AKADMIAUMENVBANSKEJBYSTRICI

FAKULTAMZICKCHUMEN

PLATNPREDSTAVITEZPADNEJFILOZOFIE

SEMINRNAPRCA

2016

Bc.AdrianaZnmov,1.Mgr.

Platn
(427predn.l.pribline347predn.l.)

PlatnbustavLouvre

Platn bol grcky filozof, pedagg amatematik. Jeho meno

Platn je pseudonym
tohto filozofa. Jeho pvodn meno bolo
Aristokles
, syn
Aristonaa
Periktiony
.Jepovaovan
za jednho znajvznamnejch anajvplyvnejch mysliteov vbec. Platn zaloil atnsku
Akadmiu
, ktor bola neskr vzorom eurpskym univerzitm avedeckm intitcim. Svoje
spisy psal vinou formou rozhovoru medzi svojim uiteom
Sokratom aalmi osobami,
ktorm Sokrates svojimi otzkami pomhal vyvrti ich nezrel nzory, atm dospie
klepiemupoznaniu.PlatnspolusoSokratomobrtilipozornosfilozofovodvahopovahe
apvodusvetakotzkamlovekaaudskejspolonosti.

Dominantnmitmamiprenichs:

rozdielmedzipravmpoznanmasamotnoumienkou,

cnosamonosvchovykcnosti,

spravodliv,apritomtrvalusporiadanieobce,
2

dobroakokonencielovekaiobce.

ivotPlatna

PlatnnaRaffaelovejfreskevoVatikne(zrejmeportrtodLeonardadaVinci)

Platn sa narodil vroku 427 pred naim letopotom vjednej zpoprednch atnskych
rodn. Jeho otec
Ariston vraj odvodzoval svoj pvod od atnskeho kra
Kodra
, matka
Periktion
pochdzala zrodu slvneho bsnika azkonodarcu
Solna
. Platnovi bratia
Adeimantos a
Glaukn tie vystupuj vjeho dialgoch asestra
Ptn bola matka filozofa
Speusippa
, ktor po Platnovej smrti viedol
Akadmiu
. Aristn vemi skoro zomrel
aPeriktion sa vydala za svojhostrka
Pyralampa
,diplomataapriatea
Periklea
.Snmmala
syna
Antifna
,ktorvystupujevdialgu
Parmenides
.
Platn, ktor osebe skoro vbec nepe, dva vetkm vystupova vsokratovskch
dialgoch. Poda
DiogenaLaertiadostalmeno
Aristoklesposvojomdedovi,prezvku
Platn
(irok, mohutn) mu priradil jeho zpasncky trner, in ju odvodzovali od jeho neobvykle
irokho ela. Vmladosti dostal vynikajce vzdelanie vgramatike, hudbe, gymnastike
asfilozofiouhozoznmil
Kratylos
,iak
Herakleita
.

Poda tradcie sa vdvadsiatich rokoch stretol so Sokratom aosem rokov mu naval

ako jeho najvernej iak. Platn to samozrejme vo svojich dialgoch nikde vyslovene
nerozprva. Potom, o bol jeho uite roku 399 p. n. l. odsden na smr, Platn odiiel
zAtn do Megary acestoval do Talianska, na Sicliu, do Egypta aso Kyrny. Ocestch po
Siclii aosvojich sksenostiach stamojmi vldcami
Dinom a
Dionsom
pe v
Siedmom
liste
,vjedinomzachovanomautobiografickomtextu.
Vtyridsiatich rokoch sa vrtil do Atn av
Akadmovom hji zaloil slvnu
Akadmiu
, ktor trvala a do roku 529, kedy ju zruil cisr J
ustinin
. Jednm
znajvznamnejch iakov Akadmie bol
Aristoteles
. Po Platnovej smrti vak Akadmiu
prevzaljehosynovec
Speusippos
.PlatnzomrelvAtnachpriblinevoveku80rokov.

