Dejiny hudby

vypracovali: Jlia

Lenhardtov, Mria Opnska

Stredovek

Stredovek trval zhruba od 4. do konca 14. stor. V uom zmysle zaraujeme

do stredoveku iba tie obdobia a oblasti, kde sa formovali nov formy ivota
a kultry, t.j. iba zpadn Eurpu.

Gregorinsky chorl

Kresansk liturgia prebrala mnoh rty zo idovskej liturgie a poda potreby

ju prispsobila novej viere; napr. spievan tanie Biblie, slov spievanie
almov s odpoveou zboru.
313 bol uzkonen Milnsky edikt cisrom Kontantnom Vekm, v ktorom
ustanovil kresanstvo za ttne nboenstvo. Tm nastala sloboda
kresanskho myslenia, o otvorilo brny rozvoju cirkevnej hudby.
Svt Benedikt (480 543) vo svojej Reguli (r. 530) pod taktovkou idey Ora
et labora Modli sa a pracuj, opsal kompletn cyklus dennch ofci ofcium = hodinky (svoj pvod maj vo viglich a nonch zhromadeniach,
na ktor sa schdzali kresania poas prvch storo kresanstva), o je cel
okruh spievanch modlitieb, ktorch hudba je zapsan v antifonri:
o matutnum sa uvdza po polnoci (3 nocturn kad po 3 almy
o
o

s antifnami, 3 lekcie a 3 vek responzri)

laudes s rann chvly, na svitan (5 almov, 5 antifn, Kapitulum krtke
tanie, Hymnus, Versiculus, Bedenictus s antifnou)

mal

hodinky
prima
tercia
sexta
nona

06:00
09:00
12:00
15:00 (Hymnus, 3 almy, 1 antifna, Kapitulum, Krtke

responzrium, Versiculus)

vesperae s v podveer (5 almov, 5 antifn, Kapitulum, Hymnus, Versiculus,

Magnificat s antifnou)

kompletrium je posledn bohosluba pred odpoinkom (3 almy, 1

antifna, Hymnus, Kapitulum, Krtke responzrium, Versiculus, Nunc dimittis
s anitifnou)

Missa sa hrvala medzi terciou a sextou. Obsahuje nemenn asti =

ordinarium a menn = proprium:
o Introitus (antifonlny) Kyrie Glria (nie je sasou ome poas adventu,
pstu, vo vedn dni) Graduale (responzorilny) Aleluja/Tractus
(responzorilny) Credo Offertorium (antifonlny) Sanctus
(Benedictus) Agnus dei Communio (antifonlny) Ite missa est

(prepacia formula + spievan odpove zboru; v omiach, ktor neobshuj

Gloria, je prepacia formula Benedicamus Domino)

Gregor Vek (540 604)

1

Skomponoval znan as rmskeho gregorinskeho chorlu, ale hlavne

hadal pouitie hudby v rmskej liturgii, m sa nakoniec zaslil
o sformovanie rmskej liturgie. Upevnil ppesk autoritu (aj v Britnii).
Zaloil kolu spevu: Schola cantorum, v ktorej obsaden bolo 7-8 kolench
spevkov. Zrove zakladal sirotince na kolenie budcich zborovch
spevkov.

Gregorinsky chorl liturgick voklny, jednohlasn tl, bez sprievodu

a bez harmonickej podpory. Rozliujeme druhy spevu:
o sylabick/akcentus: jedna slabika = jedna nota. Noty s striktne viazan
na text.
o melizmatick/concentus: jedna slabika = dlh pase nt. Je to
ozdobnej spev.
o neumatick: jedna slabika = 4-5 nt. Je spojenm melizmatickho aj
sylabickho, prpadne s v om prleitostn krtke melizmy
Ambrozinska liturgia vznikla v Milne. Ambrz zaviedol antifonlny
spsob spievania hymnov a almov v latinine, poda vchodnch cirkv do
offci. Najstaia zbierka Ambrozinskeho chorlu pochdza z 12.stor.
Starormska liturgia sa rozvinula v Rme. Svoj vrchol dosahuje za ppea
Gregora I. (Gregor Vek)
Beneventsk liturgia (oblas Benventu juh Talianska) je podobn
starormskej.
V tejto oblasti bol vznamn benediktnsky kltor Monte
Cassino.
Hispnska (mozarabsk) liturgia vznikala na Pyrenejskom polostrove, no
bola potlaen u v 11.stor.
Galiknska liturgia (Galsk) prekvitala v krovstve Frankov. Vyvinulo sa
v nej plno rozmanitch orientlnych detailov v cirkevnch obradoch, vemi
vzdialench od rmskych. Galiknska oma prejavovala sklon k ndhere
a obradnosti. Fransk kr Pipin III. Krtky uprednostoval rmsku, no
galiknske spevy sa zko tlaili do rmskych obradov a tak vznikla rmsko
fransk oma. Zklady rmskeho rtu sa ku Frankom dostali pomocou
liturgickch knh, ktor samozrejme obsahovali iba texty, ako sacramentarium
(pre kaza, len sviatky), lekcionr (epitoly, evanjeli), ordines/ordo
(poriadkov knihy), antifonr (kniha zborov; texty spievan antifonlne),
cantatorium (slov spevy responzorilnych spevov), gradul (kniha hudby
pre omu) at. Meldie prenali spevci. Prinesen zbornky si Frankovia
pozmenili a obohatili o galiknske prvky. To znamen, e rmska liturgia
vyrastala na fransko-galiknskej pde. Na franskom zem sa zrodil aj viachlas
a dosiahol tu vznamn postavenie.
Hoci rmsko-fransk poriadok psobil jednotne, v jednotlivch kostoloch
vznikali tzv. zy, ie zvyky, varicie, osobit prvky v omi, napr. sarumsk z
(angl.), lyonsk z (franc.). Tridentsk koncil nakoniec prijal rmsky z.
Dlhou tradciou bolo stne prena gregorinsky chorl a to verne. Tto
tradciu naruovali spevci, ktor si prispsobovali chorly. Prechod zo
starormtiny a grtiny do latininy bol pomal, mnoho liturgickch ast sa
spievalo v oboch jazykoch. Byzansk vplyv do rmskej liturgie bol nespene
potlaen.
2

