V decembri roku 1945 zapsal svetoznmy psychiater Viktor E.

Frankl svoje zitky z kon centranho tbora celkom spontnne, v priebehu nieko kch dn. Po rokoch vyiel v Amerike preklad tejto sprvy, ktor dosiahol 62 novch vyda n a predalo sa z neho viac ako dva miliny vtlakov. Po osloboden z koncentran ho tbora zrealizoval V. Frankl mylienku, ktor sa rodila u v tboroch: v drama tickej skici zachytil celkom konkrtne to, o preil on osobne. Tak vznikol druh diel tejto knihy, doku mentrna divadeln hra". Vyla roku 1948 v aso pise Brenner". Obe sprvy, ktor vychdzaj spolu v tejto knihe, nechc vzbudzova tos, ani vzna obalobu, a u vbec nejde o vyvolvanie pocitov hrzy. Psychol govi Franklovi ide v prvom rade o to, aby opsal, cez ak fzy odudovania museli prechdza vzni v koncentranch tboroch a ako sa len niekokm z nich podarilo napriek vetkmu poveda ivotu no", ako k tomu nabdala Buchenwaldsk piese, a presvedili seba i priateov, e predsa stoj za to i.

VIKTOR E. F R A N K L

Napriek vetkmu poveda ivotu

PSYCHOLG PREVA KONCENTRAN TBOR

Vydal Slovensk spisovate, a. s. Andreja Plvku 12, 813 67 Bratislava Editorka a zodpovedn redaktorka Daniela Humajov slo publikcie 4493. Vydanie prv Vytlaila Knhtlaiare Svornos, spol. s r. o., Bratislava

Preloen z nemeckho originlu Viktor K. Frankl: ...trotzdem Ja zum Leben sagen, ktor vyiel vo vydavatestve Ksel-Verlag, Miinchen 1997

Tto kniha vychdza s podporou Kultrneho strediska pri Vevyslanectve Rakskej republiky v Bratislave Das Buch erscheint mit Unterstutzung des Kulturzentrums bri der Botschaft der Republk sterreich in Bratislava

Copyright 1977 by Viktor E. Frankl Inhaber der deutschsprachigen Buchrechte: 1995 (7. Auflage) by Ksel-Verlag GmbH & C o , Mnchen Translation Jana Krejckov 1998 Cover Design Duan Grener 1998 Slovk Edition Slovensk spisovate, Ltd, 1998 ISBN 80-220-0918-0

Obsah

PREDSLOV HANSA WEIGELA PREVA TBOR

11

PSYCHOLG

KONCENTRAN 135 SYNCHRONIZCIA V 184 O BIRKENWALDE AUTOROVI

lap riek

V I K T O R

vetkmu
E .

F R A N K L

poveda

ivotu

no

Predslov
HOLD VIKTOROVI FRANKLOVI

Viedensk Hofburg, dvorn zmok", m v na om dnenom ponman prve tak mlo spolon s pred stavou dvora ako viedensk Burgtheater, zmock divad lo, s predstavou zmku. Nov storoie dvno zmenilo viedensk Hofburg na svetsk sas republiky, dnes sa nachdzaj v Hofburgu ttne zbierky, univerzitn oddelenia, spolkov kancel rie, ba dokonca aj skromn byty; usporadvaj sa v om kongresy, s tam vstavn, koncertn a prednkov sie ne. V rmci rakskeho Tda knihy, ktor sa kon kad rok, na jese 1976, rok po Konradovi Lorenzovi, v slv nostnej atmosfre iarivo vysvietenej sly Hofburgu ude lili cenu Donauland-Preis za celoivotn dielo Viktorovi Franklovi. T e n t o veer bol v svislosti s minulosou mimoriadne vznamn z dvoch hadsk. V koncentranom tbore, v extrmne beztenej a bez ndejnej situcii, nachdzal Viktor Frankl techu a ndej v tom, e sa v predstavch vval do budcnosti. Naraz som si predstavil, e stojm za renckym pultom vo ve kej, krsnej, teplej a jasnej sle a prednam na tmu:

Predslov

Psychoterapeutick sksenosti z koncentranho tbora, a e rozprvam presne o tom, o prve prevam." A teraz tu stl, v tejto vekej, krsnej, teplej a jasnej s le, a hovoril. Triumflne sa potvrdila nielen jeho terapeu ticky prorock fantzia, ale aj jeho uenie: doil sa tohto veera preto, lebo ho v duchu vopred preil u vtedy. A prve tm, e to bolo v Hofburgu, vznam tejto chv le daleko presiahol rmec skromnej udalosti. Cisri, ktor si tu kedysi vydriavali dvor, nemali oi a ui otvoren pre diela ducha a umenia, prekvitajce vkol nich. Najm brliv prechod do dvadsiateho storoia pre ila oficilna Viede nevmavo, indiferentn a tupo. Ci sr Frantiek Jozef I. si uvedomil nov asy a vtedy, ked ho pohoril ndhern nov dom na Michalskom nmest, dielo Adolfa Loosa, na ktor mal vhad z okien svojho zmku. Svet sa medzitm nauil vidie to, o cisr nechcel vi die, a odkedy Viede prestala by cisrskym mestom, preslvila sa ako hlavn mesto hlbinnej psycholgie a psychoterapie. A tak viedensk Hofburg v osobe Viktora Frankla napravil to, o ete ako cisrske sdlo uprel Sigmundovi Freudovi, a nie iba jemu. Pre Viktora Frankla prilo dvojnsobn viedensk od kodnenie neskoro; bolo tu velio, za o sa mu bolo treba ospravedlni. Pretoe nielen cisri podceovali a ignoro vali v Raksku vekch duchov. Zaalo sa to pred tridsiatimi rokmi, a vemi subne. V malom suternnom divadle sa roku 1946 konala disku-

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
6

V I K T O R

F R A N K L

sia. Na javisko vystpil mu, ktorho nik nepoznal. Vidm ho pred sebou. Bol mal a podvyiven, ako sme boli vtedy vetci. No ke zaal hovori, prtomn poctili vznamnos tej chvle. Citoval z knihy, ktor mala zakrt ko vyjs, z knihy Lekrska starostlivos o duu. V ten veer, v t chvu akoby sa Viktor Frankl znova prinavrtil do intelektulneho ivota Viedne. Od toho veera sme sa spriatelili. Zblzka som preil jeho mnohosubn zaiatky v poiatonom povojnovom obdob, ktor, pravdae, mnoho subovalo, ale velio z toho nesplnilo. Viktor Frankl sa stal docentom, neskr profesorom, viedol neurologick a psychiatrick kliniku, pokraoval v karire, ktor marec 1938 tak hrozne a tragicky pre ruil. Bol uznvan, bol znmy... no Viede mu to, tak ako mnohm inm, neuahovala. Sved o tom naprklad aj histria oboch prc, obsiahnutch v tejto knihe, ktor sa po troch desaroiach vracaj tam, kde boli napsan. A je prznan, e poslednou stanicou ich pte je mnchovsk, nie viedensk vydavatestvo. Prv vydanie Sprvy z koncentranho tbora (tritisc vtlakov), ktor vyla vo viedenskom vydavatestve, sa rozpredalo. Druh vydanie ostalo na sklade. O dvans rokov neskr vylo dielo v Amerike a v anglitine dosia hlo vye pdesiat vydan, viac rz sa stalo knihou roka" a prekroilo vye dvojmilinov nklad. Knihu preloili do vetkch monch jazykov... Frankl bol vo Viedni znmy, vili si ho. Nemohol sa cti zaznvan, no mal

Predslov

pocit, akoby mnohm mal omnoho viac o poveda, ne mu dovolia poveda vo Viedni. Prv roky po vojne sme si boli vemi blzki, a preto si dovoujem vzda mu na tomto mieste hold - nie ako lekrovi, psycholgovi a akademikovi, ale ako kapacite svetovho vznamu, uiteovi, ktorho by bola mala pri ja Viede, pre ma je dodnes mojm uiteom. Chcem sa mu poakova za vea, za o mu vam. Niektor jeho mylienky sa stali sasou mjho myslenia, niektor jeho termny sasou mjho slovnka. asto by som bol v rozpakoch bez jeho pojmu postoj", ktor som sa nauil od neho. Keby ilo len o toto podakovanie, mohol by som ho, pravdae, vyjadri aj listom. Kede sa tu vak nemeckej itateskej obci konene predkladaj dva jeho najosobnejie texty vovedne, je najvy as, ak u aj nie nesko ro, vyjadri mu pecilne podakovanie. Viktor Frankl preil to, o u. Vrtil sa z pekla do svoj ho rodnho mesta, stratil rodiov, brata, enu, stratil vet ko - a predsa vbec nepocioval tbu po pomste, po odplate. Ozaj len mloktor z tch, o sa vrtili z tborov i z exilu, boli ako on. Viktor Frankl bol oskoro zase tm, m bval: viedenskm lekrom. Od samho zaiatku od mietal kolektvnu vinu, znova a znova zdrazoval kladn vnimky z neudskho pravidla. Videl t dobr strnku, s ktorou sa stretol on a niektor jemu podobn, a vdaka tomu prekonal mnohonsobne vie zlo. Naprval to, o in pokazili." Jeho krajania ho poniovali, trali... a on

V I K T O R

E.

F R A N K L

zamenil vzensk handry za biely lekrsky pl a usiloval sa liei ich due. ako si predstavi kresanskejie ponanie ako spr vanie tohto nerijca" - a nekresana. Viktor Frankl hlsal a realizoval zmysel ivota, v ktor neochvejne veril ete aj v najtesnejej blzkosti smrti. Jeho kniha sa rozrila po celom svete, ale vzhladom na vtedajie bariry okrem Rakska neprenikla takmer k je dinmu nemeckmu itatelovi. Pvodn titul prvho vy dania sa neskr stal podtitulom. Hitlerove a Himmlerove koncentran tbory, dnes u historick, s toti iba vzo rom pre mnostvo dalch, novch pekiel. A to, ako pre konal Viktor Frankl svoje tborov asy, mono me dzitm aplikova na mnoh, nielen nemeck situcie, vyvolvajce pochybnosti o zmysle ivota. Nov titul je prevzat z cyklu prednok Viktora Frankla na istej viedenskej udovej univerzite, ktor po tom vyli ako brora. iada si to mal vysvetlenie. Dr. Friedrich Lohner-Beda bol viedensk litert, zanal aktulnymi kritickmi verami, ktormi si zskal popularitu, cez prv svetov vojnu publikoval vlastenec k bsne, stal sa operetnm libretistom a pracoval hlavne pre Franza Lehra (Friederika, Zem smevov). Z monarchistu sa zmenil na zanietenho sionistu. Roku 1938 sa dostal do koncentranho tbora a tam aj zahynul. V Buchenwalde napsal text Buchenwaldskej piesne, ktor zhudobnil jeho spoluvze, tie Viedenan. Jednoduch vere tohto otriasajceho dokumentu v pochodovom ryt-

Predslov

me nabdaj vzov, aby vydrali, a hlsaj vieru v oslo bodenie. V tejto piesni sa vyskytuje ver, ktorho doslov n preklad znie: Napriek vetkmu poveda ivotu no", vonejie by sme ho vak mohli preloi: A predsa stoj za to i." Toto a predsa" je odkazom metafyzickho posol stva", ktor tu mme pred sebou po prv raz v kninej forme a s menom autora. K napsaniu tejto knihy ho podnietili zitky z tbora, ale jej koncepcia bola ete nevyhranen. Rok po oslobo den vystpila idea z hlbn vedomia - a Viktor Frankl ju napsal za pr hodn, jednm dychom, akoby mu ju nie kto diktoval. O niekoko dn pretal svoju dramatick fantziu nie kokm priateom. Bol som pri tom. Nechcem sa tu za obera porovnvacou literrnou vedou a sptnmi vzbami s predchdzajcimi i neskormi prbuznmi di vadelnmi formami. Povaoval som a povaujem tento aj literrne pozoruhodn text za prvotriedny document humain - a ned mi nepoveda, e v identite Anjela a esesmana nachdzam osi prbuzn s Dostojevskho Vekm inkviztorom. Frankl pretal vtedy text aj v kruhu svojich innsbruckch priateov. Zoznmil sa s Ludwigom von Ficker, vy davateom asopisu Brenner, ktor bol vekm obdivovateom a prvrencom Trakla a Krausa. Ludwig von Ficker si vyiadal od neho rukopis a roku 1948 ho uverejnil vo svojom asopise. Len t, ktor vedia, kto bol Ludwig von

hipriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
10

V I K T O R

F R A N K L

Ficker, pochopia zvanos takto prejavenej cty voi sasnkovi a jeho posolstvu. Frankl pouil v asopise Brenner pseudonym Gabriel Lion, ktor vznikol spo jenm otcovho krstnho mena a rodnho mena matky. Bohuia sa mi vtedy pri vetkom sil nepodarilo pre sadi uvedenie diela, ani len formou rozhlasovej hry. Mys lm, e dnes je u nanajv aktulne! Posledn roky odkodnili Frankla za mnoh prkoria, ktor mu spsobila jeho vlas, a za mnoh krivdy, ktor si od nej vytrpel. Prednal na vetkch piatich kontinen toch, udelili mu niekoko estnch doktortov, mal svo jich prvrencov vo Viedni a teraz m na celom svete iakov, nasledovnkov a obdivovateov. Jeho ivot je na plnen, jeho prca spen a cel svet ho uznva. Na nasledujcich strnkach nm vak dva ete viac. V dialektickom napt sa z jednho seku ivota a diva delnej hry stva nov, sdob podobenstvo o vekosti loveka v jeho slabosti, o Boskom pvode utrpenia.
Maria Enzersdorf, jn 1977 HANS WEIGEL

* Medzitm hru v anglickom preklade uvdzali cel tde v kaliforn skom univerzitnom meste Berkeley. Uviedli ju aj v Nrsku pri pr leitosti otvorenia Domu Janusza Korczaka. Nemeck inscencia bola v Tiroler Landestheater, a to nielen v Innsbruckom divadle, ale aj na tur n po Junom Tirolsk. Nasledovali predstavenia vo vdsku a v Ne meckej spolkovej republike, itatesk veery v N e w Yorku, raksky rozhlas ju vysielal ako rozhlasov hru, v Korutnsku natudovali jedno predstavenie v nemine a jedno v slovinine.

Psycholg preva koncentran tbor

Mtvej

matke

Napriek

V I K T O R

vetkmu
E .

F R A N K L

poveda

ivotu
PREVA

dno

PSYCHOLG

KONCENTRAN

TBOR

Neznmy

vze

Psycholg preva koncentran tbor." Nejde tu ani tak o faktografick sprvu, ako skr o opis zitkov; o to, ako miliny Iud prevali tiscorak sksenosti kon centranho tbora zvntra", ako ich preval bezpro stredn astnk. Nemienim tu teda opisova vek hrzy, ktor boli u beztak toko rz vykreslen (hoci im udia pritom aj tak ani spolovice neuverili), ale to mnostvo malch utrpen, inmi slovami, odpoveda na otzku: Ako sa v koncentranom tbore odzrkadoval kadodenn ivot v dui priemernho vza. Na vod treba poveda, e nasledujce zitky sa ne tkaj a natoko udalost v znmych, vekch tboroch, ako skr tch, ktor sa odohrvali v zlopovestnch filil nych tboroch. Pritom je znme, e prve tieto menie tbory boli vyslovene vyhladzovacie. Nehovor sa tu teda o utrpen a umieran vekch hrdinov a martrov, ale skr o malch" obetiach a o malej" smrti vekej masy. Ne budeme rozobera, o vetko musel zna, o vetko by o tom vedel rozprva tak dlhoron kpo alebo in pro minentn" vze, b u d e m e hovori o muenctve ne znmeho" vza. Na om, na obyajnom vzovi, ktor nenosil na rukve nijak psku, sa vili naprklad kpo-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

13

via. Zatia o on hladoval, km neumrel hladom, kpovia sa, aspo pokia ilo o stravu, nemali a tak zle, nejeden kpo dokonca lepie ako cel svoj predchdzajci ivot. Z psychologickho a charakterologickho hadiska treba preto kpov posudzova asi tak ako eseskov, prpadne t borov str; s nimi sa tto vytipovan udia psychologicky a sociologicky asimilovali a s nimi kolaborovali. Kpovia bvali vemi asto ostrej" ako tborov str a krutejie trali obyajnch vzov, niekedy ich bili omnoho suro vejie ako sami esesci. Pravdae, za kpov si u zsadne vyberali len takch vzov, u ktorch bol predpoklad, e s schopn vetkch surovost, a ked sa nhodou ne osvedili", okamite stratili svoje vsadn postavenie.

Aktvny

pasvny

vber

Mimostojaci, nezasvten lovek, ktor osobne nikdy nebol v koncentranom tbore, si zvyajne utvor nesprvny veobecn obraz o tamojch pomeroch, pred stavuje si tborov ivot sentimentlne a akosi mier nejie, nevinnejie, nem tuenia o tvrdom vzjomnom existennom boji, ktor prve v mench tboroch zril aj medzi vzami. Tento zpas o kadodenn chlieb alebo o preitie a zchranu ivota prebieha a vemi asto mimo riadne tvrdo. Nemilosrdne sa bojuje o vlastn zujmy, i u osobn, alebo zujmy najuieho kruhu priateov. Po vedzme, e sa ak na transport, ktor m dajne prepra-

u riek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
14

V I K T O R

F R A N K L

vi urit poet vzov do inho tbora. Predpoklad sa, a nie neprvom, e ide o selekciu, e sa ide do plynu", e do tohto transportu vyber chorch a slabch ud, e teda vyber prceneschopnch vzov a pol ich na smr do niektorho vekho, centrlneho tbora, vybave nho plynovmi komorami a krematriami. V tom okami hu vypukne zpas vetkch proti vetkm, vzjomn boj medzi uritmi skupinami i klikami. Kad sa usiluje zachrni sm seba alebo ud, ktor s mu nejako blz ki, zabrni ich odvezeniu, prpadne sa v poslednej chvli vyreklamova" zo zoznamu. Pritom je vetkm jasn, e za kadho, ktorho sa podar takto zachrni, mus za skoi niekto in, aby sa zahladili stopy. Ved vcelku ide iba o poet, o pln poet vzov, ktor musia zaplni transport. Odteraz kad predstavuje doslova len slo, na zozname sa objavuj vlastne iba sla vzov. Len si predstavme, e ked naprklad v Osvienime hned pri nstupe odober vzovi vetko, o m, a ostane teda bez akhokovek dokladu, kad si me prisvoji hoci jak meno, povolanie, atd., a tto monos vzni z najroz linejch prin aj v hojnej miere vyuvaj. Jedin daj (vinou v podobe tetovania), ktor zaujma tborov vrchnos, je slo vza. Ked strny alebo dozorca po dozrieva vza z lenivosti" a iada ho, aby sa hlsil", ani mu len nenapadne, aby sa ho sptal na meno. Jedno ducho sa pozrie na slo, ktor mus ma kad vze priit na uritom mieste na nohaviciach, blze a kab te, a pozna si ho. (Nsledky bvaj tragick.)

Psycholg

p r e t v a

koncentran

tbor

15

Vrme sa vak k prpadu pripravovanho transportu. Na abstraktn morlne vahy nem vze v tejto situcii ani as, ani chu. Kad mysl len na to, aby si zachrnil ivot pre svojich blzkych, o naho doma akaj, a po staral sa o tch z tbora, ku ktorm si vytvoril nejak vzah. Preto sa bez zavhania usiluje dosta do transportu niekoho inho, nejak in slo. Z toho, o sme povedali, vyplva, e kpovia s pro dukt akhosi negatvneho vberu: na tto lohu sa hodili iba najbrutlnej jednotlivci - zmerne nespomname vnimky, tie naastie existovali aj tu. No popri takpove diac aktvnom vbere, ktor robili esesmani, existoval ete aj pasvny vber. Spomedzi vzov, ktor sa roky a roky zdriavali v tboroch, putovali z jednho do druhho a preli hdam vetkmi jestvujcimi koncentrkmi, pre ili zvyajne len t, o nepoznali zbrany v zpase o za chovanie ivota a bez vhania okradli aj kamarta. My vetci, o sme vyviazli iv vaka tisckam astnch n hod, i vaka Boiemu zzraku - nezle na tom, ako to nazveme - my to vieme a pokojne meme poveda jedno: t najlep sa nevrtili.

Sprva vza psychologick

. 119 pokus

104:

K pokusu, v ktorom sa slo" 119 104 sna op sa, o zail ako psycholg" v koncentranom tbore, tre-

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
16

V I K T O R

F R A N K L

ba vopred poveda, e v tomto tbore, prirodzene, nepsobil ako psycholg, ba ani ako lekr (a na posled n tdne). Je to o to dleitejie, e nejde o vykreslenie jeho osobnho ivota, ale o zitky obyajnho vza. Hrdo sa hlsim k tomu, e som nebol ni viac ako oby ajn" vze - teda ni viac ako slo 119 104. Vinu asu som robil na zemnch prcach a ako robotnk na stavbe trate. Zatia o niekokm mojim kolegom sa po astilo v ako-tak vykurovanch, improvizovanch oetrovniach zaklada spoluvzom obvzy z papierovho od padu, ja som naprklad raz celkom sm prerazil tunel popod ulicu (na vodovodn potrubie). Aj to bolo pre ma dleit - ako uznanie za tento svoj vkon" som toti tesne pred Vianocami 1944 dostal dva takzvan pr miov poukazy. Tieto poukazy vydvala stavebn firma, ktorej ns tbor doslova predval (firma musela sprve tbora za kad de a vza plati urit sumu). Jeden prmiov poukaz stl firmu pdesiat fenigov a v tbore ho vymieali, pravdae, a po niekokch tdoch, za es cigariet. Teraz som bol majiteom protihodnoty v podobe dvanstich cigariet! Dvans cigariet vak zname nalo dvans polievok a dvans polievok takmer dva tdne skuton zchranu ivota pred smrou hladom. Vyfaji cigarety si mohol dovoli jedine kpo, ktor mal istch niekoko prmiovch poukazov tdenne, alebo vze, ktor viedol dielu i obchod v tbore a urit protisluby mu honorovali cigaretami. Vetci ostatn, oby ajn vzni, cigarety, ktor zskali na prmiov poukazy,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

17

teda za ivotunebezpen nadprcu, zamieali za potra viny - okrem prpadov, ked u nechceli dalej i, ked usdili, e ich situcia je bezndejn a rozhodli sa ui si" ete posledn dni, o im ostvaj: len o niektor spoluvze zaal sm faji svojich pr cigariet, vedeli sme, o to znamen. Stratil vieru, e to dalej vydr - a skutone to ani nevydral. Toko na zdvodnenie a vysvetlenie podtitulu knihy. Teraz si vak polome daliu otzku, ak vznam m vlastne takto sprva. Ved faktografickch sprv o kon centranch tboroch vylo u ozaj dos. V tejto knihe vak budeme uvdza fakty len potia, pokia je skuton udalos zdrojom udskho zitku; mj psychologick z mer sa sstreduje na zitok ako tak. Sledujem dvojak cie, poda toho, i itate pozn koncentran tbor z vlastnej sksenosti, alebo nie. Prvej skupine itateov sa poksim sasne dostupnmi vedeckmi metdami ob jasni to, o oni sami v skutonosti preili; a pokia ide o druh skupinu, vynasnam sa, aby pochopila to, o prv skupina preila. Mojm cieom je teda predovetkm to, aby sa aj pre mimostojacich stal pochopitenm zitok tch druhch, aby porozumeli, preo vze preval nie ktor skutonosti prve takmto spsobom, a napokon, aby nali pochopenie pre miziv percento bvalch vzov, ktor tbor preili, pre ich pecifick prstup k ivotu, ktor je z psychologickho hadiska msi cel kom novm. Pretoe to vbec nie je tak jednoduch. Ustavine povame od tchto ud jedno: Neradi ho-

Napriek

vetkmu
E.

poveda
F R A N K L

ivotu

dno

,
18

V I K T O R

vorme o svojich zitkoch: tomu, kto sm bol v tbore, nemusme ni vysvetova; a kto tam nebol, ten nikdy nepochop, ako to vyzeralo v naom vntri - a ako to vyzer ete aj teraz." V metodickej oblasti podobn psychologick pokus nara na urit akosti. Psycholgia vyaduje vedeck odstup. M vak potrebn odstup ten, kto na vlastnej koi sksil ivot v tbore? A mohol ho ma dokonca vtedy, ked to preval, teda v ase, z ktorho pochdzaj jeho pozo rovania? Mimostojaci tento odstup mal, lene jeho odstup bol privek, stl a prli mimo prdu zitkov, aby jeho vpovede mohli ma platnos. No ten, kto bol uprostred toho", m sce mono primal odstup, aby mohol vynies celkom objektvny sd - ale z vlastnej sksenosti vie, ako to bolo. Prirodzene, je mon, ba dokonca pravdepodob n, e jeho uhol pohadu je skreslen. Bez toho to nejde. Dleit vak je poda monosti vynecha z opisu osobn momenty, no ked treba, njs odvahu a opsa zitok aj zo subjektvneho hadiska. Hlavn nebezpeenstvo pri takomto psychologickom vskume toti nespova v tom, e by mohol by prli osobn, ale jedine v tom, e by skzol do tendennosti. Preto ponechvam inm, aby v zujme vykrytalizovania objektvnych teri moju prcu vydestilovali ete raz, a do odosobnenia. Psychologick terie, ktor by z tohto vzili, by mohli by prspevkom k psycholgii resp. psychopatolgii vze nia, ktor existuje u desaroia. Prv prspevky, ako vie me, dodala u prv svetov vojna. To ona ns po prv raz

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

,9

oboznmila s diagnzou choroby ostnatho drtu" (barbed wire disease), s chorobnou duevnou reakciou, ktor sa prejavuje vo vojnovch zajateckch tboroch. Druh svetov vojna obohatila psychopatolgiu ms" - ak smiem poui v takejto obmene znmy vraz a titul kni hy Le Bona - po prv tm, e nm nadelila takzvan vojnu nervov", a po druh prve materilmi, zhrujci mi zitky z koncentranch tborov. Tu by som rd poznamenal, e som tto knihu p vodne nechcel vyda pod vlastnm menom, chcel som uvies len svoje vzensk slo. Protiv sa mi toti exhibicionisticky obnaova, o som preil. Kniha bola u pripraven do tlae, ked som sa dal presvedi, e ano nymn vydanie by prcu znehodnotilo, zatia o odvaha prizna sa k nej by jej hodnotu zvila. V zujme veci som sa potom vzdal aj dodatonch krtov a naiel som v sebe odvahu k priznaniu, premohol som ostych pred exhibi cionizmom - skrtka, premohol som sm seba.

Napriek
'

V I K T O R
-\
r

vetkmu
E .
r>

F R A N K L
TI
A
IVT

poveda
rr
T

f/ vo tu

dno

20

tr

>

TT

Prv

fza:

N S T U P DO TBORA

Pri pokuse zkladne usporiada a zhruba rozle ni vetok materil, pozostvajci z vlastnch i cudzch pozorovan, shrn sksenost a zitkov z koncentranch tborov, zistme, e duevn reakcie vza na ivot v tbore mono rozdeli do troch fz: fza nstupu do tbo ra, fza vlastnho ivota v tbore a fza po prepusten resp. osloboden z koncentranho tbora.

eleznin

stanica

Osvienim

Prv fzu by sme mohli charakterizova ako nstupov ok. Pritom si treba uvedomi, e psychologick nstupov ok mu vyvola formlne okolnosti pri n stupe do tbora. Ako to bolo naprklad s nami, s trans portom, s ktorm som priiel do Osvienimu ja? Pred stavte si, e transport s 1 500 osobami je na ceste u niekoko dn a noc - v kadom vagne le 80 ud, kad na svojej batoine (jedin, o im ostalo), ruksaky, taky s naven skoro celkom po horn okraj okna, a jedine cez tto zku kru je vhad na rann briedenie. Vetci si mysleli, e transport ide do nejakej zbrojovky, kde ns pridelia na nten prcu. Vlak spomauje, nie je

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

21

celkom jasn, i sme ete v Sliezsku, alebo u v Polsku. Hvizd rua znie zlovestne, akoby stroj zosoboval masu ud, ktorch odva do stranho neastia a oni akoby prenikavo kriali o pomoc v zkosti zlej predtuchy. Vlak medzitm zane brzdi, zrejme nasleduje nejak via stanica. Zrazu sa z prestraenej, napto akajcej masy vozom rozfahne vkrik: Aha, tabula - Osvienim!" V tej chvli asi kad poctil, ako mu zamrelo srdce. Osvienim bol pojem, neurit, no tm hrzostranejia predstava o plynovch komorch, kremanch peciach a masovom vraden! Vlak sa pomaly inie dalej, akosi v havo, akoby tragick udsk nklad, ktor vezie, len po stupne a etrne chcel postavi zoi-voi skutonosti: Osvienim!" Postupne vidno viac: u sa rozvidnelo a napravo i naavo od trate sa vynraj kontry koncentra nho tbora obludnch rozmerov. Kilometre a kilometre viacnsobnch plotov z ostnatho drtu, strne vee, reflektory a dlh kolny otrhanch udskch postv v sivch handrch v sivom brieden, ktor sa pomaly, una vene vle po pustch tborovch cestch rovnch ako nra - nik nevie kam. Sem-tam pou velitesk palku - nik nevie, preo pskaj. Poniektorm z ns sa u odra ak v tvri. Mne sa naprklad mar, e vidm zo pr ibenc a na nich obesencov. Zimomriavky mi beali po chrbte, ale nemohlo to by inak: zo sekundy na sekun du, z kroka na krok sme sa vetci nevyhnutne pribliovali k najstranejej hrze. Konene sme voli do stanice. Ete sa ni nehbe. Vtom sa rozahn povely, pecilny

lap riek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
22

V I K T O R

F R N K L

krpav, surov rev, ktor budeme odteraz pova vdy znova a znova vo vetkch tboroch, znie ako posledn vkrik umuenho, a predsa inak: zastrene, zachrfpnuto, akoby sa dral z hrdla loveka, ktor znova a znova mus takto kria, ktorho znova a znova muia... Vtom sa prudko otvoria dvere a do voza vtrhne svorka chlapov v benej pskovanej vzenskej rovnoate, hlavy maj vyholen, ale vyzeraj vyslovene dobre iven; ho voria vetkmi monmi eurpskymi jazykmi, no vetci s neprimerane ovilni, a to v tejto chvli a situcii psob akosi groteskne. Vdaka mjmu zkladnmu opti mizmu, ktor sa ma odteraz zmocuje prve v najach situcich, chytm sa ako topiaci slamky prve tohto fak tu: ved tto Iudia nevyzeraj zle, maj navidomoi dobr nladu a dokonca sa aj smej; ktovie, i napokon aj ja nebudem ma to astie a neocitnem sa v podobne priaz nivom postaven tchto vzov? Psychiatria pozn symptmy takzvanho preludu omilostenia: Na smr od sden si zane v poslednej chvli, tesne pred popravou nama, e ho prve teraz, v tejto poslednej chvli omi lostia. Aj my sme sa tak kovito chytali ndej a do poslednej chvle sme verili, e to nebude, e to jedno ducho neme by a tak hrozn. Len sa pozrite na tchto vzov, ak maj okrhle, ruov lca! Ete sme nevedeli, e ide o elitu", o skupinu vybranch vzov, ktor sa zakadm dohrnuli na osvienimsk stanicu ku kadmu transportu s tiscmi ud - po cel roky, denne. Prevzali ich batoinu so vetkm, o v nej bolo, aj s

Psycholg

p r e v a

koncentran

t b o r

l'S

ukrytmi cennosami, so vzcnymi predmetmi a perka mi, ktor si vzni chceli prepaova. Osvienim bol v tom ase, na sklonku vojny v Eurpe, nesporne pecifickm centrom. To bohatstvo zlata, striebra, platiny a briliantov, o sa tu nachdzalo nielen v obrovskch skladoch, ale aj u eseskov, a medzi elitou", ktor ns vtala na stanici, urite nemalo obdoby. Tesne predtm, ako ns deporto vali do mench tborov, drali ns, 1 100 vzov, v jedi nom baraku (odhadujem, e bol uren nanajv pre 200 osb), kde sme sa premrznut a vyhladovan krili na holej zemi, sem-tam posedvali, ale aj stli, lebo nie vetci si mali kde sadn, nieto ete ahn, a za cel tyri dni sme iba raz dostali ksok chleba (asi 150 gramov), - a prve tu som naprklad raz vypoul, ako sa blokov velite baraku jednal s nejakm vzom z elitnej skupiny o platinov kravatov ihlicu s briliantmi, a aj sa dojednali. Vina ve c sa, pravdae, obrtila napokon na alkohol. Neviem u, koko tisc mariek mohlo vtedy st dostaton mnostvo alkoholu na jeden vesel veer. Viem iba jedno: tto dlhoron vzni potrebovali alkohol. Ved kto by komu zazlieval, e sa v takejto vntornej i vonkajej situcii chce otupi? Nehovoriac o skupine vzov, ktor praco vali v plynovch komorch a v krematriu, a presne ve deli, e ich jednho da vystrieda dal turnus a oni sami nastpia na cestu svojich obet, s ktormi museli z don tenia zaobchdza ako katovi paholci; tejto skupine vyd vali alkohol prakticky v neobmedzenom mnostve do konca esesci.

