Hudobný romantizmus predstavoval hudobný sloh, ktorého korene siahajú do 18.

storočia, typický
však až pre 19. storočie. Veľká francúzska revolúcia vytvorila podmienky pre nový hudobný život, v
ktorom sa skladateľ odpútal od feudálnych chlebodarcov a stal sa slobodným umelcom (už L. v.
Beethoven), komponujúcim často pre imaginárne obecenstvo alebo pre seba. Konkurencia medzi
umelcami viedla k stupňovaniu virtuozity a umeleckej náročnosti, toto zase k zvyšovaniu
všeobecného a umeleckého vzdelávania sa skladateľov, ktorí sa začali pokladať za vodcov a prorokov
spoločnosti; do popredia sa dostal obdiv geniality.

Na prelome 18. a 19. storočia sa ujal vedenia v európskej kultúre nový činiteľ, ako vtedy vraveli „tretí
stav" - meštianstvo. Po svojom víťazstve vo Veľkej francúzskej revolúcii bolo silou mladou a
pokrokovou. Prináša nové myšlienky do filozofie, literatúry a umenia. Ten sa prejavuje veľkým
zmyslom pre prírodu, láskou k histórii, obzvlášť k jej tajomným príbehom, legendám a fantázii. Na
rozdiel od klasického a osvietenského racionalizmu zdôrazňuje cit. Umenie vyjadruje radosť, smútok,
nádej, žiaľ a iné nálady ľudského vnútra.

Dôsledkom toho je blízka súvislosť hudby s poéziou a obľúbenosť opery, kde sa všetko spája do
jedného celku.

Charakteristika hudby: V hudbe sa zdôrazňuje spevnosť, vláčnosť melódie, harmónia využíva

chromatiku, aby znela, čo najfarebnejšie, skladatelia využívali prekvapujúce modulácie,
enharmonické premeny, rytmiku osviežujú rytmy ľudových tancov. V obľube je hlavne lesný roh,
klarinet, violoncello, anglický roh, basklarinet, kontrafagot. Zdokonalený kladivkový klavír sa stáva
hlavným nástrojom popredných romantických virtuózov (Chopin, Schumann, Liszt). Hudba
v romantizme je pestovaná verejne, na koncertoch, nielen v šľachtických salónoch a na zámkoch.
Veľkí hudobníci sú uctievaní celým národom, ba často ich sláva už počas života je svetová.
V romantizme vystupujú nápadné skladateľské individuality, každý vnáša do hudby aj svoj osobný
tón. A doba romantická mala šťastie na veľké a výrazné osobnosti.

Delenie romantizmu:

- Ranný (skorý): F. Schubert, F. Mendelson-Bartholdy, C. M. von Weber - Pieseň: ľudová

pieseň, umelá pieseň – romantizmus Schubert: Kráľ duchov, Schumann: piesňové cykly,
Mendelson: Pieseň bez slov, M. Sch. Trnavský: Keby som bol vtáčkom,
+ čistý: R. Schumann, F. Chopin, E. H. Grieg
- novoromantizmus: programová hudba, programová symfónia, symfonická báseň,
H. Berlioz, F. Liszt, R. Wagner
- vrcholný – romanticko-klasicistická syntéza: G. Mahler, R. Strauss (tance, symfónie) –
návrat k jednoduchosti klasicizmu
- neskorý: Rachmaninov, J. Brahms

Prví hudobní romantici vyrastajú ešte z pôdy klasickej. Príkladom je Franz Schubert (Pstruh,
Nedokončená, Zimná cesta, Kráľ duchov).

Ranný – skorý romantizmus

Franz Peter Schubert (* 31. január 1797, Viedeň – † 19. november 1828, Viedeň) bol rakúsky
hudobný skladateľ obdobia raného romantizmu. Jeho najväčší význam spočíva v piesňovej –
kráľ piesní a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romantické
nálady a veľký melodický talent; Franz Liszt o ňom hovoril ako o „najpoetickejšom zo všetkých
hudobníkov“.

- Schubert sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine ako trináste zo šestnástich detí. Desať z jeho
súrodencov však zomrelo ešte pred dovŕšením prvého roku života. Pôvod jeho otca, Franza Theodora
Schuberta a matky Elisabeth rodenej Vietzovej, siaha na územie Čiech: otec pochádzal z roľníckej
rodiny z okolia Hanušovíc na Šumpersku, zatiaľčo matka prišla do Viedne zo Zlatých hôr neďaleko
Jeseníka.

Roku 1808 sa mladý Franz pre svoj výborný hlas stal študentom cisárskeho konviktu a zároveň
členom chlapčenského zboru dvornej kaplnky. V konvikte si prehĺbil svoje zatiaľ skôr len domácke
hudobné vzdelanie aj lekciami u známeho skladateľa Salieriho. Okrem toho nadviazal niektoré zo
svojich celoživotných priateľstiev so spolužiakmi, ktoré mu potom boli oporou po celý život. Svoju
prvú kompozíciu, klavírnu fantáziu, tu zložil v apríli 1810 a školu ukončil roku 1813 s čerstvo
dopísanou symfóniou (D 82).

