveniny ako cudzieho jazyka:
1. smerovanie napovrch nieoho: da nieo nastl, naskriu, nastenu, nastrechu, nakopec...,
2. smerovanie dootvorenho priestranstva: s naKvetn ulicu, naHlavn nmestie, nadunajsk nbreie, nan dvor, naskromn parkovisko, nabratislavsk letisko, na vidiek, na autobusov zastvku, na Treniansky hrad,
natretie poschodie, navianon trh/na vianon trhy, nafutbalov tadin,
namost...,
3. smerovanie, orientciu sohadom nasvetov strany: navchod, zpad, juh,
sever, juhovchod...,
4. smerovanie, orientciu s ohadom na znme zemepisn tvary ostrovy apolostrovy: naIsland, Floridu, Cyprus, Sicliu, Kubu, Ibizu, Malorku,
Rhodos, niektor reginy Slovenska: naOravu, Spi, Zempln, Kysuce, resp.
doniektorch ttov: naSlovensko, naUkrajinu.

Predlokov spojenie na+akuzatv vspojen spohybovm slovesom vak
vyjadruje aj el, cie deja, ktor zahruje nevyjadren zmer, oakvan vsledok asti na kultrnom, pracovnom, vzdelvacom, portovom podujat: s
na kolenie, na prednku, na seminr, na konferenciu, na sympzium, na rokovanie, naporadu, najazykov kurz, nasluobn cestu, nakoncert, naoperu,
naples, navstavu, napiknik, nafutbal, nahokej, nadovolenku, naprzdniny,
naobed, nadobr veeru, nakvu... Ktejto vznamovej skupine mono priradi
aj substantva oznaujce pracovisk, intitcie, rady, koly: s nakonzult, na
vevyslanectvo, napotu, nastanicu, nasekretarit, narecepciu, napracovisko,
nauniverzitu, nafakultu, nakatedru, nagymnzium, nalceum, navysok/stredn
zkladn kolu, naoddelenie, navrtnicu... Tieto spojenia inkorporuj vsebe formlny vznam oakvanho deja, jeho zmyslu, ktor sakon nauritom mieste:
zskanie novch poznatkov nauniverzite, fakulte, katedre, gymnziu/lceu/vysokej/strednej/zkladnej kole, nakolen, prednke, seminri, kurze; prezentcia
vlastnch poznatkov nakonferencii, sympziu; rieenie problmov narokovan,
porade, sluobnej ceste; umeleck zitok, duevn uspokojenie asou nakoncerte,opere, vstave; portov zitok nahokejovom, futbalovom zpase; vybavenie vz nakonzulte, vevyslanectve; vybavenie zsielky napote; cestovanie,
resp. privtanie host na stanici... V tchto spojeniach ide o vyjadrenie zmeru,
ktor sa dosiahne tm, e sa dej uskuton namieste vyjadrenom predlokovou
kontrukciou stou istou predlokou (na) + tvarom loklu: nauniverzitu nauniverzite, nasekretarit nasekretarite, naprednku naprednke, nasluob-

287

n cestu na sluobnej ceste. Klasick jazykov kultra v minulosti hodnotila

spojenia typu nainternte, nakole svznamom miesta ako nespisovn. Sasn elektronick prostriedky a technolgie vskumu jazyka nm dovouj zisti
frekvenciu, resp. vskyt jednotlivch kontrukci vkonkrtnom vzname vsasnom slovenskom jazyku. Vskyt jednotlivch predlokovch spojen vybranch
substantv vspojen na+ akuzatv / do+ genitv vkontrukcii spohybovm slovesom je vSlovenskom nrodnom korpuse (prim-6.0-public-all) nasledovn:

rektort
tadin
univerzita
pota
fakulta
Slovensko
vrtnica
ministerstvo
konzult
hrad
trh
nmestie
most
ulica
juh
Orava
Kuba

na + A
pohybov sloveso
33
4427
1517
1356
423
360 105
180
41
62
411
21397
2386
936
6368
8604
1073
1149

do + G

-a/-u*

0
89/3
22
56
0
35 215
22
45
0/3
0/2497
0/271
271
3/41
983
0/21
47
9
* varianty

daje vstpci do+ genitv (typu doSlovenska) tvoria 9,78 %, len mal as
znich m penetratvny vznam, t. j. vznam vntrajku, smerovania dovntra (pozri Hork, 1972, s. 342) akonkuruje spojeniu na+ akuzatv: Vrmci prehliadky
Bratislava brna do Slovenska; prekroili ttnu hranicu do Slovenska mimo
hraninho priechodu; dostali sme sa alej doSlovenska adostali monos ui sa
navlastnch chybch; doSlovenska aeska letel poes bodov; naceste doSlovenska sa zastavte vPrahe; doSlovenska takmer ni nelieta; relcia Okn doSlovenska pozostva z osemmintovho predstavenia; presun vzov do Slovenska

288

nie je teraz naprograme. Vina spojen doSlovenska sa netka slovies pohybu

(ide oprklady typu investova doSlovenska). Opan situcia je napr. pripomere
spojen dohradu/na hrad, dovrtnice/na vrtnicu, kde nadelovm vznamom
na hrad (t. j. na jeho prehliadku, na uskutonenie vldy) frekvenne prevauje
spojenie do hradu, do vrtnice s vyjadrenm priestorovho vznamu. Spojenia
typu do univerzity, do poty, do ministerstva, do Kuby sa vyskytuj v spojen
selovm vznamom, ato napr. vspojen napr. soslovesom investova. Ojedinel je vskyt spojen typu cestovanie rodinnch prslunkov doKuby; krajina
vyviezla doKuby 1,5 milina ton ropy; vybrali sa poChe Guevarovch stopch
doKuby, ktor sa daj kvalifikova ako okazionlne prpady urnalistov napozad
hyperkorektnej analgie poda typu doSlovinska.

Snvratom kspojeniam svznamom smerovania, orientcie naznme zemepisn tvary typu na Island, Floridu, Cyprus, Sicliu, Kubu, Ibizu, Malorku,
Rhodos, ale najm na domce relie reginy Slovenska typu na Slovensko,
na Oravu, na Spi, na Zempln, na Kysuce, na Ukrajinu treba pripomen relevantn vnmanie vznamov kontakt vntro povrch (Hork, 1972, s. 342;
prklad naUkrajinu je historicky podmienen tm, e zpadn as dnenej Ukrajiny vminulosti administratvne patrila doRaksko-Uhorska, resp. SR). Vpredlokovch spojeniach naIsland, Floridu, Cyprus, Sicliu, Kubu, Ibizu, Malorku,
Rhodos dominuje prislovesch pohybu sohadom naefektivitu leteckej dopravy
sasne vnmanie smeru aj povrchu ciea (smerom na ostrovy, kontinenty).
Od tohto vnmania treba odli tradin vnmanie priestorovej orientcie, smeru sohadom nakontakt, pohyb vntri priestoru. Toto vnmanie je podmienen
historickm administratvnym lenenm nho zemia nastolice, ktor podmienilo vnma spojenia na Slovensko, na Oravu, na Spi, na Zempln, na Kysuce,
naUkrajinu ako smerovanie, orientciu vpriestore, ktorho sasou je hovoriaci
apohybuje sa vom podobne, ako je to priorientcii poda svetovch strn, t. j.
navchod, nazpad, najuh, nasever, najuhovchod... (od hovoriaceho). Vsvislosti stmto typom adverbilnych spojen sa vSlovenskom nrodnom korpuse vyskytuj aj prpady typu doOravy (pomer spojen naOravu : doOravy = 1073 : 47;
pozri vyie ilustran tabuku poda Slovenskho nrodnho korpusu). Vspojen
soslovesami pohybu tu ide bu oneproduktvne hyperkorektn vyjadrenie pohybu vklasickch ahistorizujcich dielach: neprdem viac doOravy, o by ma kto
volal M. Kukun; bolo to vtedy, ke doOravy prila Krovn; zLikavy vybralo
sa doOravy posolstvo; tak odkzalo doOravy: radi sme, e mme tak dedinu;
ojedinel prpady s kontextovo podmienen (nasledujcou syntagmou): skala, o
sa jednou stranou skla doOravy, druhou doLiptovskej stolice. (citovan poda
Slovenskho nrodnho korpusu, prim-6.0-public-all). Na ilustrciu pouvania
typu predlokovch spojen sadverbilnym vznamom typu naSlovensko mono
uvies aj vysvetlenie M. Povaaja (1995, s. 55): Predloka nasa vspojen snzvom Slovensko ustlila historickm vvinom anie je dvod natom dao meni.
Mono poveda, e je tu podobn stav, ako je to prinzvoch typu Spi, Orava, Ky-

289

suce, Liptov, Zempln, ari, ktormi sa oznauj bval stolice, kde takisto nepouvame rovnak predloky. Raz je to predloka do, resp. v, napr. idem doLiptova,
doaria, doZemplna, bol som vLiptove, varii, vZemplne, inokedy predloka
na, napr. idem naOravu, naSpi, naKysuce, bol som naOrave, naSpii, naKysuciach. Napokon aj snzvom Morava alebo sjednoslovnm nzvom ttu Ukrajina
sa spja predloka naako snzvom Slovensko (idem naMoravu, naUkrajinu, bol
som naMorave, naUkrajine).

Sasnou terminolgiou by sme tak spojenia smerovho vznamu typu
naSlovensko, naOravu, naSpi, naZempln, naKysuce, naUkrajinu, naMoravu mohli kvalifikova ako vsledok konceptualizcie historickho priestoru
avyjadrovania orientcie vom. Ide teda otradin lingvokultrny prvok, ktor
m svoje jazykov stvrnenie vgramatickom systme apoukazuje naprirodzen flexibilitu jazyka. Potvrdzuje sa nm aj potreba hodnoti predlokov spojenia
sadverbilnym vznamom ako sas kontrukcie sloveso + predloka + meno,
pretoe smantika slovesa ajeho valenn hodnota dotvra vznam komuniktu
zosasnho aj historickho hadiska. Vetky relevantn kontextov prvky tohto
prejavu s vase komunikcie prtomn vovedom, niektor znich sa vnmaj
implicitne, niektor sa zhadiska komunikanho zmeru dostvaj dosubjektivizovanej dominantnej pozcie. Zpozcie vyuovania sloveniny ako cudzieho jazyka aaplikovania lingvoreli akulturm vdidaktike je dleit uvedomi si vetky
pecifick sasn aj historick vznamov a gramatick smy a aplikova ich
adekvtne mentlnemu potencilu frekventantov jednotlivch kurzov. Podrobnm
poznanm tchto typickch znakov, truktry jazyka ajeho fungovania ako materinskho jazyka je podmienen nielen didaktika materinskho i cudzieho jazyka,
ale aj majstrovstvo vedcich jednotlivch kurzov. Miera ovldnutia iastkovch
problmov zahraninmi frekventantmi kurzov psob ako vzcna sptn vzba
apoukazuje napotreby znova skma konkrtny materinsk jazyk aalie nov
poznatky tohto vskumu aplikova aj vdidaktike cudzch jazykov. Vznamov
rozsah predlokovch spojen v kontexte sloveso + predloka + meno vytvra
nato tie najvanejie podmienky.
LITERATRA
HORK, Emil: Predlokov systm spisovnej sloveniny. Prof. E. Paulinymu kesdesiatke. In: Slovensk re, 1972, ro. 37, . 6, s. 341 354.
HORK, Emil: Vznamov protiklad smer miesto vpredlokovom systme sloveniny. In: Jazykovedn asopis,1973, ro. 24, . 2, s. 142 152.
HORK, Emil: Ete raz o vznamovom protiklade smer miesto v predlokovom
systme sloveniny. In: Jazykovedn asopis, 1974, ro. 25, . 2, s. 150 157.
HORK, Emil: Metodologick ateoretick vchodisk opisu smantiky slovanskch
predloiek. In: Slovensk re, 1976, ro. 41, . 2, s. 85 97.
HORK, Emil: Metodologick vchodisko opisu smantickej truktry slovanskho
predlokovho systmu. In: Slavica Slovaca, 1978, ro. 13, . 1, s. 8 18.

290

HORK, Emil: Vchodisk pre konfrontciu predlokovho systmu sloveniny

sinmi jazykmi. In: Studia Academica Slovaca 18. Red. J. Mistrk. Bratislava: Alfa
1989, s.167 183.
HORK, Emil: Zloen predloky vspisovnej slovenine aich ekvivalenty vslovanskch jazykoch. In: Studia Academica Slovaca 20. Red. J. Mistrk. Bratislava: Alfa
1991, s.83 101.
KOENSK, Jan: Morfologick kategorie aprocesuln-komunikan pstup kei
ajazyku. In: Slovo aslovesnost, 1994, ro. 55, . 2, s. 81 89.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. Red. J. Kaala. 4. doplnen aupraven vydanie.
Bratislava: Veda 2003.
MIKO, Frantiek: Povaha predlokovho systmu vslovenine. In: Jazykovedn zbornk venovan prof. PhDr. tefanovi Tbikovi, CSc., k esdesiatym narodeninm.
Red. P. Bungani akol. Bratislava: SPN 1969, s. 151 169.
Morfolgia slovenskho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1966.
ORAVEC, Jn: Slovensk predloky vpraxi. 1. vyd. Bratislava: SPN 1968.
ORAVEC, Jn: Systm prvotnch predloiek v slovanskch jazykoch. In:
eskoslovensk pednky pro VII. mezinrodn sjezd slavist ve Varav. Lingvistika. Red. B. Havrnek. Praha: Academia 1973, s. 189 193.
ORAVEC, Jn: Predpoklady systemizovania predloiek v spisovnej slovenine. In:
Slovensk re, 1974, ro. 39, . 5, s. 291 303.
PAULINY, Eugen: Systm vjazyku. In: Ovdeckm poznn soudobch jazyk. Red.
A. Dostl. Praha: Nakladatelstv SAV 1958, s. 18 28.
POVAAJ, Matej: Na Slovensko, na Slovensku i do Slovenska, v Slovensku? In:
Kultra slova, 1995, ro. 29, . 1, s. 55.
Slovensk nrodn korpus. Prim-6.0-public-all. Dostupn na: http://korpus.sk
Slovnk slovenskho jazyka. Zv. 1. 6. Red. . Peciar. Bratislava: Vydavatestvo SAV
1959 1968.
Slovnk sasnho slovenskho jazyka A G. Red. K. Buzssyov A. Jaroov.Bratislava: Veda 2006.
Slovnk sasnho slovenskho jazyka H L. Red. K. Buzssyov A. Jaroov.Bratislava: Veda 2011.
VOJTEKOV, Marta: Predloky v spisovnej slovenine a potine. Acta Facultatis
Philosophicae Universitatis Preoviensis. Monografia 93. Preov: Filozofick fakulta PU 2008.
RSUM
Slovak Prepositional Constructions of Adverbial Meaning in Teaching Foreigners
The adverbial meanings of prepositional constructions present aspecific set of problems in teaching
Slovak as aforeign language. This study deals with the selected contextual meanings of the constructions of primary prepositions with spatial meaning from the point of view of expressing the dynamics
(direction) of action and its result the statics (location). It is important to be aware of all the specific

291

current and historical semantic grammatical semes in didactics when teaching Slovak as aforeign
language and involving language realia and cultural rhemes, and applying them appropriately to the
mental potential of the students in the particular courses.

VI. INTERPRETCIA ATEXT

292

Muka obraznosti hra se slovy, jejich formou

ivznamem jako prostedek atrakce clov
skupiny
Hana Srpov
(Filozofick fakulta Ostravsk univerzity vOstrav)

ma obraznho vyjadovn studujeme ve vzjemn souvislosti diskurs urnalistickho areklamnho. Oba jsou nerozlun spojeny recipron zvislost:
bezmasovch mdi by reklamn komunikty ztratily monost oslovit najednou
irok skupiny potencilnch konzument anaopak existence vtiny mdi (pedevm soukromch) zvis na financch zskanch z reklamy, a to do t mry,
e vzbuzuj oprvnn podezen, e ada asopis existuje pedevm jako nosi
reklam (viz nap. asopisy Moje lkrna, magazny denku Mlad fronta DNES
ONA DNES, DOMA DNES, Zdrav apod.). Vlifestylovch asopisech urnalistick komunikty, je nemaj znaky skryt reklamy, tvo jen malou st (interview
se znmou osobnost je doplnno fotografiemi, jejich popisky informuj, kde aza
kolik lze koupit jej/jeho odv, jakou kosmetiku pouv).

Krom toho jsme svdky vzjemnho kreativnho ovlivovn: autoi obou
stylovch oblast se inspiruj spnmi prostedky, kter zvyuj atraktivitu
druhho typu komunikt.

Pro oba diskursy dle plat, e vzhledem kvysok finann nronosti prezentace obou typ sdlen je poteba, aby jejich komunikty co nejefektivnji ovliv
nily tzv. target group1 a podpoily ken cl, jm je prodej sluby, produktu
(v. novin, asopis, rozhlasovho ateleviznho vysln) nebo ideje. Jsou proto
nuceny vyut prostedky nejlpe slouc persvazi, j rozumme proces zmny
nebo poslen postoj, pedstav nebo chovn2 (Mills, 2000, s. 2).

Podle H. Millse clov skupina napersvazivn psoben reaguje bu pemliv (thoughtfully), tedy racionln apozorn, nebo bezmylenkovit (mindlessly),
tedy pedevm emocionln a povrchn. Pro autory persvazivnho (reklamnho
amasmedilnho) sdlen nen prvn reakce pli douc, protoe percipienti zvauj jeho klady izpory, jeho pravdivost, smysl, kvality ipotebnost, aktivn se
nadsdlenm zamlej, zapojuj logick mylen. Bezmylenkovit reakce naopak zpsobuje, e percipienti komunikty reklamn i masmediln (pedevm
bulvrn) pijmaj bezvhrad, posuzuj je emocionln, mn se vkompulzivn
zkaznky nebo tene, posluchae a divky. Nehledaj v komuniktech polopravdy, nepesnosti, li, klam.3

Protoe pemliv konzument masovch apedevm reklamnch sdlen se
brn mechanismem zvanm reklamn radarov tt (advertising radar shield viz
Bond Kirshenbaum, 1998) aplat to ipro adresty sdlen masmedilnch je

295

nutno psobit co nejvce najeho emoce, protoe se techniky ntlaku natolik rozvinuly, e dnes u neijeme ve svt, kde zvtz ten nejlep. Vdnenm svt vtz lovk, kter ns pesvd, e je ten nejlep vtz. Reklamn tvrci se vzdali
mylenky propagovat vrobek nazklad jeho vlastnost azdrazuj jeho image
(Rushkoff, 2002, s. 22).

Na efektivitu emociolnho psoben upozornil ji Aristoteles ve sv Rtorice. Analyzoval ti druhy persvazivnch prostedk: bu toti tkv venkov
povaze, nebo ve zpsobu, dojakho rozpoloen uvede posluchae, anebo konen vei sam, kter psob tm, e je bu dokazuje, nebo se zd, e je dokazuje
(Aristoteles, 1999, s. 31).

Psoben prostednictvm stylov zabarvench, pznakovch vyjadovacch
prostedk (verblnch, suprasegmentlnch inon-verblnch) Aristoteles nazval
logos (v souasnosti je spojovno spostojem kognitivnm), persvazi zamenou
nakonkrtn skupinu adrest ana vyvoln jejich prediktabiln (pedevm emocionln) reakce nazval pathos (bl se modernmu termnu postoj afektivn).4

Nicmn a napotku 20. stolet experimentln psycholog W. Scott zveejnil vpublikacch The Theory and Practice of Advertising (1903) aThe Psychology
of Advertising (1902 1903) vsledky studia mentlnch (pedevm emocionlnch) proces spojench sreklamou, vnich konstatoval, e konzument je neracionln, ovlivniteln bytost pod hypnotickm vlivem tvrce reklamy. A tak si
zadavatel itvrci reklam uvdomili, jak je spoluprce svzkumem dleit pro
spn psoben naclovou skupinu konzument, atedy pro eln vynaloen
nemalch finannch prostedk.

Souasn vzkum potvrzuje, e emoce je pro motivaci vnmatele masmedilnho amarketingovho psoben velmi dleit (konen, slovo emoce pochz
zlatinskho emovere, tj. pohnout, pemstit). Emoce jsou jedinenou, nejmocnj silou persvaze [] Jako racionln lidsk bytosti si rdi myslme, e logika uruje vtinu naich rozhodnut. Ale faktem je, e ve vtin persvazivnch
situac lid rozhoduj nazklad emoc aospravedluj to fakty. [] Lid mohou
bt pesvdeni rozumem, ale jsou pohnuti emoc (Mills, 2000, s. 106). Podle
J.Vysekalov (2014, s. 35) Emoce maj motivan aspekt ji ve svm obsahu.
Vztah emoc amotivace je velmi tsn, souvis isfunkc motivace jako uspokojovn poteb [] Jedinec po zkuenosti s pouvnm njakho produktu spojen s pozitivnmi emocemi bude stimulovn k opakovanmu nkupu takovho
produktu. [] lovk vyhledv siln proitky nejenom vzjmu uspokojovn
svch poteb, ale pro n samotn. Vtto souvislosti se dokonce pouv termn
emon marketing (op. cit., 2014, s. 54). Emoce si stejn tak zskvaj percipienty
masmedilnch komunikt. Explicitn to dokazuj pravideln zveejovan pehledy sledovanosti elektronickch mdi nebo tenosti mdi titnch (nap. vasopisech Strategie, Marketing Media), kde vtz mdia bulvrn, vnich je tok
na emoce primrn (a u vbrem tmat nebo jazykem a stylem komunikt).

296

Podle H. Millse (2000, s. 107) maj emoce ve srovnn slogikou pt vhod:

1. Argumenty vzbuzujc emoce zpsobuj, e opustme svou pirozenou obranu, aodvdj nai pozornost odmanipulativnho zmru mluvho.
2. Emoce vyaduj mn nmahy ne logika. Zvaovat pro aproti logick prezentace vyaduje mnohem vce kognitivnho sil ne postoj emocionln.
3. Emocionln prezentace jsou obvykle zajmavj. Napklad pbhy maj zpletky, postavy ainherentn drama.
4. Argumenty zaloen naemocch, zvlt ty, kter pouvaj obrzky ahudbu,
si snadnji pipomeneme ne tvrzen zaloen nafaktech.
5. Zd se, e emoce vedou rychleji ke zmn chovn ne logika.

Na zklad opakovan zkuenosti nm rozum k, e bychom nemli vit
slibm politik, pesto je znovu volme, lska ksilnm ternnm autm vede ke
koupi iobyvatele velkomst, kte nikdy nevyjdj dohorskho ternu (vtinou
je to stejn zakzno), rozum nm k, e krom diety asportovn aktivity nen
innho prostedku khubnut, ale srdce (a pohodlnost) ns pimje ke koupi dalho zzranho lku.

Z prostedk a strategi, jejich clem je psoben na emoce, budeme analyzovat pouze ty, kter se vyznauj obraznost, neboli nejoblbenj prostedky
nepm nominace. Pro poteby tto stati jsme se zamili pouze nareklamn aurnalistick komunikty titn. 5

Klasick pojet rozliuje figury smantick (tropy) agramatick (figury vum smyslu, tedy figury slovn):

Tropy posiluj atrakn funkci textu tm, e jevy pojmenovvaj slovy, souslovm, ba ivtnmi celky nazklad podobnosti nebo souvislosti. Svou estetickou
funkc dodvaj zvltn emfzi cel vpovdi nebo promluv, naznauj monost
rznch konotac. Percipient je tedy neoekv, jsou pro nj mn obvykl a
nezvykl. Psycholingvistka S. Elgin (1993, s. 162) tvrd, e metafory jsou nejmocnj nstroj, kter je schopen zmnit postoje lid rychle, efektivn atrvale.

Tradin takov vrazov prostedky dlme nadv skupiny:

a) metafora ajej derivty pojmenovvaj jin pojmy nazklad podobnosti,
b) metonymie, synekdocha ajejich derivty pojmenovvaj jin pojmy nazklad souvislosti asov, pinn, mstn nebo sti acelku.

Krom nich je zde jet pirovnn srovnv neznm (comparandum) se
znmm (comparatum), aby bylo dosaeno vyho stupn nzornosti. Nkdy je
azeno do stejn skupiny spolu s metaforou; jindy je chpno jako samostatn
prostedek, nikoli obrazn, protoe pojmenovv skutenost na zklad pm,
jednoznan souvislosti (chud jako kosteln my nenechv nikoho napochybch, e jsou srovnvny majetkov pomry obou ivoich) (Srpov, 2008,
s.156).

Pirovnn v obou diskursech pevn vychzej z esk idiomatiky, tedy

297

lexiklnch jednotek ustlench, petrifikovanch (dky tmto diskursm se ales

po zachovvaj pro souasnou i budouc komunikan praxi). Mohou slouit
knzornmu vysvtlen abstraktnho nebo mlo znmho vznamu, kintenzifikaci vznamu, astji ale slou jako pouh dekorace textu: Pro Fialov ije jako
poustevnk? // eny lhaly, jako kdy tiskne. // Cosmopolitan mn ivoty aten
efekt se jako lavina. // Prce m jako nakostele, ale da se to. // Ivy mete
mt pikov sportovn vybaven jako nejvt hvzdy svtovho sportu Adidas.

Vyskytuj se sice tak pirovnn sfunkc emocionln (kladnou nebo zpornou), je jich vak mn (a he se hledaj). Maj svou nezvyklost pithnout pozornost percipient: Kritika minulch ptadvaceti let z st ady z nich zn jako
destruktivn buben bum, ve patn, bum, ve rozkraden. // Frontman skupiny
Katapult mluv zemit jako prav chlap upiva. // Fiat Multipla, kter vypad jako
velk hmyz. // Ceed Tahle ance zmiz tak rychle jako prvn snh vdlanch.

Na rozdl od text umleckch vak urnalistick a reklamn pirovnn i
tropy pozornho a pravidelnho tene, posluchae a divka pli nepekvap.
Jsou uzuln, automatizovan, pravidelnmu teni nebo divkovi svm opakovnm mohou zevednt. Charakter prce urnalisty, tj. poteba neustle vyhledvat zajmav udlosti a pak stylizovat zpravodajsk a publicistick komunikty
toti nedv dostatek asu naaktualizovan vyjden (nemluv otom, e ne kad autor tchto text je nutn nadanm, talentovanm stylistou). Proto si fotbalistu
Sparta zaty velk miliony podila, aby szel gly jako nabcm psu // reklamn
kampa startuje // divadelnci lkaj na novou sezonu // mediln horeka (rozumj kupovn masovch mdi), kter vuplynulch mscch zachvtila pedn
tuzemsk finannky apodnikatele, se rozila nadal mstn investin dravce.

Nikoho neokouzl ustlen metonymie i synekdochy Liberec se blskl cennou remzou // Brusel chce poesku dal informace // Slovensko se esku vzdaluje.

S obdobnm problmem se potkaj tvrci reklamnch text maj omezen as pro tvorbu (zbo se mus dostat co nejdve natrh, je teba zvit zjem
oleky nebo nov zbo vsupermarketech, as dovolench nebo voleb se bl),
mli by dodrovat zsadu jazykov ekonomie (lid neradi tou dlouh informativn texty, del text vyaduje vt prostor aas, co reklamn akci prodrauje).
Atak je nor ve znamen Hyundai // schyluje se kprodejn akci // a si oblkne
cokoliv, ve splyne skadm pohybem tvho tla jako nejjemnj satn. Nedostatek atraktivity takovch text mus bt vyvaovn alespo barevnou fotografi,
znmm hercem, sportovcem, zpvkem atp. Sp vjimen maj reklamn pirovnn nebo tropy estetickou hodnotu (Halls center jsou jako nn vnek ava
uvnit jako ovocn polibek.).

Vysok konkurence v oblasti masovch mdi i marketingov komunikace
apoteba pithnout co nejvce percipient atraktivnm textem nut urnalisty areklamn kreativce, aby sv obrazn vyjden aktualizovali, a tak krom petrifikovanch obraz as odasu nachzme tropy nezvykl, autorsk, pojmenovn

298

nov tvoen, okazionln. Nejlpe se to da umetafor ajejich derivt, jako jsou

epiteta, synekdochy, paronomzie aj.

Tradin metafory ametonymie zaplovaly azapluj urnalistick komunikty se sportovnmi tmaty. Dvod je nasnad pou je odbornci, pro n se stal
pslun sport konkem. Clovou skupinou jsou fanouci, autoi text se proto
neobtuj vysvtlovnm termn ani slangism obraznho charakteru. Atak je
nateni, posluchai nebo divkovi, aby deifroval vznam slov sevan, klokani, bl balet zMadridu, letci, nareka, vpno. Lska ke sportu inspiruje
sporky kad nezvyklch, atraktivnch metafor. Ve lnku odrogch vcyklistickch zvodech teme podtitulkem Dmoni se vracej, e haj dopingov
pzraky nacyklisty nakadm rohu? Podlehnou jejich vben asvmu vlastnmu
pokuen, nebo je oni sami vyhledvaj aobcuj sblem dobrovoln?

Nebo jet lpe vlnku oechy milovanm fotbalu: Vidm jak hr, ktermu
se nhodou podailo dopravit m i puk dosoupeovy st, se mn vpodivuhodnho bsa. t se pak obrcen tv vtv dohledit, kolem lajny ske jako jankovit kobyla, met kotrmelce, pemety asalta, spn ruce knebi nebo poklekne
avzv Allha i co. Jeho spoluhri jako roj splaench vos mu sk rovnma
nohama div ne a zakrk.

Dnes vak autorsk, nezvykl metafory zapluj tak texty natmata politick
(a pedevm nry publicistick, mn asto zpravodajsk), protoe, jak k jeden zredaktor: profese politika zskv bezmla punc zemskho kdce. Dokonce
ize zdnliv nevinnho projednvn sluebnho zkona [] me lovk zskat
pocit, e co odpolitiky jest, odbla mus bt.

