Talianska opera 19.

storočia
Základné žánre talianskej opery - opera seria a opera buffa - dosiahli svoj rozkvet v druhej polovici
18. storočia a ovládli všetky operné scény. Ďalší rozvoj umenia v Taliansku naráža na nepriaznivé
hospodárske, politické a kultúrne pomery.
Veľká francúzska revolúcia (1789) vyvolala aj v taliansku revolučné pohyby, ktoré v 19.storočí
rozšírili do oslobodzovacieho hnutia až po zjednotenie Talianska v roku 1870.
Vrcholní predstavitelia talianskej hudby čerpali k svojim dielam námety práve z tohto boja talianskeho
ľudu. Rossini a Verdi pokračovali v rozvoji talianskej opery, nadväzovali na tradície, ale súčasne sa
usilovali o jej obrodenie. Rossini vniesol do oblasti opery buffa život, realizmus hudobných postáv,
dynamickosť hudobno-komediálneho deja. Aj opera seria naberá nové životné sily práve v dielach
Rossiniho, Beliniho a Verdiho. Hrdinská opera sa zase stala mohutným ohlasom hrdinského boja
talianskeho ľudu.
Charakteristika talianskej opery
a) rozkvet talianskej opery zahŕňa pokrokové myšlienky skladateľa
b) silnou stránkou talianskej opery boli bohaté melódie a spevácke umenie
c) základný rozpor v talianskej opere bol rozpor medzi virtuóznym spevom a základnými
požiadavkami dramatičnosti opery
d) melodičnosť a vokálne umenie talianskej opery získali tiež obľubu v európskych kruhoch
a tak sa talianska opera do určitej miery stala prekážkou rozvoja národných opier v Nemecku
a Rusku

Gioacchino Rossini
(* 29. február 1792, Pesaro – † 13. november, 1868, Paríž)
Život
Bol to taliansky hudobný skladateľ, ktorý sa preslávil svojimi operami. Od detstva žil v hudobnom
prostredí, no do zamestnania vstúpil ako kováčsky učeň. Hudobne sa sústavne začal vzdelávať až
ako12-ročný. Ako 14-ročný sa vybral na cesty ako muzikant. Sám študoval partitúry skladieb
v knižnici a tak sa vzdelával. Už ako žiak lýcea sa stal členom bologneskej akadémie. Po ukončení
lýcea sa začal venovať takmer výlučne opernej tvorbe. Bol to umelec s nevyčerpateľnou invenciou,
tvoriaci bez ťažkostí. Je o ňom známe, že za jeden rok skomponoval až 5 opier. Najväčší úspech
slávila opera buffa Barbier zo Sevilly, ktorou vrcholí žáner komickej opery. Bol populárny v celej
Európe, o čom svedčí aj to, že napríklad vo Viedni zatienil svojimi dielami Beethovena a Schuberta,
ktorí tam pôsobili.
Revolučné hnutie v Taliansku vytváralo ovzdušie, ktoré si žiadalo hrdinské opery. Potlačenie
povstania vytvorilo v Taliansku ťažkú politickú situáciu, preto Rossini odišiel do zahraničia. Navštívil
Londýn, Viedeň a Paríž. Všade mal veľký úspech. Usadil sa nakoniec v Paríži, kde pôsobil ako
riaditeľ talianskej opery. Stretol sa tu s francúzskym romantizmom, ktorý sa prikláňal viac
k zdôrazňovaniu citov, vášní a pátosu. Vplyv francúzskej opernej školy, ale aj Beethovenových
symfónií badať u Rissiniho najmä v novom ponímaní funkcie orchestra. Skomponoval celkom 40
opier, ktoré boli vo svojej dobe veľmi obľúbené. Počas revolúcie proti Rakúsku hmotne podporoval
povstalcov. V tej dobe už chorľavel. Zomrel v Paríži a jeho pozostatky boli prevezené do Florencie.
Tvorba
Bol obdivovateľom Viedenského hudobného klasicizmu a diela Mozarta a Haydna silne ovplyvnili
jeho opernú tvorbu. Na začiatku svojej kariéry komponoval hlavne komické opery (opera buffa),
neskôr komponoval aj vážne opery, ktorej typickým príkladom je opera Wiliam Tell. Dej opery čerpá
z osloboditeľskej vojny švajčiarskych kantónov proti rakúskym utláčateľom. Premiéra vyvolala veľké
vzrušenie. Rossini touto operou vytvoril nový žáner hrdinsko-romantickej opery s národno-
vlasteneckými prvkami. Táto opera bola jeho poslednou. Okrem opier komponoval aj napr. symfónie,
kantáty alebo rôzne komorné skladby. V jeho operách sa uplatňoval spevácky štýl belcanto. Rossiniho
opery sú postavené na princípe kontrastu. V priebehu každej scény dochádza k prudkým zmenám
nálady.
Barbier zo Sevilly
Opera je vystavaná na národných a demokratických tradíciách talianskeho ľudu a na realistickom
zobrazení vtedajšieho života talianskej spoločnosti. Vyznačuje sa ostrovtipom, veselosťou a radosťou
zo života. Základná myšlienka opery je jednoduchá a jasná-bráni právo mládeže na lásku a životné
šťastie proti starým boháčom a skupáňom nad ktorými zvíťazí jednoduchý holičský majster. Je to stará
téma, pred Rossinim na túto tému vzniklo asi desať opier.
Dej opery:
V španielskom meste Seville gróf Almaviva ľúbi krásnu Rosinu adoptovanú dcéru starého a bohatého
lekára, ktorý sa chce sám oženiť s Rosinou. Almavivovi pomôže chytrák Figaro.
Základný tón opery určuje už ouvertúra. Rossini ju použil už aj iných svojich operách. Vysoké
hodnoty hudby tohto diela tvoria árie, ale aj dvojspevy, trojspevy a zbor. Secco-recitatívy, ktoré v tejto
opere používa nahrádza hovoreným slovom s jednoduchým akordickým čembalovým sprievodom.
Orchestru zveril v tejto veľmi významnú úlohu. Je v ňom neustály pohyb s ustavičným ruchom na
scéne.
Komické opery: Hodvábný rebrík, Talianka v Alžíri
Opera seria: Kráľovná Alžbeta, Tancred
Hrdinská opera: Mojžiš, Viliam Tell, Magomet II
Opera semiseria: Barbier zo Sevilly, Straka zlodejka, Popoluška
Chrámová hudba: Omša, Stabat Mater