Spsob prednesu: antifonlny (zbor x zbor); responsorilny (zbor x

liturg/slista)
1054 sa oficilne rozdelila cirkev na zpadn a vchodn, m zrove nastal
rozkol nzorov. Vchodn byzansk; zpadn latinsk, eurpska. V roku
476 sa rozpadla zpadormska ra.
Formy gregorinskeho chorlu:
o Psalmodia spievanie almov. Spsob prednesu:
1. Antifonlny (striedanie dvoch zborov)
2. Responzorilny (slov alm s odpoveou zboru/zhromadench)
3. Priamy (vere almu sa spievaj plynule bez textovch dodatkov).
Jeho pvod je idovsk. M svoju vlastn osobit formu, melodick
vzorec, ktorou sa alm riadil je almov tonus: initio (vzostupn
zaiatok) tenor/tuba (zadran tn) meditatio (krtky vzorec,
uzatvra prv polovicu vera) tenor terminatio = finalis
(zveren klesajca formulka)
Lekcie s tanmi almami, hoci sa v asnch tdich od psalmdie
ani neodliovali.
o Hymnus latinsk sakrlna bse. Je v strofickej forme, kde m kad
strofa m rovnak meldiu. Spev je typu akcentus, niekedy obsahuje 2-3
tnov neumy. Spieva sa v kadom z dennch ofci. Poetick a hudobn
postupy zaviedol Ambrz.
o Canticum latinsk stredovek duchovn piese.
o Antifona rmcovala almy. Vyrstla z obradov v synagge. Najprv sa
opakovala po kadom veri, neskr na zaiatku a na konci almu, teraz sa
spieva intoncia (zaiaton frza) na zaiatku a cel antifna na konci.
o Responsorium zloitej melizmatick tvar. Formou je blzke antifne.
Ide o odpove, krtky ver, ktor spieva slista a zopakuje zbor.
Rozliujeme dlh a krtke responzri.
o Trpy a sekvencie trpovanie podkladanie textov pod rozsiahle
melizmy gregorinu. Roziruj tandardn zloky liturgie: pridvanm
novho textu k existujcej meldii, melodickm (melizmatickm)
rozrenm existujceho spevu alebo oboma zrove. Nov texty sa
pridvali ku kadej hudobnej zloke okrem Credo. Sekvencie zvltny
typ trpu, dodatok k omovmu Aleluja. Vznikli z dvodu akho
zapamtania si dlhch meldi tak, e na kad notu melizmy pripadla
jedna slabika. Tridentsk koncil, ktor sa konal v rokoch 1545 1563, trpy
z liturgie vylil a zakzal vetky sekvencie okrem 4 (Veni Sancte Spiritus,
Lauda Sion, Victime Paschali Laudes, Dies Irae). Neskr bolo povolen
Stabat mater.

Poiatky viachlasu

12.stor. sa vvojov aktivita presva do severnho Franczska a do miest.

Upevuje sa nrodnostn jednota v tejto krajine. V tomto obdob sa upevuje
aj dvera v tvoriv silu loveka a individualizuj sa hlasy v polyfnnych
skladbch.

Organum
3

Viachlas vznikol ako rozvinutie chorlu, ako prostriedok na zvenie lesku

a slvnosti cirkevnch sluieb. Vznikol ako nezapsan sprievod chorlu.
Organum je prvm poiatkom viachlasu, zvukovo obohacoval chorl bez
toho, aby ho naral. Princp organa: zdvojenie chorlu v paralelnom pohybe
v intervale oktvy, kvinty, kvarty. Spoiatku bol organum iba improvizovan,
asom sa zaal zmerne komponova. Improvizovan znel ako bourdon,
neskr sa zaali pridva paralelizmy, spievan improvizovane, na o boli
vyuen parafonisti.
Ison bol oporn dran tn, podobn organum. Jedna z foriem primitvneho
viachlasu, tzv. grcky chorl, alebo hlbok bourdon.
Aj v byzanskej hudbe njdeme improvizovan viachlas, ktor vznik len
zadrovanm tnu, zatia o jednohlasn meldia pokrauje alej.
Jednoduch organum je ke sa vox principalis zdvoj len jednm hlasom
vox organalis. alie zdvojenie jednho alebo oboch hlasov v oktve dva
zloen organum.
Paraleln organum je, ke sa prsne zachovva parareln pohyb. Ak je
paralela v uritom mieste naruen, hovorme o modifikovanom
paralelnom organe.
Von organum sa spieva v protipohybe, kde organlny hlas me koni
frzy v oktve/unisone.
Laterlne / strann organum tie obsahoval paralelizmy, ale vychdzal
z jednho tnu. Jeden hlas sa hbe, zatia o druh stoj a v obmench.
Viachlas sa spoiatku spieval iba pri vznamnch slovch v texte, napr. Mria,
Boh at., podobne sa pri vnimonch slovch a textoch pouval
melizmatick spev.
Idelne intervaly viachlasu boli okrem 1, 8, hlavne 4, 5. Oktva sa
nepovaovala za viachlas, ale ak sa k oktve pridala 4, 5, vznikol dokonca
trojhlas. Paraleln organum znelo v 4, 5 akusticky dobre, pre alikvoty.
Paraleln tercie boli vylen, hoci nakoniec zazneli prve v diskante pri
zluovan tnov do unisona. Oddvna sa tercovalo v Anglicku.
Cantus Supralibrum Spev nad knihou, kde teria predchdzala prax
a zapisovala improvizovan viachlas. Mal vek svislos so Schola cantorum,
kde sa nariadilo, aby spievali iba kolen spevci:
o Prinicirerius prv spevk, ktor bol uren na spievanie meldie (cantor)
o Parafonisti spievali alie hlasy (popri zvuku, paraleln zvuk)
o Archiparafonisti spievali medzi hlasmi prinicireriusa a parafonistu
Nov hlasy sa zvyajne pridvali na vrch od cantus firmus:
o tenor najspodnej hlas, zo slova tenere, ie dra.
o vox principalis = cantus firmus = gregorinsky chorl vedci
hlas.
o vox organalis zdvojen hlas, ktor sa pridval nad cantus; alie
hlasy, ktor sa pridvali nad cantus firmus niesli nzov: duplum, triplum,
quardruplum.
o vox floridus ozdobn melizmatick spev nad cantus firmus.
o Cantus firmus bol spodn hlas, kde bol vo vemi dlhch hodnotch,
vemi skoro u v 11.stor. preiel na vrch.
Diskantov technika je typ skladieb, kde na jednu slabiku prichdzalo viac
nt vox organalis. Hudba sa zbavuje autority chorlu. Diskant nepripal
paralelizmy, bol vdy v protipohybe. Spoiatku bol diskant melizmatickej,
4

