Rečnícky jazykový štýl

Rečníctvo-rétorika
 je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu, náuka o umení hovoriť.
 Pochádza zo 6. storočia pred n. l., zrodila sa v starovekom Grécku, jej základom sú
Aristotelove diela Rétorika a Poetika.
 Rímsky rečník Cicero vynikal zase v súdnych a politických prejavoch.
 V stredoveku prevládala forma cirkevného rečníctva a kazateľstva.
 V novodobých demokraciách sa čoraz viac zdokonaľuje politická reč a príležitostné
rečnícke prejavy.

má počiatky v starovekom Grécku:

 Sokrates-zdokonaľoval dialóg
 Platón-spájal rétoriku s filozofiou
 Aristoteles-kniha Rétorika, Poetika
Staroveký Rím
 Marcus Tulius Cicero
Stredovek
 -vynikali kázne a rôzne politické reči
 -vzniklo cirkevné rečníctvo a kazateľstvo
 -nové žánre: výklad biblického textu, obhajoba kresťanskej vierouky
Renesancia
 -návrat k antike, znovuzrodenie
 -učili žiakov ku kultivovanému vyjadrovaniu
Slovensko
 -prvý najvýznamnejší rečník=Štúr-Reči a statie na uhorskom sneme

Komunikačná sféra
 Verejná ( slávnostné zhromaždenie, oslavy, moderovanie)
 Súkromná ( rodinné príležitosti)

Funkcie rečníckeho štýlu

 Rečnícky štýl je štýlom verejného styku, jeho funkciou je presviedčať, vysvetľovať,
informovať, komentovať, agitovať, pôsobiť na city poslucháča.
Jazykové prostriedky
 Útvary rečníckeho sú určené širokej verejnosti. Tomu sa prispôsobuje i výber
jazykových prostriedkov.
 Rečnícke útvary nemajú obsahovať presné dátumy a z cudzích slov sa používajú iba
dostupné, časté cudzie slová, pretože cieľom rečníckych útvarov je zapôsobiť citovo
na poslucháča, využívajú sa tu výrazové prostriedky z umeleckého štýlu – epitetá,
metafory, prirovnania.
 Používa odborné výrazy i výrazové prostriedky umeleckého štýlu, vyhýba sa slangu a
nárečovým výrazom.
 Musí byť zrozumiteľný, sú v ňom kratšie často neukončené vety i rečnícke otázky a
zvolania.
 Dôležitú úlohu tu zohráva prednes.

Základné znaky
 a.) ústnosť – ako celok patrí do ústnej komunikácie. Využíva mimojazykové
prostriedky – mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu
nálady medzi poslucháčmi atď.) (rečnícky štýl je vždy ústny)
 b.) verejnosť – útvary tohto štýlu sú venované širokej verejnosti. Tomuto faktu sa
prispôsobuje výber jazykových prostriedkov – rečník so volí cudzie slová, ktoré sú
všeobecne známe; ak hovorí o počte, zaokrúhľuje čísla; vyhýba sa presnému dátumu;
vyhýba sa vulgarizmom; používa kratšiu vetu než odborný štýl, lebo poslucháč sa k
nej nemôže vrátiť, nemôže sa nad ňou ihneď zamyslieť (sú určené verejnosti)
 c.) sugestívnosť – rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie
prostriedky umeleckej literatúry; opakuje slová; viackrát oslovuje poslucháča; robí
vsuvky, odbočenia, aby vťahoval do svojho prejavu poslucháča; hovorí nadnesene – s
pátosom; stíši alebo zosilní hlas, robí dramatické pauzy a zdôrazňuje slová; hlavne v
závere prejavu sú priania, výzvy atď. (snaha zapôsobiť na city poslucháča)
 d.) adresnosť – rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú
venované napr. oslave jedného človeka, ale aj tak je tam prítomná nejaká spoločnosť
(gratulácia, vernisáž); autor sa niekedy vedome zaraďuje do spoločenstva
poslucháčov (my sme tu nato, aby sme ...)
(rečový prejav môže byť určený osobe alebo skupine)
 e.) názornosť – prednáška využíva názornosť podobne ako napr. didaktický výklad
(graf, výpočet, portrét atď.) (názorné predvedenie)

Využitie slohových postupov v RS

 Výkladový slohový postup – dominantný vo výstavbe (prednáška, prezentácia)
 Nesie aj prvky úvahy
  Opisný a rozprávací slohový postup (zaznamenanie udalostí)
 Informačný – vedecký referát, súdna reč

Výrazové prostriedky rečníckeho štýlu

Verbálne
1. Lexikálne - expresívne slová, citovo zafarbené, synonymá, biblizmy, frazeologizmy,
zastarané slová
2. Syntaktické - nedokončená výpoveď, opytovacie vety, zvolacie, vsuvky, vytýčený
vetný člen
3. Zvukové - melódia, tempo, dôraz, pauza
4. Figúry a trópy - anafora, metafory, symbolika, litotes (dvojitý zápor), alegória
(obraznosť), metonymia, voľná citácia, paralelizmus (podobné otázky..)

