Predmet Anglický jazyk

Hodinová dotácia

Ročník 5.ročník 6.ročník 7.ročník 8.ročník 9.ročník

Predmet ŠkVP povinný povinný povinný povinný povinný
Časová dotácia povinná + 3+0 3+0 3+0 3+0 3+0
voliteľná

Predmet je spracovaný presne v rozsahu stanovenom ŠVP, bez ďalších úprav. Štandardy predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP
zverejnené na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Vyučovanie AJ má ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava
efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích
jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci
Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového
vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa
chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“
umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.
Vzdelávanie v cudzích jazykoch vychádza zo základného dokumentu: Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR
(Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde
Rady Európy.
Základná úroveň A nazvaná Používateľ základov jazyka, ktorú majú dosiahnuť žiaci na ZŠ predpokladá, že učiaci sa ovláda jazyk
v základnom rozsahu, čo mu umožňuje opisovať každodenné situácie predvídateľného obsahu, i keď vo všeobecnosti je nútený obsah výpovede
obmedziť a hľadať slová. Požiadavky kladené na učiaceho sa predpokladajú jeho uvedomelý prístup k osvojovaniu si cudzieho jazyka, Táto
koncepcia umožňuje učiacemu sa, aby sa na základe vlastného uváženia rozhodol, do akej miery bude cudzí jazyk v budúcnosti používať a sám si
zvolí úroveň náročnosti.
Ďalej sa delí na :
 -úroveň A1 (fáza objavovania/oboznamovania sa s jazykom), ktorú žiaci dosiahnú na konci 5. ročníka. Charakteristika ovládania
anglického jazyka na úrovni A1 podľa SERR je nasledujúca: Rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším vetám, ktorých
účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, a tieto výrazy a vety dokáže používať. Dokáže predstaviť seba aj iných a dokáže klásť a
odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná, a o veciach, ktoré vlastní. Dokáže sa dohovoriť
jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť (SERR, 2013, s. 26).
-úroveň A2 (počiatočná fáza využívania základných komunikačných nástrojov) , ktorú žiaci dosiahnú na konci 9. ročníka.
Charakteristika ovládania anglického jazyka na úrovni A2 podľa SERR je nasledujúca: Rozumie vetám a často používaným výrazom
vzťahujúcim sa na oblasti, ktoré sa ho bezprostredne týkajú (napríklad najzákladnejšie informácie o sebe, o rodine, nakupovaní, miestnom
zemepise a o zamestnaní). Dokáže komunikovať v jednoduchých a rutinných úlohách vyžadujúcich si jednoduchú a priamu výmenu informácií
o známych a bežných záležitostiach. Dokáže jednoduchými slovami opísať svoje rodinné zázemie, bezprostredné okolie a záležitosti v
oblastiach nevyhnutných potrieb (SERR, 2013, s. 26.)

2. Obsah predmetu

Vyučovací predmet anglický jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie
komunikačných situácií v cudzom jazyku .
Angličtina nie je štátnym jazykom v Slovenskej republike. V súčasnosti je pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky prvým cudzím
jazykom, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umožňuje komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a
vedomia. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí anglického jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú
komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom uvedomenia si miesta anglického jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a
vníma nielen svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť, ale aj existenciu iných národov a národností v multikultúrnej spoločnosti. Úroveň
poznania a praktického ovládania anglického jazyka je tak zároveň zrkadlom začleňovania sa do štruktúr multikultúrnej spoločnosti. Kultivované
ovládanie angličtiny zabezpečuje nielen úspešné zvládnutie školského vzdelávania v iných krajinách, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie
v pracovnom zaradení.
Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je
prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a
dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich
intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť.
Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú
základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať
v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré
žiaci získajú v predmete anglický jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si
poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie anglického jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť
spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba,
vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v
rozličných komunikatívnych situáciách.
Vzdelávací obsah anglického jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné
jazykové činnosti a stratégie.
V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne
činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností,
osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach
a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti, samo štúdiu.
V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu
umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.
V oblasti Komunikačné jazykové činnosti a stratégie, žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom
prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav – dialóg, monológ.

3. Ciele vyučovacieho predmetu

Vzdelávanie v cudzích jazykoch vychádza zo základného dokumentu: Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR
(Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde
Rady Európy.
Cieľom vzdelávania na princípe kompetencií je, aby učiaci sa dokázal: riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení
pomáhal cudzincom v našej krajine, aby si dokázal vymieňať informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a
sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si učiaci sa osvojuje, viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a
ich kultúrne dedičstvo.
Cieľom vyučovania anglického jazyka na základnej škole je naučiť žiakov všetky formy dorozumievania sa v danom jazyku, aby mohol
uplatňovať svoje jazykové zručnosti pri hovorení, počúvaní, či už priamo cez živú osobu, alebo prostredníctvom rozhlasu a televízie. V čase
rozvoja počítačovej techniky je písanie a čítanie v anglickom jazyku medzi ľuďmi na celom svete veľmi rozšírené. Preto je úlohou základnej
školy, aby žiaci pripravili aj na tieto spôsoby komunikácie.
 Cieľom vzdelávania v oblasti anglického jazyka na druhom stupni základnej školy je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností v danom
jazyku ( podľa spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky ); t.j. používateľ základného jazyka; s príslušnou gramatickou a
pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Na druhom stupni základnej školy je potrebné rozvíjať kľúčové kompetencie; t.j. všeobecné
kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie a komunikačné zručnosti.
Všeobecné ciele vyučovacieho predmetu anglický jazyk vychádzajú z modelu všeobecných kompetencií a komunikačných jazykových
kompetencií, ako ich uvádza Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (ŠPÚ, 2013). Pri formulácii cieľov vyučovacieho predmetu sa
zdôrazňuje činnostne zameraný prístup - na splnenie komunikačných úloh sa žiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať
komunikačné stratégie.

Cieľom vyučovacieho predmetu anglický jazyk je umožniť žiakom:

 efektívne používať všeobecné kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane
jazykových činností,
 využívať komunikačné jazykové kompetencie tak, aby sa komunikačný zámer realizoval vymedzeným spôsobom,
 v receptívnych jazykových činnostiach a stratégiách (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením) spracovať hovorený alebo
napísaný text ako poslucháč alebo čitateľ, v produktívnych a interaktívnych jazykových činnostiach a stratégiách (ústny prejav, písomný
prejav) vytvoriť ústny alebo písomný text,
 používať hovorené a písané texty v komunikačných situáciách na konkrétne funkčné ciele.

4. Kompetencie

Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom
jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:.
 dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
 dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje
myšlienky a pocity,
 viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

I. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových
činností. Učiaci sa rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
  získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
 opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
 uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
 opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
 pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
 dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny
život,
 kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
 udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
 pochopiť zámer zadanej úlohy,
 účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
 aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
 využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
 byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
II. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. Na
uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa
cudzím jazykom hovorí.
Úroveň A1:
 jazykové kompetencie: používať iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,
používať základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, používať iba
obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru , ovládať výslovnosť
obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení, zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s
hovoriacimi pochádzajúcimi z jazykovej skupiny daného učiaceho sa, odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché
pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia, vyhláskovať svoju adresu,
štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje .
 sociolingválne kompetencie: nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že používa najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia
zdvorilosti: pozdraviť sa, rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať sa, ospravedlniť sa atď.
 pragmatické kompetencie: spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“
alebo „potom“, zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené jazykové prejavy, s mnohými pauzami, ktoré sú nevyhnutné
na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.
Úroveň A2:
 jazykové kompetencie: používať bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných potrieb
obmedzeného charakteru, základné vetné modely a komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených slovných spojení a
skupín niekoľkých slov a výrazov, obmedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení, ktoré sa týkajú predvídateľných
základných jazykových situácií, osvojenú slovnú zásobu tak, aby si dokázal poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka známych
situácií a tém, niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa systematicky dopúšťa základných chýb, ale je mu
rozumieť,
 sociolingválne kompetencie: komunikovať v bežných spoločenských situáciách, jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií
jazyka, akými sú napr. výmena informácií, žiadosť, vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď., udržať a
rozvinúť spoločenskú konverzáciu prostredníctvom najjednoduchších bežných výrazov ,
 pragmatické kompetencie: usporiadať vety v takom poradí, aby vytvorili koherentný jazykový celok (tematická organizácia, logické
usporiadanie slov, príčina/následok), využívať základné funkcie jazyka s cieľom poskytnúť a vyhľadať faktografické informácie,
vyjadriť a zisťovať postoj, vyjadriť presvedčenie, nadviazať kontakt s ľuďmi, používať jednoduché spôsoby na začatie, udržanie a
ukončenie krátkeho rozhovoru, používať najčastejšie sa vyskytujúce spojovacie výrazy na prepojenie jednoduchých viet potrebných na
vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede .

