VYSOKOKOLSK UEBN TEXTY

PREOVSK UNIVERZITA V PREOVE

_____________________________________________________

Filozofick fakulta Katedra politolgie

vod do sociolgie

PhDr. Zlatica Buocov, CSc.

PREOV 2006
Recenzovali :

Doc. PhDr. Marcela Gbrov, CSc.

Prof. PhDr. Oga Siskov, CSc.

2
 OBSAH

vod............................................................................................................5

1. Predmet sociolgie...............................................................................7
2. Vznik sociolgie (od socilnej filozofie k sociolgii)..........................10
3. Auguste Comte (1798 1857)............................................................15
4. Herbert Spencer (1820 1903)..........................................................18
5. Karl Marx (1818 1883)....................................................................21
6. mile Durkheim (1985 1917)..........................................................26
7. Spolonos truktra a dynamika.................................................33
7.1. Spolonos tradin....................................................34
7.2. Spolonos modern...................................................35
8. Spoloensk vzba.............................................................................37
8.1. Styk v priestore...........................................................37
8.2. Psychick vzby.........................................................37
8.3. Spoloensk styk........................................................38
8.4. Vzjomn psobenie...................................................38
8.5. Spoloensk innos...................................................39
8.6. Spoloensk vzahy....................................................41
8.7. Spoloensk zvislos.................................................42
8.8. Spoloensk intitcie.................................................43
8.9. Spoloensk kontrola..................................................46
8.10. Spoloensk organizcia...............................................48
8.11. Spoloensk vzba zhrnutie.......................................49
9. Socilna truktra a problm rovnosti.............................................50
9.1. trukturlne rezy spolonosti......................................50
9.2. Problm rovnosti.........................................................53
9.3. Socilna stratifikcia...................................................56
9.4. Socilna mobilita........................................................59
10. Sociolgia skupn...............................................................................61
10.1. Socilne skupiny pojem, vymedzenie........................61
10.2. Skupinov truktra......................................................66
10.3. Prklady skupn.............................................................72

3
 11. Socializcia ........................................................................................77
11.1. Charakteristika, prstupy, initele.................................77
11.2. Status ............................................................................81
11.3. Rola ..............................................................................82
12. Problematika potrieb .......................................................................84
12.1. Psychologick poatie potrieb......................................84
12.2. Ekonomick poatie potrieb ........................................86
12.3. Monosti sociologickej koncepcie potrieb ..................87
13. Kultra ..............................................................................................93
13.1. Vymedzenie, vzahy, terie .........................................93
13.2. Sociokultrne systmy .................................................96
13.3. Subkultra a kontrakultra...........................................97
13.4. Zloky (prvky) kultry ...............................................99
13.5. Druhy kultry (lenenie) ............................................101
13.6. Svisiace prvky a termny..........................................102
14. Rodina .............................................................................................108
14.1. lohy a funkcie rodiny ..............................................108
14.2. Faktory a fzy rozvoja rodiny ....................................111
14.3. Konflikty, krza, naptie, dezorganizcia a rozvrat....112
14.4. Fzy ivotnho cyklu..................................................115
15. Nboenstvo ....................................................................................117
15.1. Zkladn charakteristiky nboenskej viery ..............117
15.2. o je nboenstvo prvky ........................................121
15.3. Nboensk organizcie.............................................123

Zoznam pouitej a odporanej literatry ...............................................125

4
 VOD

Modern spolonos je vntorne diferencovan, dynamick, vychdza z rznych

zdrojov, m variantn prejavy v jednotlivch ttoch, v rmci ktorch je organizovan.
Snahou ud je porozumie tomu, ako ij, preo je tomu tak, ak podmienky na to
vplvaj a o by sa stalo, keby sa podmienky zmenili. Mnoh alie otzky nm
napadn, ke chceme opsa a vysvetli svoj ivot a ivot spoloenstva.
Veda, ktor skma spolonos v najirom slova zmysle, jej truktru, dynamiku,
podmienky, vzby, interakcie, intitcie, organizcie at., sa nazva sociolgia. Jej
vznik je spojen s prechodom od tradinej spolonosti zaloenej na tradcich, pevnej
a relatvne stlej truktre a prevane ponohospodrskom charaktere ku spolonosti
modernej, ktorej zklad je v zmene postavenia trhu, rozvoji priemyslu, socilnej
a priestorovej mobilite lenov spolonosti.
Sociolgia m osud podobn inm vedm, ktor sa zaoberaj umi a ich
spolonosou. Pretoe vetci udia ij v spolonosti, tvoria ju a reprodukuj, s zrove
aj tmi, ktor svoj vtvor komentuj. Robili tak pred vznikom sociolgie a nekonali by
inak ani vtedy, keby sociolgia zanikla. Na o je potom potrebn sociolgia? M tak
lohy, ktor laik nezvldne? A m vedec vdy pravdiv (aj ke mierou poznania
podmienen) znalosti? Doke ich vdy sprostredkova tak, aby mu bolo rozumie?
Tieto a mnoh in otzky ns ved k tomu, e si musme aj v sociologickom
poznan by vedom dvoch monch akost. Ak by sociolgia prinala len veobecne
znme pravdy a banality, ktor s vetkm znme, asi by nebola vekm prnosom ani
vtedy, keby tieto pravdy vyhlasovala na zklade tatistickch kvantitatvnych vskumov.
Na druhej strane jej hroz nebezpeenstvo, e bude natoko povznesen nad laikov -
nesociolgov, e tto sa v jej vkladoch spolonosti nenjdu. Bud ma pocit, e to nie je
o svete, v ktorom ij a ktor poznaj.
udsk spolonos asi vdy bola komplikovan, ale m je rozvinutejia, vntorne
diferencovanejia, tm viac pribda aj zloitost. Niekedy sa mono ptame, ako to, e
spolonos dr pokope aj napriek tomu, e je mnohorak? A zrove pritom je potrebn
si uvedomi aj to, ak je vzah medzi spolonosou a jedincom. Toto s zkladn
otzky, na ktor sa sociolgovia snaia zodpoveda. Poda toho, ako k nim pristupuj,
z oho vychdzaj, v om vidia zkladn podmienky, potom formuluj na zklade
vskumov rzneho druhu aj svoje odpovede. itate tejto state, ale aj kad jednotlivec
by si mal uvedomova, e jednoduch odpovede, jednoduch rieenia na zloit otzky

5
a problmy neexistuj. Vdy je tu variantnos rieen, ktor je podmienen tie
nekoniacim procesom poznvania.
Nasledujci text si kladie za lohu oboznmi tudentov so zkladnmi kategriami
sociolgie, predstavuje niektorch zakladateov tejto vedy, na ktorch nadviazali
v rznej podobe sasn sociologick terie. V texte je venovan pozornos spolonosti,
jej truktre a dynamike, spoloenskej vzbe ako zkladu vzniku spoloenstiev,
skupinm, v ktorch vetci ijeme, socializcii, ktorou vetci prechdzame, potrebm,
ktor vetci mme. To cel sa uskutouje v rmci kultry a prejavuje sa v intitcich,
z ktorch na tomto mieste venujeme pozornos rodine a nboenstvu.
Do jednho textu nie je mon vleni vetko, o prinieslo doterajie poznanie.
Vber problematiky bol podmienen tm, e predkladan text m sli ako
kompendium zkladnch poznatkov pre tudentov odboru politolgia, na ktor bud
nadvzova v alch predmetoch, najm vo veobecnej sociolgii a politickej
sociolgii. Ale nie len to. Znalosti zo sociolgie s pre nich nutn v profesijnej orientcii
budcich politolgov. Text me sli aj inm zujemcom, ktor sa so sociolgiou, jej
poznanm chc i potrebuj oboznmi.

6
 1. PREDMET SOCIOLGIE

Poatie samotnho termnu a teda aj jeho obsahov naplnenie je u rznych kl

a autorov rzne v zvislosti na tom, ak draz klad na jednotliv oblasti socilnych
javov, metdy, ktor pouvaj, ale tie v zvislosti od filozofickch a ideologickch
vchodsk a pod.
Autorom pojmu sociolgia je A. Comte, ktor ho zaal pouva miesto starieho
pojmu socilna fyzika a ktor rozdelil sociolgiu na socilnu statiku a socilnu
dynamiku, m urobil prv rozlenenie jej obsahovho zamerania.
Snahy o definovanie sociolgie predstavuj cel paletu pokusov rznych autorov,
priom socilne javy, procesy, vzahy, hodnoty a pod. tvoria ich zklad v uom alebo
irom, simplifikujcom (zjednoduujcom) alebo komplexnejom vyjadren. Tak
niektor povauj sociolgiu za vedu o:
spoloenskch javoch (Ward, Tarde)
organizcii a vvoji spolonosti (Giddings, Masaryk)
civilizcii, vtvoroch a intitcich (Durkheim)
interakcii (vzjomnom psoben ud) (Cooley, Ginsberg)
socilnych vzahoch a ich formch (Simmel, von Wiese, Small)
skupinch (Durkheim, Gumplowicz, Znaniecki, Johnson)
tdiu vzahov medzi rznymi triedami socilnych aj nesocilnych javov, resp.
o tdiu obecnch znakov, ktor s spolon vetkm triedam spoloenskch
javov (Sorokin).
Weber uvdza nasledujcu definciu sociolgie: Sociolgiou ... budeme nazva
vedu, ktor sa sna interpretova a chpa socilne konanie, a tm prinne vysvetli
jeho priebeh a inky. Konanm nazvame udsk sprvanie (nie je dleit, i ide
o vonkajie alebo vntorn konanie nieoho, nezujem alebo tolerovanie) ak, a nakoko
konajci spja (spjaj) s tmto sprvanm urit subjektvny zmysel. Socilnym
konanm nazvame konanie, ktor poda svojho, konajcim alebo konajcimi prijatho
zmyslu, sa obracia sa sprvanie i n c h a poda neho sa riadi.
Niektor novie vymedzenia sa snaia o celostnejie a istm spsobom
vyabstrahovanejie definovanie sociolgie, napr. :
R Knig (1967) povauje sociolgiu za empirick vedu, t.j. za vedecko-
systematick spracovanie obecnho usporiadania spoloenskho ivota, jeho vzahovch

7
a vvojovch zkonov, jeho vzahov k prirodzenmu okoliu, ku kultre veobecne
a k jednotlivm oblastiam ivota a konene k socilno-kultrnej osobnosti loveka.
T. Parsons (1951) usudzuje, e sociolgia sa zaober javmi intitucionalizcie
vzorov hodnotovej orientcie v socilnom systme, podmienkami tejto
intitucionalizcie a zmenami vo vzahoch, podmienkami konformity a devicie so
sborom a od sboru takch vzorcov a motivanmi procesmi ...
J. Szczepaski (1963) vymedzuje predmet sociolgie, ktorm s javy a procesy
vytvrania rznych foriem udskch pospolitost, sily zoskupujce a sily rozbjajce
tieto sbory, zmeny v sboroch a ich pretvranie.
Na zklade tdia, analzy a porovnvania niekoko sto definci sociolgie
dospeli R. Bain a W. L. Kolb (1964) k poznaniu, e modern sociolgovia sa zhoduj
v tom, e sociolgia je vedeck tdium socilneho sprvania sa alebo socilneho
konania udskch bytost, ale rozdielne nzory sa tkaj:
a) povahy vedeckej metdy, aplikovatenej na socilne javy
b) poatia socilnych javov, pokia ide o zahrnutie alebo nezahrnutie aspektov, ktor
nie s priamo pozorovaten
c) odboru a rozsahu socilnych javov, ktor maj by povaovan za vlastn predmet.
D. G. MacRaye (1968) zha innosti sociolgie do nasledovnch bodov :
a) tdium socilnej truktry
b) tdium socilneho zloenia, t.j. povahy, proporci a rozdielnosti rznych skupn,
kategri a tried v spolonosti
c) vypracovanie presnho popisnho spisu socilneho ivota spolonosti
d) tdium kultry a ivotnho tlu v spolonosti
e) vypracovanie a vyskanie ako kvalitatvnych, tak i tatistickch metd vskumu.
Aj plne najnovie pokusy o definovanie sociolgie s rovnako mnohorak, asto
v nich ako podstatn vystupuje pojem udsk sprvanie, ale kee tento pojem
pouvaj aj in socilne vedy, je tu snaha njs pecifick sociologick rtu. T
viacer, napr. R. Starke (1992), vidia v tom, e sa sociolgia sstreuje na to, o sa deje
medzi umi a je povaovan za iriu disciplnu ne ostatn socilne vedy, ktor sa tie
zaoberaj udskm sprvanm (psycholgia, ekonmia, antropolgia, kriminolgia,
politick vedy, histria ...)
Predmet sociolgie je v porovnan s ostatnmi socilnymi vedami
(naj)rozsiahlej
(naj)komplikovanej

