DEJINY VÝTVARNÉHO UMENIA

___________________________________________________________________________
Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše - jedna z foriem osvojovania si
sveta človekom. Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia.
Dejiny výtvarného umenia – ide o históriu výtvarného umenia a jeho históriou podmienené
premeny, ktoré sa prejavujú na umeleckých dielach v podobe premien slohu, smeru, názorov,
tendencie, atď. Označenie zahrňuje maliarstvo, sochárstvo, grafiku, architektúru a úžitkové
umenie.

 Architektúra
Staviteľské umenie, vytvára priestor, zákl. delenie:
1. Svetská architektúra (hrady, zámky, paláce, divadlá, mestské budovy);
2. Náboženská architektúra (chrámy, kaplnky, kostoly, katedrály, baziliky).

 Sochárstvo
Sochár vytvára hmotné trojrozmerné diela – sochy.
Socha môže mať podoby:
1. skulptúra – soch. umelecké dielo, vzniklo odoberaním hmoty (tesanie do kameňa);
2. plastika – vzniklo pridávaním hmoty, modelovaním;
3. súsošie – soch. kompozícia pozostávajúca najmenej z 2 plastík;
4. reliéf – soch. dielo tvorené v ploche vytvárajúce trojrozmer plastickým náznakom,
môže byť nízky (basreliéf), stredný, vysoký.

 Maliarstvo
Má dominantné miesto v umení.
1. Monumentálne maliarstvo – súvisí s architektúrou (fresky, mozaiky)
2. Žánrové obrázky a portréty – žáner predstavuje ustálený námet, ale aj bežný výjav
zo života
3. Krajina a zátišie – zátišie – neživé predmety, alegórie (symboly) – mŕtve vtáky...
Základné mal. techniky: pastel, akvarel, temperová a olejová maľba.
Produktom umenia je výtvarný artefakt, výtvarné dielo. Každé má svoju formu a obsah.

 Úžitkové umenie
Úžitkové umenie či aplikované umenie je termín používaný pre umelecké prvky obsiahnuté
vo veciach každodennej potreby a v priemyselných výrobkoch.
Niektoré druhy úžitkového umenia: sklárske umenie, šperkárske umenie, umenie módnej
tvorby atď...
 Periodizácia dejín výtvarného umenia:
1. PRAVEK – nástenné maľby v jaskyniach;
2. STAROVEK – Egypt, Babylon, Minojské obdobie, Mykénske, Grécke, Etruské,
Rímske;
3. STREDOVEK – ranné kresťanstvo, byzantské umenie, románske umenie, gotické
umenie;
4. NOVOVEK – neskorá gotika, renesancia, baroko a rokoko;
5. MODERNÉ UMENIE:
a. umenie 19. stor. a prelomu 19. a 20. storočia - klasicizmus, romantizmus,
impresionizmus, postimpresionizmus, symbolizmus, secesia;
b. umenie 20. storočia - fauvizmus, kubizmus, expresionizmus, futurizmus,
funkcionalizmus, dadaizmus, surrealizmus, pop art atď.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Jaskynné maľby

1.výtvarné umenie
Lokalita – napr. jaskynný komplex Lascaux

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Egyptské maľby

Reliéfy a nástenné maľby zdobili hrobky a poskytujú nám živé obrazy zo života Egypťanov.
Mali vyjadrovať 3 čas. úseky:
1. pozemský život
2. zobrazenie obradov na pohrebe
3. posmrtný život
Využívanie koncepčného realizmu, frontálne zobrazenie: hlava, ruky, nohy – z profilu; trup,
oko, ramená – spredu.
Krétske maľby

Motív skákania cez býka, typický pre palác v Knósse

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Grécke maľby

 Maľovanie na steny – freska

 Maľovanie na keramiku:
1. čiernofigurálna keramika – na červenom pozadí čierne figúry
2. červenofigurálna keramika – na čiernom pozadí červené postavy
Rímske maľby

 Nástenné maliarstvo (fresky) – pompejský štýl

 Iluzionizmus – „živé záhrady“

Záhrada s Hermesovou sochou a fontánou – Vila Zlatého náramku, Pompeje

Sapfó, Pompeje
Ranokresťanské a byzantské maľby

 Ikony – teologicky sa „píšu“ – obrazy svätých, väčšinou na zlatom podklade;

 Mozaiky – obrazce vyskladané z farebných dielikov.

