9.

a) Morfologická kompetencia žiakov ako prostriedok rozvíjania jeho recepčnej a

produkčnej textovej komunikácie. Ohybné a neohybné slovné druhy – kognitívno-
komunikačný prístup.
1.Morfológia
 Je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá formou slov, ich tvarmi, preto sa
v slovenskej jazykovede označuje termínom ,,tvaroslovie“.
 Je to náuka o slovných druhoch, o ich tvaroch, významoch a funkciách tvarov slov
Komunikačno-pragmatické vyučovanie morfológie v praxi:
 viac pracovať s textom než s izolovanými vetami,
 nepredkladať poučky hotové, ale vyvolávať u žiakov pocit, že poznatok objavili sami,
 pri vyvodzovaní nového poznatku vychádzať z obsahovo zaujímavého textu,
 vytvárať aktivity, v ktorých žiaci využívajú poznatok v komunikácii s jasným
adresátom,
 striedať ústne a písomné prehovory,
 zmenšiť počet reprodukčných a aplikačných úloh a využívať produkčné úlohy,
 pri vyučovaní tvaroslovia využívať aktivizujúce metódy učenia (cloze test, T-schéma,
pojmové mapovanie...).

Morfologickú kompetenciu chápeme ako komplexný pojem zahŕňajúci vedomosti,

zručnosti, postoje a hodnoty žiaka, ktoré sa týkajú morfologickej stránky jazyka a
slúžia na zdokonaľovanie recepčnej a produkčnej textovej kompetencie žiaka.

 Recepčná textová kompetencia je schopnosť žiaka spracovať informácie

z počúvaného alebo čítaného textu. Čítanie a počúvanie, dieťa prostredníctvom čítania
a počúvania (receptívnych zručností) môže recipovať rôzne obsahy a komunikačné
zámery. Čítanie nie je iba zdroj informácií, ale poskytuje aj estetický zážitok.
 Rozvíjanie recepčnej textovej kompetencie: Recepčné zručnosti žiakov tvoria
predpoklad na formovanie literárnej kompetencie. Literárna kompetencia zahŕňa
recepciu textu s dôrazom na jeho porozumenie, ale aj prežívanie a následné
hodnotenie a interpretáciu. Rozvíjanie recepčnej textovej kompetencie žiakov sa
realizuje na základe špecifických didaktických prístupov. Tie vychádzajú
z požiadaviek integračnej komunikačno-kognitívnej a zážitkovej koncepcii
vyučovania literatúry (a takisto aj vyučovania materinského jazyka).

 Produkčná textová kompetencia- kompetenciou rozumieme komplex znalostí a

stratégií, ktoré umožňujú človeku dosahovať vlastný komunikačný zámer
 Produkčné textové kompetencie preto delíme na produkciu písaného komunikátu
(písanie) a na produkciu hovoreného komunikátu (hovorenie)
 V rámci morfologického učiva je z hľadiska komunikačných a učebných potrieb
žiaka najdôležitejšie rozširovanie slovnej zásoby z jednotlivých sémantických
skupín slovných druhov, najmä tých, ktoré sú v reči detí menej zastúpené.
Poznávanie slovných druhov slúži aj k rozvíjaniu zručností žiaka pri vyjadrovaní
myšlienok a komunikačných zámerov a pri produkovaní a recipovaní rôznych typov
textu.
V komunikačno-kognitívnom modeli sa vníma v súlade s konštruktivistickým chápaním ako
subjekt. Pedagóg vystupuje v pozícii facilitátora či mediátora informácií. Ide o správne
stanovenie cieľov a úloh, obsahu a postupov, metód a foriem práce vo vyučovaní.
Neposkytuje pritom návod, ale má pôsobiť ako motivant pre tvorivú prácu učiteľa.

Slovné druhy:
1. Ohybné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená, slovesá
Neohybné slovné druhy – príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia

9. b) Sprostredkovanie učiva v 4. ročníku.