Jednm ze znak bulvarizace, tj. pronikn prostedk bulvrnch do mdi
seriznch, je personalizace politiky, ekonomie, sportu. Vce ne zvan problmy audlosti percipienty toti zajmaj excesy, skandly, osobn ivot politik,
sportovc, hvzd ahvzdiek masov kultury. Jsme proto svdky nejen senzanch tmat v tchto sekcch, ale s tm souvisejc narstajc expresivity jazyka
prostednictvm slov atvar nespisovnch, kter zskvaj vtomto kontextu obrazn charakter: A u nebudete vdt roupama coby [] Rakuci odtren Valticka
dodnes povauj zaelovou rku [] Bobi jsou holt svin [] natruc vztyil
islmskou stavbu [] Beneovi nejbohat lechtick rod leel valudku. [] Humusoidn kov, stromy, rkos abainy spojen smrdutou stojatou vodou vbarv
mln kvy, kam normln lovk bezzliby ve slizk oueli nepchne.

Jen vjimen jsou slova i tvary nespisovn vyuity vkomuniktech reklamnch, ato jen vtch, kter jsou ureny mlad clov skupin asna se napodobit
jej e (Cool hra pro hust tpky // je snima legrace // je to suprovn nez).

Lexikum esk je obohacovno obraznmi slovy autorskmi (metaforami
nebo metonymiemi), zabarven expresivnho: Zadarmorouti vyuvaj internetov nabdky software zdarma a doplcej na to // Chlapomr m sex-appeal
slavnch mu // politici, kte se znectili skandly, korupc nebo neschopnost,
a pece znovu kandiduj v komunlnch volbch 2014, jsou recyklti // lenov

299

strany ANO jsou anonist // dochz kfotbalizaci politiky tj. khrozb, e Rusko
pijde omistrovstv svta iLigu mistr // Hrdinov zgaue pl ostrmi. Hlava
nehlava (vdiskusi nainternetu nakonto zabitch eskch vojk) jsou kvazihrdinov agauci.

Vulgarismy vroli trop u nepronikaj domdi pouze prostednictvm citt
znmch politik (M. Zeman: Nikomu nevnucuji sv mnn, by podloen dlouhodobmi zkuenostmi, e nejpitomjm tvorem nazemkouli je souasn esk
novin. Skuten politik, a mu i ena, nepotebuje politick novinsk prostitutky.). Vsouasnch medilnch komuniktech hraj svou roli ivpsmu ei
samotnch urnalist: Obrana proti svinstvu je obas teba akolem Palacha se
asto kup hnoje a pli. // Papali zODS tento tden dokzali, vem je jejich
nejvt slabina. Kdy se ze svch koryt nacpvaj pomejemi, nehorzn mlaskaj.
// Pro by se sakra mli et mui snait, aby pitahovali njak eny? dajn
inteligentn ena zde ze sebe tmto vrokem dl stereotypn blondnu, ne-li nadutou blbku. Je snad lska mezi enou amuem njak poloidovsk keft? Ne,
veker sympatie kn ns u pely. Apitom m tak pkn kozy. // Objekt nasranosti: Zamilovan hovada (o visacch zmcch naKarlov mostu) Kretni! Kai! Hovada! Je to asi podobn primitivn magick nesmysl, jako kdybych jim hodil
doschrnky pouitou prcgumu svrou, e mi to zajist doivotn uk. Dluno dodat,
e posledn dva citty pochzej zasopisu pro mue Maxim.

Vulgarismy vurnalistickch komuniktech se vyznauj obraznost, pedevm vak publikum bav, podporuj tendenci mdi kinfotainmentu, tj. sdlovn
udlost formou zbavnou. Jsou dkazem modernho globlnho diskursivnho
trendu konverzacionalizace, jak jej specifikovali J. Lemke (1995) aN. Fairclough
(1993), azrove Faircloughovy syntetick personalizace.

Stm souvis tendence neupravovat repliky zinterview znmch osob (bvaj
vyputny pouze hezitan zvuky, odstranna nemotivovan opakovn, tedy formulan neobratnosti): Nkter lidi m tu straliv srali. [] Pily mi hrzostran nabdky naserily jako Mu naradnici aj vdl, e si bu musm pomazat
ksicht srakami [] nebo musm pry.

Nkter komunikty jsou tzv. taenou metaforou,6 co znamen, e jejmu vznamu je podzen cel text: zatitulkem Zase Kocourkov. Budou vldnout politici,
nebo nezvisl ednictvo? nsleduje text Nov vldn koalice nezaala astn.
Sobvyklou eskou politickou tupost ped nmi zase lduje svtlo dopytl, aby ns
vnaich bytech bezoken osvtila [] To vidme imy, Kocourkovt [] To vechno je pesn ten prvn ilidsk zmatek, kouov clona, nejapn dm, pro kter se
lid u politik tt. Ale pro koalici je uns vKocourkov potebn tu koalici slepit
[] Nakonci tto hole naednky je chaotick anekvalifikovan sttn sprva
[] se zabetonovanmi nezvislmi ednky.

Pijde Godot? Kdo je Godot? [] Imaginrn postava, kter nikdy nepijde, ztlesuje pro kadho nco jinho, pro miliony ech byl ale dosud takovm
Godotem tvrt mobiln opertor. Natoho toti ekaj u nkolik let. [] Vsled-

300

kem ekn ale bylo stejn jako ve he irskho dramatika Becketta zklamn.
Dal nadje svitla lidem, kte chtj tuzemsk oligopoln trh rozhbat, dnes []
To, jestli ale pivede novho opertora, nen jist. Hra ekn naGodota kon
otzkou: A co kdy pijde? A odpovd: Budeme spaseni. Ani to ale nen
vppad eskho mobilnho trhu, kde sv zjmy chtj prosadit velk investin
skupiny, jist. Atak nezbv ne ekat.

Kladivo nacyklisty postavte jej nahranici, pevn pivate ke klu, oblote
suchm chrastm a jeden po druhm pilote zaplenou loui. Jeho popel pot
vhote doSeiny ajednou pro vdy zapomete. Zapomete naLance Armstronga
ijeho skutky. Nikdo jmnem Lance Armstrong neexistoval. Vprocesech sarodjnicemi celkem zahynulo estapadest lid. Vdy se vak obti piznaly a pokrutm
muen. [] Tolik Vclav Kaplick ajeho Kladivo naarodjnice. Vdopingovch
procesech lid neumraj, jen se hrout kariry. Obti se nepiznvaj pi krutm
muen, ale ve chvli, kdy se nastl polo odznak FBI azane se snimi regulrn zachzet jako se zloinci [] Armstrongovi kolegov zanaj zpvat Lance
zahnaly dokouta vpovdi jeho bvalch koleg [] Lance Armstrong vyrobil
zprofesionln cyklistiky prodejn produkt [] dnes volaj pojeho vyzmizkovn zhistorie Ds m mra pokrytectv celho systmu anhl ztrta respektu
klovku, kter dotoho systmu dokzal napumpovat penze.

Jak je zukzek zejm, autoi vychzej zumleckch text azpragmatick
presupozice, e percipienti prototext mohou znt, nespolhaj vak nato aprbn pramen upesuj.

Vreklamch krom metafor ustlench, pvodu idiomatickho (Te tu mme
jednu bombu. Totln vprodej cdek, potaovch her akalend // Objevte
novou paletu mdnch barev), atraktivitu jen zdka posiluj tropy autorsk, neustlen (Parfm Calvin Klein Euphoria se vyznauje smyslnou, sv a vraznou vn orientu, kter Vs rozaruje. Vrazn orientln vn probouz ve,
energii adodv sebejistotu. Sebejistotu podloenou smetanovm akordem, jantarem avn mahagonovho deva. Okouzlujc anezamniteln tvar flakonu se
poj svn. Je navren podle orchideje vrozkvtu.), nebo dokonce jejich alternace
(Lep volant vhrsti, ne auto nastee. Kooperativa // Jak upumpy naberu, tak
zmobilu volm). Nen toho teba, protoe je douc, aby byl text ajeho cl srozumiteln prmrn vzdlanmu konzumentovi.

Jejich alternace je jednodu ne vymlen obraznch prostedk autorskch. Alternace, modifikace trop (pedevm veobecn znmch, ustlench,
charakteru idiomatickho) jsou pkladem aktualizace textu 2. stupn (za 1. stupe
povaujeme pouit trop automatizovanch). Tak autoi urnalistickch komunikt se jich soblibou dopoutj: Nvrh dan byl testovac balonek, co vechno
Unie svobody snese. (msto pokusn balonek) // esk lzn jsou dnes jen rodinn
stbko.

Figury jsou gramatick prostedky, jejich podstatou je opakovn slov, slovnch spojen ivt, jejich specifick uspodn nebo vynechn nkter sti textu

301

(elipsy). Vreklam jsou vyuvny pravideln vduchu zsady, e produkt m bt

potencilnmu konzumentovi co nejvce naoch nebo vuch: To je harmonie! To
je zem! To je ivot! ecko // BeInspired BeRewarded BeYourself BeKraft.

V komuniktech urnalistickch jsou frekventovan pedevm elipsy, a to
vtitulcch (Hvzdou dky zmrzlin? // Ciz element vele pelotonu), ikdy stle
astji teme titulky, kter poruuj klasick zsady strunosti (aby nebylo nutno
zmenovat velikost jejich psma). Nap. vhlavnm seitu Mlad fronty DNES (4. 9.
2014) ze tyiceti osmi titulk m sice patnct podobu vty jednoduch dvojlenn, ale tinct titulk se skld znkolika vt nebo souvt, zajejich koncovou
interpunkc nsleduje dal vtn celek (Na Ukrajin padl fajn chlap, kter ml
smlu. Byl nastran rebel // Cohen album natoil, U2 stle jen slibuj. Dozimy
bude runo // Rezav skalpel, unaven pstroj. Lkai je recykluj). Domnvme
se, e je to dal dsledek bulvarizace, kdy se rozsah textovch st itakovm
zpsobem zmenuje, aby uvolnil msto obrazov prezentaci areklamm.

Opakovn (anaforu, epiforu, epizeuxis atp.) najdeme v slavnostnch projevech politik, ale tyto komunikty pat do stylov oblasti rtorick, vyuit
prostedky se d zsadami rtoriky ajejich autoi nepat mezi urnalisty. Proto
jim nevnujeme pro ely tohoto lnku pozornost. Vostatnch textech jsou vjimen amaj funkci zdrazovac: Komise se schzely (jako vdy), bohulib plny
zstaly napape avmagistrtnch uplatech (jako vdy) apolitici te maj jin
priority (jako vdy). Bl se komunln volby a na prask divadelnky se bude
inadle brt dvoj metr. Co je oto hor, e Praha jako hlavn msto jaksi poskytuje mustr cel republice.

Jet je teba zmnit figuru kontaktovou, kter je hojn vyuvna vbulvrnch mdich. Aby se redakce vyhnula soudnm procesm, pouv titulky ve form enickch otzek. Kdo je me alovat, kdy se jen ptaj: Kterou enu Mel
(Gibbson) svedl? // Rozchod kvli jin en? Kdo j dl ze ivota peklo? // Gottovi
u dochzej sly? // Broov konen strv dovolenou snovm muem? // Fialov
je nadn? // inkorov je odepsan?

Reklamm naopak slou otzky knavozen zdn dialogu, odpovd naotzky konzument (Nen bosk, e je tu nkdo pod pro Vs? Originln dly aservis
koda Auto. // Hudba budoucnosti? Mete ji slyet u dnes. ada HP Vectra.).

Obrazn prostedky jsou vznamnm nstrojem aktualizace urnalistickch
i reklamnch komunikt, slou k jejich oiven, ke zven atraktivity textu.
Vnaem lnku jsme se zamili pedevm nametafory, okrajov jsme zmnili
frekventovan figury. Vdob vysok konkurence vmasmediln ikomern sfe
hraj dleitou roli. Pronikaj domdi seriznch ibulvrnch, doreklam veho
druhu ajsou dsledkem globlnho trendu konverzacionalizace, jak jej specifikovali J. Lemke aN. Fairclough, azrove Faircloughovy syntetick personalizace.
urnalistick komunikty nkdy dokonce pispvaj kregistru idiom. Jist leckdo
zn Churchillovu metaforu, kter charakterizuje studenou vlku. Pronesl ji vroce
1946 vSalemu vIllinois: Od ttna poTerst vAdriatiku se elezn opona spus-

302

tila nakontinent. Tato metafora nejprve pronikla mezi tzv. publicismy, m vela
ve veobecnou znmost, poslze se dokonce stala termnem.
Poznmky
1 Terminologick souslov target group znamen clovou skupinu, j jsou masmediln nebo marketingov komunikty ureny.
2 Citace zcizojazyn sekundrn literatury jsou peloeny autorkou lnku.
3 Viz tak Elaboration Likelihood Model, pomoc nho psychologov R. E. Petty aJ. T. Cacioppo
popisuj efektivitu persvazivnho ovlivovn: centrln ovlivovn (central route) odpovd Millsov pemlivmu, pozornmu vnmn aperifern ovlivovn (peripheral route) naopak bezmylenkovitmu.
4 Nutno poznamenat, e Platon sAristotelem nesouhlasil podle nj by se ml enk emonmu
apelu vyhnout, protoe odvd odpravdy. Aristoteles oponoval, e emocionln zabarven argument
je neetick jen tehdy, kdy nen podloen dkazy, kdy slou manipulaci adrestem. Vtom se shoduje se souasnou teori iprax rtoriky.
5 Pklady jednotlivch reklamnch nebo urnalistickch vyjden jsou vybrny z denk Mlad
fronta DNES, Lidov noviny, Hospodsk noviny, Prvo, Sport, Prostjovsk Veernk, zasopis
Cosmopolitan, Glanc, Moje astn hvzda, Pekvapen, Maxim, asopis silnin cyklistiky 53x11,
Peloton, ato zobdob leden 2012 z 2014.
6 Taen metafora je Chloupkovm termnem, Mistrk pouv termn rozvit metafora, Pavelka
souslov metaforick blok.

LITERATURA
ARISTOTELES: Rtorika. Poetika. Praha: Rezek 1999.
BOND, Jonathan KIRSHENBAUM, Richard: Under the Radar: Talking to Todays
Cynical Consumer. New York: John Wiley & Sons 1998.
ELGIN, Suzette Haden: Genderspeak. New York: John Wiley and Sons 1993.
FAIRCLOUGH, Norman: Critical Discourse Analysis and the Marketization of Public
Discourse: The Universities. In: Discourse and Society, 1993, ro. 4, . 2, s. 133
168.
LEMKE, Jay L.: Textual Politics: Discourse and Social Dynamics. London: Taylor
and Francis 1995.
MILLS, Harry: Artful Persuasion. The New Psychology of Influence. How to Command
Attention, Change Minds, and Influence People. New York Atlanta Chicago:
Amacom 2000.
PETTY, Richard E. CACIOPPO, John T.: The Elaboration Likelihood Model of
Persuasion. In: Advanced in Experimental Social Psychology. Academic Press, Inc.,
1986, . 19, s.123 205.
RUSHKOFF, Douglas: Manipulativn ntlak. Pro tak snadno uposlechneme druh?
Hradec Krlov: Konfrontace 2002.
SCOTT, Walter D.: The Psychology of Advertising. Boston: Small, Maynard & Company Publishers 1902 1903. Dostupn na: http://www.archive.org/stream/advertpshycho00scotrich/advertpshycho00scotrich_djvu.txt.
SCOTT, Walter D.: The Theory and Practice of Advertising. Boston: Small, Maynard
& Company Publishers 1903. Dostupn na: http://www.forgottenbooks.com/read-

303

book/The_Theory_and_Practice_of_Advertising_1000157967.
SRPOV, Hana: Knka oreklam. Ostrava: Repronis 2008.
TELLIS, Gerard J.: Reklama apodpora prodeje. Praha: Grada Publishing 2000.
VYSEKALOV, Jitka akol.: Emoce vmarketingu. Jak oslovit srdce zkaznka. Praha: Grada Publishing 2014.
RSUM
The Agony of Figurativeness Playing with the Words, Their Forms and Meanings As Means
of Attracting the Target Group
Stylization of journalistic and advertising texts is governed by anumber of principles that are motivated by ashared goal to strengthen the texts attraction, thus to increase the number of potential
percipients and to overcome the competitive mass media and/or advertisements. The paper focuses
on some of them the exploitation of means of indirect nomination by both stylistic areas, their deliberate alternation, and modification. Attention will also be paid to aspecific group of these means of
expression, namely to vulgarisms, which testify that private discourse penetrates the public discourse.
They are the result of the modern global discursive trend of conversationalization, as Lemke and
Fairclough specified, and of Faircloughs synthetic personalization.

304

Diskurzn stratgie akolektvna pam

vpolitickom amasmedilnom diskurze
osasnom konflikte naUkrajine
Zdenko Dobrk
(Filozofick fakulta Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici)

ingvisticko-antropologick analza politickho a masmedilneho diskurzu

opretrvvajcom konflikte naUkrajine rezonujcom vsasnosti nacelom
svete je z asovho hadiska nronou innosou. Kee publikan priestor,
ktor mme kdispozcii, neumouje uchopi opisne ainterpretane tento diskurz
vovetkch podstatnch svislostiach, zameriame sa vjeho jadre na: a) rmcov
charakteristiku diskurznch stratgi, ktor doposia pouvali rusk a zpadn
(euroniov a severoamerick) politici a urnalisti, b) problematiku kolektvnej
pamte asou svisiaceho spomnania zalenenho doruskch azpadnch
textov. Jadru prspevku bude predchdza niekoko podstatnch prehadovch
informci odiskurze ametodologickch prstupoch, ktor sa najastejie aplikuj
vrmci analzy textov.

V sasnosti existuj dva relatvne nezvisle, veda seba stojace diskurzn
pojmy, ktor sa odvolvaj narzne tradcie voblasti vskumu anglo-americk
afranczska tradcia. Anglo-americk tradciu diskurzu, orientujcu sa prevane
nakonverzan analzu adialgov komunikciu, nechvame alej nepovimnut, pretoetento prspevok je tematicky naviazan predovetkm nafranczsku postmodernistick tradciu, ktor sa zameriava najazyk vpolitike. Zrove je
vak nleit poveda, e prspevok sa orientuje navek formy politiky (nrodn
a medzinrodn), zatia o franczska postmodernistick tradcia sa zameriava
namal formy politiky (socilnu, kolsk at.). Hlavnm reprezentantom viackrt
spomenutej tradcie bol M. Foucault. Foucaultovsky zameran diskurzn interakcia prebieha naspoloenskej rovine. Orientuje sa najm naprocesy tvorenia kolektvnych vzorov myslenia, ctenia akonania. Vovzahu kjadru textu je podstatn
ma nazreteli, e diskurz je integrovan celok textu akontextu (Hoffmanov,
1997, cit. poda Orgoovej Dolnka, 2010, s. 64). Ztejto defincie diskurzu sa
odvodzuj aj prstupy pouvan prianalze textov. Prv znich vychdza zorientcie naintern vzahy vtexte, druh zorientcie navlenenie textov doirch
mimotextovch svislost. Obidva prstupy s v komplementrnom vzahu
a obvykle sa realizuj prostrednctvom pouitia osvedenho osemprvkovho
modelu S-P-E-A-K-I-N-G, ktorho autorom je lingvistick antropolg D. Hymes.
Prnos jeho modelu spova v tom, e umouje skma pouvanie jazyka
vprslunom kultrnom kontexte. D. Hymes kladie draz navskum funkcie rei
pred jazykovou truktrou aakcent analzy vidie predovetkm vkontexte, nie

305

vodovzdanej sprve. Sasne przvukuje, e tak, ako sa kontext podiea natvorbe diskurzu, rovnako aj diskurz sa podiea navytvran novho kontextu. Kee
sa kontext neustle men, kontituuj sa nepretrite aj nov originlne diskurzy
(Soukup, 2011, s. 169).

Predpokladom preporozumenie diskurznch stratgi skupn je uvedomenie
si toho, e skupiny (vrtane politickch), sa navzjom vymedzuj prostrednctvom
identity, cieov, aktivt a prostriedkov. Poda holandskho lingvistu T. A. van
Dijka mono porozumie sprvaniu a konaniu lenov skupiny len vtedy, ke
poznme ich ideolgiu. NaSlovensku av alch krajinch postsovietskeho bloku
vyvolva pojem ideolgia u pouvateov jazyka spravidla negatvne asocicie.
Pouvaj ho vinou vovzname nesprvne, falon mylienky. Najastejie
spjaj ideolgiu snzvami jednotlivch totalitnch reimov apolitickch strn
(ideolgia faizmu, ideolgia Hlinkovej slovenskej udovej strany at.). T.A.van
Dijk povauje ideolgiu za sas kadho diskurzu. Poda neho predstavuje
ideolgia zkladn rmce organizujce socilnu kognciu, naktorej sa zastuj lenovia spoloenskch skupn, organizci alebo intitci (van Dijk, 1998,
s.18). Zkladn rmce obsahuj mentlne modely avzory lenov rznych skupn,
ktor uruj udsk sprvanie akonanie. Systm mentlnych modelov avzorov
vytvra socilnu kognciu lenov jednotlivch skupn. Z nho pohadu sa tak
natska prirodzen otzka, ak ciele sleduj skupiny ruskch a zpadnch politikov vo vzahu k Ukrajine pri koncipovan jednotlivch diskurznch stratgi.
Svekou pravdepodobnosou je to dosiahnutie mieru, priom sa tento cie spja senormnm silm tak ruskch, ako aj zpadnch politikov udra aposilni
ideolgiu ich skupiny na tomto zem. Inmi slovami, kad z oboch strn sa
poka o vnajvej miere presadi naUkrajine vlastn kolektvne vzory myslenia, ctenia a konania, a to dokonca aj za cenu obetovania mieru. Kolektvne
vzory myslenia sa vzahuj okreminho aj naekomomick, politick, vojensk
orientciu krajiny.

Je veobecne znme, e krza na Ukrajine sa spja s rznymi udalosami.
Zaala sa vnovembri 2013 protestmi prvrencov eurpskej integrcie vKyjeve
potom, ako bval prezident V. Janukovy odmietol podpsa Asocian dohodu medzi Ukrajinou aEurpskou niou; pokraovala vofebruri roku 2014, ke
bola podpsan dohoda medzi ukrajinskou vldou a opozciou, ktor sprostredkovali ministri zahraninch vec Franczska, Nemecka aPoska; nsledne dolo
kzosadeniu bvalho prezidenta Ukrajiny V. Janukovya; zatm sa uskutonilo
poda jednchpripojenie Krymu kRuskej federcii, poda inchanektovanie Krymu Ruskou federciou; potom vypukolvojensk konflikt vjuhovchodnej asti
Ukrajiny apred niekokmi dami bolo podpsan prmerie medzi predstavitemi
oficilnej moci vKyjeve apovstalcami vDoneckej aLuhanskej oblasti. Zanalzy
poetnch textov publikovanch vslovenskch, eskch,nemeckch aruskch
masmdich vyplva, e existuj dve diskurzn stratgie. Prv sa zaklad natom,
e jednotliv zastnen strany sa pokaj partnera asimilova (prispsobi)

306

vlastnmu obrazu sveta, zrove sa unich prejavuje aj snaha prispsobi sa (akomodova) partnerovmu obrazu sveta. Tto stratgia suvernne dominovala nielen
vsamotnej dohode medzi ukrajinskou vldou aopozciou, ktor sprostredkovali ministri zahraninch vec Franczska, Nemecka a Poska, ale nsledne aj
v reovch prehovoroch a textoch zpadnch aj ruskch politikov. Z mnostva
prkladov uvedieme aspo jeden:

Rusk minister zahraninch vec S. Lavrov sa stretol samerickm rezortnm partnerom J. Kerrym vPari. Shlasili sme stm, e Ukrajinci potrebuj
pomoc pri implementcii dohody z 21. februra, citovala S. Lavrova agentra
RIA Novosti.1 (Pod slom hornho indexu uvdzame internetov zdroje ztlae,
numericky s zoraden vzozname poznmok.)

V zklade druhej diskurznej stratgie dominuje vzjomn snaha kadej
zostrn plne ovldnu t druh. Naobidvoch stranch takmer alebo vbec neexistuje akomodan silie. Tto stratgia dominovala vase fatlnych udalost
na polostrove Krym a a doteraz pretrvva obojstrann antagonistick postoj
kotzke geopolitickho zalenenia Krymu.

Rusk prezident optovne obhajoval postup Moskvy vprpade iernomorskho polostrova Krym: My sme Krym neanektovali, ale ochrnili. Inak by to tam
teraz vyzeralo ako navchodnej Ukrajine.2

Vyhlsenie nezvislosti polostrova Krym ajeho anexia Ruskom predstavuj
neprijaten naruenie zemnej celistvosti Ukrajiny. Vtelefonickom rozhovore sa
natom dnes zhodli nemeck kancelrka Angela Merkelov aprezident USA Barack Obama.3

Rovnak diskurzn stratgiu pouvali rusk aj zpadn politici aj vobdob
vojenskho konfliktu vDonecku aLuhansku. Vdiskurznch stratgich zdrazovali prevane vlastn pozitva a negatva partnera. Op uvdzame niekoko
prkladov:

Rusko: My zdrazujeme nae pozitvne vlastnosti.

a) Prvou anevyhnutnou podmienkou je zastavi vojensk akcie azaa obnovova infratruktru, apeloval Putin. Za alie nevyhnutn kroky oznail
doplovanie zsob, vykonanie oprv adrby navetkch zariadeniach apripravenie sa najese azimu.4
b) Rusk strana je pripraven abude poskytova humanitrnu pomoc obyvatestvu Donbasu, ktor trp v dsledku humanitrnej katastrofy, zdraznil
Putin.5
c) Putin tie uviedol, e reakcia Ruska naudalosti naUkrajine bola nevyhnutn.
Rusi nielen politick vedenie, ale aj nrod ako tak sa poda jeho slov:
[...] nemohli neinne prizera, ako naUkrajine ud takmer popravuj.6

307

Rusko: My zdrazujeme negatvne vlastnosti Zpadu.

a) Rusk prezident vsvislosti sUkrajinou kritizoval Zpad, ktor si mal vopred zrta dsledky svojho vplyvu na tto krajinu a premyslie si aspo
jeden krok dopredu7.
b) Rusk vlda vytala Eurpskej nii, e zintenzvuje masvnu podporu homosexuality: Existuj snahy E vnucova inm krajinm, vrtane Ukrajiny,
neprimeran pohad nahomosexualitu amanelstvo ud rovnakho pohlavia
ako ivotn normy, uvdza sa vsprve ministerstva zahraninch vec.8

Zpad: My zdrazujeme nae pozitvne vlastnosti.

a) Nemeck Bundeswehr preprav letecky v najbliom tdni nalekrske oetrenie do Nemecka do 20 ukrajinskch vojakov, ktor boli zranen v bojoch
navchode krajiny. tyria lekri u odleteli doKyjeva, aby pripravili vetko
potrebn naprevoz zranench, oznmila sanitn sluba Bundeswehru. Zranen maj by prepraven pecilnym lietadlom ansledne oetren.9
b) Pripravili sme rozsiahly balk opatren, aby sa Ukrajina mohla lepie postara osvoju bezpenos, oznmil generlny tajomnk NATO A. F. Rasmussen
v Newporte.10

Zpad: My zdrazujeme negatvne vlastnosti Ruska.

a) Vlda SRN vytkla Rusku po prvkrt jeho vojensk intervenciu. Hovorca
vldy S. Seibert poukzal nato, e pribudli upozornenia vzahujce sa naprtomnos Rusov apouvanie ruskch zbran naUkrajine: Tieto skutonosti
s atribtmi vojenskej intervencie.11
b) Rusko uskutonilo invziu naUkrajinu, kontatoval B. Komorowski. Poda
neho Eurpa azpadn svet stoja pred otzkou, ako natto skutonos efektvne zareagova. Vieme zabrni prezidentovi Putinovi vtom, aby vytvral
nov sfry vplyvu, o by mohlo znamena obnovenie ruskho impria? pta
sa B. Komorowski.12
c) Nemeck minister zahraninch vec F. W. Steinmeier vyzval Rusko, aby
pririeen ukrajinskho konfliktu hralo sotvorenmi kartami.13

Poda franczskeho sociolga a filozofa M. Halbwachsa, predstavitea socilne kontruktivistickho chpania pamti, je pam socilne determinovan.
Individulna pam jedinca sa formuje vprocese jeho socializcie. Zatia o kolektvna pam erp trvanlivos asilu zcelej skupiny jedincov, iba jedinci s t, ktor
spomnaj. Spomnanie sa uskutouje vinterakcii sinmi, avak kad jedinec
sa sdanou spomienkou identifikuje rozdielne. Kontinuitu kolektvne zdieanho
vedomia udriava kultra, priom sa dostva doprocesu spomnania iba to, o m
vzah kprtomnosti. Spomnanie napozad kolektvnej pamti sa prejavuje tak,
e vtextoch areovch prehovoroch sa pouvaj historick rusk pomenovania,
ktormi sa oznaovali pred 200 rokmi niektor geografick miesta Ukrajiny, napr.

308

Novorossija (Novorusko) oznaovalo zemie dnenej juhovchodnej asti krajiny.

Poda O. Cariova, jednho z vodcov povstania: [...] sklady v Mariupole
nastia obyvatestvo Novoruska vzime. Perspektvnym cieom armdy Novoruska
sa me sta vbudcnosti aj Odesa.14

Podpora, ktor Zpad poskytuje bojovnkom ukrajinskej armdy navchode
Ukrajiny, odporuje poda ruskho prezidenta V. Putina demokratickm hodnotm.
Vrozhovore sruskmi novinrmi sa zmienil omonosti vytvorenia novho ttu
najuhovchode Ukrajiny nazval by sa Novorusko.15

Spomnanie napozad kolektvnej pamte sa posiluje aj tm, e je ukotven
vkombincii jazykovho znaku (texty obsahujce historick pomenovanie Novorusko) snasledujcimi mimojazykovmi znakmi (symbolmi aikonami):
a) Stuha svtho Juraja, ktor predstavuje jeden z najvenejch symbolov
vojenskej chrabrosti v modernom Rusku. Vo veobecnosti sa spja najm
sospomienkovmi oslavami napoes vazstva vdruhej svetovej vojne. Jej
pvod vak siaha a doRuskho impria, ke bola sasou Rdu svtho
Juraja, zaloenho vroku 1769.
b) ierno-lto-bielazstava, ktor navrhli niektor predstavitelia medzinrodne
neuznanej tzv. Doneckej republiky aLuhanskej republiky zabudcu zstavu
tzv. Novoruska. Tto sa pouvala ako symbol Ruskho impria odroku 1858
doroku 1883.
c) Ikonick znak Juraja Dlhorukho, ktor sa nachdzal naprednch dverch
vetkch nkladnch ut ruskho konvoja. J. Dlhoruk bol suzdaskm
knieaom avekoknieaom kyjevskm. Vroku 1149 porazil vojsk Izjaslava II. aovldol Kyjev, avak vroku 1151 ho printili vrti sa doSuzdau.
Vroku 1155 ete raz ovldol Kyjev. Vroku 1157 ho pravdepodobne otrvili
kyjevsk bojari.

