Dejiny hudby

Stredovek
Stredovek trval zhruba od 4. do konca 14. stor. V uom zmysle zaraujeme do stredoveku iba tie
obdobia a oblasti, kde sa formovali nov formy ivota a kultry, t.j. iba zpadn Eurpu.

Gregorinsky chorl
Kresansk liturgia prebrala mnoh rty zo idovskej liturgie a poda potreby ju prispsobila novej
viere; napr. spievan tanie Biblie, slov spievanie almov s odpoveou zboru.
313 bol uzkonen Milnsky edikt cisrom Kontantnom Vekm, v ktorom ustanovil kresanstvo
za ttne nboenstvo. Tm nastala sloboda kresanskho myslenia, o otvorilo brny rozvoju
cirkevnej hudby.
Svt Benedikt (480 543) vo svojej Reguli (r. 530) pod taktovkou idey Ora et labora Modli sa
a pracuj, opsal kompletn cyklus dennch ofci - ofcium = hodinky (svoj pvod maj vo
viglich a nonch zhromadeniach, na ktor sa schdzali kresania poas prvch storo
kresanstva), o je cel okruh spievanch modlitieb, ktorch hudba je zapsan v antifonri:
o matutnum po polnoci (3 nocturn kad po 3 almy s antifnami, 3 lekcie a 3 vek
responzri)
o laudes rann chvly, na svitan (5 almov, 5 antifn, Kapitulum krtke tanie,
Hymnus, Versiculus, Bedenictus s antifnou)
o mal hodinky
prima 06:00
tercia 09:00
sexta 12:00
nona 15:00 (Hymnus, 3 almy, 1 antifna, Kapitulum, Krtke responzrium,
Versiculus)
o vesperae v podveer (5 almov, 5 antifn, Kapitulum, Hymnus, Versiculus, Magnificat
s antifnou)
o kompletrium posledn bohosluba pred odpoinkom (3 almy, 1 antifna, Hymnus,
Kapitulum, Krtke responzrium, Versiculus, Nunc dimittis s anitifnou)
Missa sa hrvala medzi terciou a sextou. Obsahuje nemenn asti = ordinarium a menn =
proprium:
o Introitus (antifonlny) Kyrie Glria (nie je sasou ome poas adventu, pstu, vo vedn
dni) Graduale (responzorilny) Aleluja/Tractus (responzorilny) Credo Offertorium
(antifonlny) Sanctus Agnus dei Communio (antifonlny) Ite missa est (prepacia
formula + spievan odpove zboru; v omiach, ktor neobshuj Gloria, je prepacia formula
Benedicamus Domino)
Gregor Vek (540 604)
o Skomponoval znan as rmskeho gregorinskeho chorlu, ale hlavne hadal pouitie
hudby v rmskej liturgii, m sa nakoniec zaslil o sformovanie rmskej liturgie. Upevnil
ppesk autoritu (aj v Britnii).

1
 o Zaloil kolu spevu: Schola cantorum, v ktorej obsaden bolo 7-8 kolench spevkov.
Zrove zakladal sirotince na kolenie budcich zborovch spevkov.
Gregorinsky chorl liturgick voklny, jednohlasn tl, bez sprievodu a bez harmonickej
podpory. Rozliujeme druhy spevu: accentus (sylabick spev), concentus (melizmatick spev)
a neumatick spev (spojenie oboch prleitostn krtke melizmy)
Ambrozinska liturgia (Milno). Ambrz zaviedol antifonlny spsob spievania hymnov a almov
(v latinine), poda vchodnch cirkv do offci. Najstaia zbierka Ambrozinskeho chorlu
pochdza z 12.stor.
Starormska liturgia sa rozvinula v Rme. Svoj vrchol dosahuje za ppea Gregora I. (Gregor Vek)
Beneventsk liturgia (oblas Benventu juh Talianska) je podobn starormskej. V tejto oblasti
bol vznamn benediktnsky kltor Monte Cassino.
Hispnska (mozarabsk) liturgia vznikala na Pyrenejskom polostrove, no bola potlaen u
v 11.stor.
Galiknska liturgia (Galsk) prekvitala v krovstve Frankov. Vyvinulo sa v nej plno rozmanitch
orientlnych detailov v cirkevnch obradoch, vemi vzdialench od rmskych. Galiknska oma
prejavovala sklon k ndhere a obradnosti. Fransk kr Pipin III. Krtky uprednostoval rmsku, no
galiknske spevy sa zko tlaili do rmskych obradov a tak vznikla rmsko fransk oma. Zklady
rmskeho rtu sa ku Frankom dostali pomocou liturgickch knh, ktor samozrejme obsahovali iba
texty, ako sacramentarium (pre kaza, len sviatky), lekcionr (epitoly, evanjeli), ordines/ordo
(poriadkov knihy), antifonr (kniha zborov; texty spievan antifonlne), cantatorium (slov
spevy responzorilnych spevov), gradul (kniha hudby pre omu) at. Meldie prenali spevci.
Prinesen zbornky si Frankovia pozmenili a obohatili o galiknske prvky. To znamen, e rmska
liturgia vyrastala na fransko-galiknskej pde. Na franskom zem sa zrodil aj viachlas a dosiahol
tu vznamn postavenie.
Hoci rmsko-fransk poriadok psobil jednotne, v jednotlivch kostoloch vznikali tzv. zy, ie
zvyky, varicie, osobit prvky v omi, napr. sarumsk z (angl.), lyonsk z (franc.). Tridentsk
koncil nakoniec prijal rmsky z.
Dlhou tradciou bolo stne prena gregorinsky chorl a to verne. Tto tradciu naruovali
spevci, ktor si prispsobovali chorly. Prechod zo starormtiny a grtiny do latininy bol
pomal, mnoho liturgickch ast sa spievalo v oboch jazykoch. Byzansk vplyv do rmskej liturgie
bol nespene potlaen.
Spsob prednesu: antifonlny (zbor x zbor); responsorilny (zbor x liturg/slista)
1054 sa oficilne rozdelila cirkev na zpadn a vchodn, m zrove nastal rozkol nzorov.
Vchodn byzansk; zpadn latinsk, eurpska. V roku 476 sa rozpadla zpadormska ra.
Formy gregorinskeho chorlu:
o Psalmodia spievanie almov. Spsob prednesu: 1. Antifonlny (striedanie 2 zborov), 2.
Responzorilny (slov alm s odpoveou zboru/zhromadench), 3. Priamy (vere almu
sa spievaj plynule bez textovch dodatkov). Jeho pvod je idovsk. M svoju vlastn
osobit formu, melodick vzorec, ktorou sa alm riadil almov tonus:
initio (vzostupn zaiatok) tenor/tuba (zadran tn) meditatio (krtky vzorec,
uzatvra prv polovicu vera) tenor terminatio = finalis (zveren klesajca
formulka)
Lekcie s tanmi almami, hoci sa v asnch tdich od psalmdie ani neodliovali.