SokratesaPlatn

Sdiac poda spisov mal Platn kSokratovi vemi blzko atakmer vetko, o
oSokratovi vieme, vieme od Platna. Vo svojich dialgoch sa Platn tvri ako obyajn
tlmonk Sokratovch mylienok avSiedmom liste dokonca tvrd, e osvojich vlastnch
mylienkach nikdy ni nenapsal aani nenape, pretoe filozofia sa mus vyuova stne,
vrozhovoreavspolonomsilmyslenia.
Na druhej strane sa Sokratove nzory apostoje vtchto dialgoch menia asjedinou
vnimkou
Obrany Platn nikdenetvrd,ebyichpoulzprvejruky.Otzkouje,nakoko ich
mmepripisovaskrPlatnovi.
V niektorch dialgoch (napr.
Menon, Faidros, Kriton
)niejepripomenutrozprva,
vinch rozprva Sokrates vprvej osobe (
Lysis, Charmides, tt stava
). V
Protagorovi
Sokrates hovor osvojej predchdzajcej rozprave s
Protagorou
.Dialgy
Faidon,Symposion
a
Theaitetos rozprvaj Sokratovi iaci, zrejme po mnohch rokoch, aPlatn (okrem
Theaitta) nijako nenaznauje, ako knim vbec priiel. Pri porovnaniach biografi
jednotlivch postv pozorujemeznannezrovnalosti.VProtagorovis
Alkibiades
a
Agathon
mladci, ike
Apollodoros a
Glaukon by mohli by ich otcovia vSymposiu je to prve
naopak. Tieto nezrovnalosti zrejme nie s nhodn aPlatn tedanepeakohistorik.Dialgy

sa naopak podobaj dobovmu divadlu, pretoe na scne vystupuj najviac tripostavy,ktor

majzbormliacichposluchov.

SokratesaPlatnoamistredovekhopisra

Dielo

Platnove diela maj predovetkm formu dialgu (rozhovoru), kde vinou

vystupuje Sokrates ako hlavn postava. Jedin vnimku predstavuje zachovan sbor
Platnovch
Listov
, kde najm
Siedmy list vrh na Platnov ivot ajeho vlastn poatie
filozofie in svetlo: filozofiu nemono spsa ako systm a ani ui, ale mus sa dobva
vlastnm mylienkovm silm. Opravosti Siedmeho listu mnoh bdatelia pochybovali,
vsasnombdansavakstvanaopakkomkpochopeniuPlatnovhodiela.
Platnove zachovan dialgy sa u od staroveku radia do tvorc tzv.
tetralgi
.
Dialgy, oktorch autorstvch sa vne pochybuje, s oznaen krikom. Nzvy dialgov
zoraujemepodaprekladu
F.Novotnho
.

TetralgiepodaF.Novotnho:

I.Euthyfron,ObranaSokrata(tieApologia),Kriton,Faidon

II.Kratylos,Theaittos,Sofistes,Politikos(tiettnik)

III.Parmenides,Filebos,Symposion(tieHostina),Faidros

IV.AlkibiadesI.aAlkibiadesII.,Hipparchos,Speriacimilenci
5

V.Theages,Charmides,Laches,Lysis

VI.Eutydemos,Protagoras,Gorgias,Menon

VII.
Hippiasv
,
Hippiasmen
,
Ion
,
Menexenos

VIII.
Kelitofon
,stava(tie
tt
),
Timaios
,
Kritias

IX.
Minos
,
Zkony
,
Epinomis
,Listy

Okrem toho sa pod Platnovm menom tradovala rada alch apokryfnch spisov,
oktorch autorstve sa pochybovalo, apreto sa ktetralgim nezahali:
Axiochos, Definice,
Dmodokos,Epigramy,Eryxis,Halkyn,Ospravodlivosti,Ocnosti,Sisyfos.

Chronolgiadialgov

Presn poradie, v ktorom boli Platnove dialgy napsan, nie je znme, tak ako aj
rozsah,vktorommohlibyneskrupravenaprepsane.
Lewis Campbell bol prvm, ktor pouijc metdu
stilometrie objektvne dokzal,e
Kritias
,
Timaios
,
Zkony
,
Filebos
,
Sofista a
ttnik patria do jednej asovej skupiny, km
Parmenides
,
Faidros
,
stava a
Teaitetos patria do inej skupiny, ktor musela by napsan
skr (poda
Aristotelovho tvrdenia vdiele
Politika
,
Zkony boli napsan po
stave
). Na
Campbellovch zveroch je pozoruhodn, e napriek vetkm stilometrickm vskumom,
ktor boli od jeho ias a do dnes uroben,pribudolasilenjedenchronologickfakttkajci
sa Platnovchdiel,oktorommonopoveda,ejepotvrdenstilometriou Kritias,Timaeus,
Zkony,Filebos,SofistaattniksposlednmiPlatnovmidialgmi.Ostatnsskorie.
Sasn bdatelia s skeptick v tom, i chronologick poradie Platnovch dialgov
me by uren presne. Napriek tomu, Platnove diela sa stle asto zarauj zhruba do
troch skupn. Nasledujci prehad predstavuje jedno tak, relatvne ben rozdelenie. Treba
vak bra ohad na to, e mnoh pozcie v tomto rozdelenstleniesvecoukonsenzuatie
na to, e samotn zmienka o monosti rozdeovania Platnovch dialgov do skupn nie je
univerzlneakceptovan.
6