Spomnanie je obsiahnut aj vprehovoroch atextoch niektorch eurpskych

politikov. Je podmienen historickmi sksenosami prslunej krajiny, ktor nadobudla poas spoluitia sRuskom. m viac negatvnych sksenost, tm astejie sa spomnanie objavuje aj vrznorodch textoch. Naprklad vPosku, ktor
malo vdejinch vporovnan sbvalm eskoslovenskom podstatne komplikovanejie vzahy sRuskom, sa spomnanie objavuje asto, priom pln vprvom rade
apelatvnu funkciu. Ako reprezentatvny prklad uvdzame vyjadrenie sasnho
poskho prezidenta: Najprv si nrokovali na Krym, dnes u poaduj alie
oblasti Ukrajiny avetci si klad otzku, kde sa to skon, povedal B. Komorow
ski vrozhovore snemeckm rdiom Kultur und Deutschlandfunk. Politika ustupovania vedie kniomu. Nesm sa opakova chyby ztridsiatych rokov minulho
storoia, ke Eurpe chbala odvaha zastavi revizionizmus a pouitie sily
zo strany Nemecka. Poda B. Komorowskho chce V. Putin optovne obnovi
Sovietsky zvz: Dfam, e si Nemci vemi dobre pamtaj nato, o znamenalo
sovietske imprium vEurpe. Znik sovietskeho impria prinieslo Posku slobodu
309

aNemecku znovuzjednotenie.16

Zver

Prspevok vnmame ako vod doirokorozvetvenej diskurznej analzy okrze
na Ukrajine. Na jeho zaiatku rekapitulujeme sasn stav poznania diskurzu,
poukazujeme naoveren postupy, ktor sa aplikuj prijeho analze, sozmerom
postupova poda nich vbudcnosti vrmci integrlnej analzy danho diskurzu. Azda najhodnotnejiu as prspevku predstavuje praktick analza fenomnu
spomnanie v kontexte kolektvnej pamti. Identifikovali sme, e cieavedom
oivovanie spomnania svis s udriavanm a upevovanm ideolgie jednotlivch skupn. Nielene vytvra i dotvra obraz sveta recipientov textu, ale
ich zrove nabda, povedan Foucaultovou terminolgiou, k nediskurzvnym
praktikm. Nazklade analzy sme dospeli kpoznaniu, e vtextoch ruskch aj
zpadnch autorov je prtomn smerovanie dominulosti. Na obidvoch stranch
naZpade ivRusku sa oivuj kolektvne vzory myslenia, ctenia akonania
zobdobia studenej idruhej svetovej vojny, vRusku aj zobdobia vldy dynastie
Romanovovcov. Vruskch mdich je zpadn svet predstavovan ako ten, ktor
sa postupne presva kruskm hraniciam, zpadn mdi vnmaj rovnakm spsobom rusk svet. Vruskch textoch sa vak astejie spja cieavedom vnanie
historickch kontextov soivovanm spomnania. Oivovanie kolektvnej pamti
sa uskutouje prostrednctvom pecifickej lexiky scieom apelova naruskch
recipientov, e: a) Ukrajina aj v minulosti patrila do ruskho sveta, b) sasn
rusk politika je prirodzen v tom, e sa sna iba o udranie tch sfr vplyvu,
ktor Rusku patrili aj vminulosti. Okrem prehovorov zaloench naargumentcii
sa vaudiovizulnych mdich objavuje najm citovanie priamych svedkov, ktor
boli existenne zasiahnut bojovmi udalosami. Siln emotvne prehovory vkombincii svizulnym obrazom maj nadivkov vemi siln inok.
Poznmky
1 http://www.fmg.sk/aktualne/clanky/lavrov-a-kerry-sa-zhodli-na-implementacii-februarovej-dohody-z-kyjeva.html#.VAzLJWflrZ4
2 http://www.n-tv.de/politik/OSZE-Kein-Beweis-fuer-russischen-Einmarsch-article13514641.html
3 http://www.teraz.sk/zahranicie/merkelova-a-obama-rusko-kriza/77969-clanok.html
4 http://www.sme.sk/c/7359729/putin-vyzval-na-rychle-ukoncenie-bojov-na-ukrajine.html#ixzz3BzAc6ecE
5 http://sgpress.ru/Aktsent/Otkryt-gumanitarnyj-koridor56652.html
6 http://www.sme.sk/c/7359729/putin-vyzval-na-rychle-ukoncenie-bojov-na-ukrajine.html#ixzz3BzAc6ecE
7 http://www.sme.sk/c/7359729/putin-vyzval-na-rychle-ukoncenie-bojov-na-ukrajine.html#ixzz3BzAc6ecE
8 http://jungefreiheit.de/politik/ausland/2014/russland-kritisiert-eu-fuer-homosexuellen-propaganda/
9 http://www.n-tv.de/politik/OSZE-Kein-Beweis-fuer-russischen-Einmarsch-article13514641.html
10 http://www.stern.de/politik/ausland/ukraine-krise-nato-will-kiew-bei-modernisierung-der-armee-

310

helfen-2135656.html
11 http://www.n-tv.de/politik/OSZE-Kein-Beweis-fuer-russischen-Einmarsch-article13514641.html
12 http://www.n-tv.de/politik/Kein-Appeasement-gegenueber-Russland-Polens-Praesident-Komorowski-warnt-vor-Europa-der-Kosaken-article13516996.html
13 http://www.n-tv.de/politik/OSZE-Kein-Beweis-fuer-russischen-Einmarsch-article13514641.html
14 http://voicesevas.ru/news/yugo-vostok/4214-oleg-carev-sklady-v-mariupole-prokormyat-naselenie-novorossii-zimoy-sleduyuschey-celyu-mozhet-stat-odessa-video.html
15 http://hn.hnonline.sk/svet-120/putin-v-televizii-pomyslal-na-odtrhnutie-donecka-hovorca-kremla-to-hned-poprel-628651
16 http://www.n-tv.de/politik/Kein-Appeasement-gegenueber-Russland-Polens-Praesident-Komorowski-warnt-vor-Europa-der-Kosaken-article13516996.html

LITERATRA
ASSMANN, Jan: Kultura apam. Praha: Prostor 2001.
DIJK, Teun A. van: Ideology: AMultidisciplinary Approach. Londn: SAGE Publications 1998.
DOLNK, Juraj: Jazyk lovek kultra. Bratislava: Kalligram 2010.
ORGOOV, Oga DOLNK, Juraj: Pouvanie jazyka. Bratislava: Univerzita
Komenskho 2010.
SOUKUP, Vclav: Antropologie. Teorie lovka akultury. Praha: Portl 2011.

Tento prspevok je sasou vstupov operanho programu Vzdelvanie:

Inovatvne kroky pre potreby vysokokolskho vzdelvania v 21. storo; Tvorba
a inovcia P v tudijnom odbore uitestvo akademickch predmetov, ITMS
26110230109; Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos. Projekt je
spolufinancovan zo zdrojov E.
RSUM
Contemporary Ukrainian Conflict As Part of Political and Mass-Media Discourse
The author pays attention to selected speech acts (better denoted as utterances) and to the texts of
some protagonists of contemporary Ukrainian conflict discourse. The texts are important because
they influence the way how the (mass-media listeners, spectators and readers) view the situation.
The authors aim is to point out that the investigated utterances include collective memory. He also
researches the discourse strategies of the discourse protagonists from the linguistic and the communication points of view.

311

Kjazykov interpretaci promn etnick identity

Alena Jaklov
(Filozofick fakulta Jihoesk univerzity veskch Budjovicch)

dentita a jej promny jsou nelingvistick jev, projevuj se vak jak v jazyce
samotnm, tak jsou i jazykem vyjadovny. Je tomu tak proto, e jazyk svou
vazbou na kulturu a spolenost hraje dleitou roli v procesu utven identity
lovka, i proto, e se mnoh jazykov pojmenovn stvaj symboly ivotnch
tradic a svt, s nimi se lid prostednictvm jazyka identifikuj. A to se stv
zejmm zejmna vcizm jazykovm prosted, hlavn vemigraci.

Hlavnm tmatem tohoto pspvku je nvrh lingvistickch analz, kter by
umonily postihnout promny etnick identity jedince ainterpretovat je.

Identita, etnick identita

Problematika identity, a ji osobn, etnick, kulturn nebo sociln, je dnes
aktuln amono ci imdn tma vad vdnch obor. Je zkoumna vetnologii,
psychologii, lingvistice, sociologii, historiografii, kulturn antropologii, politologii, pedagogice iv mnoha dalch spoleenskovdnch oborech. Ani zkladn vznam pojmu identita, kter m mnoho vznamovch variant, vak nebv uvn
jednoznan.

Vsocilnpsychologickch, etnologickch asociologickch odbornch pracch je osobn identita vykldna jednak jako shodnost, jednota, harmonie, nezamnitelnost, konstantnost, nerozpornost anekontrastnost osobnosti, jednak jako
pijet motiv, aspirac, hodnot aidel odjinch lid, ztotonn se snimi, ztotonn se se skupinou, stejnorodost a rovnocenn postaven individulnch bytost (Nedomov Kosteleck, 1996, s. 7). Soust identity kadho lovka je
poznn sebe sama vjinch jedincch azrove ipoznn odlinosti jinch skupin
lid, zejmna jinch nrod. Pojem identity tak vyjaduje jak vztah ksob sammu, tak ivztah kjinm lidem.

Pokud jde onrodn nebo tak etnickou identitu (etnicitu), ita je vymezovna rzn. Nejastji je zaloena geograficky, zejmna jde-li otzv. nrodn stty.
Etnick identita pak spov vjednotnm zem, kde lid mluv spolenou e,
maj spolen hospodsk a sociln instituce, vldu, obvykle spolenou vru,
spolen historick pvod arelativn shodnou hodnotovou orientaci. Stejn hodnot iudlosti ve spolench djinch. Etnick identita pramen pvodn znegativnho sebevymezen vi cizm nrodm, a u ve smyslu pouhho konstatovn
odlinosti, nebo ve spolenm neptelstv vi nim. Je to vle ke kontinuit generac apenosu tradic, reflexe spolubyt sjinmi nrody izpsob hledn vlastnho
charakteru (Nedomov Kosteleck, 1996, s. 8).

312

Na pojem etnick identita vak existuj ijin, mnohdy znan odlin nzory.
Jejich bli vklad obsahuj prce pednho eskho etnologa L. atavy (2005,
2009).

Zvltn ppady etnick identity tvo supraetnick pojet nrodn pslunosti u(st) populace vcenrodnch sttnch tvar (nap. Belgian i vcai)
nebo souasn sten americk identita obyvatel USA (atava, 2009, s. 15).

Etnickou identitu (etnicitu) je tedy obtn jednoznan definovat, jsou vak
sn spojeny symboly, jich se asto uv, ato nejen vetnickm, ale ivist spoleenskm diskurzu. Bv to hlavn pvod, biologick pozad, sounleitost, zem, kultura, jazyk adjiny. Ityto pojmy jsou vak velmi vgn alze je jen obtn
smanticky vymezit.

esk vysthovalectv doUSA, echoamerick periodick tisk

Jako mdium, na nm hodlme zkoumat vvoj a zmny identity lovka,
jsme si zvolili esky vydvan imigrantsk periodick tisk ve Spojench sttech
americkch. Ten vprbhu vce ne sto padesti let zaznamenval dleit imn
dleit udlosti bhem integrace eskch imigrant do americk multietnick
spolenosti afixoval je pro budoucnost. Rzn typy analz echoamerickho tisku
tak idnes umouj sledovat promnu mateskho jazyka eskch imigrant spolu
spromnou jeho funkce, postupnou redukci rznch projev aforem esk kultury akonen ivvoj apromnu etnick identity len esk komunity vUSA.

Hovoit oidentit lovka vemigraci je velmi obtn, ato zejmna proto,
e pro sociln identitu lovka je dleit etnick pslunost, nboenstv asamozejm jazyk. Vvoj osobn identity se ale dje bhem celho ivota. Stane-li se
lovk emigrantem/imigrantem, zmn se tm vechny okolnosti, vnich dosud
il apracoval. Aemigrant/imigrant se mus donovho spoleenskho ajazykovho prostoru zaadit amus zat pracovat. Tato nov ivotn situace pak zsadn
ovlivuje idal vvoj jeho osobn aetnick identity.

Vysthovalectv do Spojench stt americkch je poetn nejmohutnj
anejvznamnj emigran proud esk historie. Masov emigrace1 zech aMoravy doUSA probhala zejmna vletech 1848 1914. lo ozcela jedinen jev,
ato jak svou poetnost, tak itm, e jeho dsledkem byl vznik aformovn novho etnickho spoleenstv (atava, 1996, s. 155).

ei odchzeli doUSA vnkolika vlnch vobdob dlouhm zhruba sto padest let. Celkov poet ech, kte zatu dobu doUSA emigrovali, pedstavuje 450
000 a 500 000 osob. Dnes ije podle stn lidu ve Spojench sttech americkch
asi 1,5 milionu oban, kte se hls keskmu pvodu.

Periodick tisk zaali et imigranti ve Spojench sttech americkch vydvat nasamm potku edestch let 19. stolet. Bylo to zhruba u podeseti letech
oddoby, kdy se vUSA zaali usazovat prvn et pisthovalci.

Stanovit zcela pesn poet echoamerickch novin aasopis nen mon,

313

protoe et imigranti vydvali rovn tiskoviny rznch spolkovch orgn, bulletiny akalende, znich nkter existovaly jen velice krtce, existenci jinch
je obtn vbec zaznamenat. Nejdle existoval tdenk Slvie (1861 1946), jeden z prvnch, ale zrove i nejvlivnjch eskch emigrantskch list vbec.
Nadruhm mst lze jmenovat Svornost, prvn esk denk vUSA, kter vychzel
vletech 1875 1957. Celkov, tzn. odedestch let 19. stolet posouasnost,
vydali et imigranti ve Spojench sttech americkch 712 periodickch titul
titnch esky a116 periodik titnch anglicky (Jaklov, 2010, s. 346).

Nvrh metodologie jazykovch interpretac promn etnick identity

Podvejme se nyn, jakm zpsobem se v jazyce reflektuje identita jedince
ajej promny ajak metodologick postupy zvolit kpostien tchto nelingvistickch skutenost.

a) Lingvistick analzy jazyka, pstup stratifikan akomparativn

Promnu identity u imigrant nejnpadnji signalizuj zmny v jejich mateskm jazyce. Jazyk tak je, zejmna vevropskm kontextu, povaovn zahlavn znak etnicity. Vlingvistickch pracch, kter se zabvaj zkoumnm identity
emigrant/imigrant, proto centrlnm tmatem bv postupn promna mateskho jazyka migrant podvlivem cizho jazyka, ato ve vech jeho jazykovch plnech. Lingvistika vtchto souvislostech studuje tak postupn osvojovn cizho
jazyka ajeho uvn vrznch komunikanch situacch.

Tento metodologick postup lze samozejm aplikovat ivppad na materilov bze, tzn. echoamerickho tisku. Pi aplikaci pstupu stratifikanho
lze na zklad analz jazykovho materilu rekonstruovat systm jazykovch
prostedk chpan ve smyslu klasickho langue v rznch historickch fzch
existence echoamerickch tiskovin. Takovm zpsobem je mono prokzat nejenom promny mateskho jazyka imigrant, vnaem ppad etiny, ale zrove
spolu saplikac pstupu komparativnho postihnout istle slc vlivy anglitiny.

Ovlivovn etiny americkou anglitinou se u eskch imigrant v USA
dlo velice pomalu. Bylo tomu zejmna proto, e et emigranti odchzeli zdomova vdob nrodnho obrozen, kdy zjazyka byly vyvozovny zkladn pojmy
obrozensk ideologie, pedevm pojmy nroda avlasti.2 Zhruba a dokonce 19.
stolet lze proto ueskch pisthovalc vUSA pozorovat vraznou snahu pozachovn etnick identity. Odsamho potku svho ivota vjinoetnickm prosted se vak imigranti museli pizpsobovat ijazykov. Pesto vak etnojazykov
vitalita3 eskch imigrant byla znan. etina, jazyk bn denn komunikace
mezi pisthovalci zeskch amoravskch zem, stejn jako jazyk jejich periodik,
tak podlouh desetilet plnila nejen funkci komunikativn, ale tak funkci hlavnho faktoru jejich kulturn aetnick integrace.

Je samozejm, e etina uvan imigranty v USA nebyla po celou dobu

314

stejn jako etina vechch. Vvoj eskho jazyka vjinonrodn komunikan

situaci ustrnul akontakt sivm mateskm jazykem se zpetrhal. A dozatku
dvactch let 20. stolet byla sice etina oivovna vdy dalmi emigrantskmi
vlnami, avak ipesto se postupn promovala. Hlavnm dvodem tchto zmn
byl siln tlak anglitiny, kter postupn zasahovala do vech jejch jazykovch
rovin.

Ovlivovn etiny anglitinou zeslilo ve dvactch ansledn pak vpadestch letech 20. stolet. Ve dvactch letech se vdsledku novch americkch
imigrantskch zkon vrazn snil poet novch pisthovalc, v padestch
letech dolo kpostupnmu rozpoutn echoamerickch komunit akidentifikaci
eskch imigrant s vtinovou americkou kulturou. V tisku eskch imigrant
se tento stav projevil tm, e se narozdl oddvj esk monojazynosti zaala
stle silnji prosazovat vcejazynost, pechzejc vnkterch listech opt vmonojazynost, ovem ji zcela opanho charakteru: vedle text eskch se zaaly
bn objevovat texty celoanglick, periodika byla realizovna dvma lingvistickmi systmy. Vsouasnosti je vtina echoamerickch list titna u vlun
anglicky.

Tento intenzivn vliv anglitiny, hlavn ve druh polovin 20. stolet, stejn jako nejistota autor text v jazykov kompetenci eskho jazyka zpsobily
rovn vznamn posuny ve struktue matetiny eskch imigrant anapomohly
kvytvoen nov americko-esk varianty jazyka.4

b) Obsahov-smantick analzy text

Etnick identita ech v USA nen vyjdena dnou formln jazykovou
jednotkou, nani by se aplikovan analzy ansledn interpretace mohly zamit.
Je to nco mnohem subtilnjho, toti vznam (asto implicitn) zachycen
v imigrantsk urnalistick produkci. Ten odhal a obsahov-smantick analzy text, kter reprezentuj vznamn etapy existence krajanskho tisku atm
iivota ech vUSA. Tyto analzy se mus orientovat napostien sebereflexe
imigrant zhlediska jejich etnicity avnmn vlastn identity. Zrove mus bt
zasazeny doirokho historickho asocilnho kontextu ve vzjemn konfrontaci
esko-americk aamericko-esk, tzn. e mus bt aplikovn iinterdisciplinrn
zaloen pstup komunikativn.

Pro postien zmn videntit ech ijcch vUSA jsme dobu, pokterou esk etnick diaspora vAmerice existuje, rozdlili dot obdob. Bylo to obdob edestch asedmdestch let 19. stolet, dle obdob oddevadestch let 19. stolet
dokonce druh svtov vlky aobdob odpadestch let 20. stolet posouasnost.
Texty periodik vychzejc vtchto asovch secch jsme nsledn podrobili obsahov-smantickm analzm.

V edestch asedmdestch letech 19. stolet se ei vAmerice ctili bt
stle echy, zrove ale vdli, e budou muset pijmout novou etnickou iden-

315

titu ae Amerika je jejich nov vlast. Pesto vak obsahovou strnku text urovala snaha pozachovn etnick identity ech vAmerice aideje panslavismu.
Centrlnmi tmaty proto bylo vlastenectv, nacionalismus aorientace naSlovanstvo, tedy hodnoty odpovdajc hlavnm idejm nrodnho obrozen doma, kdy
za duchovn a morln nejvy spoleenskou kvalitu byla povaovna nrodn
spolenost. Pojmenovn vlast, vlastenectv, nrod, nrodn, ech/ei, esk,
Slovanstvo, slovansk nebo (matesk) jazyk patila vt dob vtextech echoamerickch periodik ktm nejfrekventovanjm.

Posun ve vdom pisthovalc, ke ktermu zaalo vprbhu druh poloviny 19. stolet dochzet a kter byl v americkm prosted zpsoben postupnm
revidovnm nrodnobrozeneckch idel a mylenek slovanstv, dokumentuj
izmny ve vrazech aoslovench, jimi se et imigranti vtisku oznaovali nebo
ktermi oslovovali sami sebe.

V edestch asedmdestch letech lze vperiodikch jet zaznamenat tato
pojmenovn: My echoslowan; n echoslovansk nrod; Slowane; Vlastenci;
Mil Vlastenci!; Krajan; echoslovane Chicagt!; Brati!; Draz brati!; Milen
brat a ptel!; Slowan!; Brati Slowane!; Drahy milowany Narode Slowansky!; Narode slowansky!; My echov; Pro ns co echy; Oban; Mil Wlasstenci!; tenstvo!; Chicagt ei nebo (mn asto) pouze ei i echov. Denk
Svornost m naredakn strnce uvedeno: Svornost. Politick dennk pro echoslovany americk. Vechna tato pojmenovn reprezentovala ve veejnm urnalistickm diskurzu vprosted Ameriky eskou komunitu ajej etnickou identitu
azrove implikovala ijej zpsob chovn.

Konec 19. stolet je obdobm, kter pineslo doivota eskch pisthovalc
vAmerice mnoho zmn, je se promtly ido obsahu atematiky jejich tisku.

Jet vdruh polovin sedmdestch let 19. stolet zstvala echoamerick
periodika mrn nacionalisticky zabarvena. Vtextech mla inadle vysokou frekvenci tmata jako nrod, vlast, esk jazyk, mn asto tak Slovan aslovanstv.5 Opakovan byly tematizovny tak snahy ozachovn esk nrodn identity.
Pestoe vak pisthovalci ve svm tisku explicitn zdrazovali sv estv, bylo
zejm, e je americk zpsob ivota zan zvolna ovlivovat. etn urnalistick texty zkonce 19. stolet svm obsahem potvrzuj, e se u lid vprvn pisthovaleck generaci ctili bt ponaturalizaci spe Ameriany ne echy ae si tuto
postupujc asimilaci sami uvdomovali (podrobnji Jaklov, 2010, s. 237 243).

Vtisku se vt dob zaala projevovat snaha poobjektivit sdlen ata vedla
k tomu, e urnalistick texty byly verbln znan neosobn. K tomu pispla
i skutenost, e frekvence kontaktovch prostedk byla nzk. Platilo to i pro
oslovovn pslunk esk komunity. Pokud se tyto vokativy vtextu vbec vyskytovaly, mly nejastji podobu vraz Krajan nebo tenstvo, vdopisech
ten Ctn redakce. Pouze vinzertech areklamch, kter vdy chtly achtj
bt vrmci sv persvaze adresn, nebo ve vzvch urench cel krajansk komunit se jet objevovalo osloven echov!

316

Vy frekvenci etnicky adresnho osloven ei!/echov! lze vkrajanskm
tisku zaznamenat iv dob ped vypuknutm prvn svtov vlky. Stmto oslovenm se autoi na sv tene obraceli pedevm v emocionln vypjatch apelech. Nebylo tomu ale nikterak zvl asto. I v dob vlek se astji setkme
soslovenm Krajan! nebo Draz krajan!. Jet astji autoi text odvokativu
zcela upoutli anahrazovali ho inkluzivnm plurlem ve slovesu psudkovm:
pokejme!; udlejme!; nebojme se!; podpome! atd. Vdob druh svtov vlky,
tzn. vdob zavren promny nrodn identity eskch pisthovalc, se ani vplamennch vzvch, apelujcch napodporu trpc vlasti, osloven ei!/echov!
u neobjevuje.

Obdob po druh svtov vlce je vznamn tm, e je povaovno za definitivn konec etnick uzavenosti a relativn kompaktnosti eskch mstskch
komunit atm iuzavenho etnickho ivota americkch ech. Poet urnalistickch titul u vprbhu padestch let vrazn klesl atento pokles pokraoval
ivletech nsledujcch. Zrove stm se mnil tak obsah jednotlivch list. Ve
druh polovin 20. stolet, kdy se imigranti vnovm prosted ji pln asimilovali,
mohl esky titn tisk pouze signalizovat jejich pvodn etnickou identitu, obsahov se vak vpevn me orientoval jen nabn denn ivot krajan.

Jednotliv periodika pinela stle men poet rubrik, vytratily se zprvy
ofarmch afarmch, protoe vtina echoamerian u vt dob ila ve mstech, azmizely izprvy oeskch osadch, ponvad takov osady pestaly existovat. Aprotoe byly omezeny kontakty mezi USA aSSR, objevovaly se mn
asto izprvy zdomova ajen vjimen dopisy ten zvlasti. Celkov se tedy
obsah krajanskch tiskovin velmi zjednoduil.

Dokladem mnc se etnick identity eskch imigrant vamerickm prosted je ivolba nzv echoamerickch periodik ajejich smantika vdob existence
eskho imigrantskho tisku vUSA, tzn. oddruh poloviny 19. stolet posouasnost. Zatmco vedestch asedmdestch letech 19. stolet tituly periodik signalizovaly idely, snimi ei naamerick kontinent pichzeli (Slvie, Slovan,
ech; atributy nrodn, slovansk), ve 20. stolet to u byly nzvy reprezentujc
novou identitu eskch pisthovalc: Americk oban, Americk hlasy, Americk
dlnick listy, Osvta americk, Amerikn Nrodn kalend, Svt Amerian,
Amerikn, Amerian (podrobnji Jaklov, 2014, s. 70 72).

c) Etnometodologick konverzan analza

Mediln komunikaci lze chpat jako svbytn druh dialogu, vemigraci pak
jako dialogu imigrantsk intelektuln elity sostatnmi pisthovalci. Tetm metodologickm postupem sloucm ke zjiovn promn etnick identity eskch
pisthovalc v USA je proto aplikace etnometodologick konverzan analzy.
Apart etnometodologick konverzan analzy umouje postihnout rzn typy
socilnch kategori (Krappmann, 1971; Nekvapil, 1997). Tuto metodu je proto

317

mono ut ike zjiovn, jak, ktermi prostedky avkterch situacch (kontextech) byl veskm imigrantskm tisku aktualizovn etnick, etnicko-kulturn i
etnicko-jazykov aspekt nrodnho uvdomn eskch pisthovalc vUSA. Je
samozejm, e aplikace tchto lingvistickch metod mus respektovat i socilnpsychologickou aetnologickou bzi spojenou skomunikanty ajejich prostedm.

Pstupy etnometodologick konverzan analzy lze napklad doloit, e
prv jazykov prostedky signalizujc vnmn vlastn etnicity eskmi imigranty sjednocovaly zatkem druh poloviny 19. stolet jednotliv urnalistick texty
doucelenho diskurzu. Vt dob je toti pro tyto texty charakteristick vysok
vskyt vraz reprezentujcch jednoduch etnick kategorie. Jde oast uvn
vraz typu My echoslowan; Slowane (ve vznamu ei); echoslovane Chicagt!; Brati Slowane!; Drahy milowany Narode Slowansky!; Narode slovansky!;
My echov; Pro ns co echy; Chicagt ei nebo mn asto echov.
Tak adjektivum esk je vtchto textech zcela bn, nap. Nov esk osada;
Nov esk podnik; esk knihy; esk naivot pojiujc spolek vAmerice; Adres eskch spolk; esk koly apod.

Podobnou formu maj tak sociln kategorie etnicky modifikovan, snimi
se setkme nejastji vreklamch:
essky hosspodssky odporuuje esskemu obecensstwu swuj hostinec [].
(Slowan ameriknsk, 1861, ro. 2, . 24, s. 1)

Rovn komplexn etnick kategorie jsou vjazyce periodik velmi frekventovan. Jejich funkc je vyjdit etnickou pslunost eskch imigrant. Pitom
je ale teba zdraznit, e etnick pvod ech v USA nen nikdy v tisku prezentovn jako komunikan nebo sociln problm. Pslunci esk komunity
se v textech svch periodik oslovuj vrazy Vlastenci!; Mil Wlasstenci!; Krajan!; Draz brati!; Rodci!; tenstvo!, osob pak p jako ovysthovalcch,
pisthovalcch, emigrantech nebo mn asto tak jako ocizincch.

Koncem 19. stolet je ztext zejm, e etnick aspekt zastoupen vtisku eskch imigrant nen projevem etnick divergence vi Amerianm, ale e pouze
signalizuje odlin etnick pvod jejich nov teritoriln asociln pslunosti.
Autoi text zrove zdrazuj svou obanskou pslunost knov zemi aasto
uvdj pednosti ivota vn. Nejvy hodnoty vUSA pedstavovala pro echy,
ijc dve vprosted rakousk nadvldy, americk demokracie asvoboda.