naberanm hlasov sa melosy zjednoduili. Dokonca sa zapisovalo aj zpisom

neuma proti neume, kde bol poet tnov v jednotlivch hlasoch na dan
slabiku rzny.
Pamiatky, pramene :
o Regino z Prmu a Hucbald: De harmonica institutione (8./9.st.) u
obsahuj termn organum. Hucbald tu opisuje organum sko simultnne
(sasn) znenie odlinch tnov.
o Musica enchiriadis (autorstvo sa pripisuje Hucbaldovi) a Scholia
enchiriadis s traktty z 9. stor., ktor priniesli informcie o praxi
organa a s prrukou o hlasoch vox principalis a vox organalis, ktor sa
pridval na spod. Vyskytuje sa tu aj tzv. von organum, najm
v rozbiehan hlasov na zaiatku a na konci.
o Winchestersk tropr z prvej pol. 11. stor. je prv praktick zbierka
orgn, obsahuje u dvojhlasn organum, u aj s protipohybom
a umiestnenm vox principalis do spodnho hlasu a v dlhch hodnotch.
Venuje sa trpom a sekvencim, alelujovm meldim a i.
o Quido z Arezza Micrologus zaoberal sa modifikovanm vonm
organom, postupom occursus, o znamen schdzanm sa v unisone na
konci frzy, pripal krenie hlavnho a organlneho hlasu.
o Codex Calixtinus (Liber Sancti Jacobi) zo panielskeho centra Santiago
di Compostella z roku 1140 obsahuje zbierku viachlasnch spevov pre
liturgiu v melizmatickom saint-martialskom tle.
o Saint Martial je kltor, optstvo v Limonges z 12.stor., kde sa naiel
spis v junom Franczsku o diskantovej technike. Je prvm krokom na
ceste k polyfnii. V saintmartialskom viachlase s 2 kontrastn tly
organa: kvetnat (melizmatick) organum a druh rozvinutho diskantu
(neuma proti neume).

Notredamsk kola (1160 1240)

Notre Dame bol chrm v Pari, kde bola vynikajca rove hudby a rozvjal sa
tu viachlas.
Leoninus a Perotinus boli najznmej skladatelia notredamskej koly.
Leonina nazvali Optimus organista, majstrom organa a Perotina nazvali
Optimus discantor ako za najlepieho tvorcu diskantovej techniky.
o Anonymus IV. Poznal ich hudbu a teoreticky spracoval a analyzoval diela
tchto skladateov v knihe liturgickch spevov, ktor pomenoval Magnus
liber organi de graduali et antifonario (Vek kniha orgn).
o Leoninus, ktor bol star, vyuval dlhie hodnoty v tenorovom
gregorinskom chorli. Naproti nemu Perotinus preferoval viu
rytmick precznos v kratch rytmickch hodnotch. Perotinus skrtil
organ a skomponoval nov nhradn seky klauzuly. Psal organ pre
3 a 4 hlasy a jednohlasn a viachlasn conduct.
alie pamiatky na kolu njdeme z kdexu Pluteus z florenskej kninice, i
dva rukopisy vo Wolfenbtteli, kde njdeme rozsiahly motetov repertor.
Formy notredamskej koly:
o Populrna bola formov truktra striedania unisonovho spevu
s polyfnnymi sekmi.
5

Organum : organum duplum (2-hlasn), triplum (3-hlasn),

quadruplum (4-hlasn)
o Conductus znamen vies a sprevdza. S to jednoduch spevy, ktor
sa spievali konkrtne k pohybu, poas krania. Boli skr paraliturgick a
prleitostn ako liturgick. Nemaj gregorinsky cantus firmus, ale s to
zhudobnenia latinskch bsn, ktor nepatria do oficilnej liturgie.
Kondukty sa skladali v akordickom tle s bazrovanm na dokonalch
konsonancich (1, 5, 8), m sa skoro tvaruje durmolov vstavba.
Poznme 2 druhy:
conductus simplex = jednoduch (nota proti note)
conducti s kaudami = zdoben conductus (cauda = melizmatick
pas kdekovek v conducte)
o Hoqetus, znamen v preklade kanie. Je to prepauzovan spev, viac
menej kompozin technika, pretoe sa pouvala v konduktoch,
motetch... Hlasy nad tenorom sa rozkskuj tak, e jeden vdy ml, km
druh spieva, tm sa meldia rozdel na dva hlasy. Tto forma povila
pauzu ako rovnocenn tektonick prvok, ktor sa pouval na zvyovanie
naptia.
o Clausula uzatvra skladbu. Boli to novokomponovan zvery najm pre
organ a novo komponovan zvery s vm potom hlasov.
o Moteto vzniklo v priebehu 13.stor. (mot = slovo), kedy sa postupne
opalo organum v prospech diskantu, v dsledku oho sa klauzuly stali
najskr nezvislmi skladbami, alebo sa rozvinuli do novho typu moteta.
Moteto tlovo nadvzuje na Perotinove diskantov klauzuly, rann
motet sa spievali aj ako nhrada za klauzuly v organe. Termn motetus
oznauje skladbu ako celok, aj hlas nad tenorom duplum (alie hlasy s
naalej triplum...)
Charakteristick rty moteta s:
individulne rytmizovan, rzne textovan hlasy, o sa objavuje
v Perotinovch klauzulch, ale aj v samostatnch skladbch
tenor prevzat z u existujcej meldie, motetov charakter je
dan tenorom
rytmicky organizovan v opakujcich sa rytmickch vzorcoch
Do 13.stor. sa skladali trojhlasn skladby, ale nali sa dokonca aj Perotinove 4hlasn skladby, ktor ale skladal vlune len na vnimon sviatky.
o

Ars Antiqua (1230 1320)

Predstavuje kolu menzurlnej hudby v severnom Franczsku.

Hudba 13.stor. nedbala na harmonick strnku. Uznva terciu ako
konzonanciu, ale nepouva ju vo viditenej miere.
Pamiatky: Bambersk kdex obsahuje asi 100 motet. Montpelirsky
a Turnsky kdex.

Moteto

Vzniklo v Notre Dame, ale stalo sa typickou formou viachlasu 13. storoia Ars Antiqua. Znamen pohyb zo slova motus, motetus.

Na pde notredamskch klausl dochdza k rozpadu vrchnch hlasov, tie sa

zanaj deferencova ten pohyblivej hlas nazvali mot/motetus/duplum.
erpali z notredamskch klauzl, aj z chorlov.
Ran motet boli prevane dvojhlasn. Skladby pre 3-4 hlasy, kde vetky
hlasy nad tenorom spievaj ten ist text, s konduktov motet. V 13. st. sa
objavilo franczske svetsk moteto.
Postupne sa vila prax da kadmu hlasu vlastn text dokonca v rznych
jazykoch. Boli polytextov, ie kad hlas m vlastn text vo vlastnom
jazyku. Tenor si do 14 stor. udral latinsk text, vrchn hlasy si podmanila
francztina. Franczske motet nedbaj u dokonca ani na textov svislos
hornch hlasov a tenoru, napr. hymna na Pannu Mriu + bostn piese, s
spievan sasne. Texty moteta boli asto svetsk, truvrske, spoloensk. Do
16.stor. sa pouvalo aj ttne moteto, o bola reprezentatvna skladba pre
ttne prleitosti na svetsk texty. Moteto sa u nespievalo iba v kostole.
Skladatelia sa ete neusiluj vyjadri text hudbou, preto bolo mon texty
ubovone zamiea s meldiami. Intrumentciou sa dali texty vynecha, m
sa upravila tematika moteta. Jednotu hlasov udriavalo stretvanie sa na
akch dobch, jednotn prd modlnej rytmiky, alebo jednotnch
samohlsok. Moteto ent cituje texty a meldie, ktor vznikli ako refrny
jednohlasnch piesn. Vznik pripojenm refrnu k novmu textu a meldii
(alebo naopak). Je to postup vo franczskych motetch 13. stor.
Triplum sa stva vldnucim hlasom. Sna sa o vrazn deklamciu, rytmick
samostatnos, pouva krtke hodnoty brevis a semibrevis.
Dva typy moteta:
o homognnos, kedy sa hlasy pohybuj v rovnakch rytmoch
o samostatnos, kedy sa hlasy rytmicky osamostatuj
Franko Kolnsky (13.stor.) podnietil nov rty v motete. Vznik franknske
moteto. Napsal traktt Ars cantus mensurabilis (okolo 1260) tu vytvoril
systm, v ktorom sa hodnota kadej noty dala vyjadri charakteristickm
notanm znamienkom.
Petrus de Cruce (13.stor.) predstavuje vrcholn zjemnenie tlu. Jeho hlasy
v motete s tak individulne, e ich nemono nahrdza inm textom, m
zaisuje textov identitu. Pouva aj meniu hodnotu ako je semibrevis.
Adam de la Halle