Tvorenie slov predponami, Spodobovanie, Priama reč, Neohybné slovné druhy
Prostredníctvom učiva vo 4. ročníku základnej školy žiaci postupne nadobúdajú poznatky o
neohybných slovných druhoch, osvojujú si ďalšie pravidlá slovenského pravopisu. Počas
školského roka intenzívne pracujú s textami, zvyšujú sa požiadavky na kvalitu vytvorených
textov v hovorenej aj písanej podobe.
Jazyková a slohová zložka:
 rozširovanie poznatkov o jazykovo systéme, slovných druhoch
 v slohu sa zameriava na zautomatizovanie používania pravopisných pravidiel
 zdokonaľuje spôsobilosť vedieť ústne prezentovať výsledky svojej práce
 rozprávať podľa zadania, predlohy
 samostatne tvoriť písomné texty
Čítanie a literárna výchova:
 zdokonaľovanie techniky čítania
 osvojovanie si významu ďalších literárnych pojmov
 estetické vnímanie literárneho diela
 obsahová analýza textu na primeranej úrovni
 pri čítaní s porozumením žiaci identifikujú informácie uvedené v texte priamo aj
nepriamo a formulujú otázky k týmto informáciám
Tvorenie slov predponami- z už existujúceho základového slova vytvoríme odvodené slovo
Slovotvorná predpona (prefix)
Spodobovanie- Spodobovanie chápeme ako asimiláciu spoluhlások v slovenčine. Niektoré
spoluhlásky sa spodobujú, to znamená, že sa inak píšu a inak sa vyslovujú.
 Párové znelé spoluhlásky: b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z, ž
 Párové neznelé: p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š
Nepárové znelé spoluhlásky sú také, ktoré sa vo výslovnosti nikdy nemenia.
 Nepárové znelé: m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j
Priama reč- Priama reč je textovým prostriedkom na zachytenie výpovede jedného alebo
viacerých hovoriacich. Je to doslovné verné opakovanie cudzej reči. Ako literárny
vyjadrovací prostriedok sa používa v umeleckom štýle.

Pri písaní textu rozlišujeme štyri základné druhy priamej reči:

1. Priama reč vlastná

2. Nevlastná priama reč
3. Polopriama reč
4. Nepriama reč

Neohybné slovné druhy- neskloňujeme ani nečasujeme. Patria sem:

 Príslovky (miesta, času, spôsobu, príčiny)

 Predložky (slabičné, neslabičné, jednoduché, zložené, prvotné, druhotné)
 Spojky (zlučovacie- a, i , aj, ani, stupňovacie- ba, ba aj, nielen, odporovacie- predsa,
iba ak, ibaže, vylučovacie- alebo, či buď-alebo)
 Častice- vyjadrujú postoj hovoriaceho vo vete alebo k jej časti, (uvádzacie,
vytyčovacie)
 Citoslovcia

Žiak na konci 4. ročníka základnej školy vie/dokáže:

 uplatniť pravopis vybraných a odvodených slov, ktoré rovnako alebo podobne znejú,
ale majú odlišný význam aj pravopis (napr. byť – biť, vyť – viť, výr – vír),
 uplatniť pravopis geografických názvov s i/í a y/ý po obojakej spoluhláske

10. a) Integračná kognitívno-komunikačná a zážitková koncepcia výučby slovenského