Neverbálne
-Gestikulácia, mimika, proxemika, výzor..
Žánre rečníckeho štýlu delíme na agitačné, náučné a príležitostné.

1. AGITAČNÉ žánre náučného štýlu

a) politická reč (parlamentný, politický prejav)
b) súdna reč (reč obhajoby, reč obžaloby)

Autorským zámerom pri agitačných žánroch je:

1. ovplyvniť
2. presvedčiť
3. získať publikom

a) POLITICKÁ REČ (agitačný prejav)

V parlamentnom prejave, v agitačnom predvolebnom prejave na zhromaždení voličov
dominuje autorský zámer presviedčať o správnosti tvrdení rečníka, získavať ľudí na svoju
stranu (pomocou rôznych argumentov).
Politický prejav obsahuje kritiku, iróniu, často aj výsmech opozičnej strany, posmešnú
parafrázu, usvedčujúcu citáciu.
Vyžaduje od rečníka pohotovosť a dobre zvládnuté verbálne i neverbálne prostriedky
jazykovej komunikácie. Slabý rečník presvedčí o svojej pravde menej ľudí.

b) SÚDNA REČ (agitačný prejav)

Súdna reč je viac ako iné prejavy založená na presviedčaní a argumentácii. Opakujú sa tu celé
bloky textu a vytvárajú tak klišé (pojednávanie bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť
vinným, uložil obžalovanému trest v dolnej hranici sadzby, súd nenašiel žiadne pochybenie v
posúdení prípadu). Jazykové vyjadrovanie je komplikované, autori sa často odvolávajú na
zákon a citujú ho, interpretujú ho, predkladajú dôkazový materiál.
Reč obžaloby (záverečná reč prokurátora / žalobcu), reč obhajoby (záverečná reč obhajoby)
sú učebnou látkou na právnickej fakulte
2. NÁUČNÉ žánre rečníckeho štýlu
a) monologické
 prednáška
 prezentácia projektovej práce
 náboženský prejav, kázeň (homília)
 referát
 koreferát – druhý, doplňujúci referát o tej istej veci

b) dialogické, situačné
 diskusný príspevok
 polemická príspevok – polemika – spor vzdelaných ľudí, rečníci sú presvedčení o
svojej pravde a snažia sa vyvrátiť názor iných, kritiku názoru iných musia podložiť
argumentmi, autori sú v replikách veľmi osobní, ale musia sa snažiť vyvarovať
zosmiešňovania či urážania tých, s ktorými nesúhlasia
 debatný príspevok – debata - pokojné vymieňanie názorov, môžeme počúvať a
nezapojiť sa, jej cieľom nie je zjednocovať názory, nemá vopred stanovenú formu,
rešpektuje zásady jazykovej komunikácie, hlavne princíp zdvorilosti

Autorským zámerom pri náučných žánroch je

1.podať informácie
2.objasniť nové poznatky

PREDNÁŠKA (náučný prejav)

Autorským zámerom náučných rečníckych prejavov je podať informáciu, inštruovať
poslucháčov, ako vykonať nejakú činnosť, objasniť nové poznatky tak, aby im prijímatelia
porozumeli. Práve zámer naučiť vyžaduje jasnú kompozíciu prejavu (úvod, jadro, záver), v
ktorom musí byť zastúpená aj motivácia.
Podľa úrovne poslucháčov autor volí náročnosť a štruktúru textu. Pri náročnejších
prednáškach dostanú poslucháči vopred tézy (sylaby) prednášky.
Prednáška má klasické trojčlenné členenie:
1. úvod – oslovenie, nadviazanie kontaktu, predstavenie obsahu, cieľa a postupu výkladu,
kľúčové pojmy
2. jadro – vysvetlenie jednotlivých myšlienkových celkov a odôvodnenie tvrdení,
argumentácia, po každom celku môžu nasledovať názory iných vedcov, vlastný názor
prednášajúceho a príklady
3. záver – zhrnutie hlavných myšlienok, využitie v praxi, tipy na podrobnejšie štúdium,
Po ukončení prednášky je priestor na otázky.
Prednáška sa môže čítať z rukopisu, autor však využíva všetky prozodické vlastnosti reči a
sleduje, ako poslucháči prijímajú jeho text. Ak by prednáška trvala viac ako 45 min. musí byť
prerušená prestávkou.