Svetsk hudba

Vea svetskej hudby sa nezapisovalo. Neexistovali hranice rozlenia

muzikantov, pretoe sa navzjom prelnali, kooperovali. Vznikala hudba trhov,
kriovatiek, ulice, ktor tvorili potuln pustovnci. Tto hudobnci, ktor rili
udov hudbu a svetsk piesne nazvali v kadej oblasti svojim typickm
pomenovanm:
o joculator lat. znamen art, boli to bavii
o histrin / spielmann v nemeckej oblasti
7

o igric slovansk zabva

o goliard, vaganti, jongleur franc.
Carmina Burana (Benediktbeuren) zbierka vye 200 meldi z konca
13.stor., kedy sa objavil jej rukopis. Nachdzaj sa tu piesne a bsne pijansk
(opileck), vagnske (putujce), bostn, milostn, erotick, 6 duchovnch
hier v rznych jazykoch (lat., nem.). Buranum je optstvo nealeko Mnchova.
Vysok kultru svetskej hudby prestavovali minnesngri, trubadri a truvri.

Trubadri, truvri

Boli to bsnici, skladatelia aj interpreti zrove. Znmi trubadri ako Viliam

Akvitnsky, Richard Levie srdce boli panovnci. Slovo trubadr, i truvr
vychdza zo slov trobarm, trouver, trobar, o znamen hada vynachdza
(meldie, texty). V junom Franczsku psali v dialekte = langue doc, ktor sa
neskr stal zkladom spisovnho franczskeho jazyka, na severe bol dialekt
langue d'oil. stredn motv je vytvorenie aristokratickho idelu rytierskej
lsky, ktor predstavuje v svojej rozvinutej podobe skr mystick ako telesn
ve. Vznikal kult eny, v ktorom ena predstavuje udsk hodnotu v citovej
sfre.
Trubadri
o jun as Franczska
o I. Wilhelm IX. Akvitnsky (1071 1127) prv znmy trubadr. Bol
patrnom kltora Saint Martial, ktor bol dleit pre vvoj viachlasu
a bol zaloen na vlastnch ivotnch princpoch, preto nebol vysvten.
Zachovanch od neho mme asi 11 textov, piesn. Zasahoval do
cirkevnho duchovnho materilu vsmenmi textovmi pardiami
cirkevnch meldi. Jeho lyrika sa zamerala na enu, erotiku, neskr enu
vid ako zboovan vldkyu. Viliam z Poitiers, Marcabru (7 piesn)
predstavuj klasick bostn tvorbu v pastorlnej podobe.
o II. Jaufre Rudel je tvorca platonickej lsky.
o III.
Bernard
de
Ventadorn
predstavuje
typ
premyslenej
prekomponovanej melodiky. Jeho Slviia piese bola najpopulrnejou
skladbou. Guiraut de Borneill
o IV. Piere Vidal, Bertran de Born, Arnault Daniel, Rimbaut de
Vaqueiras (Kalenda Maya)
o V. Guiraut Riquier (1292, 89 bsn), Peire Cardenal (70 meldi), ktor
kritickmi nladami voi dobe kriiackych vprav zobrazil v speve Poves.
Truvri
o severn as Franc., Belgicka. Vypukli ako reakcia na jun Franczsko.
o Christian de Troyes (1198), Gace Brul (1220), Canon de Bthume (1150) ,
Chastelain de Coucy, Jehan le Roux, Richard de Fournival, Pierre de Corbie,
Jehan Bretel, Blondel de Nesle.
o Thibaut IV. Navarsk (1201), Adam de la Halle (arrask hrb 12301288) skladal viachlasn piesne, motet, nazvaj ho poslednm
truvrom, dielo Jeu de Robin et Marion.
Formy a druhy:
o Chanson de geste boli piesne o inoch. Skladali sa u od 10. st. bsne
v langue doil, najznmejia je Piese o Rolandovi. Ide o epick poziu,
spievan so sprievodom harfy alebo fiduly.
8

Kanz, chanson bola bostn piese. Vznikali poda druhu prleitosti,

napr. sirventes, sluobn ospevovanie panovnka; pastourelle,
pastorela pastierska piese; ballade; alba prebdzajca rann piese
s lenm dvoch milencov na svite; jeu parti spoloensk bostn
hra; planch smton piese. Zaviedli v nej konvencie lamour courtois
(kurtoznej lsky). Kanz je forma, kde s hudba s textom divergentn,
netoton. Strofy v nej sa volaj koblas, ktor s zoradenm dvoch piedi
a dvoch volta.
o Rondeau bola piese s refrnom, zaloen na striedan predsprevka
a zboru.
Meldia
je
zhodn
s textom
a preferovan
je
ako
severofranczsky typ. Pvodne to bol kolov tanec z 13. storoia.
o Vida bola piese, ktor sa len recituje, zva hovoren ivotopisy, epika,
v ktorej pozad hr hudba.
o Lai je forma, ktor v rmci jednej bsne pouva rzne strofick formy.
Textovo a hudobne identick vere s zoraovan linerne do prov (AA
BB CC DD ...). Tmou je najm lska.
o Tanen formy priniesli do rytierskej lyriky periodickos rytmickej
vstavby a opakovanie refrnu sa stalo dleitm formotvornm prvkom.
Medzi tanen formy patria estampida/estampie intrumentlny tanec,
i ductia, rondo, virelais (piese s refrnom), balada tanen piese s
oslavou radosti zo ivota. Forma je aab.
Melodick strnka rytierskej lyriky je urovan hudobnm priestorom,
v ktorom sa komponujci pohyboval. Trubadr variuje, spja, integruje,
nevynachdza ni nov. Neexistuj autorsk prva, preto meldie preberaj
a upravuj jeden od druhho. Pre trubadra neznamenala akkovek meldia
nieo definitvne, vyerpan, ale bola podnetom, ktor drdil jeho fantziu.
Rytmus je nejasn a nemono rozpozna presn asov hodnoty.
Celkovo sa zachovalo okolo 2600 trubadrskych bsn a 260 meldi a okolo
4000 truvrskych bsn a 1400 meldi, zapsanch neumami a kvadratickou
notciou.
o

Minnesngri

Prv nrodn epos Piese Nibelungov, zachyten v 1200.