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
24

'V I K T O R

F R N K L

Prv

selekcia

Viac-menej vetci z nho transportu sme sa teda oddvali preludu omilostenia, poda ktorho sa ete vet ko mohlo dobre skoni. Lebo zmysel toho, o sa teraz odohrvalo, sme ete nemohli pochopi, ten nm bol jasn a veer. Dostali sme rozkaz, e vetku batoinu mme necha vo vagne, vystpi a zoradi sa do jednej muskej a jednej enskej kolny, ktor mali potom defi lova popred vyieho velitea SS. Napodiv som si dodal odvahu a predsa som si vzal svoj chlebnk, horko-ako som ho schoval pod kabt. Vidm, ako sa moja kolna, mu za muom, bli k dstojnkovi SS. Uvaujem: ak zbad ak chlebnk, ktor ma ah nabok, prinaj menom mi vylep tak zaucho, e odletm do blata; to som poznal u odinokia... m bliie som bol teda k tomu eseskovi, tm vmi som sa intinktvne vypnal, len aby nespozoroval, e schovvam nieo pod kabtom. A u stoj predo mnou: vysok, thly fek v bezchybnej a istukej uniforme - elegantn, pestovan mu, povznesen nad ns boiakov, nevyspatch a uri te strane strhanch. Stoj tu nonalantne, prav lake si podopiera avou dlaou a ukazovkom zdvihnutej pravej ruky nenpadne kvne raz doava, raz doprava, no omno ho astejie doava... Nik z ns netuil, o m znamena ten nenpadn pohyb udskho ukazovka - raz doava, raz doprava, no omnoho astejie doava. U som na rade. Krtko predtm mi niekto poepol, e doprava (z po-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

25

hladu divka") znamen do prce, doava do tbora pre prceneschopnch alebo chorch. Nejako u len bude, povedal som si vtedy po prv raz a potom ete nespoetnekrt. Chlebnk ma ah na av stranu, ale nasilu sa vystieram. Esesk si ma skmavo premeriava, zd sa, e vha i pochybuje, potom mi polo obe ruky na plecia, snam sa dra po vojensky", stojm v pozore a vzpria men. Zrazu ma pomaly oto smerom doprava - a ja ozlomkrky bem doprava. Veer sme u vedeli, o znamenala t hra s ukazov kom: bola to prv selekcia! Prv rozhodnutie o byt i nebyt; pre prevan vinu nho transportu, asi pre devdesiat percent, to bol rozsudok smrti. Vykonali ho v najblich hodinch. Koho poslali naavo (z nho pohadu), pochodoval od staninej rampy rovno k jednej z budov krematria, kde si mohol preta vo viacerch eurpskych jazykoch npis Kpe" - viem to od ud, ktor tam robili. Potom vetkm astnkom transportu, ktorch nasmerovali doava, strili do ruky kus mydla. o sa odohrvalo dalej, o tom pomlm, pretoe to u bolo opsan v autentickejch sprvach. Menina z ns, o ostala z transportu, sa to dozvedela ete v ten ist veer. Sptal som sa spoluvzov, ktor boli v tbore u dv nejie, kde asi me by mj kolega a priate P. Poslali ho na druh stranu?" no," odvetil som. Tak ho vid tamto," znela odpoved. Kde? Ruka ukazuje na komn pr sto metrov od ns, z ktorho ahaj zlovestn jazyky mnohometrovho plamea k remu, edivmu posk-

lapriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
26

V I K T O R

F R A N K L

mu nebu a vytvraj chmrne mrano dymu. o je tam? T a m let tvoj priate do neba," dostal som drsn odpoved. Ete stle nechpem; no oskoro zanam chpa len o ma zasvtia". Ale to u predbieham udalosti. Z psychologickho pohadu sme od toho vasnho rna pred stanicou a po prv nocah v tbore mali ete pred sebou dlh, predlh cestu. Od stanice hnali nau kolnu poklusom pod na mierenmi pukami esesckych str po alejach vytvo rench z ostnatho drtu, ktor bol pod vysokm elek trickm naptm, eskortovali ns cez tbor do dezinfek nho kpea - pre ns vyvolench, o sme preli prvou selekciou, to bol aspo ozajstn kpe. N prelud omi lostenia natrafil znova na ivn pdu: ved t esesci sa sprvali vyslovene milo! No vemi rchlo sme zistili, e boli k nm mil len dovtedy, km videli, e mme na zpstiach hodinky. Dobromysene ns prehovrali, aby sme ich odovzdali", ved beztak budeme musie odo vzda vetko, o ete mme pri sebe. A tak si kad z ns pomyslel, stratili sme aj viac, a ked si tento relatvne prjemn lovek tie hodinky vezme pre seba - preo nie? Mono raz budeme ma z toho aj nejak vhodu.

Dezinfekcia
Teraz akme v baraku na dezinfekciu". Pri kvitn esesci s dekami, do ktorch sa musia nahdza

Psycholg

p r e l v a

koncentran

tdbor

21

vetky konzervy, vetky hodinky a vetky perky. Na vek pobavenie pomocnkov, starch" vzov, sa me dzi nami ete njdu naivn udia, ktor sa odvia spta, i by si smeli necha aspo snubn prste, medailn alebo mal talizman, skrtka nejak pamiatku. Nik ete akosi neme celkom uveri, e loveku vezm doslova vetko. A tak sa poksim zska si dveru jednho starho vza. Prikradnem sa k nemu, ukem na zvitok papierov vo vntornom vrecku kabta a vravm: Povaj, chcem ti nieo poveda! Mm tu pri sebe rukopis vedeckej kniky - viem, o povie, viem, e maximum, o me lovek iada od osudu, je vyviaznu iv, zachrni si hol ivot. Ale nemem si pomc, ja som a tak trfal, e chcem viac. Nechcem o tento rukopis prs, chcem si ho nejako zachrni - je to moje ivotn dielo; chpe ma?" Aj zana chpa, vidm, e sa mu cel tvr roziari od sme vu, najprv sa zaker skr scitne, no potom oraz pobavenejie, ironicky a posmene, a napokon s krivou gri masou zreve na ma a zareaguje slovom, ktor som od vtedy poval v jednom kuse, ako slovo slov reovho bohatstva koncentrnikov. Zrkol: Doriti!!!" Teraz som vedel, na om som. Urobil som iaru za celm svo jm doterajm ivotom. T m vyvrcholila cel prv fza nstupovch psychologickch reakci. V hliku vyakanch a bledch, bezradne debatuj cich druhov z transportu vypukne zrazu trma-vrma. Zase tie chrapav, ukrian rozkazy. Postrkom a behom ns vetkch nahnali do predsiene pred kpeom. Stli sme v

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
28

V I K T O R

F R A N K L

hale, uprostred ktorej akal esesk, km sa cel naa skupina zhromadila v plnom pote. Potom spustil: D vam vm dve minty. Dvam sa na hodinky. Za tie dve minty muste by kompletne vyzleen; zhodte zo seba vetko, nesmiete si vzia ni, len topnky, opasok alebo traky, okuliare, no a nanajv brun ps na prietr. A teraz to stopnem, dve minty - tart!" Neuveritenou rchlosou strhvaj udia vetko, o maj na sebe; m viac sa pribliuje koniec vymeranho asu, tm bezradnejie klb zo seba kusy atstva a bielizne, nrky, prac ky... A u plieskaj bie po holch telch. Potom ns en do dalej miestnosti. T a m ns oholia; nielen hla vu, na celom tele neostane ani vlska... Naen ns do sprchovacej miestnosti. Zoradme sa. Skoro nespoznva me jeden druhho. No podaktor s radosou a preastn zisuj, e zo spch naozaj - kvapk voda...

loveku

ostva:

hol

existencia

Ete km akme na sprchu, uvedomme si v plnej miere svoju nahotu, e teraz skutone nemme ni viac ako hol telo (bez jedinho vlska), e jedin, o vlastnme, je doslova naa hol existencia. Ostalo nm ete nieo, o by ns hmatatene spjalo s predolm ivotom? Mne ostali naprklad okuliare a opasok; ten som, pravdae, neskr musel zameni za ksok chleba. Kto mal brun ps, ten zail veer ete mal pecilne

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

29

vzruenie. Velite bloku ns vo svojom prejave hne na vod na estn slovo" ubezpeil, e toho, kto by mal v brunom pse zait dolre alebo vzcny kov", osobne a vlastnorune obes na tento" trm (aj na ukzal); pyne vyhlsil, e ako velite bloku m na to poda tborovho poriadku prvo. S topnkami, ktor sme si v zsade smeli ponecha, to tie nebolo a tak jednoznan. Ak mal niekto slunejiu obuv, napokon mu ju predsa vzali a vyfasoval osi, o bolo ako aj nazva obuvou. Kto poslchol zdanlivo dobromy sen radu starch koncentrnikov, ktorch v predsieni vetci zahrnuli otzkami, a odstrihol si zo svojich kva litnch, vysokch nurovacch kanadiek s hrubou trakto rovou podrkou sry a aby zamaskoval svoju sabot", odstrihnut miesto ete natrel mydlom, tomu veru nebolo do smiechu. Esesci akoby boli len na to akali, museli sme nastpi na kontrolu obuvi. Na koho padlo pri kon trole podozrenie, e si odstrihol sry, toho odkomandovali do malej bonej miestnosti. A o chvu sa znova rozahol pleskot bia a rev muench ud.

Prv

reakcie

A tak sa jedna za druhou rozplynuli ilzie, ak by si ich poniektor z ns boli ete nhodou robili. Miesto to ho sa vak vo vine z ns zrodilo osi neoakvan: ibenin humor! Vieme, e u nememe strati ni

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
30

V I K T O R

F R A N K L

okrem smiene holho ivota. Hne spod sprchy pokri kujeme na seba viac-menej artovn, alebo sa aspo artovne tvriace poznmky, a kovito si uahujeme hlavne sami zo seba, no zrove aj jeden z druhho. Pretoe, znova opakujem: zo spch naozaj teie voda!... Okrem ibeninho humoru sa ns postupne zmocuje aj dal pocit, pocit zvedavosti. Osobne poznm tento vntorn stav z inej oblasti, ako zkladn reakciu na mimoriadne ivotn okolnosti. Kedykovek som bol v nebezpeenstve ivota, teda u aj predtm, naprklad pri pdoch na horolezeckch trach, ktor sa astne skonili, v kritickch sekundch (alebo to mono boli len zlomky seknd) mojou hlavnou reakciou na konkrt nu vonkajiu udalos bola vdy zvedavos - zvedavos, i vyviaznem iv, alebo nie, s prebitou lebkou alebo s inmi zlomeninami, atd. Aj v Osvienime ovldal ud sk myse pocit takmer chladnej zvedavosti, objektivizu jcej svet a zrove pomhajcej udom nadobudn od stup od udalost. Kad zaujal vykvac postoj, ku kto rmu sa duch uchyuje v takchto chvach a had v om zchranu. Boli sme zvedav, o vetko sa bude dia dalej a ak bud nsledky. Naprklad ak nsledky bude ma to, e ns celkom nahch, ete mokrch od sprchy, nechaj st vonku na zime, hoci sa jese chli ku koncu. A v najblich doch vystriedalo zvedavos poudovanie nad tm, e sme nedostali ani len ndchu. Okrem takchto prekvapen zaije vak novik v t bore ete mnoh dalie. Prv, o sa nau lekr, je: ueb-

Psycholg

p r e v a

koncentran

t a'b

31

nice klam! Veobecne sa tvrd, e bez spnku lovek nevydr viac ne toko a toko hodn. To nie je pravda! Sm som si vdy namal, e to alebo ono sa nesmie robi, alebo neslobodno pripusti, aby sa to robilo; lovek neme spa, ak nie je...", neme i bez...". V Osvienime som prv noc spal na poschodovej po steli", kad tak poste mala tri poschodia a na kadom poschod (s rozmermi asi dva krt dva a pol metra) lealo na holej doske po dev osb; na zakrytie malo kad poschodie, ie dev ud, spolu dve deky. Prirodzene, mohli sme lea len na boku, natlaen na seba, no aj to malo svoje vhody, pretoe vonku bola zima a v baraku sa nekrilo. Topnky sme si do tchto takzvanch boxov" nesmeli bra hore, nanajv ak si ich niekto sem-tam ileglne prepaoval a pouil namiesto vanka, aj ked boli zablaten. Inak nm neostvalo ni in, len si pod loi pod hlavu vlastn ruku, bolestivo vyvrten dohora. No spnok zastrie vedomie a zmierni aj tto bolestn polohu. Z dalch podobnch prekvapen spomeme na prklad, e cel as v tbore vydrte bez istenia zubov a napriek urite povlivmu nedostatku vitamnov v stra ve mte lepie dasn ako kedykovek predtm (aj ked ste sa najzdravie stravovali). Alebo pol roka noste t ist koeu, a km ani pri najlepej vli u nepozna, e to voakedy bola koea; alebo, ked zamrzne vodovod v umyvrni a cel dni sa vbec nemete umy, a hoci mte doran a pinav ruky, ani jedna rana vm nezhnis (pravdae, len dovtedy, km sa nezahryzne do nej

Napriek

vetkmu
E. F R

poveda

N K L

ivotu

dno
32

V I K T O R

ostr mrz). Alebo hoci vs predtm zobudil aj najmen uchot vo vedajej izbe a potom ste u nemohli zaspa, tu lete priam nalepen na svojho vzenskho druha, ktor vm zo vzdialenosti pr centimetrov nahlas chrpe rovno do ucha, a predsa, len o si ahnete, upadnete do hlbo kho spnku. A tu som si v plnej miere uvedomil, ak pravdiv je Dostojevskho vrok, e lovek je bytos, ktor si na vetko zvykne. Ns by sa mohli opta, my by sme vedeli poveda, i a nakoko je pravda, e si lovek me na vetko zvykn; no, povedali by sme no nech sa ns neptaj, ako...

na

drt?"

Ale n psychologick vskum ete prebieha, a ete nm nebolo celkom jasn, o sa to deje okolo ns a s nami. Ete sme sa toti nachdzali v prvej fze duevnej reakcie. V tej bezvchodiskovej situcii, ked kad de, kad hodinu a mintu halo na ns smrten nebezpe enstvo a nad inmi - nad vinou z ns - visela smr, v tej situcii bolo vlastne samozrejm, e takmer kad, aj ked len celkom nakrtko, uvaoval o samovrade. Vzha dom na svoj zsadn postoj k ivotu, ktor objasnm ete na inom mieste, som sa v prv osvienimsk veer, tesne predtm, ako som zaspal, svtosvte zapovedal, e ja na drt" nepjdem. T e n t o ben tborov vraz oznauje ben tborov metdu samovrady: dotkn sa ostnat-

Psycholg

p r e v a

koncentraln

tbor

3 3

ho drtu, nabitho vysokm naptm. Nejs na drt, toto negatvne rozhodnutie, nepadlo loveku v Osvienime a tak ako, ved pokus o samovradu bol tam napokon plne zbyton; priemern vze v koncentranom tbo re predsa podl potu pravdepodobnosti alebo tatistic kho vpotu ivotnch anc" nemohol pota s tm, e bude patri k minimlnemu percentu tch, o preij aj vetky dalie najrozmanitejie selekcie, ktor m ete pred sebou. V Osvienime vze, ktor je ete v okovom tdiu, vonkoncom nem strach zo smrti. Plynov komora ho u od samho zaiatku, od prvch dn prestane desi, ved v jeho oiach je to napokon osi, o mu uetr samo vradu. Ja osobne som poda opakovanch vpoved nezaujatch spoluvzov nepatril asi k tm, ktorch nstupov ok plne zdeptal, a tum mali aj pravdu; no na priek tomu som sa musel len usmia, a to celkom prim ne, ked sa predobedom po prvej osvienimskej noci odohralo toto: Napriek blokovmu zkazu", poas kto rho bez vslovnho rozkazu nik nesmel opusti svoj barak, preklzol do nho baraku kolega, ktor sa u tdne pred nami dostal do Osvienimu. Chcel ns upo koji, velio nm vysvetli a utei ns. Medzitm u tak vychudol, e sme ho najprv ledva spoznali, no s viac-menej strojenou veselosou a nezaujatosou nm napo chytre chcel da nejak tipy: Ni sa nebojte! Nemajte strach pred selekciami! Doktor M. (hlavn lekr SS v tbore) je lekrom naklonen." (Nebola to pravda. Ne-

napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
34

V I K T O R

F R A N K L

chcem tu vak rozvdza, do akej miery to bola lo a ako diabolsky sa tento lekr" vedel pretvarova. Viem iba jedno: ist blokov lekr, asi esdesiatron mu, mi rozprval, ako prosil doktora M., aby mu syna, ktor mal s do plynovej komory, preradil k nemu - Dr. M. to vak chladne a striktne odmietol.) Len o jedno vs prosm a radm vm to, hote sa, podl monosti denne, mkovek, hoci aj repinou skla, alebo dajte aj posledn ksok chleba za to, aby vs niekto oholil. Budete tak vyzera mladie, aj lca budete ma ruovie, ked si ich budete driapa. L e n nie ochorie, len nie vyzera choro! Ak chcete osta naive, na to je len jedin spsob: budi dojem, e ste prceschopn. Nedajboe, aby ste zaali krva pre nejak mal, banlne poranenie, alebo, e vs otla topnka. Ked si esesci vimn takhoto loveka, kvnu prstom, a na druh de zaruene ide do plynu. Viete u, o znamen u ns musulman? Musulman je boiak, znien, vyciven lovek neduivho vzoru, ktor u nevldze telesne ako pracova. Skr i ne skr, ale zva skr, putuje kad musulman do plynu! Preto ete raz: hote sa a stojte, aj krajte vdy vzpria men. Potom nemuste ma strach pred plynom. Ako vs tak vidm, sce ste v tbore ete len dvadsatyri hodn, no aj tak, z vs sa nik nemus b plynu, iba ak jeden - ty," a ukzal na ma. Nehnev sa za to na ma, vak? Hovo rm vm to otvorene: nanajv tento," a zase ukzal na ma, pre najbliiu selekciu prichdza spomedzi vet kch vs do vahy nanajv tento. Take sa neznervz-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

35

ujte!" Prisahm, e som sa vtedy usmieval; a som pre sveden, e kad in na mojom mieste a v tento de by sa bol zachoval tak isto. Gotthold Ephraim Lessing raz povedal: Kto pri istch veciach nestrat rozum, ten nem o strati." V abnorml nej situcii je toti abnormlna reakcia prve to normlne. Naprklad aj ako psychiatri oakvame, e m je lovek normlnej, tm abnormlnejie bude reagova na fakt, e sa dostal do abnormlnej situcie, e sa, povedzme, ocitol v blzinci. Aj reakcia vza na to, e sa ocitol v koncentranom tbore, vyvolva abnormlny duevn stav, sama osebe je to vak normlna, a ako sa ukazuje, z hadiska danej situcie aj typick reakcia mysle.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
36

V I K T O R

F R A N K L

Druh fza:
IVOT V TBORE

Apatia
Spsob reagovania, ako sme ho nartli, sa po niekokch doch zana meni. Po prvom okovom t diu sa vze pretack do druhho tdia, tdia relatvnej apatie. Postupne dochdza k vntornmu odumieraniu. Popri u spomnanch rznych afektovch reakcich v prvom obdob pobytu v tbore zava nov vze tm najtrznivejm spsobom aj mnoh in ak duevn stavy, no oskoro to vetko zana vo svojom vntri tvrdo potla. V prvom rade nekonene trp tbou po svojich blzkych. T t o tbu me natoko plivo preva, e napokon chce u len jedno: zomrie. alej je tu hnus. Zhnusenie zo vetkho nechutnho, odpornho, o vza obklopuje u len z vonkajej strnky. Ako vinu spoluvzov, aj jeho obliekli" do handier. Aj straiak do maku vyzer elegantnejie. V tbore medzi barakmi je sam blato a m intenzvnejie sa pracuje na jeho od straovan, m dkladnejie sa planruje", tm vmi s nm lovek prichdza do styku. Prve novm vzom radi prideuj urit rajny, naprklad istenie latrn, vy nanie vkalov atd. Ked pri vynan vkalov na hr boat polia vystrekne niekomu do tvre moovka - o sa stva asto - a vze o len mykne hlavou, prpadne sa

Psycholg

p r e v a

i o n c e n t ra n

t b o r

37

poksi utrie si to, urite ho za to stihne aspo jeden der palicou od kpa, ktorho rozuuj akkovek prejavy precitlivenosti" jeho pracovnch sl. Odumieranie nor mlnych citovch reakci postupuje. Zo zaiatku, ked vza nakomanduj na apel, aby sa pozeral na skupinu vzov, ktorch tam za trest prehaj, odvracia zrak. Vtedy ete neznesie pohad na sadisticky tranch ud, pohad na vzov, ktor sa cel hodiny musia hdza do blata a vstva, priom poadovan tempo dosahuj po mocou bitky. Po niekokch doch i tdoch sa situcia zmen: zavas rna, ete za tmy, stoj vze poslune nastpen vo svojej pracovnej ate na jednej z tbo rovch ciest, pripraven na odchod; vtom zauje vek krik, pozrie smerom, odkia prichdza, a potom sa stva svedkom, ako jednho spoluvza znovu a znovu zraj na zem, zdvhaj a znova zraj - preo? Preto, e m horku, no dostal ju v noci, a preto si ju nemohol da naas skontrolova v ambulancii, kde by ho vypsali ako chorho. Teraz zna trest za to, e sa mrne poksil da sa vypsa rno, aby nemusel s na robotu von. Pozorujci vze, ktor sa nachdza v druhom tdiu psychickch reakci, u neodvracia zrak. Je otupen, ahostajn a po kojne zna ten pohad. Alebo: veer sa sm postav do radu v oetrovni s ndejou, e by si na zklade zranen, hladovho opuchu, prpadne horky, mohol vydoby dva dni etriaceho" reimu, poas ktorch by nemusel s von na ak robotu - a pritom pokojne sleduje, ako tam dovle dvansronho chlapca s odmrznutmi prs-

V I K T O R

E .

F R A N K L

38

tami na nohch. V tbore sa preho nenali topnky, a tak napokon musel cel hodiny presta bos na zasneenom apelplaci a potom ete cel de ako pracova vonku; lekr mu pinzetou odstrauje oernet prsty od klbov. Hnus, hrza, scit, pobrenie, to vetko prizerajci sa v tej chvli u nie je schopn pociova. Pohad na trpiacich, chorch, umierajcich, mtvych je po niekokch t doch ivota v tbore natoko ben, e sa u nikoho neme dotkn. Nejak as som leal v baraku s chormi na kvrnit tfus, ktor blznili vo vysokch horkach, mnoh z nich umierali. Prve zase jeden zomrel. o sa stane, stva sa x-t raz. X-t raz a bez akejkovek citovej reakcie. Pozo rujem, ako spoluvzni postupne pristupuj k ete teplej mtvole; jeden sa zmocn zvyku polozhnitch zemiakov od obeda, dal zist, e mtvola m o voao lepie dre vky, ako s jeho vlastn, a tak si ich rchlo vymen; tret urob to ist s blzou a dal sa nakoniec te, e sa mu podarilo ukoristi - len si pomyslite! - kus naozajstnho pagtu. Nezastnene to vetko pozorujem. Konene sa vzchopm a poiadam oetrovatea", aby mtveho vy niesli z baraku. Ked sa na to odhodl, schmatne mtvo lu za nohy, zhod ju na zku chodbiku medzi dvoma rad mi prin vavo a vpravo - na ktorch le pdesiat chorch vo vysokch horkach - a ah ju po nerovnej dlke k dverm. T a m s dva schodky, ktor ved von a dnu - po mesiacoch strvench v tbore predstavuj pre ns, chronickch neduivcov, obrovsk problm; u dv-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

39

no by sme ich nezdolali bez pomoci rk; musme sa zakvai do stpa a tak sa vydriapa hore, inak by sme nevytiahli vlastn telo dvakrt do vky dvadsa centimet rov. Teraz sa ich usiluje prekona mu s mtvolou. S n mahou sm vystupuje po schodkoch a ah aj mtveho hore a potom von - najprv nohy, atm trup a nakoniec lebka hlasno naraj o dva schodky. Vzpt dotrep do baraku kotol s polievkou, rchlo ju rozdelia a vetci nh livo jedia. Moje miesto je oproti dverm, na druhom konci baraku, pri jedinom okienku, ktor sa nachdza tesne nad zemou. Premrznutmi rukami obopnem hor ci eus. Nedokavo skmam obsah a pritom mi nhodou padne pohad von oknom: merav oi mtveho, ktorho pred chvkou vytiahli z baraku, hladia cez okienko do vntra. Pred dvoma hodinami som sa s nm ete rozprval. alej chlpem polievku. Keby ma samho z takzvanch profesionlnych dvodov neokovala vlastn ahostajnos, ani by som si tento zitok nebol zapamtal: natoko odudten tam vetko bolo.

bol

Apatia, otupovanie citov, vntorn ahostajnos a flegmatizmus - typick znaky tborovho vza, vystave nho druhej fze ochrnovania duevnch reakci - to vetko prispieva k tomu, e vze prestva vnma aj kadodenn bitky, ku ktorm dochdza takmer kad

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
40

V I K T O R

F R A N K L

hodinu. Tto necitlivos je nanajv potrebn ako ochran n vrstva pancieru, ktorou sa chrni dua vza. dery sa naho syp z tch najzanedbatenejch dvodov - alebo aj celkom bez priny. Prklad: Na stavbe, kde pracujem, je as obeda". Postavme sa do radu, jeden za druhho. Vze stojaci za mnou zrejme vynieval z radu asi o dku chodidla, o sa strcovi, mono preto, e mal zmysel pre optick symetriu, znepilo; hoci to z disciplinrneho hadiska bolo nepodstatn a zbyton - ved sme stli na nerovnej, ete nevyplanrovanej zemi -, jemu sa to nepozdvalo. Ja som v kadom prpade nijako nemohol tui, o sa odohrva v rade za mnou - a najm v hlave strcu. Len som odrazu zactil dva siln dery do hlavy. A potom som zbadal, e strca stoj veda ma a pouil obuok. Telesn boles, ktor spsobuj dery, nie je u ns, dospelch vzov - mimochodom, rovnako ako u telesne trestanch det! - to podstatn; ale duevn boles, t znamen: pohorenie nad nespravodlivosou, prpadne nezmyselnosou, a to je vlastne to, o v takejto chvli najvmi bol. Preto je pochopiten, e der, ktor ani nezasiahne cie, me za uritch okolnost bolie dokon ca vmi: Naprklad raz stojm vonku na koajniciach v snehovej fujavici; napriek zlmu poasiu musme pokra ova v robote; u len preto, aby som naozaj celkom nezamrzol, usilovne upchvam" koajnice trkom. Na moment sa zastavm, aby som si vydchol, a opriem sa o akan. Naneastie presne v tej istej chvli sa na ma

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

41

obzrie strca a samozrejme, je presveden, e sa ulie vam". o ma vak najviac bol, napriek vetkmu, na priek postupujcemu citovmu otupovaniu, nie s ani nadvky, ani bitka, ktor by som automaticky oakval, ale to, e strca toho otrhanho boiaka, ktor len pribline pripomna udsk bytos, neuzn za hodnho ani len jednej nadvky. Len sa pohotovo zohne, zdvihne zo zeme kame a hod ho do ma. Podobnm gestom lovek pripomna domcemu zvierau jeho pracovn po vinnos", zvierau, ku ktormu nem absoltne nijak vzah, take ho ani len" nepotresce.

Neodmysliten

povenecky

vsmech

Najbolestnej na deroch je pochopitene povenecky vsmech, ktor ich sprevdza. - Raz vleieme ak, dlh podvaly cez zamrznut koajnice. Pd by znamenal mi moriadne ohrozenie nielen pre toho, kto padne, ale aj pre spoluvzov, ktor podval ahaj spolu s nm. Jeden vze, mj dvny priate, m vroden vykbenie bedro vho kbu. Je rd, e vbec vldze ako-tak pracova, pretoe pre telesne postihnutch znamen akkovek selekcia" prakticky ist smr v plynovej komore. Teraz sa lopot s mimoriadne akm bremenom cez koajnice. Niekoko krokov pred skladiskom sa zatack; hroz, e spadne a stiahne za sebou aj ostatnch. Mne ete nenaloili nijak podval, a tak automaticky priskom k nemu,

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
42

V I K T O R

F R A N K L

aby som ho zachytil a pomohol mu. Vtom vak u zasvit nad mojm chrbtom obuok a spust sa divok rev, ktor ma okamite zavrti nasp. Len niekoko mint predtm nm vak ten ist dozorca s vekm posmechom vytal, e my, vzni, nemme v sebe ani tipku sdrnosti. Inokedy zasa zaname v lese pri dvadsiatich stupoch pod nulou klova najvrchnejiu vrstvu na kos zamrznu tej zeme; povedie tadia vodovodn potrubie. V tom ase som bol u telesne vemi zoslabnut. Prisko ku mne ervenolci dozorca; jeho tvr npadne pripomna prasaiu hlavu. Neujde mojej pozornosti, e m zvideniahodn tepl rukavice a koen kabt s kouinovm futrom, zatia o my sme v tej treskcej zime s holmi rukami. Chvu na ma bez slova pozer. Tum, e to nedopadne dobre, pretoe predo mnou le presne kontrolovaten mnostvo vykopanej zeminy. Potom spust: Ty svia! Pozorujem a u cel as! Ved ja a naum, o je poriad na robota! Aj keby si musel t zem hrz zubami! Zdoch ne tu, o to sa postarm! Za dva dni bude po tebe! Ty si v ivote ete krom slamy nepreloil! To predsa vidno na prv pohad. m si bol, no m, ty svia? Obchodnk? H m ? " U mi je vetko jedno. Ved jeho vyhrku, e ma zni, musm bra vne. A tak sa pomaly vystriem a roz hodne mu pozriem do o: Bol som lekr; pecialista." oe? T a k teda lekr? Oobraoval si ud, h? No to si viem predstavi." Pn dozorca, nhodou som vinu svojej prce vykonval zadarmo, v ambulancich pre chu dobnch." Lene to som povedal u privea. Vrhol sa na

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

43

ma, zrazil ma na zem a vrieskal ako zmyslov zbaven u sa ani nepamtm, o vlastne. Ale mal som astie. Kpo mojej pracovnej skupiny mi bol vemi zaviazan. Obbil si ma odvtedy, o som raz, poas nekonenho pochodu na robotu, bol jeho trpezlivm posluchom, s jednoznanm profesionlnym pochopenm som si vypo ul vetky jeho bostn historky a ponosy na manelsk konflikty a zapsobil som naho charakterologickou diagnzou jeho osobnosti a psychoterapeutickmi rada mi. Odvtedy mi bol vdan. Svoju vdanos neskr pre javil niekokokrt, a stlo to za to. V kolne, zva po zostvajcej z 280 chlapov, ktor stli v pstupoch, mi rezervoval miesto v prvom rade, tesne veda seba. To ma lo pre ma obrovsk vznam. Len si to predstavte: zo raujeme sa zavas rna, ete za tmy. Kad sa len tak trasie, aby sa nedostal do niektorho z poslednch radov. Ak toti vznikne potreba doda ud do inho, horieho, smutne znmeho pracovnho komanda", nastva obva n situcia - objav sa podvelite tbora a vyberie si po trebn poet ud, vinou z poslednch radov. T potom musia odpochodova k neznmemu, z akchsi dvodov obzvl obvanmu, nezvyajnmu pracovnmu koman du. Obas sa vak stane aj to, e podvelite - aby preiel pekulantom" cez rozum - siahne prve do prvch ra dov. Vetko obronenie, vetky protesty vak rchlo uml niekoko presne namierench kopancov a obete jeho vberu en potom s buchntmi a nadvkami cez cel apelplac.

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
44

V I K T O R

F R A N K L

Dokia trvali moje rozhovory s kpom, nemohlo sa mi ni tak prihodi. Mal som svoje zaruene rezervovan estn miesto veda neho. Ale ete nieo: podobne ako skoro vetci obyvatelia tbora, trpel som v tom ase u na ak opuchy od hladu. Nohy som mal natoko opuchnu t, e som nemohol poriadne ohba kolen; topnky som si nechval rozviazan, aby som ich vbec natiahol na opuchnut nohy. Onuce alebo ponoky, aj keby som bol nejak mal, by sa mi do nich u nezmestili. A tak som mal polonah nohy jednostaj mokr a v topnkach sa mi neustle dral sneh. oskoro to malo pravdae za nsledok omrzliny a vetko, o s tm svis. Kad krok mi teraz spsoboval doslova pekeln muky. Okrem toho na zodratch topnkach pri pochodoch cez zasneen polia namza ad. Podchvou sa vzni mykn a t, o id za nimi, popadaj na nich. Vtedy sa urit as kol ny zasekne a rad sa roztrhne - nie vak nadlho. Pretoe okamite tam prisko jeden z eskorty, ktor sa zaha na vzov pabou a vrieska, aby sa okamite pozbierali". m vmi vpredu pochoduje, tm menejkrt sa rad pred tebou roztrhne, tm menej rz si nten zasta, aby si potom - napriek hroznm bolestiam v nohch poklusom kolnu dobiehal. Boe, i som len bol astn, e ako estne vyvolen osobn spovednk a terapeut som mal privilgium pochodova veda samotnho pna kpa v prvom rade, o zaruovalo rovnomern tempo. Neho voriac o dalej vymoenosti: pokia na pracovisku ete vbec dvali cez obed polievku, mohol som pota s

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

45

tm, e ked som priiel pri vdaji na rad, siahli nabera kou trochu hlbie a zospodku kotla mi vylovili zopr hrkov. T e n t o kpo, bval dstojnk, prejavil dokonca aj v spomnanej situcii obiansku odvahu, ked predkovi, ktor na ma prve zril, poepkal, e ma inak pozn ako dobrho pracanta". V tej chvli to sce nepomohlo - no napriek vetkmu sa podarila jedna z mojich ivotnch zchran: na druh de ma kpo jednoducho prepaoval do inej pracovnej aty. Na tejto zdanlivo ak iste relatvne nevinnej epizde som chcel ukza len toko, e aj znane otupenho vza me ete premc vlna rozlenia, ak aj nie nad nejakou vonkajou suro vosou, prpadne spsobenou telesnou bolesou, ale nad neodmyslitenm poveneckm vsmechom, ktor to vetko sprevdza. Krv mi udrela do hlavy, ked som si musel vypou, o si dovouje o mne poveda lovek, ktor nem ani potuchy o mojom ivote. Dodatone som ho charakterizoval v kruhu spoluvzov takto: Ten chlap psobil takm ordinrnym a surovm doj mom, e moja stanin sestrika v nemocnici by ho ne vpustila ani len do akrne." Musm poveda, e sa mi uavilo ako malmu decku. Boli aj predci, ktor s nami scitili a robili, o len bolo v ich silch, aby nm nau situciu zmiernili aspo na stavbe. Aj oni nm sce neustle vytali, e normlny robotnk urob za krat as niekokonsobne viac ako my. Boli vak prstupn argumentom, ked sa im namiet-

riek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
46

V I K T O R

F R A N K L

lo, e normlny robotnk neije na tridsiatich dekagramoch (teoreticky; prakticky ete menom mnostve) chleba a jednom litri vodovej polievky za de; normlny robotnk neije pod stlym psychickm tlakom ako my, o ni nevieme o svojich taktie odvleench, alebo aj okamite splynovanch prbuznch; normlny robotnk na rozdiel od ns neije v permanentnom strachu, ked nevie da a hodiny, kedy mu hroz smr, atd., atd. Pred jednm dobromysenm predkom som si raz dokonca dovolil poznmku: Pn majster, ak sa naute odo ma za pr dn robi mozgov punkcie tak dobre, ako ja tieto pon prce od vs, potom klobk dole pred vami!" Len sa zakeril. Apatia, ako hlavn prznak druhej fzy, je nevyhnutn sebaobrann mechanizmus due. Realita sa zaclon. Vetko silie, a tm aj cel citov ivot, sa sstred na jedin lohu: udranie holho ivota - vlastnho aj druhch! A tak kad veer, ked sa spoluvzni vracali po namhavej robote do tbora, odvadia sa ozvali ty pick vzdychy: No, zasa jeden de za nami!"

Sny vzov
Je len pochopiten, e v tejto duevne ndzovej situcii a pod tlakom nevyhnutnosti sstredova sa na bezprostredn udranie ivota sa cel duevn ivot ob-

Psycholg

p r e v a

koncentran

t b

47

medz na aksi primitvnu rove. Kolegovia psychoana lytici spomedzi vzov asto hovorili o regresii", padku loveka v tbore, ked sa duevn ivot zni na pri mitvnejiu formu. T t o primitvnos elan a celho si lia mono ilustrova na typickch snoch, ktor mvaj vzni. O om snva vze v tbore najastejie? Snva o chle be, o tortch, o cigaretch a o dobrom, teplom vaovom kpeli. No tieto najprimitvneje potreby, ktor sa v sku tonosti nesplnia, sa stvaj skutonosou v primitvnych tobnch snoch. o vak tieto sny spsobia snvajce mu, ked sa prebud do reality tborovho ivota a pocti ten hrozn kontrast medzi ilziou sna a tborovou sku tonosou, to je u in kapitola. Nikdy nezabudnem, ked som sa raz v noci zobudil na to, ako sa spoluvze, spiaci vedia ma, zrejme pod vplyvom nejakej hroznej mory s akm stonanm nepokojne prehadzoval z boka na bok. Tu by som rd poznamenal, e ja osobne odjakiva mi moriadne spoluctim s udmi, ktorch prenasleduj hrzo stran halucincie alebo ak sny. A tak som u-u bol na tom, e tohto boiaka, trpiaceho mrou, zobudm. V tom momente som sa vak sm vylkal a stiahol som ruku, ktorou som ho len pred chvkou chcel zobudi. V tej chvli som si toti plne jasne uvedomil, e nijak zl sen, ani ten najialenej, neme by a tak zl ako realita, ktor ns v tbore obklopovala a do ktorej som ho mienil prebudi...

'apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
48

V I K T O R

F R A N K L

Hlad
Samozrejme, je pochopiten, e najvy mon stupe podvyivenosti, ktorm vzni trpeli, viedol k to mu, e v rmci primitvnej pudovosti, na ktor ich ivot v tbore degraduje", stoj vyivovac pud na prvom mies te. L e n si vimnime, ako sa sprva vina vzov, ked sa pri prci, stojac jeden veda druhho, odrazu na chvu ocitn bez najostrejieho dozoru. Okamite sa rozhovoria o jedle! Ihned jeden oslov najbliieho spoluvza a vypytuje sa na jeho najobbenejie jedl. Potom si vy mieaj kuchrske recepty, zostavuj jedlny lstok na de, ked sa raz navzjom pozv na mal oslavu, teda raz v budcnosti, ak ich oslobodia a oni sa vrtia do mov. A od tchto krsnych, ivch predstv ich ni ne odrad a do chvle, km nhle neprde varovanie, zva v zaifrovanej forme, naprklad v uritej selnej kombi ncii, ktor sa nenpadne podva dalej a dalej: prichdza strca! Sm som mal ist pochybnosti o tchto neko nench rozhovoroch o jedle, hraniiacich s utkvenmi predstavami (v tbore sa to nazvalo aldkoonania"). Nie je toti dobre, ak organizmus, ktormu sa u ako-tak podarilo nastavi sa na minimlne prdely potravy i prsunu kalri, provokujeme takmi intenzvnymi a emo cionlne mimoriadne silne podfarbenmi predstavami makft a lkavch jedl. To, o loveku momentlne pripad ako psychick ava, s len ilzie, ktor sa z fyziologickho hadiska musia nebezpene prejavi.

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

49

V poslednom ase pozostvala naa denn dvka z raz denne podvanej vodovej polievky a malikho kska chleba; k tomu ete takzvan prdavok, denne obmie an, skladajci sa bud z dvoch dekagramov margarnu, alebo jednho pltku nekvalitnej salmy i ktika syra, jednej lyice umelho medu i riedkej marmeldy atd. Z hadiska prsunu kalri to bolo absoltne nepostauj ce, u vbec nehovoriac o tom, e vzni ako telesne pracovali v mraze a v plne nedostatonom obleen. Chor, ktor mali etriaci reim", to znamen t, ktor ostvali lea v barakoch a nemuseli odchdza z objektu za robotou, boli na tom ete horie. Ked sa nm spotre bovali posledn zvyky tuku v podkonom tkanive, vy zerali sme odrazu ako kostry, odet do handier, a potom sme u len pozorovali, ako organizmus poiera sm seba: pohltil vlastn bielkoviny, svalstvo plne zmizlo. Teraz u telo nemalo nijak obrann ltky. Z osadenstva baraku postupne zomieral jeden vze za druhm. Kad si do kzal pomerne presne vypota, kto bude nasledova a kedy prde lovek sm na rad. Z mnohch vlastnch po zorovan sme poznali dostatone vea prznakov, poda ktorch sme bezpene ten termn vypotali. Ten to u dlho nevydr", alebo Ten je na rade", epkali sme si medzi sebou. Veer, ked sme sa odvivovali, sme mali monos vidie vlastn nah tel, a kad si sm pre seba mimovone pomyslel to ist: Aha, toto telo tu, moje telo, je v podstate u len zdochlina. Ved naozaj sme u nim inm neboli, len malm dielom vekej masy udskho

Napriek'vetkmu
' V I K T O R E.

poveda
F R A N K L

ivotu

dno
50

msa; masy za ostnatm drtom, ktor zahnali do nie kokch podzemnch barakov; masy, z ktorej kad de urit percento odumrelo a zaalo sa rozklada. U sme hovorili o predstavch jedla veobecne, alebo o predstavch konkrtnych obbench jedl, ktor mali charakter utkvench mylienok a neodbytne sa vzovi vnucovali, len o mal trochu asu, prpadne sa v jeho vedom nalo miesto pre ne. Preto je pochopiten, e prve t najlep spomedzi ns si predstavovali asy, ked sa bud stravova aspo trochu normlnejie, no nie kvli dobrm jedlm, ale kvli tomu, aby sa u skonil ten udsky nedstojn stav, v ktorom lovek nie je schopn myslie na ni in, len na jedlo. O psychicky trznivch vntornch konfliktoch a v ovch bojoch, ktor sa odohrvaj v hladujcom, si ako urob predstavu ten, kto nieo podobn nepozn z vlast nej sksenosti. Tak lovek ako pochop, o to zname n: ked stoj po kolen v zemi, krompuje a pritom jednostaj striehne, i sirna oznamuje pol desiatej, alebo u desa hodn; ked sa nevie doka, kedy u prde vyten polhodinov prestvka na obed - kedy zan vydva jedlo" (pokia jedlo ete vbec vydvali); ked sa znovu a znovu vypytuje predka, ak je ako-tak znesi ten, pripadne okolo prechdzajcich civilistov, koko je hodn, a vo vrecku na kos zmrznutmi prstami s ls kou ohmatva korku chleba, ktik si odlom, zdvihne ho k stam a potom, po krtkom vntornom boji, ho

Psycholg

p r e v a

koncentran

t d b o r

51

znovu vlo do vrecka: rno si si toti dal zvzok, e vydr a do obeda. V poslednom ase vydvali len raz denne minimlnu dvku jedla a my sme donekonena debatovali o rozum nosti, i nerozumnosti uritch princpov. Vytvorili sa dva vek tbory. Jedni boli za to, aby lovek okamite zjedol vetko, o dostane; tento prstup mal dve vhody, raz denne si lovek zahnal aspo na krtky as najhor hlad a po druh, uchrnil sa pred tm, e by mu prdel niekto ukradol, prpadne by o priiel nejako inak. Druh tbor mal zasa in argumety. Ja som sa napokon priklonil k druhej skupine. Mal som na to svoj osobn dvod: v rmci dvadsatyrihodinovho tborovho ivota patrilo prebdzanie k najhroznejm chvam, ked sa ete upro stred noci ozvali tri prenikav zahvzdania, vrieskanie Vstva!", ktorm nemilosrdne vytrhvali zo spnku a tobnch snov vyerpanch vzov, ked bolo jasn, e sa treba pusti do boja s mokrmi topnkami, pretoe od podvivy opuchnut nohy sa do nich sotva dali obu, ked sa v prvch mintach po prebuden zovadia ozvali nreky a nadvky na zkernos najrznejch predmetov ako naprklad kskov drtu, ktor spoiatku nahrdzali remienky na topnkach, ale teraz sa lmali, ked lovek poul, e inak staton vzni nariekaj ani mal deti, pretoe napokon im nezostva ni in, len pritesn topnky schyti do ruky a bosmi nohami be a na zasneen apelplac - ja som v tchto prernch

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
52

V I K T O R

F R A N K L

mintach mal jednu drobn techu: z vrecka som vytia hol ktilinek chleba, ktor som si usporil od veera, a napriek vetkmu som si ho s neuveritenm poteenm vloil do st.

Sexualita
Ak podvyivenos vedie k tomu, e pod vplyvom primitvnej pudovosti vystupuje u vza v druhej fze prispsobovania sa ivotu v tbore do popredia pud hla du, potom mono poveda, e vo veobecnosti je hlavne podvyivenos prinou umlania sexulnych intinktov. Po absolvovan poiatonch okov mono pochopi to, o si psycholg vemi rchlo vimne na muoch v takchto masovch ubytovniach: na rozdiel od kolektvneho ivota v inch spolonch zariadeniach (kasrne a podobne) sa tu prasainky" nerozprvaj. Ba ani v snoch vzov sa takmer vbec nevyskytuj sexulne tmy, hoci poda psychoanalzy by sa cielene zabrzden aktivity", teda vzova cel tba po lske a inch vzrueniach, mala odrazi prve vo sne.

Strata

zmyslu

pre

sentimentlnos

U prevanej viny priemernch vzov v tbo re sa primitvna pudovos prejav v nevyhnutnosti sstre-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

5.5

ova sa na jednoduch udranie holho ivota, ktor je neustle spochybovan, a v radiklnom odmietan vet kho, o tomuto prvotnmu zujmu nesli. T m sa u vza vysvetluje absoltna strata zmyslu pre sentimentlnos pri benom posudzovan vec. Toto som si drasticky uvedomil ako ete pomerne nesksen vze, ked ma transportovali z Osvienimu do bavorskej fililky tbora v Dachau. Vlak, ktor ns viezol - pribline 2 000 zajat cov -, iiel cez Viede. Po polnoci sme prechdzali jed nou z viedenskch stanc. alej tra viedla popri ulici a dome, kde som priiel na svet a kde som preil cel de saroia svojho ivota, vlastne a do da mojej deportcie. V kadom vagne s dvoma zamreovanmi okienkami sa nachdzalo pdesiat vzov. Na zemi mohla sedie len mal as z ns, zatial o ostatn museli dlh hodiny st, a tak sa samozrejme vetci bezohladne tlaili k okienkam. Aj ja som bol medzi nimi. To, o sa mi z mjho rodnho mesta podarilo uvidie pomedzi hlavy a mree, psobilo ako przrak. Vetci sme sa ctili skr mtvi ako iv. Pred pokladali sme toti, e transport ide do Mauthausenu, a boli sme u pripraven na to, e mme pred sebou najviac ak jeden-dva tdne ivota. Na ulice, nmestia a domy mjho detstva i na moju rodn krajinu som sa pozeral - a to bol zreten pocit -, akoby som u nebol naive, ako mtvy z druhho sveta, akoby som sm bol przrak, ktor sa zhora dva na to mton vyzerajce mesto. - Po dlhch hodinch akania vlak vychdza zo stanice. Teraz prde t ulica - moja ulica! penlivo prosm: mladch

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
54

V I K T O R

F R A N K L

muov, ktor u maj za sebou vea rokov ivota v tbore a pre ktorch u len takto cesta znamen mnostvo dojmov a zitkov, a preto pozorne zzaj cez okienka. Prosm ich, aby ma aspo na chvku pustili dopredu. Usilujem sa im vysvetli, o pre ma ten pohad zname n. Lene moja prosba je kategoricky odmietnut, napoly hrubo a podrdene, napoly posmene a pohrdlivo Hovor?, e si tu tok roky bval? T a k o chce? U si toho videl dos!"

Politika

nboenstvo

Prve tto strata zmyslu pre sentimentlnos u dlhoronch tborovch vzov je jednm z citovch pre javov znehodnotenia vetkho toho, o nesli najprimitvnejiemu zujmu o udranie holej existencie. Vet ko ostatn sa mus vzovi javi ako vysloven luxus. Prestan ho zaujma vetky duchovn otzky, odmieta vetky vyie zujmy. Vcelku vldne v tbore takpove diac kultrny zimn spnok. Popri tchto viac-menej zko nitch javoch ostvaj u len dva zujmy: po prv politika - pochopitene - a po druh - nboensk zujem. V t bore sa neustle a takmer bez prestania politizuje, i u ide o usilovn posvanie trkovitch sprv, ktor pre nikli zvonka, naprklad o momentlnej vojenskej situcii a podobne. Kede si tieto sprvy zva protireia, a prve protichodn informcie sa ria rchlejie, napokon len

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

55

prispievaj k trznivej vojne nervov" v duiach vz ov. Pretoe znovu a znovu zavaj sklamanie, ked pa daj ndeje na skor koniec vojny, ktor hlsali optimis tick sprvy; niektor upadaj do plnej bezndejnosti. Pritom nm asto najvmi ili na nervy prve t najv optimisti. Nboensk zujem vzov, pokia vykli, je pravdae najvrcnej. Novho vza neraz zaskoia pochybnosti o pravosti a hbke jeho nboenskho ctenia. Z tohto ha diska najsilnejm dojmom asi psobia improvizovan modlitby alebo bohosluby, ako sme ich zaili naprklad v kte tborovho baraka alebo v prtm zaplombovanho vagna pre dobytok, ktorm ns viezli zo vzdialenho staveniska do tbora, unavench, hladnch, premrznu tch, v premoench handrch. kvrnit tfus - ktor, ako je znme, dostali v zime a na jar roku 1945 takmer vetci vzni v tbore - popri vy sokej mrtnosti medzi vysilenmi, a do samho konca ako pracujcimi vzami, ktor ili v najstranejch, neudskch podmienkach a nedostvalo sa im nijakho medikamentzneho a lekrskeho oetrenia, prejavoval sa niekokmi smrtene nebezpenmi sprievodnmi javmi: takmer neprekonatenm odporom voi kadmu ksku potravy (o predstavovalo dalie ohrozovanie ivota) a stranmi delriami! Aby som sa im vyhol, robil som to ist o mnoh in: usiloval som sa prebdie cel noc. Dlh hodiny som v duchu renil. Napokon som si na drobn ksky papiera stenografick mral hesl - pokal som

'apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
56

' V I K T O R

F R A N K L

sa zrekontruova rukopis, ktor som v osvieninskom dezinfeknom baraku musel odhodi. Najotrasnej zi tok z delria vak urite zail spoluvze, ktor bol vo vy sokej horke pri tfuse presveden, e smr mu je u nablzku, a chcel sa pomodli - v horkovitom delriu si vak nevedel spomen na slov...

piritistick

seansa

Sem-tam sa aj v tbore rozprdila vedeck deba ta. Raz som v tbore zail dokonca osi, s m som sa v normlnom ivote nikdy nestretol, hoci profesionlne mi to vlastne malo by blzke: ilo o piritistick seansu. Vrchn lekr tbora, ktor zvetril vo mne odbornka na psycholgiu, ma pozval na prsne tajn podujatie do malej miestnosti, v ktorej bval. Zila sa tam mal skupina, okrem inch, v maximlnej tajnosti aj sanitn podds tojnk nho tbora. Ist zahranin kolega zaal akousi modlitbou vyvolva duchov. Jeden vze, pisr, mal pred sebou ist papier a v ruke dral pripraven ceruzku. V priebehu desiatich mint - potom sedenie preruili, dajne zlyhali duchovia alebo mdium - pisr mimo vone, celkom pomaly, pomaliky, ahal po papieri iary, z ktorch sa dali zretelne rozlti psmen vae v". Vetci potvrdili, e tborov pisr sa nikdy neuil po latinsky a nikdy nepoul slov vae victis!" - beda pora zenm! Ked sa ma sptate, o ja na to, odpoviem vm:

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

57

mono ten lovek u niekedy predtm v ivote, celkom nevedome, zaul tie slov, aj to, o znamenaj, a duchu" - duchu jeho podvedomia - v naej vtedajej situcii, niekoko mesiacov pred oslobodenm a koncom vojny, museli by podobn mylienky blzke; je len pravdepo dobn, e rozmal prve tmto smerom...

tek

do

vlastnho

vntra

Napriek vetkej primitvnosti, ktorej je lovek v koncentranom tbore vystaven nielen zvonka, ale aj zvntra, prejavuje sa uho, aj ked len sporadicky, v razn sklon stiahnu sa do seba. Citliv jedinci, zvyknut na duchovn ulos, preto niekedy maximlnu za i vota v tbore napriek relatvne mkiemu zaloeniu pre vaj sce bolestne, ale predsa len s menej detruktvnymi nsledkami na svoje vntro. Pretoe prve oni sa doku stiahnu z hrzostranej reality a privrti sa k ri duev nej slobody a vntornho bohatstva. Takto a jedine takto si vysvetlme paradox, e niekedy ten hrozn ivot v tbore lepie prestali vntorne jemnejie zaloen jedinci ako robustnejie povahy. Rd by som to aspo iastone vysvetlil, a preto mi pravdae zasa neostva ni in, ako siahnu po osobnej sksenosti. Ako to vyzeralo, ked sme na svitan masrovali z tbora na stavbu? Revom sa vydvali povely: Pracovn ata, pochodom - v chod! Lav - 2 - 3 - 4 - av - 2 - 3 -

Napriek

vetkmu
E.

paveda f

ivotu

dno
58

V I K T O R

F R A N K L

4 - av - 2 - 3 - a - av - 2 - 3 - 4! V zkryte zaboi! Lav - a - av - a - iapky dole!" Takto mi to dodnes hu v uiach. Pri povele: iapky dole!" prechdzame cez brnu tbora. Mieria na ns reflektory. Kto teraz nepochoduje vystret ani svieca v dokonalom pstupe, ih n e d pocti kopanec esesckej imy. A ete horie bol na tom ten, kto sa v tej treskcej zime odvil stiahnu si na ui iapku skr, ako zaznelo oficilne dovolenie. Teraz sa v tej tme potkname na velkch kameoch, ako sa bro dme cez metrov kalue prstupovej cesty. Strcovia v jednom kuse nadvaj a pohaj ns pabami. T, o maj neznesitelne boav nohy, sa zakvaia rukou o su seda, ktor m mono o trochu menie bolesti. Sotvakto prehod slovo; v adovom vchre pred vchodom slnka by to nebolo vemi rozumn. No spoluvze, krajci veda ma, s stami skrytmi pod vyhrnutm golierom blzy, odrazu zamrmle: Povaj - keby ns teraz videli nae eny...! Dfajme, e ony sa maj vo svojich tboroch lepie; dfajme, e nemaj ani tuenia o tom, ako nm je. Vtom sa mi v mysli vynor obraz mojej eny!

Ked si

plne

na

dne

Cel kilometre sa potkname, brodme snehom, mkame sa na zamrznutch kaluiach, znovu a znovu dvhame jeden druhho, podopierame sa a ahme sa dopredu, nepadne pri tom u jedin slovo, no v tej

Psycholg

p r e v a

k o n c e n t r a n

tb o r

59

chvli je nm vetkm jasn: kad z ns mysl na svoju enu. Podchvou vyvrtim hlavu k oblohe, kde bledn hviezdy, alebo tam, kde spoza tmavch oblakov zanaj prekka rann zore. Udral som si ju v predstavch vdaka neuveritene ivej fantzii, vdaka fantzii, ak som v normlnom ivote nikdy nepoznal - tak, ak bola predtm. Vediem so svojou enou rozhovory. Poujem jej odpovede, vidm jej smev, jej iv, povzbudzujci pohad a - i skutone, alebo nie - jej pohad teraz iari intenzvnejie ako slnko, ktor prve vychdza. Tu mi preblesne mysou: prv raz v ivote dospejem k pravde, ktor tok myslitelia vyhlsili za zkladn, posledn pravdu svojho ivota, dospejem k tomu, o ospievali tok bsnici; k pravde, e lska je v konenom dsled ku to posledn a najvyie, k omu sa lovek v ivote do ke povznies. Teraz chpem zmysel toho poslednho a najvyieho, o vyjadruj udsk vere a myslenie a viera: lska znamen vykpenie. Porozumiem, e lo vek, ktormu u na tomto svete nezostane ni, me dosiahnu blaenos - i ked len na krtke okamihy -, ked sa vo svojom najhlbom vntri primkne k obrazu milovanej bytosti. V najsmutnejom poloen, ak si len mono predstavi, vohnan do situcie, v ktorej sa ne me realizova svojou prcou, ked jeho jedin vkon spova len v najhroznejom utrpen, v takejto situcii doke lovek njs naplnenie v lskavom zahladen sa, v kontemplcii s duchovnou predstavou milovanho lo veka, ktor nos v sebe. Prvkrt v ivote pochopm, o sa

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
60

V I K T O R

F E N K I

mysl slovami: anjeli s blaen pod pohadom venej lsky, nekonenej ndhery... Spoluvze predo mnou sa potkne, dal, pochodujci za nm, popadaj. V tom momente je pri nich strca a mlti ich hlava-nehlava. Na niekoko seknd sa preru moje ponorenie do vlastnho vntra. Vzpt sa vak dua povznesie, zachrni sa z pozemskosti vzovej existencie nikom na druh stranu a pokrauje v rozhovore s milo vanou bytosou: Ja sa ptam - ona odpoved; ona sa pta - ja odpovedm. St!" Dorazili sme na stavenisko. Kad si vezme nstroje - kromp a lopatu!" A vetci sa nhlia do chatre, kde je tma ako v rohu, aby si uchmatli aspo ako-tak pouiten nstroj. o keby ste sa trochu pohli, svine leniv!" O chvu u stojme v prie kope, kad na tom istom mieste ako vera. Zmrznut pda sa pod derom krompa lme, iskry lietaj. Ete sa mozgy neroztpaj, ete vzni mlia. A mj duch sa ete vdy zdruje pri obraze milovanej osoby. Vtom mi osi napadne: ved ani neviem, i moja ena vbec ete ije! Jedno vak viem naisto - v tej chvli som na to priiel: tak mlo, ako lske zle na telesnej existencii loveka, tak silno a hlboko jej zle na duchovnej podstate milovan ho loveka, na jeho byt ako takom" (ako to nazvaj fi lozofi) - e jeho prtomnos", to, e stoj" pri mne, vlastne jeho telesn existencia vbec, jeho bytie nai ve", akosi vbec nehr rolu. i milovan lovek ete ije, alebo neije: neviem to, nemem to vedie (poas cel ho obdobia mojej interncie v tbore sme vbec nedost-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

61

vali listy, ani nijak in potu); ale v danej chvli sa t otzka stva akosi bezpredmetnou. i ije milovan lo vek, alebo nie - v tejto chvli to nie je ani podstatn: na mojej lske, na mojich lskyplnch spomienkach, na du chovnom obraze milovanej osoby to u neme ni zme ni. Aj keby som bol vtedy vedel, e moja ena je mtva, myslm, e by som sa neruene poddal jej lskavmu zjaveniu a n duchovn rozhovor by bol bval rovnako intenzvny a rovnako napajci. A tak v tej chvli pravdy viem: Polo si ma na svoje srdce ako pea... Lebo lska je mocn ako smr." (Piese alamnova, VIII, 6).

Meditcie

priekope

udia, ktor s schopn ponori sa do vlastnho vntra, s schopn aj unikn z przdnoty a duevnej vyprahnutosti koncentranho tbora, ujs z duevnej bo hosti relnej existencie do minulosti. Ponechan sm na seba, vze sa zaober vo svojej fantzii znovu a znovu dvnymi zitkami, nie vak vekmi zitkami - jeho mylienky sa krtia prve okolo najbanlnejch kado dennost, najbezvznamnejch vec i udalost z predo lho ivota. V alostnch spomienkach zaiaria vzovi v jasnom svetle. Teraz, ked sa odvrtil od okolitho pro stredia, od prtomnosti a vrtil sa do minulosti, nadobda jeho vntorn ivot zvltny rz. Svet aj ivot sa vyvrtili z koreov. Duch si tobne

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
62

V I K T O R

F R A N K L

el prinavrti ich nasp. lovek sa vezie v elektrike, prichdza domov, odomyk dvere bytu, zvonf telefn, lovek zdvha slchadlo, zapauje svetlo v izbe - tak mito zdanlivo smienymi detailmi sa vze zaober vo svojich spomienkach na minulos. no, prve takto trchliv spomnanie ho me doja a k slzm! Ked sa vzom, ktor sa ponraj do svojho vntra, na skytne prleitos, s schopn najsilnejch zitkov z umenia a prrody. Intenzita takhoto zitku pomha plne zabudn na okolie a cel hrzu vlastnho po loenia. Keby bol niekto videl nae roziaren tvre ces tou vlakom z Osvienimu do dalieho tbora v Bavorsku, ked sme cez zamreovan okienka vagna v transporte s vzami pozerali na salzbursk hory, ktorch tty prve zaiarili vo svetle ervench zr, nikdy by neuveril, e to boli tvre muov, ktor u prakticky svoj ivot skonili; napriek tomu - alebo prve preto? - ich strhol pohad na prrodn krsu, ktor im bola nedostupn cel roky. Ba dokonca aj v tbore, pri akej robote, z asu na as upo zorn jeden vze druhho, ktor sa lopot veda neho, na pekn pohad, ktor sa mu odrazu naskytne - naprklad uprostred Bavorskho lesa (kde sa pod zemou stavali ob rovsk tajn zbrojovky), kde medzi vysokmi kmemi stromov presvit zapadajce slnko a ten vjav npadne pripomna znmy Drerov obraz. Alebo - jednho veera, ked sme sa na smr vysilen vrtili z roboty a s eusmi v ruke sme si u polhali na zem, odrazu vtrhol dnu jeden vze a volal ns, aby sme rchlo vybehli von na apelplac,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

63

aj ke sme unaven a vonku je tak zima, aby sme si ne dali ujs pohad na zpad slnka. A ked sme potom tam vonku pozorovali zlovestne ia riace oblaky na zpade a cel horizont, oiven rznymi, rchlo sa meniacimi mrakmi vo fantastickch tvaroch a nadpozemskch farbch od oceovej belasej a po krva voerven a pod nm, v ostrom kontraste, priestor s bo hmi tborovmi zemankami a rozbahnenm apelplacom, v ktorho mlkach sa zrkadlila iara veernej oblo hy, vtedy, po mintach dojatho mlania, si kad poti chu povzdychol: Ak pekn by ten svet mohol by!"...

Monolg

na

svitan

Alebo: Stoj si v priekope a tvrdo rob; siv je rno, ktor okolo teba svit, siv je obloha nad tebou, siv je sneh v bledom svetle vasnho rna, siv s handry, do ktorch sa halia spoluvzni, siv s ich tvre. Zasa zana rozhovor s milovanou bytosou, alebo, ako u po tisc raz predtm, vysiela svoje ponosy a otzky hore do neba. Tisci raz bojuje o odpoved, zpas o zmysel svojho utrpenia, svojej obety - o zmysel svojho pomalho zomie rania. V poslednom vzopret sa proti beztenosti smrti, ktor stoj pred tebou, cti, ako tvoj duch prenik sivotou, vznajcou sa vade okolo, a v tomto poslednom vzopret cti, e tvoj duch sa prediera celm tm bez tenm a nezmyselnm svetom a na tvoje posledn

Uiprik

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
64

" V I K T O R

F R A N K L

otzky o poslednom zmysle ti napokon odkiasi vmietne do tvre svoje vazn n o ! " A v tom momente sa v okienku vzdialenho sedliackeho domu, ktor stoj na horizonte ako kulisa uprostred beztenej sivoty preb dzajceho sa bavorskho rna, rozsvieti svetielko - et lux in tenebris lucet", a svetlo zasvieti do tmy... Prve m za sebou op raz hodiny krompovania adovej zeme, prve prechdza okolo strca a op raz sa chyst poni a, no prve op raz zana dialg s milovanou bytosou. oraz silnej je tvoj pocit, e je pri tebe, cti: je tu. Ver, e sta vystrie ruku a do tkne sa jej. Premkne a intenzvny pocit: ona - je - tu! Tu - a zrove v tej chvli - o to? Celkom neujne sa bezprostredne pred tebou znesie na zem vtk, zosadne na hrudu zeme, ktor si pred chvou vydoloval, a upiera na teba oi, meravo a nehybne...

Umenie

koncentranom

tbore

U sme hovorili o umen. Umenie v koncentra nom tbore, existuje aj tak nieo? Zle na tom, o nazvame umenm. Nu, z asu na as sa robili aj impro vizovan kabaretn vystpenia. Jeden barak sa poda po treby vyprzdni, dotrepe sa, alebo narchlo zbcha, zopr drevench lavc a zostav sa program". Veer sa posch dzaj t, ktor to v tbore ete relatvne dobre vychytili, naprklad kpovia alebo tborov robotnci, ktor nemusia

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

65

za svitania odchdza na robotu; prdu sa trocha zasmia alebo si poplaka, v kadom prpade - na chvu zabud n. Zaspieva sa niekoko piesn, zarecituje sa niekoko bsniiek, predvedie sa niekoko komickch scnok zo ivota v tbore - to vetko m pomc zabudn. A pom ha to! Dokonca natoko, e pr neprominentnch, oby ajnch tborovch vzov, ktor sa po celodennej akej lopote odober na kabaret, je ochotnch kvli tomu zmeka aj prdel polievky. Ak m niekto skutone dobr hlas, je mu o zvidie: na zaiatku nho pobytu v tbore, poas polhodinovej obedajej prestvky, ked sa na pracovisku vydvala po lievka (ila na nklady stavebnej firmy a skutone si na nej nedali zlea), sme sa zhromadovali v ete nedokon enej vrobnej hale; pri prchode dostal kad za nabe raku vodovej polievky. Km sme ju s obrovskou chuou chlpali, postavil sa jeden vze na sud a spustil talianske rie. Pre ns to bol umeleck zitok a jemu sa ula dvojit porcia, a to nie hocijak, ale zospodku", o zna menalo: dokonca aj s hrkom. Odmenu dvali vak v tbore nielen za umenie, ale aj za potlesk. Aspo ja by som bol mal - naastie som to nepotreboval - protekciu u azda najobvanejieho kpa v tbore, ktorho iste nie nhodou prezvali Zabijak". A preo? Raz veer sa mi dostalo nevdanej cti, ked ma znovu pozvali do tej istej ubikcie, kde sa u predtm konala spomnan piritistick seansa. Op sa diskutova lo v intmnej spolonosti vrchnho lekra (sm bol vz-

apriek
V I K T O R

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
66

F R A N K L

om) a op sa na stretnut za najprsnejch ileglnych opatren zastnil aj sanitn poddstojnk. Ked sa tam nhodne objavil Zabijak", poprosili ho, aby bol tak lskav a pretal nm jednu zo svojich bsn, o ktorch sa poukvalo po celom tbore. Nedal sa dvakrt nka a rchlo sa vrtil s akmsi dennkom. Z neho nm pred niesol trky svojich pokusov o umenie. Nevybuchol som do smiechu len vdaka tomu, e som si zrivo, do krvi dohrzol spodn peru, m som si sce spsobil vek boles, no zrejme som si zachrnil ivot; potleskom som vak neetril - zabezpeoval som sa pre prpad, e by ma pridelili do Zabijakovej" pracovnej aty - dovtedy sa mi to stalo len jeden jedin raz a mal som toho dos... V kadom prpade sa oplatilo, ak si Zabijak" zapamtal loveka v dobrom. A tak som oduu tlieskal, hoci na bostnej bsni kpa - Zabijaka" bolo smiene jedine to, e sa mu neustle rmovalo slovo lska" so slovom krska" a slovo boles" so slovom neres". Samozrejme, kad, aj ten najmen pokus o umenie v tbore, m v sebe vea grotesknosti; no, povedal by som, e vlastn zitok vetkho, o nejako svis s umenm, vyplva z prernho kontrastu medzi tm, o sa ponka ako umenie, a beztenosou ivota v tbore. Nikdy ne zabudnem, ako ma druh noc v Osvienime zobudila z hlbokho spnku po absoltnom vyerpan - hudba: ve lite bloku usporiadal vo svojej miestnosti hned pri vcho de do nho baraku oslavu a opit hlasy hulkali otrepan lgre. Potom odrazu stchli - a ozvalo sa kvlenie husie -

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

ktosi hral nesmierne cliv tango, ktor nebolo vemi zn me, a preto ani otrepan... Husle nariekali - a v dui som nariekal s nimi. Pretoe v ten de mal niekto dvadsiate tvrt narodeniny: t osoba leala v jednom z barakov osvienimskho tbora, len niekoko sto, i tisc metrov odo ma - a predsa bola nedosiahnuten. Bola to moja ena.

Tborov

humor

Vonkajieho pozorovatea dos ohrom u aj to, e v koncentranom tbore existuje monos pozorova pr rodu alebo sa obas potei z umenia, no azda ete ohromujcejie sa bude zda, ak poviem, e tam dokonca exis tuje aj humor. Pravdae, zasa len v nznakoch, a ked, tak samozrejme len pr seknd alebo mint. Aj humor je zbra due v boji o vlastn zchranu. Je predsa znme, e humorom si lovek vmi ako mkovek inm v udskom byt udriava odstup, zskava nadhad nad situ ciou, aj ked len, ako som u spomenul, na niekoko seknd. Istho priatea a kolegu, ktor bol cel tdne zaraden na robotu veda ma, som postupne trnoval na humor: raz som navrhol, aby sme si dali zvzok, e kad de si vymyslme aspo jeden vesel prbeh, a sce o tom, o by sa raz, po naom osloboden a nvrate domov, mohlo sta. Predtm bol chirurg, asistent na chirurgickom oddelen v

napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
68

' " V I K T O R

F R A N K L

nemocnici. Jednho da som sa naprklad poksil privies ho k smevu historkou, ktor som mu ivo vylil - po nvrate domov op pracuje na starom pracovisku, no tbor ho stle mta. Tu by som rd ete poznamenal, e ked s vzni nasaden na robotu a prde stavbyvedci na inpekciu, dozorca sa ide rozdrapi a vetkch poha, aby zvili pracovn tempo. Vyvreskuje na vzov? Po hyb, pohyb!" A tak som tomu kamartovi rozprval: Prde de, ked bude zasa st v operake a prve sa bude trpi so zdhavou operciou aldka; vtom dohrm zria denec a kri: Pohyb, pohyb! Prichdza f, pn primr!" Aj ostatn vzni si asto predstavovali takto smiene zitky z budcnosti. Naprklad sa bavili na tom, ako ich pozv na veeru a oni poprosia domcu paniu - po dobne ako kpa pri obedajej prestvke -, i by im ne nabrala polievku zospodu", aby sa im ulo aspo zopr hrkov, i dokonca aj pol zemiaika. Va po humore, pokus pozera sa na veci z humornho hadiska, je zrove aj jednm z trikov, ktor patria k umeniu i. Aj uprostred ivota v tbore si mono vy tvori postoj zaloen na umen i, pretoe ivot tam je pln kontrastov, a prve tieto kontrasty dodvaj pun relatvnosti aj vetkmu utrpeniu. Pre zjednoduenie by sa utrpenie loveka dalo prirovna k ltkam v plynnom skupenstve: tak ako urit, dan mnostvo plynu zapln plne rovnomerne cel dut priestor, do ktorho ho na pumpujeme, bez ohadu na jeho rozmery, prve tak isto zapln aj utrpenie duu loveka, udsk vedomie, bez

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

69

ohadu na to, i je to utrpenie vek, alebo mal. Z toho vyplva, e miera" udskho utrpenia je osi absoltne relatvne, a to zasa znamen, e na druhej strane aj t najzanedbatenejia malikos me spsobi obrovitnsku rados. Ako to naprklad bolo, ked ns transportovali z Osvienimu do tbora v Bavorsku, ktor patril pod Dachau? Vo veobecnosti sa predpokladalo, vlastne, pres nejie povedan, panoval strach, e ten transport smeru je do Mauthausenu. S rastcim naptm sme vetko sle dovali, najm ked sme sa blili k onomu mostu cez Dunaj, pretoe poda spoluvzov s niekokoronmi t borovmi sksenosami, keby mal vlak s do Mauthau senu, musel by odboi z hlavnej trasy. Ten, kto nieo podobn sm nezail, ako pochop t bujar veselos, ktor vypukla medzi vzami v trestaneckom vagne, ked zistili, e transport mieri - len" do Dachau. A ako to bolo, ked sme dorazili do tbora, patriaceho pod Dachau? Po dvoch doch a troch nociach! V obme dzenom priestore vagna, ako som u spomnal, nebolo dos miesta na sedenie pre vetkch; vina vzov t nekonen cestu zva prestala, len niektorm sa poda rilo strieda a aspo na chvku sa vystrie na roztrsenej slame, premoenej od udskho mou. Ked sme tam do razili, boli sme absoltne vyerpan. Prv dleit infor mcia, ktor sme sa dopouli od starch vzov, znela, e v tom pomerne malom tbore (maximlny poet 2 500 muov) nie je pec", z oho vyplvalo: nemaj tam kre matrium, teda ani plynov komory. A to znamenalo, e

V I K T O R

apriek

vetkmu
E .

