BAROK

Genéza pojmu Barok

-v preklade perla nepravidelnej formy,
- pôvodne označenie pre nespevnú „neohrabanú hudbu“- negatívne označenie
- historici až v 19. stor. prevzali pojem na označenie novej umeleckej epochy,

život v baroku
-Moc v rukách absolutistických vládcov, duchovná moc v rukách cirkvi
-Vzor pestovania hudby – dvor Ľudovíta XIV. (kráľ Slnko) – zamestnával 150 -
200 hudobníkov – hudba súčasťou každodennej dvornej etikety
-- postavenie hudobníka záviselo podľa funkcie, kde pôsobil – najvyššie
dvorný kapelník - inak remeselný stav
-- obdobie rozmachu vied- napr. Isaac Newton - 1628 zákon o gravitácii
- Benjamin Hutsman - objav tavenia ocele
- Gabriel Deniel Fahrenheit - prvý teplomer
- James Cook - významné moreplavby
- Filozofia - René Decartes - Cogito ergo sum
-Literatúra - Francois M. A. de Voltaire, Torquanto Tasso, Moliér
-Pedagogika - pedocentristické názory (humanistický prístup)- J. A. Komenský
 BAROK
•Historické obdobie
a umelecký sloh –cca. 1600- 1750

Slávnostný portrét
francúzskeho kráľa
Ľudovíta XIV,
(Hyacinthe Rigau, 1701)

UMENIE
- ovplyvnené cirkvou a aristokraciou-
umelecké diela (obrazy, sochy, hudba,
architektúra) majú
vyvolávať pocity pokory, úcty k Bohu
a k panovníkom.
Vývinové fázy baroka
1580- 1630 - raný barok ( nástup stile moderno a silná
opozícia voči stile antico - G. Gabrieli, A. Gabrieli, C.
Monteverdi, H. Schütz
1630- 1680- stredný barok - monodický štýl, koncertatný
štýl, bel canto, rovnocennosť vokálnej a inštrumentálnej
hudby - A. Corelli, J. B. Lully, H. Purcell
1680-1730 - neskorý (vrcholný) barok - dur mol systém,
rozvinutá funkčná harmónia, dominancia inštrumentálnej
hudby - J. S. Bach, G. F. Händel, A. Vivaldi, Allesandro a
Domenico Scarlatti, G. F. Telemann,
1710- 1740 - rokoko ( vo Francúzsku), galantný štýl ( v
Taliansku, Nemecku - F. Couperin, Bachovi synovia
 ZNAKY
Monumentálnosť

Veľkoleposť

Műnster Pompéznosť
Diego Velázquez- infantka
Mária Tereza

Stĺp svätej trojice-

Nové Zámky
Farebnosť
Kontrasty

Snaha o presné
zachytenie detailu,
pohybu, emócie

Peter Paul Rubens- Tri grácie

Porovnanie hud. slohov
RENESANCIA BAROK
▪Prevažne vokálna hudba ➢ Vokálna a inštrumentálna hudba
▪ - rovnocenné
štýl - polyfónia
➢ polyfónia aj homofónia
▪ technika- kontrapunkt
(imitačný) ➢ Spev sprevádzaný
inštr.nástrojom - monódia
▪Spev a capella (nástroje
zdvojujú/ doplňujú spev) ➢ Dur-mol systém

