Pavol Farka Miroslav Lyko Andrea Blakov

Peter Kondrla ubomr Hlad Patrik Maturkani

Poznaj Boha ako seba samho

Nitra 2012

Pavol Farka, Peter Kondrla, Miroslav Lyko, ubomr Hlad, Andrea Blakov, Patrik Maturkani

Poznaj Boha ako seba samho

Recenzenti: prof. ThDr. Viliam Judk, PhD. doc. ThDr. Marian urb, PhD. Vydavate: Gorazd n.f. Nitra Nitra 2012 Design Martin Rampek Jazykov redakcia: Veronika Chovancov

ISBN: 978-80-89481-20-0 EAN: 9788089481200

Obsah
Predhovor ................................................................................................................................... 4 vod ........................................................................................................................................... 5 Biblick vedy v kontexte nboenskej vchovy ........................................................................ 6 Teolgia v procese prpravy uiteov nboenstva a misijnch pracovnkov na pozad novej evanjelizcie ............................................................................................................................. 17 Zastpenie a vznam tdia Toma Akvinskho v kontexte tudijnho odboru Nboensk vchova .................................................................................................................................... 38 Kresansk morlka pozvanie k ivotu v slobode a zodpovednosti ..................................... 50 Vznam filozofickej reflexie v nboenskej vchove ............................................................. 65 Porevolun innost teologickch fakult v esk republice a jejich souasn psoben s dopadem na mstn spolenost.................................................................................................. 75 Zver ........................................................................................................................................90 Zoznam pouitej literatry ....................................................................................................... 91

Predhovor
Prprava uiteov nboenskej vchovy m v Nitre u svoju tradciu. V roku 1992 sa vaka spoloenskmu dopytu otvorilo tdium, ktor malo pripravi kvalifikovanch uiteov predmetu nboensk vchova. Voba to bola logick. Tradcia Vysokej koly pedagogickej v Nitre bola dobrm zkladom pre rozvoj pedagogickej profesie i v tomto smere. Prprava budcich uiteov potrebuje svoj odborn a vedeck zklad nielen v oblasti obsahovej nplne, ale aj v oblasti didaktickch a metodickch zrunost. Preto sa ako ruka v ruke s prpravou budcich uiteov zaala rozvja aj odborn a vedeck innos, ktor umoovala neustle napredovania rozvoja jednak teoretickho poznania, ako aj praktickch zrunost budcich absolventov. Za cel obdobie sa v pozcich odbornkov objavilo viacero vznamnch osobnost, ktor vtlaili pea a urili smerovanie vskumu, ktor sa realizoval popri praktickej prprave uiteov nboenskej vchovy. Platformy vskumu sa postupne konkretizovali a navzjom prelnali, m sa dosiahlo, e vskumnci a odborn pracovnci mohli navzjom kooperova aj napriek rznosti ich odbornej profilcie. Na zaiatku celho vskumnho snaenia stla mylienka i skr vzva, ktor bola adresovan tudentom: Poznvajme Boha! Tto vzva predurovala zkladn ideu vskumu, ako je mon pozna Boha, ako je mon toto poznanie o najvhodnejm spsobom sprostredkova inmu. Dnes, ke retrospektvne sledujeme naplnenie tejto vzvy, ponkame itateom relny obraz nho inu. Predkladan monografia, ako si iste pozorn itate vimol, m vak znenie vzvy rozren. Pozna Boha ako seba samho je dnes vemi aktulne. Po roku 1989 sme boli pln nadenia a vyuvali sme vetky monosti, ako nasti svoj hlad po Bohu a transcendentne. V priebehu 20. rokov sa vak zujem o Boha presmeroval smerom k loveku. Symbolick vzva predkladanej monografie smeruje k zkladnmu katechetickmu posolstvu, ktor pozva loveka k dokonalosti, k spoloenstvu s Bohom a blnymi. Aktulnos tejto vzvy je dnes rovnako nespochybniten. Vskum, ktorho vsledky dnes predkladme itateovi, maj napomc tm, ktor sa snaia napa svoje povolanie k ohlasovaniu Boieho slova cez vyuovanie nboenstva alebo cez misijn innos. Naa vaka patr vetkm kolegom, ktor sa podieali na naom poznvan Boha a zanechali svoju stopu na spolonej ceste. Rovnako patr poakovanie za pomoc a podporu aj biskupstvu v Nitre.

Autori Katedra nboenskch tdi FF UKF v Nitre

vod
Sasn stav
Na Slovensku existuje niekoko pracovsk, ktor sa venuj prprave uiteov nboenstva. Autori tejto publikcie kooperuj s uvedenmi pracoviskami a podieaj sa na vskume v domcom i medzinrodnom kontexte. Z hadiska aktulneho stavu problematiky autori publikovali prce najm z oblasti biblickej, dogmatickej a morlnej teolgie ako aj z oblasti filozofie. V sasnosti nie je k dispozcii ucelen prca, ktor by komplexne rieila obsahov otzku prpravy uiteov nboenskej vchovy. Situcia je tie o to vnejia, pretoe obsahovou nplou nboenskej vchovy je aj teolgia, ktor si vyaduje pecifick prstup pri zaleovan do procesu didaktiky nboenskej vchovy.

Metodolgia
Z metodologickho hadiska ide o paraleln kooperciu autorov, priom kad z nich realizoval vskum v parcilnej oblasti vlastnho zamerania. Synergick efekt sa v prci dosahuje vaka prelnaniu jednotlivch odborov a aj vaka spoluasti autorov na spolonch projektoch. V monografii je pouit metodolgia humanitnch vied so pecilnym akcentom na metodolgiu teolgie. Dominuje tu metodolgia zaloen na exegze, explancii a syntze. Zkladom metodologickho postupu je syntetick prezentcia vsledkov vskumu jednotlivch autorov, priom sa kladie draz hlavne na praktick uplatnenie v kontexte nboenskej vchovy.

Ciele
Cieom monografie je predstavi vsledky vskumu autorov, ktor bol sasou ich aktivt spojench s realizciou tudijnho programu nboensk vchova. Ciele s rozdelen do parcilnych okruhov: biblick teolgia, dogmatick teolgia, morlna teolgia a kresansk filozofia. Jednotlivm cieom zodpoved adekvtna metodolgia, uveden v asti Metodolgia.

Aplikcia
Vsledky vskumu prezentovan v tejto mongrafii je mon aplikova do viacerch rovn realizcie tudijnch programov nboensk vchova a misijn prca. V oblasti biblickej teolgie s navrhnut konkrtne postupy nielen pre realizciu exegetickch vkonov v tudijnom programe. V oblasti dogmatickej teolgie je navrhnut koncepcia novho korpusu predmetu s odvvodnenm jednotlivch aktivt s ich pecifickou obsahovou nplou. V oblasti kresanskej filozofie je ponkan konkrtny materil, ktorho pouitie bolo didakticky overovan. Zrove je prezentovan monos vyuitia pecifickej filozofickej metodolgie pri prprave budcich uiteov nboenskej vchovy. Aplikovatenos vsledkov vskumu ponka nov prstupy nielen na realizciu uvedench tudijnch programov, ale ponka aj nov spsob pochopenia ich vznamu vzhadom na nov obsah jednotlivch predmetov.

Biblick vedy v kontexte nboenskej vchovy

Biblick vedy sa v kontexte kresanskej a zvl katolckej tradcie a teolgie dostali do popredia predovetkm po II. vatiknskom koncile, na ktorom bol tento vznamn akt sformulovan nasledovne: Posvtn teolgia sa opiera o psan Boie slovo a zrove o posvtn tradciu ako o trval zklad. ... Preto tdium Svtho psma nech je akoby duou posvtnej teolgie. Ale to ist slovo Psma je zdravm pokrmom a svtou posilou aj pre slubu slova ie pre pastoran kazatesk innos, pre katechzu a pre kad kresansk pouovanie , a tu m ma prvorad miesto liturgick homlia. (Kontitcia o Boom zjaven Dei Verbum 24). Tto platformu potvrdzuj aj alie cirkevn dokumenty: Prame, z ktorho katechza erp svoje posolstvo, je Boie slovo: Katechza bude vdy erpa svoj obsah zo ivho pramea Boieho slova, ktor nm odovzdala tradcia a Svt psmo, pretoe posvtn tradcia a Svt psmo tvoria posvtn poklad Boieho slova, zveren Cirkvi (CT 27) (VDK 94). Vsledky vskumu v oblasti biblickch vied tvoria zklad pre vetky teologick disciplny, vrtane katechetiky nboenskej vchovy, ako aj praktickho katechetickho procesu. Text Biblie je objektom bdania aj neteologickch discipln, ako je naprklad archeolgia. V sasnosti mme k dispozcii esk preklady diel archeolgov svetovho mena, ako s Finkelstein a Silberman. V druhej polovici minulho storoia bolo mon pozorova rozmach synchrnnych metd pri vskume biblickch textov, o pozitvne ovplyvnilo prstup k textu v jeho poslednej redakcii. Prca renomovanch biblistov sa jav v niektorch jej krokoch nielen ako interdisciplinrna (hlavne spoluprca s historikmi, filolgmi a archeolgmi), ale aj ako vyadujca interreligizny a interkonfesionlny dialg (pluralita tradci: katolcka, evanjelick, hebrejsk, ortodoxn). Vsledkom takejto spoluprce je aj slovensk ekumenick preklad celej Biblie1. Na ren biblickej kultry a literatry na Slovensku m vek zsluhu Katolcke biblick dielo vo Svite a Slovensk biblick spolonos v Banskej Bystrici. Na prednkach FF UKF v Nitre, ktor s v rmci tudijnho programu nboensk vchova zameran na oblas biblickch2 vied, sstreuje sa pozornos na tieto oblasti: introdukcia vod, spisy Starho a Novho zkona, textov kritika, biblick hermeneutika a biblick exegza. Prednky z danch matri maj aj urit pecifick charakteristiky, nakoko ide o prednky na neteologickej fakulte. Poas prednok sa berie do vahy skutonos, e vina tudentov nem zkladn poznatky z hebrejskho a grckeho jazyka, o je samozrejm. Preto je potrebn, aspo parcilne, uvies do problematiky semitskej, hebrejskej a grckej filolgie, etymolgie, pojmolgie, terminolgie a tylistiky.

1
2

Biblia. Slovensk ekumenick preklad s deuteroknonickmi knihami. 2007. o sa tka termnov Biblia a biblick, mono kontatova, e Jozef Flvius grckym termnom t bibla nazval idovsk spisy a Jn Zlatosty rozril vznam termnu na spisy Starho i Novho zkona. Grcky plurl bibla sa v stredovekej latinine ponc 9. 12. stor. zaal chpa ako singulr feminna, take mohlo djs k vvoju v modernch jazykoch ako die Bibel, la Bibbia, alebo (t) biblia.

Historick vedy, pomocn vedy, modern jazyky, estetika s pri tdiu biblickch predmetov vekou pomocou a prnosom. V tomto smere treba vyzdvihn relatvne vek poet zverench prc na KN FF UKF, ktor mono oznai ako interdisciplinrne. Uvedieme veobecne prijat rozdelenie biblickch vied: vod (introdukcia) veobecn a pecilny, exegza a biblick hermeneutika, biblick teolgia Starho zkona a Novho zkona. Otzkami, ktor rieia biblick introdukcie vody, sa u v staroveku a v stredoveku zaoberali cirkevn spisovatelia, i ke skuton vedeck introdukcia vznikla a v novoveku. Na FF UKF sa tmam introduktrneho charakteru venuje pozornos poas prednok na predmetoch Star zkon a Nov zkon. Za najstar vod do Novho zkona sa niekedy poklad text tzv. Muratoriho fragmentu z 2. storoia. V 2. storo vzniklo aj 10 tzv. marcionovskch prolgov k listom apotola Pavla a antimarcionovsk prolgy k evanjelim. Dlhie prolgy k novozkonnm spisom pochdzaj zo 4. storoia ako i z neskorieho obdobia. Termn vod eisagog sa po prvkrt vyskytuje v prvej polovici 5. storoia v diele predstavitea antiochijskej exegetickej koly, mncha Hadrina: vod do boskch psem, i ke obsahovo ide skr o biblick hermeneutiku. Cassiodorus ( asi 580) vo svojich Insitutiones divinarum et saecularium litterarum vymenva tzv. introductores Scripturae divinae a okrem mncha Hadrina uvdza donatistu Tychnia ( pred r. 400), sv. Augustna, Eucheria z Lyonu ( okolo r. 450). Introduktrnym otzkam sa venoval aj Izidor Sevillsk ( 636) v diele Prooemia. Stredovek vo vine preberal a opakoval nzory staroveku 3. Z obdobia stredoveku vak treba spomen ako vznamn udalos vydanie koncilovho dekrtu vo Vienne (1311), ktor inicioval tdium orientlnych jazykov. Autorstvom biblickch spisov sa zaoberali aj Erazmus ( 1536) a kardinl Kajetn ( 1534). Najvznamnejm dielom zo 16. storoia je osemzvzkov Bibliotheca sancta (Bentky, 1566), ktorej autorom bol Sixtus Siensk. Tvorcom skutonej introdukcie do Novho zkona bol oratorin R. Simon ( 1712), ktor sa sstredil hlavne na kritiku textu a na niektor literrno historick otzky4. V sasnosti mme k dispozcii vody do Novho zkona v slovenskom a eskom jazyku od viacerch odbornkov, ktor je mon poui na akademickej pde5. Matria veobecnho vodu sa zvykla deli na tyri asti: inpircia knon text hermeneutika. V asti o inpircii sa riei vzah Biblie a tradcie, alej sa venuje pozornos svedectvm Psma (2Tim 3, 16 termn theopneustos; por. 2Pt 1, 21) a kresanskej tradcii. Pribli si skutonos biblickej inpircie nm sasti mu pomc niektor modely (analgie) znme u z minulosti, z patristickho obdobia a zo stredoveku6. Analgiu organon (lat. strumentum nstroj) aplikovali na biblick inpirciu u cirkevn spisovatelia v staroveku, a potom v stredoveku. Poda tejto predstavy Boh pouil inpirovanho autora ako hudobn nstroj alebo ako nstroj na psanie. Teodor z Mopsvestie prirovnal pouitie autora k atramentu a peru. Za nstroj niektor spisovatelia pokladali aj udsk orgny, naprklad ruku. Sv. Tom Akvinsk bol omnoho opatrnej a pouil termn kvzi-nstroj.
3 4

Porov.: TICH, L. vod do Novho zkona. Svitavy, s. 2. Porov.: TICH, L. vod do Novho zkona. Svitavy, s. 3. 5 POKORN, P. Literrn a teologick vod do Novho zkona.1993; TICH, L. vod do Novho zkona. Svitavy, 2003; TRSTENSK, F. Aby si poznal spoahlivos uenia. vod do Novho zkona. 2006; BEL, F. vod do Novej zmluvy. 2009. 6 Porov.: ALONSO SCHKEL, L. La parola ispirata.1987.

Obas sa v manuloch pe o niektorch cirkevnch spisovateoch, ktor uili a o svtopiscoch, ktor boli nstrojovou prinou (causa instrumentalis) patristika vak takto pojem nepozn7. Analgiu dikttu (lat. dictare, etymologicky a smanticky prbuzn slov: Dichtung, artes dictaminis, diktt, dikttor) nachdzame hlavne u latinskch autorov, ako Hieronym, Augustn a Gregor Vek. Poda alej analgie, analgie posla, posol interpretuje vu toho, kto ho poslal. Jeho lohou bolo tlmoi posolstvo, ale pri nezmenenom vzname si mohol poda potreby a podmienok prispsobi aj tl. Analgia autora literrneho diela a jeho postv sa nenachdza u cirkevnch spisovateov, ale v minulom storo ju uviedol Luis Alonso Schkel. Autor textu akoby sa inkarnoval do nm vytvorench postv: postava determinuje autora. Autor je sce prtomn v danej postave, ale literrna postava nie je ivou osobou. Na prednkach predmetov Star zkon a Nov zkon sa vek pozornos venuje aj problematike knonickosti biblickch knh, dejinm knonu a kritrim knonickosti. Svis to aj s dnenou situciou, ke sa stle viac dostva do popredia lektra apokryfnch kresanskch a gnostickch spisov a zrove sa problematizuje, i spochybuje autenticita knonickch knh, hlavne evanjeli. Pokia ide o svedectv prvch dvoch storo treba, poznamena, e u jednotlivch kresanskch spisovateov najastejie nemono hada doslovn citty a u vbec nie, aby presne zaznaili z akho diela cituj. Apotolsk a cirkevn otcovia ili natoko hlboko ponoren do Svtch Psem a natoko si ich osvojili, e ich asto citovali naspam 8. Pri tvorbe novozkonnho knona zohrvali pozitvnu lohu od polovice 2. storoia dva faktory: vzniklo mnostvo apokryfnch spisov, ktor si nrokovali bosk autoritu, ktor sa im v niektorch miestnych spoloenstvch aj pripisovala. Nutne sa objavila potreba presne ohranii, ktor s skutone posvtn spisy. Druhm faktorom bola Marcionova nuka. Vznamnou osobnosou z radov heretikov druhho storoia bol Marcion, znmy pre svoje diela a terie vzahujce sa na Bibliu. Narodil sa koncom 1. storoia po Kr. v Sinope pri iernom mori, v roku 144 bol vylen z Cirkvi a zomrel okolo roku 160. Marcionova herza a sekta s dsledkom jeho ponmania Starho zkona. Zavrhol Star zkon, jeho uenie a predpisy, lebo sa mu zdali by v protiklade s Jeiovou nukou. Poda Marcionovho uenia Boh Starho zkona je demiurg, stvorite hmotnho sveta, z ktorho pochdza vetko zlo; je to Boh Zkona, spravodlivosti a pomsty, Boh patriarchov a prorokov, a teda nem ni spolon s Bohom, ktor sa zjavil v Jeiovi Kristovi, s Bohom lsky a milosrdenstva. Marcionova kristolgia je jednoznane doketick: kee hmota je zl, Kristus si nemohol vzia telo, a preto jeho udsk prirodzenos je iba zdanliv. Marcion hlsal prsnu mravn nuku, ktor odsudzovala manelstvo a vetko to, o m vzah k hmote9. Marcion zavrhol cel Star zkon, ako aj evanjeli poda Mata, Marka a Jna, a Skutky apotolov, lebo
7

Extrmny variant tohto modelu sa objavil v montanistickch kruhoch v 2. storo: poda neho Duch Svt svojou silou psob na loveka, ktor sa dostva do akhosi tranzu a pe, ale u to nehovor a nepe on, ale sm Boh Duch Svt. Sm autor, poda tejto predstavy, obsahu nemusel ani rozumie. 8 Origenes naprklad dokzal naspam citova ktorkovek text Biblie. S tm svis, e citty Otcov nie s vdy presn, a niekedy sa snaili vyjadri vlastn mylienky slovami Psma. Potom je samozrejme vemi ak uri, i ide o citt z Psma alebo nie. Okrem toho, v tej dobe ete nebol vytvoren presn spsob citovania, ako je to v sasnosti. Otcovia cituj vemi jednoducho: Psmo hovor, Duch svt hovor, prpadne Apotol hovor... at. Tieto skutonosti musme ma na pamti, ke skmame ich diela so zameranm na otzku, ak spisy poznali a ktorm pripisovali bosk pvod. 9 HERIBAN, J. Prrun lexikn biblickch vied, s. 664.

obsahuj idovsk prvky a cituj zo starozkonnch knh. Prijal iba Lukovo evanjelium, z ktorho vak tie odstrnil niektor state nezrovnvajce sa s jeho ideami (napr. prv dve kapitoly o Jeiovom detstve). Z Pavlovch listov vylil pastierske listy a List Hebrejom. List Galaanom je u neho v knone na prvom mieste a List Efezanom je uveden pod nzvom List Laodcejanom. Touto revziou Marcion zredukoval Nov zkon na dva dokumenty viery a nazval ich Evanjelium a Apotolove (spisy). K nim pridal knihu Antitzy (Protiklady), v ktorej ospravedluje odstrnenie Starho zkona z knonu biblickch knh, poukazujc na protiklady starozkonnch vrokov s Kristovm uenm a uvdza nmietky proti trom evanjelim a Skutkom apotolov, pre ktor ich neuznva za prav novozkonn spisy10. Ako vidme, prijatie tyroch psanch evanjeli nebolo tak samozrejm. V protiklade k Marcionovi, Valentinos (tie psobiaci v Rme) a poda neho nazvan valentininski gnostici boli ochotn prija do knonu i v poet evanjeli ne len tyri. Predslov Lk evanjelia vyvolva skutone dojem, ako by bol autor toto dielo napsal s cieom verne skompletizova uenie blahozvesti na zklade predchdzajcich spisov, stnej tradcie a urobi tak zbytonm pouvanie inch evanjeliovch textov. Je evidentn, e prijatie jedinho evanjelia v tyroch formch (vraz tetramorphos pochdza od Ireneja) a zamietnutie pouvania len jedinho spisu, vyjadruje jednotu a zrove veobecnos, ale pre riace sa kresanstvo vbec neznamenalo ahiu cestu11. Mylienka vytvori jedin evanjelium sa nenachdza len u Marciona, tto lniu sleduje aj Tacianov Diatessaron12. Sasne bolo pravdepodobne viac podobnch pokusov, o ktorch sa nm zachovali aj ist zmienky. Poda Origena Bazilides z Alexandrie poznal v rokoch 117 183 tyri kanonick evanjeli, ale zrove je aj tvorcom jednotnho evanjelia. Pre poznanie dejn novozkonnho knonu je dleit aj tzv. Evanejlium Britskho Mzea. Je dielom egyptskho kresana, ktor sce nechcel napsa nov evanjelium, ale u jestvujce tyri chcel tak unifikova, aby sa vyhol opakovaniam, ak nachdzame u synoptikov. Napriek tomu, e do neho vniesol aj niekoko novch informci, nem heretick povahu. Zrove je dkazom toho, e okolo roku 150 poznali v Egypte nae tyri evanjeli. V polovici 2. storoia Justn, Aristides, Tacin a Teofil cituj a za posvtn pokladaj vetky novozkonn spisy, okrem Flm, 2Jn a Jd. Treba vak pripomen, e tieto spisy pre svoju nezvyajn krtkos neboli pravdepodobne vhodn, aby ich menovan apologti pouili vo svojich dielach. Muratoriho fragment13 je zoznam spisov Novho zkona, ktor objavil L.A. Muratori (1672 1750) v Ambrozinskej kninici v Milne (publikoval ho v roku 1740). Latinina tohto fragmentu je dos biedna a pravdepodobne ide o preklad z grtiny. Podva sprvy o autorovi, obsahu, autentickosti, cieli a okolnostiach vzniku prvokresanskch spisov s myslom uri, ktor knihy s posvtn (t. j. inpirovan) a ktor k nim nepatria, hoci sa za
10 11

HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 664-665. HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 664-665. 12 HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 316: Zjednoten text tyroch evanjeli, zostaven pre liturgick potreby okolo r. 170 po Kr. enkratickm spisovateom Tacinom. Dielo bolo pvodne napsan po grcky, ale sm Tacin ho preloil do srskeho jazyka. Dielo sa rchle rozrilo a teilo sa vekej obube najm v srskej cirkvi. Na jeho podklade Efrm Srsky napsal svoj komentr k evanjelim, ktor bol znmy iba v armnskom preklade a do r. 1957, ke objavili znan as srskeho originlu. 13 HORKA, R. Muratoriho zlomok: poznmky k textu a slovensk preklad, s. 50-64.

tak pokladaj. Ide o vemi dleit dokument pre otzku knonickosti novozkonnch spisov. Text fragmentu je nepln, chba z neho zaiatok a koniec14. Niektor autori pokladaj za miesto pvodu tohto fragmentu vchod, Sriu Palestnu (Sundberg), avak vntorn dvody svedia skr za zpad, ako to dostatone podloil Ferguson: oznaenie Rma ako urbs Roma (r. 76), a tie jednoducho urbs (r. 38), indikuj zpadn pvod. K tomu ete pristupuje skutonos, e List sv. Jakuba a List Hebrejom sa ani nespomnaj. Poznmka, e Hermasov Pastier bol napsan nuperrime temporibus nostris (Pastiera celkom nedvno v naej dobe napsal v Rme Hermas, ke bol v rmskej cirkvi biskupom jeho brat Pius), kladie vznik textu do druhej polovice druhho storoia, no urite nie po roku 20015. Zoznam del novozkonn spisy do tyroch kategri: prv skupinu tvoria knihy veobecne prijman, toti tyri evanjeli, Skutky apotolov, 13 listov sv. Pavla, List Jdu, dva (alebo tri) listy sv. Jna, Mdros alamnovu a Zjavenie sv. Jna. Do druhej kategrie patr kontroverzn kniha, Petrova Apokalypsa, ktor niektor odmietaj v Cirkvi ta. Do tretej kategrie patr spis Hermasov Pastier, ktor je mon ta v skrom a do tvrtej skupiny patria knihy, ktor treba celkom zamietnu. Text pouva nasledovn terminolgiu pre kanonick knihy: recipere (uznva, prijma, r. 66, 72, 82), habere (akceptova, r. 69) a spojenie sanctificatae sunt (pokladaj sa za svt, r. 63). Text informuje o dvoch kritrich ku schvleniu knh ako autoritatvnych: 1. verejn tanie pri bohoslubch (legere in ecclesia alebo publicare in ecclesia populo) a 2. pochdzanie od oitch svedkov apotolov. Kritrium, na zklade ktorho sa odmieta knonickos Hermasovho Pastiera, spova v tchto dvodoch: nepatr k prorokom a ani k apotolom. Tu by sa teda mohlo hovori o prorockom a apotolskom kritriu. Text nespomna spisy: 1Pt, 2Pt, Jak a Hebr. Najprekvapivejm je vynechanie 1Pt. Avak niektor autori (Zahn) predpokladaj, e bol pvodne uvdzan a, e tento list bol nhodou vynechan nepozornosou odpisovaa textu. Text Muratoriho fragmentu nem prvny charakter. Informuje a vysvetuje dan stav vec (viac-menej konsolidovan) ohadne prijmania, tania alebo zavrhnutia spisov tanch v Cirkvi. Uznvanie tyroch evanjeli je poda tohto dokumentu absoltne jasn. K ich prijatiu v Cirkvi dolo, poda mienky autora textu, z toho dvodu, e jednotliv autori sa nechali vies Duchom: cum uno ac principale spiritu (r. 19). Dvakrt sa v texte spomna univerzlna, katolcka Cirkev a jedenkrt je pouit termn catholica samostatne s najvou pravdepodobnosou vo vzahu k Cirkvi. Pavlove listy, napriek tomu, e maj rozlinch adrestov (sedem rozlinch kresanskch spoloenstiev), boli napsan pre cel veobecn Cirkev. Tto mienka sa zaklad na symbolickom vzname sla sedem. Zaujmav je poznmka autora vo vzahu k listu Rimanom: romanis autem ordine scripturarum sed et principium earum...esse Xpm intimans (List Rimanom obsiahle poukazuje na Psma a naznauje, e ich pvodcom je Kristus. Kristus sa poklad za normu interpretcie starozkonnho Psma, avak v istom zmysle tu mme aj kristologick kritrium, ktor mono porovna s kritriom, s ktorm priiel Martin Luther: to, o buduje Krista16.

14 15

HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 714-715. Porov.: METZGER, B. M. Il canone del Nuovo Testamento, s. 171. 16 Porov.: METZGER, B. M. Il canone del Nuovo Testamento, s. 176-177.

10

Prvm kritriom17 pre knonickos novozkonnch spisov je kritrium apotolskho pvodu. V celom kresanstve, v kadej jeho asti a skupine, od samho zaiatku dominovala idea apotolskej autority. Tejto otzky sa pridriavali tradcie aj gnostici, ve by neboli svoje diela pripisovali apotolskm autorom. Ktor spis je skutone apotolskho pvodu, o tom nerozhoduje nzov spisu, ale cirkevn spoloenstv, ktor maj apotolsk pvod a neporuen tradciu. V tchto miestnych cirkvch zaruuje po sebe nasledujci rad predstavench (successio apostolica) skuton spojenie s apotolskm pvodom. Ktor s vak tieto apotolsk cirkvi? Na prekvapenie sa stretneme len s menami trochtyroch apotolov. Napriek tomu, e evanjeli hovoria o dvanstich apotoloch, okrem toho aj sv. Pavol ohlasoval blahozves rovnakou autoritou, najstaria tradcia sved podrobnejie len o innosti Petra, Jna, Jakuba a Pavla. Poda Pavla s Peter, Jakub a Jn stpmi cirkvi (Gal 2, 9). Skutonos, e Jakubom veden jeruzalemsk matersk cirkevn obec v dsledku idovskej vojny zanikla (v roku 70), je jasn, e medzi zakladatemi cirkvi apotolskho pvodu sa spomnaj len Peter, Pavol a Jn. as malozijskch cirkv sa ete v polovici 2. storoia pamtala na posledn roky apotola Jna, ktor preil medzi nimi. Na Pavlovu innos spomnala Mal zia a grcky polostrov, km rmski kresania na pobyt Petra a Pavla medzi nimi a ich muencku smr. Knon obsahuje takmer vlune spisy odvolvajce sa na tchto apotolov alebo pochdzajce z ich prostredia. Tradcia (Papi) dva Markovo evanjelium do svisu s Petrovm ohlasovanm blahozvesti v Rme. Prv list Petrov, ak nepochdza priamo od neho, bol potom zrejme napsan na jeho pokyn a jeho autoritou a aj druh list sa poka ukza smer v zmtku rodiaceho sa gnosticizmu na zklade Petrovho uenia. Na zklade Jnovej autority sa do knona dostalo 4. evanjelium, tri listy a Apokalypsa. Knonickos Lukovho evanjelia bola obrnen autoritou Pavla, ktormu robil Luk sprievodcu. V prpade spisov, ktorch autorom nie je priamo Pavol, pokraovatelia jeho literrnej innosti Pavlovu autoritu skoncipovali a napsali, o pokladali za sas jeho nuky. Je prirodzen, e pri tom pouili pavlovsk literrnu formu formu apotolskho listu. Psmo sv. Novho zkona obsahuje ete okrem spomnanch knh tri spisy Mt, Jak, Jd, ktor pochdzaj z palestnskeho idokresanskho prostredia. Obsahuj tradciu, ktor bola napojen na jeruzalemsk matersk cirkev a na jej predstavenho sv. Jakuba. Kad novozkonn spis bol teda zaraden do knonu na zklade nejakej apotolskej autority. Pomlenm sa zd by silie, ktor chce vytvori z lenov prvej skupiny ohlasujcej evanjelium za kad cenu literrnych tvorcov, aby takmto spsobom zabezpeila apotolsk pvod pre novozkonn knihy. Skr sa bude treba pozera na uveden problm tak, ako to robil a dobre vystihol u sv. Irenej: iv apotolsk cirkvi, ktor vlastnia a garantuj apotolsk tradciu, svedia o tchto dielach, ako o takch, v ktorch je obsiahnut a vhodne sformulovan apotolsk uenie. Preto v nich mono vidie knon, regulu, pravidlo pre vieru (regula fidei). V niektorch cirkevnch spoloenstvch bolo apotolsk kritrium aplikovan vemi striktne, naprklad aj v Rme, o spsobilo, e nebol za knonick uznan List Hebrejom, pretoe lenovia rmskej cirkvi boli presveden, e ho nenapsal Pavol. Vchodn cirkev ho uznala bez vhrad, zatia

17

Tto as prspevku o kritrich novozkonnho knonu je spracovan na zklade literatry: METZGER, B. M. Il canone del Nuovo Testamento; FARKASFALVY, D. M. Theology of Scripture in St. Irenaeus, s. 319-333; FARKASFALVY, D. M. Texts and Testaments. Critical Essays on the Bible and Early Church Fathers, s. 109-134.

11

o v Rme zaas chbal v starch rukopisoch a len neskr bol vplyvom Vchodu uznan aj v Rme za apotolsk spis. Druhm kritriom je nrok plnosti celistvosti. Kresania v druhom storo sa snaili zachova celok a plnos tradcie. Neboli ochotn uzna vo vzahu k spisom dominujce postavenie ani jednho z apotolov. V protiklade k Marcionovi, ktor hovoril len v jednotnom sle o apotolovi (a bol ochotn uzna len autoritu sv. Pavla), kresania zdrazovali Dvanstich ako celok a ako spolon zklad (por. Zjv 21, 14). Uenie tchto apotolov nazvali meradlom, knonom a pravidlom regulou vo vetkch vierounch otzkach. Tretm kritriom je antiheretick zameranie. Knon nem za lohu zhrn mylienky a vytvori ideov jednotu a plnos. Vznikol explicitne tendennm spsobom, t. j. v obrane uritch smerov, resp. proti niektorm z nich. Jednoducho povedan, knon chce ukza sprvny smer v protiklade ku gnosticizmu18. Gnosticizmus je mylienkov smer, ktor sa z vej asti zaklad na filozofickch predpokladoch a zdrazuje predovetkm vntornho loveka, subjektvne nboensk poznanie a zitky v protiklade k vonkajiemu telesnmu loveku, ktor je asou nho materilneho sveta. Pre gnosticizmus je kresanstvo len jednm z mnohch prameov. Pouva uenie kresanskej cirkvi, ale v skutonosti vyber z neho len tie prvky, ktor zodpovedaj jeho predpokladom. Cieom gnostickej cesty je spsa vntornho loveka cestou sebapoznania, objavenia a uskutonenia vntornej slobody. V skutonosti je to ist druh samospsy, pretoe do takhoto poriadku sa nehod ani inkarncia, ani mylienka vykpenia Kristovou smrou na kri. as kresanskch spisov obsahuje mnoho textov, ktor po vytrhnut z kontextu a privemi zodpovedaj gnostickm predstavm. Ke naprklad Pavol pe o boji tela a ducha, o nadradenosti duchovnho loveka, alebo ke Jn pe: Duch oivuje, telo ni neoso. (6, 63). udsk tvorcovia knonu sa nesnaili o to, aby vynechali z textov mylienky podfarben gnosticizmom, ale usilovali sa, aby sa plnos kresanskej nuky, ktor je obsiahnut v Psme, stala liturgickm tanm kadej miestnej cirkevnej obce. Prvmi boli pravdepodobne Irenej a Klement Alexandrijsk, ktor v protignostickom boji upozorovali na skutonos, e gnosticizmus je predovetkm polopravda. kod hlavne tm, o vynechva alebo o popiera, a nie tm o tvrd. Teolgia tchto cirkevnch otcov zdrazuje, e plnos kresanskej pravdy m za cie spsu celho loveka, nielen vntornho, ale aj toho! Katolcke pravidlo nielen ..., ale aj, sa stalo u nich po prvkrt vedomm programom. tvrtm kritriom knonickosti novozkonnch spisov je pea muenctva. Poda cirkevnej tradcie, okrem sv. Jna (o om tie existuje zlomkovit, menej vierohodn sprva o muenckej smrti), vetci dvansti apotoli s uctievan ako muenci. Avak podrobn a ist informcie mme len o muenckej smrti sv. Petra a sv. Pavla. Zd sa, e ich martrium sa stalo vznamnm faktorom, ktor ovplyvnil tvorcov novozkonnho knonu. Literrna kritika tvrd s vekou pravdepodobnosou, e ani 2Pt, ani pastorlne listy nie s bezprostredne dielom apotolov, avak u menej poukazuje na to, e ich prijatie do knonu zabezpeuje existenciu psomnej sprvy o ich muenckej smrti ako peati apotolskej autority v rmci novozkonnho knonu. Druh list apotola Petra nm predstavuje Petra, ktor vo vedom bliacej sa smrti (2Pt 1, 13-14), sa stavia proti gnostickm nukm (1, 16-17; 2, 1-3) a hovor
18

o sa tka pvodu a podstaty gnosticizmu, odbornci nie s zajedno. Festigier poukazuje na prepojenie gnosticizmu na Platnov dualizmus, Reitzenstein na star nboenstv Egypta a Perzie. Quispel hovor o prbuzenstve s heterodoxnmi smermi v idovstve.

12

o vernosti apotolskmu podaniu (3, 2). Pastorlne listy vyzdvihuj na jednej strane silu apotolskej autority vo vzahu k nepravej nuke (1 Tim 1, 10-11; 4, 1-11; 4, 20; 2 Tim 2, 1421; Tit 1, 10-15; 3, 9-10), na druhej strane zobrazuj Pavla oakvajceho smr (2 Tim 3, 78). Mylienka muenctva sa objavuje aj v jnovskch spisoch. Hlboko sa nad ou zama aj Apokalypsa apotola Jna. Zaujmav je skutonos, e skr ako sa Jnovo evanjelium dostalo do knonu, bolo obohaten o 21. kapitolu, kde nie je len re o zvltnej pastierskej lohe Petra, ale aj o jeho muenckej smrti. Nememe teda pochybova, e pre prvotn cirkev bol vemi dleit tak knon, ktor obsahoval nielen apotolsk nuku, ale aj paradigmu martria apotolov, ako prklad pre kresanov. Gnostici sa snaili zneui pre renie svojich nuk hlavne Jnovo evanjelium a listy sv. Pavla, a zrove odmietali mylienku muenctva. V protiklade k nim novozkonn knon podva celok apotolskej tradcie takm spsobom, e vychovva k muenctvu a predklad poiadavku vytrva a do konca. Ustlenie knonu v latinskej Cirkvi neznamen, e by boli hne zmizli obben neknonick knihy. Mnoh biblick rukopisy mali a do stredoveku tzv. 3. List Korinanom, alebo List Laodicejanom, zatia o List Hebrejom niekedy chbal. A vynlez tlae umonil renie jednotnho knonu. Napriek tomu je treba poveda, e proces kanonizcie bol v 5. storo ukonen19. Florentsk snem (1441) za ppea Eugena, IV. bulou Cantate Domino potvrdil knon vetkch knh Psma Sv., ktor sa pouval od ias Inocenta I. (405). Zostal v platnosti a do obdobia reformcie, ke M. Luther zaal pochybova o knonickosti niektorch spisov (Hebr, Jak, 2 Pt, Zjv) 20. J. Kalvn sa vo svojich vkladoch npadne vyhbal Zjaveniu sv. Jna, ale reformovan cirkvi nakoniec svojimi zvznmi rozhodnutiami zotrvali pri knone vetkch 27 novozkonnch spisov21. Ke bola v obdob reformcie spochybnen knonickos a autorita niektorch knh, bolo nutn, aby Cirkev definovala s konenou platnosou knon. Stalo sa tak na Tridentskom koncile, ktor vyhlsil, e Boh je autorom 45 starozkonnch a 27 novozkonnch spisov. Na tomto koncile22 bola dosiahnut jednota tkajca sa schvlenia knonu v rozsahu, ako ho uviedol dekrt Florentskho koncilu zo 4. februra 1441 o nii s jakobitmi (bula Cantate Domino). Druh vatiknsky koncil v istom zmysle doplnil toto uenie, ke hovor o uritej priorite evanjeli pred vetkmi biblickmi spismi, vrtane novozkonnch23: Pozornosti nikoho neunik, e v celom Psme, a to aj Novho zkona, prvom vynikaj evanjeli, pretoe s hlavnm svedectvom o ivote a uen vtelenho Slova, nho Spasitea (DV 18).

19 20

Porov.: NOVOTN, A. Biblick slovnk, s. 508. Princp, pomocou ktorho chcel M. Luther interpretova jednotliv knihy Psma znie: Hlsaj Krista alebo nie? Pouil ho predovetkm proti Listu sv. Jakuba, ale tie proti Listu Hebrejom a Apokalypse. Takto sa me sta kristocentricky chpan evanjelium kritickm princpom, ktor sa me obrti nielen proti cirkevnm dogmm, ale i proti samotnmu Psmu (porov.: KASPER, W. Dogma pod Bom slovem, s. 17). 21 Porov.: NOVOTN, A. Biblick slovnk, s. 74. 22 Rokovanie o knone sv. Psma sa zaalo na generlnych kongregcich 12. a 15. februra 1546. Porov.: H. JEDIN, H.: Geschichte des Konzils von Trient II, s. 44-46. Pomenovanie siedmich starozkonnch spisov ako deuteroknonick je dos neastn a zaalo sa pouva od ias Sixta Sienskho. Obdobne sa toto oznaenie zaalo pouva aj na sedem novozkonnch knh, o ktorch sa sce diskutovalo, ale mali vek autoritu: Hebr, Jak, 2Pt, 2Jn, Jd, Zjv. 23 Porov.: RAHNER, K. VORGRIMLER, H. Kleines Theologisches Wrterbuch, heslo knon.

13

V rmci prednok predmetov Star zkon a Nov zkon sa pozornos venuje aj charakteristike biblickch textov a rukopisov24. Textov kritika je vedeck technika, ktorej cieom je ustli pvodn znenie jednotlivch textov Starho a Novho zkona na zklade dajov histrie biblickho textu a kritickch princpov porovnvania a hodnotenia jeho rukopisnch variantov, uvedench v kritickch vydaniach Starho a Novho zkona. Textov kritika sa riadi metodologickmi princpmi, ie kritriami, ktor umouj a zabezpeuj objektvne hodnotenie rukopisnch variantov25. Jozef Heriban uvdza definciu textovho variantu: V textovej kritike sa tmto termnom oznauje rozdielne znenie (lat. varia lectio) istho vrazu alebo textu v rznych biblickch rukopisoch, zaprinen alebo nevedome (chybou zraku, sluchu, pamti alebo sudku odpisovatea), alebo myselne (v snahe opravi zdanliv alebo skuton nepresnosti, jazykov chyby, zladi paraleln miesta, alebo z obavy, e text bude nesprvne pochopen a pod.) [...] V kritickch vydaniach hebrejskho Starho zkona a grckeho Novho zkona s vetky dleit varianty jednotlivch textov uveden v kritickom aparte.26 Vsledky prce odbornkov textovej kritiky nachdzame v kritickch vydaniach: Takto biblick text je vsledkom kritickho porovnania, posdenia a zhodnotenia vetkch v kritickom aparte uvedench rukopisnch variantov na zklade princpov textovej kritiky. Poda sasnho stavu vedeckho bdania sa kritick vydanie biblickch spisov poklad za najpravdepodobnejie a za najbliie pvodnmu zneniu Starho a Novho zkona.27 V roku 1898 Eberhard Nestle (1913) vydal prv vydanie grckeho Novho zkona Novum Testamentum Graece. Jeho syn Erwin Nestle pripojil v 13. vydan v roku 1927 k textu textovo-kritick apart, i ke u jeho otec oznail niektor varianty dleitch rukopisov, hlavne rukopisu D. V 21. vydan v roku 1952 sa Kurt Aland stal spoluvydavateom a inicioval podstatn prepracovanie diela tak, ako ho vidme v 26. vydan. V roku 1955 bol pozvan sta sa lenom vydavateskho tmu, ktor pracoval na vydan grckeho textu Novho Zkona (The Greek New Testament) s obmedzenm potom variant, a ktor sli prekladateom celho sveta. lenmi tejto skupiny boli: M. Black, B.M. Metzger, A. Wikgren, A. Vbus, potom aj C.M. Martini; od roku 1982 aj Barbara Aland a J. Karavidopoulos. Kee prca na obidvoch vydaniach prebiehala sbene, grcky text v NA 26 (1979) a GNT3 (1975) je identick. Text tchto vydan dosiahol medzinrodn a interkonfesionlne (United Bible Societies a Vatiknu) uznanie a sli ako zklad hlavne pre ekumenick preklady do rozlinch jazykov a ako bza pre prcu exegtov. V roku 1993 vylo 27. vydanie Nestle-Aland so zdokonalenm kritickm apartom, ale jeho grcky text je toton s 26. vydanm (alej len NA27) a 4. vydanm GNT. tandardn text je pomenovanie, ktorm sa vo vedeckch asopisoch zaalo oznaova 26. vydanie Nestleho grckeho textu Novho zkona, pripraven Kurtom Alandom a Barbarou Alandovou, lebo je nateraz najlepie kritick vydanie Novho zkona. Toto vydanie sa v priebehu niekokch rokov presadilo ako veobecne uznvan a vedecky spoahliv grcky text Novho zkona. Je nstrojom vedeckho bdania a exegzy novozkonnch spisov, ako aj bzou pri
24

S to hlavne tieto tmy a textov javy: Druhy psma a materily na psanie, Samaritnsky Pentateuch, masorti a masora, starozkonn rukopisy, novozkonn papyrusy a kdexy, recenzie, Lxx a alie grcke preklady, starolatinsk preklad a Vulgta, textov kritika, kritick vydania textu, haplografia, diptografia, homoioteleuton, homoioarkton, skratky abreviatry, glosa, hlavn kritri a princpy textovej kritiky. 25 HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 1016-1017. 26 HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 1054. 27 HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 620.