2
 o Hymnus latinsk sakrlna bse. Je v strofickej forme (kad strofa m rovnak meldiu).
Spev je typu akcentus, niekedy obsahuje 2-3 tnov neumy. Spieva sa v kadom z dennch
ofci. Poetick a hudobn postupy zaviedol Ambrz.
o Canticum latinsk stredovek duchovn piese.
o Antifona rmcovala almy. Vyrstla z obradov v synagge. Najprv sa opakovala po
kadom veri, neskr na zaiatku a na konci almu, teraz sa spieva intoncia (zaiaton
frza) na zaiatku a cel antifna na konci.
o Responsorium zloitej melizmatick tvar. Formou je blzke antifne. Ide o odpove,
krtky ver, ktor spieva slista a zopakuje zbor. Rozliujeme dlh a krtke responzri.
o Trpy a sekvencie trpovanie podkladanie textov pod rozsiahle melizmy gregorinu.
Roziruj tandardn zloky liturgie: pridvanm novho textu k existujcej meldii,
melodickm (melizmatickm) rozrenm existujceho spevu alebo oboma zrove. Nov
texty sa pridvali ku kadej hudobnej zloke okrem Credo. Sekvencie zvltny typ trpu,
dodatok k omovmu Aleluja. Vznikli z dvodu akho zapamtania si dlhch meldi tak,
e na kad notu melizmy pripadla jedna slabika. Tridentsk koncil, ktor sa konal v rokoch
1545 1563, trpy z liturgie vylil a zakzal vetky sekvencie okrem 4 (Veni Sancte
Spiritus, Lauda Sion, Victime Paschali Laudes, Dies Irae). Neskr bolo povolen Stabat
mater.

Poiatky viachlasu
12.stor. sa vvojov aktivita presva do severnho Franczska a do miest. Upevuje sa
nrodnostn jednota v tejto krajine. V tomto obdob sa upevuje aj dvera v tvoriv silu loveka
a individualizuj sa hlasy v polyfnnych skladbch.

Organum
Viachlas vznikol ako rozvinutie chorlu, ako prostriedok na zvenie lesku a slvnosti cirkevnch
sluieb. Vznikol ako nezapsan sprievod chorlu. Organum je prvm poiatkom viachlasu,
zvukovo obohacoval chorl bez toho, aby ho naral. Princp organa: zdvojenie chorlu
v paralelnom pohybe v intervale oktvy, kvinty, kvarty. Spoiatku bol organum iba
improvizovan, asom sa zaal zmerne komponova. Improvizovan znel ako bourdon, neskr sa
zaali pridva paralelizmy, spievan improvizovane, na o boli vyuen parafonisti.
Ison oporn dran tn, podobn organum, primitvny viachlas, grcky chorl, bourdon
hlbok.
Aj v byzanskej hudbe njdeme improvizovan viachlas, ktor vznik len zadrovanm tnu, zatia
o jednohlasn meldia pokrauje alej.
Jednoduch organum vox principalis zdvojen druhm hlasom vox organalis; alie zdvojenie
jednho alebo oboch hlasov oktva dva zloen organum
Paraleln organum ke sa prsne zachovva parareln pohyb
Von organum v protipohybe; organlny hlas me koni frzy v oktve/unisone
Modifikovan paraleln organum je paraleln organum, kde je paralela v uritom mieste
naruen.
Laterlne / strann organum tie obsahoval paralelizmy, ale vychdzal z jednho tnu.
Viachlas sa spoiatku spieval iba pri vznamnch slovch v texte, napr. Mria, Boh at., podobne
sa pri vnimonch slovch a textoch pouval melizmatick spev.