8
 (naj)komplexnej
(naj)variabilnej, prebiehajci v niekokch rovinch socilneho asu a
priestoru.
Sociolgia sn ako jedin zo spoloenskch vied svojm vednm poom zasahuje
do rozhodujcej viny oblast totlneho komplexu ivota najrznejch udskch
zoskupen (tvarov) a indivdu. Tm je mon ju povaova na jednej strane za
zkladn socilnu vedu a na druhej strane socilne vedy zavruje.
Poda A. J. Reissa, Jr. (1968) najastejie prijmanou definciou sociolgie je, e je
tdiom socilnych agregtov a skupn a ich intitucionalizovanej organizcie, intitci
a ich organizcie, ako aj prin a dsledkov zmien v intitcich a socilnych
organizcich. Za hlavn jednotky sociologickho skmania povauje socilne systmy
a ich subsystmy, socilne intitcie, socilnu truktru a socilne agregty, vzahy,
skupiny a organizcie.
Sociolgia sa koncentruje na komplexn, avak diferencovan vzjomn
mnohostrann svzanosti a funkcie ast a celku celho socilneho ivota (nielen
udskho). Socilne javy, v benom ivote povaovan za jednoduch a samozrejm,
chpe ako javy komplexn, zloen, so pecificky socilnym charakterom, ktorm sa
lia od ostatnch javov. Predmetom humnnej sociolgie s potom socilne javy, ktor
sa prejavuj v udskej spolonosti, tzn. komplexn celok udskej socilnej skutonosti
vo vetkch svojich astiach, truktrach, organizcii a pod. a vo vzjomnch vzahoch
a vzahoch k neudskm a nesocilnym javom.
Sdob sociologick myslenie nadvzuje na niekoko prameov, ktor predstavuj
zakladatelia sociolgie (a jej najvznamnejch smerov a kl): A. Comte, K. Marx, H.
Spencer, , G. Simmel, . Durkheim, M. Weber a iastone V. Pareto.

9
 2. VZNIK SOCIOLGIE
(od socilnej filozofie k sociolgii)

Sociolgia ako samostatn veda o zkonitostiach vvoja a fungovania

socilnych systmov vznikla v 19. storo. Vznik nebol podmienen novm objektom
vskumu, ale tm, e v inch spoloenskch vedch vznikli problmy, ktor nebolo
mon riei tradinmi postupmi a v rmci existujceho systmu vedenia (poznania).
Sociologick pohad (alebo sociologick tl myslenia) predpoklad :
pohad na spolonos ako na nejak systmov celok, ktor sa rozvja
a funguje poda vlastnch zkonov
vedom orientciu na skmanie relne existujcich spoloenskch vzahov na
rozdiel od utopickho kontruovania idelneho spoloenskho poriadku
oporu v empirickch metdach vskumu (aj ke ich chpanie me by rzne)
v protiklade k pekulatvnym filozofickm kontrukcim.
Prvky takho prstupu sa vytvrali postupne v rmci socilnej filozofie
a filozofie dejn, v zvislosti na stupni rozvoja empirickch socilnych vskumov
a diferencicie spoloenskch a humanitnch vied.
Problm spolonosti ako systmu bol formulovan u v terich socilnej fyziky
v 17. storo. V nich bola spolonos chpan ako sas prrody, preto aj metdy
skmania spolonosti mali svoj zklad v prrodovednej metodolgii. Znan vplyv mala
astronmia spolonos bola chpan ako urit astronomick systm indivdu
spojench socilnym priahovanm a odpudzovanm.
Prrodn teria spolonosti bola racionalistick. Jej cieom nebol popis
socilnych faktorov, ale ich redukcia na nevek poet obecnch zkonov vlastnch
prrode (a teda aj prirodzenosti loveka), zkonov, ktorch hodnovernos by
nevyvolvala pochybnosti.
Myslitelia 17. storoia pokladali za vzor vetkch vied matematiku (geometrick
metda), astronmiu a mechaniku, snaili sa o rozsiahle deduktvne kontrukcie.
S depektom pozerali na vtedajiu histriu, ale i na socilnu tatistiku, ktor v tom ase
u zaznamenvala prv vraznejie spechy.

10
 Socilna filozofia 18. storoia sa u natoko neorientovala na astronmiu
a geometriu, ale prevane na newtonovsk fyziku, teda nebola natoko mechanick
a v zoveobecneniach na spoloensk javy a procesy bola opatrnejia.
Stredovek filozofia a jej nasledovnci romantick tradicionalisti si spolonos
predstavovali ako organick celok, ako spoloenstvo, v ktorom s socilno-ekonomick
vzby neoddeliten od morlnych vzieb, s personifikovan a posvten tradciou
a nboenstvom.
Proti tomuto idealizovanmu obrazu stredovekho spoloenstva postavili osvietenci
mechanick model spolonosti zaloen na debe prce a racionlnej vmene medzi
indivduami. Prirovnanie k stroju bolo sce naivn, ale poskytovalo monos analyticky
vyleni a ujasni relne funkcie jednotlivch socilnych intitci a subsystmov (ttu,
prva, ekonomiky, kultry), ktor boli v organickom modeli ako rozliten.
Ujasuje sa najm rozdiel medzi spolonosou a ttom. V tom urobili prv krok u
teoretici prirodzenho prva a zmluvnho pvodu ttu. Prnosom bolo najm
odlenie prirodzenej socilnej truktry a umelch prvnych intitci, v tej svislosti
tie poukzanie na nezvislos ekonomickho ivota na politike.
Anglick materialisti 17. storoia (T. Hobbes, J. Locke), ktski moralisti (D.
Hume, A. Smith, A. Ferguson) a franczski materialisti 18. storoia (P. H. Holbach, C.
A. Helvtius) povaovali udsk sprvanie za principilne egoistick, orientovan na
dosiahnutie nejakho osobnho itku. Toto bola vlastne redukcia motvov socilneho
sprvania sa indivdua alebo skupiny na ich zujmy, a odtia je u len krok k stanoveniu
zvislosti tchto zujmov na relnom socilnom a ekonomickom postaven ud
a skupn. Inak povedan, udia mali vdy rzne zujmy, poda nich sa sprvali a nutne
preto dochdzalo k stretu socilnych zujmov aj ich nositeov. ktski moralisti
zdrazuj, e socilne sprvanie sa ud (nehovoriac o jeho dsledkoch) je
v rozhodujcej miere riaden mimoracionlnymi, intinktvnymi silami a tbami a e
stretvajce sa a preplietajce sa udsk iny produkuj vsledky, ktor sa ako daj
predvda. Z toho vyplva, e truktra a dynamika socilneho celku me by
vysvetlen nezvisle na vedom indivdu, vrtane vedom politikov. Preto postult
spoloenskej zmluvy, ktor je nutn pre pochopenie udskej (a nie boskej) podstaty
moci, pokladali za zbyton.
Fyziokrati, ktor ekonmiu povili na zvltnu vedu, vychdzaj vedome
z princpu autonmie ekonomickho ivota vo vzahu k prvu a predpokladaj, e

11
iveln hra ekonomickch sl lepie a spoahlivejie vedie k obecne uitonm
vsledkom ne administratvno-byrokratick rozhodnutia.
Vyjasnenie vznamu ekonomickch a vlastnckych vzahov privdza socilne
myslenie takmer a k problmu triednych rozdielov a k funkcionlnej lohe socilnej
nerovnosti (u od J. J. Rousseaua). Anglick klasick ekonmovia odvodzuj socilne
rozdelenie spolonosti zo spoloenskej deby prce. U na konci 18. storoia sa zana
pouva pojem trieda, ktor je v tom ase toton s dovtedy pouvanm pojmom stav.
Franczski historici obdobia retaurcie, najm A. Thierry (1795-1865), spopularizovali
pojem triedneho boja. I ke tieto nov pojmy nemali ete presne vymedzen vznam,
vyjadrovali nov truktru, zaloen na vlastnckych diferencich (na rozdiel od
stredovekho stavovstva).
Aby bol relny svet ivelne sa utvrajcich spoloenskch vzahov odlen od
sveta politickch a prvnych intitci, bol oznaen pojmom obianska spolonos.
Terminologicky bola tto diferencia spojen s tradinm rozlenm obianskeho
(skromnho) a verejnho prva. U G. W. F. Hegel vak tento problm pochopil hlbie,
ke videl obiansku spolonos sasne ako jednotn (lebo iadne indivduum sa
v takej spolonosti neobde bez inch indivdu) aj ako rozdroben, naruovan
protikladnmi egoistickmi zujmami.
K vznamnm spechom filozofie 18. storoia patr pokus G. B. Vica (1668-1743)
konceptulne rozli spolonos a kultru a osvietencami rozpracovan idea pokroku.
Osvieteneck terie pokroku, ktor zohrali lohu ideologickho zdvodnenia buroznej
epochy, pripravili pdu pre evolucionistick systmy 19. storoia. Ale linerna
koncepcia spoloenskho vvoja asto dostvala otvorene teologick charakter, t.j. cie,
postaven filozofmi, hral fakticky lohu prozretenosti.
I ke novovek socilna filozofia rozpracovala dleit teoretick problmy, jej
kontrukcie boli asto pekulatvne a nekonkrtne. Paralelne s ou sa v 17. a 18. storo
zanaj rozvja empirick socilne vskumy, ktor vychdzali z praktickch potrieb
riadenia. Boli najprv loklne, metodicky nedokonal a zemne rozdielne.
Vo Franczsku bola rozpracovan technika hromadnch tatistickch
dotazovan a hospodrskych spisov. Anglick politick aritmetici 17. storoia W. Petty
(1623-1687), J. Grount, G. King a E. Galley poloili zklady sasnej demografie
a rozpracovali metdy kvantitatvneho vskumu socilnych zkonitost.
Ak skmame empirick vskumy 17. a 18. storoia oddelene, javia sa len ako
popisn etrenia, ktorm chba teoretick zklada. Opierali sa vak o filozofick

12
a prrodovedeck koncepcie (sociologick teria v tom ase neexistovala). Medzi
zakladatemi empirickej sociolgie boli mnoh vznamn prrodovedci (E. Galley, P. S.
de Laplace, Buffon, A. L. de Lavoisier), u ktorch skmanie socilnych procesov bolo
organicky spojen s vlastnou prrodovednou innosou. Pri skman socilnych
problmov neaplikovali len hotov metdy, rozpracovan v prrodnch vedch. Mnoh
obecn vedeck postupy, metdy a terie boli rozpracovan prve na socilnom materili
a nsledne boli vyuit v prrodnch vedch. Napr. Laplaceova prca Filozofick eseje
o pravdepodobnosti (1795) bola do znanej miery vsledkom socilno-demografickch
vskumov; prca T. R. Malthusa (1766-1834) Esej o populcii (1798) bola spracovan
ako snaha odvodi exaktn kvantitatvnu formulu rastu populcie.
Okrem toho pre sociolgiu mal znan vznam rozvoj etnografickch vskumov
z konca 18. a zaiatku 19. storoia. V polovici 18. storoia slovo antropolgia ete
patrilo do slovnka anatmie a znamenalo skmanie udskho tela. Ale u Buffon
vymedzuje antropolgiu ako obecn vedu o loveku a zaha do nej jazykovedu, vedu
o kultre a pod.
V 18. storo dochdza k prvm pokusom systematicky popsa a porovna ivotn
spsoby rznych nrodov, asto s historickm zameranm. Dsledkom tchto popisov
boli stretnutia pekulatvnych filozofickch kontrukci s overenmi a zafixovanmi
vedeckmi faktami, ktor poukazovali na zloitos problmu jednoty a rznorodosti
udskej kultry. Komparatvna historick metda bola aplikovan nielen pri skman
primitvnych nrodov, ale aj v prvnej vede, folkloristike a jazykovede.
Na zaiatku 19. storoia stoj proti pekulatvnej socilnej filozofii idea
vedeckho pozitvneho skmania. Zrchuje sa aj proces diferencicie
a osamostatovania vedeckch discipln. Hne za prvnou vedou a historiografiou sa
od filozofie oddeuje politick ekonmia, etnografia, tatistika a jazykoveda. Tento
proces sa stva vzorom pre vznik novch discipln a sasne posiluje potrebu nejakej
novej intelektulnej syntzy, teda potrebu zoveobecujcej, sasne vak nefilozofickej
(v zmysle nepekulatvnej) vedy o loveku a spolonosti. Tto lohu m plni
comtovsk pozitvna veda o spolonosti, teda sociolgia.
Socilne a (triedne) vchodisk sociolgie boli vak rznorodejie:
konzervatvni tradicionalisti
burozni liberli - utilitaristi
utopick socialisti

13
 Tto a al predstavovali rozdielne a asto protichodn intelektulne tradcie a
zujmy , o sa prejavilo aj v nasledujcom vvoji sociolgie, jej paradigiem
a metodologickho vybavenia.