14

prekladan do modernch jazykov. Niektor biblisti ho pokladaj za textus receptus oecumenicus (veobecne prijat ekumenick text).28. Na FF UKF v Nitre, konkrtne na prednkach a cvieniach predmetov s biblickou tematikou, sa primeran pozornos venuje aj problmom biblickej hermeneutiky. Napriek tomu, e etymolgia slov exegza (ek/xgo vysvetova) a hermeneutika (hermeneuo vysvetova)29 je prbuzn, ide o dve odlin disciplny. Exegza sa zaober textami a komentuje ich, hermeneutika tuduje princpy vkladu, take by sme ju mohli nazva aj vedou o princpoch interpretcie. Biblick hermeneutika (z grc. e(rmhneu/w vyklada, objasova) je vedn disciplna a prslun nuka o prostriedkoch vedeckho vkladu textov starch psomnch pamiatok. Jej cieom je vysvetli zmysel textu na zklade jeho objektvnych predpokladov (gramatickho vznamu slov a jeho historicky podmienench varici), ako aj jeho subjektvnych predpokladov (zmerov a myslov autorov).30. Termn hermeneutika sa odvodzuje od grckeho slovesa hermeneuo, ktor znamen preklada z cudzieho jazyka, ale aj vysvetova, vyjadri v jazyku. Niekedy sa pouva ako synonymum k termnu exegsis (vklad, interpretcia). V kontexte interpretcie textov Biblie boli tieto dva termny zameniten do konca 18. storoia, ke termn hermeneutika nadobudol rozlin vznam v zvislosti od rozlinch filozofickch smerov a teri. V sasnosti sa vo vzahu k interpretcii textu exegzou nazva analza textu, ktorej cieom je odhali, o bolo myslom autora, o konkrtne chcel autor poveda svojim sasnkom. Hermeneutikou sa rozumie pretlmoenie posolstva toho istho textu do rei zrozumitenej dnenm itateom a posluchom31. Hermeneutikou tie rozumieme teriu interpretcie textu. Prv systematick biblick kresansk hermeneutika pochdza od Aurlia Augustna: De doctrina christiana. V svislosti s odbornou, vedeckou a publikanou innosou pracovnkov KN, konkrtne v oblasti biblickch vied, je mon spomen slovensk preklad (Pavol Farka) apokryfnho spisu Narodenie Mrie (Protoevanjelium Jakubovo), [originl v grtine: G. Bonaccorsi: Vangeli apocrifi, Firenze 1948], in Diakonia 3 (1991) 242-279. ISSN 0394-8927. Vznam prekladu spova v tom, e ide o prv slovensk preklad tohto vznamnho diela z hadiska cirkevnej tradcie, nakoko obsahuje mnoho vierohodnch informci. Pod textom sa nachdza aj textovo-kritick apart. V rokoch 1960 1990 je Monografia La Donna di Apocalisse 12. Storia, bilancio, nuove prospettive (Pavol Farka, Tesi Gregoriana, Serie Teologia 25, Roma 1997, 274 s. ISBN 88-7652-758-3) prnosom pre dejiny interpretcie textu Zjv 12, ktor do roku 1990 ete neboli spracovan. Dejiny interpretcie od poiatkov po rok 1959 s publikovan v diele P. Prigent, Apocalypse 12. Histoire de lexgese (1959). V druhej asti prce je podan vlastn interpretan teria, poda ktorej treba vychdza zo skutonosti symbolu v Zjv 12. Vychdzajc z tchto predpokladov sa dochdza k zveru, e nie je mon

28 29

HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 990. Etymolgia slova hermeneia (od slovesa hermeneuein) zodpoved latinskmu interpretari. Kernyi poukzal na prbuznos grckeho korea herm a latinskho (s)erm, z oho je odvoden slovo: sermo (re). Hermeneutika je teda u od samotnho etymologickho vznamu spojen so slovom a reou; porov.: MURA, G. Ermeneutica e verit. Storia e problemi della filosofia dellinterpretazione, Citt Nuova Editrice, Roma 1996, s. 13. 30 HERIBAN, J. Prrun lexikn, s. 451. 31 Porov.: GRECH, P. Ermeneutica. In ROSSANO, P. RAVASI, G. GIRLANDA, A. (zost.). s. 464-489. s. 464.

15

vyli ani ekleziologick, ani mariologick interpretciu, ale e obidve maj svoje oprvnenie v tomto textovom fragmente. V rmci grantovho projektu VEGA . 12, 1/4678/07: Legislatvne texty Biblie etick a religizny aspekt (vedci projektu: Pavol Farka) boli uskutonen tri konferencie, z ktorch boli prspevky aj publikovan32. K pozitvne hodnotenej charakteristike tohto projektu mono uvies skutonos, e lenovia rieiteskho tmu pochdzali zo tyroch univerzt: Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre FF, Univerzita Komenskho v Bratislave RKCMBF, Trnavsk Univerzita v Trnave FF, Katolcka Univerzita v Ruomberku FF. Na prednkach a cvieniach biblickch predmetov FF UKF sa kladie vek draz na konkrtnu interpretciu selektovanch textov predovetkm tch, ktor z nejakho dvodu patria k vemi vznamnm. Pre Star zkon a exegzu vybranch starozkonnch kapitol tu mono spomen texty: Genezis 1-433 a Dekalg (Ex 20, Dt 5)34. Na predmete Nov zkon a pre exegzu novozkonnch textov s vznamn tieto konkrtne fragmenty: Mk 1-335; Mt 5-7 (Jeiova re na vrchu)36; Lk 1 a Lk 1537; Jn 1-1138; Jn 18,1-19, 37 (paie)39, a Kniha Zjavenia apotola Jna40. Z apologetickho hadiska, kee je tma dos aktulna aj v sasnosti, vek draz sa kladie aj na rieenie problematiky identity Jeiovch bratov a sestier v evanjeliovch textoch41. Mono spomen aj kolektvne dielo Textov, exegetick a teologick vskum Evanjelia poda Marka (Pavol Farka a kolektv, UK RKCMBF Bratislava 2011) s asou jednho autora zo zahraniia. Perspektvy biblickho vskumu spovaj v pecializcii, ktor je prepojen s interdisciplinaritou v tmovej spoluprci (biblick vedy v koopercii s patrolgiou, filozofiou, kresanskou vieroukou, morlnou teolgiou a dejinami), v perspektve homiletickho, katechetickho a misijnho vyuitia.

32 33

Legislatvne texty Biblie I.-III. (zost. Farka, P.). Vynikajci pvodn slovensk komentr ku knihe Genezis: DUBOVSK, P.: (zost.): Genezis. Komentre k Starmu zkonu 1. 34 FARKA, P. ivot poda Desatora. Katolcky prspevok k dialgu Phlmann Stern. s. 60-73. 35 FARKA, P. Novozkonn texty. Symbolika a interpretcia. 36 FARKA, P. Jeiova re na vrchu. 37 FARKA, P. Naratvne umenie evanjelistu Luka. 38 FARKA, P. Vybran perikopy z Evanjelia poda Jna. 39 FARKA, P. Novozkonn texty. Symbolika a interpretcia. 40 FARKA, P. Symbolika siel a farieb v Zjaven apotola Jna. 41 MORICOV, J. - FARKA, P.: Bratia a sestry Jeia Krista v evanjeliovch textoch.

16

Teolgia v procese prpravy uiteov nboenstva a misijnch pracovnkov na pozad novej evanjelizcie
lovek by mal vdy milova ivot svojej due. A predsa sa tak mlo ud zaujma o t najistejiu z monost, ktor s im ponknut, o t, ktor by kad mohol skutone prija za svoju a ktor by ho nikdy neprestala napa. Stoj toti v prli ostrom protiklade k naej materialistickej mentalite42. Slov trapistickho mncha, otca Hieronyma, opisuj pocit tiahnuci sa Cirkvou od druhej polovici 20. storoia a dodnes. Ppe Jn XXIII. na stratu zujmu o monos, ktor ponka milos43, a ktorou je lska k Bohu, reagoval zvolanm koncilu (1962). Sasn ppe Benedikt XVI. ohlsil rok viery (rozmedzie), aby tak, ako bolo v dobe koncilu zrejm, e dvere viery (Sk 14, 27), ktor ved do ivota spoloenstva s Bohom a umouj vstpi do jeho Cirkvi, s pre ns stle otvoren44 (Porta fidei 1). Rok 2012 je zrove rokom biskupskej synody na tmu Nov evanjelizcia45 pre odovzdvanie kresanskej viery (Nova evangelizatio ad christianam fidem tradendam). Viera a nov evanjelizcia s poda Benedikta XVI. naliehavou potrebou celej Cirkvi. pecifickm spsobom sa dotka tch, o rozpoznali svoje povolanie v katechizcii slovom (katechti), alebo slubou svetu (misijn pracovnci). Teolgia, podobne ako cel Cirkev, neme zotrva v doterajom status quo, ktor charakterizuje uzavretos do seba a vntorn uspokojenie46. Nov evanjelizcia nti teolgiu k tomu, aby prekonala fragmentarizciu a uchovala si vlastn identitu, ktor spova v tom, e svetu komunikuje jedinen Kristovu zves, a to v zkom prepojen na pastoran prax Cirkvi47.

Analza doby vo svetle dokumentu ppeskej rady pre nov evanjelizciu Lineamenta
Dokument, ktor nartva hlavn mylienky pripravovanej biskupskej synody o novej evanjelizcii, charakterizuje dneok cez es oblast: kultrnu, socilnu, masovokomunikan,
42 43

OTEC JERONM, Monosti a melodie, s. 25. OTEC JERONM, Monosti a melodie, s. 25. 4444 Apotolsk list motu proprio najvyieho vekaza Benedikta XVI. Porta fidei, ktorm sa oznamuje Rok Viery. http://www.kbs.sk/?cid=1322062477 45 "Sloveso evanjelizova pochdza z nzvu evanjelium (radostn zves), znamen teda: zvestova radostn zves o ivote a poslan Boieho Syna Jeia Krista. On sm nm k tomu dva na mnohm miestach pokyn, ke rozosiela svojich apotolov a dva im tak misijn poslanie" (por. Mt 28, 19-20; Mk 16, 15) (P. Maturkani, Nov evangelizace aneb pastorace v jinch echch, esk Budjovice 2009, 11). 46 Porov. PONTIFICIO CONSIGLIO PER LA PROMOZIONE DELLA NUOVA EVANGELIZZAZIONE, Lineamenta, 10. http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/apost_letters/documents/hf_ben-xvi_apl_20100921_ubicumqueet-semper_it.html 47 Porov. COMMISIONE TEOLOGICA INTERNAZIONALE, La teologia oggi: prospettive, principi e criteri, Roma 2012, 1. Prnosnou aj pre nae prostredie je tdia o novej evanjelizcii v postkresanskom misijnom zem v echch. Autor po predstaven juhoeskej mentality hovor o novej evanjelizcii ako o snahe privies ud k spse prostrednctvom tyroch prostriedkov: modlitby, pstu, skutkov lsky a sviatostnho ivota. Nov evanjelizcia je poda autora silm nielen o oslovenie nepokrstench, ale dotka sa rovnako pokrstench nepraktizujcich a takisto pokrstench praktizujcich; porov. MATURKANI, P. Nov evangelizace aneb pastorace v jinch echch, esk Budjovice 2009, 7.

17

ekonomick, vedecko-technologick a politick. Tieto oblasti zrove definuj oblas novej evanjelizcie a jej scenre.

Kultrna klma
Kultrne pozadie dneka definuje poda dokumentu hlbok sekularizcia, ktor prina neschopnos pova a chpa evanjelium ako iv a oivujcu zves. Sekularizcia sa prejavuje v termne oslobodenia a v prijat takej predstavy o svete a udstve, v ktorej niet stopy po transcendentlnej sksenosti, o sa neraz prejavuje protikresanskmi, protinboenskmi a antikleriklnymi vyjadreniami a mentalitou bez Boha. Dan trend, ovplyvujci aj veriacich, vedie ku kultre relativizmu. Ovplyvuje podstatn antropologick otzky ako vzah mua a eny, zmysel plodenia a smrti. Ide o hedonistick a konzumn mentalitu, ktor vedie k povrchnosti a egocentrizmu, ku kultu jednotlivca a k strate zkladnch prvkov gramatiky viery. D sa hovori o istej duchovnej atrofii, przdnote srdca a nsledne vyprzdnenej duchovnosti. V tomto kontexte dva nov evanjelizcia podnet unavenm a obaenm komunitm, aby nanovo objavili rados z kresanskej sksenosti i prvotn lsku (Zjv 2, 4) (porov. Lineamenta 6).

Socilna oblas
Socilnu oblas charakterizuje fenomn migrcie, dynamicky ovplyvujci etnick geografiu naich miest, nrodov a kontinentov. Mieaj sa kultry, rozbjaj sa zkladn ivotn hodnoty a vzby, cez ktor si jednotlivci vytvraj identitu a objavuj zmysel ivota. Je to ovzduie extrmnej neuritosti a beztvrnosti, kde je oraz men priestor pre vek tradcie, vrtane nboenskch. K tomuto vetkmu sa pridva fenomn globalizcie, ktor, ak je isto ekonomickho rzu, je negatvnym javom. Pre nov evanjelizciu z danho stavu vyplva, e misijn pole je na vetkch piatich kontinentoch. Je preto potrebn pozna sektory a priestory odcudzen viere, ale i tie, ktor sa s ou nikdy nestretli. Uprostred nich je potrebn kls otzky o Bohu (Lineamenta 6).

Komunikan prostriedky
ivot jedincov a kolektvov ud v industrializovanom svete i v rozvojovch krajinch oraz zsadnejie poznamenva komunikan prostriedky. Na svete niet miesta, ktor by nemohlo by v dosahu, a teda aj pod vplyvom medilnej a digitlnej kultry. Popri nespornch vhodch, akmi s prstup k informcim, lepie poznanie, nov formy solidarity, oraz svetovejia kultra, s zrejm aj nebezpeenstv medilnej moci: egocentrick upriamenie sa na seba a na individulne potreby, draz na emotvnu zloku vo vzahoch a socilnych vzbch, strata etickej a politickej dimenzie ivota, kultra pominutenho, bezprostrednho, zdanlivho bez mylienky na budcnos. Nov evanjelizcia si v danom kontexte kladie za cie odvne obva tieto nov areopgy a njs prostriedky, aby bolo pou dedistvo a mdros kresanskej tradcie. (Lineamenta 6)

Ekonomika
Oblas ekonomiky sa nachdza pod tlakom pretrvvajcej krzy, ktor jasne naznauje problm s vyuvanm materilneho bohatstva, nepomer v jeho distribcii, ako aj problm 18

vzahu k stvorenmu svetu. V uvedench svislostiach predstavuje nov evanjelizcia silie napomha spravodlivejiemu spoluitiu a ta dan problematiku krzy z pohadu chudobnch (Lineamenta 6).

Vedeck vskum a technolgie

Oblas vedeckho vskumu a technolgi neprestva vzbudzova div z dosahovanch vsledkov, ktor na jednej strane prinaj itok, na druhej strane sa stvaj akmisi novmi modlami, resp. novm nboenstvom, na ktor sa udia obracaj s otzkami o pravde a zmysle existencie. Ide o nov formu gnzy, kde technika sa stva formou mdrosti pri usmerovan ivota. Nov evanjelizcia v tomto kontexte znamen odhaovanie postmodernch modiel48 a zves o pravom Bohu (Lineamenta 6).

Politika
Oblas politiky je procese epochlnych zmien. Zpadn svet u netvoria dva bloky, na svetovej scne povstvaj nov ekonomick, politick a nboensk initelia islamsk a zijsk svet. Toto vetko vytvra plne neznmu situciu, bohat na monosti, ale aj na pokuenia spojen so snahou po nadvlde a moci. Nov evanjelizcia v kontexte politickho diania preto predstavuje silie o pokoj, rozvoj a slobodu nrodov, apelciu na lep spsob vldnutia vo svete i v jednotlivch nrodoch, vytvranie vhodnch podb navania, spoluitia, dialgu a spoluprce medzi kultrami a nboenstvami, ochranu prv ud a nrodov, zvl menn, pomoc najslabm, ochranu stvorenstva vo svetle evanjelia (Lineamenta 6).

Teolgia v slube novej evanjelizcie

Smerovanie Cirkvi k novej evanjelizcii znamen vzvu aj pre dogmatick teolgiu a jej metdu. Je potrebn, aby teolgia vo vetkch svojich oblastiach bola spt so ivotom spolonosti a Cirkvi, aby obnovovala kresansk tkanivo udskej spolonosti tm, e obnov tkanivo samotnch kresanskch komunt, aby napomhala Cirkvi k jej prtomnosti medzi obydliami svojich synov a dcr, aby oduevovala ivot a usmerovala ho na Krovstvo, ktor prde (Lineamenta 9). V tomto zmysle je pravdiv a op aktulna veta, kedysi vysloven predstaviteom kerygmatickej teolgie Hugom Rahnerom: Zkladnm zkonom mus by, aby teolgia nebola pre ns len vedou, ale najm ohlasovanm spsy 49. Je teda nevyhnutn pretvori dogmatiku na teolgiu, ktor by bola bezprostredne pouiten na ohlasovanie na dielo, ku ktormu sme povolan50. Vo svetle najnovch dokumentov by sme mohli rozri repertor defincii teolgie na teolgia sluobnka radosti (Porta fidei 7) a hadaka krsy51 (Porta fidei 7), o nachdza

48 49

V tejto svislosti je vekm prnosom tdia SEQUERI, P. Contro gli idoli postmoderni. RAHNER, H. Teologia e kerygma, s. 14. 50 Porov. RAHNER, H. Teologia e kerygma, 13. 51 Via pulchritudinis ako cesta evanjelizcie kultry a dialgu s neveriacimi je rozvinut v dokumente Ppeskej rady pre kultru, La via pulchritudinis, Cammino privilegiato di evangelizzazione e di dialogo z roku 2006.

19

svoje rozvinutie aj v oznaen teolgie ako umenie voavkra52. Takto poat teolgia je spt so svetom a vnmanm sasnho loveka, ktor je otvoren zmyslovej sksenosti, o signalizuje e kyvadlo kresanskho ctenia sa v nae dobe prikla skr ku katafatickej spiritualite a teolgii, a teda zdrazuje vtelenie, nasledovanie Krista, uctievanie Kristovej udskej prirodzenosti, nachdzanie Boha vo vetkch veciach, vnmanie a oslavu Boha ako mocne konajceho v dejinch53. Teolgia v dobe novej evanjelizcie neme podceova udsk sksenos ani t sprostredkovan zmyslami, pretoe Boh sa stle zjavuje, ponka svoj ivot vo vesmre skrze svet a sksenos, vrtane liturgie a Psma. Nboenstvo sa teda neme zaobs bez zmyslovej sksenosti. Stretnutie s Bohom mus vdy zaa vo svete a v udskej sksenosti, hoci zmyslov vnem ako znamenie bude stle provizriom, ktor mus v prav chvu ustpi realite54. Vzhadom na to, e koncept teolgie postaven na biblickom obraze vybratom z knihy Exodus 30, 34 (teolgia ako umenia voavkra) berie vne ctenie sasnho loveka a zrove v sebe skrva alie podnety pre sebapochopenie a rozvinutie teolgie. Priname dva krtke ryvky z teologickej meditcie o vni a teolgii, ktor odhauj analgie medzi vou a poslanm teolgie, medzi vou a uchom v celku systematickej teolgie: Vzhadom na aktulny trend chpa teolgiu cez kategriu praxe, va ns nti nestrati zo zretea jej estetick a zvl epifanick hodnotu. Ak va odhauje podstatu loveka (shemen shem), tak to ist rob aj teolgia, kedy odhaovanm pravdy o Bohu, hovor aj o loveku. Ak je va znamenm Boieho poehnania, tak nm m by aj teolgia v tomto svete. Ak je uch nazvan zmyslom Mesia, tak teolgia m by prv, ktor m nos pre Krista jedin obetu beznej vne (porov. Ef 5, 2). Ak va znzoruje premenu akosti na rados, tak aj teolgia m vies k doxolgii a plesaniu. Ak je va znamenm svtosti, tak aj teolgia m by op posvtnou vedou a vies k svtosti. Ak je va obrazom Boieho odpustenia, tak aj teolgia mus vies k odpusteniu a k (ekumenickmu) zmiereniu. Ak vu pre kult v chrme nesmel pripravova nik in, len Bohom povolan lovek, tak aj teolgia mus by vnman ako skuton povolanie od Boha, o si iada i nleit prstup k nej. Ak m va schopnos sprtomova minul (cez uchov pam), to ist m za lohu aj teolgia. Ak doposia nikdy nezavoan va je prsubom nieoho budceho, to ist je teolgia, vstine nazvan pamou, proroctvom a spolonkou. Ak je cieom vne jednota milovanch, tak o to viac je vstup k Bohu a zjednotenie due s nm poslanm teolgie, ak je va (mandragory) prostriedkom plodnosti, ivota, jednoty, uzdravenia due, premeny tmavho korea na biely kvet, a ak je symbolom tby po venosti, tak m s teolgiou spolon cie. Na druhej strane, ako sa va me sta prostriedkom manipulcie, vytvrania zdania vnimonosti jednotlivca, prostriedkom pritiahnutia pozornosti k vlastnmu ja, rovnakho pokuenia si mus by vedom aj teolgia: Ak sa d ozdoba [parfum] interpretova ako vber istho tlu, ie istej formy, mus sa
52

Porov. tdiu HLAD, . Meditcia o vni a teolgii alebo Teolgia ako umenie voavkra, Verba Theologica, s. 73-96. 53 HLAD, . Meditcia o vni a teolgii alebo Teolgia ako umenie voavkra, s. 80. 54 Porov. SHELDRAKE, P. Spiritualita a historie, s. 192.

20

nutne podrobi pohadu blneho, ktor tto konkrtnu idealizciu rozliuje a hodnot, ako sa to deje so tlom v architektre. Uznanie ako potvrdenie odlinosti, ako podriadenie sa, ako priznanie odlinosti vyvolva efekt zjavenia: ak ozdoba dosiahne svoj egoistick cie, Ja sa roziari v celom svojom svetle55 . Je zrejm, e va na seba nabauje mnostvo symbolov. Ako tak me by prospen celej teolgii, nielen fundamentlnej, kde zmysly a zmyslov medicia maj svoje miesto v nosnch tmach ako Boie zjavenie, akt viery i podoba sasnho kresanstva. Vsledky skmania vne a uchu z perspektvy biblickej teolgie, psycholgie, sociolgie a alch odborov mu obohati a rozri i alie oblasti, zvl systematick teolgiu, teolgiu stvorenia i antropolgiu o nov prvky. Ony odhalia rku kreatvneho aktu a po jeho estetick dimenziu. Symbol vonnho oleja otvra irok monosti pre obohatenie pneumatolgie, kee obraz vonnho oleja i Boskho voavkra je primrne aplikovan na Ducha Svtho. Parfum ako va pozostvajca z troch vrstiev hlava, srdce, zklad me, i ke nedokonalo, rozri tmu vestigia Trinitatis. Va ako symbol milosrdenstva je adekvtnym vkladom do klasickej tmy Boch atribtov, ktorej nvrat v poslednom ase avizuje Rivista teologica di Lugano. Vetky doposia naznaen symbolick vznamy vne (prekypovanie ivota, hbka bytia, poehnanie, poznanie do hbky, vyvolenie, majestt, milosrdenstvo, lska, jednota, uzdravenie, premena), majce svoje dejinn naplnenie a prsub v Jeiovi Kristovi, v sebe nes potencil obohati kristolgiu. Kontrast va pach (smrti, nemoci, ktor Jei relne vdychoval, a ktor v prpade Lazra prorockm gestom premenil na vu novho ivota ) me odhali hbku kenzy Krista a tm soteriologick reflexiu. Koncept domu naplnenho pestrosou vn (spolu so zavedenm obrazom Chrmu Ducha Svtho) i obraz vonnho oleja stekajceho po ronovej brade, ktor je znzornenm bratskej jednoty ( 133, 2), sa me javi ako plodn pre ekleziologick diskurz. Aktulne prebudenie uchovho zmyslu me da impulz aj k rozreniu sviatostnho diskurzu rozvetvenm klasickej tmy o sviatostnej matrii, kde vzhadom na tzv. uchov pam sa akcident (ako sekundrna kvalita matrie) me ukza ako dleit anamnetick prvok. Nov stvorenie, nov nebo a nov zem, ako ivot preniknut vou kadidla (porov. Zjv 5, 8; 8, 3-5) a plnho zmyslovho vnmania Boha, ale aj eschotologick povaha tby dnenho loveka po vni (ktor je v jadre tbou po nesmrtenosti ), me njs svoje miesto aj v eschatolgii i angelolgii. Va Palestny, betlehemskej domcnosti, a symbolika vne v celej svojej rke sa me odzrkadli aj v vahch o Mrii ako o matke kvetu prjemnej vne, plnej milosti, svtej, dcre Siona, tej, ktorej telo nepodahlo rozkladajcemu zpachu. Svtos a jej nezriedkav aromatick prejav je zas otvorenou tmou teolgie duchovnho ivota. Tak ako je metafora vne vznamovo rozmanit, tak rozmanit s aj jej spsoby vitia sa v teolgii. A tak ako je metafora vznamovo nevyerpaten, rovnako aj ponknut mylienkov lnie je potrebn chpa ako ingrediencie monch novch teologickch kompozcii. Ide o lohu

55

HLAD, . Meditcia o vni a teolgii alebo Teolgia ako umenie voavkra, s. 95-96.

21

teolgie, avak takej, ktor samu seba chpe viac ako teofantziu, doxolgiu, hru alebo aj ako umenie voavkra56.

Nrt korpusu systematickej teolgie pod zornm uhlom vziev doby

Je zrejm, e potreba novej evanjelizcie nti teolgiu k tomu, aby hadala styn plochy s potrebami a ctenm dnenho loveka, aby v sebe zahala nielen teoretick, ale aj praktick prvok. Katecht i misijn pracovnk mus dnenmu loveku odhali, ako je Boh v jeho ivote prtomn, o znamen ivot s Bohom a o bez neho. O tom hovor teolgia v procese formcie uiteov nboenstva a misijnej prce.

De Deo uno
Hlavnm cieom zmerne oddelenho uvaovania De Deo uno je analza doby. Poda autorov Novho kurzu Dogmatiky D. Sattlera a T. Schneidera ju poznaila radiklna antropologick orientcia, rastce a oraz diferencovanejie poznanie, dokonalejie a innejie zasahovanie techniky do vetkch oblast ivota, pesimizmus vzhadom na budcnos, diskusia o zkladnch hodnotch, krzach i katastrofch57. Autori sa so zreteom na dobu a mentalitu dnenho loveka snaia njs otvoren dvere pre slovo o Bohu teolgiu. Otvoren dvere predstavuje jednak existencia slova Boh v naom slovnku (K. Rahner)58 i v hraninch situcich ako as, zamilovanie sa, sklamanie z loveka (E. Salmann)59. Znan as rozprvania o Bohu tvor biblick svedectvo. Jeho podstatu najlepie vystihuje paradox sasnej Boej transcendencie a imanencie. Poznanie hlavnch t Boej prirodzenosti (v klasickom oznaen Boch atribtov) umouje uchopi pravdu, e ateizmus, alebo aj nov ateizmus60 je dsledkom striktne iastkovho chpania Boha, raz cez prizmu plnej transcendencie (Boh bez zujmu o svet a jeho utrpenie), inokedy cez prizmu plnej imanencie (Boh, ktor zapa przdno loveka, Boh na podobu loveka, a preto

56 57

HLAD, . Meditcia o vni a teolgii alebo Teolgia ako umenie voavkra, s. 90-91. Por. SATTLER, D. SCHNEIDER, T. Dottrina su Dio, s. 65-67. 58 Porov. RAHNER, K. s. 73-74. 59 Porov. SALMANN, E. s. 25-27. 60 Nov ateizmus je mon zjednoduene charakterizova nasledovne: vetko je mon vysvetli v rmci prrody (vedeck naturalizmus), nstrojom je veda a zkladnou paradigmou je evolucionizmus. Svedomie, morlnos i kad alia duchovn a vntorn realita s ovocm evolcie, s to mechanizmy, ktor sa daj vysvetli z vedeckho, prirodzenho a fyziklneho uhla pohadu. Porov. A. TONIOLO, Ricerca di Dio e ateismo, due aspetti costitutivi dellesperienza religiosa?, CredOg 32 (1/2012), 7-18, str. 9. Hlavnmi predstavitemi novho ateizmu s: R. Dawkins, C. Hitchens, S. Harris, A. Comte-Sponeville, A. De Botton, D. Demetrio, M. Recalcati. ir pohad na problematiku novho ateizmu ponkaj nasledujci autori: G. LOHFINK, Dio non esiste! Gli argomenti del nuovo ateismo, Cinisello Balsamo 2010; R. SCHRDER, Liquidazione della religione. Il fantismo scientifico e le sue conseguenze, Brescia 2011; J. F. HAUGHT, Dio e il nuovo ateismo, Brescia 2009; A. TONILO, Ricerca di Dio e ateismo, due aspetti costitutivi dellesperienza religiosa?, Credere oggi 1 (2012), 7-18; G. MUCCI, Il nuovo ateismo in Italia, Credere oggi 1 (2012), 1926; MORANDINI, S. La scienza moderna e il problema di Dio, Credere oggi 1 (2012), 27-36; A. N. TERRIN, Nuovi ateismi in rapporto alle scienze biologico-cognitive, Credere oggi 1 (2012), 37-56; A. BERTAZZO, Di che Dio parliamo? Interpretazione psyico-teologica del nuovo ateismo, Credere oggi 1 (2012), 57-68; F. GHEDINI, Ateismo e responsabilit dei cristiani: riflessioni a partire dalla Gaudium et spes, Credere oggi 1 (2012), 69-80; M. EPIS, Il nuovo ateismo e la questione atropologica, Credere oggi 1 (2012), 81-95; B. SECONDIN, Nuovi percorsi e nuvoe scorciatoie per cercare Dio oggi, Credere oggi 1 (2012), 96-107.

22

neakceptovaten, s vekou pravdepodobnosou vymyslen 61). Nov kurz dogmatiky sa opiera o nzor R. Muoza, ktor tvrd: Zkladnou otzkou pre nau teolgiu a pre nae evanjelizan cirkevn svedectvo nie je natoko otzka, i sme veriaci alebo neveriaci, ale otzka, v akho Boha verme alebo v akho Boha neverme... Tu spova zkladn motivcia tejto prce. Ide o dvojit motivciu. Z negatvneho uhla pohadu pjde o kritiku banlnych obrazov a karikatr Boha, aktulne v obehu v naej spolonosti a neraz prtomnch aj v ns kresanoch a pastorlnych pracovnkoch; v ete radiklnejom vyjadren ide o odmaskovanie falzifikcie Boha, demaskovanie idolov, o ved k nadvlde loveka nad lovekom, k jeho vytlaeniu na okraj, ba a k smrti z chudoby. Z pozitvneho uhla pohadu sa budeme snai prispie k skmaniu ivej tvre Boha, jeho oslobodzujcej prtomnosti medzi chudobnmi na zemi, ciest, ktormi Boh kra, aby sa dostal a k nm. Rovnako vak pjde o zvestovanie prekvapujcej novosti pravho Boha: Boha pokornej sluby, radostnej solidarity a hojnho ivota pre vetky svoje deti62. Prav Boiu tvr opisuj viacer analogick, metaforick i antropomorfn termny, z ktorch najviu pozornos si zasluhuje Boie Otcovstvo, Boia neha, Bo humor a Boie utrpenie.

De Deo Trino
aiskom vahy o Najsvtejej Trojici je odpove na zudoven Kantovu vetu: Z doktrny o Trojici sa ned vyvodi v konenom dsledku ni dleit pre prax, a to ani vtedy, ke si myslme, e sme ju pochopili, ete menej vtedy, ke sme presveden, e Trojica absoltne prekrauje vetky nae koncepty. Pre uenka nem nijak vznam i v Bohu adorujeme tri alebo desa osb. Preho me plati jedno aj druh, pretoe nem nijak predstavu o Bohu v rozlinch osobch (hypostzy). A ete viac preto, e z tohto rozlenia preho nepramen iaden model sprvania63. Tto Kantova poznmka ukazuje, e Trojica sa v spolonom povedom transformovala do akhosi logickho tajomstva a nie je viac tajomstvom naej spsy. Zila sa skr na aksi kuriozitu ne na realitu dotkajcu sa loveka, pretoe osvetuje nau existenciu a predostiera nm zkladn truktru vesmru a udskho ivota: spoloenstvo a spoluas. Trojin teolgia v truktre prpravy katechtov a misijnch pracovnkov, po predstaven dvodov vzniku istej netrojinej a monoteistickej mentality uprostred kresanstva, opisuje jej konkrtne nebezpen prejavy na poli spoloenskom, politickom i cirkevnom, ako o nich hovor Y. Congar64 i L. Boff65. Konkrtnymi prejavmi mu by: totalitarizmus, koncentrcia moci v jednch rukch, preexponovan poatie ppeskho radu v logike jeden Boh jeden zstupca na zemi, pyramidlny ekleziologick model s koncentrciou posvtnej moci v rukch hierarchie bez asti laikov, patriarchalizmus, paternalizmus, nadvlda mua nad enou, otca nad rodinou a pod. L. Boff nsledne nartva plodnos trojinho myslenia pre kad zo spomnanch oblast:
61 62

Porov. COMTE-SPONEVILLE, A. Lo spirito dellateismo, s. 122. MUOZ, R. Dio dei cristiani, s. 29-30. 63 KANT, I. Der Streit der Fakultten, s. 38-39. 64 Por. CONGAR, R. Il monoteismo politico dellantichit e il Dio-Trinit, s. 56-65; J. MOLTMANN, Trinitt und Reich Gottes, 207-220; B. FORTE, Trinit come storia, 13-24. 65 Porov. BOFF, L. Trinit e societ, 30-34.

23

Z Trojice sa odvodzuj vznamn dsledky, ktor by Kanta, ako obe vlastnej predstavy jedinho Boha ako postultu praktickho rozumu, ani len nenapadli. Dikttori nebud mc nikdy z Boha Trojice vyahova argumenty, ktor by dvali legitimitu ich absolutistickej nadvlde. To preto, lebo jednota Boha nie je ani tak jedinenosou jedinho Princpu ako skr jednotou Boskch osb Otca, Syna a Ducha Svtho. Tieto osoby s v neustlom a venom zapojen do plnej jednoty, bez toho, aby inakos kadej z nich bola motvom prevahy jednej nad druhou. Toto pln komnio osb, pln perichorza jednej osoby v druhej neguje postavu Boha ako univerzlneho, jedinho a samotrskeho patriarchu, ktor bola ivnou pdou pre ideologizciu totalitrnej a vyluujcej moci. Iba udsk spoloenstvo utkan zo vzahov komnia a participcie me by ivm symbolom venej Trojice. Analogicky, komnio/koinonia (spoloenstvo) je ovea primeranejie ne potestas sacra pre pochopenie vntornej truktry Cirkvi. Cirkev ako sie komunt, ktor ij v jednote s bratmi a sestrami a v asti na vetkch dobrch, je odrazom a sviatosou Trojice v dejinch. Vo svetle tajomstva komnia medzi Boskmi osobami sa me rodi podoba Cirkvi ako relne slobodnej, ktor by bola zkladom oslobodenia. Takto vznik model Cirkvi ako komunity bratov a sestier, zjednotenej okolo Syna, vyslanho Otcom s cieom privies v dynamike Ducha cez uvedomel a zaangaovan konanie krovstvo Boie, ktor vnik do dejn vdy, ke vaz spravodliv ivot, ako aj osobn a socilna sloboda. Uveden model Cirkvi,inpirovan trinitrnym komniom, sa zhmotuje v spravodlivejom delen posvtnej moci, v dialgu, otvorenosti voi vetkm charizmm, ktormi s obdarovan lenovia komunity, v prekonan kadho druhu diskrimincie, zvl patriarchlnej a maskulnnej, v neustlom hadan konsenzu v otzke organizovanej asti vetkch66. Kurz trojinej teolgie z pohadu E. Cambna ukazuje, e trojin tajomstvo zsadne ovplyvuje socilne postoje ako solidarita, sloboda, participcia, inakos, pluralizmus, subsidiarita, otvorenos voi novmu, vzah mua a eny, rodinny ivot, ale aj ostatn aspekty spoloenskho ivota, kde patr ekonmia, prca, kultra, udsk prva, spravodlivos, zdravie, ekolgia, umenie, komunikan prostriedky, politika 67. Je zrejm, e praktick dopad trojinej teolgie neme by odtrhnut od snahy pribli sa imanentnej Trojici, o je mon len cez Trojicu ekonomick, ako to jasne hovor zkladn Rahnerova axima. Preto ani pekulatvna as, snaiaca sa o opis vntornho ivota Najsvtejej Trojice cez termny podstata, osoba, pochdzanie, perichorza i vzahy, nie je logickou hrou, ale gramatikou pre pochopenie ivota.

De Deo Creatore
Teolgia stvorenia me zodpoveda vzvam novej evanjelizcie vo viacerch oblastiach. V prvom rade vytvra priestor pre dialg medzi teolgiou a prrodnmi vedami, rozprvanm o pvode sveta vak me plodne vstpi aj do medzinboenskho dialgu68. Odpoveami na otzky, odkia pochdzame a kam smerujeme (porov. KKC 282), odhauje
66 67

BOFF, L. Trinit e societ, s. 32-34. CAMBN, E. Trinit modello sociale. 68 HAFFNER, P. Il mistero della creazione, s. 35.

24

strcajci sa zmysel udskej existencie. Upriamenm pozornosti na krsu a dobro stvorenia podnecuje ekologick zmanie, i nov ekolgiu srdca, o ktorej hovoria L. Boff a A. Nguyen Van Si nasledovn: Ak chceme ekolgiu zadefinova nanovo, pomimo jej pvodnej defincie a vo svetle evolcie udskho poznania zskanho prostrednctvom kvantovej fyziky, novej biolgie, modernej kozmolgie, novej antropolgie, meme poveda, e ekolgia je veda a umenie vzahov medzi vetkmi bytiami a prostredm, kde bytia ij. Ekolgia ako interakcia a dialg vetkch existujcich vec (ivch i neivch) medzi nimi navzjom a tm, o ich obklopuje... Ekolgia nezha len prrodu (prrodn ekolgia), ale tie kultru a spolonos (ekolgia humnna a socilna)... Ekolgia si iada, aby sa vytvoril vzah s minulosou, o znamen vidie veci v ich genealgii, pretoe maj svoju dlh histriu. Tak mono zabrni jednoduchm, fundamentalistickm a fixnm vzim o tom, e sa iv bytosti nemenia. Avak je treba pozera nielen dozadu, ekolgia si iada aj pohad dopredu. Ako maj vetky veci svoju minulos, maj aj svoju budcnos a aj prvo na budcnos... Dnes sme my zodpovedn za budcnos bytia, preto je dleit vyhn sa vlunmu upriameniu sa na bezprostrednos a nau generciu a rozvja solidaritu s generciami, ktor sa ete nenarodili, ale ktor maj prve jestvova, dcha ist vzduch, pi priezran vodu, kontemplova oblaky, hviezdy, nebo, mesiac69. Potrebujeme, aby ekolgia bola chpan ako nov zmluva udskej bytosti so svojm habitat (obydlie), so svojm blzkym, so sebou samm. Preto je dleit ist ekolgia mysle, ekolgia srdca, kde lovek doke kontrolova svoju tendenciu k agresii, vyluovaniu, detrukcii a kde doke rozvja solidaritu, spoluprcu, harmonizciu vzahov medzi nami a bytiami, ktor s okolo ns. Potrebujeme chpa ekolgiu z tohto uhla pohadu, teda ako nov paradigmu, nov formu zakania sveta... Doposia sme sa ctili ako nadraden prrode, ovldali sme ju, podriaovali sme si ju, napdali sme ju, a to v snahe o ekonomick rast. Dnes viac ako kedykovek predtm musme rozvja nvyk spoluitia s prrodou, spolu so vetkmi bytiami, vzah hlbokho bratstva: bratia a sestry, o maj ten ist kozmick pvod, o maj ten ist osud, o spolu realizuj tajomstvo sveta... Je teba rozvja nov ctu, nov pohnutie. Cti bytosti ako bratov a sestry. Mme ten ist kozmick prach, chvej sa v ns tie ist energie..., pochdzame z toho istho Boieho srdca a k tomu istmu srdcu sme nasmerovan70. K tejto premene zmania je potrebn sprvna interpretcia biblickch sprv o stvoren sveta. Len od nej sa odvja vyven postoj k prrode. Nielen preto, aby sme preili na kor inch byt, ale preto, aby sme spolu ili, koexistovali, boli vo vzahu hlbokej cty, repektu a komplementarity71. Tento vzah by mal nsledne vies k rozvoju technolgi, ktor bud korigova svojvon formy agresie, zneisovania ekosystmov, ako i k spracovaniu politk rozvoja a socilnej politiky, ktor doku udra rovnovhu medzi lovekom, jeho
69 70

BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, s. 8-9. BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, 23-24. 71 Porov. BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, s. 33.

25

tbami, jeho otzkami, jeho zujmami a tm, o nm prroda me da. Ide o vytvorenie politickej ekolgie, ktor bude spja techniku s utpiou72. Na biblickom zklade je potrebn vytvori politick ekolgiu, ale tie rozrenie ekolgie mysle, teda ekolgie nvykov, nklonnosti, archetypov, referennho rmca pre nov vzahy. Treba rozvin skryt kapacity, vzahy spoluitia, nov nklonnos k prrode, nov mdros, ktor nech i vetkch. Je treba rozvin nov paradigmu, dopytova sa tradci, rozvja nov senzibilitu v konzume, produkcii, v sprvan sa k veciam, v repekte, aby veci mohli by uiton loveku73. Je potrebn prekona dualistick mentalitu naej spolonosti (Boh svet, musk ensk, ja prroda, neha sex, lska zujem, inok pitok). Je potrebn, aby naa spolonos vedela oceni poteenie a vanos, spoji innos a racionalitu s nehou a poziou, spoji technick spsobilos pre realizciu komplikovanch projektov so senzibilitou a schopnosou nadchn sa z krsy vesmru.74 Op mus by ocenen imagincia, fantzia, utpia, sen, emcia, symbol, pozia, religiozita v protiklade k produkcii, organizcii, funkcionalite a racionalite. Z tchto dvodov je potrebn vnma teologick rozmer sveta, a teda vidie za svetom Boha, ako alfu, ktor stoj na poiatku procesu, ete pred Big-Benom, ktor dva elementom svoju konfigurciu. Boha ako omegu, ktor vedie vesmr k nemu, k jeho prtomnosti, vemohcnosti a jeho energii. Kresansk tradcia dva meno tomuto Bohu, prameu energie a ivota: Duch Svt, Duch Stvorite75. K sprvnej biblickej sprve o stvoren interpretcie prispievaj aj usmernenia magistria, ktor chrnia pred nebezpeenstvom vkladovho fundamentalizmu, konkordizmu a liberalizmu76. Angelolgia, ako sas teolgie stvorenia, vyvauje dsledky Bultmannovej demytologizcie, ktor odstrnila svet anjelov v mene oisovania mytologickho nnosu: Vaka poznaniu sl a zkonov prrody, zlikvidovala sa viera v duchov a dmonov. Nemono
72 73

Porov. BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, s. 36. Porov. BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, s. 37. 74 Porov. BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, s. 38-39. 75 Porov. BOFF, L. NGUYEN VAN, S. SI. Sorella madre terra, s. 40. 76 Konkordizmus - je snaha, ktorou sa mnoh komenttori knihy Genezis (1. kap) snaili njs zhodu medzi kozmogniami a poslednmi vyjadreniami vedy. Nebezpeenstvo tejto metdy je jasn: vdy ke sa men vedeck teria (alebo hypotza), o je pre vedu nevyhnutn, viera v Boie Slovo, ako je zjaven v Psme, je takto vystaven nebezpeenstvu. Fundamentalizmus alebo fundamentalistick lektra vychdza z princpu, e Biblia ako Boie Slovo, ktor je inpirovan a neomyln, mus by interpretovan literrne LETTERALE ALEBO LETTERARIO?, a to v kadom detaile. Pod literrnou interpretciou sa tu rozumie prvotn a doslovn interpretcia, ktor vyluuje fakt, e Biblia v dejinch rstla a vyvjala sa. Tto lektra sa vymedzuje voi historicko-kritickej metde interpretcie Psma, ako aj voi kadej inej vedeckej metde. Fundamentalizmus m pravdu v tom, e sprvne zdrazuje inpirciu Biblie a jej neomylnos ako Boieho Slova. Fundamentalizmus vak nie je schopn naplno akceptova pravdu samotnej Inkarncie a ignoruje dejinn, kultrne a udsk aspekty biblickho zjavenia. Teologick fundamentalizmus sa takto pribliuje princpu sola Scriptura, ktor bol charakteristick pre protestantsk reformu. Fundamentalizmus okrem toho vedie k vekmu obmedzeniu pohadov a nzorov: povauje za zhodn so skutonosou prekonan antick kozmogniu, z toho dvodu, e je to napsan v Biblii, o znemouje dialg s otvorenejou koncepciou o vzahoch kultry a viery; porov. PONTIFICIA COMMISSIONE BIBLICA, Linterpretazione della Bibbia oggi, s. 65. Liberlny (modernistick) prstup k interpretcii Psma preceuje vznam udskch technk pri formovan Biblie a pri jej exegze. Racionalistickm spsobom sa liberalizmus sna redukova to, o Psmo u ako najhlbiu pravdu na ist mytolgiu alebo symbolick vyjadrenia. Teolgie, i u katolcke alebo protestantsk, boli v rozlinch dobch pod vplyvom modernistickho redukcionizmu. Liberlne prstupy k exegze sa snaili zdrazova podobnos medzi knihou Genezis a mtmi antickho Strednho Vchodu, m sa podceovalo biblick zjavenie. Toto tvrdenie je vzdialen pravde, ako to potvrdzuje radiklna odlinos medzi knihou Genezis a babylonskmi rozprvaniami, ktor boli v susedstve s hebrejskm udom; Porov. Por. HAFFNER, P. Il mistero della creazione, s. 27-31.

