1.

Pramene o gréckom divadle

1.1 Literárne
Dochované literárne pramene nás obohacujú o cenné informácie v rámci gréckeho
divadla a zároveň zoznamujú s jeho architektúrou. Do súčasnej doby bolo o divadle
napísaných mnoho kníh a odborných prác, ale základným prameňom pre nás stále
zostávajú samotné drámy. Od Aischyla je nám známych 7 tragédií, od Sofokla tiež 7
tragédií a jedna satirická dráma, od Euripida 18 tragédií a jedna satirická dráma, od
Aristofanesa 11 komédií. Od ostatných tragických a dramatických básnikov sa nám
zachovala iba nepatrná časť z rozsiahlej dramatickej tvorby, a to iba v zlomkoch, ktoré sa
zachovali predovšetkým ako citáty u starovekých spisovateľov. O neskoršej dramatickej
tvorbe sa čiastočne dozvedáme z latinských Plautových a Terentiových komédií. Za
významné dielo z gréckej literatúry je nutné uviesť Aristotelovu Poetiku, ktorá podáva
správy o vzniku tragédie a komédie aj o pomeroch dramatickej poézie v 4. storočí pred Kr.
Aristotelov spis o aténskej ústave nás naopak poučuje o organizácii dramatických hier v
Aténach. Od alexandrijských gramatikov sa nám dochovali väčšinou tzv. Scholia. Jednalo
sa o výklady pripísané po kraji v rukopisoch antických drám. Výnimku tvorí úplný spis o
staviteľstve De Architectura rímskeho staviteľa Vitruvia, kde je v 6. kapitole popísaná
stavba rímskeho divadla a v 7. kapitole sú už vysvetlené rozdiely gréckeho a rímskeho
divadla. Juba II., kráľ mauretánsky, napísal Dejiny divadelné, spis o gréckom divadle.
Dielo tvorilo 17 kníh, z ktorých nám zostali iba skromné zvyšky. Z Jubovho diela zrejme
čerpal informácie o divadle Pollux z Naukratidy do svojho synonymického slovníka. Tiež
Lúkianos, spisovateľ 2. storočia, vo svojom dialógu O tanci nás poučuje ohľadom tanca a
tanečníkov v gréckej tragédii aj komédii.12

1.2 Epigrafické
Ďalším dôležitým prameňom sú nápisy týkajúce sa divadla. Nezachovalo sa ich
mnoho, avšak sú nám známe početné nápisy z Atén. Na takýchto nápisoch mohli byť
uvedené mená víťazov zo súťaží, ktoré sa organizovali na Dionýzových slávnostiach. Tiež
mohli obsahovať mená súťažiacich básnikov, ich diel, a od určitej doby aj hercov. Taktiež
mohol byť uvádzaný len počet víťazstiev u mien básnikov a hercov. Základom týchto
zoznamov boli práve spisy od Aristotela. Na poznanie aténského divadla nám slúžia aj iné
1
GROH F., 1933, Řecké divadlo, Praha : Česká grafická únie, 1933. s. 7-9.
2
KOHOUTOVÁ A., 2012, Řecké divadlo jako architektonická památka : bakalárska práca. Praha: Karlova
univerzita v Praze, 2012. s. 9.
druhy nápisov, napr. uznesenie ľudu, účty úradníkov, zmluvy, venovacie nápisy, nápisy
usporiadateľov hier, nápisy na divadelných sedadlách a iné.3 4

1.3 Archeologické pramene

Do archeologických pamiatok zaraďujeme pozostatky gréckych divadiel, ktoré sa
nám na mnohých miestach starovekého sveta zachovali. Do pamiatok archeologických
zaraďujeme pozostatky gréckych divadiel, ktoré sa nám na mnohých miestach starovekého
sveta zachovali. Tieto pamiatky nám podávajú nielen charakteristiku všetkých krajín, ktoré
Gréci obývali a do ktorých situovali svoje divadlá, ale predovšetkým ako dokázali prepojiť
architektonickú časť v spojení s miestnou krajinou a vhodným umiestnením divadla v
rámci ďalších významných mestských stavieb. Dôležitým prameňom je dielo Viliama
Dörpfelda, ktorý ako sekretár nemeckého archeologického ústavu v Aténach svojimi
výkopmi, prednáškami a publikáciami spísal dejiny každej stavby. V jeho diele o gréckom
divadle je však podaný podrobný opis iba dvanástich pamiatok.5 6

1.4 Ikonografické pramene

Významnú úlohu tiež zastávajú obrazy na vázach, na ktorých sú zobrazené
jednotlivé scény z gréckych drám. Zobrazené scény nám rozširujú informácie o gréckom
divadle, pretože ich obsahom sú napr. kroje hercov onej doby, najmä komických hercov,
javisko alebo dekorácie. Významné sú aj reliéfy, ukazujúce divadelné scény, alebo sošky
hercov. Medzi ostatné pamiatky možno tiež zaradiť masky, vstupenky a iné. Dochované
výtvarné diela dokazujú, že vo všetkých starovekých kultúrach existovali rôzne divadlá
náboženského, oficiálneho či zábavného charakteru. Boli zložito organizované a mnohé
mali divadelné prvky. Z týchto rituálov mohlo teda vzniknúť divadlo kdekoľvek na svete,
avšak jediné miesto, ktoré nám o tom podáva svedectvo je práve antické Grécko.78

3
GROH F., 1933, Řecké divadlo, Praha : Česká grafická únie, 1933. s. 10
4
KOHOUTOVÁ A., 2012, Řecké divadlo jako architektonická památka : bakalárska práca. Praha: Karlova
univerzita v Praze, 2012. s. 9 - 10
5
GROH F., 1933, Řecké divadlo, Praha : Česká grafická únie, 1933. s. 10 - 11
6
KOHOUTOVÁ A., 2012, Řecké divadlo jako architektonická památka : bakalárska práca. Praha: Karlova
univerzita v Praze, 2012. s. 10
7
GROH F., 1933, Řecké divadlo, Praha : Česká grafická únie, 1933. s. 11
8
KOHOUTOVÁ A., 2012, Řecké divadlo jako architektonická památka : bakalárska práca. Praha: Karlova
univerzita v Praze, 2012. s. 10