Príručka Pre Učiteľov, Sexuálna Výchova, Biológia

Metodick prruka sexulnej vchovy
na druhom stupni zkladnch kl

v rmci uebnch osnov vchovy k manelstvu a rodiovstvu
Zostavili: Lenka Rovanov, Ivan Lukk, ubica Lukkov
Spolonos pre plnovan rodiovstvo 2007
OBSAH
vod / Lenka Rovanov
1. Sexulna vchova v rmci vchovy k manelstvu a rodiovstvu
1.1. Vchova k manelstvu a rodiovstvu a sexulna vchova / Ivan Lukk
1.2. Prklad zo zahraniia / Ivan Lukk
1.3. Preo je potrebn sexulna vchova / Ivan Lukk
1.4. Monosti koly a uiteov pri realizcii VMR a sexulnej vchovy / Lenka Rovanov
1.5. Princpy a zsady sexulnej vchovy / Ivan Lukk
1.6. Metodick postup, praktick rady a sksenosti / Ivan Lukk
1.6.1. Prprava / Ivan Lukk
1.6.2. o je efektvne a ako to funguje / Lenka Rovanov
1.6.3. Postup pri realizcii / Ivan Lukk
1.6.4. o by sa mali iaci a iaky postupne dozvedie / Lenka Rovanov
1.6.5. Nmety cvien a tvorivch loh / Lenka Rovanov
2. Pomocn aktivity / ubica Lukkov / Ivan Lukk

2.1. vodn aktivity vytvorenie atmosfry
2.2. Pomocn aktivity v priebehu realizcie sexulnej vchovy
2.3. Zver vyhodnotenie
3. Tmy a aktivity
3.1. Fyzick a psychick zmeny v obdob dospievania / ubica Lukkov
3.1.1. Fyzick zmeny v obdob puberty
3.1.2. Psychick zmeny v obdob puberty
3.1.3. Aktivity
3.1.3.1. Zmeny poas dospievania
3.1.3.2. Zrkadlov obraz
3.1.3.3. U neviem, o mm robi
3.1.3.4. Idelne telo
3.1.3.5. Mentrucia
3.1.3.6. Sexulny slovnk
3.2.Priatestvo, lska a vvin partnerskho vzahu / ubica Lukkov
3.2.1. Zkladn informcie
3.2.2. Aktivity
3.2.2.1. Moje srdce
3.2.2.2. Recept na dobrho/ priatea/ku
3.2.2.3. Baln priatestva
3.2.2.4. Men, ktor objavuje lska
3.2.2.5. Signly lsky
3.2.2.6. Ako spolu vychdza
3.2.2.7. Pozvanie na rande
3.2.2.8. Zoznamovac inzert
3.2.2.9. Ter lsky
3.2.2.10. Domek ako vzah
3.2.2.11. Sexulny ivot kedy a preo ho zaa?
3.2.2.12. Abigail a Gregor
3
3.3.Anatmia a fyziolgia pohlavnch orgnov / Lenka Rovanov

3.3.1. Zkladn terminolgia
3.3.2. ensk pohlavn orgny
3.3.3. Musk pohlavn orgny
3.3.4. Aktivity
3.3.4.1. Hdaj, na o myslm, o om hovorm
3.3.4.2. Prbeh o vzniku udskho ivota
3.3.4.3. o k sebe patr?
3.4.Sexualita / Ivan Lukk
3.4.1. Zkladn vymedzenie
3.4.2. Sexualita det
3.4.3. Sexulny styk
3.4.4. Negatvny vplyv nvykovch ltok na sexulne sprvanie
3.4.5. Aktivity
3.4.5.1. Mix tvrden, otzok a odpoved o sexualite
3.4.5.2. Hodnoty spojen so sexualitou
3.4.5.3. Mj obraz o sexualite
3.4.5.4. Preo berieme drogy preo robme sex
3.4.5.5. Mem si da pozor
3.5. Plnovan rodiovstvo, antikoncepcia / Lenka Rovanov
3.5.1. Z histrie antikoncepcie
3.5.2. Plnovan rodiovstvo zkladn udsk prvo
3.5.3. Metdy plnovanho rodiovstva
3.5.4. Spoahlivos antikoncepnch metd
3.5.5. Interrupcia umel ukonenie tehotenstva potrat
3.5.6. Aktivity
3.5.6.1. Antikoncepcia
3.5.6.2. Plnovan rodiovstvo
3.6. Sexulna orientcia / Ivan Lukk
3.6.1. Aktivity
3.6.1.1. Homosexualita dotaznk
3.6.1.2. Homosexualita obrazce
3.6.1.3. Otzky a odpovede o homosexualite
3.7. Sexulne prenosn infekcie a prevencia HIV/AIDS / Lenka Rovanov
3.7.1. Fakty o sexulne prenosnch infekcich
3.7.2. Prehad sexulne prenosnch infekci
3.7.3. Fakty o HIV/AIDS
3.7.4. Aktivity
3.7.4.1. Moje mylienky, nzory a postoje spojen s AIDS/HIV
3.7.4.2. Pravda a lo o AIDS/HIV
3.7.4.3. Kontinuum rizikovch sexulnych aktivt
3.7.4.4. Hadanie ptranie po sexulne prenosnch infekcich
3.8. Sexulne nsilie a zneuvanie det / Lenka Rovanov
3.8.1. o je sexulne zneuvanie
3.8.2. Formy sexulneho zneuvania
3.8.3. Fakty o sexulnom zneuvan
3.8.4. Prejavy sexulne zneuvanch det
3.8.5. Postup pri odhalen sexulneho zneuvania
3.8.6. Prevencia sexulneho zneuvania
3.8.7. Podnety pre uiteov/ky
3.8.8. Aktivity
4
3.8.8.1. o by sa stalo, keby...?

3.8.8.2. Zamyslenie hra na no nie
3.8.8.3. Hra so slovami
3.8.8.4. Nvod na bozkvanie
3.9. Pohlavie, rod a rodov stereotypy / Monika Bos / Katarna Minaroviov
3.9.1. Pohlavie a rod
3.9.2. Rodov stereotypy
3.9.3. Dsledky rodovch stereotypov
3.9.4. Rodovo citliv prstup
3.9.5. Rodovo citliv vchova
3.9.6. Rodovo citliv jazyk
3.9.7. Aktivity
3.9.7.1. Falon rozdiely
3.9.7.2. Had sa otec
3.9.7.3. Nvteva z vesmru
3.9.7.4. Reklama/asopisy
3.10. Sexulne a reprodukn zdravie a prva (SRZP) / Oga Pietruchov
3.10.1.
Zkladn pojmy
3.10.2.
o by mali deti po skonen Z vedie o SRZP
3.10.3.
Preo s dobr vedomosti v oblasti SRZP dleit pre mladch ud?
3.10.4.
Sasn stav v rmci krajn Eurpskej nie
3.10.5.
Prvny zklad sexulnych a reproduknch prv
3.10.6.
Povinnosti Slovenskej republiky
3.10.7.
Aktivity
3.10.7.1. Interrupcia no, alebo nie
3.10.7.2. Ke tradcie bolia
3.10.7.3. Akvrium
Zver / Lenka Rovanov

Pouit literatra / Lenka Rovanov
Prlohy
1. Dotaznk
2. Zoznam slov pouitench pre dievat a chlapcov s vysvetlenm
3. Terminolgia k aktivite 3.3.4.1
4. Mix otzok a odpoved o udskej sexualite 1
7. Mix tvrden o udskej sexualite (1)
8. Mix tvrden o udskej sexualite (2)
9. Metdy plnovanho rodiovstva prehadn tabuka
10. Sexulne prenosn infekcie prehadn tabuka
11. Homosexualita - dotaznk
12. Homosexualita - obrazce
Terminologick vkladov slovnk / Lenka Rovanov

Odporan literatra / Lenka Rovanov
Odporan vchovno-vzdelvacie programy / Lenka Rovanov
Uiton kontakty webov adresy / Lenka Rovanov
5
VOD
Ven kolegyne, ven kolegovia,
s mnohmi z vs, ktor/ ste sa rozhodli pretudova nasledujce strnky, sme sa stretli osobne
na rozlinch odbornch konferencich, seminroch, vcvikoch i v kolch. Zo spolonch
stretnut v ns najviac rezonuje vaa poiadavka ma vo svojej prci uiteov/liek vchovy
k manelstvu a rodiovstvu (alej pouvame skratku VMR) a sexulnej vchovy a dostatok
vhodnho metodickho materilu, ktor by vm pomohol pri realizcii cieov a loh VMR
v zmysle platnch uebnch osnov. Poksili sme sa takho pomocnka pre vs vytvori.
Tto prruku venujeme vetkm odvnym, nadenm a obetavm uiteom a uitekm zo
zkladnch kl uznvajcim dleitos sexuality v udskom ivote, ktor/ nie s ahostajn/
k potrebm a prvam det v otzkach udskej sexuality, medziudskch a intmnych vzahov.
Vzhadom na obmedzen rozsah tohto praktickho dielka vm na nasledujcich strnkach
ponkame vybran tmy, ktor sa v naom prieskume (uvdzame alej) ukzali aktulne
a potrebn tak pre uiteky a uiteov, ako aj pre iaky a iakov. Zrove s to tmy, ktor sa
nachdzaj v povinnch Uebnch osnovch vchovy k manelstvu a rodiovstvu pre 2. stupe
Z (schvlen M SR pod slom 2493/1998 41 s platnosou od 1. septembra 1998). Budeme
sa venova: anatmii a fyziolgii, priatestvu a lske, rodovej problematike, sexulnemu
zneuvaniu, homosexualite, sexulne prenosnm chorobm, rizikm a metdam plnovanho
rodiovstva a antikoncepcii. Kad z nich obsahuje zkladn teoretick informcie, metodick
nvody na aktivity a pracovn listy.
Hoci s uebn osnovy VMR povinn, tento predmet nem v predmetovom vyuovan jasne
vyhraden svoj vlastn as a priestor. Preto mete uveden tmy a aktivity tvorivo modifikova
nielen v rmci etickej vchovy a spoloenskovednch predmetov, ale aj v rmci inch predmetov
i triednickej prce.
Ak by ste mali zujem zska viac informci, ponkame vm na zver zoznam odporanej
literatry a uitonch webovch kontaktov, z ktorch si isto vyberiete.
Prruka m 3 hlavn asti:
1. V prvej njdete zkladn vchodisk na realizciu sexulnej vchovy v rmci VMR,
zdvodnenie jej potreby, nmety na monosti jej realizcie v rmci koly, osveden
princpy a zsady, metodick postup realizcie, informcie, ktor by sa iaky
a iaci mali postupne dozvedie. Njdete tu aj niekoko nmetov na tvoriv lohy
a cvienia.
2. Pomocn aktivity umouj vytvori otvoren a priatesk atmosfru nevyhnutn
na realizciu sexulnej vchovy: aktivity, ktor zaraujeme poas sexulnej vchovy
v ase navy, resp. poklesu pozornosti. S tu aj aktivity uren na zver. Tie slia na
vyhodnotenie a zskanie sptnej vzby z vaej prce.
3. Jednotliv tmy s aktulnymi zkladnmi teoretickmi informciami zodpovedajcimi
sasnmu poznaniu v danej oblasti. Na ne nadvzuj aktivity, ktor vm umonia
spolu so iakami a iakmi diskutova o rznorodch nzoroch a postojoch
k uvedenm tmam a konfrontova ich. Sasou aktivt je podrobn metodick
postup ich realizcie.
Na niektor aktivity nadvzuj pracovn listy uren iakom a iakam. Ich sasou s aj
zkladn teoretick informcie k danm tmam.
7
Aby sa tto prruka stala naozaj dobrm pomocnkom, je poda naej mienky potrebn ist
teoretick prprava. Dleit informcie njdete v prvej asti tejto prruky a v pouitej aj
odporanej literatre uvedenej v zvere. Odporame aktivity najprv zai na sebe a potom
poda zvenia vlastnch schopnost, zrunost a potrieb danej skupiny det pripravi program
a poksi sa ho realizova. Ztitou takhoto programu s spomnan povinn uebn osnovy
VMR a dokumenty o sexulnych a reproduknch prvach prijatch SR, o ktorch sa viac
dozviete v jednej z ast tejto prruky.
1. SEXULNA VCHOVA V RMCI VCHOVY K MANELSTVU

A RODIOVSTVU (VMR)
Sexulna vchova vychdza z uebnch osnov vchovy k manelstvu a rodiovstvu, ale m aj
svoje vlastn vymedzenie.
1.1. Vchova k manelstvu a rodiovstvu a sexulna vchova

Vchova k manelstvu a rodiovstvu jej cieom je utvranie zkladnch vedomost a
zodpovednch postojov v oblasti partnerskch vzahov a rodiovstva v slade s vedeckmi
poznatkami a etickmi normami (Uebn osnovy vchovy k manelstvu a rodiovstvu, 1998).
VMR nie je samostatnm vyuovacm predmetom, ale m povinn uebn osnovy. Chpe sa ako
transpredmetn vyuovanie, t. j. jednotliv jej asti definovan v osnovch sa maj vyuova
poda vhodnosti a potreby na viacerch predmetoch. Je v kompetencii kadho/ej uitea/ky,
kedy, v akom rozsahu a ako bude realizova jej lohy a ciele.
Ako vyplva z uebnch osnov VMR, je dobr a asto aj potrebn (ako uvedieme alej)
venova sa tmam svisiacim so sexualitou. Nejde pritom len o biologick strnku sexuality,
ale o cel komplex rozmanitch prejavov a vzahov zahajcich napr. partnerstvo, muskos
a enskos, sexulnu orientciu a pod. Ak nadviaeme na interaktvny charakter nasledujcich
aktivt metodickej prruky a na pecifick podmienky koly, potom meme vychdza aj
z nasledujceho vymedzenia:
Sexulna vchova je otvoren komunikcia medzi uiteom/kou a iakmi/kami
vychdzajca z otzok iakov a iaok o sexualite a z ich potrieb. Smeruje k hlbiemu
poznaniu a porozumeniu jednotlivm oblastiam sexuality, partnerskm vzahom a ich
dsledkom na ivot loveka a je aj nvodom na zdrav a plnohodnotnej intmny,
partnersk a sexulny ivot.
M. Porterov (1996) pri sexulnej vchove zdrazuje:
poskytovanie monost zska informcie a fakty, pochopi ich vznam pre ivot, naui sa
aktvne vyhadva informan zdroje a odborn sluby v prpade ndze;
pomoc pri vytvran zmyslu pre osobn zodpovednos za svoje konanie, za vlastn aj
partnerovo/kino zdravie a pre repektovanie pocitov a hodnt inch ud.
1.2. Prklad zo zahraniia

Zaujmav s zsady, ktor sa pouvaj pri sexulnej vchove v Nemecku:
Jedna z nemeckch koncepci, ktor opisuje U. Sielert (1994), vychdza z toho, e orientcia
kolskej sexulnej pedagogiky sa mus primerane opiera o zkladn konsenzus spolonosti.
Vid ho v troch podstatnch hodnotch: v sebauren, cte k dstojnosti blneho a podpore
v spolunavan. Tieto tri hodnoty potom rozpracva do konkrtnych zsad:
1. Podpora namiesto obmedzovania
Hlavnou lohou je pomha deom a mladistvm pri rozvjan sexuality. Nplou vchovy nie je
brzdi vvoj, chrni deti a mladistvch pred sexualitou alebo ustavine ich stri. Monosti det
a mldee na rozvjanie sexuality s ohranien spoloenskmi a individulnymi podmienkami a
mnostvom socilnych tlakov psobiacich na ne. Vchova neme zrui tieto obmedzenia, ale
me prispie k stnej vmene nzorov o nich. Sexulna vchova by nemala almi normami
zasahova do vvinu det a mldee.
9
2. Umoni zskanie vlastnch sksenost a ich reflexiu

U deti by mali ma monos pomocou hry spozna udsk telo, pocti rados, prehlbova
schopnos kontaktu s inmi. Deti by mali zai nenos a ma prleitos rozvja ju. Prspevok
koly k takmuto vyuovaciemu procesu je ovea ni ne prnos inch socializanch zariaden,
ale napriek tomu by sa mala snai vyui monosti, ktor sa jej ponkaj, aby nesprostredkvala
nepriatesk postoj k sexualite.
3. Sprostredkovanie informci a prprava
Deti a mlde by mali vas a bez obmedzenia dosta vecne sprvne informcie o sexualite, aby
neboli vystaven sksenostiam a rizikm telesnho a sexulneho vvinu, aby nezskali svoje prv
informcie z nespoahlivch prameov a aby si vedeli sprvne usporiada to, o sa k nim dostva
z okolia a mdi. kola by mala podporova predovetkm tie kompetencie, ktor deom a
mldei umouj njs vlastn jazyk a po svojom formulova otzky, aby neboli zaskoen
tmou sexuality a neostali mla.
4. Podpora
Deti a mlde by sme mali podporova pri ich pokusoch v oblasti sexuality a vzahov a nepoka
sa pritom uchrni ich pred neprjemnmi sksenosami. V krzach (ktor patria k normlnemu
vvinu) by sme ich mali s podporou sprevdza a poskytn im citov toisko.
5. Posilovanie sebahodnotenia a podpora sebaurenia
U deti by mali vedie, e mu samy urova, o robia. Mali by zisti, e nikto nem prvo do
nieoho ich nti, predovetkm v oblasti sexuality. Neoddelitenou podmienkou sexulneho
sebaurovania je dokza sm seba vnma ako niekoho hodnotnho a hodnho lsky. Deti
maj prvo na vlastn potreby a prvo zai, e vlastn osobn sfra sa repektuje. K osobnej
sfre patr predovetkm telo (napr. prvo rozhodova o tom, i a ako sa ma me niekto
dotka), popritom sem patr aj socilna oblas, akou je prvo na osobn tajomstv. Ak deti
zaij, e sa berie ohad na ich es a osobn sfru, nauia sa aj ony bra ohad na es a osobn
sfru druhch.
6. Sprostredkovanie otvorenho horizontu noriem
Deti a mlde by mali vedie o normch v sexulnej oblasti, ktor platia v ich okol, ale nemali
by by nten prispsobi sa im. Cieom je vybudova u nich autonmnu morlnu schopnos
rozhodova sa, to znamen schopnos rozhodova sa s ohadom na svoje elania, na elania
partnera/ky a na normy socilneho prostredia (aj sasnej nboenskej orientcie) a schopnos
vybera si spomedzi monch alternatv sprvania. Pri rozhodovan by mali bra ohad na
rozmanitos sexulnych monost v pluralitno-demokratickej spolonosti a toleranciu voi uom
ijcim inak. Dleitm prostriedkom na vvoj takejto morlnej autonmie je cieavedom a
netabuizovan rozhovor.
7. Podpora uvedomenia si svojho tela a pocitov
Telo je zkladom vetkch sexulnych pocitov. Mali by sme si ho teda priatesky uvedomova bez
neprimeranej hanby i odporu. Pre deti je vemi dleit zitok nahoty. Pre mlde je dleit
podpora pri budovan si sexulnej identity, ktor obsahuje aj vzah k vlastnmu telu. V tomto
procese s dleit tmy reflexie idelov krsy a inch noriem telesnosti (napr. mentrucia a jej
emocionlne aspekty) u dievat alebo uvedomenie si sily, portu a konkurencie u chlapcov. Vo
vetkch vekovch kategrich by sa mala podporova schopnos zmyslovo vnma telo.
10
8. Podpora citovho vvoja

alm dleitm podkladom naej sexuality je schopnos lsky a citov. Vchova by mala
zdrazova vnmanie a diferencovanie citov, upevova vlastnosti a city a ich spontnne
vyjadrovanie, predovetkm u chlapcov slovn vyjadrovanie citov. U chlapcov by sme mali
podporova, aby dokzali prejavova aj zdanlivo nie musk city, ako s strach alebo potreba
techy i bezpeia a istoty, u dievat, aby dokzali vyjadri zdanlivo nie ensk city ako hnev,
odmietnutie, dominanciu. Takisto je dleit schopnos empatie (vctenia do druhch), ktor
tvor zklad vo vzahoch a v sexulnych stretnutiach. Mali by sme da deom a mldei
prleitos vi sa do potrieb a citov druhch a naui ich, aby vedeli na ne patrine reagova.
Predpokladom na to je odbranie strachu pred stretnutiami s umi a strachu z ich blzkosti.
kola by mala podpori a nastoli humnnu atmosfru, v ktorej by sa deti nauili empaticky
reagova v modelovch situcich.
9. Podpora priatestva a partnerstva
Kad sexulne partnerstvo sa buduje na zsadch veobecnho partnerstva. Deti a mlde by
mali ma prleitos nacvii si zklady priatestva a partnerstva (napr. vedie sa podeli, robi
kompromisy, vzjomne si pomha) a vedie, ak s vhody partnerstva. Malo by sa podpori aj
vnmanie a akceptcia rozdielov medzi pohlaviami.
10. Sexulna pedagogika ako rodovo pecifick pedagogika
Doteraz vymenovan zkladn pravidl a ciele sexulnej pedagogiky platia principilne pre obe
pohlavia rovnako, ale nesmie sa zabda na to, e chlapci a dievat sa stretvaj s odlinou
socializciou. Sexulna vchova v kolch aj v inch socializanch intitcich mus prihliada
na rozdielne podmienky v socializcii a z toho plynce vhody a nevhody pre obe pohlavia a
siahnu po cielench podpornch opatreniach pre dievat a pre chlapcov (poznmka autorov:
to by vak nemalo vies k podpore socializcie zaloenej na rodovch stereotypoch). Vyuujci si
musia by vedom vznamu vlastnho pohlavia pre prcu v skupine i v triede (Sielert, 1994).
1.3. Preo je potrebn sexulna vchova

Diea je sexulna bytos
Poda tradinch pohadov sa diea povaovalo za asexulnu bytos, t. j. bytos bez sexulnych
potrieb a zitkov. Prelom v tchto nzoroch znamenali a Freudove bdania v oblasti detskej
sexuality. Poda sasnch zisten deti maj vlastn sexualitu a as ich predstv, aktivt
a komunikcie je zviazan so sexualitou (pozrite viac v asti Sexualita).
Prospenos sexulnej vchovy
Existuj dkazy, ktor svedia v prospech sexulnej vchovy v kolch. Prehad tdi WHO
(Baldo, Aggleton, Slutkin, 1993) ukazuje, e sexulna vchova nevedie k skorm sexulnym
aktivitm. Britsk prehadov tdia (Peckham, 1993) zase doklad, e intenzvna a kvalitn
sexulna vchova vedie k oddialeniu zaiatku sexulneho ivota. Na pozitvny efekt oddialenia
zaiatku sexulneho ivota v zmysle nich neskorch rizk v sexulnom ivote, ako aj nich
rizk v oblasti uvania drog poukazuj aj vsledky zskan na Slovensku (Lukk, Bianchi, Popper,
1996).
Nepriazniv stav v oblasti sexulneho sprvania a sexulnej vchovy na Slovensku
Veobecne sa objavuj signly, e na Slovensku je sexulne sprvanie rizikovejie a rove
vzdelvania v oblasti sexuality vrazne niia ako vo vyspelch krajinch. Zaznamenali sme napr.
11
vrazne rizikovejie sexulne sprvanie slovenskej populcie v porovnan so vajiarskom (Lukk,

Bianchi, 1996). Slovensko-holandsko-anglick kvalitatvna porovnvacia tdia (Popper a kol.,
2005) ukzala niiu (v niektorch prpadoch nijak) mieru komunikcie o sexualite v rodine.
Nedostatok poznatkov nahrdzali slovensk mlad udia komunikciou medzi vrstovnkmi. Poda
naich prieskumov sexulne aktvni mlad udia na Slovensku v menej miere zvauj rizik
a rozprvaj o rizikch tehotenstva. Takisto menej pouvaj kondm a antikoncepciu. Medzi
Slovkmi a Slovenkami sa astejie vyskytuje sexulny ntlak (muov na eny), je viac problmov
so stanovenm hranc a kontrolou sexulnych udalost (Popper a kol., 2005).
Rezervy vo vedomostiach a potreby slovenskch iakov
Vedomosti
N prieskum (306 det vo veku 13 16 rokov z troch lokalt Slovenska; kompletn vsledky
njdete na internetovej adrese: www.rodicovstvo.sk, v asti Dokumenty a texty) ukzal viacer
nesprvne odpovede a neistotu iakov a iaok. Tkali sa najm spoahlivosti antikoncepnch
metd, ale napr. aj dky mentruanho cyklu. Uiteky a uitelia tie poukazuj na nedostatky
iakov vo viacerch oblastiach, najm vo vedomostiach o rizikovom sexulnom sprvan, ochrane
pred sexulne prenosnmi chorobami, sexulnym nsilm a zneuvanm, v poznan plnovanho
rodiovstva, antikoncepcie, sexulnych a reproduknch prv, rodovch stereotypov a sexulnej
orientcie. Mnoh odpovede naznauj, e k optanm sa informcie dostvaj ivelne,
alebo na zklade vlastnch sksenost. To potvrdzuj aj zdroje informci, ktor u optanch
prevauj: priatelia, asopisy a TV. Za alarmujce mono povaova zistenie, e a 1/3
optanch m nesprvne alebo neist poznanie v otzke sexulneho agresora. Ohrozenej s
v tejto otzke veriace dievat a chlapci, resp. t, ktor v kole navtevuj nboensk vchovu.
U optanch sa vyskytuj aj nesprvne vedomosti o homosexualite a netolerantn postoje voi
homosexulom.
Potreby
V tomto prieskume iaci a iaky prejavili aj siln potrebu uplatni si prvo na informcie
v oblasti sexuality1. Toto ich prvo by nemali ovplyvova rodiia ani kola. V nrokovan si tohto
prva nebol rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi ani medzi tmi, ktor/ navtevuj nboensk
vchovu, a tmi, ktor/ chodia na etick vchovu. Zisten vedomostn rove iakov a iaok
v oblasti sexulneho a reproduknho zdravia naznauje, e tto potreba a prvo sa nenapaj
dostatone.
iakov a iaky asto zaujma tma rizikovho sexulneho sprvania, chc vedie viac
o sexulne prenosnch infekcich a HIV. Zaujma ich antikoncepcia a spoahlivos jednotlivch
antikoncepnch metd.
iakov a iaky oslovuj aj tmy svisiace s pohlavnm stykom: prv sexulny styk, anlny,
orlny styk, nsledky a choroby, ochrana pred HIV a neelanm tehotenstvom. Zaujmaj sa
aj o praktick otzky partnerskho vzahu, o homosexualitu, mentruan cyklus, anatmiu
pohlavnch orgnov, sexulne zneuvanie det v rodine. Taktie chc pozna odpovede
na niektor praktick otzky, napr. ako prebieha prehliadka u enskho/ej lekra/ky, kedy
sa me zaa sexulne i, kedy je sex bezpen, ako sa bozkva a pod. (viac njdete na
www.rodicovstvo.sk, v asti Dokumenty a texty).
Toto prvo je v slade s l. 13 Dohovoru o prvach dieaa: Prvo hada, dostva a oznamova informcie
v rozlinch formch a z rozlinch zdrojov.
12
1.4. Monosti koly a uiteov pri realizcii VMR a sexulnej

vchovy
1.
Uite/ka, poveren/ vedenm koly funkciou koordintora/ky VMR by mal/a analyzova,

definova, usmerova a vyhodnocova vetky innosti spojen s VMR. Spolu s vedenm
koly by mal/a vytvori kolsk koncepciu VMR.
2.
S koncepciou koly v oblasti VMR by mal/a oboznmi pedagogick zbor a rozdeli

konkrtne lohy, prpadne umiestni informcie o kolskej koncepcii VMR na webov
strnku koly.
3.
Osobitnou skupinou na odovzdvanie informci z oblasti VMR s rodiia iakov koly.

Prostrednctvom rady rodiov, stretnut s rodimi a konzultci s triednymi uitemi/
kami treba zkladn informcie predpsan uebnmi osnovami prezentova ako
zvzn pre vetkch iakov. Je dobr ponknu rodiom monos zska viac informci
o obsahu, cieoch a metodike VMR na doch otvorench dver a vzdelvacch seminroch
s koordintorom/kou VMR, zadva deom cvienia, ktorch vypracovanie vyaduje
komunikciu a spoluprcu s rodimi, a informova ich o alch monostiach zskavania
potrebnch informci (odborn aj populrna literatra, internet, linky dvery, odborn
poradensk intitcie at.).
4.
Treba dba na to, aby oblas VMR bola prirodzenou, normlnou a vetkmi repektovanou
sasou edukanho procesu.
5.
Ak m kola kompetentnho/ uitea/ku, me VMR vyuova aj ako samostatn predmet

v rmci nepovinnch alebo volitench predmetov v zmysle platnch uebnch plnov,
ktor to umouj.
6.
V sasnosti mono vyui aj vzdelvacie poukazy a ponknu iakom koly VMR v rmci
zujmovho vzdelvania.
7.
Na rozvjanie odbornch a psychodidaktickch kompetenci koordintorov/iek VMR

odporame vyuva ponuku akreditovanch vzdelvacch podujat MPC, kolskch radov
aj vysokch kl, regionlnych intitci a subjektov tretieho sektora. Tam zskavaj astnci/
ky nielen nov informcie, ale najm nov kontakty s kolegami z inch kl a odbornkmi
z rozlinch odborov.
8.
V prpade nejasnost i problmov treba spolupracova s odbornkmi/kami z oblasti

gynekolgie, sexuolgie a psycholgie, s odbornkmi/kami z regionlnych radov
verejnho zdravotnctva a pedagogicko-psychologickch poradn, alebo aj s rodimi.
9.
V spoluprci s vedenm koly treba hada monosti na budovanie inventra pomcok na

podporu vyuovania VMR, ktor by mal zaha odborn literatru pre uiteov a iakov,
multimedilne vzdelvacie programy (Sexuln vchova prvodce obdobm puberty
a dospvn), videokazety, nstenn obrazy, modely, bezplatn vzdelvacie programy od
farmaceutickch firiem as premien, S tebou o tebe (Procter & Gamble) a O dospievan
a mentrucii (Johnson & Johnson), krtke animovan filmy (Bol raz jeden ivot) at.
10. Vsledky svojej koly je dobr vhodnmi formami prezentova na verejnosti (napr.
prostrednctvom kolskho asopisu, prezentcie iackych prc, publikovanm v tlai a
regionlnych novinch, organizovanm regionlnych vzdelvacch podujat, zverejnenm
sboru osvedench pracovnch listov vo forme tlaoviny alebo na webe koly, i na
medzinrodnom internetovom portli Modern uite a pod.).
13
1.5. Princpy a zsady sexulnej vchovy

V rmci vchovy k manelstvu a rodiovstvu, ale aj etickej vchovy existuje viacero princpov
a zsad. My k nim pridvame nasledujce, ktor sa nm osvedili pri realizcii sexulnej vchovy
a mu by podnetn a uiton aj pre vs.
Zsady, ktor sa nm osvedili2
1.
Sexulna vchova vychdza z otzok a potrieb iakov a iaok: ak sa iak/ka na nieo

pta, mus dosta odpove primeran jeho/jej veku a chpaniu. Ak sa nepta, nemus to
znamena, e nad rozlinmi otzkami neprema. Je povinnosou uitea/ky zaujma sa
o to, ak s potreby iakov a iaok, a naplni ich.
2.
Otzky sa preberaj s ohadom na sfru predpokladanho najbliieho vvoja: ak dnes

nieo zamlme, iak/ka si odpove njde inde (nie vdy bude pravdiv). Ak predpokladme,
e iak/ka je ete prli mlad/, aby niektor veci pochopil/a, tak o rok dva, ke mu/jej ich
budeme chcie vysvetli, u me by neskoro.
3.
Maximalizuje sa partnersk vzah uite/ka iak/ka: iba v otvorenom a priateskom

prostred nm iaci a iaky dveruj a akceptuj to, o im chceme poveda. Direktvny
a autoritatvny prstup to znemouje.
4.
Sexulna vchova je dvern: dvern informcie, ktor odznej v rmci sexulnej

vchovy, musia osta tajomstvom.
5.
Sexulna vchova je postupn, nadvzn a v o najvej miere pln: najvhodnejie

je, ak m uite/ka jasn pln, predstavu, akmi tmami zane, preo a kam smeruje.
6.
Sexulna vchova vedie k sebapoznvaniu, poznvaniu inch a poznaniu udskej

sexuality: lovek, ktor pozn sm seba, rozumie svojim reakcim a m zdrav sebadveru.
Podobne, ak sa nau porozumie inm, bude schopn repektova ich a vi si ich.
7.
Sexulna vchova je socilna a komunikatvna: vnma iaky a iakov ako udsk bytosti
hodn cty. Nevyuva iba vysvetovanie, ale predovetkm rozhovory. Tak sa iaky a iaci
nauia komunikova.
8.
Sexulna vchova odkrva a eliminuje predsudky, nerovnosti, diskrimincie

a tabuizciu, a to vo vetkch monch oblastiach, i u ide o otzku musko-enskch
vzahov, rozdelenia rol, alebo sexulneho sprvania a sexulnych minort.
9.
V sexulnej vchove je ochrana zdravia a prevencia rizk nadraden idem a hodnotm

skupn: ochrana zdravia mus by prvorad a nesmie podlieha ideolgii, napr. otzka
dostupnej antikoncepcie alebo innosti prezervatvu sa mus prezentova vecne a vedecky,
nie s ohadom na ideologick pozadie.
1.6. Metodick postup, praktick rady a sksenosti

1.6.1. Prprava
Za dleit kroky prpravy sexulnej vchovy mono povaova:
1.
odborn a metodick prpravu (rozlin formy tdia, workshopy, seminre a pod.);
2.
poznanie existujcich osnov vchovy k manelstvu a rodiovstvu a sasnho prvneho

stavu;
Poda Lukka, Supekovej, Lukkovej, Rovanovej.

14
3.
vytvranie kolskej politiky (okruh spolupracovnok/spolupracovnkov, poznanie potrieb

iakov, spoluprca s rodimi a pod.);
4.
vber metodk, prprava na vyuovanie.
Podrobn opis krokov prpravy sexulnej vchovy v kolch uvdzame na inom mieste (Lukk,
Supekov, 2003).
1.6.2. o je efektvne a ako to funguje

S tradinmi prednkami v sexulnej vchove neobstojme. Ako najvhodnejie sa javia
interaktvne a zitkov metdy zaloen na socilnom uen a aktivizcii. Ich spolonm
menovateom je, e nielen informuj, ale poskytuj deom sksenos, podporuj proces
ich vlastnho uvaovania, tvorivos, umouj im v spolonch interakcich rozvja svoje
socilno-komunikan zrunosti, v konfrontcii s ostatnmi si vyjasova a formova vlastn
nzory, ui sa repektova nzory a postoje inch. Pomhaj deom vytvra si sudok na
dan tmu na zklade vlastnho prevania a zitkov, ktor potom prirodzenm spsobom
ovplyvuj ich postoje a sprvanie.
Na takejto hodine sa odpora:
vychdza z cieov koncepcie VMR, jej uebnch osnov a aktulnych potrieb det;
ma na pamti, e netradin metdy vyaduj netradin organizciu vyuovania:
sedenie v kruhu, na zemi a pod. (Silberman, 1997);
vystupova v lohe modertora/ky, komenttora/ky, facilittora/ky ktor/ navod tmu,
vhodne usmeruje diskusiu a vmenu nzorov;
spolone so iakmi uri jasn pravidl, ako aj sankcie za ich poruovanie, dba na ich
dodriavanie (pozrite alej hru Pravidl);
sledova priebeh a dej, ak sa objavia otzky, poiada deti o vyjadrenia, povzbudzova ich;
dodriava zsadu dobrovonosti v prejavovan nzorov: kto sa nechce vyjadri, nemus;
snai sa zauja nehodnotiaci, nekritizujci postoj;
svoj nzor vyjadri zvyajne nakoniec;
sledova krivku pozornosti det, skupinov dynamiku aj stupe navy a vhodne deti
aktivizova;
pri nronejch tmach odloi uzavretie diskusie na nasledujcu hodinu. Deti tak maj
as o veci uvaova;
pri vbere metdy bra do vahy ciele aktivity, poet det, ich vek, rove poznania,
konkrtny vvinov stupe at.;
dba, aby zvolen metdy podporovali rozvoj komunikanch a socilnych zrunost,
aby informovali a poskytovali priestor na vzjomn vypoutie, pochopenie, spoznvanie,
oddych aj relax;
dodriava veobecn podmienky uenia;
vyui realizciu sexulnej vchovy na vlastn rast.
Neexistuje nijak jednoznan nvod, ako postupova v konkrtnej situcii s konkrtnymi
iakmi. Ke stojme pred nimi, v istom zmysle musme zabudn na vetky terie, da sa vies
poiadavkami prtomnej chvle a riadi sa potrebami iakov. Kad diea, skupina, trieda,
kad hodina je, v istom zmysle, in, jedinen a nov!
15
1.6.3. Postup pri realizcii

V prci s rozlinmi aktivistami, iakmi a tudentmi S a V v oblasti sexulnej vchovy a
prevencie HIV/AIDS sa nm osvedil nasledujci model socilneho interaktvneho uenia. Uenie
prebieha v atmosfre bezpeia a otvorenosti. Najskr sa otvraj otzky a tmy zaujmav pre
skupinu, potom skryt (resp. tabuizovan tmy) a tmy spojen so sexualitou, s rizikami a
pod.
Sexulna vchova ako interaktvne socilne uenie
vytvorenie a podpora otvorenej a bezpenej atmosfry
na skupinov prcu
!
podpora partnerskej komunikcie a sebavyjadrenia
kadho astnka, astnky
!
otvranie tm, ktor zaujmaj skupinu
!
!
!
otvranie skrytch tm
(napr. rodov stereotypy)
!
otvranie tm spojench so sexualitou,
s rizikami a prevenciou HIV/AIDS
(napr. sexulne rizik)
!
vyhodnocovanie,
sptn vzby
Je uiton zachova aj postupnos v nronosti jednotlivch tm. Poskytn napr. informcie
o HIV/AIDS me by pre niekoho menej nron, ako rozprva sa o sexulnom styku i
homosexualite.
Pri realizcii odporame vychdza z nasledujcich etickch zsad:
1.
Informovan shlas vetky dleit informcie o programe a metodike zverejni pred

iakmi/kami (v rmci vyuovania) a ich zkonnmi zstupcami (webov strnka koly,
stretnutie s rodimi), aby sa v prpade potreby mohli vyjadri a podpisom v kolskej
dokumentcii vzia na vedomie informcie o programe a metodike jeho realizcie.
Vzhadom na to, e v ttnych kolch SR s uebn osnovy VMR povinn, netreba na ich
realizciu shlas zkonnch zstupcov.
2.
Nepokodi a neubli zvaova vetky, aj mlo pravdepodobn monosti socilnej

alebo psychickej ujmy zastnench a poda toho aktulne prispsobova program.
3.
Zabezpei starostlivos v prpade zistenia akhokovek ublenia i ujmy sprostredkova

kontakt na detskho psycholga, psychologiku i inho/ pecialistu/ku.
16
1.6.4. o by sa mali iaci a iaky postupne dozvedie

1.
Je plne prirodzen, ke sa v tomto veku zamiluj. Nie s vak schopn/ nies zodpovednos
za nsledky prpadnho tehotenstva.
2.
Je dobr spozna anatmiu a fyziolgiu pohlavnch orgnov mua a eny a to, ako prebieha
pohlavn styk.
3.
Treba sa naui pouva primeran odborn terminolgiu o udskej sexualite a rozumie

jej.
4.
Cirkvi maj rozdielne nzory na niektor otzky sexuality (predmanelsk sexualita,

antikoncepcia a plnovanie rodiovstva, interrupcia, homosexualita, masturbcia, funkcie
sexu)3.
5.
Kad lovek m prvo rozhodn sa o tom, i chce ma deti, koko a v akom ase.
6.
K poatiu dochdza za uritch okolnost vo vajkovodoch a na priebeh tehotenstva vplva

vea vonkajch aj vntornch faktorov. Niektor meme ovplyvni (zdrav spsob ivota
bez stresu, alkoholu, fajenia, drog, liekov), niektor nie (dedinos, pohlavie).
7.
Poda zkona je vekovou hranicou na sex pohlavn styk vek 15 rokov. To sa vzahuje na
vetky formy telesnho sexulneho sprvania.
8.
Sex nie je len pohlavn styk. Blzkos, city, intimitu si mu udia prejavova hladkanm,
maznanm, objmanm, bozkvanm a almi nenosami.
9.
Ak sa dospievajci/e venuj sexulnym hrm s partnerom alebo partnerkou starmi ako 15

rokov, ten star/ia riskuje problmy so zkonom.
10. Orgazmus je vemi prjemn zitok.

11. Zvl dievat doku spoiatku lepie prei orgazmus pri vlastnej stimulcii. Dosiahnutie
orgazmu je asto otzkou asu, sksenost, vzjomnho poznvania a otvorenej a citlivej
komunikcie o sexulnom prevan s partnerom/kou.
12. Sami/y s zodpovedn/n za to, o svojmu partnerovi/ke dovolia.
13. Masturbcia je ben u chlapcov aj u dievat, je sasou sexuality loveka.
14. Nie s povinn/ prejavova svoju lsku sexom a nikto ich k tomu nesmie nti. Nikto
nedlhuje sex svojmu priateovi/ke.
15. Je dleit dverova svojim pocitom a naui sa ich vhodnm spsobom vyjadrova.
16. Vo vzahu, v znmosti, treba drazne a jasne stanovi hranice. Kad me kedykovek
poveda nie.
17. Vina dospievajcich v naej krajine nem sexulny styk pred 16. rokom ivota.
18. Ak nedoku alebo nechc poka so sexom do dospelosti, mali by seba a partnera/ku
chrni pred neiaducim tehotenstvom a sexulne prenosnmi chorobami vhodnmi
antikoncepnmi prostriedkami alebo prirodzenmi metdami plnovanho rodiovstva.
3
Na zskanie nadhadu, rozrenie informci a pochopenie rozdielnosti v prstupoch k niektorm tmam v oblasti
vnmania udskej sexuality katolckou cirkvou odporame zoznmi sa s oficilnymi materilmi vchovy k lske
a istote vydanmi Katechetickou komisiou pri Konferencii biskupov Slovenska.
Jurkov, S. Lencz, L. Synekov, M. itansk, T.: Metodick prruka vchovy k lske a istote pre
1. stupe Z. Bratislava: Katechetick komisia pri KBS 1999.
Orend, P. Lencz, L. Hudk, P. Breov, M.: Metodick prruka vchovy k lske a istote pre 2. stupe Z
a 1. 2. ronk S. Bratislava: Katechetick komisia pri KBS 1999.
Orend, P a kol.: Dodatok k metodickej prruke vchovy k lske a istote pre II. stupe Z a 1.a 2. stupe S
(katechza pre 4. ronk Z). Bratislava: Katechetick komisia pri KBS 2000.
17
19. Najvhodnejou ochranou pred HIV je prezervatv v kombincii so spermicdnym glom.

Jeho pouitie si vak vyaduje urit zrunos. Nikdy nejde o 100 % ochranu.
20. Pouva prezervatv nie je smiene. Treba si uvedomi dsledky nechrnench sexulnych
aktivt.
21. Otehotnie me dieva za uritch okolnost aj poas mentrucie alebo tesne pred ou, i
hne po nej.
22. Dieva aj chlapec sa mu nakazi sexulne prenosnou infekciou i vrusom HIV aj pri prvom
pohlavnom styku.
23. Pre tch, ktor ij sexulnym ivotom, s prezervatv v kombincii so spermicdnymi
prpravkami alebo antikoncepnmi pilulkami najvhodnejmi metdami bezpenejieho
sexu.
24. Antikoncepn pilulky chrnia pred poatm, ale nie pred sexulne prenosnmi infekciami.
Pred zaiatkom ich uvania treba podstpi gynekologick vyetrenie, ktor pome uri
ich vhodn formu. Uvanie hormonlnej antikoncepcie predpoklad pravideln lekrske
kontroly.
25. Gynekologick vyetrenie neznamen stratu panenstva.
26. Pravideln gynekologick prehliadky s vemi dleit z hadiska prevencie onkologickch
ochoren. Hanblivos treba prekona.
27. Je dleit osvoji si metdy samovyetrovania prsnkov a semennkov.
28. Znsilnenie je trestn in, a ak k nemu djde, treba informova polciu, zveri sa niekomu
blzkemu, komu dveruj a kto im doke pomc.
29. Za svoje telo s zodpovedn/ sami/y. Patr len im a nikto cudz sa ich nesmie dotka bez
ich shlasu ani iada dotyky nsilm.
30. Mlad dievat a chlapci sa mu sta obeami trania, sexulneho nsilia a zneuvania,
incestu, obchodovania s umi i ntenej prostitcie a pornografie.
31. Existuj intitcie, na ktor sa mu v prpade svojich problmov s dverou obrti
a poiada ich o pomoc.
32. Poznme inn metdy na aktvnu sebaobranu a bezpen sprvanie a rieenie krzovch
situci.
33. K zkladnm hygienickm nvykom kultrnych ud patr starostlivos o istotu rk a chrupu
rovnako ako o istotu vonkajch pohlavnch orgnov.
34. Svoje telo bud potrebova ete dlho, zodpovedn starostlivos o je dobr investcia.
35. To, ako kto vyzer, je dleit len v niektorch profesich.
36. V dospievan je nerovnomern vvoj normlny.
37. Primeran telesn aktivita je pre telo ovea prospenejia ne rozlin redukn dity.
38. Mlad udia sa sami rozhodn, kedy a ako zaa sexulne i.
39. V sasnosti existuje monos okovania mladch dievat pred zaiatkom ich aktvneho
sexulneho ivota proti infekcii udskm papiloma vrusom (HPV), ktor sa prena
pohlavnm stykom a zapriuje rakovinu kka maternice. Toto okovanie zatia nie je
zaraden do okovacieho kalendra v SR, preto sa nehrad zo zdravotnho poistenia.
(poda Trojana, 1999 upravila a doplnila L. Rovanov)
18
1.6.5. Nmety cvien a tvorivch loh

Okrem metodk rozlinch aktivt vm v alch astiach prruky ponkame niekoko nmetov
na aktvnu, tvoriv samostatn prcu aj spoluprcu iakov a iaok, ktor sa osvedili v praxi a
zaujmavm spsobom sprostredkvaj obsah sexulnej vchovy:
1.
Posudzovanie pravdivosti tvrden tie mu star iaci a iaky vytvori sami, mladm
pripravte vroky na kartikch.
2.
Hadanie bielej vrany v skupine slov a zdvodnenie vberu pripravte skupiny slov,
v ktorch je jedno navye, lebo nespa spolon znak ostatnch. Deti maj njs toto slovo
a zdvodni svoj vber. Na vyej rovni tohto cvienia iaci/ky doku vytvra takto
skupiny slov sami/y.
Napr.: pova maternica erekcia vajenky vajko ovulcia.
Bielou vranou v tejto skupine bude erekcia, lebo ostatn slov oznauj asti a procesy
enskch pohlavnch orgnov, erekcia sa tka mua.
3.
Vytvranie dvojc slov lohou je njs a sprvne spoji dve slov.
4.
Vytvranie doplovaiek, osemsmeroviek, rbusov do doplovaky treba ukry

konkrtne slovo (puberta, dospievanie, lska, homosexualita, masturbcia, pohlavn
choroby, tehotenstvo, sexualita, mentrucia, hygiena a pod.) a pripravi k nej podrobn
legendu, ktor by obsahovala slov svisiace so sexualitou.
5.
Vyrbanie tematickch sborov kartiiek s rozlinmi otzkami a odpoveami na ne

lohou iakov/ok je vytvori takto dvojice.
6.
V urenom ase vytvorenie zoznamu slov k stanovenej tme (sexualita, rodina, AIDS,
priatestvo a lska, pohlavn orgny, antikoncepcia, sexulna orientcia, sexulne sprvanie
a pod.). Po jeho vypran bud iaci/ky prezentova svoje zoznamy a v alej asti sa
poksia vytvori z nich rozlin prbehy, zmyslupln texty. iaci/ky si mu vybra formu aj
adresta. Zdrazujte pritom zsadu taktu a slunosti.
7.
Rieenie morlnych dilem posudzovanie morlnosti sprvania a konania postv

v rozlinch prbehoch. Najprv samostatne, potom diskusiou v mench skupinch, kde sa
treba dohodn na spolonom rieen a to nakoniec prezentova. Vytvra sa tak priestor na
konfrontciu rozdielnych nzorov a postojov, na ncvik aktvneho povania a vzjomnho
porozumenia aj tolerancie.
8.
Dokonenie prbehu ponknite krtke prbehy, ktor zmerne neukonte. Poiadajte

deti, aby sa poksili prbehy dokoni s vyuitm vlastnch mylienok i otzok, a potom
spolu diskutujte o dsledkoch rozlinch monost konca.
9.
Projektov prce pripravte rozlin zadania na vber, alebo vyzvite iakov/ky, aby si tmy
projektov definovali sami/y. Mu pracova individulne, vo dvojiciach alebo v mench
skupinch. Dohodnite si metodiku formlneho a obsahovho spracovania projektov, kritri
na ich hodnotenie a termny ich prezentcie. Ponknite im pomoc vo forme konzultci.
10. Tvorba plagtov a kol k rozlinm tmam kombinovanmi technikami s vyuitm

starch novn, asopisov a inch materilov.
11. Anketa k problmovm otzkam udskej sexuality pre spoluiakov/ky pre mladch/ie
aj starch/ie iakov/ky koly, uiteov/ky, rodiov vytvoren v spoluprci s odbornkom/
kou. Mala by mapova nzory, postoje, vedomosti (kedy zaa sexulne i, postoje
k homosexualite, antikoncepcia, HIV/AIDS, SPI, predmanelsk sex, vernos, lska,
manelstvo, rodiovstvo, osamel spsob ivot, prostitcia, interrupcia at.).
19
12. Rozhlasov relcie pripravenie materilu do relcie kolskho rozhlasu na uren tmy
(napr. 1. 12. De prevencie AIDS).
13. Vyuvanie modernch IKT spracovanie rozlinch zadan s pomocou informci
z internetu alebo vyuitie multimedilnych programov, ktor mte k dispozcii.
14. Zorganizovanie konferencie powerpointovch prezentci s odkazmi na vhodn
internetov strnky iaci/ky spracuj vybran zadania do formy powerpointovej
prezentcie. Dohodnite jej rozsah a termn prezentcie. Pozvite na u kolegov, vedenie
koly, rodiov, spoluiakov. V uvedench aktivitch mete prekroi rmec svojej koly
a formou vzvy zorganizova regionlnu konferenciu.
Pri tvorbe a hadan rieen niektorch loh mete iakam a iakom dovoli pouva
literatru, informan letky, vhodn webov strnky. iaci a iaky mu sami navrhn
postupy ich rieen v skupinch i v triedach. Nech rozvjaj svoju tvorivos!
20
2. POMOCN AKTIVITY
2.1. vodn aktivity vytvorenie atmosfry
Efektvny priebeh sexulnej vchovy si vyaduje aktivitu iakov/ok a uitea/ky, intenzvnu
komunikciu medzi nimi. Je to celkom in, ako ke uite/ka vysvetuje a iaci a iaky sedia, pu
a obas poloia otzku. Kee v sexulnej vchove sa rozprva aj o intmnych tmach, medzi
zastnenmi mus by dvera, je dobr, ke panuje otvoren a priatesk atmosfra. To sa d
dosiahnu hrami, ktor prelamuj bariry a pri ktorch sa udia navzjom spoznvaj (Vymenia
si miesta, Aromatick Ale, Kty miestnost). Oplat sa aj nejakou nensilnou formou zisti
rove vedomost iakov, aby sme vedeli zamera program na to, o om iaci najmenej vedia a
o ich zaujma (Rybnk). Dleit je stanovi si pravidl fungovania skupiny (Pravidl). Kee ide
o in typ uenia, ako je v kolch ben, veobecn pravidl koly, napr. kolsk poriadok, na
tento el nepostauj.
Tieto aj alie aktivity v prruke uvdzame v schme:4
1. nzov;
2. cie uveden ciele s otvoren, pri modifikcii a zmene poas aktivity sa daj sledova aj
in ciele;
3. vekov skupina mono ju aktulne meni poda skupiny a prispsobi jej metodiku;
4. pomcky;
5. as odporan na zklade vlastnch sksenost s realizciou aktivity;
6. poet astnkov/ok odporan poet na efektvnu realizciu;
7. priebeh je len odporanm toho, ako sa d aktivita realizova; me obsahova nmety
na viacer alternatvy;
8. vyhodnotenie podnety, otzky na reflexiu, vyjadrenie pocitov, nzorov, vlastnch zamyslen
a zisten, oakvan vsledky, diskusia, resp. poznmky.
Vymenia si miesto
(poda Labth, Smik 1991, upravila Lukkov)
Cie: Uvonenie emocionlneho naptia, vzjomn zbliovanie a spoznvanie, zaktivizovanie na
alie cvienia. Aktivita prina minimlne riziko zlyhania pred skupinou.
Vekov skupina: Bez obmedzenia.
Pomcky: Dostatok priestoru, stoliky.
as: 10 15 min.
Poet astnkov/ok: 20 25.
Priebeh: Vetci/ky astnci/ky hry sedia v kruhu a na jednho/u, ktor/ stoj v strede. Na
zaiatok hry je vhodn, aby bol/a v kruhu vedci/a skupiny, ktor/ zana hru slovami: Vymenia
si miesto vetci, ktor s... zaben, hladn, neastn, a pod., ktor maj... ierne ponoky,
modr oi, dvojku zo sprvania, priatea, a pod. astnci/astnky si teda vymieaj miesta
poda urench znakov, vlastnost a pod., ktor by sa vak nemali opakova v priebehu jednej
hry. Plat pravidlo, e pri vmene miest si hr/ka nesmie sadn na pvodn miesto.
Oakvan vsledky:
Vytvorenie uvonenej dynamickej atmosfry, prelomenie nedvery k prostrediu, vedcemu/j
skupiny a medzi astnkmi/kami skupiny. Vedci i vedca skupiny maj monos zisti
vraznejie emon bariry, postavenie jednotlivch astnkov/ok v skupine, spozna
skupinov vzahy.
4
Tto schma sa netka krtkych rozohrievacch a uvoovacch aktivt zaraovanch v priebehu sexulnej
vchovy.
21
Alternatvy: 1. astnci/ky hry sedia v kruhu, jedna stolika je von. Hr/ka sediaci/a naavo
od przdneho miesta zana slovami: Miesto po mojej pravej ruke je von, chcem, aby si tam
sadol/la..., lebo je mj priate. a pod.
2. astnci/ky hry sedia v kruhu, jedna stolika je von. Hr/ka sediaci/a naavo od przdneho
miesta, zana slovami: Miesto po mojej pravej ruke je von, chcem, aby si tam sadol/la... ako
toreador, sliepka. a pod.
Poznmky: Niektor/ astnci/ky mu ma problm so zadanm pokynu na vmenu, pomte
im, nesmiete vak dopusti ich zosmieovanie.
Aromatick Ale
(poda Lukk, Supekov, 2003, upravila Lukkov)
Cie: Hra sa zameriava na ncvik a zapamtanie si mien lenov/iek skupiny zbavnm spsobom.
Zmerom je vytvori nekonvenn, uvonen, vesel, dynamick atmosfru, zni naptie
v skupine.
Pomcky: Dostatok priestoru, stoliky.
as: 15 20 min.
Poet astnkov/ok: 20.
Priebeh: Vetci/ky astnci/ky hry sedia v kruhu, jeden/na povie svoje meno tak, e na
zaiatok prid prdavn meno, ktor sa zana na rovnak psmeno ako jeho krstn meno, napr.
inteligentn Ivan, atmov Adam, bezn ubica, leniv Ldia a pod., pokrauje sa tak, e
sused/a zopakuje meno predchdzajceho/j a prid svoje, al/ia zopakuje dve men a prid
svoje. Tak sa pokrauje a do poslednho/ej hra/ky.
Oakvan vsledky:
Vemi dobr spsob, ako si jednoducho, zbavne a dostatone trvalo zapamta men lenov
a leniek skupiny.
Poznmky: Niektor/ astnci/ky mu ma problm so zapamtvanm si mien, pomhajte
im, aby sa predilo naptiu, resp. pocitom nespechu.
Kty miestnost
(upravili Bianchi, Lukk, 2001)
Cie: Uvonenie astnkov/ok skupiny, zaktivizovanie na alie cvienia vetci sa rozhovoria.
Pomcky: Dostatok priestoru.
as: Asi 20 mint.
Priebeh: 1. Opte existujce kty v miestnosti: kad kt predstavuje jedno ron obdobie.
astnkov/ky vyzvite, aby li do kta predstavujceho to ron obdobie, ktor maj
najradej.
2. Vyzvite astnkov/ky, aby sa porozprvali s tmi, s ktormi sa stretli vo svojom kte, o tom,
o ich spja. Nechajte na to 5 7 mint. Potom za kad kt jeden/na hovorca/kya referuje
celej skupine o tom, o si astnci/ky v kte uvedomili ako spolon.
3. Pokraujte almi deleniami, napr. poda kritri: t/tie, ktor/ nemaj srodencov, maj 1
srodenca, maj 2 srodencov, maj 3 a viac srodencov, alebo: t, ktor/ nehovoria nijakm
cudzm jazykom, hovoria jednm cudzm jazykom, dvoma cudzmi jazykmi, troma a viacermi
22
cudzmi jazykmi. Vymyslite si ubovon kritri delenia, ktor s vhodn pre konkrtnu
skupinu.
Dbajte na to, aby vetky diskusie smerovali najm k tomu, PREO sme sa ocitli v spolonom
kte, a nie iba k tomu, ak to je, by v tomto kte.
Oakvan vsledky:
Orientovanie na hadanie spojitost medzi umi na rozdiel od kultrne prevaujcej tendencie
hada odlinosti.
Alternatvy: astnci/ky sa mu do ktov rozdeli napr. poda rozlinch socilnych prostred,
v ktorch sa ctia dobre: kaviare, stanica, obchodn dom, rodinn dom a pod.
Rybnk
Cie: Cieom hry je zska od astnkov/ok informcie o rovni ich doterajch vedomost
v oblasti sexulnej vchovy.
Vekov skupina: Od 12 rokov.
Pomcky: Dostatok priestoru.
as: 25 min.
Priebeh: Hri a hrky stoja v kruhu. Intruujte ich, e v kruhu je rybnk, voda v om je smerom
k jeho stredu oraz hlbia. Vyzvite astnkov/ky, aby vstpili do rybnka poda toho, nakoko
sa ctia:
zrun/ v rozprvan sa o sexualite;
informovan/ o rizikch sexuality;
informovan/ o sexulnych chylkch.
Oakvan vsledky:
Uvonenie, vzjomne poznvanie sa bez vieho rizika, orientovanie sa v rovni vedomost.
Poznmky: Niektor/ astnci/ky, ktor si myslia, e nemaj dostatok vedomost z danej
oblasti alebo si nie s nimi ist/, mu sa skrva za ostatnch. Aby sa predilo zskaniu pocitu
menejcennosti hne na zaiatku, nie je dobr na nich nalieha, aby sa vyjadrili, ak im to je
neprjemn.
Pravidl
(Lukk a in)
Cie: Vytvori si pravidl fungovania skupiny, ktor bud mc repektova vetci/ky astnci/
ky poas spolonch stretnut.
Pomcky: Vek papier, maliarska lepiaca pska na stenu.
as: 15 min.
Poet astnkov/ok: Optimlne 20 25.
Priebeh: 1. Zdvodnite potrebu pravidiel pre fungovanie skupiny: uahenie komunikcie,
neubliovanie.
2. astnci a astnky navrhuj pravidl, had sa skupinov shlas s jednotlivmi nvrhmi.
Medzi osveden pravidl patr: monos nezapoji sa do aktivity, ktor by bola niekomu
23
neprjemn; dvernos dvern veci, ktor odznej v skupine, sa z nej nevynaj; dohoda
o spsobe oslovovania (prpadne aj otzka tykania a vykania) a dohoda o prestvkach.
3. Spsanie pravidiel na vek papier, ktor sa nalep na stenu.
4. V prpade nefungovania sa mono k pravidlm vraca a spolonm konsenzom ich meni.
Oakvan vsledky:
Vytvorenie predpokladov na atmosfru dvery a bezpeia.
2.2. Pomocn aktivity v priebehu realizcie sexulnej vchovy

V priebehu sexulnej vchovy je vhodn zaraova medzi jednotliv aie tmy, rozohrievacie
a uvoujce aktivity. Tie oivuj skupinu, zniuj naptie, pomhaj udriava pozornos
a dobr atmosfru. Najvhodnejie s asovo nenron aktivity.
Tlieskanie
astnci/ky vytvoria kruh v strede miestnosti. Vedci/a skupiny vysvetl cvienie; princpom je
posla tlieskanie do kruhu.
Nazaiatku si treba osvoji pravidlo postupu v smere hodinovch ruiiek. Vedci/a skupiny
zatlieska raz a posunie tlieskanie loveku stojacemu napravo od neho/nej, ten tleskne raz a tm
znova posunie tlesknutie loveku po jeho pravej ruke tak sa tlieskanie posva v kruhu smerom
doprava a do situcie, ke niekto namiesto jeden raz zatlieska dvakrt. Vtedy sa men smer
zane sa postupova proti smeru hodinovch ruiiek. Tlesknutie dvakrt znamen, e je na
rade lovek po avej strane tlieskajceho tm sa zmen smer tlieskania a tlieskanie sa akoby
zane vraca. Tlesknutm raz alebo dvakrt uruj hri smer. Tlieskanie by sa malo postupne
zrchova, aby hra naberala na dynamike.
Kad/ hr/ka, ktor/ sa pomli alebo tleskne a neskr, m sa naru rytmus kruhu, vypadne
a sadne si na stoliku. Hra sa kon vtedy, ke zostane len jeden/na hr/ka alebo ke uplynie
as trvania hry, ktor si hri/ky stanovili pred jej zaiatkom.
m rchlejie hra pokrauje, tm viac sa musia astnci/ky sstredi. Je dleit ubezpei sa,
e kad/ z hrov/k bude aktvne participova na tlieskan. Aby sa nevytvrali sluky len medzi
dvoma alebo troma hrmi/kami.
Uzol
astnci/ky vytvoria kruh a pochytaj sa za ruky. Potom zavr oi a pustia sa. Bez toho, aby
otvorili oi, snaia sa njs nejak von ruku. Ke si kad/ njde nejak dve ruky, ktor pevne
chyt, hri/ky mu otvori oi. lohou skupiny je rozmota klbk, ktor sa vytvorili. Kruh sa
nesmie roztrhn. Vetky telesn kontakty a pozcie s povolen. Vsledkom snaenia hrov/k
m by pvodn kruh.
Cvienie mono sai intrukciou, e hri/ky nesm rozprva a dohadova sa mu len
pomocou o.
Ovocn alt
astnci/ky aj vedci/a skupiny sedia na stolikch v kruhu. Hri/ky sa rozrtaj na prvho,
druhho, tretieho. Vetci prv s banny, druh hruky a tret slivky (ovocie je ubovon). Jeden
len skupiny nem stoliku a stoj v strede. Aj on sm m pritom slo teda ovocie a chcel
by si sadn. Kee si chce njs miesto, zvol stojaci nzov jednho z troch druhov ovocia. T,
ktor maj pridelen tento druh ovocia, sa postavia. Ke stojaci zvol ovocn alt, postavia sa
vetci. lohou stojacich hrov je njs si miesto na sedenie. Ten, kto sa postav, mus si vdy
njs in miesto na sedenie, ako bolo to pvodn. Kee je o jednu stoliku menej, vdy zostane
24
jeden/na astnk/ka st a potom zane vyvolva ovocie alebo ovocn alt. Ak je pre skupinu
charakteristick niia koncentrcia, postaia dva druhy ovocia. Tto technika sa me variova
a predstavova aj vhodn vstup do diskusie o pohlav a jazyku. astnci si mu namiesto
ovocia vybra termny z oblasti sexu a hra ju s nimi.
Daov prales
Skupina vytvor kruh. Vedci/a skupiny vydva jeden po druhom rozmanit zvuky, ktor po
om skupina opakuje: trie si ruky o seba, lska prstami, tapk si rukami o stehn a napokon
nahlas tlieska rukami. Kruh je rozdelen na tyri podskupiny. Vedci/a skupiny je v prvej
podskupine a vydva zvuky, ktor ostatn podskupiny imituj, ale ako knon, take vdy s
o jeden zvuk pozadu oproti predolej podskupine. Prv podskupina zana trenm rk, ostatn
podskupiny zatia nerobia ni. Po minte i dvoch zane prv skupina lska prstami a druh
zane s trenm rk. Po alej minte i dvoch prv podskupina zane s tapkanm po stehnch,
druh s lskanm prstov a tretia s trenm rk. Potom prv skupina nahlas tlieska rukami a druh
si tapk po stehnch, tretia lska prstami a tvrt si trie dlane. Ke zaznievaj vetky tyri zvuky
naraz, pripomna to d. Tipy: Zvuky mono strieda rchlejie a niekokokrt opakova men
sa tm intenzita brky. alia alternatva je tak, e dievat a chlapci postupne jednotlivo
napodobuj vedceho/u skupiny (mexick vlna).
murkan
Jeden/na z kadej dvojice si sadne na stoliku. Druh/ sa postav za neho/u a dr sa operadla
stoliky. Ten, kto nem pr, stoj za stolikou, na ktorej nikto nesed, a zane hru murknutm
na jednho/u zo sediacich. Ten/t prijme pozvanie tak, e si sadne na von stoliku. Jeho/jej
partner sa sna zabrni tomu tak, e ho chyt oboma rukami za plecia. Ak je poet hrov
prny, vedci/a skupiny sa me prida.
Molekuly
Dievat a chlapci sa vone pohybuj po miestnosti, uite/ka zakri slo, poda ktorho sa deti
spoja do skupiny vytvoria molekulu. Napr. ak zakri 8, vznikne molekula s potom hrov 8,
ak vznikne v, alebo men tvar ako 8, ten vypadne z hry. Hr sa dovtedy, km nezostan
iba dvaja/e hri/ky.
Strieaky
Dievat a chlapci stoja v kruhu. Zana sa tm, e niekto povie meno zo skupiny. Jeho nosite/ka
si upne a dvaja/e astnci/ky okolo neho/nej sa otoia k sebe a odstrelia ho/ju zdvihnutm
ruky, napodobenm puky a vydanm zvuku. Ten/t, ktor/ je pomal/ia, vypadne. Pokrauje sa
tak, e ten/t, ktor/ upel/a, sa postav a povie meno niekoho z kruhu.
2.3. Zver vyhodnotenie

Na zver programu sexulnej vchovy je vhodn zisti sptn vzby od iakov o zskali, o
bolo nudn a pod. Mete poui nejak vedomostn test (pozri Dotaznk v Prlohe) alebo aj
neformlnejie vyhodnotenie (Zver vyhodnotenie, Telefn, Rybnk).
Zver vyhodnotenie: o sme zskali?