III . Komunikačné jazykové činnosti a stratégie

Jazykové činnosti a stratégie sa rozvíjajú väčšinou integrovane, t.j. viaceré súčasne. Dôraz na konkrétne jazykové činnosti sa odvíja
od komunikačnej situácie, v ktorej sa účastníci komunikácie nachádzajú.

Výkonový štandard sa skladá z týchto zložiek:

1. počúvanie s porozumením,
2. čítanie s porozumením,
3. písomný prejav,
4. ústny prejav.

Úroveň A1:
1. Počúvanie s porozumením
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 sledovať reč, ktorá je veľmi pomalá a starostlivo artikulovaná, aby mohol pochopiť význam,
 porozumieť jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a riadiť sa jednoduchými orientačnými pokynmi,
  porozumieť každodenným výrazom týkajúcim sa uspokojovania jednoduchých, konkrétnych potrieb (SERR, 2013, s. 68, 69, 77).
2. Čítanie s porozumením
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 porozumieť veľmi krátkym jednoduchým textom a samostatným slovným spojeniam, vyhľadať známe mená, slová a základné slovné
spojenia, podľa potreby sa v čítaní vrátiť späť,
 porozumieť krátkym jednoduchým správam na pohľadniciach,
 rozoznať známe mená, slová a najzákladnejšie slovné spojenia v jednoduchých nápisoch,
 získať približnú predstavu o obsahu jednoduchších informačných materiálov a krátkych jednoduchých opisov, najmä ak má
vizuálnu oporu,
 riadiť sa krátkymi, jednoducho napísanými orientačnými pokynmi (SERR, 2013, s. 71– 73).
3. Písomný prejav
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,
 vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne,
 napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom, kde žijú a čo robia, v písomnej forme požiadať o osobné
údaje alebo ich poskytnúť (upravené SERR, 2013, s. 85, 86, 64).
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 dohovoriť sa jednoduchým spôsobom, ale komunikácia je úplne závislá od pomalšieho opakovania reči, preformulovania a
spresnení,
 porozumieť otázkam a pokynom, ktoré sú mu adresované a ktoré sú vyslovované dôsledne a pomaly,
 používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho, ako sa má,
 predstaviť seba a iných a reagovať, keď ho predstavujú,
 rozumieť každodenným jednoduchým slovným spojeniam a vedieť reagovať na jednoduché informácie (upravené SERR, 2013, s. 76
– 83).

Ústny prejav – monológ

Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 vytvoriť jednoduché, väčšinou izolované slovné spojenia o ľuďoch a miestach,
 opísať seba, čo robí, kde žije (SERR, 2013, s. 60).
Úroveň A2:

1. Počúvanie s porozumením
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach.
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach.
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach,
 rozumieť jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú
 identifikovať tému vypočutej diskusie,
  porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach,
 rozumieť jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú
 identifikovať tému vypočutej diskusie,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe (upravené SERR, 2013, s. 68, 69).

2. Čítanie s porozumením
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
 programy a časové harmonogramy,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov (upravené SERR, 2013, s. 71 – 74).

3.Písomný prejav
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
  jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy (upravené SERR, 2013, s. 85 – 86, 127).

3.Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
  zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia a reagovať na ne,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
  sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia a reagovať na ne,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť (upravené SERR, 2013, s. 76 – 83).

Ústny prejav – monológ

Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti (upravené SERR, 2013, s. 60).

Kompetencie a funkcie jazyka

V rámci 5. ročníka sa v anglickom jazyku rozvíjajú tie kompetencie a funkcie jazyka, ktoré sú špecifikované v časti Obsahový
štandard – úroveň A1. V rámci 6. až 9. ročníka ZŠ sa v anglickom jazyku rozvíjajú tie kompetencie a funkcie jazyka, ktoré sú špecifikované
v časti Obsahový štandard – úroveň A2.
 Každá kompetencia v obsahovom štandarde sa člení na šesť komponentov, ktoré sú všetky súčasťou komunikačnej kompetencie a
bez ktorých sa komunikácia nemôže uskutočňovať. V rámci obsahového štandardu jednotlivé kompetencie na seba nenadväzujú, môžu sa
navzájom kombinovať a neustále vytvárať nové komunikačné kontexty.
Kompetencie súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom a písomnom prejave a zahŕňajú reakcie účastníkov komunikácie.
Funkcie sú chápané ako základné časti komunikácie. Žiaci ich musia ovládať, aby sa mohla komunikácia v cudzom jazyku uskutočniť,
pričom s niektorými z nich sa stretnú až na vyšších úrovniach.
Interakčné schémy sú časťou, ktorá vyjadruje pragmatické kompetencie, nie je uzavretá a charakterizuje jednotlivé úrovne. Poskytuje
učiteľovi základný rámec pre rozvoj komunikačných jazykových činností a stratégií v súlade s príslušnou úrovňou, pričom platí, že čím je úroveň
vyššia, tým sa možnosti jazykového prejavu rozširujú.
Jazyková dimenzia dokresľuje uvedené funkcie a jej ovládanie by nemalo byť samostatným cieľom, ale prostriedkom na správne
vyjadrenie jednotlivých funkcií jazyka.
Diskurzná dimenzia opisuje formu realizácie komunikačného kontextu, funkčné štýly a typy textov. Zameriava sa na rozvíjanie
schopnosti žiakov usporiadať vety v takom poradí, aby vedeli vytvoriť koherentný jazykový celok a prispôsobili svoj jazykový prejav
prijímateľovi. Rozvíjanie
Interkultúrnej dimenzie umožňuje žiakom, aby sa dokázali prispôsobiť zásadám sociálnej kohézie v cieľových krajinách. Do tejto
dimenzie zároveň patria interkultúrne kompetencie, t. j. znalosti a povedomie o rôznych etnických, kultúrnych a sociálnych skupinách,
akceptácia ľudí z iných kultúr s ich rozdielnym správaním a hodnotami, schopnosť interpretovať, kriticky vnímať a hodnotiť udalosti, dokumenty
a produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.
Časti Diskurzná dimenzia a Interkultúrna dimenzia v obsahovom štandarde sú iba odporúčané a dotvárajú kontext na využitie funkcií
jazyka a interakčných schém. Diskurzná dimenzia a Interkultúrna dimenzia sú pre učiteľa východiskom a poskytujú mu priestor, aby ich dopĺňal
podľa špecifických potrieb vo svojej škole.

Prehľad kompetencií a funkcií stanovených pre úrovne A1 až B2

Tabuľka uvádza prehľad kompetencií a funkcií stanovených pre úrovne A1 až B2.

Kompetencie Funkcie
Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou Upútať pozornosť
Pozdraviť
 Odpovedať na pozdrav
Poďakovať sa a vyjadriť uznanie
Rozlúčiť sa
Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Potvrdiť a trvať na niečom
Začleniť informáciu
Odpovedať na požiadavky
Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/Odmietnuť
Opraviť
Vyjadriť názor Vyjadriť názor
Vyjadriť súhlas
Vyjadriť nesúhlas
Vyjadriť presvedčenie
Vyjadriť vzdor
Protestovať
Vyjadriť stupne istoty
Vyjadriť vôľu Vyjadriť želania
Vyjadriť plány
Vyjadriť schopnosť Vyjadriť vedomosti
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť schopnosť vykonať nejakú činnosť
Vyjadriť pocity Vyjadriť radosť, šťastie, uspokojenie
Vyjadriť smútok, skľúčenosť
Vyjadriť súcit
Vyjadriť fyzickú bolesť
Utešiť, podporiť, dodať odvahu
Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Vyjadriť nádej
Vyjadriť sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojenie, úzkosť
Ubezpečiť
Vyjadriť úľavu
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať sa
Zistiť spokojnosť/nespokojnosť
Predstaviť záľuby a vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam
Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád
Vyjadriť, čo uprednostňujem
Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, zlú náladu niekoho iného
Stanoviť, oznámiť a zaujať postoj k pravidlám alebo Vyjadriť príkaz/zákaz
povinnostiam Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
Žiadať o povolenie a súhlas
Dať súhlas
Odmietnuť
Zakázať
Reagovať na zákaz
Vyhrážať sa
Sľúbiť
Reagovať na porušenie pravidiel alebo nesplnenie Obviniť (sa), priznať (sa)
povinností Ospravedlniť (sa)
Odmietnuť/Poprieť obvinenie
Vyčítať/Kritizovať
Reagovať na príbeh alebo udalosť Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
 Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť že ma niekto/niečo neprekvapil/-lo
Vyjadriť nezáujem
Dať ponuku a reagovať na ňu Žiadať niekoho o niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo urobil
Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo urobili
Ponúknuť pomoc
Navrhnúť, že niečo požičiam/darujem
Odpovedať na návrh
Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti Varovať pred niekým/niečím
Poradiť
Povzbudiť
Vyjadriť želanie
Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti Spomenúť si na niečo/niekoho
Vyjadriť, že som na niečo/niekoho zabudol
Pripomenúť niekomu niečo
Kondolovať
Blahoželať
Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
Predniesť prípitok
Korešpondovať Začať list
Rozvinúť obsah listu
Ukončiť list
Telefonovať Začať rozhovor