jazyka a literatúry.
Čo rozumieme pod pojmom koncepcia vyučovacieho predmetu? Je to istý spôsob chápania
jeho základných parametrov = princípy, ciele, obsah, proces, výstupy, didaktická a školská
komunikácia a predovšetkým celkový zmysel predmetu.
Základná charakteristika integračnej kognitívno-komunikačnej a zážitkovej koncepcie:
1. Uplatňovanie komplexného prístupu na úrovni vnútrozložkovej, medzizložkovej,
medzipredmetovej, prierezovej a kompetenčnej integrácie.
2. Rozvíjanie gramotnosti žiaka – od ranej k funkčnej resp. komplexnej gramotnosti.
3. Rozvíjanie komunikačnej a literárnej kompetencie ako súčasť rozvíjania kľúčových
kompetencií žiaka.
4. Rozvíjanie kognitívnych a metakognitívnych procesov žiaka.
5. Emocionalizácia a kreativizácia dieťaťa.
6. Formovanie kultivovaného čitateľa a recipienta iných druhov umenia.
7. Formovanie kultivovaného používateľa slovenského národného jazyka.
V integračnej kognitívno-komunikačnej a zážitkovej koncepcii vyučovania SJL vyčleňujeme
špecifické didaktické princípy:
1. Princíp komplexnosti
Prejavuje sa uplatňovaním tematicko-poznatkovej integrácie na štyroch úrovniach:
a. kompetenčná úroveň: komplexne rozvíjať osobnosť žiaka integrovaním
komunikačnej a literárnej kompetencie s rozvíjaním ostatných kľúčových kompetencií
(k. učiť sa, ako sa učiť; komunikačná kompetencia v cudzom jazyku; kultúrna
kompetencia; sociálna kompetencia...).
b. medzipredmetová a prierezová úroveň: rešpektovať pre dieťa ml. školského veku
prirodzené komplexné vnímanie reality – tzv. myslenie v komplexoch, ktoré mu
umožňuje spájať rovnorodé javy do spoločnej skupiny podľa súvislostí. Vyžaduje
prepájanie s inými predmetmi a s jednotlivými prierezovými témami.
c. medzizložková úroveň: tematicko-poznatková integrácia jednotlivých zložiek
predmetu SJL –jazykového vyučovania, slohovej výchovy, čítania a literárnej
výchovy.
d. Vnútrozložková úroveň: spočíva v tematicko-poznatkovej integrácií vyučovacích
tém v rámci jazykovej, slohovej a literárnej zložky predmetu.

2. Princíp komunikačno-kognitívneho prístupu

Podstata = proces získavania nových poznatkov chápeme ako nástroj na rozvíjanie
komunikačnej a literárnej kompetencie žiaka, pričom:
 vyučovanie SJL by malo smerovať k rozvíjaniu kognitívnych procesov,
 v rámci čítania a literárnej výchovy treba dbať na proces vytvárania estetického
zážitku (estetická interakcia žiaka a umeleckého textu),
 proces detskej čitateľskej recepcie sa chápe ako aktívna komunikácia čitateľa
s významami textu – dieťa im prisudzuje zmysel podľa svojho čitateľského zámeru,
 ide o snahu využiť skúsenosti dieťaťa s umeleckým textom pri jeho vlastných
recepčných a komunikačných aktivitách.

3. Princíp orientácie na žiaka

Pri koncipovaní cieľov, obsahu, procesu a výstupov vyučovania SJL rešpektujeme
kognitívne, nonkognitívne a rečové predpoklady, ako aj potreby dieťaťa mladšieho
školského veku:
a. rešpektovanie vývinových zákonitostí reči dieťaťa,
b. rešpektovanie úrovne literárnej/čitateľskej kompetencie žiaka.

4. Princíp aktuálnosti jazykovedných a literárnovedných poznatkov

Zdôrazňuje nevyhnutnosť prepojenia teórie a praxe, teda jazykové, slohové a literárne
učivo má odrážať (v primeranej podobe) najnovšie jazykovedné a literárnovedné poznatky
+ poznatky súvisiacich transdisciplín.

5. Princíp rozvíjania jazykovo-komunikačnej a literárnej kultúry žiaka:

 kultivovanie rečového správania sa,
 formovanie kultúrneho recipienta(slovesného i multimediálneho umeleckého diela) –
súvisí s celkovým kultivovaním osobnosti žiaka.