14
 3. AUGUSTE COMTE
(1798 1857)

A. Comte zakladate pozitivistickej sociolgie. Pvodne tudoval prrodn vedy,

po vylen zo koly bol uiteom matematiky. Aj jeho prv prce boli venovan
otzkam matematiky. Vplyv naho mali prce CH.- L. Montesquiea, najm mylienka
o zvislosti politickch a prvnych javov na prrodnch zkonoch, a J. A. de Condorceta
jeho formulcia zkona progresvneho vvoja udstva a koncepcia dejn, poda ktorej
zkladom dejn je evolun vvoj socilnych ide, intitci a vzahov. Pracoval ako
tajomnk H. de SaintSimona (7 rokov, 1817-24), ale pre rozdielne pohady na zkladn
teoretick a politick otzky sa rozili.
Zkladn prce :
Kurz pozitvnej filozofie (1830-1842), 6 zv., princpy klasifikcie vied,
pozitivistickej filozofie a sociolgie
Systm pozitvnej politiky (1851-1854), 4 zv., zklady politiky a nboenstva
budcnosti
Pojednanie o duchu pozitvnej filozofie (1844)
Pojednanie o celku pozitivizmu (1848-51)
Subjektvna syntza (1856)
Poas celho obdobia svojej innosti vychdzal z idey morlneho zjednotenia
udstva, reorganizcie spolonosti na zklade novho nboenstva pozitivizmu.
Klasifikcia vied:
Zkladom Comteovej pozitvnej metdy bolo odlenie vedy od metafyziky
a nboenstva. Skuton veda sa vzdva nerieitench problmov a sstreuje sa na
tie, ktor mono vyvrti alebo potvrdi na zklade faktov zskanch pozorovanm.
Pozitvna filozofia je systematizciou vied, t.j. toho, o je vedeck vo vedch.
Pre jej vklad vak treba spracova komplexn systm vied, ktor zaha analzu ich
predmetu, metd, zkonov, zhd a rozdielov medzi nimi. Z uvedenho vyplva lenenie
na vedy :
abstraktn (teoretick) - skmaj zkony uritch kategri javov (astronmia,
fyzika, chmia, biolgia, sociolgia)
konkrtne aplikuj zkony z abstraktnch vied na dielie oblasti (biolgia
obecn veda o ivote, medicna konkrtna veda aplikujca obecn biologick zkony)

15
 Ku hlavnm kategrim prrodnch javov priradil aj kategriu socilnych javov,
priom pouil princp rastu zloitosti javov. Socilne javy s najzloitejie, preto aj
sociolgia vznikla pomerne neskoro.
Predmet a lohy sociolgie :
Predmet vymedzil vemi iroko zaradil doho vetky javy, ktor presiahli jeho
klasifikciu prrodnch vied. vahy v tomto smere s dos abstraktn.
Zklad tvor predstava spolonosti ako celku, t.j. organick jednota celho udstva
alebo jeho znanej asti spojenej obecnm shlasom (Consensus omnium) a tto je
charakterizovan harmonickm fungovanm svojich truktrnych prvkov.
Sociologick metdy :
pozorovanie - vskumnk mus by vedecky pripraven na pozorovanie, aby
ho neovplyvnili skutonosti nevedeckho rzu (predsudky, fmy...). Dleit je nielen
priame pozorovanie, ale aj nepriame svedectv vskum kultrnych a historickch
pamiatok, obyaj, obradov, analzy a porovnvanie jazykov ...
experiment - priamy sociologick experiment spova v pozorovan javov, ku
ktorm dochdza pod vplyvom podmienok, pecilne vytvorench pre vskumn ciele,
- nepriamy, sprostredkovan - chpe ako vskum patologickch
chyliek v spolonosti, ku ktorm dochdza psobenm socilnych otrasov najm
revolunho charakteru
porovnvacia metda porovnvanie ivota nrodov, ktor ij sasne
v rznych oblastiach. Na tomto zklade mono stanovi obecn zkony existencie
a vvoja spolonosti.
historick metda - najviac zodpoved podstate socilnych javov, tzn. je
pecificky sociologickou metdou. Ide o historick porovnvanie rznych nslednch
stavov udstva.
lenenie sociolgie :
Socilna statika - skma podmienky existencie a zkony fungovania
spoloenskho systmu. Je to teria socilneho poriadku, organizcie a harmnie.
Spolonos chpe ako organick celok, ktorho vetky asti s vzjomne prepojen
a mu by pochopen len v jednote. Zaoberal sa skmanm zkladnch spoloenskch
intitci z hadiska ich spoloenskch funkci a ich lohy v procese socilnej integrcie:
rodina - tt - nboenstvo.
Socilna dynamika - skma zkony socilneho vvoja a zmeny socilnych

16
systmov. Je to pozitvna teria spoloenskho pokroku. Na spoloensk vvoj
psobia faktory :
1) primrne - duchovn, intelektulny rozvoj
2) sekundrne - klma, rasa, priemern dka udskho ivota a rast populcie.
Mu len spomali alebo urchli spoloensk pokrok, nemu jeho tdi zmeni.
Delenie pokroku :
1) materilny zlepovanie vonkajch ivotnch podmienok
2) fyzick zdokonaovanie udskej prirodzenosti
3) intelektulny rozvoj intelektu, prechod od nboenstva a metafyzickho
svetonzoru k pozitvnemu (t.j. vedeckmu)
4) morlny rozvoj kolektvnosti a mravnch citov
Vvoj udskho rozumu a ducha prechdza poda Comtea 3 tdiami, ktorm
zodpovedaj 3 tdi dejinnho vvoja :
teologick (fiktvne) cel starovek a rann stredovek (do roku 1300); tri
obdobia:
o fetiizmus
o polyteizmus - starovek Grcko a Rm
o monoteizmus kresanstvo
metafyzick (1300 1800) - prechodn epocha, rozklad starch vier, ktor boli
zkladom spoloenskho poriadku. Najdleitejie udalosti : reformcia, filozofia
osvietenstva, revolcie.
pozitvne (od roku 1800) - spolonos potrebuje nov ideolgiu, ktor nahrad
fiktvne doktrny a bude plni integran spoloensk lohu. Je charakterizovan
rozvojom vied, rastom ich spoloenskho vznamu a vytvorenm pozitivistickej terie.
Priemyseln poriadok nahrdza predol vojensk poriadok (charakteristick pre
teologick tdium). Charakteristick rysy : vazstvo altruizmu nad egoizmom, rast
socilneho ctenia, rchly rozvoj materilnej kultry, spravodlivos, mier.

17
 4. HERBERT SPENCER
(1820 1903)

H. Spencer - tvorca anglickho variantu pozitivizmu. Pracoval ako eleznin

ininier, tudoval matematiku a prrodn vedy. Spolupracoval s asopisom
ECONOMIST. Zaiatkom 60. rokov 19. storoia zaal budova systm syntetickej
filozofie, ktor mal zjednoti vetky vtedajie teoretick vedy.
Zkladn prce :
Zkladn princpy (1862)
Zklady biolgie (1867)
Zklady psycholgie (1870 - 72)
Sociolgia ako predmet tdia (1873)
Zklady sociolgie (1876 - 96)
Zklady etiky (1879 - 93)
Bol predstaviteom krajnho burozneho liberalizmu. Formuloval zkon rovnakej
slobody - kad lovek me robi o chce, ak nenaruuje rovnak slobodu inho
loveka. Spolonos pre svoj vvoj nepotrebuje ni viac ne :
o slobodu individulnych innost
o konkurenciu
o preitie najlepie prispsobench
Z uvedenho vyplva, e Spencer bol odporca intervenci ttu do spoloenskho
ivota vrtane pomoci chudobnm, starostlivosti o vchovu, zdravotnho dohadu, ...
Princp kolektivizmu pokladal za biologicky zhubn a psychologicky absurdn, lebo
v om videl odmeovanie horch na kor lepch.
V porovnan s A. Comtom bol naturalistickej, odmietal ideu linerneho pokroku;
poda neho socilne typy organizmov s rozloen do divergentnch a vetviacich sa
skupn.
Predmet sociolgie:
Sstredil sa na rozpracovanie dkazov, e sociolgia ako veda je mon; zvis to
na :

18
 existencii obecnho zkona prrodnej kauzality, ktor psob rovnako v prrode
aj v spolonosti.
existencii zkonitej vzby medzi prvkami a truktrou ubovonho javu.
Sociolgia skma zkony vvoja spolonosti v zmysle jej stavu a vvoja
podmienok. Na tomto zklade dokazoval aj objavenie sa vekch osobnost - vdy je
to podmienen charakterom kultry danej spolonosti, rovou jej ekonomickho
rozvoja, technickho rozvoja, o umouje praktick realizciu schopnost tchto
osobnost.
Jeho prca Zklady sociolgie bola prvm pokusom o kontrukciu ucelenho
sociologickho systmu, ktor bol zaloen na etnografickom materile. V 1. asti
(Sociologick daje) sa sna teoreticky rekontruova fyzick, emocionlny,
intelektulny a najm nboensk ivot prvobytnho loveka a vysvetli pvod jeho
zkladnch ide a predstv. Analyzuje pojmy: spolonos, socilny rast, socilna
truktra, socilna funkcia a rzne orgny a systmy spoloenskho ivota, ktor maj
tvori zklad obecnej terie spolonosti.
V 2. asti Zkladov sociolgie skma na rozsiahlom, ale nekriticky prevzatom
etnografickom materile evolciu :
rodinnch vzahov (prvobytn sexulne vzahy, formy rodiny, postavenie ien
a det)
obradnch intitci (aj obyaj)
politickch intitci (tt, zastupitesk orgny, sd a prvo, vlastnctvo, typy
spolonost, nboenskch intitci, profesionlnych skupn, priemyslovch intitci)
Sociolgia sa tak pre Spencera stva univerzlnou vedou, ktorej lohou je :
1) vybudovanie terie spoloenskho vvinu
2) vybudovanie terie spoloenskej organizcie
Zkladnou bunkou spolonosti je udsk indivduum. Spolonos zana tam, kde
zanaj vetci jednotlivci spolupracova.
Spencerova sociologick teria je vybudovan na 2 princpoch:
na poat spolonosti ako organizmu
na idei socilnej evolcie
Kad rozvinut spolonos m 3 systmy orgnov :
udriavac systm organizcia ast, ktor zabezpeuj vivu organizmu
a vrobu pre spolonos nutnch produktov

19
 rozdeovac systm zaisuje vzbu medzi rznymi asami socilneho
organizmu na zklade deby prce
regulan systm - v podobe ttu zaisuje podriadenie ast celku.