3
 Idelne intervaly viachlasu boli okrem 1, 8, hlavne 4, 5. Oktva sa nepovaovala za viachlas, ale ak
sa k oktve pridala 4, 5, vznikol dokonca trojhlas. Paraleln organum znelo v 4, 5 akusticky dobre,
pre alikvoty. Paraleln tercie boli vylen, hoci nakoniec zazneli prve v diskante pri zluovan
tnov do unisona a oddvna sa tercovalo v Anglicku.
Cantus Supralibrum Spev nad knihou, kde teria predchdzala prax a zapisovala improvizovan
viachlas. Mal vek svislos so Schola cantorum, kde sa nariadilo, aby spievali iba kolen
spevci:
o Prinicirerius prv spevk, ktor bol uren na spievanie meldie (cantor)
Parafonisti spievali alie hlasy (popri zvuku, paraleln zvuk)
Archiparafonisti spievali medzi hlasmi prinicireriusa a parafonistu
Typy spevu:
o sylabick jedna slabika = jedna nota
o neumatick jedna slabika = 4-5 nt; prleitostn melizmy
o melizmatick jedna slabika = dlh pase nt
o akcentus striktne viazan na text
o koncentus ozdobnej spev
Nov hlasy sa zvyajne pridvali na vrch od cantus firmus:
o tenor najspodnej hlas, zo slova tenere, ie dra
o vox principalis = cantus firmus = gregorinsky chorl vedci hlas
o vox organalis zdvojen hlas, ktor sa pridval nad cantus; alie hlasy, ktor sa pridvali
nad cantus firmus niesli nzov: duplum, triplum, quardruplum
o vox floridus ozdobn melizmatick spev nad cantus firmus
o Cantus firmus bol spodn hlas, kde bol vo vemi dlhch hodnotch, vemi skoro u v 11
stor. preiel na vrch.
Diskantov technika je typ skladieb, kde na jednu slabiku prichdzalo viac nt vox organalis.
Hudba sa zbavuje autority chorlu. Diskant nepripal paralelizmy, znamenal protipohyb.
Spoiatku bol diskant melizmatickej, naberanm hlasov sa melosy zjednoduili. Dokonca sa
zapisovalo aj zpisom neuma proti neume (poet tnov v jednotlivch hlasoch na dan slabiku
bol rzny).
Pamiatky, pramene :
o Regino z Prmu a Hucbald: De harmonica institutione (8./9.st.) obsahuj termn
organum. Hucbald: organum znamen simultnne znenie odlinch tnov.
o Musica enchiriadis a Scholia enchiriadis je traktt z 9. stor., ktor priniesol informcie
o praxi organa a je prrukou o hlasoch vox principalis a vox organalis, ktor sa pridval na
spod. Vyskytuje sa tu aj tzv. von organum, najm v rozbiehan hlasov na zaiatku a na
konci.
o Winchestersk tropr z prvej pol. 11. stor. Je prv praktick zbierka orgn, obsahuje u
dvojhlasn organum, u aj s protipohybom a umiestnenm vox principalis do spodnho
hlasu a v dlhch hodnotch. Venuje sa trpom a sekvencim, alelujovm meldim a i.
o Quido z Arezza Micrologus zaoberal sa modifikovanm vonm organom, postupom
occursus schdzanm sa v unisone na konci frzy, pripal krenie hlavnho
a organlneho hlasu.
o Codex Calixtinus (Liber Sancti Jacobi) zo panielskeho centra Santiago di Compostella
z roku 1140 obsahuje zbierku viachlasnch spevov pre liturgiu v melizmatickom saint-
martialskom tle.

4
 o Saint Martial je kltor, optstvo v Limonges z 12.stor., kde sa naiel spis v junom
Franczsku o diskantovej technike. Je prvm krokom na ceste k polyfnii.
V saintmartialskom viachlase s 2 kontrastn tly organa: kvetnat (melizmatick)
organum a druh rozvinutho diskantu (neuma proti neume).

Notredamsk kola (1160 1240)

Notre Dame bol chrm v Pari, kde bola vynikajca rove hudby a rozvjal sa tu viachlas.
Leoninus a Perotinus boli najznmej skladatelia notredamskej koly. Leonina nazvali Optimus
organista, majstrom organa a Perotina nazvali Optimus discantor ako za najlepieho tvorcu
diskantovej techniky.
o Anonymus IV. Poznal ich hudbu a teoreticky spracoval a analyzoval diela tchto skladateov
v knihe liturgickch spevov, ktor pomenoval Magnus liber organi de graduali et
antifonario (Vek kniha orgn).
o Leoninus (bol star) vyuval dlhie hodnoty v tenorovom gregorinskom chorli, naproti
nemu Perotinus preferoval viu rytmick precznos v kratch rytmickch hodnotch.
Perotinus skrtil organ a skomponoval nov nhradn seky klauzuly. Psal organ pre 3
a 4 hlasy a jednohlasn a viachlasn conducti.
alie pamiatky na kolu njdeme z kdexu Pluteus z florenskej kninice, i dva rukopisy vo
Wolfenbtteli, kde njdeme rozsiahly motetov repertor.
Formy notredamskej koly:
o Populrna bola formov truktra striedania unisonovho spevu s polyfnnymi sekmi.
o Organum : organum duplum (2-hlasn), triplum (3-hlasn), quadruplum (4-hlasn)
o Conductus znamen vies a sprevdza. S to jednoduch spevy, ktor sa spievali konkrtne
k pohybu, poas krania. Boli skr paraliturgick a prleitostn ako liturgick. Ich nemaj
gregorinsky cantus firmus, ale s to zhudobnenia latinskch bsn, ktor nepatria do
oficilnej liturgie. Kondukty sa skladali v akordickom tle s bazrovanm na dokonalch
konsonancich (1, 5, 8), m sa skoro tvaruje durmolov vstavba. S 2 druhy: conductus
simplex = jednoduch (nota proti note) a zdoben conductus = conducti s kaudami (cauda =
melizmatick pas kdekovek v conducte)
o Hoqetus, znamen v preklade kanie. Je to prepauzovan spev, viac menej kompozin
technika, pretoe sa pouvala v konduktoch, motetch... Hlasy nad tenorom sa rozkskuj
tak, e jeden vdy ml, km druh spieva, tm sa meldia rozdel na dva hlasy. Tto forma
povila pauzu ako rovnocenn tektonick prvok, ktor sa pouval na zvyovanie naptia.
o Clausula uzatvra skladbu. Boli to novokomponovan zvery najm pre organ a novo
komponovan zvery s vm potom hlasov.
o Moteto vzniklo v priebehu 13.stor. (mot = slovo), kedy sa postupne opalo organum
v prospech diskantu, v dsledku oho sa klauzuly stali najskr nezvislmi skladbami, alebo
sa rozvinuli do novho typu moteta. Moteto tlovo nadvzuje na Perotinove diskantov
klauzuly, rann motet sa spievali aj ako nhrada za klauzuly v organe. Termn motetus
oznauje skladbu ako celok, aj hlas nad tenorom duplum (alie hlasy s naalej triplum...)
Charakteristick rty moteta s:
individulne rytmizovan, rzne textovan hlasy, o sa objavuje v Perotinovch
klauzulch, ale aj v samostatnch skladbch
tenor prevzat z u existujcej meldie, motetov charakter je dan tenorom

5
 rytmicky organizovan v opakujcich sa rytmickch vzorcoch
Do 13.stor. sa skladali trojhlasn skladby, ale nali sa dokonca aj Perotinove 4-hlasn skladby,
ktor ale skladal vlune len na vnimon sviatky.