Kristus Pantokrátor – mozaika, Katedrála v Monreale

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Gotika

 Ešte nedokonalá perspektíva;

 Náboženské motívy;
 Zlaté pozadie – imaginárny priestor.
 Významný gotický maliar M. S. pôsobil v Banskej Štiavnici
Renesancia

 Potreba spoznávať seba samého, preskúmať okolitý svet a začať racionálne chápať
zákony, ktorými sa riadi.
 Záznam trojrozmerného priestoru na základe matematických zákonov = racionálna
perspektíva.
 Svetlo smerovalo jedným jediným smerom tak, aby sa všetky zobrazené postavy
zjednotili do jediného priestoru (v Gotike – zlaté pozadie = imaginárny priestor)
 Téma mytológie a záujem o ľudské telo.

Sandro Botticelli – Zrodenie Venuše

Mantegna – Mŕtvy Kristus

Leonardo da Vinci – Dáma s hranostajom a Mona Lisa

Michelangelo Buonarroti – Stvorenie Adama

Hieronymus Bosch
Baroko

 Ostrý kontrast medzi svetlom a tieňom (priekopník Caravaggio) = dramatický až násilný

charakter – luminizmus.
 Rekatolizácia po náboženských nepokojoch = bohaté zdobenia kostolov, fresky,
sochy, oltáre – snaha osloviť vizuálnym vnemom, priblížiť a osláviť Boha.
 Optické zväčšovanie priestoru.
 Zachytený iluzionizmus a pohyb (priekopník Pozzo).
 Zdokonaľovanie techniky perspektívy.
 Používanie šerosvitu.
 Obrazy z domáceho prostredia, krajinky, pohľady na mestá a rozličné zátišia.
 Caravaggio – Ukrižovanie sv. Petra Hyacinthe Rigaud – portrét Ľudovíta XIV.

Rembrandt – Návrat márnotratného syna Jan Vermeer – Dievča s perlovou náušnicou

 Peter Paul Rubens – Únos Leukippových dcér Peter Paul Rubens – Tri grácie

Anthonis van Dyck – Kráľ na love Velázquez – Dvorné dámy

V obraze „Dvorné dámy“ použil Velázquez obrátenú perspektívu. Vrchol spoločnosti čili
kráľovský pár, ustúpil do pozadia, vidíme ho len vzadu v zrkadle. V strednej ploche sú zobrazení maliar a
dvorania, pred nimi infantka (princezná) a jej dvorné dámy. Úplne vpredu stoja dvorní trpaslíci a vrchol
všetkého tvorí pes.
Johann Baptist Wenzel Bergl, pôvodom Čech, bol skvelý iluzionista a krajinkár, čo v týchto
miestnostiach aj naplno ukázal. Bohatá exotická fauna a flóra, pergoly, zábradlia či rokokové
vázy, to všetko je tu k videniu a potešeniu zmyslov. Maľovaniu predchádzali jeho dlhé štúdie
fauny a flóry v zámockom skleníku alebo na základe rozhovorov s cestovateľmi...
Miestnosti boli vymaľované barokovou technikou trompe l'oeil, v rokoch 1768 až 1777,
ktorá klamala oči pozorovateľa ilúzií tretej dimenzie. V prípade priestorov v Schönbrunnu
ide o dvojitú ilúziu - maľby znázorňujú tropickú exotiku, avšak v prízemí, kde sa miestnosti
nachádzajú, bolo a je viac menej chladno. Aj na základe toho sa sem Mária Terézia sťahovala
počas horúcich letných dní. Východné a juhovýchodné izby neskôr využíval korunný princ
Rudolf. Zvláštnosťou je, že krátko po smrti cisárovnej v roku 1780 boli maľby na stenách
zakryté a na ich znovuobjavenie sa čakalo až do roku 1891.
Rokoko