pecifickmi asami - orgnmi spolonosti s :

intitcie - 6 typov : - rodinn - cirkevn
- obradn - profesionlne
- politick - priemyseln
rady
Kad z typov intitci prechdza evolunm vvojom. Evolcia netrv vene,
ke sa dosiahne rovnovha, vtedy sa zana rozklad (regres), ktor vak neznamen, e
spolonos kon smrou. Na uritom stupni sa zase zvyajne men na vvin.
Spoloensk vvin je podmienen initemi :
1) Primrne:
vonkajie vntorn
podnebie telesn
povrch Zeme citov vlastnosti jednotlivcov
flra rozumov
fauna
2) Sekundrne :
vonkajie vntorn
innos ud poetn rast obyvateov
(vruby lesov, vzjomn psobenie spoloenstiev
odvodovanie)

20
 5. KARL MARX
(1818 1883)

V polovici 19. storoia vznik popri pozitivizme ako nov smer uenie K. Marxa.
V spoluprci s F. Engelsom s tvorcami mylienkovho prdu, ktor je spojen
s praxou. Marx bol predovetkm filozof, ekonm a politik, ale jeho dielo m vznam
aj pre sociolgiu, a to z viacerch dvodov :
zaoberal sa spolonosou, ktorej zkladom je materilna vroba
zaviedol pojem spoloensko ekonomickej formcie
vylenil antagonistick spoloensk triedy v kadej spoloensko ekonomickej
formcii.
zadefinoval triedny boj ako vsledok stretu zujmov tchto tried
na jeho uenie nadviazala, i u ako na celok alebo jednotliv asti, cel plejda
sociolgov (i filozofov), najm v 20. storo.
K. Marx chpal dejiny ako prrodno-historick proces. Vrazne ho ovplyvnil
nemeck filozof G. W. F. Hegel - ten videl histriu ako dialektick proces, ako sriu
stretnut (bojov, kolzi) medzi konfliktnmi ideami a mocou. Na konci kadho boja sa
vytvorili vdy nov a lepie sbory ide. Z Heglovho pohadu bol konflikt podstatnm
prvkom pokroku. Dokonca tvrdil, e pokrok prichdzal len prostrednctvom konfliktu.
Aplikujc Heglovu teriu Marx sa sstredil na konflikt medzi socilnymi
triedami, priom pozornos venoval najm rozvjajcemu sa kapitalizmu, ktor
reprezentovali priemyslov robotnci (proletarit) a majitelia tovrn a obchodnci
(kapitalisti, burozia).
Poda Marxovch analz spolonos bola v zsade rozdelen medzi dve triedy,
ktor sa stretaj pri obhajobe svojich triednych zujmov. Dokazoval, e vlastne cel
histriu mono chpa ako zznam nevyhnutnch konfliktov medzi ekonomickmi
triedami. Tento jeho pohad vytvoril zklad pre formovanie a rozvoj sociologickej terie
konfliktu.
Marxova teria mala by prekonanm dovtedajieho materializmu a idealizmu v

21
zmysle syntzy ich najlepch prvkov. V terii poznania Marx odmietal naivn
realizmus, vyzdvihoval lohu praxe ako predmetu poznania. Vychdzal z hypotzy, e
svet je poznaten len do tej miery, do akej ho men udsk zmyslov innos, teda prax.
Nepoznvame teda svet sm, ale svoju innos v om, priom proces poznvania sveta
neme by nikdy pln a dokonen. To znamen, e udia sami tvoria dejiny tm, e
menia okolit svet. Prax je zkladom formovania spolonosti aj jej sebareflexie.
Najpodstatnejou zlokou praxe je poda Marxa prca a dejiny s teda dejinami
spoloensko-ekonomickch formci. Ich zkladom je zmena povahy vrobnch sl,
ktor lovek vo svojej prci mus repektova.
Vrobn sily predstavuj sbor vrobnch prostriedkov a pracovnch sl (ie
ud vo vrobe). Ich dosiahnutmu stupu vvoja zodpovedaj vrobn vzahy, ktor
mono chpa ako nevyhnutn, objektvne, od vle jednotlivcov nezvisl vzahy, do
ktorch udia vstupuj v procese vroby. Shrn vrobnch vzahov tvor
hospodrsku truktru spolonosti, jej materilnu zkladu.
Charakteru zkladne zodpoved nadstavba, ktor tvor prvna, politick,
duchovn a ideov zloka, teda duchovn ivot spolonosti, spoloensk intitcie,
socilne vzahy. Toto prepojenie materilnej zkladne a duchovnej nadstavby sa
v neskorch rokoch stalo predmetom astej vulgarizcie Marxovej terie spolonosti.
Marx, podobne ako A. Comte, chpal vedu ako nstroj nielen poznvania
spolonosti, ale aj ako prostriedok jej premeny. Na rozdiel od A. Comtea bol vak
zstancom revolunch, nie reformnch zmien. Konkrtne sa to prejavilo v jeho
nzoroch na to, ako dochdza k zmenm vntri jednotlivch formci, ale aj na to, ako sa
menia, striedaj.
K zmenm jednej formcie na druh vdy dochdza socilnou revolciou
(teda revolunou zmenou). Odpove na otzku, preo k tomu dochdza, vid Marx
v rozpore medzi vrobnmi silami a vrobnmi vzahmi, ktor vznik ako nsledok ich
nerovnomernho vvoja. Vrobn sily s dynamickejm prvkom, ktor sa vyvja
v ovea pomalie meniacich sa vrobnch vzahoch, ktor po ase zanaj psobi ako
brzda. Takto rozpor sa v rmci formcie ned riei a preto mus vznikn nov
formcia.
Vznik otzka, i novo vznikajca formcia sa mus etablova revolunou cestou,
i neexistuje reformn spsob. Zd sa, poda Marxa, e nie - zdvoduje to tm, e
k ekonomickej moci sa dostvaj in skupiny (v pvodnej formcii), ktor s rastom
svojho podielu na ekonomickom bohatstve sa chc podiea primerane aj na

22
politickej moci. Dovtedy vldnuce skupiny sa vak svojej politickej moci dobrovone
nevzdvaj a preto novo vzniknutej ekonomickej elite nezostva in, len si svoje
postavenie vybojova.
D sa teda poveda, e vo vvoji formci existuj obdobia, ke dochdza
k stretom medzi hlavnmi spoloenskmi triedami fungujcej formcie (otroci
a otrokri, poddan a feudli, proletarit a burozia) a obdobia, kedy dochdza
k zmenm jednej formcie na druh. Vtedy sa do stretov dostvaj star a nov
triedy a vsledkom je zmena charakteru formcie. Triedny boj vedie k revolunej
premene spolonosti, k striedaniu formci a k zniku bojujcich tried.
Marx sformuloval svoje terie v obdob prvho rozmachu kapitalizmu, vyuvajc
teoretick i praktick poznatky o vznikajcej industrilnej spolonosti. Zkladom jeho
analz boli sksenosti z Anglicka, Spojench ttov americkch a Nemecka. Centrom
konfliktu medzi vykorisovanmi a vykorisovatemi bola, poda neho, v tomto obdob
tovre. irie analzy ho presvedili, e nielen vzahy zaloen na hierarchii v tovrni,
ale aj ich prvny rmec zodpoved zujmu majetnch. Preto tvrdil, e systm vroby
a vrobnch vzahov m svoj odraz aj v socilnych a politickch vzahoch a e teda cel
spoloensk systm je vytvoren tak (a kvli tomu), aby si vlastnci vrobnch
prostriedkov udrali moc a dominanciu. Samozrejmm zverom, ktor mu z toho
vyplynul, bolo, e robotnci ako tvorcovia hodnt by mali zvrhn existujci triedny
systm a nastoli systm spravodlivej.
Marxove spisy inpirovali tch, ktor nasledovali vodcov komunistickch revolci
v Rusku, ale aj na Kube, ne, Vietname a i. Nadviazal naho V. I. Lenin ako vodca
revolcie v Rusku, ale i teoretici ako bol Bucharin. Z jeho teri vyla cel jedna
nemeck sociologick kola, ktor sa zaoberala teriou konfliktu, ale i alie, ktor sa
venovali a venuj problematike skupinovch identifikci.
Marx sm seba zrejme nevidel ako sociolga (napokon sociolgiu v Comteovom
poat odmietal ako apologetick vedu, obhajujcu kapitalistick usporiadanie
spolonosti), ale napriek tomu je znan jeho prnos pre rozvoj sociologickho bdania
(niekedy ako inpirujci zdroj, inokedy ako vchodisko pre kritick terie). Dodnes sa
venuje v sociolgii pozornos napr. terii konfliktov, skupinovm identifikcim
a zdrueniam, a to bez ohadu na to, o ak smer sa jedn.
Pre svojich nasledovnkov zanechal nevyrieen otzku vzahu historickho
materializmu a sociolgie. Vyplva to iastone z toho, e on sm nikde o sociolgii
nehovor (v zmysle vlastnho prnosu). Hovor o historickom materializme, ktor bol

23
vak vlastne teriou spolonosti najm v protiple ku vtedy prevldajcim
idealistickm zameraniam filozofie dejn. Teda skr sa jednalo o zkladn, teoretick,
filozofick aspekt uenia o spolonosti.
Na toto skmanie pouil dialektick metdu, ktor sa zaklad na predpokladoch
veobecnho determinizmu.
Pri historickom materializme treba ma na zreteli 3 zkladn prvky :
jednotu terie a metdy
materialistick koncepciu truktry a dynamiky spolonosti
dialektick vvin spolonosti (t.j. spolonos sa vyvja na zklade veobecnch
zkonov pohybu sveta a udskho myslenia).
Dnes Marxovu teriu spolonosti oznaujeme ako marxizmus a takto oznaen
ju njdeme aj v slovnkoch, priom je zdraznen, e ide o filozofick, ekonomick,
politick a sociologick vntorne prepojen, konzistentn systm. Bol vytvoren ako
nov teoretick a metodologick koncepcia skmania spolonosti. Vznikol v rovnakom
obdob ako zklady burozneho sociologickho myslenia. Skutonos, e vznikli tak
rozdielne smery z uritch objektvnych spoloenskch okolnost (t.j. na zklade
existujceho spoloenskho systmu a uritho stupa vvinu spoloenskch vied), bola
podmienen viacermi prinami.
Za hlavn mono povaova postavenie zkladnch spoloenskch tried
v kapitalizme. Ich rzne postavenie v systme vroby malo za nsledok aj rozdielne
ideov koncepcie, ktor vysvetovali ich postavenie, lohy a funkcie. Od nich sa
odvodzovali aj rzne lohy a funkcie tchto tried v perspektve vvoja spolonosti.
V podstate ilo o to, e sociolgovia straniaci burozii boli zstancami rozvoja
kapitalistickho systmu, mali k nemu pozitvny vzah a jeho nedostatky bu
prehliadali, nebrali na vedomie alebo ich vbec nepostrehli. Marx, a spolu s nm Engels,
boli naopak kritick k systmu, mali k nemu a negatvny postoj, o sa prejavilo aj v ich
koncepcii spolonosti. Odlin bol aj ich vzah ku klasickej politickej ekonmii.
Nemarxistick sociolgovia skmali spolonos a jej jednotliv trukturlne zloky
izolovane od procesu vroby, km marxistick smer videl v procese vroby zkladn
spoloensk proces, ktor svojm charakterom vlastne ovplyvuje vetky ostatn
spoloensk procesy.
Pre K. Marxa bol typick tak prstup, ak sa prejavoval aj u inch sociolgov
(filozofov) materialistickho zamerania, ako boli napr. . Durkheim alebo M. Weber,
tzn. zaujmala ich tak konkrtna realita kadodennho ivota ako aj abstraktn