Ve druh polovin 20. stolet u nejsou vechoamerickch periodikch uvny jednoduch etnick kategorie typu ech/ei pro oznaen eskch pisthovalc aAmerian/Amerian pro obyvatele pijmac zem. Naopak. ei se ji
sami ve svm tisku povauj zaAmeriany a tak se tak oznauj. Dokld to
napklad tato ukzka:

318

Nesmme zapomenout, e Hospod byl zaloen pro americk tene, e zapustil sv

zdrav koeny v tiscch domcnostech starokrajan, kte do dnenho dne zstali
vrni ajak jsme jisti izstanou.
(Hospod, 1968, ro. 88, . 2, s. 18, s. 1)

Pestoe se sjednoduchmi etnickmi kategoriemi veskm imigrantskm
tisku zdruh poloviny 20. stolet ji nesetkme, hrla etnicita vivot echoamerian stle dleitou roli. Byla vyjadovna etnicky modifikovanmi kategoriemi socilnmi. Jak dokld nsledujc pklad, formou tchto kategori se et
pisthovalci hlsili kAmerice apovaovali se zajej pslunky:6
Ped mnoha roky jeden americk sttnk se vyslovil takto: My musme vyveti,
nebo zahyneme! [] Pro musme vyveti vrobky? Nemohli bychom jich pouti
my, oban amerit, kuzlepen naeho ivotnho prosted? []
(Krajan, 1987, ro. 2, . 11 + 12, s. 3)

V nkterch ppadech jsou etnick kategorie a jejich jazykov realizace
vtextech periodik podmnny faktory pragmatickmi. Takov vrazy ale oznauj
vdy pouze esk pisthovalce ajsou podle naeho nzoru uvny hlavn jako
pojmenovn tradin. Je to napklad vraz osadnk (hlavn vtextech typu mrt
eskho osadnka), dle krajan nebo nainec. Jako doklad citujeme:
Krajansk veejnosti vAmerice
Jen sva pomoc, mil krajan, mohl jsem uskuteniti zasln potravin, textili, obuvi, lk acigaret vaim drahm dostar vlasti. Projevem dvry asvmi objednvkami jste mi umonili oznamovat vnaem krajanskm tisku atm jste jej podpoili. []
Rudolf Vorel, 2224 E. 70th Str., New York 21, N. Y.
(Amerikn, 1955, ro. 80, . 105, s. 4)

Zajmavm zjitnm je dle skutenost, e v textech periodik nejsou v t
dob prezentovny dn esk etnick stereotypy ae se zde neobjevuj ani komplexn etnick kategorie typu cizinec, pisthovalec nebo vlastenec. Tento fakt lze
interpretovat tak, e se ei vamerick spolenosti vpolovin 20. stolet ji pln
integrovali ae jejich pvodn etnicita nehrla vjejich ivot ajazyce u dnou
zsadn roli.

Problematika identity a jejch promn dokldan vsledky lingvistickch
analz je velice sloitou zleitost. Maj-li tyto analzy pinst relevantn vsledky, je nutno vychzet zobshl vchoz materilov bze ana jejm zklad
provst znan poet reprezentativnch analz. Pitom vem je nutno respektovat
mnohovrstevnatost esk pisthovaleck spolenosti v USA danou poetnmi
pisthovaleckmi proudy arznmi generacemi imigrant azrove ibohatou
diferenciaci astratifikaci jejich periodickho tisku.

319

Poznmky
1 Pojet achpn pojmu migrace ajejch st emigrace aimigrace nebylo vprbhu historickho
vvoje vdy jednotn, proto zde uvdme vznamy, snimi vtomto textu pracujeme. Pojem migrace
uvme ve smyslu sthovn, emigrace vysthovalectv aimigrace pisthovalectv. Ne zcela
jednoznan je vymezovn tak pojem exil. Znamen vynucenou emigraci, ale nkdy tak pouze emigraci. My pojem exil definujeme jako vynucen, nedobrovoln oputn vlasti, kter se dje vtinou
zpolitickch, ideologickch nebo nboenskch dvod. Exulanti, vyhnanci, psanci auprchlci jsou
jedinci, kte mus t mimo svou vlast, ani by mli monost se opt vrtit.
2 Nrod a jazyk od potku vystupovaly v mylenkov soustav vrcholnho nrodnho obrozen
jako pojmy vzjemn tsn propojen. Vdefinicch byl uvdn jazyk jako zkladn atribut nroda.
Jazyk tak souasn splval ispedstavou vlasti. Nrod, vlast ajazyk, ale ijedinec anrod, to ve
mlo nakonec splynout vmytick jednot (Macura, 1995, s. 156).
3 Etnojazykovou vitalitu definuje L. atava (2009, s. 77) jako zjem len etnick pospolitosti zstat
inadle svbytnm celkem sosobitou kulturou ajazykem.
4 Podrobnji A. Jaklov (2010), t K. Kuera (1990).
5 Viz napklad lnek Slovan jest odvkm bojovnkem zaosvtu aprva lidu (Svornost, 1876, ro.
neuveden, . 270, s. 2) nebo Slva rodu slovanskm (Pokrok, 1877, ro. 10, . 33, s. 5).
6 I ve uveden pklad typu Hospod byl zaloen pro americk tene je de facto sociln
kategori etnicky modifikovanou, anikoli sociln kategori etnicky jednoznanou.

Krajan, 1987, ro. 2, . 11 + 12, s. 3.

Pokrok, 1877, ro. 10, . 33, s. 5.
Slowan ameriknsk, 1861, ro. 2, . 24, s. 1.
Svornost, 1876, ro. neuveden, . 270, s. 2.
RSUM
Linguistic Interpretation of Ethnic Identity Changes
The contribution deals with the concept of linguistic analysis which will affect the transformation of
ethnic identity in the texts of immigrant periodicals and then interprets them. At the beginning of the
text the terms of identity and ethnic identity are semantically defined, and afterwards the Czech emigration to the USA and the Czech-American press are briefly characterized. The methodology of the
language interpretation changes of ethnic identity is represented by: alinguistic analysis of the text,
specifically the stratification and comparative approach, the content-semantic analysis of texts and the
ethnomethodological interactive analysis.

LITERATURA
JAKLOV, Alena: echoamerick periodika 19. a20. stolet. Praha: Academia 2010.
JAKLOV, Alena: Promny etnick akulturn identity eskch pisthovalc ve Spojench sttech americkch. Interpretace analz echoamerickho periodickho tisku 19. a20. stolet. Praha: Nrodohospodsk stav Josefa Hlvky 2014.
KRAPPMANN, Lothar: Soziologische Dimensionen der Identitt: Strukturelle Bedingungen fr die Teilnahme an Interaktionsprozessen. Stuttgart: E. Klett 1971.
KUERA, Karel: esk jazyk vUSA. Praha: Univerzita Karlova 1990.
MACURA, Vladimr: Znamen zrodu. esk nrodn obrozen jako kulturn typ. Jinoany: H & H 1995.
NEDOMOV, Alena KOSTELECK, Tom: Nrodn identita. Praha: Sociologick stav AV R 1996.
NEKVAPIL, Ji: Die kommunikative berwindung der tschechisch-deutschen ethnischen Polarisation. Deutsche, deutsche Kollegen, Expatriates und andere soziale
Kategorie im Automobilwerk koda. In: Sprache,Wirtschaft, Kultur. Deutsche und
Tschechen in der Interaktion. Eds. S. Hhne M. Nekula. Mnchen: Iudicium 1997.
ATAVA, Leo: Vysthovalectv doUSA. In: ei vcizin 9. Praha: stav pro etnografii afolkloristiku AV R 1996, s. 155 171.
ATAVA, Leo: Sprachverhalten und ethnische Identitt. Bautzen: Domowina-Verlag
2005.
ATAVA, Leo: Jazyk aidentita etnickch menin. Monosti zachovn arevitalizace.
Praha: Sociologick nakladatelstv Slon 2009.
Prameny
Amerikn, 1955, ro. 80, . 105, s. 4.
Hospod, 1968, ro. 88, . 2, s. 18, s. 1.

320

321

Argumentace amanipulace vnovoronch

projevech eskoslovenskch prezident
Jindika Svobodov
(Filozofick fakulta Univerzity Palackho vOlomouci)

chodiska: Instrumentln pojet jazyka nen v kontextu lingvistiky ani filozofie jazyka nim novm, prce, vnich je realizace verblnho projevu
hodnocena zhlediska spnosti provedenho mluvnho aktu, se ostatn objevuj
ji vpolovin minulho stolet. Uit jazyka je vnich hodnoceno jako promylen
innost zamen kdosaen uritho cle arealizace samotnch mluvnch akt
pak m zpragmatickho hlediska podobn charakter jako jakkoli jin pedmtn
aktivita: [] vyslovit vtu (samozejm zanleitch okolnost) neznamen popisovat svj vkon toho, co omn takov vpov k, e dlm, i tvrdit, e to
dlm: vyslovit vtu znamen udlat to (Austin, 2000, s. 23).

Nstrojov charakter jazyka se velmi vrazn umocuje vprojevech, vnich
je posilovna jejich persvazivn azskvac funkce, tedy vprojevech politickch.
Vnsledujcm pspvku se zamme naanalzu jednoho pomrn specifickho
typu politickch, respektive propagandistickch text, ato novoronch prezidentskch projev, kter byly proneseny eskoslovenskmi prezidenty vletech 1949
1989,1 tedy vdob, kdy vzemi vldl totalitn reim akdy se jazyk stal mocenskm
nstrojem zneuvanm kmanipulaci recipient, konstruovanch jako jednotn,
atm pdem isnze ovladateln masa (ble viz Va, 2013, s. 5).

Veejn politick komunikace zde zskala paradoxn charakter, nebo nebyl
jasn vymezen ani produktor sdlen, ani jeho pjemce. Mluvm se stal disponent
propagandy,2 kter neprezentoval vlastn nzor, nebo vystupoval jako mluv
vldnouc politick strany, apodobn vgn aneurit byl tak pjemce, jen byl
dekonkretizovn dopodoby lidu, naeho lidu, naich pracujcch apod.3 Zd
se, jako by si komunistick e spolu se svm obrazem svta konstruovala rovn
adresty, onich pedpokld, e jej svt pln sdlej, e jsou ji pesvdeni, e
u vd (srv. oblben obrat n lid dobe v, e); jej jazykov projevy stoj
vesms napedpokladu iroce sdlen samozejmosti vpovd, jejich subjektem
je jaksi neuren, universln my (je znmo, e) (Fidelius, 1998, s. 12).
V politickch projevech byly zmrn posilovny jist stereotypy a pedsudky,
jimi se manipulovalo a ovldalo mylen vtinov spolenosti a v nich byla
tak zakdovna konkrtn ideologie. Pedstavitel vldnoucho establishmentu si
vytvoili vlastn svt, respektive jeho imaginrn, ideologick obraz, kter adrestm vnutili jako jedin mon asprvn, akoli se asto diametrln odlioval
odempirick skutenosti (ble viz Lotko, 1997, s. 111).

V totalitn spolenosti obecn pak e vldnouc strany zskv monopol

322

naveejn prostor aclen psob navdom recipient, jejich nzor se sna ztotonit snzorem propagandy. Jazyk je zneuit kelov manipulaci ak vytven
souhlasnch postoj adrest zejmna akcentac pozitivnch vlastnost konstruovanho, kreovanho svta, kter je: vdy dobr (tedy snadnji akceptovateln) narozdl odzlho svta naeho protivnka (Lotko, 1997, s. 111). Udren
si monopolu zen je v totalitn spolenosti velmi zce spojeno s ovldnutm
vekerch komunikanch prostedk aktomu je tak teba si pizpsobit jazyk.
Podstatou argumentace smujc kpesvden recipienta se pak asto stv peveden neho spornho (quastio) pomoc neho kolektivn pijatho nanco,
co je ji platn (argumentatio), (ble viz Encyklopedick slovnk etiny, 2002,
s. 45). Pro totalitn propagandu se proto jako zvlt vhodn jev dosaen alespo fiktivn identity mluvho aadresta, kter pijm pozitivn vlastnosti idelnho, vprojevech konstruovanho svta.
1. Kreovan svt, kter se vytv vprojevech disponent politick propagandy, nese celou adu spolench rys, pro jejich vyjden se vjazyce ustlil repertor typickch jazykovch prostedk. Vet pozitivn hodnocench kategorilnch
rys idelnho svta propagandy pinesl polsk jazykovdec J. Bralczyk (u ns
Lotko, 1997, s. 111) azaadil mezi n dleitost, obecnost, blzkost, nutnost, koherentnost, pokrokovost atrvalost, respektive pevnost. Vzvislosti natom, jak se
mnila celkov vnitn i mezinrodn politick situace, nlada obyvatel a jejich
postoj k vldnoucmu reimu, mnil se nejenom vznam jednotlivch rys fik
nho svta propagandy akcentovanch ve sledovanch projevech prezident, ale
pochopiteln tak pesvdovac aargumentan strategie, kter byly prodosaen
komunikanch cl uity.

V nsledujc analze bychom chtli poukzat na urit aspekty totalitnho
jazyka, aproto vybran jazykov projevy nebudeme analyzovat kvantitativn i
statisticky, abychom vrazov prostedky uit vkomunikaci pznakov jako typick rys propagandistickho jazyka nemuseli vytrhovat zkontextu. Pokusme se
tedy spe okvalitativn analzu, kter ovem bude nutn pouze ilustrativn avjistch ohledech isubjektivn.
2. Klement Gottwald svj prvn prezidentsk novoron projev pednesl v roce 1949 a v analyzovanm textu byla evidentn zejmna snaha poukzat
nasprvnost, nutnost ahistorick opodstatnn udlost, kter probhly vminulm
roce:
(1) Chtl bych pi tto pleitosti zdrazniti, e jet nikdy pi vstupu donovho roku
jsme nestli ped tak nadjnmi vsledky dobudoucna jako nyn. [] Myslm proto,
e bude sprvn, abychom se ohldli zpt azhodnotili ty vpravd historick udlosti,
nan byl rok 1948 tak bohat. Ano, rok 1948 audlosti, knim dolo vnoru apo
nm, zstane meznkem vdjinch naeho sttu anaich nrod.
Bilance roku 1948 napluje pocitem radosti asebevdom kadho echa aSlovka.

323

Mnoh jsme vykonali, ale jet vt koly ns ekaj vnastvajcm roce.

Adrest je v projevu opakovan ujiovn o mimodnm vznamu probhlch historickch zmn, je ale podtrhovna tak provzanost minulosti
s budoucnost a jsou zmiovny i pekky, kter bylo nutno na spolen cest
pekonat; spolu snutnost je zdrazovna tak dleitost avznam zmiovanch
udlost. Vduchu dobov rtoriky je akcentovna negativn role neptel novho
reimu ajejich kritika je pak vtextu obvykle spojovna sdalm rysem propagandistickch text, a to s proklamovanou blzkost mezi disponentem propagandy
arecipientem:
(2) Vnorovch dnech vystoupil n pracujc lid mst ivenkova ve svorn jednot,
aby ubrnil sv revolun vymoenosti, aby obhjil zajitnou anezvislou budoucnost svho novho sttu proti rozvratnickm pokusm vlastizrdn reakce. N lid
rozdrtil tyto pokusy, znemonil opakovn neblahho roku 1920 arestauraci kapitalismu vna zemi, atm zabezpeil nezvislost republiky ajej klidn vvoj ksocialistick budoucnosti. [] Byli to reaknci, kte vtk situaci vyvolan katastroflnm
suchem a nerodou 1947 zneuvali netst, kter postihlo nai zemi, podporovali
hospodsk rozvrat, provdli sabot hospodskch a vldnch prac, dce se
zlotilm heslem: m he pro lid, tm lpe pro n, pro reakci ajej protisttn aprotilidov plny acle.
Jak vtzstv slavil tm n lid, uvdomme si pouze tehdy, pipomeneme-li si, jak
pekky kladli exponenti reakce prv pi projednvn stavy vstavodrnm nrodnm shromdn, kde odhalil svou reakn protilidovou tv.

Ji ve svm prvnm novoronm projevu tak K. Gottwald upozoruje nanutn sept se Sovtskm svazem. Typick pojet jedin sprvnho kreovanho svta
stavnho doprotikladu ke patnmu svtu imperialistick ciziny se tak rozrst
onov rozmr, tedy my aSovtsk svaz proti svtu kapitalismu:
(3) Jestlie jsme zdolali tento kol spn, dkujeme zato vprv ad velkorys pomoci naeho velkho ptele aspojence, Sovtskho svazu.
Vstupujeme donovho roku naplnni vrou vnezdolnou jistotu vspch naeho velkho dla. Tato vra ajistota m hlubok koeny. Ona vyvr zdvry vmohutn tvoiv
nadn apracovn naden pracujcho lidu na zem. Ona t vneposledn ad vyrst zvdom, e je snmi mocn anepemoiteln Sovtsk svaz, jen znovu aznovu dokumentuje svou vrnost aptelstv knm, knaim nrodm aknaemu sttu.

V projevu se objevuj spojen, kter provzela slovnk oficilnho politickho
establishmentu pocel dal desetilet. Politit oponenti jsou oznaovni zareakn ivly nebo reaknky, jejich odpor je zuiv, ukazuj protilidovou tv, podporuj hospodsk rozvrat, vykonvaj sabote api tom se d heslem m he
pro lid, tm lpe pro ns. Pokud tedy chtj disponenti propagandy zatoit sbatou
reakce, nezbude jim nic jinho, ne si vysoukat rukvy.
3. Antonn Zpotock svj prvn prezidentsk projev pednesl vroce 1954,
musel vnm tedy reagovat naudlosti, kter otsly dvrou obyvatel ve sprv-

324

nost azejm ipodstatu socialistickho zzen, ato namnovou reformu apolitick proces se skupinou kolemR. Slnskho. Argumentan strategie proto zaloil
napedpokladu, e chceme-li uhjit trval mr apokrok, je teba pinet obti.
Recipient je opakovan a se zeslenou intenzitou ujiovn zejmna o trvalosti
apokrokovosti nastoupen cesty socialismu:
(4) Mr aklid republiky byl skuten ohroovn. [] Vlka nepila amy pevn vme, e nepijde. Marn budou oni nai reakn emigranti spolu svlenmi tvi za hranicemi usilovat a po n touit. Lidov-demokratick, protivlen sly rok
odroku rostou. Neskldaj ruce vkln. Vd, e pomru nen mono jen touit, zamr
nen mono jen se modlit, mr je teba chrnit, plny vlench tv je poteba kit
aproti jejich myslm klid poruit avlku vyvolat je poteb bojovat. [] jsme odhodlni nadle stt nastri, vlku znemonit, mr ubrnit amonost dalho rozkvtu
na eskoslovensk vlasti istl zvyovn ivotn rovn jejho lidu veskch zemch
ana Slovensku inorodou prac zaruit.
Zvit zemdlskou produkci nen mono starmi metodami. Je nutno uit se nov hospodait. Socialistickou prmyslovou vrobu mus doplovat isocialistick zemdlsk
hospodstv. [] Jednotn zemdlsk drustva jsou azstanou zkladem novho,
produktivnjho avnosnjho hospodaen. [] Nebli jsme se tyto chyby odhalit,
pranovat, nedme se vak jimi tak odradit, abychom upustili pro nkter nezdary
odjedin sprvn cesty, postavit pomoc sprvnho drustevnho hospodaen zemdlskou vrobu navy technick stupe.
Neustaneme proto v naem budovatelskm sil, budeme dle rozvjet nai vrobu,
zvyovat produktivitu prce apeovat oneustl rozvoj avzestup materiln akulturn rovn naeho lidu.

Nastolen cesta je tedy nejenom modern, pokrokov aprogresivn, je ale tak
jedin mon asprvn avechny tragick okolnosti, kter budovn drustev doprovzely, jsou vprojevu shrnuty doeufemistickho spojen nkter nezdary. Jako
inn se opt ukazuje zeslen inku vyjden spojenm substantiv satributy,
i v tomto projevu meme najt celou adu ustlench a pro dobovou rtoriku
velmi frekventovanch spojen typu dky nezdoln vli anaden ohromn vtiny pracujcho lidu; djinn pevratn zmny; vrozvoji prmyslov vroby jsme
doshli velikho, nikdy pedtm nebvalho rozmachu; mohutn rozvoj naeho
prmyslu; prosperujc adobe hospodac zemdlsk drustva.

S ohledem natrval rozvoj je vtomto projevu obhajovno tak opaten, je
ve svm dsledku vedlo koebraen znan sti obyvatel, ato mnov reforma.
I v tomto ppad je ale skuten vink nasnad a prezident Zpotock svou
strategii stav napomrn jednoduchm auniverzlnm argumentu, e nov, atedy
dobr, je mono vybudovat pouze tehdy, a se definitivn zbavme toho starho,
tedy patnho:
(5) Tak se to m smnovou reformou. Nebylo mono provst uvolnn vzanho trhu
bezoderpn t pebyten nkupn sly, kter byla ve vtin ppad pozstatkem
starho kapitalistickho hospodaen anebyla vsledkem prce, nbr pozstatkem

325

starho vykoisovn a spekulace. Je nutno si uvdomit, co zskali napklad jen

velkoobchodn spekulanti, jejich zsoby zbo prvn mnov reforma trojnsobn
zhodnotila, a tm je neoprvnn a bezpracn obohatila. Tyto pebyten, neprvem nabyt kapitly ohroovaly stle nae hospodstv abyly sto vyvolvat paniku
na naem trhu, jak jsme toho byli nesetnkrt svdky. Mnovou reformou jsme se
toho nebezpe zbavili.

Budovn socialismu je pojmno jako permanentn boj, aproto neptele reimu je teba zlikvidovat:
(6) Odhalen zkodnick bandy Slnskho dalo nm monost nadle upevovat
arozvjet lidov-demokratick podek asocialistickou zkonnost, je byly namnoze
zkodnky neodpovdn rozvracovny.

Druhm rysem idelnho kreovanho svta se vprojevech prvnch socialistickch prezident stala obecnost ablzkost. Podobn jako K. Gottwald iA.Zpotock podmiuje udritelnost nastoupen cesty septm strany a lidu, tato
jednota je posilovna jednotou se Sovtskm svazem:
(7) My jsme zaudren mru spolu se svtovm tborem mru, vele snam nejlepm
ptelem aspojencem Sovtskm svazem bojovali.

Dleitm aspektem, kterho si vm nap. iP. Fidelius (1998), je omezen
aspecifikace skupiny recipient napracujc lid. A. Zpotock ve svm projevu
zdrazuje fakt, e lepch ztk dobudeme pouze usilovnou prac, anen divu, e
ten, kdo soustavn prce schopen nen, je ze spolenosti vylouen:
(8) [] meme se odvolvat na to, e jsme nikdy nestavli vzdun zmky, nikdy
jsme neklamali n lid nesplnitelnmi sliby, blhovmi sny anadjemi. Vdycky jsme
zdrazovali, e cesta kblahobytu aradostnmu it je cestou tvrd, usilovn prce,
pi n se vyskytuj ipekky aobte, kter nutno vlastn usilovnou prac ankdy
iobmi pemhat.
Slib, e ptilet pln zajist pro vechny nae obany trvalou prci, byl dodsledku
splnn. [] Jestli dnes nkdo zrepubliky odchz, pak je to ten, kdo poctiv pracovat
nechce, anebo mlad dobrodruh, kter svho inu pozdji trpce lituje.

4. Antonn Novotn svj prvn prezidentsk projev pednesl vroce 1958. Vt

dob ji byla komunistick strana umoci deset let, vprojevu je tedy nejvraznji
akcentovna sprvnost atrvalost princip vldnoucho systmu (Oslavy vtznho
nora se stanou pleitost ukzat pevnost naeho lidov-demokratickho zzen,
velikost spch, kterch n lid pod vedenm Komunistick strany za deset let
doshl.). Vprojevu je budovatelsk sil anejnovj vdobytky vdy atechniky
oslavovno vdy sodkazem nahistorick vvoj, atm je argumentan podloena
i djinn nutnost a sprvnost danho spoleenskho stavu. Autor projevu navc
recipientm neustle pipomn, e spchy, jich bylo pi budovn socialismu
dosaeno, byly podmnny spoluprac se Sovtskm svazem:

326

(9) Dnes, kdy se ohlme zpt navechno, co bylo na prac dosaeno, navechno,
co bylo udlno pro mr, meme ci, e nae spolen sil vydalo dobr plody. Uplynul rok pinesl pedevm dal vrazn poslen vc socialismu amru. Socialistick zem, zvlt Sovtsk svaz, doshly novch velkch pokrok ve vstavb. Velkou
pehldkou tchto spch byly oslavy tyictho vro Velk jnov socialistick
revoluce. [] KSovtskmu svazu vtchto dnech sradost vzhlely dal stamiliony
lid nacelm svt, kte vcest velkho jna spatuj isvou astnou budoucnost.
[] V minulm roce doshla tak sovtsk vda a technika svtodjnch spch.
Vpodob umlch druic uinilo lidstvo prvn krok kproniknut dovesmru. Vechny
tyto spchy anov sml plny ve vstavb socialistickch zem nesleduj vlen
cle, ale smuj ktomu, uinit lovka bohatm aastnjm.

Nejnpadnji psob tendence utvrdit recipienta vnezmnitelnosti akontinuit
zahjench proces aobhjit jejich sprvnost:
(10) Rozvoj celho nrodnho hospodstv a soustavn vzestup hmotn a kulturn
rovn veho naeho pracujcho lidu svd opednosti naeho socialistickho zzen ped kapitalistickm adokazuje, e jdeme sprvnou cestou. Bude zleet nans
vech, nadlncch, narolncch, napracujc inteligenci, aby ipt rok byl rokem
novch spch, aby se naemu lidu ilo spokojen astle lpe.

Provzanost minulosti sbudoucnost vede kuit jedn zoblbench persvazivnch technik (ble viz Lotko, 1997, s. 116), ato presupozice. Ve vyjdench
typu: Vboji zauskutenn socialistick vstavby se jet vce upevnila jednota
naeho lidu, dle se prohloubila bratrsk spoluprce naich nrod, ech aSlovk, ajet vce se upevnilo lidov-demokratick zzen vna zemi, se recipientovi presuponuje, e ji vminulosti dochzelo kupevnn jednoty lidu apod.
anyn bude vtto aktivit reim pokraovat se zvenou intenzitou.

Jako nov prvek se vprojevu objevuje tma dialogu amonosti komunikace
mezi podavatelem arecipientem. Jednota mezi disponenty propagandy apracujcm lidem je demonstrovna explicitn nabzenm nvrhem pracujcm vyjdit se
ke stavu spolenosti aaktivn pispt keen eufemisticky naznaench nedostatk atkost:
(11) Strana se oteven obrtila kpracujcm, aby se snimi poradila, jak je vyeit.
Tisce pipomnek, kter pracujc dali, svd o poctivm sil naeho lidu. Svd
otom, e je sprvn oteven se slidem radit aprojednvat snm ivotn otzky na
vstavby.

5. Ludvk Svoboda svj prvn prezidentsk projev pednesl vroce 1969, tedy
vdiametrln odlinm spoleensko-historickm kontextu. Zmnn situaci odpovd iodlin komunikan aargumentan strategie. Lid, ukterho se dosud
v politickch projevech alespo proklamativn pedpokldala nzorov jednota
s vldnouc stranou, v nedvn dob velmi jasn a oteven projevil svou vli.
Vase veobecn deziluze afrustrace napotku roku 1969 musel L. Svoboda
jako hlava sttu vyjdit svj vlastn postoj ke vemu, co se vminulm roce ud-

327

lo, aalespo vomezen me se snail navzat nazpsob politick komunikace

znedvn doby. Vkontextu vech analyzovanch projev je prv tento npadn
nejvt mrou dialoginosti:

b. [] Uskutenit takov zmr by vyadovalo nejen veobecn souhlas, ale tak plnou podporu aspojen sil ns vech. Pispt ktomu by musel kad podnik azvod,
kad okres avesnice, kad jednotlivec, my vichni, vy ij.

(12) [] je mi, jako byste vy vichni, kdo m poslouchte, byli pede mnou, ve vaich
och vidm plno zvdavosti, zjm anadj. [] Chpu vae pocity. Vdy nejsem jen
svmi, jsem tak jednm zvs. [] Hned napotku naeho rozhovoru vm chci ct,
e hluboce vm vlep ztek ns vech.

6. Nastolen tendence opustit obecn ideologick tmata anahradit jepragmatitjm tmatem hospodskho spchu je jet patrnj v prvnm projevu (1976) poslednho socialistickho prezidenta Gustva Huska. Reim ml
vobdob postupujc normalizace zejm ji jedin cl, ato udret se co nejdle
umoci, prezident republiky jako disponent propagandy ji neusiluje ovraznj
mylenkov i ideov perod svch recipient asousted se takka vlun naakcentovn hospodskch aekonomickch spch. Nutnou podmnkou spchu
zstv inadle kontinuita reimu ajeho jednota se Sovtskm svazem:

Co leton rok pinese? Tuto otzku si klademe vichni. Vy ij.

Ped mluvm jsou nyn jin cle, ne tomu bylo dosud; reim ji nechce vytvoit novho lovka, ale primrn mu jde pouze o udren moci (ble viz
Va, 2013, s. 23). Mluv se obrac krecipientovi, unho nelze pedpokldat
sdlen souhlasnch postoj, asuitm vgnch, obraznch avrazn eufemistickch vyjden mu sdluje, e principy totalitn moci se vpodstat nemn asodkazem na historick vvoj a djinnou nutnost jej ujiuje o jednot podavatele
iadresta ao kontinuit apevnosti spoleenskho systmu:
(13) Nebyl to lehk rok pro nikoho zvs, nebyl lehk ani pro mne. [] Abudoucnost
bude takov, jakou si ji my sami pipravme. Ano, my vichni spolen. Djinnm
smyslem uplynulho roku me bt jen to, o usiloval n lid, nae komunistick strana acel nrodn fronta. Ato bylo zdrav, obtav apokrokov sil. sil, aby socia
lismus vna vlasti byl opravdu hoden svho jmna. Tak losk rok zapoal. Vtomto
znamen ikonil prv tak, jako nov rok mylenkami loskho ledna opt zapon.
[] zdrcujc vtina naich oban sprvn pochopila, e nov rozkvt na vlasti
lze zaloit jedin nadslednm dodrovn princip socialismu. [] Aby se naplno
a dokon otevely brny vem tvoivm silm lidu v prospch vlasti, ve prospch
pokroku amru ve svt. Vtom byl zklad on velik venrodn aktivity. Navazovala
nanejsvtlej strnky na minulosti, navechny tvr revolun hodnoty, kter jsme
zddili ze zpas jinch generac. Byla pokraovnm vdle vstavby socialismu. Vm
dobe, e kad velk cl se uskuteuje sobtemi. [] Atak itoto sil naeho lidu
prolo svzelnou cestou otes izmatk. Proili jsme pak vichni tk, petk zkouky. [] Budoucnost sv vlasti vidme vsocialismu. Jin cesty pro ns nen.

