Michelangelo Buonarroti

Lea Hanicová, V.A

Kto bol Michelangelo?

Majster vrcholnej renesancie Michelangelo Buonarroti

(1475 – 1564) vytvoril mnohostranné dielo, ktorým
ovplyvnil barok i manierizmus.
Venoval sa skúmaniu výrazových možností maliarstva,
sochárstva, architektúry a bol tiež básnikom. V každom z
týchto odborov dosiahol výnimočnú úroveň, ale najradšej
sa venoval sochárstvu.
Charakteristika

Podľa životopisca a Michelangelovho žiaka Ascania

Condivi bol umelec ťažká povaha. Bol to človek
hlbokej mysle, samotár a prežíval bolestný duševný
život.

Bol neprístupný, prudký, nedôverčivý a ctižiadostivý.

Ťažko sa s ním vychádzalo a správal sa urážlivo.
Poburovalo ho bezprávie, pohanstvo a jeho duša bola
obrátená k Bohu. Hrdým sebavedomým postojom a
hľadaním dokonalosti sa snažil dokázať, že je najlepší.
 
Začiatky v Bottege (1488-1489)

V roku 1488 ho jeho priateľ Francesco

Granacci priviedol do umeleckej dielne
Domenica Ghirlandaia. Michelangelov otec
bol proti tomu aby sa jeho syn učil maľovať,
chcel, aby sa stal obchodníkom. Nakoniec sa mu
ho ale podarilo presvedčiť.

Nadaného pätnásť ročného mladíka si čoskoro

všimol Lorenzo Medici a priviedol ho do
Medicejského
paláca, kde sa stretávali významní florentskí
umelci, literáti a učenci, ktorých bolo v tej dobe
plné mesto.
Záhrady Medicejských (1489-1492)

Známe záhrady Medicejských sa stali jeho ďalšou

umeleckou školou. Nachádzali sa tam vystavené
zbierky antického umenia a záhrada poskytovala
mladým ľuďom s umeleckými sklonmi možnosť
sebarealizácie.

Michelangelo sa stal obľúbencom a získal si priazeň

nielen vznešeného kniežaťa, ale tiež mestskej
intelektuálnej elity. Lorenzo si ho tak obľúbil, že ho
nechal bývať v paláci a jesť s nimi pri stole.
Návraty do rodnej Florencie (1501-1504)

Vo Florencii bol Michelangelo poverený realizáciou početných sôch, nástenných

malieb a jeho diela sa stretávajú s obrovským úspechom. Po smrti Lorenza Medici
(1492) sa Florencia stala nepokojným mestom.

Umelec hľadal útočisko v

Benátkach a Bologni. Vo Florencii
znovu pobýval v rokoch 1501- 1504
počas tvorenia sochy Dávida. Počas
druhého pobytu vo Florencii
namaľoval obraz „Svätej rodiny“.
Pobyty v Ríme (1505-1513)

Prvý raz sa Michelangelo presťahoval do

Ríma v roku 1496. Pracoval na
najvýznamnejších projektoch vtedajšieho
Ríma a pre jeho kariéru sa stalo
najdôležitejším mestom. Získal tam slávu a
postupne pracoval okrem Júlia II. ešte pre
ďalších troch pápežov . V roku 1505 sa
vrátil do Ríma a z poverenia pápeža začal
v rokoch 1508 – 12 s výzdobou klenby
Sixtínskej kaplnky.
Natrvalo sa Michelangelo usadil v Ríme v roku 1534. Pápež Klement VII. ho poveril
vyzdobením oltárnej steny Sixtínskej kaplnky, zároveň ho uvoľnil zo všetkých
záväzkov a umelec si začal pripravovať štúdie k „Poslednému súdu“.

Po smrti Klementa VII. ho nový pápež

menoval za hlavného architekta,
maliara i sochára Vatikánu .
Michelangelo chcel splniť aj staré
záväzky a súčasne pokračoval v práci
na sochách. V roku 1536 začal maľovať
„Posledný súd“.
Tvorba

Tvorba Michelangela sa vyznačuje originalitou. V

maliarstve i sochárstve ho zaujímala ľudská
postava. Tvorivú silu v ňom podnecovala láska ku
kráse a prirodzenosti predovšetkým mužov, ale i
žien, ich mnohých výrazov, postojov a pohybov.

Vo svojom výtvarnom zámere presadzoval svoju

vládu nad hmotou, tvarom i pohybom. Zaviedol
radikálne zmeny v spôsobe prezentovania
priestorových proporcií. Odkláňaním od
klasických figurálnych tvarov vytvoril
Michelangelo cestu k novodobému umeniu.  
Sixtínska kaplnka

V kaplnke sa nachádzajú biblické výjavy zo

Starého zákona a Nového zákona, ktoré
pokrývajú strop vysoko nad stenami tak, akoby
boli v oblakoch. Kolosálnu klenbu Sixtínskej
kaplnky si rozčlenil zdanlivou architektúrou.

Ako tému si zvolil stvorenie sveta, človeka a

jeho hriešny pád. Mohutné postavy, ktoré
vyjadrujú silu ľudského tela, sa k sebe skláňajú,
zvíjajú alebo zápasia so svojimi myšlienkami.
Heroické telá pokrývajú každú časť stropu i
stien.
Výsledok výzdoby Sixtínskej kaplnky je
úchvatný a predstavuje vrchol Michelangelovej
umeleckej činnosti. Realizácia však vyžadovala
od umelca nadľudské úsilie a počas tvorby
prežíval duševné i fyzické utrpenie. Michelangelo
sa nepokladal za maliara, ale napriek tomu jeho
výzdoba stropu Sixtínskej kaplnky i oltárna stena
patria k najvyšším vrcholom umeleckého
výtvarného vyjadrenia.
Významné diela

Mojžiš
Dávid
Pieta Bacchus
Stvorenie Adama
Posledný súd Ukrižovanie sv. Petra
Zdroje

https://www.vytvarnavychova.sk/maliari/82-michelangelo
https://referaty.aktuality.sk/michelangelo-buonarroti/referat-26288
https://sk.wikipedia.org/wiki/Michelangelo_Buonarroti
Ďakujem za pozornosť