Ars Antiqua (1230 1320)

Predstavuje kolu menzurlnej hudby v severnom Franczsku.
Hudba 13.stor. nedbala na harmonick strnku. Uznva terciu ako konzonanciu, ale nepouva ju
vo viditenej miere.
Pamiatky: Bambersk kdex obsahuje asi 100 motet. Montpelirsky a Turnsky kdex.

Moteto
Vzniklo v Notre Dame, ale stalo sa typickou formou viachlasu 13. storoia - Ars Antiqua. Znamen
pohyb zo slova motus, motetus.
Na pde notredamskch clausul dochdza k rozpadu vrchnch hlasov, tie sa zanaj
deferencova ten pohyblivej hlas nazvali mot/motetus/duplum. erpali z notredamskch
klauzl, aj z chorlov. Ran motet boli prevane dvojhlasn. Skladby pre 3-4 hlasy, kde vetky
hlasy nad tenorom spievaj ten ist text, s konduktov motet. V 13. st. sa objavilo franczske
svetsk moteto. Postupne sa vila prax da kadmu hlasu vlastn text dokonca v rznych
jazykoch. Boli polytextov, ie kad hlas m vlastn text vo vlastnom jazyku. Tenor si do 14 stor.
udral latinsk text, vrchn hlasy si podmanila francztina. Franczske motet nedbaj u
dokonca ani na textov svislos hornch hlasov a tenoru, napr. hymna na Pannu Mriu +
bostn piese spievan sasne. Texty moteta boli asto svetsk, truvrske, spoloensk. Do
16. stor. sa pouvalo aj ttne moteto, o bola reprezentatvna skladba pre ttne prleitosti
na svetsk texty. Moteto sa u nespievalo iba v kostole. Skladatelia sa ete neusiluj vyjadri text
hudbou, preto bolo mon texty ubovone zamiea s meldiami. Intrumentciou sa dali texty
vynecha, m sa upravila tematika moteta. Jednotu hlasov udriavalo stretvanie sa na akch
dobch, jednotn prd modlnej rytmiky, alebo jednotnch samohlsok. Moteto ent cituje texty
a meldie, ktor vznikli ako refrny jednohlasnch piesn. Vznik pripojenm refrnu k novmu
textu a meldii (alebo naopak). Je to postup vo franczskych motetch 13. st.
Triplum sa stva vldnucim hlasom. Sna sa o vrazn deklamciu, rytmick samostatnos,
pouva krtke hodnoty brevis semibrevis.
Dva typy moteta:
o homognnos, kedy sa hlasy pohybuj v rovnakch rytmoch
o samostatnos, kedy sa hlasy rytmicky osamostatuj
Franko Kolnsky (13.stor.) podnietil nov rty v motete. Vznik franknske moteto. Napsal
traktt Ars cantus mensurabilis (okolo 1260) tu vytvoril systm, v ktorom sa hodnota kadej
noty dala vyjadri charakteristickm notanm znamienkom.
Petrus de Cruce (13.stor.) predstavuje vrcholn zjemnenie tlu. Jeho hlasy v motete s tak
individulne, e ich nemono nahrdza inm textom, m zaisuje textov identitu. Pouva aj
meniu hodnotu ako je semibrevis.
Adam de la Halle

6
Svetsk hudba
Vea svetskej hudby sa nezapisovalo. Neexistovali hranice rozlenia muzikantov, pretoe sa
navzjom prelnali, kooperovali. Vznikala hudba trhov, kriovatiek, ulice, ktor tvorili potuln
pustovnci. Tto hudobnci, ktor rili udov hudbu a svetsk piesne nazvali v kadej oblasti
svojim typickm pomenovanm:
o joculator lat. znamen art, boli to bavii
o histrin / spielmann v nemeckej oblasti
o igric slovansk zabva
o goliard, vaganti, jongleur franc.
Carmina Burana (Benediktbeuren) zbierka vye 200 meldi z konca 13.stor., kedy sa objavil jej
rukopis. Nachdzaj sa tu piesne a bsne pijansk (opileck), vagnske (putujce), bostn,
milostn, erotick, 6 duchovnch hier v rznych jazykoch (lat., nem.). Buranum je optstvo
nealeko Mnchova.
Vysok kultru svetskej hudby prestavovali minnesngri, trubadri a truvri.

