Professional Documents
Culture Documents
Filozofická fakulta
Kupecký, Ján
GMB
Ročník: III.
Semester: zimný
Trnava
Ján Kupecký
Ján Kupecký sa narodil v slovenskom Pezinku českým exulantom. Väčšinu svojho
tvorivého života, počas ktorého sa vypracoval na kľúčovú osobnosť vrcholnobarokovej
portrétnej maľby v strednej Európe, strávil v zahraničí. Bezprostredne po základnom
maliarskom školení u švajčiarskeho maliara Benedikta Clausa v Holíčí a vo Viedni odišiel asi
v roku 1684 najskôr do Benátok a potom do Ríma, kde začínal ako kopista. Po dvoch rokoch
sa však už úspešne venoval vlastnej tvorbe, získal značné renomé, ceny jeho diel vzrastali a
stali sa aj predmetom obchodných špekulácií. Venoval sa rôznym, najmä však portrétnym a
žánrovým dielam s využitím princípov tenebróznej malby vrátane nezáujmu o hlbší obrazový
priestor. Jeho prejav bol ovplyvnený benátskou malbou, modeláciou Quida Reniho (1575-
1642), ale najmä dielami Giuseppe Ghislandiho, nazývaného Fra Galgario (1655-1743). Z
talianskeho obdobia pochádza napríklad jeho autoportrét v zbierkach Pinacoteca di Brera v
Miláne so zachovanou prípravnou skicou. Do hlavného mesta habsburského stredoeurópskeho
panstva sa vrátil na pozvanie Jána Adama z Lichtensteinu po viac než dvadsiatich dvoch
rokoch v Itálii. V decembri 1709 sa tu oženil s dcérou svojho učiteľa Zuzanou Clausovou a
otvoril si renomovaný ateliér. Pracoval pre panovníka, jeho viedenský dvor, ale tiež napríklad
na objednávku cára Petra Veľkého, pre ktorú krátkodobo vycestoval do Karlových Varov.
Vzorovým príkladom Kupeckého viedenskej oficiálnej tvorby zjemnenej módnymi
francúzskymi podnetmi je okrem iného portrét cisára Karola VI. v životnej veľkosti z roku
1715, zachovaný v Historisches Museum der Stadt Wien. Kultivovanú celofigurálnu maľbu
stojaceho a vo výraze vitálneho vládcu, ktorý ukazuje na insígnie moci po svojej pravici,
viedenská radnica uhradila maliarovi o rok neskôr.
Okrem reprezentačných portrétov predstaviteľov spoločenských elít obsahuje jeho oevre z
vrcholného viedenského obdobia aj početné portréty súkromného charakteru - autoportréty,
portréty vlastnej rodiny či priateľov. Kupeckého štýl, obzvlášť z tohto obdobia, bol značne
populárny a hlboko do 18. storočia ho šírili jeho početní žiaci a nasledovníci. V úvode
dvadsiatych rokov 18. storočia silnel vo Viedni prokatolícky tlak, pred ktorým Kupecký v
roku 1723 unikol do liberálnejšieho Norimbergu. Odchod z cisárskej Viedne znamenal
počiatok jeho záverečnej tvorby. V Norimbergu sa výrazne zmenilo spektrum maliarových
objednávateľov v prospech silnej meštianskej vrstvy s početnými spodobeniami vedcov,
umelcov a priateľov. Odrazilo sa to aj na charaktere maliarovho prejavu, ktorému chýba
vzletnosť a pompa portrétov vrcholného obdobia. Neskoré Kupeckého malby sú triezvejšie,
so zjednodušenými formami a tuhšou modeláciou. Maliar zomrel v Norimbergu 16. februára
1740. Početné údaje o jeho živote sú známe vďaka jeho prvému životopisu, ktorý osemnásť
rokov po Kupeckého smrti napísal a vydal jeho blízky priateľ Johann Caspar Füssli (1706-
1782). 1
Použitá literatúra
HALASZOVÁ, Ingrid, HRNČIARIK, Erik: Portrét v toku dejín, Trnava, ISBN 978-80-568-
0102-4, dostupné online na: https://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/portret_0.pdf
2
PETRBRANDL, dostupné online na: http://petrbrandl.eu/petr-brandl/