26

pouva elektrick svetlo a rdio, alebo sa utieka v stave nemoci k modernm vdobytkom medicny a sasne veri v existenciu sveta duchov a zzrakov, ktor nm predstavuje Nov Zkon77. Na druhej strane vyvauje extrmny a fanatick zujem o svet anjelov a dmonov v sasnom kontexte akhosi vgneho spiritualizmu (Lineamenta 6). Teologick vskum v priestore angelolgie mus razi cestu medzi dvoma smerovaniami sasnho loveka: medzi iluminizmom, ktor odmieta mysteriznu existenciu anjelov a gnosticizmom i spiritizmom, ktor predkladaj falon tajomstv pomimo Boieho zjavenia. Angelolgii patr teda v systme kresanskch doktrn dleit funkcia, preto m potencil odpoveda zsadnm spsobom na vzvy doby a stva sa astnou novej evanjelizcie. Manfred Hauke poukazuje v desiatich tzach na vznam angelolgie pre vyven (ortodoxn) teolgiu i duchovn ivot: 1. Anjeli podnecuj zmysel pre Boiu vekos a slvu. 2. Anjeli zdrazuj skutonos osobnho Boha. 3. Anjeli s npomocn ivej a konkrtnej viere v Boha78. 4. Anjeli orientuj loveka na posledn cie adorcia Boha v blaenom viden. 5. Anjeli ukazuj n budci del: by im podobn. 6. Anjeli napomhaj k pochopeniu sprvnej lohy sexuality. 7. Pravda viery o anjeloch nm dva tui bohatstvo duchovnho sveta. 8. Anjeli podiarkuj hojnos Boieho stvoriteskho aktu. 9. Anjeli vyjadruj dleitos spoluprce stvoren na spsnom dian. 10. Anjeli nm dvaj pochopi hodnotu sluby Bohu79.

De Christo
Kristolgia, ktor je zrove soteriolgiou, pretoe nie je mon oddeli osobu Krista od jeho spsneho diela, reaguje zsadnm spsobom na tbu loveka po spse, vpsanej do podstaty kadho z nboenskch systmov80. Zmyslom vodnho predstavenia soteriolgie vekch nboenstiev, ie toho, o je spsa a ak k nej ved cesty, je prprava ternu pre vahu o spse v New Age. Uvedomele alebo neuvedomele formuje duchovn pozcie dnenho loveka, vrtane chpania spsy. V New Age je spsa chpan v holistickej perspektve ako harmnia s kozmickmi energiami81, prpadne cez termn wellness vyjadrujci eko-psycho-somatick spokojnos. Nadprirodzen zameranie loveka je nahraden paradigmou zitku a otzka pravdy je substituovan otzkou o uitonosti, priom prostriedky spsy s zen na jednoduch relaxan techniky, spojen s pestrm programom duchovnej povahy, v ktorom sa zmieali ingrediencie zadoven v duchovnom supermarkete. Takto sa men nboensk paradigma od sluby Bohu k posleniu si
77 78

BULTMANN, R. Nuovo Testamento e mitologia, Il manifesto della demitizzazione, s. 109. Anjeli odauj nebezpeenstvo deizmu, pretoe manifestuj neustly a osobn zsah Boha v dejinch. Sasne vak anjeli zabrauj panteizmu, pretoe naznauj u svojim konanm rozdiel medzi duchom stvorenm a absoltnym duchom Bom. Boh nie je aleko od ns (proti deizmu), ani sa neidentifikuje s naou realitou (panteizmus). 79 Porov. HAUKE, M. La riscoperta degli angeli. Note sul ricupero di un trattato dimenticato, s. 55-71. 80 Porov. ROUSSEAU, H. Les Religions. s. 69. 81 FUSS, M. Il benessere come salvezza nel New Age, s. 207.

27

Bohom82. V tejto perspektve sa men aj pohad na Krista a jeho spsne dielo. Slnen Logos je kozmick Kristus, uite udstva a pozdvihnut bytie, ktor ije v plnom poznan planetrnej pamti, ktor ako interaktvna a uvedomel bunka tvor kad lovek. Uchovvajc formlne metaforu spasitea, New Age chpe spsu cez pojmy pedagogika a zretie??83. Kristus je strcom, prameom, podstatou, duou kvality poznania. Preto je Kristus nazvan duchom vchovy, ktor vyna zvntra loveka na povrch bosk kvality bytia. Takto je bostvo vnman nie mimo loveka, ale v jeho vntri84, m je prakticky spsa dielom loveka a nie Boha. V priestore poznaenom vo vej alebo menej miere ideami spomnanho synkretickho systmu je potrebn, aby zaznela biblick zves o Bohu Spasiteovi. Spsa, ktorej pvodcom je vdy len Boh sm, je v starozkonnom zjaven udalosou, ktor je verejne viditen v dejinch, uprostred komunity ako udalos, ktor bude zjavn a hmataten vo viditenom svete. Preto starozkonn spsu vyjadruj termny ako zdravie, ekonomick zabezpeenie, zem, potomstvo, sloboda, pokoj, prvo, spoloenstvo s Bohom, ale taktie oslobodenie z otroctva a politickej nadvldy, ktor je asto ovocm naruenho vzahu loveka s Bohom hriechu. Vznam termnu spsa sa takto roziruje aj na oblas duchovn, na odinenie hriechu prostrednctvom obradu odinenia, ktorm Boh ponka nov zaiatok85. Novozkonn koncept spsy je natoko bohatm tajomstvom, e ho dejinne vykresuj mnoh tzv. soteriologick modely. Nosnm patristickm konceptom je spsa chpan ako edukatvny proces (paideia), ktorm sa Boh prostrednctvom historicko-spsnych udalost, zvl konania boskho Logos (vzor a prototyp), sna zrekontruova v loveku svoj obraz zatienen hriechom a vyvdza ho na svetlo86. K tomuto sa pridruuje spsa ako poznanie, ivot, nesmrtenos, divinizcia87. Soteriolgia Cirkevnch otcov odhauje dnenmu loveku vntorn krsu pravdy o spse loveka, ktor upadla do zabudnutia. Nosnm stredovekm soteriologickm modelom je spsa ako zadosuinenie. Jeho autorom je sv. Anzelm. Anzelmova teria zadosuinenia nie je vsledkom kolskho spracovania doktrny o vykpen. Rod sa z kontroverzie s judaizmom a islamom, ktor veria v jedinho Boha, ale dsledne odmietaj spsu prostrednctvom vtelenia alebo prostrednctvom smrti Boieho Syna. Tradin dkaz, ktor poskytovalo Svt Psmo bol pre nich nedostaton. Anzelm tak hadal in bzu pre dialg, ktor bola striktne racionlna. Kladie bokom pecificky kresansk doktrinlne nzory a za svoje premisy si vyber len to, o om s spolone presveden vetky tri monoteistick nboenstv. Na tomto zklade sa sna vysvetli neveriacim na zklade jednoduchho rozumu (sola ratione) a za podpory nutnch zdvodnen (rationes necesariae) skutonos, preo sa Boh musel sta lovekom (Cur Deus homo). Sna sa ukza, e pravda viery, poda ktorej sa Boh stal lovekom a prostrednctvom svojej smrti dal svetu ivot (CDh, 1, 1), je pravda, ktor m v sebe elezn logiku (CDh, 1, 1). Vo svojej argumentcii sa utieka k latinsko-kresanskej metafyzike
82 83

Porov. FUSS. M. Il benessere come salvezza nel New Age, s. 209. Porov. FUSS. M. Il benessere come salvezza nel New Age, s. 213. 84 Porov. SPANGLER, D. Reflections on the Christ, s. 22; S. GROF. Das Abenteuer der Selbstentdeckung, Mnchen, s. 324. 85 Porov. KESSLER, H. Cristologia, s. 286-290. 86 Porov. IRENEJ, Adversus haereses, II, 18, 6. Koncept spsy ako pedagogickho procesu milosti prehadne predstavuje aj G. GRESHAKE, Libert donata, s. 32-36. 87 Porov. MOLARI, C. Salvezza, DIANICH, S. Nuovo dizionario di teologia.

28

poriadku (ordo rerum, rectitudo, iustizia), k juristickm kategrim (dlh, nhrada, zadosuinenie), ako i k modelom prvneho myslenia feudlneho germnskeho prva (vzah, ktor zaha povinnosti zo strany poddanho, ako i vernos voi pnovi). Kto naru es feudlneho pna ako garanta socilneho poriadku, mus to napravi. Zloin vykonan na vyie postavenom loveku je a ako zloin, ktorho sa lovek dopust na loveku postavenom niie v socilnom poriadku. A takto Anzelm argumentuje: Boh je neobmedzen Pn vetkho stvorenia, ktor dal svetu svoj poriadok. Nedostaton uznanie postavenia Boha nara a rozvracia tie poriadok vo svete a naopak, ak lovek nara a ni poriadok stvorenia, zneucuje Boha a odmieta mu tak povinn ctu. Hriech je teda odmietnutie vonkajej cty Bohu, o sa prejavuje v poriadku stvorenia. Krde me by napraven prostrednctvom trestu alebo zadosuinenia: Alebo hrienik dobrovone zaplat to, o dlhuje, alebo Boh to od neho dostane proti jeho vli, a to tak, e ho potrest odatm blaenosti. Tto monos tu vak nejestvuje, pretoe lovek je uren k blaenosti a Boh toto urenie dsledne repektuje. Ako jedin cesta vykpenia ostva zadosuinenie. Zadosuinenie mus spa dve podmienky: 1. nesmie by nten; 2. mus vyvi nekonen vnos viny (majc na zreteli hodnos urazenej osoby) a ma teda nekonen hodnotu. Samozrejme, pre bohho lovieika je to privek loha. Podobn zadosuinenie me vykona len Boh. Dlnkom zadosuinenia je vak lovek. Je potrebn, aby sa udsk pokolenie obrodilo a nanovo povstalo a aby znovu nadobudlo svoju hodnos (CDh 2, 8). Jedin vchodiskov cesta z dilemy je: Je nutn, aby Bohlovek uskutonil zadosuinenie (CDh 2, 9). Vtelenie je nevyhnutnou podmienkou patrinho zadosuinenia. Ale ako sa m uskutoni zadosuinenie? Prostrednctvom nespravodlivej smrti Boha loveka, ktor ako nevinn nemal dvod by odsden na smr. Slobodn a dobrovon dar vlastnho ivota nekonenej hodnoty plat: To, o je nutn za hriechy celho sveta a ete nekonene viac (CDh 2, 8). Z prebytku zadosuinenia (zsluhy) Krista maj itok hrienici. Tmto bolo dokzan, e smr Boha-loveka je oprvnen a nutn (CDh 1, 10)88. Dnenmu loveku dan model hovor najm o vnosti a dsledkoch udskho hriechu. Na druhej strane je ho potrebn interpretova v interakcii s almi modelmi, aby sme neupadli do skreslenej predstavy o necitlivom Bohu, ktor pln samobosti a hnevu ti po pomste. Modern soteriologick modely pouvaj termn plnos a oslobodenie. Takto sa spsa chpe ako plnos ivota, plnos identifikcie, plnos spoloenstva, plnos slobody, plnos zmyslu89, i ako oslobodenie od zla, od hriechu, od nadvldy dmonickch mocnost, od existencilnej zkosti90.

88 89

Porov. KESSLER, H. Cristologia, s. 420-423. Porov. MOLARI, C. Salvezza, s. 1399-1400. 90 Porov. KESSLER, H. Cristologia, s. 472-478.

29

Cieom predstavenia soteriologickch modelov od ranokresanskch poiatkov po sasnos je poukza na vekos tajomstva spsy, ktor nie je mon opsa jedinou schmou a jedinm jazykovm registrom. Sasnos je nchyln vnma spsu prli personalisticky v duchu Bubera a Levinasa. Stredovek bol nchyln chpa spsu cez prvne kategrie viny a odinenia, starovek cez optiku zbostvenia a asti na Boskom ivote. Kad obdobie a kad soteriologick model m svoju vhu a pravdivos. Tieto impostcie alebo perspektvy (i zkladn modely) s legitmne dovtedy, km jednotliv modely ostan otvoren jeden voi druhmu. Nijak z tchto modelov neme by izolovan alebo poven na jedin platn model. Vetky modely s istm nhadom, musia by doplnen ostatnm perspektvami. V kadom kultrnom a dejinnom kontexte sme povinn formulova kristolgiu (a soteriolgiu) tak, e ostaneme vern tradcii a zrove, e budeme otvoren aktulnej situcii, na ktor je potrebn v o najvej miere nadviaza, ale rovnako ju treba poda potreby kritizova, aby sa zachrnila identita kristologickho diskurzu o spse. Nijak jednotliv kristolgia nie je v stave uchopi plnos Krista (Ef 4, 13). Preto je potrebn pluralita kristologi a soteriologi.

De Sacramentis
U viac desaro sme svedkami toho, e sa zsadne pozmenilo chpanie sviatost, o v niektorch prpadoch viedlo k nesprvnej sviatostnej praxi, v inch prpadoch k plnmu odmietnutiu asti na sviatostiach Cirkvi. V tejto svislosti viacer autori (napr. Eliseo Ruffini i Filippo Rosato) vymenvaj prejavy pomlenho chpania sviatost a nslednej sviatostnej praxe: sviatos ako prostriedok pre zmocnenie sa Boha, m sa neguje jeho vzneenos. Ide o snahu intrumentalizova Boha; sviatos ako alibi pre ospravedlnenie vlastnej pasivity pri rieen problmov doby, ktor m riei lovek a ktorch rieenie neme by delegovan na Boha; individulne prijmanie sviatost bez vntornej vzby na spoloenstvo veriacich; prvnick, striktne kristocentrick a mlo trojin i pneumatick chpanie sviatost, m sa strca rozmer slvenia a radosti; sviatosti prijman (slven) vo vedom, e sviatos nahrdza nutn kresansk cnosti (naprklad spove, v ktorej sa had odpustenie bez vle k radiklnej konverzii, prpadne eucharistia, pri ktorej sa had priatestvo s Bohom, priom vak je zanedban konkrtne priatestvo s bratmi a sestrami, krst alebo manelstvo bez nznaku ochoty i v zhode so slvenou sviatosou)91.

o je prinou takhoto posunu v chpan a v praxi? Na zklade povedanho meme sumarizova, e ide o: nesprvne chpanie Boha ako prli imanentnho alebo prli transcendentnho; materialistick spsob myslenia v priestore Ducha, s m svis aj nesprvne chpanie termnu milos92; individualizmus; chbajce trojin povedomie.

91

Por. RUFFINI, E. Sacramenti, s. 1349-1351; Porov. F. ROSATO, Introduzione alla teologia dei sacramenti, s. 7-9. 92 V tejto svislosti je namieste necha zaznie pr viet o lacnej milosti od D. Bonhoeffera: Lacn milos je

30

Mono sa vak prvom domnieva, e nesprvna sviatostn prax alebo jej pln odmietnutie maj svoj hlb kore v aktulnej mentalite. Je to mentalita, ktor svojim nastavenm znemouje sledova liturgicko-symbolick rmec sviatostnho konania. Ide o mentalitu homo faber, km sviatostn svet si iada skr mentalitu homo symbolicus alebo homo ludens. (H. Rahner, R. Guardini). V Guardiniho optike je to lovek, o pod vplyvom milosti a pod vedenm Cirkvi chce by ivm umeleckm dielom pred Boou tvrou a i pod Bom pohadom. Znamen to naplni Pnovo slovo a by ako deti, ktor raz a navdy odmietaj by ako dospel, o vdy konaj pre konkrtny cie (finalitu) a rozhodn sa hra ako Dvid, ktor tancoval pred Archou zmluvy 93. V optike Huga Rahnera je to lovek veselej vnosti, odzrkadujci Boiu hravos v stvoren, vtelen a vykpen, lovek Cirkvi hrajci hru milosti a tancujci v rytme Ducha94. Ako bolo povedan, pochopenie sviatost a nsledne aktvna as na nich je mon len tam, kde sa prli technick, analytick a utilitaristick mentalita zmen na mentalitu sviatostn, teda mentalitu, o doke vnma svet, ud, udalosti, konanie ako symboly odkazujce na skutonos, ktor prevyuje znak. A to je cieom kurzu sviatostnej teolgie. Vraznm spsobom sa v tejto svislosti o obnovu zasadzuje L. Boff: lovek nie je len manipultor svojho sveta. Je tie niekm, kto doke ta posolstvo, ktor si svet nesie vo vntri. Toto posolstvo je vpsan vo vetkch veciach, o tvoria svet. Star i modern semiolgovia vemi dobre vedeli, e veci, okrem toho, e s vecami, vytvraj aksi systm znakov. S to slabiky jednej vekej abecedy. A abeceda je v slube sprvy, ktor je vloen do veci, sprvy, ktor me by opsan a deifrovan iba niekm, kto m otvoren oi. lovek je bytie, ktor je v stave ta posolstvo sveta. Nie je nikdy analfabetom. Je vdy tm, kto v mnohosti jazykov me ta a interpretova. i znamen ta a interpretova. V pominutenom me ta Nepominuten, v asnom Ven, vo svete Boha. Take pominuten sa premiea na znak prtomnosti Trvalho (nepominutenho); asn na znak reality venosti; svet na vek sviatos Boha. Ke veci zanaj rozprva a lovek zane pova ich hlas, vtedy sa zjavuje sviatostn stavba. Na

smrtenm nepriateom naej Cirkvi. Lacn milos znamen milos ako tovar predvan v akcii, znamen vpredaj odpustenia, techy, sviatosti; je to milos ako nevyerpaten rezerva Cirkvi, z ktorej mono erpa plnmi rukami bez problmov a neobmedzene; milos bez ceny a bez vdavkov. Akoby vetky ty boli vyrovnan vopred a navdy. A kee et je u zaplaten, vetko mono dosta grtis. Lacn milos (milos za vhodn cenu) je kzanie odpustenia bez tosti, je krst bez komunitrnej disciplny, je Veera (Pnova) bez vyznania hriechov, je rozhreenie bez osobnej spovede. Lacn milos je milos bez nasledovania, milos bez kra, milos bez ivho Jeia Krista, vtelenho. Milos za vysok cenu je naopak poklad ukryt v poli, z lsky ku ktormu lovek ide a pred s radosou vetko, o m; je vzcny kame, kvli ktorho hodnote obchodnk d vetok svoj majetok; je krovsk vldnutie Krista, z lsky ku ktormu lovek vylpne svoje oko, ktor ho vedie k zlmu; je volanie Jeia Krista, kvli ktormu uenk zanech siete a nasleduje ho. Drah milos je evanjelium, ktor sa m vdy nanovo hada, je dar, za ktor sa treba neustle modli, dvere, na ktor treba nanovo bcha. Je to drah milos, lebo vol k nasledovaniu Jeia Krista; je drah, pretoe stoj loveka cel jeho ivot, a len tak je mu dan; je drah, lebo odsudzuje hriech a ospravedluje hrienika. Milos je drah (za vysok cenu), lebo je drah Bohu a preto, lebo stla ivot jeho Syna draho ste boli kpen (1Kor 6, 20). Neme by zlacnen to, o stlo vea samho Boha... Drah milos je, ako svt skutonos Boha, ktor mus by chrnen pred svetom, ktor neme by hoden psom... Milos je drah, lebo vedie loveka k jarmu nasledovania Jeia Krista...; BONHOEFFER, D. Drah milost, s. 293-297. 93 Porov. GUARDINI, R. Lo spirito della liturgia. I santi segni, s. 81-82. 94 Porov. RAHNER, H. LHomo ludens, s. 31-45; 47-61;63-83.

31

prieel je napsan: Vetko o je relne, nie je ni in, len znak. Znak oho? Znak inej reality, reality, ktor je zkladom vetkch vec, teda Boha 95 . Vrenm dkazom tohto novho chpania s aj prbehy, ktormi autor vstupuje do jednotlivch kapitol a formuluje teologick uzvery. Jeden z nich hovor o sviatosti doma peenho chleba: Niekedy sa v naom dome peie chlieb. Podobn udalos neme neby vnimon, zvl vo vekom meste s mnohmi pekrmi v jednom byte. Niekto si dovolil prepych alebo nmahu upiec si chlieb. Nie je to nutnos. Nie je to chlieb na nastenie hladu. Peenie chleba sa deje poda prastarho ritulu. Pochdza z najzkladnejej potreby, ktorou je nasti. Opakuje sa v om ist arechetyplne gesto. Jednoduch lovek opakoval gest, zkladn gest, pri ktorch sa ctil zjednoten s pvodom vec a so skrytm zmyslom celho vesmru. A to ist sa deje tu a teraz: reflektuje sa ist gesto pln udskho zmyslu, prekraujce bezprostredn nutnos. Dnes peieme chlieb v peci na plyn. Nie je to tak ako kedysi, ke sa pieklo v obrovskch peciach. Chlieb je zamiesen rune, o trv dlho. Nie je to bez bolesti, ke sa miesia veci. Upeen sa rozdel medzi bratov, ktor s odden, ktor maj svoje rodiny a deti. Vetci priznvaj, e chlieb je chutn. Je to chlieb naej mamy! Je v om nieo vnimon, o sa nenachdza v spolonom chlebe, v chlebe bez dejn, kpenom od portugalskho pekra kdesi na rohu ulice alebo v nkupnom centre. o je to nieo v chlebe? Preo je chlieb rozdelen medzi lenov rodiny? A preo je tento chlieb sviatostn? Je zamiesen z obilnej mky a z prsad ako hociktor in chlieb. Predsa vak je odlin. Odlin preto, lebo iba tento chlieb evokuje in udsk skutonos, ktor sa sprtomuje cez chlieb upeen mamou so edivmi vlasmi, vdovou, ktor je vak spt s pvodnmi gestami ivota, a tak aj s najhlbm vznamom, ktor je obsiahnut v kadej veci. Tento chlieb evokuje spomienku na minulos, ke bval peen kad tde, a to s vekou nmahou. Bolo jedens st, ktor ako vtat akali na materinsk pokrm. Musela vstva zavasu, t, o sa stala symbolom mulier fortis a magna mater. Nasypala vea bielukej mky, vzala kvasnice, pridala vajcia, obas pridala aj zemiaky. A potom mocnou rukou zaala miesi cesto, a km sa nevytvorila homognna masa. Posypala ju jemnou vrstvou kukurinej mky a nakoniec prikryla bielou prikrvkou. Ke sme vstali, cesto u bolo vykysnut a obrovsk. Ako mal sme hali spod stola, aby sme videli kypr, mkk cesto. Potajomky sme prstom nabrali trocha cesta a piekli sme ho na horcej platni pece na drevo. Potom priiel ohe z pece. Bolo treba vea dreva. Hdky bvali ast... Kto m s dnes na drevo? No ke sa vytiahol ruovkast chlieb, vetci boli spokojn. Oi matky iarili zo spotenej tvre, ktor si osuila bielou zsterou. Ako pri nejakom rituli, vetci dostali ksok. Chlieb sa nikdy nekrjal. Ani dnes. Chlieb sa lmal. Mono na spomienku na Toho, o bol rozpoznan pri lman chleba (Lk 24, 30-35). Ten chlieb, zamiesen v bolesti, vykysnut v oakvan, peen v pote
95

BOFF, L. I sacramenti della vita, s. 8-9.

32

tvre a jeden v radosti je fundamentlny symbol ivota. Vdy, ke bol otec odcestovan, mama ho akala s obrovskm pecom chleba. A on, ako aj my deti, bval spokojn pri jeden erstvho chleba, ktor zajedol s talianskym syrom a salmou a zapjal pohrom dobrho vna. Nikto tak nevychutnval chu jednoduchho ivota ako on vychutnval skromn tedros tchto prapvodnch jedl udstva. Dnes, ke sa peie chlieb v byte, ke je rozdelen medzi bratov, je to preto, aby pripomenul dvne gesto. (Nikto zo srodencov to nevie. Vie to len podvedomie a hlbok korene ivota). Chlieb pripomna to, o je skryt v rodinnom podvedom. Me to by oiven a nanovo preit. Bratia povauj tento chlieb za najlep na svete. Nie preto, e je produktom nejakej tajnej receptry, ktor prina spech obchodnkom, ale preto, e je to archetyplny a sviatostn chlieb. Ako sviatos je sasou ivota srodencov. Je dobr pre srdce, iv ducha ivota. Ja naplnen vznamom, ktor presvit cez matriu chleba96. To, o o sa sna sasn sviatostn teolgia je oivenie sviatostnej mentality, ie vnmania sveta sviatostno-symbolickm spsobom. V tomto zmysle nadvzuje na spsob chpania a na mentalitu biblickho loveka. Sviatostn mentalitu osvetuje Nocke: Sviatostn mentalita alebo myslenie je vlastne presvedenie, e dejiny Boha s lovekom sa ukazuj v udalostiach, v skutkoch a v stretnutiach, ktor s historicky uchopiten, ktor sa stvaj znameniami Boej blzkosti: v nich sa Boh ukazuje uom, pribliuje sa k nim a pretvra ich. Sviatostn mentalita znamen: Boh sa telesne komunikuje loveku, nechva sa telesne zaksi. Sviatostn myslenie je odlin od mtickho myslenia, v ktorom dejinn udalosti nemaj nijak vznam, pretoe bosk sa nechva pozna atemporlne (mimo asu). Rovnako je mtick myslenie in v tom, e je prli intimistick, telesn stretnutia nehraj nijak lohu, pretoe komunikcia s boskm sa deje jedine vo vntri jednotlivca. Cel biblick tradcia je preniknut sviatostnou mentalitou97. Kurz sviatostnej teolgie, ktormu neme chba ani organick rozvinutie nosnch tm danho trakttu, zvl teolgie jednotlivch sviatost, sa sna pripravi katechtu i misijnho pracovnka na vnmanie sviatostnho univerza a k plnej asti na sviatostnom konan, aby sa liturgia stala prameom a vrcholom kresanskho ivota sasnho loveka (SC 10).

De Maria
Vzhadom na naliehavos ekumenickho dialgu a pre dveryhodnejiu a innejiu evanjelizciu mus by postava Mrie predstaven nie ako prekka zblenia, ale ako prostriedok, ktor spja. V kurze mariolgie s preto zozbieran katolcke i protestantsk mariologick impulzy. Mriu vykresuj v skutonch biblicko-spsnych kontrach, ktor dialg nenaraj, ale ho napomhaj. V katolckom svete je v pokoncilovom obdob siln povedomie toho, e Panna Mria sa nachdza v srdci ekumenickho problmu. Tento fakt vyaduje od mariolgov vemi

96 97

BOFF, L. I sacramenti della vita, s. 28-30. NOCKE, F.-J. Dottrina generale dei sacramenti, s. 223-224.

33

pokorn repekt k pravde, ako i kritick tdium marinskej teolgie a jej dejn 98. Rovnako je naliehav ist katarzia katolckej mariolgie, o znamen, e je treba sa vne zamyslie, aby sa oslobodila od maximalizmu, ktor znemouje interkonfesionlny mariologick dialg, o vak neznamen zbavi sa tyroch marinskych dogiem. V tomto zmysle sa vyjadruje B. Gherardini: Mariologick vyhlsenia ekumenickho hnutia, ke vychdzaj z Psma, by sa nemali vklada do autonmneho systmu, ale mali by sa vloi do irieho rmca biblickej kristolgie99. K tejto poiadavke sa pridvaj aj alie nzor, dotkajce sa kultu a doktrny: zredukova prehnan devocionalizmus, prida sa viac ako doposia jasnch lnii Biblie a podrobi kriticky poctivej verifikcii marinske dogmy 100. A. Mller sa zas prikla k ekleziotypickmu modelu, ktor Mriu identifikuje s Cirkvou, m zdrazuje, e Mria je prototypom Kristovho uenka, prototypom loveka, ktor ver v Krista 101. Vemi zsadn pripomienky z vntra katolckej mariolgie zaznievaj od poskho teolga C. S. Napirkowskho. Najprv poukazuje na metodologicko-teologick korene mariologicko-ekumenickho problmu. Tm zsadnm je optimistick antropolgia na strane katolicizmu a ortodoxie, ktor ovplyvuje pohad na vzah Boha a loveka, m sa otvra priestor pre vahu o monosti Mriinej spoluprce na spse. Na evanjelickej strane nachdzame pesimistick antropolgiu, o vedie k radiklnemu protikladu medzi Bohom a lovekom. To znamen, e Mria nezohrva nijak sprostredkujcu lohu a je vylen, aby sa na u mohlo obraca v modlitbe102. almi koremi nedorozumen s prlin pekulatvnos a psychologizmus (prejavuje sa v vahch o Mriinch privilgich a o novch tituloch, prpadne v sentimentlnych kzach), pozabudnutie na princp o hierarchii prvd, hierarchizovan model sprostredkovania spsy, stojaci na doktrne sv. Bernarda, vzjomn neznalos a nepochopenie103. [...] Dleit mariologick impulzy vak prichdzaj aj z evanjelickej strany, ktor si po obdob Barthovej dialektickej teolgie odmietajcej Mriu, oraz zretenejie uvedomuje, e Mria nie je len katolcka, ale aj evanjelick104. Bez toho, aby Kristus neprestal by vnman ako centrum novozkonnho zjavenia, Mria je viden ako nleit udsk odpove na Boie slovo. Jej no Boej vli neme by interpretovan ako pasvne a rezignovan akceptovanie tejto vle, ale prve naopak. Je veriaca, pretoe jej pozemsk cesta pozn pochybnosti i pokuenia. Evanjelick teolgia takto zdrazuje skutonos, e Mria je stvoren a neme by vyzdvihnut do boskej dimenzie. Toto s mylienky dokumentu jednoty nemeckch evanjelicko-luternskych cirkv z roku 1982, ktor na zver zdrazuje tyri evanjelick princpy, ktor musia plati pre mariolgiu: objektom modlitby nie je Mria, ale len Trojica; stojac pevne na tze solus Christus treba uzna, e Mria nem nijak spsny vznam; Mria je archetyp Cirkvi, a to nie preto, e by bola

98 99

LE GUILLOU, M.G. Mouvement marial et mouvement oecumnique: convergences et divergences. GHERARDINI, B Maria e lecumenismo, s. 266. 100 Por. KNG, H. Essere cristiani, s. 523. 101 MLLER, A. Il culto mariano nella teologia cattolica e nel dialogo ecumenico, Il regno/documenti 28 (1983) 242. 102 Por. NAPIORKWSKI, C. S. Ecumenismo, in S. DE FIORES (ed.), s. 518-519. 103 Por. NAPIORKWSKI, C. S. Ecumenismo, in S. DE FIORES (ed.), s. 520-522. 104 Vraz je prevzat z Evangelischer Erwachsenen Katechismus, s. 392.

34

pozdvihnut k boskmu bytiu, ale preto, e je posluchkou Slova a sluobnkou Pna; Mria je vzor viery a znamenie Boieho milosrdenstva105. Poda evanjelickho teolga W. Borowskho medzi tmy, kde sa protestantsk a katolcka strana mu stretn patria: Mria veriaca, trpiaca, sluobnka a Matka Pna 106. alie kritria pre ekumenick mariolgiu, ktor umouj objavi autentick tvr Jeiovej Matky, nartva G. Maron. Evanjelick mariolgia poda neho neme existova ako autonmny locus v zkom zmysle, pretoe Mria sama osebe nie je dleit a me by sprvne pochopen len vychdzajc zo svojho Syna. Evanjelick mariolgia mus by preto postaven a orientovan kristologicky. Vchodiskovm bodom a zkladnou ideou neme by ani maximalistick katolcky program de Maria nunquam satis, ani feministick maximalizmus, ktor do centra nboenstva kladie enu. Evanjelick teolgia mus njs svoju cestu niekde uprostred a jej vchodiskovm bodom mus by Svt Psmo. Keby evanjelick vklad nebol biblick, nebol by evanjelick a neznamenal by ni pozitvne pre ekumenizmus. V evanjelickej perspektve Mria me a mus ma svoje miesto v kzan a v ohlasovan. Prkladom toho je Luterov Komentr na Magnificat. To znamen, e Mria dva prleitos chvli vek Boie skutky. Nakoniec, poda evanjelickho spsobu chpania tma Mrie neme upadn do nboensko-meditatvnej reflexie, prpadne do nekontrolovanej mytologizcie. Mria mus by uchrnen od toho, aby bola produktom naej nboenskej fantzie107. Aj protestantsk teolg J. Moltmann sa vyjadruje o Mrii a o monosti ekumenickho dialgu k tejto tme. Najprv poukazuje na tri priny, ktor dan dialg znemouj: puto medzi mariolgiou a celibtom; spojenie medzi mariolgiou a politikou (o spsobuje, e sa apokalyptick Mria transformuje na symbol boja proti reformcii); zhoda medzi mariolgiou a udovou zbonosou (o spsobilo, e sa marinsky kult stal rezervorom najrozlinejch nboenskch potrieb a tob)108. Ak sa mariolgia doke oslobodi od tchto pt a ak doke splni nsledujce kritria, vznikne bza pre konsenzus: cirkevn mariolgia m svoj zklad a normu v biblickom svedectve o Myriam, Jeiovej matke, lenke protokresanskej a postpaschlnej komunity; mariolgia mus sli kristolgii a neme by rozvinut proti nej, prpadne kristolgiu prehliadajc; kristocentrick a biblicky ukotven mariolgia je schopn vyjadri inky prtomnosti Ducha Svtho v Kristovch dejinch i v dejinch ud spojench s nm109. Moltmann dva impulz k tomu, aby bol mariologick diskurz biblick (ktor bude hovori o pravej Mrii), eklezilny (ktor zasad Mriu do kontextu ostatnch veriacich ien), pneumatologick (orientovan na prtomnos Ducha Svtho) a kristocentrick (Bez Krista niet Mrie, bez kristolgie niet mariolgie). al, vemi komplexn prstup k Mrii predstavuje M. Thurian. Na jednej strane potvrdzuje dleitos exegetickho a dejinnho prstupu k Mrii, hoci s rizikom, e uzatvra Mriu do minulosti. Preto zdrazuje aj to, e Mria dnes ije v spoloenstve svtch, a kee vlastn tto aktulnu existenciu, je vo vzahu so ivotom Cirkvi a veriacich kresanov110.
105 106

Por. COURTH, F Maria. Evangelische Frage und Geschichtspunkte, s. 306-322. Por. BOROWSKY, W Incontro delle confessioni in Maria, in AAVV., Maria ancora un ostacolo insormontabile allunione dei cristiani?, s. 35-43. 107 Por. MARON, G. Maria nella teologia protestante, s. 104-105. 108 Por. MOLTMANN, J Editoriale, s. 22-23. 109 Por. J. MOLTMANN. Editoriale, s. 26-28. 110 Por. THURIAN, M. Figura, dottrina e lode di Maria nel dialogo ecumenico, s. 254.

35

Rovnako je nevyhnutn dogmatick reflexia o Mrii. Sli k opsaniu vzahu medzi ou a Kristom, avak je tu riziko, e len pri tomto type reflexie sa z Mrie i Jeia stan tmy racionlnej vahy, no bez vzahu k ivotu. Preto je dleit prstup kontemplatvny a duchovn, ie cez liturgiu, sviatky, ikonografiu i tich modlitbu. Medzi prstupom exegetickm, dogmatickm a kontemplatvnym je potrebn rovnovha. Potom je mon ma ndej, e stretneme Mriu, Pnovu Matku, Matku Boiu, vzor Cirkvi-matky a nau duchovn matku111. Za zmienku stoj aj Thurianovo vyzdvihnutie vznamu cirkevnej tradcie, priom odmieta ideu izolovanho Psma: V oblasti marinskej doktrny a zbonosti je potrebn by pozorn na vetko, o Duch Svt umonil Cirkvi prehbi o osobe a lohe Mrie v dejinch spsy a v ivote kresanov. Tradcia ns vedie k rozvoju inteligencie srdca 112. Tradcia je teda prehbenm pravdy o Mrii, ktor je obsiahnut v Boom Slove, potvrden Psmom. Nakoniec Thurian hovor aj o piatich formch marinskej modlitby, ako i vzname ikon pre kontemplciu a marinsku ctu. Tmto vetkm M. Thurian stavia most medzi starmi Cirkvami vchodu a zpadu113.

De novissimis
Zkladnou charakteristikou naej postmodernej doby je neprtomnos pravej budcnosti ako konca dejn veobecnch i dejn jednotlivcov. Je to charakteristika, ktor je v kontraste s predchdzajcimi epochami. Preto zajtra, ktor sa nm otvra a ktor sa nm jav v temnch obrysoch (nuklerna krza, ekologick katastrofa, manipulcie s udskou osobou), sa nedoke oslobodi od zkosti, ktor ho (to zajtra) predznauje a ktor brni v jeho integrcii do postoja ndeje, a teda brni njs silu k reakcii. Vzah tejto postmodernej doby (pensiero debole) s teologickm myslenm je poznaen hlbokm naptm. Postmodernita je nezodpovedanou otzkou, od ktorej sa teolgia neme odvrti. Dnes sa teda eschatolgia neme prezentova ako jednoduch vklad poslednch vec, ie toho, o sa udeje po ivote jednotlivca a udstva. Mus sa necha obai obratom naej doby, ktor chce ma z eschatolgie dimenziu celej kresanskej reflexie a ete radiklnejie ako v minulosti sa m eschatolgia sta nukou, ktor odhal zmysel, diskurzom o budcnosti ako Boom advente v Kristovi, ktor dva loveku a dejinm vlastn pravdu. Eschatolgia nem by inm ne diskurzom o Bohu, ktor je eschaton v Kristovi , budcnos a zmysel vetkho, o jestvuje. Siln myslenie, ale nie v zmysle uloenej pravdy zvonka, ktorej by sme boli vlastnkmi alebo falon techy, ale myslenie, ktor predstavuje posledn zmysel, ku ktormu je obrten naa histria. Ak chpeme Boha ako absoltnu budcnos (teda nie hocijak, intrahistorick), meme dospie k tvrdeniu, e Boh je eschaton. Termn eschatos v grckom slovnku je prdavn meno, ktor doslovne znamen posledn (o stoj na okraji, na vrchole), take najvy, najv, ale tie zna toho, o je najni, najspodnej. Boh ako eschaton je posledn, ale nie vo vlune asovom zmysle : je posledn ako to, o je definitvne, ako to, o zavruje celok, predstavuje teda cie, ku ktormu vetko smeruje. Take eschaton nie je iba budca skutonos, aj ke je budcnosou par excellence absoltnou budcnosou. Istm spsobom je eschaton anticipovan v prtomnosti, pretoe je najhlbm zmyslom prtomnosti,
111 112

Por. THURIAN, M. Figura, dottrina e lode di Maria nel dialogo ecumenico, s. 246. Por. THURIAN, M. Figura, dottrina e lode di Maria nel dialogo ecumenico, s. 246. 113 Porov. HLAD, . Duchovn fenomn Panny Mrie, in P. Liba (ed.), Svedok, vyznva, myslite. Jn Chryzostom kardinl Korec, s. 125-129.

36

otvorenm, ndychom, je kvalitatvnou diferenciou medzi Bohom, ktor nie je svetsk a lovekom, ktor ostva zajatcom svojej konenosti114. Ak je teda eschaton Boh, absoltna budcnos, zmysel a koniec vetkej reality, poznanie eschatonu je potrebn pre poznanie prtomnosti, ako i preto, aby lovek pochopil seba samho: Eschatologick tvrdenia nie s len komplementrnymi doplnkami, ktor sa pridvaj k tvrdeniam o prtomnosti a minulosti loveka, ale s najvntornejm predpokladom udskho sebapochopenia. Poznanie budcnosti je prvkom poznania udskej prtomnosti115. Tu sa vynra osobitos lohy eschatolgie: hovoriac o Bohu ako eschatone, ako o absoltnej budcnosti, ktorou nie je len to, o sa udeje po naej prtomnosti, mus (eschatolgia) by nielen nejakou futurologickou predpoveou (akousi urnalistickou slubou, ktor v predstihu informuje o tom, o sa stane neskr), ale m predovetkm osvetli, zjavi pravdu o ns, teda, e sme umi putujcimi dejinami, ktor s dejinami spsy, pretoe s poznaen budcnosou, ktorou je Boh116. Toto vetko je zmerom teologickho trakttu o poslednch veciach, o sa deje cez nrt tzv. eschatologickho obratu v teolgii, ktor sa udial cez postavy ako A. Schweitzer, C. H. Dodd, R. Bultmann, O. Culmann, J. Moltmann, W. Pannenberg, H. U. von Balthasar, K. Rahner, cez predstavenie Kristovej zvesti o Boom krovstve a eschatologickej povahy kresanskej komunity a po jednotliv tajomstv spolonej i individulnej eschatolgie (smr, sd, ven ivot, zatratenie, parzia) na striktne biblickom podklade, aby zaznela ako radostn zves o tom, e sa nestrat ani najmenie gesto lsky, ako pohr vody podan lovekovi117. Prierez aiskovmi trakttmi dogmatickej teolgie a ich nosnmi tmami zoi-voi vzvam novej evanjelizcie zakonme vyjadrenm ndeje, e takto uchopen a artikulovan teologick matria nebude len systmom lnkov viery a mravnch prkazov, ale v istom zmysle ivou osobou: Jeiom Kristom ako konenm slovom Boha, ktor sa stalo lovekom, ktor nie je len obsahom matrie, ale zrove primrnym subjektom svojho ohlasovania (porov. Lineamenta 11).

114 115

MARSCH, W. D. Futuro, s. 106. RAHNER, K. Principi teologici dellermeneutica di asserzioni escatologiche, s. 415. 116 Porov. NITROLA, A. Escatologia, s. 51-64. 117 Porov. NITROLA, A. Escatologia, s. 156.