Cie: Identifikova, o iaci/ky zskali absolvovanm hodiny. Zhodnoti hodinu, ako aj vlastn
prspevok zastnench.
Pomcky: Papier formtu A4, per.
25
as: 20 30 mint.
Priebeh: 1. Poiadajte astnkov/ky, aby rozdelili papier na tyri asti, a vysvetlite im, e teraz
bud pracova samostatne.
Do jednotlivch ast vpu:
ako sa ctia teraz na konci hodiny;
aspo jednu vec, i u osobnho, alebo profesionlneho charakteru, ktor zskali;
jednu vec, ktorou poda ich nzoru prispeli do spolonej aktivity;
jednu vec, ktor zamaj urobi ako vsledok asti v kurze.
2. Nechajte iakov a iaky utvori dvojice a diskutova so svojm/ou partnerom/kou o tom, o
napsali.
3. Dajte cel skupinu op dohromady a poiadajte jednotliv dvojice, aby podali ostatnm
sprvu.
Oakvan vsledky:
iaci a iaky bud ma prleitos zamyslie sa nad svojimi sksenosami a zitkami z hodiny,
zhodnoti jeho dosah, i u v osobnej, alebo v odbornej rovine, a sstredi sa na budce
pracovn aktivity.
Zver vyhodnotenie: Telefn

Cie: Zska sptn vzbu od iakov a iaok a umoni im reflektova vrazn zitky a nov
sksenosti.
Pomcky: Nijak.
as: 10 15 min.
Priebeh: iaci a iaky sedia v kruhu spolu s uiteom/kou. Uite/ka ako prv/ zdvihne
symbolick slchadlo a telefonuje domov o priebehu hodiny. Potom vyzve suseda/ku, aby tak
spravil/a aj on/a, a tak obde cel kolo.
Oakvan vsledky:
iaci a iaky maj monos vzjomne sa odmeni sptnou vzbou, dozvieme sa o najsilnejch
a najprjemnejch momentoch. Pozor: touto technikou vinou nezskame sptn vzbu
o negatvnych momentoch hodiny.
Na zistenie vedomostnej rovne, postojov a nzorov na zaiatku alebo na konci nejakho cyklu
sexulnej vchovy odporame poui dotaznk alebo test, ktor si mete zostavi sami/y,
alebo mete poui dotaznk uveden v prruke (prloha 1).
26
3. TMY A AKTIVITY
Spolonm cieom ponkanch aktivt v jednotlivch tmach je jednoduchm, deom blzkym
spsobom vysvetli zkladn pojmy a tmy ako lska, priatestvo, partnersk vzahy, psychick
a fyzick zmeny v obdob dospievania a pod. tak, aby si k nim deti nali vlastn cestu, ktor im
prinesie poteenie a o najmenej sklaman. Kad tematick oblas sa najskr opisuje a rozober.
Nasleduj aktivity, ktor pomhaj spolu so iakami a iakmi ujasni a diskutova dan tmy.
Na niektor aktivity nadvzuj pracovn listy uren iakom. Nezabdajte, e kad pracuje
s inmi demi v odlinch podmienkach, preto kad aktivitu odporame vhodne modifikova,
prispsobi konkrtnym podmienkam a situcim, ktor pozn len sm/sama uite/ka.
3.1. Fyzick a psychick zmeny v obdob dospievania

Miluj okzalo rozmarn ivot, maj zl spsoby, opovrhuj autoritou, nerepektuj
dospelch, trvia as tm, e sa flkaj a kvkaj spolu. Odporuj svojim rodiom,
spolonos a rozprvanie sa je ich jedinm zaneprzdnenm, nensytne jedia a tyranizuj
svojich uiteov. Sokrates (Artlov, 1994)
Puberta vvojov tdium v ivote loveka, ktor charakterizuje pohlavn dospievanie,
spojen s vraznmi zmenami v duevnom ivote; takmer vdy ho sprevdzaj akosti, zdanliv
poruchy, brliv vmeny nzorov. Jej zaiatok a koniec je z hadiska veku vemi rozdielny (10.
15. rok) a jej priebeh ovplyvuj predovetkm fyziologick procesy. U viny det sa puberta
zana v tomto veku, ale odchlky mu by vek. U dievat sa puberta me zaa medzi
smym a sedemnstym rokom, u chlapcov medzi desiatym a osemnstym. Toto rozsiahle
asov obdobie znamen, e dvaja rovesnci sa mu v tomto smere vemi li. U jednho sa
me telesn vvin koni, km u druhho sa zana. Niektor dievat a chlapci z toho mu
ma komplexy. Treba ich upokoji tm, e ani predasn, ani oneskoren vvin nie je chorobn
a ani jeden nem nijak vhodu pred druhm. (Meredithov, 1992)
3.1.1. Fyzick zmeny v obdob puberty

DIEVAT
rast do vky;
rast ochlpenia na pohlavnch orgnoch, nohch a v podpazu;
vraznejie potenie, mastenie vlasov;
rast ps, rozrenie bokov, zothlenie psu;
vtok z povy;
mentrucia;
pokoka sa stva mastnejou, objavuj sa vyrky (akn).
CHLAPCI
rast do vky;
rast ochlpenia na pohlavnch orgnoch, nohch a v podpazu;
zvenie penisu a semennkov;
vraznejie potenie, mastenie vlasov;
rozrenie ramien, rast fzov;
prehbenie hlasu, mutovanie;
prv ejakulcia.
27
Uveden telesn zmeny me u obidvoch pohlav sprevdza nava, skleslos, nzky tlak, bolesti
konatn a kbov, porucha rovnovhy, bolesti chrbta.
Ak dievat a chlapci nie s dobre oboznmen s tm, ak telesn zmeny ich akaj, mu ma
vek problmy s ich psychickm prevanm. Napr. pri prvej mentrucii alebo pri prvom vrone
semena mu preva pocity viny, hanby, zaknutia i strachu.
Pokia nemaj dostatone pozitvny obraz samch seba, mu u nich nasta vne
psychosomatick problmy, ktor mu vies napr. a k mentlnej anorexii. (Artlov, 1994)
3.1.2. Psychick zmeny v obdob puberty

V obdob puberty sa u dospievajceho rozvjaj rozumov schopnosti, zdokonauje sa vnmanie,
orientcia v priestore, schopnos analzy, diferencicie, schopnos abstraktnho myslenia a
koncentrcia pozornosti.
Na zaiatku puberty je sprvanie vzdorovit, kritick ku vetkmu a vetkm, predovetkm vak
k autoritm. Npadnm prejavom je tvrdohlavos a nevhodn verblne vyjadrovanie. Postupne
nastva ovldanie bezprostrednch prejavov a osvojovanie prijatenho socilneho sprvania.
Pubertou sa zana obdobie, ke sa dospievajci/a usiluje prvkrt v priebehu vvoja
o emancipciu od rodiny, a tm sa men aj truktra jeho/jej potrieb.
Potreba samostatnosti je najnpadnejm rysom sprvania dospievajceho/j. Emancipcia od
rodiny je pre diea nutnosou z hadiska hadania samho seba, nadvzovania novch citovch
kontaktov medzi rovesnkmi/kami a tm aj osvojovania si novch socilnych rol. Njs seba
samho, utvori si pozitvny obraz o sebe je dleit na zskanie sebadvery a citovej istoty.
Potreba sprvne diferencova, rozvja a ovplyvova svoje schopnosti vedie k posilneniu
sebadvery a v obdob puberty je dleit aj pri vobe povolania.
Potreba citovej reakcie, bezpeia a lsky v citovom vvoji sa prejavuje npadn citov
nevyrovnanos. Na citov prejavy rodiov a inch autort (starch rodiov) dospievajci/a reaguje
podrdene, odmietavo. U nechce by stredobodom citovho zujmu v rodine, citov prejavy
povauje za zvzujce, obmedzujce jeho samostatnos, preto astejie vznikaj nezhody,
afektvne reakcie s prehnan, podrdenie sa asto stupuje a vznikaj a nepriatesk
postoje. Citov odptanie sa od rodiny vynahrdzaj citov vzahy k rovesnkom/kam, a to aj
k rovesnkom/kam opanho pohlavia. Je to obdobie prvej zamilovanosti aj prvch sklaman.
Vina chlapcov a dievat sa sna prenies as svojich citovch vzieb na vrstovnkov. Problmy
mu nasta vtedy, ak sa dospievajci/a uzatvra do seba, do svojho vntra, alebo vyhadva na
svoje citov prejavy nevhodn osoby.
Potreba slobodne rozvja svoje zujmy v obdob puberty sa chlapci a dievat bu identifikuj
so zujmami rodiny, alebo ich zaujmaj plne odlin zujmov innosti, tak, ktor povauj
za dleit a zodpovedaj ich hodnotovmu systmu, s vrazom ich individuality.
Potreba morlneho vedomia je silne ovplyvnen hodnotovm systmom rodiny, ale
dospievajci/a si ju utvra aj pod vplyvom rovesnkov/ok. Kritick hodnotenie rodiovskho
sprvania asto ovplyvuj autoritatvne vchovn prstupy a to, ako sa s tm dospievajci/a
vyrovnva, zvis od temperamentu, od celkovej intelektovej rovne a socilnej adaptcie. (Lis,
1986)
28
3.1.3. Aktivity
3.1.3.1. Zmeny poas dospievania
(Lukkov)
Cie: Uvedomi si zmeny, ku ktorm dochdza poas puberty, a naui sa s nimi vyrovna.
Pomcky: 2 vek hrky papiera, fixky.
as: 45 min.
Priebeh: Poda potu dievat a chlapcov rozdete skupinu na dve alebo tyri dievensk
alebo chlapensk podskupiny. Kadej skupine dajte vek hrok papiera, na ktor obkreslia
chlapensk a dievensk postavu. Ich lohou je alej zakresli, resp. popsa na obryse postavy
vetky zmeny, ku ktorm dochdza poas puberty. Nakoniec sa podskupiny vrtia do vekej
skupiny a spolone diskutuj, navzjom sa dopaj.
Dleit je bliie sa venova tmam: rast, tvar tela, zmeny hlasu, ochlpenie, prsia, penis,
mentrucia, hygiena, port.
Pomcka pre uitea/ku: zoznam pojmov s vysvetlenm:
Rast: Dievat zanaj prudko rs pribline okolo 10. roka ivota a chlapci pribline vo
veku 12 rokov, ist as s dievat vyie ako chlapci, ktor ich vak pribline v 14. roku
dobehn a rast alej, km dievat alej u takmer nerast. V rmci skupiny dievat
a v rmci skupiny chlapcov mu by vek rozdiely. Dievatm a chlapcom treba zdrazni,
e nie s in i in, ak s mimo priemeru.
Tvar tela: Dievatm sa postupne roziruj panvov kosti, maj irie zaoblen boky,
utvra sa priestor na uloenie plodu v tehotenstve. Chlapcom sa zvyajne rozria plecia a
pribudne svalstvo, o im pridva na sile.
Zmeny hlasu: S rastom tela sa zvuje aj hrtan a tm sa hlas stva hlbm. Musk hlasy s
hlbie ne ensk. Chlapcom poas puberty niekedy hlas preskakuje, mutuj.
Ochlpenie: Ochlpenie pohlavnch orgnov je zo zaiatku celkom mkk, neskr sa stva
hrubm a skueravie. Rok, dva po ochlpen ohanbia zanaj rs chpky pod pazuchami,
potom na hornch a dolnch konatinch. Muom asto zarast hru, brucho, plecia,
chrbty rk. V sasnosti je ben odstraovanie ochlpenia z estetickch dvodov. Chlapci
zarastaj na tvri, najskr nad perou, potom na lcach a brade, zanaj sa holi.
Prsia: Prsnky zanaj dievatm rs okolo 11 rokov. Najskr zan rs bradavky. Poas
rastu s prsia niekedy napnut, me sa sta, e jeden prsnk sa vyvja rchlejie ako druh.
Vekos prsnkov nezvis od toho, kedy zan rs, ale okolo 17. roku s u vinou
vyvinut. Prsnky s sasou enskej sexuality poskytuj vzruenie a tie sa v nich vytvra
mlieko pre diea, ak sa ena stane matkou. Vea ien trpi, e maj prsia prli mal alebo
vek, o me svisie s idelom krsy prezentovanm v mdich, schopnos eny doji
a citlivos prsnkov (vzruenie) vak nezvisia od ich vekosti.
Penis: Vonkaj musk pohlavn orgn, ktor men svoj tvar v zvislosti od vzruenia.
Hlavnmi funkciami pohlavnho du s odvod mou z moovho mechra von z tela
a transport ejakultu pri pohlavnom akte, polcii alebo pri masturbcii. Musk pohlavn
orgny dozrievaj zvyajne medzi 11. a 17. rokom, v tom ase sa zvuje aj pohlavn d
(penis) a zana sa vron semena (ejakulcia). Priemern dka penisu eurpskeho mua
je 6 a 10 centimetrov v pokojnom stave a 12 a 19 centimetrov pri erekcii. Dka penisu
mua nem priamu svislos s jeho sexulnou vkonnosou, resp. uspokojenm partnerky
pri pohlavnom styku.
Mentrucia: Jav, pri ktorom z povy vytek tekutina obsahujca krv, u viny ien sa
opakuje pravidelne kad mesiac. Pre viac informci pozrite aktivitu Mentrucia.
29
Hygiena: V puberte zana koa vyluova viac ltok, ktor ak sa z tela nezmyj, zapchaj
a mu aj zaprini rozlin ochorenia. Zvyuje sa produkcia mazu, o vyvolva mastnotu
vlasov, ktor treba umva poda potreby aj niekokokrt do tda. Produkcia mazu
spsobuje aj tvorbu vyrok na tvri a chrbte, ich tvorba sa d zmierni astejm umvanm
jemnm, nevoavm dezinfeknm mydlom, vyhbanm sa mastnm jedlm, nevytlanm.
Lieba vyrok patr do rk konmu lekrovi/ke. Potn azy vyluuj vie mnostvo potu,
m sa telo zbavuje nepotrebnch ltok a reguluje sa telesn teplota. Neprjemn zpach sa
d ovplyvni dezodoranmi prostriedkami. Osobitn starostlivos treba venova hygiene
pohlavnch orgnov. Mo, vluky z povy, mentruan krv a semeno s ist, ale ke sa
dostan z tela von, zan sa v nich mnoi baktrie, ktor sa mu dosta do organizmu cez
moov rru, povu a penis. Na konenku je vea baktri, preto by sa dievat mali umva
spredu dozadu. Chlapci by si mali pri umvan stiahnu predkoku dozadu a jemne sa pod
ou umy. Je vhodn umva sa jemnm mydlom a v okol pohlavnch orgnov nepouva
dezodoranty, pretoe tie ich mu podrdi a spsobi zpal.
port: portovanie je jednm zo zkladnch predpokladov dobrho zdravia. Dostatok
vhodnho pohybu v puberte podpor idelny telesn vvoj, posiluje kostrov svalstvo,
srdce, pca, kosti.
(poda Meredithov, 1992)
Vyhodnotenie:
1. Ako sa vm hra pila?
2. Stretli ste sa s tm, e by sa vm niekto posmieval za to, e vm preskakuje hlas, alebo mte
mal prsia?
3. Ako ste zareagovali?
4. S km sa rozprvate o fyzickch zmench, ktor so sebou prina puberta?
3.1.3.2. Zrkadlov obraz

(poda Jewitt, 1994, upravila Lukkov)
Cie: Vytvori si pozitvny obraz o sebe, zvi sebavedomie.
Pomcky: Niekoko mench zrkadiel poda potu lenov skupiny.
as: Pribline 60 min., v zvislosti od vekosti skupiny.
Priebeh: Rozdete skupinu na podskupiny tak, aby v nich bolo maximlne po troch chlapcoch
a troch dievatch, skupiny nemusia by homognne. Kad skupinka dostane zrkadlo. lohou
chlapcov a dievat je pozera sa 3 minty do zrkadla a potom opsa svoj obraz ostatnm
v skupine, a km sa nevystriedaj vetci. Potom sa v skupine znovu vetci opu, ale len
s pouitm pozitvnych slov. To me by pre niekoho vemi ak a bude potrebova podporu
od skupiny a uitea/ky.
Vyhodnotenie:
1. Ak slov pouvali dievat a chlapci pri prvom opise?
2. Ktor z opisov je dleitej? Preo?
3. Je ben pouva pri opise seba, ale aj druhch pozitvne slov?
4. Preo je dleit vytvori si o sebe pozitvny obraz?
3.1.3.3. U neviem, o mm robi

(poda Sielert a kol., 1994, upravila Lukkov)
Cie: Poukza na to, e telesn nedostatky, ktor si mlad udia v puberte uvedomuj viac ako
inokedy, mono riei; da nmety, na koho sa mu obrti pri ich rieen.
30

Pomcky: Papier, per.
as: Pribline 60 min., v zvislosti od vekosti skupiny, vhodnejie pre meniu skupinu.
Priebeh: Skupina sa rozdel na menie skupinky. Ich lohou je napsa listy adresovan poradni
nejakho asopisu pre mlde. Maj v nich opsa vne problmy, ktor svisia s telesnm
hendikepom, a poiada o radu, o sa s tm d robi. Ke chlapci a dievat napu svoje
listy, v rmci skupn si ich vymenia a navzjom si psomne, bez toho, aby z toho mali zbavu,
odpovedaj. Neskr diskutuj, i s s odpoveami spokojn/, alebo maj kritick poznmky
o tom, i je dobr obrti sa na nejak poradu a kde vbec pomoc hada.
Problmy mu by napr. takto: ak akn na tvri a chrbte, nadmern obezita, u dievat
mal alebo vek prsia, u chlapcov zky hrudnk s vystpenou hrudnou kosou, vek nos,
vrazne ochlpenie na tele a pod.
Upozornenie: Nedopusti zosmieovanie v skupine, jednotliv problmy treba bra
vne, nebagatelizova ich, v skupine sa me vyskytn dieva alebo chlapec, ktor
maj podobn problmy a mu sa sta ete neistejmi.
Vyhodnotenie:
Pochvlime chlapcov a dievat za to, e sa navzjom jeden druhmu neposmievali, vhodn
je ma na lstokoch pripraven zoznam kontaktnch miest, na ktor sa mu so svojm
problmom obrti.
3.1.3.4. Idelne telo

(poda Jewitt, 1994, upravila Lukkov)
Cie: Zska nadhad nad idelnym obrazom udskho tela prezentovanm mdiami.
Pomcky: Obrzkov asopisy, vkresy, lepidl, pastelky.
Priebeh: lohou dievat a chlapcov je samostatne vytvori pomocou vstrikov z asopisov kol
idelneho tela. Ke maj kole hotov, zoskupia sa do dvojc a diskutuj o nich pomocou
otzok z vyhodnotenia. Potom kole vylepia na steny a spolone o nich diskutuj.
Vyhodnotenie:
1. o si myslia o idelnom tele?
2. o maj spolon a o rozdielne na svojich kolach?
3. S ich idely dosiahnuten? Ako?
4. Nachdzaj v kolach nejak podobnosti? Ak?
5. Ak rozdiely vidia v kolach?
6. Ak vplyv m tlak zo strany mdi na eny?
7. Ak vplyv m na muov?
8. Ako ovplyvuje ich sprvanie?
3.1.3.5. Mentrucia
Cie: Prehbi poznatky o mentruanom cykle, odbra zbrany u dievat aj u chlapcov,
otvorene sa rozprva o mentrucii a vetkom, o s ou svis.
31
Pomcky: Stoliky v kruhu, kartiky so slovami svisiacimi s mentruciou, rozlin nzorn

materily, predmety mentruanej hygieny, mentruan kalendr, zoznam slov s vysvetlenm
pouiten pre dievat a chlapcov.
Priebeh: Na zaiatku hry treba poveda, e nielen dievat by mali ma vedomosti
o mentrucii, pretoe tto tma sa tka aj chlapcov. T by mali vedie, ako dievat prevaj
mentruciu a na o vetko me mentrucia vplva, aby im dokzali viac porozumie.
Dievat a chlapci sedia v kruhu, kad/ z nich dostane mal lstoek, na ktorom je napsan
slovo svisiace s mentruciou. lohou je sksi poveda, ako poda nich dan slovo me
svisie s mentruciou. Dievat a chlapci mu hovori aj o svojich pocitoch. Uite/ka dopa
vysvetlenia dievat a chlapcov o odbornejie informcie.
Dleit je venova sa bliie tmam:
o sa deje so enskm telom, hygiena, mentruan pomcky, ich vhody a nevhody, pomoc
pri mentruanch problmoch.
Vyhodnotenie:
Na konci hry treba dievat a chlapcov pochvli za aktivitu. Vhodn je aj diskutova, napr.
o tchto otzkach:
1. o oakvaj dievat od chlapcov?
2. Maj chlapci nejak otzky, resp. oakvania od dievat?
3. o by sa poda chlapcov zmenilo v ich ivote, keby dostali mentruciu?
Zoznam pouitench slov:
Bolesti niektor eny mu ma poas mentrucie bolesti, ke, nevonos. Niekedy
musia vyhada enskho lekra/ku, ktor/ im me predpsa lieky. Proti bolestiam vak
pomhaj aj rozlin aje, lieba teplom, mase, joga, autognny trning a pod.
aka veakrt sa stva, e dieva dostane mentruciu neskr, o u nej me vyvolva
pocity menejcennosti. Vek prvej mentrucie kole medzi 9. a 16. rokom.
Dmska hygiena shrnn oznaenie pre vrobky, ktor eny pouvaj na ochranu
spodnej bielizne poas mentrucie alebo v obdob medzi dvoma mentruciami.
Energia niektor eny pociuj poas mentrucie zven vkonnos napr. v porte,
stupujcu sa sexulnu energiu, in sa, naopak, ctia unaven a vyerpan.
Hanba niektor dievat zavaj poas mentrucie pocity hanby, e im vidno vloku,
boja sa, e im krv zneist obleenie, niektor chlapci doku by dos necitliv a posmievaj
sa im za to. Preto je dleit ma dostaton informcie o mentrucii aj o hygienickch
pomckach a sprva sa plne normlne, bez rozpakov.
HIV/AIDS poas mentrucie sa zvyuje riziko nkazy, treba pouva kondmy.
Hlien poda konzistencie a mnostva hlienu mono pozorova mentruan cyklus.
Sledovanie charakteru hlienu je aj jednou z foriem antikoncepcie (nie je dostatone
spoahliv). Bezprostredne po mentrucii sa nemus objavova nijak hlien, o pr dn je
hlienu viac, je vraznej hust, lepkav a kaln , v ase ovulcie je hlienu najviac, je jasn
a prun ako ist vtok (Fenwickov, Walker, 1994).
Krmy slangov vraz pre mentruciu.
Krv ak spermia neoplodn vajko, uvouj a rozpadaj sa vrchn asti sliznice maternice
a pritom dochdza ku krvcaniu. Tto krv, odlpen sliznica, neoplodnen vajko a as
povovho vtoku odchdzaj z povy von ako mentruan krv.
Kpanie poas mentrucie sa mono kpa, ale je vhodn poui tampn. Dlhotrvajci
tepl kpe pome uvoova bolesti a ke pred mentruciou.
32
Ma diea to, e dieva m mentruciu, neznamen, e je pripraven ma diea, nie je

ete dostatone zrel z psychickej a zo socilnej strnky.
Maternica ensk orgn vystlat mkkm vyivujcim tkanivom, v ktorom a do produ
dozrieva udsk plod.
Menarch prv mentrucia, prichdza v priemere okolo 12. a 13. roku.
Menopauza koniec plodnho obdobia eny, ke sa kon mentrucia, nastva v priemere
okolo 45. a 50. roku.
Mentrucia jav, pri ktorom z povy vytek tekutina obsahujca krv, u viny ien sa
opakuje pravidelne kad mesiac.
Mentruan cyklus poet dn od zaiatku jednej mentrucie do zaiatku druhej, trv
pribline 28 dn, za normlny sa povauje cyklus v trvan od 21 do 35 dn, po prchode prvej
mentrucie je ben, e cyklus bva nepravideln.
Mentruan kalendr sli na zaznamenvanie dky, intenzity a pravidelnosti
mentrucie, pomha odhadn zaiatok nasledujcej mentrucie, je dleit pri nvteve
enskho/ej lekra/ky.
Oplodnenie spojenie enskho vajka a muskej spermie, najastejie k nemu dochdza
v strednej asti vajkovodu, odkia sa potom vajko transportuje do dutiny maternice, kde
sa zahniezdi do sliznice maternice a vyvja sa nov jedinec.
Ovulcia uvonenie zrelho vajka z vajenka, dochdza k nemu pribline dva tdne
pred zaiatkom mentrucie.
Pach poas mentrucie treba dodriava zven hygienu, pravidelne si vymiea vloky
a poda potreby sa niekokokrt denne sprchova.
Pohlavn zrelos ke sa u dievaa vyvin pohlavn orgny, dostane mentruciu,
znamen to, e je pohlavne zrel, z fyzickej strnky je pripraven ma diea.
Prementruan syndrm shrnn nzov pre skupinu prznakov, ktor mu eny
zava 1 14 dn pred zaiatkom mentrucie, ide o telesn aj duevn symptmy, ako
s napr. pocit naptia v prsiach, zven smd, vraznejie potenie, boles brucha, boles
hlavy, nladovos, chu na sladk a pod.
Spa spolu poas mentrucie mono ma pohlavn styk, ale je potrebn zven hygiena
a pouvanie prezervatvu.
Tabletky mu sa pouva pri bolestiach, ktor sprevdzaj mentruciu, ale vhodnejie
je poui alternatvne prostriedky (aje, cvienia a pod.).
Tampn hygienick pomcka na ochranu pred vtokom krvi poas mentrucie, vatov
valek, siln ako prst, s niou z bavlny, ktor sli na vytiahnutie. Zavdza sa prstom ikmo
dozadu a dohora do povy tak aleko, aby neprekal pri chdzi ani pri seden.
Tehotn pokia ena mala pohlavn styk a nepouila pri om antikoncepciu, me prs
k oplodneniu. Ak mentrucia nenastane, treba navtvi enskho/ lekra/ku.
Telesn vchova pokia dieva poas mentrucie nem vraznejie problmy, nie je
dvod, aby sa vyhbalo telesnm aktivitm.
Vajenky dve azy s vntornou sekrciou, vekosti a tvaru slivky, umiestnen po
bokoch maternice, obsahuj vajka, ktor sa po dozret uvouj z vajenkov a putuj do
maternice vajkovodmi, ak nie s oplodnen, nastva mentrucia.
Vloka hygienick pomcka na ochranu pred vtokom krvi poas mentrucie, pouva sa
mimo tela, v nohavikch, kam sa prichytva lepiacou asou na svojej zadnej strane.
ensk/ lekr/ka treba ich vyhada, ak dieva m 16 rokov a ete nedostalo mentruciu,
mentrucia je nepravideln, trv viac ako 7 dn a je siln, ak ju sprevdzaj vek bolesti,
ak je vaginlny vtok hust, ltkast, hned, zapcha, spsobuje svrbenie.
33
3.1.3.6. Sexulny slovnk

Cie: Oboznmi sa s odbornmi vrazmi z oblasti sexuality, dokza sa otvorene rozprva o ich
vzname, zska nov informcie, odborn vedomosti.
Pomcky: Mal kartiky s odbornmi vrazmi (slov zo sexulneho slovnka je vhodn vytlai
na tvrd papier a zalia).
as: 30 min.
Priebeh:
Re je najdleitejm prostriedkom komunikcie medzi umi. Pomocou rei sa daj pomenova
problmy, formulova priania, mu sa kls otzky i odpovede. Zdalo by sa, e v prpade lsky
a sexuality nie je re potrebn, preto sa o tom, ako sa rozprva o sexualite, neu ani v kole,
ani v rodine netreba sa predsa rozprva o tom, o ctime. Lska a sexualita sa nestan
dokonalmi len na zklade toho, e sa o nich budeme rozprva, ale otvoren rozprvanie sa
o nich nm pome zska odborn vedomosti, vyjadri, o sa nm pi a o nie, alebo nadviaza
kontakt s niekm, kto sa nm pi. O lske a sexualite sa mu rozprva rozlin skupiny ud
rozlinm jazykom, ale podstatn je pozna sprvny obsah pojmov a nema zbrany citlivo ich
pouva.
Kad chlapec a dieva si nhodne vyberie lstok so sexuologickm vrazom. Lstok si po pretan
skryje v dlani a neuke ho susedom. lohou dievat a chlapcov je svojimi slovami opisne vysvetli
ostatnm, o si pod uvedenm pojmom predstavuj, o poda nich znamen, bez toho, aby
dan slovo pouili pri vysvetovan. Ak chlapec/dieva nevie, o uveden slovo znamen, povie
ho nahlas, a ak ostatn chlapci a dievat vznam slova poznaj, mu ho vysvetli. V prpade,
e ostatn vznam slova nepoznaj, vysvetl ho uite/ka, resp. dopln odbornejie informcie.
Dleit je, aby uite/ka na zaiatku hry upozornil/a dievat a chlapcov, e niektor slov
pochdzaj z latininy, niektor sa pouvaj len vemi zriedka, a preto vbec nie je hanba,
e ich vznam nepoznaj, a nie je dvod na zosmieovanie. Po ukonen hry treba dievat
a chlapcov pochvli za aktivitu, za to, e dokzali dodriava pravidl a nezosmieovali sa, aj
vyzdvihn ich vedomosti.
Vyhodnotenie:
1. Ako ste sa ctili poas aktivity?
2. o bolo pre vs nron/jednoduch?
3. Dozvedeli ste sa nieo nov?
Pomcka pre uitea/ku:
Zoznam slov, ktor mono doplni z terminologickho slovnka, resp. poda veku iakov
vybra vhodn variant:
AIDS, anlny styk, antikoncepcia, autoerotika, bigamia, bisexualita, deflorcia, ejakulcia,
erekcia, exhibicionista, falus, feminizmus, frigidita, frotrstvo, G bod, gej, gravidita,
gynekolg/ogika, heterosexualita, homosexualita, hymen, impotencia, incest, interrupcia,
klitoris, koitus, lesbizmus, masochizmus, masturbcia, misionrska poloha, monogamia,
necking, nekroflia, nymfomnia, onnia, orlny styk, orgazmus, ovulcia, panna, pedoflia,
penetrcia, petting, polcia, polygamia, pornografia, pova, prezervatv, promiskuita,
prostitcia, sadizmus, sebaukjanie, spermie, sterilita, slo, syfilis, esdesiatdev,
transsexualita, transvestitizmus, vaginlny styk, voyeurstvo, zooflia.
34
3.2. Priatestvo, lska a vvin partnerskho vzahu

3.2.1. Zkladn informcie
Ako udsk jedinci sa vyvjame vo vzahoch. Mlad udia sa v priebehu ivota zoznamuj
s rozlinmi formami vzahov, na ktorch zklade zskavaj sksenosti, rozvjaj svoje potreby
a uia sa, ako vo vzahoch i. To, ako prevaj svoje priatesk a intmne vzahy, do vekej miery
preduruj sksenosti v rodine ako prvom emocionlnom priestore. Preto je vemi dleit,
v akom rodinnom prostred mlad lovek vyrast, i je milovan, prijman, chpan, ak
starostlivos mu venuj rodiia. V puberte rodina v oiach dospievajceho strca vznam
a do popredia sa dostvaj priatelia/ky, partie, intmne vzahy. Hadanie kamartov/ok,
priateov/liek, vysnenho partnera/ky nie je vdy jednoduch, asto me vies k mnohm
sklamaniam a do vekej miery svis s uvedomovanm si vlastnej pralivosti a so sebavedomm.
To, e chlapec alebo dieva m problm s nadvzovanm priatestiev, me veakrt signalizova
znen sebavedomie, slab sebaobraz, neistotu, zkos. Preto aj napriek tomu, e si to mlad
udia nechc pripusti, potrebuj v tomto obdob podporu, opatrn a nensiln vedenie od
rodiov, uiteov alebo inch ud, ktorm mu dverova. (Sielert a kol., 1994)
Mlad udia sa snaia v obdob puberty podoba svojim priateom/km. Radi sa rovnako
obliekaj, chc rovnako vyzera, chodia na rovnak miesta, povaj rovnak hudbu. To, e
s sasou partie, im dva pocit, e niekam patria, pocit bezpeia a istoty, zvenie, resp.
upevnenie sebavedomia. Niekedy je vemi ak odola presvedovaniu, ntlaku priateov/liek,
a neurobi nieo, o mlad lovek ani nechce. Napr. faji, sksi drogy, nejs do koly, ma
pohlavn styk a pod. Toto experimentovanie bva v dospievan vemi lkav, ale na druhej
strane me spsobi problmy. Dobr/ priatelia/ky s t/tie, ktor/ repektuj nzor ostatnch
a nesnaia sa vnucova svoje nzory inm. (Fenwickov, Walker, 1996)
V obdob puberty sa zvyuje zujem o opan pohlavie. Na zaiatku ete brni nadvzovaniu
vzahov hanblivos, nesksenos, emocionlna nevyrovnanos. Je to as prvch hravch
kontaktov, ke s v popred erotick fantzie a platonick lsky, ktor prinaj intenzvne
vntorn zitky. Ozajstnm lskam predchdzaj lsky zameran na zidealizovan osoby,
ako s spevci, herci, portovci. Mladch ud v tomto obdob zaujmaj otzky spojen s tm,
ako sa bozkva, ako zbali chalana, babu, kedy ma prv sex, informcie tkajce sa pouvania
prezervatvu a pod. Vne sexulne vzahy s v puberte ete vnimon. Sexulna aktivita
m prevane formu masturbcie, vinou vykonvanej tajne, s pocitmi viny. O kodlivch
inkoch masturbcie sa rozrilo vea vmyslov, v skutonosti je masturbcia nekodnm
a celkom prirodzenm spsobom, ako uspokoji sexulnu tbu. Chlapci maj poas puberty
sklon masturbova viac ako dievat. Je to iastone preto, lebo penis je dostupnej ako klitoris
a chlapci sa ho odmala dotkaj, vdy ke id moi. (Meredithov, 1992) Dospievajci/e
vyhadvaj filmy, knihy a asopisy s erotickm obsahom a tieto podnety v nich vyvolvaj
zvltne, prjemn pocity, ktor sa im pia, vzruuj ich. Predasn sexulny ivot je v tomto
obdob ete neiaduci, lebo k nemu dochdza bez hlbch citovch vzieb a asto me
by iba nhradou za nedostaton citov reakciu v rodine. (Lis, 1986) Okolo trinsteho,
trnsteho roku si dievat a chlapci zanaj viac vma jeden druhho, nadvzova prv
vnejie kontakty, navzjom sa stretva. Tieto stretvania s pre mladch ud dleitou
sasou ich alieho sexulneho vvinu. Rodiia asto robia chybu v tom, e brnia mladm
udom v nadvzovan ich prvch erotickch kontaktov, m mu narui formovanie vzahu
k druhmu pohlaviu. (Prevendrov, 1996) Rodiia by mali svoje deti vypou, nezosmieova,
nepodceova to, o je pre ich diea ivotne dleit. Podporia tak svoje diea v tom, aby
sa im zdverilo a otvorene sa s nimi rozprvalo aj o intmnejch veciach. Hoci kad rodi si
mysl, e rob pre svoje diea len to najlepie, niekedy me svojm nevhodnm zasahovanm a
obmedzovanm dieau skr ubli.
35
Okolo 15. roku s chlapci a dievat fyzicky zrel/ na to, aby mali pohlavn styk. Nie s
vak emocionlne a socilne zrel/ na to, aby sa vyrovnali so zvzkami a zodpovednosou,
ktor sexulny vzah prina. asto rozmaj o tom, e zan sexulne i len preto, lebo je to
dkaz lsky, lebo to uspokoj ich zvedavos, zo strachu pred stratou priatea/ky, maj sex pod
vplyvom alkoholu alebo inch drog i preto, e ich kamart/ka to u sksil/a a pod. O tom, kedy
a s km ma sexulny vzah, m prvo rozhodn sa kad/ sm/sama. Dleit vak je, aby
to bolo s partnerom/kou, ktorho/ m rd/rada, bolo to v zhode s jeho/jej osobnmi nzormi,
aby sex bol chrnen a plnovan a aby obaja partneri dokzali nies aj dsledky. Prv sexulna
sksenos me by asnm zitkom, ale me by aj vekm sklamanm, dokonca i vtedy, ke
si mlad lovek mysl, e je pripraven, ke ide o t prav osobu, as aj miesto. (Fenwickov,
Walker, 1996)
Vvin kadho partnerskho vzahu je individulny. Obvykle sa vak zana zoznmenm
dvoch ud, ktor k sebe pociuj vzjomn nklonnos, sympatiu, ctia sa spolu prjemne,
a preto zan astejie vyhadva svoju spolonos, viac sa spoznva. Ich vzah me zosta
na rovni priatestva, alebo sa alej prehlbuje, partneri spolu chodia, hlbie sa spoznvaj,
nastva obdobie zamilovanosti, v ktorom dominuje eroticko-sexulna pralivos. Zamilovanos
sprevdza benie srdca, pocit vntornho naptia, tba strvi kad von chvu so svojou
lskou. Zamilovan lovek nie je niekedy schopn odpta sa od partnera/ky ani v mylienkach,
asto k nemu/nej vak bva nekritick/, nevenuje pozornos jeho/jej nedostatkom, m pocit, e
partner/ka je dokonal/. Zamilovanos me postupne prers v hlb a stlej cit, lsku vemi
intenzvne citov prevanie, hlbok, primn, nesebeck vzah k milovanej osobe. Zkladom
dobrch partnerskch vzahov je vzjomn komunikcia, priatestvo, tolerancia, dvera,
istota, zmysel pre humor, rovnak zuby. Km lovek njde toho, s km sa rozhodne uzavrie
manelstvo, resp. s nm i a ma deti, me prejs tmito fzami vzahu aj niekokokrt. Nie
je ahk rozozna krtkodob poblznenie od vzahu, ktor sa stane trvalm. Stva sa, e
mlad udia uzavr manelstvo v obdob zamilovanosti, ale ke tto pominie, zistenie, e si
zobrali loveka, ktorho vlastne nepoznaj, bva niekedy vemi krut. Preto by cel obdobie od
zoznmenia cez chodenie, zamilovanos a intmny vzah malo by dostatone dlh na to, aby
mohlo prers v hlb cit, lsku. Urchlenie chodenia alebo preskoenie niektorej z vvojovch
fz vzahu sa me skoni vekm sklamanm, rozarovanm. Rozpad vzahu bva vo vine
prpadov bolestiv pre obidvoch partnerov, ktor sa ho snaia niekedy zachraova za kad cenu,
dfajc, e sa vetko urovn. Ukoni vzah vyaduje vek odvahu, ale niekedy je nevyhnutn
prizna si, e sa naozaj skonil a nem vznam alej sa vzjomne trpi. (Prevendrov, 1995)
3.2.2. Aktivity
3.2.2.1. Moje srdce
(poda Vopel, 1981, upravila Lukkov)
Cie: Uvedomi si mj vzah k udom v okol, ku komu ho mm bli, kto m v mojom srdci
miesto, vzah k sebe sammu.
Pomcky: Papier A 4, ceruzky, pastelky, fixky.
as: 40 min.
Priebeh: Chlapci a dievat sa bud zama nad tm, ktor udia s pre nich/ne v ivote
dleit, maj ich radi/y, pociuj k nim priatestvo a lsku. Sksia sa zamyslie, kto vetko m
miesto v ich srdci. Kad chlapec a dieva nakresl na papier vek srdce a vyzna v om diely,
ktor patria jednotlivm obyvateom jeho/jej srdca. Do kadho dielu nape meno osoby, ktor
m rd/rada, a vyzna, ak miesto zaber vo svojom srdci on/ona sm/sama. Bud na to ma
10 mint. Ke skonia, rozdelia sa do tvorlennch skupn a bud spolu diskutova o svojom
36
srdci. Obrzky si mu aj vzjomne poukazova. Po 15 mintach sa vrtia do vekej skupiny.

Dleit je poukza na to, e inch meme ma radi len do takej miery, ako dokeme ma
radi seba.
Vyhodnotenie:
1. Ako sa mi pila hra?
2. Koho mm najastejie vo svojom srdci?
3. o si cenm na uoch, ktorch mm rd/rada?
4. Je niekto, na koho som zabudol/la?
5. Ak miesto patr mne?
3.2.2.2. Recept na dobrho/ priatea/ku

(poda Alexov, Vopel, 1996, upravila Lukkov)
Cie: Zskanie a udranie priateov/liek zvis od toho, i sebaobraz priatea/ky zskava nieo
z priateskho vzahu. Dievat a chlapci sa musia naui, e s pre svojich priateov/ky ako
zrkadlo. Ich reakcie priateom/km dokazuj, i s dobr/, alebo zl/, dleit/, ikovn/,
alebo neikovn/. Ke dievat a chlapci repektuj svojich priateov/ky, hovoria im, preo ich
maj radi/y a v om s dobr/, potom posiluj ich sebavedomie a vnmaj seba samch/ ako
pralivch/. Dievat a chlapci si mu vytvori originlny obraz svojho priatea/ky a rozmyslie
si, ktor pozitvne vlastnosti m ich priate alebo priateka.
Pomcky: Papier, fixky, ceruzky.
as: 40 50 mint.
Priebeh: Chlapci a dievat sa bud zama nad otzkami: Ako by sa ku mne mal/a sprva
mj/moja priate/ka? Mal/a by si o mne myslie, e som dobr/ alebo ikovn/? Mal/a by som
by pre neho/u sympatick/ alebo by ma mal/a stle kritizova, napda, zhadzova?
Aj nai priatelia/ky s radi/y, ke vidme ich dobr strnky a dme im to najavo. Chlapcov
a dievat vyzvite, aby mysleli na skutone dobrho priatea/ku, ktorho/ maj alebo mali
radi/y. Zatvoria oi a bud hada odpovede na tieto otzky: Ako vyzer tvoj/a priate/ka?, Ak
farbu maj jeho/jej oi a vlasy?, Ak/ je vysok/?, Ako sa vinou oblieka?, Ktor hru sa vemi
rd/rada hr?, Ktor jedlo m rd/rada?, O om rd/rada rozma?, Ak m povahu?, Ak s
jeho/jej nlady?, o je na om/nej ete zvltne?, o ho/ju rob obbenm/ou?, Preo je dobr/
priate/ka?, o vie dobre?
Po otvoren o chlapci a dievat napu recept, v ktorom vymenuj vetky prsady potrebn
na to, aby vznikol/la tak/ priate/ka, ako je ten/t ich. Poksia sa njs odpove na otzky:
Vetci/ky poznme recepty na varenie alebo opis potravn. o vetko treba na to, aby sa chlapec/
dieva stal/a tvojm/ou priateom/kou? Ako sa musia jednotliv asti spoji a ako treba s nimi
zaobchdza? Chlapci a dievat dostan na rieenie as 20 mint. (Ak bude treba, pretajte
vhodn recept na varenie, ktor ste si vymysleli pre svoju detsk rodinu.) Na zver dievat a
chlapci pretaj svoje recepty. Samozrejme, zaujmav s prpady, ke dotyn/ priate/ka je
sasne lenom/kou skupiny. Potom nasleduje vyhodnotenie.
Alternatva: Prca na recepte me ma aj formu skupinovej prce.
Vyhodnotenie:
1. Ako sa mi hra pila?
2. Ktor as receptu je pre ma vemi dleit?
3. o by na to povedal/a mj/moja priate/ka, keby si mohol/la recept preta?
4. Ktor recept sa mi pil?
5. Preo je dleit sprva sa k priateovi/ke priatesky?
6. o by som chcel/a ete poveda?
37
3.2.2.3. Baln priatestva

(Kritofiov)
Cie: Zbavnou formou rozma nad tm, o je v priatestve dleit.
Pomcky: Vek papier, farbiky/fixky.
as: 20 30 mint, v zvislosti od potu det.
Priebeh: Dievat a chlapci sa rozdelia do skupn po 5 lenoch, dostan vek papier a fixky. Za
lohu bud ma nakresli baln. Do hornej asti balna napu vetko, o priatestvo utuuje,
dr nad vodou, a do dolnej asti tam, kde s nakreslen zvaia napu vetko, o priatestvo
rozdeuje, ni, o ho ah k zemi. Nasleduje tanie jednotlivmi skupinami.
Vyhodnotenie:
Diskutujte o tom, v om sa skupiny zhodli, teda o je zrejme dleit pre priatestvo a o
by v priatestve urite nemalo by. Na zver poakujte vetkm astnkom za ochotu
a spoluprcu.
3.2.2.4. Men, ktor objavuje lska

Cie: Nachdza rozlin spsoby, ako meme jednoducho vyjadri svoj vzah (lsku,
nklonnos, blzkos, priatestvo).
Pomcky: Tabua, krieda, alebo flipchart, fixky.
as: 30 min.
Priebeh: Vyzvite dievat a chlapcov, aby si spomenuli, na o najviac mien, ktormi ich oslovuj
rodiia, uitelia/ky, kamarti/ky, ke im chc da najavo, e ich maj radi/y a ke s na nich
nahnevan/. A naopak, nech vymyslia, ak men pouvaj v takchto situcich deti pre
svojich rodiov, uiteov/ky, kamartov/ky a ak pomenovania pouvaj, ke s zaben/.
Vyhodnotenie:
1. Ak lohu zohrva v naej rodine mil oslovenie?
2. Viem pouva takto oslovenie?
3. Ako pouvam nadvky?
4. Ak atmosfra panuje v tejto skupine?
5. Prevauj agresvne, alebo priatesk oslovenia?
6. Pouvame najm neutrlne oslovenia?
7. Preo sa udia milo oslovuj?
8. S udia, ktor mu i bez oslovenia?
9. o by som ete chcel/a poveda?
3.2.2.5. Signly lsky

Cie: Precvii sa v schopnosti dorozumie sa s inmi alebo porozumie signlom, ktor vysielaj
udia, ke sa im niekto pi, ke s zaben a pod.
Pomcky: Papier, ceruzky.
38
as: 45 min.
Priebeh: Na vod polote dievatm a chlapcom niekoko otzok na zamyslenie sa nad
problmom:
1. Ako zistte, i vs m niekto rd, alebo dokonca vs bi?
2. Kto z vs si mysl, e doke rchlo zisti, i ho m niekto rd?
3. Kto sa u niekedy sklamal?
4. Ako zistte, e vs bia srodenci a rodiia?
5. Ako ena zist, e ju manel bi?
6. Ako mu zist, e ho manelka bi?
Chlapcov a dievat rozdete poda potu do mench skupn po tyroch-piatich. Nech
porozmaj nad tm, ako my udia prejavujeme priatestvo a lsku:
1. skupina: medzi rovesnkmi/kami.
2. skupina: medzi dospelmi a demi.
3. skupina: medzi dospelmi.
4. skupina: ako spoznaj, e im niekto vyjadruje nklonnos.
5. skupina: ako oni vyjadruj nklonnos k niekomu.
Po uplynut 20 mint kad skupina prezentuje zapsan postrehy pred ostatnmi.
Vyhodnotenie:
1. Ako dobre dokem pozorova inch ud?
2. Ak znamenia sm/sama pouvam, ke mm niekoho rd/rada?
3. Preo je dleit re bez slov?
3.2.2.6. Ako spolu vychdza

(poda Alexov, Vopel, 1996, upravila Kritofiov)
Cie: Naui sa ukza opanmu pohlaviu, o sa mi na om pi, a zlepi vzjomn
komunikciu.
Pomcky: Netreba.
as: 45 min.
Priebeh: Dievat urobia so stoliiek vntorn kruh a chlapci okolo nich vonkaj kruh. Chlapci,
resp. vonkaj kruh, mlia a povaj. Dievat, resp. vntorn kruh, dostan intrukciu, aby
rozprvali, o sa im pi na chlapcoch: ak by mali ma vlastnosti, vzor, o sa im pi, o ich
priahuje na ich sprvan. Bud sa rozprva, akoby chlapci ani neboli v miestnosti. Dievat
treba upozorni, e nemaj myslie na konkrtnych chlapcov, na nikoho z triedy, ale na
chlapcov/muov veobecne. Ak sa dievat ostchaj zaa, vyzvajte ich po jednej, aby sa
kad z nich vyjadrila. M sa hovori iba o pozitvach, teda o tom, o sa im pi, a nie o tom,
o sa im nepi. Chlapci bud cel as mla. Potom dostan slovo oni. Mu poveda, o ich
zaujalo, o sa im nepilo, opta sa na to, omu nerozumeli. Dievat im odpovedia. Potom
sa kruhy vymenia, dovntra pjdu rozprva chlapci, vonkaj kruh vytvoria mliace dievat.
Zopakujete tie ist intrukcie.
Vyhodnotenie: Na zver spolone diskutujte o tom, o je vo vzahu podstatn, o tom, e
neexistuje idelny mu ani idelna ena, ale lovek doke vea vec na sebe zmeni, prispsobi
sa. Treba hada spolon rieenia a o tom, o sa mi nepi, komunikova.
39
3.2.2.7. Pozvanie na rande

(poda Bianchi, Lukk, 2001, upravila Kritofiov)
Cie: Zbavnou, odahujcou formou pomc chlapcom a dievatm njs spsoby, ako pozva
niekoho na rande, ako s nm/ou nadviaza kontakt, resp. ako niekoho citlivo odmietnu,
poukza aj na prekonvanie spoloenskch predsudkov o tom, e prv nadvzuje kontakt
chlapec.
Pomcky: Papiere poda potu chlapcov a dievat, fixky.
as: 20 min.
Priebeh: Chlapci aj dievat sa rozdelia (prpadne ich rozdete vy) na dve a dve skupiny
s rovnakm potom lenov. Jedna dievensk skupina dostane za lohu napsa 10 pozvan
a druh dievensk skupina 10 odmietnut pozvania na rande. Takto lohu dostan aj obe
chlapensk skupiny. Pozvania aj odmietnutia bud slova od 1 do 10. Bud na to ma 10
mint (poda potreby aj viac). Potom vybran/ predstavite/ka chlapenskej aj dievenskej
skupiny (jeden pozva na rande a druh odmieta) zaradom pretaj svoju lohu.
Vyhodnotenie:
Rozprvajte sa o tom, ak maj dievat a chlapci sksenosti s nadvzovanm kontaktov, o sa
im osvedilo, o naopak nie.
3.2.2.8. Zoznamovac inzert

(Lukkov)
Cie: Uvedomi si svoje osobn prednosti a zamyslie sa nad predstavami o budcom partnerovi/
ke.
Pomcky: Papier, pero, vstriky inzertov z novn.
as: 45 min.
Priebeh: Dievat a chlapci sa rozdelia do skupn po piatich, poksia sa v asopisoch njs
zoznamovacie inzerty, ktor ich niem uptali, a v skupine spolu diskutuj. Potom sa vrtia
do vekho kruhu a kad skupina predstav jeden inzert, ktor sa jej najviac pil. Kad/
chlapec/dieva nape svoj zoznamovac inzert, ktor me by dlh, ako s bene v novinch.
Nape do, o ho/ju rob zaujmavm/ou, preo sa povauje za loveka, ktorho sa oplat bi,
ale aj to, ak by mal/a by jeho/jej vysnvan/ partner/ka. Potom v kruhu pretaj svoj inzert.
Alternatva: Inzerty sa mu zozbiera, pomiea, znovu rozda a dievat a chlapci bud
hda, ktorej osobe inzert patr.
Vyhodnotenie:
V diskusii rozoberte, ako sa inzerty podarili. Mete sa zamera na to, ak inzerty pu chlapci,
ak dievat, i sa v nieom odliuj.
3.2.2.9. Ter lsky

Cie: o je to lska?
Pomcky: Vek vkresy, fixky.
40
as: 45 min.
Priebeh: Dievat a chlapci sa rozdelia do skupn po piatich. Kad skupina dostane vek
vkres, na ktor nakresl ter aspo s piatimi kruhmi. Potom si zhromadia pojmy, ktor patria
k tme lska, a umiestnia ich na ter najdleitej do stredu, menej dleit na okraj. Treba,
aby sa zjednotili na tom, na ktor miesto o patr. Cvienie sa me obmeni tak, e skupiny
bud homognne a bude sa porovnva chlapensk a dievensk ter.
Vyhodnotenie:
Diskutujte o tom, o je pre lsku, vzah dleit, o menej dleit, e na to, aby vzah dobre
fungoval, treba asto robi kompromisy, prispsobova sa, niekedy aj upusti zo svojich zsad.
3.2.2.10. Domek ako vzah

Cie: Uvedomi si, o vytvra partnersk vzah.
Pomcky: Vek papiere, fixky, poet papierov zvis od potu malch skupn.
as: 45 min.
Priebeh:
1. V vode dievatm a chlapcom pripomete, e budovanie partnerskho vzahu nie je celkom
jednoduch a vdy zvis od obidvoch partnerov, ako bude ich vzah vyzera.
2. Budovanie vzahu je nieo podobn ako stavba domu. o potrebujeme na stavbu domu?
Rozdete triedu do malch skupn. Kad skupina dostane vek papier a fixky. lohou bude
nakresli vzah ako dom, zklady, mry at. a vdy opsa, o vo vzahu tvor zklady, o mry.
Ponechajte na skupinch, ako pristpia k stavbe domu. Nedajte im jasn intrukcie, i sa
m dom koni strechou, resp. o m tvori strechu domu. Skupiny nechajte pracova 15 20
mint, poda potreby.
3. Kad skupina ope svoj dom.
4. Spolone hadajte, o je dleit pre zklad vzahu (napr. lska, zamilovanos), o pre mry
(spolon konky, tolerancia, komunikcia, schopnos riei konflikty). Dievat a chlapcov
pobdajte, aby sami/y pochopili, o je pre vzahy dleit. Pri kadej tehlike hadajte relne
prklady, preo je pre vzah dleit a o sa me sta, ak bude chba napr. tolerancia alebo
spolon zujmy.
5. Ak mme postaven dom, a vtedy meme urobi strechu. Zdraznite, e pre niekoho je
strechou manelstvo a deti, pre niekoho trval vzah, pre niekoho inho prv sexulny styk
alebo rozchod.
6. Upozornite, e niektorm uom sa nechce stava dom, mono ich to nebav, pretoe je to
zdhav a nron. Nechce sa im kopa zklady (na tabuu mete nakresli dom bez zkladov),
steny postavia iba z dreva, je to ahie ako postupn kladenie tehliiek (op nakreslite iba tenk
mry), a rchlo chc urobi strechu zo slamy. Ak vak prde prv vietor, dom im spadne (rukou
mete zotrie takto slab dom).
7. V zvere zhrte najdleitejie predpoklady kvalitnho partnerskho vzahu a pripomete, e
postavi tak vzah je otzkou vemi dlhho asu, nie niekokch tdov alebo mesiacov.
8. alej mete vies diskusiu o tom, ako zvlda konflikty, hovori o rizikovom/ej partnerovi/ke
at.
Oakvan vsledky:
Jasnm poukzanm na riziko rchleho vzahu, ktorho prvoradm cieom nezriedka bva
sexulny styk, si dievat a chlapci uvedomia, e sexualita a milovanie patria do trvalho
41
a pevnho partnerskho vzahu, ktor sa buduje postupne. Sasne pochopia, e kvalitn

partnersk vzah si vyaduje viac ako iba by zamilovan.
Alternatvy:
A. Ak nemte dostatok asu, kreslite dom spolone s triedou na tabuu a spolone opisujte
zklady, mry a strechu.
B. Skupiny mete rozdeli tak, aby boli pohlavne homognne. V tom prpade mete alej
diskutova o tom, ako vidia vzahy dievat a chlapci, hada rozdiely a podobnosti, o im
navzjom me pomc pochopi pohad opanho pohlavia.
C. U starch chlapcov a dievat (od 14 rokov vyie) mete jednu skupinu poiada, aby kreslila
domek vzahu homosexulne orientovanej dvojice. Porovnanm dievat a chlapci zistia, e
napriek inej orientcii je to partnersk vzah, ktor potrebuje rovnak zklady a mry
ako heterosexulne orientovan dvojica. Takto mete poui techniku aj na odstraovanie
predsudkov proti vzahom homosexulne orientovanch dvojc.
Poznmky: Pri kadej vekovej skupine dbajte na zvolenie vhodnho jazyka a vhodn prklady
na upozornenie na vznam jednotlivch aspektov, ktor ste do domeka kreslili. Dleit je
tie pamta na to, e rozlin vekov skupiny maj odlin predstavu o vzahu a aj odlin
priority. Napr. pre iakov/ky 9. ronka s na niekoko najblich rokov prioritou vzahy, ktor
existuj tu a teraz a s vekou pravdepodobnosou sa neskonia manelstvom. Pamtajte, e pre
iakov/ky Z a tudentov 1. 2. ronkov S nie je otzka uzavretia manelstva tou hodnotou,
nad ktorou by momentlne skutone vne premali. Preto by aj prklady, ktor budete voli
na ilustrciu rozlinch tehliiek vzahu, mali by blzke ich ivotu a potrebm (napr. v oblasti
rieenia konfliktov bude ako prklad vhodnej konflikt o tom, i sa s bicyklova s inmi
priatemi/kami, alebo iba vo dvojici, a nie rieenie konfliktu napr. o tle vchovy det). Je teda
dleit vopred si uvedomi, ak cie m technika splni: pripravi iakov/ky na bezproblmov
preitie tudentskch lsok, alebo na kvalitn partnersk vzah v dospelosti.
3.2.2.11. Sexulny ivot kedy a preo ho zaa?