Komunikovať
Vypracovať štruktúrovanú prezentáciu
Doplniť štruktúrovanú prezentáciu
Zúčastniť sa diskusie/ Argumentovať
Uistiť sa, že slová/výklad/ argument boli pochopené
Porozprávať príbeh
Udržiavať rozhovor
Ukončiť rozhovor
Začať rozhovor
Ujať sa slova v rozhovore
Vypýtať si slovo
Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma prerušili
Zabrániť niekomu v rozhovore
Uviesť tému, hlavnú myšlienku
Oboznámiť s obsahom a osnovou
Rozviesť tému a hlavnú myšlienku
Prejsť z jedného bodu na iný
Ukončiť výklad
Zdôrazniť, dať do pozornosti
Odbočiť od témy
Vrátiť sa k pôvodnej téme
Uviesť príklad
Citovať
Parafrázovať
Navrhnúť novú tému/bod diskusie
Odmietnuť diskutovať na ponúkanú tému/bod diskusie
Vrátiť sa k téme/k bodu diskusie
Uistiť sa, že účastník komunikácie pochopil moje vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané
Požiadať o pomoc pri vyjadrení slova/slovného spojenia
Nahradiť zabudnuté/neznáme slovo
Hľadať slovo/slovné spojenie
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
Rozprávať
 Začať príbeh, historku, anekdotu
Zhrnúť

Prehľad výskytu kompetencií na jednotlivých úrovniach SERR:

Kompetencie Úroveň Úroveň Úroveň Úroveň

A1 A2 B1 B2
1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
2. Vypočuť si a podať informácie
3. Vybrať si z ponúkaných možností
4. Vyjadriť názor
5. Vyjadriť vôľu
6. Vyjadriť schopnosť
7. Vyjadriť pocity
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
9. Predstaviť záľuby a vkus
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii
11. Stanoviť, oznámiť a zaujať postoj k pravidlám alebo
povinnostiam
12. Reagovať na porušenie pravidiel alebo nesplnenie
povinností
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
14. Dať ponuku a reagovať na ňu
 15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
17. Reagovať pri prvom stretnutí
18. Korešpondovať
19. Telefonovať
20. Komunikovať
21. Vypracovať štruktúrovanú prezentáciu
22. Doplniť štruktúrovanú prezentáciu
23. Zúčastniť sa diskusie/Argumentovať
24. Uistiť sa, že slová/výklad/argument boli pochopené
25. Porozprávať príbeh

5. Prierezové témy

Integrované vyučovanie cudzieho jazyka napomáha k budovaniu medzipredmetových vzťahov. Učivo preberané na iných predmetoch je
prirodzene zahrnuté do vyučovania cudzieho jazyka s cieľom zopakovať si získané poznatky a zároveň naučiť, prípadne utvrdiť si novú slovnú
zásobu z daného tematického okruhu. Integrované vyučovanie cudzieho jazyka predstavuje vzdelávaciu metódu vyučovania nejazykových
predmetov prostredníctvom cudzieho jazyka.

Do obsahu vyučovacieho predmetu sú integrované prierezové témy

1. Multikultúrna výchova – rozvíja chápanie iných kultúr a ich akceptácie, dotýka sa aj medziľudskej tolerancie, mierovej spolupráce
príslušníkov iných kultúr.
2. Environmentálna výchova – rozvoj postojov k životnému prostrediu, spolupráce pri ochrane a tvorbe životného prostredia.
3. Dopravná výchova - funkcie dopravy .
4. Ochrana života a zdravia – riešenie mimoriadnych situácií pohybu a pobytu v prírode, orientácia na mape, aplikácia v teréne.
5. Mediálna výchova – rozvíja schopnosť selektovať informácie z médií, vytvárať si vlastný názor a prezentovať ho.
6. Tvorba projektu a prezentačné schopnosti - získavanie informácií, ich triedenie, prezentácia vlastnej práce, hodnotenie vlastnej práce a
prác iných žiakov.
 7. Finančná gramotnosť – rieši každodenné problémy s financiami, učí o hodnote a hospodárení s financiami.
8. Osobný a sociálny rozvoj – rieši postoje ku životným témam, kultúre, médiám .

6. Stratégie vyučovania - metódy, formy a postupy vyučovania anglického jazyka

V učebnom procese vyučovania – osvojovania anglického jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať
uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na
rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka.
Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa
nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú
také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory
o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov.
V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt
zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované
situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na
takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie.
Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú,
a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu
dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by
mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.
Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému
významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 5.
aj v 6. ročníku je vhodné a potrebné aj vysvetlenie prekladom.
Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné
gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.
Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ
motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo
znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane
činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných
činností.
 V zmysle kritéria dlhodobosti sa gramatické javy nevyučujú lineárne, ale špirálovite. Po určitých intervaloch a podľa potreby je potrebné
sa vrátiť k osvojeným jazykovým prostriedkom s cieľom ich využívania v nových kontextoch.

Učebné techniky :
Riadené, resp. kontrolované techniky:
1. Techniky na uvedenie žiakov do jazyka: na rozcvičku a uvoľnenie, spev, tanec, relaxačné techniky a pod.
2. Uvedenie žiakov do problematiky: sústredenie pozornosti žiakov na cieľ vyučovacej hodiny, navodenie situácie, otázky, upozornenie na
text v učebnici, zvukovú nahrávku, obrázky, mapy atď.
3. Organizačné techniky: štrukturácia vyučovacej hodiny alebo aktivity triedy, organizácia disciplíny, vonkajšie usporiadanie triedy
(delenie žiakov na skupiny, presúvanie nábytku a pod.).
4. Vysvetlenie obsahu (učiva) vyučovacej hodiny: gramatického, lexikálneho, sociolingvistického, pragmatického, resp. iných aspektov
jazyka.
5. Demonštrácia rolovej hry: učiteľom, vopred pripravenými žiakmi, v učebnici atď., ktorú žiaci majú napodobňovať. Sem patria aj krátke
jazykové modely, stručné znázornenie jazykového javu (vzory), mini dialógy alebo ustálené rečové zvraty a panely.
6. Prezentácia dialógu alebo rozprávania pre pasívnu recepciu: predčítanie, počúvanie zvukovej nahrávky a pod.
7. Prednes dialógu alebo rozprávania: predvedenie osvojených vedomostí alebo pripravených textov žiakmi v skupinách alebo
individuálne doslovnou reprodukciou.
8. Hlasné čítanie.
9. Kontrola žiackych prác, ústnych prejavov atď.
10. Otázky - odpovede, prejav: aktivity vyžadujúce od žiakov okamžitú, pohotovú reakciu na otázky zvyčajne naučenými, očakávanými
vetami a odpoveďami. Odporúča sa tu odlíšiť tieto otázky a reakcie od otázok zameraných na pravdepodobné, nepredvídané,
voľné odpovede a reakcie žiakov.
11. Dril, opakovanie vzorových viet a dialógov, substitúcia a iné mechanické aktivity.
12. Preklad.
13. Písanie na diktát.
14. Odpisovanie (z tabule, z učebnice a pod.).
15. Identifikácia, zisťovanie: žiaci vyberajú - zisťujú a tvoria alebo iným spôsobom identifikujú špecifické formy, funkcie, definície alebo
zameranie lekcie.
16. Spoznávanie: žiaci identifikujú formu a pod. Je to vlastne identifikácia
viac - menej bez jazykovej produkcie, napr. žiaci kontrolujú odseky a časti textov, kreslia symboly, triedia a usporadúvajú obrázky a pod.
17. Opakovanie vrátane opakovania formou testu.
18. Testovanie ako forma merania učebných výsledkov žiakov.
19. Zmysluplný (nie mechanický) dril: drilové aktivity vyžadujúce od žiakov výber spomedzi rozličných informácií. Táto aktivita nie je
totožná s činnosťou výmeny informácií podľa určenej postupnosti.

Čiastočne riadené, resp. kontrolované techniky:

20. Brainstorming
21. Vyrozprávanie príbehov (najmä žiakmi): na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia príbehu buď učiteľom alebo žiakmi (môže
sa prekrývať aj s tzv. motivačnými, uvádzacími technikami alebo prednesom rozprávania, poviedky ). Táto aktivita je vhodná aj na
udržiavanie pozornosti žiakov, na motiváciu a pod.
22. Otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce promptné vyjadrenia, voľné odpovede žiakov (napríklad pri kladení otázok
informujúci sa nevie, aké má informácie opýtaný).
23. Reťazový dialóg, resp. rozvíjanie dialógu: podľa obrázkov, pohľadníc, mimetizácie a pod.
24. Prenášanie informácií: z jednej formy rečovej činnosti do druhej, napríklad napísanie obsahu vypočutého textu, podľa ústnych
inštrukcií dopĺňanie textu alebo diagramu, tabuľky a pod.
25. Výmena informácií: úlohy vyžadujúce dva spôsoby komunikácie, cvičenia na získavanie, zhromažďovanie chýbajúcich informácií,
keď jeden alebo ani jeden z účastníkov komunikácie nedisponuje potrebnými informáciami na zmysluplnú komunikáciu.
26. Prezentácia príbehu alebo vysvetlenie podnetu, stimulu. Táto aktivita sa od rozvíjania dialógu, resp. reťazového dialógu líši v tom, že
nevyžaduje iné stimuly.
27. Príprava: učenie sa žiakov, tiché čítanie, samostatná práca s učebnicou, pracovným zošitom, príprava na prednes v dvojiciach, príprava
počúvania
s porozumením a pod.