▪ Stredoveké (modálne) stupnice ➢ Terasovitá dynamika

▪ Bez dynamiky ➢ Harmonické cítenie

➢ Monódia- opera, oratórium,

▪ hud. druhy - moteto, madrigal, kantáta, suita, concerto grosso,
frottola, villanella,
Orlando di Lasso: O là o che bon echo "Echo Song“
fúga
Jean Phillippe Rameau- Ariette D´Hippolyte et Aricie
Znaky barokovej hudby
⚫ GENERÁLNY BAS (basso continuo):
typická prax v baroku, spôsob
sprevádzania spevákov organom, pričom
sa nevypisuje celý notový zápis, ale len
melodická línia a číselné značenia, ktoré
ukazujú druh a sled harmónií.
⚫ KONCERTANTNÝ ŠTÝL: taktiež
„figurálny“ štýl: interpretačná prax, kde
vystupujú viaceré zvukové celky
(zoskupenia) s odlišnou funkciou – v súhre
aj protipozícii – pôvod- renesančná
polychória,
⚫ voces concertates (sóloví speváci,
ripienové súbory – vrchol - concerto grosso
⚫ NÁUKA O RÉTORICKÝCH FIGÚRACH – MUSICA POETICA:
spojenie hudby s princípmi rétoriky.
• hudba má mať podobnú štruktúru ako reč. prejav: úvod, jadro,
záver, taltiež mala obsahovať- nastolenie myšlienky,
rozpracovanie myšlienky, rozuzlenie, napr. figura anabasis –
stúpajúca melódia, katabasis –klesajúca melódia, circulatio –
melódia krúživého pohybu
⚫ AFEKTOVÁ TEÓRIA: počiatky už v Antike. V 17. stor. podrobne
teoreticky rozpracovaná.
⚫ - náuka o citových stavoch duše- úlohou hudby je podnietiť
emocionálne stavy poslucháča- radosť- rýchle tempo,
konsonantné intervaly, smútok – pomalšie tempo, častejšie
disonancie a pod
⚫ ARTIKULÁCIA: barokoví skladatelia nezapisovali artikulačné
znamienka. rovnako frazovanie nechávali na interpreta
⚫ DYNAMIKA: nezapisuje sa, ale používa sa tzv. terasovitá
dynamika
⚫ ORNAMENTIKA:
Raný barok v Taliansku
Koncertantný štýl ( stile concertato)
- vznikol na pôde Chrámu sv Marka v Benátkach a jeho
reprezentantom je Giovanni Gabrieli
- - základom štýlu je POLYCHÓRIA - technika striedania 2
zborových telies, ktorá sa uplatňovala v renesancii (v
skutočnosti antifonálny prednes známy už pri speve GCH)
- - prenesením polychórie
- do inštrum. hudby vzniká
- koncertantný štýl
- - polychorické moteto, canzona
- , polychorická sonata
ďalší predstavitelia polychórie
Giovanni Croce
Ignazio Donati
Alessandro Grandi

ttps://www.youtube.com/watch?v=Yg4GZw3vwao
https://www.youtube.com/watch?v=0dihteuej6Q
https://www.youtube.com/watch?v=pEjj3Ud-ckk
https://www.youtube.com/watch?v=OD4rqtWx9h4
https://www.youtube.com/watch?v=6lqR9B5QpkE
J.P.Palestrina-
Agnus Dei

J.S. Bach- Ach Gott

Und Herr
G.F. Händel-
Eternal Source
of Light Divine
Óda pre
kráľovnú Annu-
1713
Monódia – vznik opery
⚫ Florentská camerata – spolok vzdelancov, hudobníkov, ktorí
ovplyvnili vznik monódie. Schádzali sa v posledných dvoch
desaťročiach 16. stor. v dome grófa Giovanni Bardiho, neskôr u Jacopo
Corsiho.
⚫ Členovia florentskej cameraty, považovali kontrapunkt, polyfónnu
hudsbu za prežitok a za prekážku básnickeho výrazu. Uznávali antický
ideál a hudbu, kde je na prvom mieste slovo, potom rytmus a napokon
tón. Názory cameraty publikoval v spise „Dialogo della musica antica et
della moderna“ V. Galilei. Hudba baroka sa však napriek rozmachu
monódie nikdy úplne nerozišla s polyfónnou tradíciou, takže ju
charakterizuje štýlová podvojnosť – prima e seconda prattica (názov
pochádza od Monteverdiho).
⚫ členovia cameraty: hudobníci:Vincenzo Galilei
⚫ Jacopo Peri
⚫ Giulio Caccini
⚫ Emilio de Cavalieri
⚫ básnici: Ottavio Rinuccini
⚫ Giovanni Donni.
⚫ Giulio Caccini – všestranný lutnista, spevák a skladateľ.
Jeho teória a skladby – sólové spevy so sprievodom –
vyšli v r. 1601 v zbierke Nuove musiche. zložil hudbu
k Rinucciniho básni Dafné, ale až po Perim.
⚫ Emilio de Cavalieri – dvorný hudobný intendant, venoval
sa dramatickým námetom, najmä pastorálnym hrám. Už
ako nečlen cameraty skomponoval alegorickú duchovnú
operu Rappresentazione di anima e di corpo
(Predstavenie o duši a o tele).
⚫ Jacopo Peri – dvorný kapelník, skladateľ, cembalista,
organista a spevák. Zhudobnil Rinucciniho pastorálnu hru
Dafné a báseň Euridice, kde inštrumentálny súbor
dirigoval Caccini.
⚫ Všetky operné prvotiny cameraty mali veľký úspech
a dostali sa do tlače, no prvým skutočným operným
tvorcom sa stal až Monteverdi.
Monodický štýl
⚫ Monódia – vokálno-inštrumentálny hudobný druh, v ktorom sa striedajú sólové,
inštrumentálne. Téma – najčastejšie antické námety, uplatňovala všetky základné
princípy barokovej hudby – koncertatný štýl, generálny bas, afektpvá teória,
rétorické figúry
⚫ melódia - vychádzala zo správnej deklamácie slova – recitatívny štýl (stile recitativo)
– (recitare = prednášať, recitovať) - všeobecné pomenovanie spôsobu spievania v
dramatických útvaroch
⚫ Hudobný sprievod - zabezpečovala lutna alebo cemballo , prostý,
jednoduchý,akordický
- Postavený na tzv. generálbasovej technike
- - jednoduchší aj po harmonickej stránke – v porovnaní so súdobým madrigalom.
⚫ absentujú zbory, iba sóla, prípadne duetá a triá