Schubert zanechal konvikt predčasne, pravdepodobne kvôli neúspechom v matematike a latinčine,

aby sa vyhol vojenskej službe, nastúpil ako pomocný učiteľ u svojho otca. Túto službu vykonával s
nechuťou a neveľkým úspechom, zato sa intenzívne venoval komponovaniu. Z jeho dvoch učiteľských
rokov pochádza napríklad prvá dokončená opera Des Teufels Lustschloss (D 84) a prvá omša (F dur, D
105). V tom čase už niektoré kompozície sedemnásťročného mládenca dosahujú majstrovskú úroveň
a objavuje sa na pódiách koncertných siení dodnes.

Schubert si našiel zamestnanie, v roku 1818, kedy ho angažoval gróf Johann Esterházy ako učiteľa
hudby na svojom panstve v obci Želiezovce na území dnešného Slovenska (vtedy sa obec volala
Zselíz). Vieme, že sa tu zamiloval do svojej žiačky komtesy Caroliny, pravdepodobne rovnako
beznádejne ako boli beznádejné aj jeho ostatné milostné túžby.

Aj keď bol Schubert mimoriadne talentovaný a usilovný skladateľ – zoznam jeho diel obsahuje
takmer tisíc položiek – nedostalo sa mu počas života príliš veľkého umeleckého ohlasu. Príčin bol
pravdepodobne celý rad, od jeho nepraktickej bohémskosti a neochoty samostatne koncertovať až
po zdráhanie vydavateľov publikovať s neistým komerčným úspechom diela pomerne neznámeho
mladého umelca.

Jeho vrcholné skladateľské obdobie môžeme datovať zhruba od roku 1820, kedy tvoril nedokončené
veľkonočné oratórium Lazar (D 689) a klavírnu fantáziu Pútnik (D 760). Rokom 1821 tiež začala
tradícia slávnych schubertiád, hudobných večierkov okruhu Schubertových priateľov, na ktorých sa
hrali a spievali skladateľove diela.

Onedlho však aj jeho život dostal tragický rozmer: Ľahkomyseľný Schubert sa pod vplyvom
niektorých priateľov začal oddávať až príliš bohémskemu hýreniu a niekedy začiatkom roku 1823 sa
nakazil syfilisom, v tom čase prakticky neliečiteľnou pohlavnou chorobou. Jeho zdravie sa potom s
niekoľkými výkyvmi postupne zhoršovalo a pokračujúca choroba sa stále viac premietala do jeho
života a tvorby.

Dielo:
- podstatnú časť tvorí piesňová tvorba – Kráľ duchov, piesňový cyklus Krásna mlynárka, Zimná
cesta. Pstruh - http://www.youtube.com/watch?v=NF9DrUXowBo

- nedokončené veľkonočné oratórium Lazarus

Kráľ duchov - pieseň

https://www.youtube.com/watch?v=JS91p-vmSf0

Wer reitet so spät durch Nacht und Wind?

Es ist der Vater mit seinem Kind;

Er hat den Knaben wohl in dem Arm,

Er faßt ihn sicher, er hält ihn warm.

"Mein Sohn, was birgst du so bang dein Gesicht?" –

"Siehst, Vater, du den Erlkönig nicht?

Den Erlenkönig mit Kron' und Schweif?" –

"Mein Sohn, es ist ein Nebelstreif."

"Du liebes Kind, komm, geh mit mir!

Gar schöne Spiele spiel' ich mit dir;

Manch' bunte Blumen sind an dem Strand,

Meine Mutter hat manch gülden Gewand." –

"Mein Vater, mein Vater, und hörest du nicht,

Was Erlenkönig mir leise verspricht?" –

"Sei ruhig, bleibe ruhig, mein Kind;

In dürren Blättern säuselt der Wind." –

"Willst, feiner Knabe, du mit mir gehn?

Meine Töchter sollen dich warten schön;

Meine Töchter führen den nächtlichen Reihn,

Und wiegen und tanzen und singen dich ein." –

"Mein Vater, mein Vater, und siehst du nicht dort

Erlkönigs Töchter am düstern Ort?" –

"Mein Sohn, mein Sohn, ich seh' es genau:

Es scheinen die alten Weiden so grau. –"

"Ich liebe dich, mich reizt deine schöne Gestalt;

Und bist du nicht willig, so brauch' ich Gewalt." –

"Mein Vater, mein Vater, jetzt faßt er mich an!