24
filozofick otzky. Na rozdiel od inch bol vak Marx natoko kritick k existujcim
intitcim, e uho nebola mon konvenn akademick karira a hoci sa narodil
a vytudoval v Nemecku, vinu ivota preil v exile. Jeho postavenie v spolonosti
mono oznai ako outsidersk a mohlo by jednm z faktorov, ktor silne ovplyvnili
jeho pohad na zpadn kultru (ako o tom hovoria aj R. Collins a B. Malinowsky).
Zverom treba poveda, e u poas Marxovho ivota jeho sasnci nevnmali
jeho dielo komplexne, ale asto skr v redukovanej podobe, o ho viedlo k vyhlseniu:
Ja predsa nie som iadny marxista.
Napriek tomu je pokladan za jeho zakladatea a teoretici, ktor sa zaoberaj jeho
innosou (teoretickou i politickou) a jej vplyvom na al vvoj pouvaj rzne typy
lenen vvoja marxizmu. Jeden z najproduktvnejch spsobov delenia vvoja
marxizmu uvdza Wallerstein :
vlastn Marxov ivot (do roku 1883)
marxizmus strn (od 70. rokov 19. storoia do 50. rokov 20. storoia)
pluralitn marxizmus

25
 6. MILE DURKHEIM
(1858 1917)

V poslednej tvrtine 19. storoia vzrstol vplyv comtovskho pozitivizmu. Idea

sociolgie ako samostatnej vedy, ktor sa mala sta zkladom reorganizcie spolonosti,
nachdzala postupne podporu buroznych republiknov, ktor vystpili s programom
socilno-politickch premien.
V tom ase sa vo Franczsku rozvjalo sociologick myslenie vo viacerch
smeroch, ale teoretickm zkladom socilno-politickch snh buroznych republiknov
sa stal a sociologizmus, teoreticko-metodologick koncepcia, ktor bola
najkomplexnejie spracovan . Durkheimom.
Tto tendencia vychdzala v zsade z toho, e pri definovan podstaty
spoloenskch javov si nepomhala pojmami z inch vied, ale usudzovala, e prve
spoloensk javy tvoria prvotn skutonos.
Zkladn tza: spolonos je osobit skutonos, odlin od materilnej a
psychologickej skutonosti. Spolonos vyrast na akhosi nadudskho,
nadindividulneho tvora, bezohadne panujceho nad jedincom.
Durkheim tudoval filozofiu na vysokej kole pre vzdelvanie profesorov v Pari,
uil na provinnch lcech, tudoval sociologick literatru a spolupracoval ako
recenzent s filozofickmi asopismi. Roku 1887 bol pozvan do Bordeaux predna
spoloensk vedy a v roku 1896 sa stal vedcim prvej katedry pedagogiky
a spoloenskej vedy vo Franczsku. Od roku 1902 bol Durkheim profesorom na Sorbone
na katedre vedy o vchove, v roku 1913 bola premenovan na katedru vedy o vchove
a sociolgie.
Medzi jeho iakov a stpencov patrili : M. Granet, C. Bougl, G. Davy, F.
Simiand, P. Fauconnet, M. Halbwachs, M. Mauss ai.
V roku 1896 zaal vydva LAnn Sociologic (Sociologick roenka)
Ideovo-teoretick zdroje sociologizmu vychdzali z osvieteneckch
koncepci (Montesquieu, Condorcet, Rousseau, Saint-Simon, Comte), Kantova etika,
Wundtova psycholgia nroda, niektor idey nemeckej historickej prvnej koly.

26
Zkladn prce:
O debe spoloenskej prce (1893) vklad jeho socilno-politickej platformy.
Pravidl sociologickej metdy (1895) zdvodnenie teoreticko-metodologickch
koncepci sociologizmu, prprava pdy na kontituovanie sociolgie ako samostatnej
disciplny.
Samovrada (1897) pokus spoji teoretick prstup k vysvetleniu tohto javu
s analzou empirickch dt, ktor sa stali zkladom teoretickej hypotzy.
Vchova a sociolgia (1922)
Morlna vchova (1925)
Vvoj pedagogiky vo Franczsku (1938)
Prednky zo sociolgie (1960)
Posledn 4 diela s vsledkom 15 ronej prce rozpracovanie sociologickch
problmov morlky, vchovy a vzdelvania. Vyli po jeho smrti.
Hlsal socializmus, ale bol proti socializmu v revolunej podobe. Tvrdil, e
nboenstvo je prvotnm faktom spoloenskho ivota, e v om s sily, ktor
udriavaj spolonos pohromade. Mnohoron prca na problmoch nboenstva bola
zaven dielom venovanm austrlskemu totemizmu Elementrne formy
nboenskho ivota (1912).
Predmet sociolgie a jej miesto medzi ostatnmi vedami
Medzi veobecn podmienky, nutn pre premenu sociolgie na samostatn vedu,
potal Durkheim existenciu zvltneho predmetu, ktor skma vlune ona, a prslun
metdy skmania.
Sociolgia poda Durkheima m tudova socilnu realitu, ktor m zvltne a len
pre u typick vlastnosti. Prvkami socilnej reality s socilne fakty, ktorch shrnom
je spolonos. Prve tieto fakty tvoria predmet sociolgie.
Poda Durkheima hlavnou charakteristikou socilnych faktov je to, e ide o
kad druh konania, jednania, i u presne uren i neuren, avak schopn
vonkajieho tlaku na jedinca ..., ktor m zrove vlastn existenciu nezvisl na jej
individulnych prejavoch. (Pri svojom naroden nachdza jedinec zkony a zvyky,
pravidl sprvania, nboensk vieru a obrady, jazyk a pean sstavu v hotovej
podobe, fungujce nezvisle na om. Tieto spsoby myslenia, konania a ctenia existuj
samostatne, objektvne.)
Dsledkom objektvnosti socilnych faktov bola ich alia charakteristika, a to
e ntlak, dontenie, ktor na jedincov vykonvaj, ntia tchto jedincov k uritmu

27
konaniu. Kad lovek pociuje socilne dontenie. Napr. prvne a morlne pravidl
nemu by poruen bez toho, aby lovek nepoctil vhu veobecnho neshlasu. Tak
je to aj s inmi druhmi socilnych faktov.
Proti faktom kolektvneho vedomia (kolektvne predstavy Durkheim), ktor s
podstatou morlky, nboenstva a prva, kldol v istom zmysle fakty chpan ako formy
spoloenskho bytia, ie fakty morfologickho radu.
Socilna morfolgia m skma stavbu a formu zloiek spolonosti, jej
anatomick truktru, ktor tvoria demografick a ekologick fakty, t.j. substrt
kolektvnych predstv.
Medzi morfologick fakty patr :
poet a charakter zkladnch prvkov spolonosti
spsoby ich spojenia
stupe solidarity, ktor dosiahli
rozlenenie obyvatestva na uritom zem
charakter komunikci
forma obydl ...
Morfologick fakty tvoria aksi materilny, kvantitatvny aspekt spolonosti, km
fakty kolektvneho vedomia, t.j. kolektvne predstavy, s jej duchovnm, kvalitatvnym
aspektom.
Morfologick fakty a kolektvne predstavy vytvraj vntorn socilne
prostredie. Charakterizuje ho poet indivdu pripadajcich na jednotku plochy
(materilna hustota) a stupe koncentrcie masy (dynamick hustota), prejavujca
sa v intenzite socilnych stykov indivdu a vo frekvencii ich kontaktov, ktor uruje
kvalitu spolonho ivota.
Durkheim ako materialista sa domnieval, e hmota je synonymom fyziklneho
telesa a preto nemohol v spolonosti vidie in hmotu ne t, ktor bola stelesnen
v ekologickom, demografickom a technologickom faktore. Vrobn vzahy do tohto
spektra nertal.
V jeho koncepcii zaujma sociolgia medzi spoloenskmi vedami rozhodujce
miesto. Jej lohou nie je len skmanie socilnych faktov; vyzbrojuje vetky ostatn
spoloensk vedy metdou a teriou, na zklade ktorch sa maj uskutoova vskumy
rznych oblast spoloenskho ivota. Jednotliv spoloensk vedy s akoby zlokami,
odvetviami sociolgie, skmajcimi kolektvne predstavy v ich konkrtnej, tj. prvnej,
morlnej, nboenskej, ekonomickej a pod. forme. Predstaviteov rznych discipln m

28
spja spolon pohad na charakter socilnych faktov, spolon kritri ich hodnotenia
aj spolon metda ich skmania. Len za tchto podmienok prestane by sociolgia
abstraktnou vedou a prce spoloenskch vedcov prestan by vzjomne nesvisiacimi
monografiami, ktor postrdaj poznvaciu hodnotu.
Durkheim roziroval svoje sociologizan plny na teriu poznania a logiku aj na
nefilozofick vedy ako histria, etnografia, ekonmia a pod. Aj filozofia mala by
prebudovan na zklade sociolgie a jej dt.
Cel silie Durkheima bolo veden snahou skoncova so stavom, ke sociolgovia
kontruovali vek systmy odtrhnut od faktov a zavies jednotn metdu do vetkch
vied.
Sociologizmus ako teria spolonosti
V Durkheimovych prcach, v jeho teoretickch koncepcich mono njs dve
hlavn tendencie :
naturalizmus vychdza z poatia spolonosti a jej zkonitost, analogickho
s prrodou a jej prrodnmi zkonmi a je spt s tradciami osvieteneckej filozofie
socilny realizmus chpe spolonos ako realitu zvltneho druhu (sui generis),
ktor sa li od vetkch ostatnch druhov reality, tj. od reality fyziklnej, chemickej,
biologickej a psychologickej. Tto tendencia svis s koncepciami spolonosti, ktor
rozvjali tradicionalisti (Bonald, de Maistre) i Sain-Simon a Comte. Socilny realizmus
ako teria spolonosti je sasou Durkheimovho sociologizmu.
V teoretickej rovine zastval sociologizmus, v protiklade k individualistickm
koncepcim, princp pecifinosti a autonmie socilnej reality a navye princp jej
primtu a prevahy nad indivduami. K spolonosti sa pristupovalo ako k realite, ktor
je v porovnan s indivduom obsahovo bohatia. V metodologickej rovine je pre
sociologizmus charakteristick objektvny vedeck prstup k socilnym javom,
poiadavka vysvetova socilne socilnym a kritika biologickho a psychologickho
redukcionizmu, ktor s tm svis.
Podstatou jeho koncepcie bola snaha zaleni morlne a nboensk javy do sfry
prirodzench javov, majcich priny a podmienky, ale zrove uchova ich
pecifinos. Preto spoloensk vedomie obdaril takmi vlastnosami, ktor ho
pretvrali v takmer samostatn jav, vyvolvajci spoloensk ivot ako tak.
Durkheim zretene rozlioval individulne a kolektvne vedomie (skupina mysl,
cti, kon inak, ako by konali jej lenovia, keby boli sami). Kolektvne (obecn)

29
vedomie nazval psychickm typom spolonosti, ktor m zvltny vvoj
neredukovaten na materilny zklad, svoje vlastnosti aj podmienky existencie.
Vzahy indivdu v spolonosti vysvetoval ako vzahy asocicie, v dsledku
ktorej vznik nov kvalita, t.j. socilny ivot chpal ako aktvny proces. Uenie, poda
ktorho behom styku a asocicie indivdu vznik z faktov vzjomnho psobenia
a komunikcie nov kvalita, t.j. socilny ivot, nazvali bdatelia Durkheimovho diela
asocianistickm realizmom.
Durkheim odmietal vieru v spolonos ako v transcendentn, hypostazovan a
substancionlny celok. Nezvislos spolonosti chpal iba ako jej objektvnos vo
vzahoch k indivduu a jej kvalitatvnu pecifinos, nie transcendentnos
a nadprirodzenos. Vzah spolonosti a indivdu vykladal ako vzah celku a jeho sast
(a pritom sa neustle odvolval na prklad chemickej zleniny ako syntzy jej prvkov).
Popri asocionistickom aspekte existuje ete jeden dleit rys Durkheimovho
poatia spolonosti. Ke poukazoval na pozemsk, socilne korene nboenstva,
hovoril, e bohom je spolonos. Tm, e tieto pojmy pouval ako synonym, chcel
nahradi zastaral nboensk predstavy novmi, ktor by zodpovedali racionlnym
a svetskm kritrim. Ke zdrazoval posvtnos spolonosti a pripisoval jej
oduevnen, hyperpiritualistick rysy, chcel tm vyjadri, e spolonos je indivdum
morlne nadraden. Ale tm, e pripisoval spolonosti posvtn rysy, lil ju
v tradinch nboenskch farbch.
Durkheimove nzory na spolonos sa vyvjali. Sprvu trval na zkej sptosti
medzi kolektvnym vedomm a socilnym prostredm. Neskorie zaal kolektvne
vedomie povaova za najdleitejiu zloku celej spolonosti. Spolonos prehlsil za
sbor rznych ide, vier a citov, ktor sa realizuj prostrednctvom indivdu.
Historick idealizmus priviedol Durkheima k tomu, e socilne vzahy vykladal takmer
vdy ako vzahy morlne. Idely nazval duou spolonosti, jej podstatou. Spolonos
a jej vedomie povaoval Durkheim za javy rovnakej rovne. V jeho poat boli nielen
vzjomne spt a podmienen, ale mohli tie meni etymologick poradie pri
vysvetovan. Niekedy boli kolektvne predstavy produktom spolonosti, inokedy
naopak.
Aplikcia princpov sociologizmu na vskum prin samovrady
V rmci svojej terie odmietal vysvetova samovradu psychickmi motvmi
indivdua a za vysvetujce fakty povaoval najm socilne priny. Vychdzal z toho,
e individulne psychick motvy samovrady s vlastne len individulnym a pritom