F R A N K L

poveda

ivotu

dno

70

ani v prpade, ak loveka oznaia za musulmana", nem u ho rovno posla do plynu, pretoe musia vyka, km zostavia takzvan transport chorch do Osvienimu. A tak sa priame ohrozenie ivota, ktor nad nami viselo, aspo trochu oddialilo. Nae radostn prekvapenie, e sa nm podarilo splni elanie blokovho z Osvienimu, ktor nm prial, aby sme o najskr dorazili do tbora, kde (na rozdiel od Osvienimu) nemaj komn", nm po zdvihlo nladu. no, tto radostn nlada prispela k to mu, e sme sa smiali, artovali, napriek tomu, o ns ete v najblich hodinch akalo: pri opakovanom odpota van sa zistilo, e jeden vze chba. Postavili ns na apclplac, kde sme museli dovtedy st na dadi a stude nom vetre, km toho mua nenali. Objavili ho v baraku, kde od vyerpania zaspal tvrdm spnkom. Potom sa nudn odpotavanie zmenilo na trestn cvienie: cel noc, a do nasledujceho doobedia, sme museli - na priek dlhej mornej ceste! - mokr a premrznut st na apelplaci. A napriek tomu panovala medzi nami eufria! V tbore nemaj p e c " a Osvienim je daleko...

Zvidme

aj

basistom

Alebo - ako to bolo, ked nhodou okolo nho pracoviska pochodovala skupina basistov? T a m sa preja vilo, ak relatvne je utrpenie! Ako sme len zvideli tm trestancom ten ich pomerne usporiadan, pomerne bez-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

71

pecn, pomerne hygienick ivot! T sa urite mu pra videlne okpa, rozmali sme roztrpen; urite m kad z nich vlastn zubn kefku, vlastn kefu na at stvo, vlastn priu - kad jednu, sm pre seba - a raz do mesiaca dostvaj potu, vedia, o je s ich prbuznmi, i s vbec naive. Ns o to vetko u dvno obrali. Alebo - ako sme si navzjom zvideli, ak niekto z ns dostal monos pracova vo fabrike, pod strechou! To bola vhra! Kad z ns snval o anci, ktor by mu zachrnila ivot! Ale rebrek relatvneho astia pokrauje. Aj my, o sme museli chodi na robotu do ternu, zaraden do pra covnch iat, sme si medzi sebou mali o zvidie - t, ktorch zaradili na aiu robotu, zvideli ostatnm, pre toe prve ich stihla t smola, e sa dvans hodn denne museli brodi v hlbokom blate na elezninom nsype, kde vykladali vagny. Prve tam dochdzalo najastejie, skoro denne, k razom, neraz smrtenm. O inch ob vanch komandch sa zasa rili chry, e dozorcovia s mimoriadne tvrd a vzov nenosne bij a lovek mohol hovori o relatvnom ast u aj vtedy, ak ho tam neza raovali pravidelne. Raz som sa neastnou nhodou do stal do takej pracovnej skupiny; myslm, e keby vtedy neboli vyhlsili leteck poplach po dvoch hodinch, o si dozorca zobral na muku pecilne ma, a keby potom neboli zadeovali pracovn sily nanovo, zrejme by ma boli u vtedy priviezli sp do tbora na saniach, ktor pouvali na prevoz umierajcich, na smr vyerpanch

apriek
V I K T O R

vetkmu
E.

poveda

ivotu

no
72

F R A N K L

alebo u mtvych vzov. V kadom prpade: ak vyk penie to bolo, ked sa v takej situcii rozozvuala sirna, to si nevie predstavi ani len boxer, ktor dobre pozn, o znamen der gongu, oznamujci koniec kola a v posled nej sekunde odvracajci nebezpeenstvo knokautu.

astie je

to,

omu

sa

lovek

vyhne

lovek bol vdan osudu aj za najmenie hrzy, ktorch ho uchrnil. Pokladal za astie u i to, ak sa mu veer pred spanm podarilo odvivavi - samotn innos urite nebola nijako obzvl prjemn, ved na to bolo nevyhnutn v takmer nevykurovanom baraku, kde do vntra prevsali adov cencle, vyzliec sa donaha; no lovek bol aj tak rd, ak naprklad nevypukol leteck poplach, pretoe v opanom prpade sa okamite vetko zatemnilo, o znemonilo dokoni odvivovac proces a znamenalo, e lovek sa priprav prinajmenom o polo vicu aj tak krtkeho nonho odpoinku. Samozrejme, vetky tieto boh radosti" ivota v t bore predstavuj astie v schopenhauerovskom negatv nom zmysle, toti v zmysle absencie utrpenia, a aj to, ako sme uviedli, len v nanajv relatvnom vzname. Po zitvne radosti, aj ked len drobn, sa vyskytovali iba zriedka. Presne sa pamtm, ako som si raz urobil bilan ciu poteen, z ktorej vyplynulo, e za mnoho, mnoho tdov som len dvakrt zail chvu radosti. Prvkrt,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

73

ke som sa vrtil z roboty do tbora a po dlhom vyk van na polievku som sa dostal do radu, na zaiatku kto rho jedlo vydval kuchr-spoluvze F. Stl pri jednom z vekch kotlov a naberal z neho polievku do misiek, ktor mu nhlivo podstrkovali spoluvzni: a on, jedin spomedzi vetkch kuchrov, sa nepozeral na to, kto si misku nastavuje; bol jedin kuchr, ktor naberal poliev ku doslova bez toho, e by sa o len raz presvedil, komu ju podva, neuprednostoval svojich kamartov alebo krajanov tm, e by pecilne pre nich naieral hlbie do kotla, aby sa im ulo viac zemiakov, a pritom by ostatnm naberal hol polievku zvrchu"... - Neprichod mi vak lma palicu nad vzami, ktorm najvmi zlealo na ich klike". Kto je bez viny, nech hod ka meom do ud, ktor dvali prednos svojim priateom, ke ilo doslova o ivot. Tu nikto nesmie zodvihn kame skr, ako sa celkom primne nespta sm seba, i by v tej istej situcii urite konal inakie. Dlh as po tom, ako som sa u zasa mohol vrti k usporiadanmu ivotu, teda dvno po osloboden z tbora, mi raz niekto ukzal reprodukciu fotografie z ne jakho farebnho asopisu, na ktorej boli vzni v koncen tranom tbore. Tlaili sa na poschodovch priniach a apaticky hadeli do fotoobjektvu. Nie je to stran, tie hrozn tvre, a vbec, to vetko...?" Ako to myslte?" sptal som sa - a skutone som nechpal. Pretoe mne v tej chvli vyvstal pred oami jeden obraz. P hodn rno. Vonku ete tmav noc. Lem na tvrdch doskch v zem-

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
74

" V I K T O R

F R A N K L

anke, je ns asi sedemdesiat spoluvzov a vetci mme nariaden etriaci reim", to znamen, e sme prcene schopn a nesmieme opa tbor. Dokonca nemusme chodi ani na nstup. Cel de meme polihova a po driemkava na naom zkom priestore v baraku, priom musme pota so pecilne redukovanm prdelom stra vy pre chorch v etriacom reime" jedenkrt denne, pozostvajcim z extra zriedenej a extra malej porcie vodovej polievky. My sme vak navsos spokojn; no, sme astn, napriek vetkmu! Tisneme sa o najbliie k sebe, aby sme zabrnili niku tepla, pritom sme vak apatick a maltni, doslova nepohneme ani prstom, km to nie je bezpodmienene nevyhnutn. Z apelplacu, kam akurt dopochodovala pracovn ata z nonej zmeny, do lieha ostr piskot a hlasn povely. Vtom sa rozletia dvere, dovntra vtrhne snehov vchrica a s ou dokrivk za sneen, absoltne vyerpan spoluvze, ktor sa u nevie doka, aby sa mohol aspo na pr mint vystrie na dosku. Blokov ho vak vyhod von, pretoe poas nstupu sa okrem oficilne uznanch chorch v baraku nesmie zdriava nijak in nepovolan osoba! Hrozne mi je to toho spoluvza! Pritom som nesmierne astn, e v tej chvli nie som v jeho koi, e mm etriaci reim" a e si mem dalej v pokoji lea. Ved ak love ka vypu na dva dni na oetrovu a nebodaj k tomu ete pridaj dva dalie dni, me to znamena aj zchranu ivota.

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

75

Do

tfusovho

tbora?

Vtedy ma vak postretlo ete aj in, omnoho vie astie. Ked ma po tvrtom dni mali zaradi do nonej zmeny - znamenala by pre ma ist smr -, vrtil sa do baraku vrchn lekr a vyzval ma, aby som sa dobro vone prihlsil na lekrsku slubu do dalieho, tfusovho tbora. Hoci ma priatelia od toho naliehavo odrdzali a takmer vetci dal kolegovia, ktor nevykonvali lekr sku slubu, mali relne protiargumenty, preo to nemm prija, okamite som sa rozhodol, e sa prihlsim. Bolo mi jasn, e v pracovnej ate by bolo vemi rchlo po mne; ked som u mal zomrie, tak aspo nech m moja smr zmysel. Rozhodne mi pripadalo elnejie o len troku pomc svojim chorm spoluvzom, ne takto vegetova a napokon skapa ako ten najneproduktvnej kop, ktorm som momentlne bol. Jednoducho som si to zr tal, nebola to zdaleka nijak hrdinsk obe. Sanitn poddstojnk tajne nariadil, e pre oboch lekrov, ktor sa dobrovone prihlsili do tfusovho tbora, plat a do transportu etriaci reim. Vyzerali sme tak zdochnuto", e v tomto stave by mu pribudla do tbora nanajv dvojica mtvol, a nie dvojica lekrov. Toto vetko sa mi vynorilo v pamti a v predstavch, ked mi ukzali t fotografiu z koncentranho tbora. A usiloval som sa to vetko vyrozprva tak, aby ma porozumeli a pochopili aj to, e mi ten obraz zdaleka nepripad a tak stran, ba

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
76

V I K T O R

F R A N K L

dokonca si viem vemi dobre predstavi, e sa t udia na om vtedy vlastne ani nectili a tak neastn. Najprv sme sa zhovrali o tom, ako strane sa - a na niektor spomenut vnimky - znehodnocuje a pad za obe vetko, o nesvis priamo so zachovanm vlastnho ivota a ivota tch, ktor s loveku vntorne najbli. Tto degradcia sa vak nezastav ani pred lovekom samm, pred jeho vlastnou osobou. Aj ju strhne so sebou duevn vchrica, ktor zdanlivo zra do priepasti spo chybovania vetky hodnoty. Pod sugesciou sveta, ktor u dvno nevie, o je hodnota udskho ivota a udskej dstojnosti, ktor urobil z loveka iba nemohci predmet vyhladzovacej politiky a pred jej zavenm si zaumienil ete pomocou vykorisovateskej politiky vymka z ne ho posledn zvyok fyzickch pracovnch sl - pod touto veobecnou sugesciou mus veobecn degradcia postih n aj vlastn ja. lovek v koncentranom tbore, ak sa v om len naposledy nevzoprie vedomie vlastnej udskej hodnoty, strca pocit, e je vbec subjekt, nieto ete duchom obdaren, vntorne slobodn jedinec, ktor m svoju osobn hodnotu. Sm seba vnma u skr len ako najnepatrnejiu sas vekej masy, jeho jestvovanie sa degraduje na rove stdovosti. udia u prestvaj myslie, strcaj vlastn vu a mu ich hna hned sem, hned tam, zha dovedna, alebo rozha ako st do oviec. Vpravo i vavo, pred tebou i za tebou striehne mal, ale ozbrojen, rafinovan a sadistick svorka, ktor a ustavine poha dopredu alebo sp, reve na teba,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

kope do teba imou alebo a mlti pabou. Pripadali sme si ako ovce stda, ktorch jedinm cielom je vy hn sa tokom psov, a ked maj chvTu pokoja, trochu sa smie nara. A tak ako sa prestraen ovce pretskaj doprostred stda, aj kad z ns len tak striehol, ako sa dosta doprostred pstupu a poda monosti aj doprostred celej kolny, aby skr unikol derom strcov, pochodu jcich po oboch stranch kolny, na jej ele a na konci. No okrem toho malo postavenie v strede ete aj t neza nedbaten vhodu, e chrnilo pred vetrom. Take to nie je iba sugescia, ale po viacerch strnkach aj pokus o vlastn zchranu, ked sa lovek v koncentra nom tbore doslova poka rozplyn sa" v mase. Roz plyn sa" medzi piatimi, v pstupoch, to rob vze o skoro u mechanicky; o o sa usiluje vedome, je strati sa v mase", zachova jedno z hlavnch prikzan sebaz chovy v tbore: len za iadnu cenu neby npadn, len za iadnu cenu nim, ani len najmenou malikosou ne upta pozornos eseskov!

Tba

po

samote

Existuj, prirodzene, obdobia, ked je potrebn a pritom aj mon vymani sa z masy. Je znme, e ked sme nepretrite spolu s mnostvom spolutrpiacich, ked sme s nimi v kadej chvli a pri vetkch banlnych konoch kadodennho ivota, asto to vyvol neodolaten nut-

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
78

V I K T O R

F R A N K L

kanie vyslobodi sa aspo len nakrtko z tohto trvalho ntenho spoloenstva. Zmocn sa vs hlbok tba by sm so sebou a s vlastnmi mylienkami, tba po ksku samoty. Ked ma premiestnili do inho, takzvanho etriaceho tbora v Bavorsku, v ktorom som potom, poas vekej tfusovej epidmie, smel konene pracova ako lekr, mal som obas to astie, e som sa aspo na pr mint mohol utiahnu do vytenej samoty. Za tfusovm ba rakom - bola to zemanka, v ktorej lealo natlaench asi pdesiat spoluvzov, blzniacich v najvyej horke bolo jedno tich miesto v kte pri dvojitej tborovej ohrade z ostnatho drtu. Z pr kolov a haluz tam vy tvorili aksi improvizovan stan, do ktorho nahdzali denne tch zo es mtvol, o v naom malom tbore uhynulo". Bola tam aj achta s podzemnm vodovo dom, zakryt drevenou platou. T a m som si iiel sadn vdy, ked sa v baraku mohli bezo ma ako lekra na chvku zaobs. Sedel som tam a pozeral cez ostnat drty, neodmysliten sas tbora, na re zelen a za kvitnut nivy a v diake sa modrajce pahorky bavorskej krajiny. Sedel som tam a tobne snval a moje mylienky zalietali daleko na sever a severovchod - kdesi tam mohli by moji milovan -, no teraz som tam videl iba oblaky desivo bizarnch tvarov. Zavivaven mtvoly, o leali veda ma, ma neruili. Zo snov ma vytrhali iba kroky strneho, ktor z asu na as hliadkoval popri plote, alebo ak zavolali na ma z baraku, e mm s

Psycholg

p r e v a

k o n c e n t r a c" n

tbor

79

vyfasova erstv lieky, ktor doli pre moju karantnnu stanicu - p, a raz dokonca a desa tabletiek nhradkovho aspirnu i cardiazolu - na niekoko dn a pre pde siat pacientov. Iiel som si ich teda vzia, a zrove som vykonal aj vizitu": preiel som od vza k vzovi, zme ral som im pulz a vemi akm prpadom som podal po pol tabletke lieku, tm najam som u ani ni nedval, aj tak by to nepomohlo a musel by som o liek ukrti inch, u ktorch bola ete anca na zchranu; no a tm ahm prpadom som nemohol da ni, azda okrem dob rho slova. Vliekol som sa teda od jednho spoluvza k druhmu, sm do krajnosti zoslabnut a telesne zni en, pretoe som tie len tesne predtm prekonal ak tfus. A potom som sa znova utiahol sp do svojej samoty a znova som si sadol na dreven kryt podzemnho hydrantu - ktor raz, mimochodom, zachrnil ivot trom spoluvzom. Krtko pred oslobodenm vypravovali ma sov transporty (dajne do Dachau), a traja nai boli od hodlan za nijak cenu do nich nenastpi. Vliezli do tej vodovodnej achty a schovali sa tam pred tborovou strou, ktor prehadvala cel zemie. Ja sm som tie napnav chvle naoko pokojne presedel na kryte achty a usilovne som ignoroval nedverivo sliediacich strcov, ktor v prvej chvli sce zrejme aj pojali podozrenie a chceli kryt zodvihn, no potom si to predsa rozmysleli a preli okolo ma - tak primne a nevinne som sa tvril, a akoby sa ni nedialo, hdzal som kamienky do ohrady z ostnatho drtu. Iba jeden strca na chvu zavhal, ked

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
80

' " V I K T O R

F R A N K L

ma tu tak videl, no mj nevinn pohad ho okamite odzbrojil - a nhlil sa dalej. Trom spoluvzom v hlbokej achte som oskoro oznmil, e hlavn nebezpeenstvo pominulo.

Osud

sa

zahrva

O tom, ako radiklne klesne hodnota udskho ivota jednotlivca v tbore, me ma asi predstavu ozaj iba ten, kto sm zail tamojie pomery. No kede ho to zrove otupovalo, uvedomoval si znevaovanie existen cie udskch jedincov najviac vtedy, ked z tbora vypra vovali transport chorch. Vzni museli vo fujavici aha kilometre a kilometre, a do dalieho tbora, dvojkoleso v kry, na ktor jednoducho len tak nahdzali vyciven tel vzov, urench do transportu. Ak niekto umrel, prihodili aj toho: zoznam musel sedie! Najdleitej bol zoznam, lovek bol dleit len potia, pokia mal vzensk slo, a doslova predstavoval u iba slo. Mtvy, i iv - to u tu neplat; ivot" sla" nie je podstatn. o je za tmto slom, za tmto ivotom, to je ete menej dleit: osud - prbeh - meno loveka. Na prklad v transporte chorch, s ktorm som iel ako lekr z jednho bavorskho tbora do druhho, bol aj ist mlad vze, ktor by bol musel zanecha na mieste svojho brata, pretoe ten sa nedostal na zoznam. Napo kon uprosil nelnka tbora, aby jednho zo zoznamu,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

81

ktor by v poslednej chvli bol rd ostal, vymenil za jeho brata. Zoznam musel sedie! Ni ahie: brat jednoducho prevzal vzensk slo i krstn meno a priezvisko vza, ktor ostal na mieste, a naopak. Lebo ako som u spo menul, doklady sme v tbore dvno nemali a kad bol astn, e nevlastnil ni viac okrem svojho, napriek vetkmu ete dchajceho organizmu. Vetky tie zdra py a handry, o doslova viseli na ochabnutej koi tchto polokostier, zaujmali u iba tch, ktor ostvali: dohas najcich musulmanov" s neskrvanou zvedavosou acovali, i predsa len nemaj ete trochu lepie topnky alebo kabty ako oni. Ved ich osud bol speaten, a tm, o ete smeli osta v tbore, o ete ako-tak vldali, mu selo by dobr vetko, o zvyovalo ich ancu na preitie. Ozaj neboli sentimentlni... Pocit, e lovek plne prestva by udskm subjek tom, ete zhoruje okolnos, e lovek v koncentranom tbore ako objekt nie je len vydan napospas svojvli str, ale okrem toho je aj objektom osudu, jeho hra kou. Predtm som si vdy myslel, aj som tvrdil, e lovek zvyajne a po piatich i desiatich rokoch zist, nao bolo dobr nieo v jeho ivote. Koncentran tbor ma to nauil inak: ako asto sme sa u po piatich i desiatich mintach ani nedozvedeli, nao bolo nieo dobr! U v Osvienime som si dal zsadu, ktor sa oskoro osvedila ako sprvna" a ktor si neskr vzala k srdcu aj vina mojich spoluvzov: ked sa ma nieo sptali, odvetil som vo veobecnosti pravdivo; no na o sa ma nesptali, o tom

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

no
82

V I K T O R

F R "A N K L

som mlal. Ak sa ma sptali, koko mm rokov, povedal som; ak sa ma sptali, ak mm povolanie, povedal som lekr" - no zamlal som, e som pecialista, km sa ma vslovne nesptali, ak mm pecializciu. V prv dopo ludnie v Osvienime priiel na apel dstojnk SS. Vzni pod tyridsa museli nastpi na jedno miesto, t nad tyridsa zas inde; dalej vytriedili kovorobotnkov, auto mechanikov atd. Potom sme si museli spusti nohavice a vyetrili ns, i nemme pruh, niektorch aj vyradili. Jed nu skupinu zahnali pred in barak, a tam sme znova museli nastpi na apel. V tej skupine som bol aj ja. Znova ns triedili, a ked som strune a rzne zodpovedal otzky vek?" - povolanie?", oddelili ma s malou sku pinou bokom. T t o skupinku hnali k daliemu baraku, kde ns znova rchlo preskupili. Takto to pokraovalo ete niekokokrt, a som bol u celkom neastn, pre toe som sa ocitol medzi sammi cudzincami, ktor hovo rili neznmymi jazykmi. Tu prebehol posledn vber a vytriedench hnali do poslednho baraku. A tu som zrazu zistil: ve som medzi starmi kamartmi, medzi krajanmi a kolegami, som v pvodnom baraku, z ktorho som vyiel! A takmer si ani nevimli, koko ma medzitm prehali. Lene ja som tuil, koko monch osudov som za tch pr mint minul... Ke u zostavili spomnan transport chorch do e triaceho tbora", dostalo sa na zoznam aj moje meno, lepie povedan, moje slo: potrebovali nejakch lek rov. Nik vak nemal istotu, i transport ide skutone do

Psycholg

p r e v a

koncentran

t a' b

83

etriaceho tbora. Mali sme s tm u svoje sksenosti. Rovnak transport nariadili u pred pr tdami. A u vtedy sa veobecne predpokladalo, e nepjde do nijak ho etriaceho tbora, ale do plynu". Potom zrazu prilo avzo: kto chce, me sa da vyiarknu, ak sa dobrovone prihlsi na non (najobvanejiu) zmenu. Osemdesiatdva spoluvzov to aj ihned urobilo. A o tvr hodiny na to sme sa dozvedeli, e transport zruili. Lene t osemdesiati dvaja u trali na zozname nonej ichty! Pre vinu z nich to znamenalo smr do najblich trnstich dn.

Posledn

va,

nauen

naspam

Teraz teda zostavovali transport do etriaceho tbora po druh raz. Pravdae, nikto u nevedel, i je to finta a trik, ako vymka z chorch posledn zvyok pracovnej sily, aj ked iba na trns dn; a i pjde do plynu, alebo naozaj do etriaceho tbora? - Vrchn lekr ma mal rd. O tritvrte na desa veer mi poepol: Po vedal som v pisrni, e sa smie ete odhlsi, do desiatej to me urobi!" Dm mu na vedomie, e to nie je ni pre ma, jednoducho som zvyknut kra priamou ces tou, alebo - mono by sa to dalo poveda aj tak - necha osudu von priebeh. Ja ostanem u len pri svojich chorch druhoch," povedal som mu. Spoinul na mne scitnm pohadom, akoby tuil... Nemo mi podal ru-

Napriek

vetkmu
E.

poveda ivotu
F R A N K L

dno

.
84

V I K T O R

ku, akoby to nebola rozlka na ivot, ale: na smr... Idem. Pomalm krokom sa vraciam do svojho baraku. Na mojom mieste smutne sed dobr priate. Skutone chce s?" spta sa ma. no - idem..." V oiach sa mu objavia slzy. Snam sa ho utei. No musm urobi aj osi in: stny testament... Povaj, Otto: ak sa nevrtim domov, k ene; a ak sa ty s ou stretne... tak jej po vie - dvaj pozor: po prv, e sme sa dennodenne, stle o nej zhovrali - pamt sa? Po druh, e som nikdy nebil nikoho vmi ako ju. Po tretie, e ten krtky as, o sme boli svoji, e toto astie vyvilo vetko, aj to, o sme museli prei tu..." Otto, kde si teraz? ije ete? o sa s tebou stalo od tej naej poslednej spolonej chvle? Naiel si svoju enu? A pamt sa ete, ako som a vtedy, napriek tomu, e si plakal ako decko, dontil od slova do slova sa naspam naui mj stny testament? Na druh rno som odiiel s transportom. Tentoraz to nebola finta, ani trik. T e n t o transport neiel do plynu, ale skutone do etriaceho tbora. A t, o ma tak utovali - t ostali v starom tbore, v ktorom potom zril ete hor hlad ako v naom novom tbore. Mysleli si, e sa zachr nia, a rtili sa do zhuby: po mesiacoch, u po osloboden, som znova stretol spoluvza zo starho tbora, ktor ako tborov policajt" osobne zhabal z hrnca kus msa, o pochdzal z hromady mtvol... Pretoe v tom tbore, ktor sa neskr zmenil na pln peklo, a ja som sa z neho dostal v poslednej chvli, vypukol kanibalizmus. Komu by tu nepriiel na rozum prbeh o Smrti v Tehe-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

85

rne? Bohat a mocn Peran sa prechdzal raz v sprie vode sluhu po zhrade svojho domu. Zrazu sluha zane horekova, e sa mu ukzala Smr a vyhrala sa mu. Sluha penlivo pros pna, nech mu d najrchlejieho koa, aby sa mohol chytro vyda na cestu a ujs do T e h e rnu, e by tam chcel dorazi ete do veera. Pn mu d koa a sluha odcvla. Ked sa vak pn vracia do domu, stretne Smr. A takto ju oslov: Preo si tak nastraila mjho sluhu, preo si sa mu vyhrala?" A Smr na to odvet: Ja som sa mu predsa nevyhrala! A vbec som ho nechcela naaka. Len som sa asi prekvapene zatvrila, lebo som sa zaudovala, e ho vidm tu, ved sa predsa dnes veer mm s nm stretn v T e h e r n e ! "

Pln

na

tek

Ked vs preme pocit, e ste obyajnou hrakou v rukch osudu a u vonkoncom ani nechcete by jeho pnom, nech si radej len plynie svojou cestou, a ked sa k tomu pridru ete hlbok apatia, ktor sa v tbore zmocuje loveka, je len pochopiten, e utek pred kadou iniciatvou a boj sa rozhodnut. V tborovom ivote sa treba niekedy rozhodn bleskovo, okamite, a asto s to rozhodnutia o byt i nebyt. Vtedy je vze najradej, ked ho osud nenti rozhodn sa, a urob to miesto neho sm. Tento tek pred rozhodnutm vystpi najvypuklejie vtedy, ked vze zrazu stoj pred rozhod-

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
86

V I K T O R

F R A N K L

nutm, i ujs, alebo neujs. Za tch pr mint - pretoe vdy me s iba o minty -, v priebehu ktorch sa mus rozhodn, preije v duchu pekeln muky: m sa poksi o tek, alebo nem? M vzia na seba to riziko, i nie? Aj ja som preiel tmto oistcom, plnm vntornho naptia, ked bol front u bezprostredne blzko a naskytla sa mi prleitos ujs. Kamart, ktor vykonval lekrsku slubu v baraku mimo tbora, bol za tek. Naliehal na ma, aby sme uli spolu. Podfukom, pod vymyslenou zmienkou, e ma potrebuje ako pecialistu na konzlium k paciento vi, ktor nie je vzom, sme sa dostali von z tbora. Tam ns mal aka prslunk zahraninho odboja s uniformami a falonmi papiermi. Lene v poslednej chvli nastali technick prekky a museli sme sa ete raz vrti do tbora. T t o prleitos sme vyuili na to, aby sme sa zsobili na cestu niekokmi zhnitmi zemiakmi a hlav ne, aby si kad z ns zadovil ruksak. Na tento el sme vnikli do opustenho baraku v enskom tbore vznen eny nedvno odtransportovali do inho tbo ra. V baraku panoval nepredstaviten neporiadok. Pod a toho, ako bolo vetko porozhadzovan, sme jasne vi deli, e vea ien ulo; vali sa tu handry a slama, poka zen zvyky jedl a rozbit riad. No hoci sa nali aj naoko slunejie eusy - inak v tbore vysoko cenen predmety -, nebrali sme ich. Vemi dobre sme toti vedeli, e v poslednom ase, ked v tbore zavldli u najdezoltnejie pomery, sa tieto ndoby nepouvali len na poliev ku, ale aj na umvanie a zrove aj ako nonky. (Platil

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

87

sce najprsnej zkaz odbavova potrebu do nejakej n doby v baraku, lene mnoh jednoducho museli tento zkaz obchdza, naprklad chor, o poas tfusovej epi dmie mali vysok horky a tak zoslabli, e ani s cudzou pomocou nevldali v noci vyjs von na latrnu.) Ja som teda stril vonku, a mj kolega sa medzitm vkradol do opustenho enskho baraku. Po chvli vyiel cel roz iaren a pyne ukzal na ruksak, ktor schovval pod ka btom. No videl dnu ete jeden, ten som si mal vynies ja. Teraz stril zase on, a ja som iel do baraku. Ako som sa prehrabval v kopch tch handr a odpadkov a okrem druhho ruksaka som na svoju vek rados a prekvapenie naiel aj star zubn kefku, zrazu som pod hromadou navidomoi narchlo zanechanch vec objavil mtvolu eny... Utekm sp do svojho baraku, musm si zbali vetky veci: eus, pr roztrhanch paliakov, o som zdedil" po mtvom pacientovi z tfusovho baraku, a niekoko de siatok malch ceduliek, na ktorch som si stenografick zaal heslovite rekontruova svoju vedeck prcu, o kto r som priiel v Osvienime. Napochytre urobm ete raz vizitu, naposledy prejdem popri pravom a potom popri avom rade pacientov, ktor leia natlaen na zhnitch doskch po oboch stranch zemanky. Pritom pristpim aj k jedinmu krajanovi, ktor je u viac mtvy ne iv, hoci som sa po cel as zo vetkch sl usiloval vyliei ho. Prirodzene, e pln teku musm z bezpenostnch dvo dov prsne taji. Napriek tomu, akoby mj spoluvze o-

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
88

V I K T O R

F R A N K L

si tuil. (Mono som trochu nervzny.) Z nioho ni sa ma spta zastretm hlasom: Aj ty sa chyst ujs?" Pokrtim hlavou. Ale nevldzem sa u zbavi jeho pohladu. Po vi zite sa k nemu znova vrtim. A znova spoinie na mne ten bezndejn pohad - a pociujem ho ako vitku. oraz hlbie sa zavtava do ma ten nedobr pocit, ktor ma premkol hned vtedy, ked som pristal, e ujdem spolu s kolegom - a tm som poruil svoju star zsadu, e ne budem osudu kafra do remesla. Zrazu vybehnem z ba raku a utekm poveda kolegovi na oetrovu, e ne mem s s nm. L e n o som mu rezoltne oznmil, aby so mnou nepotal, len o som sa rozhodol osta na alej pri svojich pacientoch, nedobr pocit bol pre, ako by ual! Neviem, o prines nasledujce dni, no vntorne pokojn ako nikdy kram odhodlane sp do svojho tfusovho baraku, prisadnem si na dosky ku kamar tovm nohm a uteujem ho, ako mem, prihovram sa aj dalm zmietajcim sa v horkach, usilujem sa ich upokoji. Potom nadiiel posledn de nho tbora. Ako sa priblioval front, takmer vetkch vzov odsunuli v ma sovch transportoch do inch tborov. Bonzci, kpovia a kuchri uli. V ten de mali dajne do veera evakuova cel tbor, aj poslednch chorch vzov, o tu ete osta li, vrtane niekokch lekrov a oetrovateov". V noci mali dajne tbor podpli. No nkladn aut, ktor mali odviez chorch, sa neukzali ani do popoludnia. Miesto toho tbor naraz nepriechodn uzatvorili a zaali prsne

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

89

stri ohradu z ostnatho drtu, take sa nik viac nemo hol poksi prejs u polovychodenou cestou cez drt". Situcia zanala vyzera dos hrozivo. Poda vetkho mienili tbor podpli aj so zvynmi vzami. A tak sme si s kolegom po druh raz zaumienili ujs. Rozkzali nm pochova za ostnatm drtom troch mtvych z tohto da. Okrem ns dvoch by to toti u nik v tbore nevldal urobi, takmer vetci leia v nie kokch ete obvanch barakoch vo vysokch horkach a blznia. Rozhodli sme sa: s prvou mtvolou v starom koryte, ktor nahrdzalo rakvu i mry, prepaujeme jeho ruksak, s druhou mtvolou mj, a pri tretej uteieme. A po tretiu mtvolu sa nm aj podarilo program zrealizova. No pri tretej som musel aka - kolega iiel ete chytro pozha niekde ksok chleba, aby sme na najbliie dni mali v lese osi pod zub. akm; minty sa maj, som oraz netrpezlivej - ete stle sa nevracia. U som si v duchu tak pekne predstavoval, ak bude chu slobody po prv raz po troch rokoch, ked sa rozbehneme oproti fron tu. A neskr sme sa dozvedeli, ak by to bolo bvalo nebezpen. Lene k tomu ani nedolo. Vo chvli, ked konene dobehol mj kolega, v tej istej chvli sa otvorila dokorn brna tbora a ndhern striebrist auto s ve kmi ervenmi krmi sa pomaly inulo na apelplac: zjavil sa delegt medzinrodnho ervenho kra v eneve a vzal pod ochranu tbor a jeho poslednch oby vateov. Ktoe by teraz myslel na tek? Z trob auta vykladaj debny s liekmi, rozdvaj cigarety, fotografuj

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
90

V I K T O R

F R X N K L

ns a vypukne veobecn jasot. U nemusme bra na seba riziko, u nemusme bea medzi dva bojujce fronDelegt sa ubytuje v dedinskom dome nealeko tbo ra, aby pre kad prpad bol poruke aj v noci. V prvom zhone a nvale radosti sme pozabudli na tretiu mtvolu. Teraz sme ju vyniesli von a spustili sme ju do malej jamy, ktor sme predtm spolone vykopali. Strny, ktor ns sprevdza a dozer na ns, je zrazu krotk ako barnok. Tu u, e sa karta obrtila, a poka sa nadviaza s nami kontakt. Pripoj sa ku krtkej modlitbe za zosnulch, ktor sa pomodlme, skr ne padn na mtvoly prv hrudy. Hdam ete nikdy nezazneli z udskch st vrc nejie slov, ako boli tie nae, ktormi sme vo svojej modlitbe prosili za pokoj po vetkom vntornom napt a vzrueniach poslednch dn tohto finia nho preteku so smrou... Takto preiel tento de, posledn de nho tbora, v predtuche slobody, ktor sme v duchu povaovali u za skutonos. Lene naa rados bola predasn. Pretoe napriek ubezpeeniu delegta ervenho kra, e poda dohody nesm tbor dalej evakuova, ba napriek tomu, e bol osobne prtomn v osade veda tbora, v noci prili nkladn aut s posdkou SS, ktor odovzdala roz kaz, e tbor sa mus okamite vyprzdni; poslednch vzov, ktor tu ostali, odtransportuj do centrlneho tbora, odkia ich do tyridsiatich smich hodn maj previez do vajiarska a vymeni za vojnovch zajatcov.

