1. Slovenský jazyk a literatúra ako vyučovací predmet na 1.

stupni základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským,

slovenský jazyk a slovenská literatúra ako vyučovací predmet na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským.
Miesto slovenského jazyka a literatúry v systéme vyučovacích predmetov základnej školy s vyučovacím jazykom
slovenským, resp. miesto slovenského jazyka a slovenskej literatúry v systéme vyučovacích predmetov základnej školy s
vyučovacím jazykom maďarským. Rámcový učebný plán pre základné školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Koncepcia vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským.

- na základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským → vyučovací jazyk je slovenský (štátný

jazyk)
- na základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským → vyučovací jazyk je maďarský, SJ je
druhým špecifickým cieľovým jazykom
- v slovenských školách → sa vyučuje svetová literatúra
- v maďarských školách → sa vyučuje slovenský jazyk a literatúra
- v slovenských školách → slovenský jazyk stojí na prvom mieste, deti učia len po slovensky
- v maďarských školách → slovenský jazyk stojí na druhom mieste (L2)

- maďarský jazyk - najprv spontánne → uvedomené používanie jazyka

- slovenský jazyk (L2) – najprv uvedomené → spontánne používanie jazyka
- cieľom výučby → žiaci vedeli používať v živote slovenský jazyk

VYUČOVANIE SA DELÍ:

 1-3. ročník – ZAČIATOČNÁ ETAPA

 4-6. ročník – POKRAČOVACIA ETAPA

OD 1. ROČNÍKA PREBIEHA ÚVODNÝ ÚSTNÝ KURZ

 prvá fázá je osvojenia SJ pomocou audiovizálno-orálnej metódy

 cieľom → bežný reč, automatizované vetné štruktúry
 počúvaním učiteľovej reči a reprodukovaním počutého
 žiaci učia vetné modely
 hovorený jazyk sa učí pred písaným jazykom v poradí:
 v prvej fáze počúvanie s porozumením a hovorenie
 v druhej fáze čítanie a písanie
 jeden nový jazykový jav

OD 2. ROČNÍKA ČIASTOČNE REDUKOVANÝ ÚSTNÝ KURZ ČÍTANIA A PÍSANIA

v 3. a 4. ročníku:
 jednoduché súvislé prejavy
 rozhovory
 čítanie s porozumením
OTÁZKY UČITEĽA

 majú byť úplné, nemajú obsahovať neznáme slovo,

 musia byť jednoduché, jasné
 učiteľ otázkami motivoval žiakov

DIDAKTICKÉHO HĽADISKA:

 ZISŤOVANIE
 PRECVIČOVANIE
 RIEŠENIE

CIEĽOM ŽIAKA NA 1. STUPNI ZŠ JE → rozumieť, hovoriť, čítať, písať

CIEĽOM PEDAGÓGA → žiaci získali základné jazykové a rečové zručnosti

CIEĽOM VYUČOVANIA → žiaci po skončení vyjadrovali svoje myšlienky po slovensky samostatne

VETNÉ MODELY:

 počuli
 vyslovovali
 automatizovali

1. Kto je to? Čo je to? To je mamička. To je pero.

 ten, tá, to, tí, tie

2. Kto/čo, aký (aká, aké) je? Mamička je mladá. Pero je modré.

3. Kto/čo robí? Žiak číta.

4. Kto/čo robí kde/kedy/ako? Žiak číta v parku.

5. Kto/čo – čo robí – čo? Žiak číta knihu.

6. Kto/čo má čo? Otecko má auto.

7. Kto/čo – čo robí – aké, čo? Otecko má zelené auto.

2. Štátny vzdelávací program pre primárny stupeň vzdelávania a vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a slovenskej
literatúry pre 1. stupeň základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Všeobecné a špecifické ciele vyučovania
slovenského jazyka a slovenskej literatúry na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Obsahový a
výkonový štandard zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom
maďarským.

ŠVP je dokument, ktorý

 charakterizuje predmet SJSL,
 určí jeho ciele,
 vzdelávací štandard: výkonový a obsahový štandard,
 kommunikačné témy podľa ročníkov,
 odporúčanú slovnú zásobu,
 odporúčanie k písaniu písomných prác,
 zoznam textov odporúčaných na memorovanie,
 odporúčanie k tvorbe školského vzdelávacieho programu.