30
skreslenm odrazom veobecnch podmienok, preto vysvetlenie treba hada v skman
socilneho prostredia.
Samovraednos (pomer potu samovrd k potu obyvatestva) je funkciou
niekokch socilnych premennch, a to vzjomnch vzahov v nboenskch,
rodinnch, politickch, nrodnch a inch skupinch. Systematicky skmal a odmietal
tak nesocilne fakty, ako je individulna psychoorganick nklonnos (psychick
stav, rasov a dedin faktor), rysy fyzickho prostredia (podnebie, ron a denn doba)
a npodoba. Skmal vplyv socilnych prin a tie vzahy socilnych a nesocilnych
faktorov.
Pouval oficilne tatistick daje a zistil rad iastkovch zkonitost
(samovraednos je vyia v lete ne v zime, mui konia samovradou astejie ne
eny, star viac ne mlad udia, vojaci astejie ne civiln obyvatestvo, protestanti
viac ne katolci, slobodn, ovdoven a rozveden viac ne enat, v mestch je vyia ne
na dedinch ...).
Ke skmal socilne faktory, snail sa zisti, ktor prvok, prpadne ktor jeho
aspekt v slade s rznymi logickmi pravidlami, so samovraednosou najuie svis.
(Napr. o v katolckej viere spsobuje, e katolci podliehaj samovraednosti menej ne
protestanti).
Tam, kde s silnejie socilne vzby indivdua, kde je vy stupe socilnej
interakcie je menej samovrd, pretoe tieto faktory chrnia pred pocitom socilnej
izolcie.
Rozlioval 4 druhy samovrd :
egoistick - vyvolan prinami, ktor spsobuj, e indivduum sa vzauje
spolonosti, ktor naho prestva regulatvne psobi. Preruenie vzieb, absencia
kolektvnej podpory a odlenos vyvolvaj pocit izolovanosti a tragickosti existencie.
altruistick - osobn zujmy s celkom pohlten zujmami socilnymi,
integrcia skupiny je tak siln, e indivduum ako samostatn jedinec prestva
existova (samovrada starcov, chorch, ... najm v archaickch spolonostiach).
anomick - v dobe vekch spoloenskch otrasov a ekonomickch krz, ke
sa indivduum nie je schopn prispsobi socilnym premenm, novm socilnym
poiadavkm a jeho vzba so spolonosou je preruen. Za stavu spoloenskej anmie
(chbaj presn pravidl a normy, hierarchia hodnt sa rca a nov ete nie je) vznik
morlna labilita jednotlivch indivdu. Teda zkladom anomickej samovrady je

31
oslabenie alebo absencia spoloenskho reglementu (pravidiel), roztrieten
a neregulovan udsk innos.
fatalistick - je opakom anomickej, vznik v dsledku silnej kontroly skupiny
nad indivduom, v dsledku nadbytku reglementcie, ktor sa pre indivduum stva
neznesitenou. Prina je v prlinej disciplne a podriadenosti pravidlm a normm
ivota skupiny.

32
 7. SPOLONOS TRUKTRA A DYNAMIKA

V sociolgii, ale aj v inch vedch, i v kadodennom ivote asto pouvame

niektor pojmy, ktor zko svisia so spoloenskm ivotom a so spolonosou vbec.
Asi najastejie pouvame tak pojmy, ako :
spolonos
spoloensk jav
Sociolgia je vedou o spolonosti, o veobecnch, spolonch vlastnostiach
spoloenskch javov. In vedy (spoloensk) sa zaoberaj pecilnymi oblasami
spoloenskch javov, neskmaj spolonos ako celok.
Pojmy spolonos a spoloensk jav maj rzny vznam a pouvaj sa na
oznaenie rznych, rozdielnych javov.
Spolonos me to by profesionlna organizcia, ako aj kad osobitn
spoloenstvo, rod, kme, nrod, nboensk skupina, ...
Spoloensk jav napr. jav z oblasti vroby, kriminlny jav, vojnov opercia;
oznaenie na odlenie od napr. prrodnho javu, individulneho javu a pod.
udsk spolonos je vntorne vemi diferencovan poda rznych hadsk. Je ou
aj primitvny rod, aj sasn nrodn, ttne formy, hoci s to vemi rozdielne typy
udskej spolonosti, o sa niektor sociolgovia snaia terminologicky odli (napr. F.
Tnnies pospolitos a spolonos Gemeinschaft und Gesellschaft).
Spolonos je zloit kategria (spoloensk jav v najirom vzname), ktor m
mnoho pecifickch znakov, strnok a procesov. Ak ju chceme skma, musme ju
rozloi na jednotliv jednoduchie javy, z ktorch sa sklad. To me by (a aj je)
zloit problm v tom, ak princp voby zloiek si zvolme je vlastne obsiahnut aj to,
k akm vsledkom meme prs. Napr. ak za zklad pre rozvoj spolonosti, za jej
podstatn inite pokladme vrobu materilnych podmienok existencie udstva, potom
aj spoloensk vvin budeme v podstate skma v svislosti s rozvojom vrobnch sl
a vrobnch vzahov ud vo vrobe. Ak za zklad povaujeme udsk kultru, potom
vo vede o spolonosti budeme venova pozornos kultrnej tvorbe. Ak to bud
konflikty, budeme sa sstreova na ne, at. udsk spolonos vak pozostva zo
vetkch tchto a ete mnohch initeov.
Rozdielny je prstup k spolonosti aj poda jednotlivch smerov v sociolgii
v starej sociolgii mechanistick, biologick, psychologick, formalistick,

33
kulturalistick, spiritualistick ... ponmanie. Ani jeden z tchto smerov nespja poatie
spolonosti s procesom vroby a vzahmi ud vo vrobe, nechpu spolonos ako
vrobn spoloenstvo.
Sasn zpadn sociolgia chpe spolonos trochu inak, aj ke ani ona prli
nepokroila v mnohch prpadoch vlastne prestala hada adekvtnejiu definciu
spolonosti, uspokojuje sa s teriou pluralizmu, funkcionalizmu, vzjomnch
vzahov ud v spolonosti at. Ani tu sa prli nezmenil nzor na chpanie vznamu
vroby a vzahov ud vo vrobe. Pouva pojmy globlna spolonos, vzjomn
vzahy, pluralizmus faktorov.
Marxistick sociolgia (koncepcia) chpe spolonos ako shrn vzjomnch
vzahov ud, ako totlny spoloensk jav. Za zkladn zo vzjomnch vzahov ud
poklad vrobn vzah.
V literatre sa mono stretn s viacermi typolgiami spolonosti. My sa na tomto
mieste budeme zaobera tradinou a modernou spolonosou ako typmi, ktor sa
objavuj najprepracovanejie v tejto podobe u . Durkheima, ale pracuj s tmito
pojmami aj in sociolgovia.

7. 1. Spolonos tradin

Oznauje typ socilnej organizcie, ktor bol rozbit nstupom priemyselnej

revolcie a sprievodnmi procesmi. Najstarie fzy udskej kultry bvaj oznaovan
ako archaick spolonosti.
Tradin spolonos teda pokrva obdobie ponajce neolitom (prechod k
ponohospodrstvu), kedy je u znma intitcia miest, existuje relatvne rozsiahla deba
prce, vrazn socilne rozvrstvenie m formu kst i stavov, moc je organizovan do
podoby tradinch r, mestskch ttov i feudlnych tvarov, existuje psmo,
dominujcou formou vkladu sveta s univerzalistick nboenstv.
Tradin spolonos sa li od modernej spsobom usporiadania moci, typom
ekonomiky, typom socilnej truktry, spsobom vkladu sveta aj socilnou
mentalitou. Existujca moc m k dispozcii obmedzen zdroje, take s vnimkou
mestskch ttov nie je schopn systematicky kontrolova cel zemie. Vldca sa sna
udra si lojalitu svojho sprvneho a vojenskho apartu, jeho zsahy do ivota masy
obyvatestva s vak len sporadick. Z toho vyplva dvojstupov charakter
tradinch r : mocensk elita sa organizuje na princpe speriacich klientel, v mase

34
obyvatestva ijceho z 90 % roztrsene na vidieku prevaj starie typy organizcie
v podobe rodovch a miestnych komunt. lohu zkladnej socilnej jednotky pln
opevnen domcnos (ronkov i remeselnkov, vidieckych aj mestskch urodzench).
Do pomerov vntri tchto domcnost zasahuje ttna moc len minimlne.
Spolonos je truktrovan stavovsky. Stavovsk prslunos sa prena
rodovo, vzahuje sa nie na jednotlivca, ale na cel domcnos a vyznauje sa
charakteristickm tlom ivota. Prslunos k domcnosti istej stavovskej rovne
(a teda nie vykonvan ekonomick aktivita) uruje celkov status rovnako ako prva
a povinnosti lenov spolonosti. Stavovsk rozdelenie nie je diktovan ekonomickmi
pomermi, naopak sam tieto pomery vrazne ovplyvuje. Tradin spolonosti
transformuj len minimlne tie statky, ktor im poskytuje prroda. Na ich spracovanie sa
vyuva ist prrodn energia (sila ud a zvierat, vetra, vody), ekologick nronos
vroby je minimlna. Vroba, vmena aj spotreba s zaisovan na rovni celch
domcnost. Vmena je orientovan predovetkm na potreby vych vrstiev
a mestskho obyvatestva, vidiek ije do znanej miery hospodrsky sebestane. Trh nie
je rozhodujcim faktorom organizcie vroby. Vklad sveta m mytologick i
nboensk podobu. V oboch prpadoch je denn skutonos usporiadan v kategrich
nadprirodzena, m jej je prepoiiavan zvzn, nadosobn charakter. V rovnakch
kategrich legitimuje svoje nroky existujca moc.