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

91

Esesci z nkladnch ut s na nepoznanie, tak priatesky ns prehovraj, aby sme bez obv nastpili a teili sa z vekej ance, ktor sa nm naskytla. A t, o maj ete dos sl, sa u aj tlaia na nkladn aut; ako chorch a plne zoslabnutch s nmahou vykladaj hore. Len o do predposlednho auta odpotaj trins osb, sme aj my s kolegom, na chrbte ruksaky, ktor u nemusme skrva, pripraven nastpi. Odpotava vrchn lekr, stojme v skupinkch po ptnstich; ale ns dvoch minie, nezapo ta ns. Trinstich naloia na auto, a my dvaja tu ostva me, prekvapen, sklaman, nahnevan, a zatia o predpo sledn auto odchdza, zahrnieme vrchnho lekra vit kami. Ospravedluje sa, vyhovra sa na vyerpanos a roz tritos, vraj si omylom myslel, e ete vdy pomame na tek. Netrpezlivo si znova sadneme, s ruksakmi na chrbte, a akme s niekokmi poslednmi vzami na posledn auto. No nechaj ns dlho aka. A tak si ah neme na przdne prine v oetrovni a plne spadne z ns vojna nervov", ktor sme prevali v poslednch hodi nch a doch, spadne z ns vyptie striedajcich sa ndej a sklaman (od najvyej eufrie po smrten zkos). Sme pripraven na cestu" a zaspvame v atch a topn kach. Zrazu ns zobud paba z puiek a diel, sveteln raketov signly, hvzdanie guliek, ktor prenikaj aj cez stenu baraku; vtrhne dnu vrchn lekr a kri, aby sme sa hodili na zem, a z poschodovej postele mi ist spoluvze sko v topnkach na brucho: to ma u dokonale preberie. oskoro nm je situcia jasn: front je tu! Streba slabne a

lap riek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
92

V I K T O R

F R A N K L

prestva, svit - a vonku na stoiari vedia brny tbora zaveje biela zstava. No a po tdoch sme sa, mal zvyn hstka ud z tohto tbora, dozvedeli, e ete aj v poslednch hodinch si osud" s nami op raz zahral, zistili sme, ak pochybn je vetko udsk rozhodova nie, a najm tam, kde ide o ivot i smr; zase sme si spomenuli na rozprvku o Smrti v Teherne, v svislosti so spoluvzami, ktor sa onej noci domnievali, e ich nkladn aut vez v strety slobode; lebo po tdoch sa mi dostali do rk fotografie z malho tbora nedaleko nho, kam odviezli mojich pacientov, zamkli ich do ba rakov a tie potom podplili. Na fotografich vidno napoly zuhonaten mtvoly.

Podrdenos
Tolko k charakteristike apatie a otupenia mysle, ktor sa zmocn vza poas vlastnho pobytu v tbore a zdegraduje jeho duevn ivot vcelku na primitvnejiu rove, urob z neho nemohcny objekt osudu alebo aj svojvle strcov tbora a v konenom dsledku vedie k tomu, e sa neopovi uchopi svoj osud do vlastnch rk, teda rozhodova. Apatia m vak aj in priny, ne mono ju teda chpa len ako sebaobrann mechanizmus due, o ktorom sme hovorili. M aj fyzick priny. Prve tak ako podrdenos, ktor - popri apatii - patr k najv raznejm prznakom duevnho stavu vza. Medzi ce-

Psycholg

p r e v a

i o n c e n t r a In y

tbor

lm radom telesne podmienench momentov stoja na pr vom mieste hlad a nedostatok spnku. Ako je veobecne znme, u aj v normlnom ivote vyvolvaj u loveka apatiu a podrdenos. V tbore svis nedospatos ias tone aj s tm, e v neuveritene prepchatch barakoch, kde je hygiena plne neznmym pojmom, vzov strane trpi aj hmyz. K apatii a podrdenosti, ktor vznik v tbore, prispie va aj dal moment: neexistuj tu civilizan nvykov ltky, ktorch lohou za normlnych okolnost je zmierova apatiu a podrdenos - neexistuje nikotn a kofen! Takto sa apatia a podrdenos len stupuje. No k fyzickm prinm pecifickho duevnho stavu vza v tbore sa pridruuj ete aj duevn pohntky, a sce v podobe uritch komplexov". Vina vzov, pochopi tene, trp akmsi pocitom menejcennosti. Kad z ns bol kedysi niekto", alebo si aspo myslel, e niekto je. No teraz, tu, zaobchdzaj s nm doslova tak, akoby nebol nik. (Je jasn, e sebavedomm, ktor je zakorenen v podstate udskho duchovn, by nemala otrias ani situ cia v tbore; ale kok udia, a aj kok vzni maj takto pevn sebavedomie?) Priemern vze v tbore o tom ani vemi nerozma, on sa mimovone, prirodzene cti plne deklasovan. Tento pocit sa vak stva aktulnym a ako kontrastn reakcia na pecifick sociologick truktru tborovho ivota. Mm pritom na mysli on meninu vzov, ktor platili takreeno za prominentov, kpov a kuchrov, skladnkov a tborovch policajtov" - t vetci

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
94

V I K T O R

F R A N K L

si kompenzovali primitvny pocit menejcennosti; vo ve obecnosti sa vonkoncom nectili deklasovan ako vina obyajnch vzov, ale naopak, povaovali sa za spe nch. Niekedy si vypestovali dokonca caesarovsk kom plex v malom. Duevn reakcia zrivej a zvistlivej v iny na sprvanie meniny sa ventilovala rozlinm sp sobom - obas aj zlomysenmi vtipmi. Jeden takto vtip naprklad znel: Zhovraj sa dvaja vzni, a jeden z nich poznamen o treom, ktor patr prve k tm spe nm": Toho som poznal, ked bol ete len prezidentom najvieho bankovho domu v...; a teraz sa vypracoval na kpa." Kdekovek skrsne konflikt medzi vinou deklasovanch a meninou spench - a na to je v tborovom ivote prleitost viac ne dos, ponajc vydvanm jedla -, podrdenos sa prederie na povrch a vybiuje sa na maximum. Pocit podrdenosti, ktor pramen z rznych u spomnanch telesnch prin, sa umocn pri stupujcimi duevnmi prinami, komplexnm citovm nbojom vetkch zastnench. Potom nie div, e kon flikt, ktor prepukol, sa skon ruvakou medzi vzami. Reflex, podmienen afektom zlosti, sa vybja formou deru aj preto, e vze je v tbore ustavine svedkom bitky. Dobre to poznm z vlastnej sksenosti, ako vyhla dovanho a notoricky nedospatho vza svrb dla", ako sa mus kroti", ked ho pochyt zrivos. Nedospat som bol vtedy u aj preto, lebo v zemanke, ktor slila za tfusov barak, sme ist as mohli kri, ale

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

95

museli sme sa stara o to, aby pec v noci nevyhasla. Kto ete ako-tak vldal, musel sa zastni na nonej slube pri peci a stri ohe. A predsa - napriek vetkmu! som hdam nezail idylickejie hodiny ako tie, ked som uprostred noci leal na zemi pred malou pieckou, zatia o ostatn spali alebo blznili v horkach, stril som poas svojej zmeny" ohe a v pahrebe z ukradnutch brikiet som si piekol zopr ukradnutch zemiakov... No o to nevyspatej, o to unavenej, apatickej a podrdenej som sa ctil na druh de. Vtedy, krtko pred nam oslobodenm, som psobil ako lekr pri chorch na tfus, a okrem toho som musel zastupova ete aj bloko vho, ktor tie ochorel. Bol som teda zodpovedn sprve tbora za istotu v baraku - pokia sa o istote v danch podmienkach vbec dalo hovori. Ven pokryteck a for mlne inpekcie v baraku nijako neprispeli k zlepeniu hygieny, bolo to vlastne obyajn tranie. Viac jedla alebo trochu liekov by bolo pomohlo - lene inpekcie sa starali iba o to, aby v priechode medzi leiacimi nebola ani slam ka a aby roztrhan, pinav a zavivaven deky chorch na konci pekne zarezvali". Ked ohlsili inpekciu, mu sel som sa postara, aby veliteovi tbora alebo podveliteovi nepadlo do oka ani stebielko slamy, aby pred pecou nebol ani prok popola, ked sa zohn vo dverch zemanky a vrhn letm pohad dovntra. No o sa tkalo osudu ud v tejto diere, tu inpekcii stailo, ked som strhol z vyholenej hlavy vzensk iapku, zrazil pty a po vojensky" hlsil: barak objektu VI/9 - stav: 52 cho-

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
96

V I K T O R

F R A N K L

rch na tfus, 2 oetrovatelia, 1 lekr. A bolo po inpekcii. Lene km prili - a prili zvyajne o cel hodiny neskr, ako sa ohlsili (alebo neprili vbec) -, musel som ne prestajne vyrovnva deky, vyahova zo slamnkov vytajce stebla a - reva na boiakov, ktor v posled nej chvli mohli zbabra" cel ten zdanliv poriadok a istotu. Lebo apatia a otupenos sa v horkach ete mimoriadne vystupuje a takto udia reaguj iba vtedy, ked na nich niekto nareve. No asto aj to zlyh, a potom sa muste skutone z celej sily premha, aby ste neudreli. Pretoe apatia inch a tob vedomie, do akho nebez peenstva vs vha pred oami bliacej sa inpekcie, bezmedzn vybiuje vau vlastn podrdenos.

Vntorn

sloboda

Poda tohto pokusu o psychologick zobrazenie a psychopatologick vysvetlenie typickch charakterovch t, ktor po dlhodobejom pobyte vtla koncentran tbor loveku, by mohol vznikn dojem, e pre udsk duu je v konenom dsledku a jednoznane urujci nsiln tlak prostredia. Ved naprklad v rmci psy cholgie koncentranho tbora konaj udia zdanlivo pod tlakom pecifickho socilneho prostredia, ktor vy tvra tento tborov ivot. Tu by sme vak prvom mohli namietnu: a o udsk sloboda? i pri ponan loveka, pri jeho postoji k danm podmienkam prostredia naozaj

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

97

plne absentuje duevn sloboda? Nie je lovek ozaj ni viac ako vplod mnohorakch danosti a podmienenost, i u biologickch, psychologickch, alebo sociologickch? Nie je teda skutone nim viac ako nhodnou vsled nicou svojej telesnej kontitcie, charakterologickej dis pozcie a spoloenskej situcie? A najm: svedia duevn reakcie loveka na vnimon, socilne podmienen po mery ivota v tbore skutone o tom, e vbec neme unikn vplyvom tejto formy bytia, do ktorej ho vohnali nsilm? e mus tmto vplyvom podahn? e pod tlakom okolnost", pod tlakom ivotnch podmienok, vldnucich v tbore, neme inak"? Na tto otzku meme da odpoved tak na zklade sksenost, ako aj zsadne. Vlastn sksenosti zo ivota v koncentranom tbore ns toti presvedili, e lovek veru me aj inak". Existuje viac ako dos prkladov, asto naozaj hrdinskch, ktor dokazuj, e aj apatiu mono prekona a podrdenos potlai; e teda ete aj v tomto na pohad absoltne extrmnom stave tiesne, vonkajej i vntornej, jestvuje zvyok duevnej slobody, slobodnho individulneho prstupu k okolitmu svetu. Ved kto z tch, o preili koncentran tbor, by nepoznal prbehy o udoch, ktor aj na apelplaci, aj v tborovch barakoch vdy nali pre druhho dobr slovo, alebo ho obdarili poslednm kskom chleba? Mono ich bolo len mlo, no aj tak je to jasn dkaz o tom, e loveku v koncentranom tbore mono vzia vetko, len nie posledn ludsk slobodu postavi sa k danm okolnostiam tak alebo

Uipriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
98

V I K T O R

F R A N K L

onak. A toto Tak alebo onak" existovalo! A kad de, kad hodina v tbore prinala tiscorak prleitosti roz hodn sa pre, alebo proti tm silm zla, ktor hrozili, e ulpia loveku to najvlastnejie, jeho vntorn slobodu, a zved ho k tomu, aby sa zriekol slobody i dstojnosti, stal sa obyajnou hrakou a objektom vonkajch podmienok a dal sa nimi pretvori na typickho" tborovho vza. Z tohto poslednho z monch zornch uhlov sa nm aj duevn reakcie vzov koncentranho tbora musia javi rozhodne ako viac ne iba vraz uritch telesnch, duevnch a spoloenskch podmienok - aj ked tie vetky, i u nedostatok kalri, i nedospatos a najroz manitejie duevn komplexy", vo vekej miere prispie vaj k tomu, aby loveka stiahli na zkonit rove ty pickej tborovej psychiky. Konen dsledok dokazuje, e to, o sa s lovekom vntorne stane, o tbor z loveka zdanlivo urob", je vsledok jeho vntornho rozhodnu tia. Zsadne sa teda kad lovek, aj za takchto podmie nok, me rozhodn, o sa z neho v tbore stane: typick koncentrnik", alebo lovek, ktor ete aj tu ostane lovekom a zachov si udsk dstojnos. Dostojevskij raz povedal: Bojm sa len jednho: aby som nebol nehodn svojho utrpenia." Tieto slov nepochybne loveku asto prebleskli hlavou, ked v tbore spoznal martrov, ktorch sprvanie, utrpenie a umiera nie boli dkazom o existencii spochybovanej poslednej a neodatenej vntornej slobody loveka. Oni by boli mohli poveda, e boli hodn svojho utrpenia". Potvrd-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

li, e prav utrpenie je in, e je to vntorn in. Vntorn sloboda, ktor nemono loveku do poslednho dychu oda, dva mu do poslednho dychu prleitos, aby jeho ivot mal zmysel. Pretoe zmysel m nielen aktfvny ivot, ktor umouje loveku tvorivo realizova hodnoty; a zmysel m nielen prjemn ivot, teda tak, ktor poskytuje loveku prleitos kocha sa v krsnych zitkoch, v zitkoch z umenia alebo prrody; ale aj tak ivot si uchovva zmysel, ktor - ako naprklad v koncentra nom tbore - u sotva ponechva ancu vytvori hodnoty alebo ich vnma, a poskytuje loveku u len posledn monos, ako da ivotu zmysel, a tou monosou je jeho postoj k obmedzenej existencii, ktor mu nantili zvon ka. Tvoriv ivot, aj ivot zitkov sa pred nm dvno uza vreli. No nielen tvoriv ivot a ivot zitkov m zmysel, pretoe: ak ivot vbec m zmysel, tak mus ma svoj zmysel aj utrpenie. Ved aj utrpenie svojm spsobom patr k ivotu takisto ako osud a umieranie. A utrpenie a smr vytvraj z udskho jestvovania jeden celok. Vinu vzov trpila otzka: preijeme tbor? Lebo ak nie, potom cel toto utrpenie nem zmysel; otzka, ktor trpila ma, znela vak in: m cel toto utrpenie, j toto umieranie vade okolo ns, zmysel? Lebo ak nie, potom by vlastne nemalo zmysel ani tbor prei. Pre toe ivot, ktorho cel zmysel stoj a pad s tm, i si ho lovek udr, alebo nie, teda ivot, ktorho zmysel je zvisl na milosti nhody, takto ivot by vlastne vbec nestlo za to prei.

V I K T O R

E.

F R A N K L

100

Osud

dar

V spsobe, akm lovek prijme svoj neodvratn osud a s nm vetko utrpenie, ktor mu prinesie, aj v najach situcich sa a do poslednej minty ivota otvra vea monost, ako prei zmyslupln ivot. Poda toho, i lovek ostane odvny a staton, dstojn a ne sebeck, alebo i, v krajne vyostrenom boji o preitie, zabudne na udskos a stane sa len prslunkom stda, ku ktorho sprvaniu sa asto prirovnva psycholgia t borovho vza - poda toho, ako lovek vyuije alebo nevyuije cenn monosti, ktor mu pripravil ivot pln utrpenia a jeho ak del - podl toho bol hodn toho utrpenia", alebo nie. L e n si nemyslite, e takto spsob rozmania je vzdialen od ivota alebo odtrhnut od skutonosti. Iste, len mloktor a len vnimon udia s schopn po vznies sa a tak vysoko; len niekok vzni v tbore sa prihlsili k svojej plnej vntornej slobode a vypli sa k uskutoneniu hodnt, ktor umouje utrpenie. Nech by sa bol vak naiel o len jeden jedin tak - stailo by to ako dkaz, e lovek me by vntorne silnej ne jeho vonkaj osud, a to nielen v koncentranom tbore. lovek je neustle konfrontovan s osudom a to ho stavia pred rozhodnutie, ako pretvori stav istho utrpenia na vntorn in. Len si pomyslme na osud chorch, a najm nevylieitene chorch ud. Raz sa mi dostal do rk list

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

101

ete pomerne mladho pacienta, v ktorom oznamuje svoj mu priatelovi, e sa prve dozvedel, e u nem pred sebou vea ivota a e mu u nepome ani opercia. alej vak v tom liste psal, e si prve teraz spomna na jeden film, v ktorom hlavn hrdina odvne, statone a s vekou dstojnosou oakva svoju smr; po zhliadnut toho filmu si n pacient pomyslel, e to mus by dar nebies", ak niekto doke tak statone prija smr - a teraz ivot odrazu ponkal podobn ancu jemu. Nu, kto z ns, o sme svojho asu, pred mnohmi rokmi, videli film Vzkriesenie poda Tolstho romnu, si vtedy tie nepomyslel: to s vek osudy, to s vek udia. Ale benho, malho loveka tak vek osud ne stihne, a preto ani nikdy nedostane prleitos, aby dosia hol a tak vysok mieru udskosti... A potom sme si po predstaven zali do nedalekho bufetu a pri obloenom chlebku a lke kvy sme zabudli na tie mimoriadne metafyzick mylienky, ktor poas predstavenia aspo na chvu zamestnali nae vedomie. Ale ked bol lovek sm konfrontovan s vekm osudom, ked sm stl pred rozhodnutm, i sa postav vlastnou vntornou vekosou proti osudu - vtedy si u dvno nespomenul na vek hereck prklady, a lovek zlyhal... Jednmu i druhmu potom vak mono svitol de, ked zasa sedel v kine a pred oami sa mu odohrval rovnak alebo podobn film, zatia o v jeho vntri, pred jeho vntornm zrakom zrove beal film spomienok,

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
102

V I K T O R

F R A N K L

spomienok na ud, spomienok, ktor by rady ukzali toto vetko, ba ete viac ako len sentimentlny film. Vtedy mu mono napadne ten alebo onen detail z toho i onoho prbehu o vntornej vekosti loveka - naprklad prbeh o umieran istej mladej eny v koncentranom tbore, kto rho som bol svedkom. Prbeh sm je prost - ani tu niet o vea rozprva - napriek tomu sa vak me zda, e je vymyslen, natoko poetick mi pripad: T mlad eny vedela, e u m len niekoko dn do smrti. No ked som sa s ou rozprval, bola napriek tomu vesel. Som svojmu osudu vdan za to, e ma tak kruto postihol," povedala mi doslova, pretoe vo svojom predolom, obianskom ivote som bola prli rozmazna n a vlastn duevn ambcie som asi nebrala celkom vne." V poslednch doch ivota bola celkom preduchovnen. Tento strom je jedinm priateom v mojej osamelosti," povedala a ukzala na okno. Pred barakom stl vek gatan v plnom kvete, a ked som sa sklonil k prini pacientky, videl som cez oblik oetrovne aku rt ksok zazelenanej haluze s dvoma kvetmi ako zap len sviece. S tmto stromom sa podchvou rozprvam," povedala po chvli. Zaraz ma to, neviem, ako si mm vysvetli jej slov. eby u bola v tdiu delria a mala halucincie? A tak som sa jej sptal, i jej ten strom skutone aj odpoved. A na to mi ena odvetila: Po vedal mi: Som tu - ja - som - tu - som ivot, ven i vot..."

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

103

Analza

provizrnej

existencie

U sme sce povedali, e v konenom dsledku deformciu vntornho ivota loveka v koncentranom tbore nespsobuj ani tak u spomnan duevn a te lesn faktory, ale slobodn rozhodnutie, no treba to bli ie vysvetli. Z psychologickch pozorovan tborovch zajatcov vyplynulo predovetkm to, e z hadiska cha rakterovho vvoja podahne vplyvom tbora len ten je dinec, ktor sa opustil duevne a udsky u predtm; plne sa vak vzdal len ten, ktor u nemal nijak vn torn silu! V om teda mala alebo mohla spova t vntorn sila? Zo sprv a individulnych opisov, v ktorch bval vz ni referovali o tom, ako prevali pobyt v tbore, jedno znane znovu a znovu vyplva, e najaivejia bola sku tonos, e zajatec vo veobecnosti nikdy nevie, ako dlho bude musie by v tbore. Nepozn nijak dtum prepus tenia! Termn prepustenia - pokia vbec prichdzal do vahy (naprklad v naom tbore bola akkovek diskusia na tto tmu vylen) - bol natoko vgny, e sa teore ticky, no aj prakticky muselo pota s neobmedzenm trvanm vzby. A ak raz ist znmy vedec-psycholg pri istej prleitosti vyhlsil, e pobyt v koncentranom tbo re by sa dal oznai ako provizrna existencia", potom nm neostva ni in, len tto charakteristiku doplni nasledovne: existenciu vza v koncentranom tbore mono definova ako provizrium bez termnu"!

Napriek

V I K T O R

vetkmu
E .

F R A N K L

poveda

ivotu

dno

104

Ke nastpili do tbora nov vzni, obyajne nevedeli o tamojch pomeroch takmer ni. T, ktor sa vrtili, museli mla a z niektorch tborov sa ete nikto nevrtil... Len o vak lovek vstpil do tbora, zmenil sa jeho vntorn obzor: koniec neistoty priniesol so sebou zrove aj ne istotu, tkajcu sa konca. Nedalo sa predvda, i vbec, a ak, tak kedy by sa mohol skoni ten spsob existencie. Je znme, e latinsk slovo fini" m dva vznamy: koniec - a cie. lovek, ktor nedoke veri v koniec (provizrnej) existencie, nevie i ani pre budci ciel. U nevie existova tak, e sa zameria na budcnos, ako to vie lovek v normlnych podmienkach. T m sa vak zmen cel truktra jeho vntornho ivota. Dochdza k prejavom vntornho padku, ako to poznme z inch oblast ivota. V podobnej psychologickej situcii sa na chdza naprklad nezamestnan; aj jeho existencia sa stala provizrnou a ani on nevie v istom zmysle myslie na budcnos, na nejak ciel v budcnosti. Pri hromad nch lekrskych prehliadkach nezamestnanch bankov sa vedecky dokzal vplyv takto deformovanho spsobu existencie na vnmanie asu, na vntorn as" alebo zavan as", ako sa to nazva v psycholgii. V tbore to bolo takto: krtky asov sek, povedzme jeden de - vyplnen ikanovanm, ku ktormu doch dzalo v priemere kad hodinu - pripadal loveku neko nen; avak dlh asov sek, povedzme tde - so vetkmi jednotlivosami - preletel neuveritene rchlo. A moji priatelia mi vdy dvali za pravdu, ked som tvrdil,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

105

e v tbore trv de dlhie ako tde! Tak paradoxn bolo to prern vnmanie asu. V tejto svislosti je vhodn pripomen romn Thomasa Manna arovn vrch" a jeho zobrazenie duevnho rozpoloenia ud v analogickej psychologickej situcii: ide o pacientov v sanatriu pre tuberkulotikov, ktor tak tie nepoznaj termn svojho prepustenia a ocitli sa v situcii, ked sa rovnako nezameriavaj na nijak pevn bod v budcnosti, podobne ako vzni v koncentranch tboroch. Jeden z vzov, ktor svojho asu prili do tbora v dl hej kolne neustle pribdajcich dalch, mi raz neskr rozprval, e vtedy mal pocit, akoby kral za vlastnou mtvolou. Natoko intenzvne preval pocit absoltnej bezperspektvnosti, e cel svoj ivot posudzoval vlu ne z pohadu minulosti, ako skonen ivot mtveho lo veka. K tomuto pocitu ivej mtvoly" prispej aj in momenty. Km na jednej strane vze postupne stle nstojivejie vnma neohranienos trvania vzby, na druhej strane si oraz silnejie uvedomuje fakt, e je za vret: to, o je za ostnatm drtom, sa oskoro zd nedo siahnuten, nedostupn a napokon aj aksi neskuton. To, o sa deje vonku, aj udia mimo tbora, teda cel normlny ivot tam vonku, to vetko psob na vza v koncentranom tbore akosi straideln. Pokia sa mu naskytne prleitos nakukn von, pripad mu ivot tam vonku, ako by sa mohol zda zosnulmu, ktor by pozeral na svet zhora, z druhho sveta". Voi normlne-

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
106

V I K T O R

F R A N K L

mu svetu sa vze postupne odcudzuje, m pocit, akoby ho strcal". A tak sa v koncentranom tbore vntorn ivot love ka, ktor sa udsky opustil, pretoe u pre seba nevid nijak pevn bod, cie v budcnosti, stva akmsi retro spektvnym druhom existencie. O sklone privraca sa k minulosti sme u hovorili v inej svislosti. Sli na degradciu prtomnosti, so vetkmi hrzami, ktor k nej patria. Znehodnocovanie prtomnosti, okolitej skutonos ti skrva vak v sebe urit nebezpeenstvo. Ak sa predsa len objavia nznaky normlneho prstupu k skutonosti ktor sa napriek vetkmu vyskytn dokonca aj v tbore, o om sved nejeden prklad hrdinstva - asto prejd bez povimnutia. pln degradcia reality, zodpovedajcej provizrnemu spsobu existencie tborovho vza, zv dza loveka k tomu, e sa totlne podd, podahne totl nej apatii - ved aj tak ni nem vznam". T a k udia zabudn, e asto prve mimoriadne ak vonkajie po loenie dva loveku monos, aby vntorne prekonal sm seba. Namiesto toho, aby si z vonkajieho hadiska mimoriadne akho tborovho ivota urobili pre seba vlastn, vntorn skku svojich schopnost, radej ne ber svoju momentlnu existenciu vne, degraduj ju na osi, o akoby sa ich netkalo, pred m je najlepie uzavrie sa do seba a zaobera sa vlune minulm ivo tom. ivot tchto ud potom ustrnie a v tej najstranejej vzenskej situcii nezmobilizuj vetky svoje sily, hoci by to v zsade bolo mon. Samozrejme, k takmu omusi sa

Psycholg

p r e v a

i o

n c e n t r a(n

tbor

107

doke vypn len vemi mlo ud; tm niekokm je dincom sa vak napriek vonkajej prehre, napriek smrti podarilo dosiahnu tak obrovsk udsk rozmer, o akom by sa im v predolom, benom ivote nebolo ani snvalo; pre ns ostatnch, priemernch, nevraznch plat to, o raz vyriekol Bismarck: V ivote je to ako u zubra; lovek neustle ak, e to hlavn ete len prde, a medzitm je to u pre. Dalo by sa to parafrzova takto: vina ud v koncentranch tboroch bola presveden, e prav monosti realizcie sa u premekali - no ony tam v skutonosti boli, zlealo na tom, ako lovek nalo so svojm ivotom v tbore: bude vegetova ako tisce vz ov, alebo sa vypne k vntornmu vazstvu, ako tch mlo vnimonch jedincov.

Spinoza

ako

vychovvate

T a k pochopme, e kad pokus o psychoterapiu alebo dokonca psychohygienu v prpadoch psychopatologickch javov, ktor prina vzovi ivot v tbore, mus vychdza z toho, e loveka v koncentranom tbore a napriek koncentranmu tboru vntorne posiln, ak ho op naorientujeme na budcnos, na nejak cie v bu dcnosti. Intiktvne sa o to niektor vzni pokali aj sami od seba. Vinou mali osi, vdaka omu sa drali, zva to bol nejak bod v budcnosti. Jednoducho je typick, e lovek vlastne doke existova len pod

aprik

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
108

V I K T O R

F R A N K L

zornm uhlom budcnosti, teda akosi sub specie aeternitatis. Preto sa v najach chvach ivota uchyuje prve k tomuto zornmu uhlu budcnosti. asto sa to deje formou nejakho triku. Pamtm sa naprklad na tento zitok: So slzami v oiach od neznesitenej bolesti, v treskcom mraze a adovom vetre, ahajcom priamo do tvre, som sa ako vliekol v dlhej kolne smerom k pracovisku, ktor bolo vzdialen niekoko kilometrov od tbora. V duchu som sa ustavine zaoberal tiscmi drobnch problmov nho bohho tborovho ivota: o nm dnes veer asi daj jes? Nemal by som koliesko klobsy, ktor mono pridaj, radej vymeni za ksok chleba? o keby som svoju posledn cigaretu, ktor mi ete ostala z prmie" spred trnstich dn, vymenil za misu polievky? Odkia by som len zohnal ksok drtu do topnky namiesto remienka, pretoe ten posledn sa mi zlomil? Stihnem sa dnes pripoji k svojej pracovnej ate, alebo ma zaradia k inej, k novmu predkovi, ktor bude bitkr a surovec? A o by som mal podnikn, aby som sa votrel do priazne istmu kpovi, ktor by mi mohol do pomc k dos nepravdepodobnmu astiu, a sce - e by som zostal v tbore ako tborov robotnk a nemusel by som sa u denne zastova na tchto hrozitnskych po chodoch? U sa mi hnus vetok ten hrozn ntlak, pod vplyvom ktorho sa cel moja myse dennodenne a ne prestajne zaober len takmito otzkami. Vtom pouijem jeden trik: odrazu si predstavm seba samho vo vysvie tenej, peknej, teplej, vekej prednkovej sle, stojm za

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

109

renckym pultom, pred sebou mm posluchov, sedia si v pohodlnch alnench stolikch a so zujmom ma povaj - a ja renm: mm prednku o psycholgii koncentranho tbora! A vetko to, o ma ni a trpi, to vetko vidm a podvam z objektivizujceho, vyieho, vedeckho nadhladu... Pomocou toho triku sa mi podar povznies nad momentlnu situciu, nad prtomnos a nad utrpenie, ktor so sebou prina, a hadie na u, akoby u predstavovala minulos a ja sm s celm svojm utr penm akoby som bol objektom a zrove aj realiztorom zaujmavho psychologicko-vedeckho vskumu. Ako to hovor Spinoza vo svojej Etike"? Affectus, qui passio est, desinit esse passio simulatque eius iaram et distinctam formamus idem." (Hnutie mysle, ktor je utrpenm, prestva by utrpenm vo chvli, ked si o om utvorme jasn a zreten predstavu. - Etika, 5. diel, O moci du cha alebo o udskej slobode", III. tza.) Na druhej strane ten, kto u nevldze veri v budc nos, v svoju budcnos, je v tbore straten. S budcnos ou strat duevn silu, opust sa vntorne a upadne fy zicky i psychicky. K tomu dochdza vinou nhle, vo forme nejakej krzy, ktorej prejavy bene rozoznvaj vetci, o len trochu sksen vzni. Kad z ns sa obval - nie kvli sebe, pretoe to by u bolo bezpredmetn, skr vak kvli priateom - chvle, v ktorej sa krza prejav prvkrt. Obyajne to prebiehalo tak, e dotyn vze ostal jednho da lea v baraku a nikto ho nevedel printi, aby sa obliekol, iel do umyvrne a na apel-

H apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
110

V I K T O R

F R A N K L

plac. Vtedy u naho ni neplat, nioho sa neboj - ne pomhaj prosby, vyhrky, ani bitka - vetko je mrne; ostva jednoducho lea, takmer sa nehbe a v prpade, e krzu vyvolala choroba, nie je ochotn da si pomc, prpadne sa da zavies na oetrovu. Vzd sa! Dokonca mu nepreka, e le vo vlastnom moi a vkaloch, ni ho u nezaujma. Ako podstatne svis toto ivotne nebezpen vzdanie a opustenie sa na jednej strane a strata viery v budcnos na strane druhej, to som si raz velmi dobre uvedomil za mimoriadne dramatickch okolnost: mj blokov, po merne znmy zahranin skladate a libretista, sa mi jed nho da neakane zveril. Povaj, doktor, chcel by som ti nieo porozprva. Nedvno som mal zvltny sen. Aksi hlas mi povedal, e si smiem nieo ela - sta poveda, o by som sa chcel dozvedie, ten hlas mi odpo vie na moju otzku. A vie, o som sa sptal? e by som rd vedel, kedy sa pre ma skon vojna! Rozumie, doktor, o som tm myslel: pre ma! To znamen, e som chcel vedie, kedy oslobodia ns, n tbor, teda kedy sa skon nae utrpenie." A kedy sa ti ten sen snval?" optal som sa. Vo februri 1945," odvetil (vte dy bol zaiatok marca). A o ti teda ten hlas vo sne povedal?" spytoval som sa dalej. A on mi potichu, tajom ne poepkal: e 30. marca..." Ked mi F., mj kamart, svoj sen rozprval, bol ete pln ndeje a presvedenia, e ten hlas mal pravdu. Pred povedan termn sa vak stle vmi priblioval - a spr-

psycholg

p r e v a

koncentran

t b o r

111

vy o vojenskej situcii, ktor prenikali k nm do tbora, sa len zhorovali, skutone nebolo pravdepodobn, e front by nm mohol prinies oslobodenie ete v marci. A tu sa stala nasledovn vec: 29. marca F. nhle ochorel a dostal vysok horku. 30. marca - teda v de, ked sa poda predpovede mala skoni vojna, a tm aj jeho utrpenie! upadol F. do akho delria, a napokon stratil vedo mie... 31. marca bolo po om. Zomrel na tfus. T, ktor vedia, ako zko svis duevn stav loveka a afekty ako odvaha a ndej, prpadne sklesnutos a bez ndej s odolnosou organizmu, t pochopia, ak smrten nsledky to me ma, ak vze nhle prepadne bezndejnosti a skenosti: mj priate F. v konenom dsled ku zomrel preto, e v jeho organizme, v ktorom u dlhie driemala nkaza tfusu, pod vplyvom obrovskho sklama nia z toho, e v presne predpovedanom termne nedolo k tak vrcne oakvanmu oslobodeniu, nhle zlyhal imunitn systm. Jeho viera v budcnos a chu do i vota sa podlomili, a tak organizmus podahol chorobe - a hlas zo sna mal napokon predsa len pravdu... T e n t o individulny prpad a z neho vyplvajce zvery sa zhoduj s tm, na o ma prleitostne upozornil vrchn lekr nho koncentranho tbora; e toti v tdni me dzi Vianocami 1944 a Novm rokom 1945 dochdzalo v naom tbore k nebvalmu masovmu umieraniu. Aj on bol toho nzoru, e to nespsobili saen pracovn pod mienky, ani zhoren situcia v stravovan i zmenen poveternostn podmienky alebo oraz astejie prepuk-

lap riek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
112

V I K T O R

F R A N K L

vajce epidmie; prina tohto hromadnho umierania spovala len v tom, e vina vzov podahla naivnej ndeji, e na Vianoce by mohli by u doma. Noviny vak neprinali prli povzbudiv sprvy, ba o viac, pribli oval sa u aj termn a vzov v tbore sa zmocovala veobecn bezndejnos a sklamanie, o sa nebezpene prejavilo na zniovan odolnosti a nslednom masovom umieran prve v tom ase. Ako sme u spomenuli, kad pokus znovu doda udom v koncentranom tbore vntorn silu vychdzal z toho, e sa nm podar naorientova ich na nejak cie v budcnosti. Zsadu, z ktorej muselo vychdza vetko psychoterapeutick alebo psychohygienick silie, zame ran na vzov, azda najpriliehavejie charakterizuj Nietzscheho slov: Ten, kto mus i s preo", znesie takmer kad a k o " . " Preto bolo nevyhnutn vzom v tbore pri kadej najmenej prleitosti vysveova to preo" ich ivota, ich ivotn cie, a tak dosiahnu, aby mali dos vntornej sily a zvldli aj to stran ako" vo svojom sasnom ivote, vetky tie hrzy tborovho ivota. Inak povedan: beda tomu, kto u nevidel pred sebou vznam ivota, kto si u nestaval nijak cie, komu unikol zmysel ivota - a tm teda aj akkovek zmysel vlastnho preitia. udia, ktor takm spsobom stratili vetku vntorn silu, sa vemi rchlo vzdvali. Typick veta, ktorou reagovali na vetky argumenty a pokusy o povzbudenie, znela: Ja u od ivota nemm o aka." o na to odveti?