(Lukk, Supekov, 2003)
Cie: Uvedomi si svislosti sexulneho ivota, vyhn sa ntlaku, uvedomi si motvy, ktor
ved k zaatiu sexulneho ivota, diskutova o rozmanitch motvoch sexulneho styku tak, aby
chlapci a dievat sami/y pochopili dsledky.
Pomcky: Tabua, krieda.
as: 45 min.
Priebeh: 1. Dievatm a chlapcom povedzte, e asto sa stretvate s otzkou, kedy je najlepie
zaa sexulne i. Mladch ud tto otzka zaujma. Skste na u njs odpove.
2. Rozdete tabuu na tri stpce. Do prvho napte otzku Kedy?. Poiadajte dievat
a chlapcov, aby povedali, kedy je poda nich najvhodnejie zaa so sexulnym ivotom.
Ponechajte na nich, i odpove pojm z asovho hadiska, alebo na zklade inch okolnost.
Snate sa zska o najviac odpoved.
3. Do strednho stpca napte otzku Preo?. Vysvetlite iakom a iakam, e je uiton
poloi si aj otzku, preo sa udia zan milova, o ich k tomu vedie, ak s ich motvy. Op
ich poiadajte, aby hadali o najviac odpoved.
4. Do poslednho stpca napte otzku o akm?. Optajte sa iakov, o poda nich udia
oakvaj od milovania, o akaj, e im sexulny styk prinesie.
5. Vrte sa k odpovediam na otzku Preo?. Upozornite na to, e otzka svis s otzkou o
akm?. Ak niekto vnma sexulny styk ako reprodukciu, zrejme od styku oakva splodenie
dieaa (ak mte tieto dve odpovede napsan, spojte ich farebnou kriedou). Ak m niekto
42
styk pre peniaze, oakva zisk (op spjajte odpovede, ak vm niektor chbaj, dopte ich).
Upozornite na rebliu niektorch ud v rodine vychovvaj prsne, oho dsledkom me
by v obdob puberty vzopretie sa proti vetkm zkazom rodiov a skor zaiatok aktvneho
sexulneho ivota. Mete sa opta, o potom v skutonosti takto styk uom prinesie (otzku
mete necha bez odpovede). Osobitne sa zaoberajte ntlakom, a to:
a) skupinovm mm partiu, v ktorej vetci hovoria, e to robia. Mm v ich oiach negatvnu
nlepku panic, panna, poctivka. Aby som sa vyrovnal/la rovesnkom/kam a zskal/a si ich
repekt a uznanie, urobm to tie. Op ostva otzka, o mi to v skutonosti prinesie;
b) partnera vymenujte pr argumentov, ktor asto pouvaj partneri/ky, napr. Ak ma m
rd/rada, tak mi to dok..., Ak sa to nestane, rozdem sa s tebou.... Upozornite na to, e
asto si myslme, e ak djde k styku, partner/ka ma bude bi ete viac. V skutonosti nasleduje
takmer okamite rozchod (partner/ka dosiahol/la, o chce). Hovorte o tom, e skutone milujci
partner/ka bude repektova vae zamietav stanovisko a nebude nalieha. Diskutujte o tom,
ak dsledky me ma, ak robme nieo proti svojej vli (pod ntlakom, z reblie, pre zisk
a pod.). Hovorte o tom, aby chlapci a dievat vdy vopred premali, i to naozaj chc. Pri
kadej odpovedi na otzky Preo? a o akm? sa sptajte, i to skutone sta, i je prve
toto najlep dvod.
6. Vrte sa k odpovedi na otzku Kedy?. Upozornite na to, e neexistuje jednoznan odpove
(okrem odpovede po uzavret manelstva, ktor ponka nboenstvo). Zdraznite, e ak je
niekto presveden o sprvnosti odpovede po uzavret manelstva, je to jeho nzor a naou
povinnosou je repektova to. Inou odpoveou je vtedy, ke budem ja aj partner/ka skutone
chcie, ke budem na to pripraven/ a najm ke budeme obidvaja schopn nies mon
nsledky. Diskutujte o odpovediach, ptajte sa, o napr. znamen je to individulne.
7. V tomto momente mete prejs k tme rizk svisiacich so sexulnym stykom. Ak vm
neostva as na detailn diskusiu o rizikch, presute ju na nasledujcu hodinu. Nezabudnite
vak v zvere vymenova vetky rizik: neelan tehotenstvo, pohlavne prenosn infekcie
vrtane HIV.
Oakvan vsledky:
Dievat a chlapci si uvedomia, preo je dleit prema nad tm, kedy a i chc zaa
s aktvnym sexulnym ivotom. Nauia sa identifikova ntlak a dsledky podahnutia
ntlaku. Pochopia, o im me sexulny styk prinies, nauia sa rozhodova samostatne
a zodpovednejie.
Alternatvy, sksenosti:
Mali by ste si vopred pripravi sbor zkladnch odpoved, s ktormi budete alej pracova
tak, aby ste zachytili najastejie sa vyskytujce relne dvody a mohli ste ich vzjomne spja.
Pri samotnej technike sa vak nechva na dievat a chlapcov, aby hadali odpovede, aby ich
spektrum bolo o najirie.
Uvdzame prklady odpoved, ktor by vm nemali chba, a ich prepojenie:
Kedy?
ke s pripraven
Preo?
zo zvedavosti
15 rokov
chc ma diea
18 rokov
z lsky
po uzavret manelstva pre zisk
o najskr
ke to obidvaja chc
lebo partner chcel

pomsta niekomu
rovesnci/ky
tby
43
o oakvaj?
uspokojenie tob,
zvedavosti
narodenie dieaa
upevnenie vzahu
peniaze, vhody,
dareky
viac lsky, poda dkaz
dobr pocit z pomsty
repekt, uznanie
kamartov
odovzdanie sa
3.2.2.12. Abigail a Gregor

(poda Vopel, 1981, upravila Lukkov)
as: 30 45 mint, prpadne si pripravi dvojhodinov blok 90 mint.
Pomcky: Pracovn list Prbeh o Abigail a Gregorovi.
Cie: Hadanie svislost medzi lskou, sexualitou a mocou, rozprvanie o osobnch normch
a postojoch.
Priebeh: Hru uvete tak, e sa budete zaobera tmami ako lska a sexualita, vernos a nevera,
zranenie a pomsta. Chlapcom a dievatm pretajte prbeh o Abigail a Gregorovi. Potom ich
rozdete do skupn a dajte im text prbehu spolu s otzkami na papieri. Vyzvite ich, aby diskutovali
o tom, ak postoj mali jednotliv osoby k sexualite, ak druhy lsky sa v prbehu vyskytli. Kad
nech sm porozma o tom, s ktorou z postv by sa dokzal stotoni, ktor sprvanie je mu
sympatick a naopak, ktor nie. V zvere zdraznite, e loha nem jednoznan rieenie,
posudzovanie zvis od subjektvneho vnmania dleitosti hodnt a morlky o je morlne
pre jednho, nemus by morlne pre druhho a naopak. Hra me vyvola siln emcie.
Prbeh: Abigail a Gregor
Bolo raz dieva, ktor sa volalo Abigail. ila pri Aligtorovej rieke, ktor sa hemila krokodlmi.
Jej priate Gregor il na druhej strane rieky. Obidvaja boli do seba zamilovan a pociovali vek
tbu vzjomne sa vidie. Naneastie vak brka zniila mal most, take bolo pre nich ak
dosta sa k sebe. Abigail takmer zomierala od tby. Preto vyhadala rybra Sindbda, ktor
jedin vlastnil v irokom okol lo. Opsala mu situciu a prosila ho, aby ju previezol cez rieku.
Sindbd bol ochotn, ale pod podmienkou, e Abigail sa s nm predtm mus vyspa. Abigail
bola rozhoren tmto vmennm obchodom, pretoe Sindbda nemilovala, a preto s nm
ani nechcela spa. Odmietla Sindbdove poiadavky a vybrala sa hada inch ud, ktor by jej
pomohli. Sklaman prila domov k matke a rozpovedala jej o Sindbdovom nvrhu. Poprosila
ju o radu. Matka jej odpovedala: Pozri, Abigail, si u vek dieva. Sama sa mus rozhodn,
o chce urobi, a ila si po svojom. Abigail dlho uvaovala. Nakoniec sa rozhodla prija
Sindbdovu ponuku, pretoe za kad cenu chcela vidie Gregora. V noci spala so Sindbdom.
Ten splnil svoj sub a na druh de rno ju previezol na druh stranu rieky. Po niekokch
astnch hodinch s Gregorom poctila Abigail potrebu poveda mu, o sa stalo. Ke si Gregor
cel prhodu vypoul, bol od zlosti cel bez seba: o si to urobila?! Nemem tomu uveri. Spala
si so Sindbdom! Vetkmu je koniec! Zabudni na ns! Nechcem ma s tebou u ni spolon!
Abigail zfal odila. Horko plac stretla mldenca, ktor sa volal Slug. Oprela sa o jeho rameno
a vyalovala sa mu. Slug poval pln rozhorenia a nahnevan iiel za Gregorom. Abigail ho
nasledovala, hadela obale a zaala sa smia.
Vyhodnotenie reflexia:
1. Pil sa vm prbeh? Preo no, preo nie?
2. Ako by ste vy postupovali v lohe jednotlivch postv?
3. Je ak robi vne rozhodnutia?
4. Do akej miery postavy vnmali a repektovali potreby a nzory inch?
5. Uvedomovali si Abigail a Sindbd zdravotn rizik svojho konania?
6. o si myslte o predmanelskej sexualite?
7. Vedeli by ste vymyslie podobn prbeh vaich sasnkov (rozhodnutie o sexe, spsob
ochrany pred SPI/HIV, vernos, trpezlivos aka, lska)?
8. Ak nzory prevldaj v skupine?
9. Ako ste sa k sebe sprvali? Boli ste slun, dokzali ste sa vypou? Boli ste vypout?
10. Ako ste sa ctili na zaiatku/teraz? o chcete ete poveda?
44
3.3. Anatmia a fyziolgia pohlavnch orgnov

3.3.1. Zkladn terminolgia
Dlh obdobie dospievania prina zo sebou mnoho vekch telesnch, psychickch aj socilnych
zmien. Je to as prpravy na dospelos, pln oakvan i nedokavosti det a ich rodiov. Poas
neho sa vyvjaj a dozrievaj pohlavn orgny. udsk telo je zaujmav a zloit systm,
ktor si zasli nau pozornos. Mali by sme ho spozna, vedie, kde sa o nachdza, ako
a preo funguje, ako reaguje na podnety, ako sa o stara, aby nm slilo o najdlhie. Vetci
uitelia/ky by mali ma dostaton vedomosti o anatmii a fyziolgii pohlavnch orgnov mua
a eny. V prpade, e si nie ste celkom ist/, odporame vm pomc si odbornou literatrou
zo zoznamu odporanej literatry. Vhodnou pomckou je vchovno-vzdelvac program
O dospievan a mentrucii. Je vemi dleit zvldnu odborn terminolgiu a pracova
s ou (vyuvajte terminologick slovnk). Je to zkladn predpoklad spenho osvojovania si
alch informci, efektvnych diskusi v skupinch, vyjadrovania vlastnch mylienok, postojov
aj nzorov. iaci a iaky asto tvrdia, e vedomosti o pohlavnch orgnoch maj z prrodopisu,
ale v rozhovoroch a interaknch hrch zisujeme, e skr opak je pravda. Pomte im opakova,
triedi, upevova a dopa informcie o udskom tele a sprvne sa vyjadrova. Chlapci by mali
pozna anatmiu nielen svojho, ale aj dievenskho tela a dievat zase naopak. Pochopenie
funkcie rozmnoovacch orgnov je rovnako dleit ako vedomosti o fyziolgii akhokovek
inho strojenstva hlavne pre aktvnu ochranu vlastnho zdravia. Viac informci njdete
na odporanch webovch strnkach, vo vchovno-vzdelvacch programoch a v odbornej
literatre. Zvl odporame v tejto tme pouva vchovno-vzdelvacie programy
O dospievan a mentruci, as premien, S tebou o tebe a knihu Ke dospievam (Poliakov
a Poradovsk, 2003).
3.3.2 ensk pohlavn orgny

Zkladnm predpokladom na pochopenie mentruanho cyklu je porozumenie funkcii enskch
pohlavnch orgnov. V literatre sa mete stretn aj s termnom rodidl. ensk reprodukn
systm vrtane vajok vo vajenkoch je pri naroden v pokoji a le v panve v brunej dutine.
ensk pohlavn orgny (poda Fenwickov, Walker, 1996, s. 14) meme rozdeli na:
Vonkajie: Vulva tvoria ju vek pysky s ochlpenm a mal pysky. Medzi nimi je drdec
(klitoris) mal citliv orgn, uprostred otvor moovej rry a pod nm povov vchod prekryt
panenskou blanou (pozri terminologick slovnk) a konenk. Tto oblas nazvame genitlna.
Dievatm na jej lepie preskmanie posta mal zrkadielko.
Vntorn: Prov ensk pohlavn azy vo vekosti slivky s vajenky (produkuj ensk
pohlavn hormny estrogn a progestern) a nachdzaj sa v spodnej asti brunej dutiny
spolu s vajkovodmi a maternicou. T prechdza cez kok maternice do povy a povovm
otvorom sti do genitlnej oblasti. Vo vajenku novorodenca dievatka sa nachdza asi
400 000 nezrelch vajok, z ktorch v ase pohlavnej zrelosti dozrie asi 400. Kad mesiac
v jednom folikule dozrie vajko najvia bunka udskho tela , ktor v ase ovulcie putuje
cez prasknut folikul z povrchu vajenka k stiu vajkovodu (dve trubice dlh 13 cm), odkia
sa alej pohybuje k maternici. Na konci v styku s vajenkom je vajkovod vystlan epitelom
a v jeho strede sa nachdza svalov vrstva. Vajko sa hbe vaka peristaltickmu pohybu
svalstva vajkovodov a ich rias. V prpade prtomnosti spermie vo vajkovode me djs
k jeho oplodneniu (poatiu). Vajkovody stia do maternice. Je to svalnat hrukovit orgn,
ktor sa doke roztiahnu tak, aby zabezpeil vvoj dieaa. Je zvyajne naklonen dopredu,
takmer kolmo na povu. sti do povy cez kok maternice cervix , ktor bva upchat
45
hlienom. V om je mal otvor na mentruan krv. V ase ovulcie je hlien red, o umouje
spermim ah prienik do maternice. Povu (prun trubicu dlh asi 8 cm) iastone prekrva
panensk blana (hymen), ktor sa niekedy natrhne alebo roztiahne pri namhavom cvien,
pouvan tampnov alebo pri pohlavnom styku. Hymen m rozlin tvar aj elasticitu. Obrzky
jeho rozmanitch tvarov njdete v knihe Naik, A.: Sex o sexe celkom normlne... spoznaj
skutonos a mty. Bratislava: Egmont 1999.
Dleit upozornenie pre vetky dievat!
Pre zdrav vvin pohlavnch orgnov a z hadiska perspektvy sexulneho a reproduknho
zdravia je nesmierne dleit vies dievat u od tleho detstva k dslednej hygiene
vonkajch pohlavnch orgnov. Neohrozova neprimeranmi zsahmi vntorn
prostredie povy (pouvanm parfumovanch mydiel, rozlinch dezodorantov, telovch
mliek, nevhodnou bielizou, uvanm niektorch liekov, nedostatonou hygienou anlneho
otvoru, zanedbanm vtokov, pouvanm nevhodnch hygienickch vloiek a tampnov
at.). Viac informci o vtoku a pravidlch intmnej hygieny njdete v kapitole o sexulne
prenosnch infekcich.
Vyetrenie kka maternice odpora sa mladm enm nad 20 rokov v pravidelnch
intervaloch raz za rok. Pome v zaiatkoch odhali zhubn ochorenia a zaa inn liebu.
Ako kad gynekologick vyetrenie nie je najprjemnejie, ale nebol a trv len chvu!
Dleitou sasou enskho tela s prsnky. Skladaj sa z tkaniva mlienej azy usporiadanej
do 15 a 25 oddelench a rozvetvench kanlikov, ktor obklopuje tukov tkanivo. Jeho
rozlin mnostvo spsobuje rozdielnu vekos enskch prsnkov. Bunky produkujce mlieko
tvoria alveoly, sstreuj sa na konci kadho mliekovodu a obklopuj ich bunky hladkej
svaloviny. Kad mliekovod m svoj vlastn vvod na vrchole bradavky. T je najcitlivejou
asou prsnka. Pri dotyku alebo vzruen stuhne a vzpriami sa. Okolo bradavky je dvorec
hnedej alebo ruovej farby. Hlavnou funkciou prsnkov je dojenie novorodenca. Prsiam
sa v naej spolonosti najm v mdich venuje prli vek pozornos a vea dievat sa
obva, e tie ich nie s dokonal. Tvar ps a bradaviek sa v ase dospievania men. Ich vvoj
neprebieha vdy rovnomerne, a tak je zvyajne jeden prsnk v ako druh. Niektorm tto
mal nerovnomernos ostane.
Samovyetrovanie prsnkov
V ase, ke si organizmus zvyk na zmeny svisiace s dospievanm, je vhodn vytvori si
nvyk na pravideln samovyetrovanie prsnkov. Prispieva to k porozumeniu zmenm,
ktormi organizmus dievaa prechdza poas mentruanho cyklu, a zrove k uisteniu sa
o svojom zdrav. Prsnky sa vyetruj hmatom a zrakom. Tkanivo enskch prsnkov je vemi
citliv a reaguje na zmenu hladiny hormnov poas mentruanho cyklu a v tehotenstve.
Najvhodnejie je vyetrenie prsnkov do piateho da po mentrucii. V prsnkoch sa celkom
bene mu vyskytova hrky, ktor s vinou nekodn a v priebehu cyklu sa mu meni.
Ak si vak myslte, e by to mohol by zdravotn problm, odporame navtvi odbornho/
lekra/ku. Niektor dievat sa spoiatku hanbia. Je to plne normlne a chvu trv, km
si zvykn na postupne sa meniace tvary svojho tela. Mu si myslie, e ke sa ctia zdrav,
prsnky netreba vyetrova. Potrebuj si overi, i pri vyetren postupuj sprvne, chc vedie,
ako asto a kde vyetrovanie robi. Pomte im zodpoveda vetky zvedav otzky. Ide o ich
zdravie a budcnos! Ak nemte potrebn istotu, pozvite si do koly odbornka/ku z radov
lekrov/iek.
46
Ako postupova pri zisovan zmien prsnkov alebo prtomnosti hriek?

1. Vyetrenie postojaky
Skontrolova obrys prsnkov, zmeny vekosti, tvaru a farby, zvrsnenie koe.
Vyetri bradavky: i maj stle rovnak tvar a i s v rovnakej rovni ako
obvykle. Vma si prehbenie dovntra, olupovanie alebo vyrky, prpadne vtok.
Hada viditen hrky alebo zatvrdnutie.
2. Vyetrenie poleiaky
Zdvihn av ruku a poloi ju pod hlavu.
Pravou rukou vyetri av prsnk. Pouva pritom bruk troch prstov ukazovka,
prostrednka a prstennka. Pevne pritla prsty a pomalmi krivmi pohybmi
vyetri prsnk.
av ruku pripai k telu a pokraova vo vyetrovan avho prsnka smerom nahor a
po knu kos a smerom von a do podpazunej jamky.
Rovnako postupova na pravej strane.
V prpade spozorovania akejkovek zmeny treba vyhada lekra/ku!
(Spracovan poda Metodickej prruky k programu S tebou o tebe schvlenmu M SR
pod slom 203/1999-4 v Bratislave, 1999)
3.3.3. Musk pohlavn orgny

Zkladnou funkciou muskch pohlavnch orgnov je produkova pohlavn bunky spermie.
Tie sa na rozdiel od dievat zanaj chlapcom tvori a v puberte pod vplyvom hormnu
testosternu, ktor produkuj musk pohlavn azy semennky. Tento hormn poas puberty
spsobuje vvinov zmeny na pohlavnch orgnoch chlapcov, podporuje rast svalovej hmoty,
stimuluje rast ochlpenia, zmenu hlasu, spa pohlavn aktivitu a zujem o druh pohlavie.
Musk pohlavn orgny sa nachdzaj mimo tela v podobe semennkov, penisu a mieka
najm pre niiu teplotu, ktor je potrebn na tvorbu spermi. Vntri organizmu vak funguje
systm kanlikov a liaz zohrvajcich dleit lohu v tvorbe a vo vypudzovan pohlavnch
buniek spermi. Semennky s uloen v jemnom vaku mieku za penisom. Ten sa nachdza
mimo tela, pretoe teplota semennkov mus by niia ako telesn teplota kvli kvalite spermi.
Zvyajne av semennk vis o nieo niie ako prav. Denne od puberty a do dospelosti sa v nich
vytvoria miliny spermi. Vvoj jednej spermie trv asi 70 dn. Zo semennkov prechdzaj do
nadsemennkov (rozvinut dosahuj dku pribline 6 metrov), kde dozrievaj. Sahy svalov
vytlaia spermie do semenovodu a moovej rry. Pohyb spermim umouje semenn
tekutina produkovan prostatou a semennmi mechrikmi (vaky) vyluujcimi semeno
obsahujce cukor, ktor vyivuje a mobilizuje spermie. Poas pohlavnho styku sa semeno
vystrekuje z penisu do povy eny. Pri ejakulcii sa uvon semeno v objeme ajovej lyiky
pribline 300 milinov spermi. Spermie, ktor neoddu pri ejakulcii, po uritom ase sa op
vstreb do tela. Penis je valcovit orgn, ktor men svoj tvar v zvislosti od vzruenia. Vekos
penisu nesvis s munosou ani so sexulnou vkonnosou alebo s rozkoou. Chlapci sa asto
obvaj, i je ich penis dostatone vek. Rozdiely vo vekosti vak nie s a tak zjavn ani
dleit, ako si udia myslia. V normlnom stave vis penis dole, ale pri pohlavnom vzruen sa
zvuje a smeruje nahor. To umouje zavies ho do povy. Penis tvoria hubovit erektiln
tkaniv, ktor sa pri erekcii naplnia krvou. alu (hlava) penisu je vemi citliv. Cel telo penisu
aj so aluom u neobrezanch muov prekrva predkoka (zhyb koe). Kvli hygiene je
dleit pravidelne ju sahova dozadu a umva vluky (smegma) nachdzajce sa pod ou.
Obriezka sa rob asto z nboenskch alebo z hygienickch dvodov u chlapcov hne po
47
naroden alebo zo zdravotnch dvodov aj v neskorom veku. V chlade alebo v strachu sa penis
a mieok scvrkvaj. Naopak, penis rastie v teple alebo pri vzruen. Pribline plat, e men
penis sa v ase erekcie zv viac ne vek. Spermie sa vystrekuj z penisu moovou rrou
kanlikom na odvod mou. Poas erekcie sa svaly pri otvore moovho mechra stiahnu, take
mo sa nedostane do semena ani semeno do moovho mechra. Ejakulcia a moenie nikdy
neprebiehaj odrazu! Ak djde k ejakulcii v noci poas spnku, hovor sa tomu mokr sen
polcia. Je to plne prirodzen jav. Erekciou sa nazva zhrubnutie a vzpriamenie penisu. Stva
sa to zvyajne rno alebo pri erotickch predstavch. Niekedy si chlapci (aj dievat) dotkanm
sa svojich vlastnch pohlavnch orgnov vyvolvaj prjemn sexulne pocity. Hovorme tomu
masturbcia. V spolonosti na u existuj rozlin nzory niektor ju povauj za kodliv,
in zase za dleit cestu, ako sa naui vnma svoje vlastn telo. Je intmnou (skromnou)
zleitosou. Niektor udia masturbuj, in nie.
Samovyetrovanie semennkov
Vlastn pravideln vyetrovanie semennkov je dleitou prevenciou ich rakoviny. Postihuje
najm mladch muov medzi 15. a 35. rokom ivota. Vina vas zachytench prpadov je
lieiten. Najlepie sa chlapci vyetria vzpriamene pred zrkadlom. Vtedy semennky vone visia
dolu. Jeden, zvyajne av, vis trocha niie. Je to preto, aby sa semennky o seba neudierali.
Odpora sa zamera sa na zmeny tvaru a vekosti, prpadne na nov tvary na
semennkoch:
Palcom a ukazovkom semennky prehmata opatrnm pootanm. Pri tom mono
nahmata nadsemennky.
Poaka kad semennk v ruke. Oba by mali by rovnako ak.
Treba si vma rozlin znamienka, vstupky, kvrny, vyrky a hrky na penise i na
semennkoch a pozorova zmeny.
V prpade zistench neznmych tvarov na semennkoch a na mieku, odporame
vyhada odbornho/ lekra/ku.
Pri aktivitch, poas ktorch by mohlo djs k zraneniu v oblasti genitli, si treba
semennky chrni. Existuj na to pecilne suspenzory.
Pravideln vyetrovanie prsnkov a kka maternice u ien, ako aj vyetrovanie
muskch semennkov mu prispie k zchrane ivota!
3.3.4. Aktivity
3.3.4.1 Hdaj, na o myslm, o om hovorm
(Rovanov)
Cie: Rozvoj verblnej a neverblnej komunikcie, osvojovanie si odbornej terminolgie, slovnej
zsoby, vyjadrovacch schopnost, pohotovosti, tvorivosti, posilnenie sebacty a sebahodnotenia,
aktvne povanie.
Vekov skupina: Od 12 rokov (v prpade niej vekovej kategrie vhodne zvoli inventr slov).
Pomcky: Kartiky s rozlinmi slovami k tme anatmia a fyziolgia pohlavnch orgnov
(prloha 3), pracovn listy Anatmia pohlavnch orgnov 1, 2.
as: 20 45 mint.
48

Priebeh: Aktivitu mete zaa otzkou, i maj iaci/ky radi hdanky. o je na nich praliv?
Kto pozn nejak hdanku? Nech ju povie. Kto radej hda? Kto radej hdanky dva? Hovorte
o televznych relcich a spoloenskch hrch, ktorch zklad tvor hdanka v rozmanitch
podobch. Potom im navrhnite hru, v ktorej kad me hovori, ale aj hda. Hra me ma
rozlin formy:
Alternatva 1: Kad si vyberie kartiku so slovom, ktor neprezrad. Postupne sa vetci
dobrovone hlsia o slovo a snaia sa ostatnm verblne (pantomimicky) opsa svoje slovo tak,
aby ho ostatn uhdli. Mete vyhodnoti najlepieho hdaa /ku.
Alternatva 2: Prca v skupinch s pracovnm listom Anatmia pohlavnch orgnov mua
a eny.
Alternatva 3: iaci/ky klad otzky, dotyn/ odpoved len no alebo nie, km niekto
neuhdne. Je to nron, zvl na aktvne povanie.
Alternatva 4: Uite/ka m pripraven rozlin slov na vch kartikch. iaci/ky si sadn
oproti sebe na stoliky. Jednmu z nich sa postavte za chrbt tak, aby jeho spoluhr aj ostatn
deti na kartiky dobre videli. Hovor len itate/ka, sna sa opsa slov bez pouitia jeho zkladu
tak, aby ich v urenom asovom limite spoluhr uhdol o najviac. Niekoho poverme sledovanm
asu, alieho/iu potanm slov. Po vypran asu si vymenia miesta a hra pokrauje. Poskytuje
vea monost sa dvojc, jednotlivcov aj vyuitie na mnohch vyuovacch predmetoch.
Slov odporame pripravi v rozlinch skupinch: pojmy z oblasti udskej sexuality, prevencie
SPI, AIDS, vulgarizmy, ben ivot at. a tto metodiku vyui aj v inch tmach.
Odporanie: Pre tvorivch iakov a iaky mete pripravi nronejie zadanie do
pracovnho listu Hrme sa so slovami ukry ubovon slovo, slovn spojenie k tme a vytvori
k nemu legendu.
Toto je len nmet. Tvoriv/ uite/ka v spoluprci so iakmi/kami doke rchlo vytvori svoj
vlastn systm. Hra je vemi obben a nensilnm spsobom poskytuje priestor na zskavanie
informci o socilnych vzahoch v skupine, ale aj monos na ich rozvjanie a optimalizciu.
1. Ako sa vm hra pi? Chceli by ste na nej nieo zmeni, vylepi?
2. Kto m obavy zapoji sa? Preo?
3. Mte nmety na doplnenie slov?
4. o je na hre jednoduch/nron?
5. Ako ste sa ctili v lohe hdaa, rozprvaa, pozorovatea?
6. o ste zistili? Mte dostaton vedomosti na opis konkrtnych slov?
7. V om sa potrebujete zlepi?
Rieenie pracovn list... Skame sa
Musk pohlavn orgny
B, D, E, H, I, K, L, N, P, R, V,
ensk pohlavn orgny

vntorn
A, G, J, S, T, Y, Z
ensk pohlavn orgny

vonkajie
C, F, K, M,O, U, X
49
Prloha: Terminolgia k anatmii a fyziolgii pohlavnch orgnov a styku
Drdec
Vajkovody
Bradavka
Nadsemennky
Klitoris
Maternica
Dvorec bradavky
Semenn vaky
Pova
Spermia
Prsnk
Prostata
Panensk blana
Vajko
Mliene azy
Semeno
Mal pysky
Folikul
Obriezka
Erekcia
Vek pysky
Estrogn
Penis
Ejakulcia
Vulva
Progestern
Predkoka
Polcia
stie moovej rry
Testostern
alu
Semenovod
Konenk
Cervix
Semennky
Moov rra
Vajenky
Kok maternice
Mieok
Moov mechr
Orgazmus
Sliznica maternice
Poatie
Mentrucia
50
3.3.4.2. Prbeh o vzniku udskho ivota

(Rovanov)
Cie: Rozvja tvorivos a spoluprcu. Overova, prehlbova vedomosti o vzniku, vvine a
naroden loveka, o fyziolgii pohlavnho styku, sprvne pouva terminolgiu. Tto aktivita je
vhodn na vod alebo zver bloku informci o vzniku a vvine udskho ivota.
Pomcky: Kartiky s pripravenm inventrom slov, ktor modifikujete poda rovne skupiny,
alebo pracovn listy Prbeh o vzniku udskho ivota 1 a Prbeh o vzniku udskho ivota 2.
as: Minimlne 45 mint.
Priebeh: Na zaiatok sa mete porozprva o tom, ako vznik nov ivot, o na to treba.
Predpokladme, e iaci/ky u urit vedomosti maj. Skste siahnu po starej knihe
(Strmeov, J.: Doniesol ma bocian? Bratislava: Mlad let 1971) a nieo im o vzniku ivota
preta. Potom ich rozdete do skupn, alebo ich nechajte vytvori skupiny samostatne.
Alternatva 1: Kad skupina dostane pracovn list Prbeh o vzniku ivota 1 s inventrom slov
o vzniku a vvine novho ivota. lohou iakov je poksi sa poui uveden slov vo vlastnom
prbehu ivota, ktor mu venova ubovonmu adrestovi mladiemu srodencovi,
mimozemanovi, nesksenmu spoluiakovi. Svoje prce potom prezentuj. Ostatnch
poiadajte, aby aktvne povali a poznaili si prpadn nepresnosti, ktor postrehn. Po
prezentcii prbehu diskutujte o nedostatkoch a nepresnostiach, poiadajte ich o vyjadrenie
pocitov zo spoluprce v skupine, pochvte iakov za tvorivos a spen zvldnutie lohy.
Poskytnite deom dostatok asu, prpadne aj pomoci pri ich tvorivej prci. Po ukonen prbehy
spolone pretajte. Z rovnakch slov mu vznikn odlin prbehy. Vhodne sa daj vyui
v alej prci o problematike VMR i v spoluprci s rodimi, daj sa aj vtvarne doplni. Pri
prezentcii odporame poui vhodn obrazov materil a knihy.
Alternatva 2: Kad skupina dostane pracovn list Prbeh o vzniku ivota 2, na ktor sa poksi
v urenom asovom limite napsa o najviac slov svisiacich s poatm a vvinom novho
ivota. Po prezentcii zoznamov nasleduje druh as tvorba prbehu o vzniku ivota. Nakoniec
nasleduje prezentcia a vyhodnotenie.
Poznmka: Zaujmav prbehy vznikaj, ke vytvorte dievensk, chlapensk a zmiean
skupiny. Vyskajte a hadajte odlinosti v postupoch aj v obsahu.
1. Ako sa vm pila tvorba vlastnho prbehu ivota?
2. o bolo ak? Ako sa vm pracovalo? Dokzali ste spolupracova?
3. Dozvedeli ste sa nieo nov? o vm nie je dosia jasn?
4. Ak otzky zostali nezodpovedan?
5. Ktor prbeh vs zaujal? Preo?
6. Nali ste v prbehoch nedostatky, nepresn informcie? o s nimi?
7. V om sa podobaj a v om sa odliuj prbehy chlapcov a dievat?
3.3.4.3 o k sebe patr

(Rovanov)
Cie: Naui sa pouva sprvnu terminolgiu, upevni a rozri vedomosti o anatmii
a fyziolgii pohlavnch orgnov, rozvja zrunos spoluprce a aktvneho povania.
Vekov skupina: Od 12 rokov (v upravenej podobe aj v niej vekovej kategrii).
51
Pomcky: Pracovn list o kam patr? alebo kartiky s jednotlivmi nzvami, 3 kartiky
s oznaenm mui eny neviem, psacie potreby farebn pastelky 3 rozdielnych farieb,
obrazov materil.
as: 25 40 mint.
Priebeh: V vode mete poiada iakov/ky, aby vymenovali niekoko spolonch a rozdielnych
anatomickch znakov oboch pohlav. Potom im ponknite prcu s pracovnm listom.
Alternatva 1: Kad pracuje individulne a sna sa sprvne priradi jednotliv pojmy: jednou
farbou prirauje pojmy vzahujce sa len k enm, inou farbou k muom, alou prirauje
pojmy spolon pre obe pohlavia. V prpade, e nevie niektor z pojmov priradi, vynech ho
a v diskusii sa k tomu vrti a sprvne ho prirad. Po ukonen individulnej prce mu deti
svoje rieenia prezentova postupne po jednom a zrove hodnoti ich sprvnos. Pre rchlejiu
kontrolu a zskanie asu na diskusiu odporame, aby sprvne rieenia sprostredkoval/a uite/
ka, iaci/ky svoje odpovede poda sprvnosti boduj a na konci dobrovone prezentuj svoje
vsledky a nepresn rieenia, o ktorch sa neskr me diskutova.
Alternatva 2: iaci/ky sa rozdelia do skupn a pracuj spolone s jednm pracovnm listom.
Precviuj si tak zrunosti spoluprce, komunikcie, schopnosti dohodn sa, aktvne sa vypou.
Svoje rieenie prezentuj skupiny postupne prostrednctvom zvolenho hovorcu/kyne. Za kad
sprvne priradenie mete skupine da bod. O nesprvnych rieeniach sa spolone diskutuje.
Alternatva 3: Triedenie pojmov. iaci/ky pracuj v mench skupinkch alebo vo dvojiciach.
Kad dvojica i skupina dostane balek kartiiek s pojmami a 3 kartiky s npismi mu ena
mu aj ena. Postupne prirauj jednotliv kartiky k tm trom tak, aby to, o si myslia,
e patr vlune enm, priradili ku kartike oznaenej slovom ena. To, o patr vlune
muom, priradia ku kartike oznaenej slovom mu a pojmy vzahujce sa na obe pohlavia tie
k prslunej kartike. Ak nevedia niektor pojmy priradi, poloia ich nabok a pri prezentcii im
indciami a pomocnmi informciami pomete sprvne sa rozhodn. V zvere ich poiadajte,
aby reflektovali svoje pocity a zistenia.
Vyhodnotenie:
1. Bolo jednoduch sprvne priradi kartiky? Ak nie, preo?
2. Ktor pojmy a zaskoili? Preo?
3. Dozvedel/a si sa nieo nov? o?
4. Ako sa vm spolupracovalo v skupinch? Boli vetci/ky vypout/?
5. Pomohla ti tto hra zska nov informcie, zrunosti?
6. Ako sa teraz ctite?
K k pracovnmu listu:
Mui: 1, 2, 7, 12, 13, 17, 25, 26, 35, 36, 38, 42.
eny: 3, 9, 10, 11, 15, 16,19, 21, 24, 27, 28, 30, 32, 33, 34, 37, 39, 41.
Mui aj eny: 4, 5, 6, 8, 14, 18, 20, 22, 23, 29, 31, 40.
52
3.4. Sexualita
3.4.1. Zkladn vymedzenie
Tmy spojen so sexualitou s v sasnosti vemi frekventovan, a to nielen v dospelom svete,
ale aj medzi demi. o vlastne sexualita znamen?
Uie pohady na sexualitu napr. hovoria: sexualita je to, o sa deje v posteli, v noci a tka
sa niektorch ast udskho tela. Sexualita je to, o sa tka ien a reprodukcie. Sexualita sa
predovetkm tka sexulneho styku (orgazmu), reprodukcie a hygieny. Sexualita je to, o
ovplyvuj hormny. Sexualita sa tka dospelch, deti s v tomto smere nevinn.
irie pohady na sexualitu hovoria, e sexualita nepln len reprodukn funkciu a nie je
to len pohlavn styk medzi muom a enou. Sexualita je jednak sasou intmneho vzahu
zahajceho cel klu prejavov pralivosti, a to aj mimo sexulneho aktu. Navye sa
stretvame so sexulnymi pocitmi, predstavami jednotlivcov vrtane det, ktor spoluvytvraj
ich sebaobraz, resp. identitu. tdie zameran na udsk sexualitu ukzali, e sexualita sa
prejavuje poas celho ivota loveka od detstva po starobu, je vemi variabiln a vstupuje do
interakcie s mnohmi biologickmi, psychologickmi a socilnymi faktormi.
Normy v sexualite
udsk sexualita je pestr a premenliv. ako njs zhodu v tom, o je len variant sexuality,
o je nezvyajn, o povaova za odchlku a o za nenormlne. Pri vymedzovan normlneho
sexulneho sprvania sa uplatuje jedno alebo viacero z nasledujcich kritri:
Socilne: Ohrozuje sprvanie inch ud alebo spolonos?
tatistick: Sprva sa tak vina?
Psychologick: M z toho lovek dobr pocit? Nezneuva inch ud?
Prvne: Neprekrauje zkon?
Morlne: Je to v slade s danm nboenskm alebo filozofickm nzorom?
Fylogenetick: Je to prirodzen, sprvaj sa tak aj in cicavce?
Kultrne: Je to v slade so zvyklosami v danej kultre?
3.4.2. Sexualita det

Deti s sexulne bytosti, skaj a aj zavaj praktiky vedce niekedy a k orgazmu. Niektor
deti sa uia a pouvaj slov opisujce sexualitu v relatvne ranom veku. Sexulne prejavy
a jazyk, ktor pouvaj deti na opisovanie sexuality, obklopuje siln naptie a tabuizovanie zo
strany dospelch. Na zklade toho, ako holandsk a belgick matky (dotaznk v asopise, 670
matiek) pozorovali sexulne prejavy svojich det, sa dozvedme, e medzi najastejie sexulne
prejavy det do 11 rokov patria:
53
Pozorovan sexulne prejavy det vo veku 0 11 rokov

(Sandford, Cohen-Kettenis, 2000, skrten)
SEXULNE PREJAVY
DIEVAT
(%)
CHLAPCI
(%)
Dotkanie sa vlastnch pohlavnch

orgnov
98
98
Dotkanie sa matkinch ps
79
74
Zujem o opan pohlavie
66
65
Hra na lekra/ku
65
55
Kladenie otzok o sexualite
56
51
Masturbcia (rukou)
39
59
Pokusy vidie ud neobleench
44
43
Dotkanie sa sexulne relevantnch

ast tela inch ud
36
30
Masturbcia s nejakm nstrojom
20
12
Vsledky tejto tdie ukzali, e s vekom pribda zujem o opan pohlavie, hra na lekra,
kladenie otzok o sexualite, ale aj pozeranie si obrzkov nahch tiel, kreslenie pohlavnch
orgnov, pouvanie slov oznaujcich sexualitu, rozprvanie o sexulnom styku a doadovanie
sa pozerania sexulnych scn v televzii. Rozdiely medzi dievatami a chlapcami boli
minimlne, tkali sa napr. masturbcie, o bolo vak dan anatomickmi rozdielmi. (Sandford,
Cohen-Kettenis, 2000)
3.4.3. Sexulny styk

Sexulny styk sa povauje za intmny spsob kontaktu medzi dvoma umi. Jeho biologick
funkcia spova v rozmnoovan. Okrem tejto funkcie pln pohlavn styk aj relaxan a milostn
funkciu. Mal by by prejavom vzjomnej dvery a lsky medzi partnermi. Mal by umoova
hlbok vnmanie vzjomnej lsky a tby. Pohlavn styk v pravom ase a s pravou osobou
me by neuveritene krsny. Dvojica sa navzjom v predohre vzruuje najprv rozlinmi
nenosami: objmanm, lskanm bozkami na celom tele. Pohlavn vzruenie ovplyvuje aj
va a chu partnerovej pokoky. To stimuluje mozog k prenosu signlu do oblasti genitli
a inch ast tela, pripravujc ich tak na sexulny styk. Pri vzruen sa zrchuje dych aj pulz,
dochdza k zmenm v pohlavnch orgnoch oboch partnerov u mua sa zvyuje prtok krvi
do penisu a ten sa postupne zvuje, stmavne a stopor sa. Pri stupovan vzruenia dosiahne
maximlnu dku a hrbku. enm sa zvyuje prtok krvi do vulvy a povy. T zvlhne a jej
vntorn as sa rozri, vonkajia zi. Stopor sa drdec (klitoris), bradavky sa vzpriamia a s
citlivejie. Ke s obaja partneri vzruen, s pripraven na pohlavn spojenie (slo), pri ktorom
penis vnikne do povy. Existuj aj in spsoby dosiahnutia orgazmu bez spojenia pohlavnch
orgnov. Partneri ho pociuj ako sriu prjemnch a hlbokch vn riacich sa po celom tele.
Partneri nemusia dosiahnu orgazmus sasne. Aj ke je orgazmus pre vinu ud dleit,
nie je to jedin prjemn sexulny pocit. Aby sex prinal partnerom prjemn pocity a napal
ich oakvania, mali by o svojich pocitoch a prevan spolu komunikova, poveda si, o maj a
nemaj radi. Postupne sa uia a spoznvaj reakcie svojho tela na rozlin spsoby stimulcie.
Niektor dvojice sa miluj v jednej polohe, in svoje milovanie obmieaj a rady experimentuj.
Vyaduje si to vak vzjomn dveru, poznanie, repekt, vzjomn dohodu o hraniciach v sexe
54
a nijak nsilie. Po ejakulcii penis ochabne, muovo vzruenie sa vytrat. ensk telo sa vracia
do normlneho stavu pomalie.
Bez ohadu na vek a sksenosti maj niektor udia sexulne problmy (predasn vron
semena, problmy s erekciou, orgazmom, bolestivou sloou), ktor sa daj v partnerskom
vzahu zaloenom na skutonej lske a porozumen prekona komunikciou alebo s pomocou
odbornkov/ok (Fenwickov, Walker, 1996).
Prv sexulny styk
Pomyslenie na prv sexulny styk me dievat a chlapcov vzruova, ale aj vyvolva rozlin
obavy. Pred prvm milovanm treba vyriei niekoko zvanch otzok: oakvania, rizik,
vhodn antikoncepciu a ochranu pred infekciami, sexulne prenosnmi ochoreniami a nkazou
vrusom HIV. Partneri bvaj nervzni, nedoku sa uvoni, nhlia sa, mono im chba dostatok
skromia a pohodlie. Kad dvojica je jedinen, ned sa presne poveda, o je a o nie
je sprvne. Mui a eny sa doku vzrui len pomyslenm na sex alebo pohadom na telo
partnera/ky. Niektorm enm trv zvyajne dlhie, km sa vzruia tak, e im zvlhne pova (mu
poui lubrikan gl). Ak s partneri nervzni, mu sa objavi problmy s erekciou, uvonenm
a zvlhnutm povy. Niekedy pociuj partneri pri milovan boles. Priny mu by rozlin:
zky otvor panenskej blany u ien, problmy s predkokou u mua. Vtedy sa odpora vyhada
pomoc odbornkov/ok, ktor nenronm chirurgickm zkrokom tieto priny odstrnia.
Raz k prvmu sexulnemu styku djde. Pocity z neho sa mu zlepi, ak bud partneri spolu
citlivo a otvorene komunikova o tom, o ctia, prevaj, o sa im pi/nepi a o pri sexulnom
styku potrebuj.
By pripraven na sexulny ivot znamen naui sa repektova samho seba a aj ostatnch.
Neb sa poiada o pomoc, ak je to potrebn, a da si vysvetli veci, ktorm nerozumieme!
3.4.4. Negatvny vplyv nvykovch ltok na sexulne sprvanie

Pozornos ud pracujcich vo vskume, ako aj v praxi sa vinou zameriava na sexulne alebo
drogov rizik. ivot je vak komplexnej a ukazuje sa uitonm zaobera sa aj kombinciou
sexulnych a drogovch rizk, resp. rizikami v ich alch svislostiach, napr. v rmci ivotnho
tlu, hodnotovho systmu a pod. Drogy ovplyvuj sexulne sprvanie najm odbravanm
zbran a kontroly nad sprvanm. Skor zaiatok sexulneho ivota a rizikov formy sexulneho
sprvania u mladch ud sa zvyajne vyskytuj aj v spojitosti s uvanm niektorch drog.
Vskumy realizovan na Slovensku priniesli tieto zistenia:
T mlad udia, ktor zaali sexulne i skoro (pred 16. rokom ivota), neskr vo svojom
ivote astejie uili niektor z tzv. mkkch a tvrdch drog (Bianchi, Lukk, Popper, 1996).
T mlad udia, ktor sa rizikovejie sprvali v sexulnej oblasti, t. j. astejie uvdzali
nhodn styk, anlny styk i vynten styk, sa astejie rizikovo sprvali aj v drogovej oblasti,
t. j. vo vej miere uvdzali uvanie tzv. mkkch drog: marihuany a haiu (Lukk, 2003).
Marihuana, vonejie vzahy a sex s sasou niektorch spsobov ivota mladch ud.
Tieto vzahy ilustruje nasledujca tabuka.
55
Spsob ivota, v ktorom hr lohu marihuana a alkohol, partnersk vzah a sexualita

mladch ud vo veku 12 25 rokov.
V tejto tabuke nie s uveden vetky spsoby ivota mladch ud (Lukk, 2003).
SPSOB IVOTA
1.
Zameranie na zbavu
2.
Prekraovanie hranc
DROGY
(alkohol a marihuana)
droga ako prostriedok zbavy a
odviazanosti
sexulne pitky tu a teraz,

promiskuita
hadanie zitkov z nepoznanho a zo

zakzanho
sex pred svadbou
3.
Individualizmus, sloboda,
droga ako sas ivotnej filozofie
tolerancia k rozlinm filozofim
(okrem kresanstva),
vlastn odlinos
4.
Medzigeneran odstup: in
in droga ako u dospelch,
hudba, in trvenie vonho asu najm marihuana
ako dospel,
nik zo sveta povinnosti,
odstup od koly a uiteov
5.
Prechod k dospelosti,
prispsobovanie sa ivotu
dospelch
PARTNERSK VZAH, SEXUALITA
leglne drogy (alkohol, nikotn)
osobn zodpovednos,
sexulna sloboda,
tolerancia, ale aj uvedomovanie
si rizika nevery,
tolerancia sexulnej inakosti
spochybovanie manelstva,
tlak zo strany rovesnkov,
prioritou je vrstovncka
komunikcia
vne partnerstv,
ak, ale dleit vernos,
ochrana pred rizikami,
niektor smeruj k manelstvu
3.4.5. Aktivity
3.4.5.1. Mix tvrden, otzok a odpoved o sexualite
(poda Hoppe, 2001, upravila Rovanov)
Cie: Poskytn priestor na utriedenie poznatkov svisiacich s dospievanm. Vtiahnu do procesu
rodiov. Rozvja spoluprcu a komunikciu.
Vekov skupina: Od 12 rokov, je mon aj v niej vekovej kategrii s upravenm inventrom
otzok a odpoved.
Pomcky: Farebne odlen kartiky s otzkami (prlohy 4, 5 a 6 s nmetmi, ktor vznikli v praxi)
a odpoveami na rovnakom formte z tvrdho papiera (tie sa pokste vypracova samostatne,
resp. so iakmi/kami v rmci projektovej lohy) a tvrdenia o sexualite (prlohy 7 a 8) . Otzky
mu ma rozlin nronos, mali by poskytova aj nov informcie. Na ich tvorbe sa mu
podiea aj iaci/ky.
as: Poda potreby.
Priebeh: V dospievan m lovek pln hlavu otzok o sexualite a nie vdy pozn sprvne
odpovede. Hovorte o tom, kde hadaj deti odpovede na svoje najodvnejie otzky, ktor
im poskytuje pozorovanie okolitho sveta. S ktormi umi mu a doku otvorene hovori
o sexualite? Kto nachdza pochopenie a zujem u svojich rodiov? Ak otzky s najastejie?
Nech sksia niektor vyslovi. Potom im ponknite hru. Odporame, aby ste si vopred preli
jednotliv tvrdenia a zaujali k nim sprvny postoj. Kom k mnohm s informcie v rozlinch
kapitolch tejto prruky.
56
Alternatva 1: Deti sa rozdelia na dve skupiny. Jedna z nich si vyberie otzky, druh odpovede
(ak ste si ich pripravili). Ich lohou je vytvori sprvne dvojice, k otzke njs sprvnu odpove.
Deti sa tak musia pohybova po triede, komunikova, spolupracova. Kad sprvna dvojica sa
me posadi sp do kruhu veda seba. Hr sa dovtedy, km nesedia vetky njden dvojice.
Nasleduje prezentcia dvojc a diskusia, reflexie o pocitoch z hry. Hra me ma aj formu
sae.
Alternatva 2: Deti si vyber dve kartiky s otzkami a dve przdne kartiky (prlohy 4, 5 a 6).
Odpovede neponkate. Z dvojice si vyber otzku, ktor sa poksia zodpoveda v triede hne,
druh spolu s dvoma istmi kartikami si vezm so sebou domov a poksia sa zska pre
spoluprcu rodiov, znmych alebo priateov, uiteov zska ich psomn odpove na przdne
kartiky. Na nasledujcej hodine prezentuj vsledky svojich zisten aj pocity z komunikcie. Ak
sa im nepodarilo lohu splni, przdne kartiky vrtia.
Alternatva 3: Triedenie vrokov. Sed sa v kruhu, jednotliv tvrdenia pripravte na samostatn
kartiky (prlohy 7 a 8), ktor rozdte, alebo si ich sami/y iaci/ky vyber z vaich rk. Do
prostriedku kruhu umiestnite tri kartiky s npismi no nie neviem. iak/ka nahlas preta
svoje tvrdenie, posdi jeho pravdivos, svoju odpove zdvodn, poiadate ostatnch o sptn
vzbu (kto shlas/neshlas) a potom iak/ka polo kartiku na sprvnu kpku. V prpade, e
nevie posdi tvrdenie, vyzvete ostatnch a spolone njdete sprvne rieenie. V zvere mete
vyzva deti, aby reflektovali svoje pocity, zistenia.
Vyhodnotenie:
1. Bolo jednoduch posdi pravdivos tvrden?
2. Ktor tvrdenia a zaskoili? Preo?
3. Dozvedel/a si sa nieo nov? o?
4. Pomohla ti tto hra zska nov informcie, zrunosti?
5. Ako sa teraz ctite?
Poznmka: Tvrdenia v prlohch s vinou pravdiv. Niektor maj jednoznan odpove
(no nie), niektor s vhodn na diskusiu a prezentciu postojov.
V prlohe 7 a 8 s pravdiv vetky tvrdenia okrem . 4 (Dievat maj pri naroden vo vajenkoch
vajka na cel ivot, km chlapci sa rodia bez spermi. Tie sa zanaj tvori a v puberte.) a . 5
(aj pri prvom pohlavnom styku me djs k poatiu).
V prlohe 8 s vetky tvrdenia pravdiv okrem . 34 (poas mentrucie je dleit viac ne
inokedy dodriava hygienu).
3.4.5.2. Hodnoty spojen so sexualitou