Vzdelávací štandard je rozdelený:

 VÝKONOVÝ ŠTANDARD

 určuje, čo má žiak dosiahnúť po ukončení daného ročníka

 OBSAHOVÝ ŠTANDARD – určuje min. obsah vzdelávania

 Rečovo-komunikačné zámery
 Pojmové okruhy
 Ústne prejavy
 Komunikačné témy
 Jazykové prostriedky
 Vetné modely
 Čítanie
 Písanie

CHARAKTERISTIKA PREDMETU

 SJSL v maďarských školách je druhý jazyk (L2)

Vyučovanie sa delí:

 1-3. ročník – ZAČIATOČNÁ ETAPA

 4-6. ročník – POKRAČOVACIA ETAPA

 od 1. ročníka prebieha ÚVODNÝ ÚSTNÝ KURZ

 od 2. ročníka ČIASTOČNE REDUKOVANÝ ÚSTNY KURZ čítania a písania
 nácvik artikulácie a výslovnosti, rozvíjanie slovnej zásoby
VŠEOBECNÉ CIELE → od prvého stupňa až po maturitu sú totožné

 motivovať žiakov na učenie sa ďalšieho jazyka,

 posilniť u žiakov vzťah k učeniu sa slovenského jazyka ako L2,
 rozvíjať povedomie vlastnej kultúrnej identity,
 posilniť u žiakov toleranciu k slovenskému národu a k ostatným etnikám

ŠPECIFICKÉ CIELE → sú platné iba pre prvý stupeň základných škôl

 naučiť žiakov maďarskú a slovenskú abecedu

 gramatické pravidlá
 ústne a písomne komunikovať
 riešiť sociálne situácie v rámci komunikačných tém,
 vyjadrovanie myšlienok ústne aj písomne po slovensky samostatne
3. Komunikačné témy a odporúčaná základná slovná zásoba podľa komunikačných tém a ročníkov. Princíp opory o
materinský/maďarský jazyk a rešpektovania, využitia jazykového kódu žiaka vo vyučovaní slovenského jazyka v základných
školách s vyučovacím jazykom maďarským. Aktívna a pasívna slovná zásoba žiaka v slovenskom jazyku na 1. stupni základnej
školy s vyučovacím jazykom maďarským. Komunikácia a komunikačné vyučovanie slovenského jazyka a slovenskej literatúry.
Činnostne zameraný prístup vo vyučovaní slovenského jazyka v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským.

KOMUNIKAČNÉ TÉMY (od 2015):

1. Rodina a spoločnosť (členovia rodiny, sviatky)

2. Domov a bývanie (dom/byt, mesto/dedina)
3. Voľný čas a záľuby (rok, mesiac, dátum, ročné obdobia)
4. Doprava a cestovanie (dopravné prostriedky)
5. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie (ľudské telo, zdravie, choroba)
6. Vzdelávanie a práca (škola, trieda, školský rok)
7. Obchod a služby (nakupovanie, potraviny, zelenina, ovocie, kvety)
8. Človek a príroda (domáce, lesné a poľné zvieratá, starostlivosť o zvieratá, aktuálne počasie,
činnosti v záhrade)
9. Naša vlasť (mesto/dedina, bydlisko)

KOMUNIKÁCIA A KOMUNIKAČNÉ VYUČOVANIE SJ

 od prvého ročníka po maturitu sú komunikačné témy tie isté

 komunikačné témy obsahuje ŠVP pre primárny stupeň
 slovná zásoba sa stále rozvíja, presne ju opisuje inovovaný ŠVP SJSL
 SJSL rešpektuje jazykový kód dieťaťa
 vyučujeme kommunikatívne - dramatizácia, rozhovory, konverzácia
 činnostne zameraný prístup - žiaci musia vedieť aplikovať čo sa naučili

CIEĽ Z HĽADISKA REČOVEJ KOMUNIKÁCIE

- naučiť žiakov ústné a písomne komunikovať

- vyjadrovali svoje myšlienky po slovensky samostatne

KOMUNIKAČNÁ KOMPETENCIA:

- je schopnosť používať jazyk v komunikačných situáciach

- tvoriť nové vety – jazyková kompetencia
- 2. ročník - počúvať, rozprávať, čítať, písať - komunikačné zručnosti
- 3. ročník: +tvoriť
- 4. ročník: +obmieňať (variál)

SLOVNÁ ZÁSOBA

1. AKTÍVNA – slová, ktoré stále používame (550 – 650 slov – ZS žiakov na konci)
 2. PASÍVNA - všetky slová, ktoré poznáme (300 – 350 slov)

KOMUNIKÁCIA → je prenos informácie

A. KOMUNIKAČNÁ SÚSTAVA A KOMUNIKAČNÁ SIEŤ

 kódovač
 kódovateľ
 spájací kanál

B. KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY

 jazyk – kód
 signál – dohovorené znamenia

C. KOMUNIKAČNÝ PROCES

 kódovanie
 dekódovanie
 generovanie – vytvorenie signálu
 transferácia (prenos) a transformácia (pretvorenie signálu)
 identifikácia signálu

D. INFORMÁCIA

 hlavná – cieľová
 nosná (sprostredkujúca, signálová)
4. Metódy vyučovania slovenského jazyka ako druhého jazyka (L2), didaktické zásady, vyučovacie metódy a organizačné
formy vo vyučovaní slovenského jazyka a slovenskej literatúry.

METÓDY – ktorým učiteľ riadí učenie žiakov

 FORMALISTICKÉ – gramatika, žiaci sa učia o jazyku a nie jazyk

 AKTIVIZUJÚCE - hovorový reč

1. hra – je hlavný metód, môže byť:

 SYMBOLICKÁ,
 DIDAKTICKÁ
 DRAMATICKÁ

2. METÓDA TPR - Metóda odpovede celým telom

 je založená na koordinácii reči a činnosti
 učiteľ dáva príkazy a predvádza
 dieťa „odpovedá celým telom“

• Kubo hovorí.../Kubo velí...

 dieťa vykoná činnosť, ak na začiatku príkazu počuje „Kubo hovorí/Kubo velí....“.
 Tancujte! Bežte! Tancujeme. Bežíme.

3. audiovizuálna metóda – zvuk+obraz/činnosť

4. komunikatívna metóda – rozprávanie, rozhovor, vetné modely
5. prirodzená metóda
6. fixačná metóda
7. gramaticko-prekladová metóda
8. priama metóda – iba po slovensky
9. kombinovaná metóda
10. kognitívna metóda - postupnosť

DIDAKTICKÉ ZÁSADY:

 zásada sústavnosti – Témy sa opakujú.

 zásada názornosti – Treba zapojiť najviac zmyslov – zrak, sluch, čuch, hmat, chuť.
 zásada postupnosti – Postupne ideme: od blízkeho k ďalekému, od jednoduchého k zložitému, od
ľahkého k ťažkému, od známeho k neznámemu.
 zásada uvedomelosti a aktivity žiakov – žiak vie čo sa učí prečo sa učí

METODICKÉ ZÁSADY:

 zásada praktickosti – rozvíjanie ústnej a písomnej vyjadrovacej schopnosti žiakov

 zásada vetnocentrickosti
 zásada komunikatívnosti – najdôležitejšia
  zásada komplexnosti – osvojenie si jazykového minima, rozvíjanie rečových zručností

ORGANIZAČNÉ FORMY VYUČOVANIA

1. školské organizačné formy:

 kolektívne vyučovanie (vyučovacia hodina)
 skupinové vyučovanie (hodina v málotriednej škole)
 individuálne vyučovanie (domáce úlohy)

2. mimoškolské organizačné formy:

 kolektívne vyučovanie (prednášky)
 skupinové vyučovanie (krúžky)
 individuálne vyučovanie (hra na hudobnom nástroji)

KLASIFIKÁCIA VYUČOVACÍCH METÓD

PRIEBEH VYUČOVACIEHO PROCESU

1. motivačná etapa – didaktická hra, rozprávanie – vyvolanie záujmu

2. expozičná etapa –dramatizácia, projekty, samostatná práca – prvý kontakt s učivom
3. fixačná etapa –opakovanie, otázky-odpovede, domáca úloha – upevňovanie učiva
4. diagnostická etapa – rozhovor, test, kotrolný diktát – stanovanie diagnózy
5. aplikačná etapa – uplatnenie získaných vedomostí v praxi
5. Plánovanie edukačného procesu a príprava na vyučovaciu hodinu slovenského jazyka a slovenskej literatúry na 1. stupni
základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským.