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

113

Otzky

zmysle

ivota

Tu treba otoi cel otzku o zmysle ivota: my sa musme naui, ako zfalm udom vysvetli, e vlastne nikdy a nijako nezle na tom, o meme ete od ivota oakva, ale e zle jedine na tom, o ivot oakva od ns! Z isto odbornho filozofickho hadiska by sa dalo poveda, e tu ide o aksi kopernikovsk obrat, a sce, e u sa nespytujeme jednoducho na zmysel ivota, ale sami sa vijeme do lohy tch, ktor sa ptaj, tch, ktorch ivot tvrdo ska kad de, kad hodinu - ktorm ivot kladie otzky a my na ne odpovedme, no t prav odpoved nedvame mudrovanm a rozprvanm, ale jedine inmi, sprvnym sprvanm. ivot toti v konenom dsledku neznamen ni in ako: prebranie zodpoved nosti za sprvne odpovede na ivotn otzky, za splnenie loh, pred ktor kadho jednotlivca ivot postav, za splnenie poiadaviek danej chvle. Tto poiadavka a s ou aj zmysel existencie sa men od loveka k loveku a z minty na mintu. Zmysel ivota preto nemono nikdy definova veobecne, otzka o zmysle ivota sa nikdy ned zodpoveda veobecne ivot, ako ho tu ponmame, nie je ni vgne, ale vdy osi konkrtne, a podobne s aj poiadavky ivota na ns vdy celkom konkrtne. Tto konkrtnos prina so sebou udsk osud, ktor je v prpade kadho jednotlivca jedi nen a neopakovaten. Ani jeden lovek, ani jeden osud sa ned porovnva; ani jedna situcia sa neopaku-

hrpriek

vetkmu Jioveda
E. F R A N K L

ivotu

dnu
114

V I K T O R

je. A kad situcia vyaduje od loveka inakie sprva nie. Raz od neho vyaduje konkrtna situcia, aby konal, teda aby sa poksil aktvne utvra svoj osud, raz zase, aby vyuil prleitos, aby (asi s poteenm) zrealizoval vzcne prleitosti, inokedy zasa, aby sa jednoducho pod riadil svojmu osudu. Ale kad situcia sa vdy vyznauje jedinenosou a neopakovatelnosou, vdy pripa len jednu jedin, t sprvnu odpove 1 na otzku, ktor vyaduje dan konkrtna situcia. Pokia teda konkrtny osud nadel loveku utrpenie, bude musie aj v tom utrpen vidie lohu, a rovnako pl ne jedinen lohu. Aj napriek utrpeniu sa lovek mus prebi k vedomiu, e so svojm osudom, plnm utrpenia, stoj jedinene a neopakovatene takpovediac v celom vesmre. Nikto mu ho neme odobra, nikto neme to utrpenie pretrpie namiesto neho. V tom vak, ako on sm, takmto osudom postihnut lovek, to utrpenie nesie, v tom spova jedinen monos neopakovatenej povinnosti. Pre ns v koncentranom tbore toto vetko neboli mrne teoretick pekulcie, vzdialen od ivota. Jedine tak mylienky nm mohli ete pomc! Pretoe prve ony nm nedovolili zfa, ked sme u nevideli nijak monos, e by sme odtia vyviazli iv. Pretoe nm u dvno nelo o asto naivne kladen otzku o zmysle i vota, ktor sa tka iastkovch cieov. Nm ilo o zmysel ivota ako totlneho celku, ktor zaha v sebe ete aj

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

115

smr, a tak potvrdzuje nielen zmysel ivota", ale aj zmy sel utrpenia a zomierania: o tento zmysel sme bojovali!

Utrpenie

ako

povinnos

Ak sme si raz ozrejmili zmysel utrpenia, potom sme u neboli ochotn bagatelizova i prikrlova vekos utrpenia tm, e by sme ho potlali" a sami seba chceli klama - nejakm lacnm alebo nepriro dzenm optimizmom. Pre ns sa aj utrpenie stalo lo hou, pred ktorej zmyslom sme sa u nechceli uzatvra. Utrpenie nm odhalilo, e m charakter povinnosti charakter, ktor raz priviedol istho Rilkeho k zvolaniu: Koko mus lovek vytrpie!" T a k ako sa povie, e lo vek mus nieo vykona", tak Rilke hovor, e mus vytrpie"... Nm iste ostvalo vea vytrpie". A prve preto bolo potrebn pozrie sa veciam, vekosti utrpenia rovno do tvre; aj s rizikom, e lovek zmkol", e obas dal von priechod slzm. Nemusel sa za tie slzy hanbi. Dokazovali, e m najvyiu odvahu: odvahu trpie! O tom vak vedeli len vemi mloktor a ked sa obas op raz vyplakali, hanbili sa za to. Naprklad raz som sa optal istho spoluvza, ako sa mu podarilo zbavi opu chov z hladu, a on sa mi priznal: Toko som plakal, a mi zmizli..."

n p riek

V I K T O R

vetkmu
E .

F R A N K L

poveda

ivotu

dno

116

Nieo

ak

Nznaky psychoterapie, prpadne psychohygieny v koncentranom tbore, ak vbec mohli vykli, mali bud individulny, alebo kolektvny charakter. o sa tka individulnych psychoterapeutickch pokusov, neraz ilo o nevyhnutn oetrenie", o zchranu ivota. Tto innos sa v prvom rade zameriavala na predchdza nie samovradm. Existoval toti prsne dodriavan predpis, e ak sa raz niekto poksi o samovradu, nik ho nesmie zachraova. T a k naprklad platil oficilny zkaz odreza" vza, ktor sa obesil. O to dleitejie boli prve pokusy o preventvne opatrenia. Pamtm sa na dva prpady", na ktorch by sa dalo ilustrova, ako sa silie o prevenciu dalo uskutoova v praxi. Ilo o dvoch muov, ktor v rozhovoroch vyjadrili samovraedn mys ly. Obaja dali tm typickm, u spomnanm spsobom najavo, e u od ivota ni neakaj". Bolo vak dleit obom ukza, e ivot oakva nieo od nich, e na nich v ivote, v budcnosti nieo ak. A skutone sa ukzalo, e na jednho z nich ak ist lovek: vlastn diea, ktor bezhranine zbooval, akalo" naho v cudzine. Na druhho mua neakala" iv osoba, ale vec: jeho pr ca! T e n t o mu bol toti vedec, ktor u vydal sriu diel s uritou tematikou, nebola vak kompletn a akala na dokonenie. Pre to dielo bol ten lovek nenahraditen a nevymeniten; nebol vak o ni vmi nenahraditen a nevymeniten ako prv mu, ktor bol v rmci lsky

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

117

k svojmu dieau rovnako nenahraditen a nevymeni ten; t ist jedinenos a neopakovatenos, ktorou sa vyznauje kad jednotliv lovek a ktor dva kadej existencii zmysel, sa uplatuje rovnako voi prci i tvo rivmu inu, alebo voi druhmu loveku a jeho lske. Prve v tejto nenahraditenosti a nezamenitenosti ka dho jednotlivho loveka spova to, o - ak si to uve domme - prina zodpovednos, ktor lovek nesie za svoj ivot a dal ivot, a ktor tak zaiari v celej svojej vekosti. lovek, ktor si uvedomil zodpovednos voi prci i voi naho akajcemu, milujcemu loveku, nikdy nebude schopn odhodi svoj ivot. T e n toti po zn to preo" vo svojej existencii - a preto bude vedie znies aj takmer kad ako".

Slovo

pravej

chvli

Prirodzene, monosti kolektvnej psychoterapie boli v tbore nanajv obmedzen. Ovea innejie ne akkovek rei bol vak prklad! Povedzme, ak sa medzi blokovmi vyskytol jeden, ktor nebonzoval, nalo sa ti sc prleitost, ako svojm priamym a povzbudzujcim prstupom mohol hlboko ovplyvni tch, ktorm bol nad riaden. Bezprostredn vplyv vlastnej existencie, prkla du, je vdy silnej ako okovek, o sa hovor. Obas vak bolo aj slovo vemi inn, konkrtne vtedy, ak sa z nejakho vonkajieho dvodu zvilo vntorn naptie.

Napriek

V I K T O R

vetkmu
E.

F R "A N K L

poveda

ivotu

dno

118

Pamtm sa naprklad na situciu, ked sa na zklade kolektvnej debaty podarilo dosiahnu ochotu celho osa denstva v jednom baraku psychoterapeutick vyhodnoti ist situciu. Mali sme za sebou ak de: pred chvou nm na apelplaci oznmili, o vetko sa odteraz bude povaova za sabot a tresta okamitm obesenm; k takm delik tom patrilo naprklad aj to, ak si lovek odrezal zky psik zo starej deky (o sa dovtedy robievalo - psik slil ako gamaa), a vbec aj t najmenia krde". Pred pr dami na smr vyhladovan vze vnikol do krechtu so zemiakmi, kde si chcel ukradn zopr zemiakov. Prili mu vak na to, odhalili ho dal spoluvzni. Len o sa o tom dozvedelo vedenie tbora, iadali vydanie delikven ta, v opanom prpade, pohrozili, bude musie cel tbor povinne dra hladovku cel jeden de. Pravdae radej sa postilo 2 500 vzov, ako by jednho spomedzi seba vydali na ibenicu. Veer v ten de pstu sme leali v zemanke, vetci mimoriadne sklesl. Takmer sa neroz prvalo, a ked, tak vemi podrdene. K tomu vetkmu ete aj vypli svetlo. Nlada klesla na bod mrazu. N blo kov, vemi mdry lovek, zimprovizoval besedu o vet kom, o najvmi zamestnvalo mylienky vetkch ns: pospomnal mnohch spoluvzov, ktor zomreli v poslednch doch bud na chorobu, alebo spchali samo vradu. No hovoril aj o tom, e skutonou prinou tchto mrt mohlo by, e sa tto udia sami vzdali. Chcel dis kutova a pou odpoved na otzku, ako by sa dalo vopred

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

119

preds dalm obetiam, ktor by sa podobne mohli vn torne vzda - a pozrel priamo na ma! Boh mi je sved kom, e som absoltne nemal nladu dva psychologick rady a vysvetlova a svojim druhom z baraku dodva duevnej odvahy. Mrzol som, bol som vyhladovan, sklesnut a rovnako podrden ako ostatn. Musel som vak pozbiera vetky sily a vyuil som t jedinen prle itos, pretoe v tej chvli bola dobr rada dleitejia ako kedykovek inokedy.

Lekrska

psychoterapia

Tak som sa do toho pustil - zaal som tm, e z objektvneho hadiska sa budcnos mus zda bezten; uznal som, e kad si poahky vypota, ak mal je prav depodobnos preitia. Ete v tbore nevypukla tfusov epidmia; napriek tomu som odhadol svoju vyhliadku na preitie pribline na p percent. A povedal som to tm udom! No povedal som im aj to, e ja sa napriek tomu nemienim vzda ndeje a flintu do ita neodhodm. Pretoe nikto nepozn budcnos, nikto nevie, o mu pri nesie mono u aj nasledujca hodina. A aj ked sa v naj blich doch nememe spolieha na nijak zvratn zvraty vo vojenskej situcii - kto to lepie pozn, ak nie my s naimi lgrovmi sksenosami, e neraz sa celkom neakane vynor obrovsk anca, aspo pre jednotlivca: naraz a povedzme zaradia do malho transportu k pecil-

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
120

V I K T O R

F R A N K L

nemu oddielu, kde s mimoriadne dobr pracovn pod mienky, alebo nieo podobn - vetko veci, o ktorch vzni v kadom tbore snvaj ako o najvyom ast". Ale ja som nehovoril len o budcnosti a tme, ktor ju naastie pre vinu vzov zahauje, a o prtomnosti so vetkm utrpenm, hovoril som aj o minulosti - o vet kch jej radostiach a svetle, ktor vrh ete aj do tmy na ich sasnch dn. Citoval som bsnika: To, o zaije, ti nijak moc sveta neme odobra." Vetko, o sme za ili, o sme vykonali v naom bohatom predolom ivote, toto vntorn bohatstvo nm u nikto nikdy neme zo bra. No nielen to, o sme zaili; ani to, o sme urobili, a ani to, o sme pretrpeli... to vetko sme si zachrnili do skutonosti, raz navdy. A ked je to aj vetko za nami nech, v minulosti je to aspo na venos v bezpe! Pre toe minulos je tie ist druh existencie, ba dokonca mono aj najistej. Napokon som hovoril ete o rznych monostiach, ako da ivotu zmysel. Rozprval som svojim druhom (ktor leali nepohnute, potichu, len sem-tam niekto dojato vzdychol) o tom, e udsk ivot m vdy a za kadch okolnost zmysel, a e tento nekonen zmysel existencie zaha aj utrpenie a umieranie, biedu a smr. A prosil som tch boiakov, ktor ma v tmavom baraku pozorne po vali, aby sa veciam a vnosti nho poloenia pozreli do tvre, a napriek tomu neklesali na mysli, a aby si zacho vali odvahu s vedomm, e ani bezvchodiskovos nho boja neme pokodi jeho zmysel a jeho dstojnos. Na

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

121

kadho z ns, povedal som im, v tchto neahkch hodi nch, a najm v bliacej sa akej, pre mnohch z ns po slednej hodine, pozer ktosi povzbudzujcim pohadom, priate alebo ena, niekto iv, alebo mtvy - alebo Boh. A oakva od ns, e ho nesklameme a e dokeme trpie a zomrie hrdo, a nie boho! A potom som, nakoniec, hovoril o naej obeti; e m zmysel, v kadom prpade. e z podstaty obete vyplva, e sa prina za podmienok, ked sa ou v tomto svete svete spechu - zdanlivo ni nedosiahne. i u ide o se baobetovanie za politick ideu, alebo o sebaobetovanie sa jednho loveka za druhho. Pravda, t spomedzi ns, o s nboenskho presvedenia, t to ahie uznaj; a to som im aj povedal. A porozprval som im o tom spoluvzovi, ktor hned po prchode do tbora uzavrel s nebesami zmluvu: svojm utrpenm a svojm umieranm nech pred trznivou smrou zachrni osobu, ktor ne smierne miluje. Pre toho loveka nebolo utrpenie a zo mieranie nezmyslom - ako obe nadobudlo najhlb zmy sel. Nechcel trpie a zomiera nezmyselne; nikto z ns vak nechcel podstupova tak obe nezmyselne! A da posledn zmysel tomuto nmu ivotu tu - v tomto tbo re, v tomto baraku - a teraz - v tejto prakticky bezv chodiskovej situcii - to bolo cieom mojich slov. e sa mi to podarilo, som zistil vzpt. O chvu u znovu zasvietila iarovka na jednej hrade nho baraku a zboen postavy mojich druhov postupne akm kro kom pristupovali so slzami v oiach ku mne - a dako-

lap riek

vetkmu
B.

poveda

ivotu

dno
122

" V I K T O R

F R A N K L

vali... Na tomto mieste sa vak estne priznvam, e som len celkom zriedka mal t vntorn silu a vypol sa k takmu poslednmu vntornmu kontaktu so svojimi druhmi v kri ako v ten veer a e som iste nevyuil kad prleitos, ktor sa na nieo podobn nkala.

Psycholgia

tborovej

stre

Skr ako sa po analze prvch okov sprevdza jcich nstup do tbora a po prebran psycholgie vlastn ho tborovho ivota zaneme zaobera treou fzou v rmci duevnch reakci vza, toti psycholgiou pre pustenho, prpadne oslobodenho vza, pristavme sa ete na chvu pri jednej pecilnej otzke, ktor udia vo veobecnosti vemi asto klad psycholgom, najm tm, o to aj sami zaili: pri problematike psycholgie tborovej stre! Ako je mon, e udia z msa a krvi pchali na druhch udoch to, o om t potom vypoveda j? Ak si ten, kto tak sprvy vypouje a skutone im aj uver, uvedom, e tak nieo je vbec mon, nevyhnut ne sa mus pta, ako to bolo psychologicky mon. Ak chceme na tto otzku odpoveda bez toho, e by sme zachdzali do detailov, musme poukza na nasledovn fakty: po prv, medzi strcami v tbore existuj vyslo ven sadisti, poda prsnych klinickch kritri. Po druh, kedykovek priiel prkaz na zostavenie ostrho strneho oddielu, vyhadvali prve sadistov. Negatvny vber po-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

123

mocnkov pomocnkov a katovch paholkov, ako ich vo veobecnosti nazvali ben vzni, teda vber na miesta kpov, sme u spomnali a povedali sme si, e logicky mohli asto prei len brutlni jedinci a sebeck in divdu. No a okrem tohto negatvneho vberu existoval ete aj pozitvny vber sadistov. Na pracovisku, za ostrho mrazu a prakticky bez pri meranho oatenia, ktor by ns chrnilo pred zimou, sme stli v priekope a v dvojhodinovch intervaloch sme sa smeli na pr mint strieda pri ponej piecke. Plili sa v nej haluze a dreven odpad. Pravdae, kad sa na t krtku chvku teil. Pritom sa vdy naiel predk alebo dozorca, ktor ns s obrovskm poteenm o t rados pripravil. Jeho sadistick poteenie sa mu poah ky dalo vyta z tvre, ked z vlastnej vle rozkzal piecku aj s prekrsne rozplenmi uhlkmi prekoti do snehu. A ked sa niekto eseskom nepozdval, vdy mali jedn ho pod sebou, ku ktormu toho boiaka prevelili, pre toe bolo znme, e dotyn bol rovnako bez zbran a rovnako vysokopecializovan v sadistickom tran. Po tretie, treba poveda, e vek as tborovej stre bola u otupen po tokch rokoch, o boli svedkami stupovanho sadizmu v tbore. Prve tto otupen a vo svojom vntre plne zahostajnen udia vinou odmie tali aspo sadizmus vo vlastnej rii; to vak bolo vetko, pretoe proti sadizmu druhch samozrejme nepodnikli ni. Po tvrt: aj medzi tborovou strou boli sabotri.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
124

V I K T O R

F R A N K L

Spomeniem tu len velitea tbora, v ktorom som bol na posledy a z ktorho som bol osloboden. Bol to esesk. Po osloboden tbora vylo vak najavo osi, o om do vtedy vedel len tborov lekr (tie vze): tento velite tbora z vlastnho vrecka poskytoval nie zanedbaten sumy peaz, z ktorch dval v nealekej lekrni kupo va lieky pre vzov v tbore! Tto historka mala dohru: po osloboden schovali idovsk vzni eseska pred ame rickmi oddielmi a vyhlsili ich veliteovi, e eseska im vydaj len pod podmienkou, ak sa mu neskriv ani vlas na hlave. Americk velite im dal svoje dstojncke estn slovo a idovsk vzni mu priviedli bvalho velitea t bora. Americk velite op vymenoval eseska za velitea tbora - a esesk zorganizoval pre ns medzi obyva testvom okolitch dedn zbierku atstva a potravn. Naproti tomu podvelite, teda vze, bol brutlnej ako vetci esesci v tbore dokopy; bil vzov, kedyko vek a kdekovek sa mu naskytla prleitos, zatia o na prklad velite tbora, aspo pokia ja viem, nezdvihol ruku na svojho" vza ani jedin raz. Z toho vyplva jedno: oznaenie loveka ako prslu nka tborovej stre, alebo naopak ako tborovho vza, ete ni neznamen. udsk dobro sa njde medzi vetkmi udmi, njde sa aj v tej skupine, ktor zva paulne odsudzujeme. Hranice sa toti prekrvaj! Nememe si to a tak zahi vyhlsenm: jedni s an jeli a druh diabli. Naopak: napriek veobecnej mienke,

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

125

panujcej v tbore, e strca alebo dozorca bol voi vzom udsk, zostva to len aksi osobn a morlny postoj; na druhej strane je obzvl odsdeniahodn pod los vza, ktor ubliuje svojmu druhov v utrpen. To, e bezcharakternos takho loveka tborovch vzov obzvl bol, je rovnako jasn ako hlbok dojatie vz ov aj nad najmenm prejavom udskosti, povedzme zo strany strcu tbora. Ked si naprklad spomeniem na to, ako mi ist predk (teda nie vze) jednho da ukradomky podsunul ksok chleba - bolo mi jasn, e si ho musel uspori od raajok -, spomeniem si zrove aj na to, e to nebol len ten konkrtny ksok chleba, ktor ma vtedy doslova dohnal k slzm; bolo to prve to osi ud sk, o mi ten lovek podal spolu s chlebom, a udsk slovo, ako aj udsk pohad, ktor dar sprevdzal... Z toho vetkho meme vyvodi zver: na svete exis tuj dve udsk rasy, a to tieto dve: rasa" statonch a rasa" nestatonch ud. A obe rasy s veobecne roz ren: do vetkch skupn prenikn a presiaknu; ani jed na skupina nepozostva vlune zo statonch a vlune nestatonch ud, v tomto zmysle teda ani jedna skupina nie je rasovo ist" - a tak sa sem-tam vyskytol staton lovek aj v strnom oddiele. ivot v koncentranom tbore nepochybne otvoril priepas do najhlbch hbok loveka. Mme sa udova, e v takch hbkach obas preblesne aj nieo udsk? udsk ako to, m v skutonosti je - ako zliatina dobr-

i a b riek
V I K T O R

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
126

ho a zlho! Trhlina, ktor sa ah celou Iudskou existen ciou a rozdeuje dobro a zlo, siaha vak a do najhlbch hlbn a je viditen dokonca aj na dne tejto priepasti, ktor predstavuje koncentran tbor. My sme spoznali loveka tak, ako dosia asi nijak genercia. o je teda lovek? lovek je bytos, ktor vdy rozhoduje, m je. Je bytos, ktor vynala plynov komory; zrove je vak aj bytos, ktor do tch ply novch komr ila vzpriamene, s modlitbou na perch.

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

127

Tretia fza:
PO O S L O B O D E N Z T B O R A

A teraz sa venujme poslednej kapitole v rmci psycholgie koncentranho tbora: psycholgii vza, vyslobodenho z tbora. Ako prebehlo oslobodenie, sme u spomnali, samo zrejme takto opis nikdy neme by neosobn. Teraz by sme chceli naviaza na t as naej sprvy, kde sa spomnalo, ako po doch obrovskho naptia jednho rna zaviala pri brne tbora biela zstava. Vrcholn du evn naptie vystriedalo totlne vntorn uvolnenie; ak si vak niekto mysl, e medzi nami zavldla bezmedzn rados, mli sa. Ako to vtedy bolo naozaj? Unavenm krokom sa vzni vle k brne tbora ledva ahaj za sebou nohy. Stiesnene sa obzeraj okolo seba, vymieaj si sptav pohady. Potom urobia prv neist kroky von za brnu. Tentokrt nikto na nich nezreve, tento raz sa nik nemus prikri, neprichdzaj dery psou, kopance. Veru nie; teraz tborov str ponka cigarety. lovek pravdae hned nespoznva strcov, pretoe sa medzitm poponhali a preobliekli do civilu. Pomaly kra dalej po prjazdovej ceste. U ho bolia nohy a hroz, e vypovedia poslunos. lovek sa vleie dalej, chce si prv raz obzrie okolie tbora - alebo

apriek

V I K T O R

vetkmu
E.

F R N K L

poveda

ivotu

dno

128

lepie povedan, chce si ho prvkrt pozrie ako slobodn lovek. Takto vstpi do prrody, vyjde na slobodu. Na slobodu," opakuje si v duchu znovu a znovu; nejde mu to jednoducho do hlavy. Slovo sloboda sa za tie roky tobnch snov prli ochalo, ten pojem u prli vy bledol; pri konfrontcii so skutonosou sa rozplva. Sku tonos ete celkom neprenikla do vedomia: jednoducho lovek to ete neme naplno pochopi. Tu prde k lke. Vid na nej rozkvitnut kvety. Rozu mom vetko vnma - nie vak citom". Prv iskrika ra dosti zaiari pri pohade na kohta s ndhernm rzno farebnm chvostom. Ete stle to ostva pri iskrike, ete stle sa lovek nezastuje na svete. Potom sa posad pod gatan, na laviku; bohvie, ako sa teraz tvri - v ka dom prpade svet ete k nemu neprenikol. Veer, ked sa druhovia op poschdzaj vo svojej sta rej zemanke, tajne sa jeden druhho ptaj: Povaj teil si sa dnes?" A navzjom sa priznvaj - s pocitmi hanby, pretoe ete nevedia, e vetci to tak prevali: Ak mm poveda pravdu, n i e ! " ... lovek sa doslova oduil tei, bude sa to musie znova naui. T o , o tu osloboden vzni zavali, sa z psychologick ho hadiska oznauje ako vysloven depersonalizcia. Vetko sa zd by neskuton, nepravdepodobn, len ako sen. Ete tomu lovek neme uveri. Priasto ho v poslednch rokoch sny dobehli. Kokokrt snval o tomto dni, ked sa bude mc slobodne pohybova! Kokokrt snval, e jednho da sa vrti domov, pozdrav priate-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

129

ov, objme enu, sadne si s nimi za stl a vyrozprva, o vetko za tie roky preil, a povie aj, ako asto sa mu o tomto dni optovnho stretnutia snvalo, no potom sa zobudil do inej reality - no e teraz sa ten sen naozaj stal skutonosou! Vtom zarezonuj loveku v uiach tri hvizdy, ktor znamenaj Vstva!" a vytrhn ho zo sna, v ktorom u tok raz snval o slobode. A teraz m lovek odrazu uveri! Teraz by to mala by naozajstn sloboda? A predsa je to tak, jednho da. Telo m vak menie zbrany ako dua. Od prvej chvle vyuva skutonos, doslova sa jej chop: zana sa toti napchva. lovek je cel hodiny, cel dni a polovice noc. Nepochopite n, o vetko doke pojes. A ked potom toho i onoho vza pozv dobr udia z nedalekej dediny, naje sa a na koniec si d kvu, t mu rozviae jazyk a on zane roz prva - cel hodiny. Zrazu povol dlhoron tlak, ktor ho zvieral, a neraz toto rozprvanie vyvolva dojem, ako by dotyn bol pod duevnm ntlakom, tak neodbytn je jeho nutkanie rozprva. (Podobn sksenos, pokia viem, mvali udia aj po krtkom, no mimoriadne akom strese - naprklad po vsluchu na gestape.) Prejd dni, mnoho dn, km sa rozviae nielen jazyk, ale povol aj osi vovntri, odrazu nastane prielom a t zlovestn, ochromujca barira, ktor dosia loveka zvie rala, je pre. Potom si jednho da, niekoko dn po osloboden, vykrauje po rom poli, ide cel kilometre cez rozkvitnut lky, a djde do najbliej vyudnenej osady; kovrnky lietaj vo vinch, pova ich hym-

apriek

V I K T O R

vetkmu
E.

F R "A N K L

poveda

ivotu

dno

130

nus, ich jasot, ktor zvu z vonch vok. iroko-daleko nevidno udsk bytos, okolo teba je len ra zem a nebo a plesajce kovrnky a von priestor. Vtom zastane na svojej ceste do tohto slobodnho priestoru, poobzer sa vkol, zdvihne zrak k vinm - a klesne na kolen. V tejto chvli nevie vea o sebe, ani o svete, v duchu ti hu len jedin veta, znovu a znovu t ist veta: Z zkosti som volal Pna a on mi odpovedal z vin." - Ako dlho si tam kaal, kokokrt si t vetu opakoval - to si u ne pamt... V ten de vak, v t hodinu, sa zaal tvoj nov ivot - to vie. A krok za krokom, nijako inak, vstupuje do tohto novho ivota, znovu sa stva lovekom.

ava
Cesta, vedca od najvyieho psychickho vyptia, ktor lovek zava v poslednch doch ivota v tbore, cesta od vojny nervov sp k pokoju due roz hodne nie je cesta bez prekok. A je omyl, ak si niekto mysl, e lovek prepusten z koncentranho tbora, prpadne osloboden vze, u nepotrebuje psychotera piu. V prvom rade by sme mali ma na zreteli jedno: loveku, ktor bol dlh as vystaven nepredstavi tenmu psychickmu ntlaku koncentranho tbora, prirodzene, aj po osloboden, no, prve vdaka nhlej ave, ktor prinieslo so sebou jeho oslobodenie - hrozia urit nebezpeenstv v duevnej oblasti. Tiqto nebe-

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

131

peenstv (v zmysle psychohygieny) nie s ni in ako takpovediac psychologick protipl ku kesonovej choro be. T a k ako pracovnkovi v potpacej komore hroz po kodenie zdravia, keby nhle opustil svoje stanovite (v ktorom bol vystaven abnormlne vysokmu tlaku), pres ne tak isto lovek, ktorho nhle zbavili akho psychic kho ntlaku, si za istch okolnost me spsobi kodu na duevnom zdrav. Predovetkm u primitvnejch jedincov sa v tejto psychologickej fze pozorovalo, e sa nadalej nevedia vymani z kategrie moci a nsilia; a nato, e teraz, ako osloboden, si myslia, e sm bez zbran a bez roz mania uva svoju moc, svoju slobodu. Pre takchto primitvnych ud sa nezmenilo vlastne ni okrem zna mienka starej kategrie, zo zpornho sa stalo kladn: z objektov moci, nsilia, zlovle a nespravodlivosti sa stali analogick subjekty; nevedia sa vak ete odpta od to ho, o zaili. To sa asto prejavuje v zdanlivch malikos tiach. Naprklad - krame s bvalm spoluvzom cez lky, blime sa k tboru, z ktorho ns prednedvnom oslobodili; odrazu sa ocitneme pri poli s jarinou. Mimo vone ho chcem obs. On ma vak chyt za ruku a ah ma krom cez pole. Vzpieram sa, e predsa nepoliapeme mlad obilie. No on sa rozzri: z o mu ahaj blesky, kri na ma: Ale o nepovie? A ns nepoliapali? Ne stailo ti to? Moja ena, moje diea zahynuli v plynovej komore - o dalom nehovoriac - a ty mi chce zabrni, aby som poliapal pr stebiel obilia..." - Len vemi po-

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
132

V I K T O R

F R A N K L

maly sa podar prinavrti toho loveka k trivilnej prav de, e nikto nem prvo pcha bezprvie, ani ten nie, kto sm bezprvie zail. A predsa musme pracova na tchto fudoch, aby nali zasa cestu k tejto pravde, pretoe pre vrtenie tohto princpu by vemi ahko mohlo ma aj horie nsledky ne stratu zopr tisc zn ovsa, o ktor by priiel neznmy ronk. Dodnes vidm pred oami toho spoluvza z tbora, ako si vyskal rukv, stril mi pod nos obnaen prav ruku a vrieskal: Nech mi odtn tto ruku, ak na nej nebudem ma krv hned v prv de, len o sa vrtim domov...!" Chcem vak zdrazni: mu, ktor vyslovil tak slov, nebol zl lovek, v tbore a aj potom sa vdy prejavoval ako najlep kamart. Popri deformcii, hroziacej loveku, z ktorho odrazu spadol psychick ntlak, existuj ete dva dalie zkladn zitky, ktor mu ohrozi, pokodi a deformova jeho charakter: zatrpknutie a sklamanie loveka, ktor sa vrti do svojho starho ivota ako slobodn jedinec. - Nejeden jav verejnho ivota v rmci prostredia, ku ktormu pre pusten predtm patril, vyvolva pocit zatrpknutia. Ked sa tak lovek vrti domov a zist, e udia ho vtaj iba krenm pliec, prpadne lacnmi frzami, neraz sa ho zmocn roztrpenos, nevie sa ubrni otzke, nao vlast ne to vetko utrpenie preil. Ked takmer vade, kam sa obrti, nepouje ni in, len otrepan rei my sme o niom nevedeli..." a aj my sme si svoje vytrpeli...", vtedy sa nevyhnutne pta sm seba, i mu skutone nemaj viac o poveda...

Psycholg

p r e v a

koncentran

tbor

133

Inak to vyzer pri pocite celkovho sklamania. Tu toti nejde o blneho, ktorho povrchnos a necitlivos by viedla k takmu znechuteniu, e lovek by sa napokon najradej skryl do myacej diery, kde by nemusel u ni pou, ni vidie... ak sa loveka zmocn sklamanie, m pocit, e je vydan napospas osudu; toti lovek, ktor cel roky il v presveden, e dosiahol najhlbie dno monho udskho utrpenia, teraz zisuje, e to utrpenie akosi nem konca a e zrejme neexistuje nijak absoltne dno; e lovek ete vdy me pada hlbie a hlbie... V naom pojednan o pokusoch psychicky povzbudi loveka v koncentranom tbore sme u hovorili o tom, e tak jedinec sa mus zamera na nejak cie v budc nosti; e mu bolo treba znovu a znovu pripomna, e ivot naho ete ak, e - naho ak nejak lovek. A potom? Potom jeden, druh zist, e niet u nikoho, kto by naho akal... Zle je, ak osoba, ku ktorej sa cel as v tbore upnal t milovan osoba, u neexistuje. Beda tomu, kto ten okamih, tisckrt vysnvan v tobnch snoch, teraz sku tone zaije, ale inak, celkom inak, ako si ho napredstavoval. Nastpi do elektriky, odvezie sa k onomu domu, ktor si cel roky v predstavch, ale iba v predstavch maoval, stla zvonek - presne tak ako si to u tisc krt predtm tobne vysnval... Lene neotvor mu lo vek, ktor by mal - a ten mu u ani nikdy viac dvere neotvor... Vetci v tbore to vedeli a medzi sebou si to hovorili:

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
134

V I K T O R

F R A N K L

niet na svete astia, o by ns mohlo odkodni za krivdy, ktor zavame. O astie tu nikdy nelo - to, o ns dralo, o mohlo da nmu utrpeniu a obeti a umieraniu zmysel, to nebolo astie. Napriek tomu: neastie - to sotva niekto oakval. Sklamanie, ktor v novonadobudnutej slobode osud nadelil nejednmu z oslobodench vzov, je zitok, ktor tto udia len vemi ako pre konvali a ani z psychologickho lekrskeho hadiska urite neme by jednoduch dosta ich z toho. Toto kontatovanie vak nesmie odradi psychiatra - naopak: m mu by povzbudenm, pretoe m charakter vzvy.