Trubadri, truvri
Boli to bsnici, skladatelia aj interpreti zrove. Znmi trubadri ako Viliam Akvitnsky, Richard
Levie srdce boli panovnci. Slovo trubadr, i truvr vychdza zo slov trobarm, trouver, trobar o
znamen hada vynachdza (meldie, texty). V junom Franczsku psali v dialekte = langue
doc, ktor sa neskr stal zkladom spisovnho franczskeho jazyka, na severe bol dialekt langue
d'oil. stredn motv je vytvorenie aristokratickho idelu rytierskej lsky, ktor predstavuje
v svojej rozvinutej podobe skr mystick ako telesn ve. Vznikal kult eny, v ktorom ena
predstavuje udsk hodnotu v citovej sfre.
Trubadri
o jun as Franczska
o I. Wilhelm IX. Akvitnsky (1071 1127) prv znmy trubadr. Bol patrnom kltora
Saint Martial, ktor bol dleit pre vvoj viachlasu a bol zaloen na vlastnch ivotnch
princpoch, preto nebol vysvten. Zachovanch od neho mme asi 11 textov, piesn.
Zasahoval do cirkevnho duchovnho materilu vsmenmi textovmi pardiami
cirkevnch meldi. Jeho lyrika sa zamerala na enu, erotiku, neskr enu vid ako
zboovan vldkyu. Viliam z Poitiers, Marcabru (7 piesn) predstavuj klasick bostn
tvorbu v pastorlnej podobe.
o II. Jaufre Rudel je tvorca platonickej lsky.
o III. Bernard de Ventadorn predstavuje typ premyslenej prekomponovanej melodiky. Jeho
Slviia piese bola najpopulrnejou skladbou. Guiraut de Borneill
o IV. Piere Vidal, Bertran de Born, Arnault Daniel, Rimbaut de Vaqueiras (Kalenda Maya)
o V. Guiraut Riquier (1292, 89 bsn), Peire Cardenal (70 meldi), ktor kritickmi nladami
voi dobe kriiackych vprav zobrazil v speve Poves.
Truvri
o severn as Franc., Belgicka. Vypukli ako reakcia na jun Franczsko.
o Christian de Troyes (1198), Gace Brul (1220), Canon de Bthume (1150) , Chastelain de
Coucy, Jehan le Roux, Richard de Fournival, Pierre de Corbie, Jehan Bretel, Blondel de
Nesle.
o Thibaut IV. Navarsk (1201), Adam de la Halle (arrask hrb 1230-1288) skladal
viachlasn piesne, motet, nazvaj ho poslednm truvrom, dielo Jeu de Robin et Marion.

7
 Formy a druhy:
o Chanson de geste (piesne o inoch) od 10. st. bsne v langue doil, najznmejia je Piese
o Rolandovi. Ide o epick poziu, spievan so sprievodom harfy alebo fiduly.
o Kanz, chanson (bostn piese) vznikali poda druhu prleitosti, zaviedli v nej konvencie
lamour courtois (kurtoznej lsky). Kanz je forma, kde s hudba s textom divergentn,
netoton. Strofy v nej sa volaj koblas, ktor s zoradenm dvoch piedi a dvoch volta.
o sirventes (sluobn piese) ospevovanie panovnka, neskr na kad tmu okrem lsky,
pastourelle, pastorela pastierska piese, alba lenie dvoch milencov na svite, jeu
parti spoloensk bostn hra, planch smton piese.
o Rondeau bola piese s refrnom, zaloen na striedan predsprevka a zboru. Meldia je
zhodn s textom a preferovan je ako severofranczsky typ. Pvodne to bol kolov tanec
z 13. storoia.
o Vida bola piese, ktor sa len recituje, zva hovoren ivotopisy, epika, v ktorej pozad
hr hudba.
o Lai je forma, ktor v rmci jednej bsne pouva rzne strofick formy. Textovo a hudobne
identick vere s zoraovan linerne do prov (AA BB CC DD ...). Tmou je najm lska.
o Tanen formy priniesli do rytierskej lyriky periodickos rytmickej vstavby a opakovanie
refrnu sa stalo dleitm formotvornm prvkom. Medzi tanen formy patria
estampida/estampie intrumentlny tanec, i ductia, rondo, virelais (piese s refrnom),
balada tanen piese, rados zo ivota. Forma aab.
Melodick strnka rytierskej lyriky je urovan hudobnm priestorom, v ktorom sa komponujci
pohyboval. Trubadr variuje, spja, integruje, nevynachdza ni nov. Neexistuj autorsk prva,
preto meldie preberaj a upravuj jeden od druhho. Pre trubadra neznamenala akkovek
meldia nieo definitvne, vyerpan, ale bola podnetom, ktor drdil jeho fantziu.
Rytmus je nejasn a nemono rozpozna presn asov hodnoty.
Celkovo sa zachovalo okolo 2600 trubadrskych bsn a 260 meldi a okolo 4000 truvrskych
bsn a 1400 meldi, zapsanch neumami a kvadratickou notciou.

Minnesngri
Prv nrodn epos Piese Nibelungov, zachyten v 1200.
Minne znamen lska (kurtozna), o ktorej spievaj vo svojich bostnch piesach. asto bola
viac zjemnel, vnejia a akopdnejia ako trubadrska lska a mala blzko k religiznemu
tnu, zva komponovan v cirkevnch modoch. Tematicky alej erpaj aj z prrody, politicky a
nboensky z kriiackych vprav.
Formy:
o barov forma A A B; A Stollen, B Abgesang je prbuzn cansu a chansonu, seky b
mohli by nov, alebo mohli opakova frzy z seku a. Ke sa oba seky konia rovnakou
frzou/frzami, vznik tzv. oblkov barov forma
o Lied = kanz, Tagelied = alba, Leich = lai, Frauenstrophe = chanson de toile (nreky ien
napr. nad neverou), Streitgedicht = jeu parti, tenso, Kreuzlied kriiacka piese
o Spruch, ktor znamenalo porekadlo, prslovie a asto sa zaober politicko-spoloenskmi
otzkami.
Henrich VI. (cisr), Hermann von Aue, Fridrich von Hausen (1190) a Dietmar von Airt boli prv
minnesngri, ktor importovali franczske umenie.