37

Zastpenie a vznam tdia Toma Akvinskho v kontexte tudijnho odboru nboensk vchova
Jednou z poiadaviek, poda ktorch sa posudzuje kvalita tudijnch programov, je implementovanie vedy a vedeckej innosti pedaggov v uiteskej praxi. Rastce poznanie istho konkrtneho vseku vedy u pedagga sa tak premietne do prehbenho poznania tudentov. Navrhovate tejto zbierky monografickch tdi, doc. Peter Kondrla, bol pri jej tvorbe veden snahou prezentova innos jednotlivch pracovnkov Katedry nboenskch tdi FF UKF v Nitre v oblasti vedy, a to s prihliadnutm na problematiku nboenskej vchovy. Autorka nasledujceho prspevku si ako cie zvolila predstavi, ako konkrtne sa jej pecializcia na etiku Toma Akvinskho odra v tudijnom programe Nboensk vchova. V aktulnom tudijnom programe m tudent monos stretn sa s pohadmi Toma Akvinskho naprie viacermi tudovanmi disciplnami. Prv stretnutie sa odohrva na Metodolgii tdia, kde mu je objasnen vntorn logika tudijnho programu a s mu ponknut zkladn pracovn nstroje. V tomto kontexte sa Tom spomna v svislosti s encyklikou Fides et ratio. Zdrazuje sa predovetkm jeho rieenie vzahu rozumu a viery. Na podrobnejie oboznmenie s jeho uenm v Teologickej sume ak tudent do tretieho semestra, kedy absolvuje povinn predmet Kresansk myslenie a kultra II. Predmet nadvzuje na jeho prv as, kde m monos zahbi sa do tdia Otcov. V rmci prezentcie scholastickej filozofie sa Tomovi Akvinskmu venuje pomerne irok priestor. tuduj sa texty zo Sumy proti pohanom a z Teologickej sumy. Avak prtomnos uenia Anjelskho doktora mono vypozorova aj v teologickch disciplnach, a to najm v historickch prehadoch jednotlivch teologickch trakttov. V rmci zoznmenia sa s myslenm Toma Akvinskho sa ako najproduktvnejie a pre tudentov najzaujmavejie osvedili dva priezory do diela tohto uenca. Oba v istom zmysle reprezentuj tradin uenie o jednom logos, ktor nachdzame u cirkevnch Otcov. Prv lniu zastupuj texty hovoriace o nevyhnutnosti viery pre poznanie pravdy napriek monosti pozna Boha racionlnou cestou a stiace do zdraznenia tzv. implicitnej viery. Nsledne druh lnia zaha texty, ktor prenes problematiku z roviny pekulatvnej do roviny praktickej a nastouj otzku nutnosti Boieho zkona, hoci lovek svojm rozumom participuje na venom zkone majc prirodzen zkon, ako aj otzku vzahu prirodzenej zskanej a nadprirodzenej vliatej cnosti. Obe tieto lnie predstavme v naom prspevku. Nazdvame sa, e zdraznenie tchto os me tvori jeden z mostov medzi dvoma vekmi piliermi tudijnho programu nboensk vchova filozofiou a teolgiou. Naznauje toti, kde s plodn plochy pre dialg medzi vierou a nevierou, medzi vierou a rozumom, medzi prirodzenou a zjavenou morlkou. Hoci Tom preczne rozliuje, neseparuje jednotliv oblasti, o zrove tudentom pomha otvra sa pre dialg so svetom i s rznymi vyjadreniami viery, tak nevyhnutn pre nboensk vchovu v multikultrnom prostred.

38

Nboensk vchova a filozofia v dialgu

Skr ne prejdeme k samotnej analze naznaench aspektov Tomovho diela, musme uzna svoj dlh a vyjadri svoju vanos voi inm pedaggom zabezpeujcim tudijn program Nboensk vchova, ktor ns v sil vnma nboensk vchovu ako pole rozvjania dialgu so svetom i s lovekom v jeho horizontlnej i vertiklnej dimenzii predchdzali. Mme na mysli predovetkm bvalho garanta programu, prof. ThDr. Ivana Ktneho, PhD., ktor zdrazuje viacer aspekty teologicko-katechetickho vzahu. Katechta v jeho vzii prijma a rozvja zkladn povolanie loveka, ktor uveriac Bohu, v prenikan do zmyslu vlastnej existencie postupne odkrva a spoznva jednotliv svislosti, gradciu a kvzi stupne i roviny v napredovan svojho povolania ku svtosti a dokonalosti, k lske a v lske, k Bohu a v Bohu118 a utvra nielen dvern spoloenstvo s Bohom, ale aj s inmi. Tba po osobnej dokonalosti je sprevdzan tbou v duchu kreatvnej vernosti a dynamickej slobody, v perspektve znamen asov, [...] i povolanie spoluformtora duchovno-duevnej dimenzie prtomnej v kadom jednotlivcovi Boieho udu119. tudent odboru Nboensk vchova sa neu odovzdva vieru ako program, ako sbor prvd na verenie a prkazov na konanie, ale sm hadajc pravdu prechdza procesom vntornho prerodu podnietenm Bom psobenm v hbke jeho srdca. Ako spoluformtor sa podiea na tomto Boom psoben viacermi spsobmi. Jednak, podobne ako rodiia, m vies i vychovva predovetkm k poslunosti Ducha, m preto repektova jedinenos a neopakovatenos tch, ktor s mu zveren a strni sa kadej manipulcii.120 Inak tie tm, e uahuje blnemu cestu k viere a vo viere, naprklad aj poukazovanm na mnoh predsudky. Ktny prve tieto povauje za jednu z prekok, ktor znemouj farizejom prija Krista. Ide o pomlen idey, karikatry Boha, pokriven obraz kresanstva, stereotypn postoje prijat bez konfrontcie a reflexie.121 Vychdzajc z analzy encykliky Fides et ratio podiarkuje nutnos povzbudi dveru loveka v jeho vlastn poznvacie schopnosti, aby v duchu slobody prijal pravdu, na ktorej zalo cel svoju existenciu, a neustle v nej napredoval.122 Dvera v udsk poznvacie schopnosti je aj v pozad tudijnho programu Nboensk vchova, ktor ponechva pomerne irok priestor filozofii v jej dejinnom i systematickom vyjadren. Filozofick predmety na Katedre nboenskch tdi boli v minulosti zabezpeovan aj prof. RNDr. Jozefom Michalovom, DrSc., ktor pre tudentov i irok verejnos pripravil sriu monografi mapujcich dejiny filozofie z kresanskej perspektvy.123 Filozofia hodnt, na Slovensku priekopncky presadzovan M. Vrossom (1923-1988) a V. Brokom (19302008), nala svojho pokraovatea v doc. PhDr. PaedDr. Petrovi Kondrlovi, PhD., autorovi
118

KTNY, I. Odcudzenie zkladnmu aspektu povolania. pecifik teologicko-morlneho odlenia i v chpan Magistria Cirkvi ostatnch desaro. In Studia Aloisiana, s. 109. 119 KTNY, I. vod do tdia morlnej teolgie. Delinean aspekt, s. 57. 120 Porov. KTNY, I. Morlny aspekt autority v alienanom postoji lenov sasnej rodiny. So zreteom na niektor dokumenty Magistria ostatnch desaro, avak v prizme obsahu pojmov prophetia, parrhesia. Studia Aloisiana, s. 27. 121 Porov. KTNY, I. vod do tdia morlnej teolgie. Delinean aspekt, s. 57-58. 122 Porov. KTNY, I. Bytostn dimenzia svedomia loveka, s. 72-74. 123 MICHALOV, J. Dejiny filozofie 19. storoia. Bratislava: Iris, 2010. MICHALOV, J. Filozofia renesancie a baroka. Nitra a Bratislava: FF UKF v Nitre a L v Bratislave, 2004. MICHALOV, J. Ranokresansk filozofia. Druh rozren vydanie. Nitra a Bratislava: FF UKF v Nitre a L v Bratislave, 2005. MICHALOV, J. Scholastick filozofia. Nitra a Bratislava: FF UKF v Nitre a Herba v Bratislave, 2002.

39

monografie Hodnoty a postmoderna (Bratislava: Iris, 2010) a Filozofia hodnt v 19. storo (Nitra: UKF, 2008), spoluautorovi monografie Etika a postmoderna (Nitra: UKF, 2009). Doc. Kondrla je zrove sasn vedci Katedry nboenskch tdi i garant tudijnho programu Nboensk vchova. Jeho vedeck zber sa orientuje na problematiku axiolgie, ale jeho tvorba naznauje aj viacer impulzy pre uitesk prax. Hlavn draz jeho lnkov explicitne sa zaoberajcich nboenskou vchovou spova na obsahovom rozmere katechzy, ktor uprednostuje pred katechetickou rtorikou a vycibrenosou formy. Zdrazuje, e povrchnos v obsahu me loveka vies k strate viery124, a to zvl ak berieme do vahy sasn multikultrnu spolonos, kde je lovek konfrontovan s mnohmi odlinmi nboenskmi koncepciami. Podiarkuje potrebu pestova filozofick fundament katechetickej innosti, ktor poda neho spova v osobnom a racionlnom stotonen sa s obsahom viery a tm aj vo vytvoren skutonho osobnho vzahu125 s Bohom. Vznam Kondrlovho diela pre prax uitea nboenskej vchovy vak meme vnma aj v samotnom pochopen sasnej spoloensko-kultrnej situcie, v ktorej sa viera odovzdva. 126 Po tomto strunom predstaven filozofickho zzemia, ktor mono vnma v pozad prpravy katechtov, by sme chceli v tdii odprezentova vyie spomenut dve lnie koncepcie Toma Akvinskho, ktor povaujeme za podnetn z hadiska vntornej logiky tudijnho programu i z perspektvy osobnho rastu a profesionlneho zamerania tudentov.

Nrt Tomovho rieenia vzahu rozumu a viery

Encyklika Fides et ratio uviedla kapitolu venovan vzahu rozumu a viery u Toma Akvinskho pod nzvom Trval novota myslenia svtho Toma Akvinskho. 127 tudenti maj monos objavi tto novotu hne vo viacerch aspektoch. Prvm je metodologick aspekt. Tom je mysliteom scholastickej paradigmy, ktor me by poda Piepera povaovan predovetkm za bezprkladn proces uenia sa, kolsk akcia obrovskho rozsahu, trvajca niekoko storo128, ktorej cieom bolo usporiada a systematizova dedistvo antiky a Otcov. V zujme hadania pravdy bola scholastika otvoren rznorodm pohadom, nevynmajc pohanskch, arabskch ani idovskch filozofov. Samotn pravda je toti dleitejia ne to, kto ju vyslovil. 129 Poda Toma m kad udsk tvor podiel na pravde, pretoe sa trukturlne nachdza v pravde, a to v oboch jej dimenzich teoretickej, ako aj praktickej, k omu ho disponuj vroden prv princpy teoretickho a praktickho rozumu.
Preto, ako hovor Bothius, niektor aximy alebo vety s samy sebou zrejm veobecne pre vetkch. S to vety, ktorch termny s znme vetkm, ako Kad celok je v ne jeho as alebo Veci rovn jednmu a tomu istmu s si rovn navzjom. Ale niektor vety s samy sebou zrejm len pre mdrych, ktor rozumej vznamu termnov takchto viet. Naprklad pre toho, kto vie, e anjel nie je teleso, je zrejm, e anjel nie je v mieste opisne, ale nie je to zrejm pre nevedomch, ktor to nechpu.
124

KONDRLA, P. Obsahov dimenzia vyuovania nboenstva. In Vybran kapitoly didaktiky nboenskej vchovy, s. 9. 125 KONDRLA, P. Obsahov dimenzia vyuovania nboenstva, s. 10. 126 Kondrla naprklad podnetne interpretuje Vattimovu koncepciu slabho myslenia (porov. Sapk, Miroslav, Kondrla, Peter a kol.: Etika a postmoderna, s. 45-66). 127 JN PAVOL II.: Encyklika Fides et ratio, . 43. 128 PIEPER, J. Scholastika. Osobnosti a nmty stedovk filosofie, s. 20-21. 129 [...] studium philosophiae non est ad hoc quod sciatur quid homines senserint, sed qualiter se habeat veritas rerum (In De caelo, lib. 1, l. 22, n. 8).

40

V tom, o spad do udskho poznania, je nejak poriadok. To, o poznvame ako prv, je scno; pojem scna je zahrnut vo vetkom, o poznvame. Preto sa prv nedokzaten princp zaklad na pojme scna a ne-scna: to ist nie je mon zrove tvrdi i popiera. Na tomto princpe sa zakladaj vetky ostatn princpy, ako hovor Filozof. A ako scno je to, o poznvame ako prv vbec, tak dobro je to, o poznvame ako prv v praktickom rozume, ktor je zameran na dielo. Lebo kad konajci je inn pre nejak cie, ktor m povahu dobra. Dobro je potom to, o si vetky veci iadaj. Preto prvm princpom v praktickom rozume je princp zaloen na pojme dobra. A prvm prkazom prirodzenho zkona je, e dobro je nutn kona a o sa usilova a zla je nutn sa vyvarova. Na tomto prkaze sa zakladaj vetky ostatn prkazy prirodzenho zkona, take k prkazom prirodzenho zkona patr kona vetko to, o praktick rozum prirodzene poznva ako udsk dobro, a strni sa vetkho toho, o poklad za zlo.130

lovek teda neme u neby v pravde, v istom zmysle vrodenej disponovanosti k nej. Vroden disponovanos k pravde vak existuje v napt s kontinulnou neschopnosou jednotlivca tto pravdu dosiahnu a v rovine etickej realizova. V citovanom ryvku Tom naznail, e niektor odvoden princpy s zrozumiten a znme len mdrym, teda lovek ich nezakusuje s takou evidentnosou ako prv princpy. Je potrebn sa k nim prepracova, pokia ide o vedeck poznanie innosou rozumu (postavenou na pozorovan, ale aj logickch postupoch), alebo, najm pokia ide o poznanie svetonzorov, konaturlne. Avak problm postupnosti v poznan je ir. Poda Toma udsk existencia nesta na spoznanie celej pravdy, ba je to nemon aj z toho dvodu, e mnoh pravdy ostvaj skryt udskmu rozumu. Okrem toho loveka brzdia aj starosti asnho ivota a v neposlednom rade nemono vyli ani omyl v poznan pravdy.131 Hoci uveden dvody pre Toma svedili o nutnosti otvori sa zjavenej podobe pravdy, s relevantn aj v rovine isto filozofickej, kde poukazuj na potrebu takho silia o pravdu, ktor prekrauje horizont individulneho udskho ivota a je veden v dialgu s inmi.132 V samotnom jadre scholastickej metdy je teda hlbok, lskou k pravde motivovan postoj povania druhho. Druh je za hodnho povania povaovan ako nosite udskej prirodzenosti, bytostne sa u nachdzajci v pravde, i ke partikulrne ju poznvajci. Azda netreba explicitne zdrazni, e nik nie je vyat z tejto monosti a e na pravde participuje partikulrnym spsobom aj neveriaci, aj prslunk inej viery. Tento kolektvny rozmer hadania pravdy je pozitvne ocenen aj v tudijnom programe Nboensk vchova, kde s tudenti konfrontovan s celm spektrom filozofov a pohadov. Tomova pozcia sa jav ako aktulna aj z inho dvodu, ktor sme u naznaili v predchdzajcom odseku. Hoci poznanie pravdy a v konenom dsledku existencie Boha racionlnou cestou je mon, zvl ak sa odohrva v dialgu s inmi, predsa je poda neho nutn viera. Zdvodnenie tohto postoja uvdza Tom v troch dleitch dielach, ktorch argumenty uvdzame v tabuke . 1.

130 131

STh I-II, q. 94, a. 2. Porov. Super De Trin. q. 3, a. 1; STh II-II, q. 2, a. 4; ScG I, cap. 4. 132 Sententia Metaphysicae lib. II, lect. 7, 276. Tieto mylienky alej rozvja Rosemann, ktor vo viacerch dielach vysvetuje, do akej miery je scholastick metda v Tomovom pouit otvoren rozlinosti pozci, priom Tom nachdza pravdu ako via media odlinch stanovsk. Porov. ROSEMANN, P., W. Omne agens agit sibi simile. A Repetition of Scholastic Metaphysics, s. 222-251. Rosemann, Philipp W.: Omne ens est aliquid. Introduction la lecture du systme philosophique de saint Thomas dAquin, s. 27-33, 40-45. ROSEMANN, P., W. Understanding Scholastic Thought with Foucault, s. 14-17. Najkonzistnej vklad sa nachdza v prlohe k lnku: Rosemann, Philipp W.: Histoire et actualit de la mthode scholastique selon M. Grabmann. In McEVOY, J. FOLLON, J. (eds.) Actualit de la pense mdivale, s. 103-118.

41

Tabuka . 1: Nevyhnutnos viery napriek poznaniu Boha racionlnou cestou

Super De Trin. q. 3, a. 1 STh II-II, q. 2, a. 4 ScG I, cap. 4
Viera je nevyhnutn, lebo: 1. Racionlne poznanie Boha dosiahnuten len ako a po dlhej dobe: a) kvli hbke tejto pravdy (pre jej pochopenie cestou rozumu bva intelekt vhodne vzdelan a po dlhom cviku); b) kvli mnohm znalostiam, ktor sa vyaduj vopred; c) nevhodnos v mladosti, kedy bva udsk dua zmietan mnohmi hnutiami vne. 2. Bez viery by sa poznanie Boha vyskytovalo u mla ud: a) indispozcia individulneho rozpoloenia; b) staros o potreby rodiny; c) lenivos. 3. K skmaniu udskho rozumu sa vinou primieava omylnos kvli slabosti udskho rozumu v sudku a prmesi predstv a vmyslov.

1. Hbka a jemnos matrie, kvli ktorej je bosk skryt pred udskm intelektom.

Viera je nevyhnutn: 1. Aby lovek rchlejie dospel k poznaniu pravdy; lebo veda o Bohu sa loveku predklad ako posledn na uenie, predpokladajc mnoho inch vied.

2. Poiaton slabos intelektu, v stave dokonalosti bude a po smrti; Boie veci s zo zaiatku prijman vierou. 3. Mnostvo prpravnch znalost nevyhnutnch pre poznanie Boha (poznanie takmer vetkch vied, lebo ich cieom je poznanie boskho). 4. Indispozcia mnohch ud neschopnch dosiahnu dokonal poznanie. 5. Mnostvo povinnost, ktorm sa udia musia venova.

2. Aby bolo poznanie Boha univerzlnejie, lebo mnoh nemu prospieva vo vedeckom tdiu bu pre mal nadanie, alebo pre in zamestnania a potreby asnho ivota, alebo pre chabos v uen. 3. Pre istotu, lebo udsk rozum je v Boch veciach vemi nedostaton (bludy a protikladn mienky filozofov).

Vidme, e zdvodnenie nutnosti viery pri poznvan pravdy o Bohu zaha tri Vidme, e zdvodnenie nutnosti viery pri poznvan pravdy o Bohu zaha tri kategrie argumentov: 1. Zo strany matrie: hbka a deliktnos boskch vec; 2. Zo strany objektvnych prekok: nevyhnutnos prpravnch znalost (bosk veci predpokladaj mnoh poznatky inch vied), nedostatonos a omylnos udskho rozumu, nevhodnos niektorch ivotnch etp (mlados charakterizovan nepokojom vnivej strnky loveka); 3. Zo strany subjektvnych prekok: lenivos, indispozcia individulneho nadania, oprvnen starosti o asn potreby. Poda Toma by bez prvotnho prijatia vo viere niektorch prvd sa rozum rozbehol mnohmi smermi, a teda rozmnoil monos omylu. Preto jeho skmanie bolo osvetlen zjavenou pravdou. Avak toto svetlo, hoci pomhalo rozumu, ho nijako nesuplovalo, nevnukalo mu ni, k omu sa nemohol dopracova aj vlastnou aktivitou.133
133

Tento postoj nie je cudz ani sasnm kresanskm mysliteom (porov. FINANCE, J. de. De lun et de lautre. Essai sur laltrit, s. 347). Zrove vak treba spomen kritick stanovisko Vaeka, ktor z pozcie skr filozofie nboenstva kontatuje a sasne si kladie opodstatnen otzku: Akvinsk pri racionlnom zdvodovan opodstatnenosti prijatia prvd viery stle zostva na pde viery; rozum je sptan vierou, nie je to ist rozum. Me rozum nezakotven vo viere ukza nutnos, vhodnos a dleitos prijatia

42

Nakoniec tret aspekt trvalej novosti Tomovho ponmania vzahu rozumu a viery mono vybada v pojme implicitnej viery (fides implicita). Stretneme sa s nm v odpovediach na protiargumenty v dielach uvedench v tabuke . 2. Prostrednctvom uvedenho konceptu riei Tom otzku monosti spsy pre nie kresanov. D sa poveda, e k problmu pristupuje z dvoch navzjom prepojench hadsk: jednak o do monosti pozna Krista a jednak o do monosti kona poda Krista. Tvrd, e ete pred prchodom Krista bolo mnohm pohanom dan zjavenie o om. Ako prklad uvdza: a) predpovede Sibyly spomnan Augustnom v Contra Faustum 13, 15, b) npis na tabuke njdenej v ase cisra Kontantna v Grcku v jednom hrobe z predkresanskej doby: Kristus sa narod z Panny a verm v neho. Slnko, v ase Ireny a Kontantna ma uvid znova. c) citt z Knihy Jb 19,25: Som presveden, e mj Obranca ije a posledn sa zdvihne zo zeme. Avak kad lovek, aj ten, ktor nedostal takto osobn zjavenie, m ist poznanie pravdy a teda me vykona dobr skutok. Deje sa to skrze udsk rozumov as na venom zkone, ie cez prirodzen zkon. Ako prklad uvdza Tom stotnka Kornlia, o ktorom Psmo sved, e jeho konanie bolo prjemn Bohu, hoci ete nepoznal Evanjelium.134 Situcia je trochu odlin u idov, ktor oproti pohanom maj as na pravde zvltnym spsobom, pretoe ich nrodu bol dan zkon aj vyslovenou podobou. Tom to zdvoduje tm, e zo idovskho nroda sa mal narodi Spasite, a preto ich viera musela by siln. Ani pohania, ani idia, ani t jednotlivci, ktor dostali ist zjavenie, vak nie s spasen bez Krista. Vetci toti poda Toma maj implicitn vieru, t.j. zahalen v Boej prozretenosti, veriac, e Boh je osloboditeom ud poda sebe milch spsobov a poda toho, ako to sm zjavil niektorm poznvajcim pravdu poda Jb 35, 11135.

nadprirodzench prvd? Je tto otzka legitmna? Existuje v tomto prpade jednoznan odpove? (VAEK, M. Myslenie a viera poda Toma Akvinskho, s. 72). 134 Skutky apotolov 10, 24-43. 135 STh II-II, q. 2, a. 7 ad 3.

43

Tabuka . 2: Implicitn viera

STh II-II, q. 10, a. 4 ad 3
Nie veriaci nemaj plne zatemnen prirodzen rozum; maj ist poznanie pravdy, t.j. mu vykona dobr skutok. Kornliovo konanie bolo prjemn Bohu; nebol neveriacim, mal IMPLICITN VIERU, lebo ete nebola objasnen pravda evanjelia bol k nemu poslan Peter, aby ho plne pouil vo viere. MNOHM pohanom sa dostalo zjavenie o JK: - Jb 19, 25; - predpovede Sibyly; - tabuka s vyznanm viery njden v starobylom hrobe. Ak boli spasen niektor, ktorm sa nedostalo Zjavenie, nebolo to bez viery v Prostrednka. Hoci nemali explicitn vieru, mali IMPLICITN vieru, t.j. zahalen v Boej prozretenosti, veriac, e Boh je osloboditeom ud poda seba milch spsobov a poda toho, ako to sm zjavil niektorm poznvajcim pravdu poda Jb 35,11. I MNOHM pohanom boli dan zjavenia ohadom JK: - vslovn proroctvo Sibyly o Jeiovi Kristovi; - tabuka s vyznanm viery njden v starobylom hrobe. Aj t, ktorm nebolo dan nijak zvltne zjavenie, mohli by spasen. Bud spasen IMPLICITNOU vierou v Spasitea tm, e svoju vieru vloia do poznania Boha alebo tch, ktor boli neuritm spsobom pouen Bohom; ako najv spomedzi idov, o sa tka toho, o ete nebolo zjaven, len ke sa tvrdoijne nestavaj proti tomu, kto ohlasuje vieru.

STh II-II, q. 2, a. 7 ad 3

Super Sent. III, d. 25, q. 2, a. 2, qc. 2 ad 3

Vetkm bol dan prirodzen zkon. idom bol dan zvltnym spsobom, lebo z tohto nroda sa mal narodi Jei Kristus, preto viera musela by u nich siln.

De veritate q. 14, a. 11 ad 5
Pohania neboli povaovan za pouench v boskej viere; nech boli akokovek mdri mdrosou sveta, musia by pripotan k najmenm.

Stailo, aby mali vieru tkajcu sa Spasitea IMPLICITNE, bu vo viere zkona a prorokov, alebo v Boej prozretenosti.

Je vak pravdepodobn, e mystrium naej spsy bolo zjaven MNOHM pohanom pred prchodom Jeia Krista, ako to vyplva z predpoved Sibyly.

Nrt Tomovho rieenia vzahu prirodzenej a teologickej etiky

Tomovo rieenie vzahu medzi rovinou prirodzenho rozumu a zjavenej viery nalo svoj odraz aj v rovine praktickho konania. tudenti nboenskej vchovy maj monos reflektova dkladnejie jeho model na dvoch vekch tmach z Teologickej sumy: a) vzah prirodzenho a boskho zkona; b) vzah prirodzench a vliatych cnost. Najskr priblime vzah prirodzenho a boskho zkona. Prirodzen zkon m svoju zvznos z venho zkona, ktor Tom definuje ako pln Boej prozretenosti. lovek prostrednctvom svojho rozumu participuje na Boej mdrosti a nachdza konkrtne smernice, ktor mu maj pomc dospie k cieu ivota. Rozum, ktor tu m Tom na mysli, je rozum otvoren voi tomu, o je, rozum pozorn na esencilne zamerania udskej 44

prirodzenosti, inmi slovami sprvny rozum (recta ratio). Sprvny rozum nezaklad vlastn morlne normy, ktor by vyplynuli z nejakho kalkulu vhod alebo boli vyjadrenm neznalosti finlneho ciea, ale je zvntra veden svetlom Boej pravdy, ktor ustanovila vetko a lovek realizujc tento Bo pln, najlepie realizuje a napln aj osobn ivotn projekt. Ono svetlo Boej pravdy je, metafyzicky povedan, vlastne loveku vroden poznanie tkajce sa jeho skutkov, ktor ho vyzva, aby konal dobro a vyhbal sa zlu. V tomto poznan odhauje najvyie kritrium voby, nezvisl od historickho a kultrneho kontextu doby, v ktorej ije. Je vpsan do srdca kadho loveka. Sprvny rozum okrem orientcie na toto principilne poznanie, ktor podrobuje kad udsk skutok najveobecnejiemu sdu, i zodpoved predisponovanosti loveka kona dobro, je v rovine obsahovosti doplnen o aliu charakteristiku, a sce e rozpoznva ako dobr prirodzen inklincie udskho bytia. Tieto esencilne inklincie, ktor determinuj udsk bytie, s poda Toma tri: 1. Na prvej rovine ide o inklinciu i dynamizmus spolon vetkm bytiam. Kad bytie ti zachova svoje bytie, pretrva, vzdorova rozkladnm silm. Tom z toho dedukuje, e prirodzen zkon prikazuje loveku vyhadva to, o zabezpe jeho vlastn pretrvanie, a vyhba sa tomu, o zachovaniu bytia odporuje. 2. Druhou je inklincia k reprodukcii a vchove potomstva, vlastn vetkm ivm bytiam. 3. Treou je inklincia vlastn iba loveku a majca dva prejavy: je to inklincia k poznaniu pravdy a inklincia k ivotu v spolonosti, priom druh dynamizmus sli prvmu. Otzka, ktor si mus lovek zodpoveda po tom, ako dospeje k uvedomeniu zkladnch inklinci svojho bytia, je, ako tieto dynamizmy zharmonizova. Tomova odpove znie: secundum rationem poda rozumu. Znamen to, e hoci s naprklad zkonitosti reprodukcie biologicky podobn u loveka a ivochov, s zrove hlboko odlin, lebo u loveka mu by posden z ich vhodnosti vo vzahu k cieu. Km v jednoduchch ivochoch sa tieto vroden tendencie alebo intinkty realizuj slepo, lovek si ich uvedomuje vo svetle rozumu, m zskavaj esencilne udsk charakter. D sa poveda, e u loveka tieto inklincie nepatria k prirodzenmu zkonu ako tak, ktor existuj aj u nich ivochov, ale iba natoko, nakoko mu a musia by riaden rozumom. Inmi slovami, nejak konanie sa nepovauje za prirodzen preto, lebo podobn innos nachdzame aj u ivochov, ale preto, lebo je v harmnii s rozumom. Bo zkon je poda Toma zjaven zkon (Star a Nov zkon), ktorm sa lovek podiea na venom zkone vym spsobom. Boh v om toti dva spozna pravdu o sprvnom konan explicitnm spsobom. Preo vak lovek potrebuje Bo zkon, ak sd sprvneho rozumu je dostaton na to, aby konal v zhode s plnom Boej prozretenosti? Tabuka . 3 mapuje dvody na zklade troch lnkov Tomovch diel. Sumrne by sme mohli vyzdvihn nasledovn argumenty za nevyhnutnos Boieho zkona: 1. Prv dvod priamo nadvzuje na Tomove uenie o vzahu rozumu a viery. Hoci je lovek schopn svojimi prirodzenmi schopnosami dospie k poznaniu ciea, predsa je to mon len v miere ohranienho udskho poznania. Nemern nadprirodzenmu cieu je aj udsk schopnos dosiahnu Boha skutkami. Bo zkon dva udskmu rozumu prdavn svetlo viery, aby bol k cieu venej blaenosti zameran aj pomocou milosti.

45

2. Na objektvnu nedostatonos upriamuje pozornos druh dvod. Tom argumentuje nutnosou Boieho zkona kvli neistote udskho sdu. Rozum loveka je omyln, a preto o udskch skutkoch vznikaj rzne sdy. Bo zkon teda predstavuje prdavn svetlo umoujce pozna, o je sprvne vykona. 3. al dvod je situovan na strane subjektvnej nedostatonosti. U mnohch ud bol prirodzen rozum, schopn pozna, o je sprvne, zatemnen tm priniesol svetlo poznania. U alch zase chbala lska k dobru a k dobru museli by pohnut prostrednctvom zkona a jeho donucovacej moci. 4. tvrt dvod sa dotka skr udskho zkona, ale uvdzame ho tu preto, lebo udsk zkon je vlastne aplikciou v ase a priestore prirodzenho zkona s ohadom na spolon dobro konkrtnej spolonosti. Km udsk zkon vyna ustanovenia ohadom konkrtnych vonkajch skutkov so zreteom na spolon dobro, Bo zkon premiea srdcia, teda nielen vonkajie skutky. Previni sa voi nemu lovek me aj tm, o nie je proti udskmu zkonu. udsk zkon toti neme zakazova vetky zl skutky, ale len tie, ktor vne kodia spolonmu dobru. Bo zkon teda loveka viac upriamuje na to, aby nebol len vykonvateom psanho pozitvneho zkona, ale aby cel svoje bytie zameral na Boha. Tabuka . 3: Nevyhnutnos Boieho zkona
In 3 Sent. d. 37, q. 1, a. 1
Argumenty v porovnan s prirodzenm zkonom
1. Kvli opanej zvyklosti, ktor mnohch priviedla k hriechu, bol prirodzen rozum zatemnen.

STh I-II, q. 91, a. 4

Argumenty v porovnan s udskm zkonom
1. lovek je zameran k cieu venej blaenosti, ktor presahuje prirodzen udsk schopnosti; bolo nutn, aby popri prirodzenom zkone a udskom zkone bol k cieu dan aj Bo zkon. 2. Pre istotu: udsk sd je neist najm vo veciach nhodilch a partikulrnych (z rznych sdov o udskch skutkoch vznikaj rzne a vzjomne si odporujce zkony); Bo zkon umouje bez pochybnosti vedie, o sa m kona. 3. K dokonalej cnosti sa iada sprvnos vo vntornch i vonkajch skutkoch; udsk zkon vak neme riadi vntorn skutky, lebo s skryt; je nutn Bo zkon. 4. udsk zkon neme tresta i zakazova vetky zl skutky (odstrnenm zla by sa odstrnilo i mnoho dobra a prekalo v rozvoji spolonho dobra, o je pre udsk ivot nevyhnutn); Bo zkon je nutn, aby iadne zlo neostalo bez zkazu a trestu.

Super Psalmo 18, n. 5

Argumenty v porovnan s udskou mdrosou
1. Bo zkon obracia srdce k Bohu, konvertuje nielen vonkajie skutky, ale aj due; km udsk zkon netrest vetky veci (napr. roky, prostitcia). 2. Bo zkon dva mdros, a to vetkm uom, nielen zkemu okruhu vzdelancov (ako to rob mdros filozofov). 3. Bo zkon je sprvny, ie spravodliv a poteuje srdce kvli rovnosti a ndeji pre odmenu, nie je teda krut a znepokojujci. 4. Prkazy Boieho zkona s zjavn a osvecuj oi rozumu, ktor s zatemnen tbou po vonkajch veciach a iadostivosou vntornch vn.

2. Ak by aj rozum bol pevn u niektorch, predsa lska k dobru (amor boni) u nich chbala; museli by k dobru pohnut istm donucovanm povinnho zkona.

3. Aby k skutkom cnosti nenaklala iba prirodzenos, ale aj cta k Boiemu prkazu.

4. Aby boli Boie ustanovenia viac zachovvan v pamti a prichdzali astejie na myse.

Obdobou naznaenho vzahu medzi prirodzenm zkonom a Bom zkonom je aj Tomova koncepcia prirodzenej a nadprirodzenej cnosti. Poda Toma zavzuje loveka k konom cnost prirodzen zkon. 46

Ak hovorme o konoch cnost ako cnostnch, potom vetky cnostn skutky patria k prirodzenmu zkonu. Povedali sme toti, e k prirodzenmu zkonu patr vetko, k omu m lovek sklon poda svojej prirodzenosti. Ale kad vec m prirodzen sklon k innosti, ktor jej zodpoved poda svojej formy, naprklad ohe m sklon k ohrievaniu. Kee rozumov dua je vlastn forma loveka, v kadom loveku je prirodzen sklon kona poda rozumu: a to znamen kona poda cnosti. Preto z tohto hadiska s vetky kony cnost predpsan prirodzenm zkonom, lebo vlastn rozum kadmu 136 loveku prirodzene hovor, aby konal cnostne.

U Toma sa stretvame s viacermi definciami toho, o je cnos (virtus). Preber Aristotelovu definciu, ke chpe cnos ako dokonalos schopnosti (perfectio potentiae)137, ako posledn monos schopnosti (ultimum potentiae)138. Aristotelovsk pvod m aj alia defincia, ktor vid v cnosti dobr praktick habitus.139 Obe defincie naznauj, e cnos je nejak urenie jednotlivch schopnost, ktor zameriava k najlepm monm konom a k najvyej miere sebarealizcie loveka. Toto urenie je sekundrne, nadobudnut i zskan cvikom a jednotlivmi skutkami v slade so sprvnym rozumom. Ciele cnost s u prtomn v praktickom rozume v podobe vrodench evidentnch princpov.140 Rovnako m lovek vroden aj zrodky cnost (seminalia virtutem), ktor treba chpa ako nejak monos, poiaton stav cnosti.141 To, i sa cnos v stave monosti rozvinie do cnosti v stave realizcie, zvis od udskho silia a od sprvnych volieb. Preto Tom definuje kon cnosti ako dobr uvanie slobodnho rozhodovania.142 Tento rozmer vytal u Augustna a prevzal aj aliu Augustnovu definciu cnosti ako poriadku lsky (ordo amoris).143 Skrze cnos je v loveku usporiadan lska144 a jednotliv veci milovan z lsky s odstupovan poda vzahu k prvmu princpu tejto lsky, ktorm je Boh.145 Nakoniec uvdza sumrny vmer cnosti poda tyroch prin, ako to zodpovedalo vtedajej vedeckej metodolgii. Toto vymedzenie ilustruje tabuka . 4.146 Tom ho vyhotovil na zklade vtedajej veobecne uznvanej defincie, pripisovanej Augustnovi 147, ktor znela: Cnos je dobr kvalita mysle [dobr habitus due], ktorou sa sprvne ije, ktor nik neme zle uva a ktor Boh v ns bez ns spsobuje.148 Tabuka . 4: Vymedzenie cnosti
Prina cnosti
Formlna prina (causa formalis) Materilna prina
136 137

Vymedzenie priny
rod a jeho pecifikum ie diferencia to, z oho vec vznik (subjekt alebo

Defincia cnosti
dobr habitus sdli vo vli, resp. v inej schopnosti

STh I-II, q. 94, a. 3. STh I-II, q. 55, a. 1 138 In De caelo I, 25, 4. Porov. STh I-II, q. 55, a. 1 ad 1; De virtutibuis I, 9. 139 STh I-II, q. 53, a. 3. 140 STh II-II, q. 47, a. 6. 141 De veritate XI, 1. 142 STh I-II, q. 55, a. 1 ad 2. 143 STh I-II, q. 55, a. 1. Porov. Augustinus Aurelius: De civitate Dei XV, 22.
144 145

[...] per virtutem enim ordinatur amor in nobis (STh I-II, q. 55, a. 1 ad 4).

STh II-II, q. 26, a. 1. Nejde tu vak o lsku caritas, ale o lsku amor, ktor je u Toma princpom alebo koreom vetkch citov, preto kad cnos, ktor riadi nejak ve, riadi tie lsku (amor), spsobuje jej primeranos rozumu a tm i poriadok lsky. Porov. De virtutibus I, a. 12 ad 9. 146 Uveden schma ako aj podrobnejie vymedzenie jednotlivch definci cnost je aj v monografii: BLAKOV, Andrea: Etika cnosti poda Toma Akvinskho, s. 63. 147 Poda Voleka obsah tejto defincie prevzal Tom Akvinsk zo Sentenci Petra Lombardskho (1. 2, d. 27, cap. 5), ktor ju prevzal od Augustna z jeho diela De libero arbitrio. Formu tejto defincie prevzal Tom Akvinsk zrejme od Petra z Poitiers (Volek, Peter: Vplyv aristotelizmu pri vysvetovan konania u Toma Akvinskho a Rajmunda Lulla, s. 13, pozn. 7). 148 [...] virtus est bona qualitas mentis, qua recte vivitur, qua nullus potest male utitur, quam Deus in nobis sine nobis operatur (STh I-II, q. 55, a. 4, arg. 1).

47

(causa materialis) Cieov prina (causa finalis) inn prina (causa efficiens)

podmet cnosti) to, kvli omu je predmet princp pohybu

pohybovanej vou kvli konaniu spsoben Bohom

Pri uvedench defincich sa Tom explicitne nezaober tm, i ide o prirodzen alebo vliatu cnos. Avak posledn defincia, vzat doslovne, demontruje ist rozmer rozchodu s Aristotelovm chpanm cnosti, hoci len v otzke innej priny. Nie je to vak mlo, nakoko inn prina sa v porovnan s ostatnmi prinami (ltka, forma, cie) jav ako prina v pravom zmysle, lebo pohybuje k cieu z vlastnho poznania a slobodnej voby, m uskutouje pojem priny dokonalejie ne isto prrodn prina smerujca k cieu prirodzene.149 V kontexte Aristotelovej etiky je psobiacim initeom cnosti lovek nadan rozumom. On vystupuje ako jedin tvorca svojho astia, ktor nadobda cnostnm ivotom, ak neberieme do vahy potrebu nklonnosti osudu, pokia ide o ist nevyhnutn mieru telesnch a vonkajch dobier. inn prina u Toma m vak transcendentn pvod, ktorm autor naznauje, e dokonal cnos, tak, ktor realizuje pojem cnosti plne, zameriava loveka k nadprirodzenmu cieu ivota, k Bohu. Avak podobne, ako tomu bolo v prpade vzahu rozumu a viery odrajceho sa najm v limitnom pojme implicitnej viery, ani v prpade vzahu cnosti vedcej k dobru totonmu so astm na zemi a dobru identifikovanmu s Bohom, nie s veci tak vyhroten, ako sa to me zda a prezentova. Naznauje tomu Tomova odpove na protiargument 6 lnku o defincii cnosti poda tyroch prin, ako aj koncept tzv. plnej cnosti. Dotkneme sa oboch. Nmietka, ktor si Tom kladie, ke uvdza vmer cnosti povaovan v danej dobe za reprezentatvny, znie: Okrem toho lovek je cnosou ospravedlnen. Ale Augustn k Jn 14, 12 bude kona ete vie hovor: ten, ktor a stvoril bez teba, neospravedln a bez teba [Serm. 169]. Teda sa nevhodne hovor, e cnos Boh v ns bez ns spsobuje.150 Nmietka teda kladie do popredia, e cnos nejakm spsobom zvis od udskej vle, omu nasveduje aj to, e ide o habitus zskan dlhotrvajcim silm kona v slade so sprvnym rozumom. V tom prpade by vak defincia cnosti bola nesprvna, nakoko ako psobiacu prinu neuvdza loveka, ale Boha. Tom na argument odpoved nasledovne: [...] vliata cnos je v ns spsoben od Boha bez naej innosti, nie vak bez nho shlasu. A tak treba rozumie tomu, o sa hovor, ktor Boh v ns bez ns spsobuje. o vak sa kon skrze ns, Boh spsobuje v ns nie bez nho konania: on toti kon v kadej vli a prirodzenosti.151 D sa preto predpoklada a v kontexte alch lnkov Teologickej sumy aj potvrdi152, e v prpade prevzatia Aristotelovho konceptu cnosti ide skr o aksi metafyzick vymedzenie podstaty. Rozdiel medzi cnosami je v spsobe ich nadobudnutia. Km prv lovek zskava opakovanm skutkov, vliate s mu darovan milosou. Tento Bo poin nechce narui dianie v prrode a u vbec nie s proti nemu, ale vykonva to, o

149 150 151

Porov. VRIES, J. de: Zkladn pojmy scholastiky, s. 83. STh I-II, q. 55, a. 4, arg. 6.

[...] virtus infusa causatur in nobis a Deo sine nobis agentibus, non tamen sine nobis consentientibus. [...] Quae vero per nos aguntur, Deus in nobis causat non sine nobis agentibus, ipse enim operatur in omni voluntate et natura (STh I-II, q. 55, a. 4 ad 6). 152 Zvl chceme poukza na argument sed contra lnku STh I-II, q. 63, a. 4, kde Tom potvrdzuje, e naznaen sumrna defincia cnosti poukazujca na Boha ako psobiacu prinu je definciou vliatej cnosti, teda nie zskanej.