7. 2. Spolonos modern

Je produktom priemyselnej revolcie v spojen s centralizciou moci v rmci

nrodnch ttov. Jej podobu uruj procesy, ktor sprevdzali rozvoj priemyselnej
revolcie (rozmach deby prce, proces urbanizcie, rozvoj dopravy a komunikcie
a pod.). Mocensk rmec je vytvran modernm ttom. V procese centralizcie
vedenom za pomoci profesionlnej byrokracie a nmezdnho vojska obmedzuje vldca
tie intitcie, ktor dovtedy mali znan autonmiu (mest, stavy, klientely urodzench,
svetsk a cirkevn asocicie apod.). Odstrnenie vldcu v priebehu burozno
demokratickch revolci nemen vea na princpe organizcie ttu. tt je schopn
kontrolova kadodenn ivot svojich obanov, jeho intervencie mu prenika a na
rove domcnost. Domcnos strca svoje postavenie univerzlneho
a sebestanho subjektu socilnej reprodukcie. Jej jednotliv funkcie prechdzaj
postupne na vznikajce formlne organizcie, innosou ktorch je zabezpeen chod

35
celej spolonosti. Prostrednctvom pecializovanch formlnych organizci sa
uskutouje nielen vojna (armda) a ttna sprva (byrokracia), ale tie vroba
statkov a poskytovanie sluieb v oblasti vzdelvania, starostlivosti o zdravie,
vedeckej innosti, portu, rekrecie a pod. Domcnos strca v tchto podmienkach
svoje funkcie a dovtedaj vznam, jej oslabovanie a rozpad koreponduje s prechodom
od stavovskho rozdelenia k triednemu.
To svis s radiklnou premenou trhu, ktor sa z okraja ekonomickho sektoru
dostva do jeho centra, stva sa regultorom chodu nielen celej ekonomiky, ale
postupne celej spolonosti. Socilny status jednotlivcov prestva by urovan ich
prslunosou k domcnosti istej stavovskej kvality, je jednoznane uren ich
vlastnm postavenm na trhu. Namiesto stavov nastupuj triedy, rozhodujce pre
postavenie kadho jednotlivca (trukturcia u neprebieha na rovni celch domcnost)
je to, i prichdza na trh s kapitlom alebo len s vlastnou pracovnou silou. Radiklne sa
men cel oblas ekonomiky. Jej aisko sa prena zo sektoru ponohospodrstva do
oblasti priemyslovej vroby, narast vha sluieb. Prrodn prostredie tradinej
spolonosti sa v priebehu urbanizcie v dsledku rozvoja transportu men stle viac na
umel prostredie modernej spolonosti. Prudko rastie miera deby prce a rozvja sa
pecializcia funkci (profesionalizcia). Modern spolonos sa sna kontrolova
prrodu v rovnakej miere, v akej modern tt kontroluje svojich obanov. Obidve
dominancie sa opieraj o argumentciu vedy, ktor sa stva prevldajcim typom
vkladu sveta. Rastca kontrola prrody a loveka je odvodovan potrebami o
najelnejie organizovanho blahobytu. Tto kontrola spsobuje vedajie nezaman
dsledky, ktor ohrozuj elementrne predpoklady preitia loveka a jeho kultry.

36
 8. SPOLOENSK VZBA

udsk spolonosti s zloit systmy, ktor zoskupuj jednotlivcov, hmotn

predmety, symboly, zariadenia a in prvky do zomknutho a integrovanho celku.
Jednotliv prvky s navzjom spojen zloitm systmom vzahov a zvislost. Shrn
vzahov a zvislost medzi umi v spoloenskch sboroch volme spoloenskou
vzbou.

8.1. Styk v priestore

Vetky vzahy ud zanaj uritm stykom v priestore (vzjomn pozorovanie,
zistenie, e urit osoba m nejak vlastnosti, ktor mu zaujma in osobu).
Styk v priestore me by :
bezprostredn
sprostredkovan.
Kad takto styk, ktor vedie k zisteniu vlastnost, je prvou podmienkou
a elementom v procese vzniku spoloenskej vzby (napr. hadanie zamestnancov
nejakou fabrikou). Nie kad styk v priestore a ase vedie k alm etapm vzniku
socilnej vzby (udia sa stretvaj na ulici, vo vlaku ...)

8.2. Psychick vzby

Zistenie uritch vlastnost me prebudi zujem o ne. Tento vznik na zklade
potrieb toho, kto tieto vlastnosti postrehol. Tzn. : ke sme postrehli nejak vlastnosti
u uritej osoby a uvedomili sme si, e tieto vlastnosti by mohli uspokoji niektor nae
potreby (biologick, ekonomick, kultrne), rod sa zujem o tto osobu, ktor me
by bu vzjomn alebo jednostrann
Vlastnosti, ktor budia zujem, mu by : vzor (vzhad), schopnosti, predmety, ktor
osoba vlastn a pod.
Vzbudenie zujmu je prvou podmienkou psychickej vzby. Druhm prvkom
je dorozumenie. Teda ak osoba A zbad osobu B, vznikne u nej zujem o osobu B pre
niektor jej vlastnosti, osoba B si uvedom zujem zo strany osoby A, zaujma sa o jej
vlastnosti vzhadom k svojim vlastnm potrebm. To je zkladn schma pre vznik
psychickej vzby.

37
 8.3. Spoloensk styk
Psychick vzbu mono zmeni na vzbu spoloensk, ak sa osoby A a B stretn
a zan na seba psobi, aby sa dostali k vmene hodnt (bez ohadu na to, ak s to
hodnoty). (Napr. kpa novn.)
Spoloensk styk je teda uritm systmom, na ktorom sa zastnia najmenej
dve osoby, nejak hodnota, ktor sa stva podkladom styku a nejak vzjomn
psobenie, tkajce sa tejto hodnoty.
Styk nevznik len v poiatkoch vzniku spoloenskej vzby, ale aj medzi osobami,
ktor s u spojen vemi zloitmi systmami vzahov.
Styky mu by :
poda frekvencie a asu trvania: doasn a trval
poda toho, ak zujem k nim vedie, i vznikol z individulnych alebo
skupinovch i intitucionlnych potrieb: skromn a verejn
poda toho i zujem vzbudila osoba alebo vec: osobn a vecn
poda prtomnosti alebo neprtomnosti osb: bezprostredn
a sprostredkovan (cez komunikan prostriedky, listy, tla, rozhlas, TV,...)
Jednotliv druhy styku sa v relnom ivote vyskytuj v kombinovanej podobe.
Styk je vznamnm faktorom spoloenskho ivota - najm osobn styk.
Nedostatok trvalch bezprostrednch osobnch stykov je podstatou spoloenskej
izolcie, osamelosti. Obmedzenie stykov len na vecn me by podstatou mnohch
negatvnych spoloenskch javov a zvl vzniku zvanch porch vntornej integrcie
osobnosti.

8.4. Vzjomn psobenie

Uskutouje sa na zklade spoloenskch stykov a predstavuje systematick,
trval vkon innosti smerujci k vyvolaniu zodpovedajcej reakcie u partnera, je
psobenm na partnera, priom vyvolan reakcia vyvol zase reakciu psobiaceho.
Vzjomn psobenie nie je nutne podmienen bezprostrednmi stykmi ani
uvedomenm zo strany partnera. Me existova vzjomn psobenie medzi
osobami zapojenmi do zloitch spoloenskch, ekonomickch a politickch systmov,
medzi osobami, ktor sa nepoznaj, alebo ani nevedia o svojej existencii.
Vzjomn psobenie tohto druhu treba odli od bezprostrednho, ktorho

38
najjednoduchm prkladom me by hra v karty. D sa teda hovori
o bezprostrednom a sprostredkovanom vzjomnom psoben. In delenie zle na
tom, i ide o:
psobenie spovajce v subjektvnom zameran psobenia jednho loveka na
druhho, alebo o
psobenie spovajce v spoloenskej asti v komplikovanch systmoch
(ekonomickch, alebo politickch), kde ide o sptos objektvnymi zkonitosami. Tak
psobenie vyplva z prslunosti k iriemu spoloenskmu systmu.

8.5. Spoloensk innos

Spoloensk innosti s len tak, ktor smeruj k vyvolaniu zmenenho
sprvania, postojov alebo snh jednotlivcov i skupn. Spoloensk innos chpeme
ako urit systm, zloen z niekokch prvkov:
psobiaca osoba
predmet innosti alebo osoba, na ktor sa psob
prostriedky alebo nstroje innosti
metdy innosti, t. j. spsob pouvania prostriedkov innosti
reakcie osoby, na ktor sa psob, t. j. vsledok innosti.
V terii spoloenskch innost s zvl zaujmav problmy prostriedkov
a metd innosti. Zd sa, e ich je mnostvo, ale ich systematizcia ukazuje, e vetky
prostriedky a metdy mono zaradi do pr skupn previes na niekoko vzorov, ktor
sa udruj v priebehu dejn.
Musme odli pojem sprvanie a pojem innosti.
Sprvanie sa je reakcia organizmu na vonkajie alebo vntorn podnety me by :
reflexn, neuvedomen
zmern, vedom, rozumov.
innosou nazvame len niektor sprvania sa, a to tak, ktor s zmernmi,
rozumovmi sbormi aktivt, realizovanmi na dosiahnutie nejakho ciea a ktor
pouvaj prostriedky, ktormi sa (poda presvedenia konajceho) zaist dosiahnutie
ciea.
Spoloensk innos je uritm systmom skladajcim sa z innost,
prostriedkov a metd, pomocou ktorch jednotlivec alebo skupina hodl
modifikova sprvanie sa, postoje alebo mienku inch osb alebo skupn.

39
 Genzu innosti treba hada v styku. Tu je dleit nielen to, e osoby, ktor prili
do styku, s si vzjomne potrebn pre uskutonenie svojich potrieb. To je len
objektvna podmienka. Realizcia skutonej innosti si vyaduje ete to, aby u
osoby A existovali urit postoje, tj. trval sklony na vykonvanie uritej innosti.
innos vznik zvyajne na zklade postojov.
Spoloensk innos smeruje teda k takej modifikcii cudzch postojov
a sprvania sa, ktor by viedla k uspokojeniu uritch potrieb, prian alebo
zujmov. Prostriedky a metdy innosti s dleit preto, lebo na ich sprvnom pouit
zvis innos konania. Zdalo by sa, e spoloensk innos je chaotick, ale pri
bliom pohade sa ukazuje, e vetky spoloensk innosti prebiehaj poda
uritch schm:
negatvne printenie
pozitvne zskanie
Negatvne printenie - prejavuje sa najastejie vo forme zkazov a prkazov;
ich podstatou je represia voi neiadcemu sprvaniu sa.
Pozitvne zskanie - spova v psoben prostrednctvom podnetov
vyvolvajcich iadce sprvanie sa a neopiera sa o iadnu formu represie. F. Znaniecki
rozdeuje vzory spoloenskej innosti na 2 kategrie:
vzory akomodcie - vetky innosti, ktor vyvolvaj iadce sprvanie sa
jednotlivcov alebo skupn bez toho, aby boli ohrozen akkovek hodnoty alebo
monosti partnera. Ako mono modifikova cudzie sprvanie sa bez ohrozenia
a represie? Prosbou, poznanm, privbenm, vedenm pri prci, vedenm pri
vchove, podriaovanm sa v priebehu innosti, zmernm prispsobovanm sa
poadovanmu cieu a napodobnenm.
vzory opozcie - konanie, ktor je spojen s ohrozenm a represiou. Ku vzoru
opozcie F. Znaniecki pota: kladenie odporu, represia a vzbura ako prirodzen
reakcie na kad printenie, agresia v rznych formch, nepriatestvo od formy
neporozumenia a po formu boja.
Strednm vzorom medzi akomodciou a opozciou je
egoistick kompromis.
V spoloenskej innosti sa prejavuj aktivity jednotlivcov a skupn aj psobenie
spoloenskej vzby, Vzjomn psobenie je teda spojen shrn sstav i systm
innost, medzi ktormi existuje kauzlna zvislos : A B A.
Vzjomn psobenie me by:

40
 trval
nestle.
Pojem vzjomn psobenie zaha vemi irok okruh javov. Preto niektor
sociolgovia usudzovali, e to je zkladn spoloensk proces, e vetky javy a procesy
v ubovonej spolonosti a ase je mon previes prve na javy vzjomnho psobenia
a e ich analza umon popsa a vysvetli vetky procesy v spolonosti. Najm
sociolgovia ovplyvnen behaviorizmom (napr. G. A. Lundberg) sa domnievali, e
vzjomn psobenie jednotlivcov a skupn je centrlnym predmetom skmania
spoloenskch vied. Mali pritom tendenciu zaobera sa iba priamym psobenm
vyvolanm vedomm prtomnosti predmetu psobenia. Domnievali sa, e interakcia je
zkladnm prvkom vzby skupiny, e podstata skupinovho ivota, ktor mono
skma empiricky, je sborom a zloitm systmom vzjomnho psobenia, e vzahy
medzi lenmi skupn spovaj v ustlench schmach (vzoroch - patern) psobenia. Tu
tie vznikli tendencie chpa empirick vskum vzjomnho psobenia ako hlavn cestu
ku skmaniu systmov vzahov medzi lenmi skupn, aj ku skmaniu vntornej
truktry skupn.