8
 Walter von der Vogelweide (Piese o Palestne) predstavuje vrchol psobenia minnesngerov,
Reinmar der Alte, Konrad von Wrsburg
Wolfram von Eschenbach, Tannhuser, Neidhart von Rauenthal (napsal letn a zimn piesne)
Oswald von Wolkenstein, Heinrich von Maissen, Frauenlob patrili medzi poslednch
minnesngrov. Wolkenstein ako prv zjednocuje text a meldiu, m dosiahol, e nie je mon
dosadi k jeho meldim in text.
14, 15, 16 stor. sa rozrilo podobn hnutie Meistersngri (vytvrali si cechy).

panielske jednohlasn piesne zahruj zahruj vek mnostvo tzv. cantigas hymnov na
krovn. Pripomnaj trubadrov. Rukopis Cantigas de Santa Maria (vye 100 skladieb)
marinske texty. Canciones de amor (bostn piesne).
Talianske jednohlasn piesne, tzv. laudi spirituali sa spievali pri procesich (sprievody)
kajcnikov a mali hudbu vyloene populrneho charakteru. Laudy sa spracvali v 13. Stor. alej
polyfnne. Jacopone de Todi. Prv bsnici severnho Talianska sa povaovali za predstaviteov
dolce stil nuovo (sladk nov tl).
Hildegarda von Bingen (1098 1179) bola lekrka, spisovateka, skladateka, lenka
benediktnskeho rdu.
Notcia zapisovala v svetskej hudbe len meldiu bez rytmu. Nstroje boli len aranmnom.
Ostatn formy svetskej hudby 13.stor.
o Rondelus je spsob kruhovho spievania viacerch meldi naraz v niekokch hlasoch na
striedaku.
o Rota je druh kruhovho knonu v postupnom nastupovan hlasov. Letn knon je znmy
prklad roty.

Ars Nova (14.stor.)

14.stor. bolo obdobm, kedy cirkev strcala svoju autoritu, vzrastala korupcia. Centralizovala sa
monarchia vo Franczsku, Taliansku. Zaznamenan s zaiatky humanizmu. V hudbe je prevaha
svetskej hudby.

Franczsko
Ars Nova tartovala svoju ideu vo Franczsku, kde predstavuje elitn umenie hudobnkov mladej
genercie, ktor opovrhovali zastaranou a staromdnou hudbou predchdzajceho storoia.
Vzvou do boja novho so starm sa stali tieto spisy:
o Philippe de Vitry (1320) pomenoval toto obdobie ako Ars nova vo svojej rovnomennej
knihe u v jej priebehu. Vitry sa zaoberal notanmi princpmi. Stanovil pravidl pre
semibreves, minimy a semiminimy. Zaviedol dvojdob menzurcie, ktor boli rovn
s trojdobmi.
o Johannes de Muris pe knihu Ars novae musiace (1319).
o Rukopis s Machautovmi skladbami z Para
o Roman de Fauvel (1310) je prv zbierka so skladbami odrzkadujcimi inovcie ars novy. Je
to ostr satira toiacia proti cirkvi, nemorlnemu ivotu kazov, politickmu ivotu.

9
 Vyuval metafory napr. somr znamenal tvrdohlavos, hlpos. Je to spis v rmci
bohosluby, ale nebola uren do kostola. Obsahuje mnoho Vitryho skladieb.
o Ivrejsk kdex dleit prame viachlasu 14. storoia. Pochdza z Talianska. Obsahuje
dvojhlasn motet, izorytmick a i.
Zaviedli sa nov termny ako dulcendo, subtilitas (jemne), platn v estetike 15.stor. Prevauje
modlna rytmika a zjemovanie kompozinej truktry, o pravdepodobne svis aj
s presadzovanm sa tercie v skladbch. Skladate zskava autonmne postavenie, vznik
emancipcia umenia, vrcholiaca v 15.stor. Tercie, i sexty sa oraz astejie objavuj na akch
dobch a zriedkavejie paraleln kvinty, kvarty, oktvy. Mnoia sa chromatick altercie, rozsah
hlasov, citliv tny sa zvrazuj. Presadzuje sa dvojdob delenie a krtke noty.
Izorytmia (izo = rovnak) organizcia celej tenorovej meldie. Tenorov meldia sa nazva
color. Opakovan rytmick vzorce v tenoroch klauzl alebo v motetch sa nazvaj taleae. Color
obsahuje niekoko uveden rytmickej taley a aj sm sa aspo raz opakuje.
Izorytmick moteto je vedcou formou hudby 14.stor. Oproti motetu ars antiqua. Moteto v 14.
Storo pridva ako tvrt hlas kontratenor bez textu. V motetovom tle sa pu aj omov asti,
ale chorlov tenory a izorytmick kontrukcie s zriedkav. Cantus firmus je v strednom hlase,
pod nm je kontratenor, vrchn hlas je motetus.
Rukopisy omovch cyklov, ktor vak nevznikli ako celok:
o oma z Tournai 5 ast, po nich moteto Ite missa est (pvodne nemala asti Sanctus
a Kyrie) viachlasn prednes ordinaria
o oma z Toulouse 4 asti Kyrie, Sanctus, Agnus Dei a moteto Ite missa est (Credo sa d
doplni z inch prameov)
o Barcelonsk oma 5 ast, nem moteto Ite missa est
o Sorbonnsk oma pokus vytvori ist mieru jednoty v omi ako celku (Agnus Dei cituje
seky z Kyrie a Sanctus), nem Credo, ale kon dvojhlasnm Benedicamus Domino
Philipe de Vitry (1291 1361) bol teoretik, skladate, bsnik, filozof, matematik, biskup, bol
v slubch franzzskeho krovskho dvora. Jeho spis Ars Nova je prelomov v oblasti hudobnej
terii. Mme zachovanch asi len 9 motet.
Guillaume de Machaut (1300 1377) je najvs franczsky bsnik a skladate 14. st. a povauje
sa za poslednho truvra. Bol bsnik, kanonik v Remei, skladate, psobil ako sekretr u Jna
Luxemburgskho, eskho kra. Jeho tvorba obsahuje asi 100 svetskch skladieb (lais
systematizoval skorie postupy, ballades nemaj hudbu, s to bsne, rondeaux, virelais...), 23
motet, a 1 omu Messe de Notre Dame. V motetch uprednostuje franczske svetsk texty
a takmer vetky s izorytmick. Zhudobnil svoju bse Complainte (alospev) ide o nrek v 36
strofch, so 16 verovou formou a na t ist meldiu. Chanson royal (Krovsk piese) piese
na poes lsky, m 3 strofy a dospev. Hoquetus David je to beztextov izorytmick moteto pre
3 hlasy. Messe de Notre Dame je prvm kompletnm zhudobnenm ordinaria od jednho
skladatea ako celok. Obsahuje aj Ite missa est. Je tvorhlasn. Kyrie, Sanctus, Agnus Dei a Ite
missa est s izorytmick motet, len pouvaj ten ist text vo vetkch hlasoch. Gloria a Credo
s simultnne s krtkymi frzami v kontrapunkte nota proti note, takmer sylabick. Obe konia
melizmatickm Amen.