Erlkönig hat mir ein Leids getan!" –

Dem Vater grauset's; er reitet geschwind,

Er hält in Armen das ächzende Kind,

Erreicht den Hof mit Mühe und Not;

In seinen Armen das Kind war tot.

Kto jazdí tak neskoro cez noc a vietor?

Je to otec so svojím dieťaťom;
Pravdepodobne má chlapec v náručí,
Zohráva sa ho, drží ho v teple.

"Synu, čo trápi tvoju tvár?" -

"Nevidíš, otče, ty Erlkönig?
Erlenkönig s Kronom a chvostom? "-
"Môj syn, je to hmlovina."

"Drahé dieťa, poď, choď so mnou!

Hrám s vami krásne hry;
Mnoho farebných kvetov je na pláži,
Moja matka má veľa zlatých rúk. "-

"Môj otec, môj otec, a nepočuješ

Čo mi Erlenkönig pokojne sľubuje? "-
"Buďte ticho, zostaňte pokojní, moje dieťa;
V suchých listoch vietor šepká. "-

"Vy, drahý chlapec, idete so mnou?

Moje dcéry by mali čakať pekne;
Moje dcéry vedú nočný Reihn,
A zvážte a tancujte a spievajte. "-

"Môj otec, môj otec, a nevidíš tam

Erlkönigove dcéry na pochmúrnom mieste? "-
"Syn môj, môj syn, vidím to presne:
Staré pasienky sa zdajú byť tak sivé. - "

"Milujem ťa, som okouzlený tvojou krásnou formou;

A ak si nie ste ochotní, potom potrebujem násilie. "-
"Môj otec, môj otec, teraz sa ma dotýka!
Erlkönig mi spôsobil smútok! "-

Otec je vydesený; rýchlo jazdí,

Chystá dieťa v náručí
Dosiahnuť farmu s ťažkosťami a potrebami;
V jeho náručí bolo dieťa mŕtve.

Felix Mendelssohn-Bartholdy (*1809 - †1847) bol nemecký hudobný skladateľ. Svojich poslucháčov
si nepodmaňoval len neproblematickou hudbou a lyrizmom svojej tvorby, ale aj čarom svojej
mladistvej osobnosti. Jeho otec bol bohatý bankár, starý otec osvietenský filozof. Mladý Felix žil v
prepychu a blahobyte v blízkosti mnohých umeleckých osobností vrátane Goetheho. Mal možnosť
veľa cestovať. Bol nielen vynikajúci klavirista, ale aj mimoriadny dirigent. Oprašoval hodnoty
minulosti a opäť oživil takmer zabudnutú Bachovu tvorbu (uvedením Matúšových pašií v Berlíne).
Felix Mendelssohn, ktorého rodina neskôr prijala protestantské meno Bartholdy, žil iba krátko -
zomrel tridsaťosemročný po ťažkom nervovom šoku, po náhlom úmrtí svojej sestry Fany. Po jeho
smrti bola jeho hudba neraz zaznávaná, najmä pre jeho židovský pôvod.

Charakter hudby: Mendelssohnova hudba je klasicisticky ohraničená, avšak emocionálne

uvoľnenejšia. Je živá, temperamentná a často sentimentálna. Technicky a formovo je majstrovsky
zvládnutá. Orchestrácia je proporcionálne vyvážená.

Dielo : už ako pätnásťročný chlapec skomponoval ouvertúru k Shakespearovej hre Sen noci
svätojánskej so Svadobným pochodom, (fanfáry-pochod) ktorý ho preslávil po celom svete.
http://www.youtube.com/watch?v=l7_m1om82o4 Písal aj koncertné predohry: Tiché more a šťastná
plavba, Krásna Meluzína, Ruy Blas. Medzi najvýznamnejšie Mendelssohnove symfónie patrí 3.
symfónia zvaná Škótska, http://www.youtube.com/watch?v=IURg-dn9ddY k čomu ho inšpirovala
prehliadka starého hradu a historické spomienky na slávu kráľovnej Márie Stuartovny. 4. symfónia,
Talianska vznikla na základe potuliek po Taliansku a 5. symfónia Reformačná mala byť oslavou
reformovaného protestantizmu. Autor väčšinou čerpal námety z literárnych či dramatických diel.
Jeho dielo Husľový koncert e-mol patrí medzi najslávnejšie husľové koncerty vôbec .
http://www.youtube.com/watch?v=xBw_qq9UVCk Hru na klavíri skladateľ ovplyvnil Piesňami bez
slov. http://www.youtube.com/watch?v=Al-tUbtb4G8&list=PL474EFA9A9080B3F0 Z jeho vokálno-
inštrumentálnej tvorby dosiahlo uznanie oratórium Eliáš skomponované na biblický námet.