Predchodcovia opery
⚫ madrigalová komédia, v ktorej sú jednotlivé role spievané vokálnym ansámblom
a dialógy sa riešili polyfónnou technikou
⚫ ostatným dramatickým útvarom umožnila vznik predovšetkým okázalosť
duchovných hier
⚫ intermédiá – spevácke, prípadne tanečné vložky do slávnostných hier (ktoré bývali
na zvyčajne na počesť nejakej aristokracie)
⚫ pastierske hry (pastorále) – slávnostná duchovná hra s mytologickým pozadím, ktoré
sa dalo interpretovať na danú príležitosť
Claudio Monteverdi- (1567 – 1643)
⚫ - považovaný za prvého skutočného operného skladateľa a reformátora
opery
⚫ predstaviteľ neskorej renesancie (ako tvorca 8 kníh madrigalov - V
predhovore Piatej knihy madrigalov (1605) reagoval na Artusiho kritiku a svoj novátorský štýl (ktorý nazval
„seconda pratica“, druhá prax, na rozdiel od staršej „prima pratica“, prvej praxe) obhajoval tým, že „moderný
skladateľ pracuje na základe pravdy“[6], teda snahou o väčšiu výstižnosť a citovú vernosť tématu skladby.
posledná 8 kniha -1638

⚫ Preslávil sa operou Orfeo (1607)_ v ktorej sa mu podarilo zlúčiť

deklamačný štýl monódí podľa F.C. s existujúcimi hud. formami –
madrigal, baletto, intermedium a vytvoriť hudobno-dramatický celok
⚫ - význam : prehĺbil deklamačný štýl
⚫ - do opery vsunul strofické piesne s ritornelmi, predohru v štýle
rappresentativo (upozorňovala na začiatok produkcie), zbory (majú
charakter madrigalov) , hudobný sprievod (36-členný orchester), od
recitatívu oddelil melodicky bohatšie árie .
⚫ pre jeho tvorbu je charakteristická snaha dosiahnuť vnútornú jednotu
medzi hudbou a zhudobneným afektom vyjadreným v texte
⚫ ďalšie diela: Ariadna (1608), Odyseov návrat do vlasti, Korunovácia
Poppey (1642), Bál ukrutníc
Vývoj opery
Za úspechom monódie stáli do veľkej miery speváci, ktorí
jednoduchému recitatívu dodávali výraz. V krátkom čase nastal
veľký rozmach speváckeho umenia a vokálnej techniky
operného spevu (známe ako belcanto). To viedlo ku KULTU
SPEVÁKOV KU KULTU KASTRÁTOV - slávne - Margerita
Costa, Francesca Cecca, Francesca Caccini- Malaspina ( la
Cecchina). V 18. stor. vystupovanie žien zakázané a ženské
roly hrajú len muži - kastráti - Francesco Antonio Pistoschi,
Ferri, Conti ( bolonská škola), Carlo Broschi (Farinelli) -
neapolská škola.
Títo speváci začali skladateľom diktovať svoje technické a
virtuźne požiadavky, čo šlo na úkor dramatickosti a hudobnosti
a kvality opier - kríza opery.
OPERA
- - hudobno-dramatický hudobný druh, ktorý spája slovo,
hudbu, scénický obraz. Prepája spev, herecké, tanečné
umenie v jeden dramatický celok.
- -- z hľadiska hudobnej formy je opera cyklus samostatných
hudobných čísel ( skladieb) - podľa toho pojem číslovaná
opera
- Napr:
- 1. orchestrálna predohra - sinfonia, ouvertura
- 2. ária - sólistický výstup, melodický, hudobne bohatý, miesto
prezentovania hlasových kvalít speváka
- 3. recitativ - parlandový štýl- posúva dej (r. secco,
accompagnato, arioso)
- 4. ansámbel - dueto, terceto, kvarteto
- 5. zbor - viacčlenný spevácky výstup
Znaky barokovej opery
- - spevácky štýl - BEL CANTO - VIRTUÓZNY SPEV,
ZAMERANIE NA CELKOVÝ VONKAJŚÍ ÚČINOK -
AFEKT (spomeň si afektová teória), VÝRAZNÉ
SPEVNÉ MELÓDIE (árie vo forme ABA), špecifické
spevácke figúry (portamento, messa di voce, atď)
- - Záľuba v efektnej a nákladnej výprave- lietajúce
stroje (deux ex macchina), vlny, hromobitie,
otáčacie plošiny,
- - kult spevákov (kastrátov)
- - menší počet členov orchestra
- - tematika - hrdinská - antické námety
Centrá opery v Taliansku
z Florencie sa opera šírila do viacerých talianskych kultúrnych
stredísk -
● Benátky - 1637 -1. operný dom San Cassiano ( do konca 17.

