Kód ITMS projektu: 26110130519

Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika – moderná škola tretieho tisícročia

Ultrafialové žiarenie
Vzdelávacia oblasť:  Človek a príroda

Predmet:  Fyzika

Ročník:  3. ročník

Tematický celok:  Elektromagnetické žiarenie

Vypracoval:  Mgr. Jolana Szanková

Dátum:  máj 2013

 Obsah
1. UV žiarenie
2. Rozdelenie UV
3. Pohlcovanie UV 8. Vplyv UV na živé organ
4. Zdroje UV žiarenia izmy
5. Umelé zdroje UV 9. UV žiarenie a koža člov
eka
6. UVA žiarenie
11. Použité zdroje
7. UVB žiarenie

2
 Ultrafialové žiarenie (UV)
• je elektromagnetické žiarenie s vlnovou
dĺžkou od 100 nm do 400 nm(kratšej ako
viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové
žiarenie)
• objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom
Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom
• pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším
zdrojom UV žiarenia Slnko
• UV = ultraviolet podľa anglického názvu

3
 Rozdelenie UV žiarenia
• Ultrafialová oblasť sa delí na:
• UVA (λ = 315 nm až 400 nm)
• UVB (λ = 280 nm až 315 nm)
• UVC (λ = 100 nm až 280 nm)

4
 Pohlcovanie UV žiarenia
• zemská
atmosféra účinne
pohlcuje väčšinu
tohto žiarenia
• účinnosť
pohlcovania stúpa
s jeho klesajúcou
vlnovou dĺžkou.

5
 Zdroje UV žiarenia
• Prírodné: Slnko a iné hviezdy, výboje v
atmosfére

• Umelé: ortuťové, xenónové lampy, oblúkové

lampy, oblúk pri zváraní, vodíkové, deutériové
lampy, germicídne lampy

6
 Umelé zdroje UV žiarenia
• UV lampy používané na polymerizáciu (výplne
zubov, alebo atramentu v tlačiarňach)
• špeciálne UV lampy (v medicíne, v soláriách)
• UV žiarenie vyžarujú aj halogénové lampy

7
 UVA žiarenie
• dlhovlnné (315 až 380 nm)
• preniká až na očnú sietnicu, dlhodobé pôsobenie
môže viesť až k oslepnutiu (šedý zákal),
neprehrieva kožu ale preniká hlbšie, môže za jej
predčasné starnutie, nadmerné vysúšanie,
vyvoláva včasnú kožnú pigmentáciu
• zriedka spáli ale vedie k zvýšenému riziku
onemocnenia rakovinou kože
• ozónová vrstva pohltí 30%

8
UVB žiarenie
• strednovlnné (290 až 320 nm)
• je najnebezpečnejšie
• pôsobí na očnú rohovku (snežná slepota),
• spáli pokožku, vyvoláva sčervenanie, neskorú
kožnú pigmentáciu
• priamo poškodzuje DNA a podporuje vznik
kožnej rakoviny
• ozónová vrstva pohltí 80%

9
 UVC žiarenie
• krátkovlnné (100 až 290 nm)
• ničí DNA štruktúru

• pohlcuje ho ozónová vrstva

• zaniká v stratosfére a na Zem nedopadá

10
 Vplyv UV žiarenia na živé organizmy
• pôsobí na bunky mnohými mechanizmami
• vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov,
spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií
• pre niektoré živočíchy (napr. dážďovky) má
až smrteľné účinky.
• bielkoviny, nukleové kyseliny a niektoré pigmenty – sú
najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých
organizmov na UV žiarenie
• zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a
prejavuje sa na koži a oku (malá prenikavosť UV ž.)

11
 UV žiarenie a koža človeka
• UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli
syntéze vitamínu D. Na vytvorenie potrebného
množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne.
• Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB
žiarenia vedie k jej poškodeniu (starnutie kože).
• Koža má obmedzenú schopnosť regenerácie a môže
sa stať, že niektoré bunky ostanú trvale poškodené
bez možnosti regenerácie.
• pre deti oveľa škodlivejšie
Jedným zo spôsobov, ako ochrániť kožu pred negatívnym
vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov
pred slnečným žiarením.

12
 Použité zdroje
• Pišút J. a kol.: Fyzika pre 4.ročník gymnázia,
1987, SPN, Bratislava
• Tarábek, P. a kol.: Zmaturuj z fyziky, Didaktis,
Bratislava, 2011
• http://img.najmama.sk/stories/Deti/uv_ziarenie_4.jpg

13