A naojedinlou vjimku ji pi deklarovn princip jednoty nen zmiovn Sovtsk svaz anov je zde nastolen trend, kter byl vpodstat pznan
pro oficiln politiku doby normalizace, atm je odklon odzjmu ovci veejn
ksoukromm zjmm jednotlivce. Jako prioritn kol je zmiovna konsolidace
sttu aivota spolenosti, sneblahm ddictvm chyb minulch let bude mon se
vyrovnat pouze poctivou prac vech:
(14) Bude nutno pitom vyeit adu sloitch problm. [] Mm namysli zejmna
problm byt, vstavby byt novch iobnovy starch. Nen to jen problm ekonomick, ale ipolitick alidsk. [] Hovoili jsme otchto otzkch tak nanedvnm
zasedn stednho vboru Komunistick strany eskoslovenska. U tam bylo znovu
zdraznno, e bytov vstavba m bt prvoadm politickm kolem vdalm obdo-

328

(15) Pipomnli jsme si, [] jakou sloitou avtznou cestou proel n lid vuplynulch tech desetiletch. Pi t pleitosti jsme znovu vyjdili pevn odhodln jt vdy
po boku Sovtskho svazu, naeho vrnho ptele a spojence. eskoslovensk lid
pouen historickmi zkuenostmi dobe v, e vtom je rozhodujc zruka na nrodn
svobody, sttn nezvislosti amrovho rozkvtu na socialistick vlasti.

Jako zsadn pro dal rozvoj se ale jev pedevm poctiv prce vech. Oceovno je tedy zejmna pracovn nasazen, pozitivn je ale tak hodnocen nap.
pzniv populan trend. Ve zvolench komunikanch postupech se tak objevuje
nov strategie, ato pout jako hlavn argument pro akceptovn totalitnho reimu
relativn hospodskou stabilitu aekonomickou jistotu:
(16) Vraznho pokroku jsme doshli voblasti bytov vstavby, nakterou poloil trnct sjezd zvltn draz. Vminulm roce bylo dno douvn zhruba sto ticet pt
tisc novch byt []. Uskutenili jsme adu vznamnch opaten ve prospch mlad
generace, novomanel, rodin sdtmi. Mme radost, e vdsledku toho pokraoval
vuplynulm roce pzniv populan vvoj []. Dnenm dnem se zvyuj dchody
tem milionm naich dchodc []. Pejeme naim dchodcm, aby tohoto zlepen
mohli vyut ve zdrav aspokojenosti. Vsledky, kterch jsme loni avuplynulch pti
letech doshli, vupevnn politick jednoty vech spoleenskch td avrstev, naich
nrod anrodnost, rozvoji hospodstv, [] ve vzdlanosti, vd akultue prokazuj, e jdeme sprvnou cestou. [] Komunistick strana eskoslovenska uskuteuje
dsledn politiku ivotnch zjm nejirch vrstev lidu, je tsn spjata slidem, opr
se ojeho dvru, oaktivn podporu aspoluprci vech organizac Nrodn fronty.

Zvry

Analza vybranch politickch projev ukzala, e v totalitn spolenosti,
kde je jazyk zneuit jako mocensk nstroj pi manipulaci aovldn recipient,
dochz vpolitickm diskurzu kuit specifickch komunikanch strategi, kter jsou modifikovny sohledem namnc se politickou aspoleenskou situaci
vzemi.

Vprojevech prvnch socialistickch prezident je nap. evidentn snaha vldnouc strany vybudovat stt, jeho obanem bude typ novho lovka. Argu-

329

mentace je proto postavena zejmna nahistorickm opodstatnn spoleenskch

zmn a je podtrhovn nejenom jejich materiln, ale zejmna tak ideologick
pnos. Jako nejsilnj argument se objevuje nutnost uhjit svtov mr, pro jeho
zachovn je nutn permanentn anesmiiteln boj spolitickmi oponenty.

Uit argumentan strategie se mn vpozdjch projevech, vzniklch vodlin spoleensk politick situaci poroce 1968. Reim ji vtto dob neusiluje
o mylenkovou obrodu svch obyvatel, ale jeho hlavnm zmrem je udret si
moc. Soust manipulace je tedy akcentovn dosaench materilnch spch,
ato zejmna vsoukrom rovin adrest, azdrazovn trvalosti anemnnosti
socialistickho zzen.
Poznmky
1 Vzhledem krozsahu analyzovanho materilu jsme se omezili pouze naprvn novoron projev,
kter kad zprezident ve sv funkci pednesl.
2 Stranou proto ponechvme iotzku autorstv. Pracujeme stextem jako svsledkem produkn
fze urenm kpsoben narecipienta. Zhlediska komunikanho efektu je podstatn prv osobnost
podavatele, fakt, zda je podavatel toton sautorem, nen podle naeho nzoru zhlediska dosaenho
komunikanho efektu relevantn.
3 Jako pklad meme natomto mst uvst nap. ukonen novoronho projevu prezidenta A.Novotnho zroku 1958: Jmnem stednho vboru Komunistick strany eskoslovenska, vldy Nrodn fronty, jmnem svm peji vm vem pracujcm ve mstech ina vesnici, dlnkm, rolnkm,
pracujc inteligenci, enm, mldei ipionrm, aby se nm nae prce daila [].

RSUM
Argumentation and Manipulation in New Years Addresses by Czechoslovak Presidents
In the presented study the author analyzed communication and argumentation strategies used by the
Czechoslovak presidents in the years 1949 1976 in only the first address given by each of the presidents after their election. All the analyzed addresses show features of propagandistic texts. However,
within the historical period and with respect to the social and political contexts, there were thorough
changes regarding the aspects of an ideally constructed totalitarian world that were emphasized by
the individual speakers. In the addresses by the first presidents there is astrong effort on the part of
the leading political party to create a new man, therefore features such as the ideological aspects
of the leading regime, the historical legitimacy of the political development, and the close relation of
the leading party to the nation and to the Soviet Union were accented. Above all, there was an accent
on the irreconcilable war against the political opponents. In the course of history, the strategies were
subject to change, and there was an increase in the effort of the establishment to maintain political
power. The addresses show an inclination towards economic issues and emphasis was put on the relative stability and financial security of the recipients.

LITERATURA
AUSTIN, John L.: Jak udlat nco slovy. Praha: Filosofia 2000.
Encyklopedick slovnk etiny. 1. vyd. Eds. P. Karlk M. Nekula J. Pleskalov.
Praha: NLN 2002.
FIDELIUS, Petr: e komunistick moci. Praha: Trida 1998.
KRAUS, Ji: Rtorika aeov kultura. Praha: Karolinum 2010.
LOTKO, Edvard: Kapitoly ze souasn rtoriky. Olomouc: Vydavatelstv Univerzity
Palackho 1997.
VA, Tom: Jazyk atotalitarismus. Praha: Centrum pro studium demokracie akultury 2013.
PRAMENY
Lidov demokracie: orgn eskoslovensk strany lidov. Praha: Pragoprint, 1949, ro.
5, . 2.
Lidov demokracie: orgn eskoslovensk strany lidov. Praha: Pragoprint, 1954, ro.
10, . 2.
Projevy zlet 1958, 1969, 1976 zarchivu eskho rozhlasu

Zpracovn tohoto textu bylo umonno dky podpoe vnitnho grantu Filozofick
fakulty Univerzity Palackho vOlomouci zFondu pro podporu vdeck innosti.

330

331

Jazykov obraz smrti Gustva Huska

aVclava Havla veskm tisku
Luk Zbransk
(Pedagogick fakulta Univerzity Hradec Krlov)

vod

e studii si kladu zacl prozkoumat jazykov obraz smrti prezident Gustva Huska aVclava Havla. V tematicky se vztahujcch lncch ke smrti a pohebnm ritulm tchto dvou osobnost eskoslovensk nrodn politiky
budu verifikovat nkter metody kognitivn lingvistiky/jazykovho obrazu svta.
Zanejdleitj vdanm materilu povauji tyto aspekty: konceptuln metafory,
typ rmcovn/kategorizace, stereotypy apolitickou morlku (tzv. psnho otce
versus tzv. peovatelsk model). Aplikac teorie konceptuln metafory jsem se
ji zabval ve studich vnovanch staroslovnskm rukopism1 amodern esk
literatue,2 monosti alimity takovho postupu se ukazuj jako velmi rznorod,
vchoz sekundrn literaturu ajej vyuitelnost analyzuji vtchto studich. Komplexnost metaforickch koncept vyplv zejmna zkomplexnosti lidskho vdom, proto metafora jako takov nen jen zleitost jazykov formulace.3

Kontext jazykovho obrazu smrti dvou vraznch prezident:

demokratickho Tome G. Masaryka anedemokratickho Klementa
Gottwalda
Tom Garrigue Masaryk: stereotypy obrazu mrt apohbu

ad prezidenta Masaryka zasahuje celm rozsahem do demokratickho
obdob sttnho tvaru, proto bude nutn srovnat obraz smrti T. G. Masaryka
(T.G.M.). zejmna sobrazem smrti V. Havla (V. H.). Zvr ivota prvnho eskoslovenskho prezidenta vidme vtchto zsadnch datech: 1. z 1937 jej stihl
tk zchvat mrtvice pi poslechu Schubertovy symfonie C-dur, druh zchvat
mrtvice jej zashl z11. na12. z, umr vter 14. z 1937 ve 3 hodiny 29
minut rno. Deskripci lnk pojednvajcch o udlostech spjatch sT. G. M.
poskytl vnepublikovan prci J. Endler (2008). Zjeho vzkumu vyplv toto: existuje velk rozdl vpstupu novin mezi obdobm do14. z (premisa Masaryk
je vn, mon smrteln nemocen) a vdob po14. z (premisa Masaryk je
mrtev). Vdobovm Rudm prvu (RP) nachzme zsadn rozdl, nebo vprvnm obdob se tu nachzej pouze sen astroh faktografick zprvy, petitn lkask zprvy MUDr. Maixnera (vydvan TK aneumoujc jakoukoliv
hlub reflexi tto udlosti i hodnocen osobnosti), zatmco vobdob po14. z
se jeho mrt stv dominantnm tmatem listu aposkytuje redaktorm pleitost

332

a prostor k vysoce subjektivn tvoen reflexi domc spoleensko-politick si

tuace ajejho vvoje ji odkonce 19. stolet. Zkognitivnho hlediska ns nejvce
zajmaj rozdly vkonceptualizaci mezi RP aLN vobdob bezprostedn posmrti prezidenta. Lidov noviny (LN) sice byly de iure nadstranick aapolitick, ve
skutenosti to ale byla parolo prezentace aobhajoby politiky T. G. M., jednoznan mdium podporujc aktivity Hradu. Sm Masaryk vLN psal anonymn
pod znakou R, bylo to na pelomu let 1928/1929 v devtidlnm serilu Volby
apo volbch (existence pseudonym m velk vznam/dosah, je jednoznanm
popenm deklarovan reality, jak to dokldaj pezdvky agent a stejn tak to
potvrzuje variabilita blazeovanch jmen prostitutek). Bezprecedentn symbiza
T.G. M. aLN se pen ido jeho posmrtnho obdob. Jak rmec je tu nasazen
T. G. M.? Stereotypn je prezident vLN len jako: prezident vech (mladch, starch, dlnk, chudk, venkovan, sedlk, profesor, bohi bvaj pznakov
pro jistotu oznaeni nepmo, nap.: mui, kte ovldaj velk vrobn sloky:
LN 45, 20. 9. 1937 (rann vydn), s. 1), obyejn lovk (zdrazuje se tu jeho
pracovitost, skromnost (pokoj mrtn mstnost je obrazem skromnosti: dle LN
byla vybavena jednodue asporn), komunikativnost sobyejnm lovkem;
vechna tato len obyejnosti maj vyvolat dojem ztrty blzkho lovka,
nepmo to dokldaj iKM vLN spadajc jednoznan dokonzervativn politick
morlky (Strict Father Morality), nap. 14. (zvltn vydn) a21. 9. (rann vydn)
1937 je T. G. M. len jako otec nroda, kter zanechv osiel cel obyvatelstvo
(nap.: plem en ivzlyky aosieli jsme vichni), nejvt autorita (vynik tu
zejmna dnm dalm lnkm nepodobn analza odkazu T. G. M. odK. apka, ta je politicky progresivn, vlnku4 odmt smutek/sentimentalitu iduchovn
pesah (Ani modlit se zanho nebudeme.)). Dalmi oblbenmi stereotypy len T. G. M. vLN: Masaryk jako velitel vojska, Masaryk jako pedagog, Masaryk
jako vc lovk. VRudm prvu redaktoi inklinuj ktmto stereotypm: Masaryk jako nositel pokroku, Masaryk jako mck politik, Masaryk jako protifaistick bojovnk. Mediln reflexe smrti T. G. M. vRP slou nepmo kjinm
clm (a typm textu): je to politick agitace, definovn ideologick pozice (a jej
zeteln vymezen). Ob mdia vytv a navjimky zkreslen, fabulan JOS
prezidenta T. G. M. VLN je zdrazovna velikost, ale nepe se ojeho vznamu,
pevld len alu, jak se tento al promt doceremoni aritulu pohbu, nehovo se otom, pro tomu tak je, to je mimo diskusi. Zhlediska mediln etiky jsou
snad ob konstrukce hluboce pijateln, avak zhlediska kognitivnho se vobou
ppadech jedn omanipulaci tene/obana (v LN onekritinost, vRP oclenou
dezinterpretaci).

333

Klement Gottwald: parametry naprogramovan propagandy vobrazu

mrt apohbu

Deskripci lnk pojednvajcch omrt K. Gottwalda (K. G.) apohebnch

ritulech poskytla vrmci nepublikovan diplomov prce K. Pleskotov (2009),
kter zkoumala lnky v novinch v rozmez 1. 3. 1953 1. 4. 1953. Zkladn
meznky ivota K. G. jsou tyto: ve tiadvaceti letech byl zvolen vroce 1929 generlnm tajemnkem KS (a poslancem Nrodnho shromdn), ke Stalinovi byl
pozvn nanvtvu a vlednu roku 1945 (po esti letech exilu), vroce 1946 byl
2. ervna jmenovn pedsedou vldy (po vtzstv KS vparlamentnch volbch),
hybatelem komunistickho pevratu vnoru 1948 a14. ervna zvolen prezidentem, umr v dopolednch hodinch v nedli 14. bezna 1953, praskla mu aorta
(nejsp ji pi nvratu zpohbu J. V. Stalina vMoskv, panovaly toti tehdy patn meteorologick podmnky, K. G. il poruptue aorty nejsp jet 36 hodin).
Nejpodstatnj nevme: Kdo, kdy a jak nakazil K. G. syfilidou, a zda tak dan
ena uinila zvlastn i ciz vle, zmrn nebo mimodn. UV KS zavedlo
vlistopadu roku 1950 funkci dohlecch redaktor, odroku 1951 tak byli soust
redakc vpodstat cenzoi. Svobodn slovo (SSo; denk aknho vboru eskoslovensk strany socialistick) pin zjevn dobe naprogramovanou strukturu pspvk, ty jsou zameny na pracujc komplexn: nechyb trend udren
kultu Gottwaldovy osobnosti pseudorubrika reakc obyejnch oban, sliby
vrnosti odkazu prezidenta, vyhlen dnu smutku zem Varavsk smlouvy, ale
i persvaze z akademickho prosted: dopis soustrasti UK UV KS, 20. bezen
se pln vnuje pohbu = fotodokumentaci ahypertmatem jsou pracujc pi tryzn. Dle soudruzi zapojili dosla z21. bezna iprojevy soustrasti tlovchovn
oblasti, vpozdjch dnech nsleduj persvaze zdalch prosted (pracovn sliby
jako vrazy vrnosti): hutnci vnuj nedlen smny, Marta Gottwaldov dkuje
zaprojevy soustrasti (tisce soustrastnch telegram). Zfotodokumentace dn vypichuji tituln stranu z 16. bezna, kde jedna ze dvou fotografi ukazuje dajn
Gottwaldv pracovn stl (jasn projekce byrokratick moci). Mlad fronta (MF,
denk eskoslovenskho svazu mldee), zamen zpovahy zaloen namlad,
vykazuje ve srovnn se SSo aRP jist odlinosti, zejmna: dojem kosmopolitn soudrnosti socialistick ideologie (kondolence cizinc, nap. odvedouc pracovnice moskevsk odvn tovrny Pask komuna, eckho studenta, ruskho
vysokokolskho tajemnka apod.), podbziv vyjden soudrnosti/identifikace
s mladmi (nap. 16. bezna telegram stednho vboru Vesvazovho leninskho komunistickho svazu mldee stednmu vboru eskoslovenskho
svazu mldee; na mlad se mj. psobilo jako na budouc pracujc inteligenci
persvazemi starch intelektul: 26. bezna pspvek dkana prvnick fakulty
Jana Bartuka, i 27. bezna pspvek odlena Akademie vd Jaroslava Prka;
nechyb ani podpora vhch mld 16. bezna m vydn MF tituln stranu
sfotografiK.Gottwalda, kterak kou dmku), stereotyp: K. G. jako velik uitel

334

(lnek z16. bezna). Rud prvo vzniklo vroce 1920 abylo pmo propojeno
sKS. Noviny byly pznan strukturou, ve kter se msily lnky zaslouilch
aoblbench umlc (v ppad lnk osmrti K. G. nap.: Jana Drdy, Jarmily
Glazarov atak obyejnch pracujcch). Oproti SSo aMF je prostor vnovan
lnkm osmrti apohbu K. G. vRP vt, nachz se tu t vt poet lnk
stmto hypertmatem. Celkov tu maj projevy soustrasti vt zbr (od jednotlivc k celm organizacm) a nechybj ani ty od sovtskch pracujcch a sovtskch kulturnch aveejnch initel. Vprvnch 6 dnech posmrti K. G. texty
doprovz masivn fotografick zpracovn. Rysy spolen vem tem novinm,
nap.: lkask zprvy ozdravotnm stavu/mrt (pevzat odTK), soustrastn
projevy, soustrastn telegramy, projevy smutku, zprvy odelegacch (plet, innost, odlet), podkovn zaprojevenou soustrast, informace osejmut posmrtn
masky, zprva opohbu (as pohbu aasy veejnho vystaven rakve). Aritmetick prmr lnk provedla K.Pleskotov ve zkoumanm obdob na: 7 lnk
najedno slo uSSo, 11 uMF a15 uRP. Ve svd okalkulu, nikoliv onhod.
Vdanch novinovch lncch lze rozeznat velk apel nalidsk city, ten zsadnm
zpsobem podtrhuje fotografick zpracovn. Skuten pina smrti je zamlena.
Kult osobnosti stoj stranou, slou kpropagaci idel komunistick strany (skrze
osobu K. Gottwalda). Vprbhu dalch dn odsmrti prezidenta se apeluje naplnn pracovnch objem: speciln/mimodn smny, zven prmyslov vroby
atd.

Gustv Husk: minimalizmus ahypoinformativnost

Zkladn meznky ivota Gustva Huska (pvodnm kestnm jmnem Augustina) jsou tyto: narozen 10. 1. 1913, len KS 1933 1990 (2 x vylouen: v50.
letech avnoru 1990), zaten 1951, odsouzen 1954 (nikdy nepiznal vinu), 1960
proputn, pot pracoval u Pozemnch staveb, rehabilitovn obansky i prvn
vroce 1963, prvn tajemnk V KS (1969 1971), generln tajemnk V KS
(1971 1987), prezident eskoslovenska od29. 5. 1975 10. 12. 1989, umr dne
18. 11. 1991 vBratislav (78 let).

Jazykov obraz smrti G. H. zakldm naexcerpci t tisk vlistopadovch
dnech roku jeho skonn, jsou to: Rud Prvo, Mlad fronta aLidov noviny. Rud
prvo jsem excerpoval vrozsahu celho msce listopadu roku 1991, celkem bylo
vytitno pouhch pt lnk, ato 18. listopadu (arnogursk dkuje Huskovi),
19. (Zemel Gustv Husk), 20. (Pjde arnogursk Huskovi napoheb?), 22.
(Poheb G. Huska) a posledn 25. listopadu (J. arnogursk o G. Huskovi).
Prostor vnovan smrti prezidenta G. Huska nastranch RP je sm osob znevenm/urkou jeho osoby. Vdanch lncch se pak projevuje konzervativn
politick morlka (nap. 18. 11. J. arnogursk dkuje prezidentovi zazchranu
olte Sedmibolestn Panny Marie), jakkoliv ve svch projevech se sm G. Husk
oznaoval zarealiztora progresivn politiky. Zprvy osmrti jsou pojaty nejmn

335

ton ze zkoumanch periodik, postoj vi osobnosti G. Huska demonstrovan

ve lncch redaktor Rudho prva nen oteven neptelsk. Bval prezident
je tu vnmn jako kontroverzn osobnost alnky obsahuj vyen ipotenciln
otzky. Polemick charakter je dle umocovn zvrazovnm pas pomoc
tlustho psma, 19. listopadu se jedn o pase pipomnajc Huskovu spoluprci sKSS vroce 1943, dle jeho uvznn ainnost vletech 1968 69 ave
lnku reflektujcm jeho poheb (22. 11.) jsou tlust zaznamenna jmna astnk pohebnho ritulu (nap. J. arnogursk, F. Mikloko, M. Jake, J. Lenrt).
Ve dvou ppadech je osobnost prezidenta G. Huska dehonestovna prolnnm
mentlnch prostor. Kontext obrzk nastranch ve zmnnch lnk z19.
a25. 11. je skandln. Doprovodn fotografie prezidenta kreferenci ojeho mrt je neoficiln, funkcion m nan vraz smen emoce: ustaran asten
usmvav, smv vak psob keovit jako zjevn litba spoleensk konvenci,
nadlnkem oG. H. byla umstna fotografie osepisovn petice naVclavskm
nmst vPraze, vpoped snmku dominuje mu prostednch let sknrem zapalujc si cigaretu. Podposlednm krtkm lnkem tkajcm se G. H. nastranch RP nachzme informaci o valutovm kurzu koruny a pod nm fotografie
vz podezelch z vrady, kte utekli z vzen v Leopoldov. Mlad fronta
DNES (MF) otiskla pouh tyi lnky tkajc se umrn asmrti G. H. (18., 19.,
20. a 23. listopadu, nzvy: Jn arnogursk dkuje Gustvu Huskovi, Zemel
Gustv Husk, Uctili pamtku, Rozlouili se), toto periodikum jsem excerpoval
vrozmez od18. 11. do30. 11. 1991. lnky jsou svm obsahem velmi podobn
ve zmnnm zprvm zRP. Oproti RP tu ovem nenachzme vdnm lnku
ani jednu doprovodnou fotografii. Vprvnm lnku J. arnogursk dkuje G. H.
za zchranu olte (konzervativn politick morlka), ve druhm je bilancovna
osobnost G. H. prostednictvm vrok J. arnogurskho (zde je G. H. oznaen
jako kontroverzn osobnost). Zprva ze dne 20. listopadu natituln stran pojednv ouctn pamtky pedsednictvem Slovensk nrodn rady, pot je tlumoen
vrok J. arnogurskho o akceptaci monho pn rodiny ohledn vylouen
veejnosti napohbu. Krtk lnek z23. 11. pojednv informanm slohovm
postupem optomnch napohebn ceremonii (krtk lnek bezpokraovn,
bez obrazov plohy). Nejradiklnj postoj vi osobnosti G. Huska pi pleitosti mrt je demonstrovn vrmci Lidovch novin. Vobdob od18. do30.
listopadu 1991 se vLN vyskytly lnky dva bezobrazov plohy, ato 18. a19.
listopadu (Arcibiskup Sokol uGustva Huska Zpov asmen, Odiiel mu
moci). Vden smrti je referovno ozpovdi aposlednm pomazn citac biskupa
D. Ttha ztrnavsk arcidiecze zahrnujc iBratislavu, zdravotn stav G. Huska
je popsn jako kritick. Vdruhm lnku referuje nastran dv osmrti G. Huska
J. Mlynrik, lnek je otitn ve slovenskm jazyce. Podlnkem jsou uveden
vrazn meznky ivotopisu. J. Mlynrik vyprv pbh profesn drhy G. Huska
jako vtku zpozice morln autority. Hypertmatem je tu moc. Text je prostoupen
citacemi, oekvateln je citovan vrok G. H. hostilnho ertu oudlen 11 le-

336

tho trestu vznn knzi zrodn Dbravky. Vyskytuj se tu cejchy ve form slov:
kolaborant, okupan moc, oportunizmus, zrada.

Jazykov obraz smrti ve sledovanch periodikch je fragmentrn, simplifikovan, nekorektn, konzervativn sdrazem nakatolicismus, polemick a odsuden, hypoinformativn avRP kontextem urliv. Vppad lnku vden mrt
vLN je dokonce usilovno ovyazen kritickho mylen pomoc aplikace cejch.

Vclav Havel: pompznost aredundance

Zkladn meznky ivota V. Havla jsou tyto: narozen 5. 10. 1936, vdob normalizace dvakrt ve vyetovac vazb ajeden nepodmnn trest na4 apl roku,
vnoru 1983 vkon trestu ze zdravotnch dvod peruen, 9. (a zrove posledn) prezident eskoslovenska (29. 12. 1989 20. 7. 1992) a1. prezident esk republiky (2. 2. 1993 2. 2. 2003). Umr naHrdeku 18. 12. 2011. Jazykov obraz
smrti V. H. jsem zkoumal vdencch Lidov noviny, Mlad fronta dnes aPrvo
(vrozsahu 19. 25. prosince). Lidov noviny stejn jako vechny dal zkouman tisky se vyznauj masivn ptomnost barevnch snmk. Redaktoi inklinuj
kstereotypm: V. H. jako bojovnk zasvobodu, V. H. jako hlasatel pravdy. Co m
jazykov obraz smrti V. Havla sten spolenho vLN sjazykovm obrazem
smrti T. G. Masaryka, je draz nasentimentalitu, je tu programov aopakovan
vytven obraz/dojem blzkho lovka (pkladem jsou ji nzvy lnk: Smutek
zaV. H., Slzy aal dojemn louen sHavlem, Havel bude vdnen Evrop chybt,
Kvtiny pro Havla pluj poekch). Okrajovmi stereotypy jsou: V. H. jako dramatik, V. H. jako disident adal ojedinl ppady, kdy je zjevn, e schopnosti
redaktor nedostaovaly navylen nronho obrazu dot mry, aby dan stereotyp pesvdiv vkrtkm ase fabulan naplnili: V. H. jako skromn mu, V. H.
jako prezident vech (v obou ppadech zsadn rozdl oproti T. G. M.).

Mlad fronta DNES otiskuje lnky afotografie, vprvnch dnech posmrti
V. H. zabraj prakticky cel vydn (19. 23. 12.). V takov redundanci me
vyniknout jen mlo lnk. Povnon pauze (27. 12.) je ji mrt V. H. perifern udlost a 29. prosince nalzme posledn lnek na tma souvisejc s touto
osobnost. Portrtn snmek plnc prakticky celou stranu nalzme nejen 19. a23.
prosince, ale ive specilnch obrazovch plohch (20. 12. Vclav Havel vobrazech a21. 12. Louen sVclavem Havlem). Podobn jako vLN tu evidujeme
draz nasentimentalitu (nap.: Praha slzela pro Vclava Havla lnek se snmkem vprask ploze 19. 12.). Nejastj stereotypy jsou: V. H. jako bojovnk
zasvobodu ademokracii, V. H. jako vtz amezinrodn uznvan autorita, V. H.
jako manel, V. H. jako disident, V. H. jako vlastenec (nap. zdrazovn vlajek
vden pohbu); dal stereotypy pak nachzme tyto: V. H. jako rtor (nap. projev
vkongresu USA, otitn celho projevu z1. 1. 1990), V. H. jako dramatik (nap.
vzpomnky herc i lnek P. Kohouta ve form dopisu urenmu zesnulmu),
V.H. jako katolk. Nejastjm symbolem je schematick srdko, svatoz vtto

337

podob vyazuje kritick mylen apedstavuje opak cejchu. Zajmavm ppadem

msen prostor je snmek V. H. otitn pes celou stranu (19. 12.), na kterm
kr pobehu moe kobjektivu zdy. Snmek evokuje symbol poutnka jdoucho
poduchovn cest, nebo poutnkovi nen nikdy vidt dotve, jeho ego je potlaeno. Konceptuln metafora ivota jako cesty, kter m cl, se tak vyskytuje
natituln stran vydn z23. 12., V. H. tu ukazuje symbol Va vlevo je otitn esk
peklad I. Fiera americk psn We shall overcome [Jednou budem dl].

Prvo pin nejni poet lnk osmrti V. Havla ajeho jazykov obraz
smrti je vnm msty kontroverzn. Nkter stereotypy jsou stejn jako vLN aMF:
V. H. jako sttnk formtu T. G. M., V. H. jako mezinrodn uznvan osobnost,
V.H. jako manel, V. H. jako bn oban aV. H. jako disident. Nechyb sentimentalita vytvejc dojem ztrty blzkho lovka (nap. snmky: 19. 12. dt
zapaluje svku na Hrdeku i 20. 12. opt kvtiny a svky na Hrdeku, 21.
12. svky naVclavskm nmst). Vyskytuj se tu mn protovan stereotypy:
V. H. jako pacient, V. H. jako fanouek umlc zokraje spektra, V. H. jako hokejov fanouek, V. H. jako vc lovk (nap. snmek vPrvu dne 21. 12., kde
V.H. zpv naKarlov most 24. 12. 1991). Politick morlka je tu jednoznan
konzervativn (Strict Father Morality). Nkter znaky (uspodn lnk ajejich
titulky) vytvej pochybnosti oclen dezinterpretaci (V. H. neznm azokraje
spolenosti), nap. nas. 5 vydn z20. 12. 1991 jsou podsebou uvedeny lnky,
kde nahornm je Havel len stereotypn jako bn oban (zde V. H. len jako
konzument piva, avak nikdo si nanj nevzpomn, restaurace je nyn vietnamsk), naspodnm jako disident vze se snmkem cely. Charakterem textu vybouje lnek J. iklov, kter nabd obany ketb tvorby V. Havla (19. 12.).

