Guiseppe Verdi

(* 10. október 1813, Le Roncole – † 27. január 1901, Miláno)

Život
Jeho otec bol dedinský krčmár. Už ako 7-ročný sa začal učiť u miestneho organistu. Ako 12-
ročný odišiel na gymnázium do blízkeho Busseta a pokračoval ako samouk. Ferdinando
Provesi vyzdvihol hudobné nadanie mladého Verdiho a začal ho vyučovať tak, že ho
zastupoval za dirigentským pultom a organom. Chcel sa zapísať na konzervatórium v Miláne,
avšak pre „nedostatok talebtu“ ho neprijali. Študoval teda hudbu súkromne u milánskeho
operného skladateľa, ktorý ho aj finančne podporoval. Oženil sa s dcérou svojho
podporovateľa (Bartolomeo Merellim) s ktorou mal dcéru, no tá m u žiaľ umrela. Neskôr ho
však postihla ďalšia tragédia, zomrel mu syn a po pár mesiacoch tragicky zahynula aj jeho
manželka. Po týchto udalostiach si povedal, že už nikdy nenapíše žiadnu operu, no našťastie
sa nechal prehovoriť. Nasledovalo tvorivé obdobie počas ktorého sa snažil zabudnúť na
problémy. Ako mladý vdovec musel prehltnúť fatálny neúspech svojej druhej opery, ktorú po
premiére stiahli z repertoáru. Zdrvený Verdi sa utiahol do súkromia a krízu sa pokúsil vyriešiť prácou.
Jeho prvým ozajstným úspechom bola opera Nabucco s premiérou v La Scale a spevom sopranistky
Giuseppiny Strepponiovej, ktorá sa stala jeho milenkou a neskôr druhou ženou.
V posledných rokoch života sa venoval revízii starších diel a celkom úspešne sa pokúsil vykročiť zo
sveta opery svojím Requiem a sakrálnymi skladbami Te Deum a Stabat mater. Vlastenecké námety
prvých opier ho spojili s hnutím za zjednotenie Talianska, preto zomrel ako národný hrdina.
Zomrel v Miláne za obrovskej účasti ľudu, ktorý spieval zbor zajatých Židov z opery Nabuco.

