ADOLPHE APPIA a 

EDVARD GORDON CREIG

Predstaviteľ prvej divadelnej reformy. Nevytvorili samostatný smer, no majú vplyv na moderné divadlo.
Vracajú tvarom, farbe a svetlo dramatickú
Prehodnotili funkciu jedn. prvkov divadla. Priniesli moderné svietenie do divadla.

ADOLPHE APPIA *1862 (Ženeva)

Študoval hudbu, je pre neho doživotná inšpirácia.
Obvyklý spôsob realistického historického inscenovania podľa neho nepresne zobrazuje Wagnerove
hudobné drámy (opery), ktoré mysticky prenikajú do vnútra človeka. Divadlo nemá zobrazovať vonkajšiu
skutočnosť, ale má prenikať do vnútra a inšpirovať sa snom.
Snaží sa objaviť iné zobrazenia Wagnerových opier.
• DIELO ŽIVÉHO UMENIA
• HUDBA A INSCENÁCIA
• RÉŽIE WAGNEROVSKÝCH DRÁM

Nechce maľovanú dekoráciu, zaoberá sa svetlom a podlahou. Vytvoril princíp praktikáblov.

Appia viac ako tvorbou ovplyvnil divadlo úvahami a teóriami. Pri hľadaní správneho priestoru formuluje
problémy a nachádza riešenia pre divadlo. Divadlo u neho stojí na pohybe a hudbe, musí abstrahovať od
všednej reality.
Scéna by mala zobrazovať kompozíciu tvarov a farieb. Odmieta maliarsku dekoráciu (aj kvôli tomu, že
zamedzuje aktívnemu používaniu svetla)

Slovne tónovaná dráma – pojem

Stretol sa s ÉMILOM JACQUESOM-DELACROZOM, ktorý na jeho dielo zapôsobil (popri Wagnerovi). Émil
bol tvorcom eurytmiky (rytmickej gymnastiky), ktorá zahrňuje inú metódu medzi pohybom a rytmom.
Fyzické reakcie na hudbu. Táto metódainšpirovala napríklad Ďagileva pri tvorbe ruského baletu. Každý
pohyb na scéne musí vychádzať z hudby.

TISTAN A IZOLDA (Wagner, La Scala) SCÉNOGRAFIA (Appiova)

Francúzska moderna (prekliaty básnici), ktorí sa usilujú o poéziu a ich výraz nie je realistický popis, avšak
vychádza z verbálnych znakov a popisov. Texty vzbudzujú fantáziu, majú evokovať hudobné dojmy.

RICHARD WAGNER
Wagner je považovaný za proroka moderného umenia. Jeho dielo má vplyv na mnoho umelcov z tejto
doby. Hlása, že umenie sa má vrátiť k pojmom archetyp, mýtus a dojem. Inšpiruje sa antikou
Gesamtkunstwerk (jednota harmonického diela, syntéza).
EDWARD GORDON CRAIG (1872 – 1966)
„náhoda je nepriateľ umenia“

Narodil sa v Anglicku do rodiny divadelníkov – otec scénograf a režisér, matka herečka v divadle
LÝCEUM.
Predstavy a utopické vízie. Požaduje reformu, divadlo sa má reformovať ako celok, nie iba jednotlivé
zložky (réžia, herectvo...)Divadlo podľa neho nie je syntézou umení (tanec, réžia, herci) ale syntézou
prvkov z ktorých sú tieto prvky zložené (slová, línia, farba, rytmus, gestá) = toto majú spoločné s Appiom.
Za najdôležitejší prvok divadla považuje pohyb.
Divadlo sa má podľa neho navrátiť k podstate. Poslaním umenia má byť odkrývať imaginárny svet, ktorý
sa skrýva pod vonkajšími skutočnosťami. To jeho aj Appiu spája so symbolistami.
 hereckým a režijným vzorom je pre neho jeho otčim
 divadlo LÝCEUM, hrá v ňom od 17tich, postava Hamleta
 vníma scénografiu (študuje teóriu divadla a estetiky, číta Nietzscheho a Wagnera, kreslí návrhy
a scénu)

Herectvo má byť pre neho štylizované. Neverí v drobnokresbu situácií a verné zobrazovanie reality. Veril,
že príde doba, kedy sa budú tvoriť predstavenia bez herca. Tvrdí, že herectvo nie je umenie. Požaduje
novú náhradu herectva. Ponúka NADBÁBKU, ktorú ušľachtilo opisuje a je potomkom egyptskej sfingy.
Má mať vznešený pohyb, symbolické gestá, voľne meniť rytmus, byť vysoká, umiernená vo svojom
prejave, nepodliehať vášňam. Má byť súčasťou fascinujúceho obradu, ktorý divákov uspokojuje. Iný druh
nadbábky sa dá hľadať v tanečníkovi.
Robil experimenty s divadelnými bábkami na svojej divadelnej škole vo Florencii.

Zakladá PARCELOVÚ OPERNÚ SPOLOČNOST pôsobí tu ako režisér:

• DIDO A AENEAS 1900
1902 – zánik súboru
1903 – odchádza do Nemecka, stretáva sa s Otom Brahm a vytvára pre neho inscenáciu • ZACHRÁNENÉ
BENÁTKY (1905)
Isabela Duncanová – inšpirácia pre jeho scénickú tvorbu, chvíľu tvorili pár
1906 – výprava pre• ROSEMASHOLE (Ibsen).
1905 – kľúčový rok pre divadelné úvahy o umení THE ART OF THEATRE
1911 – vydáva súbor esejí na tému divadla (vydávane ako rozhovor medzi tvorcom a divákom)
1907 – HEREC A NADBÁBKA (Florencia v ktorej žije niekoľko rokov)
1908 – 1929 vydáva časopis o komédií dell’arte, a iných • THE MASK
1913 – zakladá vlastnú hereckú školu, no po 1916 škola zaniká kvôli nedostatku financií
V posledných rokoch žije vo FR, kde aj umiera.
Zanechal po sebe ilustrácie, pracoval s grafickým lisom. Nezostalo po ňom veľa inscenácií, bol
„príležitostný“ režisér.
Divadlo pozostáva zo všetkých prvkov z ktorých je zložené. Nie z tanca, herectva, scénografie... ale
z rytmu (tanec), text (herectvo), farba a tvar (scéna).
Elementárny prapôvod divadla je pre neho v hre, pohybe, tanci.. nie v slove.
Požaduje reformu divadla, ktoré má byť celok, no nie jednotlivé prvky. Ideálne by režisér bol aj scénograf
– kapitán lode.

CRAIGIZMUS – názov pre univerzálnu scénu, ktorú vymyslel

Záľuba v pravých uhloch a rovnobežkách, výška a výsledný dojem grandiozity
Paravány (screens) pohyblivé (nie zavesené alebo upevnené), skladnosť a manipulácia. Účelný
a dynamický priestor. Navrhoval neviditeľné mechanizmy na posun. Paravány – plátno na drevenom
ráme alebo drevený masív. Navrhoval bielu farbu, lebo herec je viditeľný a dá sa pracovať so svetlom.
K paravánom pridával aj iné prvky (most, balkón...).
Autobiografia • MÔJ ŽIVOT V UMENÍ

William Butler Yeats – prvý krát použil paravány na scéne.

• HAMLET
Prišiel k názoru, že herectvo má byť štylizované, nie drobnokresba skutočnosti. A neskôr bol
presvedčený, že divadlo bude funkčné bez herca. Herec nie je schopný odolať záplave emócií, je
nespoľahlivý a hľadá formu, ako ho nahradiť.