Zvr

Oba dva jazykov obrazy smrti prezident G. Huska aV. Havla jsou manipulativn apovrchn. Titulky lnk bvaj vzhledem ktextu zavdjc. Vppad G. Huska je JOS zsadn nedostaten vi historick politick pozici,
simplifikovan, nekorektn spznaky cejch (zejmna LN). Jazykov obraz smrti
V. Havla je zrcadlovit nemrn kolosln, nepesvdiv pompzn, asto iracionln (emocionln) spznaky svatoz, kter vyazuj kritick mylen (symboly srdce). Ve slou jako nstroj kpodpoe alegitimizaci politickho systmu
akonkrtnch instituc.
Poznmky
1 Viz Zbransk, L.: Kmetaform vMarinskm kodexu zhlediska kognitivn lingvistiky. In: Bohemica Olomucensia 5, 2013, s. 113 124.
2 Viz Zbransk, L.: Kmetaform vBabice popitv zhlediska kognitivn lingvistiky. In: Slavia
Occidentalis, 2013, ro. 70, s. 147 166.
3 D. Draaisma analyzuje metafory umlch pamt ajejich zptn vliv nanae mylen: CD, magnetofony, gramofony, video, potaov pamti, hologramy, fotografii apesvdiv odpovd naotz-

338

ku, co pi vech zmnch metafor zstv vlidstvu nemnn (Metafory pamti, Praha 2003).
4 apek, K.: T. G. Masaryk mrtev. In: Lidov noviny, 14. 9. 1937 (zvltn vydn), s. 1.
Zkratky
TK esk tiskov kancel; G. H. Gustv Husk; JOS jazykov obraz smrti; K. G. Klement
Gottwald; KM konceptuln metafora; LN Lidov noviny; MF Mlad fronta (DNES); RP Rud
prvo; SSo Svobodn slovo; T. G. M. Tom Garrigue Masaryk; V KS stedn vbor Komunistick strany eskoslovenska; V. H. Vclav Havel

LITERATURA
APEK, Karel: T. G. Masaryk mrtev. In: Lidov noviny, 14. 9. 1937 (zvltn vydn),
s. 1.
DRAAISMA, Douwe: Metafory pamti. Praha: Mlad fronta 2003.
ENDLER, Ji: mrt apoheb T. G. Masaryka veskm tisku. Nepublikovan diplomov prce. Praha: FSV Univerzity Karlovy 2008.
EVANS, Vyvyan GREEN, Melanie: Cognitive Linguistics. An Introduction. Edinburgh: Edinburgh University Press 2006.
FAUCONNIER, Gilles: Mental Spaces. Cambridge: Cambridge University Press
1994.
FAUCONNIER, Gilles TURNER, Mark: The Way We Think. New York: Basic
Books 2003.
HIRSCHOV, Milada: Pragmatika vetin. Olomouc: Univerzita Palackho 2006.
CHRZ, Vladimr: Metafory vpolitice. Praha: Akademie vd esk republiky, Psychologick stav 1999.
LAKOFF, George JOHNSON, Mark: Metaphors We Live By. Chicago: The University of Chicago Press 1980.
LAKOFF, George: Moral Politics: How Liberals and Conservatives Think. Chicago:
The University of Chicago Press 2002.
PLESKOTOV, Kristna: Smrt Klementa Gottwalda a jej mediln obraz v dobovch periodikch vroce 1953. Nepublikovan bakalsk prce. Praha: FSV Univerzity Karlovy 2009.
POKORN, Jan: Lingvistick antropologie: jazyk, mysl akultura. Praha: Grada 2010.
PROCHZKOV, Ivana: Hospodin je krl. Starozkonn metafora ve svtle kognitivn lingvistiky. Praha: esk biblick spolenost 2011.
SOKOL, Jan: Filosofick antropologie: lovk jako osoba. Praha: Portl 2002.
TURNER, Mark: Literrn mysl: opvodu mylen ajazyka. Brno: Host 2005.
VAKOV, Irena NEBESK, Iva SAICOV MALOV, Lucie LDROV, Jasa: Co nasrdci, to najazyku. Praha: Karolinum 2005.
VAKOV, Irena: Ndoba pln ei: lovk, e apirozen svt. Praha: Karolinum
2007.
ZBRANSK, Luk: K metaform v Marinskm kodexu z hlediska kognitivn
lingvistiky. In: Bohemica Olomucensia 5, 2013, s. 113 124.

339

ZBRANSK, Luk: Kmetaform vBabice popitv zhlediska kognitivn lingvistiky. In: Slavia Occidentalis, 2013, ro. 70, s. 147 166.
PRAMENY
TK, Reuters, MF DNES, Rud prvo, Prvo, Svobodn slovo, Lidov noviny

Kognitvna frazeolgia asynergetick povaha

frazmy ako antropocentrick sfra jazyka
Zuzana Kovov
(Filozofick fakulta Univerzity Kontantna Filozofa vNitre)

RSUM
A Study Attempting to Capture the Linguistic Picture of the Death of the Presidents Gustv
Husk and Vclav Havel
The first subject of the examination was the media image of Masaryks personality during the imminent days after his death and the last media image of Havels personality during one week after
his death, which gives an opportunity for balancing the interpretation considering the contemporary
political and social situation and sociopolitical bias of the particular media. Lidov noviny, as it has
turned out, purposefully preferred the description of Masaryks and Havels greatness (and the greatness of their loss) to showing their importance. They lack articles of asummarizing, synthetical or
analytical kind, backed by mater-of-fact argumentation; Rud prvo in Masaryks case performs
summarization, historical description and synthesis; however, it cannot overcome an impenetrable
ideological barrier. In Havels case Rud prvo reported in a very similar way as Lidov noviny,
but we couldnt exclude the possibility of purposeful misinterpretation. The second and the third
linguistic pictures of death were about president Klement Gottwald and president Gustv Husk. The
critical reflexions of Gottwalds political duties were inconceivable. Gottwalds personality cult was
being built with the help of the press even after his death. All the three journals published manifests of
condolences by Czechoslovak organizations as well as political parties from abroad, and they widely
reported on the arrivals of foreign delegations to the official funeral. The news service about the real
cause of the death of Gottwald was almost peripheral and was not outright. The critical reflexions
of Husks political duties were unpopular and unwanted. All the three journals published only few
articles about the death of Gustv Husk. The news service reported only the event of the death and
the funeral of Husk, though lacking articles of summarization and of more profound and not only
superficial synthesis.

340

Kognitvne vedy, kognitvna lingvistika akognitvna frazeolgia

ognitvna veda sa zaober otzkami myslenia a uchovvania informci,

otzkami inteligencie a vonkajch reprezentci, otzkami udskho porozumenia, poznania, vzahu vedomia a jazykovho vedomia, ako aj otzkami
inteligencie, osobitne umelej inteligencie. Kognitvna veda m interdisciplinrny
charakter, zaha filozofiu, psycholgiu, umel inteligenciu, neurovedu, lingvistiku aantropolgiu. P. Thagard (2001, s. 11) jej vvode dokognitivn vdy pripisuje
status vednej disciplny odpolovice 70. rokov, ke vznikla Spolonos prekognitvnu vedu abol zaloen asopis Cognitive Science.

N. F. Alefirenko (2008b, s. 13) vkognitvnej lingvistike identifikuje znovu
objavenie mentalingvistiky, ktor akcentuje jej antropocentrick podstatu. Ide
otypick znak metodologickho obratu, zdvihu, ako ho citovan autor nazval,
ktor vid vsmerovan lingvistiky ete koncom 50. rokov. Odmieta tvrdenie, e
kognitvna lingvistika sa sformovala v70. rokoch 20. storoia. Jej zaiatky nachdza v19. storo, ke sa objavuje bdatesk zujem omentlne procesy, resp.
ohadanie zkonitost vspojitosti medzi jazykom amyslenm. Kognitvna lingvistika je poda V.Dem'jankova (1994) ohranien intenciami hovoriaceho, vzahom
myslenia arei, skmanm javov vntornej mentlnej podstaty loveka, zaisto
lingvistickho charakteru povauje otzky percepcie, jazykovej innosti, vzah jazyka autvrania predstv ajazykov vyjadrenie afektov ako emocionlneho prevania loveka.

Kognitvnu frazeolgiu na sasnom stupni jej rozvoja N. F. Alefirenko (2008b, s. 14 15) nepovauje za plne nov disciplnu, ale povauje ju
za program kognitvne orientovanch vskumov frazeologickej sstavy jazyka
svyuitm aktulneho pojmovo-kategorilneho apartu. Zajej rozhodujcu lohu
oznauje skmanie kognitvno-synergetickej podstaty frazmy hromadiacej aharmonizujcej vsebe energiu lingvokreatvneho myslenia, ktor formuje jazykov
vedomie.

V epicentre analz vintencich kognitvnej lingvistiky, i vnaom prpade
kognitvnej frazeolgie, je sledovanie procesu smerovania od(vnmanej) smantiky jazykovch truktr kporozumeniu ich kognitvnemu substrtu. Vlastnosti,
ktormi sa frazmy vyznauj, napovedaj, e skma frazmu znamen rozumie jej vznamu av om implicitne obsiahnutej pragmatike frazmy. Poznanie
smantiky a pragmatiky frazm znamen pohybova sa v expresvno-obraznej

341

sfre jazykovho vedomia. Porozumenie frazme je zskanie informcie, ktor

dedukujeme zosmantickej truktry frazmy. Zskan informcia je prepouvatea jazyka poznanm. Porozumenie je tu zaloen nie nazjavnom explicitnom
poznatku, ale naimplicitnom poznan, ktor m zzemie vdiskurzvnej povahe
frazmy. Vznam frazmy nie je to, oom sama bezprostredne informuje, ale to,
o sa ou mieni. Z komunikanho hadiska je rozhodujcou pre porozumenie
frazmy jej intennos. Napriek tomu intencionlnos frazmy neme plne nahradi i identifikova alie strnky frazmou sprostredkovanho poznania, napr.
hodnotiaci aspekt obsiahnut vofrazme i jej tylistick hodnotu. Porozumenie
frazme je podmienen odkrytm potrebnho/nutnho/oakvanho a iadanho
zmyslu frazmy. Frazma sa aktivizuje i ova vnaej asociatvno-smantickej
sieti relevantnho diskurzu aj sosvojou expresvnou hodnotou. Vkognitvnej frazeolgii N. F. Alefirenko (2008b, s. 19) rozliuje medzi vznamom frazmy, ktor
je vytvoren ako objektvny systm spojen aje rovnak prevetkch nositeov
jazyka, azmyslom frazmy, ktor chpe ako individulny vznam repektujci
spomenut spojenia, ale majci vzah kukonkrtnej situcii. Frazeologick zmysel je tak vsledkom kfrazme pristupujcej konotcie alebo konotci, zodpovedajcich akceptovaniu oznaenej situcie. Rozlin typy kontextov adiskurzvna
situcia s podmienkami odkrytia zmyslu frazmy.

Zaspektu percipienta je frazeologick vznam tak objektom jazykovho poznania, ako aj svojm mechanizmom pecifickm spsobom poznania (ato aj napriek tomu, e poznanie zaloen nametafore je loveku vlastn).

Obraznos asynergetickos frazmy

Obraznos frazmy je v jazykovom systme opsan ako lexiklno-smantick kategria, zoveobecujca truktrno-smantick vlastnosti frazm. Jej
podstata sa odkrva vdispozcii/schopnosti frazmy odra javy mimojazykovej
skutonosti v asociatvnom spojen s inmi javmi, ktor nie s toton s oznaovanm, ale jej nominatvna funkcia vznik nazklade relnej i mienenej podobnosti a realizuje sa prostrednctvom metaforickej jazykovej innosti. Slov,
ktor dofrazmy vstupuj samy osebe, nemaj expresvny nboj. Ako dochdza
ktransformcii bezprznakovch nominci naexpresvno emocionlny celok,
vyjadril N. F. Alefirenko (2008b, s. 20) takto: Premena bezprznakovho znaku
na expresvno-obrazn a stvorenie v procese takej metamorfzy individulneho
zmyslu frazmy sa uskutouje vaka citovmu prevaniu frazmou predstavovanho obrazu denotatvnej situcie.

Obraznos ako mentlny jav sa utvra ako set schopnost jazykovch jednotiek schopnch vyvolva vnaom myslen nzorn predstavy, t. j. iv obrazy,
nazklade ktorch my percipujeme vecno-predmetn arozumovo-logick obsah
tchto jednotiek (op. cit., s. 10). alej uvdza, e obraznos prinle k antropocentrickej sfre jazyka. Autor prspevku rozoznva vntorn jazykov formu

342

frazmy ajej vonkajiu i obrazn podobu antropocentrickej povahy. Podstata obraznosti nie je vtom, e prinle kantropocentrickej sfre jazyka, ale vjej synergetike. Obraznos jazykovej jednotky vznik ako zlievanie dvoch energi: jedna
z nich je indikovan lingvokreatvnymi osobitosami udskej psychiky a druh
mimojazykovmi faktormi udskho poznania.

Poda N. F. Alefirenka (2008b, s. 52) z uvedenej identifikcie obraznosti
frazmy vyplva, e u obraznos je vosvojej podstate synergetick, pretoe je
ohniskom/epicentrom energie, ktor plynie zjazykovej, aj kognitvnej smantiky.
Identifikuje tzv. synergetick uzly (op. cit., s. 20), ktor tvoria model frazeologickho obrazu. V om vonkaj svet predstavuje predmetn obsah, vntorn svet
osobnostn zmysel, kultra vznam ajazyk frazmy. Synergetick uzly zadvaj objem, v ktorom pulzuje iv a mnohorozmern obraz jazykovho vedomia.
Znich prv tyri prirovnva kmagnetickmu pou, vktorom sa mu siloiary
premiestova kjednmu zplov azich dynamiky vznikne osobitn typ obrazu.

Jednou zo zkladnch vlastnost kognitvnej frazeolgie je jej diskurzvno-synergetick smerovanie. Jej metodolgia (Alefirenko, 2008b, s. 23) repektuje
vzjomn vzahy akooperciu frazemiky akultry, podriauje sa synergetickm
zkonom samoorganizujcich sa systmov. Nov kognitvna paradigma frazeolgie sa odkrva vsynergetickej koexistencii jazyka akultry, ktor N. F. Alefirenko
(op. cit.) chpe ako negenetick pam kolektvu, retrospektvnu reprezentciu
obrazu sveta vjazykovej pamti kadho lena etnokultrneho spoloenstva. Nrodno-kultrna pecifickos frazm sa odkrva analzou ich vntornej formy, etnojazykovej obraznosti arovne idiomatickosti.

Priestorov orientcia aorientan metafory

G. Lakoff (2006, s. 35) rozoznva tzv. truktrne metafory, ke sa jeden vznam pouije vinom vzname, t. j. ke dochdza kpreneseniu vznamu nazklade tvarovej podobnosti, aal typ metafory, ke niet truktrneho usporiadania
v zmysle pouitia jednho vznamu v zmysle inho vznamu, ale dochdza
k organizcii celho systmu vznamov poda vzoru nejakho inho systmu.
Takto typ metafory G. Lakoff (op. cit., s. 14 20) nazva orientan metafory,
pretoe vina vznamov je zviazan spriestorovou orientciou. Konkrtne ide
oprotiklady typu: hore dolu, vntri vonku, predn strana zadn strana, hlbok plytk, centrlny perifrny.

V kognitvne poatom prstupe kjazyku m metafora zsadn lohu. Metafory nm umouj kontruova vysoko abstraktn aprepracovan pojmy, ktormi
sa dorozumievame sostatnmi. Poda M. Blacka (1962) je metafora chpan ako
kognitvna opercia, vaka ktorej ist predmet poznvame tak, e na nahliadame
cezin predmet. Odvolvajc sa naJohnsonovo dielo Telesn zklady vznamu,
predstavivosti a rozumu (1987) vieme, e najelementrnejie poznanie zskava
lovek zmyslovo, nazklade sksenosti, ktor je truktrovan ete pred vznikom

343

pojmov anezvisle odnich.

Metaforick orientcia sa opiera onau fyzick akultrnu sksenos. Stupe,
vakom konkrtne orientovan metafory ovplyvuj n jazyk, ilustruje osobitosti
predstavy sveta v naich kognitvnych typolgich. K najrozrenejm metaform sa radia metafory zaloen na opozcii hore dolu, ku ktorm pristupuj
hodnotenia na rovni dobr zl, naprklad vysok ciele nzke pudy, vysok
nebo hlbok peklo, vysoko nadpriemer hlboko podpriemer, ale aj hlbok podpriemer. Tto opozciu simplicitnou hodnotovou orientciou reflektuje aj frazma
Kto vysoko rbe, hlboko spadne. Metaforick povahu zodpovedajcu uvedenmu
konceptu m vek as postupne popularizovanej terminolgie: vysok nezamestnanos, vysok preferencie, vysok roky, vysok mrtnos, vysok tl, vysok
sledovanos.
Schopnos loveka produkova nov pomenovania nametaforickom zklade
asasne im porozumie sved ometaforickom zklade nho myslenia avyjadrovania. Metafora m vosvojej podstate zakotven obrazn charakter. Vkadej
metafore sa zachovva tvarov podobnos svchodiskovm, t. j. motivujcim slovom i pomenovanm. Frekvencia metafor vbenom spoloenskom diskurze aich
automatick porozumenie, ktor je intuitvnej povahy, napoved, e nae myslenie
je zaloen naobrazoch.

Univerzlne schmy vjazykoch

Vintencich Lakoffovej terie sa predpoklad, e zkladn schmy s v jazykoch univerzlne, t. j. bud ma identick prvky vrznych jazykoch. Naoverenie tejto hypotzy sme si zvolili porovnanie frazm afrazeologizovanch spojen
v dvoch typologicky rznych jazykoch, a to v slovenine a v panieline. Ako
jeden zmonch prkladov uvdzame opozciu vysoko nzko: Slovo nzky ako
druh len opozitnej dvojice sa vyskytuje alebo vpvodnej podobe nzky, alebo
v podobe konotci: hlboko, dolu ana dne: nzke pudy, nzke pohntky, nzka
vymoitenos prva, nzke trestn sadzby, nzke prvne vedomie, hlboko padn,
ocitn sa nadne, dno spolonosti, hlbok krza, hlbok recesia, hlbok prepad,
hlbok rozdiely, hlbok nedostatky, hlbok neinformovanos ztoho sa asociuj
priepastn rozdiely.

Schmy sa navzjom kria akooperuj, napr.: koopercia schm NDOBY
aVERTIKALITY sa prejavuje vofrazeologizovanch spojeniach hlboko padn,
ocitn sa nasamom dne, by nadne andar alas cuelgas s do, siahnu a
nadno svojich sl, ale aj sosrdcom a vhrdle preva strach con el corazn en
la boca (doslovne: sosrdcom vhrdle); vysok ambcie, vysok post, vysok funkcia, vysok hodnostri cirkvi, vysok predstavitelia ttu, vysok pozcia, vysok
preferencie, vysok sla, vysok ver, vysok roky/vysok rokov miera, vysok vnosy, vysok roda, vysok nroky, vysok kvalita, vysok rchlos, vysok
mienka, vysok ocenenie, vysok ivotn rove, vysok hypotka, vysok skre,

344

vysok riziko, vysok mzda, vysok poplatky, vysok prodnos, vysok zvzky,
vysok pohadvky, vysok obrat, vysok poistka, vysok odbornos, vysok kredit
at. Analogicky vpanieline: alto nivel de desempleo v. rove nezamestnanosti; alto riesgo v. riziko; alto inters v. rok; altas demandas v. nroky,
poiadavky; alta tasa de analfabetismo v. miera negramotnosti; alta tensin
v.tlak; poner el listn demasiado alto nastavi vysoko latku at.

Frazma agetalt

Vsvislosti sidentifikciou getaltu ako obrazu, ktorm sa pomenovva, sme
si zvolili schmu RUKY aNOHY ako kovch obrazov. Vprocese relevantnho plnohodnotnho prekladu frazmy z jednho jazyka do inho jazyka ide nie
ozhodu frazm narovni ich vntornej formy, ale ide oidentifikovanie miery usvzanenia mentlneho modelovania vpoznan aporozumen dvoch komunikujcich subjektov, zktorch kad hovor inm jazykom. Preklad sa neobmedzuje
navntrojazykov formu, pretoe t sama osebe nie je jazykovm fenomnom, no
vznik ako dsledok viacerch kooperujcich javov nejazykovej povahy.

Antropocentrick povaha obraznosti frazm ns vedie kpredpokladu, e najproduktvnejmi obrazmi, ktormi sa pomenovva, teda getaltom, bud pomenovania ast udskho tela (napr. ruka, noha) ako aj tie, ktor sa vsvislosti snimi
asociuj, napr.: by niekomu poruke; dosta sa dopodruia; kpi nieo zdruhej
ruky/z prvej ruky vpanieline comprar de segunda mano/de primera mano; predva podrukou vpanieline vender bajo mano. Skonceptom ruky sa asociuj
subkoncepty vychdzajce z funkcie ruky. Primrne ich chpeme doslovne, ale
analogicky nametaforickom zklade ich pouvame vmentlnom svete: bra nieo doruky; bra/rozdva plnm priehrtm vpanieline amanos abiertas (doslova: plnmi rukami). Ak niekoho ohovrame, berieme ho dost vpanieline
andar en lenguas (doslova: chodi pojazyku dosta sa dore). Meme vzia/
bra niekoho zaslovo tomar la palabra auna persona. Doruky meme vzia
nstroj, ale berieme aj rozum dohrsti/vzal rozum dohrsti i argument dovahy
vpanieline andar con los cinco sentidos (doslova: chodi spiatimi zmyslami);
nieo mme nadosah ruky vpanieline por poco se toca con la mano (takmer
sa dotkne rukou). Uveden porovnanie ukazuje, e vpanieline sa vdvoch prpadoch koncept ruky, resp. subkoncept jej funkcie nahrdza subkonceptom funkcie
nohy, konkrtne je substituovan sloveso bra tomar slovesom chodi andar.

Asociuj avrstvia sa aj alie koncepty: chyti, uchopi, dotkn sa, hodi,
ukza, zdvihn, poloi. Napr.: Uchopi meme predmet, ale aj tmu i problm. Zaniekoho by sme dali aj ruku dooha, vpanieline poner la mano en el
fuego, o sa vprvnej terminolgii odvodzovanej zrmskeho prva transformuje
ako tzv. intitt ruitea. Naa va bva slobodn, o dvame najavo reou, preto
ns niekto me bra/chyta zaslovo. alie prklady svisia sdlaou: nata
dla/ruku prosi/obra; kpi zap prstov aiestu dla ukradn.

345


Ruka ajej asti s zakomponovan doobraznch pomenovan pvodne terminologickho charakteru, pretoe oznaovali logick exaktn jednotky miery i
dky: uklada hstky dosnopov (pri atve), ma desa siah dreva, kpi tyri lakte
hodvbu, tipka soli, ma/nema ani tipky hanby. Ruka je preloveka nstrojom
navykonvanie zkladnch innost: nies, poloi, zdvihn, hodi, zahodi, vloi. Sich predstavou i obrazom svisia metafory: nies archu hriechu, zna
dery osudu, znies niekoho zosveta, hodi nieo zahlavu, poloi otzku, vloi
svoj osud do jeho rk. Ruka je aj nstrojom fyzickej sily, v duchovnom svete
mentlnej i intitucionlnej moci: zdriava niekoho vpanieline ir ala mano
(doslova: s niekomu poruke); dosta sa niekomu dork vpanieline caer en
manos de una persona; by vniech rukch estar en (la) mano/las manos de
u.p.; by vboch rukch estar dejado de la mano de Dios; zadra niekoho /
chyti niekoho echar la mano encima poloi naniekoho ruku; padn niekomu
dork caer en manos de u. p.

Koncept ruky sa pomerne jasne ajednoznane zachovva vprvnej terminolgii, ktor m pvod vprvnych intittoch rmskeho prva: rui, ruite, poruite, porunk. Ruka je neoddelitene spojen/zrasten stelom/trupom loveka.
Toto pevn spojenie zviazanos asti acelku indikuje obraz zvzku, o motivuje metaforick spojenia, napr. manelsk zvzok vrmskom prve manucipio,
z oho sa asociuje aj poiada o ruku. Rovnako vlastnctvo identifikuje rmske
prvo ako drbu. Sloveso dra aobraz ruky dvaj vznik frazme: ma opraty
vosvojich rukch, resp. pevne dra opraty chopi sa vldy, prevzia velenie
vpanieline empuar el bastn, ale aj benejie spojenie ma nieo vovlastnch
rukch.

Koncept nohy prina vrstvenie novch, relatvne autonmnych i typovo
inch konceptov, vyplvajcich zozkladnch funkci nohy achdze: vstpi meme nielen dodomu, ale aj dodiskusie; vkarire robme najdleitejie kroky;
niekomu meme skka dorei; ustupujeme pred nebezpeenstvom alebo ustpime protivnkovi; tie meme odstpi odzmluvy. Zaiatky s vdy spojen sosttm navlastnch nohch; ak sa niekomu nedar, treba ho op postavi nanohy.
Noha me by aj sasou obrazu odporu, ke sa staviame nazadn. Charaktern lovek si obyajne stoj zaslovom vpanieline seguir en pie (doslova:
pokraova nanohe/chodidle); ak preapujeme namieste znohy nanohu, meme vyst aj jamu. Ak si nedme pozor, meme stpi veda abudeme sniekm
navojnovej nohe vpanieline analogicky estar en pie de guerra. Frazma jedna
noha sem adruh tam zodpoved panielskemu de un salto (doslova: jednm skokom), vslovenine aj jednm mahom (ruky).

346

Konceptulna metafora ako iv princp vterminolgii

Ako ije konceptulna metafora, meme demontrova naprklad naterminolgii zoblasti finannctva abankovnctva ako odboru, ktor sa prudko vyvja
amus rchlo reagova nameniace sa podmienky: utopen nklady nklady, ktor neprines profit, aktvne/pasvne saldo (Kovov, 2013, s. 791 802); protest
dovetra protest, ktor uplatnme vprpade zmenky, postrate kontaktnho subjektu; usadenina priemern objem financi, ktor trvalo zostva nate aj vtedy, ak robme finann opercie; rybrenie (phishing, zangl. password fishing,
o v preklade znamen rybolov hesiel, a slova phreaking, o je slangov vraz
prekrde telefnnej sluby); podobne farmrenie (z angl. pharming) formy
finannch deliktov velektronickom bankovnctve; kzav rozpoet nie pevn
rozpoet; kapitlov vank suma, ktor by sa nemala nikdy min; nsky mr
vekonomike je to opatrenie, ktor brni vynaniu informci; poiarne steny
brnia prelievaniu prostriedkov zoblasti komernho bankovnctva dooblasti
investinho bankovnctva; obchodn anjeli skromn osoby, ktor poskytuj
vstupn kapitl prezanajce firmy.

Koncepty kultrnej povahy

Konotcia m vprocese porozumenia vznamu azmyslu frazmy zaloenej
na konceptulnej metafore kov vznam. Pri identifikcii konotanej vrstvy
vznamu sa vychdza zfaktu, e vznam nie je plne vyerpan denotciou znaku: Znak zastupuje jet vsledky dvejch interakci subjektu se zastupovanm jevem; vdsledku toho vstupuje dovznamu znaku iemocionln zkuenost
subjektu. Tuto vrstvu vznamu, kter zastupuje emocionln zkuenost subjektu
soznaovanm jevem, nazvme konotac (Sedlkov, 2004, s. 17). Ak si vimneme sloves spieva atancova vofrazeolgii, musme identifikova vznamov posun. Spravidla spieva znamen hovori atancova znamen kona, robi.
Ich spolonm invariantom vprpade kadej dvojice je hlasov prejav vprvom
prpade apohybov prejav vdruhom prpade. Spev je primrne prejavom vtctva, presnejie spevavcov, preto sa vo frazmach objavuje slvik, ale aj vrabec
i vrana, identicky aj pri (metonymickom) vytvran symbolov v kultre. Spev
ako prejav vtka iloveka je invariantom frazeologizovanho metaforickho (on)
je pekn vtik, ale aj Vtka pozn poper, loveka porei. Vztiahnutie spevu
atanca aich konotci (len) naloveka dva frazmam antropocentrick charakter, a to tak v slovenine, ako aj v panieline: slovenskmu chlieb je, toho
piese spievaj zodpoved panielske bailar al son que tocan (o doslova znamen
tancova napesniku (zvuk), ktor hraj teda prispsobi sa okolnostiam, nech
s akkovek). Mon je vak vdanom vzname poui aj como canta el abad,
responde el sacristn (doslovn preklad: ako spieva opt, tak odpoved kostolnk),
no figurovanie opta i kostolnka vuvedenom prklade odkazuje nakultrnu pecifickos, rovnako ako panielske guardarle el aire au. p. (doslova: uloi/stri

347

niekomu vzduch, o zodpoved slovenskmu trafi niekomu ntu ulahodi niekomu, poveda, o si praje pou). Relevancia spevu arei je zachovan vAntes le
faltar al ruiseor qu cantar, que ala mujer qu parlar (doslovn preklad: Skr
bude slvikovi chba o spieva, ako ene o rozprva).

Pri odkrvan znakov mentality nroda je zaujmav koncept pravdy. Vkontexte spracovania lexiky Sdneho zkonnka Vekej Moravy ns zaujal vznam
slova pravda. E. Pauliny (1983, s. 26) uvdza, e vposolstve byzantskmu cisrovi Michalovi III. zachovanom vivote Metodovom sa pe: [...] poli nm takho
mua, ktor nm zavedie veobecn spravodlivos. Slovo pravda tu znamen
spravodlivos, sdny poriadok, prvny poriadok, sdne rozhodnutie. Vtomto
vzname sa pojem pravda uns udral a do18. storoia (Pauliny, op. cit.). Aj
tento vklad sved otom, e pravda, prvo aprav patria ktomu istmu konceptu. Koreov morfma prav spolon prevetky slov znamen ozajstn,
skuton, apreto spravodliv.