(poda Trojana, 1999, upravila Rovanov)
Cie: Poskytn iakom/kam priestor na konfrontciu rozlinch nzorov, faktov, zitkov aj
postojov a interiorizovanch hodnt. Rozvja zrunos aktvneho povania, tolerancie.
Vekov skupina: Od 12 rokov (v upravenej podobe aj v niej vekovej kategrii).
Pomcky: Pracovn list, psacie potreby.
as: 35 45 min.
Priebeh: V vode mete poiada iakov/ky, aby premali, ak asocicie v nich vyvolvaj
slov hodnoty, morlka, svedomie a pod. Rozhodovanie v sexualite sa silne viae na hodnotov
svet det. Ale o sa skrva za tmto slovom? Odkia pochdza? Men sa jeho obsah a vznam?
Ak no, ako? Znamen to, e pvodne uznvan hodnoty neboli tie prav? Mme prvo meni
poas svojho ivota vieru v urit hodnoty? Chvu diskutujte, potom ponknite jednoduch
a jasn definciu hodnt ako vntornho presvedenia, ktor kad lovek povauje za
57
svoju osobn pravdu, zklady, na ktorch budujeme svoje ivotn rozhodnutia, postoje
a poda ktorch sa sprvame (Trojan, 1999). Zamanie sa nad vlastnmi postojmi, konanm
a presvedenm nm pomha hodnoti seba a to, omu verme.
Proces sebahodnotenia je zdrav, ale asto bolestn. V mnohch rodinch asto elia rozporom
medzi detskmi a rodiovskmi hodnotami. Pri zskavan nezvislosti potrebuj deti prleitos
testova svoju vieru, hodnoty a postoje. Len tak si slobodne a vedome doku vytvra svoj
vlastn iv hodnotov systm, poda ktorho bud i. Treba dverova deom v ich
schopnosti vybudova si vlastn hodnotov rebrek, ktor sa mono trocha odliuje od toho
rodiovskho, ale bude pozitvny, etick, morlny a bude ich sprevdza po cel ivot. Meme
im pomha otvorenmi rozhovormi o lske, milostnch vzahoch, predmanelskej sexualite,
antikoncepcii, homosexualite, sexulne prenosnch infekcich, o HIV/AIDS, o interrupcii,
tehotenstve, rodiovstve, o vplyve viery na sexulne rozhodovanie, o kritrich vberu ivotnch
partnerov, o fyziolgii pohlavnho styku at. Dospel aj deti potrebuj priestor na slobodn
vyjadrenie toho, o vedia, ctia, ak hodnoty uznvaj a ak oakvania maj v svislosti
s uvedenmi tmami. Sexulne rozhodovanie a sprvanie ud je vemi ovplyvnen schopnosou
ujasni si osobn hodnoty, vyjadri a potvrdi ich a poda nich sa aj sprva. Existuje vea cvien
na vyjasovanie toho, o je pre ns dleit. Vyzvite iakov/ky, aby pracovali s pracovnm
listom v rozlinch alternatvach:
Alternatva 1: Kad dostane pracovn list s pokynom, ktor z piatich ast m vyplni. Potom
iaci/ky dobrovone postupne prezentuj svoje mylienky k rozlinm tmam a diskutuj o nich.
Alternatva 2: Kad dostane len jednu as, vypln ju a iaci/ky diskutuj o jednej tme.
Alternatva 3: Pripravte si na kartiky rozlin tvrdenia a rozdajte ich. lohou iakov/ok je
zdvodni svoje rozhodnutie v kle: urite shlasm shlasm je mi to jedno neshlasm
zsadne odmietam.
Prklady tvrden njdete v prlohch rozlinch aktivt (7, 8), pokste sa vytvori vlastn, alebo
sa inpirujte nasledujcimi:
Mimomanelsk sex spestruje manelsk ivot.
Neveru mua spolonos akceptuje viac ako neveru eny.
Dospievajci by mali ma prstup k antikoncepcii bez shlasu rodiov.
Sexulne i by sme mali zaa a v manelstve.
Nikdy by som sa nezmieril so zistenm, e moje diea je gej/lesbika.
Vyhodnotenie:
1. Je dleit z asu na as zamyslie sa nad svojimi postojmi, presvedenm? Preo?
2. o alebo kto vplva na formovanie nho presvedenia, naich hodnt?
3. Meme zmeni svoje presvedenie a postoje? Preo?
4. Zodpoved tvoje sprvanie skutone tomu, omu ver?
5. Dozvedel/a si sa nieo nov? o? Ako sa teraz cti?
3.4.5.3. Mj obraz o sexualite

(poda Sielert a kol., 1994, upravila Supekov)
Cie: Sexualita m mnoho podb, o ktorch sa ned len tak ahko hovori, ale doku ich
vyjadri obrzky. To plat predovetkm o mldei, ktor nem ete vea sexulnych sksenost.
Toto cvienie by malo pomc odkry urit aspekty sexuality a umoni o nich komunikova.
Vekov skupina: Od 14 rokov alebo poda vberu obrzkov.
Pomcky: Vea obrzkov, fotky, vstriky z asopisov.
as: 45 min.
58
Priebeh: 1. iaci/ky sedia v kruhu na zemi. V strede je rozloen mnostvo obrzkov, ktor
maj urit spojitos so sexualitou. (Obrzkov by malo by aspo dva razy toko ako iakov/ok.)
Na obrzkoch s udia, krajina i predmety.
2. Uite/ka: Kad si v pokoji pozrite obrzky a vyberte si jeden, ktor poda vs predstavuje
pre vs osobitne dleit aspekt sexuality. Postupne si kad vyberie obrzok.
3. Ak si viacer vybrali rovnak obrzok, ostan spolu a vytvoria mal skupinu. Ostatn si njdu
partnera/ku na rozhovor a vzjomne si vysvetlia, preo si vybrali prve tento obrzok. Opornmi
otzkami pre rozhovor mu by: o vyjadruje tento obrzok? o m spolon so sexualitou?
o m obrzok spolon so mnou? o je pre ma sexualita?
4. Zver: vsledky partnerskho rozhovoru sa nehovoria pred celm plnom, povie sa len krtka
sprva o jeho priebehu a o tom, ako sa iaci a iaky pri om ctili. Na to by mal uite/ka vopred
upozorni, aby iaci/ky vonejie rozprvali.
5. Ak ostane as, me sa ku kadmu obrzku vymyslie nadpis.
Alternatva 1: iaci/ky predstavia obrzok nielen jednej osobe, ale malej skupinke a
zodpovedaj u uveden otzky.
Alternatva 2: iaci/ky opu poda motvu na vybranom obrzku svoju predstavu o lske a
sexualite. Ostatn sa snaia na zklade opisu njs vybran obrzok.
iaci/ky si mu vybra spomedzi obrzkov znmych osobnost svoje idoly a vzory a objasni,
o ich na nich fascinuje (poznmka na koniec: V inch vidme to, o m s nami nieo spolon
alebo o by sme radi mali).
iaci/ky mu vybra obrzky, ktor ich zobrazuj takch, akch ich chc ma ich rodiia i
priatelia/ky.
Pre starch/ie: rozloia sa pohadnice, ktor maj priamo alebo nepriamo nieo spolon
so sexualitou a ktor sa vzahuj na svetl, dobr a pekn, ako aj na tmav, kared a zl
strnky sexuality. iaci/ky si vyberaj na tmu Mj obraz enskosti, muskosti vdy 1 pozitvny
a 1 negatvny obrzok a rozprvaj sa o nich v proch, malch skupinkch alebo pred plnom.
Poznmky: Vber obrzkov by sa mal v kadom prpade prispsobi veku iakov/ok a ich
schopnosti komunikova. U mladch iakov/ok me by strednou tmou priatestvo, lska a
rodina. V rmci fotografickho krku alebo projektu mu iaci/ky sami vytvori obrzky na
tmu sexualita a potom ich zozbiera do zoita alebo urobi vstavku.
3.4.5.4. Preo berieme drogy preo robme sex

Cie: Identifikova priny, preo udia robia sex a preo ber drogy. Hadanie podobnosti
motvov pre obe aktivity. Rozprva sa o monch dsledkoch v podobe infekcie HIV a inch
sexulne prenosnch infekci.
Pomcky: Papiere formtu A5, lep (najlepie ceduky, ktor sa daj opakovane nalepova a
odlepova), dva hrky baliaceho papiera formtu A0.
as: Pribline 60 min.
Priebeh: 1. Rozdete skupinu na dve polovice, z ktorch jedna bude tm sexu a druh tm
drog.
2. Kad skupina dostane 10 15 papierov a fixky. Vyveste dva baliace papiere, z ktorch jeden
oznate slovom sex a druh slovom drogy.
59
3. Vysvetlite, e tm sexu m vymyslie o najviac dvodov, preo udia robia sex. Tm drog
vyma obdobne priny, pre ktor udia uvaj drogy. Kad dvod napu na samostatn
papier a nalepia na vek papier. Dajte na to 10 15 mint.
4. Ke skupiny skonia, vymenia sa a prezr si priny, ktor vyprodukovala druh skupina, s
drazom na to, o vidia ako neprimeran alebo neprav priny/dvody na sex/drogy.
5. Zrute podskupiny a vetci spolu diskutujte na tmy:
S nejak rozdiely alebo podobnosti medzi dvoma vzniknutmi zoznamami?
Ktor z uvedench prin spolonos oceuje/uznva a ktor nie?
Mono prida ete nejak alie dvody?
S medzi dvodmi niektor vemi vznamn alebo tak, ktor maj pre zastnench nejak
osobitn vznam?
o z toho vyplva pre bezpenej sex a bezpenejie povanie drog?
Oakvan vsledky: Uke sa spojitos medzi sexulnymi a drogovmi rizikami (v priebehu
aktivity mete doplni informcie).
3.4.5.5. Mem si da pozor

(upravila Supekov)
Cie: Naui mlde (najm dievat) pochopi, ak rizik im hrozia v zmysle sexulneho i
inho nsilia. Naui sa im predchdza.
Vek: Od 13 rokov.
Pomcky: Nijak.
as: 30 min.
Priebeh: 1. Vysvetlite iakom/kam, e je vea situci, ke sa mu sta obeami nsilia, ale je aj
vea spsobov, ako sa mu nsiliu vyhn, resp. ako oni sami mu pre to vea urobi.
2. Navote situciu, e mlad dieva/chlapec je na diskotke/v bare a pod. (hra prebieha ako
prbeh). Poiadajte iakov, aby postupne premali, i im hrozia nejak rizik ete predtm,
ako na diskotku id, a ak rizik to s. Predstavte si situciu, e dieva sa chyst niekam von
zabavi sa. o je dleit, aby urobilo, resp. neurobilo? (Napr. vzalo si so sebou slzotvorn plyn;
povedalo rodiom, kam ide; dohodlo sa s rodimi, o ktorej hodine bude doma; premyslelo
si, ako sa dostane domov.) Mete prebra aj tmu vyzvavho obleenia. Pokraujte ako
v prbehu: hroz dievau nejak riziko na diskotke? Ak riziko to me by? Ako sa me
chrni? Napr. nenechva nedopit npoj bez dohadu na stole at. Preberte postupne aj
okolnosti nvratu domov: Ako sa dievina me chrni, ke ide domov sama peo? (Napr. ma
v ruke slzotvorn plyn, nechodi po neosvetlenej ulici, vma si, o sa deje okolo.) o ak ide
sama autobusom? (Napr. nesada si do zadnej asti autobusu, ak je takmer przdny, nesada
si do zadnho vagna elektriky, ak je takmer przdna at.) Na diskotke sa zoznmi s cudzou
osobou a t jej ponkne, e ju odvezie, odprevad domov. Ako sa bude dieva sprva? (Napr.
nikdy si nesadne k neznmej osobe do auta a pod.)
3. Po skonen prbehu a prebrat vetkch monch situci mete diskutova o tom, ako sa
zachova v prpade napadnutia, ponuky drogy, ponuky na sex a pod. me na to nadvzova
ncvik odmietania, asertivity a pod.
Oakvan vsledky: iaci/iaky si uvedomia, e sa mu sami/y chrni pred rizikom nsilia.
Pome im to prema o situcich, ktor by mohli by pre nich nebezpen.
60
3.5. Plnovan rodiovstvo, antikoncepcia

3.5.1. Z histrie antikoncepcie
Len o si udia uvedomili vzah medzi pohlavnm stykom a nasledujcim tehotenstvom
eny, zaali hada spsoby regulcie plodnosti. Ebersk papyrus z roku 1550 pred n. l. je
pravdepodobne prvm lekrskym predpisom na antikoncepn prpravok. Bol to recept na
antikoncepn tampn, ktor mal enu chrni pred poatm poas 1 a 3 rokov. Tvorilo
ho lstie agtu a datle zmiean s bavlnou, spojen medom do podoby tampnu. Pri telesnej
teplote a vo vlhkom prostred povy agt fermentciou vytvoril kyselinu mlienu, ktor
je aj v sasnosti zlokou spermicdnych prpravkov. Podobn tampny boli populrne aj
v neskorom obdob. Dokazuje to nvod arabskho lekra a filozofa Al-Raziho z 9. storoia
na mieanie slonieho trusu s medom. Egypania vraj uprednostovali jemnej trus krokodlov.
Najpopulrnejou antikoncepnou metdou je prezervatv. Aj jeho histria siaha aleko do
starho Egypta, kde mui pouvali na ochranu pred poatm a sexulne prenosnmi chorobami
rozlin blany zo zvierat. Prv gumen prezervatvy sa objavili okolo roku 1880 a tie dnen
vyrban z latexu a v tridsiatych rokoch 20. storoia. Kvalita prvch primitvnych prezervatvov
bola vemi nzka. Jednou z vemi nezvyajnch barirovch metd bol aksi pesar vyroben
z plenej hliny v tvare kocky s preliaenmi stenami. Jeho spoahlivos bola minimlna. alou
starou metdou boli hubky. U pred 5 000 rokmi pouvali eny v Kontantnopole ako ochranu
pred poatm hubku nasiaknut avou z citrna. Ochrann inok mala zabezpei kyslos
prostredia v pove. Nepredpokladme, e by tto metdu dnes niekto praktizoval, a ani by sme
to nikomu neodporali. Predchodcom vntromaternicovch teliesok boli tzv. intracerviklne
telieska rozmanitch tvarov (poda Informanho letka Janssen-Cilag: Antikoncepcia histria
a sasnos, bez vroenia). Vedeck zklad na pochopenie vzahu medzi termnom ovulcie
a monosou otehotnenia poloil a v roku 1929 raksky lekr Knaus a nezvisle od neho o rok
neskr aj japonsk lekr Ogino. Prve toto odhalenie vytvorilo v 20. storo zklad na rozvoj
antikoncepnch metd.
3.5.2. Plnovan rodiovstvo zkladn udsk prvo

V dsledku zmien v spoloenskom ivote partnerskch dvojc sa vzjomn vzah medzi rodimi
a demi postupne vemi men. Vrazne ho ovplyvnila zmena postavenia eny v spolonosti.
Partneri s v sasnosti asto rovnako star, rovnako telesne aj duevne vyspel a vinou
obaja zamestnan. Emancipciu ien umonil prstup k rovnocennmu spoloenskmu
a profesionlnemu uplatneniu s mumi, deba prce v spolonch domcnostiach medzi
partnermi a dostupnos innej antikoncepcie. Populan explzia, porucha rovnovhy medzi
mnostvom ud a zdrojmi na Zemi, devastcia ivotnho prostredia, ohrozenie zdrojov pitnej
vody a ovzduia, migrcia obyvatestva, narastajca etnick a nboensk neznanlivos, hlad,
vojnov konflikty to s problmy sasnho sveta. Napriek tomu, e populan problmy
sa prejavuj v rozlinch astiach sveta rozlinm spsobom, nedostaton pouvanie
antikoncepcie m vade podobn priny (chudoba, nedostatok zkladnch informci
o monostiach kontroly plodnosti, nedostatok a nedostupnos antikoncepnch prostriedkov
a sluieb zabezpeujcich plnovanie rodiovstva, nedostatky v legislatve a vo vchove,
postoj rmskokatolckej cirkvi k antikoncepcii). Tie boli pre OSN a WHO dvodom definova
zkladn udsk prva na plnovan rodiovstvo a prvo dieaa narodi sa ako chcen.
Repektovanie tchto prv je zkladnou podmienkou pri rieen populanch problmov
sveta (Charta sexulnych a reproduknch prv IPPF, 1999). Bez dostupnosti antikoncepcie
a sluieb zabezpeujcich plnovanie rodiovstva to nebude mon. Aktvna as ttu na
podpore plnovanho rodiovstva je jednm z ukazovateov demokratickej rovne kadej
krajiny. Antikoncepcia je hlavnm prostriedkom umoujcim zsadne prispieva k zniovaniu
61
neelanch umelch ukonen tehotenstiev a zrove k zachovaniu prva na plnovan

rodiovstvo.
Pohlavn tba patr medzi siln emcie a nie vetci, ktor sa miluj, chc ma aj diea. Sasn
metdy plnovanho rodiovstva umouj prom slobodne sa rozhodn o pote svojich
potomkov a o ase ich poatia.
Dnes maj udia k dispozcii irok spektrum spoahlivch antikoncepnch prpravkov. Len
od ich slobodnho rozhodnutia zvis vber toho, ktor je v slade s ich poznanm,
zdravotnm stavom, temperamentom aj svetonzorom. Mlad udia v kolch maj zase
prvo na kvalifikovan a profesionlne utrieden informcie aj o monostiach antikoncepcie,
aby v ase, ke to bude pre nich aktulne, boli pripraven a dokzali urobi slobodn a
zodpovedn informovan rozhodnutie.
3.5.3. Metdy plnovanho rodiovstva

Zkladn fakty
ena otehotnie po pohlavnom styku, pri ktorom spermie mua po ejakulcii prenikn do
enskch pohlavnch orgnov cez maternicu do vajkovodov, kde sa stretn s vajkom
a djde k poatiu (existuje aj monos umelho oplodnenia). Oplodnen vajko sa uhniezdi
v sliznici maternice. Mu aj ena mu preva rados z pohlavnho styku aj vtedy, ak si neelaj
tehotenstvo a ak si vyjasnia spsob ochrany pred neelanm poatm, pri ktorom sa zabrni
spojeniu pohlavnch buniek, alebo uhniezdeniu oplodnenho vajka v maternici. Existuje viac
monost, ako to dosiahnu. Rozlin antikoncepn metdy vyhovuj rozlinm uom
v rozlinom ase. Dleit je pouva zvolen metdu dsledne poda odporan odbornkov,
pretoe kad me za uritch okolnost zlyha. Ak treba, odpora sa ska pod dohadom
svojho/ej enskho/ej lekra/ky viacer z metd dovtedy, km pr nenjde t, ktor mu najviac
vyhovuje.
Antikoncepcia prostriedky na zabrnenie neelanmu poatiu alebo uhniezdeniu oplodnenho
vajka v maternici.
Prehad antikoncepnch metd (Poliakov a kol., 1996)

1.
Prirodzen metdy plnovanho rodiovstva nevyaduj nijak pomcky, lekrske

zkroky ani lieky. Okrem preruovanej sloe vyuvaj prirodzene neplodn obdobia
v ivote eny. V tomto ase vajka nedozrievaj, alebo s tak degenerovan, e nemu
by oplodnen. Metda neplodnch dn vychdza z poznatku, e ena tesne po mentrucii
je neplodn, lebo vajko ete nedozrelo. Maximlne plodn je v de ovulcie a prv de po
nej. Od druhho da po ovulcii je u zasa prirodzene neplodn. Poiadavkou na spoahliv
pouvanie tejto metdy je pravideln mentruan cyklus eny. Medzi prirodzen metdy
plnovanho rodiovstva patria:
a) preruovan slo;
b) metdy periodickej sexulnej abstinencie: kalendrov metda, meranie bazlnej teploty,
Billingsova hlienov metda, zmeny maternicovho kka, symptotermlna metda,
krytalizcia sln.
2.
Barirov metdy ich princp spova v mechanickej barire pre prenikajce spermie
a v zabrnen ich splynutiu s vajkom. Medzi barirov metdy patria:
a) pesar;
b) diafragma;
62
c) femidom;
d) kondm.
3.
Chemick metdy pouitie chemickch ltok inaktivujcich spermie v pove:

a) spermicdy;
b) vaginlna pongia (v sasnosti sa u nepouva).
4.
Hormonlne metdy
a) kombinovan HAK (tabletkov) zabrnenie ovulcii psobenm hormnov estrognu
a progesternu;
b) jednozlokov progesternov HAK (tabletkov) nedochdza k zabrneniu ovulcie, ale
iba k takm zmenm na kku a sliznici maternice, ktor brnia preniknutiu spermi alebo
uhniezdeniu vajka;
c) injekn progesternov antikoncepcia;
d) podkon implantty nosiov progesternu;
e) postkoitlna antikoncepcia jej zmysel spova v naruen podmienok na vnorenie
sa oplodnenho vajka do sliznice maternice v prpade ndze nie je vhodn na
pravideln uvanie!
Uveden hormonlne metdy maj vysok spoahlivos. Samozrejme, e aj tu
existuj urit limity a obmedzenia (vek, zdravotn stav, fajenie). Fajenie je
vekou prekkou v pouvan hormonlnej antikoncepcie, preto by ju fajiarky
nemali uva! Stvaj sa rizikovou skupinou pre tto formu antikoncepcie. Vetky
hormonlne prpravky sa odporaj a pri ustlenom mentruanom cykle a s
viazan na lekrsky predpis, pravideln lekrske konzultcie a prehliadky!
5.
Vntromaternicov telieska brnia poatiu alebo vnoreniu u oplodnenho vajka.

Predpoklad sa aj ich imunologick efekt proti spermim. Me psob na spermie toxicky.
6.
Chirurgick metdy trval, nezvratn metdy:

a) sterilizcia eny preruenie vajkovodov;
b) sterilizcia mua vazektmia preruenie jemnch kanlikov, cez ktor prenikaj
spermie z muskch semennkov.
Za obben a mlo spoahliv metdu sa u ns stle povauje preruovan slo, pri ktorej
mu vytiahne penis z povy krtko pred vyvrcholenm a ejakulciou. Kee sa to mus podari
vas, vyaduje si to urit sksenos, aby mu dokzal odhadn vhodn okamih. Prv kvapky
ejakultu (semena) vak obsahuj vinou tie najkvalitnejie spermie a pri preruovanej sloi
je vysok pravdepodobnos ich preniknutia do povy s monosou poatia. Navye tto metda
neposkytuje nijak ochranu pred infekciami a vrusom HIV (Trojan, 1999).
Aj v sasnosti existuje mnoho nepravdivch povier o antikoncepcii. Nasledujce medicnsky
overen fakty ich vyvracaj:
Dojenie neznamen ist ochranu pred neelanm poatm.

ena me otehotnie aj vtedy, ke pri pohlavnom styku nezava orgazmus.
Pohlavn styk v akejkovek polohe me vies k otehotneniu alebo nkaze SPI a HIV.
ena me otehotnie za uritch okolnost aj pri pohlavnom styku poas mentrucie.
Vplachy povy bezprostredne po pohlavnom styku nezabrnia poatiu a navye mu by
kodliv.
Preruovan slo me aj napriek pozornosti zlyha a djde k poatiu.
63
3.5.4. Spoahlivos antikoncepnch metd

Vzhadom na nemonos objektvne mera plodnos jednotlivch ien innos antikoncepnch
metd sa iba odhaduje, a to uvedenm potu neplnovanch otehotnen poas trvalho
pouvania jednej metdy. Najastejie sa uvdza tzv. Pearlov index tehotensk slo
definovan ako poet zlyhan u 100 ien poas jednoronho uvania antikoncepnej metdy.
Ke sa pri antikoncepnej metde uvdza tehotensk slo 2 7, znamen to, e pravdepodobnos
otehotnenia (zlyhania metdy) je u 2 a 7 ien z kadch 100, ktor pouvaj dan metdu
poas jednho roka. slo 2 znamen pravdepodobn poet tehotenstiev pri pravidelnom
a dslednom pouvan a slo 7 pravdepodobn poet tehotenstiev pri nedostatone
pravidelnom a dslednom pouvan metdy. Podrobn informcie njdete v prehadnej tabuke
metd poda mechanizmu inku, hlavnch vhod a nevhod s komentrom aj s uvedenm
indexu spoahlivosti (prloha 8).
3.5.5. Interrupcia umel ukonenie tehotenstva potrat

Interrupcia sa nepovauje za metdu plnovanho rodiovstva! Pre vinu ien je vemi
neprjemnm zkrokom, asto spojenm s obavami zo straty monosti sta sa v budcnosti
matkou. Niektor eny podceuj tento zkrok a opakovane ho podstupuj, ignorujc
vetky rizik. Aj ke v sasnosti sa zkrok vykonva na vysokej rovni, ako pri kadom
medicnskom zkroku sa mu vyskytn aj prpady s komplikciami a nsledkami v podobe
sterility, rizikovho priebehu alieho tehotenstva, spontnneho potratu alebo aj predasnho
produ. Interrupcia je najrizikovejia prve u mladch dievat a ien, ktor ete nerodili
a zaloenie rodiny len plnuj. Hoci pre vinu ien zostva interrupcia bez nsledkov, mu
sa u nich vyskytn psychick problmy vne ohrozujce partnersk vzahy (Uzel, 1992). Pre
mnohch ud je zkladnou morlnou otzkou, v svislosti s ktorou sa vo svete aktivizuj dve
hnutia vyprofilovan z odlinch udskoprvnych a nboenskch princpov:
hnutie pro life (za ivot) jeho podstata tkvie v nedotknutenosti udskho ivota a v potrebe
povinnosti chrni prva ete nenarodenho dieaa. Jeho zstancovia s presveden, e
udsk ivot vznik u v okamihu poatia. Svetonzorovo sa tento postoj opiera o nboensk
vchodisk. V postoji katolckej cirkvi k sexulnemu ivotu sa ako zmysel manelstva a lsky
zdrazuje privdzanie det na svet. Vyzdvihuje sa tu kresansk morlny idel, poda ktorho
je ivot darom od Boha a lovek nem prvo ukoni ho. Ak sa poatiu klad prekky,
z lsky sa stva rozko a to je nesprvne vnmanie sexulneho ivota. Jedinm prijatenm
spsobom vedomho ovplyvovania asu poatia s prirodzen metdy. Najvnejm
argumentom zstancov tohto postoja je presvedenie, e pouvanie antikoncepcie vedie
k amorlnemu, ahkovnemu a nezodpovednmu sexulnemu sprvaniu;
hnutie pro choice (za vobu) zdrazuje prvo eny slobodne sa rozhodn o svojom
tehotenstve. Jeho zstancovia obhajuj nzor, e plod sa vyvja postupne, ivot sa zana
a mozgovou innosou a treba hada kompromis medzi prvami eny a plodu (tento sa
vo vine modernch krajn zabezpeuje povolenm interrupcie v prvch troch mesiacoch
tehotenstva). Problm interrupci vnma hnutie v irch spoloensko-populanch
svislostiach (Charta sexulnych a reproduknch prv IPPF) a popri prve eny slobodne
sa rozhodn zdrazuje aj prvo kadho dieaa narodi sa ako chcen a milovan.
Zstancovia tohto postoja presadzuj prvo dvojc na plnovan rodiovstvo, poda ktorho
sa mu slobodne a zodpovedne rozhodn o pote svojich det a o asovom odstupe medzi
nimi. Nezdrazuj idel, skr repektuj realitu, v ktorej sa lovek rozhoduje o svojom
sexulnom ivote sm, sexualitu vnmaj ako hodnotu, ktor sa ned redukova len na
reprodukn funkciu, ale pln aj milostn a relaxan lohu. Rozhodnutie privies na svet
diea povauj prvrenci hnutia za obrovsk zodpovednos, a preto sa usiluj presadzova
mylienku od interrupci k antikoncepcii (Miedzgov, 1994).
64
Ukonenie neiaduceho tehotenstva m svoje medicnske, psychologick aj filozofick aspekty,

ktor sa v rozlinej miere odraj v legislatve kadej spolonosti. Na Slovensku, tak ako vo
vine krajn E je povolen interrupcia na iados eny v prvch 12 tdoch tehotenstva,
ke najastejie prichdza aj k samovonm potratom. Ak v svislosti s interrupciami
uvaujeme o hodnote ivota, prejavujeme ctu k zzraku ivota a usilujeme sa o to aj
v kolch. Nezabdajme vak na princp slobodnej voby, ktor je neupieraten kadmu
loveku a sname sa vyhn stigmatizcii a moralizovaniu. Podporujme v deoch zodpovedn
prstup k vlastnmu ivotu aj k ivotom tch, ktor s pre ns dleit, k vlastnmu sexulnemu
a partnerskmu ivotu aj k rodiovstvu. Konkrtne rozhodnutie zvis od kadho z ns, od
nho svetonzoru, osobnho chpania slobody a zodpovednosti. Preto nie interrupcia, ale
spoahliv antikoncepcia je sprvnym spsobom plnovania rodiovstva.
3.5.6. Aktivity
3.5.6.1. Antikoncepcia
(Rovanov)
Cie: Uvies problematiku antikoncepcie, vytvori priestor na vchodisk, diskusiu, vmenu
nzorov, konfrontciu postojov, spoluprcu, aktvne povanie (so zujmom a asou),
rznorodos zdrojov zskavania informci, precviovanie slovnej zsoby.
Pomcky: Pracovn list Antikoncepcia vod, kartiky s charakteristikami hnut pro choice
pro life monos koprovania. (Teoria k pro choice pro life - bliie v texte vi. 3.5.5).
as: 30 45 min.
Priebeh: V vode vyzvite iakov/ky, aby sa poksili samostatne vyjadri, o im napadne ako
prv, ke pouj slov antikoncepcia, plnovan rodiovstvo, interrupcia. Nech sa poksia
v pracovnom liste doplni vety a dobrovone ich prezentova (samostatne, vo dvojiciach,
v mench skupinkch). Zvl upozorujte na lohu s rovnicou 1 + 1 = 3, v ktorej s jednotky
mu a ena a 3 predstavuje diea a dvoch rodiov. Kedy je vsledkom 2 a kedy 3 (svis to
s plnovanm rodiovstva)? Zdraznite, e uveden tma je zloitm etickm problmom
a vo svete sa vo vzahu k nej a k interrupcii vyprofilovali dve hnutia: pro choice a pro life na
samostatnch kartikch mete ma vopred pripraven ich charakteristiky, ktor rozdte
do skupn so zadanm: preta, diskutova, zauja svoje stanovisko, vyjadri svoj postoj
a prezentova ho ostatnm. alej im ponknite doplovaku s tajnikou ukrvajcou jedno zo
zkladnch udskch prv. Po prezentcii vsledkov ich prce im dajte monos reflektova pocity
zo spoluprce a z nronosti doplovaky. Ak mte monos vyuva modern informan
technolgie, ponknite iakom/kam monos vytvori vlastn doplovaky samostatne alebo
vo dvojiciach.
Vyhodnotenie:
1. Mte vlastn nzor na otzky plnovania rodiovstva?
2. Ako vnmate matematick pravidlo 1 + 1 = 3 vo vzahu k sexulnemu ivotu?
3. Mte predstavu o tom, v akom veku je vhodn ma prv pohlavn styk?
4. Pokste sa vysvetli mylienku od interrupci k antikoncepcii.
5. Ako sa vm spolupracovalo? Dokzali ste sa vypou? o ste sa dozvedeli?
65
Rieenie doplovaky z pracovnho listu

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
O
O
B
V
R
O
P
R
A
T
V
V
P
U
E
P
R
E
A
H
A
E
B
Z
P
U
M
P
O
A
M
K
P
A
R
J
O
P
N
E
E
S
O
L
D
E
N
H
I
N
M
A
I
R
R
P
P
L
N
O
V
A
N
R
O
D
I
O
V
S
T
V
O
C
Y
D
A
V
R
C
I
M
I
A
I
A
K
T
A
R
D
N
V
T
O
D
S
C
K
S
K
A
O
E
A
A
A
T
T
R
3.5.6.2. Plnovan rodiovstvo

(Rovanov)
Cie: Uvies problematiku antikoncepcie, sprostredkova zkladn informcie o antikoncepcii
a plnovanom rodiovstve, preveri vedomosti iakov, vytvori priestor na vchodisk, diskusiu,
vmenu nzorov, konfrontciu postojov, osvojenie a sprvne pouvanie terminolgie,
precviova slovn zsobu. Uvedomi si rizik, monosti, vhody a nevhody jednotlivch
metd. Komunikcia, spoluprca a aktvne povanie.
Pomcky: Pracovn list Plnovan rodiovstvo metdy, prloha Prehadn tabuka o metdach
plnovanho rodiovstva rozstrihan poda metd a farieb (prloha 8).
as: 30 45 min./dvojhodinovka.
Priebeh: V vode informujte iakov/ky o tom, e otzka antikoncepcie je vo verejnosti asto
diskutovanou tmou. Stretvame sa s kritikou, ale aj podporou mylienky zodpovednho
prstupu k plnovaniu rodiovstva. Pokraujte alou asou, v ktorej budete hada uren
nzvy metd plnovanho rodiovstva ukryt v osemsmerovke. Pokste sa hovori o tom,
o jednotliv nzvy znamenaj, s tm, e viac sa deti dozvedia v alej asti. Mete vyhlsi
sa o najrchlejieho hadaa/ku. Ten najrchlej/ia a postupne al si u uitea/ky vyzdvihn
farebn kartiky s informciami o jednotlivch metdach poda: tehotenskho sla, mechanizmu
inku, hlavnej vhody, hlavnej nevhody a komentra. loha spova v hadan alch kartiiek,
ktorch majitelia/ky sa stretn v skupinch poda jednotlivch metd. Skompletizuj informcie
o konkrtnej metde, ktor potom odprezentuj ostatnm skupinm. Po prezentcii by mala
nasledova op reflexia a vyhodnotenie. Ak mte prstup na internet, na zver mu iaci/ky
vyriei posledn lohu v pracovnom liste. Ak ste vy a vai/e iaci/ky zrunmi pouvatemi/
kami potaov, skste vytvra vlastn tvoriv lohy k tme. Prcu mono rozdeli do dvoch
vyuovacch hodn: na prcu s pracovnm listom na jednej a hadanie metd na kartikch na
druhej vyuovacej hodine.
1. Ako sa vm pracovalo vo dvojiciach, v skupinch?
2. Dokzali ste sa dohodn?
66
3. Dozvedeli ste sa nejak nov fakty o plnovanom rodiovstve a antikoncepcii?

4. o povaujete z hadiska rozhodovania o vhodnej metde za najdleitejie?
5. Kedy, pri akch akostiach by ste odporali svojim rovesnkom/kam nvtevu urolgie/
gynekolgie vo vzahu k antikoncepcii?
6. Preo sa niektor dievat a eny rozhoduj pre interrupciu?
7. Ak lohu hr v rozhodovan sa o interrupcii mu otec nenarodenho dieaa?
8. Keby ste mali t prvomoc, o by ste navrhli v prevencii neelanho poatia?
9. Pokste sa vysvetli rozdiel medzi interrupciou, miniinterrupciou a spontnnym potratom.
P A R T N E
R CH O R O B A Z Y
D O Y P D
L
E
R U CH A K D V
O L T V K M T
U A V D M N O
K Q C R I
A A N O S R T S A N
L Z O C A S G R M T E L P Y A
A W K E M T
T
B M T P K T Y
S M D U
I
N
F
R O V Y D
N A B E R W P N H
J S T
V
T A V R
E
Z
E R P W K N C
O E B M A DZ I
R
K
R U L C A I
M Y H H O R M O N L N A L M
B Z A R G O P
B A U G U S P R
R S
I X U
P O N G I A T N E
O R Z F S G N X Y K L U L I P
P E T E L
I
E
S
K O T N Y S
T S T E R
I
L
I
Z C I A J U
Poznmka: pongia sa ako antikoncepn prostriedok u nepouva!
67
68
3.6. Sexulna orientcia

Kee s touto tmou sa uitelia a uiteky nestretvaj v kolch a tak asto ako s inmi,
povaujeme za dleit vysvetli zkladn pojmy.
Sexulna orientcia je pralivos k osobm rovnakho alebo rozdielneho pohlavia.
E. Colemanov (1990) hovor, e na dokreslenie toho, o je sexulna orientcia, treba bra do
vahy nielen sexulnu strnku, ale aj alie faktory. Napr. ivotn tl loveka, to, nakoko sa
identifikuje so svojou orientciou, rolou, sexulne sprvanie, sexulne fantzie a emcie.
Homosexualita a homosexulne sprvanie existovali a existuj vo vetkch kultrach.
Homosexualita nie je zriedkav ani vo svete zvierat. Pojem homosexualita vznikol pri hlbom
tdiu udskej sexuality Krafftom-Ebingom a Havelockom Ellisom v devdesiatych rokoch 19.
storoia. Predstavuje dos zvltne spojenie slov grckeho a latinskho pvodu (homos z gr.
rovnak, sexus z lat. pohlavie). Odhaduje sa, e homosexulne orientovanch ien je okolo 1 % a
muov asi 4 % (tento daj vak zvis od toho, nakoko je spolonos otvoren k homosexualite,
a teda nakoko sa homosexuli mu v spolonosti prejavova a uvdza tento daj o svojej
osobe pravdivo. Na Slovensku sme zistili homosexulnu orientciu u 1,1 % muov a u 0,2 % ien
(Lukk, nepubl.). V 20. storo prestva by homosexualita medicnskym problmom. V roku
1973 Americk psychiatrick asocicia vyradila diagnzu homosexuality ako duevnej choroby
z Diagnostickho a tatistickho manulu duevnch chorb DSM-III a v roku 1991 ju Svetov
zdravotncka organizcia vyradila aj z medzinrodnej klasifikcie chorb ICD-10 (Ondrisov a
kol., 2002).
Pvod homosexuality: Otzka vzniku homosexuality je stle iv. V poiatkoch skmania
sexuality sa vskumnci domnievali, e homosexualita je vroden (Kraff-Ebing, Hirschfeld,
Ellis). Poda S. Freuda niektor udia, ktor sa rodia ako bisexuli, nezvldnu Oidipov a Elektrin
komplex a stan sa z nich homosexuli. Existuj aj socilne vysvetlenia homosexuality, napr. e
homosexulmi sa stvaj o nieo viac mui, ktor sa v detstve boja svojej dominantnej matky
pri absencii otca (Bieber). V sasnosti prevldaj nzory, e homosexualita je geneticky alebo
hormonlne podmienen a jej zklad vznik v obdob prenatlneho vvoja plodu.
Na Slovensku sa zatia prvne nepresadila mylienka registrovanho partnerskho spoluitia
homosexulne orientovanch dvojc, o im neumouje prvne usporiadanie majetkovch
a osobnch vzahov tak ako heterosexulnym prom. Homosexulne dvojice sa z prvnej
strnky nepovauj za tzv. blzke osoby. Napr. pri deden majetku nem partner rovnak prva
ako pozostal manel/ka; pri mrt jednho z partnerov sa pozostal/ nestva automaticky
vlastnkom bytu, ktor vlastnila pozostal osoba, aj ke tam ili spolu. Partner/ka nem prvo
ani na informcie o zdravotnom stave partnera/ky a o zdravotnckych vkonoch, nem nrok na
podporu pri oetrovan bezvldneho partnera/ky a pod. (Gr, 2000).
V slovenskej spolonosti sa prejavuj homofbne postoje. Pod pojmom homofbia rozumieme
spektrum negatvneho ctenia, myslenia a konania vo vzahu k lesbickm enm, bisexulom
a gejom (Ondrisov, 2002, s. 31). Negatvne postoje k homosexualite prostrednctvom
spoloenskch intitci spsobuj, e homosexulne a bisexulne orientovan udia svoju
orientciu skrvaj, kee v prpade jej zverejnenia by ich okolie mohlo odsdi (rozren poda
Ondrisov, 2002). Lesbick eny, gejovia a bisexuli sa stretvaj s obaovanm a prejavmi
diskrimincie najm v oblasti sluieb. S diskriminovan v rodine a cirkvi, na pracovisku,
v armde a pod. Nsilnm fyzickm tokom bolo z dvodu sexulnej orientcie vystavench
15 % lesbickch ien, gejov a bisexulov, priom uvdzali, e na policajn ochranu sa nemohli
spoahn (bliie poov, Jjrt, Daukov a kol., 2002). Samotn homosexuli a lesbick
eny povauj za svoje najvnejie problmy netoleranciu viny, strach z odsdenia, izolciu,
absenciu intittu registrovanho partnerstva, vnmanie homosexulne orientovanch osb
ako menejcennch, homofbiu (Pirok, 2000, s. 783 801). V sasnosti plat na Slovensku
69
antidiskriminan zkon, ktor zakazuje diskriminciu osb okrem inho aj z dvodu sexulnej
orientcie.
Pojem homosexul, ktor sa doteraz asto spjal s patolgiou, je postaven len na sexualite a
nerozliuje muov a eny, je problematick. Nahrdza sa prijatenejmi pojmami gej a lesba,
resp. lesbick ena.
Coming-out znamen zverejnenie svojej sexulnej orientcie. Tento pojem sa pouva najm
na oznaenie zverejnenia sexulnej orientcie gejov a lesieb. Je to proces, v ktorom lovek
rozpoznva, prijma a dva najavo svoju sexulnu orientciu. Coming-out sauje netolerantn
a negatvne postoje okolia k homosexualite a nedostatok homosexulnych vzorov, s ktormi
by sa mlad udia mohli identifikova. Me znamena naruenie a stratu mnohch socilnych
vzieb. Prv tdi vytvrania homosexulnej identity asto sprevdzaj pocity zmtenia,
odcudzenia, depresie a traumy. A neskr prichdza k akceptcii a hrdosti na svoju identitu.
Vina muov a ien preva svoju prv nklonnos k loveku rovnakho pohlavia medzi 10.
a 15. rokom. To, e nepatria k heterosexulnej vine, si najpravdepodobnejie uvedomia
medzi 13. a 19. rokom svojho ivota (ervenkov, 2002).
3.6.1. Aktivity
3.6.1.1. Homosexualita dotaznk
(poda Molea, 1995, upravila Supekov)
Cie:Hravou formou poukza na n stereotypn pohad na rozlin skupiny ud.
Pomcky: Kpie dotaznka, per. Poet dotaznkov zvis od potu malch skupn. Oznaenia
ud z rozlinch skupn, napr. 1. ena, 2. mu, 3. Vietnamec, 4. homosexul, napsan na
lstokoch. Tabua, krieda.
as: 45 min.
Priebeh: 1. V vode iakom a iakam neprezrate, o bude cieom techniky. Mete im
veobecne poveda, e sa budete zaobera ich pohadom na ud a na svet.
2. Triedu rozdete do malch skupn. Kad skupina dostane 1 dotaznk a 1 osobu (napr. ena).
Ak je v triede vek poet iakov/ok, mete utvori 8 skupn, priom vdy dve a dve bud
ma za lohu opsa rovnak osobu. iakov/ky upozornite, aby neprezrdzali, ak osobu maj
opsa. Skupiny nechajte pracova asi 20 min. Km pracuj, rozdete tabuu na stpce (poda
potu skupn) a do zhlavia napte otzky z dotaznka.
3. Ak skupiny prcu ukonili, poiadajte ich, aby postupne tali odpovede. Na tabuli v zhlav
oznate, kto je dan osoba (napr. ena) a heslovito zapisujte odpovede.
4. Spolu so iakmi/kami porovnajte, v om sa poda nich rozlin osoby lia a v om sa
zhoduj. Hadajte dvody, preo si myslia, e je to tak.
5. V zvere diskutujte o tom, preo a ako vznikaj nae stereotypn predstavy. Zdraznite, e nie
vetky eny s tak, ako ich skupina opsala, rovnako ako nie vetci homosexuli zodpovedaj
ich opisu.
Oakvan vsledky: Skupina si hravou formou uvedom, e existuj stereotypn presvedenia
o vybranch skupinch ud.
Poznmky: Hra sa d vborne realizova aj s dospelmi umi. V odpovediach bva ena asto
vykreslen ako vydat, s dvoma demi, medzi jej zuby patr rodina, prroda, domce prce,
jej obbenmi filmami s telenovely. Naopak, mu bva vykreslen ako vodi pijci pivo
70
a pozerajci TV, ktor rd jedva reze so altom a jeho obbenm programom je port.
Vietnamec poda odpoved pracuje v trnici, jedva ryu, venuje sa zijskm bojovm umeniam.
Homosexul bva vykreslen ako mlad, thly, zaujmajci sa o umenie, pracujci ako herec,
tanenk alebo mdny nvrhr, pre ktorho je hodnotou dobre vyzera, ma pekn obleenie
a pod.
Technika je poda naich sksenost vemi obben a zbavn. Mono ju poui aj v svislosti
s odstraovanm predsudkov voi inm skupinm, napr. hendikepovanm, nrodnostnm
meninm a pod.
Dotaznk njdete v prlohe 10.
3.6.1.2. Homosexualita obrazce

(poda Mole, 1995, upravila Supekov)
Cie: Pochopi zloitos postavenia ud, ktor s in, a poksi sa pochopi, preo asto zatajuj
svoju orientciu.
Vekov skupina:
Od 14 rokov.
Pomcky: Pripravte oblky poda potu iakov. Do kadej oblky vlote 1 obrzok geometrickho
tvaru, mete vybera spomedzi tvorcov, kruhov, hviezdic, obdnikov a trojuholnkov.
Vybran tvary sa mu opakova, ale trojuholnky ponechajte maximlne 3 4. Do vetkch
oblok okrem tch, o obsahuj trojuholnky, vlote lstoek s textom: Pokste sa neprezradi,
ak tvar mte. Do oblky s trojuholnkom vlote text: Trojuholnky nem tto spolonos
rada, preto za nijak cenu neprezrate, e ho mte.
as: 45 min.
Priebeh: 1. Oblky zamieajte a rozlote na lavicu. Poiadajte iakov/ky, aby si kad/ vzal/a
jednu a nikomu neukzal/a, o v nej m. Potom ich vyzvite, aby si pozorne pretali priloen
lstoek tak, aby nikto nevidel text na om.
2. Vysvetlite, e kad m v oblke nejak geometrick tvar, ale kad pozn len ten svoj.
lohou iakov/ok bude kls vdy nepriame otzky jednmu/ej zo spoluiakov/ok. Otzky
mu by iba typu: M tvar nejak rohy?, S tie rohy tyri? A ke s si iaci/ky ist/, ak
tvar m dan osoba, mu sa priamo opta: Je to tvorec? Nesm kls otzky typu: Koko
m tvar rohov?
3. Vyberte prvho dobrovonka, ktorho tvar bud ostatn hda. Vystriedajte vetkch lenov
skupiny, km neostan iba lenovia s neuhdnutmi tvarmi (poda ich potu mus uite
odhadn, e ide iba o trojuholnky).
4. Poiadajte vetkch, ktorch tvar nebol uhdnut, aby sa prihlsili. V tomto momente mu
odhali svoj tvar a preta text na lstoku. Sptajte sa ich, preo ostali ich tvary neodhalen
(pravdepodobne sa dozviete, e klamali, myselne sa zaradili medzi poslednch a pod.).
5. Polote iakom/kam s trojuholnkmi otzky:
o ste si mysleli o svojom tvare, ke ste si pretali text na lstoku?
Ako ste sa ctili, ke ste museli klama?
Ako by ste postupovali alej? Klamali by ste alej alebo by ste sa priznali?
Ako sa ctite teraz, ke ste sa u mohli odhali?
6. Ak sa stalo, e nejak/ iak/ka s trojuholnkom sa dal/a odhali, sptajte sa na jeho/jej
pocity.
7. Povedzte iakom, e trojuholnky ste vybrali zmerne, pretoe v obdob II. svetovej vojny
nacisti v koncentranch tboroch oznaovali homosexulne orientovan osoby prve ruovmi
71
trojuholnkmi, tak ako idov ltmi hviezdami. V tboroch v tom obdob zahynulo odhadom
viac ako 100 000 homosexulne orientovanch osb. Presn daje nie s znme, pretoe o tejto
skupine sa nerobila presn evidencia.
8. Diskutujte so iakmi na tmy:
Ak je pre homosexulov zatajova svoju orientciu?
Preo ju poda vs zatajuj?
o sa poda vs stane, ak ju odhalia rodine a verejnosti?
9. Touto technikou mete otvori tmu homosexulnej orientcie, jej vzniku, obdobia
coming-outu, histrie a pod.
Oakvan vsledky: iaci sa doku vi do postavenia ud, ktor s in ako vina. Pochopia,
ak zloit me by zatajova svoj skuton ivot, do ktorho patr aj partnersk vzah.
Poznmka: Technika sa doteraz vdy stretla s kladnm ohlasom. Vyvol mnoho otzok
svisiacich s homosexualitou. Je uiton, ak si uite natuduje zkladn fakty o viacerch
terich vzniku homosexuality, bude vedie o postaven homosexulne orientovanch osb
v histrii a pod. Ak mte monos, pozvite na besedu homosexulne orientovan osobu.
Obrazce k aktivite njdete v prlohe 11.
3.6.1.3. Otzky a odpovede o homosexualite

(upravila Lukkov)
Cie: Cieom aktivity je uvedomi si vzah, nzory, postoje k homosexualite.
Vekov skupina: Od 13 14 rokov.
Pomcky: Kartiky s otzkami.
as: 30 60 min.
Priebeh: Skupina sed v kruhu, v strede s poloen kartiky s otzkami. Dievat a chlapci
si vyber kartiku a otzku napsan na nej poloia susedovi/ke po pravej ruke, ktor/ na u
me/nemus odpoveda. V takom prpade sa otzka preta celej skupine a diskutuje sa o nej
za pomoci lektora/ky. Vemi dleit je vytvori bezpen atmosfru, presadzujcu toleranciu,
pretoe sa me sta, e niektor z det me by lesba alebo homosexul.
Otzky:
Me mi poveda, ako vyzer homosexul?
Me mi poveda, ako vyzer lesba?
Me mi poveda, ako vyzer heterosexul?
Prechdza sa s priatemi/kami, ktor ti ukazuj lesbu alebo geja. Ako zareaguje?
Vymenuj tri znme lesby. Ako vie, e nimi s?
Vymenuj troch znmych homosexulov. Ako vie, e nimi s?
o si pomysl, ke sa dozvie, e tvoj obben/ uite/ka je gej alebo lesba?
Vid dve eny bozkva sa na ulici, o ti napadne?
Mysl si, e tvoj priate je homosexul. Opta sa ho, i je to tak? Ako?
Mysl si, e tvoja priateka je lesba. Opta sa jej, i je to tak? Ako?
o znamen vraz coming-out?
Koko je poda teba vo vaej kole gejov?
72
Koko je poda teba vo vaej kole lesieb?