Skordialgy

Sokrates vystupuje vo vetkch skorch dialgoch. S povaovan za najvernejiu

reprezentciu historickho Sokrata preto s tie nazvan
Sokratovsk dialgy
. truktra
viny z nich je podobn: Sokrates diskutujeotmeastooetickej,akopriatestvoapieta
s priateom alebo s niekm, o kom je predpokladan, e je v danej oblasti expertom.
Sokrates niekokmi otzkami preuke, e zjavne niomu z toho, o om sa rozprvaj,
nerozumej. Je ponechan na itatea, aby zistil, i tomu sm rozumie. Pretosatietodialgy
nazvajnepriamymuenm.

ObranaSokratova
(Sokratovarepredsdom)

Charmides
(oumiernenosti)

Kriton

Eutyfron
(ozbonosti)

Ion

Alkibiadesprv

Laches
(ostatonosti)

Hippiasv

Hippiasmen

Lysis
(opriatestve)

Protagoras
(o vchove k cnosti tento dialg sa veobecne povauje za posledn zo
skorchdialgov)

Tietodialgysaastopovaujzaprechodndialgymedziskormiastrednmi:
7

Gorgias
(ortorike)

Menexenos

Menon
(opoznvanakoospomnannasvetide)

Eutydemos

Stredndialgy

V poslednch skorch dialgoch, Platnov Sokrates zana dva odpovede na

niektor svoje otzky a poskytova pozitvne terie. Toto sa veobecne chpe ako prv
nznak vnania Platnovch postojov do textu. e dobro je mdros a e nikto nein zlo
dobrovone, s pravdepodobne ete Sokratove nzory. o sa v strednch dialgoch dostva
do popredia je mylienka, e poznanie pochdza z uchopovania nemennch foriem alebo
esenci a tie snaha skma tieto esencie. Zanaj sa objavova terie o spravodlivosti,
pravde a krse a o nesmrtenosti due. Dialgy
Symposion
a
Republika
= "tt, stava"
gr.
"Politeia"
s povaovan za centrlne v tejto strednej peride.
Parmenides
a
Teaitetos
by
mali by posledn alebo prechodn dialgy, kee sa snaia pojednva o nuke o formch
kriticky(
Parmenides
)alebobezakejkovekkritiky(
Teaitetos
).

Kratylos
(opvoderei)

Faidon
(onesmrtenostidue)

Faidros
(okrse,lskeaidech)

Symposion
(olskeakotbepopoznan)

tt
("Republika, stava", resp."tt"
gr. "Politeia"
o dokonalom tte bez skromnho
vlastnctva)

Teaitetos
(ospravodlivomveden)
8

Parmenides
(oidech)

Neskordialgy

Dialg
Parmenides
prezentuje kritiku nuky o formch (idech), o sa veobecne
interpretuje ako Platnove zavrhnutie tejto terie. Niektor sasn publikcie (napr.
Meinwald (1991)) vak maj voi takejto interpretcii nmietky. Vo vine dialgov
patriacich do tejto skupiny tto teria chba alebo sa objavuje v inej forme v diskusich o
druhoch vec (
Timaios
me by dleitou a preto kontroverzne zaradenou vnimkou).
Sokrates v diskusich bu nevystupuje alebo v nich zohrva mal lohu. Okrem tejto
vraznej rty charakterizujcejneskordialgyjepouit oividnenovdialektickmetda
znma ako metda zhromaovania a rozdeovania o je najviditenejie v
dialgoch
Sofista
a
ttnik
(prv nznaky tejto metdy mono vidie u v dialgu
Faidros
a
mono tie vo
Filebovi
). astnci rozhovoru sa snaia odli podobnosti a rozdielnosti
medzijednotlivmivecami,abynadobudlijasnpredstavu,ovskutonostivlastnedanveci
s.
Neskor dialgy s zloit filozofick diela.Voveobecnostisvporovnansprvmi
dialgmi triezvejie a logickejie, alemuskrvaprsubvyrieeniaproblmov,ktormisa
zaoberajskordialgy.