V. Machek (1971, s. 481) vetymologickom slovnku uvdza, e prav pvodne
znamenalo rovn, priamy, vetickom vzname idci bezokk iustus, verus. Aj
vslovenine sa vraz rovn lovek spja slovekom, ktor neklame, neintriguje.
Prav- znamen vpredu, dopredu. Prav ruka je t ruka, ktor je skuton, lebo je
ikovn, o sa prejavuje vintuitvnom konan tak, e ju preferujeme priprci, prv
ju vystierame, aby sme naprklad nieo uchopili (tento fakt je mon interpretova
soporou olokalizciu naich schopnost vmozgovej kre asodvolanm sa nafungovanie neurnovej siete loveka, ale tomu tu nebudeme venova pozornos).
Prav slovo je to, ktor je opakom li, aprvo znamen dosiahnutie spravodlivosti. Viac ako dev storo sa teda vnaom prostred stotooval vznam pojmov
spravodlivos aprvo. Pravdepodobne ztoho vyplva aj vek repekt Slovkov
nielen k zkonu, ale k psanmu slovu vbec, resp. k slovu, ktor m charakter intitucionalizovanho vroku, ato aj napriek tomu, e doba priniesla svojsk
prispsobovanie si pravdy najm mdiami i intitciami. Praslovansk zklad
slova prav zachovan vslovinine ajeho spojitos sprvom vslovinine, ako aj
svislos soslovami sprvny aprav vovzname skuton interpretuje J.Vako
(2012, s. 234 236).

V panieline v prslov la verdad, como el olio, nada en somo (doslova:
pravda, ako olej vyplva napovrch), signalizuje in kultrno-spoloensk kontext.

Metaforick zklad je dnes pripisovan aj konaniu i intennej innosti, ktor sa pravdepodobne motivuje priestorovmi dispozciami udskho tela. Analogicky kukonceptu pravej ruky avznamu slova prav by sme mohli dedukova
vznam pravho uhla: 90-stupov uhol predstavuje vdy najkratiu trajektriu
kcieu, t. j. vkonenom dsledku priamu cestu. Prav uhol zviera ruka loveka
vpredpaen strupom, sama je disponovan preohyb vtakomto uhle. Prav uhol
vznikne tie rozdelenm krunice, t. j. 360-stupovho uhla natvrtiny (krunicu
ope nae telo priotan sa okolo vlastnej osi), jeho aplikcia, intuitvna i rozu-

348

mov, je valom kultrne vznamnom prvku, atm je stavanie budov i organizcia obytnch blokov aulc vpravom uhle, ale vkonenom dsledku aj schod
i schodisko ako priama, t. j. najkratia, apreto prav cesta nahor. Kumulovanie
pravho uhla vprpade schodiska je stom, kooperciou akombinciou konceptov nohy, vky apriamej/pravej cesty.

Zver

Za zkladn vektor lingvokognitvnej analzy povauje N. F. Alefirenko
(2008a, s. 13) smerovanie od skmania smantiky jazykovch truktr k porozumeniu ich kognitvnemu substrtu. Reazenie pomenovan tak, ako ich vidme
vprkladoch, ukazuje, e potencil jazyka je narovni produknch irecepnch
aktivt nekonen. Jazyk sa vie vyrovna snovmi skutonosami, vyber invariantn zloku niektorho u konvencionalizovanho pomenovania, a to tak, e
preferuje najastejie pociovanie tvaru i obrazu aaktivizuje konkrtnu schmu
koncept uloen v naom podvedom. Koncepty a schmy sa mu vrstvi
aprelna, nakoncepty, ktorch pvod je vtelesnom pociovan, sa mu vrstvi
koncepty kultrnej povahy. Vschme je nzorne vyjadren vzah slova aobrazu
v konceptulnej metafore tak, aby bol viditen kvalitatvny posun i nov vrazov potencil, ktor sa vjazyku identifikuje narovni konotcie. Schma m
vek vpovedn hodnotu aj vzhadom na porozumenie metaforickej podstaty
nho vedomia apoznvacieho apartu.

Konceptulna metafora je identifikovaten vofrazeologickom aparte jazyka, funkne sa uplatuje vterminolgii, vslangu, jej potencil nie je ohranien,
o vyplva zjej synergetickej povahy. Metafora dva vznik novm nomincim,
je funknm princpom ivho slova, ktor sa podobne ako lovek narod vdy
doinho diskurzvneho prostredia. Hoci je jedinenou svojho druhu, je zrove aj
predpokladanou reflexiou natoto prostredie. Metaforu mono povaova zaprincp udskho myslenia a konania, v prpade argumentcie z oblasti prrodnch
vied aj zaprincp vetkho ivho. J. Vant (2011, [online]) vznik novej kvality
vyjadril vnasledujcom modeli vzahu obrazu aslova.

349

Model truktrnej interakcie: Obraz a slovo pokus o trukturciu metaforickho

myslenia

LITERATRA
ALEFIRENKO, Nikolaj Fjodorovi: Frazeologija v svete sovremennych ling
vistieskich paradigm. Minsk: Elips 2008a.
ALEFIRENKO, Nikolaj Fjodorovi: Frazeologija i kognitivistika v aspekte ling
vistieskogo postmodernizma. Belgorod: BGU 2008b.
ALEFIRENKO, Nikolaj Fjodorovi: Lingvokuturologija. Cennostno-smyslovoje
prostranstvo jazyka. Moskva: Izdatestvo Nauka 2010.
ALEFIRENKO, Nikolaj Fjodorovi KORINA, Natlia: Problemy kognitivnoj
lingvistiky. Nitra: Filozofick fakulta Univerzity Kontantna Filozofa 2011.
BLACK, Max: Models and Methaphors. Ithaca, NY: Cornell University Press 1962.
DEM'JANKOV, Valerij: Kognitivnaja lingvistika kak raznovidnos interpretirujuego
padhoda. In: Voprosy jazykoznanija, 1994, . 4, s. 17 33.
CHOVANCOV, Boena akol.: Investin ahypotekrne bankovnctvo I. Bratislava:
Iura Edition 2008.
JOHNSON, Mark: The Body in the Mind: The Bodily Basis of Meaning, Imagination,
and Reason. Chicago: University of Chicago Press 1987.

350

KOVOV, Jana: Reforma MMF podvplyvom finannej krzy. In: EDAMBA 2013.
Bratislava: Ekonm 2013, s. 791 802.
LAKOFF, George JOHNSON, Mark: Metafory, ktermi ijeme. Prel. M. ejka.Brno:
Host 2002.
LAKOFF, George: eny, ohe anebezpen vci. Co kategorie vypovdaj ona mysli. Prel. D. Luke. Praha: Trida 2006.
MACHEK, Vclav: Etymologick slovnk jazyka eskho. Praha: Academia 1971.
PAULINY, Eugen: Dejiny spisovnej sloveniny odzaiatkov posasnos. Bratislava:
SPN 1983.
SEDLKOV, Milue: Vybran kapitoly zkognitivn psychologie. Praha: Grada 2004.
STERNBERG, Robert, J.: Kognitivn psychologie. Praha: Portl 2002.
ABKOV, Ingrid: Vplyv legislatvnych a intitucionlnych zmien na vvoj finannho trhu naSlovensku. In: Derivt, 2009, ro. 65, . 3, s. 10 22.
THAGARD, Paul: vod dokognitivn vdy. Praha: Portl 2001.
TRUP, Ladislav BAKYTOV, Jana: panielsko-slovensk frazeologick slovnk.
1.vyd. Bratislava: SPN 1996.
VANT, Jaroslav: Obraz a slovo pokus o trukturciu metaforickho myslenia.
[online]. Dostupn na: http://fresh-eye.cz/wp-content/uploads/2011/10/Obraz-aslovo-pokus-o-strukturaci.pdf
VAKO, Juraj: Slovenina medzi slovanskm vchodom a juhom. Nitra: Univerzita
Kontantna Filozofa 2012.
VAKOV, Irena: Jazykov obraz (pirozenho) svta. In: Ndoba pln ei: lovk,
e apirozen svt. Praha: Karolinum 2007, s. 58 64.
Velk panlsko-esk slovnk. 2. vyd. Red. J. Dubsk. Praha: Academia 1999.
WIERZBICKA, Anna: Jazyk. Poznanije. Kutura. Moskva: Russkije slovari 1996.

Prspevok je publikovan apodporovan vsvislosti srieenm projektu VEGA,

. 1/0754/12 Antropocentrick smantick kategrie v slovenine (v porovnan
sinmi slovanskmi jazykmi).
RSUM
Cognitive Phraseology and Synergetic Character of Idioms As the Anthropocentric Area of
Language
Cognitive metaphor is supposed to be based in cognitively oriented linguistics. It is based on conceptual schemas, while corporeity is a basic imagination scheme. The human conceptual scheme
has ametaphoric form. The comparison of Slovak and Spanish demonstrates that some conceptual
schemes are universal. The intention is important for the comprehension of phrasal idioms.

351

Uebnice slovenskho jazykanazkladnch

kolch svyuovacm jazykom maarskm
udmila Benatov
(Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave)

mou prspevku je pohad douebnc slovenskho jazyka prezkladn koly

nrodnostnch menn, konkrtne pre koly s vyuovacm jazykom maarskm. Poas priebenej pedagogickej praxe i poas svislej pedagogickej praxe,
ktor sme absolvovali spolu sotudentmi slovenskho jazyka, sme sa asto stretli
snzorom, e uebnica slovenskho jazyka preten-ktor ronk je zl, nevyhovujca. Nazklade analz uebnc slovenskho jazyka prezkladn koly svyuovacm jazykom maarskm kontatujeme, e objektvne hodnotenie uebnc
pravdepodobne nie je mon. o sa pi avyhovuje jednmu uiteovi, iakovi,
rodiovi, nemus vyhovova api sa druhmu. Poksime sa preto njs povestn zlat stredn cestu apozrie sa nauebnice zpohadu osoby, ktor sa nepohybuje priamo vkolskom prostred sledovanho typu kl. Zaujma ns bude
predovetkm dodriavanie zkladnch didaktickch zsad v uebnici hlavne
zsady primeranosti, nronosti, postupnosti anzornosti.

Zvolen tma prspevku je nm vemi dobre znma ablzka. Nielen preto, e
sa naFilozofickej fakulte Univerzity Komenskho vBratislave naKatedre slovenskho jazyka venujeme didaktike slovenskho jazyka, ale aj preto, lebo u niekoko rokov psobme ako predsednka strednej predmetovej komisie slovenskho
jazyka prekoly svyuovacm jazykom maarskm. Sproblematikou hodnotenia
uebnc sa preto stretvame takmer denne.

Ui bezuebnice je ako operova bezskalpela. Stouto mylienkou sa itatelia pred asom stretli vistom slovenskom dennku. Mylienka bola aktulna
predovetkm vsvislosti stm, e ani pr rokov potom, ako vstpila doplatnosti
nov kolsk reforma, sktorou bolo okrem inho spojen aj vypracovanie avydanie novch uebnc, sa tieto uebnice zdvodu ich nevydania dokl nedostali
(na zaiatku aktulneho kolskho roka sme sa vak vjednom zmnohch rozhovorov v televzii dozvedeli, e koly s dostatone vybaven vetkmi uebnicami). Problm s nedostatkom uebnc slovenskho jazyka by preto nemal by
ani na jednom type kl. i je vak tvrdenie o dostatonom mnostve uebnc
slovenskho jazyka pravdiv, budeme mc posdi a neskr. Mnoh (asto aj
nezainteresovan) si vemi dobre pamtme naptie, ktor ete donedvna ovldalo uitesk obec. Uitelia sa toti saovali, e nebud ma zoho ui aiaci sa
nebud ma zoho pripravova navyuovanie. Aprve vtedy sa zrodila mylienka, e by mohli by chbajce tlaen uebnice nahraden elektronickou verziou
uebnc. Mylienka by mono bola akceptovaten, keby nebolo toho povestnho

352

keby i ale?! Doke niekto zarui, e bude ma kad iak pravideln prstup
na internet (a to aj v domcom prostred) tak, aby sa mohol denne pripravova
navyuovanie? Pravdepodobne toto bol jeden zdvodov, preo je ete stle nielen vkole, ale aj doma vrmci domcej prpravy navyuovanie vyuvan star
arokmi overen tlaen verzia uebnc.

Od kolskej reformy, ktor vstpila doplatnosti vroku 2008, u uplynulo niekoko rokov. Cel reforma bola, ako sme u uviedli, orientovan aj nanapsanie
avydanie novch uebnc, vktorch by bola zohadnen predovetkm edukan
poiadavka. Veakrt vak uitelia namiesto chbajcich novch uebnc pracuj
aj naalej suebnicami starmi a argumentuj tm, e ak uite chce iakov nron predpsan uivo vyplvajce zottneho vzdelvacieho programu naui,
mus vyui vetky monosti nadosiahnutie stanovenho ciea. Sostarmi uebnicami vak mnoh uitelia pracuj aj zinho dvodu. Jednoducho, nov uebnice
im nevyhovuj ani zobsahovej strnky, ani zostrnky formlnej. Namieste je teda
otzka: Existuj vbec kritri, nazklade ktorch meme ouebnici poveda,
i je dobr, alebo zl? Vpredchdzajcej asti prspevku sme u uviedli, e o vyhovuje jednmu, nemus vyhovova druhmu. Atoto rokmi overen protireenie
sa nm potvrdilo. Odvolme sa toti navskum, ktor sme robili naniekokch
zkladnch kolch svyuovacm jazykom maarskm, ale aj navskum, ktor robili tudentky, avyhodnotili ho vosvojich diplomovch prcach. Ilo otudentky s materinskm jazykom maarskm, ktor na Filozofickej fakulte UK
vBratislave tudovali odbor slovensk jazyk aliteratra, prpadne aj vkombincii
sinm cudzm jazykom. Problematiku vyuovania slovenskho jazyka nakolch
nrodnostnch menn, konkrtne nakolch svyuovacm jazykom maarskm,
teda vemi dobre poznaj aako budce uiteky slovenskho jazyka maj vlastn
nzor nauebnice slovenskho jazyka pretento typ kl.

Pri analze uebnc slovenskho jazyka pre koly s vyuovacm jazykom
maarskm sme sa zamerali predovetkm na uebn ltku zo zkladnch jazykovch rovn: zroviny morfologickej, lexiklnej asyntaktickej. Ak toti iak
zvldne uivo ztchto troch jazykovch rovn, odvime sa tvrdi, e mu slovensk jazyk ako uebn predmet vkole i ako prostriedok nadorozumievanie sa
vbenej komunikcii nebude robi problm.

Vpredchdzajcej asti prspevku sme uviedli, e je len vemi ak oakejkovek uebnici poveda, i je dobr, alebo zl. Hodnotenie uebnice je teda jeden znajvch problmov, sakm sa stretvame. Nemeck autorka P. Scheller
(2010) vypracovala sstavu kritri, na zklade ktorch hodnotila uebnice fyziky. B. Gubov (2011) ich vosvojej diplomovej prci selektovala aaplikovala nauebnice slovenskho jazyka. Zamerala sa nauebnice slovenskho jazyka
pre5. a6. ronk prekoly svyuovacm jazykom maarskm aich hodnotenie
nazklade tchto kritri je vyhovujce. Meme poveda, e kad uebnica, ktor je svojm obsahom aformou prispsoben komunikcii, m vlastn vntorn
truktru. Je potrebn, aby zkladn text vuebnici korepondoval suiteovm

353

vkladom, aby zrove obsahoval zkladn pojmy i zoveobecnenia a iakom

tak sprostredkoval rzne terie, ktor si zapomoci uitea osvoja auchovaj vpamti.

Vnovch uebniciach slovenskho jazyka pretento typ kl sa uivo ztvaroslovia prezentuje krtkymi zkladnmi ukkami, vktorch s obsiahnut zodpovedajce informcie okonkrtnom gramatickom jave. Meme poveda aj to,
e vzkladnch textoch i ukkach je zrozumiten lexika, nie je teda potrebn vysvetova neznme texty i slovka. Podrobnejej analze sme vuebnici
pre 6. ronk podrobili uivo o podstatnch mench. iaci sa z neho dozvedeli
zkladn informciu opodstatnch mench, ich rozdelenie, gramatick kategrie
atie zkladn vzory, poda ktorch sa podstatn men vslovenine ohbaj. Hoci
je nm jasn, e sa iaci suivom opodstatnch mench vtomto veku nestretvaj
prvkrt, myslme si, e preiakov nie je ani vtomto ronku otravn aubjajce.
Toto nae tvrdenie vychdza z poznania, e texty v uebnici nie s dlh a iakov nezaauj rozsiahlymi teoretickmi vkladmi. Oceni treba aj rzne lohy
aotzky, ktor slia nadiagnostikovanie ansledn zistenie nedostatkov, ktor sa
viau nakonkrtne gramatick uivo. Zrove s preuitea akousi sptnou vzbou, zisuje toti, o iaci ete neovldaj napoadovanej rovni anedostatone
zvldnutmu uivu sa mu op venova. Kadmu uiteovi je toti znme, e
ak iak nepochop aneovlda jedno uivo, ako zvldne uivo nasledujce.

Na zodpovedajcej rovni je formlna strnka uiva opodstatnch mench,
konkrtne ide o rzne ilustrcie, obrzky, fotografie, schmy, tabuky, prpadne
aj vyuvanie rznych farieb prizvrazovan uritch ast jednotlivch textov.
Meme tie poveda, e rzne ilustrcie nie s samoeln. Slia nielen namotivciu iakov, ale aj naspestrenie konverzanch tm. Aj ke sa me naprv
pohad zda, e spojitos smorfologickm uivom, konkrtne spodstatnmi menami, je vtomto prpade nepodstatn, opak je pravdou. Ak mme namysli naprklad konverzan tmu o je vmojej take i Budova naej koly (na vyuovacch
hodinch sa snimi pracuje pravidelne), iak priamo vpraxi pritvoren textu vyuva uivo oskloovan, teda opde podstatnch mien, orode podstatnch mien
i osle podstatnch mien. Cieom vyuovania gramatiky slovenskho jazyka nie
je toti iba aplikovanie gramatickch pravidiel, ale najm ovldanie slovenskho
jazyka v praxi, v kadodennej komunikcii nielen v kole, ale aj na verejnosti
pribenej komunikcii.

Kladne hodnotme aj to, e na upevovanie rodu podstatnch mien, ale aj
prdavnch mien zmen i sloviek, sa vyuvaj farby v prpade enskho
rodu ide oerven farbu, musk rod je zaznamenvan modrou farbou astredn
rod farbou zelenou. Meme poveda, e kad gramatick rod m v uebnici
svoju stabiln farbu aiak si konkrtny rod spoj vdy stou istou farbou. Tto
farebn spojitos je vuebnici skutone dsledne dodran. Mono aj to je jeden
zmalch, ale vemi osonch prvkov, ako iakom maarskej nrodnosti pomerne

354

ak ltku ogramatickom rode nielen pribli, ale im ju aj natrvalo fixova vpamti.

Didaktick zsada nzornosti je vuebnici prezentovan aj tm, e nov gramatick uivo je zvraznen pomocou farieb, zelenej altej, aje umiestnen dotabuliek. Jeho dleitos tak przvukuje aj vizulna strnka. Vetkm nm je vemi
dobre znme tvrdenie, e nielen iak, ale kad jedinec si ovea ahie archlejie
zapamt to, o videl, ve vizulna pam je preloveka vemi potrebn apri
osvojovan si novho uiva m svoje opodstatnenie.

Kontatujeme, e morfologick rovina, konkrtne uivo opodstatnch mench, je vuebnici slovenskho jazyka pre6. ronk spracovan napoadovanej
rovni aje predpoklad, e ho aj zapomoci rznych ilustrci, grafov, obrzkov,
fotografi afarebnho zvraznenia zvldne kad iak. Mono je vak namieste aj
otzka: Preo sme vprspevku venovali znan priestor prve rodu podstatnch
mien? Je to predovetkm preto, e slovenina amaarina s dva typologicky odlin jazyky aztoho vyplva, e rod je preiakov maarskej nrodnosti pomerne
ak uivo. Nazasadnutiach predmetovej komisie sme sa stretli tie snzorom,
e hlavne vnich ronkoch zkladnej koly by mal by rod podstatnch mien
zvraznen ukazovacm zmenom zakadm lnkom, konkrtne vtzv. slovnku,
ie naprklad (ten) obraz, (ten) iak, (t) stolika, (t) my, (to) okno, (to) diea
apod. Najednej strane je to mylienka mono dobr aiakom by urite pomohla,
nastrane druhej mme doslova obavu, aby uitelia popretan vchodiskovho
textu neskali len slovka, vdsledku oho by porozumenie ainterpretovanie
textu ostvalo navedajej koaji.

Lexiklna rovina m nazkladnch kolch svyuovacm jazykom maarskm najvie zastpenie prve v6. ronku. Zaujmalo ns predovetkm to, i
si iaci nazklade vodnch textov kjednotlivm tmam doku rozri slovn
zsobu. Vuebnici sme si zkonverzanej tmy Rodina vybrali Rodokme. Vttnom vzdelvacom programe prezkladn koly svyuovacm jazykom maarskm
sa toti pe, e iak by mal vedie poda zkladn informcie nielen osebe, ale
aj oostatnch lenoch rodiny. Vuebnici je znzornen rodokme, naktorom s
vyznaen rodinn vzahy. Naprv pohad sa me zda, e ide ouivo, ktormu
u vtomto ronku netreba venova pozornos. Ve zkladn vzahy aoslovenie
i pomenovanie lenov rodiny by nemalo robi nikomu problm. Opak je vak
pravdou. Hoci vetci iaci urite poznaj vznamy slov otec, mama, star otec,
star mama, brat i sestra, vznamy slov svokor, svokra, svat i svatka im nemusia vea hovori. Napokon, nao aj? Nezaaila ich uebnica zbytone slovami,
ktor nepotrebuj vkadodennom ivote? Je nm jasn, e ak sa iak u naprklad
anglick jazyk, krtko poosvojen si prvch lekci sa dostva krodokmeu. Autorka uebnice slovenskho jazyka pre6. ronk si mono prve preto povedala,
preo iakom nepribli rodokme aj vslovenine? Natto problematiku vak
mme vlastn nzor, a ten je diametrlne odlin od nzoru autorky uebnice.
Odpovedzme si primne apravdivo naotzku: Je preiakov maarskej nrod-

355

nosti motivcia ui sa slovensk jazyk aanglick jazyk narovnakej rovni? Je

nm jasn aj to, e takto otzku by sme si nemali nikdy poloi, ve hovorme
oiakoch, ktor ij nazem Slovenskej republiky aovldanie ttneho jazyka by
mali ma, ako sa hovor, vmalku. Realita je vak in. Hoci sa autorka uebnice
snaila uivo orodokmeni iakom pribli o najviac, vrmci konverzanej tmy
Rodina by sme zvolili radej in text, ktor by bol iakom bli azrozumitenej.
Vber by sme pokojne nechali narozhodnutie samotnch iakov, ve stretovos
apriatesk prstup by mali by vkole samozrejmosou. Rodokme sovetkmi
vetvami jednotlivch lenov rodiny by sme presunuli dovych ronkov, eventulne a nakolu stredn, ke u bud nadjednotlivmi osloveniami lenov rodiny
rozma mono aj zpraktickho hadiska.

To, i si iaci skutone uivo orodokmeni osvojili avedia jednotlivch lenov vlastnej rodiny aj sprvne oslovi, sme podrobili vskumu. Nadvoch kolch
svyuovacm jazykom maarskm sme iakom poloili tie ist otzky. Ilo oZkladn kolu svyuovacm jazykom maarskm naDunajskej ulici vBratislave
aoZkladn kolu Gabkovo (okres Dunajsk Streda). Vsledky boli odlin.
Km iaci vBratislave nemali takmer iaden problm sprvne pomenova jednotlivch lenov rodiny, iaci zGabkova veakrt nerozumeli, nao sa ich vbec
ptame. Tieto nae slov potvrdil aj vskum ajeho vyhodnotenie, ktor zhrnula
vdiplomovej prci E. Cskov (2012). Nazklade neho tie kontatovala, e rodokme pokladme zauivo, ktor vistom zmysle preauje kognitvne schopnosti iakov (op. cit., s. 38).

Sosvojovanm si lexiklnej roviny zko svis aj osvojovanie si roviny syntaktickej. Zvlastnch sksenost meme poveda, e uitelia slovenskho jazyka
natomto type kl sa skutone snaia oto, aby iaci dodriavali vetky zsady
stavby slovenskej vety. Napokon, iakov ktomu nabda aj uivo osyntaxi, ktor
je vuebniciach. Zdrazujeme vak aj to, e ide ouivo vemi ak auitelia
navyuovacch hodinch pracuj nielen suebnicou, ale aj smnohmi prrukami, pracovnmi zoitmi i srznymi ukkami, naktorch stavbu viet vysvetuj
prakticky. Vemi sa nm pilo, ke si uitelia vypracovali vlastn nstenn tabule, naktorch uivo ozkladnch arozvjacch vetnch lenoch i opriraovacch
apodraovacch svetiach vysvetovali afixovali prakticky naveku primeranch
ukkach. Dovoujeme si vak tvrdi, e ani t najlepie vypracovan nstenn
tabua i in pomcka ete nie je zrukou dokonalho ovldania syntaxe vpraxi.
Teria je len jedna strnka, ale ovea podstatnejia je prax. Prve uivo osyntaxi
patr ktm, ktor treba navyuovacej hodine vysvetova napraktickch ukkach. Samozrejmosou je pracovanie saktulnymi konverzanmi tmami, tanie krtkych textov zasopisov i vhodnch ukok zliterrnej tanky. Pravdae,
zostavovanie textov vrmci konverzanch tm i psanie slohovch prc je len
jedna zmonost, ako mono teoretick vedomosti astavbe slovenskej vety vyui
vpraxi. Prve prizvldan syntaktickho uiva nabdame vyuva navyuovacch hodinch prelnanie jednotlivch jazykovch rovn a da iakom monos

356

participova navbere vhodnej, no predovetkm aktulnej konverzanej tmy.

Problematika hodnotenia uebnc slovenskho jazyka pre koly nrodnostnch menn, vnaom prpade prekoly svyuovacm jazykom maarskm, je
vemi ak. Treba si toti uvedomi, e iaci maarskej nrodnosti ijci nazem Slovenskej republiky neovldaj ttny jazyk (jazyk slovensk) na rovnakej
rovni. iaci ijci vo vekch mestch, naprklad v Bratislave, Koiciach i
vKomrne, maj ovea vie monosti osvoji si slovensk jazyk ako iaci ijci
vmalej dedine, kde sa hovor takmer vlune pomaarsky. Tto skutonos sme
si overili nielen osobne, ke sme navtvili obce sprevahou maarskho obyvatestva, ale potvrdili ju aj vskumy, ktor vosvojich diplomovch prcach prezentovali a zhrnuli tudentky slovenskho jazyka maarskej nrodnosti. Napokon,
otejto problematike hovor vrozhovore uverejnenom nainternete aj K. Misadov,
bval uiteka slovenskho jazyka nakole svyuovacm jazykom maarskm.

Vvode prspevku sme uviedli, e ns priposudzovan sledovanch uebnc
bude zaujma predovetkm dodriavanie zkladnch didaktickch zsad. Kontatujeme, e didaktick zsada primeranosti, nronosti, postupnosti anzornosti
bola dodran apredpsan uivo bolo iakom podvan napoadovanej aveku
primeranej rovni.

Vposlednom obdob sme posudzovali niekoko pripravovanch uebnc, no
hlavne konverzanch prruiek prezkladn koly nrodnostnch menn, konkrtne prekoly svyuovacm jazykom maarskm. Meme poveda, e veakrt sme kposudzovanej prci len ako zaujmali kladn postoj. Preo? Autori
asto zvolili, najm v konverzanch prrukch, vemi dlh texty a poda ns
nimi iakov vemi nezaujali. o je vak ete zvanejie, veakrt ilo o texty
preiakov nezrozumiten. Len ako sa autori uebnc i konverzanch prruiek toti mu odvolva nattny vzdelvac program, poda ktorho by naprklad iaci 6. ronka mali bezproblmov zhotovi rodokme vlastnej rodiny. Ako
sme uviedli vpredchdzajcej asti prspevku, teria hovor jedno, ale realita je
in.

To, o teraz vyslovme, bude preniekoho mono utpia, ale myslme si, e
idelna uebnica prezkladn koly svyuovacm jazykom maarskm neexistuje. Urite by bolo prnosn, keby si mohli uitelia vybera zviacerch alternatv
uebnc. Napokon, aj tto informciu mme zjednej zbesied nazaiatku aktulneho kolskho roka. Poda nej je Slovensko jedna zmla krajn vrmci Eurpskej nie, vktorej si uitelia nemu vybera zviacerch uebnc apracova
stakou, ktor by im najviac vyhovovala apomhala splni nron poiadavky
na predmet slovensk jazyk vyplvajce zo ttneho vzdelvacieho programu.
Ztakch uebnc, ktor by im vyhovovali aboli prispsoben prostrediu, vktorom
sa ich kola nachdza. Tm nechceme poveda, e by mal by prerzne oblasti
Slovenska vypracovan aj rzny ttny vzdelvac program. Viadnom prpade.
Len dosiahnutie rovnakho ciea by sa dialo inmi krokmi, sinmi uebnicami,
ukkami apod. Napokon, vea sa vposlednom ase diskutuje aj otom, i m

357

slovensk jazyk na kolch s vyuovacm jazykom maarskm status druhho

alebo cudzieho jazyka. Ak m ma slovenina nakolch svyuovacm jazykom
maarskm postavenie cudzieho jazyka, potom tomu treba prispsobi aj uebnice.
LITERATRA
BENATOV, udmila: Je slovenina preiakov maarskej nrodnosti ak? In:
Spoloensk javy a zmeny. [CD ROM]. Komrno: Univerzita J. Selyeho 2010,
s.619 624.
BENATOV, udmila: Prca navyuovacej hodine slovenskho jazyka nakolch
svyuovacm jazykom maarskm. In: Eruditio educatio, 2011, ro. 6, . 1, s.43
52.
BENATOV, udmila: Slovenina nakolch svyuovacm jazykom maarskm.
Analza vyuovacch hodn slovenskho jazyka. In: Jazyk akomunikcia vsvislostiach III. Ed. O. Orgoov. Bratislava: Univerzita Komenskho 2011, s.403
411.
CSKOV, Edita: K lexikolgii a k syntaxi na vyuovacch hodinch slovenskho
jazyka nazkladnch kolch svyuovacm jazykom maarskm. Nepublikovan
diplomov prca. Bratislava: Filozofick fakulta Univerzity Komenskho 2012.
DMNYOV, Andrea akol.: Slovensk jazyk pre6. ronk Z a1. ronk gymnzia
sosemronm tdiom svyuovacm jazykom maarskm. Bratislava: SPN Mlad
let 2010.
GUBOV, Brigita: Morfologick rovina vplatnch uebnch osnovch auebniciach prezkladn koly svyuovacm jazykom maarskm. Nepublikovan diplomov prca. Bratislava: Filozofick fakulta Univerzity Komenskho 2011.
MISADOV, Katarna: Slovenina namaarskch kolch sa vyuuje zle. Dostupn
na: http://m.webnoviny.sk/rozhovory/misadova-slovencina-na-madarskych-/3476
97-clanok.html
SCHELLER, Petra: Verstndlichkeit im Physikschulbuch: Kriterien und Ergebnisse
einer interdisziplinren Analyse. Bad Heilbrunn: Julius Klinkhardt 2010, s.78 83.
ttny vzdelvac program. Slovensk jazyk a literatra. Vzdelvacia oblas: Jazyk
akomunikcia. Prloha ISCED 2. Bratislava: ttny pedagogick stav 2009. Dostupn na: http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_
oblasti/slovensky_jazyk_a_literatura_isced2.pdf
ZELINA, Miron: Aktivizcia amotivcia iakov navyuovan. Bansk Bystrica: Metodick centrum Bansk Bystrica 2002.