6. Princíp jednoty poznávania a zážitkovosti

Uplatňuje sa vo všetkých zložkách vyučovacieho predmetu
v dôsledkukonštruktivistického prístupu– aktívne budovanienových vedomostí
 a skúseností podporovaním pozitívneho sebahodnotenia a s tým spojených pozitívnych
emócií pri uvedomovaní si nadobudnutej schopnosti.
Integračná kognitívno-komunikačná a zážitková koncepcia vyučovania SJL stavia na
metodologických paradigmách vedného uvažovania, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú tak obsah,
ako aj proces vyučovania SJL: pragmatizmus, konštruktivizmus, kognitivizmusa humanizmus.
Konštruktivizmus sa snaží prekonať tradičné vyučovanie založené na odovzdávaní učiva
žiakom v definitívnej, konečnej podobe. Je založený na myšlienke, že ľudia sa najlepšie učia
vtedy, keď aktívne konštruujú, vytvárajú svoje vlastné chápanie vecí, javov, súvislostí a pod.
Konštruovanie poznania je aktívnym procesom a žiak musí dostať príležitosť s učivom
pracovať. Žiaci sa majú učiť tak, že nové informácie dávajú do súvislostí s tým, čo už vedia,
budujú si poznanie na predchádzajúcich poznatkoch. Samostatnosť, iniciatíva a dialóg žiakov
vo vyučovaní sa podporuje a oceňuje. Žiaci navrhujú svoje vlastné riešenia úloh, skúmajú a
overujú svoje idey a hypotézy. Učiteľ má na takto poňaté vyučovanie vytvárať podmienky.
Pôsobí ako facilitátor, uľahčovateľ žiakovho učenia, pomáha, keď žiak o to požiada, vedie ho
na ceste poznávania, ale nemôže zaňho skonštruovať žiadané vedomosti, k tomu sa musí žiak
vlastnou aktivitou dopracovať sám. Z tohto pedagogického smeru prirodzene vyplýva
orientácia na objavovanie poznatkov pri vlastnej činnosti so zažitím nejakej emocionálnej
skúsenosti – zážitkové učenie.
b) Vybrané slová, ich stratégie vyučovania. Pravopis a pravopisné princípy –
procesuálna stránka vyučovania, prístup učiteľa k tvorbe učebných materiálov.
V procese osvojovania si pravopisných vedomostí, zručností a návykov je dôležité
Počuť správne vyslovené slová - presné, jasné sluchové vnímanie artikulačne výrazného
gramaticky a foneticky správneho ústneho prejavu.
Pochopiť zmysel každého slova - dôležité je chápať slovo, rozumieť mu a správne ho použiť s
istým jazykovým zámerom.
Vidieť slová napísané - sú potrebné správne a silné zrakové vnemy. Potrebné je to tam, kde si
žiak nemôže pomôcť výslovnosťou, vedomosťami, pravopisný jav si musí zapamätať.
Vysloviť (šeptom) počuté slová - artikulačné vnemy majú značný význam. Vnútorná reč
zabráni žiakovi, aby vynechal niektoré písmeno v slove.
Napísať slová - veľký význam majú aj pocity z pohybov rúk. Pravopisný výcvik býva často
spojený aj s pohybovými návykmi - ide o zautomatizovanie pohybov ruky.