Tvorcom typickej romantickej opery sa stal Carl Maria Weber (Čarostrelec, Oberon)

Carl Maria von Weber (* 18. november 1786, Eutin, Nemecko – † 5. jún 1826, Londýn) bol jeden z
najvýznamnejších tvorcov nemeckej romantickej opery, veľmi hodnotný kritik a známy klavirista.
Ako dirigent - experimentoval s novým rozsadením hráčov v orchestri.

V roku 1797 sa učil u Michaela Haydna v Salzburgu. O rok neskôr komponoval prvé skladby. V rokoch
1798 až 1800 sa učil u Kalchera a Valesiho v Mníchove. Tu napísal aj svoju prvú operu – Das stumme
Waldmädchen (Lesná panna), ktorú neskôr prepísal na Silvanu. Od roku 1803 sa stal žiakom abbého
Voglera a skomponoval operu Peter Schmoll und seine Nachbärn (Peter Schmoll a jeho susedia).

V roku 1804 sa stal hudobným riaditeľom vo Vratislavi. Pokúsil sa previesť reformy, ale nenašiel pre
ne dosť pochopenia. Stalo sa pre neho skoro charakteristickým, že sa vždy v riadiacej funkcii snažil
reformovať, ale zmeny previedol až v Prahe a Drážďanoch. V tomto období pracoval aj na opere
Rübezahl (Krakonoš), ktorej kompletné znenie sa nám nedochovalo.

Počas rokov 1806 až 1807 bol intendantom a učiteľom v šľachtických službách. Pôsobí v rôznych
mestách, ale v 1809 sa spolu s Mayerbeerom učí u abbé Voglera. Začína vystupovať aj ako klavírny
virtuóz. Počas pobytu v Stuttgarte (1810) dokončil Silvanu, ktorá sa hrala vo Frankfurte. V
nasledujúcom roku absolvoval koncertné turné po Nemecku a Švajčiarsku. V Mníchove mala
premiéru jeho opera Abu Hasan.

1. mája 1813 sa stáva riaditeľom Stavovského divadla v Prahe. O tri roky nesôr rezignoval a v roku
1817 sa stal riaditeľom opery v Drážďanoch a oženil sa so speváčkou Karolinou Brandtovou. Začal
pracovať aj na opere Der Freischütz (Čarostrelec), ktorú dokončil v 1820 a premiéru mala v Berlíne v
roku 1821. Premiéru sám dirigoval a opera mala okamžitý triumf. Získala si meno "Nemeckej opery".
V tomto čase sa začala prejavovať u Webera tuberkulóza. Naplno sa prejavila cestou do Londýna na
premiéru opery Oberon. Weber zomrel deň pred odchodom do Nemecka v dome Sira Georga
Smarta. Weberovu nedokončenú komédiu Die drei Pintos (Traja Pintovia) mal dokončiť v pôvodnom

Charakteristika tvorby Carl Maria von Weber má významné miesto v dejinách hudby. Bol jedným
zo skladateľov, ktorí stáli pri zrode romantizmu a určovali jeho ďalší smer. Weber priniesol zmeny v
inštrumentácií a zvuku orchestra - oproti predchodcom využíval hlavne viac lesné rohy a vysoké
tóny klarinetu. Jeho novum v tejto oblasti neskôr ocenili aj takí majstri orchestrácie, akými boli
Berlioz a Debussy. Významný je aj jeho prínos v opernej tvorbe - predovšetkým vďaka voľbe
námetov a ich hudobnému stvárneniu sa stal zakladateľom národnej romantickej opery.
Nadväzovali na neho mnohí skladatelia orientovaní na národnú tvorbu ako Smetana, Glinka a
Wagner. Ten Webera obdivoval a považoval ho za jedného z najväčších nemeckých skladateľov.

Dielo Najvýznamenjším Weberovým dielom je opera Čarostrelec, ktorá sa pravidelne uvádza na

svetových operných scénach. V nemecky hovoriacich krajinách možno zazrieť aj opery Euryanthe a
Oberon. Najvýznamnejšími orchestrálnými skladbami sú dva klarinetové koncerty, ktoré patria do
základného repertoáru. Weber napísal viacero koncertov a koncertných diel pre klavír, ktoré boli
známe v 19. storočí, väčšina sa však dnes ocitla v zabudnutí. Najvýznamnejšie dielo z tejto oblasti je
Koncertný kus f-mol, ktorý je sporadicky uvádzaný i v dnešnej dobe. Z diel pre sólový klavír je známe
Vyzvanie do tanca. V 20. storočí boli ale niektoré jeho sonáty nahraté významnými klaviristami.štýle
Mayerbeer, ale nakoniec sa do toho pustil Gustav Mahler.

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Carost%C5%99elec – charakteristika opery

http://www.youtube.com/watch?v=FojsiGXZYDU – Kašpar vyvoláva diabla

http://www.youtube.com/watch?v=ZdMqHNcL6 - overtura