- vyučovacia hodina je základná organizačná forma vyučovania

ŠTRUKTÚRA (KLASICKEJ) VYUČOVACEJ HODINY ZÁKLADNÉHO TYPU

1. organizačná časť
2. kontrola domácej úlohy
3. opakovanie učiva
4. vytváranie nových vedomostí
5. opakovanie a upevňovanie prebratého učiva
6. uloženie domácej úlohy
7. zhodnotenie práce
8. záver vyučovacej hodiny

KOMUNIKAČNÝ MODEL VYUČOVANIA A UČENIA E-U-R:

1. Úvodná časť
2. Hlavná časť
 motivácia
 expozícia – skutočné učenie, nové informácie
 reflexia – upevňujú nové vedomosti, vyjadrujú vlastnými slovami myšlienky
3. Záverečná časť

PRÍPRAVA NA VYUČOVACIU HODINU – záleží na učiteľa

1. prvý typ prípravy - blesková príprava:

Čo?
Ako?
 učiteľ vymyslí obsah, metódy a prostriedky
2. druhý typ odpovedá na otázky:
Čo už bolo?
Čo chcem dosiahnuť?
Ako a čím to dosiahnuť?
Aké bude mať táto hodina pokračovanie?
3. tretí typ:
 Cieľe – čo chcem dosiahnuť
 Akými prostriedkami chcem
 Zvláštne didaktické hľadiská:
Aké vedomosti už majú žiaci o téme?
Ako budem žiakov aktivizovať?
Aké iné hľadiská napr. učebné úlohy, hygienické, diferenciacia, individuálny prístup
 Výchovné možnosti
 Organizácia vyučovacej jednotky
 Časový projekt vyučovacej jednotky:
  K realizácii prípravy - spoluprácu, výsledky

6. Týždenná hodinová dotácia slovenského jazyka a slovenskej literatúry na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom
maďarským. Špecifiká štruktúry vyučovacej hodiny slovenského jazyka a slovenskej literatúry a jej didaktická analýza.

HODINOVÁ DOTÁCIA UČEBNÉHO PREDMETU

 počet hodín na I.stupni ZŠ:

 1.ročník: 5
 2.ročník: 6
 3 a 4. ročník: 5 hodín

5-ből:

 ŠTRUKTÚRA (KLASICKEJ) VYUČOVACEJ HODINY ZÁKLADNÉHO TYPU

 KOMUNIKAČNÝ MODEL VYUČOVANIA
 PRÍPRAVA NA VYUČOVACIU HODINU

DIDAKTICKÁ ANALÝZA VYUČOVACEJ HODINY

 základom analýzy je direktívnosť (rozkazovanie, kritizovanie) a nedirektívnosť učiteľa (otázky,

kritické myslenie, kreativita)
 na analýzu vyučovacej hodiny: OSTRAQ
O – nula – tichá práca
S – speaking – hovoria žiaci
T – talking – hovorí učiteľ
R – rejection – kritizovanie žiakov
A – acception – akceptácia, pochvaly
Q – question – otázky

 pozorovateľ zapíše čo sa deje na hodine, potom reakcii napíše do vzorcu:

i/d = A+Q – nedirektivný / T+R-direktívny

 moderné vyučovanie:
vy – vysvetlenie
u – ukážka
č – činnosť
o – oprava a kontrola
v – vybavovacie pomôcky
a – aktívne opakovanie
ť – testovanie
7. Vyučovanie výslovnosti hlások odlišných od hlások maďarskej abecedy, písania písmen odlišných od písmen maďarskej
abecedy, komunikačných tém, vetných modelov na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry.
Kontrastívne javy v maďarskom a slovenskom jazyku.