Voľné, neriadené, resp. nekontrolované techniky:

28. Rolové hry (hranie roly): relatívne samostatná, voľná aktivita. Nie je totožná s rozvíjaním dialógu, resp. s reťazovým dialógom.
(Reťazové dialógy
v skutočnosti vyžadujú iba minimálnu samostatnú aktivitu žiakov, najmä pri začatí dialógu)
29. Hry: Rozličné formy aktívnych jazykových hier.
30. Riešenie problému.
31. Dramatizácia: plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.
32. Simulácia: simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a
jednotlivcami.
33. Kompozícia: vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.
34. Pojmové mapy, slovné diagramy a iné zobrazenia vzájomných vzťahov v rámci preberanej slovnej zásoby
METÓDY:

1. Motivačné metódy:
 motivačné rozprávanie,
 motivačný rozhovor ( dialóg, poznatky, skúsenosti....) ,
 motivačná demonštrácia ( obraz, film....) ,
 problém ako motivácia ( problémové vyučovanie, projekty....) ,
 burza nápadov – brainstorming,
 didaktické hry .

2. Expozičné metódy:
 Rozprávanie,
 opis ,
 vysvetľovanie ,
 prednáška ,
 heuristický rozhovor,
 beseda ,
 projektová metóda ,
 skupinové vyučovanie ,
 samostatná práca s knihou, s encyklopédiou, s atlasom,
 samostatná práca – vyhľadávanie informácií na internete .

3. Fixačné metódy:
 ústne opakovanie ,
 písomné opakovanie ,
 metóda otázok a odpovedí,
 opakovací rozhovor,
 opakovanie s využitím literatúry,
 domáca úloha .
 4. Hodnotiace metódy:
 ústne skúšanie,
 písomné skúšanie ,
 praktické skúšanie ,
 didaktické testy .

FORMY :

1. Vyučovacia hodina:
 vyučovacia hodina v špeciálnej učebni – laboratórne práce,
 vyučovacia hodina s využitím techniky ( PC, Notebook, Data projektor, TV, DVD prehrávač, video.....) .
2. Exkurzia
3. Výlet
4. Vychádzka

7. Hodnotenie predmetu

Na základe metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Hodnotením žiakov zisťujeme úroveň získaných vedomostí a zručností u žiakov, pričom rozhodujúcim kritériom hodnotenia je výkonový
štandard. Hodnotenie nesmie spĺňať len funkciu diagnostickú, či funkciu spätnej väzby učiteľ – žiak, ale funkciu motivačnú a rozvíjajúcu
charakterové vlastnosti ako je sebakritickosť a seba hodnotenie. Pri hodnotení musí byť zabezpečený spravodlivý, objektívny, korektný a
individuálny prístup k žiakovi. Predmet je klasifikovaný.
Hodnotenie predmetu anglický jazyk vyjadruje mieru dosiahnutej úrovne a kvality osvojenia vedomostí, zručností a návykov. Na hodinách
žiaci preukazujú získané vedomosti a zručnosti, tematické okruhy, jazykové funkcie, rečové zručnosti a jazykové prostriedky.

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov dodržiavať Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl a dbať na:
 informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu hodnotenia ,
 pravidelnosť v hodnotení,
 rešpektovať vekové a individuálne osobitosti žiakov ,
  objektívne hodnotenie práce, kvality vedomostí, zručností .

Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete anglický jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch v súlade s
platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami. Hodnotenie a klasifikácia v anglickom jazyku sleduje základné všeobecné,
sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú v čítaní, písaní, počúvaní a v samostatnom ústnom prejave a dialógoch.

Pri hodnotení berieme do úvahy:

 do akej miery je žiak schopný realizovať komunikáciu v cudzom jazyku,
 do akej miery lexikálne a gramatické chyby narušujú zrozumiteľnosť a dorozumievanie,
 hľadisko jazykovej správnosti pri používaní bežnej slovnej zásoby a frekventovaných gramatických štruktúr,
 hľadisko štylistickej adekvátnosti – formálnosť a neformálnosť vyjadrovania s ohľadom na situáciu prejavu,
 rýchlosť prejavu a pohotovosť reakcie s prihliadnutím na individuálne rozdiely medzi žiakmi,
 rozsah slovnej zásoby žiaka a jej využitie prostredníctvom gramatických štruktúr.

Kritériá hodnotenia:
 plynulosť reči ,
 výslovnosť a intonácia,
 rozsah slovnej zásoby,
 komunikatívna schopnosť,
 gramatická presnosť,
 úroveň spolupráce v rámci kooperatívnej práce ,
 samostatnosť pri riešení úloh ,
 práca na projekte – usilovnosť, pravidelnosť, zodpovednosť, kvalita projektu, úroveň prezentácie .

Formy skúšania a hodnotenia žiakov z anglického jazyka - ústna a písomná:

Ich podiel je približne počas školského roka rovnaký. Na celkovom hodnotení je v kompetencii vyučujúceho, ako uzatvorí známku a čo
rozhodne o koncoročnej známke z predmetu Anglický jazyk.
Kontrolné písomné práce, písomné testy, slovná zásoba, projekty, rozhovory, čítanie s porozumením, odpovede a ďalšie druhy skúšok
rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok tak, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach.
 Hodnotenie žiakov je realizované sumatívne i formatívne, teda známkami. Súčasťou hodnotenia práce žiakov na vyučovaní a jeho
výsledkov je aj ústne hodnotenie, percentuálne hodnotenie, vystavovanie žiackych prác, prezentovanie žiackych prác, aktivita na hodine, domáce
úlohy a ďalšie.
Zároveň v rámci vyučovacieho procesu využívame humanisticky orientované slovné hodnotenie /pochvala/ i sebahodnotenie žiakov.
Hodnotenie musí mať motivačnú funkciu.
Žiakov s poruchami učenia hodnotíme iným spôsobom (s prihliadnutím na ich špecifické poruchy učenia ) .
Výkon, ale najmä snahu na hodine, pri príprave oceníme (chválime, verbálne, neverbálne – súhlasným prikývnutím, úsmevom ), pretože to
pôsobí vysoko pozitívne, povzbudzuje k ďalšiemu úsiliu. Slabší výkon nekritizujeme, nezosmiešňujeme.

Hodnotenie ústnej odpovede :

Pri hodnotení ústnej odpovede by sme mali hovoriť o škále akceptovateľnosti a komunikatívnej efektívnosti odpovede. Kritériom by mala
byť zrozumiteľnosť. Ak je odpoveď dobrá i napriek gramatickým chybám, žiak spracoval informáciu a zaslúži si za ňu istý kredit.

Pri ústnej odpovedi hodnotíme:

 hranie úloh – dialóg,

 opis obrázka ,
 reprodukcia textu,
 čítanie textu,
 preklad textu,
 odpoveď na danú tému,
 príbeh ,
 prezentácia projektu,
 posluch.

Pri hodnotení ústnej odpovede nám pomáhajú nasledovné kritériá:

 plynulosť reči – 20%

 výslovnosť a intonácia – 20%
  rozsah slovnej zásoby – 20%
 komunikatívna schopnosť – 20%
 gramatická presnosť – 20%

Na základe týchto kritérií stanovujeme výslednú známku:

Hodnotenie známkou výborný:

Žiak primerane reaguje na podnet, nachádza súvislosti so zadanou témou, k splneniu úlohy pristupuje aktívne a tvorivo. Používa správne
jazykové prostriedky a k téme primeranú bohatú slovnú zásobu. Vyjadruje sa plynulo a súvisle, jeho prejav je zrozumiteľný, výslovnosť a
intonácia sú jasné, zrozumiteľné. Obsah a kvalita prejavu (vrátane písomného) zodpovedajú téme, v prípade, že žiak nedokáže niečo pomenovať,
dokáže chýbajúce výrazy nahradiť opisnou formou.