48

prirodzenos nem v moci vykona.153 Inak by lovek sce mohol zdokonali seba vo vzahu k prirodzenmu cieu ivota (i ke i tu Tom dodva, e to nejde bez Boej pomoci), ale unikla by mu posledn a dokonal blaenos, ktor je v spoloenstve s Bohom.154 Ak vak samotn prirodzenos a jej schopnosti, ktor s vrodenmi (napr. habitus synderesis) alebo zskanmi zdokonaleniami (napr. ostatn morlne cnosti), chpeme nielen esencilne ako samostatn a autonmnu podstatu, ale ako Bo dar, o sa vak ned inak ako vo svetle aspo implicitnej viery, tak ani tto konaturlna rovina udskej prirodzenosti nie je bez asti na Boej milosti, hoci je ponechan na vlastn zapriovanie. Tento vklad je vak u skr odvodenm, lebo, ako bolo povedan, Tom explicitne hovor, e vymedzenie cnosti ako toho, o Boh v ns bez ns spsobuje, sa tka vliatej cnosti. Naznaili sme, e o prepojenosti zskanej a vliatej cnosti sved aj Tomov koncept plnej cnosti (virtus plenior). Tom ho nespracoval systematicky, ale vyplva z celkovej jeho koncepcie, priom jednotliv zmienky njdeme priamo v texte Teologickej sumy.155 Vchodiskom konceptu je tvrdenie, e dokonalos vyaduje dobre vykonan dobr dielo.156 Dobr skutky doke lovek vykona prostrednctvom vliatych cnost, ale vykona ich dobre vyaduje prtomnos ahkosti konania, o je ovocm dlhotrvajceho opakovania skutkov. Kee vliate cnosti nevznikaj praxou, ale s vlievan spolu s lskou, nemaj tto ahkos a kony vliatych cnost mu by niekedy sprevdzan akosami, najm ak boli predchdzan skutkami opanho zamerania. Preto plne cnostn osoba neme by bez prtomnosti zskanch cnost, ktor vykoreuj predol nerestn dispozcie a robia jej konanie ahkm a radostnm. Takto podoba tzv. plnej cnosti je vslednicou spojenia prirodzenej a vliatej cnosti a je dokonalm vyjadrenm cnosti v loveku. Vliata a zskan cnos potom nie s dva habitusy toho istho druhu, ale kony vychdzajce z vliateho habitusu [...] utvrdzuj doteraj habitus, podobne ako lieky uit zdravm lovekom nespsobuj nov zdravie, ale utuuj doterajie zdravie157. Zver V naej tdii sme predstavili dva priezory do uenia Toma Akvinskho, cez ktor tudenti nboenskej vchovy na Filozofickej fakulte UKF v Nitre nahliadnu do uenia tohto scholastickho majstra. Cez ne im je zrove ponknut monos konfrontova ich kritick filozofick poznanie s teologickm, opretm o zjaven pravdu, ako aj poznanie vo veciach kresanskej morlky z pohadu prirodzenho mravnho zkona a z pohadu zjavenho Boieho slova. Cieom je poukza nielen na neprotireivos danch perspektv, ale aj na nutnos ich vzjomnej podpory, a to s ohadom na zachovanie princpu vernosti loveku. Nazdvame sa, e uveden vchodisko je z hadiska tudovanho odboru prnosom, o potvrdzujeme aj cittom z encykliky Fides et ratio: Je preto potrebn, aby rozum veriaceho mal prirodzen, prav a dsledn poznanie o stvorench veciach, o svete a loveku, ktor s aj predmetom Boieho zjavenia. Ba o viac, rozum veriaceho mus by schopn artikulova toto poznanie pojmami a dkazmi.158

153 154 155

Porov. STh I-II, q. 51, a. 4 ad 2. Porov. STh I-II, q. 62, a. 1.

Tom ako prklad plnej cnosti uvdza prinlivos (industria) ako sas rozvnosti. Ako vliata cnos m industria pouenie o vetkom, o sa tka spsy, ale kee lovek m ma prinlivos a staros aj o in veci patriace k udskmu ivotu, potrebuje i zskan verziu tejto cnosti, ktor nie je vo vetkch obdarench milosou. Industria zahrujca obe charakteristiky je potom plnou prinlivosou (STh II-II, q. 47, a. 14 ad 1). 156 STh I-II, q. 65, a. 4. 157 STh I-II, q. 51, a. 4 ad 3. 158 JN PAVOL II.: Fides et ratio, . 66.

49

Kresansk morlka pozvanie k ivotu v slobode a zodpovednosti

lovek neije vo svete sm, tvor s ostatnmi umi spoloenstvo, za ktor je v istom zmysle zodpovedn, a to nielen za spoloenstvo ako celok, ale aj za kadho lena zvl. Z pohadu kresanskho uenia je tto zodpovednos i spoluzodpovednos za druhch ud ete via, dokonca m ma podobu lsky a sluby. T, ktor sa rozhodli pre vysokokolsk tdium uitestva nboenskej vchovy, rozhodli sa realizova tto zodpovednos a spoluzodpovednos za blnych pecilnym spsobom, ba dalo by sa poveda, pecilnym povolanm. By uiteom, katechtom, svedkom viery, laickm (teda nie klerickm) sprostredkovateom Kristovho uenia. Na tto lohu je nutn nleit prprava, ktor zadosuin odbornosti, dslednosti. Jej neodmyslitenou sasou je morlna teolgia, pretoe viera m aj mravn obsah: rod a vyaduje zaangaovanie primeran ivotu, podporuje a zavruje prijmanie a zachovvanie boch prikzan159.A v tejto svislosti sa daj poui aj slov Benedikta XVI. Zkon sa stal osobou, Kristom. A tak, ke sa v morlnej teolgii hovor o Boch zkonoch, hovor sa v konenom dsledku o Jeiovi Kristovi. o je teda morlna teolgia? Ktny pouijc predovetkm encykliku Veritatis splendor z pera ppea Jna Pavla II. uvdza: je to veda, ktor vlastne uvauje o evanjeliu ako o dare a prikzan novho ivota poda pravdy a v lske, o ivote Cirkvi vo svtosti, kde iari pravda dobra privedenho k dokonalosti. Je to veda, ktor Boie zjavenie prijma aj skma, priom sasne odpoved na poiadavky udskho rozumu. Autor alej dodva, e v morlnej teolgii by mala by pozornos zameran na morlnos, prihliadajc na nadprirodzen cie a primrne pramene teologickej vedy, ale aj na mravnos, ktor je definovan ako racionlne zameranie udskho skutku na dobro v pravde a dobrovon nasledovanie dobra poznanho rozumom.160 Vznamn morlny teolg 20. storoia, Bernard Hring, definoval morlnu teolgiu ako zapovanie sa do znamen asu, ktor meme vysvetova iba v takej miere, v akej sa sami pozerme na Krista a zapovame sa do neho.

Morlna teolgia v spojitosti so zodpovednosou za spsu blneho

Predmet s nzvom morlna teolgia je pre budcich absolventov tudijnho programu uitestva nboenskej vchovy dleit aj kvli uvedomeniu si prin, a nsledne aj dsledkov zodpovednosti za druhch. O o teda ide? Ide o to, o om u bola re v defincich morlnej teolgie: ma na zreteli nadprirodzen cie kadho loveka. Ide o zodpovednos za spsu blneho, ktor m svoje dsledky. Svisia s prikzanm lsky k Bohu a k blnemu i s misijnm poslanm Cirkvi. Tto zodpovednos je premietnut aj v tudijnch programoch Katedry nboenskch tdi na Filozofickej fakulte Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre, prostrednctvom discipln,
159 160

JN PAVOL II., Veritatis splendor, . 89. KTNY, I. vod do tdia morlnej teolgie.

50

ktorch explicitnou lohou je pripravi katechtov i uiteov nboenstva, a to v celej rke poslania, ktor bud v rmci Cirkvi i spolonosti plni. Ve evanjelium, pretoe je uren vetkm uom kadho veku a nrodnosti, sa neviae na nijak osobitn kultru, ale vetky kultry m prenikn tak, aby ich priviedlo na svetlo Boieho zjavenia a udsk mravy oistilo a obnovilo v Kristovi.161 Vaka tomuto princpu je loha Cirkvi a jej jednotlivch lenov, prednostne tch, ktor s na to explicitne uren, jasn a nstojiv. Preto je dleit vzdelva a vychovva novch a alch, aj laickch robotnkov vo vinici Pna (por. 80, 15-16). V spenos takejto vchovy sa d veri aj preto, lebo Boh dva vdy milos nutn na dodriavanie svojich prikzan.162 Na mieste je zdvodni, pomocou oficilneho uenia Cirkvi, poslanie laikov, ktor sa vzdelvaj na Katedre nboenskch tdi aj v teologickch disciplnach. Nasledujce riadky bud svedectvom toho, e ich tdium je opodstatnen, vhodn a chvlyhodn: Kee laici maj as na Kristovom kazskom, prorockom a krovskom poslan, maj aktvny podiel na ivote a innosti Cirkvi. V rmci cirkevnch spoloenstiev je ich innos natoko potrebn, e bez nej by ani apotolt duchovnch pastierov zva nemohol dosiahnu pln innos.163 S tm svis aj loha absolventov magisterskho tdia nboenskej vchovy, ktor psobia alebo bud psobi vo vzdelvacom a vchovnom procese v praxi na jednotlivch kolch. Druh vatiknsky koncil to vyjadril takto: Okrem toho Cirkev vo vedom svojej vemi vnej zodpovednosti usilovne sa stara o mravn a nboensk vchovu vetkch svojich det mus s osobitnm zujmom sledova a napomha tm, ktor tuduj na nekatolckych kolch. Tto povinnos si pln bu prostrednctvom ivho svedectva ich uiteov a nadriadench, alebo apotolskou innosou spoluiakov, ale najm cez kazov a laikov, ktor vyuuj nboenstvo spsobom primeranm ich veku a poda miestnych podmienok a okolnost vhodnmi podujatiami poskytujcimi duchovn pomoc 164. V prpade Katedry nboenskch tdi je gestorom teologickej pravovernosti Rmskokatolcke biskupstvo v Nitre, a to v dsledku platnej zmluvy s Univerzitou Kontantna Filozofa v Nitre. Aj preto je na mieste predpoklada, e absolventi pecifickch nboenskch tudijnch programov bud spa poiadavky katolckej cirkvi, ktor m na laickch uiteov nboenstva. A to tak z vierounho, pedagogickho a liturgickho hadiska, ako aj z pohadu morlnej teolgie. Morlna teolgia ako predmet v rmci ich tdia sa usiluje povzbudzova posluchov k morlnosti, teda k hadaniu pravdy o Bohu i o loveku, k ivotu poda svedomia, k pozitvnej odpovedi na Boie volanie, predpokladajc, e laici maj na zklade vlastnho povolania hada Boie krovstvo tak, e sa staraj o asn veci a usporadvaj ich poda Boha. ij vo svete, to jest venuj sa vetkm svetskm povinnostiam a prcam kadho druhu vo zvyajnch podmienkach rodinnho a spoloenskho ivota, s ktormi ich existencia takpovediac zrstla. Boh ich vol, aby sa vykonvanm svojho zamestnania v duchu evanjelia ako kvas zntra priiovali o posvtenie sveta, a tak urobili Krista zjavnm ostatnm uom, najm svedectvom svojho ivota, jasom svojej viery, ndeje a lsky. Je teda ich osobitnou lohou osvetova a usporadva vetky asn veci, ktor sa ich bezprostredne
161 162

JN PAVOL II. Sapientia Christiana, . 1. KONGREGCIA PRE NUKU VIERY, Dignitatis personae, . 37. 163 APOSTOLICAM ACTUOSITATEM, . 10 164 GRAVISSIMUM EDUCATIONIS, . 7

51

tkaj tak, aby sa vdy diali a zveaovali poda Krista a boli na chvlu Stvoritea a Vykupitea.165 Ich loha je o to nstojivejia, m vie s negatvne predsudky zo strany jednotlivcov i spolonosti voi klerikom. Laici maj okrem toho aj spojenmi silami ozdravi ustanovizne a ivotn podmienky vo svete, ak tieto nejakm spsobom navdzaj na hriech, aby sa ony prispsobili normm spravodlivosti a skr napomhali praktizovanie nost, ako mu prekali. Ke tak bud kona, daj kultre a udskej innosti mravn npl. Takto sa zrove lepie pripravuje pole, ktorm je svet, na prijatie semena Boieho slova a Cirkvi sa irie otvraj dvere, ktormi prenik do sveta posolstvo pokoja166. Je nezanedbaten, e poverenie predklada katolcku nuku aj prostrednctvom morlnej teolgie dva Cirkev prostrednctvom biskupa ako nstupcu apotolov, a to aj pre laikov. Aj tu ide o to, e cel Cirkev je zodpovedn za tto slubu udskej rodine. Na zklade svojho svetskho charakteru, ktor ich zavzuje vlastnm a nenahraditenm spsobom ku kresanskej inpircii asnho poriadku, prislcha laikom v tomto rmci zvltna loha 167. O ak lohu ide vysvetuje ppe Benedikt XVI slovami, e ide o prcu na spravodlivom spoloenskom poriadku.168 Morlna teolgia pracuje s boskm i udskm komponentom. Pracuje aj s udskm rozumom i s eschatologickm zameranm udskej osoby. Berie do vahy vetky. s ponad vak nikdy neznamen nebra do vahy zvery rozumu, ani odporova jeho vsledkom. Neexistuje najskr inteligencia, a potom lska. Jestvuje lska pln inteligencie a inteligencia pln lsky. Z uvedenho vyplva, e morlne hodnotenie a vedeck bdanie musia rs spolone, a e lska ich mus oivova v harmonickom interdisciplinrnom celku tvorenom jednotou i rozliovanm.169 Takto ambciu m aj morlna teolgia ako predmet, ktor predklad a vysvetuje princpy takho konania loveka, ktor je v zhode s Bom zjavenm, s uenm Magistria a v konenom dsledku, ktor je pre dobro samej osoby i profnnej spolonosti. Morlna teolgia pripomna lohy kresanov, teda lenov Cirkvi, ktor sa neprestajne posvcuje a je v nej prtomn Pnova svtos medzi umi.170 Zrove si je vak vedom hrienosti a nehodnosti hrieneho loveka, ktor m vaka Kristovi ndej povsta z nemorlnosti k morlnosti: Ale je to skutone Pnova svtos, ktor je tu prtomn a vo svojej paradoxnej lske si vol za ndoby svojej prtomnosti pinav ruky ud?, pta sa a zrove kontatuje ppe Benedikt XVI.171 Vrme sa vak k u spomenutej zodpovednosti za spsu blneho ako k neprehliadnutenej lohe morlnej teolgie. Tto zodpovednos diktuje aj cel proces, vrtane motvov, ktormi sa riadi vzdelvanie uiteov nboenstva a ktorho sasou je aj morlna teolgia. Vetky medziudsk vzahy, tak prbuzensk, priatesk i nten, m charakterizova spravodlivos a lska. Spravodlivos da kadmu, o mu patr a lska pridan hodnota,
165 166

LUMEN GENTIUM, . 31. LUMEN GENTIUM, . 36 167 JN PAVOL II. Christifideles laici, . 36. 168 BENEDIKT XVI. Deus caritas est, . 29. 169 BENEDIKT XVI., Caritas in veritate, . 30, 31. 170 BENEDIKT XVI. RATZINGER, vod do kresanstva, s. 275. 171 BENEDIKT XVI. RATZINGER, vod do kresanstva, s. 275.

52

vlastn predovetkm kresanskmu pohadu na loveka. Benedikt XVI. v tejto svislosti pripomna, e lska k blnemu, zakorenen v lske k Bohu, m preto vies k ustavinmu nasadeniu tak jednotlivcov, ako aj miestnych i veobecnch cirkevnch spoloenstiev. 172 i sa o to neusiluje aj morlna teolgia pri vzdelvan budcich uiteov katolckeho nboenstva? A prve zo spravodlivosti a lsky vyplva aj zodpovednos za spsu blneho. Spsa je toti najvm dobrom, ktor m udsk osoba dosiahnu, samozrejme so spojenm s Boou milosou a s Kristovm dielom vykpenia. Zodpovednos za druhch motivuje morlnu teolgiu poukazova na udsk dstojnos, vaka ktorej je kad lovek hodn pozornosti, lsky i originlneho prstupu. Navye, morlna teolgia ide aj za horizont tohto sveta. Ve jej poslanm nie je iba usporadvanie pozemskej morlky i etiky v udskom spolunavan, ale ukazova cestu k venosti, vyznaen skutkami, ktor s hodn loveka. A tu je morlka spojen s vierou. Tto skutonos potom vedie k hadaniu zmyslu existencie loveka.173 Morlna teolgia m v kontexte s nadprirodzenou spsou blneho lohu by zrozumitenou nukou, a to pre vetkch, ktor siahaj po jej nzore, i dokonca po jej zvznom uen, nakoko interpretuje uenie Magistria. Ani zaleka tu vak nejde o kauzistick chpanie, ktor nekoreponduje s pokoncilovm prstupom k loveku a nejde tu ani o samoeln prkazy a zkazy. Morlna teolgia, vedom si svojej zodpovednosti za spsu loveka, sli predovetkm pravde a vedie k nej. Usiluje sa formova svedomie udskej osoby poda princpov Boieho zjavenia. Teda nie poda toho, o je populrne alebo poda toho, o je uiton v danej chvli na danom mieste. Ve knihy Psma isto, verne a bez omylu uia pravdu, ktor Boh chcel ma zaznaen v posvtnch knihch na nau spsu.174 A tieto knihy tie podiarkuj, e pozemsk konanie sa uskutouje v horizonte, ktor sa inpiruje venm ivotom, ktor je zavenm Boch darov.175 Na toto vetko poukazuj aj jednotliv disciplny z morlnej teolgie, ktor s sasou tudijnch programov Katedry nboenskch tdi.

Morlna teolgia v kontexte interdisciplinrnych vzahov

Konkrtna teologick disciplna, ktor na tchto stranch predstavujeme, patr do mozaiky teologickch predmetov tvoriacich jeden celok. Bez biblickej, fundamentlnej, dogmatickej, liturgickej i pastorlnej teolgie by nebolo mon vysvetli naprklad mnoh pohntky pre morlne skutky. Nebolo by mon pochopi niektor jej princpy, ktor s jej zkladom. V istej miere morlna teolgia stavia aj na alch odboroch, nie priamo teologickch. Vyuva nov poznatky predovetkm z antropolgie, pedagogiky, sociolgie, socilnej prce, histrie, medicny, oetrovatestva, genetiky, medilnej kominikcie. Je to jedna rovina. Rovnako je vak nutn, aby sa princpy a poznatky z morlnej teolgie pretavili do inch vied a odborov, aby ich ovplyvovali tak, e by ich repektovanie bolo samozrejmou sasou ich prce, bdania a realizcie do praxe.

172 173

BENEDIKT XVI. Deus caritas est, . 103. KONDRLA, P. Autenticita ako vzah. s. 34 174 BENEDIKT XVI., Verbum Domini, . 19. 175 PPESK BIBLICK KOMISIA, Biblia a morlka, . 7.

53

Celkom konkrtne to mono demontrova na kresanskej charitatvnej slube. Jej prienik s morlnou teolgiou je zrejm. Ve ide o spsob uskutoovania prkazu kresanskej lsky k blnemu. Aby bolo teda vidie praktick uplatnenie kresanskch morlnych princpov tak, ako ich pozn a u morlna teolgia, budeme v nasledujcich riadkoch sledova jej praktick realizciu v praxi.

Morlna teolgia v slube loveku

Hoci s rzne dvody pre charitatvnu slubu, zkladn a povinn kritri v priestore Eurpskej nie, a teda aj Slovenskej republiky, uruje platn legislatva. Kresansk morlne princpy jej dvaj ete hlb rozmer humanizmu, lsky a empatie. A tto pridan hodnota, ktor charita ponka, nie je uren iba pre niektorch. Tu nezle na pohlav, postaven i nboenstve. Sluba loveka loveku nie je naprklad obmedzen len na kresanov. Ona je poiadavkou aj kadej prirodzenej lsky k blnemu aj medzi nekresanmi. Neposkytn ju, by bolo neudsk, i dokonca trestuhodn. Poda Ktneho nazera na kadho loveka prostrednctvom reciprocity a pecifickej dynamiky zkladnho duchovnho princpu, znamen pomc mu k rozvoju jeho samho.176 Je potrebn, aspo v krtkosti nartn, z oho pozostva sluba kresanskej charity. Kresansk charita m svoje presn zameranie, svoju motivciu pre svoju innos, m aj vyten cestu, vydlden ctou a repektom k loveku, ktor vedie k oslave Boha, k dobru a astiu loveka. Gnthr (2010) pe o lohe kresanov priiova sa o posvtenie sveta. Prleitost preukazova lsku (charitas) maj vea. Musia si uvedomova, e neme jestvova izolovan a exkluzvna starostlivos o duu loveka, ktor by ho chcela oddeli od sveta, a potom ho privies k Bohu. Dokonca prednos v uritch prpadoch m by staros o telo, a teda aj o zdravie konkrtneho loveka alebo udskho spoloenstva. To sa stva vtedy, ke udia ij v takej ndzi (vrtane choroby), e kvli tomu nie s vbec prstupn kresanskmu posolstvu. V takomto duchu pe aj ppe Benedikt XVI.: To vak neznamen, e by charitatvna innos mala takpovediac necha bokom Boha a Krista. V hre je vdy cel lovek. asto je prve neprtomnos Boha najhlbm dvodom utrpenia. Kto kon charitu v mene Cirkvi, nikdy sa nebude snai vnucova inm vieru Cirkvi. Vie, e lska vo svojej istote a v sebadarovan je najlepm svedectvom o Bohu, v ktorho verme, a ktor ns podnecuje do lsky. Kresan vie rozozna, kedy je as hovori o Bohu a kedy je lepie o om mla a necha hovori len lsku. Vie, e Boh je lska (por. 1 Jn 4, 8) a sprtomuje sa prve vo chvach, ke sa nerob ni in, len miluje. 177 Ako u bolo uveden, kresansk charita sa pozer na loveka v ndzi tak, aby zohadovala jeho telesn i duchovn potreby. O telesnch niekedy uvauje kritickejie ako sasn sekulrna spolonos. Hrehov v tomto duchu pe: Vetci hadme zdravie za kad cenu, pridriavame sa nvodov na zdrav vivu, dbme na estetiku a krsne formy tela. (...) Toto vetko nasveduje, e sme sa ocitli tvrou v tvr novmu kultu. (...) A tak sa nemono udova, e mnoh udia podnikaj neuveritene vea pre krsu tela, ale vbec nemyslia na krsu due. (...) Sta ak pripomenieme plastick opercie, estetick chirurgiu, tetovania, pilulky na schudnutie (...). lovek, zredukovan na telo symbolizuje ivone
176 177

KTNY, I. vod do tdia morlnej teolgie, s. 64. BENEDIKT XVI. RATZINGER, J. vod do kresanstva, . 30.

54

funkcie, s ktormi mono manipulova viacermi spsobmi a hadie na loveka ako na vkonn stroj. Charitatvna starostlivos o udsk telo m poda katolckej morlky in zameranie a in motivciu. Nie tak, ktor by zavala spomenutm kultom tela, ale tak, ktor m za cie da loveku, o mu patr kvli jeho udskej dstojnosti, pretoe je Bom stvorenm. A takto motivcia nikdy nepreha so starosou o materilne, telesn a pozemsk.
178

Sprvne pohntky pre slubu charity maj aj alie kritri. Svisia s potrebami a s oakvanm jej prijmateov. Pomhajci pracovnk sa vak vemi asto stretva s umi v ndzi, v zvislom postaven, ktor spravidla potrebuj viac ne iba slunos, prijatie, spoluas, porozumenie, pocit, e pomhajcemu pracovnkovi nie s na obtia, e pracovnk ich neodcudzuje.179 Nespomen nosn pilier kresanskej charity, teda samotn osobu Jeia Krista a jeho zkon, by znamenalo vynechanie podstatnch dvodov jej prce. Mc Grath aj preto zdrazuje, e kresanstvo rozhodne nie je iba sborom ide, ale sa zaober spsobom ivota, priom sa sstreuje na nov vzah k Bohu. (...) Sta sa kresanom neznamen iba sa oboznmi s Kristovm prbehom, ale znamen do neho vstpi a prija ho ako sas vlastnej existencie. Pre tch, ktor sa venuj charite, teda kresanskej lske k ndznym, to plat dvojnsobne. Pera a Weinert vidiac ast realitu v tradinch kresanskch kultrach s tosou kontatuj, e kresania svoju vieru posudzuj predovetkm poda astho prijmania sviatost a poda prslunho sprvania sa v spolonosti. Ak sa vak rozhodn bra kresansk lsku naozaj vne a bud ju posudzova poda poiadaviek evanjelia, potom si bud musie tvrou v tvr prosiacemu a milosrdnmu Pnovi prizna, ako aleko m naa Cirkev k pravmu kresanstvu.

Pomoc pre choroby due a tela poda morlnej teolgie

Pera a Weinert, in odbornci i ben udsk sksenos potvrdzuj fakt, e v kadom obdob ivota je lovek odkzan na druhch. Ak nem nikoho, kto by stl pri om a sprevdzal ho, neme bez ujmy prejs ivotnm obdobm. Kto sprevdza druhch, si naopak zasli nau hlbok ctu. Aby sa inne pomohlo loveku v ndzi, je dleit, aby ten, kto pomha, videl problm blneho v celej jeho komplexnosti. V praxi to znamen, e sa berie do vahy jeho telo i jeho dua. Napokon, aj prostriedky pre pomoc loveku s telesn alebo materilne a duchovn. Pre zainteresovanch je samozrejm, e s si vedom nielen toho, e lovek potrebuje na zachovanie telesnej existencie urit ltky (potraviny, npoje a pod.), ktor predstavuj biologick potreby180, ale aj vedia, e v historickom vvine sa vak u loveka vytvorili aj tak potreby, ktor s svojou podstatou spoloensk alebo vyie. 181 Zainteresovan m k dispozcii nielen slovo, hmotn a pean pomoc, lieky, ale aj nadprirodzen prostriedky, ktor maj tak okruh psobnosti, ak nemu ma isto prirodzen prostriedky. Je faktom, e charitatvni pracovnci s asto sprostredkovatemi takchto prostriedkov, konkrtne sviatostnej spovede a pomazania chorch, dokonca v
178 179

HREHOV, H. Nov racionlne pochopenia ivota bioetika a metafyzika, s. 40. KOPRIVA, K. Lidsk vzah jako soust profese, s. 15. 180 FARKAOV, D. a kol. Oetrovatestvo teria, s. 63. 181 FARKAOV, D. a kol. Oetrovatestvo teria, s. 63

55

mimoriadnych prpadoch aj dovolenmi a platnmi vysluhovatekami krstu novonarodench det, ktor s v nebezpeenstve smrti. Poda Katechizmu Katolckej cirkvi 182 veda a technika s vzcne prostriedky, ak s postaven do sluieb loveka a napomhaj jeho celkov rozvoj na prospech vetkch. Ale samy osebe nemu urova zmysel udskej existencie a udskho pokroku. Z toho vyplva podstatn skutonos. Nie vetko je morlkou a etikou dovolen. Nie vetky innosti, ktor sa asto skrvaj pod prcu charity, repektuj udsk dstojnos. Katechizmus Katolckej cirkvi v tejto svislosti spomna naprklad mrzaenia alebo sterilizcie nevinnch osb, ak nejde o lekrske indikcie prsne terapeutickej povahy, eutanziu, umel potrat, von nakladanie s udskmi embryami. Naopak, t, ktor pracuj v charite v prospech konkrtnych ud, s poda Hanzlkovej a kol. povinn podporova zdravie, predchdza chorobm, napomha obnovenie zdravia a zniova utrpenie, o je spojen s vekm mnostvom aktivt, ktor s sce prnosom pre klienta, ale pre zainteresovanch mu znamena privea zvzkov voi klientovi. Zainteresovan vak musia pracova aj s faktom, e vetky choroby sa nedaj vyliei, ale primeran lieba a odborn starostlivos mu vznamne prispie k tomu, aby sa osoba ctila dobre.183 Pomoc pre duu i telo pozostva aj v permanentnej edukcii jednotlivcov i celej verejnosti v pecifickch zleitostiach, ktor sa tkaj aj naej tmy. Kad by mal predsa vedie, e staros o zdravie vyaduje, aby sa lovek vyhbal prpadnm nebezpeenstvm pre zdravie, alebo ich odstraoval. Jednotlivec si me kodi na zdrav prlinm unavovanm tela prcou, oddvanm sa alkoholu, fajeniu a inm vam. (...) Zdravie vak je vek hodnota, nie vak najvyia. (...) Nielen nedostaton staros o zdravie a opovrhovanie nm s neudsk a nekresansk, ale aj prepiata staros o, ktor sa chorobne prejavuje v hypochondrii.184 Teda nleit vchova v tomto duchu je prvm krokom v pomoci.

Chudoba ako permanentn vzva pre realizciu princpov kresanskej morlky

Chorobou kadej doby je chudoba ud materilna i duchovn. Charitatvny pracovnk narba aj s touto skutonosou. Je vemi pravdepodobn, e sa vo svojej praxi stretne s tmi, ktor trpia uritm nedostatkom. Mu im chba peniaze, prca, strecha nad hlavou, obleenie, ale aj dobr vzahy s umi, zdravie, sloboda, vchova, es. Ten, kto sa venuje spomenutm pomhajcim profesim, vie, e tmto uom je povinn pomha. Morlnej teolgii v tomto pomha ucelen socilne uenie Cirkvi. Predpokladom boja proti chudobe je estn a nestrann spravodlivos 185, ktor sa tka aj prva kadho loveka na zkladn ivotn potreby, vrtane zdravotnej starostlivosti. Poda Kasanovej, Solgajovej, Mojtovej starostlivos o chudobou ohrozench skupn je zameran najm na aktivity poradensk, edukan, manarske a na obhajobu klientov. Pri prci so starmi, chudobnmi, osamelmi a postihnutmi umi vbec, vea nezle od ivotnej filozofie pomhajceho186. Ide o to, aby bol s nimi a aby im vedel, poda svojich

182 183

KATECHIZMUS KATOLCKEJ CIRKVI, . 2293. LEMON, V. Profesionlne a etick otzky s. 24. 184 GNTHR, A. Morlna teolgia III/b, s. 202-203. 185 PPESK BIBLICK KOMISIA, Biblia a morlka, . 33. 186 KOPIVA, K.: Lidsk vztah jako soust profese, s. 22.

56

monost pomc. Ve lovek je (...) bytosou, ktor me jestvova iba tak, e je od niekoho inho.187 V prpade pomoci chudobnmu loveku je spoluprca medzi morlnou teolgiou a charitou sprvnou vobou. Hlavn pozornos treba venova zlepeniu ivotnej rovne jednotlivch ud v uritej oblasti, aby mohli vzia na seba tie povinnosti, ktor im sasn bieda nedovouje plni. Starostlivos nikdy neme by len abstraktnm pojmom 188. Princp veobecnho urenia majetku vyaduje, aby sa na chudobnch i na tch, o s v okrajovch situcich, no v kadom prpade na osoby, ktorm ivotn podmienky prekaj primeranmu rastu, hadelo s mimoriadnou starostlivosou.189 Tu sa d aplikova aj prvo kadho loveka na zdravotn, socilnu i duchovn starostlivos, na pomoc v chorobe i pri jeho umieran. Je chvlyhodn, e sa tento princp asto relne zohaduje. No je zrove pre vetkch kompetentnch vzvou, aby sa stle zvoval okruh ud, ktor bud mc jes ovocie tchto vymoenost kresanskej lsky k blnemu.

Morlna teolgia a pomoc nevylieitene chorm uom

Je dobr, e ivot loveka sa uskutouje medzi umi. Od narodenia po smr, je urovan vplyvom spolonosti na jedinca a naopak. (...) Prve hodnota a vznam ivota, jeho prevania, plnosti naej autenticity, dva do pohybu vzah so svetom, sksenosou 190. Tento vzah sa me v istch situcich sta pre loveka zchranou. Mme na mysli konkrtnu situciu, ktor vyplva z kontextu. Ide o chorobu, ktor loveka vedie k smrti. A tou zchranou rozumieme naprklad zdravotn pomoc. Aj napriek nmu oznaeniu, e ide pre chorho o zchranu, asto bva skutonosou, e zdravotncke prostredie psob na pacientov chladne, neposkytuje primeran podnety a intimitu. V tejto oblasti existuje vek rozdiel medzi jednotlivmi zariadeniami a zd sa, e prostredie a kvalitu poskytovanch sluieb silne ovplyvuje fakt, i sa jedn o ttne alebo nettne zariadenie a od mnostva elne vyuitch finannch prostriedkov. V ostatnom ase aj na Slovensku vznikaj za tmto elom hospicov zariadenia. Generlny sekretr Slovenskej katolckej charity Gumulk v rmci kampane Aby lovek nebol sm upozoruje: Hospicov starostlivos, ktor je uren pre nevylieitene chorch ud v terminlnom tdiu ivota, by mala by dostupn pre vetkch, ktor ju potrebuj, nie iba pre solventnch. Konkrtne pripomenul kampa Tam, kde tt pomha mlo, mete pomc vy, v ktorej sa charita sna vyzbiera peniaze, aby zmiernila deficit, ktor vznikol nedostatonmi platbami od zdravotnch poisovn, ktor kryj iba 50 60 % nkladov za starostlivos v hospicovch zariadeniach. Zvyok si musia doplca pacienti. I ke je pravda, e o chorho sa nesmie stara bez jeho asti a shlasu. Musme ma na pamti, e by rd chcel zosta o najdlhie svojim pnom.191 Zaiste to vak nemus doslova plati v jeho finannej spoluasti na hospicovej starostlivosti. Gumulk dodva, e mnoho ud si neme dovoli umiestni prbuznho v hospici, pretoe na to nemaj. Aby sme mohli prija

187 188

BENEDIKT XVI. - RATZINGER, vod do kresanstva, s. 195. BENEDIKT XVI. Caritas in veritate, . 47. 189 PPESK RADA PRE SPRAVODLIVOS A POKOJ. Kompendium socilnej nuky Cirkvi. 190 HRAKOV, J. udsk bytos osobnos v integrite rozumu a srdca. s. 103, 107. 191 PERA, H. - WEINERT B. Nemocnm nablzku, s. 124.

57

aj chudobnch, sname sa na to vyzbiera peniaze od darcov. (...) Zomrie dstojne by nemal by luxus.192 V tejto svislosti je vhodn pripomen slov ppea Benedikta XVI.: Miera udskosti je podstatne urovan vzahom k utrpeniu a k trpiacemu. Plat to pre jednotlivcov i pre spolonos. A k tomu dodva: Spolonos, ktor nedoke prijma trpiacich a nie je schopn prostrednctvom scitu podiea sa na ich utrpeniach a vntorne ich zna, je krut a neudsk.193 T, ktor pracuj s nevylieitene chorm lovekom, pracuj so skutonosou, e choroba bva asto (...) milosrdn. Zakauje jasn pohad a zahmlieva vedomie, a tak znemouje, aby chor chpal, ako na tom skutone je. Neuvedomuje si u svoj stav, nevad mu, e m pinav obleenie a nepozoruje, e sa mu veci nedaria. Sce ete ije, ale prestva vnma as venos u zaala.194 Aj tu plat, e ten, kto sa star o inho loveka, stle had kontakt s tmto lovekom a zbiera informcie, aby zskal znalosti o jeho situcii. ahostajnos a neinformovanos s nezluiten so vzahom k pravdivej starostlivosti. Ak sa teda lovek chce o niekoho stara, m by nleite informovan o tom, o koho skutone ide, ak s jeho elania a potreby a ako mono zdokonali jeho ivotn podmienky. Iba v takejto informovanej a pravdivej slube je mon naplni oprvnen oakvania od prslunho loveka, ke ide o starostlivos o chorch ud. Pre plnos pripomname, e Slovensk katolcka charita prevdzkuje tyri hospice. V nich poskytuje nevylieitene chorm uom, nachdzajcich sa v terminlnom tdiu ivota, potrebn starostlivos aby netrpeli neznesitenmi bolesami, aby bola zachovan ich udsk dstojnos a najm, aby v poslednch chvach ivota neboli osamoten. Hospice maj vo svojej psobnosti aj samosprvy, obianske zdruenia, rehole, registrovan cirkvi a nboensk spolonosti.

Morlna teolgia na Katedre nboenskch tdi

Ako u bolo kontatovan, vzdelvanie uiteov nboenstva na Katedre nboenskch tdi Filozofickej fakulty Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre sprevdza po cel as aj morlna teolgia. Predmet, podiarkujci skutonos Boej iniciatvy, na ktor lovek, ako rozumn a slobodn bytos odpoved, m dleit poslanie: ukazova mu ven cie i cestu k nemu. Ve mravn ivot sa jav ako povinn odpove na nespoetn nezitn iniciatvy, ktor Boia lska pripravuje loveku. 195 Touto podstatnou asou teolgie sa zaober veobecn i pecilna morlna teolgia a vetky ich subdisciplny. Poas dvadsaronej histrie vzdelvania budcich uiteov nboenstva boli sasou disciplny aj niektor pecifick predmety, ako naprklad problematika nboenskej slobody, svedomia i manelsk zmluva. Dleit bolo aj psobenie jednotlivch pedaggov, ktor vedeli tudentov nadchn a prima ich kra po ceste hadania pravdy. Mme na mysli predovetkm prof. ThDr. Ivana Ktneho, PhD., ThDr. Ivana ulka, PhD., ThDr. Renho Balka, PhD. Zsluhu
192 193

GUMULK, R.: Zomrie dstojne nie je luxus. BENEDIKT XVI., Caritas in veritate, . 38. 194 PERA, H. WEINERT, B. Nemocnm na blzku, s. 2324. 195 JN PAVOl II., Veritatis splendor, . 10.

58

na tom, e morlna teolgia me by prezentovan na verejnej univerzite a profnnej Filozofickej fakulte maj mnoh osobnosti, predovetkm kardinl Jn Chryzostom Korec, sasn nitriansky biskup prof. ThDr. Viliam Judk, PhD., prof. PhDr. Peter Liba, DrSc., prof. RNDr. Ing. Daniel Kluvanec, CSc., prof. RNDr. Libor Vozr, CSc. Tmy z morlnej teolgie zdobili asto aj tudentsk vedeck odborn innos. Samozrejmosou bola bohat paleta vypsanch tm zverench prc. Poas uplynulch rokov sa v rmci morlnej teolgie realizovali pecilne i pecializovan disciplny, ktor boli sasou tudijnch plnov bakalrskeho a magisterskho tdia uitestva nboenskej vchovy, tak ako to vyplvalo a stle vyplva zo schvlench a platnch akreditanch spisov. Na priblenie a skonkretizovanie vzdelvania v tejto disciplne je vhodn uvies aspo niekoko predmetov aj so strunm obsahovm popisom. Pri niektorch disciplnach je pouvan minul as, lebo u nie s v sasnosti zaraden v aktulnych tudijnch plnoch.

Veobecn morlna teolgia

Cieom predmetu je na jednej strane poukza na pecifick aspekty kresanskej morlnej filozofie i v konfrontcii bzy prbuznch tudijnch programov a predmetov, na druhej strane vyzdvihn jej pozitvny aspekt a prima tudenta k nleitejiemu rozliovaniu a k osvojeniu si zkladnch poznatkov. alej je jeho cieom sprstupni tudentovi alie nleitosti svisiace s problematikou, v perspektve pecificky udskej a kresanskej dimenzie pri sebarealizcii, tak v jeho asovej, ako aj nadasovej dimenzii. Strun osnova predmetu: inicicia do pecifickej terminolgie morlnej teolgie, bipolrna impostcia prameov vrtane religiznej roviny, pecifikcia predispozcie morlneho konania loveka, retrospektvny pohad a prehbenie poznatkov o morlnom konan, objektvna norma morlnosti, subjektvna norma morlnosti, veobecn predstavenie a analza mravno-morlneho konania loveka, sloboda, mysel, zkladn voba, vzah predbenho a zkladnho rozhodnutia, princp skutku s dvojakm inkom, subjektvne kritrium morlnosti, radiklna forma situanej etiky. Z uvedenej osnovy vyplva, e posluchi dostan zkladn informcie z problematiky morlnej teolgie, dozvedia sa o asti princpov, z ktormi teologick disciplna pracuje.

Teologlne nosti
Cieom predmetu bolo v kontexte predchdzajcich aspektov morlnej teolgie teoreticky zavi vziu interpersonlnych vzahov v perspektve vertiklnej roviny najbytostnejej inklincie k transcendentnej sebarealizcii. Strun osnova predmetu: teologlna nos viery, teologlna nos ndeje, teologlna nos lsky. Morlny aspekt kultickho povolania loveka a jeho formy, sekularizan tendencie, partikulrnosti nboenskej slobody a zmyslu obrtenia. Absolventi disciplny boli oboznmen s teologlnymi nosami ako s nevyhnutnou zlokou nboenskho ivota kadho loveka. Bolo poukzan na skutonos, e Boh vol loveka prv k ivotu s nm, a e lovek vo svojej slobode a vaka nej, me a m odpoveda. Kladn odpove mono povaova za prvotn a fundamentlny akt viery, o ktor je nutn sa nsledne stara, rozvja ho. nos viery, ktor je prtomn v loveku, ho 59

neuzatvra pred vzahmi so sekulrnym prostredm, ale naopak, m v om psobi ako kvas svedectvom svojho ivota. Preto sa veriaci nemaj separova od ateistov, i od ud nie veriacich, aj ke na druhej strane je potrebn kona tak, aby bolo jasn, e veriaci lovek s ich postojom, o sa tka nboenstva, neshlas. Posluchom vysokokolskho tdia bola predstaven aj alia loha veriaceho kresana, svisiaca s nosou viery: predstavova svetu pravdiv obraz Boha a nie jeho karikatru tak, aby nedemotivoval hadajcich. Cel traktt smeruje alej cez nos ndeje k nosti lsky. Boh sa neme prejavova inak ako svojou lskou, lebo On je Lska (por. 1Jn 4, 8), jeho lska je zrove vzvou a cestou pre jeho rozumn bytosti s telom a s duou teda pre ud. Lska, ktor m prame z Boha, je povolan by pre vetky vzahy, ktor lovek vytvra, jedinm spojivom s nezitnm cieom.

Vybran kapitoly zo pecilnej morlnej teolgie

Cieom predmetu bolo prehbi eticko-morlne poznatky k vybranm plivm a aktulnym problmom niektorch delineanch aspektov personlnej a interpersonlnej roviny ivota a spoloenskho diania. Strun osnova predmetu: eticko-morlny aspekt hodnoty ivota, hranin situcie, obetovanie ivota, etika vojny, trest smrti, devian aspekty sexuality. Problematika pecilnej morlnej teolgie je v tudijnom programe magisterskho stupa vysokokolskho vzdelvania budcich uiteov nboenstva vloen do kontextu objektvnych noriem, ktor s aktualizovan tak, aby dokzali odpoveda na prslun oprvnen otzky doby zo strany jednotlivcov a udskej komunity ako celku. Neodmyslitenou sasou tchto definci je vdy Svt Psmo, tradcia a aktulne uenie Magistria. Tto disciplna stavia na zkladoch, ktor poloila nielen veobecn morlna teolgia, ale aj filozofick a biblick disciplny. Posluchom pomha kra po ceste hadania pravdy, a to pod vplyvom slobody a zodpovednosti. Ako u bolo naznaen, nplou pecilnej morlnej teolgie je predovetkm interpretcia Desatora tak, aby posluchi nielen pochopili predkladan princpy, ale aby ich sprvnym spsobom dokzali odovzdva alej na bze teoretickej a praktickej roviny. Ve vdy novie namhav hadanie sprvneho usporiadania poriadku udskch vec je lohou kadej genercie. Nikdy to nie je jednoducho splnen loha. Kad genercia mus preto prinies svoj vklad, aby stanovila presvediv usporiadanie slobody a dobra.196 Dekalg ako prame, z ktorho erp pecilna morlna teolgia, je nielen nleitm zdrojom, ale aj zrukou sprvnosti cesty loveka, ktor vie, e jeho ivot smeruje nad rmec viditenho. Ppe Jn Pavol II. v tejto svislosti uviedol, e Desatoro je prsubom a znamenm novej zmluvy, ktorou sa zkon nanovo a definitvne vpe do srdca loveka a nahrad tak zkon hriechu, ktor toto srdce zohavil. Vtedy mu bude dan nov srdce, pretoe bude v om prebva nov duch (por. Ez 36, 2428).197 Boh Novej zmluvy, ktor sa zjavil cez Jeia Krista povolva loveka k tomu, aby Dekalg chpal ako dar milosti, ktor je dan vlune pre jeho dobro, aby chrnil jeho osobn dstojnos a viedol ho k pravmu astiu.198 Toto s aspo niektor podstatn oblasti, o ktorch hovor pecilna morlna teolgia.

196 197

BENEDIKT XVI., Caritas in veritate, . 25. JN PAVOL II., Veritatis splendor, . 12. 198 JN PAVOL II., Evangekium vitae, . 52.

60

V tomto pecifickom predmete je re o prikzaniach jednotlivo, s ohadom na zrete najnovie dokumenty Magistria, rzne pohady a nzory vznamnch katolckych teolgov.