T a k i tak - raz svitne kadmu z oslobodench vzov de, ked sa ho pri pohade sp na cel skse nos z koncentranho tbora zmocn zvltny pocit: teraz ani sm nevie pochopi, e vldal presta vetko to, o od neho ivot v tbore vyadoval. A ak existoval v jeho ivote jeden de - de slobody - poas ktorho mu vetko pripadalo ako ndhern sen, tak potom prde aj de, ked mu to vetko, o preil v tbore, pripad u len ako zl sen. Pocity loveka, navracajceho sa domov, korunuje asn vedomie, e po vetkom tom utrpen sa u lovek nemus b nioho na svete - okrem svojho Boha.

V I K T O R E. FRANKL

Synchronizcia v Birkenwalde

Mtvemu

otcovi

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
136

V I K T O R

F R A N K L

SYNCHRONIZCIA V BIRKENWALDE

Metafyzick

konferencia

Osoby: BENEDICTUS (BARUCH) DE SPINOZA SOKRATES IMMANUEL KANT KPO FRANZ KARL FRITZ ERNST PAUL MATKA IERNY ANJEL DESIATNIK Miesto: prslun divadlo as: momentlne predstavenie Przdne proscnium pred oponou. obleen, Kant aj v parochni. Traja filozofi v dobovom

Vylo pod pseudonymom Gabriel Lion v asopise Der Brenner", 17. slo, Innsbruck 1948, str. 92-125.

S y n c h r o n i z c i a

B i r i e n w a l d e

137

SPINOZA (zapisuje): Zapisovatel: Benedictus de Spinoza... SOKRATES: Muste zaznamena aj presn as. KANT: Moment! Protestujem - ako to myslte: presn as? - o pod tm rozumiete? - Stredoeurpsky as? Normlny as? Letn as? Alebo nejak in? Ako vidm, pni: mjmu transcendentlnemu kriticizmu hroz, e upadne do zabudnutia. SPINOZA: Prepte, pn profesor - ale ja som na nezabu dol. SOKRATES: Ani ja nie - nehnevajte sa, prosm, na ma, nemyslel som to tak... KANT Viete vbec, ako som to myslel ja? SOKRATES: Pravdae. Priestor a as s len spsoby nazera nia... KANT: Take vy to viete - no, a preo sa toho nedrte? SOKRATES: Som predsa iv dkaz, e sa toho drm! KANT: T o m u nerozumiem. SOKRATES: NO predsa: ja, ktor som il v grckom staro veku, poznm vau Kritiku istho rozumu takmer naspam. KANT: Ach, tak! No dobre: verm vm teda. SOKRATES: Pozrite, Baruch Spinoza a ja sme teraz vo venosti" - tum tak sme to hovorili svojho asu, ked sme ete nosili svoju pozemsk kou na trh... SPINOZA: Skvostn paradox! SOKRATES: ...kede predsa venos nie je ni in ako s asnos. KANT: To mte nebodaj od Augustna?

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
138

V I K T O R

F R A N K L

SOKRATES: Prosm vs, kto u m o - a od koho? SPINOZA: Kadmu z n voakedy ilo o prioritu - a teraz tu u ns nejestvuje nijak predtm ani potom, nikto nie je prv, nikto nie je druh. SOKRATES: Ved my vo venosti stojme. SPINOZA: Venos stoj - aj s nami. KANT: No dobre, ved to nie je ni nov. Ale ptam sa vs ete raz: Preo trvte na presnom asovom daji? SOKRATES: Pn profesor, prosm vs - ako to len vetko mme udom vysvetli: venos... asovos... sas nos...?! KANT: Nu, jednoduch to nie je... SPINOZA: Veru nie je, pn profesor, on m pravdu! KANT: Tak teda, zapisujte dalej, pn Spinoza... SOKRATES: Pn profesor, hlsim sa o slovo. KANT {shlasne prikvne). SOKRATES (vstane, odkale si): Ven pni, ako vm to mm poveda: dalej to tak medzi udmi u nepjde. Nieo sa mus sta! T o , ako sa dnes ije na Zemi, by ste ako pochopili. Viera je takmer mtva - akkovek viera. Dnes sa u never ani len politickej propagande. Ni kto u never inmu, nikto u never sm sebe. A pre dovetkm - nikto u never v ideu! KANT (polohlasno): Idey sa daj usmerova. SPINOZA (polohlasno): Pvodn idea je Boh. SOKRATES: Hdam sa nebudeme kriepi o slov - ved sa nechceme hda ani o pojmy. Viete celkom presne, o mm na mysli: t vec, t vek vec - existenciu lo-

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwaldc

139

veka. Hr sa o vetko! Dve svetov vojny plne zrui novali takzvan morlku ud. SPINOZA: Pn profesor, m svoju pravdu. Len si predstavte tie dsledky. Masa u niomu never. Ale t niekok, ktor vedia, o inia, alebo si aspo myslia, e to vedia - t maj von ruku; a zneuvaj masy, zveden z cesty a poblznen. KANT: Dobre - ale o mme urobi? SOKRATES: Musme udom pomc. Niekto mus zs do le... KANT: Vy ste ale optimista! Hdam tam len nechcete zosla mudrca? SPINOZA: Vysmiali by ho. KANT: Alebo nebodaj proroka, mono jasnovidca? SOKRATES {krplecami). SPINOZA: Zatvoria ho do blzinca - nepoznte dnench ud. Dnes - a proroka! o si myslte?! Dnes by pove dali, e m halucincie. - Nezabdajte na to, Sokra tes! KANT: Hovorm vm predsa: ani mudrca, ani naozajstnho filozofa vo vaom klasickom, antickom zmysle nebud pova. Jednoducho by ho nebrali vne. SPINOZA: Sokrates, verte mi - mm informcie: naozaj u niomu neveria. Nikomu neveria; filozof by bol stra ten. Keby bol len osamoten - prosm! To sme na pokon vetci zaili. Ale dnes by tam bol u ozaj celkom sm... Nezabudnite na jedno: prve pravda je dnes to, omu tam dole najmenej veria. Ten, kto ju vypovie, je

apriek

V I K T O R

vetkmu
E.

F R A N K L

poveda

ivotu

dno

140

u vopred odsden ako staromdny a jeho slov sa min inkom. SOKRATES: o teda chcete urobi? KANT: Skutone by bolo treba vne porozma - nieo sa mus sta, to pripam. Ale ako zaa? Ako mme ud naui pravde - ako mme v nich vzbudi tbu po pravde? SPINOZA: Ked si tak pomyslm, pn profesor, e nai kole govia tam dole, udia z nho fachu, robia, o mu, naprklad aby sa vyrovnali s materializmom - verte mi: ten ete dodnes nie je prekonan. KANT: T a k ak rok sa teraz pe tam dole? SPINOZA: 1946, nechal som sa nedvno informova. KANT: No toto! A o ste medzitm robili vy? SOKRATES: Zoslali sme dolu vetko, o sme mali k dispo zcii! Ovplyvovali sme obsadzovanie pedagogickch postov! A pomhame autorom vznamnch knh pri vytvran ich diel. KANT: Ako? Inpirujete ich?
SOKRATES: no.

KANT: To nerd vidm. SPINOZA {sklaman): Sokrates, ved som vs prosil, aby ste o tom pred Kantom mlali. Viete predsa, e publikoval na piritistick tmy a podobne, a nem to rd.
SOKRATES: No a o? M n e ide o ud...

KANT: Dfam, e vs viedli tie najestnejie pohntky. SOKRATES: Podme vak k veci. - Ak by ste nenamietali: naozaj poznm jedno vchodisko.

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

141

SPINOZA: A sce? SOKRATES: Ale nevysmejte ma; rozprval som sa so s asnkmi... KANT: Vaimi krajanmi? SOKRATES: no. KANT: No a? SPINOZA: Preo sa hanbite? SOKRATES (v pomykove): Ide toti o antickch grckych autorov tragdi... KANT: NO a? SOKRATES: Hovoria, e jestvuje len jedna jedin cesta... KANT: A sce? SPINOZA: Tak hovorte, neostchajte sa! SOKRATES (drazne): Umenie! Hovoria, e udia tam dole sa daj ovplyvni jedine cez umenie. KANT: Celkom zaujmav - nie je to zl mylienka! SOKRATES (oije): Musm sa vm prizna, najprv som ne chcel o tom hovori. Ale - inho vchodiska niet. SPINOZA: Umenie prina fantziu, mty alebo bsne, ale neprina pravdu. Mme sa na tak osi da? KANT: Smiena nmietka - nehnevajte sa na ma; ved to neskutono, ktor umenie udom predvdza, m k pravde bliie ako udsk skutonos. SPINOZA: Dobre; ale tm otvorme dvere a brnu... SOKRATES: Sksenosti z dejn hovoria proti vaim pochyb nostiam, Baruch. KANT: Urite. Ale teraz nieo in: ako si to cel predsta vujete v praxi, Sokrates? Mme s hra divadlo,

V I K T O R

E .

F R A N K L

142

inpirova autorov divadelnch hier, alebo o ja viem o? SPINOZA: Profesor m pravdu. Nememe predsa pred lud predstupova ako divadeln postavy a len tak im nieo predvdza. SOKRATES: Inak sa k nim nepriblite! Ovplyvni mu len konkrtne postavy... SPINOZA: Dobre; ale sa zosmienime. KANT: A predovetkm na tak osi nikdy nezskate... (fajnostkrsky naznauje) povolenie. SOKRATES: Moment! To je moja staros. Teraz u musia pomha celkom in - aj od ns u chodia na zem pomha udom... KANT: Ete raz opakujem: nedostanete povolenie, uvidte. SOKRATES: Ale aby ste ma sprvne pochopili, pn profesor: pvodne som si vbec nepredstavoval, e by sme hrali divadlo - len som si myslel, e by ludom bolo treba predvies nieo z ich skutonosti, aby odhalili svoju vlastn pravdu... SPINOZA: M na mysli nejak vjav z ich ivota. KANT: Relny, alebo aspo v realite mon, teda zdanlivo relny prbeh? S patrinm morlnym ponauenm na zver? SOKRATES: no, tak nieo. SPINOZA: Celkom dobr npad. Ale o my? o to m s nami doinenia a m meme prispie my? SOKRATES: Tm, e dodme komentr!

S y n c h r o n i z c i a v B i r k e n w a l de

143

KANT (po chvli premania): A poznte nejak vhodn prbeh? SOKRATES (cel roziaren): Vetko je u pripraven, pn profesor. KANT: A komentr? SOKRATES: T e n dodme poas deja. SPINOZA (odrazu zavha): Ludia sa na to nechytia. Viete, o povedia? e sa naruila jednota miesta a asu. KANT: Prepte, ale to je smiene: Jednota miesta a asu z hadiska naej venej prtomnosti to azda u nie je nijak problm!? SPINOZA: A potom ete osi: budeme jednorazovo inpi rova fantziu autora - alebo sa budeme zastova na celch predstaveniach a hra v nich? SOKRATES: Ovea jednoduchie. Urobme propagandu za loen ist na faktoch: nae rozhovory, tak ako ich tu vedieme, sa dostan na verejnos, a to v divadle! KANT: To m o zasa znamena? SOKRATES: Jednoducho dme zahra nau zpisnicu na niektorom pozemskom javisku. KANT: Vetko, o sme dosial povedali a o ete chceme poveda, sa prid k hre, ktor nm lskavo ukete? SOKRATES: no, presne tak si to predstavujem. Baruch, m sa zana vaa zpisnica? SPINOZA (ta): Zapisovate: Benedictus de Spinoza; So krates: Muste zaznamena aj presn as; Kant: Mo ment! Protestujem" - atd., atd.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

no
144

V I K T O R

F R A N K L

SOKRATES: Dobre - tak sa teda uvedie vetko, o sa dosial povedalo! {Slvnostn) A my - teraz sa jednoducho za pojme do predstavenia Synchronizcia v Birkenwald e " na javisku ... divadla v ... SPINOZA: To nepjde - tam sa hovor po nemecky!
SOKRATES: No a?

KANT: Benedictus, zabdate, e teraz nehovorme slova mi, ale mylienkami. SOKRATES: Mylienkam rozumie kad udsk bytos. To mu, o si tu my myslme, mus kad rozumie tak, akoby sa to hovorilo v jeho jazyku... KANT: ...pretoe to je pravda.
SPINOZA: Rozumiem...

SOKRATES: Hra sa teda me spusti - zaname! SPINOZA (vzruene ako diea): Opona! KANT: Nezabdajte, Benedictus, e u cel as stojme na javisku - pred zdvihnutou oponou - cel as sa udia na ns pozeraj a povaj ns. SOKRATES: ...alebo ste ete stle situciu nepochopili, Baruch? SPINOZA {trochu zmten): Ale no, pochopil... SOKRATES: Nerozumiete? Jednoducho sa tvrime, akoby si ns autor vymyslel a akoby ns herci na javisku pred stavovali... (veselo) nikto nebude tui, e sme si hercov len takpovediac priarovali a e toho dajnho autora hry sme len zneuili - parda, vak? Pritom najvmi podveden je tu publikum: dnes dme publikum hra

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

145

- toti nechme ich hra lohu divka. A uvidte: ne bud tui, e hraj oni, a e skuton sme my, ani to, e o sa tu bude odohrva, je zrove aj skutonos! KANT: Ale teraz vne, Sokrates, o plnujete?! Mm na mysli: ak hru? SOKRATES: Chcem udom predvies obraz z pekla a dok za im, e lovek me zosta lovekom ete aj v pekle. - Asi tak ako aj my tu v nebi, i u ako to tam dole nazvaj, sme zostali vlastne ete tak trochu hadmi alebo nie? KANT: Iste, iste; chvalabohu. SPINOZA: Chvalabohu! SOKRATES: (obrti sa ku Kantovi): A tohto nazvali ateis tom... KANT (usmeje sa): T a k o? Som pripraven, Sokrates. SOKRATES (vol ohor): Prosm oponu medzi venos a as...! Opona sa dvha. Z prtmia vystupuje polorozpanut, spust nut barak v koncentranom tbore. Pribline v stree stoj mal elezn piecka. Na pravej strane scny nedovidie na koniec baraka, vlavo vstupn dvere; pred nimi, ete ksok doava, mal priestor; za nm sa zata doava plot z ostna tho drtu, ktor v pozad pokrauje aj poza barak doprava. Pozd zadnej steny baraka z pohadu divka sa asi vo vke kolien tiahne ploina z dosiek, na nej sem-tam trochu slamy; tam s vzni, niektor sedia, niektor leia.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
146

" V I K T O R

F R A N K L

SPINOZA: Kde sme? SOKRATES: V koncentranom tbore Birkenwald. KANT (skrpre seba): Stran... KPO (prichdza so skupinou vzov spoza baraka vavo a zastane pred vchodom; senm, ako vdy ostrm, rozkazovanm tnom): Tak, tu je VI. blok, barak slo 9. FRANZ: Pohni, Kar, aby sa nm ulo miesto pri peci! KARL (krva): Pokaj, nevldzem - t moja Iav noha... FRANZ: Chy sa ma! KARL (poslchne ho): Dobre - u je to lepie. (Aj ostatn vstpia dnu, hadaj si miesto, sem-tam sa o ruj. Kpo odchdza.) FRITZ (k Ernstovi): Poul si? Velite tbora klial ako pohan, e nm z buchenauskho tbora dali len jednu deku, a zril, e sme tak pinav a zavivaven! ERNST: Dobre, dobre, ty mj optimista. Len si dalej ver, e sa to u mus zmeni na lepie. FRITZ: Preo nie? Ty mi nieo hovor! Nebol si presved en, e ideme do plynu? A pritom sme prili do cel kom normlneho tbora! ERNST: Ete sme ni nepreskoili. Nemysli si - ak by sa z teba stal kpo, dobre si to odske! Pokaj, a sa to raz skon - potom ns aj tak vetkch pekne spolu odpra via, uvid. FRITZ: Prosm - ak mi doke, e to tak bude, meme pokraova v naej debate. Pokia mi to vak nedo-

Synchronizcia

Birkenwalde

147

ke, budem sa sprva tak, akoby som mal urite vyviaznu iv. ERNST: Ja nebudem aka a do poslednej chvle - skla manie by bolo prli hrozn. FRITZ: Mysl, e by si ho nepreil? (smeje sa) ERNST: Aspo m ete zmysel pre humor. PAUL (nahlas ku vetkm): V chlebnku som mal dve ciga rety! Od poslednej prmie. Kam sa podeli? Kto ich zasa spakoval?! FRANZ: Ach, u mm toho pln zuby! Myslel som si, e sme kamarti... KARL: Prosm vs, kto by kradol? - Ved sme tu vetci krajania medzi sebou... FRANZ: Len si spome na Otta... KARL: Paneboe - ten si to ale odskkal. ERNST: Aj to je svetsk spravodlivos. - Ak si niekto ukradne koliesko klobsy a preto m s do plynu... KANT (vetci traja filozofi sa medzitm mlky zamieali medzi vzov): Pochab udia, hovorm ti, Baruch. Z pohadu svojej pozemskej existencie s presveden, e kad raz bude sklada ty z toho, ako il - i konal dobro, alebo sa staral len o svoj blahobyt, i m morlne z sluhy, alebo obhal len peniaze. SPINOZA: Beatitudo ipse virtus - aj astie si lovek mus zasli; a jedine poriadny lovek me by naozaj astn. KANT (netrpezlivo): Ja viem, ja viem. Ale ved prve vy pre-

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
148

V I K T O R

P R A N K L

mietate vetko do jednej roviny - vy s tm vam monizmom! SOKRATES: Pni, nebudeme sa predsa hda. Ved tu ide o vne veci! KANT: Prosm vs, Sokrates, preo sa udia nepouia?! SOKRATES: Nu, pokia nebud ta filozofick knihy, bud musie za svoje filozofick omyly plati krvou a utrpenm, biedou a smrou. Len si spomete: nemuseli sme aj my za nae filozofick mdrosti zaplati krvou a utrpenm, biedou a smrou? SPINOZA: M pravdu, pn profesor! KPO (vrti sa, prudko roztvor dvere a vrieska): Len si ne namajte, vivav psi, e dnes dostanete nejak rdlo: naa kuchya nebola pripraven na takto smradav zberbu! (Odchdza). ERNST: No vborne! U dva dni sme nemali ni v stach, a teraz meme hladova daliu noc, km sa nm rno daj nachlpa tej iernej, vlanej brndy. KARL (k Franzovi): Franzi, Franzi, koko rz som ti to u hovoril: nemal si s so mnou. FRANZ: Nemal, ale jednoducho som musel. Sm vie, ako to je. KARL: no, poznm a, ty sa vdy mus obetova. A ho vorm ti otvorene, mm toho u po krk. Najprv si mohol vycestova do Ameriky - ale nie, ty si neiel: nechcel si necha rodinu v tichu. A ako to dopadlo? Sestra sa obetovala, aby a zachrnila pred gestapom.

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

149

A po Evinej smrti sa otec utrpil na smr. Potom som priiel na rad ja. A teraz je matka sama. Bohvie, i ete vbec ije. MATKA {mal, prost, so atkou prehodenou cez plecia, usta rosten vystpi na scnu sprava, kde nie je nijakj viditen vchod do baraku): Ach, tu s. (Zostva v blzkosti synov). KARL: A tak to obetovanie pokrauje, no vetko zbytone. FRANZ: Nehovor tak, Karl. Vie presne tak dobre ako ja, e tto skurven mrnos, ktor nazvame ivot, by nemala zmysel a stla by za figu, keby sme kedy kovek neboli ochotn odhodi ju a zameni za nieo in. KARL: Za nieo in? - A za o? Za o tak?! FRANZ: Nazvi si to, ako chce. Cti to presne tak ako ja my o tom aspo mme tuenia. KARL: Vetko m svoje hranice. Neme ivot len tak ni po ni odhodi... FRANZ: Preo nie, ak to m zmysel? KARL: V om vid ten zmysel - v tom, e napokon vetci skonme tam? FRANZ: Mono aj v tom. T e n skurven ivot tak i tak nem zmysel, ak sa na upna. Kto nie je ochotn obetova ho, ten do smrti len vegetuje; jeho ivot nem zmysel. Kto je vak ochotn odhodi svoj mi zern ivot, ten me ma dokonca aj smr zmyslupl n. To je mj nzor. A nikdy by som sa ho neodvil vyslovi, keby... keby sme nesedeli tu.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
150

V I K T O R

F R A N K L

KANT: No toto! - Pouli ste, pni? SPINOZA: Neverm im, to vm hovorm otvorene. SOKRATES: Mono sa vetko ete uke. MATKA (pristpi k filozofom, prosto a pokorn): Prosm vs, pni, nehnevajte sa na ma, ale t dvaja s moji synovia - boli moje vetko. Nie s asn? Nie s to zlat deti? Len ia, s hlpi - ach, tak hlpi! Franz mohol s do Ameriky, ete vas, aby ste vedeli. Lene on radej zostal pri mojom muovi a pri mne, a viem aj preo: nechcel ns necha v tichu - no, preto. My sme ho s muom vemi prosili, aby len iiel. Nie, povedal, osta nem tu, ved sa nemm a tak zle. Rozumiete? Ne chcel, aby sme vedeli, e zostal len kvli nm. KANT (chlcholivo): Prve sme skontatovali, e v syn Franz je vemi mdry, mil pani. SPINOZA: Skutone dobr lovek. SOKRATES: Spoahnite sa, dobr ena. My sa o vaich sy nov postarme. MATKA (opakovane sa ukla): akujem vm vemi pekne, pni - a s km mm t es? KANT: enika mil, ved vy to viete, len ste zabudli: neradi hovorme svoje men. MATKA: Prepte, prepte. T a k som si myslela... chcela by som toti... rada by som vedela... i by ste sa azda nemohli za ma prihovori. SPINOZA: O om to hovorte? Za o? U koho? MATKA: Hrozne toti tim po oboch mojich chlapcoch... a tu hrozne trpia, viem to, vidm to... tak som si

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

151

pomyslela, e by som poiadala, aby ich dali ku mne. KANT: To nepjde, mil pani. SPINOZA {potichu ku Kantovi): Nemali by sme sa aspo poksi, pn profesor? SOKRATES: Radej nie, Baruch. Nemieajme sa do toho. Ale nieo vm poradm (k matke): Stojte pri svojich synoch - a my vm subujeme, e urobme, o bude v naich silch. MATKA {dojato): akujem vm, pni, z celho srdca vm dakujem! Nech vm to Boh oplat. A verte mi, zaslia si to! Pozrite: tu {neikovne vyahuje z kabelky listy a mal balky) - to vetko som od nich dostala. SPINOZA: Ako to? Ved tto tu predsa vbec nesm psa, a posiela balky z tbora?! To absoltne neprichdza do vahy. KANT: o to tam mte? SOKRATES {pozrie bliie): Ach, vy tomu ete stle nero zumiete? To s mylienky, ktor obaja synovia vyslali k svojej matke. A modlitby, ktor sa za matku modlili. T a k to teda nazvam darom... MATKA {hrdo): Veru tak. Pekn dareky, vak? Toko lis tov, takmer kad de jeden, podchvou balek... No nemm by na nich hrd? A nezaslia si, aby sa o nich niekto postaral? KANT: Mte pravdu, zaslia si to. SPINOZA: Urite! SOKRATES {dojat podva matke veci sp). KANT {k filozofom): Ach, keby tak udia vedeli, e vetko

lap riek

V I K T O R

vetkmu
E.

F R N K L

ptroed

152

m svoj vznam a e ten vznam je dleitej ako to, na o sa vzahuje... SPINOZA: Majster, predstavte si, o by udia povedali, keby to vedeli - ako by sa udovali! Ako hrozne by sa u dovali naprklad profesori filozofie, keby sa odrazu dozvedeli, e kad prca, v ktorej sa, pn profesor, odvolvaj na vs, v podobe separtu v tom istom okamihu... SOKRATES: Asi mte na mysli: v tej istej venosti? SPINOZA: ...no: v tej istej venosti zakri nad vam tunajm venm psacm stolom a dopadne na. SOKRATES: A ako by sa len t filozofi udovali, keby vedeli, e ich ete nepublikovan, ete nevysloven, ich ete sotva domyslen vek mylienky, pokia skutone ide o vek mylienky, u dvno leia vytlaen tu a len akaj, kedy sem zdola prde ich skrachovan autor a prijme ich. KANT: Ale preo vdy myslte len na n cech? Preo nepomyslte aj na inch, na umelcov - hudobnkov? Alebo sa u nepamtte na ten - ven - okamih, ked k nm priiel Schubert a so slzami v oiach si prebral partitru svojej Symfnie h mol - teraz u ako do konen"... SOKRATES: A spomnate si ete, majstre, na tie anjelsk chry? Na ich chvlospevy, ktor nemali konca-kraja? SPINOZA: A pomedzi znovu a znovu motvy h mol. KANT: Veru veru, keby udia vedeli...

S y n c h r o n i z c i a

Birhenwalde

153

KARL: ...ktovie, i mama ete ije? FRANZ {polohlasne): Mami, ije ete, mami, ije? Povedz, mama: ije ete? KARL: Na o mysl? Preo ni nehovor? Preo ml, Franz? FRANZ {ete vdy potichu, zamyslene): Mami, ije ete? Po vedz, mama: ije ete? KARL {netrpezlivo): T a k povedz nieo, Franz! MATKA {pribliuje sa stle bliie): Nemem ti to poveda, Franzi. Nesmiem to poveda. Ale o na tom zle! i ijem, alebo nie? {Rzne) Nie som aj tak pri tebe - tak i tak? FRANZ {hovor zrove s ou): Mami, povedz, ije ete? KARL: Tak mi povedz aspo slovo, naha mi strach. Povedz, blzni? FRANZ {strhne sa): o hovor? Nie, len som o nieom rozmal. Ale nechajme to tak. MATKA {k filozofom): Pouli ste? Mysl na ma! Neustle na ma mysl. SPINOZA: no. MATKA: Ale m pochybnosti... o mm robi, o mem urobi, aby ho tie pochybnosti a tak netrpili? KANT: Ni nemete urobi, mil pani. Vykajte - a ne chajte ho aka... MATKA: Ale tak rada by som mu pomohla... SOKRATES: Nemete preho urobi vbec ni. MATKA: Ale ked s obaja tak hladn...

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
154

V I K T O R

F R A N K L

IERNY ANJEL {prichdza, tak ako predtm matka, sprava; k filozofom): Tak smola. Prve mne sa to mus sta!
KANT: o je?

SOKRATES: O sa zasa deje? SPINOZA: U vs sa neustle nieo deje. ANJEL: Musm s dolu - k nim. KANT: A nao? ANJEL: Tto ena tu podala iados. Chce ma svojich synov pri sebe.
SPINOZA: A?

ANJEL: Musm za nimi; preska ich. KANT: A to tak ako vs tu vidm? ANJEL: Ach, kdee! SOKRATES: Tak teda: v prezleen, inkognito? ANJEL: Samozrejme. SPINOZA: A ako o? Ako kto? ANJEL: Ved prve - ako esesk. KANT: Vtipn! ANJEL: Pre ma nie. To sa mus sta akurt mne: ako esesk... SPINOZA: A O tak mte zisti? SOKRATES: Pouli ste predsa, Baruch: m ich s preska. ANJEL: Mojou povinnosou je mui ich - umui ich a na smr. Vtedy sa uke, o v nich je. {Mizne doprava; v tej istej chvli sa vavo za barakom objavuje esesk.) DESIATNIK {prudko otvor dvere). PAUL {v pozore): Pozor! Pn desiatnik, vze slo 97 126

S y n c h r o n i z c i a

Birkcnwalde

155

hlsi: 16 vzov z novho transportu ubytovanch v 6. bloku, barak slo dev. DESIATNIK: slo 118 103! KARL {vysko do pozoru): T u ! DESIATNIK: Prac sa von, svia vivav! KARL {nhlivo, potichu): Zbohom, Franzi. Len sa nevzd va! {Odchza s eseskom) MATKA {vystraene, k filozofom): o mu urobia? KANT: Nebojte sa, mil pani, {hlasnejie), je to v jeho z ujme. MATKA {ustarosten): Bude ho vypova, chce z neho nie o vypi. Bud ho mui, mjho Karia! SPINOZA: Nevideli ste? Ved pred chvou tu bol anjel vho syna bude len ska. MATKA {utrpen): Nao ho maj ska, rum predsa zaho ja! SOKRATES: Vy nie ste smerodajn - nikto z ns. MATKA: Myslte, e to je naozaj pre jeho dobro? KANT: no. Mono ho tak budete ma rchlejie pri sebe. MATKA: Ale bude ho to bolie. SPINOZA: O U je len boles... SOKRATES: ...naozaj nerozumiete? MATKA: TO si mete hovori vy medzi sebou. Ale nesmie te to poveda nijakej matke, pni. Nijakej matke... {sadne si smutne k Franzovi). FRANZ {polohlasne): Mama, pom mu! Mama, stoj pri om! MATKA: Je v najlepch rukch, diea moje; ni sa neboj.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
156

V I K T O R

F R A N K L

FRANZ {opakuje): Mama, stoj pri om! PAUL {sadne si k Franzovi z druhej strany): o si tak ticho? FRANZ {strhne sa): o chce? PAUL {zvedavo): o to malo by s tm tvojm bratom? Nebodaj kvli transportu? e ste urobili ten podfuk v zozname?
FRANZ: Vyzer to tak.

PAUL: Bolo vm to treba? Vzia si falon meno a falon s lo vza - malikos, no pozrime sa, o z toho me by. FRANZ: Chceli sme zosta spolu. A ten mal ech tak til zosta v Buchenau - m tam kontakt na podvelitea ten mu kad veer nos misu polievky navye, o pre chlapca znamen kadodenn zchranu ivota - pokia zostane v tom tbore. PAUL: A ako to bolo? Mal s s transportom? FRANZ: no. Navrhol vak Karlovi, aby si vymenili slo a meno. T a k sme my dvaja mohli zosta spolu - a mal ech pri svojom podveliteovi a pri svojich porcich polievky navye. PAUL: NO , to me teda zle dopadn! FRANZ: Podvelite o tom predsa vedel a shlasil s tm. PAUL: TO je jedno, ak tvoj brat prezrad aj jeho, ste vetci tyria v poriadnej kai. FRANZ: Nioho sa nebojm. PAUL: L e n sa nerob - preo? Nikto a doma neak? FRANZ {opponoren do svojho vntra): Mama, ije ete? MATKA: Som pri tebe, diea moje, som pri tebe - uver to u konene!

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

157

FRANZ (pre seba): Mama! Keby som len vedel, i ete ije. PAUL: O to blzni, hdam si sa celkom nepomiatol? Hore hlavu, ved ete uvidme. FRANZ: no, uvidme. DESIATNIK (privedie Karia nasp, sot ho do baraka): Tak, svia vivav! Teraz si me dalej pekulova, i si ten, alebo onen. O p mint sa vrtim a ete raz si tohto vtika poiiam - uvidme, i sa medzitm nau virika, alebo nie. (Odchdza). SPINOZA: asn! Videli ste ho, pni? Sprva sa ako sto percentn esesk. KANT: On je esesk! SPINOZA: Ale ved to je predsa ten anjel! KANT: no - pokia je vak obleen ako esesk, nem ani sm o tom ani tuenia. SPINOZA: T o m u nerozumiem - (naivne) ten esesk predsa mus zbada, e sa tu ocitol celkom nhle, akoby... akoby z neba spadol: bez minulosti, bez vlastnho osudu - to si jednoducho mus uvedomi, skr i ne skr! KANT: Ach, svt prostoduchos - Benedictus, spamtaj sa! (netrpezlivo poia) My sme ho delegovali - no z ich pohadu je u samozrejme dvno dole, u toko a toko rokov, m svoju minulos a svoj osud, svojich rodiov a starch rodiov, svoju enu a deti... SOKRATES: My predsa nie sme v jednej rovine s tmi tam, ani priestorovo, ani asovo. To je len tak n trik,

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
158

V I K T O R

F R A N K L

pomocou ktorho sa medzi nich zapletieme - trik, ktor sme si vymysleli pre toto divadeln predstave nie! SPINOZA: Ale vy ste predsa povedali, e vetko je skuto n, skutonejie ako skuton: e je to pravda - a nie len divadlo? KANT: Vetko je divadlo - a ni nie je divadlo. My sme postavy, tak tu ako aj tam. Raz na pozad divadelnej scny, raz na transcendentlnom pozad. Hr sa v kadom prpade. SOKRATES: Len akosi nevieme, o sa hr. Nevieme ani len to, o hrme my. Svoje lohy poznme len vemi zhruba. Sme radi, ak aspo tume text, ktor mme hovori. KANT: A musme dva pozor, pokia sa to d, na epkra: hlas svedomia. MATKA {medzitm k nim pristpila, vypoula si posledn as rozhovoru. V primnej naivnosti): A pred km hrme, pni? Prosm, prezrate mi to! SPINOZA: Pred prostoduchm divadelnm obecenstvom, ktor je vo svojej prostoduchosti presveden, e my naozaj hrme. SOKRATES: Pritom vak hraj oni: hraj divkov. KANT: no - tch hraj vdy. Predvdzaj si navzjom svoje lohy a hraj aj sami pred sebou. MATKA (primn): Ale pred km to my vetci hrme? Mus predsa osi existova - mus predsa existova niekto, kto sa na ns pozer, kdesi... KANT: Stojte na javisku prv raz, mil pani?

S y n c h r o n i z c i a v B i r k e n w a l d e

MATKA: no, pane. KANT: T a k potom mi povedzte, o tu vidte - tu (ukazuje do hadiska). MATKA (murkajc): Nevidm ni, reflektory ma oslepu j... vidm vek iernu dieru. KANT: A ked vm poviem, e ten divk tam aj tak je? MATKA (dvervo naho pozrie): Potom vm to asi musm uveri. KANT: no, (rozhodne) muste tomu veri; pretoe vedie to nememe. My vetci, nikto z ns ho nepozn, toho vekho divka naich hier ivota. Sed v tme, tam kdesi (ukazuje rukou) v nejakej li. Ale sleduje ns pozorne - verte mi, mil pani. SPINOZA: Verte mu! SOKRATES: Verte nm! MATKA (odhodlane): no - verm... FRANZ: A O urob? KARL (medzitm u Franzovi referoval): Samozrejme budem mla. FRANZ: Tak potom mi me da zbohom hned teraz, navdy. KARL (nene): Ach, braek - o in mi zostva? Preo by som sa ja raz nemohol postavi na obranu tvojho pre svedenia? Aby ti to bolo jasn - dnes sa chcem obe tova ja. Dnes chcem doda svojmu ivotu zmysel poda tvojej terie - dnes si pjdem pre zmyslupln smr!