Charakteristika tvorby
Stredobodom jeho opier bol človek. Jeho estetickým krédom bola jednoduchosť, prirodzenosť a
pravdivosť. Bol realistom, volil pravdivú charakteristiku. Operná tvorba G. Verdiho vychádza z
dvestoročnej tradície talianskej opery. Používal tradičné, uzavreté formy. Faktúra jeho orchestra nikdy
neprerástla do symfonických rozmerov.
Verdi chcel svoju hudbu založiť na pravdivosti pocitov a vernosti ich melodického vyjadrenia. Bol
špecialista na melódiu , dramatickosť a orchestrálnu farebnosť. V jeho dielach všetko stojí na ľudskom
hlase, nikdy nedovolil dominovať orchestru.
Jeho tvorba sa delí do troch období:
1.Spočiatku nadväzoval na G. Donizettiho, V. Belliniho u G. Rossiniho, ale prejavoval už originálnu
melodickú a rytmickú vynaliezavosť, veľký dramatický talent a vášnivú, temperamentnú citovosť.
2. Neskôr prevzal do svojho slohu prvky veľkej francúzskej opery a prekonával ju. Zdokonalil svoju
skladateľskú techniku a obohatil orchestrálnu zložku, ktorá sa stala čoraz väčším dramatickým a
charakteristickým činiteľom. Vrcholom tohto vývoja je opera Aida.
3. Po pätnásťročnom odmlčaní nasledovali majstrovské diela (Otello, Falstaff), charakterizované:
a) jednotne komponovanými scénami a dejstvami
b) individuálnou charakteristikou hrdinu
c) ďalším stupňovaním funkcie orchestra
d) výrazným diferencovaním melódie
e) zjemňovaním harmónie pri stupňovanej dramatickej sile
Verdi sa svojou tvorbou zaradil medzi vedúce osobnosti Talianska, bojujúcich za zjednotenie. Jeho
hudba vyrastala z talianskych tradícii, hlavne z melodickosti. Najdôležitejším činiteľom je spev,
ktorému je podriadený orchester. V porovnaní so symbolikou a nadčasovosťou Wagnerových diel
pôsobia Verdiho opery svojou bezprostrednosťou a realistickou hĺbkou. Verdi sa právom považuje za
dovŕšiteľa vývinu talianskej opery a svojim dielom sa zapísal do hudobných dejín ako jeden z
najväčších skladateľov všetkých čias. Ťažisko jeho tvorby je v operách, vytvoril ich 27.
Prvá opera Oberto bola veľmi úspešná. Napísal ju v čase keď mu umrela dcéra.
Nabucco - národno-oslobodzovacia myšlienka, silná dramatickosť, postava babylonského kráľ
Nabucconosora, utrpenie Židov v babylonskom zajatí, masové ľudové scény, toto všetko opere
zaručilo úspech. Opera tlmočila záujmy Talianov o politické zjednotenie krajiny.
Podobné ladenie majú nasledujúce opery najmä Ernani, Jana z Arcu, Atilla, Lombarďania.
Obecenstvo prijalo väčšinu týchto diel s neopísateľným nadšením a nejedno predstavenie vyústilo v
politickú manifestáciu. Verdiho úspechy sa sústavne stupňovali. Jeho opery sa hrali v mnohých
európskych mestách.
Ďalšie opery Rigoletto, Trubadúr a La Traviata mu získali svetovú popularitu a slávu. Spomínané
opery predstavujú vrchol jeho tvorby.
Rigoletto je voľne spracovaný román Kráľ sa zabáva od Victora Huga. Je to dráma hrbatého šaša v
službách šľachty. Základnou myšlienkou opery je tragédia sociálnej nerovnosti. Verdimu sa podarilo
hudobne charakterizovať citový svet svojich hrdinov a dramatické situácie. Tiež s mu podarilo
zvýrazniť dramatickú funkciu orchestra.
Trubadúr je prepis drámy španielskeho autora o pomste cigánky.
La Traviata je upravení dráma Alexandra Dumasa ml. s názvom Dáma s kaméliami o tragickom
osude ženy polosveta.
Sicílske nešpory - spracoval historický námet so zvýraznením vlasteneckej myšlienky.
Maškarný bál - v opere je spracovaný konflikt medzi dvomi bývalými priateľmi, vražda na
maškarnom plese.
Po vojne Talianska proti Rakúsku sa Verdi aktívne zapojil do politického života. Stal sa poslancom
talianskeho parlamentu a horlivým propagátorom zjednotenia Talianska. Tejto funkcie sa však neskôr
zriekol, pretože mu prekážala v skladateľskej práci.
Sila osudu je opera, ktorú napísal pre Petrohrad. V tejto opere povýšil dramatickú funkciu orchestra,
harmonicky obohatil hudobnú charakteristiku postáv a použil aj niekoľko príznačných motívov.
Napriek tomu sa opere vytýka slabé libreto, divadelné efekty a miestami i banálnosť.
Don Carlos- táto opera je jednou z najhlbších a najmajstrovskejších Verdiho diel. Je to veľká opera
francúzskeho typu, Verdi však v nej neurobil ústupky divadelným efektom.
1. V opere použil prvky španielskej ľudovej hudby
2. Použil jemnú a výraznú hudobnú charakteristiku hlavných hrdinov
3. Uplatnil hlboký dramatický výraz melodických a recitatívnych momentoch
4. Zvýraznil funkciu orchestra
5. Miesto uzavretých vokálnych čísel rozvinul dramatické scény
6. Ária tu prerastá do veľkej dramatickej scény- do monológu
Aida - opera bola skomponovaná na objednávku egyptskej vlády pri príležitosti otvorenia Suezského
prieplavu. Verdi v nej zvýraznil myšlienky hlbokého humanizmu, čisté ľudské city, šíril v nej lásku
k premoženým a utláčaným, nenávisť ku krutovláde egyptských faraónov a kňazov.
Dej: Egyptský vojvodca Radames zvíťazí nad etiópskymi vojskami, zaľúbi sa do etiópskej otrokyne
Aidy, ktorá je dcérou zajatého etiópskeho kráľa. Z lásky j Aide prezradí Radames vojenské tajomstvo,
za čo je odsúdený na smrť. Je pochovaný za živa s Aidou.
1. Aida je typickou veľkou operou so slávnostnými zhromaždeniami, sprievodmi, baletmi,
masovými scénami a zbormi
2. Je to hlboko psychologická opera s lyrickými scénami, lyrickou ouvertúrou a záverom
3. Aida je syntézou dvoch smerov Verdiho opernej tvorby:
a) smeru hrdinskej opery
b) smeru lyrickej opery
Rekviem vyrástlo zo základu kresťanských ideí a symbolov. Je úzko späté s liturgickým textom, ale aj
napriek tomu nie je smútočnou omšou v cirkevnom ponímaní. Dielo bolo písané na počesť G.
Rossiniho kedy oslovil Verdi aj talianskych básnikov, no napriek tomu dielo dokončil sám.
V tejto dobe sa Verdi musel vyrovnať aj s novými prúdmi v európskej opernej tvorbe, s Wagnerovou
reformou, ktorá našla veľa stúpencov aj v Taliansku. Verdi si cenil Wagnerove umelecké nadanie, ale
ostro bojoval proti wagnerianstvu v talianskej opere. Verdi staval na tradíciách talianskej opery a tie
nepripúšťali Wagnerovu reformu. Napriek tomu bol Verdi presvedčený, že niektoré Wagnerove
zásady možno prijať aj pre taliansku operu:
1. povýšenie funkcie orchestra (nie však prehlušovanie spevákov)
2. obohatenie harmonickej reči
3. leitmotívy
4. dramatické scény miesto uzavretých čísel
Mnohé z týchto zásad uplatnil už Verdi vo svojich predošlých operách, hoci Wagnera ešte nepoznal
a prišiel k týmto zásadám svojou vlastnou cestou. Vo Verdiho operách má vždy hlavné miesto vokálna
melódia, kým vo Wagnerových operách prevláda inštrumentálny symfonizmus.
Otello - v tejto opere spolu libretistom zachovali pôvodnú dramatickú myšlienku i základných
hrdinov Shakespearovej tragédie. Verdi v tejto opere dosiahol vrchol svojej opernej tvorby. Vytvoril
jednoliatu drámu hudby a dramatického deja s hudobno-scénickou charakteristikou každej postavy.
Verdiho Otello je najlepšia opera so shakespearovskou tematikou na svete. V nej sa stal Verdi
reformátorom talianskej opery. Rozvinuj v nej vokálny sloh talianskeho bel canta obohatený
deklamáciou.
Falstaf - táto oper znamená vyvrcholenie i reformu talianskej opery buffa. Námet opery je podľa
Shakespeara Veselé panie windorfské. . Otello bol vrcholným vývojovým stupňom talianskej vážnej
opery a Falstaff vrcholom i prekonaním opery buffa.