Minne znamen lska, v svetskom prpade kurtozna, o ktorej spievaj vo
svojich bostnch piesach. asto bola viac zjemnel, vnejia a
akopdnejia ako trubadrska lska a mala blzko k religiznemu tnu,
zva komponovan v cirkevnch modoch. Tematicky alej erpaj aj
z prrody, politicky a nboensky z kriiackych vprav.
Formy:
o barov forma A A B; A Stollen, B Abgesang. Je prbuzn cansu
a chansonu, seky B mohli by nov, alebo mohli opakova frzy z seku
A. Ke sa oba seky konia rovnakou frzou/frzami, vznik tzv. oblkov
barov forma
o Lied = kanz, Tagelied = alba, Leich = lai, Frauenstrophe = chanson
de toile (nreky ien napr. nad neverou), Streitgedicht = jeu parti, tenso,
o Kreuzlied bola kriiacka piese.
o Spruch, ktor znamenalo porekadlo, prslovie a asto sa zaober
politicko-spoloenskmi otzkami.
9

Henrich VI. (cisr), Hermann von Aue, Fridrich von Hausen (1190) a Dietmar
von Airt boli prv minnesngri, ktor importovali franczske umenie.
Walter von der Vogelweide (Piese o Palestne) predstavuje vrchol
psobenia minnesngerov, Reinmar der Alte, Konrad von Wrsburg
Wolfram von Eschenbach, Tannhuser, Neidhart von Rauenthal
(napsal letn a zimn piesne)
Oswald von Wolkenstein, Heinrich von Maissen, Frauenlob patrili medzi
poslednch minnesngrov. Wolkenstein ako prv zjednocuje text a meldiu,
m dosiahol, e nie je mon dosadi k jeho meldim in text.
14, 15, 16 stor. sa rozrilo podobn hnutie Meistersngri, ktor ai vytvrali
cechy.

panielske jednohlasn piesne zahruj vek mnostvo tzv. cantigas

hymnov na krovn. Pripomnaj trubadrov. Rukopis Cantigas de Santa
Maria m vye 100 skladieb a obsahuje marinske texty. Canciones de amor
boli bostn piesne.
Talianske jednohlasn piesne, tzv. laudi spirituali sa spievali pri procesich
(sprievody) kajcnikov a mali hudbu vyloene populrneho charakteru. Laudy
sa spracvali v 13. Stor. alej polyfnne. Jacopone de Todi. Prv bsnici
severnho Talianska sa povaovali za predstaviteov dolce stil nuovo (sladk
nov tl).
Hildegarda von Bingen (1098 1179) bola lekrka, spisovateka,
skladateka, lenka benediktnskeho rdu.
Notcia zapisovala v svetskej hudbe len meldiu bez rytmu. Nstroje boli len
aranmnom.
Ostatn formy svetskej hudby 13.stor.
o Rondelus je spsob kruhovho spievania viacerch meldi naraz
v niekokch hlasoch na striedaku.
o Rota je druh kruhovho knonu v postupnom nastupovan hlasov. Letn
knon je znmy prklad roty.

10

Ars Nova (14.stor.)

14.stor. bolo obdobm, kedy cirkev strcala svoju autoritu, vzrastala korupcia.
Centralizovala sa monarchia vo Franczsku, Taliansku. Zaznamenan s
zaiatky humanizmu. V hudbe je prevaha svetskej hudby.

Franczsko

Ars Nova tartovala svoju ideu vo Franczsku, kde predstavuje elitn umenie
hudobnkov mladej genercie, ktor opovrhovali zastaranou a staromdnou
hudbou predchdzajceho storoia. Vzvou do boja novho so starm sa stali
tieto spisy:
o Philippe de Vitry (1320) pomenoval toto obdobie ako Ars nova vo
svojej rovnomennej knihe u v jej priebehu. Vitry sa zaoberal notanmi
princpmi. Stanovil pravidl pre semibreves, minimy a semiminimy.
Zaviedol dvojdob menzurcie, ktor boli rovn s trojdobmi.
o Johannes de Muris pe knihu Ars novae musiace (1319), kde sa
v hudobnoteoretickch nzoroch prikla k Vitrymu, ktorho uvdza veda
Boethia a Franka Kolnskeho ako autoritu vo svojom alom spise. Prv
pouva termn kontrapunkt, namiesto slova discantus.
o Rukopis s Machautovmi skladbami z Para
o Roman de Fauvel (1310) je prv zbierka so skladbami odrzkadujcimi
inovcie ars novy. Je to ostr satira toiacia proti cirkvi, nemorlnemu
ivotu kazov, politickmu ivotu. Vyuval metafory napr. somr
znamenal tvrdohlavos, hlpos. Je to spis v rmci bohosluby, ale nebola
uren do kostola. Obsahuje mnoho Vitryho skladieb.
Zaviedli sa nov termny ako dulcendo, subtilitas (jemne), platn v estetike
15.stor. Prevauje modlna rytmika a zjemovanie kompozinej truktry, o
pravdepodobne svis aj s presadzovanm sa tercie v skladbch. Skladate
zskava autonmne postavenie, vznik emancipcia umenia, vrcholiaca
v 15.stor. Tercie, i sexty sa oraz astejie objavuj na akch dobch
a zriedkavejie paraleln kvinty, kvarty, oktvy. Mnoia sa chromatick
altercie, rozsah hlasov, citliv tny sa zvrazuj. Presadzuje sa dvojdob
delenie a krtke noty.
Manieristick tl alebo ars subtilior (jemnejie umenie) sa vyznauje
extrmami, experimentmi v notanej a rytmickej zloitosti. Patr do neskorho
14.stor. Vznikali zpisy v tvare srdca alebo v tvare kruhu. Na zvraznenie
psali noty erven, lt. Bola sofistikovan pre znalcov, vznikali psie ksky,
hdanky medzi skladatemi, skali svoju znalos, napr. Funer fumme od
Solage.
Izorytmick moteto je vedcou formou hudby 14.stor., ktor vznik ako
reflexia u predtm existujceho vvoja skladateom Philippe de Vitry.
Oproti ars antiqua je moteto ars nova osloboden od modlnej rytmiky
a nahradzuje ju nov technika izorytmia (izo = rovnak). V motetovom tle
sa pu aj omov asti, ale chorlov tenory a izorytmick kontrukcie s
zriedkav.
11