REFERÁT (náučný prejav)

Je to písomný žáner, no predpokladá ústne prednesenie pred publikom.
1. Administratívny referát – správa o činnosti organizácie, základom je výpočet faktov.
2. Odborný referát – informácie o čiastkových výsledkoch výskumu, je určený užšiemu
okruhu záujemcov o danú problematiku. Slúži predovšetkým ako podklad na diskusiu.
Referáty, ktoré odznejú na vedeckej konferencii bývajú neskôr publikované v zborníkoch.
3. Školský referát – spracúva známe a dostupné poznatky. Častou témou školských referátov
bývajú diela niektorých spisovateľov. Tieto referáty informujú o námete, postavách, žánri,
kompozícii, môžu obsahovať aj hodnotenie diela v porovnaní s inými dielami tohto autora.
Nejde však o podrobnú analýzu diela.

Kompozícia referátu
Referát má trojčlennú kompozíciu: úvod, jadro, záver, má kratšie vety, vecný, objektívny,
presný jazyk, zreteľne formulované myšlienky.
Úvod – meno autora, názov práce
Jadro – definícia, vymenovanie typických znakov, dielo, autor...
Záver – cieľ referátu a jeho splnenie

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK
Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov
diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný
príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.
Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej
skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade,
seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente...
Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva
jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci
sumarizuje – zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.
Druhy diskusie:
rozhodovacia, administratívna diskusia – je to výmena názorov na istú tému, s cieľom
dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov.
Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na
výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby
sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
vedecká diskusia – má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor. Výstupom z
vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál pre mnoho
ľudí.
Diskusia môže byť riadená vedúcim diskusie, alebo neriadená, voľná, alebo panelová v
televízii so zapojením odborníkov, prítomného obecenstva a televíznych divákov – účastníci
reagujú na otázky. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý poslúži
ako študijný materiál pre mnoho ľudí. Na vedeckej konferencii sa nehlasuje za väčšinový
názor.

3. PRÍLEŽITOSTNÉ žánre náučného štýlu , monologické

1.Slávnostný prejav alebo príhovor (pri výročí vzniku Slovenskej republiky, pri odhalení
pamätnej tabule)
2.súkromný prejav alebo príhovor (blahoželanie, gratulácia, prípitok, sobášny, smútočný
prejav)
3.informačný prejav (sprievodcovský, moderátorský, dlhší reklamný spot, výzva, zákaz)
4.rámcový prejav alebo príhovor (otvárací, záverečný prejav na zasadnutí študentskej rady)

Autorským zámerom pri príležitostných žánroch je:

1.sprevádzať publikum v rôznych fázach programu akcie (otvárací prejav, uvítací prejav,
moderátorský prejav – ak jeden zo študentov sprevádza kultúrnym programom, záverečný
prejav
2.vzbudzovať emócie (smútočný prejav)
3.vytvárať dôstojnú, smútočnú alebo slávnostnú atmosféru (rozlúčkový prejav)

Prejav - je dlhší jazykový útvar, má úvod, jadro, záver, trvá od 10 do 45 min, dlhší ako
hodinu je zbytočný, prijímatelia ho nedokážu vnímať
Príhovor – stručný jazykový útvar, bez výrazného členenia na úvod, jadro, záver, trvá do 5
min
Prívet – veľmi krátky útvar, uvítanie hosťa
Pri slávnostných prejavoch nepoučujeme, nepresviedčame, neupozorňujeme na zápory
osobnosti oslávenca alebo inštitúcie, ktorá má výročie, vyzdvihujú sa pozitíva, o ostatnom sa
taktne pomlčí

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE PODUJATIA (príležitostné prejavy)