 FR – samostatný sloh; EU – pozdné/neskoré baroko

 éra Ľudovíta XV.
 Týka sa hlavne architektúry a dekorácie interiérov.
 V maliarstve ide o frivolné až zmyselné námety zo života na kráľovskom dvore.
 Hravé poňatie lásky a mytologických motívov.
 Dynamika, živé a žiarivé farby, jemné tkanivá, snaha o dokonalosť a vycibrenosť.
 Idealizované pastierky, ktoré sa zabávajú a pozadie tvoria neskutočné krajinky...
 Rokaj (fr. rocaille – mušlička) je abstraktný a často nesymetrický ornament, podľa
ktorého dostalo názov rokoko.
 Máva tvar dvojstranne závitnicovej mušle alebo plamienkov, často kombinovaný s
rôznymi listami alebo drapériami.
 Jean-Honoré Fragonard – Ukradnutý bozk

Jean-Honoré Fragonard – Hojdačka Antoine Watteau – Gilles alebo Pierot

Klasicizmus

 Umelecké diela sa mali vyznačovať významovou a výrazovou jasnosťou.

 Umenie malo prírodu napodobňovať a zároveň dokazovať, že je možné podriadiť ju
ľudskému rozumu. Preto v klasicistickom umení vystupuje ako ovládnuteľný jav –
prísne upravené klasicistické parky a záhrady.
 Kritériom krásy sa stala pravdivosť.
 Návrat k antike a renesancii.
 Presná perspektíva, predpísaná proporcia.
 Maliari museli poslúchať predpisy diktované oficiálnou výtvarnou výchovou.

Jacques-Louis David – Sokratova smrť

 Jacques-Louis David – Leonidas v Termopylách

Jacques-Louis David – Korunovácia Napoleona Bonaparta

Preromantizmus a Romantizmus

 Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z

historických výsledkov francúzskej revolúcie.
 Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a
meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a
matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu,
lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom.
 Orientácia na posilnenie emocionálnej pôsobivosti.
 Autentický prejav národnej kultúry.
 Záujem o prírodu a bežný život.

William Turner – Rybári na mori

Francisco Goya – 3. máj 1808 v Madride – Popravy na hore kniežaťa Pia

Realizmus

 Opravdivosť obrazov.
 Kultové uctievanie prírody a vidieckeho života.
 Obrazy Gustava Couberta mali tak trochu za cieľ aj pohoršiť a šokovať – vystúpiť
z konvencie.

Gustave Courbet – Žena s papagájom

Gustave Courbet – Pohreb v Ornanse

Tento obraz výrazne pohoršil vtedajšiu spoločnosť, nakoľko zachytával tvrdú realitu, čím bol na tú dobu
nekonvenčný. Courbet bol za svojho života viac menej nepochopený maliar.
Impresionizmus a postimpresionizmus

 Vzniká ako smer oponujúci konvenciám a prísnym pravidlám – schvaľovanie

obrazov porotou pred tým, ako ich pustili na výstavu.
 Maliari si nerobili pred maľovaním náčrty, maľovali okamžite = snaha zachytiť
moment.
 Rýchle ťahy štetca, pestrofarebné škvrny, prerušované čiary, častá absencia
detailu.
 Tvorba sa presúva z ateliérov von do prírody.
 V týchto obrazoch pulzuje život a autorská vitalita.
 Odrážali neúnavný pohyb, ligotali sa na nich svetlá, prekypovali farbami ako nikdy
predtým.
 Postimpresionizmus = vyjadrenie pocitu

Claude Oscar Monet – Impresia, východ slnka

Claude Oscar Monet – Lekná

Edgar Degas – Baletná škola Paul Gauguin – Dve Tahiťanky

Vincent van Gogh – Hviezdna noc nad Rhônou

 Vincent van Gogh a jeho autoportréty

Vincent van Gogh – Slnečnice a kosatce

Secesia

 Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v

neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný
ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým
výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je
plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v
ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé
farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu.
 Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku
historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a
zvieracie telo).

Gustav Klimt – Zlatá Adele Gustav Klimt - Bozk

Ostatné smery