Problematika nboenskej slobody

Cieom predmetu bolo umoni tudentovi nleitej pohad na mimoriadne dleit a asto prehliadan problematiku nboenskej slobody, nielen v aspekte filozofickej a teologickej etiky, ale aj v aplikanej sfre rozvoja jednotlivca a spolonosti. Strun osnova predmetu: v snahe vyzdvihn jej dleitos a stlu aktulnos je poukzan na niektor aspekty bytostnej dimenzie udskej osoby, vloiac ich do kontextu veobecnch prv, je naznaen mravn rozmer v rozvoji spolonho dobra a nleitejia krecia trvalch hodnt. Posluchi boli v rmci tejto subdisciplny, patriacej do kontextu morlnej teolgie, oboznmen predovetkm s deklarciou Druhho vatiknskeho koncilu Dignitatis humanae, s historickmi svislosami nboenskej slobody a so vzahom tohto daru, s udskmi prvami a so slobodou loveka v jej veobecnosti. Sasou predkladanej matrie bol aj vzah medzi nboenstvami a cirkvami v rmci ekumenizmu a medzinboenskho dialgu, a to aj v spojitosti s registrovanmi cirkvami a nboenskmi spolonosami na Slovensku. Nboensk sloboda je zkladom pozitvneho vzahu medzi prslunkmi rznych cirkv a nboenstiev, dokonca aj ich vzahu s ateistami. Do spoznvania je nutn zapoji aj alie dokumenty koncilu, predovetkm dekrt o ekumenizme Unitatis redintegratio a dekrt o medzinboenskom dialgu Nostra aetate. Do problematiky nboenskej slobody mono zaradi aj to, o riei dokument Dominus Iesus, vydan Kongregciou pre nuku viery, teda definovanie kritri, poda ktorch mono i nemono oznai tie-ktor veriace spoloenstv cirkvami v pravom zmysle slova. alej mono do tejto skupiny zaradi misijn prcu, naprklad v rmskych komunitch. Predmet, problematika nboenskej slobody, je na posledn menovan problematiku vemi dobrou platformou, lebo je mal pravdepodobnos, e katechti a uitelia nboenstva nikdy vo svojej praxi neprdu do styku s rmskymi iakmi i posluchmi. Tu je relevantn dokument vydan Ppeskou radou pre migrantov a cestujcich Smernice pre pastorciu Rmov. Nboensk sloboda, tak ako je to uveden v informanom liste predmetu, svis aj so slobodou pre nboensk kult. Aj vaka nej, nikomu nemono brni verejne vyznva nboenstvo, navtevova posvtn miesta, bohosluby, prijma sviatosti, svteniny a podobne. Nie poslednm dsledkom nboenskej slobody je aj monos rodiov slobodne vybra pre svoje deti tak kolu, ktor najviac zohaduje ich nboensk presvedenie i ivotn filozofiu.

Problematika svedomia
Cieom predmetu bolo umoni tudentovi adekvtnej pohad na nescudzitenos svedomia loveka a jeho slobody v perspektve plnej sebarealizcie. Strun osnova predmetu: v snahe vyzdvihn jeho dleitos a nenahraditenos je poukzan jednak na jeho subjekt, na psychologick a morlny aspekt, ako aj na kontinulny spoluforman faktor. Hoci je tto problematika sasou veobecnej morlnej teolgie, predsa ide tu o dleit a zvan skutonos, e je vhodn, venova sa jej v celej jej hbke a rke. Toto bolo zkladnm motvom, preo disciplna figurovala medzi predmetmi v tudijnom plne. Pozna 61

dleitos procesu formcie svedomia, spsoby ako tento nikdy nekoniaci proces usmerova, a to tak u seba ako aj u inch, je predpokladom sprvnej sebavchovy i vchovy druhch, a to na akejkovek rovni. Intitt svedomia zohrva vek lohu v ivote loveka i spolonosti, uruje v istej miere morlnos i nemorlnos skutkov a fakt, i je dotyn osoba v nich zainteresovan formlne alebo iba materilne. Pozna i ovlda procedru formcie svedomia, vedie si ju aj zdvodni a sprvne aplikova, je nevyhnutn, ak dotyn lovek m ambciu hada pravdu a pomc na tejto ceste aj blnemu. Lebo aj to svis s vyie spomenutou zodpovednosou o spsu blneho.

Manelsk zmluva
Cieom predmetu je prehbi teologicko-morlno-knonick poznanie a vedomosti o manelstve so zameranm na katechetick innos a zrove zska potrebn zrunosti pre uplatnenie poznatkov v procese vyuovania nboenskej vchovy. Posluchi sa oboznamuj s poslanm heterosexulneho monogamnho manelskho zvzku v kontexte s uenm katolckej cirkvi. Magnou chartou celej problematiky je apotolsk exhortcia Jna Pavla II. Familiaris consortio, vydan v roku 1981. Uenie Cirkvi o manelstve vychdza z biblickho zkladu, predovetkm zo stvorenia loveka ako mua a eny, z Desatora a z novozkonnch Kristovch vyjadren, a potom z tradinho uenia Cirkvi pretavenho do teologickch i disciplinrnych noriem. tudenti sa oboznamuj s podstatnmi vlastnosami kresanskho manelstva, ktormi s jednota a nerozluitenos. Zrove sa uia zdvodova neprijatenos civilnho manelstva pokrstench, partnerskho spoluitia bez uzavretia manelstva, rozvodu i uzavretia druhho manelstva pri trvan prvho zvzku.

Tmy zverench prc z problematiky morlnej teolgie

alou podstatnou zlokou vzdelvania budcich uiteov na Katedre nboenskch tdi je gescia nad prslunmi zverenmi prcami. Tmy spadaj do morlnej teolgie. Ide o bakalrske, diplomov i rigorzne prce, ktor sa tkaj hodnoty ivota, mravnej zodpovednosti za konanie loveka, dstojnosti a poslania manelstva, niektorch oblast socilneho uenia Cirkvi, prva loveka na duchovn i hmotn dobr.

Ambcie do budcnosti
Morlna teolgia je sasou tudijnch plnov na bakalrskom i magisterskom stupni tudijnho programu nboensk vchova. Mono teda predpoklada, e tam bude patri aj v budcnosti, pretoe obsahov npl tejto disciplny je pre posluchov nenahraditen. Rovnako je na magisterskom stupni predmetom aj pre ttne zveren skky. Morlna teolgia je na Katedre nboenskch tdi zaraden aj do tudijnho programu misijn prca v odbore teolgia. Kee katedra spja svoju budcnos aj s tmto tudijnm programom, vznik predpoklad, e sa morlna teolgia a jej prbuzn disciplny bud vyuova aj v alch rokoch, a to tak na bakalrskom ako aj na magisterskom, a prpadne aj na doktorandskom stupni vysokokolskho vzdelvania. Participcii morlnej teolgie na uvedenom tudijnom programe sa ete budeme venova. Ke je re o ambcich do budcnosti, morlna teolgia bude svojim dielom participova na projektoch, do ktorch sa zapoj katedra i fakulta, bude prezentovan vo 62

vedeckch publikcich, na domcich i medzinrodnch vedeckch konferencich. Zaiste bude ma aj vaka sasnmu personlnemu obsadeniu katedry tak miesto, ak jej prvom patr.

Morlna teolgia v rmci tudijnho programu misijn prca

Sluba loveku, ktor m svoje potreby a tby, je cieom innosti a silia mnohch intitci, spoloenstiev i jednotlivcov. Misijn prca, ktor je svojou povahou slubou udskej bytosti so vetkmi jej rozmermi, teda telesnm aj duchovnm, je priamo poslan kra po ceste humanizmu, lsky, empatie v nboenskom ponman. Konkrtne kresansk misijn prca, kee je motivovan Bom zjavenm, m ambciu zamera sa na kadho loveka bez rozdielu tak, aby boli vdy a vade zachovan jeho prva, a aby sa repektovala jeho udsk dstojnos. Cesta k takmu prstupu vedie cez prpravu tch, ktor sa maj misijnej prci venova nielen ako zamestnanci prslunch odvetv i zariaden, ale aj tch, pre ktorch bude takto innos celoivotnm povolanm, hoci bud ma svoje rodiny, svoje ben starosti a radosti. Ide o zasvtenie sa slube druhm. Preto je nevyhnutn prejs fzou nleitej formcie duchovnej aj intelektulnej. Morlna teolgia, ktor je v tudijnom programe misijn prca sasou tudijnho plnu, me by pomoc pre posluchov, ktor sa bud chcie oboznmi so zkladnmi princpmi kresanskho ohlasovania, sluby ndznym akhokovek druhu, niektormi zsadami kresanskho morlneho konania, ktor ako jedin mu by zrukou sprvneho zaobchdzania s lovekom, ktor m vystret ruky a nastren dlane, vyjadrujc tak svoju tbu po lske, pozornosti, pomoci. Tto disciplna pouke na zkladn dsledky novozkonnho prkazu lsky k Bohu, k sebe a k blnemu, na prirodzen i nadprirodzen pohntky morlneho konania loveka, a to aj pod zornm uhlom eschatologickej ndeje. Ak tudent pochop, e na hlad po povan Boieho slova (por. Am 8, 11) odpoved evanjelizan misia Cirkvi, a e je povolan sa do nej osobne zaangaova, tak predkladan matria kresanskej morlky spln nielen svoje poslanie zadosuini vedomostnm a intelektulnym poiadavkm tdia, ale bud vplva na neho aj edukane tak, aby absolvent tdia misijnej prce bol aj svedkom toho, o predklad zverenm uom, a to aj vtedy, ke ml, a ke za neho hovoria iba skutky. Absolvent tdia bude pristupova k uom poda ich potrieb, nezabdajc aj na duchovn rozmer ich osoby, bude pripraven postavi sa tvrou v tvr voi vzvam doby, repektujc ich prva, vrtane slobody. Pripomnam, e aj ke je tento predmet zameran predovetkm na katolcke uenie, predsa mu je vlastn aj ekumenick rozmer, ktor je neodmyslitenou sasou pokoncilovho obdobia, a ktor znamen mnoho podstatnch prvkov v dialgu, v skman, v slube. Radostn zves Kristovho ohlasovania je predsa spolonm menovateom pre vetkch kresanov, je motivciou pre kad ich silie, je cestou, ktor m zaruen dobr cie. Tak preo po nej nevykroi, preo nedopria prav astie aj druhm uom? Preo nespoji sily a neby presvedivej? Napokon spolon silie me by aj innejie, o do rchlej, odbornej a asto aj nezitnej pomoci. To je vzvou, ktor nemono obs. Okrem ekumenickej spoluprce medzi kresanmi je nutn 63

pripravi sa aj na spoluprcu s nekresanmi a s neveriacimi umi. Dobro loveka v ndzi si vyaduje aj toto. Zodpovednos za neho u teraz prikazuje vetkm tm, ktor sa na takto slubu pripravuj, spoznva dan problematiku so vetkou dslednosou, pozornosou, trpezlivosou. Dleitmi prvkami pri realizcii takto chpanej lsky k blnemu, v kontexte misijnej prce, s skutky telesnho a duchovnho milosrdenstva: hladnch sti, smdnm dva pi, nahch odieva, chorch navtevova, nespravodlivo vznench oslobodzova, pocestnch prichyova, mtvych pochovva, hrienikov napomna, nevedomch vyuova, krivdu trpezlivo zna, pochybujcim dobre radi, zarmtench tei, ubliujcim odpa, za ivch a mtvych sa modli.

Tieto skutky maj dleit lohu v medziudskch vzahoch, a to najm v dobe, ke vea ud sa cti opustenmi, osamelmi, nepochopenmi. Poslanie morlnej teolgie na Katedre nboenskch tdi je teda definovan. Ke jej lohu berieme v svislosti aj s inmi disciplnami a s tm, o sa oakva od absolventov menovanch tudijnch programov, je jasn, e ju nemono vynecha, naopak je nutn ju neustle predklada posluchom, a to zrozumitenm spsobom, teda v jazyku dnenho loveka. Vyaduje si to nielen pozornch tudentov, ale aj vzdelanch a vzdelvanch pedaggov teolgov, ktorm bude na tom osobne zlea.

64

Vznam filozofickej reflexie v nboenskej vchove

Otzka vzahu vedy a viery alebo poznania a viery je v teologickom kontexte stle ivou otzkou. Rovnako vak tento vzah zohrva dleit lohu aj v priestore nboenskej vchovy a formovania osobnostnch kvalt veriaceho loveka. Budovanie systmu kresanskej viery bolo od svojich poiatkov zviazan s filozofickm pozadm a filozofickou reflexiou. Kristus sa v komunikcii s nboenskou hierarchiou idov konfrontoval s vierounmi pravdami a hlavne s otzkou platnosti zkona. No v krtkom a osudovom stretnut s Piltom prichdza re aj na pecifick otzku platnosti a povahy pravdy. (Jn,18) Samozrejme v Kristovom ivote objavujeme aj in momenty prelnania s filozofiou hlavne v prpadoch, kedy poukazuje na oblas mimo udskej kadodennej sksenosti a viedol svojich posluchov aj k zamysleniu, ktor je istm spsobom filozofickou reflexiou. Hlavne v Jnovom evanjeliu sa objavuje niekoko alch alzi na vznam pravdy a problematiku poznania. (Jn 1, 8, 14, 17) Riei vak aj in otzky aktulne i v kadej dobe, naprklad otzky socilnej spravodlivosti, platnosti morlnych princpov, zvznosti a platnosti zkona a pod. Vetky tieto vzvy sa postupne obohatili aj o filozofick rozmer, ktor sa stal vchodiskom pre nasledujce filozofick reflexie. renie kresanstva sa tie nezaobilo bez filozofickej reflexie. Apotol Pavol sa konfrontoval s grckym helenizmom a diputoval s filozoficky fundovanmi mumi svojej doby o podstate novho nboenstva. Diskusiu, i skr vklad, ktor apotol Pavol v areopgu pouva, je vkladom v jazyku filozofie, nakoniec v Skutkoch apotolov sa priamo spomna diputa so stoikmi i epikurejcami. Vyznvaom polyteizmu bolo skutone ako sprostredkova monoteizmus a prinies im ho ako nov ponuku a vzvu. Zrodok novej viery sa preto sprostredkovva cez rozum a jeho kategrie. Na spomenutom stretnut apotola Pavla s Grkmi je jednoznane vidie prvotn filozofick reflexiu, kde ide o popis Boha a jeho vlastnost, priom hovor o stvoren sveta, o Boej podstate, ktor je nehmotn, o tom, e Boh dva ivot vetkmu, uruje mieru asu a bude sdi poda skutkov. (Sk, 17; 24 31) Apotol Pavol si nevyber filozofick reflexiu preto, lebo by bola pre neho jednoduchm nstrojom na hlsanie viery. Naopak hlsanie viery sa deje skr vo viere ako v rozume. Ako sme u povedali, ako bolo oslovi monoteistovi polyteistov. Preto filozofick reflexia vlastnej viery ponkla Pavlovi monos, ako pribli pravdu vlastnej viery uiam ud, ktorm je takto diskurz cudz, a preto aj nepochopiten a neprijaten. Nov nboenstvo bolo neustle konfrontovan s filozofickm zzemm, a preto aj svoje pravdy formulovalo vo filozofickch vyjadreniach. Dlh obdobie, v ktorom sa definovali pravdy viery, bolo obdobm vznamnch filozofickch dipt, ktor dvali obsah kresanskej viere. Heretick mylienky, s ktormi sa kresanstvo vyrovnvalo, boli hlboko zakorenen vo filozofickej reflexii vlastnej viery. Preto ich asto nemono ani vnma ako pokus o natrbenie kompaktnosti prvd viery ako skr o pokus o flagrantnejie vyjadrenie vlastnej viery. Vstup kresanstva do filozofickho podhubia helnskeho sveta predznamenal, e bez filozofickej reflexie nebude mon rozvja vyjadrenie vlastnej viery. Dkazom toho s mnoh uitelia Cirkvi, ktor sa objavovali u 200 rokov po Kristovej smrti. Prelnanie novej viery s vedeckm prostredm vtedajej doby, ako by sme povedali dnenm jazykom, nielen ntilo vyjadrova svoje pravdy v jazyku filozofie, ale pouva tento jazyk aj na vlastn 65

obranu. Hlavn draz bol poloen na obranu viery. Apolgia bola miestom, kde sa filozofick myslenie dostvalo do svojich podb v staroveku. Vzhadom na povahu dogiem a obsahov rozdiely, ktor boli predmetom sporov, sa hlavn draz filozofickej reflexie kldol na Boha, jeho podstatu, Trojicu, jednotliv Bosk osoby, prpadne osobu Bohorodiky. Postupn prechod do stredovekho myslenia bol prechodom k formulovaniu komplexnho obrazu loveka a sveta, priom sa hlavne v prpade Toma Akvinskho objavuje aristotelovsk kontrukcia filozofickho myslenia. Ide o filozofick systm, v ktorom je zakomponovan vetko do povahy Boha cez stvorenie sveta, povahu vec vo svete a po loveka, jeho miesto vo svete, vzah k Bohu, povinnosti a prva a pod. Do celkovej koncepcie filozofickho obrazu sveta sa dostavaj aj tak otzky, ako participcia stvorench scien na byt, na dobre, ich vntorn integrita a pod.199 Charakter filozofie a filozofickho obrazu sveta sa stva metafyzickm. To ovplyvuje aj spsob uvaovania, resp. kontruovania filozofickej reflexie. Metafyzicky koncipovan pohad kresanskho filozofa na svet sa stal na dlh obdobie dostatonm nstrojom na rieenie konkrtnych otzok. Eurpske myslenie vak prinieslo nov vzvy, ktor sa objavili v podobe osvietenstva a nslednej ostrej kritiky metafyziky, niekedy viac, inokedy menej kontruktvnej. Snahy filozofov od 19. storoia predstavovali zpas o povahu metafyziky na jednej strane boli vznamn kritici, na druhej strane obhajcovia. Kritici sa snaili obviova metafyziku z absencie vedeckosti, obhajcovia metafyziky videli v metafyzike zsadn zdroj pre hadanie zmyslu existencie loveka a jeho vzahov v realite. Prve pri skman loveka, zmyslu jeho existencie a ostatnch kategri sa nakoniec metafyzika ukzala a ukazuje, ako vhodn prostriedok na hadanie tchto zsadnch odpoved. V tomto kontexte hadania loveka sa u od 19. storoia odvja prd, ktor predznamenva cestu filozofie, a nsledne i charakter filozofickej reflexie v nboenstve. Kritika metafyziky toti nesmerovala iba do radov nboenskho myslenia, ako by sa dalo na prv pohad predpoklada. Kritika bola namieren aj na filozofov, ktor chceli nahradi metafyziku novou univerzlnou vedou. Spomenut osvietenstvo zostalo aj napriek vetkm snahm v rovine metafyzickho obrazu sveta, v ktorom chcelo odhali alebo vytvori univerzlnu teriu sveta, ktor by sa mohla nazva vedeckou a zrove by bola platn a vetkmi akceptovaten. To vak prinieslo nov rovnak "nebezpeenstvo", akm hrozila metafyzika nov absolutizciu. Latour v tejto svislosti upozoruje na fakt, e prv polovica 20. storoia priniesla vytriezvenie z osvietenskho nadenia v podobe totalt a vojen, ktor sa diali v duchu osvietenskho, aj ke ideologicky podfarbenho nadenia.200 V tomto prpade vak nejde o krach nboenskho pohadu na svet, ale ide skr o krach, ktor priniesla bezhranin viera v loveka a jeho schopnosti. lovek tieto schopnosti obrtil proti sebe sammu, proti inm uom. Osvietensky motivovan predstava a nadenie, e sa podar objavi a dokza spolon pravdu, ktor sa stane zdrojom svetlej budcnosti, sa ukzala nerealizovaten. Zsadn problm, na ktor poukazuje prve citovan autor spova v zmene pozci transcendencie a imanencie. Osvietensk snaha o modernizciu nho myslenia bola spojen so snahou eliminova vetko transcendentn, i dokonca naplni transcendenciu novm vznamom. To, o malo zosta v pozcia transcendentna, teda Boh
199 200

BLAKOV, A. Etika cnosti poda Toma Akvinskho, s. 10-12. LATOUR, B. Nikdy sme neboli modern, s. 68-69.

66

a prroda, sa stalo imanentnm. A naopak to, o malo zosta v ple imanencie, teda udsk spolonos, sa stalo transcendentnm. To ale znamen zsadn zmenu aj v prpade hadania odpoved na zsadn otzky udskej existencie. Hadanie odpovede na otzku, ak je zmysel mojej existencie, je mon iba v prpade, e svoju otzku smerujem do priestoru transcendencie.201 V opanom prpade, teda v prpade, e hadm zmysel svojej existencie v oblasti imanencie, znamen, e tento cie si viem zabezpei sm. Omyl moderny sa stal kameom razu v podobe vojen a totalt, ktor loveku subovali to, o mu me ponknu iba transcendencia. Reakciou eurpskej filozofie bol vznik niekokch smerov, ktor reaguj prve na tieto problmy, nevynmajc nboensky orientovanch filozofov. Filozofia existencializmu predstavuje jeden z najvznamnejch filozofickch nvratov sp k loveku. Najskr to bol Husserl, ktor ns pozval na nvrat k veciam samm a neskr pokraovanie fenomenolgie v existencializme, ktor ns pozva nasp k loveku. Reakcie existencializmu vak neboli vdy rieenm pre loveka. Najvraznejm bol pravdepodobne Sartre, ktor videl situciu loveka ako nerieiten problm. Jeho vrhnutos do sveta a spolonosti ho sce vedie k zodpovednosti za svoje konanie, avak jeho monosti s obmedzen. lovek je zmietan vo vre diania, vtiahnut do vojen, konfliktov i etickch dilem. No ich vsledkom je neistota, ktor pramen z nemonosti pochopi dopad vlastnho konania. Sloboda, ktor bola pre osvietenstvo jednm z najdleitejch atribtov loveka, stva sa jeho traumou, utrpenm a prekliatm. Rieenie otzky loveka sa snaila prinies aj antropolgia, najm vo svojich trukturalistickch podobch sleduje loveka v rznych kultrach, v rznych astiach sveta. trukturlna antropolgia prichdza k zveru, e niet spolonej podstaty loveka, s iba urit vroden schmy alebo truktry konania, na ktorch je zaloen nae rozhodovanie a posudzovanie vlastnho konania. Ide o kontrukciu reality, v ktorej sme si vetci rovn v tom, e sme rozdielni, nikto, teda iadna kultra alebo etnikum sa neme doadova vlastnho nroku nad inmi. Rznorodos systmov hodnt aj morlnych, je stavom reality, ktor meme repektova. Dominancia jednho systmu pravdy, o ktor sa snailo osvietenstvo, a ktor vystila do totality, je nahraden novou pluralitou, v ktorej sa za iadnych okolnost neme objavi jednota. Nboenstv, kultry, udia s si rovnocenn v tom, e s rozdielni. To so sebou nesie vne etick konzekvencie a v istom ide o potvrdenie totalitnho stavu. Vetci mme spolon iba to, e sme rozdielni, potom niet arbitra, ktor by rozhodol o tom, o je dobro a o nie. Nemme ni, o by ns presahovalo, transcendovalo a zrove spjalo. Morlny relativizmus, ktor z toho vyplva, je postaven prve na nerozhodnosti kritri, ktor by mali urova, kto m pravdu a kde je hranica prv jednotlivca, prpadne miera ich ochrany. Dovolvanie sa kritri humanity a udskosti je len chabm dovolvanm sa prv, ktor mu, ale nemusia by repektovan. Ak sa inmu priznva prvo na jeho inakos, potom sa mu priznva aj prvo na jeho vlastn vklad morlnych pravidiel. Bez akceptovania transcendencie nememe poveda, e: 201

mme spolon platformu, existuj spolon normy, ktor repektujeme, nae predstavy o tom, o je dobr, maj konkrtnu mieru kompatibility.
CORETH, E.: Co je lovk? (Zklady filosofick antropologie), s. 186.

67

Prehad stavu filozofickej reflexie loveka v 20. storo je vemi povrchn, avak dostaton na to, aby ukzal, e u filozofov neustle rezonovala otzka loveka a jeho existencie. Zrove produkovali tak odpovede, ktor boli skr individulnou provokciou myslitea ako komplexnou odpoveou na predloen otzky. Preto sa zameriame na druh stranu ponknutch odpoved, resp. na stranu, v ktorej transcendencia neprestala rezonova. Naopak transcendencia predstavuje zklad pochopenia loveka, jeho prirodzenosti a jeho monost.

Filozofick reflexia loveka

Naznaili sme, e filozofick reflexia teologickch problmov, resp. rieenie teologickch otzok filozofickou metdou, nebolo zameran len na Boha, jeho vlastnosti, psobenie a pod. Rovnako vak predmetom filozofickho skmania je aj lovek, jeho charakteristika, jeho psobenie vo svete, v udskom spoloenstve alebo vo vesmre. Zsadnou otzkou sa stalo definovanie podstaty loveka, jeho charakteristickho rozmeru existencie a jeho vziev, ktor nemaj povahu iba vedeck, ale maj aj povahu udsk. To znamen, e lovek v tchto teologicko-filozofickch vahch riei sebe vlastn problmy vzahujce sa k jeho existencii. Filozofia v 20. storo neponkla vea rieen, skr priniesla aliu neistotu. S vak aj autori, ktorch mylienky repektuj aj ir rozmer udskej prirodzenosti rozmer duchovn a zrove reflektuj konkrtne nboensk i teologick princpy pri definovan a pochopen loveka. 20. storoie nepredstavovalo iba rozptlenie udskej prirodzenosti v priestore imanencie. Viera v techniku chcela nahradi vieru transcendentno. Mylienka o transcendentnej technike nie je nim novm. Uviedli sme, e transcendencia Boha na prrodu bola modernou, zamenen za transcendenciu udskej spolonosti i ttu masovou morlkou alebo morlkou ttu. Zrove sa vak do roviny transcendencie presvala aj veda s technikou, ku ktorm sme vzhliadali ako k zchrane, ako k vykpeniu z naich problmov. Niektor autori vak neprijali vchodisko obrtenej transcendencie a prroda a prirodzenos bola pre nich zkladom pre pochopenie loveka a jeho monost. Gehlen, ale aj al vychdzaj z jednoduchho, no zkladnho predpokladu lovek je ivoch a svojou ivonosou patr do prrody. ivonos loveka je jednm zo zkladnch pilierov jeho konania. Intinkty a pudy, ktor s loveku dan ako ivochovi, ved ho k dosiahnutiu zkladnch cieov, ktor sa tkaj jeho biologickej existencie. Ide hlavne o zachovanie fyziologickch funkci jeho organizmu, ale aj o rozmnoovanie. Pudov sprvanie je viazan na konkrtne prostredie. Dosiahnutie konkrtnych potrieb je mon v konkrtnom prostred. Ako vak poukazuje spomenut Gehlen, konanie loveka, pokia ide o jeho pudov zloku, je vrazne nepecifikovan.202 Inak povedan, lovek vnma svoju variabilitu a svoju schopnos vemi aktvne sa prispsobi novmu prostrediu a jeho zmenm. Na druhej strane, keby lovek nedisponoval svojou pecifickou vbavou, zvltnymi schopnosami, nedokzal by v prrode prei. Nedostatky, ktor lovek m z hadiska biologickho, s v jeho prpade kompenzovan pecificky udskm spsobom, racionalitou. (Gehl) Znamen to, e lovek je

202

GEHLEN, A. Duch ve svte techniky, s. 29.

68

nielen schopn hada nov spsoby preitia v prrodnom prostred, ale existova aj pecifickm, duchovnm spsobom. To, e sa lovek doke vaka svojej rozumnosti adoptova na zmenen podmienky a doke hada nov rieenia vzniknutch situci m vak aj druh stranu mince. Vaka svojej rozumnosti doke njs viacero relevantnch spsobov. Ak by sa spoliehal na svoje intinkty a pudy, zva by mal k dispozcii iba jednu vobu. Racionalita vak umouje njs viacer rieenia, m teda nti loveka k vobe. Nie vak k vobe, ktor sme spomenuli u Sartra. Nejde o nevyhnutnos, naopak ide o vobu, ktor loveku umouje vybera si najvhodnejie rieenie, ktor je vyberan na zklade adekvtnych a relevantnch kritri. Ak som hladn, potrebujem jes. Ako zviera si zaobstarm potravu spsobom, akm mi ku intinkty a moja biologick vbava. Bu nieo ulovm alebo nazbieram. Ako mysliaci ivoch mm aj in monosti. Naprklad ukradn rodu inmu, vypestova si sm, mm monos posudzova efektivitu pestovania, ale mm k dispozcii aj morlne princpy, ktor mi hovoria, e nesmiem kradn ani zabja a pod. Dalo by sa poveda, e situcia loveka je vaka pouvaniu rozumu zjednoduen, pokia ide o mnostvo prostriedkov, ale aj komplikovan, pokia ide o ich vber. Technika, o ktorej u bola re, nenahrdza slobodu loveka v tom zmysle, e by rozhodovala za loveka. Kalkul techniky je primrne ukotven v efektivite. Avak lovek m aj in kritri rozhodovania, ako iba efektivitu. Vaka svojej pecifickej nehotovosti m lovek k dispozcii urit odstup od prostredia, ale aj od vec, ktor ho obklopuj. To znamen, e na jednej strane je schopn ma urit nezvislos na prrode a prostred, plat aj o technike, a tto nezvislos mu na strane druhej ponka slobodu od okolia a od svojich pudov. Nehotovos loveka znamen aj jeho otvorenos.203 (Cor, 66) V procese vlastnej ontogenzy rozvja svoje schopnosti a stva sa sebou samm. Spomenuli sme trukturalizmus a trukturlnu antropolgiu, ktor chceli vidie loveka pod uhlom nie celkom korektnej transcendencie transformovanej do vzorcov sprvania. Na rozdiel od trukturlnej antropolgie vid filozofick antropolgia loveka ako individualitu, ktor sa sce rozvja v kontexte socilnych vzahov a vzieb, ale je otvoren. To znamen, e lovek nie je pod jednoznanm vplyvom okolia. Nie je tvrnou hmotou, ktor sa podrob tvorivej aktivite socilnych vzorcov, definujcich podstatu jeho individuality. Nehotovos loveka znamen, e sa od neho oakva urit osobn iniciatva, ktor je charakteristick pre pecificky udsk konanie/pecifickosou udskho konania. lovek v postupnosti vlastnho vvoja nielen objavuje, o je dobro a o nie, ale sa s touto diferenciou bytostne stotouje. Teda nielen preber na seba zkladn normy, ktor objavuje v socilnom prostred a podmienkach koopercie s inmi umi. Dleit je, e princpy dobra objavuje vo svojom vlastnom vntri ako bytostn podstatu vlastnej osoby. Je nevyhnutnou podmienkou preto, aby sa lovek mohol prezentova ako morlna bytos a z hadiska filozofickho, ide o krok k pochopeniu prtomnosti Boha ako dobra v realite loveka. lovek objavuje v sebe dobro transcendentn, ku ktormu sa pribliuje a zrove ho neme dosiahnu. Je to jeho dejinn perspektva, ktor sleduje zavenie v dosiahnut bytostnho dobra stotonenho s Bohom vo venosti. Okrem nehotovosti a otvorenosti loveka je tu aj alia filozoficky orientovan kategria, ktor meme oznai ako diferencia. Diferencia je schopnos loveka, vemi
203

CORETH, E.: Co je lovk? (Zklady filosofick antropologie), s. 66.

69

strune vyjadren, zosta sebou samm. Pod schopnosou diferencie rozumieme schopnos zachova si odstup od sveta, spolonosti, techniky i od vlastnej telesnosti. Je to schopnos transcendova, schopnos vykroi nad svet, nad spolonos a nad seba samho a reflektova vlastn pozciu. Schopnos zauja postoj diferencie znamen, e si lovek uvedomuje svoju jedinenos a zrove aj nezvislos. Jeho rozhodnutia musia by rozhodnutiami, ktor s jemu vlastn a za ktor nesie zodpovednos. lovek nie je v prde osudu v akejkovek podobe. Osud nie je ani mechanick fungovanie prrody, ani zkony spolonosti, ktor by loveka obrali o monos slobody. Dokonca ani Boh so svojou vou nie je pre loveka osudom. Toto uvedomenie vedie loveka k tomu, e chpe vlastn hodnotu a vlastn dstojnos. Zrove to vedie loveka aj k alm otzkam, na ktor treba odpoveda. Ide o nov otzky hadania cesty a ciea. Uvedomenie si vlastnej diferencie a vlastnch monost ved loveka k pochopeniu schopnosti vlastnej projekcie. Nejde vak o projekciu na bze vlastnej biologickej zkladne ani na bze socilnej konformity v zmysle podriadenia socilnym schmam, ale je to projekcia na bze vlastnej originality a jedinenosti vlastnej osoby. Filozofick reflexia loveka napokon projektuje komplexn filozofick obraz, ktor je vchodiskom aj pre pouitie v nboenskej vchove. Zkladnm vchodiskom je prve predstaven perspektva, ktor koreponduje so Zjavenm a jeho vkladom. Bytostn urenie loveka je duchovno biologick. ivonos je strnka existencie loveka, bez ktorej si nedokeme predstavi loveka ako loveka. Je asou procesov, ktor sa odohrvaj v prrode a zrove ovplyvnen tmito procesmi. Jeho pudy a ivone reflexy ho ved k tomu, e napa lohy stanoven biologickou povahou jeho bytosti. Rozmnouje sa, udriava seba, svoj rod a pod. Je vak aj vo vzahu diferencie voi tmto funkcim svojej biologickej stnky existencie. Vie, e nie je celkom v moci svojej biologickej zkladne, dokonca vie, e nad ou istm spsobom vldne. Toto uvedomenie je zkladom druhej asti udskho bytia, jeho duchovnosti. Nejde len o uvedomenie si faktu, e nie som iba zviera. Ide hlavne o uvedomenie si toho, e som projektantom svojej budcnosti. Tu nastupuje zsadn loha, ktor spova v zisten monost, ktor pri projektovan seba mm. Je to otzka poznania zdrojov monost a ich zhodnotenie, resp. zhodnotenie ich dopadu na budcnos ako vplyv na inch ud, okolie i ivotn prostredie. V tomto prpade meme hovori o duchovnom poznan, nakoko ide o poznanie pecificky udsk, ktor sa deje v pojmoch. Nehovoriac o tom, e takto poznanie je motivovan nielen aktulnou potrebou, ale je vykonvan v kontexte dlhodobho horizontu, ktor zavruje hranicu existencie loveka. lovek teda vo svojom konan nesleduje iba relnu efektivitu konkrtneho skutku, ale aj jeho dlhodob efektivitu. To znamen, e nesleduje iba to, i mu dan jedlo zabezpe uspokojenie aktulneho hladu, ale sleduje aj to, i jedlo, na ktor sstredil svoju pozornos nepatr niekomu inmu. Dnes sme naprklad svedkami toho, e udia odmietaj potraviny, ktor boli vypestovan vaka extrmnemu vykorisovaniu det, odmietaj potraviny, ktor zaauj ivotn prostredie a pod. (fair trade) Vetky tieto aktivity poukazuj na opodstatnenos tvrdenia poznanie loveka je poznanm duchovnm a sleduje dlhodob horizont. Ak sa vrtime k prkladu, kedy udia odmietaj potraviny, ktor nezodpovedaj ich poiadavkm, meme poveda, e lovek vlastne prejavuje zodpovednos. Zodpovednos je kategriou, ktor je viazan na duchovn poznanie a slobodu. Zodpovednos je prejavom pochopenia, e moje skutky ovplyvuj nielen ma, ale ovplyvuj aj inch ud a maj 70

dlhodob efekt. Duchovn poznanie vak vedie loveka k pochopeniu irch dimenzi svojej existencie a iriemu konceptu vlastnej zodpovednosti. irmi dimenziami existencie loveka chpeme dimenzie transcendencie. Relnu transcendenciu meme hada v relatvnom alebo absoltnom vzname. Pokia hovorme o transcendencii relatvnej, hovorme o nepravej transcendencii, ktor meme chpa v zmysle hocioho, o ns presahuje. Zajtraj de, ktor nedokeme ovplyvni a bud za ns rozhodova in; brka, ktorej prchod nememe oddiali a pod. Absoltna transcendencia sa viae pecificky na nboenstvo, na Boha. 204 Transcendencia loveka smerom k absoltnu je jeho bytostnm urenm a zrove urenm jeho finality. Absoltne transcendentno vstupuje do kadodennej imanencie bytia loveka a otvra pre neho priestor sebarealizcie. Takto sebarealizcia vak sleduje ciele, ktor maj charakter transcendentn. To znamen, e lovek me pracova na ich dosiahnut, ale nie je plne v jeho silch, aby cie vo venosti dosiahol. Preto je pre mnohch vedcov, ale aj nie vedcov problematick pojem transcendencie neumouje im ma vetko pod kontrolou. Transcendencia nedovouje svojvone narba s kategriami dobra a zla, ivota a pod. Transcendentn mysel je cieom, ktor si vyaduje aj komplexn zodpovednos, o ktorej sme u hovorili, je to transcendentn zodpovednos, ktor sa neviae k jednmu skutku, ale k horizontu ivota jednotlivca ako takho. To znamen, e lovek si uvedomuje zodpovednos za cel svoj ivot a za jeho vsledok a sleduje pokraovanie lnie svojho bytia aj za rovinou svojej biologickej existencie. Nie je to vak zodpovednos, ktor iadal Sartre zodpovednos za to, o om nerozhodujem. Naopak svoj posmrtn horizont existencie prekraujem s plnou zodpovednosou za to, o som vykonal. Zsadnm prvkom reflexie vlastnej transcendencie u loveka je svedomie.205 Svedomie je jednm z najcharakteristickejch znakov slobodnho loveka, je jeho zkladnm atribtom, ktor mu umouje by slobodn, nies zodpovednos za svoje rozhodnutia, vedie rozozna dobro a zlo. Svedomie predstavuje integrciu parcilnych definci loveka, ktor ponka filozofick antropolgia. Slobodn lovek sa vo svojom svedom rozhoduje pre konanie a zvauje morlny dopad jeho skutkov. o je vak rozhodujce, svedomie je miesto, kde sa lovek stretva s Bohom v osobnom dialgu, v komunikcii, kde lovek had rieenie a Boh ponka monosti, ktor lovek me a nemus prija. Svedomie predstavuje sie, po ktorej prechdzaj procesy rozhodovania jednotlivca, tto sie je vak dostupn kadmu loveku, bez ohadu na jeho teologick, nboensk alebo kultrne zzemie. Katechizmus o svedom hovor ako o svtyni, kde sa lovek stretva s Bohom.206 Tu objavuje ven zkon, ktor mu Boh ponka a tu nachdza kritrium pre meranie svojho konania a posudzovania jeho charakteru. Z filozofickho hadiska by sme mohli poveda, e prve tu sa lovek stretva v plnej miere s transcendentnom. Teda lovek nerozhoduje o svojej existencii poda vlastnej ubovle, ale je tu zkon a skutonos, ktor ho presahuj, a ktor prve pre tento presah, pre tto dimenziu transcendencie repektuje. Svedomie meme v kontexte naich skman povaova za vsledok filozofickej reflexie, ktor ponka vyjadrenie teologickch a nboenskch kategri v jazyku filozofie i etiky. Svedomie ako integrujce centrum udskej osoby je okrem inho charakteristick aj
204 205

HELLER, J. MRZEK, M.: Nstin religionistiky, s. 15 27. Porov.: KTNY, I. Bytostn dimenzia svedomia loveka. 206 porov. KKC, 1776

71

tm, e v komunikcii s nm je mon pestova urit citlivos i zrunos. V procese vchovy sa meme dopracova k rznym typom svedomia, ktor charakterizuje morlna teolgia. Meme hovori o svedom bludnom, krupulznom a inmi nevhodne reagujcimi svedomiami. Reakcia svedomia je vlastne odpoveou na hlas Bo. Vchovou meme vznam tchto reakci plne bagatelizova alebo naopak ide o reakcie na hlas svedomia neprimeran svojou odozvou a pohlcuj zdrav sudok jedinca. Ak sledujeme vznam filozofickej reflexie v nboenskej vchove, tak svedomie meme bezpochyby povaova za jeden z najvznamnejch cieov, na ktor sa m nboensk vchova orientova. Schopnos adekvtne reagova na podnety svedomia je ovplyvniten. Zrove spsob, akm svedomie reaguje na podnety, meme povaova za rozhodujci moment v urovan charakteru osobnosti loveka a ako i jeho bytostnej kontelcie vzahu k Bohu a ostatnm uom. Prve pod tmto zornm uhlom podrobme analze aktulne postupy v nboenskej vchove.

Uplatnenie filozofickej reflexie v nboenskej vchove

Nboensk vchova je pecifick predmet vchovnho charakteru, ktor si iaci alebo ich rodiia namiesto nich vyberaj ako alternatvu etickej vchovy. Mohli by sme poveda, e v prpade oboch predmetov ide o to, aby procese vchovy dolo k premene loveka alebo k rozvoju uritch pozitvnych vlastnost, schopnost alebo kompetenci. V prpade nboenskej vchovy ide o zskavanie poznania, sksenost a zrunost, ktor vychdzaj z nboenskch princpov a teda s ukotven v transcendentne. Tieto kompetencie smeruj aj do oblasti svedomia a jeho zrunost pri formulovan morlneho sudku. V prpade etickej vchovy ide tie o rozvoj pozitvnych poznatkov, sksenost a zrunost, avak tieto nie s zaloen na nboenskch princpoch a predpokladme, e by nemali vychdza z transcendencie. Ak sa teda v nboenskej vchove meme dovolva prtomnosti transcendentnho Boha v naom svedom, v prpade etickej vchovy by to tak nemalo by. Ve prve transcendencia Boha bola dvodom, preo sa etick vchova stala alternatvou k nboenskej vchove. V nboenskej vchove stojme teda pred dilemou i dvojitou lohou. Na jednej strane je to otzka odovzdania adekvtneho poznania Boha a prvd, ktor nm odovzdal a na druhej strane je to rozvoj osobnosti dieaa na zklade tchto princpov. Poznanie samo o sebe nesta, aby sme konali dobro. Dobro konme, pretoe ho chceme kona a dosiahnu urit cie. asto dochdza k mylnmu vysvetovaniu pozcie uitea nboenstva, najm v prpadoch, ke uite nem in aproban predmet okrem nboenskej vchovy. Vznik dojem, akoby nboensk vchova nebola zaloen na exaktnch i vedeckch zkladoch a je povaovan len za doplnok. Akoby samotn uitelia nboenstva a formovatelia svedomia svojich zverencov zabdali na to, o sme uviedli vyie. Akoby sami zabudli na to, e s bytostne vytvoren ako otvoren bytosti, ktor si na jednej strane udruj odstup od socilneho okolia a sveta a zrove maj pred sebou jasn projekciu budcnosti a zmyslu vlastnej existencie napojen na transcendentn prame. Ak m uite vies iaka k zmene jeho ivotnch postojov, ak mu m ponknu monosti pre zskanie novch pozitvnych sksenost a zrove zska urit zrunosti, je nevyhnutn, aby sm uite tmito zrunosami disponoval. Formovanie svedomia iakov sa me dia iba v prpade, e uite 72

m svedomie vychovan tak, aby adekvtne reagovalo na transcendentn vzvy. 207 V opanom prpade je nboensk vchova iba prpravou na prijatie sviatost, prpadne hodinou, ktor sprostredkuje tudentom informcie o konkrtom nboenstve, jeho histrii a potencilnych nrokoch na konkrtne sprvanie jedinca. Na zmenu loveka, akoby nebol ani as ani priestor, ale aj ochota. Je plne v poriadku, e uitelia nboenskej vchovy sa snaia, aby sa deti aktvne zastovali na bohoslube a ivote nboenskej obce, miestnej cirkvi. Je vak potrebn, aby boli veden aj k tomu, e s osobami, ktor nes pln zodpovednos za svoje rozhodnutia a aby pochopili vznam priestoru, ktor im ponka vytvorenie diferencie medzi jeho vlastnou osobou a socilnym okolm. Zanedbanie osobnostnho rozvoja nevedie k upevneniu zkladnch zrunost osobnosti, ale skr ved k nemernej socializcii, ktor je cestou k strate osoby. Pochopenie vlastnej bytostnej kontrukcie je pre nboensk vchovu nevyhnutn. Toto pochopenie sa uskutouje aj vaka filozofickej reflexii. Filozofick reflexia je hadanm odpoved na kadodenn otzky v transcendentnom horizonte. To znamen, e uite i vychovvate si je v prvom rade vedom svojej vlastnej hodnoty a svojho transcendentnho zacielenia. Vedomie vak samo osebe nesta. Jednm zo zsadnch vsledkov filozofickej reflexie seba je aj vedomie potreby kona. Kona tak, aby sa dosiahol transcendentn cie. Nie je to konanie, ktor je vynten, ale konanie, ktor je prirodzenm vyvrcholenm poznania a rozhodovania sa. Meme poveda, e filozofick obraz loveka a jeho reflexia je pre uitea nboenskej vchovy zsadnm ukazovateom jeho hodnoty a jeho dynamizanm prvkom. Filozofick reflexia a filozofick obraz sm o sebe nesta, aby lovek sledoval trancendnetn dimenziu vlastnej existencie. Transcendnetno je rozumom preniknuten iba iastone, Boh je pre monosti nho rozumu privekm sstom. Filozofick reflexia privdza uitea nboenstva k hranici rozumu, kde sa kormidla ujma viera. Kombincia vedy a viery vak mus by vyven. Upozornili sme, e kolsk systm a vzahy medzi umi, akoby presvali vieru do pozcie tradcie i folklr. Niekedy tomu mu napomc aj samotn uitelia nboenstva. Filozofia ponka dostatok argumentov pre adekvtnu diskusiu s neveriacimi, sksenos ponka dostatok prkladov v prospech viery. Akoby vak niektor uitelia boli malovern a hanbili sa za svoju vieru. Ukrvaj sa, vyhbaj sa kontaktom s inmi uitemi a z nboenstva vytvraj ezoterick zleitos, ktor je rezervovan len pre vybranch lenov spoloenstva. To vak nie je viera naplnen skutkami. V takomto prpade je na mieste otzka, i si vbec uvedomujeme svoju transcendentn dimenziu a i sme schopn nae poznanie pretavi do konania a realizcie. To je znakom absencie prtomnosti transcendentna v naom ivote a v takomto prpade je otzna aj monos odovzdvania poznania a sksenosti, nakoko u uitea relna sksenos absentuje. Filozofick reflexia pomha uiteom nboenstva preklen pecifickos viery v prostred odmietania. Nevyhnutnos filozofickej reflexie ukazuje aj fakt, e na teologickch fakultch sa za jeden z pilierov prpravy povauje prve filozofia. Filozofick postoj k svetu je postojom, ktor je kritick, realistick a zrove vytvrajci u loveka vlastn pohad na svet. Je to individulny osobn postoj k svetu pod zornm uhlom viery v Boha, ktor dva vznam vetkm veciam. Viera cez filozofick pohad je vierou inu a vierou ivota. Aj filozofick reflexia umouje vo svojom vlastnom postoji vyslovi nzor na sasn aktulne
207

Porov.: SCHINKEL, A. Conscience and Moral Education.