Vinzenzo Bellini
(* 3. november 1801, Catania – † 23. september 1835, Puteaux pri Paríži)
Život
Bol taliansky hudobný skladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov štýlu bel canto.
Vincenzo Belini sa narodil na Sicílii v Catanii v hudobne založenej rodine a bol takzvané zázračné
dieťa. Traduje sa, že ako 18-mesačný spieval áriu Valentina Fioravanti, hudobnú teóriu sa začal učiť
ako dvojročný, na klavíri hral v troch rokoch a päťročný už hral aj náročné klavírne skladby. Jeho prvá
kompozícia pochádza z čias, keď mal šesť rokov. Či už sú tieto svedectvá pravdivé alebo nie, od
detstva bolo jasné, že ho v jeho ďalšom živote čaká hudobná kariéra. Prvotné hudobné vzdelanie mu
poskytol dedo. Študoval na konzervatóriu v Neapole. Študoval diela majstrov neapolskej školy, ale aj
Josepha Haydna a Wofganga Amadea Mozarta.
V období medzi poslednými operami Rossiniho a prvými operami Verdiho vznikli opery Bellinihoa
Donizettiho, ktorých možno označiť za rossiniovcov. V ich operách však už nebolo toľko lesku a
životnej prostoty ako u Rossiniho. Obaja skladatelia sa navzájom líšili.
Bellini bol vo svojich operách originálnejší ako Donizetti. Viaceré opery písal pod vplyvom Rossiniho
opery Viliam Tell s vlasteneckou tematikou - Norma, Puritáni. V týchto operách, podobne ako aj v
opere Námesačná, Bellini znovuobjavil pre taliansku operu zbor.
Po odmlčaní sa Rossiniho a predčasnej smrti Belliniho taliansku opernú tvorbu reprezentoval
Dinizetti.

Gaetano Donizetti
(* 29. november 1797, Bergamo – † 8. apríl 1848, Bergamo)
Život
Narodil sa v Bergame vo veľmi chudobnej rodine, v ktorej nebola žiadna hudobná tradícia. Jeho otec
bol strážca mestskej záložne a Gaetano bol najmladší z troch synov. Napriek tomu sa začal hudobne
vzdelávať u Giovanniho Simona Mayra, ktorý bol kňazom v Bergamskom hlavnom kostole (ale aj
skladateľom úspešných opier). Donizetti nemal veľký úspech ako spevák v chlapčenskom zbore, ale v
roku 1806 bol jedným z prvých žiakov, zapísaných do školy Lezioni Caritatevoli, ktorú založil práve
Simon Mayr v Bergame a kde dostal spolu s ďalšími žiakmi plné štipendium. Táto škola bola založená
z charitatívnych dôvodov, aby pomohla mladým talentovaným žiakom, ktorí nemali finančné
prostriedky.
Komponoval ľahko a je autorom 70 opier. Z tragických diel vo forme veľkej talianskej opery žije
dodnes Lucia Lamermoor (lúčia lamermúr), najväčšie úspechy dosiahol však komickými operami,
oplývajúcimi sviežou talianskou melodikou. Dodnes sa hráva Nápoj lásky, Don Pasquale a Dcéra
pluku.