Izorytmia
znamen
vstavbu
skladby
opakovanmi,
presne
usporiadanmi, ale vone budovanmi (t.j. nezvisle od modlnych
vzorcov) rytmickmi peridami v tenore. Izorytmick perida v tomto
prpade nesie nzov talea, o je aksi rytmick model pozostvajci
vinou z 20 taktov. Talea sa opakuje v skladbe nezmenene niekoko rz.
Talea sa mohla, ale ani nemusela kry s colorom, o je melodick perida.
o Izorytmia (izo = rovnak) je organizcia celej tenorovej meldie.
Tenorov meldia sa nazva color. Opakovan rytmick vzorce v tenoroch
klauzl alebo v motetch sa nazvaj taleae. Color obsahuje niekoko
uveden rytmickej taley a aj sm sa aspo raz opakuje.
o Talea rytmick model, color melodick model. Talea sa dr v tenore,
v ktorom sa neustle opakuje. Tenor sa v tomto prpade povauje za
stredn hlas. Nov nstup taley sa dosahuje mnohokrt diminciou.
o Stavba moteta vyzer tak, e na vrchu zneje motetus (pohybliv hlas,
altus), stredn hlas je tenor a na spode sa dr kontratenor (bassus, ktor
moteto pribralo v 14.stor. ako tvrt hlas kontratenor bez textu.). Nad
motetom zvykn znie hlasy triplum, quardruplum.
Rukopisy omovch cyklov, ktor vak nevznikli ako celok:
o oma z Tournai 5 ast, po nich moteto Ite missa est (pvodne nemala
asti Sanctus a Kyrie) viachlasn prednes ordinaria
o oma z Toulouse 4 asti Kyrie, Sanctus, Agnus Dei a moteto Ite missa
est (Credo sa d doplni z inch prameov)
o Barcelonsk oma 5 ast, nem moteto Ite missa est
o Sorbonnsk oma pokus vytvori ist mieru jednoty v omi ako celku
(Agnus Dei cituje seky z Kyrie a Sanctus), nem Credo, ale kon
dvojhlasnm Benedicamus Domino
Philipe de Vitry (1291 1361) bol teoretik, skladate, bsnik, filozof,
matematik, biskup, bol v slubch franczskeho krovskho dvora. Jeho spis
Ars Nova je prelomov v oblasti hudobnej terie. Mme od neho
zachovanch asi len 9 motet.
Guillaume de Machaut (1300 1377) je najvs franczsky bsnik
a skladate 14.stor. a povauje sa za poslednho truvra. Bol bsnik, kanonik
v Remei, psobil ako sekretr u Jna Luxemburgskho, eskho kra. Jeho
tvorba obsahuje:
o 100 svetskch skladieb ako virelais; lais, ktorm systematizoval skorie
postupy a s psan jednoduchou formou a melodikou;
ballades, ktor nemaj hudbu, ale maj formu a a b c, priom s to
bsne;
rondeaux, kde pouva zloitejiu kompozin techniku so znmou
poetickou hdankou: Mj koniec je mojm zaiatkom a mj zaiatok je
mojm koncom;
o Messe de Notre Dame (1364), zvan tie Korunovan pre Karola V. Je
prvm kompletnm zhudobnenm ordinaria od jednho skladatea ako
celok, ie Machaut tu zohadnuje cyklinos. Obsahuje aj Ite missa est. Je
tvorhlasn. Kyrie, Sanctus, Agnus Dei a Ite missa est s izorytmick
motet, len pouvaj ten ist text vo vetkch hlasoch. Gloria a Credo s
simultnne s krtkymi frzami v kontrapunkte nota proti note, takmer
sylabick. Obe konia melizmatickm Amen.
o

12

o
o

Zhudobnil svoju bse Complainte (alospev) ide o nrek v 36 strofch

so 16 verovou formou a na t ist meldiu. Chanson royal (Krovsk
piese) piese na poes lsky, m 3 strofy a dospev. Hoquetus David
je to beztextov izorytmick moteto pre 3 hlasy.
23 motet, v ktorch uprednostuje franczske svetsk texty a takmer
vetky s izorytmick.
Jeho prnos vidme vo viachlasnej svetskej hudbe, kde u experimentoval
so skutonou polyfniou. Svoje kompozcie u povauje za diela, opusy.

Taliansko

Taliansky svetsk viachlas prekvital v 14. storo. Talianski bsnici boli

ovplyvnen Franczskom, formami a duchom trubadrskej pozie. Taliani
nazvaj 14. storoie trecento, pretoe sa do hudby zaal vsva interval
tercie. Taliansko vak nebolo tak obmedzen na cantus firmus, preto sa
talianska hudba zdala otvoren, bezprostredn, v ktorej dvaj prednos
vonm formm.
Marchettus da Padova skladate aj teoretik; traktty Lucidarium in arte
musicae planae (1317-18) a Pomerium artis musicae mensuratae (1319)
opisuje taliansky systm menzurlnej notcie, ktor bol nezvisl od
franczskeho systmu. Talianska notcia bola zaloen na inch princpoch.
Pamiatky rozdeujeme na severotalianske, kde nachdzame prevane
cirkevn hudbu a stredotalianske, kde nachdzame svetsk hudbu a jej
hlavn druhy: balada, madrigal, caccia:
o Rossiho kdex najstaria zbierka talianskeho svetskho viachlasu
o Ivrejsk kdex bol tie dleit prame viachlasu 14. storoia. Pochdza
z Talianska. Obsahuje dvojhlasn motet, izorytmick a i.
Formy a druhy:
o madrigal (znamen bse v materinskom talianskom jazyku) bol prvou
formou talianskej svetskej pozie s viachlasnm zhudobnenm od roku
1313. Melodika sa vyznauje taliasnkou kantabilitou. Tmy s od
bostnch po mravoun, satirick. Je dvojhlasn. Hlasy maj rovnak
text a postupuj v sylabickom pohybe. Sklad sa z 2 a 3 tercet
(trojverovch strof) s dvojverovm ritornelom. Kad ver terceta m
vlastn meldiu so silnou zverenou kadenciou. Vekm prnosom
madriglu je draz na re. V 14.stor. mal len taliansky text.
o caccia ( zo slova chace znamen loveck scny, poovaku) je tie
svetsk viachlas, ktor predstavuje kompozin i poetick hraku. Je
trojhlasn, 2 vrchn hlasy tvoria voklny knon. Najni hlas je tenor vo
vonom kontrapunkte, zvyajne bez textu, preto je pravdepodobn, e bol
intrumentlny. Mnoh caccie obsahuj ritornel, hoquetus, i echo.
o ballata (obdoba fr. Chanson, ballade, virelai; tanen piese). Pvodne
bola balada tanen forma, neskr sa z nej stala kompozcia, podobne ako
u ronda. V vode zaznieva vodn ripresa, ie refrn, potom nasleduje
strofa zloen z 2 piedi, stp na rovnak hudbu a volta, obrat s hudbou
refrnu, ale s novmi slovami. Formov schma nakoniec vyzer takto:
Abba(A). Obsahuje aj kratie melizmy.