73

otzky, priom s tieto nzory kritick a zrove odborne fundovan. Nejde vak o extrmy. Nejde ani o automatick opakovanie pouiek, rovnako ani o bezhranin novtorstvo v podobe kritiky do vlastnch radov. Umiernen postoj uitea nboenstva vyplva z jeho kritickej reflexie, ktor je zrove podporen presahom do transcendentnej reality, ktor je pre neho zdrojom dynamiky vlastnej sebarealizcie. Umiernenos v tomto prpade neznamen vlanos, ktor Kristus odmieta. Umiernenos je relny postoj, ktor berie do vahy aktulnos situcie, realitu, ktor premieta do roviny transcendencie. Inak povedan, vid veci tohto sveta z nadhadu transcendentnej reflexie, ktor mu umouje rozvin nov dimenziu reality a jej zmyslu. Pokia ide o uitea nboenstva vo vzahu k iakom a zverencom, jeho loha je rovnak ako v prpade kolegov uiteov. Uite m by vzorom kritickej reflexie pre iakov. To znamen, e svojim postojom ich vedie k vlastnmu nzoru na realitu, ktor vychdza z sudku ich svedomia. Osobnos iaka v procese nboenskej vchovy sa stva osobnosou kresana. Prototypom kresana je pre diea aj uite nboenstva. Pre je iaka pozvnkou ku ivotu kresana alebo me by aj odradenm od aktvneho ivota. Uite nboenstva, ktor vedie iakov k absoltnej poslunosti, neme rozprva o transcendentnom vzahu slobody k Bohu. Sloboda spova v dobrovonom rozhodnut sa pre Boha, ktor je oslobodenm loveka. Meme poveda, e filozofick reflexia je v prpade nboenskej vchovy dleitm prostriedkom nielen pre definovanie obsahu prvd, ktor ns maj formova. Filozofick reflexia je aj prostriedkom, ako sa s tmito pravdami vyrovna vo svojom vntri, vo svojom svedom. Vieme, e cnos sa zskava astm opakovanm dobrch skutkov. Cnos mdreho konania sa zskava tm, e lovek asto kon mdro. To znamen, e riadi sa svojim svedom, je pre neho samozrejm a kritick zhodnotenie svojej situcie povauje za tandardn postup pri zvldan kritickch momentov vo svojej existencii. A to vetko sa nezaobde bez filozofickej reflexie, ktor v pozad reality a vlastnho bytia vid zkladn horizont pvodu vetkch vec a ich konenho urenia, vrtane loveka samotnho. Nboensk vchova nevedie zverencov k tomu, aby pasvne prijmali obsah nuky alebo, aby sa pasvne odovzdali osudu v ndeji na ven spsu. Nboensk vchova vedie svojich zverencov k tomu, aby si cez filozofick reflexiu uvedomili vlastn hodnotu a zrove cez vlastn svedomie prijali Boiu pravdu, ktor sa stane zkladnm vchodiskom pre ich aktvnu sebarealizciu v duchu prijatej viery.

74

Porevolun innost teologickch fakult v esk republice a jejich souasn psoben s dopadem na mstn spolenost
K vvoji lovka neodmysliteln pat vzdln, kterm se rozvj nejen racionln sloka jedince, ale tak i jeho duevn innost, je je nezastupiteln v rozvoji kadho z ns. Propojenm rozumu a ducha dochz k asnmu spojen, ve kterm se zviditeluje velikost lidskho tvora. Rozumem tak poznvme hloubku vdy, piem nitrem, srdcem sestupujeme do tajemstv vnitnho ivota, jemu kme vra. Bh si peje, aby lovk udlal vechno proto, aby Boha co nejvce poznal, miloval a podle toho i il. kola a povinnosti vdt a poznvat co nejvc, nedotkaj se jen pirozench hodnot, ale i duchovnch, ve vztahu k Bohu, sv dui, spse []. Karel Alexis poznamenal: Potebujeme vru a ne uen. Vra a vda nejsou dv nevlastn sestry. Naopak. Vzdlanmu lovku vra pomh plnji provat svj ivot. A vra nen brzdou k vzdln. Vra pobd vce poznvat Boha i ze stvoench vc a z filosofie.208 Jednou z mnoha vdeckch discipln je nauka teologie, kde jet zetelnji vynik toto propojen vdy a vry. Jak vyplv ze samotnho nzvu: teologie (z eckho theologia < theos Bh + logos slovo) se jedn o vzneenou nauku o Bohu (srov. Jan 1,1). Ve svt poznn a vdy jsou tedy specifick univerzity, fakulty, rzn druhy kol, vnujc se specificky tto jedn z nejstarch discipln, o kter pojednvaj i nsledujc kapitoly tohoto pspvku.

Dleitost psobnosti teologickch fakult

Kdy uvaujeme nad dleitost psobnosti teologickch fakult v kontextu jejich dvacetiletho psoben, nesmme zapomnat tak na socialistick komunistick lta209, kter pedchzela porevolunm ltm, kdy bylo umonno svobodn rozvinut vech pti existujcch teologickch fakult v esk republice. Bylo to obdob, kdy nebylo mnohm umonno svobodn studovat, a tak uskuteovat sv ivotn zmry. O to vc si dnes chceme uvdomit a vit si tohoto velik daru monosti teologickho studia s rznorodou realizac vbru nboenskho vyznn. Pes tyicet let byla poprna monost poznvn Vemohoucho jako jedin absolutn pravdy a osvojen si a pijet do svho ivota. Nsledn meme konstatovat, e bez poznvn nejvyho Tvrce je nemon realizovat, a tak
208 209

STANEK, . Rozdva slovo, s. 154-155, ve vlastnm eskm pekladu autora. Srov. Lta komunistick vldy (1948-1989) byla lty sttem propagovanho a vnucovanho ateismu. Takzvan vdeck svtov nzor, kterm byl oznaovn ateistick nzor vzel z marxistick ideologie, mylenkov smr adorujc vdu ve stylu 19. stolet a pomjejc nejen duchovn strnku ivota lovka, ale tak adu vsledk spoleenskch vd, byl zakotven v stav eskoslovenska jako jedin mon veejn vyuovan nzor. Tento vnucovan ateismus, doprovzen tlakem oban hlscch se k ve, si sice nezskal srdce irokch vrstev, ale naplnil mysl mnoha lid pedsudky vi ve, nboenstv a crkvi, veobecn snil orientovanost v nboenskch otzkch, take bychom u ns asto mohli mluvit o jakmsi religiznm analfabetismu. Oficiln prosazovan ateismus sv stoupence a obti nim nenaploval, pouze jim nco bral. Protoe byl spojen s oficiln ideologi a politickou prax totalitnho sttu, kter se od potku 70. let 20. stolet stvala vc a vc steriln, byl sm o sob pro nkter pemliv lidi podntem k hledn toho, co popral, tedy nboensk vry. Tento trend nebyl sice masov, ale pece ml svou spoleenskou vznamnost. Projevoval se vraznji zejmna v druh polovin osmdestch let. OPATRN, A. Cesty pastorace v pluralitn spolenosti, s.110.

75

provat nejzkladnj, primrn princip boho ivota, jm je lska, a ten aplikovat do sv lidsk existence v souvislosti s blinm.

Poznn Boha
Kadm vzdlvnm, kterm lovk zskv nepedstaviteln a nezaplatiteln duevn bohatstv, se rozvj jeho rozumov rovina (animal rationale). Je to pznan pro lovka, aby se vyvjel a prohluboval i v tomto rozmru, tolik pro nho osobnho. Uritm specifickm studiem z mnoha jinch, je nauka poznvn Boha210, kter se aplikuje na jedince pedevm na teologickch fakultch. Tato nkolikalet intelektuln formace je propojena s formac lidskou i duchovn, je dv zklad k realizaci praktickho ivota. Intelektuln formace, i kdy m sv vlastn charakteristick vlastnosti, je rovn hluboce spojena s lidskou i duchovn formac, ba je skuten jejich nutnm elementem: je zkladnm poadavkem lidsk inteligence, je se podl na svtle Bo mysli a tou si osvojit moudrost, kter ji otvr a zamuje na znalost Boha a pilnut k nmu. [] Ve skutenosti studiem zvlt studiem teologie vnik budouc knz hluboce do Boho slova, roste ve svm duchovnm ivot a pipravuje se plnit svou pastoran slubu. 211 I v dnen, ateistick dob vnmme velkou potebu psobnosti tchto fakult, kter se takto pmm zpsobem dotkaj samotnho Boha, kter je vnitru kadho z ns. Dokud bude zjem o tyto a podobn studia, meme ct, e lidstvo pod prahne a hled svho Stvoitele a tou se ho dotkat prostednictvm poznanch zjevench pravd. Jeden vznamn profesor teologie prohlsil, e skuten studium teologie vede ke kontemplaci ivota, je pak samovoln vychz v praxi it lsky. Tuto podobnost shledvme v trojinm Bom ivot, kter ve vztahu vzjemnho, nekonenho a nemnnho poznvn v lsce se obdarovv po celou vnost.

Osvojen pravdy
Kdy hovome o dleitosti psobnosti teologickch fakult v souvislosti s vnm, nemnnm Bohem, dotkme se zrove pod diskutovanho tmatu pravdy, kter ns pivd ke skuten svobod. Je to pravda, pro kterou mnoz z naich starch ptel dokzali tolik vytrpt, aby se nezpronevili autenticit svho ivota. Pro tuto pravdu jim teba nebylo umonno u ns studovat na teologickch fakultch, pro tuto pravdu nemohli veejn vyznvat nejvy element ivota, na nm je zaloen vn pravda. Studiem posvtn vdy, j teologie je, se pibliujeme a vychzme vstc Bomu Synu, kter nm u dvno ped nmi vyel naproti a kterho ve zeteln podob nachzme teba v Bom slov.

210

Srov. Nejvy kon rozumov bytosti je poznvat Boha. V poznn se spojuj dva ply. Poznvat znamen zasnubovat se s vcmi, pijmat je v sebe. V poznn Boha z lsky a v pokoe due slav sv zasnouben s Bohem. Nejhlubho poznn dochzme nejhlubm rozjmnm to velk pijmn Boha. Due se otvr Bohu, Bh se j dv, zjevuje. kolem rozumov bytosti je stle hloubji vrstat v Boha. To je zklad a pramen pokroku v ivot, jako naopak nedostatek poznn Boha je zkladem zvrcenosti. Sprvn poznn Boha vn do due nesmrnou dynamiku, kter vol boskm imperativem k nejvym hodnotm. Chrn ped pdem do nicotnosti. Co ivot se utopilo ve zbytenostech, co jich vlilo lsku do psku, do pout! Tou-li se due setkat s Bohem skrze poznn a lsku, Bh neme odmtnout zjevit se j, projevit na n moc sv lsky, moc svch boskch dokonalost. Poznn a lska k Bohu se vzjemn probouzej a pitahuj. Synthes jejich jest: klann, oddanost. HLOUCH, J. Minutnka. 14. ledna, s. 21-22. 211 JAN PAVEL II., Adhortace Pastores dabo vobis 51, s. 101-102.

76

Je Kristus vychz lovku vstc v kad dob, i v dnen, stejnmi slovy: Poznte pravdu a pravda z vs udl lidi svobodn (Jan 8,32). V tchto slovech je skryt jeden zkladn poadavek, zrove vak i vstraha. Poadavkem je estn pomr k pravd, jako podmnce opravdov svobody, kdeto vstraha ns upozoruje, abychom se vyvarovali kad zdnliv, povrchn a jednostrann svobody, takov, kter nepronik celou pravdu o lovku a o svt. I dnes, po dvou tiscch letech, se nm Kristus jev jako ten, kdo pin lovku svobodu zaloenou na pravd, kdo osvobozuje lovka od toho, co ho omezuje, co ho pokivuje, co tuto svobodu lme u samch koen. V jeho dui, srdci a vdom. Jak ndhernm zpsobem to dokzali a neustle dokazuj ti, kte dky Kristovi a v Kristu doshli skutenou svobodu a dovedli ji dvat najevo i v podmnkch vnjho tlaku!212 Vlastn existuje jen jedna pravda, a tou je Bh sm. Od radku stvoen slyme z st Stvoitele stle znt: A stalo se tak. Bh vidl, e vechno, co uinil, je velmi dobr. (Gn 1,30-31). Do toho vstupuje opak pravdy: Nebudu slouit (srov. Zj 12,17), kter je nm znmo Luciferovm povstnm proti Nejvymu, kter se pak opakuje v neposlunosti prvnch lidi v rji (srov. Gn 3,6) a nsledn v kadm jinm odklonu od Boha. Tuto ivou, nemnnou, nestvoenou pravdu Otce pichz svtu zjevit jeho jednorozen Syn, kter je zrozen pro tento svt Mariinm Stani se (Lk 1,38), je je odezvou na stvoitelsk poin Otce. Zajmavou pas o pravd a jejm osvojen je setkn Krista u Pilta, kdy zaznv otzka pro vechny generace: Co (Kdo) je pravda? (srov. Jan 18,38). K absolvovan teologick studia nm v duchu vry pomohou nalzat po cel ivot pravdu, kter se nesklouje a neodchyluje se k dnm jinm pravdm, protoe je jedin, nepekonateln. Tuto vnou, zjevenou pravdu mme i my v ct neochvjn hlsat a pitom ji odvn vyznvat za vech okolnost.213

Provan lska
Poznn pravdy, kter ns in skuten svobodnmi, jak k Kristus (srov. Jan 8, 32), vede k vyvenmu procesu lidskho ivota, kter se pak uskuteuje a napluje praxi ivota v Bo ptomnosti, kterou nazvme lska 214. Bez tto nejvy, nadpirozen bosk ctnosti
212 213

JAN PAVEL II. Encyklika Redemptor hominis 12, s. 257-324, esk peklad Vykupitel svta, s. 28. Srov. Od kadho hlasatele evangelia se oekv, e bude mt pravdu v ct, tm spe, e jde o pravdu zjevenou. Tato pravda je sm Bh, a proto m pednost ped vemi ostatnmi. Hlasatelem evangelia je tedy ten, kdo stle hled pravdu i za cenu osobnho odkn a utrpen a v, e tuto pravdu m pedvat i ostatnm. Nikdy pravdu nezrazuje a nepekrucuje, aby se lidem vce lbila, aby je udivovala a aby nad n asli, anebo aby se jim zdla nm originlnm, i snad aby tak stavl sm sebe do poped. Neodmt pravdu, nezamluje zjevenou pravdu jen proto, e je pli ln, aby ji hledal, ani pro osobn pohodl i ze strachu. Nezanedbv ani jej studium, ale velkodun j slou, ani by ji chtl podizovat vlastnm clm. [] etn vyznavai a svat duchovn pasti nm mohou bt pkladem takov asto i hrdinsk lsky k pravd. Bh pravdy od ns oekv, e i my budeme jejmi bdlmi strci a oddanmi hlasateli. PAVEL VI., Exhortace Evangelii nuntiandi 78, AAS 68 (1976) 5-76, esk peklad Hlsn evangelia, Praha 1990, 62. 214 Srov. Co je lska? Tak jednoduch a bn slovo. Slovo, naproti sv jednoduchosti, stle tak pjemn a ndhern. Slovo, asto tajemn, i kdy se mezi nmi lidmi tak bn pouv, a s kterm se kad z ns ve svm ivot tak asto setkv. Osobn v dialogu, masmdich, v knihch, nboenstv, v rodin nebo spolenosti. A pece. Co je lska? Evangelium je postavno na lsce. Dkazem toho je i samotn Kristovo pikzn lsky: Milujte se navzjem, jak jsem j miloval vs. Nikdo nem vt lsky ne ten, kdo polo svj ivot za sv ptele (srov. Jan 15,12-13). Kristus tmto pikznm poukazuje na velkou hodnotu lsky, lsky, kter nen jenom obyejnm slovem nebo jen njakm povznejcm pocitem, ale lsky, kter nezn hranic. Vyzv v n sv uednky, aby milovali lidi, vechny lidi, sv ptele nebo neptele, ovem ne obyejnou lskou, ale takovou lskou, jak On sm miluje, lskou duchovn, nejvt a zrove obtavou, kter uschopuje lovka nejen

77

by studium teologie bylo pouze nauenou frz a bez n by bohovdn nauka byla jako tlo bez due. Tmto propojenm teorie v praxi nabr studium posvtn nauky svj smysl a npl. Je to ta kontemplace trojinho bo lsky, o kter jsem se zmnil o pr dk v a kter se pak promt do bleneck, kesansk lsky. Pro dokonalej pochopen pojmu lska je dobr se zabvat tm, v jakch formch se tento fenomn projevuje. U v starm antickm ecku slyme pojem era (ers), kter znamen pedevm radostnou ve, poten. lo pedevm o opojen, pemoen rozumu boskm poblouznnm. Dobe vme, e lidsk ers je dleitm elementem v djinch lidstva, kter slou jako druh nejdleitj pud k zachovn lidskho rodu. Je ovem zapoteb ho uvat dle uritch pravidel, s ctou a respektem vi druh osob. Pak naplnme slova Stvoitele, kter vtiskl lidstvu hned pi stvoen. Druhou podobu lsky oznauje termn file (filia) obliba druhho, ptelsk nklonnost, kterou vnmme napklad mezi opravdovmi pteli a je nesestupuje do roviny ersu. Velmi pknm pkladem tohoto druhu lsky je vztah Jee a jeho uednk. Tet formu lsky oznauje vraz agapa (agap). Vyjaduje obdiv, ctu a pi o druhho. Nen to u ponoen se do sebe sama, do opojnho tst, ale tato ptelsk lska usiluje o dobro milovan osoby. Tato lska je ochotn si mnoh odct, obtovat se. tvrt podoba lsky odpovd kesansk pedstav o opravdov lsce. etina ji oznauje slovem chra (charitas). Tato lska ve sv podstat erp z lsky k Bohu (srov. 1 Jan 4,15-21) a lovku dodv slu nasazovat se slubou lsky potebnm blinm (diakonie). K tmto slovm bych na zvr pipojil biblickou vtu, kter hovo za ve, co zde u bylo napsno, a je bezesporu vrcholem lsky: Nikdo nem vt lsku ne ten, kdo polo ivot za sv ptele (Jan 15,13).215 Bez nmitek meme ct, e tyto projevy it lsky meme projevovat vi ostatnm u bhem samotnho studia. Nejedn se jen o vztahy mezi studenty, ale mezi vemi ostatnmi zainteresovanmi v univerzitnm prosted. A pak z tto koly lavic pejt do koly praxe. Vem praktikujcm katolkm je znma modlitba vyvozen prv z posvtn knihy evangelia: A slovo se stalo tlem a pebvalo mezi nmi. (Jan 1,14). Slovo, kter m svoji podstatu v Bohu (srov. Jan 1,1) se stalo a neustle stv uprosted ns tlem, ivou ptomnost. A v sle tto skutenosti vry dokeme aplikovat sv slova v kontextu s vnm, vtlenm slovem v realitu svch ivot. Pklad mme ten nejvt: vtlen, ukiovan vzken lska, je tvo podstatu naich teologickch studi, kter tvo jej nepekonatelnou dleitost.

Fenomn spoleenstv
To, e vuka teologickch disciplin probh od nepamti ve spolenm kruhu poslucha, svd skutenost ucho boskho Mistra obklopenho svmi apotoly a adou dalch pozorn naslouchajcch. Tto nejvt teologick kole, od kter se odvjej vechny teologick koly, uen a univerzity, pedsedal sm Kristus. Vlastn on neustle pedsed kadmu spoleenstv, kter se schz v jeho jmnu (srov. Mt 18, 20). Meme pozorovat, e u v tehdej Jeov kole pinle rznorod posluchai. Nejedn se jen o nejbli
druhmu pomoci, pouit, sklen potit, rann oetit, hladov nasytit, zniv napojit, neptelm a utlaovatelm odpustit, ale obtovat i to nejcennj, co m. Vlastn ivot za ivot jinho lovka. STANEK, . Zastavenie nad slovom, s. 87, ve vlastnm eskm pekladu autora. 215 Srov. MATURKANI, P. 5 x lovk, s. 44-46.

78

uednky (biskupy, knze), ale adu laik, dokonce en, mezi ktermi vynik velmi pozorn Marie, kter si vybrala lep dl (srov. Lk 10,42). Na tomto mst nechceme zapomenout a vynechat pokorn kajc, ale tak pozorn naslouchajc enu u Kristovch nohou (srov. Lk 7,44). Nesmme zapomenout ani na odprce a protivnky Krista, kte tak svm zpsobem patili do jeho koly, ovem mysl vzdln a poznn Boho slova byl jin. Tato Kristova univerzalita ke vem je pro ns velkm pkladem k nsledovn, jak provat vzjemn mezilidsk vztahy, rznorod rasy, vk, dokonce i vyznn. Zvl pokud se jedn o kesansk spoleenstv sledujc prv Bo zjeven pravdy. Domnvm se, e je velmi pnosn, e v esk republice, podobn jako i na Slovensku a v jinch zemch, existuj teologick fakulty rznho vyznn. Je to jako pt rozlinch, rozvjejcch kvtin, kter u maj sv nkolikalet zaputn koeny. Kdy tchto pt kvtin propojme v jedno, tak nm vznikne krsn barevn kytice. Nejdleitj ovem je, e prv v tto jednot propojen je mezi nmi ptomen ten, pro kterho to vechno realizujeme (srov. Mt 18, 20). Mezi hlavn rysy dnenho svta pat rst vzjemnch vztah mezi lidmi, velice podporovan dnenm technickm pokrokem. K bratrskmu rozhovoru lid se vak nedospv takovmto pokrokem, nbr hloubji ve spoleenstv osob, kter vyaduj vzjemnou ctu k jejich pln duchovn dstojnosti. Kesansk zjeven znan napomh k rozvinut takovho spoleenstv mezi osobami a zrove je pivd k hlubmu pochopen zkon spoleenskho ivota, kter Stvoitel vepsal do duchovn a mravn pirozenosti lovka. 216 Zkladn forma ptomnosti ve vztahu k lidem je dna faktem, e lovk pslu k lidskmu rodu a nelze ho vylouit z komunikace s druhmi, lovk m potebu bt pijmn. Kad z lid m prvo i povinnost, aby s nm i s ostatnmi bylo zachzeno jako s lovkem, a nikoliv s vc. Je to zkladn lidsk pirozen rovina. lovk je partnerem dialogu s druhmi. Dal forma lidsk ptomnosti je dna tm, e lovk pslu k uritmu prosted. Bt ptomnm v tomto smyslu znamen mt jasn vdom sounleitosti s druhmi, e lovk je druhmi pijmn nejen teoreticky, ale ve svt jeho blzkch je skuten centrem dn. lovk tak rd ije communio s druhmi. Ptomnost definujeme jako piblen se k druhm v prostoru a asu, piem zan personln komunikace. Posledn formou ptomnosti je ptomnost v lsce. lovk druhmu odpovd, miluje ho, probouz a povzbuzuje ho. Nedje se tak ve form abstraktn, ale osobn. Jedn se vlastn o kreativitu, zjem a starost o druhho lovka.217

Strun charakteristika pti existujcch teologickch fakult a jejich pnos

Pes dvacet let v esk republice inn psob pt teologickch fakult rznho vyznn. Svou originalitou, svm osobitm pstupem a osobnostmi, ktermi fakulty disponuj, jsou pnosem nejen pro pm astnky ivota fakulty, ale i pro irokou veejnost, je vnm citelnm zpsobem akademick teologick obce, kter u od prvopotk nezastupiteln pat do univerzitnho ivota.

Katolick teologick fakulta Karlovy univerzity v Praze

216 217

II. VK, Gaudium et spes 2. s. 1025-1120, esk peklad II. s. 201. Srov. DOLISTA, J. Nadje vloen do manelstv, s. 9-10.

79

Nejstar teologickou fakultou souasnosti v esk republice je Katolick teologick fakulta Karlovy univerzity v Praze. Jej potky sahaj a k roku 1348, kdy byla zaloena. Zakladatelem byl esk krl Karel IV, kter touil, aby univerzita byla pln, vetn teologick fakulty. Bhem celch stalet prochzela tato fakulta rozlinmi zmnami. Stoj za pipomenut uvst rok 1413, kdy krl Vclav IV. zbavil tyi doktory bohoslov adu a vypovdl z krlovstv a Husovi nadil, aby odeel z Prahy. Tm byla peruena innost fakulty a do potku druh poloviny 16 stolet, kdy se v Praze v bvalm dominiknskm kltee sv. Klimenta usadili jezuit a zdili si tam filosoficko-teologickou akademii, je dostala prvo promon. Za eskho povstn museli sice jezuit Prahu opustit, ale hned po bitv blohorsk se vrtili a roku 1622 pevzali sprvu cel univerzity. Arcibiskup Arnot Harrach zaloil r. 1631 vlastn semin s teologickm stavem a kostelem sv. Vojtcha. Po zruen jezuitskho du r. 1773 obsadili profesorsk msta lenov jinch ehol a kn dieczn. Neurovnan nboensk pomry po roce 1918 zpsobily, e poet poslucha fakulty siln poklesl. Od potku tictch let vak fakulta doshla opt bvalho potu 200 poslucha a dostala tak nov sdlo v novostavb arcibiskupskho semine v Dejvicch. Tehdy byl tak podle konstituce Deus Scientiarum Dominus nov upraven studijn d. Studium bylo rozeno na pt let, zavedeny sttn zkouky, licencit a obhajoba vdeck prce za elem dosaen doktortu, kter trv a do dnench dn. Fakulta byla opt peruena na podzim 1939, kdy stejn jako ostatn vysok koly postihly bohosloveckou fakultu neblah udlosti druh svtov vlky. Obnovena byla hned po osvobozen 1945 a pokraovala v n do konce studijnho roku 1949-1950, kdy byla od 3. ervna 1950 vyata ze svazku University Karlovy, poslze vldnm nazenm od 26. ervence 1950 bylo jej jmno zmnno na "mskokatolick cyrilometodjsk bohosloveck fakulta v Praze", jej statuta byla opakovan deformovna. V roce 1953 pak byla vysthovna do Litomic. Nov djiny katolick prask teologick fakulty se zaali pst od 10. kvtna 1990, kdy zapoala porevolun innost. V souasnosti na katolick teologick fakult je mon studovat deset studijnch obor, jakmi jsou vedle teologie napklad: Djiny kesanskho umn, Djiny evropsk kultury, Aplikovan etika a jin. Na fakult existuje pt zkladnch kateder a stav djin kesanskho umn.218 Prask katolick fakulta nabz svm, ale i jinm poslucham, absolventm, ale i ostatnm zjemcm monost studijnho vzdlvn, a to ve tyech kurzech: eschatologie, kanonick prvo, knsk formace a jhensk pastoran rok. Dal monost vzdlvn, a to pedevm pro laiky, je monost studia Univerzity tetho vku, kter zapoala svou innost v roce 2008. Velkm pnosem fakulty je sluba fakultnho kaplana, kter se star o duchovn strnku student. Je monost pistupovat k pravidelnm bohoslubm ve fakultn kapli Sedes Sapientiae, astnit se rznch duchovnch aktivit a zrove pijmout inician svtosti. Je poteba si uvdomit, e studium teologie neabsolvuj pouze poktn studenti, ale i bez vyznn a hledajc skuten pramen ivota. Prv tato teoretick studia jim maj napomhat pijmou Boha i v praxi ivota a setkvat se s Bom Synem i v it liturgii.219
218

Srov. http://www.ktf.cuni.cz/KTF-8.html; http://www.ktf.cuni.cz/KTF108.html#1 http://www.ktf.cuni.cz/KTF-9.html. 219 Srov. Liturgie je vrchol, k nmu smuje innost crkve, a zrove zdroj, z nho vyvr veker jej sla. Vdy apotolsk prce je zamena k tomu, aby se vichni, kdo se vrou a ktem stali Bomi dtmi, shromdili

80

Cyrilometodjsk teologick fakulta Univerzity Palackho v Olomouci

Druh nejstar teologick fakulta v echch se nachz v Olomouci, jej potky se datuj k roku 1573, kdy jezuitsk lyceum, kter ji dlouho v Olomouci psobilo, poveno na univerzitu s fakultou bohosloveckou, k n pozdji pibyly fakulty filozofick, prvnick a lkask. A do terezinskch reforem v roce 1752 a 1774 psobili na fakult jen profesoi z ad jezuit, pozdji i lenov jinch d. Za Josefa II. byl na Hradisku zzen generln semin, k nmu pipojena bohosloveck fakulta. V roce 1778 byla cel univerzita peloena do Brna, odkud se po tyech letech vrtila jako lyceum, kter sdlilo v dnen budov teologick fakulty v Univerzitn ulici. Samotn teologick studium bylo upraveno zkonem z roku 1858, kter poloil draz na odbornost a vdeckou rove profesor teologie. Studium trvalo 4 roky, pevldala vak naukov a dialektick strnka nad vdeckou. Od druh poloviny 19. stolet vzrstal zjem o studium, v roce 1869 studovalo v Olomouci 218 bohoslovc. V ele fakulty stl dkan, mla 6 stolic (kateder) a jednu mimodnou. V zvru roku 1939 byla teologick fakulta stejn jako ostatn vysok koly uzavena. Po druh svtov vlce v roce 1945 byly semin i fakulta obnoveny. K obnoven dolo 21. nora 1946. Univerzita dostala nzev Univerzita Palackho a do jejho svazku byla inkorporovna tak bohosloveck fakulta. Dne 14. ervence 1950 byla Cyrilometodjsk bohosloveck fakulta i semin zrueny, budovy a veker zazen zabaveny. Bohoslovci mohli pokraovat ve studiu na jedin bohosloveck fakult v Litomicch. V letech 1969-1974 psobila v Olomouci poboka litomick teologick fakulty ve stsnnch prostorch arcibiskupstv. Teprve po listopadov revoluci v roce 1989 se vytvoily podmnky k znovuobnoven bohosloveck fakulty v Olomouci. Byla vrcena pvodn budova v Univerzitn ulici i objekt knskho semine na erotnov nmst. Pvodn nzev obnoven bohosloveck fakulty byl v roce 1992 zmnn na Cyrilometodjsk teologick fakulta. Od obnoven fakulty se rozilo tak jej posln. Vedle ppravy bohoslovc na jejich knsk psoben v souasnosti studuj v dennm studiu (prezenn studium) oboru teologie tak lait posluchai. Zjemci maj monost studovat pi zamstnn (kombinovan studium) magistersk obor Kesansk vchova. Od kolnho roku 1993/94 je realizovn ve spoluprci s Pedagogickou fakultou UP magistersk studijn obor Kesansk vchova v kombinaci s jazykem. V nvaznosti na rst vznamu kesansk charitativn a sociln prce otevela fakulta od r. 2000/2001 bakalsk studium ve spoluprci s Vy odbornou kolou sociln Caritas v Olomouci. Po dvou desetiletch na teologick fakult v Olomouci psob devt kateder spolu s jednm institutem, co svd tak o bohat vzdlvac innosti, kter se proln i do zahraninch vztah nkterch partnerskch instituc, se ktermi tato moravsk teologick fakulta adu let spolupracuje. Jedn se o destku evropskch zem, kter nabzej studentsk vmnn pobyty mezi univerzitami. O velk zjem tchto studi svd i celkov poet student, kter ve kolnm roce 2009/2010 byl 1281, piem o vuku se star 53 uitel. V tme kolnm roce absolvovalo studium 291 poslucha.220
vjedno a uprosted crkve chvlili Boha, astnili se obti a jedli ze stolu Pn. [] Z liturgie tedy, pedevm z eucharistie, jako ze zdroje do ns proud milost; liturgi se nejinnji uskuteuje v Kristu posvcen lovka a oslava Boha, a prv k tomuto cli je zameno vechno ostatn psoben crkve. II. VK, Sacrosanctum Concilium 10, s. 97-138, esk peklad II. VK, s. 137-138. 220 Srov. http://www.cmtf.upol.cz/menu/o-fakulte/historie-a-soucasnost/.

81

Teologick fakulta Jihoesk univerzity v eskch Budjovicch

Sdlo Teologick fakulty JU esk Budjovice se nachz v centru msta v Knsk ulici pobl koncertn sn O. Jeremie. Jak je patrn ji ze samotnho pohledu na budovu, historie eskobudjovickch teologickch studi je o nkolik stolet star, ne samotn existence Jihoesk univerzity. Svmi koeny dosahuje a do roku 1803, kdy po zruen kapucnskho kltera csaem Josefem II. byl kltern kostel sv. Anny pemnn v spku a budova kltera byla urena pro knsk stav nov vznikl diecze eskobudjovick. Teologick studia a knsk semin v eskch Budjovicch proel bhem sv existence obdobm rozkvtu, ale i obdobm tkch zkouek. V knskm semini roku 1938 nap. studovalo 117 diecznch bohoslovc a 17 eholnch bohoslovc. S nstupem komunismu k moci po noru 1948 pichzej posledn okamiky teologickch studi v eskch Budjovicch. Krtk obdob politickho uvolnn v letech 1968 a 1969 nepineslo obnoven teologickch studi a knskho semine v eskch Budjovicch. A po pdu komunistickho reimu v listopadu 1989 bylo mono reln uvaovat o obnoven teologickch studi v eskch Budjovicch. V ervenci 1991 esk nrodn rada zdila s innost od 28. z 1991 Jihoeskou univerzitu v eskch Budjovicch. Zakldajc fakulty byly pedagogick a provozn ekonomick. Po schvlen Akademickm sentem Jihoesk univerzity dne 8. listopadu 1991 byla do svazku univerzity pijata i nov konstituovan teologick fakulta, pot co zzen teologick fakulty bylo schvleno Akreditan komis vldy esk republiky dne 23. jna 1990. Teologick fakulta v eskch Budjovicch se zamila zejmna na zajiovn studia teologie pro laiky. Knsk semin pro formaci knskho dorostu byl oteven pi Katolick teologick fakult v Praze a pi Cyrilometodjsk teologick fakult v Olomouci. V eskch Budjovicch studovali do nedvna z kandidt knstv pouze lenov kongregac salesin a petrin. Nutno poznamenat, e obor teolog nen na TF zajiovn pouze pro adepty knskho stavu, nbr pro vechny vn zjemce, a to z ad en. Postupem asu pibyly k oborm teologie, vuka nboenstv a pastoran asistence i dal obory jako humanistika, pedagogika volnho asu, sociln - charitativn prce i navazujc magistersk teologie sluby apod. Pi prci 8 kateder poet student na teologick fakult uten narstal, a to od potu 55 pi zahjen vuky a po poet pesahujc jednu tiscovku. Prvn absolventi teologick fakulty promovali v roce 1994 a bylo mezi nimi 18 absolvent oboru uitel nboenstv. Na Teologick fakult JU jsou t akreditovny dva doktorsk studijn obory Systematick teologie" a Teologick antropologie a etika". 221 Podobn, jako na dvou pedelch fakultch, tak i v eskch Budjovicch nabz monost zahraninch vztahu a jeho rozvoje.

Evangelick teologick fakulta Karlovy univerzity v Praze

Po marnch snahch zskat povolen ke zzen vysok koly pro evangelickou teologii v rmci Rakousko-Uherska byla zkonem z 8. dubna 1919 zzena Husova eskoslovensk
221

Srov. http://www.tf.jcu.cz/historie/historie.

82

evangelick fakulta bohosloveck. Vznikla jako autonomn stav se vemi prvy a vsadami vysok koly (vetn prva promonho), nikoli jako soust Karlovy univerzity. (dosti o inkorporaci nebyly schvleny.) Dne 17. listopadu 1939 byla spolu s ostatnmi vysokmi kolami uzavena okupanmi ady (teologick vzdlvn probhalo pololegln v rmci crkve). V innosti pokraovala po vlce do roku 1950, kdy byla vldnm nazenm rozdlena na dv samostatn fakulty: Husovu eskoslovenskou bohosloveckou fakultu (dnen HTF) a Komenskho evangelickou bohosloveckou fakultu dnen ETF. V tto podob pracovala fakulta jako centrum vzdlvn teolog pro adu protestantskch crkv a do 10. 5. 1990, kdy byla inkorporovna do svazku Univerzity Karlovy v Praze jako Evangelick teologick fakulta. V roce 1995 se fakulta nasthovala do nov adaptovan budovy na Novm Mst praskm. V pti nadzemnch podlach budovy jsou posluchrny, seminrn mstnosti, pracovny kateder i administrativn zzem (studijn, zahranin a ekonomick oddlen, sekretarit), v pzem a dvou podzemnch podlach je modern fakultn knihovna s vce ne 100 tisci titul odborn literatury a nkolika destkami studijnch mst. Za pipomenut stoj, e evangelick fakulta tak disponuje pi svch souasnch osmi katedrch s ekumenickm institutem, kter nabz monost spoluprce mezi ostatnmi teologickmi fakultami rznch crkv.222

Husitsk teologick fakulta Karlovy univerzity v Praze

Djiny UK HTF sahaj od potku dvactch let minulho stolet a do na souasnosti. Situace po vzniku CSH na potku roku 1920 nebyla pzniv k zaloen jejho vlastnho bohosloveckho uilit. Roku 1921 (v 29. sle periodika crkve esk zpas) eln pedstavitel crkve ThDr. Karel Farsk vypotal ti monosti, je nov crkev pro vzdln svho duchovenskho dorostu m. Jej bohoslovci mohli studovat na nkter vysok kole, je tu ji byla, na nov vznikl Husov eskoslovensk evangelick fakult bohosloveck, nebo si crkev mohla zdit vlastn bohovdn uilit. Valn shromdn praskch pslunk crkve 13. nora 1922 podalo vld sttu, poslancm i sentorm Nrodnho shromdn pamtn spis. Ve tvrtm poadavku bylo navreno zzen vlastn bohosloveck fakulty, ppadn pebudovn Husovy fakulty na bohovdnou kolu i pro CSH. Oba tyto poadavky hrly roli v rozhodovn sted crkve v dalch letech. Prvn poslucha z CSH se zapsal na Husovu fakultu ji pro studijn rok 1921/ 22. Podzim roku 1932 pinesl zlomovou udlost v sil CSH o vlastn fakultu. Byl to vznik Vysok koly bohosloveck (VB) CS. Ta vznikla za sloit hospodsk situace sttu. VB CS byla slavnostn otevena 26. jna 1932 proslovem jejho dkana prof. A. Spisara. Pes problematick postaven VB zde bylo v letnm semestru 1932/ 33 zapsno 86 dnch a est mimodnch poslucha. Ministersk rada 2. ervna 1933 nakonec vyslovila souhlas se zzenm VB. Ani tm vak se kola nedostala na rove sttnch vysokch kol. Na sklonku roku 1939 byla vtina bohoslovc pevedena na msta uitel nboenstv. Jejich soustedn na koleji CSH umonilo pokraovn vuky i po uzaven vysokch kol. Husova eskoslovensk evangelick fakulta bohosloveck (HEBF) zahjila innost v ervnu 1945. Fakulta navzala ve sv innosti na prvn stav platn ke dni 29. z 1938.
222

Srov. http://web.etf.cuni.cz/ETF-55.html.

83

Roku 1950, na sklonku existence Husovy eskoslovensk evangelick fakulty bohosloveck ji navtvovalo 223 poslucha a pednelo zde trnct profesor obou sekc. Situaci teologickho kolstv v eskoslovensku zsadn upravilo Vldn nazen . 112/ 1950 Sb. z 14. ervence 1950 o bohosloveckch fakultch. To v druhm paragrafu rozdlilo Husovu eskoslovenskou evangelickou fakultu bohosloveckou na dv fakulty. Demokratick duch fakulty se projevoval vrazn v akcch doma i v zahrani, je se vzaly na 70. vro vzniku SR v roce 1988 a pln i v participaci student a uitel pi akcch, je vyvrcholily 17. listopadu 1989. Na vrcholu sametov revoluce, 1. prosince 1989, pedal prefekt Husovy eskoslovensk bohosloveck fakulty Jan Schwarz rektoru Karlovy univerzity akademiku Zdeku ekovi dost o zaazen Husovy fakulty do svazku UK. Vzniklo jednn, je vyvrcholilo zkonem . 163/ 1990 Sb., dle nho do Karlovy univerzity byly inkorporovny teologick fakulty katolick, evangelick i husitsk. Tak se v zpase o svobodu nroda, crkve i vdy konstituovala Husitsk teologick fakulta UK. 223 V souasnosti na fakult funguje 8 kateder spolu s stavem vchodnho kesanstv a s stavem idovskch studi. Je mon studovat, podobn jako na jinch teologickch fakultch, nkolik obor, nap. teologii, specializace v pedagogice, sociln prce a jin. Na fakult probh Univerzita tetho vku formou Dialogu generac (spolen vuka pro juniory i seniory). Zvl v dnen dob je tento zpsob spoluuvn velmi dleit, kdy provme krizi lovka a jeho komunikaci s druhmi. Propojen mezigeneranm studiem je vzva pro vechny, jak se uit sprvn dchat celm lovkem, kter otvr dvee do ivota ve spoleenstv a kter m svj potek v Bohu. Ale jak se nauit opravdovmu dialogu, kter otvr tento ivot ve spoleenstv, kter m svj potek v nadpirozenm svt a z kterho my lid erpme do svho svta pirozenho? Odpov nm dv emeritn velk kancl prask katolick teologick fakulty, emeritn prask arcibiskup, kardinl Miloslav Vlk: Dialogick charakter naeho ivota m svj pvod v tom, e jme byli stvoeni podle Boha, podle vzoru Nejsvtj Trojice, jej ivot je vnm dialogem lsky, v nm si osoby Trojice sdluj ivot. Proto nejbnjm a nejkrsnjm dialogem mezi lidmi je vztah lsky kdy se dva lid maj rdi a jeden se otevr druhmu, navzjem si chtj dlat radost a uinit se astnmi []. Vchoz bod boskho dialogu nen snaha prosadit sm sebe, ale otevt se druhmu, aby mohl se svmi nzory vstoupit. Oteven dvee bud dvru, lovk je pozvn, je pijat.224 Husitsk teologick fakulta je pro mnoh teologick fakulty uritm vzorem, jak provdt ekumenick studia a zrove i touto formou rozvjet ekumenick vztahy, o kter se sna cel svt. Prv na tto fakult je mon studovat samostatn magistersk programy pro ti rozlin crkve: pravoslavnou crkev, starokatolickou crkev, judaismus a samozejm husitskho zamen. Je to velk monost, jak se spolen, na jedn fakult uit u v studentskch ltech mezinboenskmu dialogu 225, kter je nejlep cestou k spolenmu cli, jm je jedin Bh.
223 224

Srov. http://www.htf.cuni.cz/HTF-30.html. VLK, M., Ve slub evangelia, s. 16-17. 225 Srov. O poteb a dleitosti dialogu hovo mohusk biskup, dnes souasn kardinl Karl Lehmann, kdy v roce 1990 ve trskm Hradci pi pleitosti 25. vro od ukonen poslednho ekumenickho snmu pronesl dodnes platnou analzu Druhho vatiknskho koncilu: Na rozdl od slova rozhovor dialog slou ke spolenmu nachzen a uznn pravdy a toto je te nejdleitj k tomuto elu pouv tak zinstitunnch zpsob postupu. Dialog je tedy rozhodn zamen na cl a pot s dosaenm shody. []

84

I na tto fakult, je monost zahraninho studia, co se dje prostednictvm rznch studijn vzdlvacch program, jako jsou studentsk, akademick a Fondov mobility, meziuniverzitn spoluprce, internacionalizace a dal. To ve svd o vysok kvalit evropskho vzdlvan.