10
Taliansko
Taliansky svetsk viachlas prekvital v 14. storo. Talianski bsnici boli ovplyvnen Franczskom,
formami a duchom trubadrskej pozie. Taliani nazvaj 14. storoie trecento, pretoe sa do
hudby zaala vsva tercia. Taliansko nebolo obmedzen na cantus firmus, talianska hudba bola
otvoren, bezprostredn, dvaj prednos vonm formm.
Marchettus da Padova skladate aj teoretik; traktty Lucidarium in arte musicae planae (1317-
18) a Pomerium artis musicae mensuratae (1319) opisuje taliansky systm menzurlnej notcie,
ktor bol nezvisl od franczskeho systmu. Talianska notcia bola zaloen na inch princpoch.
Rossiho kdex najstaria zbierka talianskeho svetskho viachlasu
Formy a druhy:
o madrigal (nzov bse v materinskom jazyku) bol prvou formou talianskej svetskej
pozie s viachlasnm zhudobnenm. Tmy s od bostnch po mravoun, satirick. Je
dvojhlasn. Hlasy maj rovnak text a postupuj v sylabickom pohybe. Sklad z 2-3 tercet
(trojverovch strof) s dvojverovm ritornelom. Kad ver terceta m vlastn meldiu so
silnou zverenou kadenciou.
o caccia (=chace, loveck scny a i.) je tie svetsk viachlas. Je trojhlasn, 2 vrchn hlasy
tvoria voklny knon. Najni hlas je tenor vo vonom kontrapunkte, zvyajne bez textu
(asi intrumentlny). Del sa na 2 seky, druh je ritornel.
o ballata (obdoba fr. Chanson ballade, virelai; tanen piese). M vodn ripresu (refrn),
strofu zloen z 2 piedi (stp) na rovnak hudbu a z volty (obrat) s hudbou refrnu
s novmi slovami - AbbaA. Obsahuje kratie melizmy.
Maestro Piero, Jacopo da Bologna (24 madrigalov, 3 cacce, moteto, lauda), Giovanni da Firenze
spjaj sa s Veronou a Padovou
Gherardello da Firenze, Lorenzo Masini, Donato da Firenze (da Cascia), Giovanni da Cascia
spjaj sa s Florenciou
Francesco Landini zanechal 154 viachlasnch piesn (11 madrigalov, 2 cacce, 141 ballt).
V detstve oslepol, bol zrun interpret na niekokch nstrojoch, najm na organe. Vo svojich
ballatch stvrnil dolce stil nuovo (sladk nov tl)
Nicol da Perugia zanechal 16 madrigalov (1 trojhlasn, ostatn 2-hlasn), 4 cacce a 21 ballt,
Bartolino da Padova 11 madrigalov, 27 ballt, Andrea da Firenze nekomponoval madrigaly,
18 dvojhlasnch a 12 trojhlasnch ballt, Paolo Tenorista 11 madrigalov, 23 ballt,
zhudobnenia Benedicamus Domino

Neskor 14. storoie sa vyznauje extrmami, experimentmi v notanej a rytmickej zloitosti.

Nazva sa manieristick tl alebo ars subtilior (jemnejie umenie). Vznikali zpisy v tvare srdca
alebo v tvare kruhu. Na zvraznenie psali noty erven.
Ars novae rotandi

Kantilnov tl je vemi spevn spsob melodiky, kde dominuje vrchn hlas (discant). Najviac ho
rozvinul Johannes Ciconia (1335 1411; Tal. Tricento).

A. M. S. Boethius (1480 1524) stredovek teoretik, ktor pretransformoval systm modov

11
Notcia
Neumy
Prv notcia, fixcia zpadnho Gregorinskeho chorlu zaala vznika ete v ase, kedy meldia
vychdzala z textu, preto sa nad text vpisovali pomocn znaky neumy. Slili ako pamov
pomcka, neoznaovali presn vky tnov, iba ich priblin stpanie, klesanie. Gregorilnsky
chorl sa zaal notova a ke dosiahol komplikovanos, zhruba v 8.stor. a benou praxou sa stali
u v 9.stor.
Prv jednotnov neumy: punktum sa znailo bodkou (krtky nzky tn)
virga sa znailo / (melodicky nahor)
virga jacens sa znailo (dlhie punktum)
Dvojtnov neumy: ps (stopa), flexa (clivis)
Trojtnov neumy: scandicus, climacus, torculus, porrectus
Frantikni zaali psa noty kvadratick. Tvar jednotlivch neum sa lil aj teritorlne.
Pokroil neumy u zauvali aj presn oznaenie intervalov pomocou iar, psan rznymi
farbami (erven f, lt/zelen c)
Guido z Arezza (991/992 1033) bol benediktn, ktormu sa pripisuje zdokonalenie 4-iarovej
osnovy a vynjdenie systmu solmizanch slabk: ut, re, mi, fa, so, la (poda hymnu na sv. Jna
Krstitea, v ktorom kad frza zaala o tn vyie, solmizan slabiky nazval poda prvch slavk
kadej frzy). Zmena nastala v schopnosti tania okrem vzahu mi-fa, ktor bol v F-ki pouit
notou B na vytvorenie poltnu, preto sa nazval mkk (molle). G-k obsahoval H, nazval sa
preto tvrd (durum). Pouval psmen na zaiatku linajok pre tny f, c, g, z ktorch sa
pravdepodobne vyvinuli modern ke.