13

I. Jacopo da Bologna (24 madrigalov, 3 cacce, moteto, lauda); Giovanni da

Cascia (Florencia); Bartolomeo da Padova (11 madrigalov, 27 ballt);
Vincenzo da Rimini; maestro Piero Donato da Cascia
II. Francesco Landino (1325 1397) bol tvorca prevane ballt (141 kusov),
kde stvrnil dolce stile nuovo (sladk nov tl), o je pojem Danteho
literatry. Vytvra sa nm zrove perspektva kvintakordtonlnej zvukovosti
a aisko o vrchnom spevnom hlase, o sa uplatn alej i u Cicconia.
Landinovsk kadencia vznikla v 14.stor. poda Francesca Landina a jej
zklad stoj na tom, e pred dosiahnutm toniky, citliv tn vybo na sextu (v
C dur do as mol). Z tohto nzvu vznik pojem landinovsk sexta. alej
zanechal 154 viachlasnch piesn (11 madrigalov, 2 cacce, 141 ballt).
V detstve oslepol, bol zrun interpret na niekokch nstrojoch, najm na
organe
III. Johannes Cicconia (1335 1411; Tal. Tricento) rozvinul najviac
kantilnov tl, o je vemi spevn spsob melodiky, kde dominuje vrchn
hlas discant. Tvor prechod ku renesancii a most medzi trecentom
a renesanciou. Bol franko-flmsky, ale il dlh dobu v Padove.
Nicol da Perugia zanechal 16 madrigalov (1 trojhlasn, ostatn dvojhlasn), 4
cacce a 21 ballt
Andrea da Firenze nekomponoval madrigaly, 18 dvojhlasnch a 12
trojhlasnch ballt
Paolo Tenorista 11 madrigalov, 23 ballt, zhudobnenia Benedicamus Domino
Giovanni da Firenze spjaj sa s Veronou a Padovou
Gherardello da Firenze, Lorenzo Masini, Donato da Firenze (da Cascia)

Anglicko

Oddvna tu bol vek zmysel pre plnos zvuku a von pouvanie terci a sext,
i dokonca celch kvintakordov.
Gerald de Barri vo svojom spise Descriptio Cambriae podva sprvy
o anglickom viachlase 13. a 14.stor. improvizovan spev v ubozvunch
intervaloch. Toto tercovanie dostalo svojho pomenovania v 15.stor. ako
gymel (dvojit spev).
Polyfnia sa pestovala tie poda improvizovanch vonch predstv.
Worchester v polovici 14.stor. vytvoril prv anglick skladatesk kolu.
Anglick diskant je paraleln spievanie sext. Pripomna stran organum.
Sight (predstava) je von spsob improvizcie anglickho severnho
i junho nroda. Spevci si k tenoru, ktor je parafrzou gregorinu, pridali
hlas terciu nadol a sextu, alebo kvartu nahor. Myslelo sa akordicky.
Faubourdon je kontinentlna podoba discantu.
John Dunstable (1370 1453) bol skladate, matematik, astronm, psobil
ako hudobnk u vojvodu z Bedfordu. Jeho hudba bola znma v celej Eurpe.
Priniesol nov zvukovos vemi prjemn pre ui vaka emancipcii tercie.
Pouval izorytmick tl, spracvaval hymny, antifny, liturgick texty bez
cantu firmu. Znme je jeho tvorhlasn moteto, v ktorom kombinuje Veni

14

creator spiritus a sekvenciu Veni sancte spiritus v komplikovanej izorytmickej

truktre.

Stredovek teria

Hudba v Grcku patrila medzi 7 slobodnch umen, vied. Grcka filozofia

v mnohom ovplyvnila setredovek teriu.
o trivium rtorika, gramatika, dialektika
o quadrvium aritmetika, astronmia, geometria, hudba
Hucbald bol mnch a autor trakttu o organe, prvej viachlasnej hudbe
a technikch spjania dvoch hlasov Musica enchiriadis.
Guido z Arezza priniesol hymnus, poda ktorho Pavol Diakon vytvoril
systm solmizcie ut, re, mi, fa, sol, ktor sviseli s mdmi.
Franko Kolnsky vytvoril menzurlnu notciu v traktte Ars cantus
mensurabilis.
Johaness de Muris prina nov umenie viachlasu v 1319.
A.M.S. Boethius (1480 1524) bol teoretik a mostom antickej hudobnej
terie (mdy), zaslil sa o jej uplatnenie.

Notcia
Neumy
Prv notcia, fixcia zpadnho Gregorinskeho chorlu zaala vznika ete v
ase, kedy meldia vychdzala z textu, preto sa nad text vpisovali pomocn
15

znaky neumy. Slili ako pamov pomcka, neoznaovali presn vky

tnov, iba ich priblin stpanie, klesanie. Gregorilnsky chorl sa zaal
notova a ke dosiahol komplikovanos, zhruba v 8.stor. a benou praxou sa
stali u v 9.stor.
Prv jednotnov neumy:
punktum sa znailo bodkou
(krtky
nzky tn)
virga sa znailo /
(melodicky
nahor)
virga jacens sa znailo
(dlhie punktum)
Dvojtnov neumy:
ps (stopa), flexa (clivis)
Trojtnov neumy:
scandicus, climacus, torculus, porrectus
Frantikni zaali psa noty kvadratick. Tvar jednotlivch neum sa lil aj
teritorlne.
Pokroil neumy u zauvali aj presn oznaenie intervalov pomocou iar,
psan rznymi farbami (erven f, lt/zelen c)
Guido z Arezza (991/992 1033) bol benediktn, ktormu sa pripisuje zdokonalenie
4-iarovej osnovy a vynjdenie systmu solmizanch slabk: ut, re, mi, fa, so,
la (poda hymnu na sv. Jna Krstitea, v ktorom kad frza zaala o tn
vyie, solmizan slabiky nazval poda prvch slavk kadej frzy). Zmena
nastala v schopnosti tania okrem vzahu mi-fa, ktor bol v F-ki pouit
notou B na vytvorenie poltnu, preto sa nazval mkk (molle). G-k
obsahoval H, nazval sa preto tvrd (durum). Pouval psmen na zaiatku
linajok pre tny f, c, g, z ktorch sa pravdepodobne vyvinuli modern ke.

Kvadratick notcia
Tvar neum sa vyvinul tak, aby umonil ich presn umiestnenie na iarach
a v medzerch linajok. Regionlna notcia v severnom Franczsku vyvinula
kvadratick tvary, ktor tvoria zklad modernej chorlovej notcie. Chorlov
notcia pouva len dva ke: C a F. Neumy kvadratickej notcie sa spjaj aj
do ligatr, v ktorch sa noty taj zava doprava, ale noty zoraden
vertiklne sa taj zdola nahor.
Nota quadrata je tvorekovan nota poda ktorej sa nazva aj kvadratick
notcia.

