BAROKOVÁ DIVADLO

THEATRE DU PALAIS-ROYAL

Rozvoj opery a baletu. Začína sa uplatňovať iluzívna perspektívna dekorácia. FR kráľovský dvor –
okázalosť, túžba po veľkoleposti a okázalosti, rozširuje sa to do celej Európy. Francúzi využili architektúru
a techniku barokového divadla, ale nestotožnili sa s nimi ideovo.
Výtvarníci a stavitelia boli z Talianska – všade preniesli odkaz renesančného talianskeho divadla.
Amfiteatrálny typ, ktoré prezentoval Palladio vystriedalo lóžove divadlo, ktoré bolo vhodné aj pre
činohru aj pre operu a balet.

Baroková dekorácia sa snažila o vernú priestorovú ilúziu – maliarsky bohaté, architektonicky

komplikované kulisy. Premena sa uskutočňovala na scéne pred divákom. Pompéznosť baroka
v scénografií a kostýme.
Dvorné barokové divadlo = šou. Hlavná zábava dvoranov. Zdokonalenie strojov.

KOSTÝM
Súčasný dobový odev, ktorý bol dozdobený barokovými prvkami.

FABRIZIO CARINI MOTTA

 taliansky architekt, teoretik barokového divadla
 odporúča stavať divadelné budovy tak, aby podporili herecký výkon
 dosiahnutie perspektívnej ilúzie nie je cieľ, ale iba podporný prostriedok
 žiada aby malo hľadisko kvôli bezpečnosti čo najviac vchodov, ktoré sú čo najďalej od javiska, aby
oneskorenci nenarúšali začaté predstavenie
 zaviedol herecké šatne a sklady na rekvizity a dekoráciu, zlepšil akustiku
 základ pre vznik povraziska (zvýšil povalu nad javiskom)

ANDREA POZZA
 architekt, scénograf
 v dielach opisuje technické vymoženosti
 zalomený kulisový portál
 zdokonalil systém listových kulís (postavil ich šikmo v smere javiskovej prespertívy)

Príchod talianskych dekoratérov- umelcov.

GIUSEPPE GALLI da BIBBIENA (1696 – 1757)
 pochádzal z Parny z veľkého rodu (členovia jeho rodiny pracovali pre viaceré európske rody)
 pôsobil v Prahe
FRANCESCO GALLI da BIBBIENA tvoril vo Viedni na cisárskom dvore, venoval sa interiérom vo veľkých
divadlách.
FERDINANDO GALLI da BIBBIENA bol divadelný architekt, pracoval na dvore vojvodu z parny, zaviedol
nový systém – viac obežníková perspektíva (budovu umiestnil do stredu javiska).
V roku 1711 bol vo Viedni menovaný ako prvý dvorný divadelný inžinier.
• OPERA VO VIEDNI, na ktorej pracoval so svojim synom Giuseppem Gallim, kde využili vodný živel.