VYUČOVANIE FONETICKÝCH JAVOV

 vždy len jeden fonetický jav

 artikulácia
 vzorom je učiteľ, správne otváranie úst
 treba hlásky viackrát opakovať
 žiaci artikuláciu osvojujú odpozorovaním alebo sluchom
 môže byť ako motivácia
 nemôže byť viac ako 5 minút

VYUČOVANIE ARTIKULÁCIE HLÁSOK

1. Vypočujeme hlásku alebo slová.

2. Učiteľ vyslovuje hlásku a slová.
3. Deti opakujú, učiteľ opravuje.
4. Deti samostatne artikulujú.

VÝSLOVNOSŤ SAMOHLÁSOK

Výslovnosť samohlások a, á
1. mak – lebo máme aj v maďarčine
2. zajac – lebo samohláska opakuje dvakrát
3. malá – máme a-á (krátke, dlhé)
4. bábika – + nová hláska

Výslovnosť samohlások e, é
1. kefa – lebo máme aj v maďarčine
2. jeden – lebo samohláska opakuje dvakrát
3. pekné – máme e-é (krátke, dlhé)
4. otec – + nová hláska

Výslovnosť samohlásky ä
 najprv na jednoslabičných slovách: päť
 na dvojslabičných slovách: mäso
 na trojslabičných slovách: mäsitý
 slová sa nevysvetľujú, neprekladajú

Výslovnosť dvojhlásky ô
1. najprv na jednoslabičných slovách: kôň
2. na dvojslabičných slovách: vôňa
3. na trojslabičných slovách: dôvera
 slová sa nevysvetľujú, neprekladajú
VÝSLOVNOSŤ SPOLUHLÁSOK

Výslovnosť spoluhlásky ch
1. šumenie vetra – chchchch
2. spájame ju s inými hláskami – ach, och
3. nacvičujeme v celých slovách – chata

Výslovnosť spoluhlásky ľ
 treba vyslovovať aj v slabikách le, li, lia, lie, liu

Výslovnosť slabičného r, l
1. Vyslovujeme jednoslabičné slová, kde r, l je medzi dvoma spoluhláskami – vlk
2. Medzi slabikami urobíme krátku prestávku.
3. Vyslovujeme celé slovo, bez prestávky.
4. Vyslovujeme viacslabičné slová, kde r, l je v zatvorenej slabike: slnko

Výslovnosť slabičného ŕ, ĺ
1. Citoslovce: bŕŕ
2. Vyslovujeme jednoslabičné slová, kde ŕ, ĺ je medzi dvoma spoluhláskami - stĺp
3. Medzi slabikami urobíme krátku prestávku.
4. Vyslovujeme celé slovo, bez prestávky.
5. Vyslovujeme viacslabičné slová, kde ŕ, ĺ je v zatvorenej slabike: jabĺčko

KONTRASTÍVNE JAVY V SJ A MJ:

 odlišná zvuková hodnota písmen s-š

 odlišné značenie písmen cs-č
 odlišná výslovnosť
 rytmické krátenie
 naučíme slovné druhy, napríklad: podstatné mená, prídavné mená…
 učíme iba slová na ktoré sa pýtame: Kto? Čo? Aký? Aká? Aké?
 v maďarskom jazyku nerozlišujeme ženský, mužský a stredný rod – ten, tá, to
 v maďarskom jazyku nie sú zvratné slovesá (sa, si)
 písanie dátumu je v slovenskom jazyku naopak

+ KOMUNIKAČNÉ TÉMY (3), VETNÉ MODELY (1)

8. Výchova čitateľa. Práca s ilustráciou, textom, resp. literárnym textom. Využitie ľudovej slovesnosti vo vyučovaní
slovenského jazyka a slovenskej literatúry na 1. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Pôvodná slovenská
literatúra pre deti vo vyučovaní slovenského jazyka a slovenskej literatúry na primárnom stupni vzdelávania, využitie diel
slovenských autorov vo vyučovaní výslovnosti a komunikačných tém.

CIEĽOM ČÍTANIA JE:

 osvojenie techniky čítania
 porozumenie textu
 tiché čítanie s porozumením

TECHNIKA ČÍTANIA

1. Zoskupovanie hlások.
2. Skladanie slov z hlások (písmen) a zo slabík.
3. Prečítanie slov.
4. Porozumenie významu slov a viet.
5. Neznámé výrazy.
6. Hlasné čítanie.
7. Tiché, primerane rýchle, plynulé čítanie s porozumením.

