TEATRO OLIMPICO

Prvé stále divadlo, Vicenze, 1580. Predchádzali mu dočasné stavby, ktoré sa po predstavení zbúrali.
Predtým sa hrávalo vonku, prvé z dočasných divadiel dal postaviť na dvore svojho paláca kardinál
RAFFAELE RIARIO. Divadlo sa sťahuje do vnútra palácov, aby počasie nemohlo zničiť dekorácie.

Renesančné akadémie – vplyv na divadlo.

 1555, založenie Akadémie Olimpico vo Vicenze
1562 – vybudoval ANDREA PALLADIO v sále plazzo de la regione
drevené javisko a hľadisko podľa antických vzorov. Akadémia
Olympico sa neuspokojila s týmto dočasným divadlom a po vyzbieraní
prostriedkom postavila samostatnú stálu divadelnú budovu podľa
rímskeho vzoru (stavbu zverili Palladiovi) – prvý krok k vytvoreniu
renesančnej budovy = Teatro Olimpico.

DIVADELNÝ PRIESTOR
Architektonicky a sochársky bohato zdobený. Divadlo má 13 diváckych radov zoradených nad sebou (bez
sedadiel, iba rady). Vyvýšená orchestra a šikmé dekoračné javisko sú oddelené stenou s tromi bránami
(stredová hlavná, bočné menšie). Jasný rozdiel medzi javiskom a hľadiskom.

 BRÁNY
Stredová brána – tvar rímskeho víťazného oblúka.
Po Palladiovej smrti sa chytil výstavby VINCENZO SCAMOZZI, ktorý pôvodný Paladiov plá (brány prekryť
plachtou) nezrealizoval, ale vybudoval za nimi 5 perspektívnych ulíc, ktoré sa z centrálnej brány
rozchádzajú na 3 strany.
 Osvetlenie divadla = svietniky, ktoré sú viditeľné a tvoria súčasť architektúry.
1584 a otvorené 1585 – predstavením Oidipus Rex (v taliančine).
Budova je dodnes otvorená.

Teatro all’Antica di Sabbione

Vincenzo Scamozzi sa v meste SABBIONETA sa pokúsil postaviť ďalšie divadlo - prvý krok k modernému
divadlu, lebo má jediný proscéniový otvor (kvôli málo miesta na sedenie). Mal naň vplyv aj architekt
GIOVANNI BATTISTA ALEOTI, ktorý navrhol aj divadlo FARNESE.
 TEATRO FARNESE

Architekt GIOVANNI BATTISTA ALEOTI

Stále iluzívnejšia dekorácia a jej rýchla premena núti zdokonaliť kulisové javisko a javiskovú techniku.
V roku 1638 = Sabbatini vydal spis Pratica di fabricar scene e macchine ne’teatri, v ktorom opisuje
javiskovú dekoráciu a stroje na vytváranie javiskových efektov (napr. ilúzia na vytvorenie vĺn pomocou
otočných valcov, ktoré boli zabudované do podlahy javiska).
Všetky známe rýchle premeny scény, periakty a poloplastické kulisy.

SVETLO
Práce Serllia a Sabbatiliho dovŕšil Furtenbach v 3 dielach o divadelnej architektúre (kodifikoval systém
scénického osvetlenia, ovplyvnil systém osvetľovania divadla až do 19. storočia). Zavedenie svetelného
zdroja (neviditeľného pre divákov), ktorý silno osvetľoval scénu a vytváral dojem denného svetla. Efekt
dosiahol zavedením 2 svetelných žľabov v podlahe javiska (hneď za portálom a druhý osvetľoval zadný
prospekt). JOSEPHOVI FURTTENBACHOVI išlo o to, aby herci nevrhali tieň na dekoráciu. Zavádza stálu
nemeniteľnú sufitu. Svetelné zdroje umiestnil tiež na bočné steny (svetlo teda mohlo ísť zo 4 strán a tak
sa zabránilo vrhaniu tieňa). Javisko je osvietené rovnomerne.

Spojením Furtenbachových noviniek v osvetľovaní a Sabatiniho scény a dekorácii vznikla baroková

dekorácia. Zmeny scény sa predvádzali pred očami divákov priamo počas predstavenia. Opona sa
využívala iba na začiatku predstavenia.

Taliani sa stali prvými scénografmi a stáli pri zrode prvého divadla, no okrem divadiel s honosným
zdobením vzniklo taktiež divadlo na holých doskách, ktoré sa hralo na námestí bez dekorácií. Žili zo
štedrosti publika. Ich spôsob hry sa dostal neskôr do Paríža, Londýna, Nemecka, Španielska (náväznosť
na komédiu del arte).