Tvoja matka ti povie, e je lesba. Ako zareaguje?
Tvoj otec ti povie, e je gej. Ako zareaguje?
Preo s lesbick eny a dievat diskriminovan?
Preo s homosexuli diskriminovan?
Odkia pochdza vraz lesbizmus?
Tvoj/a najlep/ia kamart/ka ti povie, e je gej/lesba. Ako zareaguje?
o mysl, e by sa stalo, keby si povedal/a tejto skupine, e si lesba/gej?
Doke poveda rodiom, e si lesba/gej?
Ako dievat spoznaj, e s lesby?
Ako chlapci spoznaj, e su gejovia?
Nejak dieva ti povie: You are stupid dyke! Ako zareaguje?
Nejak chlapec ti povie: You are filthy gueer! Ako zareaguje?
Vyhodnotenie: Ako sa ti hra pila? Mal/a som problm odpoveda na otzky? Mysl si, e by
sa o takchto tmach malo viac diskutova, alebo by mali osta tabu?
73
74
3.7. Sexulne prenosn infekcie a prevencia HIV/AIDS

3.7.1. Fakty o sexulne prenosnch infekcich
Sexulne prenosn infekcie (alej SPI) zaznamenvaj v sasnosti vzhadom na rozmach
cestovnho ruchu vo svete a uvonenie sexulneho sprvania vzostup. Rozruch okolo HIV a AIDS
zatienil skutonos, e existuje ete cel rad inch chorb prenanch pohlavnm stykom.
Pohlavn choroby patria medzi prenosn infekn ochorenia, ktormi sa me nakazi
kad sexulne aktvny lovek a zrove ich me sm prena na svojich sexulnych partnerov.
Infekcie spsobuj vrusy, baktrie i in mikroorganizmy, ktor sa nachdzaj v genitlich,
stach i v konenku nakazenej osoby a do tela sa obvykle dostvaj pri sexulnom styku.
Niektor s bolestiv alebo spsobuj svrbenie bez vnejch nsledkov, in mu v prpade
absentujcej lieby v poiatonch tdich alebo celkovho nelieenia spsobi sterilitu,
vne pokodi zdravie alebo zaprini smr. Mnoh udia podceuj monos nkazy tzv.
tradinmi SPI, chbaj im dostaton informcie o rizikch, prznakoch a spsoboch ich lieby.
V ostatnch rokoch pozorujeme, e vekov hranica, od ktorej mlad udia zanaj pohlavne i,
sa stle zniuje. asto striedaj sexulnych partnerov, za o platia najm dievat vysok da
vo forme ochoren spsobench najastejie chlamdiami a mykoplazmami.
Poet infekci sa zvil a ich priebeh sa zmenil. Niektor sa zdruili a pri liebe jednej sa me
prehliadnu existencia druhej. asto sa prejavuj nevrazne a na ich diagnostiku s potrebn
pecilne laboratrne vyetrenia. Niektor pvodcovia infekci s dnes odoln proti istm druhom
antibiotk, o nti lekrsku vedu vyvja nov druhy innch lieiv (Verdouxov a kol., 1994).
Vzostup vskytu SPI prina vea problmov aj do partnerskch vzahov. Sex nie je nikdy bez
rizika (neplnovan poatie, prenos infekcie), preto je rozumn a zodpovedn praktizova
bezpenej sex (pouvanie prezervatvu, ktor riziko zniuje, vernos partnerovi/ke, poznanie
zdravotnho stavu sexulneho/j partnera/ky). Alkohol a drogy zniuj pocit zodpovednosti aj
v sexulnom sprvan.
V svislosti s SPI je dleit poui mlad dievat o rozdielnom charaktere vtoku ako jednom
z prejavov niektorch SPI. Vtok je povov a cerviklny hlien. Sliznica povy aj kka maternice
sa sklad z buniek produkujcich hlien, ktor me by prejavom normlneho fungovania
enskch genitli, alebo prejavom infekcie.
Mnostvo a konzistencia prirodzenho hlienu sa poas mentruanho cyklu menia. Niekoko
dn pred mentruciou sa vtok stva lepkavm a m mliene zafarbenie. V priebehu ovulcie
sa stva priehadnm a m vzhad vajenho bielka. Najvie mnostvo sa objavuje v obdob
ovulcie (okolo 14. da cyklu) a m ru, hladk konzistenciu s jemne sladkou alebo mydlovou
vou, ktor nie je neprjemn. Zven vtok me spsobova aj stres a siln emcie. Obvykle
je to celkom ben a nie je nutn nijak pecilna lieba. Prtomnos hlienu je potrebn
z viacerch dvodov:
1.
udriava vlhkos zabraujcu vysychaniu sliznc v genitlnej oblasti;
2.
u dievat sa objavuje zvyajne pred prvou mentruciou znamen to, e psobia hormny
a zanaj dozrieva pohlavn orgny;
3.
prispieva k udriavaniu sprvneho pH povy (3,8 4,5);
4.
psob ako barira brniaca infekcim mikroorganizmami zvonka;
5.
v ase ovulcie uahuje preniknutie spermi do maternice;
6.
v prvej fze mentruanho cyklu predstavuje svojou hustotou a viskozitou bariru pre
spermie (Fenwickov, Walker, 1996).
75
Vtok spsoben infekciou pli alebo svrb, men sa jeho farba, neprjemne zapcha, sprevdzaj
ho bolesti, niekedy aj zven teploty. Spsobuj ho premnoen baktrie, ktor naraj
rovnovhu povovho prostredia. Zpalov ochorenia s najastejou prinou nvtev ien
u gynekolga. Mlad dievat a eny sa asto hanbia navtvi gynekolga, ale rchle stanovenie
presnej diagnzy je zkladom optimlnej lieby. Infekcia nepostihuje len sexulne aktvne
dievat a eny, ale aj tie, ktor ete nemali pohlavn styk. Detsk gynekolgovia odporaj
mladm dievatm preventvne prehliadky okolo 15. roku. Prve vaka nim sa asto u zdanlivo
zdravch dievat odhalia prznaky zanajceho sa ochorenia alebo vrodenej genetickej
poruchy, ktor sa me spene liei bez negatvneho vplyvu na neskorie reprodukn zdravie
dievat. Nevhodn postup bez nvtevy u lekra me zvyova stres aj celkov pocit nepohody.
Neprjemne zapchajci vtok me spsobova problmy aj v spolonosti a tak zniova
sebavedomie. Je vemi dleit dodriava pravidl intmnej hygieny. Ak sa infekcie aj napriek
tomu optovne objavuj, treba hada prtomnos inch faktorov prin ochorenia (cukrovka,
uvanie hormonlnej antikoncepcie, obezita, uvanie antibiotk, poruchy imunitnho systmu).
Pre pocit istoty treba kad infekciu vyetri a liei.
V otzkach intmnej hygieny odporame dievat informova:
1.
konenk a pova s blzko seba, preto sa po pouit toalety treba utiera vdy spredu
dozadu, aby sa zabrnilo prenosu baktri;
2.
v prpade vskytu vtoku nepouva tampny, ale vloku intmku;
3.
v intmnej hygiene nepouva parfumovan prpravky, ktor mu porui pH a drdi

sliznicu povy a vchodu do nej;
4.
baktrim sa dobre dar v teplom a vlhkom prostred tesn nohaviky, silonov

panuchy a vetky umel vlkna vytvraj vhodn prostredie na ich rozmnoovanie
(poda informanho materilu C sa fit, Procter & Gamble 1999).
Zven produkcia hormnov v puberte zintenzvuje innos potnch liaz v podpazu

a v oblasti genitli aj u chlapcov. Penis si tie vyaduje starostlivos. Medzi predkokou
a aluom penisu sa vytvraj belav usadeniny nazvan smegma. Aby sa predilo infekcii,
treba penis umva s predkokou stiahnutou dozadu (Fenwickov, Walker, 1996).
3.7.2. Prehad sexulne prenosnch infekci

Lekrska veda eviduje niekoko desiatok infekci, pri ktorch ren zohrva sexulny styk dleit
lohu, ale z medicnskeho hadiska nemaj vetky rovnak vznam.
Prehad a strun charakteristiky najastejie sa vyskytujcich sexulne prenosnch infekci
uvdzame v tabukch spracovanch z odbornch literrnych zdrojov (Fenwickov, Walker,
1996; Kliment, 1995; Poliakov, a kol., 1996; Verdouxov a kol., 1994).
Upozornenie: V tabuke uvdzame kvli komplexnosti aj kvasinkov infekcie (kandidzu)
a bakterilnu vaginzu, hoci to nie s SPI v pravom zmysle slova. Maj ich imunologicky alebo
inak hendikepovan eny nchyln na reinfekciu z vlastnch zdrojov.
3.7.3. Fakty o HIV/AIDS

Informcie o AIDS by sme mali zskava z profesionlnych zdrojov. Len tak bud presn a nikdy
by nemali by predmetom senzcie. Mlad udia mu zabrni prenosu vrusu HIV, len ak bud
ma presn informcie a ke metdy svojho rozhodovania bud vyuva mdro. AIDS me
dosta hocikto, nikto nie je proti vrusu imnny, ak sa sprva rizikovo. Meme sa hneva, e
76
choroba existuje a e ju musme akceptova, no bez toho, aby sme diskriminovali a odsudzovali
infikovanch. Kad lovek je zodpovedn za svoje sprvanie aj za jeho nsledky. Verme, e
ak si udia bud vedom, ako sa vrus HIV prena, ako sa mono chrni pred jeho prenosom,
doku lepie rozhodova o svojom konan a tak sa vyhn ohrozeniu. Je dleit, aby pochopili,
e sprvanie kadho jednotlivca, a nie nieo mimo ns prina riziko nkazy. Verme, e ak
sa bud ui o AIDS, zrod sa v nich P O R O Z U M E N I E.
o je AIDS? Infekn choroba, ktor sa prena vmenou telesnch tekutn (ejakultu,
vaginlnych vlukov, krvi, krvnch derivtov) najm pri pohlavnom styku. Spsobuje ju vrus
HIV (udsk vrus imunitnej nedostatonosti), ktor po preniknut do udskho organizmu
krvnou cestou zaprin postupn oslabenie imunitnho systmu, ke telo strca schopnos
brni sa rozlinm infekcim a chorobm. K nkaze dochdza ihne po vniknut vrusu
do tela. Bez lieby vak me trva 8 12 rokov, ne sa rozvinie samotn ochorenie AIDS.
Poas tohto obdobia me infikovan nkazu rozirova. Plne rozvinut choroba AIDS je
zverenou fzou dlhho procesu, ktor tvoria tri fzy:
1.
Aktna infekcia prv prznaky nkazy, ktor sa mu, ale nemusia prejavi krtko
(2 3 tdne) po jej prenose. Vrus sa rchlo mno. Infikovan mu pociova bolesti
hlavy, vysok teploty, zdurenie krnch uzln, niekedy sa mu objavi slab vyrky.
Vzhadom na to, e ide o ben nepecifick prznaky inch ochoren, nedoku ich
asto ani sksen lekri diagnostikova ako infekciu HIV. Prznaky do jednho a dvoch
tdov odznej a pribline po troch mesiacoch mono v tele zisti protiltky proti vrusu
HIV pecilnym krvnm testom. Poas celho tohto obdobia mu infikovan osoby
ri nkazu alej. Odbery krvi na vyetrenia protiltok proti HIV ponkaj bezplatne
a anonymne vetky rady verejnho zdravotnctva, infekn kliniky, ako aj Nrodn
referenn centrum pre prevenciu HIV v Bratislave.
2.
Latentn obdobie spiaca infekcia. Prznaky sa stratia, vrus zostva v podobe

provrusu schovan v bielych krvinkch. V nich sa pomaly mno. V tomto obdob
udia nepociuj nijak zdravotn komplikcie aj niekoko rokov. Imunitn systm ete
nie je vne pokoden, preto ak infikovan udia dodriavaj pravidl svisiace s ich
zdravotnm stavom, maj monos vies celkom normlny ivot.
3.
AIDS sila imunitnho systmu je odrazu vyerpan a dochdza k masovmu

rozmnoeniu vrusu a strate tzv. pomocnch T lymfocytov. dleitch na zachovanie
obranyschopnosti organizmu. Objavuj sa prv prznaky choroby AIDS: napuchnut
lymfatick uzliny, such a vytrval kae, ast hnaky, non potenie, neplnovan pokles
hmotnosti, siln mravenie dlan a chodidiel, plesov infekcie, ndorov ochorenie
Kaposiho sarkm, pokodenie mozgu vedce k strate pamti i k poruchm psychiky
at. Nastupuj rozlin, tzv. oportnne infekcie, na ktor inak zdrav lovek bene
neochorie. Nelieen rozvinut AIDS sa v sasnosti kon smrou (poda informanch
letkov RVZ).
Kto je HIV pozitvny? HIV pozitvni udia s infikovan vrusom HIV a mu nm infikova
inch. Vyetrenie na protiltky vrusu proti HIV u nich je pozitvne. O AIDS hovorme len
v prpade, ke sa infekcia prejav ako choroba, ktor znane pokod imunitn systm
udskho organizmu. Vyetrenie krvi sa odpora urobi minimlne tri mesiace po rizikovom
kontakte. Dovtedy by sa lovek mal sprva bezpene.
Koho sa riziko infekcie HIV/AIDS tka? V sasnosti sa tka kadho loveka, aj nenarodench
det. Donedvna sa u ns hovorilo, e je to choroba homosexulov, narkomanov, prostittok
a promiskuitne sa sprvajcich ud. V skutonosti sa nkaza na celom svete ri oraz viac
medzi heterosexulmi. Vrusy nepoznaj morlku. Nie je dleit sexulna orientcia ud,
ale ich rizikov sprvanie. Najviac s ohrozen t, ktor infekciu HIV/AIDS podceuj.
Ako sa HIV prena? S dokzan len tri cesty prenosu HIV: nechrnen pohlavn styk
77
s HIV pozitvnou osobou, krvou (spolon pouvanie infikovanch striekaiek a ihiel pri
vntroilovej aplikcii drog; prenos krvnou transfziou odbornci v sasnosti vyluuj) a
z infikovanej matky na diea poas tehotenstva, produ alebo dojenia.
Ako sa HIV neprena? Pvodca AIDS vrus HIV sa neprena ahko. Vrusom sa
nememe nakazi pri benom spoloenskom kontakte (podanie ruky, objatie, bozk),
vzduchom a kvapkami pri kali i kchan, spolonm bvanm s infikovanmi umi,
spolonm pouvanm pohrov, prborov, uterkov, pouvanm WC, kpene, sprchy;
sauny, pri nvteve lekra, zubra, odbere krvi, pobyte v nemocnici; od domcich zvierat i
bodavho hmyzu; pri poskytnut prvej pomoci, ak sa dodria ben preventvne opatrenia.
HIV sa v prrode vyskytuje len u loveka, nie je mon jeho prenos zo zvieraa na loveka.
Vrus HIV je vysoko citliv na vonkajie vplyvy. Niia ho vysok teploty, 70 % alkohol, ben
domce chlrov dezinfekn prostriedky.
Existuj inn lieky proti infekcii HIV? V sasnosti existuje lieba, ktor znane skvalituje
a predluje ivot pacienta tm, e brzd mnoenie vrusu a dva imunitnmu systmu ancu
na jeho regenerciu. Tieto lieky vak nevedia znii vrus v tele pacienta. Infekcia HIV sa teda
d liei, ale nie plne vyliei! Dleit je, aby pacienti dodriavali pokyny lekrov a chodili
na pravideln preventvne prehliadky, vyhbali sa inm infekcim a zdravou ivotosprvou
chrnili svoje zdravie. Tmto spsobom mu do znanej miery preds samotnmu
ochoreniu AIDS, prp. smrti.
Ako sa chrni? Najistejia ochrana je sexulna abstinencia. Najbenejia ochrana je celkom
obyajn trval vzah dvojice zaloen na vernosti. Odpora sa na zaiatku intmneho
vzahu ete pred vstupom do urobi krvn vyetrenia. Niektorm uom vak vernos
nevyhovuje, asto menia partnerov a partnerky. Pre nich je jedinou innou ochranou
pouvanie prezervatvu, ktor ich vak nechrni stopercentne. Aj ten sa me pokodi alebo
nesprvne poui. Aj pri praktizovan vaginlneho, orlneho a anlneho sexu odporaj
odbornci pouva prezervatv, alebo sa venova pettingu. Antikoncepcia na ochranu
nesta! Kad lovek nos istotu v sebe! V zodpovednosti za to, ako sa sprva. Nechrnen
sexulny styk s osobou, ktorej zdravotn stav nepoznme, je vdy rizikov! Mdre je by
poas styku opatrn a realizova tzv. bezpenej sex sexulny styk bez vniknutia semena,
povovej tekutiny i krvi do tela alebo na sliznice pohlavnch orgnov i st partnera/ky
(Westheimerov, 1993).
Preo treba hovori o AIDS? Preo by sme mali zskava o najviac informci? Pretoe
len tak meme pochopi, e HIV/AIDS je infekcia ovplyvujca vetky oblasti ivota loveka,
a to nielen nosiov vrusu HIV. Meme tm aj inm uom pomc hlbie pochopi tento
problm.
Ako sa sprva k uom infikovanm vrusom HIV i k uom s rozvinutm ochorenm
AIDS? Kad z ns me svojm udskm prstupom a praktickou podporou pomc HIV
pozitvnym uom vyrovna sa so svojm stavom. V naej spolonosti sa vina ud neboj
infekcie HIV, ale ud, ktor s ou nakazen, priom tto udia ns pri benom kontakte
nijako neohrozuj. Sme zaaen strachom z HIV pozitvnych ud, mme tendenciu nimi
opovrhova, odmieta ich i diskriminova.
Kde njs viac informci? Odporame obrti sa na miestne poboky regionlnych radov
verejnho zdravotnctva, ktor maj k dispozcii rozmanit aktulne informan letky. Ak
mte prstup k internetu, vyuite informcie z webovch zdrojov: Nrodnho referennho
centra pre prevenciu HIV/AIDS www.hiv-aids.sk a inch uvedench v odporanej literatre,
prp. mete zavola na Linku dvery HIV/AIDS: 02/59 36 91 74.
Kontaktn adresy: v zozname uitonch kontaktov na konci prruky.
78
K 30. 9. 2006 bolo v SR evidovanch 275 osb infikovanch HIV, z toho 92 cudzincov. Zo 183
nakazench Slovkov je 147 muov. 43 pacientov ochorelo na AIDS a 27 na AIDS zomrelo.
Najviac (54) osb infikovanch HIV je vo vekovej skupine 25 29 rokov. (zdroj: Nrodn
referenn centrum pre prevenciu HIV/AIDS)
V mnohch krajinch sa realita epidmie AIDS popierala. Je to nmet, o ktorom ete aj dnes
mnoh udia neradi hovoria. V ostatnch rokoch sa vynaloilo silie na to, aby sa zvl medzi
mldeou rila osveta a otvoren diskusia. Tieto snahy maj niekedy slab spech, lebo ivotn
tl, predsudky a nevedomos, pokryteck morlka a zvyky ud s pevne zakorenen a ako sa
menia!
3.7.4. Aktivity
3.7.4.1. Moje mylienky, nzory a postoje spojen s AIDS/HIV
(Rovanov)
Cie: Uvies problematiku AIDS/HIV, vytvori priestor na diskusiu, vmenu nzorov, konfrontciu
postojov, rznorodos zdrojov zskavania informci.
Pomcky: Pracovn list AIDS/HIV zkladn informcie.
as: 30 45 min.
Priebeh: iaci/ky sedia v kruhu alebo v laviciach. Ponknite im monos krtko hovori
o asocicich na tmu AIDS. Potom pracujte s pracovnm listom, v ktorom sa iaci/ky poksia
samostatne doplni svoje mylienky v prvej asti. Po ukonen ich vyzvite, aby sa poksili
postupne dobrovone prezentova svoju prcu aspo v dvoch ukonench vetch. V alej
asti ich informujte o tom, e u vylo mnoho prruiek a letkov o AIDS/HIV, no napriek
tomu s medzi nami udia, ktor si myslia, e ich sa tto problematika netka. V alej asti
pracovnho listu sksia vyjadri svoje nzory a postoje, ktor poslia na spolon diskusiu
a argumentciu v skupinch. Vyjadrovanm nzorov, obhajovanm svojich postojov a rozhodnut
primeranou argumentciou m skupina monos ui sa nielen o AIDS/HIV, ale odliova fakty
od dezinformci. Je to cesta k vzjomnmu navaniu, ueniu, porozumeniu, tolerancii
a uvedomeniu si faktu, e ben kontakty s HIV pozitvnymi a na AIDS chormi umi
neprinaj nijak riziko. V zverenej asti pracovnho listu je doplovaka, v ktorej sa skrva
slovo vyjadrujce to, o zskame, ke sa budeme ui o AIDS/HIV.
1.
Bolo ak vyplni pracovn list? Preo no/nie?
2.
o a zaskoilo? Preo?
3.
Dozvedel/a si sa nieo nov?
4.
Ako si sa ctil/a? Bolo pre teba nieo neprjemn? Preo?
5.
Pomohla ti tto diskusia zska nov informcie, zrunosti? Ako sa teraz cti?
Rieenie doplovaky:
1
2
3
4
P
O
R
O
A
K
O
P
CH
O
K
I
C
A
5
Z
L
A
T
O
6
U
L
I
T
A
7
M
S
O
8
E
U
R
O
P
A
9
N
O
H
Y
79
10
I
N
D
I
A
11
E
V
A
3.7.4.2. Pravda a lo o AIDS/HIV

(poda Zonis-Flaherty, Lorant, 1992 upravila Rovanov)
Cie: Sprostredkova a utriedi informcie o HIV/AIDS, preveri vedomosti iakov a odli fakty
od mtov a nepravdivch informci. Monos argumentova a obhajova svoj nzor a postoj.
Pomcky: Pracovn list o je pravda o HIV/AIDS? alebo tvrdenia na kartikch.
as: 30 45 min.
Priebeh: iaci/ky sedia vo svojich laviciach alebo v kruhu. Povedzte im o existencii mnostva
zdrojov informci k problematike AIDS/HIV, mtov a neprvd. Spolone sa pokste odliova
fakty od mtov.
Alternatva 1: Ponknite im prcu s pracovnm listom, ktor obsahuje tvrdenia o AIDS/HIV,
nech sa oni/y sami/y poksia posdi ich pravdivos odpoveami no nie. Nejde o nijak
kvz, ktorho odpovede budete hodnoti. Po jeho vyplnen mete postupova po otzkach
a oboznamova deti so sprvnymi odpoveami a komentrom. Pracovn list o je pravda o HIV/
AIDS? me by aj vstupnm a vstupnm monitoringom vedomost s monosou porovna
rove vedomost.
Alternatva 2: Skste iakov/ky vyzva na kolo informci o HIV/AIDS, ktor tali, pouli a veria
im. Mu ich napsa na ist pripraven kartiky 3, ktor pozbierate, potom nanovo rozdajte
a pracujte s nimi poda alieho postupu triete jednotliv vroky na tri skupiny: shlasm
neshlasm neviem. Deti mu pracova jednotlivo, prpadne vo dvojiciach alebo v mench
skupinch. Dajte ostatnm monos vyjadri sa k jednotlivm zaradeniam a iadajte kad
navrhovan zmenu zdvodni. Osobitn pozornos venujte kartikm, ktor sa ocitli v skupine
neviem. Spolonou diskusiou sa ich pokste sprvne zaradi.
Poznmka: Me sa sta, e tvrdenia napsan iakmi/kami sa bud opakova a hra nespln svoj
cie. Vtedy je efektvnejie poui pracovn list s tvrdeniami alebo vopred pripraven kartiky
s tvrdeniami ponkajcimi mnoho varici na alie aktivity.
Alternatva 3: Posate sa do kruhu, jednotliv tvrdenia pripravte na samostatn kartiky,
ktor rozdte deom, alebo si ich samy vyber z vaich rk. Do prostriedku kruhu umiestnite
tri kartiky s npismi no nie neviem. iak/ka nahlas preta svoje tvrdenie, posdi jeho
pravdivos, svoju odpove zdvodn, poiadate ostatnch o sptn vzbu (kto shlas/neshlas)
a potom iak/ka polo kartiku na sprvnu kpku. V prpade, e nevie posdi tvrdenie, vyzvite
ostatnch a spolone njdite sprvne rieenie. V zvere mete ponknu priestor na reflexie
o pocitoch a zisteniach.
Alternatva 4: Otzky a odpovede si pripravte na samostatn kartiky a farebne odlte
otzky od odpoved. iakov/ky rozdete na dve skupiny. Jedna z nich si vyberie otzky, druh
odpovede. Ich lohou bude vytvori sprvne dvojice, k otzke njs sprvnu odpove. iaci/ky
sa tak bud musie pohybova po triede, komunikova, spolupracova. Kad sprvna dvojica
sa me posadi sp do kruhu veda seba. Hrajte dovtedy, km nebud sedie vetky njden
dvojice. Nasleduje prezentcia dvojc a diskusia, reflexie o pocitoch z hry.
1.
2.
3.
4.
Bolo ak vyplni pracovn list a posdi pravdivos tvrden? Preo no/nie?

Ktor tvrdenia a zaskoili? Preo?
Dozvedel/a si sa nieo nov? o?
Pomohla ti tto hra zska nov informcie, zrunosti? Ako sa teraz cti?
80
K k pracovnmu listu: Vetky tvrdenia s pravdiv okrem:

4. Vrus HIV napda biele krvinky.
5. Spolonm pouvanm toaletnch zariaden zdravmi a HIV pozitvnymi osobami sa prenos
HIV nepotvrdil.
7. Nie je to pravda. V sasnosti sa HIV tka kadho/ej. Nie je dleit, kto ste, ale ako sa
sprvate.
11. Nie je to pravda. Odpora sa pouva ochrann rukavice. Preto by mali by sasou kadej
lekrniky. Pri kontakte s krvou HIV pozitvnej osoby sa vystavujeme riziku nkazy.
22. Nie je to pravda. Plat op . 7.
29. Nie je to pravda. Chrnia len pred poatm.
3.7.4.3. Kontinuum rizikovch sexulnych aktivt

(poda Aggletona upravili Bianchi, Lukk)
Cie: Privies lenov skupiny k uvedomeniu si vzahu medzi sexulnym sprvanm a rizikami,
ktorm sa lovek vystavuje pri jednotlivch sexulnych aktivitch.
Pomcky: Kresl usporiadan do kruhu. Balek kariet alebo kskov papiera rovnakej vekosti
(A5), fixky per. Dve kartiky so zretenmi (dobre viditenmi) npismi najrizikovejiea
najmenej rizikov.
as: 30 45 mint.
Priebeh: Kadmu astnkovi/ke rozdajte po tri karty a poiadajte ich, aby na ne napsali
vekm psmom nzvy rozlinch sexulnych aktivt na kad kartu iba jednu aktivitu.
Zdraznite, e to me by okovek, o om kedy pouli. Povzbume ich tm, e karty vyzbierate
a pomieate, take nikto nebude vedie, kto o napsal. Preto je dobr ma aj dostatok rovnakch
fixiek alebo pier, aby sa nedalo rozpozna autorstvo. Potom vytvorte rizikov kontinuum na
dlke s npismi najrizikovej a najmenej rizikov na opanch koncoch. Pozbierajte karty,
zamieajte ich a rozdajte kadmu po tri. Kad/ z astnkov/astnok umiestni potom svoje
karty na rizikov kontinuum s tm, e vysvetl, preo zvolil/a prslun miesto. Ponechajte as
na diskusiu. Po prvch reflexich mete diskutova o monch sexulnych aktivitch, ktor
nezahaj priame telesn fyzick spojenie.
Vyhodnotenie:
1.
Ak rizik prichdzaj do vahy pri sexulnych aktivitch?
2.
o maj najrizikovejie aktivity spolon?
3.
o maj spolon najmenej rizikov aktivity?
Oakvan vsledky: lenovia skupiny si vytvoria komplexn predstavu o monch rizikovch
dsledkoch sexulneho sprvania a zskaj jasn predstavu o sexulnych aktivitch, ktor s
vysoko rizikov vo vzahu k infekcii HIV a alm pohlavne prenosnm chorobm.
3.7.4.4. Hadanie ptranie po sexulne prenosnch infekcich

(Rovanov)
Cie: Sprostredkova zkladn informcie o SPI, preveri vedomosti iakov, vytvori priestor na
konfrontciu nzorov a postojov interaktvnou formou. Uvedomi si rizik a monosti prevencie
vzjomnou komunikciou, spoluprcou a aktvnym povanm.
Pomcky: Pracovn list Sexulne prenosn infekcie hadanie, rozstrihan prloha na farebnch
kartikch tabuka SPI poda nzvu, prin, prznakov, lieby.
81
as: 30 45 min.
Priebeh: V vode vyzvite iakov/ky, aby sa poksili hovori o asocicich na slovn spojenie SPI
poveda prv, o im napadne. Potom ich poiadajte, aby sa poksili dokoni vety v pracovnom
liste o najprimnejie a samostatne. Odporame vytvori dvojice, v ktorch sa deti vzjomne
informuj o svojich ukonench vetch a v prezentcii predstavia vzjomne tie, ktor ich najviac
zaujali. V spolonej diskusii mono hada spolon a rozdielne postoje a konfrontova zdroje
aj pravdivos informci. Odporame po tejto asti zaradi reflexiu na vyjadrenie pocitov
z prce vo dvojiciach. Pokraujte alou asou, v ktorej budete ptra po nzvoch 10 sexulne
prenosnch infekci ukrytch v osemsmerovke. Mete vyhlsi sa o najrchlejieho/iu
hadaa/ku. Najrchlej/ia a postupne al si u vs vyzdvihn farebn kartiky s informciami
o jednotlivch SPI: napr. modr s nzvami, zelen s prinami, erven s prznakmi a priebehom,
lt s liebou, biele s poznmkami. loha spova v hadan alch kartiiek, ktorch majitelia
sa stretn v skupinch poda jednotlivch SPI. Skompletizuj informcie o konkrtnej SPI,
ktor potom prednes ostatnm skupinm. Po prezentcii by mala nasledova op reflexia
a vyhodnotenie. Na zver mu deti vyriei ostatn lohu v pracovnom liste.
Upozornenie: V tabuke uvdzame kvli komplexnosti aj kvasinkov infekcie (kandidzu)
a bakterilnu vaginzu, hoci to nie s SPI v pravom zmysle slova. Maj ich imunologicky alebo
inak hendikepovan eny nchyln na reinfekciu z vlastnch zdrojov.
Rieenie 3. lohy: Sklerza, lebo vetky ostatn s sexulne prenosn choroby/lebo je to
ochorenie nervovho systmu prejavujce sa astm zabdanm.
Prcu mono rozdeli do dvoch vyuovacch hodn: na prcu s pracovnm listom na jednej
a hadanie SPI na kartikch na druhej vyuovacej hodine.
1. Ako sa vm pracovalo vo dvojiciach, v skupinch?
2. Dokzali ste sa dohodn?
3. Dozvedeli ste sa nejak nov fakty o SPI?
4. o povaujete z hadiska rizika nkazou SPI za najdleitejie v prevencii?
5. Poznte nejak mty a predsudky o SPI? Ktor s to?
6. Kedy, pri akch akostiach by ste odporali svojim rovesnkom/kam nvtevu gynekolgie/
urolgie? Preo?
7. Preo sa SPI stle vyskytuj?
8. Preo maj plesov infekcie a bakterilna vaginza osobitn postavenie a nepatria medzi SPI?
9. Keby ste mali t prvomoc, o by ste navrhli v prevencii SPI?
Rieenie osemsmerovky:
G
CH
CH
CH
CH
82
3.8. Sexulne nsilie a zneuvanie det

Problematika sexulneho zneuvania det je citlivou, ale vemi aktulnou tmou sasnosti.
Nedostaton informovanos ud vak zvhoduje pchatea a jeho obe stavia do nevhodnej
pozcie. Nikto z dospelch by nemal utajova odhalen zneuvanie, ale mal by sa snai
deom v ich nerovnom a bezbrannom postaven voi dospelmu pchateovi pomc.
Sexulne zneuvanie je vdy aktom nsilia. Rieenie nachdzame nielen v trestnej represii
voi pchateovi, ale najm v irokej prevencii a informovanosti. Najdleitejia je vchova
k sebacte cez poznanie, e o svojom tele m kad prvo rozhodova sm, e rozoznvanie
pocitov a dotykov je vemi dleit, e mme prvo poveda NIE!
3.8.1. o je sexulne zneuvanie?

Existuje mnoho definci spojenia sexulne zneuvanie. Nie je ahk njs tak, ktor by
uspokojovala kadho. Zdravotn komisia Rady Eurpy z roku 1992 ho vymedzuje ako
nepatrin vystavenie dieaa sexulnym kontaktom, innosti i sprvaniu.
Poda Elliotovej (1995) pod sexulnym zneuvanm rozumieme vyuvanie osoby mladej
ako 15 rokov na sexulne pitky, uspokojenie i in prospech dospelou osobou, spravidla
vrazne starou. Ak je vak diea od osoby, ktor ho zneuva, zvisl (rodi, uite...),
predluje sa vekov hranica, ke hovorme o zneuvan, a do 18 rokov. K sexulnemu
zneuitiu me djs aj u dospelch osb, ak s zbaven svojprvnosti. Sexulnu aktivitu
s pouitm nsilia charakterizujeme ako znsilnenie, sexulnu aktivitu medzi najblimi
prbuznmi ako incest. Sexulne aktivity medzi demi mladmi ako 15 rokov sa u ns
povauj len za poruchy sprvania.
Poda Vlkovej (2001) zaha sexulne zneuvanie akkovek dotkanie, styk i vykorisovanie
kmkovek, komu bolo diea zveren do starostlivosti alebo kto sa dostal s dieaom do
nejakho kontaktu (rodi, prbuzn, priate, odborn, resp. dobrovon pracovnk alebo celkom
cudzia osoba).
Poda Cvikovej (1997) s sexulnym zneuvanm akkovek sexulne aktivity dospelho
zameran na diea, ktor na aktulnej rovni svojho emocionlneho a intelektulneho
vvoja nie je schopn s tmito sexulnymi aktivitami informovane a slobodne shlasi.
Dospel pritom vyuva asymetrick mocensk vzahy medzi dospelmi a demi, aby diea
prehovoril a printil ku koopercii. Zavzuje diea mlanm a tm ho odsudzuje na bezbrannos
a bezmocnos.
V novom slovenskom trestnom zkone . 300/2005 Z. z. sa nachdza cel rad ustanoven na
ochranu det a mldee v trestnch inoch proti slobode a udskej dstojnosti a v trestnch
inoch proti rodine a mldei. Trestnm inom je obchodovanie s demi ( 180), znsilnenie
( 199), sexulne nsilie ( 200), a sexulne zneuvanie osoby mladej ako 15 rokov ( 201).
Aj osoby, ktor, zneuvajc svoju autoritu a zvislos osoby mladej ako 18 rokov alebo
osoby zverenej, pohn ju k sloi alebo inm spsobom sexulne zneuij, tm spchaj
trestn in ( 202). Trestnmi inmi s aj slo medzi prbuznmi (incest), odloenie ( 205)
a opustenie dieaa ( 206), zanedbanie povinnej vivy ( 207), tranie blzkej a zverenej
osoby ( 208) i ohrozovanie mravnej vchovy mldee ( 211).
Zkon presne definuje vetky dleit pojmy (chrnen, zveren, blzka, mladistv osoba,
trestnoprvna zodpovednos...) vo vklade pojmov. Podrobnejie informcie a vklad
jednotlivch paragrafov njdete na www.zakonysr.sk.
83
3.8.2. Formy sexulneho zneuvania

(Elliotov, 1995)
1.
Dotykov: pohlavn styk vaginlny, orlny, anlny a intrafemurlny (medzi stehn);

dotkanie sa erotognnych zn detskho tela, prenikanie prstom, jazykom alebo inmi
predmetmi do povy alebo do konenka, prostitcia a sexulna turistika; sexulne
obaovanie, znsilnenie, incest, sexulny tok s nsledkom smrti obete.
2.
Bezdotykov: obscnne telefonick rozhovory, nten odhaovanie ast tela a jeho

fotografovanie, nten sledovanie pornografickch filmov, asopisov, exhibicionizmus,
as na sexulnych aktivitch, kde nedochdza k telesnmu kontaktu a pod.
3.8.3. Fakty o sexulnom zneuvan

(poda Elliotovej, 1995, Vankovej, 1999 a Cvikovej, 1997)
1.
Kad forma sexulneho zneuvania, aj bez penetrcie a pouitia fyzickho nsilia, vyvolva
u det citov chaos, ktor im me spsobi vne psychick problmy.
2.
Sexulne zneuvanie je nsilnm aktom, nie osobitnou formou sexuality, preto patr vo
vyuovan do tematickej oblasti nsilie, nie sexualita. Je dleit, aby deti pochopili, e ide
o moc, nadvldu a e je to nsiln trestn in.
3.
Prpadov sexulneho zneuvania det je v skutonosti niekokonsobne viac ne oznmench

prpadov.
4.
Vina obet m osobn vzah k pchateovi.
5.
Pchatemi s vinou mui (takmer 90 %), menej eny.
6.
Pchatemi pritom nie s iba pedofilne orientovan devianti, ale vek as ich pochdza
priamo z blzkeho okolia a rodiny obete. Tieto prpady zanechvaj na psychike dieaa
najnebezpenejie nsledky aj preto, lebo sa ako odhauj. Diea sa toti asto samo
sna udra zneuvanie v tajnosti. Bohuia, matky, ktor vedia o sexulnom vzahu medzi
otcom a dcrou, asto tie mlia, lebo sa boja straty partnera a verejnej hanby. Niekedy
samy nabdaj diea na utajovanie zneuvania.
7.
Sexulne zneuvanie cudzmi pchatemi je pomerne zriedkav.
8.
Na nijakom loveku nevidno, i zneuva deti.
9.
Pchate vemi zriedka kon z momentlneho popudu, naopak, zva si programovo

pripravuje situcie, ktor mu umonia dosta sa do blzkosti svojej obete bez podozrenia
okolia.
10. Sexulne zneuvanie me pretrvva dlh as, niekedy aj roky, najm ak sa odohrva
v rodine.
11. Takmer vetci pchatelia zneuvaj svoje obete opakovane.
12. Najastejie postihnutmi s dievat vo veku 6 a 11 rokov, potom 0- a 5-ron a a
potom 12- a 16-ron dievat.
13. Vskyt sexulneho zneuvania sa neviae na nijak spoloensk vrstvu, ale na ist
charakteristiky rodinnho prostredia: na pohlavne pecifick rozdelenie rol, socilnu
izolciu, autoritatvnu vchovu, rigidn sexulne normy, prsnu morlku.
14. U mnohch obet sexulneho zneuvania v detstve me nasta trval naruenie psychiky
a kvality ich sexulneho prevania v dospelosti.
15. Deti nie s nikdy zodpovedn za sexulne zneuvanie!
16. Deti si sexulne zneuvanie nevymaj! Ak o om hovoria, je ist, e ho v nejakej forme
zaili.
84
17. Nikto sa neme dopusti sexulneho zneuvania nedopatrenm.

18. Vzhadom na pasivitu dieaa pri odhaovan jeho sexulneho zneuvania je vemi dleit
citlivo reagova na prznaky signalizujce sexulne zneuvanie. Niektor prpady zneuitia
sa nemusia navonok prejavi nijakmi prznakmi. Inokedy sa tieto prznaky snaia postihnut
deti z rozline motivovanho strachu zkostlivo skrva. Tieto skutonosti asto sauj
odhalenie zneuitia.
19. Zneuvan deti sa hanbia, ctia sa popinen, strcaj sebadveru, ij v neustlom strachu
a neistote, pociuj bezmocnos, ctia sa vinn.
20. Kad diea sa
prostriedkami.
sna
sexulnemu
zneuvaniu
zabrni
vetkmi
dostupnmi
21. Deom sa ako otvorene hovor o zneuvan. V mnohch prpadoch zle len na ns, i sa
takto sprvanie podar ukoni, i sa nm podar vas odhali a rozpozna jeho prznaky a
i vbec njdeme v sebe ochotu a odvahu sa v takejto zleitosti angaova.
22. Niektor sprvanie je vdy protizkonn. Incest (sex medzi blzkymi prbuznmi) je vdy
nezkonn, bez ohadu na vek. Vetko, o ura alebo kod inm sexulne obaovanie,
znsilnenie je protizkonn.
23. Sexulne obaovanie nemus ma len fyzick charakter, za obaovanie sa povauj aj
nevhodn obscnne poznmky, telefonty, vypiskovanie, gest. Tie nesvisia s fyzickou
pralivosou. Ich cieom je poni in osobu, uplatova silu a osobn moc.
24. Obeami sexulneho nsilia s astejie deti s nzkym sebavedomm a zvisl od svojho
okolia. Ohrozen mu by aj deti psychicky deprivovan, zanedbvan a mentlne
retardovan.
3.8.4. Prejavy sexulne zneuvanch det

(spracovan poda Elliotovej, 1995)
1.
Naznauj, e maj urit tajomstv, ktor nemu nikomu prezradi.
2.
Poruchy v prijman potravy (jej nadmern prjem alebo odmietanie).
3.
Chronick depresia, non mory, strach z tmy a poruchy spnku, straty pamti.
4.
Npadn pasivita, ustraenos, nevysvetliten samovraedn pokusy.
5.
Opakovan teky z domu a zmeny v sprvan nhle striedanie nlad.
6.
Nevhodn sexulne vyzvav sprvanie, neprimeran ich veku.
7.
Zanaj klama, kradn alebo vulgrne sa vyjadrova s cieom upta na seba pozornos.
8.
Maj pri sebe peniaze nejasnho pvodu.
9.
Prejavy neurotizcie pomoovanie, obhrzanie nechtov, poruchy rei.
10. Neochotn prezliekanie sa na hodiny telesnej vchovy.

11. Neteia ich predtm obben innosti. Predstieraj zkaz chodi von.
12. Bez prirodzene vysvetlitench dvodov odmietaj niektorch dospelch ud, boja sa ich,
nechc ich vidie.
13. Kreslia sexulne inpirovan obrzky.
14. Zd sa, akoby tajili nieo, o im rob starosti. Zmeny v kolskom prospechu.
15. Objavuj sa u nich infekcie moovch ciest, krvcanie alebo zven citlivos v anlnej
a genitlnej oblasti. Bolesti a krvcanie v hrdle.
85
16. Chronick bolesti hlavy a aldka. akosti s dchanm dusenie sa.

17. V ich sprvan sa zanaj objavova regresvne prvky sprvania mench det cmanie
palca, obklopovanie sa hrakami a podobne.
18. Preberaj rodiovsk lohy v domcnosti do takej miery, e sa staraj viac o ostatnch ako
o seba.
19. Pokaj sa sexulne zneui in deti at.
3.8.5. Postup pri odhalen sexulneho zneuvania

Mu nasta dve monosti: bu sa nm diea samo zdver, alebo sami zneuvanie
odhalme. Postupnos krokov zvis od priamych (modriny, in rany na tele) alebo nepriamych
(zkolctvo, zven zujem o sexualitu) dkazov. V prpade podozrenia na sexulne zneuitie
odporame (Elliotov, 1996; Bednak a kol., 2004, Cvikov, 1999):
Najprv vyhada radu a podporu v poradenskom zariaden.
Kontaktova odbor starostlivosti o diea a rodinu na prslunom okresnom rade.
Zvi oznmenie orgnom innm v trestnom konan. Ak informujeme polciu, mus by
jasn, e jej zsah m radn charakter. To znamen, e ak vyjde najavo trestn in, mus by
sthan bez ohadu na to, i si to pokoden osoby alebo oznamovate elaj, alebo nie.
Zvi monos lekrskeho vyetrenia. To me by pre diea zaaujce, pre niektor deti je
vak dleit vedie, i s zdrav. V prpade trestnho konania sa me lekrske potvrdenie
poui v dkazovom konan.
Snai sa zachova pokoj, poksi sa nepsobi okovane.
Pri rozhovoroch na tto tmu dva pozor, aby takto postihnut deti nenadobudli pocit
vlastnej viny. Nezabdajte spomen, e existuj aj tak relne situcie, ke sa ned
odmietnu a ned sa ani privola pomoc. Zdraznite, e v takomto prpade nie je vinn
diea, a ak boli nejak deti takto zneuit a nikomu to neoznmili, s vemi staton, ale aj
napriek tomu by sa mali snai poiada o pomoc nejak dospel osobu. Ak sa vm diea
zver, sbte mu, e ho budete ochraova. Nezavzuje vs to vak mla o tom, s m sa vm
diea zver.
Da dieau najavo, e mu verte, a nenti ho hovori, ale povzbudi ho a aka, km samo
njde odvahu a prehovor. Pochvli ho za to!
Zskan informcie nikdy nebagatelizova vyhlseniami, e sa vlastne ni vne nestalo.
Diea chce, aby ste ho brali vne.
Pomc dieau zska sebavedomie tm, e ho nebudete obviova z toho, o sa stalo,
da mu najavo, e v vzah k nemu sa nemen, e ho mte rd/rada. Vyzdvihn jeho siln
strnky.
Myslie na to, e diea me ma k pchateovi stle pozitvny vzah. Nevnucova mu
v tomto smere svoje pocity.
Kad, kto pracuje s demi, mal by pozna prznaky svediace o monej prtomnosti nejakho
nebezpeenstva a vedie, na koho sa v takomto prpade obrti o pomoc. Niektor deti u
boli zneuit, ale dosia to nikomu neoznmili.
Ak prebieha vyetrovanie, vhodne a primerane o om informova diea, aby nezskalo pocit
neistoty a ohrozenia. Hovorte s nm otvorene a pokojne o vetkch monch nsledkoch.
Na Slovensku existuje sie viacerch mimovldnych organizci so irokm spektrom sluieb,
ktor doku asto reagova flexibilnejie ako ttne orgny. Odporame zverejni kontakty:
Linka detskej istoty 0800/112 112, Linka detskej dvery 0800/117 878, Celoslovensk
informan linka Pomoc obetiam nsilia 0800/111 321 (odporame priebene preverova
ich aktulnos).
86
3.8.6. Prevencia sexulneho zneuvania

Najinnejou ochranou det pred ich sexulnym zneuvanm je dostaton a veku primeran
informovanos o lske a sexualite a prevenn vcviky formou interaktvnych a socilnych
hier. Informovan diea doke rozozna zmery tonka, a ak absolvovalo efektvny vcvik,
doke na sexulny tok primerane reagova.
1.
Pravidelne sa venujte ncviku metd niku: krik, tek, udriavanie bezpenej vzdialenosti,
predstieranie hluchoty, kopanie, telefonovanie, rozhovory o prve na bezpenos, kurzy
sebaobrany, povzbudzovanie na vyjadrovanie pocitov, rozhovory o dobre a zle mienench
dotykoch, o udskom tele, naui deti hovori NIE.
2.
Ncvikov hry opakujte. Tak si deti pestuj dveru vo svoje vlastn vntorn pocity a
tie mu by prjemn alebo neprjemn. Svoje rozprvanie mete doplni vhodnm
vysvetlenm, e sa rozhodne oplat radej sa so vetkm hne prizna, aj vtedy, ak diea
urobilo nieo, o poda rodinnch pravidiel urobi nemalo.
3.
Odbravajte rodov stereotypy. Podstatnou sasou prevencie je kritick konfrontcia

so socializciou chlapcov a dievat, ktor podlieha striktnm rodovm stereotypom (sbor
oakvan kladench na loveka muskho a enskho pohlavia). Pokajte sa neustle
spochybova tradin rodov stereotypy, aby obe pohlavia zskavali viu slobodu
pohybu vo svojej role. V naej spolonosti je to v sasnosti ete stle ak, ale v citliv
prstup deom sprostredkva monos plnieho vnmania ich osobnost (Cvikov, 1997).
Pri vobe vhodnch metd odporame podporova nasledujcich sedem bodov preventvnej
vchovy (Cvikov, 1997), s ktormi by ste mali zoznmi aj rodiov:
1.
O svojom tele rozhoduje ty: M prvo rozhodova o tom, ako, kedy, kde a kto sa a
bude dotka. Podporovanm pozitvneho uvedomovania si svojho tela deom umonme,
aby k nemu zskali pozitvny vzah a chrnili si ho. Zvi sa ich sebavedomie a deti sa doku
lepie brni.
2.
Tvoje pocity s dleit: Me dverova svojim pocitom. Niektor pocity s prjemn

a cti sa pri nich dobre. Neprjemn a udn pocity ti napovedia, e nieo nie je v poriadku.
Diea, ktor sa nauilo vnma svoje pocity, ned sa manipulova a vydiera.
3.
Existuj prjemn a neprjemn dotyky: Niektor mu by bolestiv. Niektor udia

obchytvaj deti na intmnych miestach alebo ntia deti, aby ich obchytvali ony. Nikto
nem prvo nieo tak od det vyadova, dokonca ani udia, ktorch bi. Dleit je
primeran sexulna vchova, sprostredkujca jazyk na pomenovanie pohlavnch orgnov
a sexulnych aktivt.
4.
M prvo poveda nie: Porozmajme o tom, v akch situcich by mohlo by nesprvne

poslcha bez ohadu na svoje pocity. S aj situcie, v ktorch neshlas dieaa ignorujeme.
Pre deti nie je vdy jednoduch poveda NIE. Vyjadrovanie neshlasu treba nacviova.
5.
Poznme dobr a zl tajomstv: Dobr tajomstv nm spsobuj rados, zl tajomstv

bvaj ak a nepochopiten. S takmi, ktor v deoch vyvolvaj zl pocity, sa treba
zdveri, a to aj napriek subom det, e ni neprezradia. Zneuvan deti s pod neustlym
tlakom neprjemnho tajomstva. Povzbudzujme ich, aby sa v prpade jeho vskytu niekomu
blzkemu zdverili.
6.
Hovor o tom a hadaj pomoc: Ak deti nieo a, treba o tom hovori a neda sa odradi,
km nenjde pomoc. Ute deti robi si zoznam ud, na ktorch sa mu v prpade potreby
a ndze obrti. Maj prvo poiada o pomoc.
7.
Ty nie si na vine! Deti nie s v prpade sexulneho zneuvania nikdy na vine! Zodpovednos
nesie vdy dospel.
87
3.8.7. Podnety pre uiteov/ky

(poda Bednaka, 2004)
1.
Zvolajte rodiovsk schdzku a vyzvite rodiov na spoluprcu. Ich as a podpora s vemi

dleit.
2.
Pohovorte si o tom, ako privola pomoc, ke diea tto pomoc dospelej osoby potrebuje.
3.
Hovorte o rozdieloch medzi tajomstvami rozdielnej podstaty. S tajomstv bezpen,

nekodn, ale aj zl, za ktormi cti nebezpeenstvo.
4.
Pomte deom vytvori si sie z ich hadiska dveryhodnch osb.
5.
Rozprvajte sa s demi o rozdieloch medzi rozlinmi lkadlami, platkami a dobre

mienenmi darmi.
6.
Pomte deom naui sa zaobchdza so zlomysenmi osobami, s osobami, ktor sa k nim

npadne blzko pribliuj a mohli by im ubli.
7.
Vete si zznamy o jednotlivch udalostiach. Len tak bude zaruen monos riadneho
hlsenia a centrlnej evidencie prpadov priblenia sa neznmej osoby k deom.
8.
Zoznmte sa s postupmi, ktor sa praktizuj v mieste vho psobenia i bydliska, a konajte

poda nich.
Hoci sa tranie a sexulne zneuvanie odliuj, maj aj osi spolon: netolerantn

prekraovanie hranc a nectu k osobnosti dieaa vyjadren v autoritatvnom postoji
silnejieho dospelho loveka uplatujceho svoju moc voi slabiemu dieau. Hadajte
cesty, ako ui nae deti vaich iakov a iaky v kole rozhodova o sebe a za seba
samostatne a zodpovedne, poveda siln NIE, ktor sa, ak to bude situcia vyadova, stretne
s repektom a mnohm deom zachrni detstvo.
Zaujmavmi pomckami s odborn a populrne publikcie a videoprogram:
Dunovsk, J. Mardov, E.: Neubliuj mi! Praha: Artemis 1997. Videoprogram.

Braun, G. Wolters, D: Proti sexulnemu zneuvaniu det. Bratislava: Aspekt 1999.
Cvikov, J.: Kona proti nsiliu na deoch. Z nemeckho originlu Gegen Gewalt an handeln. Koice: Pro
Familia, Aspekt 1999.
Cvikov, J.: To najdrahie, o mme? O sexulnom zneuvan det. In: Aspekt 1997, . 2.
Mebes, M.: Dotyky nie s na rozkaz. Bratislava: Aspekt 1997.
Mebes, M.: Pusinky nie s na rozkaz. Bratislava: Aspekt 1997.
o deti ete zaujma?

V svislosti so sexulnym nsilm sa dievat a chlapci asto ptaj na rozlin formy
sexulneho sprvania, ktor meme charakterizova ako sexulne devicie. Uvdzame
ich strun charakteristiku a veobecn rozdelenie. Na zskanie alch informci
odporame poui literatru uveden v zozname odporanej literatry.
Sexulne devicie stavy kvalitatvne zmenenej sexulnej motivcie na rovni sexulnej
identifikcie, orientcie, sprvania i ich vzjomn kombincie. Vo veobecnosti ich
rozdeujeme do tyroch skupn:
1. poruchy sexulnej orientcie (pedoflia, fetiizmus, zooflia, nekroflia, gerontoflia,
transvestitizmus);
2. poruchy sexulnej identifikcie (transsexualizmus);
3. poruchy v sexulnej aktivite (exhibicionizmus, voyeurstvo, masochizmus, sadizmus,
agresivita);
4. kombinovan devicie (atypick expozri genitlu, pedofiln/efebofiln sadisti).
88
3.8.8. Aktivity
Nmety: Hovorte o dotykoch. Vina det vie, o to je, m s tm sksenosti a vie v tomto
smere spoahlivo rozli prjemn od neprjemnho.
Zarate do repertoru tmu objmania. Zoznam osb, s ktormi sa deti objmaj, sa d zostavi
verblne aj psomne. Sta sa ich opta, od koho dostvaj rady bozky, koho rady objmaj
a, naopak, o im je neprjemn. Svoj pusinkov zoznam mu aj nakresli.
Pripravte si makety nahej chlapenskej a dievenskej postavy, z papiera si vyrobte preden
farebn ruky s textom NIE erven a NO zelen. Vyuvajte ich pri hrch o prjemnch
a neprjemnch dotykoch.
Pri ncviku zrunosti odpoveda na neprjemn podnety NIE modelujte situcie a poiadajte
deti o pomoc pri ich tvorbe.
Hovorte o formch domceho nsilia, o tran ien a det, o monostiach obrany a hadania
pomoci.
3.8.8.1. o by sa stalo, keby...?

(poda Elliotovej, 1996, upravila Rovanov)
Cie: Ui sa rozhodova o vlastnch problmoch v celej skupine, naui sa tvorivo riei
vzniknut situcie.
Pomcky: Kartiky so situciami alebo pracovn list o by sa stalo, keby...?.
as: 30 45 min.
Priebeh: iaci/ky sedia tradine v laviciach alebo v kruhu. Rozhovor mete zaa otzkou, i
sa u niekedy ocitli v zloitej situcii, ke sa nectili bezpene, ke im zaalo prudko bi srdce.
Kedy im zana prudko bi srdce a preo? Ako sa ctia v prtomnosti cudzch ud? Ako sa lovek
cti v takch situcich? Ako by sa mal zachova? Existuje nejak veobecne platn nvod? Pozn
niekto konkrtny prklad? Potom deom ponknite hru na produkciu nvrhov monch rieen
problmovch situci. Zvote si optimlny postup prce. Pracovn list me dosta kad svoj
alebo ho vopred rozstrihajte na jednotliv kartiky, ktor si deti bud aha z kpky a ponka
skupine svoje rieenia, priom ostatn ich bud dopa o alie. Neuspokojte sa s mechanickmi
nauenmi odpoveami, ale iadajte deti, aby zdvodovali svoje odpovede, rieenia. S aj
situcie, v ktorch neexistuje sprvna odpove. Dbajte, aby sa deti nepreaovali nemernm
potom ponkanch situci. Spolone diskutujte. Mete si vytvori vlastn zoznam situci.
Zaujmavou alternatvou je vtiahnutie rodiov do procesu diskusie o danej problematike. Deti si
vyber v zvere hodiny kartiku, ktor predtm nemali, a przdnu kartiku. Vezm si ich domov,
kde poiadaj niektorho z rodiov a inch znmych dospelch o spoluprcu. Nech im poradia,
ako v uvedenej situcii reagova a preo a diea si o tom urob na kartike zznam (kto a ako
mu poradil). Na nasledujcej hodine bud deti prezentova svoje domce lohy a diskutova
o tom, ako vznikali.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Ocitme sa asto v akch ivotnch situcich?

V ktorch situcich sa ctime bezpene a kedy u nie? Preo?
Je jednoduch rchlo vyhodnoti situciu a primerane reagova?
o je pre loveka najaie, ke sa ocitne v nebezpeenstve?
Meme si osvoji veobecne fungujce postupy v rieen krzovch situci?
Pozn dostatok dospelch ud, ktorch me v prpade potreby poiada o radu?
89
3.8.8.2. Zamyslenie hra na no nie

(Rovanov)
Cie: Zamyslie sa nad monosami postupu v prpade nebezpenej situcie, diskutova v skupine
o rozlinch postojoch a nzoroch, o rodovch stereotypoch, o nsil a zneuvan, zska nov
informcie, utriedi si svoje vlastn, vytvori priestor na rozhovor o tom, ako sa ochrni pred
nebezpeenstvom sexulneho zneuitia alebo znsilnenia, alebo akejkovek formy nsilia.
Pomcky: Pracovn list Hra na no nie s dotaznkom a kom k nemu poda Elliotovej (1995),
psacie potreby, hudba.
as: 45 60 min.
Priebeh: iaci a iaky sedia vo svojich laviciach. Vysvetlite im, e im ponkate dotaznk
s tvrdeniami a oni/ony sa maj poksi posdi ich pravdivos odpoveami no nie. Nejde
o nijak kvz, ktorho odpovede budete hodnoti. Prca s dotaznkom poskytne zkladu na
aliu komunikciu. S tvrdeniami deti nemusia stopercentne shlasi. Dotaznk sleduje jedin
cie zamyslie sa nad tm, ako optimlne postupova v krzovej situcii. Nie je to sa, v ktorej
by sa hodnotil poet sprvnych a nesprvnych odpoved. Je to dotaznk o sexulnom zneuvan,
nsil a znsilnen uren starej dospievajcej mldei. Dajte iakom/iakam dostatok asu na
jeho vyplnenie, mu pritom pova hudbu, ak shlasia. Po jeho vyplnen mete postupova
po otzkach a oboznamova iakov so sprvnymi odpoveami a komentrom. Skste im da
dotaznk domov za domcu lohu, nech ho postupne vyplnia s pomocou rodiov.
Alternatva 1: Posate sa do kruhu, jednotliv tvrdenia pripravte na samostatn kartiky, ktor
rozdte iakom/kam, alebo si ich sami/y vyber z vaich rk. Do prostriedku kruhu umiestnite
tri kartiky s npismi no nie neviem. iaci/ky nahlas pretaj svoje tvrdenie, posdia
jeho pravdivos, svoju odpove zdvodnia, poiadate ostatnch o sptn vzbu (kto shlas/
neshlas) a potom iak/ka polo kartiku na sprvnu kpku. V prpade, e nevie posdi
tvrdenie, vyzvite ostatnch/ostatn a spolone njdite sprvne rieenie. V zvere ponknite
monos reflektova svoje pocity a zistenia.
Alternatva 2: Otzky a odpovede si pripravte na samostatn kartiky a farebne odlte
otzky od odpoved. iakov/ky rozdete na dve skupiny. Jedna z nich si vyberie otzky, druh
odpovede. Ich lohou bude vytvori sprvne dvojice, k otzke njs sprvnu odpove. Vetci/ky
sa tak musia pohybova po triede, komunikova, spolupracova. Kad sprvna dvojica sa me
posadi sp do kruhu veda seba. Hrajte dovtedy, km nebud sedie vetky njden dvojice.
Nasleduje prezentcia dvojc a diskusia, reflexie o pocitoch z hry.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Bolo ak vyplni dotaznk a posdi pravdivos tvrden? Preo no/nie?