Hodnotenie známkou chválitebný:

Žiak primerane reaguje na podnet a správne interpretuje zadanú úlohu, jeho odpoveď je celistvá a zámer výpovede jasný. Používa takmer
vždy primerané a správne jazykové prostriedky. Svoj prejav prerušuje len zriedkavo kratšími prestávkami, ktoré sú spôsobené menšími
jazykovými nedostatkami. Vplyv materinského jazyka na intonáciu a výslovnosť neovplyvňuje zrozumiteľnosť prejavu. Žiak je aktívnym
účastníkom komunikácie, obsah a kvalita prejavu (vrátene písomného) sú primerané téme. Slovná zásoba je primeraná a žiak väčšinou vyjadrí
chýbajúce slová vhodným výrazom. Ojedinelé gramatické chyby neovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.

Hodnotenie známkou dobrý:

Žiak reaguje na podnet, jeho prejav je zväčša súvislý a jasný. Používa zväčša téme primeranú slovnú zásobu, nedostatky v používaní
jazykových prostriedkov nebránia porozumeniu. Plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky spôsobené jazykovými
nedostatkami. Žiak je schopný reagovať na otázky učiteľa. Vplyv materinského jazyka čiastočne sťažuje zrozumiteľnosť prejavu. Obsah je
väčšinou primeraný, žiak potrebuje na udržanie rozhovoru miestami pomoc učiteľa. Slovná zásoba je primeraná, ale nie vždy adekvátna danej
téme, žiak používa aj nesprávne výrazy a chýbajúce výrazy dokáže len sporadicky opísať. Gramatické chyby nesťažujú zrozumiteľnosť prejavu.

Hodnotenie známkou dostatočný:

 Žiak interpretuje zadanú úlohu len s pomocou učiteľa. Jeho prejav je zväčša nesúrodý a nesúvislý a zámer výpovede nie celkom jasný.
Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky, čo značne sťažuje porozumenie. Závažné jazykové nedostatky
narúšajú plynulosť, a zrozumiteľnosť, prejavu, žiak reaguje na otázky učiteľa len krátkymi odpoveďami. Chybná výslovnosť a intonácia značne
ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je krátky, obsahovo len miestami primeraný, žiak vie čiastočne odpovedať na otázky učiteľa. Slovná
zásoba je jednoduchá, ale stále primeraná zadanej téme, žiaľ častejšie používa nesprávne výrazy. Časté gramatické chyby čiastočne ovplyvňujú
zrozumiteľnosť prejavu.

Hodnotenie známkou nedostatočný:

Žiak nie je schopný reagovať na podnet, svoje myšlienky nedokáže vyjadriť ani pomocou učiteľa. Používa nevhodnú slovnú zásobu a
závažné chyby bránia porozumeniu. Nie je schopný vyjadriť sa samostatne a súvislo, zlá výslovnosť a intonácia celkom narúšajú zrozumiteľnosť
prejavu. Prejav je veľmi krátky, výpovede sú väčšinou nezrozumiteľné, žiak nevie odpovedať na otázky. Neadekvátna a chýbajúca slovná zásoba
bráni porozumeniu. Množstvo gramatických chýb znemožňuje porozumenie.

Hodnotenie písomného prejavu :

V anglickom jazyku sa ako písomný prejav hodnotí predovšetkým spracovanie konkrétnej konverzačnej témy, ale i písanie podľa osnovy
(žiadosť, objednávka, list priateľovi), test, slovná zásoba a iné.

V písomnom prejave hodnotíme:

 testy po každej lekcii,
 priebežné písomné práce,
 slovná zásoba,
 projekt,
 písanie podľa osnovy,
 preklad,
 domáce úlohy.

Pri hodnotení ústnej odpovede nám pomáhajú nasledovné kritériá:

  spracovanie úlohy – obsah,
 presnosť a vhodnosť gramatických štruktúr,
 lexikálnu stránky písomného prejavu,
 štylistickú stránku písomného prejavu,
 kompozíciu.

Stupnica hodnotenia kontrolných písomných prác a testov:

100% - 90% =1
89% - 75% =2
74% - 50% =3
49% - 30% =4
29% - 0% =5

Hodnotenie:

Výborný (1). Vyčerpávajúca a adekvátna odpoveď na danú tému, správne použité gramatické štruktúry, pestrá slovná zásoba, takmer bez
pravopisných chýb, chyby neprekážajú pri zrozumiteľnosti text, jasná logická výstavba celej práce, prehľadná kompozícia.

Chválitebný (2) .Žiak zvládne úlohy vo veľkej miere, ale vynechá alebo pridá informácie, ktoré s témou nesúvisia, väčšinou vhodne použité
gramatické štruktúry, dobrá slovná zásoba s malými chybami, zopár štylistických nepresností pri výstavbe textu a spájaní viet, menej prehľadná
kompozícia.

Dobrý (3). Vcelku adekvátna odpoveď na danú tému, ale s istými medzerami alebo zbytočnými informáciami, zopár chýb v gramatike a lexike,
miestami nezrozumiteľnosť textu, ale celkovo text zrozumiteľný, viacero chýb v pravopise, stavbe viet a súvetí, menej prehľadná kompozícia.

Dostatočný (4). Spracovaná len časť otázky, veľké medzery v používaní gramatických štruktúr, text vo väčšej miere nezrozumiteľný kvôli
chybám v gramatike, slabá slovná zásoba, veľa chýb v stavbe viet a súvetí, neprehľadná kompozícia.

Nedostatočný (5). Neadekvátna odpoveď, len málo sa vzťahujúca k téme, takmer celý text nezrozumiteľný kvôli chybám v gramatike, slabá
slovná zásoba, nelogická stavba viet, neprehľadná kompozícia.
Tento systém hodnotenia učiteľ môže použiť i pri domácich úlohách podobného charakteru.

Zostavovanie testov a písomných prác:

Testy zostavuje vyučujúci najčastejšie po prebratí lekcie, prípadne po istom gramatickom jave, v niektorých prípadoch môže zostaviť
súhrnný test za dlhšie časové obdobie. Vyučujúci stavbu testu prispôsobuje prebratému učivu.

Základný test by mal obsahovať:

 úlohy k slovnej zásobe

 gramatickú produkciu – žiaci tvoria časť odpovede sami
 rozpoznávanie gramatických javov – voľba odpovede
 čítanie prípadne posluch s porozumením

Hodnotenie projektov:

Projekty sú tvorené žiakmi po každej lekcii. Učiteľ zadá tému a rozsah viet, aby projekty neboli príliš dlhé ani príliš krátke.

Tu hodnotíme predovšetkým:

 formu – tvorivosť, kreativitu, fantáziu

 obsah – slovná zásoba, schopnosť vyjadriť vlastné myšlienky prebratou slovnou zásobou a naučenými gramatickými štruktúrami.

8. Učebné zdroje

Učebné zdroje používané pri vyučovaní Anglického jazyka pre 5. -9. ročník.

Učebnica HUTCHINSON, Tom: Project 1. (4th edition) Oxford University Press

Učebnica HUTCHINSON, Tom: Project 2. (4th edition) Oxford University Press
Učebnica HUTCHINSON, Tom: Project 3. (4th edition) Oxford University Press
Učebnica HUTCHINSON, Tom: Project 4. (4th edition) Oxford University Press
Učebnica HUTCHINSON, Tom: Project 5. (4th edition) Oxford University Press

Zvukové CD Project 1. (4th edition) Oxford University Press

Zvukové CD Project 2. (4th edition) Oxford University Press
Zvukové CD Project 3. (4th edition) Oxford University Press
Zvukové CD Project 4. (4th edition) Oxford University Press
Zvukové CD Project 5. (4th edition) Oxford University Press

iTool Project 1. (4th edition) Oxford University Press

iTool Project 2. (4th edition) Oxford University Press
iTool Project 3. (4th edition) Oxford University Press
iTool Project 4. (4th edition) Oxford University Press
iTool Project 5. (4th edition) Oxford University Press

Test builder – Project 1. 4th edition Oxford University Press

Test builder – Project 2. 4th edition Oxford University Press
Test builder – Project 3. 4th edition Oxford University Press
Test builder – Project 4. 4.th edition Oxford University Press
Test builder – Project 5. 4th edition Oxford University Press

Pracovný zošit HUTCHINSON, Tom: Project 1. (4th edition) Oxford University Press
Pracovný zošit HUTCHINSON, Tom: Project 2. (4th edition) Oxford University Press
Pracovný zošit HUTCHINSON, Tom: Project 3. (4th edition) Oxford University Press
Pracovný zošit HUTCHINSON, Tom: Project 4. (4th edition) Oxford University Press
Pracovný zošit HUTCHINSON, Tom: Project 5. (4th edition) Oxford University Press

Internet, Cudzojazyčná literatúra/časopisy, knihy, encyklopédie/, výkladové a prekladové slovníky, aktuálne propagačné materiály
Interaktívna tabuľa – prezentácie, interaktívne cvičenia, krátke príbehy, rozprávky v pôvodnom znení, atď.