V školskom prostredí sa stretávame s rečníckymi prejavmi pri stužkovej slávnosti.
Používame tu vlastné hodnotenie aktuálnych javov (subjektívno-objektívny prístup,
subjektívny pohľad na objektívne javy): „verím, že... želám... spomínam si... dúfam...
prajem... dovoľte mi...“
Kompozícia príhovoru:
1. oslovenie
2. úvod
3. jadro
4. záver
1. Oslovenie: oslovujeme oslávencov, príbuzných, najvýznamnejších hostí, jubilanta, darcu.
Najskôr oslovujeme jubilanta, potom dávame prednosť hosťom pred domácimi. Pri oslovení
dávame prednosť ženám, ak sú všetci „funkčne“ na jednej úrovni. Pri „funkčne“ zmiešanej
spoločnosti oslovujeme ako prvého najvyššie postaveného človeka (Vážený pán minister,
pani riaditeľka, vážený profesorský zbor, milí spolužiaci!). Oslovenie môžeme v rečníckom
prejave zopakovať.
2. Úvod: pomenovanie udalosti, pre ktorú je prejav určený, dôvod oslavy, objasnenie
príležitosti, pri ktorej sa prejav koná (stretli sme sa dnes na slávnosti, na ktorú sme čakali...)
môže tu byť aj nepresná citácia: Ktosi raz povedal:... alebo „O chvíľu budeme počuť
posledné zvonenie“.
3. Jadro:
objasnenie pojmov (Stužková slávnosť je slávnosťou študentov už od 16. stor. ...)
analýza – rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenia obdobia (Štyri
roky, ktoré sme prežili...)
porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom (naša najväčšia vďaka patrí...ako
by sme dnes nemohli nespomenúť... stojíme tu pred vami ako tisíce iných... pred desiatkami
rokov ste aj vy, naši drahí rodičia... po dnešnom slávnostnom dni precítime slová básnika:
„Postoj, chvíľa, si krásna!“)
predpoklad – vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora (som
presvedčený, že všetci z nás...)
autor rozvíja myšlienku citátu,
autor smeruje od spomienok k budúcnosti, minulosť (detské hry), budúcnosť (klopanie na
bránu dospelosti, prvý let, budúce úspechy), využitie kontrastu ako nosného prostriedku
(minulosť – budúcnosť, radosť – strach, prvýkrát sme stisli kľučku – posledné zvonenie, niečo
sa končí, iné sa začína)
4.Záver: zopakovanie oslovenia, vyslovenie vďaky, výzva, poďakovanie.
„Dovoľte mi ešte raz vám zapriať... Rozlúčime sa slovami básnika:...(citát) Na záver by som
hešte chcel... To je všetko, čo som chcel povedať...“
1.Agitačné žánre

cieľ: agitovať, argumentovať, presviedčať, získať si publikum

Komunikačná situácia: schôdza, zhromaždenie, súdny proces
sú monologické:

a, súdna reč - reč obhajoby – záverečná reč obhajcu /predmet na právnickej fakulte/
reč obžaloby – záverečná reč prokurátora/žalobcu
Jazykový prejav je komplikovaný – odvolávanie sa na zákon, citovanie zákona, predkladanie
dôkazov,
vytvára sa klišé – opakovanie celých blokov textu pri podobnej príležitosti, napr.:
pojednávanie bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť vinným, súd nenašiel žiadne
pochybenie v posúdení prípadu,
prevláda menné vyjadrovanie (napr.: možno uviesť, za účelom posúdenia)
využíva hlavne argumentáciu (napr.: obžalovaný má na uvedený čas alibi)

b, politická reč (parlamentný prejav

predvolebný prejav)
obsahuje kritiku, iróniu, výsmech opozičnej strany, posmešnú parafrázu
rečník musí byť pohotový a dobre pripravený
A) jasná formulácia obsahu
B)myšlienkový postup – argumentácia
C) subjektívnosť: 1. os. Sg ( ja zastávam názor)
1. os. Pl ( identifikácia s kolektívom)
2.Náučné žánre

cieľ: naučiť, vzdelávať, informovať, prezentovať, podať nové informácie

sú 1. monologické:
 prednáška (vedecká p.- vysvetliť, naučiť; popularizačná/osvetová p.- rozšíriť nový
poznatok, spopularizovať, nemá byť dlhšia ako 45 minút; úvod, jadro, záver)
 školský výklad (voľnejší ako prednáška, učiteľ kladie otázky, píše poznámky)
 prezentácia (projektovej práce) – spojená s posterovou prezentáciou)
 obhajoba vedeckej práce
 kázeň/homília (kazateľ vysvetľuje, cituje, ale aj presviedča, získava poslucháča,
apeluje, vyzýva)
 referát/koreferát

2.dialogické:
 diskusný príspevok (rečník sa zapája do moderovanej diskusie- politická)
 debatný príspevok (rečník sa neriadene zapája do príjemného rozhovoru – debaty)
 polemický príspevok (rečník je v opozícii k inému rečníkovi, polemika je spor
vzdelaných ľudí)

Prednáška
Funkcia prednášky:
1.vysvetliť a naučiť ( vedecká prednáška)
2.Rozšíriť poznatky ( popularizovať vedecké info.)