Predpoklady a faktory osvojovania si vybraných slov

- Prvým základným predpokladom správneho písania vybraných slov je ich znalosť. Výber
slov do radov vybraných slov by mal úzko súvisieť s frekvenciou výrazov. Ak si
zoberieme za základ toto kritérium, nebudú všetky vybrané slová z hľadiska zvládnutia
pravopisu rovnako významné.
- Vybrané slová sú do jednotlivých radov usporiadané:
 Podľa sémantickej príbuznosti – slová, ktoré sa zriedka vyskytujú, treba vysvetliť zo
sémantického hľadiska (bydlo – bidlo, mýto, smyk, hmýriť sa, vyhňa, vyžla.)
 Rytmicky (býk, bylina, bystrý//...)
- Druhým predpokladom je vybavovanie radov vybraných slov v žiakov mysli. Napriek
tomu, že žiaci dokážu memorovať celé rady vybraných slov, aj tak urobia pri písomnej
realizácii slova chybu. Táto skutočnosť je zapríčinená tým, že v mysli žiakov sa
uskutočnili procesy, ako vstup do pamäti, podržanie poznatkov v pamäti, ale nenastala
však tretia etapa – vybavenie pravopisnej podoby vybraného slova a jeho správna písomná
realizácia.
- Učiteľ by mal do pravopisného výcviku zaradiť cvičenia:
 Na ústne posudzovanie izolovaného javu, začleniť slová nielen v základom tvare
 Na zisťovanie skutočností, ktoré slovo v rade predchádza a ktoré nasleduje
 Na vytváranie slovotvorných čeľadí sémanticky príbuzných slov: bystrý – bystrina,
bystrinka, Bystrica, bystrický
 Na upevnenie správnej zrakovej predstavy o danom vybranom slove: poskladaj
z písmen vybrané slovo, napr. NÁBYTOK alebo poskladaj z písmen vybrané slovo
(žiak ho má nájsť sám)
 Na vytváranie pevných pamäťových spojov pomocou krátkych viet: Syn si kúpil
nábytok. Zamykajte si byt!
 Na vyhľadávanie a zapísanie mien ľudí, vtákov, zvierat, miest, vecí z jednotlivých
radov vybraných slov
 S využitím súvislých textov z detskej literatúry, ktoré sú nasýtené vybranými slovami:

Musíme vyslobodiť BYSTRÉHO, rozhodol Šťuplik a pozrel , či ABY súhlasí. Len čo prikývol,
PÝCHA, PÝTAŤ SA a PYTLIAK zahasili ohník a vydali sa po úzkej lesnej cestičke do
údolia k mestu P. (Podľa Renáty Bočkayovej)

 Na korektúru pravopisných chýb (cvičenia sú pre žiakov veľmi zaujímavé, ale

efektívne budú vtedy, ak sú žiaci dostatočne vnímaví k pravopisným chybám).

Didaktické námety na vyučovanie vybraných slov

V procese postupného osvojovania a utvrdzovania vybraných slov možno využiť:

a.) Ilustrácie – ku každému vybranému slovu vytvoríme farebný obrázok

charakterizujúci obsah daného vybraného slova (možno pridať aj grafému príslušnej
obojakej spoluhlásky)
b.) Hádanky – podporujú aktivizáciu počúvania (vylúštením hádanky je vybrané slovo)
Nemý pán v striebornom kabáte. (ryba)

c.) Informačné karty rôznych farieb (y, ý, i, í)

Učiteľ hovorí slová a žiaci ukazujú kartičky, kto neurčil správne i – y, vypadáva alebo
dostane novú úlohu

d.) Využívame aj doplňovačky, krížovky, rébusy, štvorsmerovky,

e.) Prešmyčky :

POTOKY (kopyto)

f.) Zámenky

BÔĽ (byľ)

KAŠIČKA (myšička)

g.) Pexeso – žiaci dostanú sériu 32 kartičiek (16 párov – obrázok a výrazne napísané
slovo), rozložia si ich na lavicu a otočia vždy po dve kartičky. Ak sa kartičky
nezhodujú, otočia ich naspäť.
h.) Kvarteto – žiakov v triede rozdelíme po štyroch do skupín. Každá skupina dostane 32
kariet označených farebným lemovaním (kvarteto tvoria príbuzné slová, napr. ryba –
rybka – rybár – rybník). Žiak si pýta kartu od spoluhráča, ak ju spoluhráč má, dá mu ju
a hráč si môže od spolužiaka vypýtať ešte jednu kartu.
i.) Domino – žiaci majú na kartičkách jednotlivé časti vybraných slov, ktoré majú
pospájať.