st. 7 divadiel)
●
https://cs.wikipedia.org/wiki/Teatro_San_Cassiano#/media/Soubor:Teatro_San_Cassiano_reimagined.jpg
- SÓLISTICKÝ TYP opery- v popredí árie, orchester sa uplatnil
viac v predohre
- - Francesco Cavalli ( o skladateľoch doplniť z učebnice)
- https://www.youtube.com/watch?v=nKZDW6G0-38

- - Marc Antonio Cesti- https://www.youtube.com/watch?v=YXtML5WZi5c

- - Giovanni Legrenzi - https://www.youtube.com/watch?v=elAB-e_U7Qk
- - Antonio Caldara

- - Giovanni Maria Bononcini-

https://www.youtube.com/watch?v=0UlmXPl9Qxc
- - Allesandro Stefani
Znaky RÍMSKEJ OPERY
vznik vďaka divadlu, ktoré dal postaviť rod Barberini (kapacita
3000 miest!
- - skladatelia výrazne nepozmenili znaky opery, do popredia

však kládli ZBOROVÉ VÝSTUPY, preto sa rímska opera

označuje ako ZBOROVÁ OPERA
- dôraz sa kladie na spevácky výkon, scénickú výpravu.

téma ostáva rovnaká- antické námety

- prevládajú recitatívne úseky nad arióznymi, melódie sú

jednoduché a strofické členené

- zaujímavosť - rímska opera uviedla do opery buffo role

- pážatá, komorné..
- Za vlády rodu Pamfili bola opera v Ríme zakázaná a

mnohí skladatelia presídlili do Benátok

Predstavitelia
- - Emilio de Cavalieri,
- Agostino Agazzari,
- Stefano Landi,
- Domenico Mazzocchi,
- Luigi Rossi ( úloha - z učebnice dopísať diela!!)
https://www.youtube.com/watch?v=3Ooo3SJ7kVc
https://www.youtube.com/watch?v=qkyTzq0jpI8
https://www.youtube.com/watch?v=QjZMBypX2Fw
https://www.youtube.com/watch?v=BdRR4otIw7E
Neapolská opera
V Neapole dostala opera v druhej polovici 17. storočia novú podobu.
- stáva sa významným centrom opery ( štyri konzervatóriá, kde vyučovali
významní skladatelia neapolskej opernej školy.
- Znaky:
- Skladatelia nadviazali na vývoj rímskej a benátskej opery, pričom spojili
výdobytky talianskej inštrumentálnej hry, čím vznikol koncertný typ
opery - prevažovala hudba nad drámou a ťažisko
opery bolo na virtuóznom speve.
- - Neapol priniesol kult kastrátov
- - Hlavným prvkom opery sa stala trojdielna dacapo ária (ABA).
- - Recitatívy - rozlišovanie recitatívov - recitativo secco (jednoduchá
melódia sprevádzaná akordicky najčastejšie čembalom) a náročnejší typ
recitatívu - recitativo accompagnato (bohatšia melodika a náročnejší
sprievod celým orchestrom) Recitatívy obsahovali celý dej opery, pričom
árie slúžili len na vyjadrenie lyrického obsahu.
pokr.
-- Zbory a tanečné čísla sa nestali súčasťou deja a boli skôr akousi vonkajšou
ozdobou diela.
- - V Neapole vznikol aj nový typ orchestrálnej predohry,zvaná Sinfonia, ktorá
pozostával z 3 dielov v tempách – rýchlo – pomaly – rýchlo.
- - Okrem spevákov vládnu neapolskej opere aj výtvarníci, ktorí vnášajú na
javisko perspektívu, prepadliská bitky na vode a iné.
- S rozvojom neapolskej opery je spojený aj rozvoj libreta. Libreto je literárny