Kvadratick notcia
Tvar neum sa vyvinul tak, aby umonil ich presn umiestnenie na iarach a v medzerch linajok.
Regionlna notcia v severnom Franczsku vyvinula kvadratick tvary, ktor tvoria zklad
modernej chorlovej notcie. Chorlov notcia pouva len 2 ke C a F. Neumy kvadratickej
notcie sa spjaj aj do ligatr, v ktorch sa noty taj zava doprava, ale noty zoraden
vertiklne sa taj zdola nahor.
Nota quadrata je tvorekovan nota poda ktorej sa nazva aj kvadratick notcia.

Hexachordov systm
Obsahoval 6 tnov s jednm poltnom. Prelnanie hexachordov v chbajcom 7.stupni nazvame
mutcia. Gregorinsky chorl pouval 8 cirkevnch mdov, ktor sa skladaj z jednho
pentachordu a jednho tetrachordu. Mody maj autentick aj plaglny tvar. Modlny systm sa
zaal formova a v 10.stor., kedy u existovala vek as chorlovho repertoru. V tomto
obdob sa presadila aj Guidova notcia.
o Plaglna stupnica m predponu hypo- a znamen to cirkevn stupnicu o kvartu niie, ie
stupnica, ktor zana tetrachordom a po nej nasleduje pentachord.
o Finalis je nzov pre spolon tn pentachordu a tetrachordu v plaglnych stupniciach.

Modlna rytmika
Kee bol viachlas oraz zloitej, skladatelia hadali spsob na oznaenie vzjomnej koordincie
hlasov. Potrebovali systm oznaujci relatcne hodnoty nt. Bolo to jednm z najvch
vdobytkov notredamskej koly. Vytvorili opakujce sa vzorce dlhch a krtkych nt (longa

12
 a brevis). Tieto vzorce s znme ako rytmick mody a dnes sa tomu hovor modlna notcia.
Jeden takto rytmick model sa schematicky dodriaval poas celej skladby, alebo sa len
priebene opakoval. Modov bolo 6 a zodpovedaj stopm v asomernej klasickej pozii:
o longa brevis trochej
o brevis longa jamb
o LBB daktyl
o BLL anapest
o LLL spondej
o BBB tribrachej
o opakovan vzorce rytmickho modu tvoria hudobn frzu ordo
o virga a punctum oznaovali skr vyie a niie tny ako dlhie a kratie

Menzurlna notcia
V druhej tvrtine 13. Storoia zaali teoretici obhajova pouvanie rzne tvarovanch nt na
oznaenie pecifickch rytmickch hodnt. Systm, v ktorom sa kad nota dala vyjadri
charakteristickm notanm znakom, vytvoril Franko Kolnsky v traktte Ars cantus mensurabilis.
Longa zloen z 3 breves bola perfektn, longa zloen z 2 breves bola imperfektn.
o hodnoty: duplex longa, longa, brevis, semibrevis, minima, semiminima
o delenie z L na B sa volalo modus, z B na SB tempus, zo SB na M prolatio
o tejto notcii sa hovor aj ierna menzurlna notcia (13. 15.st. ; ke u bolo tchto
hodnt vea, vytvorila sa biela menzurlna notcia (15. 17.st.; noty mali przdne
hlaviky)

Tabulatry
Odvoden od slova tavola (stl), slili na zpis intrumentlnej hudby
Noty spevu sa poloili na stl a prepsali pre nstroje intavolcia. Horn osnova oznaovala
menzurlnu notciu, dole boli psmenami vypsan hlasy organov notcia. V intrumentlnych
verzich skladieb s intervaly vypan behmi.
Lutnov notcia lutnisti si zapisovali, kde maj ak strunu stlai

Nstroje
Na podopretie hlasov sa pouvala irok kla nstrojov, poda toho, ak mali prve napordzi.
Prv organ bol postaven v Notre Dame koncom 14.stor. Klvesov mechanizmus bol vynjden
u v 13.stor.
Viella, fiddle (ang.) bol jedna z obbench slikovch nstrojov vekosti violy a gitary. Rebec,
rubebe boli prbuzn nstroje.
Psaltrium m egypsk pvod, 10 strn.
Monochord podnietil vvoj organistrum, ktor dral hlas v prsnom organe.
Harfy, lutny, zvonkov hry, zvony, tamburny, bubny, kotly, flauty ...

Zaujmavosti:
Psaltrium ladika v obdob gregorinu
Lavice do kostolov zaviedol Luther
m bol sviatok slvnostnej, tm pomalie sa jednotliv asti spievali
Alikvoty objavil u Pythagoras

13
 Rann stredovek bol znmy vojnami, kde sa bili 1 vs. 1, nie cel vojsk, a neskor as priniesol
krvav boje vojsk
Johannes Afligem definuje organum ako shru a protihru udskch hlasov, ktor napodobuj
nstroje. Organum znamenalo vulgrny vraz pre nstroj vbec, v pecifickom vzname pre
organ. Anglick organy mali kvintov mixtry. Tu mono vidie sptos s praxou organa.

14