358

RSUM
Textbooks of Slovak for Elementary Schools with Hungarian As the Language of Instruction
On the basis of our own research, of our analyses of the textbooks of Slovak for elementary schools
for minorities, in particular for schools with Hungarian as the language of instruction, of our observation, as well as on the basis of our discussions with the teachers and the pupils, in the paper we
searched for the answer to two questions: 1. Why none of those concerned, i.e. the teachers, the pupils
or the teachers, are satisfied with the textbook? 2. Is the textbook the only and the obligatory teaching
aid with which the teacher has to work to achieve the goals of upbringing and education? We followed
both these questions with regard to the selected basic didactic principles (i.e. the principle of adequacy, the level of demands, of gradualness and of visual representation).

359

Reklamn komunikt jako pedmt interpretace

Kamila Mrzkov
(stav pro jazyk esk Akademie vd esk republiky, v. v. i.)

lem komunikace ve sfe komern reklamy je psobit narecipienty tak, aby

si nco kupovali nebo aby alespoexistenci njakho vrobku, sluby a/nebo
jejich poskytovatele vzali navdom. Zkony nejen esk republiky navc stanovuj, e reklama mus bt zeteln oznaena jako reklama, resp. jako placen inzerce. Naprost vtina dospl populace tak v, co je clem text oznaench jako
placen inzerce i televiznch spot vyslanch vreklamnm bloku. Kdybychom
brali vvahu jenom tyto ti faktory, asi bychom neoekvali, e reklamn texty
budou poskytovat monost rznch interpretac i dokonce, e mnoz recipienti
nebudou rozumt nejen jejich sekundrnm vznamm i nezvaznm konotacm,
ale vnkterch ppadech budou mt ipote spojit obsah reklamnho komuniktu
spropagovanm vrobkem i slubou. Je tomu tak proto, e vedle t ve uvedench ovlivuj podobu komern reklamy jet dal faktory, ato mj. nsledujc:
1. Aby reklama mohla informovat a pesvdovat, mus si nejprve zskat pozornost recipienta ateprve pak me nco sdlovat, informace je tedy mn
dleit. Jak konstatuje S. mejrkov (2000, s. 29): Zatmco klasick reklama mla ve svm pdorysu pevn zabudovanou sloku informativn, apeluje
souasn reklama naspotebitele asto zpsobem neposkytujcm informaci
ozbo, nebo alespo zpsobem pehluujcm informaci ozbo.
2. Reklamy zpravidla nejsou vcentru pozornosti recipient mdi, kter reklamu
pinej, lid se nedvaj na televizi anekupuj si noviny nebo asopisy proto,
aby sledovali reklamy, nevydanou reklamn potu, a fyzickou nebo elektronickou, hzej dokoe. (Vjimku tvo reklamn spoty, kter si lid poutj
pro pobaven nebo kvli hudb nap. naYouTube, ty ovem maj zhlediska
recipienta jinou funkci ne zpohledu zadavatele, obliba zbavn reklamy nemus odpovdat komernmu spchu vrobku nebo firmy.) G. Leech (1966,
s. 26) odliuje komern reklamu odjinch forem persvazivn komunikace,
nap. politick, mj. prv tm, e prmrn reakce nani je znudn tolerance.
G. Cook (1992, s. 217) mluv oreklam jako odiskurzu naperiferii pozornosti. Zskat pozornost adresta je tedy pomrn tk kol, areklamn tvrci
proto zatmto elem asto vol prostedky jazykov, obrazov atd., kter
nereferuj kpropagovanmu zbo, ani jinak nesignalizuj komern povahu
reklamy.
3. Reklamy narzn zbo jsou zamen narzn clov skupiny spotebitel avzvislosti natom implikuj rzn pjemce. Neporozumn me bt

360

zpsobeno tm, e pjemce nesdl vdn i komunikan normy clov skupiny.

Ktomu je teba jet dodat, e monosti reklamy pithnout pozornost nap.
nm okujcm jsou stejn jako zpsoby pesvdovn omezeny zkonem,
profesnmi kodexy idalmi, nepsanmi normami.

Shrnuto: Reklama potebuje ksob pipoutat pozornost, navzat kontakt srecipientem, je pro ni ale vhodn odpoutat pozornost odtoho, e je komern reklamou; zrove nesm pekroit meze dan zkonem. Ve svm pspvku chci
napkladech ztitn reklamy znovin, zbillboard ana pkladech zteleviznch
spot ukzat, jak se tyto zkladn danosti projevuj vrznch typech (asto jen doasn) vceznanosti i nejednoznanosti reklamy. Situace, kdy reklamn komunikt obsahuje pro recipienta pekku vporozumn, atedy ivzvu kinterpretan
aktivit, me mt vzsad troj podobu:
1. Recipient nen schopen rozhodnout, zda je komunikt komern reklamou.
2. Recipient v, e komunikt je komern reklamou, ale nev, najak druh zbo
nebo slueb to je reklama. Vdalm stadiu tto situace, nap. vzvru televiznho spotu, to zjist, ale pesto neme mezi obsahem komuniktu apropagovanm zbom najt dn smyslupln vztah.
3. Recipient v, e jde okomern reklamu, co je jejm pedmtem, aje schopen
stanovit vztah mezi komuniktem apropagovanm zbom, ale pesto nerozum vreklam pln vemu: pro je naobraze i ve spotu prv toto (nap.
lama, viz ne), co znamen neznm slovo nebo idel text vcizm jazyce,
pro je zde prv tato formulace. Nerozpozn aluzi knjakmu jinmu textu
nebo i vntextov skutenosti, nebo naopak pro nj text m konotace, ale
nev, zda jsou relevantn apokud ano, tak nakolik: jsou zde jen pro upoutn
pozornosti anavzn kontaktu, nebo maj pro pochopen reklamnho komuniktu njak hlub vznam?

1. Parazitismus reklamy ainterdiskurzivn vztahy

G. Cook (1992, s. 29, 214) uvd jako jeden zprototypickch rys reklamnch
text to, e asto parazituj nasituaci, vn dochz krecepci reklamy, ana jinch
typech text, nastylech anrech jinch komunikanch sfr, vCookov terminologii diskurzech.1 Vraz parazitn pitom neuv primrn jako hodnotc, ale
jako oznaen jistho typu mezitextovho navazovn, kter spov vnpodob
pravidel utven ustlench, charakteristickch typ text (nr), ujinch autor (Fairclough, 1996; mejrkov, 2000) se vtto souvislosti mluv ointerdiskurzivit. (Nejde tedy omanifestovanou intertextualitu vpodob citac konkrtnch
text, jejich parafrz ajinch aluz, kter je vreklam tak velmi ast.) Mnoh
reklamn formty akomunikan vzorce maj sice svj pedobraz vkomunikaci
mimo reklamn sfru, jsou ale specificky petvoeny v reklam uvny tak

361

asto, e pravdpodobn nepsob nejasnosti ohledn toho, jak typ komuniktu

m recipient ped sebou. Mm namysli rzn scnky zrodinnho ivota, ankety,
hdanky, vdomostn testy.

Pochybnosti oidentit, resp. okomunikanm cli mohou vrecipientovi vyvolvat reklamy napodobujc textov nry, kter sreklamou sten sdl komunikan situaci recepce: jsou titny nastejnch strnkch asopisu, vyslny
ve stejnch elektronickch mdich mezi dvma hlavnmi poady, objevuj se ve
veejnm prostoru na billboardech nebo v dopravnch prostedcch; G. Cook je
nazv accompanying discourses, tj. doprovodn i soumezn. Pat sem tzv. sociln reklama, politick reklama, ale tak nry bn vdanch mdich, nap.
novinov nebo televizn zprva.

Pkladem komern reklamy imitujc reklamu sociln je billboard, kter se
objevil vesk republice vnoru 2014, zobrazujc tal sroztrhanou eml amladou enu svarovnm gestem ruky, doprovzen sloganem Stop nsil nanevinnm peivu. Nabillboardu nebylo dn logo firmy, kter by recipientovi mohlo
poslouit jako kl krozpoznn komern reklamy. Reklama si vypjuje tma
sociln reklamy nsil, ale spojenm speivem tma nsil sniuje anaznauje,
e jde oparodii. Recipient, kter u m njak zkuenosti sreklamou neziskovch
organizac, ale v, e iony se asto sna adresta okovat aznejistit (k recepci
sociln reklamy srov. Kaderka, 2006). I kdyby ale recipient pochopil billboard
jako parodii, komunikan cl zstv nejasn: Pro by nkdo investoval nemal
mnostv penz jen proto, aby zesmnil sociln reklamu? Vysvtlen pinesl a
druh, toton rozmstn billboard, inzerujc druh margarnu, jen se narozdl
od msla nsil na peivu nedopout. Souvislost umoujc chpat druh billboard jako pokraovn avysvtlen je opt dno asovou amstn soumeznost:
druh billboard se objevil nastejnch mstech jako prvn, asi podvou tdnech, ato
vtsn asov nslednosti.

Uveden dva billboardy pedstavuj zrove jin druh mezitextovho navazovn: lze je chpat jako dva dly nadazenho textu, kdy prvn kataforicky odkazuje
kdruhmu. Katafora vtomto ppad spov vtom, co nebylo dopovzeno, nap.
v absenci loga firmy i jmna vrobku. To vzbuzuje oekvn, e jet pijde
njak vysvtlen, srov. ianglick nzev tohoto druhu reklamy teaser.2 Billboardy nasebe verbln explicitn neodkazuj, jejich spojitost je dna pouze obrazov
naobou je stejn modelka, stejn kombinace barev, stejn grafick een psma.
Tyto rysy lze chpat ijako prostedky anaforickho odkazovn druhho billboardu kprvnmu. Pesto je dost pravdpodobn, e mnoz recipienti, kte nevnuj
reklam plinou pozornost, si billboardy vbec nespoj.

Jin pklad napodoben soumeznho diskurzu reklamou pedstavuje text,
kter se objevil v Lidovch novinch dvakrt v rozmez asi 2 tdn, pokad
dole vpravo nalich strnce, vobdlnkovm ernm rmeku. Pes lev horn
roh jde ikmo ern pska snpisem Smutn zprva pro milovnky run vzanch perskch koberc. Vpravm hornm rohu je uvedeno jmno aadresa firmy

362

Persk koberce Mnes Skalka, vlastn text zan takto: Musm vs spolitovnm informovat, e vhradn majitel spolenosti Persk koberce Mnes s.r.o., pan
Ehsanollah Abrar, zemel. V dalch tech odstavcch je len ivot, sbratelsk
innost apozstalost pana Abrara, nsledujc pedposledn odstavec otvr nov
tma, jeho prvn vta pitom obsahuje explicitn performativn formuli, kter mn
dosavadn pragmatickou funkci promluvy zoznmen napozvn:
Tmto bych Vs rd pozval dopase hypermarketu Tesco [], kde si mete pokrtkou dobu jeho uniktn a rozshlou kolekci perskch koberc odkoupit za vhodn
ceny, kter tady dosud nebyly. Vzhledem k okolnostem je as na rozprodn cel
kolekce omezen, proto bude oteveno kad den vetn vkend od9:00 do21:00.
(tun podle originlu)

Vlevo nad rmekem, v nm je text zasazen, je vytitn malm psmem
npis inzerce, pi prvnm celkovm pohledu na strnku vak text psob jako
smuten oznmen. Lidov noviny ostatn jednou tdn otiskuj rubriku osobn
inzerce, vn se objevuj tak smuten oznmen vernch rmecch, sice vjin
den ana jin stran, ale tak vdoln sti pslun strnky. Kupoutn pozornosti
tak slou tma smrti evokovan grafickou podobou reklamnho textu, kjeho vrohodnosti ale zrove pispv imitace nru, kter se vnovinch bn vyskytuje.
Reklamn komunikt je tak zrove npadn, aby upoutal pozornost, inenpadn,
aby psobil vrohodn. Recipient ovem rozpozn, e jde o komern reklamu,
pomrn zhy pot, co ho text upout, pinejmenm adresa firmy vpravm hornm rohu je pro to dostatenm poukazem. Vokamiku, kdy recipient text vnm
jako komern reklamu, se ale objevuje jin interpretan problm: Je text zrove tak skutenm smutenm oznmenm? Co vtextu je (a podle zkona mus
bt) pravdiv? Jist je, e nauvedenm mst vdanm ase prodv firma Mnes
persk koberce, ale mme vit tomu, e pan Abrar zemel? il vbec? Asi ano,
apokud il, vlastnil uvedenou firmu azemel, pak nen dvod nevit tomu, e je
as narozprodn cel kolekce omezen, e jde opravdu ojedinenou pleitost,
ane obn vprodej i akci, kter jsou pod avude inzerovny.

Spojen smutenho oznmen sreklamou je dost neobvykl nato, aby pipoutalo pozornost recipient, kte se nezajmaj ani oreklamu, ani opersk koberce. R. Holanov (2012, s. 105) ve sv prci ointertextualit vreklam oznauje
vyuit textovho schmatu parte i nhrobnho npisu vreklam zadk auvd
dva pklady, ani vjednom se vak nemluv osmrti lovka, pokad je pohbena
pouze star technologie aje nahrazena novou. Uveden pklad tak mj. vyvolv
otzky ohranicch emocionlnho ntlaku acynismu vreklam.

Snaha osplynut sokolnmi nereklamnmi texty je dovedena dodokonalosti
ve specifickm reklamnm nru, ktermu se k advertorial, ve slangu reklamnch tvrc zkrcen advert. Ani jeden ztchto vraz nen, pokud se mi podailo
zjistit, zachycen vdnm slovnku etiny anevyskytuje se ani vkorpusu SYN
2010. Oxford English Dictionary (2001, s. 21) definuje advertorial jako reklamu

363

ve stylu vodnku (angl. editorial, pozn. KM) nebo objektivnho novinskho

lnku, jedna zdefinic nalezench nainternetu k, e jde oreklamu, kter imituje redakn text, mus bt ovem ze zkona jako reklama oznaena. Advertorialy
mohou mt formt bn tiskov reklamy, veskch novinch maj ale asto podobu oznaovanou komern ploha, kter me mt rozsah teba iosmi tiskovch
stran. Pkladem je komern ploha magaznu Ptek Lidovch novin z22. 8., sestvajc celkem ze t delch lnk, podvemi je jako autorka uvedena redaktorka novin Ludmila Hamplov. Stylem azpsobem vstavby jsou tyto texty tm
nerozeznateln odlnk populrn-naunho nebo poradenskho typu natma
zdrav, vchova dt, ivotn styl anejrznj otzky praktickho ivota, jak mdia bn otiskuj ijako vlastn redakn texty. Typickm spolenm rysem jsou
ast citace odbornka lkae, vivovho poradce, psychologa, pedagoga jako
vnj autority, kter formuluje doporuen adokld tvrzen novine.

Vprvnm zlnk vuveden ploze, nadepsanm Kolik stoj prvk, podv autorka tma lnku nejprve ze sv osobn perspektivy: U jen pr dn azm
dcery Aniky bude kolaka. Pod mezititulkem Aktovka, nebo batoh pechz
k objektivn perspektiv a probr postupn rzn aspekty problmu kolnho
batohu, nkolikrt pitom cituje nzory fyzioterapeutky, pak pechz k dalm
kolnm pomckm. Vposledn tetin lnku, podmezititulkem Radost zuen,
nastoluje autorka nov podtma: pomcky, kter dtti zpjemuj uen arozvjej fantazii. Odva odstavce dle se dovdme, e (h)rav azbavn lze pistupovat
i k vuce cizch jazyk a zbvajc ti odstavce lnku se ji vnuj konkrtn,
jmnem uveden kole, spojujc nmeckou kolku, kolu agymnzium, kter tuto
zbavnou vuku poskytuje akter m tak nate strnce podlnkem reklamu.
Podobn jsou ve zvl graficky oddlenm odstavci doporuovna plnic pera
znaky Pilot, na n je o strnku dl otitna bn reklama. Pestoe je kad
lich strnka plohy oznaena jako Komern ploha, mnoz teni asi petou
vt st textu, ani by vdli, e tou reklamu.

2. Rozvolnn vztah mezi obsahem reklamnho komuniktu

apropagovanm zbom

Dalm typem vzvy kinterpretan aktivit jsou reklamy, kter recipient sice
rozpoznv jako komern reklamu, ale nev, eho se tkaj, nebo neme mezi
obsahem komuniktu apropagovanm zbom najt dn smyslupln vztah. To
me platit okomuniktu jako celku, nebo jen ouritch motivech, neporozumn me petrvat pocelou dobu recepce, nebo jen douritho stadia. Ksituacm
tohoto typu dochz proto, e velk st recipient stle oekv, e reklamn komunikt bude njak argumentovat, pro dt pednost vrobku urit znaky ped
jinmi, mnoh souasn reklamy ale sten, ale nikoliv dsledn vzvislosti
napovaze nabzenho zbo natuto argumentaci bu rezignuj zcela, nebo chvl
aargumentuj velmi implicitn, pop. uvdj nepodstatn, marginln argumenty,

364

zaloen nanjak nhodn souvislosti.

Reklamn technika se tradin rozliuje natzv. hard sell asoft sell. Tvrd prodej je zaloen na explicitn argumentaci uitnmi vlastnostmi, nzkou
cenou atp., zatmco mkk prodej spe na vyvolvn nlady a prestinosti,
na pedstav, e vlastnosti vlastnka a vlastnnho se v sob navzjem zrcadl.
G.Cook (1992, s. 10) navc uvd jet rozlien techniky dvodu i rozumu
(reason) na jedn stran a techniky (pjemnho) drdn i volnji peloeno
svdn (tickle) nastran druh. Jakkoli se nabz ztotonn techniky hard sell
sdvody asoft sell sesvdnm, G. Cook upozoruje, e tomu tak nemus
bt vdy: pro kvality vrobku lze argumentovat pbhem bezexplicitn argumentace, tj. spojit soft sell sracionlnm zdvodovnm. Vtina reklam obsahuje
jak racionln, tak emocionln psoben, argumenty inladu. Vyhrann smrem
kplu nladovosti atickling jsou reklamy naalkohol, cigarety, luxus ankter
dal zbo, unich je monost argumentace prospnost omezena jednak zpodstaty vci, jednak vppad alkoholu acigaret zkonem.

V nsledujcm pkladu, televizn reklam pojiovny Direkt, pevld racio
nln, explicitn verbalizovan argumentace, jak ostatn odpovd i seriznosti
nabzen sluby, pojitn vozidla. Kupoutn pozornosti vak tato reklama uv
nesourodho airelevantnho motivu, vreklamch pitom velmi oblbenho zvete azrove tuto nesourodost airelevanci tematizuje. Vasi ticetisekundovm
spotu vidme nejprve mladho mue vobleku, jak si naparkoviti prohl jedno
zaut, dv se oknkem dovnit, zanm se objev lama avzpn se nohama naauto.
Mu j nejprve nevnuje pozornost aspe pro sebe si k: No hele, tohleto je docela dobr. Pak nhle oto tv dokamery aoslov divky: Nepemlej otom,
co tady dl ta lama, aradi se zamysli, pro ztrc as kvli povinnmu ruen
napoboce. UDirektu to vye rychle apohodln, pointernetu nebo telefonu.
Nejde oreklamu, kter by mohla zpsobit skuten nedorozumn, protoe je nm
vas vysvtleno, e nesourod motiv mme pustit z hlavy. V tomto smyslu jde
nejen ometareklamu, poukazujc kprostedkm apostupm jinch reklam, ale
tak trochu io nvod, jak rozumt tm reklamm, vnich racionln argumentace
ve prospch zbo zcela schz.
Pkladem takovho rozvolnnho vztahu mezi obsahem reklamnho komuniktu apropagovanm zbom je televizn spot naokoldovou oplatku Fidorka. Je
tvoen nmou scnkou trvajc 35 sekund, vedle vesel hudby vpodkresu je slyet
jen obasn smch protagonist; mlen prolom a zvren hlas komenttorky,
tzv. voice-over. Scnka zobrazuje skupinu mladch lid patrn v byt nkoho
znich. Jedna zdvek pipravuje pohotn, klade najeden talek Fidorky, nadruh sui. Jin dvka si prohl akvrium advka pipravujc pohotn pi pohledu
nani jak vidme zjej tve dostane npad. Jde dovedlej mstnosti, kde jsou
ti mlad mui, dvka jim nco ekne, spolu se nanem domlouvaj. Vdalm zbru ji vidme protagonisty ustolu, dvka, kter si pedtm prohlela akvrium, si
dv hlkami dost sui, najednou si ale vimne, e akvrium je przdn. Ustrne,

365

dv se tzav azden naostatn, sui ji upadne, ostatn se zanou pochechtvat.

Pak vythnou igelitov pytlky svodou arybikami, dvka si oddechne asmje
se. Nsleduje stih, vidme oplatku Fidorka, jak se kutl naobrazovku, azrove
s tm teme i slyme slogan pronen enskm hlasem: Fidorka. Vykutlen
rorna.

Pestoe se Fidorky objevuj v letmm zbru na zatku scnky, spolu se
sui, a je tak naznaena jist analogie mezi nimi (oboje jsou kulat), Fidorky
nemaj vminipbhu, kter se odehraje, dnou roli, rorna, kterou parta sv
kamardce vyvede, se tk sui a akvarijnch rybiek. Souvislost je dna ist
formln analogi, rozrznnm vznam slov odvozench ztho zkladu, resp.
znovuspojenm tchto vznam kulat avykutlen. Slogan Vykutlen rorna
odkazuje jako celek khistorce se sui, atribut vykutlen ke kulatosti oplatek.

Tento televizn spot se vmnohm podob etnm reklamm pracujcm spolysmi slov, jako je nap. slogan azrove nadpis delho reklamnho textu ei
sndaj mazan, vztahujc se koplatkm Bebe Dobr rno Mazan, nebo reklamm, kter jeden zvznam zobrazuj i pmo zhmotuj nap. deset kaek pro
tst je vreklam naloterii Sazky zobrazeno jako deset lutch kachat thnoucch lodiku. U Bebe Dobr rno Mazan jsou ale oba vznamy slova mazan
vyuity pro argumentaci ve prospch vrobku: suenky jsou mazan alid, kte
je sndaj, jsou mazan. Uvizualizac jednoho zdalch vznam slova zpravidla
toho, kter je vzhledem kpropagovanmu zbo irelevantn, ale je vizuln atraktivn je vtinou zejm, e jde jen o formln, nikoliv vznamovou analogii.
Jinmi slovy, vtina reklam vyuvajcch polysmii je bezpot srozumiteln,
nevyaduje dn vt interpretan sil, ato bezohledu nato, zda spe racionln argumentuje, i psob emocionln, zda se bl spe ktechnice hard sell,
nebo soft sell. Reklama naFidorku jde ve sv odpoutanosti odpedmtu propagace jet dl, ato domnvm se proto, e nestav napolysmii (substantivnho) pojmenovn zbo, ale naslovotvornch vztazch jeho vpodstat nhodnho
atributu. Oplatka arorna spolu nemaj nic spolenho ani vcn, ani pokud jde
oslovn formu, vztah se vytv a nazklad slovotvornho vztahu mezi pvlastky kulat avykutlen, pitom spojen vykutlen rorna je tm pleonastick.
Kulatost spojuje tak Fidorku se sui, ovem pro smysl scnky nen vbec dleit
tvar sui, ale to, e je pipravovno zryb.

Takto popsny se souvislosti mezi Fidorkou aobsahem reklamnho spotu jev
jako velmi sofistikovan, recipienti, kte njak vztah oekvaj, budou ale asi
spe zmateni. Naopak recipienti, kte vd, e nem smysl ptt se pro (poueni
reklamami pojiovny Direkt nebo jinmi obdobn ladnmi, viz ve) se mohou
dobe bavit aocenit Fidorku prost zato, e jej reklamn spoty jsou zbavn.

366

Zvr

Dvod, pro reklamn komunikt nemus bt recipientem (pln) pochopen
ame pedstavovat vzvu kinterpretaci, je vce, ne jsem zde stihla dokumentovat napkladech. Jeden znejdleitjch faktor pedstavuje vvodu zmnn
clov skupina (srov. nap. Srpov, 2007): recipient nerozum intertextovmu odkazu nebo slovm icelm vtm vcizm jazyce, protoe nen zamlenm adrestem reklamnho komuniktu. Reklamy typu televiznho spotu na Fidorku cl
tak nauritou clovou skupinu azrove ji ivytv: skupinu recipient, kte se
nareklamu dvaj kvli pobaven, pop. m pro n funkci estetickou, oceuj nan
vtip, sympatick herce nebo hudbu. Tento typ reklam se zd bt vposlednch letech vesku stle astj astv se soust firemnho stylu i korportn identity
takovch znaek jako Kofola, Komern banka, Vodafone i T-mobile. Tyto reklamy jsou zpravidla vytveny auvdny domdi pmo jako srie spot; takto ve
vzjemnm vztahu jsou tak pochopitelnj. (Plat to ipro ve analyzovanou
reklamu naFidorku, kter je soust srie pojmenovan kanadsk ertky.) Potvrzuj tak existenci trendu spovajcho vodklonu reklamy odinformac ozbo
kvytven image znaky, jak ho reflektuje ive uveden citt zprce S. mejrkov (2000, s. 29).
Poznmky
1 Reklamy si podle G. Cooka (1992, s. 34) vypjuj tolik rys zjinch diskurz, e jim hroz ztrta
jakkoliv vlastn odliiteln identity, imituj jin typy text a ksebeznien.
2 Vterminologii reklamnch tvrc jde otzv. teaser i teaser advertisement neboli ppravnou reklamu. Fundujc anglick sloveso to tease znamen mj. kdlit, dobrat si, drdit, znepokojovat.

LITERATURA
COOK, Guy: The Discourse of Advertising. London, New York: Routledge 1992.
MEJRKOV, Svtla: Reklama vetin, etina vreklam. Praha: Leda 2000.
FAIRCLOUGH, Norman: Discourse and Social Change. Cambridge: Polity Press
1996.
HOLANOV, Radka: Intertextualita vreklam. Praha: Pedagogick fakulta Univerzity Karlovy 2012.
KADERKA, Petr: Reklama vneziskovm sektoru: analza recepce nekomern reklamy vmoderovanch skupinovch diskusch. In: Sociologick asopis/Czech Sociological Review, 2006, ro. 42, . 2, s. 379 402.
LEECH, Geoffrey: English in Advertising. Study of Advertising in Great Britain.
London: Longman 1966.
Oxford English Dictionary, Thesaurus and Wordpower Guide, 1. vyd. Eds. C. Soanes
M. Waite S. Hawker. Oxford, New York: Oxford University Press 2001.
SRPOV, Hana: Clov skupina faktor, kter rozhoduje o podob reklamy. In:
Srpov, H. a kol.: Od informace k reklam. Ostrava: Ostravsk univerzita 2007,
s.123 159.

367

Pspvek vznikl vrmci grantovho projektu . 406/12/1829 (Stylistika mluven

apsan etiny) podporovanho Grantovou agenturou R.
RSUM
Advertisements As Objects of Interpretation
The paper analyses contemporary Czech commercial advertisements and shows how and why some of
these advertising texts could potentially be incomprehensible (or not completely and/or immediately
understandable) for some or even many of their recipients. Advertisement reception situations which
can present recipients with problems of (mis)understanding are divided into three types (which can
also constitute three subsequent stages of a single situation): (1) A recipient is not able to discern
whether atext is acommercial advertisement. (2) Arecipient identifies atext as acommercial advertisement, but doesnt know what particular product or service is being advertised. In the next stage of
this situation, e.g. in the concluding part of aTV spot, this information may be revealed, nevertheless,
the recipient is still not able to find ameaningful relation between the product advertised and the content of the text. (3) Arecipient identifies both the function of atext as commercial advertisement and
the particular product which is advertised and even understands the relationship between the content
of the advertising text and the products advertised, nevertheless, there are still some obscure or ambiguous parts and elements. For instance, the recipient may not know anew word or be sure whether
some of its connotations in the text are or are not relevant for the meaning. The author deals in detail
with two basic types of potentially obscure or partially incomprehensible advertisements. The first
type is connected with the inter-discursive or parasitic nature of advertisement: it imitates or mocks
its accompanying discourses, for example, acommercial ad can utilize means or issues of social or
political advertisement, anewspaper ad can imitate an ordinary newspaper article. The second type
discussed is formed by those advertisements which predominantly seek to captivate the audience with
their wit and aesthetic qualities, building the corporate identity of the brand. These advertisements
donot argue in favour of the merits and advantages of the products promoted, but rather, merely aim
to titillate and entertain.

368