Hexachordov systm
Obsahoval 6 tnov s jednm poltnom. Prelnanie hexachordov v chbajcom
7.stupni nazvame mutcia. Gregorinsky chorl pouval 8 cirkevnch
mdov, ktor sa skladaj z jednho pentachordu a jednho tetrachordu. Mody
maj autentick aj plaglny tvar. Modlny systm sa zaal formova a
v 10.stor., kedy u existovala vek as chorlovho repertoru. V tomto
obdob sa presadila aj Guidova notcia.
o Plaglna stupnica m predponu hypo- a znamen to cirkevn stupnicu
o kvartu niie, ie stupnica, ktor zana tetrachordom a po nej
nasleduje pentachord.

16

Finalis je nzov pre spolon tn pentachordu a tetrachordu v plaglnych

stupniciach.

Modlna rytmika (13.stor.)

Kee bol viachlas oraz zloitej, skladatelia hadali spsob na oznaenie
vzjomnej koordincie hlasov. Potrebovali systm oznaujci relatcne hodnoty
nt. Bolo to jednm z najvch vdobytkov notredamskej koly. Vytvorili
opakujce sa vzorce dlhch a krtkych nt (longa a brevis). Tieto vzorce s
znme ako rytmick mody a dnes sa tomu hovor modlna notcia. Jeden
takto rytmick model sa schematicky dodriaval poas celej skladby, alebo
sa len priebene opakoval. Modov bolo 6 a zodpovedaj stopm v asomernej
klasickej pozii:
o longa brevis
trochej
o brevis longa
jamb
o LBB
daktyl
o BLL
anapest
o LLL
spondej
o BBB
tribrachej
o opakovan vzorce rytmickho modu tvoria hudobn frzu ordo
o virga a punctum oznaovali skr vyie a niie tny ako dlhie a kratie
Menzurlna notcia (14.stor.)
V druhej tvrtine 13. Storoia zaali teoretici obhajova pouvanie rzne
tvarovanch nt na oznaenie pecifickch rytmickch hodnt. Systm,
v ktorom sa kad nota dala vyjadri charakteristickm notanm znakom,
vytvoril Franko Kolnsky v traktte Ars cantus mensurabilis. Longa zloen z
3 breves bola perfektn, longa zloen z 2 breves bola imperfektn.
o hodnoty: duplex longa, longa, brevis, semibrevis, minima, semiminima
o delenie z L na B sa volalo modus, z B na SB tempus, zo SB na M
prolatio
o tejto notcii sa hovor aj ierna menzurlna notcia (13. 15.st.) ; ke u
bolo tchto hodnt vea, vytvorila sa biela menzurlna notcia (15.
17.st.; noty mali przdne hlaviky)
Musica falsa
Tmto termnom musica ficta, alebo musica falsa oznaovali teoretici
odchlky od modlneho diatonickho systmu. S/ to dodan axidently.
V preklade znamen falon, predstieran, neprirodzen. Zrodil sa pribline
v 12.stor v ase Guida z Arezza a pod taktovkou hexachordovho systmu.
Vznik, ke urobme z celho tnu poltn, alebo opane. Pripali sa bu pre
nevyhnutnos modulovania, prechodov z jednho hexachordu do druhho, tie
pre krsu, alebo boli aplikovan z melodickch, i harmonickch dvodov.
Nedovooval sa tritonus, preto sa pri intervale f-h znil tvrt stupe na b,
alebo sa f zvil na fis (neskr sa pouvalo es, as).
Chromatick altercie vznikaj pri zven finalis, ie f na fis, g na gis, c na
cis at., aby sa hexachord vyhol tritonu. Povali sa v kadencich pri zvyovan
citlivho smernho tnu.

17

14.stor. postupne tny, ktor sa oznaovali ako musica falsa ako napr.
chromatick altercie u veker hudobn spolonos nepovaovala za tny
falon, ale za tny pravdiv, prav.

Tabulatry
Odvoden od slova tavola (stl), slili na zpis intrumentlnej hudby.
Bolo astou praxou, kedy noty spevu poloili na stl a prepsali pre nstroje
intavolcia je to zrove zrnutie celej partitry. Horn osnova oznaovala
menzurlnu notciu, dole boli psmenami vypsan hlasy organov notcia,
ktor zapisovala len sprievod, spodn hlas, o ktorch treba hra.
V intrumentlnych verzich skladieb s intervaly vypan behmi.
Lutnov notcia slila pre lutnistov, ktor si zapisovali, kde maj ak strunu
stlai
Nstroje
Na podopretie hlasov sa pouvala irok kla nstrojov, poda toho, ak mali
prve napordzi. Arabi priniesli takmer komplet vetky nstroje slikov, i
dychov do Eurpy. Dlh storoia bola intrumentlna hudba zvisl na
voklnej. Organ a lutna boli prv nstroje, ktor sa zaali osamostatova.
Prv organ bol postaven v Notre Dame koncom 14.stor. Klvesov
mechanizmus bol vynjden u v 13.stor. Do Eurpy sa dostal z Byzancie ako
hydroorgan. Spoiatku bol svetsk nstroj pouvan na signly pri
spoloenskch udalostiach. V stredoveku ete neexistovali registre. C.
Paumann (1409 1463), slep organista napsal zbierku skladieb
Fundamentum organizendi, vod do hry na organe.
Viella, fiddle (ang.) bol jedna z obbench slikovch nstrojov vekosti violy
a gitary. Rebec, rubebe boli prbuzn nstroje.
Psaltrium m egypsk pvod, 10 strn.
Monochord podnietil vvoj organistrum, ktor dral hlas v prsnom organe.
Harfy, lutny, zvonkov hry, zvony, tamburny, bubny, kotly, flauty ...
Zaujmavosti:
Psaltrium ladika v obdob gregorinu
Lavice do kostolov zaviedol Luther
m bol sviatok slvnostnej, tm pomalie sa jednotliv asti spievali
Alikvoty objavil u Pythagoras
Rann stredovek bol znmy vojnami, kde sa bili 1 vs. 1, nie cel vojsk, a
neskor as priniesol krvav boje vojsk
Johannes Afligem definuje organum ako shru a protihru udskch hlasov,
ktor napodobuj nstroje. Organum znamenalo vulgrny vraz pre nstroj
vbec, v pecifickom vzname pre organ. Anglick organy mali kvintov
mixtry. Tu mono vidie sptos s praxou organa.
A. M. S. Boethius (1480 1524) stredovek teoretik, ktor
pretransformoval systm modov
Do 19.stor. bola kze samostatn a nebola sasou ome.

18