druh, podklad pre skladateľa opery. Píšu sa väčšinou vo veršoch, ale môžu byť
aj vo forme prózy. Najväčšími libretistami boli Apostolo Zeno a
Pietro Metastasio. https://cs.wikipedia.org/wiki/Apostolo_Zeno
- Hlavným predstaviteľom neapolskej opery bol Alessandro Scarlatti.
Ten pôsobil okrem Neapola aj v Ríme. Dokopy napísal 115 opier: napr.
diela Il Mitridate Eupatore, La Griselda, Il Pompeio, Il Tigrane. Práve
Scarlatti zaviedol trojdielnu predohru allegro-adagio-fúga. Okrem opier
napísal Scarlatti aj cyklus dvanástich symfónií a siedmych sonát. Práve
vďaka Scarlattimu sa stala neapolská opera životaschopným útvarom.
Ďalší predstavitelia neapolskej opery
- Giovanni Bononcini
- Nicolo Antonio Porpora
- Antonio Lotti
- Zlatý vek opery do polovice 18. storočia
- Antonio Caldara
- Baldassare Galuppi
- Giovanni Paisiello
- Luigi Cherubini
- Johann Adolf Hasse
- Leonardo Vinci
- Antonio Vivaldi
- Georg Friedrich Händel
počúvanie
A.Scarlatti:
https://www.youtube.com/watch?v=BOu3DVHlBgg
B.https://www.youtube.com/watch?v=8YYS-sqYg5s
C.Porpora:
D.https://www.youtube.com/watch?v=h7absNxB8Gw
E.Vinci:
F. https://www.youtube.com/watch?v=i4cJJJgXc_s
G.Cherubini:
H.https://www.youtube.com/watch?v=3i1-ZNFTFr8
Skladatelia:
⮚Antonio Vivaldi
(1678-1741)
-skladateľ, husľový virtuóz-
- 4 ročné obdobia

⮚Claudio Monteverdi
-skladateľ vokálnych foriem
madrigalu, opery- Korunovácia
Poppey
Johann Sebastian Bach Toccata a fuga
d-mol

⮚ Jeden z najvýznamnejších skladateľov všetkých čias,

vynikajúci organista,

⮚ Majster polyfónie a kontrapunktu-

- Umenie fúgy

⮚ Zdokonalil techniku klavírnej hry - 5 prstov-

Temperovaný klavír

⮚ Zdokonalil hudobné formy- fúga, concerto grosso

o interaktívny test - concerto grosso???
Georg Fridrich Händel
⮚ Operný skladateľ a manažér
-skomponoval vyše 40 opier, 30 oratórií a 100
kantát
- Xerxes, Rinaldo, oratórium- Mesiáš

-Händel - Rinaldo- Lascia ch´io pianga

⮚Oratórium- koncertné vokálno-inštrumentálne dielo

na duchovný námet

⮚Opera- javiskové dramatické vokálno- inštrumentálne dielo. Je

tvorená jednotlivými hudobnými číslami- árie a recitatívy
Čo ste si zapamätali?
1. 1600- 1750
1. Ktoré roky ohraničujú
obdobie baroka?
2. Veľkoleposť, monumentálnosť, pátos,
2. Aké sú znaky barokového afekt, farebnosť, kontrasty, detaily,
umenia? pohyb,

3. Preferuje sa homofónia, dur-mol

3. V čom sa odlišuje baroková tóniny, vokálno-inštrumentálna
hudba od renesančnej? hudba, dynamika,

4. Vymenuj hudobné formy, 4. Opera, oratórium, concerto grosso,

ktoré vznikli v baroku? kantáta, suita, fúga,
5. Claudio Monteverdi, Antonio Vivaldi,
5. Poznáš najvýznamnejších J.S. Bach, G. F. Händel,
6. O.d. Lasso- Echo
skladateľov baroka?
J.Ph. Rameau- Hyppollite et Aricie
A. Vivaldi- Zima- Largo
6. Spomenieš si aké hudobné J.S. Bach- Toccata a fuga d- mol
ukážky sme počúvali? Brandeburský koncert
G. F. Händel- Rinaldo