ANGLICKÝ JAZYK - JAZYKOVÁ ÚROVEŇ A1 – PRE 5. ROČNÍK

Hodinová dotácia

Ročník 5.ročník 6.ročník 7.ročník 8.ročník 9.ročník

Predmet iŠkVP povinný - - - -
Časová dotácia povinná + 3+0 0 0 0 0
voliteľná

Predmet je spracovaný presne v rozsahu stanovenom ŠVP, bez ďalších úprav. Štandardy predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené
na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

1. Charakteristika predmetu – úroveň A1

Vyučovací predmet anglický jazyk patrí medzi všeobecnovzdelávacie predmety a spoločne s vyučovacím predmetom slovenský
jazyk a literatúra, resp. jazyk národnostnej menšiny a literatúra vytvára vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia.
Vzhľadom na široké využitie cudzích jazykov v súkromnej a profesijnej oblasti života, či už pri ďalšom štúdiu, cestovaní, spoznávaní
kultúr aj v práci, sa dôraz pri vyučovaní cudzích jazykov kladie na praktické využitie osvojených kompetencií, efektívnu komunikáciu a
činnostne zameraný prístup. Komunikácia v cudzích jazykoch je podľa Európskeho referenčného rámca (ES, 2007, s. 5) založená na
schopnosti porozumieť, vyjadrovať myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou v primeranej škále spoločenských a
kultúrnych súvislostí podľa želaní a potrieb jednotlivca.
Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR) označenie úrovne A1 je používateľ základného jazyka.
Komunikačnú úroveň A1 žiaci dosiahnu v prvom cudzom jazyku, t. j. v anglickom jazyku na konci 5. ročníka ZŠ.
 Charakteristika ovládania anglického jazyka na úrovni A1 podľa SERR je nasledujúca: Rozumie známym každodenným výrazom a
najzákladnejším vetám, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, a tieto výrazy a vety dokáže používať. Dokáže predstaviť seba aj
iných a dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná, a o veciach, ktoré vlastní.
Dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť
(SERR, 2013, s. 26).

2. Ciele predmetu - úroveň A1

Všeobecné ciele vyučovacieho predmetu anglický jazyk vychádzajú z modelu všeobecných kompetencií a komunikačných jazykových
kompetencií, ako ich uvádza Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (ŠPÚ, 2013). Pri formulácii cieľov vyučovacieho predmetu sa
zdôrazňuje činnostne zameraný prístup - na splnenie komunikačných úloh sa žiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať
komunikačné stratégie.
Cieľom vyučovacieho predmetu anglický jazyk je umožniť žiakom:
 efektívne používať všeobecné kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane
jazykových činností,
 využívať komunikačné jazykové kompetencie, aby sa komunikačný zámer realizoval vymedzeným spôsobom,
 v receptívnych jazykových činnostiach a stratégiách (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením) spracovať hovorený alebo
napísaný text ako poslucháč alebo čitateľ,
 v produktívnych a interaktívnych jazykových činnostiach a stratégiách (ústny prejav, písomný prejav) vytvoriť ústny alebo písomný
text,
 používať hovorené a písané texty v komunikačných situáciách na konkrétne funkčné ciele.

3. Kompetencie - úroveň A1

„Používatelia jazyka a učiaci sa jazyk využívajú mnoho kompetencií, ktoré získali vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam, a
ktoré môžu aktivovať tak, aby mohli plniť vzdelávacie úlohy a aktivity v komunikačných situáciách, v ktorých sa nachádzajú. Kompetencie
sú súhrnom vedomostí, zručností a vlastností, ktoré umožňujú jednotlivcovi konať“ (SERR, 2013, s. 12, 103).
 Podstatou jazykového vzdelávania je, aby žiak dokázal:
 riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhať cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
 vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria daným jazykom a sprostredkovať im svoje myšlienky a
pocity,
 lepšie chápať spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

Dôležité kompetencie pri vytváraní a udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole sú:
 kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať a vyberať informácie s využívaním rozmanitých zručností a kritického prístupu,
 tvorivé myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov,
 prosociálne a pro spoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako
celku.

I Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.
Žiak dokáže:
 • uvedomelo získavať nové vedomosti a spôsobilosti,
 opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať ich,
 uvedomovať si a používať stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
 chápať potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
 dopĺňať si vedomosti a rozvíjať komunikačné jazykové činnosti a stratégie, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať
pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
 kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
 udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
 pochopiť zámer zadanej úlohy,
 účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
 aktívne a často využívať doteraz osvojený cudzí jazyk,
 využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
 byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
 II Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách,
kde sa cudzím jazykom hovorí.
Komunikačné kompetencie sa skladajú z týchto zložiek:
1. jazykové kompetencie,
2. sociolingválne kompetencie,
3. pragmatické kompetencie.
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1:
• rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy
dokáže používať,
• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o
veciach, ktoré vlastní,
• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

1 Jazyková kompetencia
Žiak dokáže:
 používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,
 má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,
 prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,
 ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí
komunikovať s cudzincami,
 dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov,
názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,
 dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

2 Sociolingválna kompetencia
Žiak dokáže:
 • dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj
rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

3 Pragmatická kompetencia
Žiak dokáže:
• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,
• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na
hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

4. Výkonový štandard - komunikačné jazykové činnosti a stratégie - úroveň A1

Výkonový štandard určuje požiadavky na komunikačné jazykové činnosti a stratégie: počúvanie s porozumením, čítanie s
porozumením, písomný prejav a ústny prejav, ktoré má žiak povinne dosiahnuť na konci 5. ročníka ZŠ.
Jazykové činnosti a stratégie sa rozvíjajú väčšinou integrovane, t.j. viaceré súčasne. Dôraz na konkrétne jazykové činnosti sa odvíja
od komunikačnej situácie, v ktorej sa účastníci komunikácie nachádzajú.

Výkonový štandard sa skladá z týchto zložiek:

1. počúvanie s porozumením
2. čítanie s porozumením
3. písomný prejav
4. ústny prejav

1. Počúvanie s porozumením
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 sledovať reč, ktorá je veľmi pomalá a starostlivo artikulovaná, aby mohol pochopiť význam,
 porozumieť jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a riadiť sa jednoduchými orientačnými pokynmi,
 porozumieť každodenným výrazom týkajúcim sa uspokojovania jednoduchých, konkrétnych potrieb (SERR, 2013, s. 68, 69, 77).

2. Čítanie s porozumením
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 porozumieť veľmi krátkym jednoduchým textom a samostatným slovným spojeniam, vyhľadať známe mená, slová a základné slovné
 spojenia, podľa potreby sa v čítaní vrátiť späť,
 porozumieť krátkym jednoduchým správam na pohľadniciach,
 rozoznať známe mená, slová a najzákladnejšie slovné spojenia v jednoduchých nápisoch,
 získať približnú predstavu o obsahu jednoduchších informačných materiálov a krátkych jednoduchých opisov, najmä ak má
vizuálnu oporu,
 riadiť sa krátkymi, jednoducho napísanými orientačnými pokynmi (SERR, 2013, s. 71
– 73).
3. Písomný prejav
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,
 vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne,
 napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom, kde žijú a čo robia, v písomnej forme požiadať o osobné údaje
alebo ich poskytnúť (upravené SERR, 2013, s. 85, 86, 64).
4. Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 dohovoriť sa jednoduchým spôsobom, ale komunikácia je úplne závislá od pomalšieho opakovania reči, preformulovania a
spresnení,
 porozumieť otázkam a pokynom, ktoré sú mu adresované a ktoré sú vyslovované dôsledne a pomaly,
 používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho, ako sa má,
 predstaviť seba a iných a reagovať, keď ho predstavujú,
 rozumieť každodenným jednoduchým slovným spojeniam a vedieť reagovať na jednoduché informácie (upravené SERR, 2013, s. 76 –
83).

Ústny prejav – monológ

Žiak na konci 5. ročníka ZŠ dokáže:
 vytvoriť jednoduché, väčšinou izolované slovné spojenia o ľuďoch a miestach,
 opísať seba, čo robí, kde žije (SERR, 2013, s. 60).
 5. Vzdelávací štandard pre 5. ročník

Dotácia: 3+ 0, 99 hodín ročne

Obsah vzdelávania je zadefinovaný nasledovnými lekciami v učebnici:

1.Predstavovanie
2.Kamaráti a rodina
3.Môj svet
4.Čas
5.Miesta
6.Ľudia
Opakovanie

Obsahový a výkonový štandard predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v
sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

Prierezové témy
 Osobnostný a sociálny rozvoj - Pozdravy a predstavenie sa, Získavanie informácií, Opis vecí, Škola, Školské predmety, Určovanie času,
Môj deň, Voľný čas, Bývanie, Moja izba, Oblečenie, Opis osoby, Nakupovanie
 Environmentálna výchova – Zvieratá, Obľúbené domáce zviera, V meste
 Mediálna výchova - Komunikačné prostriedky
 Výchova k manželstvu a rodičovstvu – Moja rodina, Bývanie,
 Multikultúrna výchova - Mestá a krajiny, Moji priatelia
 Ochrana života a zdravia - Môj deň, Voľný čas, Šport

Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
 Odborná literatúra Didaktická technika a iné učebné zdroje
Učebnica HUTCHINSON, Tom. Project 1. 4th edition Oxford PC, interaktívna tabuľa, Test builder – Project 1. 4th edition, iTool – Project
University Press 1. 4th edition. Oxford University Press
Magnetická tabuľa, DVD, CD, encyklopédie, internet, nástenné obrazy,
Pracovný zošit - Project 1. 4th edition Oxford University Press Odborné časopisy, Výkladové a prekladové slovníky, Cudzojazyčná
literatúra/časopisy, knihy, encyklopédie/

ANGLICKÝ JAZYK - JAZYKOVÁ ÚROVEŇ A2 – PRE 6. , 7. , 8. a 9. ROČNÍK

Hodinová dotácia

Ročník 5.ročník 6.ročník 7.ročník 8.ročník 9.ročník

Predmet iŠkVP - povinný povinný povinný povinný
Časová dotácia povinná + 0 3+0 3+0 3+0 3+0
voliteľná

Predmet je spracovaný presne v rozsahu stanovenom ŠVP, bez ďalších úprav. Štandardy predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené
na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

1.Charakteristika predmetu – úroveň A2

Vyučovací predmet anglický jazyk patrí medzi všeobecnovzdelávacie predmety a spoločne s vyučovacím predmetom slovenský jazyk a
literatúra, resp. jazyk národnostnej menšiny a literatúra vytvára vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia.
Vzhľadom na široké využitie cudzích jazykov v súkromnej a profesijnej oblasti života,
či už pri ďalšom štúdiu, cestovaní, spoznávaní kultúr aj v práci, sa dôraz pri vyučovaní cudzích jazykov kladie na praktické využitie osvojených
kompetencií, efektívnu komunikáciu a činnostne zameraný prístup. Komunikácia v cudzích jazykoch je podľa Európskeho referenčného rámca
(ES, 2007, s. 5) založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou v primeranej
škále spoločenských a kultúrnych súvislostí podľa želaní a potrieb jednotlivca.
Výučba prvého cudzieho jazyka, t. j. anglického jazyka smeruje k dosiahnutiu komunikačnej úrovne A2 podľa Spoločného európskeho
referenčného rámca pre jazyky (SERR) na konci nižšieho stredného vzdelávania. Označenie úrovne A2 je používateľ základného jazyka.
Charakteristika ovládania anglického jazyka na úrovni A2 podľa SERR je nasledujúca: Rozumie vetám a často používaným výrazom
vzťahujúcim sa na oblasti, ktoré sa ho bezprostredne týkajú (napríklad najzákladnejšie informácie o sebe, o rodine, nakupovaní, miestnom
zemepise a o zamestnaní). Dokáže komunikovať v jednoduchých a rutinných úlohách vyžadujúcich si jednoduchú a priamu výmenu informácií
o známych a bežných záležitostiach. Dokáže jednoduchými slovami opísať svoje rodinné zázemie, bezprostredné okolie a záležitosti v
oblastiach nevyhnutných potrieb (SERR, 2013, s. 26.)

2. Ciele predmetu - úroveň A2

Všeobecné ciele vyučovacieho predmetu anglický jazyk vychádzajú z modelu všeobecných kompetencií a komunikačných jazykových
kompetencií, ako ich uvádza Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (ŠPÚ, 2013). Pri formulácii cieľov vyučovacieho predmetu sa
zdôrazňuje činnostne zameraný prístup - na splnenie komunikačných úloh sa žiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať
komunikačné stratégie.

Cieľom vyučovacieho predmetu anglický jazyk je umožniť žiakom:

 efektívne používať všeobecné kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane
jazykových činností,
 využívať komunikačné jazykové kompetencie tak, aby sa komunikačný zámer realizoval vymedzeným spôsobom,
 v receptívnych jazykových činnostiach a stratégiách (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením) spracovať hovorený alebo
napísaný text ako poslucháč alebo čitateľ,
 v produktívnych a interaktívnych jazykových činnostiach a stratégiách (ústny prejav, písomný prejav) vytvoriť ústny alebo písomný text,
 používať hovorené a písané texty v komunikačných situáciách na konkrétne funkčné ciele.
 3. Kompetencie - úroveň A2

„Používatelia jazyka a učiaci sa jazyk využívajú mnoho kompetencií, ktoré získali vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam, a
ktoré môžu aktivovať tak, aby mohli plniť vzdelávacie úlohy a aktivity v komunikačných situáciách, v ktorých sa nachádzajú.
Kompetencie sú súhrnom vedomostí, zručností a vlastností, ktoré umožňujú jednotlivcovi konať“ (SERR, s. 12, 103).

Podstatou jazykového vzdelávania je, aby žiak dokázal:

 riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhať cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej
krajine,
 vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria daným jazykom a sprostredkovať im svoje
myšlienky a pocity,
 lepšie chápať spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

Dôležité kompetencie pri vytváraní a udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole sú:
 kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať a vyberať informácie s využívaním rozmanitých zručností a kritického prístupu,
 tvorivé myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov,
 prosociálne a pro spoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy v súvislosti s potrebami iných a
spoločnosti ako celku.

I Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane
jazykových činností (SERR, 2013, s.12).
Žiak dokáže:
 vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
 opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
 uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
 opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať,
 chápať potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
  dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať ich pre svoj
ďalší rozvoj a reálny život,
 kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
 udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
 pochopiť zámer zadanej úlohy,
 účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
 aktívne a často využívať doteraz osvojený cudzí jazyk,
 pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
 byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

II Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v
komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a
bežné vo vybraných krajinách, kde sa hovorí anglickým jazykom.

Komunikačné kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:

1. jazykové kompetencie,
2. sociolingválne kompetencie,
3. pragmatické kompetencie.

1 .Jazyková kompetencia
Žiak dokáže používať:
 bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných potrieb obmedzeného charakteru,
 základné vetné modely a komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených slovných spojení a skupín
niekoľkých slov a výrazov,
 obmedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení, ktoré sa týkajú predvídateľných základných jazykových
situácií,
 osvojenú slovnú zásobu tak, aby si dokázal poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka známych situácií a tém,
  niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa systematicky dopúšťa základných chýb, ale je mu
rozumieť (upravené SERR, 2013, s. 111 – 119).

2. Sociolingválna kompetencia
Žiak dokáže:
 komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
 jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena informácií, žiadosť, vyjadrenie
vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď.,
 udržať a rozvinúť spoločenskú konverzáciu prostredníctvom najjednoduchších bežných výrazov (upravené SERR, 2013, s.
123).

3. Pragmatická kompetencia
Žiak dokáže:
 usporiadať vety v takom poradí, aby vytvorili koherentný jazykový celok (tematická organizácia, logické usporiadaní slov,
príčina/následok),
 využívať základné funkcie jazyka s cieľom poskytnúť a vyhľadať faktografické informácie, vyjadriť a zisťovať postoj,
vyjadriť presvedčenie, nadviazať kontakt s ľuďmi,
 používať jednoduché spôsoby na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,
 používať najčastejšie sa vyskytujúce spojovacie výrazy na prepojenie jednoduchých viet potrebných na vyrozprávanie alebo
opis príbehu v logickom časovom slede (upravené SERR, 2013, s. 124 – 132).

4. Výkonový štandard - komunikačné jazykové činnosti a stratégie - úroveň A2

Výkonový štandard určuje požiadavky na komunikačné jazykové činnosti a stratégie: počúvanie s porozumením, čítanie s
porozumením, písomný prejav a ústny prejav, ktoré má žiak dosiahnuť na konci každého ročníka. Navrhované delenie výkonových
štandardov do ročníkov je iba odporúčané (nie povinné), pričom žiak musí na konci nižšieho stredného vzdelávania dosiahnuť úroveň
A 2.
Jazykové činnosti a stratégie sa rozvíjajú väčšinou integrovane, t.j. viaceré súčasne. Dôraz na konkrétne jazykové činnosti sa
odvíja od komunikačnej situácie, v ktorej sa účastníci komunikácie nachádzajú. Výkonový štandard nadväzuje na výkony stanovené
pre 5. ročník ZŠ, t.j. na komunikačnú úroveň A1.
 Výkonový štandard sa skladá z týchto zložiek:
1.počúvanie s porozumením
2.čítanie s porozumením
3.písomný prejav
4.ústny prejav

1.Počúvanie s porozumením
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach.
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach.
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach,
  rozumieť jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú
 identifikovať tému vypočutej diskusie,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, že reč je jasne formulovaná
a pomaly artikulovaná,
 porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
 porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných každodenných
záležitostiach,
 rozumieť jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
 pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú
 identifikovať tému vypočutej diskusie,
 porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe (upravené SERR, 2013, s. 68, 69).

2.Čítanie s porozumením
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
 brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,
 rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,
 pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy,
brožúry a krátke texty,
 porozumieť jednoduchým osobným listom,
 vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých každodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky,
programy a časové harmonogramy,
 vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
 z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov (upravené SERR, 2013, s. 71 – 74).