Absolventi studia a monosti jejich uplatnn

Absolventm teologickho studia se nabz irok pole uplatnn. Zle samozejm na studijnm programu (viz. Druh kapitola), kter si student svobodn vybral a v nm spn ukonil absolvoval studia. Z nkolika perspektiv vybrm ti dleit monosti, kde uplatnit a realizovat bohovdn vzdln. Je to pedevm knsk stav, kdy kn, jako moud pasti vedou sven bo lid. Pro dnen dobu tm neodmyslitelnou skupinou teologickho studia jsou laici a jejich irokospektrln uplatnn. Nejsou pouze doplkem duchovnho stavu, ale samostatnm lnkem (ne oddlenm), podlejcm se na ivot crkve i mimo ni. Zvl v dnen evropsk, ateistick dob je o to vc poteba apotoltu schopnch a teologicky vzdlanch laik, kte ukou ve svm prosted na jedinho Vykupitele lidskch srdc. Posledn, tet monost realizace teologickho studia je svdectv, zvstovn radostn zvsti. O to vc pro absolventy teologickho studia je tato nepsan povinnost it Bo krlovstv. Kdo vce dostal, od toho se bude vc vyadovat (srov. Mt 25,21).

Knsk stav a jeho psoben

Prioritnm elem zaloen teologickch fakult byla vchova a vzdlvn budoucch kn, aby jednou mohli psobit pedevm v duchovn sprv nebo jako katechet pi vuce nboenstv nebo jinou innost hodnou knze. V dnen evropsk kultue vyhasla touha po tomto posvtnem stavu, vymizelo mezi mui pojet velikosti tto svtosti. Dvodem je konzumn a materiln zpsob provn mladho lovka 21. stolet. Dle je to nezjem obtovat se a vzat se na zvaznost knskch slib. Kdyby dnen svt pochopil velikost svtosti, kter pramen a do Kristova veeadla226, byly by nesetn kladn odpovdi na hlas
Dialog se sna o sjednocen, je m ukonit nedorozumn nebo spor; pinejmenm hled dorozumn, je vyrovn vznikl protiklady. Pitom lze tematizovat i zpochybnn nrody a provit jejich oprvnnost. Tato podoba komunikace spojen s argumentac se v novjm filosofickm mylen nazv tak diskurs. Dialog je chpn ponkud rozshleji, m vak podobnou strukturu. M ke shod ve sporn vci, pitom ale v neposledn d jde o solidn trvalost dosaenho konsensu, aby spor pi nejbli pleitosti znovu nevzplanul. Jin formy rozhovoru maj volnj skladbu, ale vztahuj se pmo k vci, piem se douc sjednocen stanovisek me uskutenit spe skrytm zpsobem. Sprvn chpan dialog probh podle zsad pravdy a svobody. Ve spolenm dialogu m kad astnk stejn monosti. [] Kdo pistoup na dialog, mus dle dodrovat urit symetrick pomr mezi naslouchnm a hovoenm a vzdt se jakkoli formy uit nsil krom sly argument. Aby se takov dialog vbec mohl podait, k tomu je potebn vysok stupe solidarity. Skuten dialog je tedy opravdu nron, velmi snadno se naru, proto se nevyda tak asto, jak bychom si snad pedstavovali. [] Druh vatiknsk koncil byl jedin velk dialog tohoto druhu v troj ji uveden oblasti vztah a jednn: vnitrocrkevn, ekumenick a svtsky spoleensk. Crkve v celm svt se po koncilu pokusily pijmout a peloit tento nov nstup ivm zdnennm v souasnosti (aggiornamento) na vlastn djinnou a kulturn pdu. LEHMANN, K. Evangelium a dialog due konciln obnovy, s. 151-152. 226 Srov. Knstv je ji od svch koen Kristovm knstvm. On toti obtuje Bohu Otci ob sebe samho, svho tla a sv krve, a svou obt ospravedluje v och Otce cel lidstvo a nepmo cel stvoen. Knz, slavc denn eucharistii, sestupuje do srdce tohoto tajemstv. Proto pro nho slaven eucharistick obti mus bt nejdleitjm a svatm okamikem dne, stedem jeho ivota. Knz jako sprvce Boch tajemstv slou obecnmu knstv vcch. Hlsnm Slova a slavenm svtost, zvlt eucharistie, pouuje Bo lid o tom, e

85

nejvyho Veleknze. Vdy se jedn o velikost tajemstv povolanho a toho, kter jako jedin m prvo si vyvolit svho uednka do sv sluby Povoln je tajemstv, a to neproniknuteln, protoe se tk vztahu, kter Bh zakld mezi sebou a lovkem. Je to nco zcela jedinenho a neopakovatelnho, tedy tajemstv, kter je jako njak mlo jasn hlas zaslechnuto v hlubinch svdom, je nejtajnj sted a svatyn lovka; v n je sm s Bohem, jeho hlas mu zaznv v nitru.227 Ale tm se neru spoleensk, toti crkevn rozmr povoln, protoe crkev m ast na kadm knskm povoln relnou ptomnost i innm psobenm.228

Laici a jejich uplatnn v praxi ivota

I kdy v souasnosti je trend nezjmu o knsk stav, pesto se teologick fakulty neuzavely, ale pouze pesmrovaly svoji psobnost, co se projevilo v rznosti oborech, je nabzej svm studentm, laikm.229 Je to pedevm vuka pedagogickho a socilnho zamen, je absolventi uplatuj v rznch oblastech (kolstv, sociln stavy, charita, asistence v pastoran innosti a jin). O zjmu laickho teologickho studia svd i velk poty uchaze o tyto obory. Dalm elem studia teologie je vlastn zjem k seznmen bohovdnho oboru s prohloubenm duchovnho ivota. Je to prv teologie, kter odkrv pramen ivota, jen vede k trvalmu tst na vnosti. I proto se na nkolika fakultch otevraj Univerzity tetho vku, kter maj monost navtvovat jak junioi, tak senioi jakhokoliv vku. V tomto bratrskm spoleenstv na rovin lidskho dialogu a cty je mon budovat Univerzity lidskch srdc, kter jsou nejdleitjm vsledkem studia, ktermu kme ivot darovan Stvoitelem. Kesansk laik patc k crkvi nalz svoji identitu jako aktivn subjekt230 ve spoleenstv s Bohem v historii spsy. Nen pouh pasivn pjemce, kter je samostatnm divkem. Laik se u a stv se vykonavatelem kolu v cel kesansk komunit.231
m ast na knstv Kristov a zrove jej pobz, aby je pln uskuteoval. Kdy po promovn zazn slova: Mysterium fidei, vichni jsou vybzeni, aby si uvdomili jakousi zvltn existenciln nutnost toho, co je to tajemstv Krista, eucharistie a knstv. Neerp knsk povoln prv odtud svou nejhlub motivaci? Je to motivace, kter je u cel ptomna ve chvli knskho svcen, ale kterou je nutno vnitn obnovovat a prohlubovat bhem celho ivota. Jen tak me knz stle hloubji objevovat velk bohatstv, kter mu bylo sveno. [] Tam je mra daru, a tam je tak mra odpovdi, jakou tento dar vyaduje. Dar je vdy vt! A je krsn, e je tomu tak. Je krsn, e lovk nikdy neme ci, e pln odpovdl na tento dar. Je to dar a je to tak kol: vdy! Tohle si uvdomovat znamen pln t sv knstv. JAN PAVEL II., Dar a tajemstv, Praha 1997, 83-88. 227 II. VK, Gaudium et spes 1., s. 1025-1120, esk peklad II. VK, s. 194. 228 JAN PAVEL II., Adhortace Pastores dabo vobis 38, s. 657-804, esk p. O vchov kn v souasnch podmnkch, s. 75. 229 Slovem laik se zde oznauj vichni vc kesan mimo leny stavu duchovenskho a stavu eholnho, prvn uznanho v crkvi; tedy vc kesan, kte kdy byli ktem pivtleni ke Kristu a uinni Bom lidem, a tak se stali svm zpsobem astnmi Kristova adu knskho, prorockho a krlovskho vykonvaj svm podlem posln celho kesanskho lidu v crkvi a ve svt. Vlastn a zvltn vlastnost laik je jejich svtsk rz. [] Z vlastnho povoln laik vyplv kol hledat Bo krlovstv tm, e se zabvaj asnmi vcmi a upravuj je podle Boha. ij ve svt, to znamen ve vech svtskch povolnch a innostech a v bnch podmnkch rodinnho a spoleenskho ivota, z nich je jejich existence takka utkna. Tam je vol Bh k tomu, aby plnili sob vlastn koly v duchu evangelia a jako kvas pispvali k posvcen svta jaksi z nitra a tak, pedevm pkladem svho ivota, vrou, nadj a lskou, hlsali Krista druhm lidem. II. VK, Lumen gentium 31, s. 5-71, esk peklad II. VK, s. 68-69. 230 Srov. Vem laikm, i kdy se maj vnovat podle svho povoln zleitostem svtskm, pslu i povinnost pomhat dum ke spse. Vude jim je otevena cesta, aby se podle svch sil a poteb doby astnili na dle

86

Svdectv apotolt
Studiem teologie kad absolvent na sebe bere nepsanou povinnost pedvat to, co mu bylo sveno, co u vyplv z pijat svtosti ktu, ppadn bimovn nebo pijet svtosti svcen. Jedn se o pedvn drahocennho pokladu vry, kter nosme v hlinnch ndobch (srov. 2 Kor 4,7) a je nam celoivotnm evangelnm programem.232 Evangelium m bt hlsno pedevm svdectvm naeho ivota vude tam, kde ijeme. Velmi poun a srozumiteln na toto tma hovo i v dnen dob blahoslaven pape Jan Pavel II., kdy ve sv exhortaci Ecclesia in Europa dv nvod, jak provat evangelium v praxi naich ivot, kter je hlsno rznorodmi zpsoby, ovem v kad dob a centrln a jedinou motivac je Spasitel svta, Je Kristus: Abychom mohli hlsat evangelium nadje, potebujeme bt stl a vrn sammu evangeliu. Kzn crkve ve vech svch formch mus bt vdy zameno na Jeovu osobu a mus stle vce smovat k nmu. Je teba dbt na to, aby byl prezentovn ve sv celistvosti: nejen jako morln vzor, ale pedevm jako Bo Syn, jedin a nezbytn Spasitel vech, kter ije a psob v crkvi. Aby nadje byla prav a nezniiteln, mus bt pln, jasn a obnoven hlsn vzkenho Jee Krista, zmrtvchvstn a vnho ivota prioritou pastoran innosti nejblich let. Evangelium, je se m hlsat v kad dob, je stle stejn, pesto existuj rzn zpsoby, jakmi je takov hlsn uskuteovno. Kad je vybzen, aby za vech okolnost veejn hlsal Jee a vru v nj; aby pitahoval druh k ve tm, e povede takov osobn, rodinn, profesn a spolen ivot, kter by zrcadlil evangelium; aby vyzaoval kolem sebe radost, lsku a nadji, aby mnoz, kdy uvid nae dobr skutky, velebili Otce, kter je na nebesch (srov. Mt 5,16), aby byli nakaeni a zskn; konen aby se stali kvasem, kter zevnit promuje a oivuje kad kulturn vyjden.233 Kde tedy zat zvstovat tuto nejasnj udlost v djinch spsy? Je to msto konkrtn situace, ptomnho asu a pedevm vlastnho ivota. Je nezbytn zat ve vlastnch adch (sebeevangelizace) vlastnho ivota. A tyto zskan zkuenosti s ivm Bohem praktikovat ve svdectv pro druh. A se nae kzn promuje v u-kzn na Krista! Je poteba znt osobn Krista a pak se ho nebt osobnm zpsobem svdectv zvstovat: Bh existuje! Tato reln perspektiva, kter se dotk kadho z ns, nen pouhou informac, ale skutenost, je dv konkrtnost lidskho byt! I v tomto kontextu souasn pape Benedikt XVI. vyhls v dob probhajc XIII. biskupsk synody o Nov evangelizaci Rok vry (11. jna 2012). Meme v tom vidt uritou spojitost, jakm zpsobem probouzet u nevcch,
Crkve. Kristus vykonv svj uitelsk ad nejen prostednictvm hierarchie, je u jeho jmnem a moc, nbr i prostednictvm laik, je uinil svdky, vybavil milost slova (srov. Sk 2,17-18), aby sla evangelia vyzaovala v dennm ivot rodinnm i spoleenskm. Vechnu svou apotolskou innost maj laikov vykonvat ve shod s duchovnmi pasti. Ti pak jsou povinni podporovat jejich dstojnost a odpovdnost, uvat jejich moudrch rad, svovat jim sluby ve prospch Crkve, ponechvat jim svobodu v jednn a povzbuzovat je s otcovskou lskou. PECKA, D., Svtlo a ivot, s. 347. 231 Srov. FALLICO, A. Pedagogia pastorale, s. 528, ve vlastnm eskm pekladu autora. 232 Srov. Program u tu je; stle t, odvozen z evangelia a iv tradice. Jeho stedem je vlastn sm Kristus, kterho mme poznat, milovat, nsledovat, abychom v nm mohli t trinitrn ivot a s nm petvet djiny a do jejich dovren v nebeskm Jeruzalm. Tento program se nemn se stdnm obdob a kultur, pestoe s nimi pot a vede s nimi opravdov a inn dialog. Tento odvk program je nam programem pro tet tiscilet. JAN PAVEL II., Apotolsk list Novo millennio ineunte 29, s. 266-309, esk peklad Apotolsk list papee Jana Pavla II. na zvr jubilejnho roku 2000, s. 23. 233 JAN PAVEL II., Exhortace Ecclesia in Europa 48, s. 649-719, esk peklad O Jei Kristu ijcm ve sv crkvi, prameni nadje pro Evropu, s. 33-34.

87

hledajcch, ale i vcch jeden z nejvtch boch dar, jm je vra, kter je zkladnm kamenem k budovn nov evangelizace. Porevolunm obdob nm bylo v echch, ale i na Slovensku umonno svobodn studovat i na teologickch fakultch, o kterch pojednval tento pspvek. Dky tmto studim si jedinec me o to vc uvdomit svou jedinenost byt v radku stvoen, ale pedevm vnho Tvrce, ke ktermu v tomto pozemskm snaen vichni smujeme.234 Kad, kdo proel studiem teologie, proel zrove forman kolou, kter svm zpsobem ovlivnila vnmn kadho teologa. Jedn se o urit vchovn proces, zvl u kandidt pipravujcch se ke knstv, kte absolvovali nkolikalet forman pobyt v seminch. Ovem to neznamen, e skonenm studia, seminrn vchovou, tento forman vzdlvac proces nabyl svho konce. Cel ivot na sob pracujeme a nikdy, dle slov jednoho knze nebudeme hotovi. S tmto vdomm pistupujeme k permanentn vchov, kter nm napomh k hlubmu prohlouben vzdln podloenho letitou prax ivota. Jen v tto souvislosti meme vyuvat nabyt poznatky, kter pak pedvme druhm, 235 a tak naplujeme jedno z posln absolvent teologickch studi (srov. Mk 16,15). Univerzitn studia se obvykle konaj ve spoleenstv s ostatnmi studenty, kde maj tito posluchai monost vzjemn konfrontace dialogu pod vedenm svch urench pedagog. Tak je mon se stvat den co den skutenou osobnost, kter dozrv v ptomnosti s blinm, potebnm (pedagog student; student pedagog). Opravdovou osobnost se lovk stv pouze v ivot, ve spoleenstv s druhm lovkem (komunikace, spoluprce). Lidsk byt je kreativn, tzn. e ptomnost lovka ve svt je dynamick aktivn, nikoliv statick pasivn. Je mon a stv se, e bhem sv existence lovk pilne vce ke svtu, a tak slbne jeho vztah k samotnmu lovku. Avak
234

Srov. Jednou z nejvznamnjch osobnosti pedagogiky je bezpochyby Jan Amos Komensk. Komensk vychz z ist kesanskch pedpoklad a lidskou bytost vnm jako nejdokonalej stvoen, jeho kolem je stt se prostednictvm formace naplno lovkem a pipravit se tak na ivot vny, kter m byt jeho pravm clem, jak to naznauji prvn kapitoly jeho Velk didaktiky. HLAD, ., Od Schola ludus k Homo ludens, in pecifick aspekty edukcie loveka, Bratislava Nitra 2006, 232, ve vlastnm eskm pekladu autora. 235 Srov. Na toto tma hovo i znm zkuen italsk teolog Romano Guardini, kdy vysvtluje propojen vchovy druhho s vlastn celoivotn vchovou: Mm-li vychovvat njakho lovka, tedy se naped na nj podvm, hledm mu porozumt, ptm se po jeho podstat (jde), a je-li takov, jak by ml bt. Podrobuji ho tedy sv kritice. A osobuji si prvo kat: i toto! Nedlej ono! Nevyhov-li tomu, pak eknu: Jednal jsi nesprvn! Ale kad, kdo chce vychovvat, poct jednou otzku: Jakm prvem chce druhho vychovvat? Odkud m prvo prohledat, posuzovat, poadovat? Je-li lovk osobou, osobou obdaenou svobodou a dstojnost jakm prvem chce tomuto lovku kat, jakm se m stt? Rozum se, e nikdy nemohu ci: Vychovvm, protoe sm jsem vychovn. lovk, kter by tohle ekl, zaslouil by, aby byl znovu posln do koly. Byl by jako lovk, kter nepochopil, e nikdy nejsme hotov, nbr e neustle rosteme a nm se stvme. Jin odpov byla by sprvnj: Vychovvm, protoe sm o sv vychovn bojuji. Tento zpas mi dodv vychovatelsk vrohodnosti. To, e t pohled, kter uprm na druhho, je upen t na mne samho. Ta otzka vak zasahuje hloubji: Co to vlastn znamen vychovvat? Neznamen to, e m bt ztvrnna mrtv hmota jako kmen sochaem. Znamen to spe, e meme tomto lovku dodat odvahy, aby byl sm sebou. Abych mu ukzal jeho koly, abych mu naznail jeho cestu, nikoliv sv koly a svou cestu. Abych mu pomhal k jeho vlastn svobod. Musm tedy uvst v chod iv dn. m? Zajist e t e, napomnnm, povzbuzovnm, metodami veho druhu. To vak jet nen to vlastn. ivot zantte jen ivotem. Nejsilnj vchovnou moc je, kdy sm si dm a usiluji dostat se vped. Bylo eeno, e pedagogov jsou ponejvce lid, kte nejsou s to sami se sebou nic podit a kte se proto vrhaj na druh. Tolik je jisto, e nejjistj sudky a nejrozhodnj poadavky vychzej velmi asto od lid vnitn bezradnch. Zde je rozhodn bod. M pedagogick sil o druhho in vrohodnm to, e sm zpasm, abych byl lep. A konen jakoto lid vc ekneme, e vychovvat znamen pomhat, aby druh lovk nalezl cestu k Bohu. Nejenom, aby se stal zdatnm pro zemi, nbr aby toto dtko Bo dorostlo a k plnmu vku Kristovu. lovk je lovku cestou k Bohu. Aby j vak mohl bt, mus sm tou cestou jt. GUARDINI, R. Vrohodnost vychovatele, s. 206.

88

existence jednotlivce je smyslupln jen v ptomnosti druhho lovka; tu nelze nahradit nim jinm, tj. materilnm, neivm.236 Nesmme ovem zapomnat na tu nejdleitj kolu, ve kter vyuoval sm bosk Mistr sv nejbli uednky (spolupracovnky), ale i irok okol. Z tto univerzity ivota, kter byla podloena prax ivota, by mla vychzet vechna nae snaen a vsledky, kter se nm poda zskat v realit na existence. Ne pouze pro nae vlastn uspokojen, ale pro dobro a ke spse k tm, ke kterm jsme nebo budeme jednou poslni.

236

MATURKANI, P. 5 x lovk, s. 19.

89

Zver
Poznanie Boha je vzvou pre kadho hadajceho loveka. Cie je jeden, ciest je mnoho. V naej monografii sme predstavili niektor z nich. Ide o cesty, ktor s uren nielen pre odbornkov, znalcov alebo tudentov, ale ide o cesty, ktor s schodn pre kadho loveka. Jedntliv asti monografie ukazuj, do akej miery je mon vytvori interdisciplinrne prepojenie biblickch, teologickch, filozofickch, didaktickch ale i historickch discipln, ktor vytvraj komplexn priestor pre poznanie seba i Boha. Vychdzajc z bytostne udskch otzok sa dostvame k tomu, e chceme opusti vntorn priestor vlastnho iotnho sveta a vystpi von, hada dokonalos a jej princpy. V konkrtnych kapitolch ukazujeme, ako je mon sledova transcendentn dimenziu udskej existencie, ktor je viazan prve na schopnos loveka prekroi svoju hranicu bytia. Biblick teolgia ponka mdros Boieho zjavenia, ktor je nielen dokladom historickho zpasu loveka o zmysel svojej existencie, ale je predstavenm rznych pokusov ponk, ktor sa v Zjaven prezentuj ako nvdy na hadanie Boha. Draz sme poliili na exegzu, ktor ponka konkrtne vchodisk pre aplikciu uvedench zverov do praktickej roviny konania. Vo filozofickej reflexii sme ponkli dve cesty, jednu zameran na teologick akcent a druh na pekulatvny akcent. Ako bolo poukzan, k poznaniu Boha sa mono pribli aj cez rozum, rovnako, ako mnoh zkutia naej existencie dokeme uchopi rozumom. Filozofick reflexia vak narazila v naej explancii na hranice viery, ktor s stle metodicky nedostupnm priestorom pre filozofiu. Pokora vo vzahu k transendencii Boha ale aj asti udskho bytia je nevyhnutnm predpokladom pre poznanie tak seba, ako i pre poznanie Boha a a vytvorenie relevantnho vzahu. Teolgia vysvetuje Boie zjavenie a tak nm sprostredkovva poznanie Boha. asto sme svedkami omylu v chpan teolgie ako nedynamickej a dogmatickej vede, ktor nereflektuje aktulne potreby loveka a nov vzvy doby. V monografii sme ukzali, e opak je pravdou. Predstavili sme aktulne tendencie, ktor ukazuj teolgiu ako dynamick vedu a zrove sme prezentovali, ak aktulne ponuky m pri poznan Boha v perspektve modernch problmov a otzok vychdzajcich z bytia loveka. Poznanie, ako sme ukzali nesta na iv vzah, ktor je nam cieom. Okrem gnozeologickej dimenzie je tu aj antropologick, konatvna dimenzia uskej sebarealizcie, ktor mus by zkldom pre responzvnu akciu na Boiu vzvu. Konanie, ktor vychdza z poznania uschopuje loveka ku konaniu dobra, je to reakcia na vzvu a zrove naplnenie udskho povolania ku konaniu dobra. Predstavili sme morlnu dimenziu udskho konania, ako praktick vyuitie poznania, ktor mme k dispozcii. Pozna Boha ako seba samho znamen pochopi toto nae poznanie ako vzvu a pozvanie. Poznaj Boha ako seba samho je vzvou nielen pre itatea a nielen pre kresana. Dleitos poznania je neoschybniten, dsledky nepoznania s fatlne, nielen v oblasti viery, ale aj v kadodennom ivote. Cesty, ktor sme ponkli itateovi predstavuj monosti, ktor sme v predloenej monografii opsali a overeli, a ako tak ich ponkame aj irokej verejnosti.

90

Zoznam pouitej literatry

BEL, F. vod do Novej zmluvy. Bratislava : Univerzita Komenskho, 2009. AUGUSTINUS, A. De civitate Dei contra paganos libri XXII. PL 41. [skratka De civitate Dei] (Slovensk preklad Bo tt. 1. a 2. zvzok. Preloili Jn Kov, tefan Dian a Matej Ptoprst. Trnava-Bratislava : Spolok svtho Vojtecha-L, 2005. BENEDIKT XVI. RATZINGER, J. vod do kresanstva. Trnava : Dobr kniha, 2007. 305. s. ISBN 978-80-7141-562-6. BENEDIKT XVI. Deus caritas est. Trnava : Spolok svtho Vojtecha. 2006. 64 s. BENEDIKT XVI. Caritas in veritate. Trnava : Spolok svtho Vojtecha. 2009. 120 s. BENEDIKT XVI. Verbum Domini. Trnava : Spolok svtho Vojtecha. 2011. 168 s. ISBN 97880-7162-868-2. Biblia. Bansk Bystrica : Slovensk ekumenick preklad s deuteroknonickmi knihami. Slovensk biblick spolonos. 2007. 1380 s. ISBN 978-80-85486-48-3. BLAKOV, A. Etika cnosti poda Toma Akvinskh. Nitra : FF UKF, 2009. 144 s. ISBN 978-80-8094-475-9. CORETH, E. Co je lovk?(Zklady filosofick antropologie) Praha : Zvon, 1996. 211 s. ISBN 80-7113-170-9. P, J. MAGEROV, J. Postoje k problematike smrti a umierania loveka v oetrovateskej etike. In Argumentcia v bioetike. Ruomberok : Katolcka univerzita, 2009. s. 171-214. ISBN 978-80-8084-261-1. Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1969. Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1972. DOLISTA, J. Nadje vloen do manelstv. Olomouc : MCM, 1994. Dostupn na: http://www.corpusthomisticum.org/iopera.html. DUBOVSK, P. (zost.): Genezis. Komentre k Starmu zkonu 1. Trnava : Dobr kniha, 2008. 828 s. FALLICO, A. Pedagogia pastorale. Catania : Edizioni Chiesa Mondo, 2000. FARKASFALVY, D. M. Texts and Testaments. Critical Essays on the Bible and Early Church Fathers (zost. W. Eugene March). San Antonio, 1980. s. 109-134.

91

FARKASFALVY, D. M. Theology of Scripture in St. Irenaeus. In Revue bndictine 78, ro. 1968, s. 319-333. FARKA, P. Jeiova re na vrchu. Bratislava : UK RKCMBF, 2001. 134 s. ISBN 80-8869630-5. FARKA, P. Naratvne umenie evanjelistu Luka. Bratislava-Nitra : UK RKCMBF, 2007. 129 s. ISBN 978-80-88696-48-3. FARKA, P. Novozkonn texty. Symbolika a interpretcia. Bansk Bystrica Badn, 2000. 152 s. ISBN 80-88937-02-7. FARKA, P. Novozkonn texty. Symbolika a interpretcia. Bansk BystricaBadn, 2000. FARKA, P. Symbolika siel a farieb v Zjaven apotola Jna. Bratislava : UK RKCMBF, 2003. 125 s. ISBN 80-88696-34-8. FARKA, P. Vybran perikopy z Evanjelia poda Jna. Bratislava : UK RKCMBF, 2003. 90 s. ISBN 80-88696-36-4. FARKA, P. ivot poda Desatora. Katolcky prspevok k dialgu Phlmann Stern. In Dialg kresanstva a judaizmu. Zbornk z vedeckej konferencie konanej 9.11.2006. Ruomberok : FF KU, 2007, s. 60-73. FARKAOV, D. a kol. Oetrovatestvo teria. Martin : Osveta, 2005. 215 s. ISBN 808063-182-4. FINANCE, J. De lun et de lautre. Essai sur laltrit. 2. vyd. Rome : Editrice Pontificia Universit Gregoriana, 1993. ISBN 88-7652-278-6. GEHLEN, A. Duch ve svte techniky. Praha : Svoboda, 1972. GUARDINI, R., Vrohodnost vychovatele, in Teologick texty 6, Zvon, Praha 1991. GUMULK, R., Zomrie dstojne nesmie by luxus. [online]. 2011, [cit. 2011-01-25]. Dostupn na internete: <http://www.tkkbs.sk/zc/2011/bulletin201103.pdf . GNTR, A. Morlna teolgia III/b. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2010. 526 s. ISBN 978-80-7162-817-0. HELLER, J. MRZEK, M. Nstin religionistiky. Praha : Kalich, 2004. 320 s. ISBN 80 7017721-7. HERIBAN, J. Prrun lexikn biblickch vied. Rm : SSCM, 1992. 664 s. HLAD, . Od Schola ludus k Homo ludens. In pecifick aspekty edukcie loveka. Bratislava-Nitra : CMBF, 2006. 92

HLOUCH, J. Minutnka. 14. ledna. esk Budjovice : Str, 1971. HORKA, R. Muratoriho zlomok: poznmky k textu a slovensk preklad. In Disputationes Scientificae. ro. 2, . 4 (2002) s. 50-64. HRAKOV, J. udsk bytos osobnos v integrite rozumu a srdca. In Osobnos loveka v jej duchovnej dimenzii. Trnava : Trnavsk univerzita, 2000. s. 103-108. ISBN 80-88774-91-8. HREHOV, H. Nov racionlne pochopenia ivota bioetika a metafyzika. In Ochrana ivota IX. Trnava : Trnavsk univerzita, 2008. s. 38-42. ISBN 978-80-8092-241-5. Gaudium et spes. AAS 58 (1966) 1025-1120. esk peklad II. VK. Praha : Zvon, 1995. Lumen gentium. AAS 57 (1965) 5-71, esk p. II. VK. Praha : Zvon, 1995. Sacrosanctum Concilium. AAS 56 (1964) 97-138, esk peklad II. VK. Praha : Zvon, 1995. JAN PAVEL II. Adhortace Pastores dabo vobis. AAS 84 (1992) 657-804, esk peklad O vchov kn v souasnch podmnkch. Praha : Zvon, 1993. JAN PAVEL II. Apotolsk list Novo millennio ineunte. AAS 93 (2001) 266-309, esk peklad Apotolsk list papee Jana Pavla II. na zvr jubilejnho roku 2000. Praha : BK, 2001. JAN PAVEL II. Dar a tajemstv. Nov msto, Praha, 1997. JAN PAVEL II. Encyklika Redemptor hominis. AAS 71 (1979) 257-324, esk peklad Vykupitel svta. Praha : Zvon, 1996. JAN PAVEL II. Exhortace Ecclesia in Europa. AAS 95 (2003) 649-719, esk peklad O Jei Kristu ijcm ve sv crkvi, prameni nadje pro Evropu. Praha : BK, 2003. JN PAVOL II. Evangelium vitae. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1995. JN PAVOL II. Christifideles laici. Bratislava : L, 1990. JN PAVOL II. Veritatis splendor. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1994. ISBN 80-7162057-2. JN PAVOL II. Sapientia Christiana. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1999. ISBN 807162-278-8. KASANOV, A. SOLGAJOV A. MOJTOV M. Komunitn oetrovatesk starostlivos o ud so pecilnymi potrebami. In BOLEDOVIOV, M. ZRUBCOV, D. a kol. Sestra a prodn asistentka v komunitnej starostlivosti. Nitra : UKF, 2009. 215 232 s. ISBN 978-80-8094-576-3.

93

Katechizmus Katolckej cirkvi. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1999. 918 s. ISBN 80-7162259-1. KONDRLA, P. Autenticita ako vzah. In Autentick sloboda a viera. Nitra : UKF, 2011. ISBN 978-80-8094-980-8. KONDRLA, P. Filozofia hodnt v 19. storo. Nitra : FF UKF, 2007. ISBN 80-8094-027-4. KONDRLA, P. Hodnoty a postmoderna. Bratislava : Iris, 2010. ISBN 978-80-89256-50-1. KONDRLA, P. Obsahov dimenzia vyuovania nboenstva. In Kondrla, P. a kol.: Vybran kapitoly didaktiky nboenskej vchovy. Nitra : FF UKF, 2004. s. 7-10. ISBN 80-8050-686-8. KONGREGCIA PRE NUKU VIERY. Dignitatis personae. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2009. ISBN 978-80-7162-768-5. KOPIVA, K. Lidsk vztah jako soust profese. Praha : Portl, 1997. 147 s. ISBN 80-7178318-8. KTNY, I. vod do tdia morlnej teolgie. Nitra : Kazsk seminr sv. Gorazda, 2003. ISBN 80-88741-40-8. KTNY, I. Bytostn dimenzia svedomia loveka. Rm-Bratislava-Nitra: Slovensk stav-RK CMBF UK, 2001. ISBN 80-88696-26-7. KTNY, I. Morlny aspekt autority v alienanom postoji lenov sasnej rodiny. So zreteom na niektor dokumenty Magistria ostatnch desaro, avak v prizme obsahu pojmov prophetia, parrhesia. In Studia Aloisiana. ISSN 1338-0508, 2012, ro. 3, . 1, s. 19-31. KTNY, I. Odcudzenie zkladnmu aspektu povolania. pecifik teologicko-morlneho odlenia i v chpan Magistria Cirkvi ostatnch desaro. In Studia Aloisiana. ISSN 2011, ro. 2, . 1, s. 109-120. KTNY, I. vod do tdia morlnej teolgie. Delinean aspekt. Bratislava-Nitra : Univerzita Komenskho Kazsk seminr, 2003. ISBN 80-88741-40-8. LATOUR, B. Nikdy sme neboli modern. Bratislava : Kalligram, 2003. ISBN 80-7149-595-6. Legislatvne texty Biblie I.-III. (zost. Farka, P.). Bratislava-Nitra : UK RKCMBF Kazsk seminr-Nitra, 2007-2008-2009. LEHMANN, K. Evangelium a dialog due konciln obnovy. In Teologick texty 5. Praha : Zvon, 1995. MATURKANI, P. 5 x lovk. esk Budjovice : Nakladatelstv JIH, 2010.

94

Mc GRATH, A. E. 2001. Kesansk spiritualita. Praha : VOLVOX GLOBATOR, 2001. 310 s. ISBN 80-7207-444-X. METZGER, B. M. Il canone del Nuovo Testamento. Brescia : Paideia Editrice, 1997 (pv.: The Canon of the New Testament. Its Origin, Development, and Significance, Oxford 1989). MICHALOV, J. Dejiny filozofie 19. storoia. Bratislava : Iris, 2010. ISBN 978-80-89256-495. MICHALOV, J. Filozofia renesancie a baroka. Nitra-Bratislava : FF UKF-L, 2004. ISBN 80-8050-671-X. MICHALOV, J. Ranokresansk filozofia. 2. rozren vyd. Nitra-Bratislava : FF UKF-L, 2005. ISBN 80-8050-831-3. MICHALOV, J. Scholastick filozofia. Nitra-Bratislava : FF UKF-Herba, 2002. ISBN 808050-502-0. MORICOV, J. - FARKA, P. Bratia a sestry Jeia Krista v evanjeliovch textoch. In Teologick reflexie III. Nitra, 2004 (CD). MURA, G. Ermeneutica e verit. Storia e problemi della filosofia dellinterpretazione. Roma : Citt Nuova Editrice, 1996. OPATRN, A. Cesty pastorace v pluralitn spolenosti. Kosteln Vyd : KN, 2006. PPESK BIBLICK KOMISIA. Biblia a morlka. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2009. 254 s. ISBN 978-80-7162-751-7. PPESK RADA PRE SPRAVODLIVOS A POKOJ. Kompendium socilnej nuky Cirkvi. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2004. 545 s. ISBN 978-80-7162-725-8. PPESK RADA PRE SPRAVODLIVOS A POKOJ, Kompendium socilnej nuky Cirkvi. Spolok svtho Vojtecha: Trnava, 2008. ISBN 978-80-7162-725-8. PAVEL VI., Exhortace Evangelii nuntiandi. AAS 68 (1976) 5-76, esk peklad Hlsn evangelia. Praha : Zvon, 1990. PECKA, D. Svtlo a ivot. Svitavy : Trinitas, 1998. PERA, H. WEINERT, B. Nemocnm nablzku. Praha : Vyehrad, 1996. 199 s. ISBN 807021-152-0. PIEPER, J. Scholastika. Osobnosti a nmty stedovek filosofie. Praha : Vyehrad, 1993. ISBN 80-7021-131-8.

95

PIZZORNI, R. M. Il contenuto del diritto naturale. In Pontifica accademia romana di S. Tommaso d'Aquino (ed.): San Tommaso e la filosofia del diritto oggi. Roma : Citt Nuova Editrice, 1973. p. 191-221. POKORN, P. Literrn a teologick vod do Novho zkona. Praha, 1993. ROSEMANN, P. W. Histoire et actualit de la mthode scholastique selon M. Grabmann. In McEvoy, James Follon, Jacques (eds.): Actualit de la pense mdivale. (Philosophes mdivaux, 31). Louvain-la-Neuve, ditions de lInstitut suprieur de philosophie. Louvain/Paris : Peeters, 1994. p. 95-118. ISBN 90-6831-607-9. ROSEMANN, P. W. Omne agens agit sibi simile. A Repetition of Scholastic Metaphysics. Leuven : Leuven University Press, 1996. ISBN 90-6186-777-0. ROSEMANN, P. W. Omne ens est aliquid. Introduction la lecture du systme philosophique de saint Thomas dAquin. Louvain-Paris : d. Peeters, 1996. ISBN 978-906831-814-2. ROSEMANN, P. W. Understanding Scholastic Thought with Foucault. New York : St. Martins Press, 1999. ROSSANO, P. RAVASI, G. GIRLANDA, A. (zost.): Nuovo Dizionario di teologia biblica, Cinisello Balsamo (Milano) : Edizioni Paoline, 1914, s. 464-489. s. 464. SAPK, M. KONDRLA, P. a kol.: Etika a postmoderna. Nitra : UKF, 2009. ISBN 978-808094-488-9. SCHINKEL, A. Conscience and Moral Education. In Moral Education and Development. Part 2. Sense Publishers, 2012. ISBN: 978-94-6091-716-5 STANEK, . Rozdva slovo. pisk KapitulaSpisk Podhradie : Nadcia Kazskho seminra biskupa Jna Vojtaka, 2007. STANEK, . Zastavenie nad slovom. pisk KapitulaSpisk Podhradie : Nadcia Kazskho seminra biskupa Jna Vojtaka, 2007. Svt psmo. Rm : Slovensk stav svtho Cyrila a Metoda, 1995. SVETOV ZDRAVOTNCKA ORGANIZCIA. Profesionlne a etick otzky. In Lemon V. Bratislava : Slovensk komora strednch zdravotnckych pracovnkov, 1997. s. 65-124. ISBN 80-967818-4-7. TICH, L. vod do Novho zkona. Svitavy, 2003; TRSTENSK, F. Aby si poznal spoahlivos uenia. vod do Novho zkona. Svit : KBD, 2006.

96

VAEK, M. Myslenie a viera poda Toma Akvinskho. In: Philosophica 8. Nitra : KF FF UKF, 2011. s. 58-73. ISBN 978-80-8094-855-9. VLK, M. Ve slub evangelia, Praha : Zvon, 1997. VOLEK, P. Vplyv aristotelizmu pri vysvetovan konania u Toma Akvinskho a Rajmunda Lulla. In Filozofia. ISSN 0046-385X, ro. 66, . 1, 2011, s. 11-23. VRIES, J. Zkladn pojmy scholastiky. Praha : Rezek, 1998. ISBN 80-86027-11-2.

Diela Toma Akvinskho

Summa contra Gentiles. [skratka ScG] Textum Leoninum emendatum ex plagulis de prelo Taurini 1961 editum. Summa Theologiae. [skratka STh] Textum Leoninum Romae 1888 editum. (S prihliadnutm k eskmu prekladu vybranch otzok Tom Akvinsk o zkonech v Teologick sum. Preloil Karel prunk. Olomouc: Krystal OP, 2003. Star esk preklad Theologick summa. 6 zv. Preloil P. E. Soukup a kol. Olomouc: Krystal, 1937-40). Super Boetium De Trinitate. [skratka Super De Trin.] Textum a Bruno Decker Lugduni Batauorum 1959 editum. Scriptum super Sententiis. [skratka Super Sent.] Textum Parmae 1856 editum. Sententia libri Metaphysicae. [skratka Sententia Metaphysicae] Textum Taurini 1950 editum. Quaestiones disputatae de veritate. [skratka De veritate] Textum Leoninum Romae 1970 editum. Quaestiones disputatae de virtutibus. [skratka De virtutibus] Textum Taurini 1953 editum. In libros Aristotelis De caelo et mundo expositio. [skratka In De caelo] Textum Leoninum Romae 1886 editum. In psalmos Davidis expositio. [skratka Super Psalmo] Textum Parmae 1863 editum.

97

Odkazy
http://www.cmtf.upol.cz/menu/o-fakulte/historie-a-soucasnost/. http://web.etf.cuni.cz/ETF-55.html. http://www.htf.cuni.cz/HTF-30.html. http://www.ktf.cuni.cz/KTF-8.html. http://www.ktf.cuni.cz/KTF-108.html#1http://www.ktf.cuni.cz/KTF-9.html. http://www.tf.jcu.cz/historie/historie.0046-385X http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/apost_letters/documents/hf_benxvi_apl_20100921_ubicumque-et-semper_it.html

98

O autoroch:

prof. ThDr. Pavol Farka PhD. pecializcia na biblikum, vedci Katedry biblickch vied na CMBF UK v Bratislave, len katedry nboenskch tdi na FF UKF v Nitre

doc. PhDr., PaedDr. Peter Kondrla, PhD. pecializcia na sasn filozofiu, vedci katedry nboenskch di na FF UKF v Nitre

Mgr. Andrea Blakov, PhD. pecializcia na medievlnu filozofiu, zstupkya vedceho katedry nboenskch tdi na FF UKF v Nitre

ThDr. ubomr Hlad, PhD. pecializcia na dogmatick teolgiu, rektor UPC pri UKF v Nitre, len katedry nboenskch tdi na FF UKF v Nitre

ThDr. Miroslav Lyko, PhD. - pecializcia na morlnu teolgiu, hovorca Biskupstva v Nitre, len Katedry nboenskch tdi na FF UKF v Nitre

ThDr. Prokop Patrik Maturkani, PhD., CFSsS teolg, pedagg, publicista, kaz.

99

Pavol Farka, Peter Kondrla, Miroslav Lyko ubomr Hlad, Andrea Blakov, Patrik Maturkani

POZNAJ BOHA AKO SEBA SAMHO

Vydavate Gorazd n.f. Nitra Redakn prava Peter Kondrla Jazykov redakcia Veronika Chovancov Design Martin Rampek Redakn spoluprca Katedra nboenskch tdi FF UKF Nitra Nklad 150 ks Rozsah 100 strn Nitra 2012 ISBN 978-80-89481-20-0 EAN 9788089481200

100