-využitie výkladového a informačného slohového postupu

- Klasické členenie / úvod, jadro, záver /

Prezentácia
- hybridný prejav / okrem poznatku zároveň propaguje , je zároveň aj sprievodným textom
Posterová prezentácia, ppt prezentácia /
Obhajoba práce je forma prezentácie / SOČ, obhajoba a pod./

Postup: predstavenie práce

- prečo? Ako? Závery
- posudky , odpovede na pripomienky
- závery obhajoby
- poďakovanie
Diskusia
A, podľa obsahu:
 vedecká (poznávací alebo didaktický zámer)
 rozhodovacia (v admin. sfére, v závere sa hlasuje)
B, podľa formy:
 riadená (predsedajúci vyzýva rečníkov do diskusie, moderuje diskusiu a riadi aj
hlasovanie)
 voľná (ktokoľvek môže voľne bez vyzvania rečniť)
 panelová (v TV, rozhlase, so zapojením odborníkov z danej oblasti, obecenstva a
divákov pred obrazovkami/pri prijímačoch; rečníci reagujú na otázky moderátora
alebo aj divákov/poslucháčov
 Polemika – spor vzdelaných ľudí
 - snaha presvedčiť o pravde
 Debata – pokojné , neriadené vymieňanie názorov
- cieľom nie je zjednotiť názory, vymeniť
Pozor! Agitácia a propaganda / často využíva dezinformácie/

3.Príležitostné žánre
 cieľ: vytvárať atmosféru, vzbudiť emócie, sprevádzať počas akcie
 sú monologické:
verejné:
rámcový prejav/príhovor (otvárací)
informačný (sprievodný moderátorský prejav, dlhší reklamný spot, výzva, zákaz)
slávnostný prejav/príhovor
súkromné:
blahoželanie/gratulácia prípitok
sobášny prejav smútočný prejav

Proces tvorby
 dobrý rečnícky prejav má kratší rozsah, zaujímavý obsah, prehľadnú kompozíciu a
štylizáciu, možnosť využitia mimojazykových prostriedkov, ako sú mimika a
gestikulácia, rečník je vzpriamený, stojí, je primerane oblečený, má správnu
výslovnosť, nemá žiadnu rečovú chybu, rozpráva výrazným príjemným hlasom a
spisovne...
Postup:
1. zhromažďovanie údajov a faktorov, aby sme mohli pri prejave vysvetliť, zapôsobiť,
presvedčiť, zmobilizovať k činnosti, pobaviť
2. kompozícia - má byť prehľadná a stručná, napíšeme si osnovu alebo celý prejav
3. štylizácia- zoštylizujeme, upravíme, opravíme chyby, neopakujeme dookola to isté
4. spôsob nacvičenia: -ak má prejav zapôsobiť, prednáša sa spamäti, používanie mimiky,
gestikulácie (ale prirodzene!!)
5. prednes: rečnícky prejav musí zaujať už hneď prvou vetou, pozor na správne oslovenie!
-možné spôsoby úvodu: výrokom, mottom, otázkou, príhodou, príbehom, definíciou, správou
z novín. Podľa príležitosti netreba rozprávať dlho, nepoužívame nespisovné slová, snažíme sa
používať správnu melódiu a prízvuk máme na prvej slabike.
Slávnostný prejav
 ide o hovorenú hodnotiacu úvahu
 jazyk slávnostného prejavu ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu
(metafory, prirovnania, rečnícke otázky, zvolanie, citáty...)
 Kompozícia má trichotomické členenie: úvod, jadro, záver
 Úvod: oslovenie (uprednostňujeme ženy pred mužmi, jubilantov, mladomanželov, pri
zmiešanej spoločnosti oslovujeme ako prvého najvyššie postaveného človeka a potom
postupne (Vážený pán minister, vážená pani riaditeľka, vážený profesorský zbor)
pomenovanie príležitosti (Stretli sme sa dnes na slávnosti, na ktorú sme čakali...)
 Jadro: objasnenie pojmov (Stužková slávnosť sa slávi už od 16. storočia.)
analýza, porovnanie, predpoklad (rozoberanie témy, vysvetľovanie, hodnotenie,
porovnanie, citáty, rečnícke otázky...)
 Záver:záverečné pokyny (zhrnutie, výzvy, želanie príjemného večera, poďakovanie,
vyjadrenie úcty...)