3.Písomný prejav
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 napísať jednoduché osobné listy,
  zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
 napísať jednoduché osobné listy,
 zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,
 stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
 napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,
 jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy (upravené SERR, 2013, s. 85 – 86, 127).

4.Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia a reagovať na ne,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a
 bežné témy,
 zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,
 zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a bežné témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
 sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia a reagovať na ne,
 vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,
 požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť (upravené SERR, 2013, s. 76 – 83).

Ústny prejav – monológ

Žiak na konci 6. ročníka dokáže:
 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak na konci 7. ročníka dokáže:

 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak na konci 8. ročníka dokáže:

 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

Žiak na konci príslušného stupňa vzdelávania dokáže:

 opísať každodenné skutočnosti zo svojho prostredia, napríklad ľudí, školu a miesto,
 opísať niečo ako jednoduchý sled myšlienok,
 podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, opísať svoje plány a osobné skúsenosti (upravené SERR, 2013, s. 60).
 6. Vzdelávací štandard pre 6. ročník

Dotácia: 3+ 0, 99 hodín ročne

Obsah vzdelávania je zadefinovaný nasledovnými lekciami v učebnici:

0.Predstavovanie
1.Môj život
2.Zvieratá
3. Dovolenky
4.Jedlo
5.Svet
6.Zábava
Opakovanie

Obsahový a výkonový štandard predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v
sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

Prierezové témy
 Osobnostný a sociálny rozvoj - Pozdravy a predstavenie sa, Získavanie informácií, Opis vecí, Škola, Školské predmety, Určovanie času,
Môj deň, Voľný čas, Bývanie, Nakupovanie
 Environmentálna výchova – Zvieratá, Obľúbené domáce zviera, V meste, jedlo, Svet
 Mediálna výchova - Komunikačné prostriedky, Dovolenka
 Výchova k manželstvu a rodičovstvu – Moja rodina, Bývanie,
 Multikultúrna výchova - Mestá a krajiny, Moji priatelia
 Ochrana života a zdravia - Môj deň, Voľný čas, Šport, Svet, Jedlo

Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Odborná literatúra Didaktická technika a iné učebné zdroje
Učebnica HUTCHINSON, Tom. Project 2. 4th edition. Oxford PC, interaktívna tabuľa, Test builder – Project 2. 4th edition. iTool – Project
 University Press 2. 4th edition. Oxford University Press
Magnetická tabuľa, DVD, CD, encyklopédie, internet, nástenné obrazy,
Pracovný zošit - Project 2. 4th edition. Oxford University Press Odborné časopisy, Výkladové a prekladové slovníky, Cudzojazyčná
literatúra/časopisy, knihy, encyklopédie/

Vzdelávací štandard pre 7. ročník

Dotácia: 3+ 0, 99 hodín ročne

Obsah vzdelávania je zadefinovaný nasledovnými lekciami v učebnici:

0.Predstavovanie
1.Môj život
2.Budúcnosť
3.Časy a miesta
4.Mestá
5.Zážitky
6.Čo sa deje?
Opakovanie

Obsahový a výkonový štandard predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v
sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

Prierezové témy
 Osobnostný a sociálny rozvoj - Pozdravy a predstavenie sa, Získavanie informácií, Opis vecí, Škola, Školské predmety, Určovanie času,
Môj deň, Voľný čas, Bývanie, Moja izba, Oblečenie, Opis osoby, Nakupovanie, Inzeráty, Práca, Média, Moja budúcnosť,
 Environmentálna výchova – Zvieratá, Obľúbené domáce zviera, V meste, Budúcnosť, Zážitky
 Mediálna výchova - Komunikačné prostriedky, Média, Internet
 Výchova k manželstvu a rodičovstvu – Moja rodina, Bývanie, Vyjadrenie želaní, Vyjadrenie odmietnutia
  Multikultúrna výchova - Mestá a krajiny, Moji priatelia, Média
 Ochrana života a zdravia - Môj deň, Voľný čas, Šport, Svet, Jedlo, Zážitky, Čo sa to deje? Pracovné prostredie, Rodinné prostredie

Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Odborná literatúra Didaktická technika a iné učebné zdroje
Učebnica HUTCHINSON, Tom. Project 3. 4th edition. Oxford PC, interaktívna tabuľa, Test builder – Project 3. 4th edition. iTool – Project
University Press 3. 4th edition. Oxford University Press
Magnetická tabuľa, DVD, CD, encyklopédie, internet, nástenné obrazy,
Pracovný zošit - Project 3. 4th edition. Oxford University Press Odborné časopisy, Výkladové a prekladové slovníky, Cudzojazyčná
literatúra/časopisy, knihy, encyklopédie/

Vzdelávací štandard pre 8. ročník

Dotácia: 3+ 0, 99 hodín ročne

Obsah vzdelávania je zadefinovaný nasledovnými lekciami v učebnici:

0.Predstavovanie
1.Minulosť a prítomnosť
2.Sláva a bohatstvo
3.Zdravie a bezpečnosť
4.Hrdinovia
5.Naše prostredie
6.Vzťahy
Opakovanie

Obsahový a výkonový štandard predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v
sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.
 Prierezové témy
 Osobnostný a sociálny rozvoj - Pozdravy a predstavenie sa, Získavanie informácií, Opis vecí, Škola, Školské predmety, Určovanie času,
Môj deň, Voľný čas, Bývanie, Moja izba, Oblečenie, Opis osoby, Nakupovanie, Inzeráty, Práca, Média,
 Environmentálna výchova – Zvieratá, Obľúbené domáce zviera, V meste, Naše životné prostredie,
 Mediálna výchova - Komunikačné prostriedky, Internet, Časopisy, You tube, Inzeráty,
 Výchova k manželstvu a rodičovstvu – Moja rodina, Bývanie, Vzťahy,
 Multikultúrna výchova - Mestá a krajiny, Moji priatelia, Média, Internet,
 Ochrana života a zdravia - Môj deň, Voľný čas, Šport, Vzťahy, Moje zdravie a bezpečnosť.

Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Odborná literatúra Didaktická technika a iné učebné zdroje
Učebnica HUTCHINSON, Tom. Project 4. 4th edition. Oxford PC, interaktívna tabuľa, Test builder – Project 4. 4th edition. iTool – Project
University Press 4. 4th edition. Oxford University Press
Magnetická tabuľa, DVD, CD, encyklopédie, internet, nástenné obrazy,
Pracovný zošit - Project 4. 4th edition. Oxford University Press Odborné časopisy, Výkladové a prekladové slovníky, Cudzojazyčná
literatúra/časopisy, knihy, encyklopédie/

Vzdelávací štandard pre 9. ročník

Dotácia: 3+ 0, 99 hodín ročne

Obsah vzdelávania je zadefinovaný nasledovnými lekciami v učebnici:

0.Predstavovanie
1.Problémy
2.Budúcnosť
3.Risk
4.Môžem?
 5.Kupovanie a predávanie
6.Protest
Opakovanie

Obsahový a výkonový štandard predmetu sú uvedené v príslušnom ŠVP zverejnené na adrese www.minedu.sk alebo www.statpedu.sk v
sekcii inovovaný Štátny vzdelávací program.

Prierezové témy
 Osobnostný a sociálny rozvoj - Pozdravy a predstavenie sa, Získavanie informácií, Opis vecí, Škola, Školské predmety, Určovanie času,
Môj deň, Voľný čas, Bývanie, Moja izba, Oblečenie, Opis osoby, Nakupovanie, Inzeráty, Práca, Média, Kupovanie, Predávanie
 Environmentálna výchova – Zvieratá, Obľúbené domáce zviera, V meste, Naše životné prostredie, Pracovné prostredie, Zdravotné
prostredie
 Mediálna výchova - Komunikačné prostriedky, Internet, Časopisy, You tube, Inzeráty, Filmy, Seriály, Protestovanie, Kupovanie,
Predávanie,
 Výchova k manželstvu a rodičovstvu – Moja rodina, Bývanie, Vzťahy, Riskovanie, Kupovanie, Predávanie, Pracovné a zdravotné
prostredie,
 Multikultúrna výchova - Mestá a krajiny, Moji priatelia, Média, Internet,
 Ochrana života a zdravia - Môj deň, Voľný čas, Šport, Vzťahy, Moje zdravie a bezpečnosť, Pracovné prostredie.

Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Odborná literatúra Didaktická technika a iné učebné zdroje
Učebnica HUTCHINSON, Tom. Project 5. 4th edition. Oxford PC, interaktívna tabuľa, Test builder – Project 5. 4th edition. iTool – Project
University Press 5. 4th edition. Oxford University Press
Magnetická tabuľa, DVD, CD, encyklopédie, internet, nástenné obrazy,
Pracovný zošit - Project 5. 4th edition. Oxford University Press Odborné časopisy, Výkladové a prekladové slovníky, Cudzojazyčná
literatúra/časopisy, knihy, encyklopédie/