Ktor tvrdenia a zaskoili? Preo?
Dozvedel/a si sa nieo nov? o?
Pomohla ti tto hra zska nov informcie, zrunosti?
Ako sa teraz cti?
Bol si u svedkom nejakho nsilia (doma, v kole, na ulici)? O o lo?
Existuje nsilie medzi rodimi v niektorch rodinch? Preo?
Ak formy nsilia sa vyskytuj v rodinch najastejie? Kto bva jeho obeou?
90
3.8.8.3. Hra so slovami

(Rovanov)
Cie: V tejto aktivite iaci/ky preuku, zskaj a utriedia si vedomosti a informcie
o problematike sexulneho nsilia, zneuvania a sexulnych devici. Je vhodn na uvedomenie
si vlastnej zranitenosti a nedotknutenosti vlastnho tela v prevencii sexulneho nsilia.
Pomcky: Pracovn list Hra so slovami, pero, pastelky.
as: 45 min.
Priebeh: Aktivita vhodn na vod do problematiky. Skste vyzva iakov/ky, aby hovorili
o asocicich na slov sexulne nsilie a sexulne devicie, hadali rozdiely medzi nimi, prpadne
ich spolon znaky (ak s). Upozornite ich, e sexulneho nsilia a zneuvania sa nedopaj
vlune devianti, ale asto obyajn udia z nho blzkeho okolia rodiia, strkovia, trneri,
uitelia, priatelia. Sptajte sa ich, kde sa stretli s tmito pojmami, za akch okolnost a v akch
svislostiach. Ponknite im prcu s pracovnm listom, ktor im poskytne monos zorientova
sa v terminolgii. Mu sa rozhodn sami/y, i bud pracova samostatne, alebo v skupinkch.
Overte si, i pochopili zadanie lohy, a nechajte ich pracova 5 a 8 mint s prvou asou, ktor
sa zameriava na vyhadanie urench slov. Zvte pouitie terminologickho slovnka. V alej
asti sa iaci/ky poksia vytvori sprvne dvojice k termnom priradi vznam, vysvetlenie.
Po vyplnen spolone diskutujte o sprvnosti nesprvnosti priradenia vznamov k termnom.
Dajme deom monos kls otzky a spolone hada odpovede. Odporaje pracova
s terminologickm slovnkom a odbornou literatrou, vyhadva informcie cez internet.
1.
Ako sa vm darilo vyplni lohy v pracovnom liste?
2.
Stretli ste sa s novmi slovami?
3.
Dozvedeli ste sa nieo nov? o?
4.
Myslte si, e je dleit ma zkladn vedomosti v danej problematike? Preo?
5.
Ak postoj zaujma naa spolonos k obetiam a pchateom sexulnych deliktov?
6.
Keby ste mali t moc, o by ste zmenili, doplnili v naej legislatve?
Rieenie tvorsmerovky:
A
Ch
Rieenie:
A
B
1
11
C
5
D
7
E
3
F
10
G
8
91
H
6
I
2
J
9
K
4
3.8.8.4. Nvod na bozkvanie

(poda Vopla, 1992, upravila Rovanov)
Cie: V tejto aktivite preuku deti svoju bostn odvahu, preveria si svoj vkus. Je vhodn
na uvedomenie si jedinenosti svojej osobnosti a nedotknutenosti vlastnho tela v prevencii
sexulneho zneuvania. Dodva deom odvahu hovori NIE v uritch situcich. Zamyslie
sa nad tm, kde s hranice vchovy k poslunosti a cte voi autoritm, ako aj nad prvom
det brni svoje osobn hranice a nad rozdielnymi monosami dievat a chlapcov toto prvo
uplatova.
Pomcky: Papier, pero, re na pery, ukka nejakho nvodu na pouitie, ukky z pozie,
hudobn ukky z piesn s motvom bozkvania (napr. P. Hammel: o sa stane, ke ju
pobozkm?, Daj mi, mil, daj mi pusu...).
as: 45 min., resp. rozdeli na dve hodiny (poda aktulnych monost).
Priebeh: V vode sa porozprvajte o tom, ako si najbli udia prejavuj pozitvne city, city
lsky nenmi slovami, osloveniami, pochvalami, nenmi dotykmi, bozkami. Spolone
ptrajte po pvode bozku, objasujte rozlin spsoby bozkvania: Ako sa zvtaj dobr znmi
v rozlinch krajinch? V ktorch krajinch je nevhodn verejne sa bozkva? Ako bozkva
svoju mamu mal diea, ako vy? Koko spsobov bozkvania poznte vy osobne? Ktor druhy
zvierat sa bozkvaj? Viete objasni judsky bozk, bozk anjela smrti? Preo sa udia
bozkvaj? Poznte aj zdravotn problmy, ktor s bozkvanm svisia? Ntil vs u niekto
niekedy pobozka niekoho proti vaej vli? Kedy, od koho s nenosti pre vs prjemn, kedy
a od koho neprjemn? Viete odmietnu, poveda NIE? Pomhajte si knihami (Dotyky nie s na
rozkaz, Pusinky nie s na rozkaz), listujte v nich a kad situciu spolone komentujte, dajme
priestor na vyslovenie nzoru deom. Potom ich pozvite na mal experiment: napsa krtky
nvod na bozkvanie. Vysvetlite im, o je to nvod na konkrtnej ukke. Vyzvite ich, aby sa
poksili napsa vlastn nvod, priom si mu vymyslie adresta, ktorm me by nesmel/
spoluiak/ka, prslunk/ka inej civilizcie, niekto, koho poznaj, alebo niekto plne neznmy.
Svoj nvod nemusia podpsa. Neskr si ich pretajte anonymne, alebo samostatne, ak bud
ma deti odvahu. Mu sa samy rozhodn, i bud pracova samostatne, alebo v skupinkch.
Overte si, i pochopili zadanie lohy, a nechajte ich pracova 10 20 mint. Doku vytvori
vemi zaujmav nvody. Atmosfru mete aj trocha odahi veselmi nvodmi.
1. Ako sa vm pil experiment? Bol pre vs vhodn?
2. Preo sa udia bozkvaj? M bozkvanie budcnos? Preo?
3. Kto by chcel preta svoj nvod?
4. Na zver si mete urobi mal vstavku lipogramov (odtlakov pier namaovanch rom),
alebo svoj lipogram niekomu venova. Hra s lipogramami me by samostatnou aktivitou.
Dajte deom k dispozcii re na pery a kartiky rovnakej vekosti. Mu k nim napsa venovanie
a niekomu ich darova, alebo vyhlsi sa v hadan autorov jednotlivch lipogramov.
Ubezpeujeme vs, e sa dobre zabavte.
5. Treba sa ui bozkva? tali ste u v nejakom asopise nvod na franczske bozkvanie? Ak
no, o si o tom myslte?
92
3.9. Pohlavie, rod a rodov stereotypy1

3.9.1. Pohlavie a rod
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storoia hnutie za prva ien spolu s hnutm za
prva Afroamerianov predstavovalo hlavn a najvplyvnejiu formu obianskeho aktivizmu.
Feministick hnutie, ktor poadovalo rovnos ien a muov vo vetkch oblastiach udskho
ivota, naralo na odmietnutie z dvodu tzv. prirodzenej rozdielnosti ien a muov, z ktorej
vyplvaj aj rozdiely spoloensk. Feministick teoretiky sa preto snaili odhaova skuton
podobnosti a rozdiely medzi enami a mumi, ich zdroje a charakter. Vsledkom ich prce je
rozlenie medzi pohlavm a rodom2.
Pohlavie je biologick charakteristika loveka ako mua a eny. Oznaenie mu alebo ena
sa prirauje na zklade viacerch identifikanch znakov: chromozmovej a hormonlnej
vbavy, pohlavnch orgnov a druhotnch pohlavnch znakov.
V kadodennom kontakte s druhmi umi sa vak vo vine prpadov orientujeme prevane
poda inch ne biologickch znakov pri rozoznvan ien a muov (zameriavame sa na odev,
es, celkov vzhad, spsob chdze, rei a podobne). Rozhodujcimi faktormi pri tomto delen
na eny a muov je teda rod, a nie pohlavie.
Rod je socilna charakteristika loveka ako mua alebo eny podmienen socilnymi
historicko-kultrnymi podmienkami. Je to sbor vlastnost, innost a znakov, ktor maj svoj
pvod v socilnom historicko-kultrnom prostred. Rod je teda spsob, ako sa ako mui a eny
utvrame: na zklade vchovy, pod vplyvom prostredia, oakvan, jazyka at.
Rodov identita je individulna charakteristika jednotlivca. Vyjadruje zaradenie samho/ej
seba k jednmu z rodov. Oznauje prevanie a vnmanie samho/ej seba ako eny i mua. Na
vytvran rodovej identity a vnman rodu v spolonosti sa podiea viacero faktorov, z ktorch
najvznamnejie s rodov roly a rodov stereotypy.
Rodov rola je jednou zo socilnych rol. Je to sbor oakvan, pravidiel svisiacich s predstavou
o muskosti a enskosti. Tieto pravidl s vinou nepsan a neformlne, urovan danou
spolonosou, a definuj, ak sprvanie, myslenie, ctenie, obleenie i forma partnerskch
vzahov s vhodn/nevhodn pre eny a muov. Rodov roly sa prijmaj a reprodukuj
prostrednctvom socializcie. Napriek tomu, e rodov rola je jednou z mnostva inch
socilnych rol, asto dochdza k vnmaniu rodovch rol ako prirodzench (alebo historicky
potvrdench teda sprvnych). Takto (nevedom) prstup k rodovm rolm prispieva k vzniku
a fixcii rodovch stereotypov. Naprklad ak sa v spolonosti starostlivos o deti veobecne
povauje za ensk rodov rolu a finann zabezpeenie rodiny za musk rodov rolu.
3.9.2. Rodov stereotypy

Rodov stereotyp je sbor predsudkov tkajcich sa muskosti a enskosti, povaovanch
za dan, nemenn. Pre stereotyp je typick nediferencovan paulne prisudzovanie uritch
vlastnost vetkm lenom danej skupiny. Je charakteristick emocionlnosou a iracionalitou,
zjednoduujcim vkladom javov. O muoch sa naprklad stereotypne predpoklad, e
nepla. enm sa zase paulne prisudzuje citlivos, submisvnos, poriadkumilovnos at.
Rodov stereotypy maj znan zotrvanos a menia sa len vemi pomaly. Rodov stereotypy
meme oznai aj ako zauvan (tradin) formy sprvania (vzoru, zamestnania at.),
ktor s spoloensky iaduce v zvislosti od rodu. Ak ich jednotlivec poruuje, vystavuje sa
1
2
Prevzat z Bos, M. Minaroviov, K.: Rodovo citliv vchova. Bratislava. EsFem 2006.
V anglitine sa pohlavie oznauje ako sex a rod ako gender.
93
riziku odsdenia od vsmechu a po vylenie zo spolonosti. Rodov stereotypy s jednou

z hlavnch prin poruovania rovnosti prleitost medzi mumi a enami.
V priebehu dejn sa obsah rodovch stereotypov menil s ohadom na spoloensk zmeny
vo vzahoch medzi enami a mumi. Napriek tomu naalej plnia funkciu udriavania
hierarchickho nerovnho vzahu medzi rodmi. Ako argument asto sli myln prijmanie
rodovch rozdielov ako tzv. prirodzench. Pritom je dleit poznanie, e ak nieo ozname
za prirodzen, vytvrame tak dojem, e je to nemenn, dan. Takto oznaenie m navye
aj hodnotiaci aspekt, ke sa prirodzen chpe ako sprvne. Tto skutonos me iastone
vysvetli pretrvvanie rodovej diskrimincie napriek zmenm rodovch rol.
Striktne stanoven a obmedzujce oakvania a normy v svislosti s rodom vytvraj vchodisko
na rodov diskriminciu.
3.9.3. Dsledky rodovch stereotypov

Vetci/ky sme do vekej miery ovplyvnen a ovplyvnen rodovmi stereotypmi. To, o
vnmame ako musk a ensk, povaujeme za samozrejmos. astokrt myslme a konme v
stereotypoch. Vymani sa z ich vplyvu nie je ahk. Aj ke sa o to sname, asto sa stretneme
s nepochopenm a odsudzovanm okolia. Napriek tomu si treba uvedomi, e stereotypy s
tm, m s, teda iba socilnym kontruktom viazanm na historicko-kultrne pozadie je teda
mon ich prekona. Aj ke sa budeme naalej sprva tak, ako sa to od muov a ien oakva,
v prpade, e to bude iba naa voba (do akej miery mono hovori o vobe, ke nememe
ovplyvni nau vchovu?), budeme ma monos vyhn sa ich obmedzeniam. Rozvoj naich
osobnch schopnost a zujmov, rovnako ako prvo na sebarealizciu poda vlastnej predstavy
maj prednos pred spoloenskmi oakvaniami od naej muskosti alebo enskosti. Mali
by sme ma monos sa stereotypom, ktor ns ohrozuj, vyhn bez rizika spoloenskho
odsdenia. Ak sa nebud rodov stereotypy podva ako nieo nevyhnutn, prirodzen,
ani ako spoloensk diktt, bude ich prekonvanie jednoduchie a pre mnohch/mnoh z ns
samozrejm. Poda naich sksenost z prce s demi vieme, e jednotliv aspekty rodovch
stereotypov deti pociuj ako vemi obmedzujce, a je pre ne ak sa k tomu otvorene prizna.
Odvrhn ich v rodovo stereotypnom prostred je ete aie. Medzi mon dsledky rodovch
stereotypov patria: nsilie v provch vzahoch, poruchy prijmania potravy (anorexia, bulmia),
vstup do sexulneho partnerskho ivota pod ntlakom (dievat astejie pod vplyvom
partnera, chlapci pod vplyvom rovesnkov) a pod.
3.9.4. Rodovo citliv prstup

Prvou charakteristikou rodovo citlivho prstupu (vo vchove) je zohadovanie rodovch
aspektov problmu a snaha o zamedzenie a predchdzanie rodovej diskrimincii. Jednm
z astch omylov je skutonos, e dochdza k zjednoduujcemu a nesprvnemu zamieaniu
pojmov rod a pohlavie. Rovnako aj v prpade snahy o zabrnenie rodovej diskrimincii ide
v mnohch prpadoch lv skutonosti len o zabrnenie diskrimincii na zklade pohlavia. Aj ke
v niektorch prpadoch me by cie pre konkrtnu enu toton, zsadn rozdiel sa prejav
okamite, ak sa chceme zamera na odstraovanie prin diskrimincie, nielen jej faktickch
prejavov. Ak neberieme do vahy kultrne, socilne a politick/mocensk svislosti diskrimincie,
nebude mon definova ani jej priny.
Snaha o predchdzanie diskrimincii dievat a ien v prostred intitucionlnej vchovy nie je
neznma. V naich podmienkach mono vemi zjednoduene identifikova tri prstupy, ktor sa
navzjom lia v nzoroch na zkladn problm reflexia rodovch stereotypov.
94
Kee vnmanie stereotypov je kovm problmom pri nzoroch na postavenie muov a

ien v spolonosti, prv dva prstupy s, napriek snahe o odstrnenie diskrimincie, vo svojej
podstate diskriminan:
1. Vchodiskom prvho prstupu je predstava rovnosti v zmysle rovnakosti. V naich
podmienkach je znmy z obdobia relneho socializmu (snaha o dosiahnutie rovnosti dievat
a chlapcov je redukovan len na koedukciu). Rovnos chpan ako rovnakos sa prispsobuje
muskej ivotnej sksenosti a od nej sa aj odvodzuje. Tento model prinal predstavu spenho
loveka ako takho, ktor sa naplno venuje svojej prci, vyuva svoje schopnosti. Podmienky
na takto spech sa vak nevytvrali porovnatene. Domca (skromn sfra) ostvala
jednoznane zleitosou ien (a navye bola odsunut z primrnej oblasti zujmu). U vopred
teda boli eny postaven do situcie, e ak chceli dosiahnu tak spech, ako sa v spolonosti
definoval, mali znane znevhodnen pozciu. V prpade, e na takto definovan spech
nereflektovali, bojovali s pocitmi nenaplnenia, frustrcie menejcennosti.
2. Druh prstup vychdza zo striktne rozdelench loh medzi muom a enou v spolonosti.
V naich podmienkach vychdza z tradcie kresanskch cirkv najm katolckej (ale prkladom
me by aj islam, hinduizmus at.). Tento model je vo svojej podstate diskriminan, lebo fixuje
stereotypn rozdelenie loh medzi muom a enou, ktor obsahuje nerovnovhu moci tak
v spolonosti, ako aj v rodine. Tto nerovnovhu vyvauje zdrazovanm cty a posvtnosti
ien matiek. Uzatvra tak eny v domcej sfre, prpadne v tzv. pomhajcich profesich.
3. Tret prstup vychdza z filozofie rovnosti prleitost. Znamen to, e tak mui, ako aj eny
maj rovnak monos venova sa svojej profesionlnej sebarealizcii, podiea sa spolone
na vchove det bez ohadu na to, i je niekto mu, alebo ena. Eliminuje stereotypy, ktor by
uzatvrali jednotlivcov do vzorov, o im nemusia vyhovova. Vytvra priestor, aby jednotlivec
mohol vyuva svoje schopnosti poda vlastnch predstv.
Tento prstup rta s predchdzajcou rodovo stereotypnou socializciou a sna sa minimalizova
jej negatvne dosahy.
3.9.5. Rodovo citliv vchova

Rodovo citliv vchova vyaduje od uiteov a uiteliek individulny prstup k deom a mladm
uom, ktor nie je vedome alebo nevedome ovplyvnen predsudkami voi chlapcom i
dievatm. Zohaduje skutonos, e deti u v predkolskom veku boli vystaven tlaku rodovch
stereotypov (v rodine, v okol). Aby sa predilo ich optovnmu potvrdzovaniu a reprodukcii,
rodovo citliv prstup sa sna o eliminciu tchto stereotypov a o prevenciu ich negatvnych
dsledkov.
POZOR! Rodovo citliv vchova pristupuje k dievatm a chlapcom pecificky. Vyhba sa
vak potvrdzovaniu stereotypov. Chlapcov oslobodzuje od dikttov silckosti, tolerancie
agresivity a vnmania nsilia ako adekvtneho spsobu na sebapresadenie sa. Rozvja ich
schopnos zvldania vlastnch emci, podporuje kooperciu a socilne ctenie, povanie
a porozumenie druhm, zodpovednos, schopnos prija odmietnutie a pod. Dievat vedie
k schopnosti sebapoznania, sebavedomia, sebahodnotenia. pecifick prca s nimi je zameran
na podporu asertivity, chpania svojich profesionlnych ambci ako spoloensky adekvtnych.
U ich poznva vlastn prnos a prnos inch ien pre rozvoj spolonosti, schopnosti urova
hranice a trva na nich.
Rodovo citlivm sprvanm meme rozvja emancipan potencil dievat aj chlapcov a
podpori ich schopnos kritickho myslenia a kritickho vnmania (Egger, 2000, s. 127).
Takto prstup vak mu ma iba t uitelia a uiteky, ktor rodov stereotypy a ich dsledky
doku identifikova a reflektova. Rodovo citliv vchova v slovenskch kolch ete vdy zvis
95
od dobrej vle uiteov a uiteliek a podpory prostredia. Predstavuje tak skr ojedinel kaz ne
ben prax napriek tomu, e slovensk kolstvo deklaruje snahu o demokratizciu.
Na dsledn rodovo citliv pedagogick prcu vak nesta len alej neri a nefixova
rodov stereotypy. Je nevyhnutn pomha deom, aby si ich uvedomili, a ponka im
alternatvne vzory kontrukcie muskosti a enskosti. Ukza deom, e neexistuje nijak
uniformn muskos a enskos, e mui a eny maj podstatne viac podobnch charakteristk
ne tch rozdielnych.
Rodovo citliv prstup je predpokladom spenej pedagogickej prce vo vetkch uebnch a
vchovnch predmetoch, ak jej cieom m by samostatne uvaujca, slobodn udsk bytos
vedom si svojich udskch prv a udskch prv ostatnch.
3.9.6. Rodovo citliv jazyk

Najmocnej nstroj, v ktorom sa rodov stereotypy vyjadruj a ktor ich vdy nanovo potvrdzuje,
je jazyk. Preto by sme mali vdy citlivo zohadova vo vetkch naich vyjadreniach rod.
Slovensk jazyk rozliuje musk aj ensk rod, sta ich dsledne vyuva. Ak pouvame pri
oslovovan dievat aj chlapcov iba tzv. generick maskulnum (oslovenia v muskom rode),
potvrdzujeme rodov stereotypy. Ak sa k deom obraciame s oslovenm iaci, potvrdzujeme
tm neviditenos dievat a ien v spolonosti. Ak hovorme o vznamnch osobnostiach, je
dobr zdrazni, e vznamnmi osobnosami s eny aj mui. Hovorme o spisovatekch a
spisovateoch, politikoch a politikch, panovnkoch a panovnkach, vedcoch a vedkyniach.
Potvrdzujeme tak miesto v spolonosti aj pre dievat. Ak hovorme o domcich prcach, je
dobr pripomen, e rovnako mu aj ena sa na nich mu podiea, ak hovorme o starostlivosti
o deti, je dobr zdrazni, e mui mu vykonva tto innos rovnako ako eny. Okrem
otvrania monost dosiahneme aj reflexiu spoloenskch nerovnost medzi enami a mumi,
rodovej segregcie zamestnan a pod.
Vina uebnc, s ktormi deti na hodinch pracuj, vyuva rodovo stereotypn jazyk. Takto
materil je vemi dobre pouiten ako vchodisko na diskusiu o rodovch stereotypoch a
o jazyku, ktor me by tie diskriminan.
Pln znenie textu na strnke http://www.esfem.sk
3.9.7. Aktivity
3.9.7.1. Falon rozdiely
(Bos)
Cie: Poukza na to, e zdrazovanie rozdielov medzi mumi a enami je nebezpen a
me vies k vytvraniu barir, nevychdza z biologickch rozdielov, ale z rozdielov, ktor s
spsoben socializciou a kultrou.
Pomcky: Papier a psacie potreby pre vetkch.
as: 45 min. aj s diskusiou (najdleitejia as aktivity je diskusia, ak nemte as na dostaton
diskusiu, aktivitu nerealizujte).
Kov slov: Rodov stereotypy, vlastnosti, bariry
Priebeh: Poproste chlapcov a dievat, aby napsali na papier vdy po tri vlastnosti ku kadmu
zadaniu:
1. Tri vlastnosti, ktor s SPOLON pre muov a eny.
96
2. Tri vlastnosti, ktor s VLUNE MUSK (ktor nem nijak ena).

3. Tri vlastnosti, ktor s VLUNE ENSK (ktor nem nijak mu).
Dleit je asov obmedzenie povedzme 5 15 mint v zvislosti od veku (m vy vek, tm
krat as). Po uplynut asu zozbierajte papiere (dleit je, aby dievat a chlapci nemuseli
verejne priznva svoje texty zachovanie anonymity umon otvorenejiu diskusiu).
Diskusia nasleduje po ukonen aktivity.
V idelnom prpade by sa v druhom a treom zadan nemali objavi nijak vlastnosti. Urite vak
bud ma deti problmy nejak naformulova. Neexistuje nijak vlune musk vlastnos, ktor
nijak ena na svete nem, ani vlune ensk vlastnos, ktor nem nijak mu na svete. Je
mon, e niektor vlastnosti sa objavia ako vlune musk alebo vlune ensk, lebo iaci a
iaky mu ma pocit, e ak nevyplnia vetky zadania, nevedia sprvnu odpove. V takom
prpade dvajte pozor na to, aby ste nikoho nezosmieovali alebo nezhadzovali, ale vlastnosti
uveden v druhom a treom zadan spochybnite. Treba si uvedomi, e pri tomto cvien mete
vemi dobre vyui aj nesprvnu odpove, lebo vytvra priestor na diskusiu.
Diskusia je aiskovou asou aktivity. Mala by sa zamera na odmietnutie neprekroitenej
hranice medzi muskosou a enskosou, ktor me vytvra bariry v sebauplatnen a
v sebarozvoji chlapcov a dievat. Mete sa s demi porozprva o ich osobnch sksenostiach
so situciou, ke chceli robi nieo, o sa na dieva alebo na chlapca nepatr, a o reakcich
okolia. Zdraznite, e poda Dohovoru o prvach dieaa m kad/ prvo na rozvoj svojich
schopnost a zujmov bez ohadu na to, i je chlapec, alebo dieva (mu alebo ena).
Otzky do diskusie: Preo s niektor udia presveden o nemonosti podobnost medzi
mumi a enami (chlapcami a dievatami)? Existuj vo vaej triede dvaja vemi rozdielni chlapci
a dve vemi rozdielne dievat? S vie rozdiely medzi jednotlivmi umi, alebo iba medzi
chlapcami a dievatami (mumi a enami)?
(Mono informova iakov/ky o Dohovore o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien a
o antidiskriminanej legislatve pozrite www.esfem.sk, asti Na stiahnutie a udsk prva ien.)
3.9.7.2. Had sa Otec

(Minaroviov)
Cie: Motivova dievat a (najm) chlapcov prema o lohe otca, o vzahu muskosti
a otcovstva.
Vekov skupina: 14 18 rokov.
Pomcky: Papier, psacie potreby, obrzky, noviny, asopisy, fixky, farebn ceruzky, nonice,
lepidlo.
as: 40 50 min.
Kov slov: Muskos, enskos, otcovstvo, materstvo, rodov rola, rodov stereotyp,
rodov rovnos, emocionalita, vzahy, zodpovednos.
Priebeh: Prca v skupinch na zklade zadania. Rozdete deti do skupn (minimlne 3-,
maximlne 5-lennch). Kad skupina bude pracova na zklade inho zadania. Skupiny
o svojich zadaniach navzjom nesm vedie.
Zadania (5 min.):
1. skupina:
Vaou lohou je zostavi inzert do novn. Vyzvite muov, aby sa prihlsili do sae Otec roka.
V inzerte opte zkladn podmienky, vlastnosti a charakteristiky, ktor mus otec spa.
97
2. skupina:
Vaou lohou je predstavi si, e ste vedcimi detskho domova rodinnho typu a mte zostavi
popis prce pre vho zamestnanca profesionlneho otca (pozn.: Treba deom vysvetli, e
ide o fiktvnu situciu, ale e existuj podobn zariadenia aj udia vykonvajci takto povolanie.
lohou det je zostavi zoznam innost, aktivt a zodpovednost, ktor m otec.)
Nasleduje prezentcia prce v skupinch (15 min.).
Diskusia: (40 min.): V diskusii sa zamerajte na to, aby dievat a (najm) chlapci pochopili
vznam vzahu medzi otcom a dieaom, e me by rovnak ako medzi matkou a dieaom,
rovnako obohacujci a podnecujci. Zrove upozornite aj na otzky zodpovednosti voi
dieau, partnerke, zodpovednos voi sebe, zodpovedn sexulne sprvanie a pod. Dleitou
sasou diskusie je oblas stereotypnho vnmania muskosti a to, e me by barirou pri
rozvjan plnohodnotnch citovch vzahov. Ako vchodisko pritom mu posli akosti,
s ktormi sa chlapci stretli pri plnen zadan, rovnako ako absentujci obraz otcov v mdich.
Mono upozorni na Dohovor o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien, antidiskriminan
zkon, relevantn smernice E.
3.9.7.3. Nvteva z vesmru

(Bos)
Cie: Poukza na to, e hoci udia s eny a mui, lovek asto bva automaticky stotoovan
s muom. (Aktivita predpoklad, e dievat a chlapci u predtm pracovali s rodovmi
stereotypmi.)
Vekov skupina: 2. stupe Z a S.
as: 45 min.
Priebeh:Tto aktivita predpoklad, e dievat a chlapci u predtm definovali obsah muskho
a enskho rodovho stereotypu, teda e si na predchdzajcej hodine vytvorili zoznam
vlastnost, ktor sa povauj za typicky musk a za typicky ensk.
iaky a iakov uvete do situcie: Zem navtvila bytos z inej planty a poprosila ns, aby sme
opsali loveka pozemana: jeho vlastnosti, innosti a pod. Poiadajte dievat a chlapcov,
aby spontnne vymenovali charakteristiky a innosti loveka, pomocou ktorch by sa poksili
nvteve z vesmru opsa loveka. Vetky npady zapisujte na tabuu. Ak pracujete s viac ako
15-lennou skupinou, rozdete deti do mench skupn, aby sa mohli na opisovan loveka
aktvne zastni.
Diskusia: Porovnvajte postavy a zoznam vlastnost a innost, ktormi deti opsali loveka, so
zoznamom vlastnost, ktormi opsali typick enu a typickho mua. Zistite, i zoznam
obsahuje viac enskch, alebo muskch vlastnost. V naej kultre je pravdepodobn, e
bude obsahova viac muskch. Vidia deti vo svojom okol prklady toho, ako sa musk
charakteristiky povauj za veobecne udsk? Vete chlapcov a dievat k tomu, aby odhalili
livos zdanlivej rodovej neutrality, ktor zakrva skutonos, e predlohou loveka je v naej
spolonosti najm mu a e sksenos ien je menej viditen a marginalizuje sa. Ak sa stane, e
zoznam bude obsahova viac enskch vlastnost, bude to zasa zaujmav podnet na diskusiu
o tom, preo to nie je tak obvykl v uebniciach (napr. dejepis, biolgia), mdich (napr. ben
pouvanie rodovo necitlivho jazyka) a pod.
3.9.7.4. Reklama/asopisy
(poda Cvikov, J. - Jurov,J. (ed.), 2003 upravila Bos)
Cie: Upozorni dievat a chlapcov na rodov stereotypy v sasnch reklamch.
Vekov skupina: 2. stupe Z a S.
1
Defincia reproduknho zdravia poda VII Aknho programu OSN. Khira: 1994.
98
Pomcky: Televzor alebo video, videopska s vybranmi reklamami, v ktorch sa mui a eny
zobrazuj vrazne stereotypne. Inm variantom je prca s reklamami v novinch a asopisoch.
as:
60 min.
Priebeh: S dievatami a chlapcami si pozrite reklamy i u na videu, alebo v tlai. Poiadajte

ich, aby venovali pozornos spsobu zobrazovania muov a ien. Mete im pritom pomc
otzkami, napr.:
- Akm innostiam sa v reklamch venuj prevane mui a akm eny?
- Ak produkty propaguj mui a ak eny?
- Ak profesie eny a mui v reklamch vykonvaj?
- Ak kvality a vlastnosti ien a muov (priebojnos, starostlivos o druhch, draz na vzhad
a pod.) sa v reklamch vyzdvihuj?
Dievat a chlapci pracuj individulne alebo v skupinch ist vopred uren as, napr. 10 15
mint. Potom ich poiadajte, aby postrehy napsali na papier a prezentovali ich v skupine.
V druhej asti tohto cvienia sa pokste zamera pozornos dievat a chlapcov na menej
tradin zobrazovanie muov a ien v reklamch. Motivujte ich, aby si spomenuli na reklamy,
ktor zobrazuj eny a muov v netypickch rolch, resp. pri netypickch innostiach.
V tretej asti tohto cvienia deti vytvoria skupiny a v rmci nich sa poksia vyma tak reklamy
na zvolen produkt alebo slubu, ktor naraj rodov stereotypy.
Diskusia: Ak predstavy o muoch a ench nm reklamy ponkaj? S blzke skr tradinm
predstavm o muskej a enskej role, alebo sa od nich odklaj?
Postrehy det mete doplni napr. o tmu zobrazovania ien v rolch starostlivch matiek i
ien v domcnosti, prpadne ich upozorni na to, e tmou reklm bva draz na krsu ako
jednu z najdleitejch charakteristk ien. V svislosti s reklamami, v ktorch vystupuj mui,
mete upozorni na zobrazovanie munosti spojenej s aktvnosou, so silou, s spechom,
napr. v oblasti podnikania i portu. Mete tie porovna zobrazenie veku a starnutia muov
(reklamy na vitamnov prostriedky podporujce vitalitu) a ien (reklamy na krmy proti
vrskam).
Mete sa s demi porozprva naprklad o tom, o koko diferencovanejiu predstavu eny
a mua ponkaj literatra, film, vtvarn umenie a napokon aj ben ivot. Na zver sa mete
spolone zamyslie, ak m jednostrann zobrazovanie muov a ien v reklamch dsledky pre
obraz muov a ien v spolonosti, ako aj pre ich skuton ivot.
99
100
3.10. Sexulne a reprodukn zdravie a prva (SRZP)

3.10.1. Zkladn pojmy
Pojem sexulne a reprodukn zdravie a prva (alej SRZP) sa v ostatnch rokoch stal benou
sasou udskoprvneho slovnka. Hoci pojmy sexulne a reprodukn spolu zko svisia,
pouvaj sa obidva sasne, pretoe udsk reprodukcia sa u nevyhnutne neviae na sexulny
ivot (napr. umel oplodnenie) a rovnako sexualita sa neviae len na plodenie det.
Hlavnm princpom, z ktorho tento koncept vychdza, je prvo slobodnej voby, uroben na
zklade dostatonch informci.
Plnovan rodiovstvo znamen princp slobodnej voby ma, alebo nema deti, ako aj
slobodnho rozhodnutia o pote a ase ich narodenia. Vychdzajc z tohto princpu to
znamen aj prvo na zdravie a prstup k potrebnm slubm a informcim.
Informovan shlas je shlas uroben slobodne a bez ntlaku na zklade dostatonho
mnostva objektvnych informci poda najnovch vedeckch poznatkov.
Sexulne a reprodukn zdravie a prva
Reprodukn zdravie je stav plnej fyzickej, mentlnej a socilnej pohody, a nielen chbanie
ochorenia alebo poruchy, vo vetkch prpadoch vzahujcich sa na reprodukn systm, jeho
funkcie a procesy. Reprodukn zdravie zaha aj udsk schopnos ma uspokojujci sexulny
ivot, schopnos reprodukova sa, ako aj slobodu rozhodn sa, kedy a ako asto tak ini.
Vychdzajc z tejto podmienky, zaha aj prvo mua a eny na informovanos, prvo na
prstup k bezpenm, efektvnym a akceptovatenm metdam plnovanho rodiovstva poda
vlastnho vberu, ako aj k metdam regulcie fertility poda vlastnho vberu, ktor nie s proti
zkonom, a prvo na prstup k primeranm slubm plnovanho rodiovstva, ktor umonia
enm prekona bezpene tehotenstvo a materstvo a zabezpeia prom najlepie monosti ma
zdrav deti (defincia SRZP poda OSN1).
Defincia reproduknho zdravia vychdza z vedomia, e pry a jednotlivci maj zkladn
prvo slobodne a zodpovedne sa rozhodn o pote svojich det, o intervaloch medzi prodmi,
ako aj o ase, kedy sa maj deti narodi, maj dosta informcie a prostriedky na dosiahnutie
tchto cieov a maj aj prvo dosiahnu najvy tandard sexulneho a reproduknho
zdravia. To zaha aj ich prvo robi rozhodnutia tkajce sa reprodukcie slobodne, bez
diskrimincie, ntlaku, tak ako je to vyjadren v udskoprvnych dokumentoch. Pri vyuvan
tohto prva maj pry a jednotlivci bra do vahy potreby svojich ijcich a budcich det a ich
zodpovednos voi spolonosti. Podpora zodpovednho vyuvania tohto prva vetkmi umi
by mala by fundamentlnym zkladom vldnej politiky a programov v oblasti reproduknho
zdravia vrtane plnovanho rodiovstva. Ako as tohto ich zvzku maj pln pozornos
venova rozvoju vzjomnch vzahov medzi pohlaviami zaloench na vzjomnom repekte
a rovnoprvnosti, najm dosiahnutiu vzdelvacch potrieb a potrieb sluieb pre dospievajcu
mlde tak, aby mohla pozitvne a zodpovedne naklada so svojou sexualitou. Vzhadom na
neadekvtnu rove vedomost, neprimeran a nedostaton informcie a sluby tkajce sa
reproduknho zdravia, vysok vskyt rizikovho sexulneho sprvania, diskriminan socilne
praktiky, negatvny postoj k dievatm a enm a limitovan monos ien a dievat kontrolova
svoj sexulny a reprodukn ivot m mnoho ud na svete problmy s reproduknm zdravm.
Adolescenti s obzvl zraniten vzhadom na chbajce vzdelanie a prstup k primeranm
slubm vo vine krajn (Populan konferencia OSN Khira 1994).
101
3.10.2. o by mali deti po skonen Z vedie o SRZP

Kad/ iak/ka m prvo na objektvne informcie na zklade najnovch vedeckch
poznatkov bez ohadu na svetonzor/vierovyznanie rodiov.
Nikto nesmie by nten k akejkovek forme sexulneho styku.
Prvo zaklada si rodinu a slobodne sa rozhodova o pote a ase narodenia svojich det je
zkladn udsk prvo.
Kad/ m prvo na prstup k slubm plnovania rodiovstva (antikoncepcia, umel
oplodnenie, sterilizcia) bez obmedzenia a ntlaku a prvo rozhodn sa o ich vyuvan na
zklade informovanho shlasu.
Kad/ m prvo slobodne vyuva a kontrolova svoj sexulny a reprodukn ivot, priom
berie primeran ohad na prva druhch.
Kad/ m prvo na ochranu pred akmkovek lekrskym zsahom svisiacim so sexulnym
a reproduknm zdravm okrem prpadov, ke na d pln, slobodn shlas zaloen na
informovanosti.
Kad/ m prvo na ochranu pred sexulnym obaovanm.
Nikto nesmie by diskriminovan vo svojom sexulnom a reproduknom ivote, v prstupe
k zdravotnckej starostlivosti, slubm a informcim na zklade rasy, farby pleti, pohlavia
alebo sexulnej orientcie, rodinnho stavu, postavenia v rodine, veku, jazyka, nboenstva
alebo socilneho pvodu, majetku, rodu alebo inho postavenia.
Vetky eny maj prvo na ochranu pred diskriminciou v spolonosti, v rodine alebo
v zamestnan z dvodov tehotenstva alebo materstva a na ochranu pred predsudkami,
zvyklosami a vetkmi ostatnmi praktikami, ktor s zaloen na mylienke podradenosti
alebo na stereotypnch lohch muov a ien.
Kad/ m prvo na ochranu pred vetkmi formami nsilia, ktorho prinou je rasa, farba,
pohlavie, jazyk, nboenstvo, politick alebo in zmanie, nrodnostn a socilny pvod,
majetok, rod alebo in postavenie.
3.10.3. Preo s dobr vedomosti v oblasti SRZP dleit pre mladch ud?
Socilne dsledky zanedbania SRZP s alekosiahle. Zdravie, vzdelanie, medziudsk vzahy
a kvalitn prprava na zakladanie rodiny a vstup do pracovnho procesu s zko spojen.
Neelan tehotenstvo v mladom veku zva znamen pre dieva problmy s pokraovanm
v tdiu a s dosiahnutm kvalitnho vzdelania. Nepripravenos na rodiovstvo me navye
vytvori oslaben vzah k dieau. Ohrozenie zdravia sexulne prenosnmi chorobami vrtane
nakazenia HIV/AIDS znamen pre mladho loveka celoivotn problmy nielen zdravotn,
ale aj socilne a pracovn a asto koniec ndeje na uspokojujci intmny ivot a zaloenie
rodiny. Na predchdzanie tmto problmom treba, aby adolescenti dostali nielen relevantn
vecn informcie, ale vedeli ich aj uplatni a nrokova si ich v kontexte svojich prv.
Vina mladch ud sa stva sexulne aktvna v tnederskom veku, preto je dleit, aby
boli vopred sprvne a vekovo primerane informovan. Mlad udia maj prvo na informcie
a sluby, ktor im umouj robi informovan a zodpovedn rozhodnutia o ich ivote
a skrom. Toto prvo nem a nesmie zvisie od vle i svetonzoru rodiov, akokovek
dleit lohu rodiia v procese dospievania nepochybne zohrvaj. Najm pre dievat,
ktor vyrastaj v naej ete stle stereotypnej spolonosti, je dleit pozna svoje prva
vrtane prva poveda NIE a vedie ich uplatova.
102
3.10.4. Sasn stav v rmci krajn Eurpskej nie

Miera tehotenstiev tnederiek v E vo veobecnosti narast (skuton miera sa pohybuje
medzi 12 a 25 na 1 000 dievat vo veku 15 19 rokov). Najniiu mieru vskytu m Holandsko
a Belgicko, do strednej skupiny patr Nemecko, Franczsko, Fnsko a Dnsko a najvyou mierou
sa vyznauje vdsko, Taliansko, Anglicko a Wales. V rmci E mlad udia stle nedisponuj
rovnakou mierou poznatkov o sexualite. Rozdiely v pote tehotenstiev mladistvch, s
markantn napr. vo Vekej Britnii je tehotnch 28 z 1 000 dievat vo veku 15 19 rokov
a v Holandsku 7 z 1 000. Holandsko sa celosvetovo povauje za prklad otvorenosti a kvalitnch
sluieb v oblasti sexuality.
Vo vchodnej Eurpe nedostaton sexulna vchova prispieva k nzkej miere pouvania
antikoncepcie. Tento regin potrebuje viac zdravotnch programov pre mladch ud.
V niektorch krajinch, napr. v Lotysku a Bulharsku, mono sluby plnovania rodiny vyuva
len so shlasom rodiov. V Posku zasa neexistuje vbec nijak sexulna vchova.
3.10.5. Prvny zklad sexulnych a reproduknch prv

Vznamom sexuality v udskom ivote a faktom, e bez sexulneho a reproduknho zdravia
nie je vbec udsk zdravie predstaviten, sa u dlh roky zaober Svetov zdravotncka
organizcia (SZO) a Populan fond Spojench nrodov (UNFPA), najvenejie intitcie
zaoberajce sa populanmi a zdravotnmi problmami ud s medzinrodnou autoritou.
Konferencia OSN o populcii a rozvoji v Khire v roku 1994 vytvorila definciu reproduknho
zdravia a vo svojom aknom programe zaviazala lensk tty, aby rieili populan problmy vo
svojich krajinch. Pre zstancov reproduknch prv ud mala tto konferencia kov vznam
aj preto, lebo na pde OSN sa prestali populan problmy vnma len ako demografick
problm kvantitatvneho rastu populcie populan explzia, ale zaali sa posudzova najm
ako problm kvality udskho ivota a udskch prv. Definovali sa pojmy ako sloboda voby,
povinnosti ttu repektova prva jednotlivcov, zabezpei vzdelvanie, kvalitu a dostupnos
zdravotnckych sluieb pre svojich obyvateov. Tento zvzok potvrdili aj predstavitelia SR
zvznm podpisom pod tmto dokumentom.
V zmysle uvedench dokumentov je zdravotncka starostlivos o reprodukn zdravie
definovan ako shrn metd, technk a sluieb zabezpeujcich reprodukn zdravie a pohodu
prostrednctvom prevencie a lieby problmov v oblasti reproduknho zdravia. Reprodukn
zdravie znamen aj podporu ivota a osobnch vzahov, nie iba poradenstvo a starostlivos
vzahujcu sa na reprodukciu a sexulne prenosn ochorenia.
Poda alieho dokumentu OSN, Dohovoru o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien
(CEDAW, 1979) by mali tty enm a muom zabezpei ... rovnak prva rozhodn sa
slobodne a zodpovedne o pote a ase narodenia ich det.... Dohovor alej zaruuje prstup
k potrebnm informcim a vzdelaniu a umouje enm a muom vyui prostriedky na
kontrolu vekosti svojej rodiny. Poda Odporania CEDAW . 21 sa plnovanm rodiny rozumie
zaruen sexulna vchova, dostupnos sluieb na plnovanie rodiny, dostupnos bezpench
a spoahlivch antikoncepnch metd, vone dostupn a primeran opatrenia na dobrovon
regulciu fertility v zujme zdravia a kvality ivota vetkch lenov rodiny.
lnok 24 Dohovoru o prvach dieaa (1998) hovor: tty, ktor s zmluvnou stranou
Dohovoru, uznvaj prvo dieaa na dosiahnutie najvyie dosiahnutenej rovne zdravotnho
stavu a na vyuvanie lieebnch a rehabilitanch zariaden. tty, ktor s zmluvnou stranou
Dohovoru, usiluj sa zabezpei, aby nijak diea nebolo zbaven svojho prva na prstup
k takm zdravotnckym slubm.
Rezolcia Eurpskeho parlamentu o sexulnom a reproduknom zdrav a prvach (2002)
obhajuje prvo mladch ud na sexulnu vchovu, ich prvo na slobodn a informovan
103
rozhodnutie o svojom sexulnom a reproduknom zdrav, prvo na iroko dostupn

antikoncepciu a prvo na dostupnos kvalitnch sluieb v oblasti plnovanho rodiovstva.
V svislosti s umelm preruenm tehotenstva, rezolcia zdrazuje, e to nie je metda
plnovanho rodiovstva a nesmie sa tak ani chpa. Draz kladie na preventvne opatrenia,
ktor minimalizuj riziko neiaduceho tehotenstva. Prve pre snahu predchdza nechcenm
tehotenstvm vyzdvihuje rezolcia nutnos adekvtnej a modernej sexulnej vchovy pre
dospievajcu mlde, ktor sa me a v ase AIDS aj mus slobodne a zodpovedne rozhodova
o svojom intmnom ivote na zklade objektvnych a neskreslench informci.
3.10.6. Povinnosti Slovenskej republiky

Z rozlinch medzinrodnch dokumentov vyplvaj pre n tt nasledujce povinnosti:
tty maj enm a muom zabezpei rovnak prva slobodne a zodpovedne sa rozhodn
o pote a ase narodenia ich det.
V oblasti plnovania rodiny m tt povinnos:
zarui sexulnu vchovu;
zabezpei dostupnos sluieb a antikoncepnch metd;
umoni vone dostupn a primeran opatrenia na dobrovon regulciu fertility v zujme
zdravia a kvality ivota vetkch lenov rodiny (Odporania CEDAW . 21).
Sexualita sa tka kadho a kadej z ns, dospelch i det. Pozna svoje prva aj v tejto oblasti
je preto nevyhnutn jednak kvli vlastnmu uvedomeniu, jednak kvli vzahu k partnerovi/ke
a inm osobm v naom okol. Repektovanie prva na skromie, slobodn vobu a prva by
in/ je zkladom dobrch udskch vzahov a uspokojujcej sexuality.
3.10.7. Aktivity
3.10.7.1. Interrupcia no, alebo nie
(poda Manuly RE k udskm prvam, upravila Pietruchov)

Cie: Uvedomi si problematiku umelho preruenia tehotenstva a klady a zpory rozlinch
prvnych prav v tejto oblasti. Ujasni si svoj osobn nzor na tto tmu, dokza ho formulova.
Vytvori priestor na diskusiu, argumentciu, vmenu nzorov.
Pomcky: 4 kartiky s npismi NO, SKR NO, NIE, SKR NIE.
as: 45 min.
Priebeh: Vyzvite iakov a iaky, aby vstali. Triedu rozdete na 4 rovnak skupiny lavc. Kadej
skupine lavc pridete jednu kartiku s npisom, ktor vysvetlte takto:
INTERRUPCIE NO interrupcie do uritho asu vvoja plodu by nemali podlieha prvnemu
obmedzeniu, pretoe kad ena m prvo slobodne sa rozhodn o interrupcii, nikto ju nesmie
obmedzova ani nti.
INTERRUPCIE SKR NO interrupcie by nemali by jednoduchou zleitosou. Ak m vak
ena vne dvody, mal by by zkrok pre u dostupn.
INTERRUPCIE SKR NIE interrupcie by sa mali zakza a na vnimon prpady, ako je
ohrozenie ivota matky alebo znsilnenie.
INTERRUPCIE NIE interrupcie sa musia prsne zakza bez akchkovek vnimiek.
104
iakov a iaky vyzvite, aby sa postavili k npisu, ktor najviac reprezentuje ich nzor. Nepreka,
ak skupiny nie s rovnako poetn. Ak v triede panuje pln zhoda, rozdete deti nhodne bez
ohadu na ich skuton nzor.
Skupinm dajte as 5 10 mint na vntorn diskusiu na ujasnenie argumentcie. Po prebehnut
diskusie umonite iakom/kam prpadne prebehn do inej skupiny, ak nzor zmenili.
Kad skupina si zvol hovorcu/kyu na prezentciu jej nzoru a argumentov. Po predstaven
prebehne diskusia (15 min.). Vyuujci/a v nej funguje ako nezvisl/ modertorka. Po skonen
diskusie vyhlsi modertor/ka tajn hlasovanie, na ktor rozd hlasovacie lstky pribline vo
vekosti A8 a poiada iakov a iaky, aby na ne napsali jednu zo 4 monost, ku ktorej sa
najviac priklaj.
Po hlasovan spotajte vsledky a diskutujte o nich, porovnajte ich so skutonou praxou a
prvnou pravou.
3.10.7.2 Ke tradcie bolia

Cie: Vytvori priestor pre diskusiu, argumentciu, vmenu nzorov. Prehlbova citlivos
k udskm prvam a rozvja toleranciu. Uvedomi si rozdiel medzi tradciou a poruovanm
udskch prv.
Pomcky: Pracovn list Ke tradcie bolia, per a papiere.
as: 45 min.
Priebeh: Aktivita nadvzuje na vklad o sexulnych a reproduknch prvach v kontexte
udskch prv. Triedu rozdete na 3 rovnak skupiny, kad z nich pracuje s jednm lnkom
z pracovnho listu. Najprv si skupina preta text a potom sa rozdel na dve strany jedna as
m za lohu obhajova spomnan tradciu a druh zasa argumentova, preo ju treba zmeni.
Pokia s problmy s rozdelenm vntri skupn, rozdete ju na polovicu a losujte.
Pred zaatm diskusie v skupine pripomete iakom a iakam pravidl slunej komunikcie
(neskka si do rei, nijak osobn invektvy, hlsi sa o slovo, striedanie diskutujcich). Je
vhodn stanovi pre skupinu modertora, ktor nebude vyjadrova svoj nzor, ale vies diskusiu
a zapisova. Diskusiu asovo obmedzte odporame 15 min.
Po ukonen diskusie poiadajte skupiny, aby zhrnuli 3 najdleitejie nzory za a proti a pribline
v priebehu 3 mint ich postupne prezentovali so strunm uvedenm problematiky.
Po ukonen prezentci diskutujte so iakmi a iakami o pocitoch, ak v nich vzbudzovali lnky
a diskusia. Skste spolone hada prklady podobnch praktk v naom regine v minulosti a
prpady poruovania udskch prv aj v sasnosti.
Komentr: K lnkom mono vyhada aj alie podklady citty z prva, Kornu at. Diskusiu
mete rozri o mnohoenstvo, nosenie atiek a pod. Pri diskusii je dleit citlivo reagova na
nepriatesk reakcie proti islamu a poksi sa hovori o inch.
3.10.7.3. Akvrium
Cie: Vytvori priestor na diskusiu, argumentciu, vmenu nzorov. Prehlbova citlivos k
udskm prvam, rozvja toleranciu a schopnos pova argumenty inch, ako aj artikulova
vlastn nzory.
105
Pomcky: Papieriky, klobk alebo katua, stoliky.

as: 30 45 min.
Priebeh: V strede triedy vytvorte priestor a postavte do 3 (resp. 5) stoliky. Ostatn stoliky
je vhodn pouklada tak, aby deti sedeli okolo v kruhu s uritm odstupom. Rozdajte deom
v dvojiciach papieriky a poiadajte ich, aby kad dvojica napsala na papierik urit tmu, resp.
otzku k SRPZ (napr. prvo na interrupciu, prvo homosexulov vychovva deti, preo pouva
kondmy at.). papieriky zozbierajte a vlote do katule. Poiadajte niekoho, aby vytiahol jeden
papierik a pretajte otzku. Vyzvite deti, aby sa prihlsili, ak maj na tmu jasn nzor, a poda
monosti vyberte dvojicu s protichodnmi nzormi. Dvojica si sadne do stredu miestnosti spolu
s uiteom/kou a zane diskutova. Ak chc povajci doplni nejak argument, postavia
sa za diskutujceho a poloia mu ruku na plece. Ten uvon miesto a nov/ diskutujci/a sa
posad na stoliku a pokrauje v diskusii. Po uplynut asu uzavrite diskusiu a rozprvajte sa
s triedou o tom, ako na nich psobili argumenty a i zmenili nzor. Osobitn pozornos venujte
diskutujcim, ptajte sa na ich pocity a dojmy.
Aktivitu mono obohati aj nasledujcim spsobom: vyzvite iakov a iaky, aby sa stavali do
radu za diskutujceho s rovnakm nzorom. Pokia ich nejak argument protistrany presved,
mu prebehn na opan stranu. Ak chc pomc diskutujcemu s rovnakm nzorom,
nemusia sa hne vymeni, ale mu mu poepka svoj argument.
Na konci vyhodnote poty na oboch stranch a priebeh hlasovania, koko det zmenilo nzor
a ak argumenty ich najviac presvedili.
106
ZVER
U storoia sa traduje: lep je ten, kto ta knihy, od tajcich je lep ten, kto si
pamt pretan, od pamtajcich je lep ten, kto rozumie obsahu, od rozumejcich
obsahu je lep ten, kto vie kona!
(Manju Svajambhuva indick myslite)
K problematike udskej sexuality existuje v sasnosti pomerne bohat ponuka odbornej

i populrnej literatry. Pre uitesk prcu vak nie je rozhodujce mnostvo dostupnch
titulov, ale kvalita. Aj preto vznikla naa kniha. Verme, e bude zdrojom informci pre odborn
a osobnostn rast uiteov/liek - sprievodcov/k det na ceste k sebapoznaniu a uvedomeniu si
vlastnej identity, vrtane sexulnej.
Nebojme sa, e nae deti dostan niektor informciu o sexualite predasne. Obvajme sa skr
toho, e by potrebn informciu nemuseli dosta vas. Povzbudzujme ich, aby sa nebli kls
dospelm otzky tkajce sa sexuality. Maj prvo vedie vetko, o ich zaujma.
Nenechajte sa odradi! Vetkm odvnym a pripravenm elme vea chuti, odhodlania
a mnoho zaujmavch a spench stretnut s demi aj ich rodimi. Dfame, e pri tom pome
aj naa prruka.
Kolektv autoriek a autora
107
108
ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

AIDS. Nevedomos zabja. Informan letk. Bratislava, Nadcia Perspektva bez vroenia.
Alexov, S. Vopel, K. W. : Nechaj ma, chcem sa ui sm. 1. 4. diel. Bratislava, SPN 1992.
Artlov, M.: Puberta je, kdy zanaj s rodii problmy. Praha, Portl 1996.
Badinter, E.: XY. Identita mua. Bratislava, Aspekt 1999.
Baldo, M. - Aggleton, P. - Slutkin, G.: Does sex education lead to earlier sexual activity in youth?
IX. medzinrodn konferencia o AIDS. Berln. eneva, WHO 1993.
Bednak, A. a kol.: ivotn zrunosti a ako ich rozvja. Prruka pre pracovnkov s demi a mladmi umi.
Bratislava, Nadcia pre deti Slovenska 2004.
Bos, M. Minaroviov, K.: Rodovo citliv vchova. Bratislava, EsFem 2006.
Braun, G. Wolters, D.:Proti sexulnemu zneuvaniu det. Bratislava, Aspekt 1999.
Coleman. E.: Toward a synthetic understanding of sexual orientation. In: McWhirter - D. - Sanders, S. - Reinisch,
J. (Eds.): Homosexuality/heterosexuality. New York, Oxford University Press 1990.
Concise Report on World Population Monitoring 2002, UN Population Division of the Department of Economic
and Social Affairs, with input of WHO and UNAIDS
Council of Europe, Group of Specialists on the Right to Free Choice in Matters of Reproduction and Lifestyles,
Draft Recommendation on the Right to Free Choice in Matters of Sexuality and Reproduction.
Cvikov, J.: Kona proti nsiliu na deoch. Z nemeckho originlu Gegen Gewalt an Kindern handeln. Koice, Pro
Familia, Aspekt 1999.
Cvikov, J.: To najdrahie, o mme? O sexulnom zneuvan det. In: Aspekt 2/1997 ensk telo.
ervenkov, I.: Dsledky homofbie a heterosexizmu. In: Ondrisov, S. - poov, M., - ervenkov, I. - Jjart,
P., Bianchi, G. (Eds.): Neviditen menina. o (ne)vieme o sexulnej orientcii. Bratislava, Nadcia oban
a demokracia, 2002. s. 76-80.
Dza, J.: 1997. Obianska vchova pre 7. ronk zkladnch kl. Bratislava, SPN 1997.
Egger, R.: Rozhovor Aspektu s Renate Egger. In: Aspekt, 2000, .1, s. 113-129.
Elliottov, M.: Jak ochrnit sv dt. Praha, Portl 1995.
Fenwickov, E. Walker, R.: Sexulna vchova. Bratislava, Cesty 1996.
Global Policy Committee of the World Health Organization, 2 May 1994 - The WHO Position Paper on Health,
Population and Development for the International Conference on Population and Development, Cairo,
5-13 September 1994.
Gr, J.: Inakos, registrovan partnerstvo. Atribt g/l, 1, 2000, 1, s. 6-7.
Charta sexulnych a reproduknch prv IPPF, 1999.
Jewitt, C.: Exploring healthy sexuality. London, Family Planning Association 1994.
Kiczkov, Z.: O truktre a fungovan rodovch stereotypov alebo preo je dleit rozliova medzi pojmami
pohlavie a rod. In: Nerovn cesty k rovnosti (Pohady na udsk a obianske prva ien na Slovensku.
Bratislava, BICFS 2001.
Kiczkov, Z.: Rodov identita ako kontrukcia. In: Kiczkov, Z. a i.: Otzky rodovej identity vo vtvarnom umen,
architektre, filme a literatre. Bratislava, Univerzita Komenskho 2000. s. 5-10.
Kliment, M.: Sexulne prenosn choroby. Bratislava, P 1995.
Koncepcia rovnosti prleitosti ien a muov schvlen vldou SR, uznesenie . 232 zo da 7.3.2001, In:
www.esfem.sk.
Lis, L. Kourkov, M.: Vvoj dete a jeho skal. Avicenum 1986.
Lukk, I.: Interakcie sexulnych a drogovch rizk: Sumarizcia vsledkov z dvoch sociokultrnych prostred.
eskoslovensk psychologie, 47, 5, 2003 s. 437-450.
Lukk, I.: Socilne a psychologick znaky sexuality na Slovensku v 90. rokoch analza kvantitatvnych dajov.
Nepubl.
Lukk, I. - Bianchi, G. : Preo sexulna vchova argumenty z vskumov. In: Poliakov, E. - Konen, P. (Eds.):
Uite a sexulna vchova. Zbornk z medzinrodnho seminra, 25.-26.1.1996. Nitra, SlovDidac 1996,
s. 69-73.
Lukk, I. - Bianchi, G. - Popper, M.: Socilne rizik renia HIV/AIDS a uvania drog na Slovensku. Zbornk
z 4. medzinrodnho seminra AIDS a my. Podbrady, 1995. Praha, esko-slovensko-vajiarska
zdravotncka spolonos 1996.
Lukk, I. - Supekov, M.: Sexualita a rodovos v socilnych a vchovnch svislostiach. Bratislava, Humanitas 2003.
Matjek, M.:Co, kdy a jak ve vchov dt. Praha, Portl 1996.
Matjek, Z. Dytrych, Z. Dunovsk, J.: Tran, zneuvan a zanedbvan dt. Praha, Grada Avicenum 1995.
109
Mebes, M.:Dotyky nie s na rozkaz. Bratislava, Aspekt 1997.

Mebes, M.:Pusinky nie s na rozkaz. Bratislava, Aspekt 1997.
Meredithov, S.: Dospievanie a sex. Bratislava, Mlad let 1992.
Mesochoritisov, A.: Spoloensk a udskoprvne aspekty nsilia pchanho na ench. Diplomov prca,
Bratislava 2001, In: www.esfem.sk.
Metodick prruka k programu S tebou o tebe schvlenm M SR pod slom 203/1999-4 v Bratislave, 1999, s. 21.
Metodick materil .15, Interakn hry pre dospievajcich, Manelsk a predmanelsk porada hl. m. SSR
Bratislavy. Bratislava 1989.
Miedzgov, J.: Zklady etiky. Bratislava, SPN 1995.
Minaroviov, K.: o sa v kole o nerovnosti nau... : Rodov stereotypy v postojoch uiteliek a uiteov. In:
Cvikov, J. Jurov, J. (eds): Ruov a modr svet : rodov stereotypy a ich dsledky. Bratislava, Oban
a demokracia, Aspekt 2003. s. 248-259.
Minaroviov, K.: Rodovo citliv vchova. Diplomov prca. Bez vroenia, In: www.esfem.sk.
Oakleyov, A.: Pohlav, gender a spolenost. Praha, Portl 2000.
Ondrisov, S.: Sexulna orientcia. In: Ondrisov, S. - poov, M. - ervenkov, I. - Jjart, P. - Bianchi, G. (Eds.):
Neviditen menina. o (ne)vieme o sexulnej orientcii. Nadcia oban a demokracia, Bratislava 2002,
s. 13-21.
Ondrisov, S. - poov, M. - ervenkov, I. - Jjart, P., Bianchi, G. (Eds.): Neviditen menina. o (ne)vieme
o sexulnej orientcii. Nadcia oban a demokracia, Bratislava, 2002.
Peckham, S.: Preventing unintended teenage pregnancies. Public Health 107, 1993, s. 123-133.
Petrusek, M. a kol.: Vek sociologick slovnk, Praha, Karolinum 1996.
Pirok, V.: Marginalizovan skupiny. In: Kollr, M. - Mesenikov, G. (Eds.): Slovensko 2000. Shrnn sprva
o stave spolonosti. Bratislava, Intitt pre verejn otzky 2000.
Poliakov, E. a kol.: Vchova k rodiovstvu, manelstvu a etike intmnych vzahov. K projektu E: Profesionlna
prprava pre vchovn a vzdelvacie psobenie na deti v otzkach rodiovstva, manelstva a etiky
intmnych vzahov. Zbornk. Nitra, Slovdidac 1996.
Poliakov, E. Poradovsk, K.:Ke dospievam. Bratislava, SPN 2003.
Popper, M. - Bianchi, G. - Lukk, I. - Supekov, M.- Ingham, R. : The Social Context of Sexual Health Among
Young People in Slovakia: Comparisons with the United Kingdom and the Netherlands. In: Sexuality and
Gender in Postcommunist Eastern Europe and Russia. New York-London-Oxford, The Haworth Press 2005,
s. 365-390.
Porter, M.: Sex Education in the UK. Choices, 25, 1996, 2, s. 4-6.
Prevencia infekcie HIV/AIDS. Informan letk. Aids Hilfe Wien, Radinger 2005.
Prevendrov, J. Kubkov, G.: Zklady rodinnej a sexulnej vchovy. SPN 1995.
Rovanov, L.:Nmety pre vchovu k manelstvu a rodiovstvu na I. stupni Z. Zostaven vber aktivt zo
zverench prc I doplnen vlastnmi. Bansk Bystrica, MPC 2001.
Sandford, T. G. M. - Cohen-Kettenis, P.: Sexual behavior in Dutch and Belgian children as observed by their
mothers. In: Sanford, T. G. M. - Rademakers, J. (Eds.): Childhood sexuality. Normal sexual behavior and
development. Binghampton, The Haworth Press 2000, s. 105-116.
Sielert, U. - Keil, S. - Herrath, F. - Wendel, H. - Hanswille, R. - Kleinschmidt, L. - Linde, K. - Rodewald,
M. - Scheduikat, S. - Pondlek, I.: Sexuln vchova. Praha, Trizonia 1994.
Silberman, M.: 101 metod pro aktivn vcvik a vyuovn. Praha, Portl 1997.
Stiegler, B.: Ako uplatova rodov hadisko. Bratislava, Aspekt 2002. s. 39.
Strmeov, J.: Doniesol ma bocian? Bratislava, Mlad let 1971.
Szapuov,M.: Kategria rodu vo feministickom diskurze. In: http://158.195.116.177/0data/pub/Kategoria rodu vo
feministickom diskurze.htm
poov, M., Jjrt, P., Daukov, A. a kol.: Sprva o diskrimincii lesbickch ien, gejov, bisexulov a bisexulok
na Slovensku. Bratislava, Q archv 2002.
losr, R. a i.: Obianska vchova pre 9. ronk zkladnch kl : Zkladn ekonomick orientcia a globlne
problmy udstva. Bratislava, SPN 1997.
mausov, G.: Proti tvrdojn pedstav o ontick povaze gender a pohlav. In: Bara, P. (ed.): Politika rodu a
sexuln identity (Sbornk prac fakulty socilnch studi Brnnsk univerzity - Sociln studie 7). Masarykova
univerzita v Brn, Fakulta socilnch studi, Brno 2002, s. 1527.
Trojan, O.: O pech, vrnch a dtech. Praha, Grada 1999.
Uebn osnovy Vchovy k manelstvu a rodiovstvu, schvlen M SR pod slom 2493 / 1998 41 s platnosou
od 1. septembra 1998. Bratislava, Arimes 1998.
110
Uzel, R.: Jak neothotnt. Praha, Scientia medica 1992.