V I K T O R

pri

E .

vetkmu

F R A N K L

poveda

ivotu

dno

FRANZ: Nehovor tak, Karl, to bol. KARL {oraz zapleneji): o to je za argument, braek mj? {Polo mu ruku okolo plie). Ved sm si ma vdy znovu a znovu pouoval: Utrpenie patr k ivotu - aj utrpenie m zmysel. FRANZ: To je pravda. Ale ked potom to utrpenie loveka stihne a m ho zna, ked sa m osvedi... KARL: ...a vtedy sa to stva skutonosou. Nie km lo vek ren, ale a ked potvrd slov inmi, a vtedy to skutone doke". Nauil som sa od teba aspo nie o? No o povie? FRANZ: Mj drah Karl! KARL: Ach, braek mj... DESIATNIK {opprichdza zava). PAUL: Pozor! DESIATNIK: T a k podme, podme, pinav svia - kde je? KARL: TU som. {k Franzovi potichu) Dokem to - obsto jm... obstojm v tej skke! FRANZ {bez slova spust ruky). DESIATNIK {odvdza Karia). MATKA {k filozofom, vystraene, ustarosten): Temz ho skaj, pni moji? KANT: no, teraz ho skaj. PAUL {pomaly k Franzovi): Teraz, vak? FRANZ: no, ale on v tej skke obstoj, ved to povedal sm si dal slovo.

S y n c h r o n i z c i a

Birhenwalde

PAUL: Je to dobr chlapec, po kadej strnke. Me by naho hrd, to nie je hocijak brat. FRANZ: Je celkom inak ako ja... ja rozprvam, on kon... SPINOZA (vzruene pozer do iaky smerom doprava): Pozri te, pn profesor, zrazil ho na zem. KANT: Nevidm dobre. Kto - anjel? SOKRATES: no, anjel. SPINOZA: Chlapec le na zemi - u krvca. SOKRATES: Ale nehovor! KANT: oe? Nehovor? Napriek tm derom? SOKRATES: Nie, vytrvalo ml. SPINOZA (pohnut): Pozrite - trp. Mus hrozne trpie... keby som mu tak mohol pomc! Ach, o som u len ja! Psal som, ale neta sa to a ani tomu nikto nerozumie. o vetko som im pripomnal, tm ludom! Affectus desinit esse passio ... ivot prestva by utrpenm ... oni, t udia, vak nepovali, ako to musia zariadi. KANT (vzruen): L e n nech vydr - keby som tak mohol naho zvola svojm kategorickm imperatvom: lo vee, konaj tak, aby... SOKRATES (smutne): On vm nerozumie. (Nahlas) Museli by ste s nm hovori udskm jazykom, a nie na filozo fickej rovni. SPINOZA: O to znamen: udskm jazykom? Kadch pr rokov ns predsa prekladaj do vetkch monch ja zykov! SOKRATES: On ns neme pou. Nijakm spsobom - o teda chcete? Nikto nm nerozumie - iba ten, kto na to

prde sm. Nikto nerozumie, o hovorme i peme skr, ne si to sm samostatne nemysl, skr, ne to sm neodhal a sm seba neprebud. Bolo to s nami inak? Aj my sme predsa najprv museli urobi to, o om sme teoretizovali. Km sme tak neuinili, nemali nae mylienky vplyv. Aspo v mojom prpade: moje uenie zaalo psobi - nie vak moje renenie - a ked som zomrel... SPINOZA: Pozrite tam... ete stle nehovor, no upad do bezvedomia. KANT (ivo): Pni, to je prpad pre mj seminr, musm ho tam demontrova!
SPINOZA: Ak seminr?

KANT: Dali mi na staros samovrahov. Mm pre nich vies seminr - o zmysle existencie. SPINOZA: A O sa stane potom s tmi samovrahmi - po absolvovan kurzu? KANT: Potom ich znova zaradia do transportov.
SPINOZA: O S to tie transporty"?

KANT: No KT. SP. Z. - aj tak to oni sami nazvaj tm svojm ibeninm humorom. SPINOZA: Chcete poveda, e tto nenaroden sa zasa na rodia?
KANT: no.

SPINOZA: A O znamenaj tie skratky KT. SP. Z.? KANT: Koncentran tbor Slnen planta Zem. SPINOZA: utujem tch boiakov, ktor tam dole musia s ete raz.

Synchronizcia

Birkenwalde

163

KANT: Mali by ste vidie, ako sa usiluj vytiahnu sa z to ho, len o sa transport zostav. Dokonca ani anjel nie je naden svojm poslanm (zasmeje sa). Ale o mus prs, prde; a o sa mus sta, stane sa, aj novorodenci musia prs na svet. SOKRATES: A O chcete urobi teraz? KANT: Dm t scnu zachyti a prenies. SPINOZA: Vy ju chcete predvies na seminri? KANT. no - ale musm ete vyka. Chlapec mus v tej skke obst definitvne a s konenou platnosou. SOKRATES: Len sa pozrite, u sa nehbe. SPINOZA: A esesk ho kope imami. KANT. Ked sa ten boh anjel dozvie, o musel pcha... SPINOZA: Chlapec to nevydr, uvidte, ete nieo vypovie, celkom nakoniec. Prezrad men. Stavme sa, pn pro fesor? KANT. Nestavm sa, ale uvidte, e som mal pravdu. Ved sa len pozrite, ako bojuje - ako bojuje sm so sebou... u to vak nepotrv dlho: bli sa posledn kolo. Vidte... no nie je ten chlapec asn? Ned sa len tak ahko, ako hovoria boxeristi. SOKRATES (vykrkne): Aha! (Potichu) Teraz je koniec. Chla pec je mtvy. KANT (vazoslvne): Obstl, Baruch! SPINOZA: Naozaj ste mali pravdu. Je to prpad pre vs. KANT (horlivo): Bezpodmienene ho potrebujem. Aj tak mm nedostatok materilu na seminr. Nikto mi u ne ver, e lovek vie by silnej ako prroda sama, vrta-

V I K T O R

E .

F R A N K L

164

ne jeho vlastnej podstaty. Veobecne ma nazvaj ide alistom, ba dokonca zakladateom idealizmu. Som vak realista, pni, verte mi - prve ste to videli. SOKRATES: Napokon sme vetci dospeli k rovnakmu n zoru. Bodaj by to aj udia dokzali! SPINOZA: Keby kad pokladal sm seba za dobrho, po tom by sa takm aj stal. lovek vak ni neoakva ani od druhch, ani od seba. A tak ani od seba ni nevyaduje. IERNY ANJEL (sprava): Hotovo! No tak nieo! (Bedka) Prve m n e sa to mus sta! SPINOZA (naivne): A kam sa podel ten esesk? ANJEL: Prosm? O om to hovorte? SOKRATES (netrpezlivo, ospravedlujco): Kolega m na mysli vau pozemsk podobu. KANT: Baruch, on si predsa ije svoj ivot dalej - v po zemskom ase mus existova a do svojho konca; a do da, ked ho stihne spravodliv osud - v de sdu... ANJEL: NO musm u zasa s - doho. Chcel som sa vs len opta: o na to hovorte? To je chlapec, o? (Od chdza doprava) KANT: Skutone ohromn chlapec.
SOKRATES: no, je ohromn. Aha, tu je.

SPINOZA: T e n mtvy?

KANT: Pravdae, ten. MATKA: Mj drah Karl! KARL: Mama! (objatie).

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

165

MATKA: Pod k Franzimu. (Postavia sa k nemu). FRANZ (k Paulovi): U sa nevrti, uvid. PAUL: Pomaly zanam tomu veri. FRANZ: Mono som teraz u sm na svete... MATKA: Sme predsa pri tebe, Franzi. KARL: Teraz sme obaja pri tebe, Franzi. FRANZ: Len nebes vedia... PAUL: A ete k tomu ten hlad. FRANZ: Pod, mm tu tipku soli (siahne do vrecka) - obl to! PAUL: akujem. Ale potom budem zasa smdn. FRANZ: Smd - hlad, hlad - smd: aspo to mme pestr, no nie? PAUL: M pravdu - daj sem (oblizuje so). asn lovek, ten tvoj brat. Nejde mi z hlavy. FRANZ: A prve on - preo len on? Preo zasa ten neprav - Pane Boe, ty vie predsa, e ja som ten hor! PAUL: Netraj - si jeden z najlepch spomedzi ns, naj lep kamart, ktorho tu mm. FRANZ: Nevie o mne vetko, primlo ma pozn. PAUL: T a k dobre - si vrah? FRANZ: Som - len sa nesmej. PAUL: Tak sa mi zd, e ti z toho neastia preskoilo. FRANZ: Pamt sa na Felixa, toho, o bol v buchenauskom tbore? PAUL: no - a o? FRANZ: Spoznva kabt, ktor mm na sebe? PAUL: eby bol jeho?

priek

V I K T O R

'vetkmu
E .

F R A N K L

poveda

ivotu

dno

166

FRANZ: no. Odkpil som od neho kabt - za prdel chleba. PAUL: Aj tak by mu ho boli odobrali - iiel predsa do tbora pre chorch?! FRANZ: Pravdepodobne by mu boli ten kabt odobrali, aj topnky. Ale ak tu u m istotu? Mono by si ho ne jakou nhodou bol mohol necha - v takom prpade by mu bol urite zachrnil ivot, mono... PAUL: Ver mi, ten transport iiel do plynu. Boli v om sam musulmanovia... ani jeden u nevldal pracova. FRANZ {tvrdohlavo): V kadom prpade som vyuil jeho hlad - len zato, e som si usporil ksok chleba; ale keby ten transport neiel do plynu a keby sa Felix zotavil, bol by zamrzol - ved mj kabt bol celkom tenk, nemal futro. PAUL: Keby... keby... Keby bolo keby, bol by som milio nr... Ak si ty vrah, tak ja som milionr. FRANZ: T a k nesmie hovori. A to, o som urobil ja, to sa jednoducho nesmie... KANT: Samozrejme m pravdu. SPINOZA: Ja by som tie nebol urobil to, o urobil on. SOKRATES: O chcete? Aspo si to uvedomil.
SPINOZA: Prineskoro.

KANT: Urite to u neurob znova. PAUL: Nikto z ns nie je anjel. FRANZ: Ale musme sa neustle rozhodova, vdy odzno-

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

167

vu, v kadej chvli. Pretoe ani nikto z ns nie je u vopred diabol - ani esesk, ver mi. PAUL: Ale teraz u naisto tra. Chce poveda, e ten praivec, ktor m na svedom tvojho brata, e ani ten nie je diabol? FRANZ: Nie, mono nie je... SPINOZA: U mu vea nechba - stavme sa, e to ete uhdne - prekukne nau hru! KANT: Anjela nikto neprekukne. SOKRATES: Ked som tam dole bol u dvno hotov, poroz prval mi raz jeden star id dvny idovsk mtus: existencia sveta zvis na tom, e na Zemi vdy ije tridsaes plne spravodlivch ud. Ale nikto neme vedie, kto s t spravodliv. Ak sa to vak spozn a prezrad, dotynho spravodlivho v tom okamihu od volaj a okamite zmizne. SPINOZA: Poznm ten mtus. KANT: o chcete? Nech povieme okovek, vdy mme u svojich predchodcov. SOKRATES: Keby sme ich nemali, svedilo by to proti nm! ERNST {dosia postval pred a za barakom, teraz vojde dnu; tnom ibeninho humoru): No pochvte ma, nemm dobr kondciu? U pol hodiny postvam vonku a vetkmi monmi trikmi sa usilujem spoza ostnatho drtu vylovi jeden zemiak; konene sa mi to podarilo - komue ho smiem darova?

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno

V I K T O R

F R X N K L

PAUL: Daj sem, ty ao! Franzi mi tu u priam umiera na rukch od hladu. ERNST (s komickm gestom): Dobr chu! Je to kame. Akurt vhod, aby si nm zapchal hubu vrahovi tvojho brata, Franzi! PAUL: Nechaj ho na pokoji, hovorm ti! FRANZ (zamyslen): Na pokoji... on u m svoj pokoj - ja ete nie, ete zaleka nie. - Nikdy ho vak nenjdem, km... PAUL: Hlupk! Preo si ned poveda? T a k sprostosti si si namyslel! FRANZ: o ty O tom vie? Som svia, obyajn svia. PAUL: U si sa za svojich ud dos obetoval - nemysli si, e to neviem, poul som o tom. FRANZ: Chcel som... ach no, chcel som. Chcel som velio. Raz, no; sa mi snvalo - o vzoch v tboroch a o tom, e sa ma ktosi optal, i tam tie nechcem s, dobro vone, aby som im pomohol. Ach, len Boh vie, ete v ivote som nepoctil vie astie, ako vtedy v tom sne, ked som povedal no". A iiel som za ostnat drty, ktor sa ahali kilometre a kilometre, a bol som s vzami, v tboroch - podobnch ako je tento. No o niekoko mesiacov neskr, ked som sa tam naozaj oci tol, som zlyhal! Som boh slaboch, o ni lep ako t ostatn, kpovia a esesci. PAUL: Kto me poveda, e je lep? Kto me poveda, e je hor?

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwale

169

FRANZ: Pozri: hned moja sestra bola naprklad celkom inakia. Dostala ponuku, e sa me okamite dosta z vzenia - stailo predstiera krvav kael. U sa aj pichla do ruky, kaala do vreckovky, krv do nej obtierala - u sa nauila vydva ten sprvny chraplav kae, no napokon to predsa len neurobila. Vraj tak nieo jednoducho neme urobi... PAUL: Hlpa ensk, hovorm vm. FRANZ: Ako to me len tak poveda? To vetko predsa nie je zdaleka tak jednoduch. SPINOZA: o na to hovorte, pn profesor? KANT: Nente ma, aby som poruil svoje rigorzne zsa dy. U som nimi aj tak napchal dos zlej krvi medzi udmi. SOKRATES: Chlapec m pravdu. To vetko nie je zdaleka tak jednoduch. FRANZ: Ale ani ja sa nechcem vzda. Ete nie. Teraz zasa snvam v tbore. O nieom inom. O tom, o budem robi potom, vonku - raz. PAUL: A O plnuje, ak sa smiem spta? FRANZ: Zoeniem si auto... PAUL: Ach, to je aj mj sen. FRANZ: ...a budem na om jazdi hned od prvch dn, len o prdem domov, po celom meste, po vetkch uli ciach - poda zoznamu.

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
170

V I K T O R

F R A N K L

PAUL: To m o zasa znamena? FRANZ: U dvno som si v duchu zostavil zoznam. S na om men lud, ktorm by potom mohlo s o krk, v prvej chvli, ked sa to vetko preval, t vlna nenvisti. A bud napda aj tch, o ktorch sa nevie, o vetko dobr urobili. Mm pripraven cel zoznam lud dnes s navleen v uniformch, ktor tak hrozne ne nvidme. Lene pod tmi uniformami si zachovali srdce. Ver mi, ten i onen zostal lovekom, napriek vetkmu, a rob, o me - len mlokto o tom vie. T nemnoh vak, ktor o nich vedia, maj povinnos postara sa o nich. Pripravil som aksi biely zoznam za tmito ludmi sa musm potom urchlene rozbehn, aby som im pomohol, aby som ich zachrnil. PAUL: Si blzon, veobecne nebezpen blzon. Aby si vedel, hnus sa mi. Vie, o si? Zradca, no, si zradca! FRANZ (s miernym smevom): Zradca? - A koho, oho? PAUL: Tji&fci ns vetkch, ktor tu musme trpie - a trpme prve kvli udom, ktorm ty chce ete pom ha. FRANZ: Nie som nijak zradca, nezrdzam nikoho a ni. Predovetkm jedno nie: udskos. PAUL: Ty to nazva udskosou? T vargu, tch zloin cov? Chce, aby beztrestne uli spravodlivmu osudu? FRANZ: Spravodliv osud... o je poda teba spravodliv? Ked sa na nenvis odpoved nenvisou, na nespra vodlivos nespravodlivosou? Ked robme to ist, o robili in? Ked budeme s nimi narba tak, ako oni

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

171

narbali s nami? To nie je nijak spravodlivos. T m sa nespravodlivos len zven. PAUL: Oko za oko, zub za zub... na to zabda. FRANZ: Len nechod na ma s Bibliou! ahko si ju me nesprvne vyklada. A ktovie, i ju naozaj pozn. Ale bo a mm vyska? T a k noe mi povedz: Preo dal Pn Boh Kainovi, prvmu vrahovi medzi fudmi, Kai novo znamenie? PAUL: TO je jasn - aby ludia spoznali, e je vrah, zloinec, aby ich pred nm varoval a aby sa udia poda toho zachovali... FRANZ: Omyl! Pretoe Kainovo znamenie malo sli na to, aby sa Kainovi ni nestalo, aby mu udia ni neuro bili, aby ho dalej netrestali, ked ho u potrestal Pn Boh, a aby ho nechali na pokoji. Rozumie u teraz, nao bolo Kainovo znamenie? L e n o tom porozmaj, o by sa bolo inak stalo: vradenie by jednoducho nemalo konca-kraja, jedna vrada by nasledovala za druhou, kad nespravodlivos by vyvolvala daliu nespravodlivos - keby lovek dokola oplcal rovnak len rovnakm. Nie! Konene sa mus prerui t reaz zla! N e b u d e m e u donekonena neprvo oplca ne prvom, nenvis nenvisou a nsilie nsilm! Tto reaz, no, Paul - to je ono! T treba konene rozpoji... (klesne sp na dosky). PAUL: Je ti zle? FRANZ: Tak trochu. PAUL: NO pokaj... si tak bled. L e n si pole. Nechm a

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
172

V I K T O R

F R A N K L

chvu na pokoji. Ale ak bude nieo potrebova, hned ma zavolaj. Musm sa teraz aj tak pozrie na Ernsta. Ale to rchlo vybavm.
FRANZ: Dobre.
PAUL: Ernst, ako ti je?

ERNST (jazyk sa mu zaplet ako vyhladovanm udom): akujem, zle. (Vecn) Rno ma mete odpsa. PAUL (ili sa do prirodzenho tnu): Nezmysel. Kokokrt som sa ja takto ctil. ERNST: U som ti povedal, viem o hovorm. Ale uzn vam, je to komick pocit: teraz som, a zajtra nebudem. Alebo kde budem zajtra? SPINOZA Pokia t tam dole pod slovom k d e " rozumej miesto v trojrozmernom priestore, ned sa im pomc. KANT: A ja tvrdm, e je lepie, ak nevedia vetko. Keby vetko vedeli, nemuseli by sa rozhodova pre osi zdanlivo nezmyseln, pre to, o je len niekde, ale nie tu alebo tam, kde to oni vidia, alebo kde sa toho mu dotkn. SOKRATES: Sta, ked maj svojho dmona - ja som ho nazval vntornm hlasom. Keby zasa na druhej strane mali vetko ierne na bielom, potom by u cel hra nemala nijak zmysel - a my by sme si nikdy ne prili na svoje.

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

173

MATKA {skla sa k Franzovi): Diea moje, je ti zle? FRANZ {pre seba): Mama, mama! o sa so mnou deje - o to so mnou je? (Pomaly) Je to smr? MATKA: Neviem, no aj keby som vedela, nesmela by som to poveda. KARL: Len pokojne vykaj, Franzi. Sme pri tebe, neboj sa. FRANZ: Karl, keby som u bol s tebou! MATKA: Nepouje a, jednoducho ns nijako neme pou. Ete vdy to nechpe? KARL: Prve to ma tak bol, mama. MATKA: Zvykne si. Netrv to dlho. KARL: Jemu vak hej. MATKA: Ani nie. Len o bude pri ns, ni u nestoj za re. FRANZ: Ja e idem zomrie? To je parda. Vdy som sa toho bl, teraz vak viem, ak to je. (S rozjasnenou tvrou): Blim sa k vm - ku vetkm. Ku vetkm tm vekm veciam... SPINOZA: Zomiera, pn profesor? KANT: Neviem, museli by sme sa informova. SOKRATES: Poda ma je na rade ten veda (ukazuje na Ernsta). Nezd sa vm, pn profesor? KANT: o my vieme? FRANZ: Alebo to ete nie je smr? Mm ete dfa? Budem smie dokoni svoju prcu - moju vek prcu, t nedokonen? Divadeln hru (alostne), ktor som vdy chcel napsa? Poznmky s pre - zostali v

Napriek

vetkmu
E.

poveda
F R A N K L

ivotu

dno

,
174

V I K T O R

sprchovom kpeli v Buchenaue. Mama - Karl! Vy viete, ako ma to zobralo. Viete to? A teraz by som u nemal ani ndej, e by som t hru dokonil? (Skleslo, bolestn) Ani ryvok nezostane, ni po mne nezostane! Mono, e zajtra zo ma nebude takisto ni, tak ako dnes z teba, Karl, a mono aj z mamy. KARL: Mami, neme ho upokoji, neme ho utei? MATKA: Ako? Nevid, nepouje ns, nijak lovek nerozu mie ni z toho, o si my myslme... Ved si to len pred stav! Musia si prejs svojou cestou sami, kad sm za seba. Nikto a ni im neme pomc - to je prve to, o o ide: aby sa sami vynali. KARL: T e d a to je to, o sme nazvali ivotom? MATKA: no - pokia ho ete vbec chpeme. FRANZ: Ale ja chcem by odvny - raz v ivote, tento jedenkrt. - Povedal som v ivote? Chcem poveda v smrti. no! Mama... Karl... Pane! Chcem by odvny! Chcem sa zriec! no: zriekam sa monosti dokona, dokoni svoju hru! SPINOZA: Pouli ste ho? Zrieka sa monosti dokoni svoju hru. SOKRATES: A tm dosiahne naplnenie svojej existencie dovi sa jeden celok. KANT: Uvidte, Baruch, tak to je! FRANZ: T e n t o veda ma, ten nezomrie, ja som ten, kto mus zomrie. (A teraz nahlas) Paul? -

Synchronizcia

Birkenwalde

175

PAUL: no, stalo sa nieo? o sa deje, Franz? FRANZ: Len pod sem! Povedz mi, ako sa vod tomu veda ma? Lepie, o? PAUL: no - preo? Nedovid naho zo svojho miesta? FRANZ: Ale no, vimol som si to. Akosi to viem. Uvid, preberie sa! PAUL: Mono... Je ti teraz u lepie, Franz? FRANZ: no, aj nie, ako sa to vezme. PAUL: Ni sa neboj! Len do rna vydra. Zajtra bude zasa polievka, uvid?. Dobr horca polievka - mono v nej bude plva aj riadny vek zemiak! FRANZ: Mono no, mono nie, mono vbec ni... PAUL (posmen): Hladov delrium, alebo sa mlim? FRANZ: Daj mi pokoj. PAUL (odchdza k Ernsovi.) FRANZ: Ni, celkom ni. T a k tm je teda lovek, a tm som ja. No napriek tomu! (Posad sa) Niem lovek je... mono som tm aj ja... a to sa vzna... a ned sa chyti... lene lovek to mus uskutoni... o to ide: nejakm spsobom to urobi tak, aby to malo hmata ten, dostupn podobu... v ivote... v umieran... Pa ne, nechaj ma zomrie... chcem to urobi tak, aby to bolo dostupn! FRITZ (pozer zamyslene na Franza): Preo je tak ticho ten Franz? Nepovie ani slova... inokedy je vdy zo vet kch najhlunej, sta sa mu nezastavia, filozofuje a pekuluje a hovor a hovor... PAUL: t, ty hlupk! Nie je mu dobre.

apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

no
176

V I K T O R

F R A N K L

FRANZ: Dobre mi je. Ach, ako dobre. Som blzko k vekm veciam a k tebe, mami, a ku Karlovi, a k pravde... (dramatick) a k dokonaniu hry, ktor sa vol ivot! Pane, som celkom blzko k tomu - ty to vie. Tak mi pom dalej, aby som sa toho dotkol... Nie toho tam vonku, ale ma vezmi tam... chcem k tebe. Zober ma namiesto neho, nkam sa ti namiesto neho, chcem by v ich blzkosti, blzko k vekm veciam, k mame, ku Karlovi, k tebe. Vezmi si ma, vezmi ma, Pane! Ty to dobre vie, je to tak: ja sa zriekam, zriekam sa tej divadelnej hry, monosti dokoni ju... teraz, teraz som pripraven... tak blzko k tm veciam, tak blzko k tebe, teraz to viem: tento zlomok jednho ivota sa stane celkom, ked ho popustm... ked ho obetujem... Vezmi si ivot, prijmi ho, prijmi obe pre nich... pre ostatnch, aj pre tohto tu, pre ma za ma. Pretoe ja viem, e on chce ete i, zle mu na ivote a na jeho mladej ene doma. Ja som sa vak vzdal, teraz naozaj, ty to vie, Pane! PAUL (sklonil sa k Ernstovi): Ernst, o ti je? o sa stalo? Pohni sa! FRITZ: T e n sa u nepohne, hlupk. T e n je u celkom tvrd. PAUL: Asi m pravdu. Heinz, Gustl! Podte sem, chyte tohto mtveho a vyneste ho pred dvere, aj tak je tu u dos zl vzduch. (Potichu) Pre ma za ma, zoberte si, o m vo vreckch. Ani koea nie je na zahodenie,

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

177

tvoja je horia, Gustl! Vyme si ju! {Vetko sa tak sta ne; mtvolu odtiahnu a nechaj ju lea pred barakom) PAUL {op sa obrti k Franzovi). FRANZ: oe? Je mtvy? Prepnajna! PAUL: A ako je tebe? FRANZ: ...to nie je mon! PAUL {krti hlavou): Ete stle v delfriu? FRANZ: Neprijal ho, neprijal ivot, obe, som preho prli pinav, ach, som nehodn! MATKA: T a k nehovor, Franzi. FRANZ: Karl bol hodnej. KARL: akme na teba. MATKA {ku Karlovi): Pjdem to ete raz reklamova. KANT: To nesmiete, pani! SPINOZA: Preo by nemohla poda iados ete raz? SOKRATES: T o m u nerozumiete. Jednoducho to nesmie urobi! KARL: T a k teda teraz pjdem reklamova ja! IERNY ANJEL {prichza sprava): U som si myslel, e si mem s po Franza. Ale v poslednom momente sa to inak zvrtlo. KARL: Teraz u nemem poda reklamciu? ANJEL: Nie. Je neskoro. KARL {pros): T a k sme tili ma ho pri sebe. ANJEL: L e n stojte pri om! MATKA {rezignuje): Pod, Karl, ni tu nevybavme. Ostane me pri om, pokia len...

'apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
178

'V I K T O R

F R N K L

ANJEL: Teraz pjde so mnou tamten {uke pred dvere, zaraz sa), ale tak to nepjde (odchdza doprava). DESIATNIK {prichdza zvonku zava; nadva): Svinsk ban da, vivav boiaci! Takto sa vyhadzuj mtvoly pred dvere? Blokov!
PAUL: T U , pn desiatnik!

DESIATNIK: Odpracte t smradav zdochlinu - hodte ju do krtera po vbuchu grantu, nepatr predsa pred dvere! PAUL (v rozpakoch, ospravedluje sa, jachc): Nai udia s tak slab... DESIATNIK (d mu zaucho): Ja ti ukem, e slab"! T a k a teraz to u pjde? Skurven lenivec! (Traja vzni ahaj mtvolu za barak; desiatnik odchdza). IERNY ANJEL (prichdza sprava; k filozofom): To s kefty! Len aby trpili ud! Ale ten Karl, ten bol asn. Nevzdal sa! KANT: Noe podte sem, Karl! KARL: Prosm, pni? KANT: Poznte tohto pna tu? KARL: Nie, nepoznm. ANJEL: Ja som bol ten mu, ktor vs musel mui - ktor vs zabil. KARL (nepohnute): Ach tak... MATKA: Karli, podakuj sa tomu pnovi... on to myslel

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

179

dobre, konal vo vyom zujme. Priviedol a ku mne! KARL {mierne sa uklon): akujem vm, pane. ANJEL: Mne? Ved ste pouli: vy zujem... KARL: Napriek tomu. Ale zvltne, keby mi to bol vtedy niekto povedal... SOKRATES: Vak? To by ste sa boli udovali? SPINOZA: L e n by ud miatli. KANT: asom sm prdete na to, e na vetko... ANJEL: asom? Venosou! MATKA: Ja som ete stle hrozne hlpa, akosi to nech pem. KANT: Vetci, o sme tu, sme ete neskonili, mil pani. Veru nie, my vetci ete hrme... MATKA: Keby som ich u len mala vetkch spolu, aspo tch dvoch chlapcov. KARL: Pod, mama, medzitm budeme st pri Franzim. ANJEL: St pri om, to nemete. Predbene smiete len by pri om. MATKA: Som vm tak vdan, u len za to... ANJEL: Nebojte sa, potrebujeme ho u len chvu - tam... MATKA: Kde? ANJEL: T u . KARL: O om to hovor? KANT: Na javisku. ANJEL: V ivote. FRANZ: Nao?! Nao mm i dalej? Teraz, takto?! SPINOZA {k anjelovi): Neme sa mu to vysvetli?

"apriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
180

V I K T O R

F R X N K L

ANJEL: Sm mus na to prs, inak mu niet pomoci. FRANZ: Je to milos? Milos by bola bvala smr. Ale osta dalej i? Nao to mm preva, toto umieranie?! ANJEL: Len ho nechajte, vak on na to prde. KARL: Povedzte to aspo nm! ANJEL: Sptajte sa tchto pnov tu. KANT: Potrebujeme ho ete nejak as. MATKA: Ale nao, pni? SOKRATES: MUS napsa jednu hru - mus svoju hru do koni a napsa. KARL: Ved on ju u il, doil do konca, doil do plnho naplnenia! SPINOZA: Zpisnica vak ete nie je hotov. MATKA: O akej zpisnici to hovor, Karl? KARL: O hre, ktor tu hrme, teraz, na tomto javisku! MATKA: Ja tomu nerozumiem. KARL: Ani ja, mama. SOKRATES: Neskr ns pochopte, ked sa spust opona. SPINOZA: Vykajte u len chvu; hned sa to skon, hned bude po tom.
FRANZ: Paul!

PAUL: no... je ti u lepie? FRANZ: Nevysmej sa mi, ale niekomu to musm poveda: prve som si nieo prisahal. PAUL: A o tak? FRANZ: Vetko chcem robi lepie. Prve som bol toti odsden... odsden na ivot.

S y n c h r o n i z c i a

Birkenwalde

181

PAUL: Zase blzni? FRANZ: Ach nie, ver mi. Som odsden na to, aby som il dalej, aby som pokraoval v tomto mizernom ivo te. {Takmer slvnostne) Ale u to nebude nijak mizer n ivot: chcem, aby bol plodn, dokonm, o som zaal, a skr ne sa mi to podar, neskonm - teraz to viem. PAUL: Rozprva z cesty. FRANZ: Viem, o hovorm, a teraz u aj viem, o musm robi. KARL: M na mysli t hru, vie, mami, t nedokonen, t, ktor musel zahodi hned po prchode do buchenauskho tbora. Vtedy som ho videl prv a posledn raz plaka. MATKA: Mj boh chlapek. KANT: U rozumiete, o sa hr? MATKA: Zanam rozumie... KARL: Teraz mi je vetko jasn. ANJEL: Take majte strpenie, obaja, a aj vy, pni moji, viete, o mte robi. KANT: no, to vieme. IERNY ANJEL {ochza doprava). SPINOZA: o tm len mysl? SPINOZA: e mme odstpi. SPINOZA: Preo? T a k zrazu? KANT: Teraz sme zbyton. SPINOZA: Ach tak - sub speciae aeternitatis, z uhlu po-

'apriek

'vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
182

V I K T O R

F R A N K L

hadu naej venosti a sasnosti, sa u teraz dalej nehr? SOKRATES: Pochopili ste to, vy, pravdae, po latinsky. SPINOZA: Nerobte sa, akoby... Ja som aspo psal v dvoch jazykoch - po latinsky a po hebrejsky; vy ste vak vbec nepsali, vy ste renili, a aj to len po grcky. KANT: Nehdajte sa, pni. Opakujem: sme tu zbyton. SOKRATES: Aspo v tejto chvli. SPINOZA: Dobre teda, podme. KANT: Moment ete, len si to vypoujte! PAUL (k Franzovi): T a k pozri, e me spa. Ja si teraz tie ahnem, mono sa to podar. Bolo by fajn prespa hlad. No obvam sa, e aj tak sa mi bude snva len o rdle. FRANZ: T e b e sa o om aspo snva. PAUL (vrti sa na svoje miesto). FRANZ: Mama... Karl... Pane... teraz som sm, sm s vami. A teraz vm subujem, e splnm poslanie, ktor si... mono len namam. i som si ho namyslel, alebo nie, na tto otzku sa njde odpoved len v inoch, len v mojich inoch. Ved uvidte... SPINOZA: M na mysli t divadeln hru, ktor chce napsa? SOKRATES: A ktor sme tu prve hrali: nau zpisnicu. KANT: Ideme, pni? SPINOZA (k Sokratovi): A verte, e udia tomu vetkmu rozumej?

S y n c h r o n i z d c i a

B i r k t n w a l d e

183

SOKRATES {kr plecami): Urobili sme, o bolo v naich silch. SPINOZA: Ved uvidte, udia povedia, e to vetko je len zdanie. Odbavia to mvnutm ruky ako divadlo, ako kulisov realitu, ako zjavenie, prelud. SOKRATES: A? KANT: TO, O tu udia pouj a vidia, me by jedine divadeln" prelud. Pretoe keby sme im ukzali prav du, ak je", stratili by sluch aj zrak - verte mi, mil Baruch. SPINOZA: Musm veri. (Filozofi odchdzaj doprava) FRANZ: ...musm veri (Posad sa, vetci ostatn spia alebo sa nepokojne prehadzuj). A ja verm! V seba! - V teba, mama! Mama! MATKA: no, diea moje... FRANZ: Karl! KARL: U bude dobre, Franzi... FRANZ: Pane! (Nastane ticho - opona pad)

Napriek

vetkmu
E.

poveda

ivotu

dno
184

V I K T O R

F R A N K L

autorovi

Viktor E. Frankl bol profesor neurolgie a psychiatrie na Viedenskej univerzite a zrove aj profesor logoterapie na americ kej International University v San Diegu (Kalifornia). Je zaklada teom logoterapie, alebo poda niektorch autorov tretej vieden skej koly v psychoterapii" (po psychoanalze a individulnej psy cholgii). Frankl vak zskal profesru aj na Harvardovej a Stanfordskej univerzite, ako aj na univerzitch v Dallase (Texas) a Pittsburgu. Prednkov cesty ho zaviedli do Ameriky, Austrlie, zie a Afriky. Len do samotnch Spojench ttov podnikol 94 predn kovch turn. Rakska akadmia vied mu udelila estn lenstvo. 31 Franklovch knh preloili do 24 jazykov - vrtane ntiny a japoniny. Americk verzia predkladanej knihy vyla pod nzvom Man's Search for Meaning" (lovek na ceste za zmyslom). Pre dalo sa jej vye dev milinov vtlakov a Kninica Kongresu vo Washingtone dielo oznaila ako one of the ten most influential books in America" (jednu z desiatich najvplyvnejch knh Ameri ky). Franklova prv publikcia sa vak objavila u roku 1924 v Internationale Zeitschrift fur Psychoanalyse" na vslovn odpo ranie Sigmunda Freuda. Na celom svete mu udelili 27 estnch doktortov, roku 1976 bol vymenovan za estnho obana hlavnho mesta ttu Texas. Pro fesor Frankl stl 25 rokov na ele Viedenskej neurologickej poli kliniky a od zaloenia Rakskej lekrskej spolonosti pre psycho terapiu bol jej prezidentom. Zomrel na jese 1997 vo Viedni.