Sofista

ttnik
(odokonalompolitikovi)

Filebos
(oastnomivote)

Timaios
(ovznikusveta,problmyprrodnejfilozofie)

Kritias
(nedokonenspisoznikuostrovnejreAtlantdy)

Zkony
(ttovednvahy)
9

Filozofia

Z hadiska filozofie je vznamn predovetkm svojimi gnozeologickmi nzormi a

postojmikttu.
I.
Gnozeolgia
Platn hovor, e javov (materilny) svet nemono spozna
pomocou zmyslov, lebo zmysly klam (napr. ponoren palica do vody sa len jav, e je
zlomen). Prav
bytie
treba hada inou cestou, cestou cez in svet, svet vench,
nemennch, trvalch a len rozumom postihnutench enttsvet
ide
, na ktor sa naa
nesmrten
dua
rozpamtva a od tchto ide, samy osebe existujcich, sa odra javov
(zmyslov) svet. Prav, dokonal bytie, "jadro sveta a vzneenos bytia", Platn vid v
transcendentlnom svete ide, tzv. prvotn podstaty, ktor s podstatou pre javov svet, tzv.
druhotn podstaty, ktor s len odrazom tohto idelneho sveta. Platn uznva dva rozlin
svety,pretojepovaovanza
dualistu
.
Kontaktnaej
due
sideovmsvetomjezabezpeenjejnesmrtenosou.Duaijevo
svete ide a narodenm sadostvadotelaloveka.Kelovekumrie,opsavraciadomimo
sksenostnho sveta ide. Usporiadanie ide je hierarchick, ako vy pojem zahrnuje vsebe
niie, tak aj vyia idea obsahuje niie.ZanajvyiuideuPlatnpovaujeideu
dobra
,ktor
stotoujesideoubostva.
II. Spoloenskopolitick otzky
: Platn v diele
tt
podva idealistick autopistick
vziu spravodlivej obce (ttu) tak, e ttny organizmus chpe ako analgiu due. Dua
spravodlivho loveka m tri zkladncnosti:
mdros
, statonosaumiernenos. Ukadho
jednotlivca jedna zloka prevlda nad ostatnmi a na zklade tohto Platn rozdeuje
spolonos do troch stavov, priom kad z nich m svoje funkcie a prva svisiace s
prslunoucnosou.
Dielo tt obsahuje nielen plne rozvinut Platnove uenie o idech, ale i starostlivo
vypracovanpozitvnuteriupoznania.
10

V kontrukcii svojej vzie reality rozliuje Platn, ako to u vieme, medzi kosmos
noetos a jemu podriadenm svetom zmyslovho vnmania (I. mundus sensibilis gr. kosmos
aisthetikos). Jeho neochvejn viera v racionalitu skutonosti a dvera v silu a schopnos
udskho intelektu ju spozna, vysuje do presvedenia, etruktryskutonosti amyslenia
s vo vzjomnej zhode.KporozumeniuPlatnovej pozitvnejteriepoznania,ktorpodvav
znmom podobenstve o iare (v6.knihe dielatt)uriteprispejevyjadrenietamuvedench
mylienok v tabukovej forme s pouitm vhodnej symboliky (psmen grckej a latinskej
abecedy).
1. T, ktor vynikaj mdrosou sa maj sta filozofmi a ich poslanm je vldnu nad
spolonosouvldcovia (archontes). S vychovvan k mdrosti, k ich vlastnostiam patr
tbapopoznan,lskakpravde,dobrpam,priateskos,prjemnos.
2. Staton sa stan strcami, resp. vojakmi (flakes). Ich lohou je ochraova a
sliblahuobce.
3. Umiernen, tzv. demiurgovia (demiurgoi) zabezpeuj vrobu, maj lohu
iviteov.Patriaturonci,remeselnciaobchodnci.
Aby vldcovia a strcovia nezneuvali svoje funkcie, je pre nich poda Platna
nevyhnutn zrui skromn vlastnctvo, zlat a strieborn mince (mena) a manelsk stav.
Deti sa vychovvaj v zariadeniach obce a v 20tom roku sa rozhodne o ich prslunosti k
niektormu zo stavov. Platn jezstancom"totalitnhottu",obanjetuprett,niettpre
obana. Tento svoj model idelneho ttu sa trikrt nespene pokalzaviesvSyrakzach.
Dvodom pdu bola nemonos zbavi ud zkladnch potrieb ako majetku, rodinyat.Na
zkladetohtodielaPlatnamonooznaiakoprvho
utopistu
.

11