Vankov, E. Provaznk, K. Hadj-Moussov, Z. Spilkov, J.: Sexuln nsil na dtech. Vskyt, podoby,
diagnostika, terapie a prevence. Praha, Portl 1999.
Verdouxov, Ch. Cohen, J. Kahn-Nathanov, J. Tordjman, G.: Encyklopdia pohlavnho ivota. 4 zvzky.
Martin, Slovart 1994.
Vopel, Klaus. W.: Interaction spiele fur Jugendliche, Teil III, Isko Press 1981.
Vyhlka MZV SSR .62/1987 Zb. o prijat Dohovoru o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien.
Vyhlka MZV o Dohovore o politickch prvach ien .46/1955 Sb.
WHO, Definitions and Indicators in Family Planning, Maternal & Child Health and Reproductive Health Used in
the WHO Regional Office For Europe, March 1999.
Wolf, N.: Mtus krsy, Bratislava, Aspekt 2000.
Zonis-Flaherty, C. Lorant, E.: Sexualita loveka. Bratislava, OSF, Jaspis 1992.
111
112
PRLOHY
Prloha 1
Dotaznk
(Lukk, 2005)
Mil iaka, mil iak!
Tento dotaznk je zameran na niektor otzky sexulnej vchovy, resp. vchovy k manelstvu a
rodiovstvu. Ak nebude vedie na vetky odpoveda, nerob si starosti. Pre ns je to ukazovateom, o
treba v sexulnej vchove zlepi. V dotaznku zakrkuj odpovede, ku ktorm sa prikla. Ak si nie si
ist/, radej zakrkuj neviem. Dotaznk je anonymn, nemus nikde psa svoje meno.
1. Prezervatv
- chrni spoahlivo pred HIV (1)

- nechrni spoahlivo pred HIV (2)
- neviem (3)
2. Masturbcia je
- kodliv (1)
- prirodzen (2)
- neviem (3)
3. Najmenej spoahliv je antikoncepn metda
- hormonlne tabletky (1)

- metda neplodnch dn (2)
- teplotn metda (3)
- neviem (4)
4. Mentruan cyklus trv
- 26 dn (1)
- 25 35 dn (2)
- 28 dn (3)
- neviem (4)
5. Drdec (klitoris) je as
- muskho pohlavnho orgnu (1)

- enskho pohlavnho orgnu (2)
- aj muskho aj enskho pohlavnho orgnu (3)
- neviem (4)
6. Najastejie sa sexulneho zneuvania dopaj
7. Homosexulov treba
- neznme osoby (1)

- blzke osoby (2)
- neviem (3)
- liei (1)
- repektova (2)
- nestara sa o nich (3)
- neviem (4)
8. Medzi chlapcami a dievatami s - vek psychick rozdiely (1)

- mal psychick rozdiely (2)
- neviem (3)
9. Je lepie, ke sa o diea star
- hlavne otec (1)

- obaja rodiia (2)
- hlavne matka (3)
- neviem (4)
113
10. Je lepie, ke domce prce rob
- ena (1)
- mu (2)
- obaja (3)
- neviem (4)
11. O tom, o sa iak dozvie na sexulnej vchove m rozhodova - rodi (1)

- kola (2)
- nikto, iak m na informcie
prvo(3)
- neviem (4)
12. Odkia m poznatky o vyie uvedench (a podobnch) otzkach? /me zakrkova aj viac
monost/
- z knh (1)
- od priateov (2)
- z TV (3)
- z Internetu (4)
- z asopisov (5)
- od uiteov (6)
- od rodiov (7)
- od srodencov (8)
- in: ................................................................(9)
13. o a z vyie uvedench otzok (alebo podobnch otzok) zaujma? o viac by si ete chcel/a
vedie?
14. Akou formou by si sa to chcel/a dozvedie? (Odkia? Od koho? Ako?)
akujeme za spoluprcu!
114
Prloha 2
Zoznam pouitench slov
Bolesti niektor eny mu ma poas mentrucie bolesti, ke, nevonos. Niekedy musia
vyhada enskho lekra/ku, ktor/ im me predpsa lieky. Proti bolestiam vak pomhaj aj
rozlin aje, lieba teplom, mase, joga, autognny trning a pod.
aka veakrt sa stva, e dieva dostane mentruciu neskr, o u nej me vyvolva pocity
menejcennosti. Vek prvej mentrucie kole medzi 9. a 16. rokom.
Dmska hygiena shrnn oznaenie pre vrobky, ktor eny pouvaj na ochranu spodnej
bielizne poas mentrucie alebo v obdob medzi dvoma mentruciami.
Energia niektor eny pociuj poas mentrucie zven vkonnos napr. v porte,
stupujcu sa sexulnu energiu, in sa, naopak, ctia unaven a vyerpan.
Hanba niektor dievat zavaj poas mentrucie pocity hanby, e im vidno vloku, boja
sa, e im krv zneist obleenie, niektor chlapci doku by dos necitliv a posmievaj sa im za
to. Preto je dleit ma dostaton informcie o mentrucii aj o hygienickch pomckach a
sprva sa plne normlne, bez rozpakov.
HIV/AIDS poas mentrucie sa zvyuje riziko nkazy, treba pouva kondmy.
Hlien poda konzistencie a mnostva hlienu mono pozorova mentruan cyklus.
Sledovanie charakteru hlienu je aj jednou z foriem antikoncepcie (nie je dostatone spoahliv).
Bezprostredne po mentrucii sa nemus objavova nijak hlien, o pr dn je hlienu viac, je
vraznej hust, lepkav a kaln , v ase ovulcie je hlienu najviac, je jasn a prun ako ist
vtok (Fenwickov, Walker, 1994).
Krmy slangov vraz pre mentruciu.
Krv ak spermia neoplodn vajko, uvouj a rozpadaj sa vrchn asti sliznice maternice
a pritom dochdza ku krvcaniu. Tto krv, odlpen sliznica, neoplodnen vajko a as
povovho vtoku odchdzaj z povy von ako mentruan krv.
Kpanie poas mentrucie sa mono kpa, ale je vhodn poui tampn. Dlhotrvajci tepl
kpe pome uvoova bolesti a ke pred mentruciou.
Ma diea to, e dieva m mentruciu, neznamen, e je pripraven ma diea, nie je ete
dostatone zrel z psychickej a zo socilnej strnky.
Maternica ensk orgn vystlat mkkm vyivujcim tkanivom, v ktorom a do produ
dozrieva udsk plod.
Menarch prv mentrucia, prichdza v priemere okolo 12. a 13. roku.
Menopauza koniec plodnho obdobia eny, ke sa kon mentrucia, nastva v priemere
okolo 45. a 50. roku.
Mentrucia jav, pri ktorom z povy vytek tekutina obsahujca krv, u viny ien sa opakuje
pravidelne kad mesiac.
Mentruan cyklus poet dn od zaiatku jednej mentrucie do zaiatku druhej, trv
pribline 28 dn, za normlny sa povauje cyklus v trvan od 21 do 35 dn, po prchode prvej
mentrucie je ben, e cyklus bva nepravideln.
115
Mentruan kalendr sli na zaznamenvanie dky, intenzity a pravidelnosti mentrucie,

pomha odhadn zaiatok nasledujcej mentrucie, je dleit pri nvteve enskho/ej
lekra/ky.
Oplodnenie spojenie enskho vajka a muskej spermie, najastejie k nemu dochdza
v strednej asti vajkovodu, odkia sa potom vajko transportuje do dutiny maternice, kde sa
zahniezdi do sliznice maternice a vyvja sa nov jedinec.
Ovulcia uvonenie zrelho vajka z vajenka, dochdza k nemu pribline dva tdne pred
zaiatkom mentrucie.
Pach poas mentrucie treba dodriava zven hygienu, pravidelne si vymiea vloky
a poda potreby sa niekokokrt denne sprchova.
Pohlavn zrelos ke sa u dievaa vyvin pohlavn orgny, dostane mentruciu, znamen
to, e je pohlavne zrel, z fyzickej strnky je pripraven ma diea.
Prementruan syndrm shrnn nzov pre skupinu prznakov, ktor mu eny zava 1
14 dn pred zaiatkom mentrucie, ide o telesn aj duevn symptmy, ako s napr. pocit
naptia v prsiach, zven smd, vraznejie potenie, boles brucha, boles hlavy, nladovos,
chu na sladk a pod.
Spa spolu poas mentrucie mono ma pohlavn styk, ale je potrebn zven hygiena a
pouvanie prezervatvu.
Tabletky mu sa pouva pri bolestiach, ktor sprevdzaj mentruciu, ale vhodnejie je
poui alternatvne prostriedky (aje, cvienia a pod.).
Tampn hygienick pomcka na ochranu pred vtokom krvi poas mentrucie, vatov
valek, siln ako prst, s niou z bavlny, ktor sli na vytiahnutie. Zavdza sa prstom ikmo
dozadu a dohora do povy tak aleko, aby neprekal pri chdzi ani pri seden.
Tehotn pokia ena mala pohlavn styk a nepouila pri om antikoncepciu, me prs
k oplodneniu. Ak mentrucia nenastane, treba navtvi enskho/ lekra/ku.
Telesn vchova pokia dieva poas mentrucie nem vraznejie problmy, nie je dvod,
aby sa vyhbalo telesnm aktivitm.
Vajenky dve azy s vntornou sekrciou, vekosti a tvaru slivky, umiestnen po bokoch
maternice, obsahuj vajka, ktor sa po dozret uvouj z vajenkov a putuj do maternice
vajkovodmi, ak nie s oplodnen, nastva mentrucia.
Vloka hygienick pomcka na ochranu pred vtokom krvi poas mentrucie, pouva sa
mimo tela, v nohavikch, kam sa prichytva lepiacou asou na svojej zadnej strane.
ensk/ lekr/ka treba ich vyhada, ak dieva m 16 rokov a ete nedostalo mentruciu,
mentrucia je nepravideln, trv viac ako 7 dn a je siln, ak ju sprevdzaj vek bolesti, ak je
vaginlny vtok hust, ltkast, hned, zapcha, spsobuje svrbenie.
116
Prloha 3
Terminolgia k aktivite 3.3.4.1
Drdec
Vajkovody
Bradavka
Nadsemennky
Klitoris
Maternica
Dvorec bradavky
Semenn vaky
Pova
Spermia
Prsnk
Prostata
Panensk blana
Vajko
Mliene azy
Semeno
Mal pysky
Folikul
Obriezka
Erekcia
Vek pysky
Estrogn
Penis
Ejakulcia
Vulva
Progestern
Predkoka
Polcia
stie moovej rry
Testostern
alu
Semenovod
Konenk
Cervix
Semennky
Moov rra
Vajenky
Kok maternice
Mieok
Moov mechr
Orgazmus
Sliznica maternice
Poatie
Mentrucia
117
118
Prloha 4
MIX otzok a odpoved o udskej sexualite 1
Existuj udia, ktor nepotrebuj, nemusia
ma sex?
Mu sa milova osoby rovnakho pohlavia?
o je podstatou orlneho sexu?
Prina preruovan slo nejak rizik?
Je mon ma sex s viacermi umi naraz?
o je podstatou anlneho sexu?
o je celibt?
o je antikoncepcia?
Je sex vdy dobrovon?
Vie charakterizova nejak antikoncepn

metdu?
Me sa z penisu vyluova mo a spermie

zrove?
Je kondm najbezpenejou antikoncepnou

metdou?
Existuj aj kondmy pre eny?
o je masturbcia?
o je to orgazmus?
o je pornografia?
o je bisexualita?
o je homosexualita?
Na o sa pouva lubrikan gl?
Ak je rozdiel medzi ovulciou a polciou?
o rozhoduje o tom, i sa narod dieva

alebo chlapec?
Ak je franczsky bozk?
Ak metdy plnovania rodiovstva uznva

katolcka cirkev?
Ak s vhody a nevhody barirovej

antikoncepcie?
Ako asto maj dievat mentruciu?
Ktor antikoncepn prostriedky chrnia pred

poatm oplodnenm?
Ak s vhody a nevhody hormonlnej

antikoncepcie?
Ak vhody a nevhody maj prirodzen

metdy regulcie poatia?
Je prirodzen spoznva svoje telo a jeho

reakcie vlastnmi dotykmi?
Je interrupcia potrat antikoncepnou

metdou?
119
120
Prloha 5
Plat, e sex = lska ?
Je orlny sex nebezpen?
Je anlny sex nebezpen?
o je podstatou bezpenejieho sexu?
Je sex vdy dobrovon?
o je to predohra v sexe?
V akom veku je najvhodnejie zaa sexulne

i?
Ak funkcie pln sex?
Plat: sex = plodenie det?
o si mysl o pouvan vulgarizmov zo

sexulneho slovnka?
Robia udia pri sexe hluk?
Kto z dvojice uruje, o sa deje pri sexe?
Kto z dvojice uruje, o sa deje pri sexe?
Je masturbcia kodliv?
D sa spozna sexulna orientcia loveka na

prv pohad?
Me manipulcia s tampnmi a vlokami

vies dievat k masturbcii?
Kto mysl na sex viac a astejie? Mui alebo

eny?
Je potrebn ma z masturbcie pocit viny

a hanby?
Plat, e mui potrebuj skr sex a eny

lsku?
Hanbia sa udia, ke s pri sexe nah?
Je pornografia kodliv?
Vidme v pornografii skuton sex?
Tvoj kamart m na semennkoch uzlinu

a rob mu to starosti. o mu porad?
Mui potrebuj vonos, ale eny musia by

vern. Je to pravda?
Preo vyhadvaj prostittky hlavne mui?
Pomenuj nejak vhody pohlavnej

zdranlivosti.
Jedno dieva/chlapec sa ti pi. o urob,

aby ste sa zoznmili?
Zamiluje sa do niekoho. Ako mu/jej to d

najavo?
Ako mu milenci dosiahnu orgazmus?
Preo me by prv pohlavn styk bolestiv?
121
122
Prloha 6
U koho zana obyajne puberta skr?
U chlapcov alebo dievat?
Me ena poas mentrucie otehotnie?
Ako a kde dochdza k poatiu?
Podporuje alkohol sexulnu vkonnos?
Me tehotn ena sexulne i?
o oakva od ivotnho partnera/ky?
Ako vnmate/pociujete pouvanie vrazov

buzerant, teplo?
Ako vnmaj/pociuj vrazy buzerant,

teplo homosexulne orientovan udia?
Kad lovek m prvo rozhodn sa o tom,

koho chce milova, s km chce/nechce sex.
Sex nie je len pohlavn styk, ale aj maznanie,
Si vydat/enat a narod sa ti diea. Bude

viac pracova, aby si mal/a viac peaz alebo
menej pracova, aby si mal/a viac asu na
diea?
Koho by si poiadal/a o pomoc, ak by si

potreboval/a srne radu o sexualite
Ke sa udia miluj prvkrt, mu m ma

viac sksenost, ena m by panna. o si
o tom mysl?
Vysvetli podstatu panenstva a panictva.
Pozn film, v ktorom akn hrdinka zachrni

nejakho mua?
o je obriezka a preo sa vykonva?
Kedy me dieva otehotnie?
Kedy me chlapec splodi diea?
Kde a ako dochdza k poatiu?
Mu sa sta mal deti a dospievajci obeami

sexulneho zneuitia?
o ovplyvuje vekos prsnkov?
Kedy zana v prsnkoch tvorba mlieka?
o sa stane s vajkami, ktor sa neoplodnia?
o sa stane so spermiami, ktor neoplodnia

vajko?
Preo mvaj chlapci mokr sny polcie?
o povaujeme za erognne zny?
Preo sa chlapci asto prebdzaj s erekciou?
Ak vek by mal by penis?
123
124
Prloha 7
MIX tvrden o udskej sexualite (1) alternatva 3 (no nie neviem)
1
V priebehu puberty chlapensk
a dievensk tel prechdzaj mnohmi
telesnmi i duevnmi zmenami
2
K oplodneniu dochdza v maternici.
3
Sexualita by nemala by tabu. Je normlne
o nej s demi hovori otvorene, citlivo
a primerane ich veku.
4
eny a mui sa rodia so vetkmi pohlavnmi
bunkami na cel ivot.
5
Pri prvom pohlavnom styku partneri
nemu poa/splodi diea.
6
Homosexualita je sexulna orientcia na
jedincov rovnakho pohlavia, ktor modern
sexuolgia nepovauje za chorobu.
7
Pri prvom pohlavnom styku sa udia mu
nakazi pohlavnmi chorobami i vrusom
HIV, ktor spsobuje chorobu AIDS.
8
Poas mentrucie by mali eny dodriava
zven intmnu hygienu.
10
Bisexul je lovek, ktor cti sexulnu
nklonnos k uom oboch pohlav.
Interrupcia je umel ukonenie tehotenstva.

11
ast striedanie sexulnych partnerov
zvyuje riziko nkazy pohlavnmi chorobami
a HIV.
12
Mlad udia, ktor sa rozhodli ma sex, by
mali pozna rizik aj monosti ako zabrni
poatiu. O pre nich najvhodnejej by sa mali
dohodn pred stykom.
13
Polcia je samovon vron semena
u chlapcov. Dochdza k nemu zva v noci
a je to normlne.
14
Pohlavn styk medzi prbuznmi (incest) je
trestn.
15
Deti sa mu sta obeou sexulneho
zneuitia.
16
O svoje pohlavn orgny by sa mali chlapci
i dievat stara dslednou intmnou
hygienou od detstva.
17
O tom, kedy zaa sexulne i sa rozhoduje
kad lovek sm.
18
Vtok z rodidiel sa mus liei v ktoromkovek
veku eny, aj u dieaa.
19
Dospel sa sami rozhoduj, i uzavr
manelstvo, alebo bud i spolu aj bez
neho.
20
Vina nboenstiev a spoloenskch
noriem vyaduje, aby udia, ktor sa maj radi,
uzavreli manelstvo a v om priviedli na svet
svoje deti.
125
126
Prloha 8
MIX tvrden o udskej sexualite (2) alternatva 3
21
Lska je cit vznikajci medzi umi
opanho pohlavia. Rovnako pekn vzah
me vznikn medzi dvoma mumi i
enami. Volme ho homosexulny vzah.
Ma diea je obrovsk zodpovednos na cel

ivot. Preto by mali ma deti dospel udia
schopn a pripraven sa o ne postara.
23
Kad lovek m prvo rozhodn sa, koho
chce milova, s km chce alebo nechce
ma sex a nikto nem prvo toho druhho
k sexu nti.
24
Ke sa udia miluj a chc plnova svoje
rodiovstvo, mu vyui prostriedky
a metdy, ktor im to umonia v slade s ich
presvedenm.
25
Na otzku masturbcie neexistuje
sprvna alebo nesprvna odpove. Kad
nzor sa formuje na zklade poznania,
presvedenia a hodnt.
26
Chlapci a dievat maj vea monost a ich
ciele a oakvania nemusia by obmedzovan
prslunosou k rodu a pohlaviu.
27
Sex pre kadho loveka znamen
nieo in a zl pochopenie vzjomnch
oakvan me vies k hlbokm
nedorozumeniam.
28
29
Neexistuje iadne fyzick alebo psychick
pokodenie spojen s masturbciou
a pokia niekto masturbuje nadmerne,
me s o problm, ktor pome
objasni lekr
22
Otzka nahoty je citliv tma, je potrebn

hovori o svojich pocitoch a repektova ich.
30
Masturbcia je prirodzenou sasou sexuality.
Je dleit pochopi, e aj pre u existuj
urit hranice (as, miesto).
31
32
Sexulne rozhodovanie je intmnou
zleitosou loveka a mlde m prvo
primerane sa na pripravova od tleho
detstva.
Niektor mlad udia, zva veriaci, maj

svoj prv pohlavn styk a v manelstve.
33
34
Ak mlad udia nedoku alebo nechc

poka so sexom do dospelosti, mali
by realizova bezpen sex a sprva sa
zodpovedne.
Poas mentrucie by sa dieva nemalo kpa

ani sprchova.
35
36
Vtok z povy je prejavom zpalovho
ochorenia enskch pohlavnch orgnov, ktor
spsobuje premnoenie choroboplodnch
mikroorganizmov.
Prv mentruan krvcanie sa nazva

menarch.
127
128
Prloha 9
Metdy plnovanho rodiovstva
Metda
Tehotensk slo
Mechanizmus inku Hlavn vhoda
Hlavn nevhoda
Komentr
Z kadch 100
ien pri dslednom
uvan otehotnie za
obdobie uvania
Antikoncepn (1 rok) menej
nplas Evra
ako 1, pri menej
dslednom 1 2,
Antikoncepn pri nepravidelnom
vaginlny krok a chaotickom
uvan do 7.
Obsah dvoch
hormnov v pilulkch
estrognu
a progesternu brni
pri pravidelnom
uvan ovulcii vajka
uvoneniu enskch
pohlavnch buniek
kad mesiac.
ahk a pohodln
uvanie
zabezpeujce
pravideln mesan
mentruan cyklus,
asto so znenm
krvnch strt, bolest
pred mentruciou
a poas nej. Nezniuje
libido sexulnu
tbu.
Minimlne vedajie
inky obvykle
ustpia do niekokch
mesiacov. Nevhodn
pre fajiarky starie
ako 35 rokov, pre
eny s cukrovkou, so
zvenm tlakom krvi,
s poruchami zrania
krvi, s chorobami
srdca, s trombzou,
ako aj pre vemi
mlad dievat.
Len na lekrsky
predpis!
inok sa strca, ak
sa tabletka pouije
o 12 hodn neskr,
alebo pri hnakovom
ochoren. Niektor
lieky mu zni jej
innos, preto je
v prpade uvania
inch liekov vhodn
poradi sa s lekrom.
Neodpora sa
fajiarkam!
Hormonlna
jednozlokov
progestnov
antikoncepcia
Zo 100 ien pri

pravidelnom
a dslednom
uvan otehotnie
za rok 1, pri menej
dslednom 1
4. Tento druh
antikoncepcie je
innej u ien nad
40 rokov.
Pravideln uvanie
hormnu progestnu
(kad de
v rovnakom ase)
spsobuje zmeny
saujce prienik
spermi do maternice
alebo uhniezdenie
oplodnenho vajka
v nej.
Vhodn metda pre

starie eny, pretoe
je pri nej niie
riziko negatvneho
ovplyvnenia tlaku krvi,
ako aj zrania krvi.
ahk a pohodln
uvanie. Vhodn aj
pre dojiace eny.
Nezniuje libido.
Me spsobi
nepravidelnosti
v mentruanom
cykle s obdobiami
krvcania alebo
pinenia. Vedajie
inky s minimlne
a mizn po 2 3
mesiacoch. Niekedy
vynech mentrucia.
Len na lekrsky
predpis!
Potrebn pravideln
uvanie v rovnakom
ase, nie vak viac
ako o 3 hodiny
neskr ne v inch
doch. V prpade
hnaiek, niektorch
ochoren a uvania
inch liekov sa me
zniova inok. Vtedy
treba po konzultcii
s lekrom prija
pecilne opatrenia.
Neodpora sa
fajiarkam!
Hormonlna
injekn
antikoncepcia
a depotn
systmy
s dlhodobm
inkom
Zo 100 ien
uvajcich tento
druh antikoncepcie
otehotnie za 1 rok
menej ako 1 ena.
inok je podobn
jednozlokovej
hormonlnej
antikoncepcii, ale
v tomto prpade sa
progestn podan
injekne do svalu
uvouje pomaly do
organizmu, m sa
zabezpe dlhodobej
inok.
V SR sa v sasnosti
nevyuva injekn
depotn forma
isto progestnovej
antikoncepcie, ale
aplikan forma
implanttov alebo
vntromaternicov
systm.
Jedin injekcia
zabrauje otehotneniu
v obdob 8 alebo
a 12 tdov
v zvislosti
od konkrtneho
prpravku.
Nezniuje libido.
Zavdza sa na
obdobie 4 5 rokov.
Nehroz riziko
zabudnutia uitia
tabletky a zlyhania
metdy.
ast s
nepravidelnosti
mentruanho cyklu.
Nvrat pravidelnch
mentruci
a plodnosti sa me
oddiali a na obdobie
1 roka.
Len na lekrsky
predpis!
Niektor prpravky
by mali uva len
tie eny, ktorm
nevyhovuje in
druh antikoncepcie.
S aj prpravky,
ktor s vhodn
len ako krtkodob
metda plnovania
rodiovstva.
Hormonlna
kombinovan
antikoncepcia
Podkon
gestagnov
systm
Implanon
Vntromaternicov
hormonlny
systm Mirena
129
Depotn formy
predpisuje a aplikuje
odborn/ lekr/ka.
Vntromaternicov
teliesko
Zo 100 ien otehotnie za 1 rok 1 3.

Na zvenie innosti sa pouvaj
spermicdne krmy,
el, peny alebo
pesary do povy
najm v obdob
ovulcie.
Mal teliesko z umelej hmoty, obvykle

pokryt meou, ktor
vklad lekr do maternice, brni poatiu,
preniknutiu vajka
cez vajkovody alebo
uhniezdeniu vajka
v maternici.
inkuje okamite po
vloen. Zvl vhodn
metda pre eny,
ktor u rodili, pre tie,
ktor u neplnuj
alie tehotenstv,
pre starie eny.
Nezniuje libido.
Mentruan krvcania mu by silnejie. Teliesko me

niekedy vypadn.
U niektorch ien sa
me vyvin zpal
vntromaternicovho
genitlu, najm u tch,
ktor asto striedaj
sexulnych partnerov.
Nie je to vhodn metda pre mlad eny, o
ete nerodili.
Teliesko vklad do
maternice lekr/ka
pecialista/ka a v zvislosti od typu sa
m vymiea obvykle
kadch 5 rokov.
ene sa odpora
kontrolova uloenie
telieska, ak pociuje
vlkno v hornej asti
povy. Tto metda
nevyluuje pouvanie
tampnov.
Diafragma,
oklzny pesar
+ spermicdy
Zo 100 ien pravidelne a dsledne

pouvajcich tto
antikoncepciu poas 1 roka otehotnej 2. Menej pravideln a nedsledn
pouvanie me
spsobi zlyhanie
u 2 15 ien.
Prun gumen klobik vkladajci sa do

povy krtko pred pohlavnm stykom tak,
aby prekrval kok
maternice a vytvral
tak bariru brniacu
splynutiu vajka so
spermiou. Treba ho
kombinova so spermicdnymi prpravkami
a ponecha na mieste
v pove ete 6 hodn
po pohlavnom styku.
Me sa vklada do
povy vo vhodnom
ase pred oakvanm
pohlavnm stykom,
priom sa nemus
narui spontnnos
sexulnej predohry. Ak
od zavedenia uplyn
viac ako 3 hodiny, treba opakovane zavies
spermicdne ltky.
Tto metda sa povauje za mon ochranu
pred rakovinou krka
maternice.
Potreba plnova
vloenie diafragmy
alebo oklzneho pesaru so spermicdmi
pred pohlavnm
stykom. Sledova
vekos pesaru kadch 6 mesiacov aj
po prode a zmench
telesnej hmotnosti o
viac ako 3 kg. Mon
s aj zmeny rozmerov
povy, o me zvi
pravdepodobnos
zlyhania.
inok diafragmy
mono oakva len
pri kombincii so
spermicdnymi prpravkami, ktor inaktivuj spermie. Mono
poui aj oklzne
pesary, ktor s menie a tesne pokrvaj
kok maternice.
Prezervatv
kondm
Zo 100 prov pouvajcich tto

antikoncepciu pravidelne a dsledne
poas 1 roka djde
k otehotneniu u 2
ien. Pri menej dslednom pouvan
u 2 15.
Prezervatv natiahnut
na penis poas erekcie vytvra mechanick bariru brniacu
preniknutiu spermi do
enskch pohlavnch
orgnov. V sasnosti
je vina kondmov
zvlhen, asto aj
spermicdnou ltkou.
ahkos, s akou sa d
poui. Mu preber
zodpovednos za kontrolu poatia. Zvyuje
monos prevencie
pred nkazou SPCH
a HIV. Povauje sa za
metdu zniujcu riziko vzniku onkologickch ochoren krka
maternice. Mono ho
zakpi bez lekrskeho predpisu.
Monos nesprvneho
pouitia, pokodenia,
skznutia. Mu me
ma pocit znenia citlivosti kontaktu poas
pohlavnho styku.
Monos naruenia
sexulnej predohry.
Navliekanie prezervatvu mono naopak vyui aj ako jej sas.
Treba kontrolova, i
sa semeno po ejakulcii nedostalo mimo
prezervatvu.
Prezervatv by mal by
na penise ete pred
kontaktom s akoukovek asou enskch
genitli. Treba ho
tam ponecha len
v ase erekcie a po
pouit zahodi. Pred
kadm nasledujcim
pohlavnm stykom
sa mus poui nov
prezervatv.
Prirodzen
metdy
regulcie
poatia
metdy
periodickej
abstinencie
Zo 100 prov, ktor

po adekvtnom
pouen pravidelne
a dsledne pouvaj symptotermlnu
metdu poas 1
roka, djde k otehotneniu u 2 ien. Pri
menej dslednom
pouvan sa zvyuje
riziko zlyhania u 2
20. Vek vznam
m motivcia, pre
ktor sa pry rozhodn pouva tto
metdu. Ako jedin
ju uznva a odpora rmskokatolcka
cirkev.
Cieom je zisti as
ovulcie, teda obdobia
najvej plodnosti
eny. V tomto ase
je potrebn sexulna
abstinencia. Symptotermlna metda vyaduje denn sledovanie
telesnej teploty, zmien
hlienu z kka maternice, ako aj inch
znakov ovulcie.
Netreba pouva
mechanick telieska
ani hormonlne prpravky. Nielen ena,
ale aj mu pociuje
spolon zodpovednos za plnovanie
rodiovstva, priom
obaja zskavaj vie
poznanie o fungovan
vlastnho organizmu.
Niektor pry prevaj styk intenzvnejie,
ak v ase najvej
plodnosti prechodne
abstinuj. Bez vedajch neiaducich
fyzickch inkov.
Abstinencia v ase
ovulcie. Potreba
starostlivho zaznamenvania telesnch
zmien hlavne u ien
s nepravidelnosami
v mentruanom
cykle, v obdob po
prode a pri vetkch
ivotnch a zdravotnch zmench.
Metdu mus ui
sksen uite/ka.
Symptotermlna
metda (metda
dvojitej kontroly) je
z prirodzench metd
najinnejia.
130
Napriek tomu mnoh

pry v ase ovulcie
pouvaj radej
niektor z barirovch
metd namiesto odporanej pohlavnej
zdranlivosti.
Sterilizcia
eny
Zlyhanie tejto metdy je zriedkav

a pohybuje sa
v rozmedz 1/1 000
a 1/200 ien v zvislosti od pouitej
metdy.
Trval metda, pri

ktorej chirurgicky
uzavret vajkovody
vytvraj trval bariru
pre spojenie spermie
s vajkom a ich putovanie do maternice.
Je inn okamite
po opercii. Vhodn
pre pry, ktor s
presveden o kompletnosti svojho potomstva a neplnuj
alie deti.
Prleitostne, zriedkavo sa me obnovi

priechodnos vajkovodov.
Kee ide o trval

nezvratn metdu,
nesmie sa vykona
pri akchkovek pochybnostiach. Pred
zkrokom je potrebn
konzultcia s lekrom.
Nov chirurgick metdy umouj skrtenie hospitalizcie na
menej ako 3 dni.
Sterilizcia
mua
vazektmia
Tto metda zlyhva pribline u 1 z 1

000 vazektomovanch muov.
Trval a nezvratn
metda. Kanliky,
cez ktor prenikaj
spermie z muskch
pohlavnch liaz, sa
malm chirurgickm
zkrokom pretn
a tm sa zablokuje ich
preniknutie do povy
poas ejakulcie.
Trval metda vhodn

pre pry s absoltnou
istotou o konenom
pote svojho potomstva.
Na vyistenie kanlikov od spermi treba

viac ejakulci. V tomto ase sa mus pouva ete in metda
na kontrolu poatia a
do obdobia, ke testy
jednoznane potvrdia,
e v ejakulte sa nenachdzaj spermie.
Obnovenie priechodnosti kanlikov sa
vyskytuje zriedka.
Kee ide o trval

nezvratn metdu,
nie je mon vykona
ju pri akchkovek
pochybnostiach. Pred
vykonanm zkroku
je bezpodmienene
nutn konzultcia
s lekrom. Mono ho
spravi ambulantne
bez hospitalizcie
v loklnom znecitliven. Samotn zkrok
trv 10 15 mint.
Ndzov
postkoitlna
antikoncepcia
Ak si pr/ena uvedom chybu v pouvan antikoncepnej metdy, odpora sa navtvi gynekolgiu alebo nemocnin gynekologick oddelenie a poiada o postkoitlnu pomoc, o me znamena bu pecilne dvkovanie
kombinovanch hormonlnych piluliek, alebo zavedenie vntromaternicovho telieska. Tento spsob sa vyuva
v ndzovch stavoch, ak si ena mysl, e jej tesne po pohlavnom styku hroz neplnovan tehotenstvo. Prinou
me by zabudnut uitie pilulky, pokoden alebo nesprvne pouit kondm. Je mon, e ena pohlavn styk
neplnovala bola znsilnen, sexulne zneuit. V sasnosti mono zakpi si postkoitlnu pomoc v slovenskch lekrach aj bez lekrskeho predpisu.
Odporame sprva sa v sexe bezpene a zodpovedne, neriskova neelan tehotenstvo a pouva vhodn antikoncepn metdu.
Antikoncepcia eny vo vyom veku po 50. roku ivota, pozoruj zmeny vo svojom mentruanom cykle. Posledn mentrupre starie eny ciu volme menopauza. enm sa odpora zosta ostraitmi a pouva nejak spsob ochrany ete 2 roky po
menopauze, pokia m ena menej ako 50 rokov, a ete 1 rok, ak menopauza nastala vo veku eny nad 50 rokov.
Vina prpravkov sa viae na lekrsky predpis. enm pouvajcim akkovek antikoncepciu sa odporaj pravideln
prehliadky u gynekolga. Predtm, ako sa dieva alebo ena rozhodne pre niektor z antikoncepnch metd, mala by sa
poradi so svojm/ou lekrom/kou gynekolgom/gynekologikou alebo v lekrni s odbornkom/kou farmaceutom/kou,
s ktormi me prekonzultova problematiku antikoncepcie. Prezervatvy a spermicdne prpravky sa v naich lekrach
predvaj vone, bez lekrskeho predpisu.
Spoahlivos antikoncepnch metd tehotensk slo
Vzhadom na nemonos objektvne mera plodnos jednotlivch ien sa innos antikoncepnch metd iba odhaduje,
a to uvedenm potu neplnovanch otehotnen poas trvalho pouvania jednej metdy. Najastejie sa uvdza
tzv. Pearlov index tehotensk slo, definovan ako poet zlyhan u 100 ien poas 1 roka uvania antikoncepnej
metdy. Ak sa pri antikoncepnej metde uvdza tehotensk slo 2 7, znamen to, e pravdepodobnos otehotnenia
(zlyhania metdy) je u 2 7 ien z kadch 100, ktor pouvaj dan metdu poas jednho roka. slo 2 znamen
pravdepodobn poet tehotenstiev pri pravidelnom a dslednom pouvan a slo 7 pravdepodobn poet tehotenstiev
pri nedostatone pravidelnom a nedostatone dslednom pouvan metdy.
Viac informci njdete na odporanch webovch strnkach a v literatre.
Prehadn tabuka je spracovan poda informanho letka Slovenskej spolonosti pre plnovan rodiovstvo (bez
vroenia) a Fenwickov, E. Walker, R. (1996) a Poliakov, E. a kol. (1996).
131
132
Prloha 10
Sexulne prenosn infekcie
Ochorenie
Priny pvodca Prznaky a priebeh
Lieba
Poznmky
Bakterilna vaginza
Porucha rovnovhy povovho

prostredia. Hlavnm
pvodcom ochorenia je premnoenie
baktrie Gardnerella
vaginalis, ktor
nahrad pvodnch
obyvateov povy
laktobacily.
Homognny mlieny vodnat vtok s rybacm zpachom u eny, ktorho intenzita

sa zvyuje po pohlavnom styku. Dochdza
k zmene pH povy (4,7 5,5), mu sa
vyskytn bolesti pri moen. Mui zvyajne
nemaj nijak prznaky.
Antibiotick lieky alebo

krmy aplikujce sa do
povy.
V prpade nelieenia
me spsobi komplikcie s plodnosou.
Vrus HSV Herpes

simplex virus I s afinitou ku koi v okol
pier a nosa, Herpes
simplex virus II
s vyou afinitou ku
genitlu. Obidva typy
mu vyvola infekciu v oblasti genitlu.
Po rzne dlhej inkubanej lehote (asi 14 dn)

nastva vsev jednotlivch alebo mnohopoetnch puzgierikov v oblasti genitlu.
Spoiatku svrbia, neskr bolia. Ich obsah
je najprv ry, neskr sa skal v zvislosti
od nslednej infekcie. Vznikaj bolestiv
rany. Bolestiv moenie, niekedy zven
teplota. Prv vsev sa zvyajne strat asi po
2 tdoch, ale vrus zostva v tele a me
vyvola alie vsevy.
Neexistuje pecifick
lieba, ale protivrusov
lieky mu zmierni priebeh
ochorenia.
Vrus HPV
Human
Immunodeficiency
Virus
Vrus spsobuje bradaviky v oblasti pohlavnch orgnov kondylmy, ktor nebolia,

ale spsobuj estetick problmy a naraj
zkladn fyziologick funkcie infikovanch
a mu komplikova prod.
Odstrnenie kondylVrus spsobuje zmeny

mov zmrazenm tekutm
vedce k vzniku rakoviny
duskom alebo laserom
kka maternice.
(v zvislosti od rozsahu).
V sasnosti je mon
okovanie mladch dievat
ete pred zaatm sexulneho ivota!
V pravom zmysle
slova to nie je SPI!
Maj ju imunologicky alebo inak
hendikepovan eny
nchyln na reinfekciu z vlastnch
zdrojov.
Genitlny herpes
Komplikcie mu
vznikn u oboch pohlav
bolesti v oblasti nervov, zpal mozgovch
bln, zdurenie lymfatickch uzln, infekcia
onej rohovky, u ien sa
zvyuje riziko rakoviny
maternicovho kka,
potratu, poas produ
me djs k infekcii
novorodenca.
Genitlne vi
Genitlna vo
Svrbenie v oblasti genitlneho ochlpenia.
Biele leskl vajka hnidy udovo znme filcky.
Nkaza sa me prenies okrem pohlavnho sa nedaj odstrni benm Uterky, obleenie
styku aj spolonm pouvanm postenej
umvanm. Je nevyhnutn a posten bielize treba
bielizne a uterkov.
poui pecilny prpravok vypra v horcej vode.
z lekrne.
Chlamdiov inChlamdie s najObvykle je prvm miestom ich lokalizcie
Antibiotik.
Vskyt Chlamydie trafekcie
rozrenejie mikro- sliznica kka maternice, odkia sa ri do
Ke sa choroba neliei,
chomatis v populcii je
organizmy v prrode vych ast enskch pohlavnch orgnov, me u oboch pohlav
znakom promiskuity.
Zkern ochorenie,
spsobujce ochore- na novorodencov aj na sexulnych partnerov. spsobi neplodnos, u ien
pretoe asto prebie- nia s rozlinmi pr- K nkaze me djs aj hornmi dchacmi
mimomaternicov tehoZvanos ochorenia
ha bez prznakov.
znakmi u rozlinch cestami, konenkom, sliznicou onch
tenstvo. Zvan bvaj
spova aj v problemaivonych druhov. spojoviek (zvis od sexulnych technk).
komplikcie v tehotenstve tickej diagnostike.
Chlamydia tracho- Krvou sa infekcia ri na kby (viac u muov). s dsledkami na vvoj
matis sa ri vlune Prejavy: u muov bolestiv moenie, vtok
plodu a poprodn vvoj
u ud pohlavnm
z penisu. eny mu by bez prznakov alebo novorodenca. Ak sa neliei,
stykom.
mu ma vtok z povy a bolesti v podbru- prechdza do chronickej
ku pri pohlavnom styku.
formy.
Me nepriaznivo psobi aj na vznik onkologickch ochoren v oblasti kka maternice.
Kvapavka
Gonokoky baktria Vzhadom na odlin anatomick stavbu en- Antibiotik.
Jedna z najdlhie
Neisseria
skho a muskho genitlu sa li aj priebeh
Komplikcie: sterilita, mimo znmych infeknch
gonorrhoea.
u oboch pohlav. Inkuban lehota u muov
maternicov tehotenstvo,
chorb.
3 a viac dn. Bolesti pri moen, hlienov
kbov ochorenia.
a neskr hnisav vtok z penisu. Ak sa mu
Ochorenie podlieha
neliei, me djs k fimze alebo zeniu
povinnmu hlseniu.
moovej rry, zpalu prostaty alebo moovej
rry.
U ien je priebeh menej vrazn, ale epidemiologick rizik s vyie. Po inkubanej lehote
7 dn bva postihnut moov rra, krok
maternice, vntorn asti genitlu. Nebezpen je postihnutie o, infekcia me by
prtomn aj v konenku. Prznaky: plenie pri
moen, hnisav vtok z povy aj z moovej
rry.
udsk papilomavrus
133
Plesov ochorenie
mykza kandidza
V pravom zmysle
slova nie je SPI!
Maj ju imunologicky alebo inak
hendikepovan eny
nchyln na reinfekciu z vlastnch
zdrojov.
Ochorenie spsobuje
plese kvasinkov
huba Candida albicans .
Syfilis
Systmov chronick ochorenie

vyvolan pvodcom
baktri Treponema
pallidum, druhom
spirochty vemi
citlivej na vyschnutie
a nedostatok kyslka.
Prenik do organizmu cez poruen
kou alebo sliznice.
Zvan je prenos
z matky na plod
vroden syfilis.
Monosti prenosu:
pohlavn styk, transfzia, z chorej matky
na plod.
Trichomoniza
Infekn ochorenie
spsoben prvokom
Trichomonas
vaginalis.
HIV/AIDS
Vrus spsobujci
imunologick
nedostatonos
Human
Immunodeficiency
Virus
Tento vrus
spsobuje nie jedno,
ale skupinu ochoren,
a preto hovorme
o syndrme znmom
pod skratkou
AIDS Aquired
Immunodeficiency
Syndrom
syndrm zskanej
imunologickej
nedostatonosti.
Prenos:
1. nechrnenm
pohlavnm
stykom;
2. krvnou cestou;
3. z matky na
novorodenca
poas
tehotenstva,
produ alebo
materskm
mliekom.
Biely hust vtok tvarohovej konzistencie,

svrbenie, servenanie a napuchnutie vulvy
a boles pri moen. Huba zvyajne nekod,
pretoe ostatn baktrie ju dria pod kontrolou, ale niekedy sa me nekontrolovatene
rozmnoi v dsledku cukrovky, znenej
obranyschopnosti organizmu alebo lieenia
irokospektrlnymi antibiotikami.
Mykzou sa mu nakazi aj mui, ale prznaky sa u nich objavuj zriedkavo a asto tak
nevedomky nkazu roziruj. Je treba, aby
sa prelieili.
Ak sa nediagnostikuje a neliei, prebieha v 3
presne vymedzench vvojovch tdich
a m orgnov aj kon prznaky.
1. primrne tdium: prejavuje sa vznikom
tvrdho vredu v mieste prvho kontaktu (genitlie, sta, prsty na rukch) s postihnutm
jedincom po 9 19 doch. Je nebolestiv,
asto unik pozornosti. O 1 2 tdne sa
zduria regionlne lymfatick uzliny. V priebehu niekokch tdov zdurenie samo odznie,
ale baktrie sa medzitm rozria do celho
organizmu. Vred sa spontnne zahoj za 2 3
tdne. Ochorenie prechdza do 2. tdia,
ktorho prznaky sa objavuj pribline 9 10
tdov od infekcie. Okolo 5. 6. tda sa
zanaj vytvra srologicky dokzaten
protiltky v krvi.
2. sekundrne tdium: preniknutie baktri
do celho tela spsobujce vsev vyrok
na koi v oblasti trupu, konatn a sliznc.
Objavuj sa bolesti hlavy, zven teploty
a zdurenie lymfatickch uzln. Nelieen
vyrky pretrvvaj asi 14 dn, po uritom
ase recidivuj. Intenzita prznakov postupne
slabne. Toto nelieen obdobie trv 3 aj viac
rokov a prerast do 3. tdia.
3. tercilne tdium: medziobdobie tzv.
latentnho syfilisu me trva aj 10 rokov.
Dochdza k tvorbe gummat tuhch hrbolekov v rozlinch orgnoch, ktor maj
tendenciu rozpada sa. Vytvraj sa vredy.
asto bva postihnut centrlny nervov systm, svaly, kosti, dochdza k neurologickm
a psychickm komplikcim a demencii.
ltozelen spenen zapchajci vtok
z povy.
Svrbenie a bolesti pri moen.
U muov sa sce vinou nijak prznaky
nevyskytuj, ale treba ich preliei, aby sa
zabrnilo pingpongovej sptnej nkaze.
lovek infikovan vrusom HIV ete nie je
chor na AIDS. Prv prznaky infekcie HIV
(2 3 tdne od infikovania) pripomnaj
chrpku alebo mononuklezu: celkov nava,
pocit napnania na vracanie, bolesti kbov
a svalov, zven teploty, vyrky, bolesti
hrdla, hnaky, zvenie lymfatickch uzln,
maltnos. S to dos veobecn prznaky,
ktor sa po pr tdoch stratia. U mnohch
ud sa nemusia vbec prejavi. Medzi
infikovanm vrusom a vypuknutm choroby
AIDS u nelieench ud me uplyn aj
niekoko rokov (6 12). Infikovan me
vrus prena na inch ud, hoci on sm nie
je chor.
Protiplesov krmy, apky s fungicdnym inkom

(antimykotik) a pesary.
Existuj aj orlne tabletky.
Odpora sa enm nosi
bavlnen bielize a nenosi
tesn nohavice.
Uveden plese sa
prirodzene nachdza
v pove, stach a revch a zvyajne nekod.
Vysok percento ien
trp opakovanm vskytom plesovch infekci.
Zkladn liek peniciln.

Treba preliei vetkch
sexulnych partnerov.
Choroba je vylieiten
jedine v 1. tdiu!
Pacienti s silne infekn!
spenos lieby zvis

od vasnej diagnzy a nasadenia lieby. Najv
predpoklad vylieenia je
v 1. tdiu a na zaiatku 2.
tdia
Zvltnym prejavom 2. tdia s bradavicov tvary

objavujce sa v miestach
potenia. Maj charakteristick zpach a s najinfeknejou formou.
Antibiotik vaginlne
pky.
Kpe z dubovej kry alebo
tannu zmieruje svrbenie
a upokojuje podrden
pokoku.
Lieba AIDS v sasnosti
neexistuje. Existuj lieby
spomaujce postup
i rozvinutie choroby,
m sa predluje ivot
infikovanho. HIV pozitvni
maj monos navtevova
ambulancie pre HIV+
pacientov v BA, BB a KE.V
nich lekri na zklade
pravidelnch prehliadok
priebene zisuj stav
imunitnho systmu.
Ochorenie podlieha
povinnmu hlseniu.
Vroden syfilis: od
zskanho sa li prejavmi a vznik prechodom
infekcie na plod z infikovanej matky. Zvanos
zvis od dky infekcie.
Pri erstvej s nsledky
pre plod horie pokodenie alebo smr plodu.
Diagnostika: srologick dkaz protiltok v krvi
cez vyhadvaciu reakciu
poda Bordeta Wassermana BWR.
Patogn tejto choroby

sa nachdza v pove 50
% ien bez symptmov.
Uvanie antibiotk alebo
antikoncepnch piluliek
ich me spusti.
Vedom prenanie
infekcie HIV sa povauje
za trestn in renia
infeknho ochorenia.
To, e je lovek
HIV+, je chrnen
lekrskym tajomstvom,
a preto o tom nebude
informovan nikto
kolegov v zamestnan.
Viac informci njdete na odporanch webovch strnkach, v odporanej literatre a ostatnch zdrojoch.
Spracovan poda Fenwickov, E., Walker, R. (1996), Poliakov (2003), Kliment (1995), Poliakov, E. a kol. (1996), Verdouxov,
Ch., Cohen, J., Kahn-Nathanov, J., Tordjman, G. (1994).
134
Prloha 11
Homosexualita Dotaznk
DOTAZNK:
1. Meno postavy:..................
2. Vek:......................
3. Pohlavie: mu/ena
4. Bva v (uvete mesto):..................
5. Kto s nm/ou bva? ...................................................................................................
6. Kto s jeho/jej priatelia?
.........................................................................................................................................
7. M nejakho partnera/ku? ............................................
8. Chod do koly? no/Nie
Ak no, kam? ................................................
9. Pracuje niekde? no/Nie
Ak no, kde? .................................................
10. o robieva vo vonom ase?
....................................................................................................................................................
.............................................................................
11. Ak je jeho/jej
obben film? .....................................................

obben jedlo?....................................................
obben TV program? ...................................................
12. Ak s jeho/jej hodnoty v ivote?

....................................................................................................................................................
.............................................................................
13. Napte 3 jeho/jej vlastnosti:
....................................................................................................................................................
.............................................................................................................
............................................................................................................................................
135
136
Prloha 12
Homosexualita obrazce
137
138
TERMINOLOGICK VKLADOV SLOVNK

AIDS syndrm zskanej imunitnej nedostatonosti.
Akn kon ochorenie charakterizovan zpalom mazovch liaz. Najastejie vznik v obdob
dospievania pod vplyvom hormonlnych zmien, uritch vrodench dispozci a stravovacch nvykov.
Alveoly bunky produkujce mlieko v enskch prsnkoch.
Anlny sex slo do konenka. Jedna z rizikovch foriem pohlavnho styku. Pre niektorch ud
je neprijaten. Predstavuje vysok riziko infekci vrtane HIV. Dochdza pri om k poraneniu stien
konenka. Mu to by mal zranenia, ale otvraj infekcim cestu do organizmu. Konenk je pln
baktri, ktor sa anlnym stykom mu dosta do povy.
Andrognia kombincia tradinch muskch a enskch charakteristk v sprvan a innosti muov
a ien. Prtomnos muskch a enskch znakov v jednej bytosti. Psychologick vyjadrenie prekonvania
rodovch stereotypov. Znamen aj mieanie enskch a muskch vlastnost, sprvania a vnmania
sveta.
Anorexia, bulmia choroby/psychick poruchy prijmania potravy. Pri anorexii sa udia ctia tun.
Preto dria ditu, cviia, hladuj s cieom schudn. V dsledku poklesu hmotnosti dochdza k vnym
poruchm metabolizmu alebo mentruanmu cyklu u dievat a ien. Anorektici/ky sa doku
vyhladova a na smr.
Antikoncepcia opatrenia a prostriedky na zabrnenie poatiu alebo uhniezdeniu oplodnenho vajka
v maternici.
Antimykotik lieky proti plesovm infekcim.
Areola prsn dvorec.
Bazlna teplota telesn teplota meran teplomerom v pove alebo v konenku.
Bigamia dvojmanelstvo, uzatvorenie manelstva v ase prvoplatnho trvania predchdzajceho
vzahu
Bisexualita sexulna orientcia na jedincov oboch pohlav.
Bradavka najcitlivejia as enskho prsnka. Je mkk, chladn a pri dotyku alebo pri sexulnom
vzruen stvrdne a vzpriami sa. Okolo nej je dvorec ruovej alebo hnedej farby, ktor vekom alebo
tehotenstvom tmavne.
Bradavkov pupenec mal zdurenie pod bradavkou prv fza vvoja prsnkov.
Bulmia anorexia. Psychick poruchy prijmania potravy. Pri bulmii sa dieva/ena prejed a potom jedlo
vyvrti. udia s tmito poruchami potrebuj pomoc, aby sa vrtili k normlnemu zdravmu stravovaniu.
Tieto poruchy s zvyajne prejavom utajenho psychickho trpenia. Lieia sa v pecializovanch
psychiatrickch lieebniach.
Cervix uteri hrdlo, kok maternice, na ktor sa upna pova. M mal otvor na prechod mentruanej
tekutiny.
Comming out proces, v ktorom lovek rozpoznva, prijma, dva najavo svoju orientciu a identifikuje
sa s niektorou z identt (gay, lesbika, transsexul).
Corpus luteum lt teliesko = tvar vo vajenku vznikajci po ovulcii z Graafovho folikulu.
Cunnilingus forma orlneho (stneho) pohlavnho styku, pri ktorom sa ensk pohlavn orgny
drdia stami a jazykom sexulneho partnera/ky.
Cysta patologick dutina s vlastnou vstelkou vyplnen tekutinou alebo tuhou hmotou, ktor je
produktom tejto vstelky alebo orgnu, v ktorom vznikla.
Cytolgia veda tudujca bunku, jej truktru a funkcie.
Deflorcia poruenie panenskej blany pri prvom pohlavnom styku. Niekedy je panensk blana pevn,
take snaha o prv slo me by vemi bolestiv a pokus o styk nespen. Gynekolg/gynekologika
me tento problm etrnm nastrihnutm blany odstrni.
Drdec klitoris. as vonkajch enskch pohlavnch orgnov umiestnen nad povovm vchodom,
ktor vemi citlivo reaguje na mechanick podrdenie.
Dysmenorea odborn vraz pre vemi bolestiv mentruciu. Bolesti v spodnej asti brunej dutiny
ke mu ma rozlin priny. Vyskytuj sa pri nich hnaky, vracanie. Dysmenorea sa d spene
liei. Bolesti vekom slabn a aj cvienie alebo joga mu zmierni neprjemn pocity.
Ejakulcia vron, vystreknutie semena z penisu prichdzajce s muskm orgazmom.
Ejakult tekutina vystrekovan z penisu pri orgazme zloen z vlukov prostaty, semennch vakov
a obsahujca spermie.
139
Embryo zrodok medzi 2. a 12. tdom vvoja v maternici, poas ktorho sa vyvin zklady vetkch
orgnov. Po 12. tdni sa hovor o plode (fetus).
Endometrium sliznica maternice podliehajca vraznm cyklickm zmenm svisiacim s tvorbou
hormnov vo vajenkoch a prejavujcim sa v mentruanom cykle.
Epiziotmia chirurgick nastrihnutie hrdze pri prode.
Erekcia zvenie a stoporenie pohlavnho du pri pohlavnom vzruen umoujce zavedenie penisu
do povy a uskutonenie vlastnho pohlavnho styku.
Erektiln telieska pongiovit telieska, ktor sa pri pohlavnom vzruen naplnia krvou a spsobia jeho
zvenie a stvrdnutie.
Erognne zny dotykov a tlakov senzory na tele vyvolvajce pri jemnej stimulcii sexulne
vzruenie. Najcitlivejie s genitlie.
Erotika vetko vzahujce sa k lske a pohlavnmu ivotu. Kultivovan prejavy svisiace so sexualitou.
Jej rozlin formy s podmienen kultrno-historickmi podmienkami.
Estrogny ensk pohlavn hormny produkovan vajenkmi.
Exhibicionizmus najastejie sa vyskytujca pohlavn odchlka spovajca v obnaovan genitli
a masturbcii pred osobou opanho pohlavia. Exhibicionista zvyajne nekomunikuje. Ak sa o to poka
vulgrnym slovnkom, nsilnmi gestami, me s o sexulneho agresora.
Falus obraz stoporenho penisu, ak je nieo opsan ako falick, podob sa to na stoporen penis.
Felcia, fellatio forma orlneho (stneho) pohlavnho styku, pri ktorom sa musk pohlavn orgny
drdia stami a jazykom sexulneho partnera/ky.
Feminizmus mylienkov smer a spoloensk hnutie, ktorho cieom je zrovnoprvnenie postavenia
ien v spolonosti. Zahrnuje filozofick a socilno-politick terie o politickej, ekonomickej a socilnej
nerovnosti ien s mumi a had monosti a inn prostriedky na jej odstrnenie cez zviditeovanie
rodovch stereotypov a negatvnych aspektov spoloenskch rodovch kontrukci.
Feromny pachov ltky, ktor vyluuje telo mua a eny, priahujce a vzruujce partnerov. Ak ns
niekto priahuje, mono je to tm, e vyluuje pre ns prjemn feromn.
Fertilita plodnos eny.
Fetiizmus sexulne zameranie na urit as tela alebo predmety (bielize, obuv, perky, koa, ohe,
mtve telo).
Fetus plod, nenaroden diea v tdiu od 3. mesiaca vvoja v maternici do produ.
Fimbrie strapce a strapcovit vbeky na konci vajkovodu sliace na zachytenie vajka pri ovulcii.
Fimza vroden alebo zskan zenie predkoky, ktor sauje znemouje hladk pretiahnutie
predkoky cez alu penisu.
Folikul dutinka vo vajenku, v ktorej dozrieva vajko.
Frigidita neschopnos pocti pohlavn vzruenie. Priny mu by rozlin. Pomc me sexuolg
alebo psychiater.
Frotrstvo sexulna chylka, pri ktorej u mua dochdza k vzrueniu, ke sa v tlaenici v dopravnch
prostriedkoch, na koncertoch tla na neznme eny.
Fungicdny niiaci huby.
Gej homosexulne orientovan mu.
G bod vemi citliv miesto vo vekosti fazule nachdzajce sa na prednej stene povy v oblasti moovej
trubice vo vzdialenosti 4 5 cm od vchodu do povy.
Genitlie vntorn aj vonkajie pohlavn orgny mua a eny.
Gondy pohlavn azy: musk semennky, ensk vajenky.
Gonorea, kvapavka sexulne prenosn ochorenie.
Graafov folikul dutinka v kre vajenka vyplnen tekutinou, v ktorej stene sa tvoria ensk pohlavn
hormny, najm estrogny.
Gravidita tehotenstvo, obdobie od poatia a po narodenie dieaa.
Gumma jeden z prejavov tretieho tdia syfilisu. Zpal pripomnajci ndor, ktor sa me nachdza
kdekovek v tele.
Gynekolg/gynekologika ensk/ lekr/ka.
Heterosexualita orientcia, v ktorej sa partnersk citov a sexulna pralivos zameriava na osoby
opanho pohlavia.
140
Heterosexizmus vlun preferovanie heterosexuality a predsudky, nepriatestvo k inm sexulnym

orientcim.
HIV vrus udskej imunitnej nedostatonosti spsobujci AIDS.
Hierarchia hodnt systm hodnt usporiadan poda subjektvnej dleitosti.
Homofbia negatvne ctenie, myslenie a konanie vo vzahu k lesbickm enm, bisexulom
a gayom.
Homosexualita orientcia, v ktorej sa partnersk citov a sexulna pralivos zameriava na osoby
rovnakho pohlavia. Mu s takouto orientciu sa nazva gay, ena lesba. V minulosti patrila medzi
poruchy sexulnej orientcie. Dnes sa povauje za iriu varian formu sexulneho sprvania.
Hormny pecilne chemick ltky produkovan azami s vntornm vyluovanm a riadiace rast
a innos telovch tkanv aj orgnov. Spsobuj zmeny v jednotlivch astiach tela.
Hymen panensk blana, prun blana iastone uzatvrajca povov vchod.
Hypofza podmozgov aza. Mal aza s vntornm vyluovanm pripojen k spodnej asti mozgu a
zapojen do produkcie pohlavnch hormnov spajcich procesy dospievania.
Chlamdie mikroorganizmy podobn baktrim odkzan na ivot vntri napadnutej bunky.
Spsobuj infekcie a zpaly dchacieho, moovho a pohlavnho strojenstva.
Impotencia neschopnos pohlavnho styku.
Incest pohlavn styk medzi blzkymi prbuznmi v priamom pokolen.
Infekcia nkaza, prienik choroboplodnch zrodkov (baktri, vrusov, chlamdi, plesn) do
organizmu.
Interfertilita neplodnos.
Interrupcia umel preruenie (ukonenie) tehotenstva. Zloit etick problm, na ktor existuj
rozdielne nzory. Je to vny lekrsky zkrok, ktor nsilne zasahuje do organizmu a svojimi dsledkami
me ohrozi fyzick aj psychick zdravie eny. Ak sa ena rozhoduje o interrupcii, mus tak spravi m
skr, aby bol zsah pre jej organizmus o najmenej ohrozujci (miniinterrupcia).
Intmna hygiena starostlivos o istotu genitli. Pravideln osobn hygiena je dleitou sasou
ivota loveka, najm v obdob dospievania, ke potn azy v podpazu zanaj produkova viac
potu (zven nmaha, nervozita, vzruenie). Niekto sa pot viac, niekto menej. erstv pot nepchne,
jeho charakteristick zpach sa vyvja a po niekokch hodinch. Dleit je pravideln sprcha/kpe,
pouvanie dezodorantov a antiperspirantov. Holenie chpkov podpazuia, nh a oblasti vulvy je
osobnou zleitosou. Sasou intmnej hygieny je pravideln umvanie pohlavnch orgnov (treba
pouva vhodn prpravky, nijak parfumovan vrobky) a samovyetrovanie semennkov (u chlapcov)
a prsnkov (u dievat).
Kastrcia odstrnenie pohlavnch liaz, semennkov u mua a vajenkov u eny. Spsobuje sterilitu
a nedostatok pohlavnch hormnov.
Klimaktrium prechod, menopauza. Obdobie ivota eny, poas ktorho postupne vyhasna innos
vajenkov a kon sa mentruan cyklus. Dochdza k hormonlnym zmenm sprevdzanm poklesom
tvorby pohlavnch hormnov. Mentruan cyklus sa stva nepravidelnm a celkom prestane.
Klitoris drdec. as vonkajch enskch pohlavnch orgnov umiestnen nad povovm vchodom,
ktor vemi citlivo reaguje na mechanick podrdenie.
Koitus slo. Pohlavn styk, pri ktorom dochdza k spojeniu pohlavnch orgnov mua (penis) a eny
(pova).
Koncepcia poatie, oplodnenie. Splynutie muskej pohlavnej bunky spermie so enskou pohlavnou
bunkou vajkom.
Kondm prezervatv. Mechanick ochrana pred neiaducim poatm a nkazou sexulne prenosnmi
ochoreniami, HIV. Tvarom pripomna balnik vyroben z prunho gumenho materilu. Navlieka sa na
stoporen penis pred pohlavnm stykom.
Konenk rektum. Vystenie poslednho seku hrubho reva, ktorm sa kon trviaca sstava
a ktorm stolica opa telo.
Kon maz sbum. Olejovit hmota tvoriaca sa v konch azch. Jej lohou je zmkova kou.
Kok maternice cervix uteri. zka, najspodnejia as maternice stiaca do povy. iastone vynieva
do povy a m mal otvor, ktorm odtek mentruan tekutina.
Kvapavka gonorea, sexulne prenosn ochorenie.
Lska kad forma duevnej a telesnej nklonnosti. Milovanie je udsk innos, ktor sa ume po cel
ivot, u od narodenia.
Lesbizmus oznaenie pre ensk homosexualitu.
141
Libido v medicne termn vyjadrujci pohlavn tbu a jej intenzitu.