VYUČOVANIE ČÍTANIA NA 1.STUPNI ZŠ V VJM

1. fáza: v 1. a 2. triede audiovizálna-orálna metóda

2. fáza: v 3.triede - plynulé čítanie
3. fáza: od 4. triedy čítanie s porozumením

ČÍTANIE A PRÁCA S TEXTOM NA VYUČOVACEJ HODINY:

1. fáza prípravy článku: učiteľ číta text, učebnice sú zatvorené, alebo môžu čítať žiaci zrakom
2. fáza vlastného čítania: dobre čítajúci žiaci – celá trieda – skupina žiakov – slabši jednotlivci
3. práca s textom

Z HĽADISKA ZNENIA ČÍTANIE MÔŽE BYŤ:

 hlasné (individuálne, skupinové)

 tiché

Z HĽADISKA POCHOPENIA TEXTU ČÍTANIE MÔŽE BYŤ:

 syntetické - obsah pochopia na základe slovnej zásoby

 analytické – treba prekladať text
PRÁCA S OBRÁZKAMI, ILUSTRÁCIAMI

1. Učiteľka pomenuje osobu, zviera, predmet na ilustrácii.

2. Žiaci opakujú.
3. Učiteľka sa pýta na osobu, zviera a predmet: Kto je to? Čo je to?
4. Po učiteľkovi opakujú a ukazujú (ten, tá, to, tie).
5. Učiteľka sa pýta, deti odpovedajú.
6. Učiteľka pýta na činnosti: Čo robí...?
7. Pýta na vlastnosti: Aký, Aká, Aké je...?
8. Žiaci opakujú otázku aj odpoveď.
9. Žiaci sa pýtajú spolužiakov.
10. Žiaci spoločne tvoria vety.
11. Naučia sa naspamäť vybrané vety.
12. Tvoria príbeh (2–3 vety).

PRÁCA S ROZPRÁVKAMI

1. Rozprávku vypočujeme.
2. Učiteľ prednesie rozprávku.
3. Učiteľ pomenuje postavy.
4. Žiaci opakujú.
5. Rozprávka sa učí po častiach.
6. Potom sa nacvičuje aj vcelku.
7. Deti prednesú otázky a odpovede, dramatizujú rozprávku (bábky, neverbálne prostriedky).

ZNÁMI SPISOVATELIA

 Ľudmiľa Podjavorinská: Klásky

 Mária Rázusová-Martáková: Plamienočka, Chlapčekovo leto
 Krista Bendová: Bola raz jedna triedna
 Mária Jančová: Rozprávky starej matere
 Mária Ďuríčková
 Elena Čepčeková
 Klára Jarunková
 Milan Rúfus
9. Vyučovanie čítania a písania na hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry primárneho stupňa vzdelávania škôl s
vyučovacím jazykom maďarským. Požiadavky na ústny a písomný prejav žiaka v jednotlivých ročníkoch primárneho
vzdelávania. Diktáty a kontrolné práce na hodinách slovenského jazyka a slovenskej literatúry primárneho stupňa vzdelávania
škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

8-ból ČÍTANIE

CIEĽOM PÍSANIA JE:

 naučiť si písmená slovenskej abecedy a základný pravopis
 v 1. ročníku sa písanie vyučuje spolu s čítaním, v ďalších ročníkoch je vo výučby

POŽIADAVKY NA ÚSTNY A PÍSOMNÝ PREJAV

Ústne prejavy: Písomné prejavy:

1. ročník  pozdravy, oslovenia,
blahoželanie, prosba,
poďakovanie
 rozprávky z maďarského
jazyka (Repa, Červená
čiapočka)
 riekanky, hádanky,
básničky a texty piesní a
detských hier
2. ročník eddigiek +  slovenská abeceda
 rozhovory v rámci  odlišné grafémy
komunikačných tém  dvojhlásky
 reprodukcia textov
 jednoduchý opis
3. ročník eddigiek + eddigiek +
 pozvanie, privítanie, lúčenie  písomné formy: pozdravy,
sa, predstavovanie sa, oslovenia, pozvanie,
ospravedlnenie, privítanie, lúčenie sa,
telefonovanie podľa vzoru blahoželanie, predstavovanie
 krížovky, tajničky sa, prosba, poďakovanie,
 jednoduché rozprávanie o ospravedlnenie
živote v škole a v rodine  štruktúra pozdravu a
 krátke súvislé texty pozvánky
 jednoduchá charakteristika  písanie pohľadníc z výletu a
z dovolenky podľa vzoru
 písanie vianočných a
veľkonočných pozdravov
podľa vzoru
 písanie dátumu
 jednoduchý opis
 jednoduchá charakteristika
4. ročník eddigiek + eddigiek +
 rozhovory v obchodoch  jednoduché osobné dotazníky
 reprodukcia rozprávok,  krátke pozdravy a správy
riekaniek, hádaniek, formou SMS a e-mailu.
básničiek, textov piesní a
 detských hier
 rozprávanie o rodinnej,
školskej slávnosti, o výlete
DIKTÁTY
 dobre na nacvičovanie pravopisu
 opravujú sa hneď po napísaní

TYPY DIKTÁTOV:

a) diktát s kreslením - 3 – 4 vety - od 1. ročníka

b) zrakový diktát - 4 – 5 vety - od 3. ročníka

c) komentovaný diktát - 4 – 5 vety - od 3. ročníka
d) diktát s vysvetlením - 4 – 5 vety - od 3. ročníka

e) nácvičný diktát - 5 – 6 vety – od 4. ročníka

f) diktát s upozornením - 5 – 6 vety – od 4. ročníka
g) kontrolný diktát – len vo 4. ročníku – 4 kontrolné diktáty, 5 – 6 vety - slúži na kontrolu, píšu, keď
jedna pravopisná téma preberie, opravuje učiteľ
10. Materiálne didaktické prostriedky a didaktická technika vo vyučovaní slovenského jazyka a slovenskej literatúry.
Špecifické učebné pomôcky vo vyučovaní slovenského jazyka ako druhého jazyka (L2) na 1. stupni základnej školy s
vyučovacím jazykom maďarským.

 DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY – slúžia na rýchlejšie osvojenie učiva

 DIDAKTICKÁ TECHNIKA – zvukové prístroje, výpočtová technika
 DIDAKTICKÝ MATERIÁL – učebnice, učebné osnovy, pracovné zošity, slovníky, encyklopédie,
časopisy, pracovný list, obrazový materiál, magnetická tabuľa, školská tabuľa

KLASIFIKÁCIA UČEBNÝCH POMÔCOK A DIDAKTICKEJ TECHNIKY:

 vizuálne – kartičky, nástenné tabule, projektor, laptop, interaktívna tabuľa
 audiovizuálne – projektor, laptop, interaktívna tabuľa
 auditívne
 taktilné – reálne modely a predmety

UČEBNICA
 základná didaktická pomocka
 používame učebnice a pracovné zošity Ypsilon
 mala by plniť tieto funkcie:
 poznávaciu,
 motivačnú a sebavzedelávaciu,
 koordinačnú, výchovnú.

VÝCHODISKOVÝ TEXT:
 text, slovo alebo vety, ktoré nemusia súvisieť
 je na začiatku téme
 môže byť aj obrázok alebo ilustrácia, žiacka práca

ILUSTRÁCIA A FUNKCIA OBRÁZKOV

 motivačná a estetická funkcia
 v učebniciach SJ je málo obrázkov, sú tu KOMIKSY – obrázky s rečovými bublinami

POUČKY
 didaktické definície
 podstatné vlastnosti javov
 musí byť jednoduchý
 v učebniciach sú oddelené od textu

JAZYKOVĚ CVIČENIE
 cvičenie – hlavná a najefektívnejšia metóda
 rozdeľujeme na:
 školské a domáce
 ústne a písomné
 monotematické a súhrnné
 kognitívne (poznávacia funkcia) a aplikatívne (komunikačná funkcia)7
 LEXIKÁLNE CVIČENIE, VÝSLOVNOSTNÉ, PRAVOPISNÉ, GRAMATICKÉ,
ŠTYLIZAČNÉ, TEXTOVÉ