Lubrikan gl zvlhujci prostriedok pouvan pri pohlavnom styku.
Lues syfilis. Sexulne prenosn ochorenie.
Masochizmus sexulna chylka, pri ktorej sa jedinec sexulne vzruuje fyzickm sebatrznenm
a poniovanm vlastnej osoby.
Masturbcia onnia, sebaukjanie. Manulna alebo in erotick stimulcia pohlavnch orgnov
s cieom navodi prjemn pocity, dosiahnu orgazmus. Jeden zo spsobov sexulneho uspokojovania
u oboch pohlav.
Maternica uterus. Vntorn ensk pohlavn orgn, v ktorom sa vyvja zrodok a plod od uhniezdenia
sa oplodnenho vajka a do produ.
Menarch prv mentruan krvcanie v ivote eny.
Menopauza prechod, klimaktrium. Obdobie ivota eny, poas ktorho postupne vyhasna innos
vajenkov a kon sa mentruan cyklus. Dochdza k hormonlnym zmenm sprevdzanm poklesom
tvorby pohlavnch hormnov. Mentruan cyklus sa stva nepravidelnm a celkom prestane.
Mentrucia menzes, perida, mesiaiky. as mentruanho cyklu, poas ktorej vytek mentruan
tekutina povou von z tela eny.
Mentruan tekutina zmes krvi, iastoiek sliznice maternice a povovho sekrtu.
Mentruan cyklus obdobie od zaiatku jednej mentrucie do zaiatku druhej.
Mentlna anorexia psychick porucha prejavujca sa zkostlivm silm o obmedzenie prsunu
potravy. Nedostatok vitamnov a minerlnych ltok obmedzuje chuov vnemy a tak postupne vznik
hladov pirla.
Misionrska poloha najrozrenejia poloha pri pohlavnom styku, pri ktorej partneri leia tvrou
k sebe, priom mu je navrchu.
Mieok skrtum. as muskch genitli. Visiaci kon vak so semennkmi.
Moov rra rra, ktorou odchdza mo z moovho mechra. U muov aj vvod semena
Moov mechr orgn na zhromadenie mou tekutho odpadu udskho tela.
Monogamia zvzok jednho mua a jednej eny.
Morlka sbor uznvanch mravnch noriem vyplvajcich z uritho chpania mravnch hodnt
a ich usporiadania.
Mutovanie premena hlasu chlapcov v puberte v svislosti s rastom hrtanu.
Mykza ochorenie spsoben hubami (plesami, kvasinkami).
Mym nezhubn ndor vznikajci najm z buniek hladkej svaloviny. Vyskytuje sa asto v maternici
a trviacom strojenstve.
Nadsemennk stoen trubica, cez ktor spermie opaj semennk.
Nlada citov stav dodvajci sfarbenie ostatnm citovm zitkom.
Nsilie uplatovanie sily a moci pri prekonvan odporu.
Necking forma maznania, erotickho kontaktu, ktor pripa dotyky a bozky od psa nahor.
Nekroflia sexulna chylka, sexulny zujem o mtvoly.
Nymfomnia chorobne zven pohlavn vzruivos ien.
Obriezka chirurgick odstrnenie predkoky penisu. Nem vplyv na kvalitu pohlavnho styku.
Ochlpenie ohanbia ochlpenie nad lonovou kosou a na vekch pyskoch ohanbia.
Onnia masturbcia, sebaukjanie. Manulna alebo in erotick stimulcia pohlavnch orgnov
s dosiahnutm orgazmu. Jeden zo spsobov sexulneho uspokojovania u oboch pohlav.
Oplodnenie koncepcia, poatie. Splynutie muskej pohlavnej bunky spermie so enskou pohlavnou
bunkou vajkom.
Orlny sex drdenie pohlavnch orgnov stami a jazykom.
Orgazmus pohlavn vyvrcholenie, pri ktorom dochdza k sahom panvovho svalstva a svalstva malej
panvy. Sprevdza ju siln emocionlny zitok. Obe pohlavia pociuj orgazmus ako sriu hlbokch
a prjemnch vn riacich sa po celom tele. Partneri nemusia dosiahnu orgazmus sasne. Mu asto
preva orgazmus pri ejakulcii, ena asto nedosiahne orgazmus bez drdenia klitorisu. Partneri sa
postupne uia a spoznvaj, o im spsobuje rozko, poteenie a prjemn pocity. Orgazmus u mua
odznieva rchlejie ako u eny.
Osobnos shrn vetkch vrodench aj zskanch vlastnost loveka. Zaha temperament, charakter,
schopnosti a vu.
142
Ovrium vajenk. ensk prov pohlavn orgn, v ktorom s uloen a vyvjaj sa vajka. Produkuje
hormny estrogn a progestern.
Ovulcia uvonenie zrelho vajka z Graafovho folikulu vo vajenku do vajcovodu. V om je vajko
schopn poatia pribline 24 hodn. Obvykle sa uvouje len jedno vajko. Ovulciu riadia hormny
a nastva pribline v polovici mentruanho cyklu.
Ovum vajko. ensk pohlavn bunka.
Panensk blana hymen. Prun blana iastone uzatvrajca povov vchod.
Panna, panic ena (panna) a mu (panic) bez sexulnej sksenosti.
Pedoflia porucha sexulnej orientcie, pri ktorej dochdza k sexulnemu vzrueniu v kontakte s demi.
Klasick pedofili neprekrauj rmec dotykovch kontaktov genitli. Pohlavn styk je skr vnimon.
Penetrcia vniknutie penisu do povy.
Penis musk pohlavn orgn sliaci na pohlavn styk a na moenie.
Perineum hrdza, oblas medzi vonkajmi pohlavnmi orgnmi a konenkom.
Pesar antikoncepn prostriedok vytvrajci bariru pre prienik spermi do maternice.
Petting nekoitlna sexulna aktivita umoujca drdenie erotognnych zn a genitli.
Placenta plodov kol, lko. Orgn vznikajci v tehotnej maternici iastone z materskej asti
a z tkaniva plodu. Jej hlavn funkcia spova v poskytovan kyslka, vive plodu a odvdzan jeho
splodn.
Plod fetus, nenaroden diea v tdiu od 3. mesiaca vvoja v maternici do produ.
PMS prementruan syndrm. Prznaky ako pocity naptia, zkosti, citlivosti a bolestivosti prsnkov
a nadvania, ktor sa objavuj niekoko dn pred zaiatkom mentrucie a odznej pri jej objaven sa.
Poatie koncepcia, oplodnenie. Splynutie muskej pohlavnej bunky spermie so enskou pohlavnou
bunkou vajkom.
Pohlavie biologick, fyzick, telesn dimenzia muskosti/enskosti spojen s reprodukciou. Zvyajne
vyjadruje biologick pohlavie musk a ensk , jeho morfolgiu a fyziolgiu v protiklade k socilnemu
a kultrne vytvorenmu muskmu a enskmu rodu.
Pohlavn styk slo, koitus, milovanie. Vstup stoporenho pohlavnho du do povy. Fyziologicky
prebiehajci sexulny styk determinuj tri zkladn podmienky: parner/ka opanho pohlavia, shlas
partnerov so stykom a ich zrelos. Pln rozmnoovaciu, milostn a relaxan funkciu. Mal by by
prejavom vzjomnej dvery a lsky medzi partnermi.
Polcia mimovon non vron semena u chlapcov mokr sen.
Polygamia manelstvo jedinca s niekokmi osobami opanho pohlavia, mnohomanelstvo.
Pornografia text alebo vizulny vtvor obscnneho charakteru, ktorho jedinm elom je sexulne
vzruenie.
Prod proces vypudenia plodu, placenty a plodovch obalov z tela (z maternice) matky.
Postkoitlny nasledujci po pohlavnom styku.
Pova vagna. Vntorn ensk pohlavn orgn, svalnat prun trubica vedca z maternice von z tela
dlh 8 a 10 cm. Sli na pohlavn styk a je to prodn cesta.
Potencia schopnos sloi, dostaton erekcia.
Predkoka von kon zhyb prekrvajci alu muskho penisu.
Prechod klimaktrium. Obdobie ivota eny, poas ktorho postupne vyhasna innos vajenkov
a kon sa mentruan cyklus.
Prezervatv kondm. Mechanick ochrana pred neiaducim poatm a nkazou sexulne prenosnmi
ochoreniami a HIV. Je to balnik vyroben z prunho gumenho materilu. Navlieka sa na stoporen
penis pred pohlavnm stykom.
Prznaky tehotenstva vynechanie mentrucie, citliv prsia, nevonos, zvltna kovov pachu v stnej
dutine, astejie nutkanie na moenie, silnej biely vtok, pocit navy, nhle striedanie chut.
Progestern ensk pohlavn hormn produkovan ltm telieskom vo vajenkoch. Pripravuje
vstelku maternice na tehotenstvo.
Prostaglandny skupina chemickch ltok produkovanch v maternici. Povzbudzuj jej sahy a mu
vyvola aj jej ke.
Prostata predstojnica. Musk sas pohlavnho strojenstva. Produkuje seminlnu tekutinu, ktor
spolu so spermiami tvor semeno.
Prostitcia predaj sexu mumi a enami.
143
Prsnky skladaj sa z tkaniva mlienej azy obklopenej tukovm tkanivom a usporiadanej do 15

25 oddelench rozvetvench segmentov. Mnostvo tukovho tkaniva uruje vekos prsnkov.
Bunky produkujce mlieko tvoria alveoly. Tie sa sstredia na konci kadho mliekovodu a obklopuj
ich bunky hladkej svaloviny. Mliekovod z kadho lalika vedie do zbernho kanlika za bradavkou.
Poas tehotenstva sa prsnky pripravuj na dojenie. Prsnky nie s rovnako vek! Pred mentruciou
sa zvuj, s akoby opuchnut a citlivejie. Treba im venova dostaton starostlivos a pozornos
kontrolova ich kad mesiac v rovnakom ase hne po mentrucii. Nebolestiv hrka v nich me
by prznakom rakoviny.
Puberta dospievanie. Obdobie pohlavnho dozrievania s nstupom funkcie pohlavnch liaz. Objavuj
sa prvotn aj druhotn znaky, dochdza k zmenm v psychike.
Pysky ohanbia mal a vek. Prov kon zhyby s tukovm tkanivom, ktor leia po oboch stranch
povovho vchodu a iastone ho kryj.
Rektum konenk. Vystenie poslednho seku hrubho reva, ktorm sa kon trviaca sstava
a ktorm stolica opa telo.
Rod gender. Sbor ide a presveden o tom, akmi maj by, ako sa maj sprva, prezentova, ak
roly a vlastnosti maj ma mui a eny. Tieto idey vznikli v istch socio-kultrnych podmienkach, ktor
sa prenaj vo vchove a bvaj zakdovan aj jazyku.
Rodov identita identifikcia s individulnym a socilnym bytm eny a mua.
Rodov rola sprvanie, innosti, ktor socilne okolie v tej-ktorej kultre oakva a vyaduje, aby ich
osoba vykonvala, pretoe je mu, ena.
Rodov stereotypy ustlen a rigidn a zjednoduen presvedenia, normy o vlastnostiach,
primeranom sprvan, dovolench aktivitch muov a ien.
Rozmnoovanie proces poatia a donosenia dieaa.
Sadizmus sexulna chylka, pri ktorej jedinec dosahuje sexulne uspokojenie tranm, poniovanm
druhej osoby, psobenm bolesti, v niektorch tonch formch jej zabitm.
Semenn vaky prov orgn muskho pohlavnho strojenstva. Je to aza uloen za moovm
mechrom. Vyluuje tekutinu tvoriacu sas semena.
Semennky testes. Prov musk pohlavn orgn azy, v ktorch vznikaj spermie a pohlavn
hormn testostern.
Semeno hust tekutina obsahujca zmes spermi a vlukov liaz (prostata, semenn vaky) dleitch
pre pohyb a preitie spermi v enskch pohlavnch orgnoch a nasledujce oplodnenie. Semeno sa
uvouje z penisu pri ejakulcii.
Semenovod tenk rrka, cez ktor sa spermie dostvaj zo semennkov do moovej rry.
Sexualita hormonlne riaden pud, ale aj aktivity, predstavy a pod., ktor s sasou intmneho
vzahu, osobnej intimity a identity jednotlivca. S socilne a kultrne regulovan.
Sexulna agresivita sexulna odchlka, porucha v sexulnej aktivite. Jej zkladnm prejavom je
sliedenie, prenasledovanie obete, ktor agresor prudko zra k zemi, sna sa ju znehybni, odmieta
komunikova, je hrub a nsilm uskuton pohlavn akt.
Sexulna delikvencia kategria, ktor zkon presne nevymedzuje. Kupliarstvo obchodovanie
s umi, ohrozovanie mravnosti, bigamia, vedom renie sexulne prenosnho ochorenia, znsilnenie,
sexulne zneuvanie, incest a i.
Sexulne devicie stavy kvalitatvne zmenenej sexulnej motivcie na rovni sexulnej identifikcie,
orientcie, sprvania i ich vzjomn kombincie. Vo veobecnosti ich rozdeujeme do tyroch skupn: 1.
poruchy sexulnej orientcie (pedoflia, fetiizmus, zooflia, nekroflia, gerontoflia, transvestitizmus a i.),
2. poruchy sexulnej identifikcie (transsexualizmus), 3. poruchy v sexulnej aktivite (exhibicionizmus,
voyerstvo, masochizmus, sadizmus, agresivita) a 4. kombinovan devicie (atypick expozri genitlu,
pedofiln/efebofiln sadisti).
Sexulna identita identifikcia s vlastnm biologickm pohlavm.
Sexulna orientcia pralivos k osobm rovnakho alebo rozdielneho pohlavia.
Skrtum mieok. as muskch genitli. Visiaci kon vak so semennkmi.
Sliznica maternice endometrium. Sliznica maternice podliehajca vraznm cyklickm zmenm
svisiacim s tvorbou hormnov vo vajenkoch a prejavujcim sa v mentruanom cykle.
Smegma produkt liaz predkoky tvoriaci s odlpenmi bunkami belav hmotu hromadiacu sa pod
predkokou. Pri nedostatonej hygiene me spsobi zpal.
Sodomia pohlavn sytk so zvieratami zooflia.
Spermatocyty nezrel musk pohlavn bunky.
144
Spermatogenza vznik spermi v semennkoch.

Spermicd ltka niiaca spermie. Sas niektorch antikoncepnch prpravkov.
Spermie zrel musk pohlavn bunky.
Staphylococcus aureus zlat stafylokok. Baktria bene sa nachdzajca v sliznici nosa a povy.
Niektor druhy tejto baktrie produkuj pecifick toxn, ktor me spsobi syndrm toxickho oku.
Sterilita neplodnos, neschopnos oplodnenia pri pravidelnom nechrnenom pohlavnom styku.
Sterilizcia chirurgick zkrok na dosiahnutie sterility. U eny dochdza k podviazaniu vajkovodov,
u mua semenovodov. K neplodnosti vedie aj kastrcia. T vak spsobuje aj hormonlne zmeny.
Slo koitus, pohlavn styk. Vstup stoporenho pohlavnho du do povy.
Syfilis sexulne prenosn ochorenie.
Syndrm sbor prznakov uritej choroby.
esdesiatdev simultnne orlne drdenie pohlavnch orgnov, nazvan poda polohy tiel
partnerov.
Tampny hygienick pomcky pre dievat a eny, ktor sa pouvaj v ase mentrucie vntri tela
v pove. Vyrbaj sa z mkkho savho materilu stlaenho do tvaru malho valeka. Po sprvnom
zaveden do povy sa tampn rozpna do rky aj do dky. V jeho strede je nrka, ktorej von as
vynieva z tela von, aby sa tampn dal ahko vytiahnu. Existuj tampny s apliktorom aj bez neho.
Ich pouitie vyaduje prax. Treba ich meni v pravidelnch intervaloch (4 8 hodn). Pred kadou
manipulciou a po nej si treba umy ruky. Pouit tampn sa odpora zabali do papiera a vyhodi do
odpadkovho koa.
Tehotensk test test na zisovanie tehotnosti. V lekrach dosta kpi niekoko rozlinch typov
testov. Ich presnos je 99 %, ale vsledok by mal/a potvrdi lekr/ka.
Tehotenstvo gravidita. Stav/obdobie od poatia cez vvoj plodu v maternici a po narodenie dieaa.
Testes semennky. Prov musk pohlavn orgn azy, v ktorch vznikaj spermie a pohlavn
hormn testostern.
Testostern musk pohlavn hormn vznikajci v semennkoch. V obdob vvoja plodu m vplyv na
vznik muskch pohlavnch orgnov. Neskr sa podiea na vvoji druhotnch pohlavnch znakov.
Toxny jedovat ltky produkovan baktriami alebo inmi organizmami.
Transsexualizmus transgenderizmus. Identifikcia s inm pohlavm ako biologickm pohlavm loveka.
Transsexul sa trvalo stotouje s opanm pohlavm, a to aj v socilnej role.
Formy: (1) male-to-male lovek, ktor sa narodil ako biologick mu, ale vnma sa plne alebo
iastone ako ena; (2) female-to-female lovek, ktor sa narodil ako biologick ena, ale vnma sa
plne alebo iastone ako mu; (3) intersexul (star pojem hermafrodit) lovek, ktor sa narodil
s uritou kombinciou muskej a enskej fyziolgie, napr. m sasne penis aj vagnu.
Transvestitizmus opakovan a trvajce sa prezliekanie do iat opanho pohlavia, ktor vedie
k sexulnemu vzrueniu.
Trichomoniza infekn ochorenie prenosn sexulnym stykom.
TSS Toxic Shock Syndrome syndrm toxickho oku. Vemi zriedkav, ale vne ochorenie, ktor
me vies k mrtiu. Postihuje muov, eny aj deti. Pribline polovica prpadov sa tka ien a dievat
v obdob mentrucie. Mentruan TSS svis s pouvanm tampnov. Jeho prznaky s podobn
chrpke a ich vasn rozpoznanie a lieba s vemi dleit. Detailn vysvetlenie TSS a spsoby vedce
k zneniu jeho rizika s sasou prbalovch letkov tampnov.
Uterus maternica. Vntorn ensk pohlavn orgn, v ktorom sa vyvja zrodok a plod od uhniezdenia
oplodnenho vajka a do produ.
Uzdika vzivov prok fixujci u mua predkoku k spodnej asti alua.
Vagna pova. Vntorn ensk pohlavn orgn, svalnat prun trubica vedca z maternice von z tela
s dkou 8 10 cm. Sli na pohlavn styk a je to prodn cesta.
Vaginlny styk sexulny kontakt, pri ktorom sa penis zavdza do povy.
Vaginizmus kovit zovretie povovho vchodu brniace penisu vnikn do povy.
Vajenk ovrium. ensk prov pohlavn orgn, v ktorom s uloen a vyvjaj sa vajka. Produkuje
hormny estrogn a progestern.
Vajko ovum. ensk pohlavn bunka.
Vajkovod vajcovod. Prov sas enskch pohlavnch orgnov. Trubicov orgn tvoren hladkou
svalovinou a sliznicou. Nm vajka postupuj z vajenka do maternice.
Venuin pahorok hrma. Ochlpen as enskho pohlavia.
145
Vloky vrobky enskej hygieny pouvan poas mentrucie. Slia na zachytenie mentruanej
tekutiny. Vloky sa nosia v nohavikch mimo tela. Mu ma rozlin tvar, dku, hrbku, absorpn
vlastnosti, krdelk. Mnoh spolonosti ponkaj kompletn rad vloiek pre vetky stupne ochrany poda
intenzity mentrucie. Vinou sa balia individulne, take do obalu novej vloky sa me zabali pouit
vloka a odhodi do odpadkovho koa. Vloky by sa nikdy nemali splachova do toalety. Vmena vloky
zvis od pouitho typu, od intenzity krvcania a hygienickch potrieb aj nvykov.
Voyeurstvo sliedistvo. Preferencia sliedenia po prezliekajcich sa ench a milostnch proch pri
milovan s cieom navodi si sexulne vzruenie a masturbciou dosiahnu orgazmus.
Vulva oblas vonkajch enskch pohlavnch orgnov pysky ohanbia, klitoris, povov vchod.
Vtok povov vtok. Pochdza prevane zo sliznice povy. Bva bezfarebn, krobovit s premenlivou
hustotou. Je potrebn na udriavanie vlhkosti v pove a chrni ju tak pred infekciami. Je prirodzen
a jeho mnostvo zvis od priebehu mentruanho cyklu. V jeho strede bva najintenzvnej, o svis
s ovulciou. Ak neprjemne zapcha, men hustotu a konzistenciu, sprevdza ho svrbenie, plenie
a pocit sucha, me signalizova infekciu a v tom prpade treba vyhada lekra a o najskr zaa liebu.
Zanedban a nelieen povov infekcie s najastejou prinou neplodnosti ien!
Vzruenie sympatie, va a chu partnerovej pokoky a genitli zvyuj pohlavn vzruenie. Vysielaj
signly do mozgu, ktor ich prena do genitli a inch ast tela. Tm ich pripravuje na sex a zvyuje
vzruenie. Zrchuje sa pri om tep a dchanie. Zvyuje sa prtok krvi do penisu, ktor sa zv, stmavne
a stopor, u ien sa zvyuje prtok krvi do vulvy a povy. T zvlhne, vntorn as sa rozri, vonkajia sa
zi, drdec sa stopor, vzpriamia sa bradavky, ktor s citlivejie. Ke s obaja partneri vzruen, s
pripraven na pohlavn styk.
Zkon o interrupcii zkony o potratoch s v kadom tte rozdielne. U ns zkon umouje potrat
na iados eny alebo zo zdravotnch dvodov. Jeho vykonanie je asovo ohranien do 12. tda
tehotenstva. Za potrat v zdravotnckom zariaden sa plat stanoven finann hrada poda lieebnho
poriadku. Neskr mono potrat vykona len z vnych zdravotnch dvodov (pokodenie plodu). Shlas
rodiov treba v prpade, e iadateka m menej ako 16 rokov.
Znsilnenie nsilm uskutonen pohlavn styk (nielen pohlavn, ale napr. aj orlny) s osobou
opanho alebo rovnakho pohlavia proti jej vli. astejie sa obeami znsilnenia stvaj eny.
Zooflia sexulna chylka, ukjanie pohlavnho pudu pohlavnm stykom so zvieratami.
Zygota bunka, ktor vznikla spojenm vajka a spermie. Obsahuje pln poet chromozmov (46)
a komplexn dedin informciu budceho jedinca.
alu zakonenie muskho pohlavnho du.
lt teliesko Corpus luteum, tvar vo vajenku vznikajci po ovulcii z Graafovho folikulu.
146
ODPORAN LITERATRA
Alexov, S. Vopel, K. W.: Nechaj ma, chcem sa ui sm. 1. 4. diel. Bratislava, SPN 1992.
Kniha v podobe jasnej metodiky v 4 astiach ponka mnoho zaujmavch zitkovch aktivt na
rozvoj socilno-komunikanch zrunost, konfrontciu nzorov aj rovne informci a vedomost
z rozlinch oblast ivota vrtane sexuality. Vhodn pre vetky ronky Z. Vyaduje tvorivos uitea.
Bez ilustrci.
Archer, J. Lloyd, B.: Vchova chlapcov a dievat. In: Aspekt 2000, . 1, s. 8-58.
Arltov, M.: Puberta je, kdy zanaj s rodii pote. Praha, Portl 1995.
Aspekt feministick kultrny asopis.
Tmy: 1993/1 Krsa, 1994/1 Materstvo, 1994/2 Feminizmy, 1994/3 Bosorky.
1995/1 Psanie ien, 1995 /2-3 eny a moc, 1996/1 Lesbick existencia.
1996/2 Strachy a bariry, 1997/1 udsk prva, 1997/2 ensk telo I.
1997/3 ensk telo II., 1998/1 Myslenie ien, 1998/2 Priestory ien.
1998/3 Nsilie I., 1991/1 Nsilie II., 1999/2 Osobn je politick.
2000/1 Nerodme sa ako eny, stvame sa nimi, 2000/2 2001/1 Patriarcht.
2001/2 D/r/my, 2002/1 Telo sa stalo slovom, 2003 2004/1 Prbehy ien.
Badinter, E. : Matersk lska. Bratislava, Aspekt 1998.
Badinter, E.: XY. Identita mua. Bratislava, Aspekt 1999.
Bass, E. Kaufman, K.: Lska je lska.
Knika pre lesbick, gejsk a bisexulnu mlde a jej spojencov. Bratislava, Aspekt 2005. Kniha,
ktor pomha prekonva zbyton bariry nepochopenia a diskrimincie. Vynikajca prruka
sexulnej vchovy.
Beauvoirov, S. de.: Druh pohlavie 1. a 2. Bratislava, Obzor 1968.
Bednak, A. a kol.: ivotn zrunosti a ako ich rozvja.
Prruka pre pracovnkov s demi a mladmi umi. Bratislava, Nadcia pre deti Slovenska 2004.
Praktick prruka ponkajca mnoho ivotnch zrunost a metodiku ich rozvjania pre rznorod
vekov skupiny det a mldee. Kniha obsahuje konkrtne aktivity, postupy, ako si vytvori aktivity
na ivotn zrunos, ako s demi zavdza a dodriava pravidl v skupine, ako pripravova a vies
aktivity a ako ich reflektova.
Bentovim, A.: Trn a sexuln zneuvn v rodinch. Praha, Grada Publishing 1998.
Bianchi, G.: Upgrade pre sexulnu vchovu.
Zbornk z konferencie Alternatvy zodpovednej sexulnej vchovy v Modre 28. 30. 11. 2001.
Bratislava, Veda KVSBK SAV 2003.
Bos, M.: Preo eny zavaj nsilie, In: Cvikov, J. Juraov, J. (ed).: Ruov a modr svet : rodov
stereotypy a ich dsledky. Bratislava, Oban a demokracia, Aspekt 2003. s. 248- 259.
Bos, M.: Vzah rodovch stereotypov k zodpovednosti v sexulnom ivote, In: Bianchi, G. (ed).: Upgrade pre
sexulnu vchovu. Bratislava, Veda 2003
Bos, M. Minaroviov, K.: Rodovo citliv vchova. Bratislava, Esfem 2005.
Bourdieu, P.: Nadvlda mu. Praha, Karolinum 2000.
Braun, G. Wolters, D.: Proti sexulnemu zneuvaniu det. Bratislava, Aspekt 1999.
Prruka pre matky a otcov vhodn na prcu s rodimi, uitemi aj so iakmi v kole.
Braun, G. Wolters, D.: Vek a mal NIE. Bratislava, Aspekt 1998.
Butler, J.:
Trampoty s rodom : feminizmus a podrvanie identity. Bratislava, Aspekt 2003.
Capella, A.: Prirodzen cesta. Billingsova metda. Doln Kubn, Zrno 1988.
Informcie o antikoncepcii: ovulan metda, ktorej pouvanie nem etick, kultrne i nboensk
prekky.
Curran, D. J. Renzetti, C. M.: eny, mui a spolenost. Praha, Karolinum 2003.
Cvikov, J.: To najdrahie, o mme? O sexulnom zneuvan det. In: Aspekt 1997, . 2 ensk telo.
Cvikov, J. Jurov, J. (ed.): Monos voby : Aspekty prv a zodpovednosti. Bratislava, Aspekt 2001.
Cvikov, J. Jurov, J. (ed.): Piata ena : Aspekty nsilia pchanho na ench. Bratislava, Aspekt 2001.
Cvikov, J. Jurov, J. (ed.): Ruov a modr svet. Rodov stereotypy a ich dsledky. Bratislava, Aspekt 2005.
Publikcia mapuje rodov stereotypy, ktor vytvraj a reprodukuj nerovnos dievat a chlapcov,
ien a muov. Obsahuje vber textov, literrnych ukok, obrzkov a metodick prlohu.
Cvikov, J. Jurov, J.: ena nie je tovar. Komodifikcia ien v naej kultre. Bratislava, Aspekt 2005.
Publikcia nadvzuje na Ruov a modr svet rodovch stereotypov. Prina informcie o tom, ako
sa ena stva tovarom, ale aj o tom, ako sa tomu najm v pedagogickej praxi d predchdza.
Dainowov, S.: Jak pet dospvan svch det. Praha, Portl 1994
Praktick rady, ako sa zachova v nebezpench situcich, ale aj o tom, ako sa mu rodiia
vyrovna s odchodom dospievajceho dieaa z primrnej rodiny.
147
Elliottov, M.: Jak ochrnit sv dt. Praha, Portl 1995.

Kniha zoznamuje verejnos s najzvanejmi problmami tkajcimi sa monho ohrozenia dieaa a
zaistenia jeho bezpenosti pred takmi javmi, ako je sexulne a emocionlne zneuvanie, fyzick tranie,
zanedbvanie, ikanovanie, drogov alebo alkoholick zvislos, choroba AIDS, hazardn hrstvo a
hrska zvislos, kodliv vplyv nsilia a pornografie na televznej obrazovke, na potai at.
Fenwickov, E. Walker, R.: Sexulna vchova. Bratislava, Cesty 1996.
Najastejie vyuvan publikcia na 2. stupni Z ako sprievodca citovm a telesnm dospievanm
det s bohatm nzornm materilom.
Ferko, .:
Lska na Slovensku. Bratislava, Smena 1988.
Zaujmav beletrick sprievodca podobami lsky v historickom vvoji Slovenska. Pouiten
v senzibilizcii a pri historickom pohade na niektor rodov lohy pohlav.
Ferko, M.: Prv lska nastorako. Bratislava, M 1989.
O lske v rozmanitch podobch nroch: bse, da, hlavolam, inzert, sprvy.
Fisher, R.: Ume dti myslet a uit se. Praktick prvodce strategiemi vyuovn. Praha, Portl 1997.
Gibbs, J.:
Kmene. Proces pre socilny rozvoj a kooperatvne uenie. Bratislava, Arimes 1997.
Gravellov, K. Castro, N. Castro, Ch.: o sa deje tam dole? Bratislava, Columbus 2004.
Zaujmav, zrozumiten a praktick tanie o puberte uren chlapcom (dievatm). Odpoved na
otzky, o robi s prebdzajcou sa sexualitou a ako sa pripravi na pohlavn ivot.
Gravellov, K. Gravellov J.: U som to dostala. Vetko, na o sa ti nechce pta (ale o by si rozhodne mala
vedie). Bratislava, Columbus 2004.
Vemi zaujmav knika pre dievat (aj chlapcov), z ktorej sa dozvedia vetko o mentrucii
a zmench v dospievan. Informcie dopaj vtipn obrzky. Kniha je vhodn aj pre uiteov a
rodiov.
Gray, J.:
Mui s z Marsu, eny z Venue a deti s z neba. Zsady pozitvneho rodiovstva k vchove
spolupracujcich, sebavedomch a citlivch det. Bratislava, Ikar 2001.
Harrisov, R. H. Emberley, M.: Pome sa rozprva o sexe. Bratislava, INA 1995.
Ptav komiksov sprievodca svetom dospievania, telesnch zmien, sexu a zdravia vychdzajca zo
zaujmavch otzok dvoch hlavnch sprievodcov: vtika a vielky. Kniha sa vyuva na 2. stupni Z.
Hoppe, H. - Hoppe, S. - Krebel, J.: Sociln psychologick hry pro dospvajc : Rozvoj pohlavn identity, prevence
agresivity a zneuvn. Praha, Portl 2001.
Charta sexulnych a reproduknch prv IPPF. In: www.rodicovstvo.sk/ippf_charta.htm
Jonesov, H.: Zzrak ivota. Bratislava, Junior 1994.
Nenahraditen pomcka pre uiteov 1. stupa Z s informciami o vzruujcom vvoji dieaa
s perfektnm nzornm materilom v podobe transparentnch fli a jasnch informci.
Jurov, J. (ed.): Hlasy ien, aspekty enskej politiky. Bratislava, Aspekt 2002.
Kiczkov, Z.: O truktre a fungovan rodovch stereotypov alebo preo je dleit rozliova medzi pojmami
pohlavie a rod. In: Nerovn cesty k rovnosti (Pohady na udsk a obianske prva ien na
Slovensku). Bratislava, BICFS 2001.
Kiczkov, Z.: Prroda: vzor ena!? Bratislava, Aspekt 1998.
Kiczkov, Z.: Rodov identita ako kontrukcia. In: Kiczkov, Z. a i.: Otzky rodovej identity vo vtvarnom umen,
architektre, filme a literatre. Bratislava, Univerzita Komenskho 2000.
Kliment, M.: Sexulne prenosn choroby. Bratislava, P 1995.
Teoretick materil vhodn ako doplnok k tme SPCH na 2. stupni Z.
Langmeier, J., Krejov, D.: Vvojov psychologie. Praha, Grada 1998.
Lukk, I. Supekov, M.: Sexualita a rodovos v socilnych a vchovnch svislostiach. Bratislava, Humanitas 2003.
Vybran demografick trendy a socilne podmienky v SR, sexualita a rodovos v sociokultrnom
kontexte, diskurzy o sexualite, nboenstv a sexualita, sexualita a rodovos, typy sexulnej vchovy,
porovnvanie, nmety na aktivity a ukky schm sexulnej vchovy.
Materily na web strnke Spolonosti pre plnovan rodiovstvo. In: www.rodicovstvo.sk, sekcia dokumenty a
sexulna vchova
Matjek, Z.: Co, kdy a jak ve vchov dt. Praha, Portl 1996.
Matjek, Z. Dytrych, Z. Dunovsk, J.: Tran, zneuvan a zanedbvan dt. Praha, Grada Avicenum 1995.
Mayer, V.: AIDS. Bratislava, Slovac Academic Press 1999.
Mebes, M.: Dotyky nie s na rozkaz. Bratislava, Aspekt 1997.
Mebes, M.: Pusinky nie s na rozkaz. Bratislava, Aspekt 1997.
Vesel encyklopdie na prevenciu sexulneho zneuvania det.
Mennenov, P.: Prv lska. Vetko o lske a sexualite pre tnederov. Bratislava, Ikar 2002.
Uiton prruka pre chlapcov aj dievat, uiteov aj rodiov o lske a sexualite. Sprievodca citovm
aj fyzickm dospievanm. Preklad z nemeckho originlu. Vborn text, originlne citty, uiton
odkazy, testky...
148
Mesochoritisov, A.: Spoloensk a udskoprvne aspekty nsilia pchanho na ench. Diplomov prca.
Bratislava 2001, In: www.esfem.sk
Miedzgov, J: Zklady etiky. Bratislava, SPN 1995.
Mill, J. S. : Poddanstvo ien. Bratislava, Kaligram 2003.
Minaroviov, K.: Rodovo citliv vchova. Diplomov prca 2003. In: www.esfem.sk
Moravk, .: Prv bozk. Bratislava, Mlad let 1991.
Zbierka bostnch bsniiek vhodnch pre deti.
Monos voby. Aspekty prv a zodpovednosti. Aspekt 2001.
Mller, J. Geisler, D.: Konen to chpu! Praha, Aula Mutabene 1999.
Kniha je venovan deom, uiteom aj rodiom. Recenzenti vznamn esk odbornci zdrazuj,
e je najzkladnejou informciou o udskej sexualite pre deti v kole od 9 rokov. Poun
a zrozumiten pohad na udsk sexualitu s drazom na obdobie dospievania.
Naik, A.: Sex. O sexe celkom normlne...spoznaj skutonos a mty. Bratislava, Egmont 1999.
primn kniha o sexualite pre vetkch, ktor maj pocit zodpovednosti nielen za seba, ale aj za
svojich blzkych. Aby mlde tartovala do presexualizovanho sveta dostatone pripraven. Vborn
tanie nielen pre mlde, ale aj pre uiteov a rodiov.
Nilsson, L.: Ako sa nepoznme. Martin, Osveta 1989.
Objavn cesta fotoapartom po udskom tele a jeho jednotlivch orgnoch, autentick fotografie
vyvjajceho sa lovieika.
Nilsson, L. Furuhjelmov, M. Ingelman-Sundberg, A. Virsn, C.: akme dieatko. Martin, Osveta 1987.
O poat, tehotenstve a prode + fotografie.
Oakley, A.: Pohlav, gender a spolenost. Praha, Portl 2000.
Ondrisov, S. poov, M. ervenkov, I. Jjart, P. Bianchi, G.: Neviditen menina. o (ne)vieme
o sexulnej orientcii. Bratislava, Nadcia Oban a demokracia 2002.
Kniha objasuje otzky tkajce sa sexulnej orientcie a umouje pohad na viacer aspekty
ivota ud zo sexulnych menn. Venuje sa postojom heterosexulnej viny ku gejom, bisexulom
a lesbikm ako zdroju konfliktov. V teoretickej asti ponka pohad do histrie prstupov
k homosexualite, bisexualite, prvnym aspektom tejto problematiky, dotka sa konceptov sexuality
aj rodovch rol vo vzahu k homofbii a konfrontuje niektor z mtov o gejskch a lesbickch
rodinch.
Petty, G.:
Modern vyuovn. Praktick pruka. Praha, Portl 1996.
Pietruchov O.: Reprodukn prva ien. Aliancia ien Slovenska 2002. In: www.olga.sk (pod materilmi).
Pike, G. Selby, D.: Cvien a hry pro globln vchovu 1 a 2. Praha, Portl 2000.
Podmanick, I. Glasa, J.: Vchova k manelstvu a rodiovstvu. Bratislava, MC 1999.
Koncepcia VMR a vchovno-vzdelvac proces, osobnos loveka, sexualita loveka vvin, zloky,
delikty, rizikov faktory, manelstvo, rodiovstvo, problmy a aktivity.
Poliakov, E. a kol.: Vchova k rodiovstvu, manelstvu a etike intmnych vzahov. K projektu E: Profesionlna
prprava pre vchovn a vzdelvacie psobenie na deti v otzkach rodiovstva, manelstva a etiky
intmnych vzahov. Zbornk. Nitra, Slovdidac 1996.
Poliakov, E. Konen, P.: Uite a sexulna vchova. Zbornk. Nitra, Slovdidac 1996.
Poliakov, E. Poradovsk, K.: Ke dospievam. Bratislava, SPN 2003.
218 otzok a odpoved o udskej sexualite v siedmom prepracovanom vydan. Vemi dobr pomcka!
Prvo eny? tdie o problematike interrupci. Kaligram 2004.
Prevendrov, J.: Vchova k manelstvu a rodiovstvu. Bratislava, SPN 2000.
Kvalitn ponuka metodiky aktivt na prcu so stredokolskou mldeou. Vhodn aj pre vyie ronky Z.
Prevendrov, J. Kubkov, G.: Zklady rodinnej a sexulnej vchovy. Bratislava, SPN 1995.
Domov a rodina, medziudsk vzahy zamilovanos, priatestvo a lska, vber ivotnho partnera,
sexulne vzahy a plnovanie rodiovstva, manelsk a rodinn spoluitie, vchova det v rodine,
prvna prava manelskch a rodinnch vzahov.
Penika, O.: Trblietanie dotyku. Sexulna vchova v rodine. Preov, JAS 1997.
Kniha uren hlavne kresanom, ale aj irokej verejnosti rodiom, uiteom. Duou knihy je
nzor katolckej cirkvi na sprvny spsob rozdvania udskho ivota poda encykliky Jna Pavla II.
Doplnen cittmi spisovateov, bsnikov, filozofov, psycholgov, teolgov.
Ringov, G.: Sexualita. 100 otzok a odpoved. Bratislava, Egmont Neografia 1995.
Otzky, ktor sa dievat vinou ostchaj na verejnosti vyslovi, zodpoved otvorene
a zrozumitene tto tla knika.
Rovanov, L.: Nmety na vchovu k manelstvu a rodiovstvu na I. stupni Z.
Zostaven vber aktivt zo zverench prc I doplnen vlastnmi. B. Bystrica, MPC 2001.
Scheu, U.: Nerodme sa ako dievat, urobia ns nimi : vvin rodovo pecifickej osobnosti. In: Aspekt 2000, .1,
s. 31-46.
149
Schneider, S.: Na co se ptaj dvata: Co chtj dvata vdt o sexualit. Praha, Knin klub 1996.
Schneider, S.: Na co se ptaj chlapci: Ve, co chtj chlapci vdt o sexualit. Praha, Knin klub 1996.
Sielert, U. Keil, S. Herrath, F. Wendel, H. Hanswille, R. Kleinschmidt, L. Linde, K. Rodewald, M.
Scheduikat, S. Pondlek, I.: Sexuln vchova. Praha, Trizonia 1994.
Silberman, M.: 101 metod pro aktivn vcvik a vyuovn. Praha, Portl 1997.
Smetkov, I a kol..: Gender ve kole. Piruka pro budouc i souasn uitelky a uitele. Praha, Oteven
spolenost 2006.
Publikcia o muoch a ench, o muskosti a enskosti v kolskej praxi. Zaujmav publikcia
prruka na posilnenie citlivosti sasnch aj budcich uiteov a uiteliek k rovnosti dievat
a chlapcov v kolstve.
Smetkov, I. Vlkov, K.: Gender ve kole. Pruka pro vyuujc pedmt obansk vchova na zkladnch
a stednch kolch. Praha, Oteven spolenost 2006.
Prruka ponka mnoho uitonch teoretickch vchodsk k problematike rodovch stereotypov.
Zrove obsahuje nmety na aktivity, prostrednctvom ktorch si deti uvedomuj rozdielnosti
v postaven muov a ien v spolonosti a doku kriticky reflektova stereotypy.
Stiegler, B.: Ako uplatova rodov hadisko. Bratislava, Aspekt 2002.
Stoppardov, M.: Dospievajcim dievatm. Martin, Neografia 1993.
Prruka pre dievat, z ktorej sa dozvedia o zmench sprevdzajcich pubertu, o sprvnej vive,
zdrav, o vhodnom obliekan a mejkape; o formovan priateskch vzahov s chlapcami a dievatami;
oboznamuje s pohlavnm ivotom a antikoncepciou; vysvetuje, ako sa vyhn alkoholu, fajeniu a
drogm; hovor aj o tom, ako sa treba o najlepie vzdelva, ako zvldnu akosti v kole. asto
pouvan nielen dievatami!
Stoppardov, M.: Intmna rukov pre dievat. Bratislava, Media klub 2000.
Ptav nzorn sprievodca dospievanm pre dievat. Upraven vydanie publikcie Dospievajcim
dievatm z roku 1993.
Strmeov, J.: Doniesol ma bocian? Bratislava, Mlad let 1971.
Napriek roku vydania poskytuje tto tla kniha v asnom jazyku blzkom menm deom perfektn
informcie o tom, ako prichdzame na svet v akomkovek kte sveta!
mausov, G.: Proti tvrdojn pedstav o ontick povaze gender a pohlav. In: Bara, P. (ed.): Politika rodu a
sexuln identity (Sbornk prac fakulty socilnch studi Brnnsk univerzity - Sociln studie 7).
Masarykova univerzita v Brn, Fakulta socilnch studi. Brno 2002, s. 15 27.
ulov, L.: Jak uit vchovu k manelstv a rodiovstv? Praha, Grada 1995.
Nmety na rozlin aktivity v truktrovanom spracovan s uvedenm cieov, metodiky, asu aj
potrebnch pomcok a vchovnch efektov i odporanej literatry.
Tubner, V.: Metodika sexuln vchovy pro uitele, vychovatele, rodie a studenty uitelstv. Praha, SZ 1996.
Tubner, V.: Nejsteenj tajemstv sexuln zneuvn dt. Praha, Trizonia 1996.
Trojan, O.: O pech, vrnch a dtech. Praha, Grada 1999.
Prehadn vysvetlenie vzniku ivota doplnen obrzkami a medicnskymi informciami aj
informciami o tom, o a v akom rozsahu by mali deti vedie v jednotlivch etapch svojho vvoja.
Zaujmav, inpiratvne. Pre rodiov a uiteov vemi vhodn.
Turek, I.:
Kov kompetencie. Preov, MPC 2003.
Uzel, R.:
Jak neothotnt. Praha, Scientia medica 1992.
Uzel, R.:
Mty a povry v sexu. Praha, Prce 1990.
Vankov, E. Provaznk, K. Hadj-Moussov, Z. Spilkov, J.: Sexuln nsil na dtech. Vskyt, podoby,
diagnostika, terapie a prevence. Praha, Portl 1999.
Verdouxov, Ch. Cohen, J. Kahn-Nathanov, J. Tordjman, G.: Encyklopdia pohlavnho ivota. 4 zvzky.
Martin, Slovart 1994.
V sasnosti to najlepie, o u ns o udskej sexualite vylo jednotliv zvzky prinaj primerane
veku itatea informcie o anatmii, fyziolgii, pohlavnom styku, tehotenstve, prode, antikoncepcii
aj pohlavnch chorobch; dostatok pozornosti venuj aj psychologickm aspektom pohlavnho
ivota. Prv (7 9 rokov) a druh (10 13 rokov) zvzok je venovan priamo deom, ale aj ich
rodiom, tret dospievajcim a posledn, tvrt dospelm.
Westheimerov, R.: Sprievodca bezpenejm sexom. Praktick a mdre rady pre kadho na 90. roky. Bratislava,
Prca 1993.
Wolf, N.:
Mtus krsy. Bratislava, Aspekt 2000.
Zonis-Flaherty, C. Lorant, E.: Sexualita loveka. Bratislava, OSF, Jaspis 1992.
Informan, tudijn aj metodick materil k sexulnej vchove od nadcie Otvorenej spolonosti.
asto pouvan v kolch uitemi astnkmi kurzov OSF.
150
ODPORAN VCHOVNO-VZDELVACIE PROGRAMY

O dospievan a mentrucii obsahuje prruku pre uiteov, sriu zvesnch plagtov
a balky pre dievat. S tebou a o tebe. Tel.: +420325610774, Pskova Lhota 15,
290 01 Podbrady, esk republika.
as premien obsahuje balky s brorkami o dospievan, hygienick vloky pre dievat,
brorky o dospievan pre chlapcov, videokazetu o dospievan a flie pohlavnch orgnov na
sptn projektor. Uveden materily obsahuj aj slovnky odbornch vrazov.
S tebou o tebe Always in action. Balky pre starie dievat (14 18 rokov) s hygienickmi
vlokami, mentruanm kalendrikom a intmnou prrukou obsahujcou dleit informcie
nielen o potrebe intmnej hygieny, ale aj o vzahoch, citoch a ivotnom tle.
Sexuln vchova. Prvodce obdobm puberty a dospvn. Multimedilny vzdelvac program
pre mlde od 12 do 18 rokov. Praha, Grada Publishing 2000.
Krov, O. Podmanick, I.: Vim si a, lska metodick list. Bratislava, MC 1997.
Metodick materil k videoprojektu. 6 kaziet. Spracovan po kritickej reakcii na esk
videokazetu Lska je lska. Skste poui. Deti vemi neoslovila.
Lska je lska. Videokazeta modern encyklopdia udskej sexuality v eskom jazyku z roku
1995. Metodick poznmky k nej napsali E. Poliakov a P. Ztopek.
151
152
UITON KONTAKTY WEBOV ADRESY

Webov strnky:
www.aspekt.sk
www.esfem.sk
www.femalelife.sk
www.feminet.sk
www.feminismus.cz
www.genderonline.cz
www.genderstudies.fphil.uniba.sk
www.inaction.cz
www.infovek.sk/ predmety/vmr
www.intimlinka.cz
www.intimlinka.sk
www.modernyucitel.sk
www.moznostvolby.sk
www.odospievani.sk
www.piatazena.sk
www.rodicovstvo.sk
www.rodinnavychova.sk
www.wikipdia.sk
www.zabanaprameni.cz
Kontaktn adresy
HIV/AIDS
1. Nrodn referenn centrum pre prevenciu HIV/AIDS. Slovensk zdravotncka univerzita,
Limbova 12, Bratislava. Linka dvery: 02/59369174, danica.stanekova@szu.sk
2. OZ Odyseus, Ukrajinsk 10, Bratislava. Tlf.: 02/52494344, odyseus@ozodyseus.sk
3. Oddelenie sexulne prenosnch infekci, UVZSR, Trnavsk 52, Bratislava. TLF.: 02/49284331.
4. Klinika infeknej a geografickej medicny, Limbova 5, Bratislava. Tlf.: 02/59542960
5. Infekn klinika NFD Rooswelta, Bansk Bystrica. Tlf.: 048/4335611
6. Klinika pre infekn choroby FN L. Pasteura, Rastislavova 43, Koice. Tlf.: 055/6152218
153
Miesto pre poznmky

.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................................
154

Príručka Pre Učiteľov, Sexuálna Výchova, Biológia

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Príručka Pre Učiteľov, Sexuálna Výchova, Biológia

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Metodick prruka sexulnej vchovy

na druhom stupni zkladnch kl

Zostavili: Lenka Rovanov, Ivan Lukk, ubica Lukkov

Spolonos pre plnovan rodiovstvo 2007

2. Pomocn aktivity / ubica Lukkov / Ivan Lukk

3.3.Anatmia a fyziolgia pohlavnch orgnov / Lenka Rovanov

3.8.8.1. o by sa stalo, keby...?

Zver / Lenka Rovanov

Terminologick vkladov slovnk / Lenka Rovanov

1. SEXULNA VCHOVA V RMCI VCHOVY K MANELSTVU

1.1. Vchova k manelstvu a rodiovstvu a sexulna vchova

1.2. Prklad zo zahraniia

2. Umoni zskanie vlastnch sksenost a ich reflexiu

8. Podpora citovho vvoja

1.3. Preo je potrebn sexulna vchova

vrazne rizikovejie sexulne sprvanie slovenskej populcie v porovnan so vajiarskom (Lukk,

1.4. Monosti koly a uiteov pri realizcii VMR a sexulnej

Uite/ka, poveren/ vedenm koly funkciou koordintora/ky VMR by mal/a analyzova,

S koncepciou koly v oblasti VMR by mal/a oboznmi pedagogick zbor a rozdeli

Osobitnou skupinou na odovzdvanie informci z oblasti VMR s rodiia iakov koly.

Ak m kola kompetentnho/ uitea/ku, me VMR vyuova aj ako samostatn predmet

Na rozvjanie odbornch a psychodidaktickch kompetenci koordintorov/iek VMR

V prpade nejasnost i problmov treba spolupracova s odbornkmi/kami z oblasti

V spoluprci s vedenm koly treba hada monosti na budovanie inventra pomcok na

1.5. Princpy a zsady sexulnej vchovy

Sexulna vchova vychdza z otzok a potrieb iakov a iaok: ak sa iak/ka na nieo

Otzky sa preberaj s ohadom na sfru predpokladanho najbliieho vvoja: ak dnes

Maximalizuje sa partnersk vzah uite/ka iak/ka: iba v otvorenom a priateskom

Sexulna vchova je dvern: dvern informcie, ktor odznej v rmci sexulnej

Sexulna vchova je postupn, nadvzn a v o najvej miere pln: najvhodnejie

Sexulna vchova vedie k sebapoznvaniu, poznvaniu inch a poznaniu udskej

Sexulna vchova odkrva a eliminuje predsudky, nerovnosti, diskrimincie

V sexulnej vchove je ochrana zdravia a prevencia rizk nadraden idem a hodnotm

1.6. Metodick postup, praktick rady a sksenosti

odborn a metodick prpravu (rozlin formy tdia, workshopy, seminre a pod.);

poznanie existujcich osnov vchovy k manelstvu a rodiovstvu a sasnho prvneho

Poda Lukka, Supekovej, Lukkovej, Rovanovej.

vytvranie kolskej politiky (okruh spolupracovnok/spolupracovnkov, poznanie potrieb

vber metodk, prprava na vyuovanie.

1.6.2. o je efektvne a ako to funguje

1.6.3. Postup pri realizcii

Informovan shlas vetky dleit informcie o programe a metodike zverejni pred

Nepokodi a neubli zvaova vetky, aj mlo pravdepodobn monosti socilnej

Zabezpei starostlivos v prpade zistenia akhokovek ublenia i ujmy sprostredkova

1.6.4. o by sa mali iaci a iaky postupne dozvedie

Treba sa naui pouva primeran odborn terminolgiu o udskej sexualite a rozumie

Cirkvi maj rozdielne nzory na niektor otzky sexuality (predmanelsk sexualita,

K poatiu dochdza za uritch okolnost vo vajkovodoch a na priebeh tehotenstva vplva

Ak sa dospievajci/e venuj sexulnym hrm s partnerom alebo partnerkou starmi ako 15

10. Orgazmus je vemi prjemn zitok.

19. Najvhodnejou ochranou pred HIV je prezervatv v kombincii so spermicdnym glom.

1.6.5. Nmety cvien a tvorivch loh

Vytvranie dvojc slov lohou je njs a sprvne spoji dve slov.

Vytvranie doplovaiek, osemsmeroviek, rbusov do doplovaky treba ukry

Vyrbanie tematickch sborov kartiiek s rozlinmi otzkami a odpoveami na ne

Rieenie morlnych dilem posudzovanie morlnosti sprvania a konania postv

Dokonenie prbehu ponknite krtke prbehy, ktor zmerne neukonte. Poiadajte

10. Tvorba plagtov a kol k rozlinm tmam kombinovanmi technikami s vyuitm

2.2. Pomocn aktivity v priebehu realizcie sexulnej vchovy

2.3. Zver vyhodnotenie

Zver vyhodnotenie: o sme zskali?

Zver vyhodnotenie: Telefn

3.1. Fyzick a psychick zmeny v obdob dospievania