8.6. Spoloensk vzahy

Vzjomn psobenie vedie k vzniku trvalch spoloenskch vzahov.
Spoloensk vzah je dos mnohoznan pojem - pouva sa v rznych
vznamoch.
Najdleitejie s dva zkladn vznamy :
vzah oznauje urit stav A a B, stav vzjomnej zvislosti, ktor vznikol bez
asti vedomch snh a subjektvnych zmerov (vrobn vzahy),
oznauje vedom a subjektvne definovan psobenie A na B, ktor spova na
uvedomelej a subjektvne definovanej zvislosti (priatestvo).
Nzory na to, ktormi z tchto vzahov by sa mala zaobera sociolgia, sa rznia.
V snahe vyhn sa prpadnej jednostrannosti je rozumn zaobera sa obidvoma, o je
podmienen tm, e na vytvran spoloenskch zvzkov sa podieaj obidva druhy
vzahov. Pritom je mon ich spoji do jednej defincie.
Spoloensk vzah je urit trval systm, ktor zaha dvoch partnerov
(jednotlivcov alebo skupiny) - spojku teda predmet, zujem, postoj, spolon
hodnotu - predstavujcu platformu vzahu, ako i urit sstavu zvzkov
a povinnost alebo normovanch innost, ktor partneri z povinnosti musia voi

41
sebe vykona. Inak: Spoloensk vzah je systm normovanho vzjomnho psobenia
medzi dvomi partnermi na zklade uritej platformy.
Takto definovan vzahy zahaj irok okruh spoloenskch systmov :
priatestvo medzi dvomi chlapcami, vchovn vzah medzi uiteom a iakom,
pracovn zmluva medzi zamestnancom a zamestnvateom, spoluprca medzi dvomi
intitciami, spojenectvo dvoch ttov a pod.
Ukazuje sa, e vzahy s tm zkladnm prvkom, ktor zoskupuje ud do rznych
spoloenskch pospolitost. Neexistuje iadna trval a organizovan spoloensk
skupina, v ktorej by neexistovali uveden vzahy. Tzn., e tak skupiny nemu
existova bez urenia zvzkov lenov k sebe navzjom. Len vkon innost
vymedzench normami zaruuje vznik vntornej organizcie skupn.

8.7. Spoloensk zvislos

Ak chceme hovori o spoloenskch vzahoch, musme si vyjasni problm
spoloenskch zvislost. Tento termn me oznaova:
zvislosti medzi umi ijcimi v jednej spolonosti - (A je zvisl na B) to
znamen, e A mus vo svojom ponan rta s existenciou B, s okruhom jeho prv
a povinnost, e B vytvra urit hranice pre ponanie A. Tto zvislos vyplva zo
spoloenskej prslunosti k zorganizovanmu systmu. Ide o trukturlne funkn
zvislos (A i B psobia v rmci jednej truktry),
zvislosti vyplvajce z vedomho psobenia na seba ako lenov spolonosti -
(A je zvisl na B), t.j. B me nariadi A urit spsob sprvania sa, konania. Ide
o intencionlnu zvislos, ktor vyplva zo zmerov B voi A a to za nutnej podmienky,
e B m monos tieto zmery realizova. Inak : B je zvisl na A s ohadom na urit
predmety alebo hodnoty, ktor s dleit pre B a s v moci A.
Takto vyjadren zvislos zaha aj trukturlno-funkn aj intencionlnu
zvislos, neuruje vak, i sa A a B stkaj bezprostredne, i s si vedom svojej
zvislosti, neuruje, i A a B si vzjomn vzah definuj a uruj vzjomn sprvanie
na zklade tejto subjektvnej defincie. Defincia teda zaha zvislosti spovajce na
prslunosti k ekonomickm, politickm, nboenskm alebo inm systmom, prve tak,
ako zvislosti intencionlne spovajce na normch, regulujcich spoloensk vzahy,
ako s morlne normy, obyaje, zvyky ...
Zvislos je uritm prvkom spoloenskho vzahu. Vzah je niem viac ne
zvislos, resp. systm zvislost. Zvislos je len jednm zo vzahov, ktor spjaj ud.

42
 8.8. Spoloensk intitcie
Povedali sme, e spoloensk vzahy s zkladnm prvkom spoloenskej vzby,
ktor podmieuje trvalos a vntorn spojitos skupn. Vzah trv tak dlho, km partneri
vykonvaj svoje zvzky, pokia vykonvaj innos vyplvajcu z charakteru vzby.
Pre skupinu ako celok teda nie je jedno, i sa realizuj vetky zvzky vyplvajce zo
vzahov medzi jej lenmi, ako sa realizuj a ak je ich stabilita. Aby bolo zaisten
trvanie spoloenskch vzahov, na ktorch zvis existencia skupiny (pospolitosti),
vytvra si tto systm zariaden, ktor kontroluje konanie jej lenov. V tomto systme
spoloenskej kontroly patr dleit rola intitcim. Tento pojem sa vyskytuje vo
viacerch vznamoch; 4 zkladn vznamy:
urit skupiny osb povolanch na rieenie otzok, ktor s vznamn pre
spoloensk ivot, tj. intitcia je urit skupina ud vykonvajcich verejn funkcie
organizan formy sboru innost vykonvanch niektormi lenmi skupiny
v mene skupiny.
sbor materilnych zariaden a prostriedkov innosti, ktor umouj niektorm
zmocnenm jedincom vkon verejnch a impersonlnych (neosobnch) funkci, ktorch
cieom je uspokojova potreby lenov skupiny alebo organizova sprvanie sa tchto
lenov.
spoloensk roly, pecilne vznamn pre skupinu.
(Napr. - sd je spoloensk intitcia = meme tm rozumie skupinu ud, ktor na
sde pracuj, alebo organizan formy innosti vykonvan sdmi; v 3. vzname je to
budova, zariadenie a prostriedky, ktormi disponuje, aby mohol vykonva svoju
innos, ktorou ho skupina poverila a v 4. prpade je to rola sudcu alebo prokurtora.)
Intitcie s sborom zariaden, v ktorch urit udia, vybran lenovia
skupn, dostvaj poverenie na vkon verejnch a neosobnch innost, ktor s
potrebn na uspokojovanie existujcich potrieb jednotlivca alebo skupiny
(pospolitosti) alebo pre regulciu sprvania sa inch lenov skupiny.
V kadej, aj len zanajcej skupine sa vytvraj urit spsoby innosti v mene
skupiny ako celku (niekto zastupuje skupinu navonok, uruje, ak spsob sprvania sa je
sprvny pre lenov skupiny, rozhoduje v mene skupiny ...) Tieto innosti s uren
impersonlne. Jednotlivec, ktor ich vykonva, m podporu celej skupiny alebo jej
rozhodujcej asti. Spsob vkonu tchto innost je uren skupinou ako celkom

43
a jednotlivec ich mus vykonva v zhode s tmto urenm. To s zkladn prvky kadej
spoloenskej intitcie.
Funkcie (lohy) intitci v spoloenskom ivote :
vytvraj pre lenov skupiny monos uspokojova potreby rzneho druhu
reguluj innos lenov skupiny v rmci spoloenskch vzahov, tzn. zaisuj
vkon iadcich innost a vykonvaj represiu voi neiadcim innostiam
zaisuj plynulos spoloenskho ivota plynulm vkonom verejnch
impersonlnych innost
integruj snahy, innosti a vzahy jednotlivcov a upevuj vntorn spojitos
skupiny.
Kad skupina m urit zkladn prvky, ktor sa prejavuj viac i menej
vrazne, v zvislosti na type intitcie :
Cie (funkcia), t.j. okruh problmov, ktor zaha do svojej innosti. Je to tie
okruh innost, ktor s vykonvan na zaistenie iadcich hodnt. Niekedy meme
hovori o ustlench spoloenskch rolch v rmci uritej intitcie.
Prostriedky (materilne, symbolick, idelne) a zariadenia. Tieto vyuva na
dosiahnutie svojich cieov. Napr. cirkev ako nboensk intitcia disponuje
materilnymi zariadeniami (budova, kostol a jej zariadenie), symbolmi (kr, hostia),
ako aj idelnymi predmetmi, v ktorch veriaci veria a ktor prostrednctvom tejto viery
ovplyvuj ich sprvanie sa.
Sankcie - vo vzahu k osobm, ktor intitucionalizovan innosti vykonvaj aj
voi osobm, ktor s predmetom tchto innost.
Na om zvis innos fungovania spoloenskch intitci - podmienky :
vrazn urenie ciea a okruhu vykonvanch innost, t.j. urenie rozsahu
funkcie. Ak je funkcia intitcie uren nevrazne, neme sa bezkonfliktne zaradi do
systmu intitci, ktor v danej spolonosti funguj a nara na odpor rzneho druhu;
racionlna deba prce a jej racionlna organizcia
stupe depersonalizcie a objektivizcie funkci - ak sa nejak intitcia
profiluje ako zariadenie zvisl na osobnch zujmoch ud, ktor maj vykonva
intitucionalizovan funkcie, strca prest a dveru celej skupiny;
uznanie a prest, akho sa jej dostva v oiach celej skupiny alebo jej
rozhodujcej asti;
bezkonfliktn zaradenie intitcie do globlneho systmu ostatnch existujcich
intitci.

44
 Intitcie a ich delenie :
formlne - rozsah funkci, prostriedky a metdy innosti s regulovan
prvnymi predpismi
neformlne - funkcie, prostriedky a metdy nie s vo formalizovanch
predpisoch, ktor by zaruovali trval organizciu irokej skupiny
Poda loh, ktor intitcie meritrne plnia :
ekonomick intitcie - zaoberaj sa produkciou a distribciou statkov a sluieb,
regulovanm obehu peaz, organizovanm prce a vykonvanm deby prce at.,
podieaj sa na materilnej zkladni spolonosti;
politick intitcie - zaoberaj sa zskavanm, vykonvanm a udrovanm moci.
Politikou v uom zmysle potom volme sbor prostriedkov a innost spovajcich
najm v manipulovan elementmi moci, cieom je zskanie, vkon a udranie vldy.
Patria sem : vlda, parlament, polcia, politick strany...
vchovn a kultrne intitcie - maj udriava, tvori, rozvja kultru,
socializova mlad pokolenie; ich lohou je odovzdva kultrne hodnoty spolonosti
ako celku. Patr sem : rodina ako vchovn intitcia, koly, vedeck intitcie,
umeleck intitcie ...;
socilne intitcie - alebo spoloensk intitcie v uom zmysle slova (v
irom - vetky typy intitci). Patria sem tie, ktor organizuj dobrovon zdruenia,
loklne spolonosti, kluby, zariadenia pre spoloensk vyuitie, intitcie, ktor
kontroluj sprvanie sa lenov skupiny, ceremonilne intitcie (Spencer), t.j. tie,
ktor uruj konanie medzi lenmi pospolitosti s rznou spoloenskou pozciou. Tieto
intitcie reguluj kadodenn styky medzi umi.
nboensk intitcie - upravuj vzah loveka k transcendentlnym silm (tj.
silm nadzmyslovm, ktor stoja mimo empirick kontrolu loveka) a riadia vzah
loveka k boskm silm. Pre veriacich nadprirodzen svet existuje a ovplyvuje ich
sprvanie sa, konanie a spoloensk vzahy.
V tejto klasifikcii s zahrnut vetky tzv. hlavn intitcie, ktor reguluj
zkladn spoloensk funkcie a vyskytuj sa vo vetkch typoch civilizci.
Navzjom spojen sstavy intitci tvoria svisl systm, ktor zaisuje
uspokojovanie potrieb lenov pospolitosti a reguluje ich sprvanie sa, zaisuje rozvoj
spolonosti ako celku. Konzistencia, bezkonfliktovos a plynulos tohto systmu
rozhoduje o trvan a sile pospolitosti ako celku. Zvl vznamn je problm

45
elastickosti intitci v procese zmien a spoloenskho rozvoja, ktor sa mus uplatni,
ke hroz, e systm existujcich intitci sa stane faktorom brzdiacim pokrok.

8.9. Spoloensk kontrola

Ke sme hovorili o intitcich, kontatovali sme, e s zkladnm prvkom
systmu spoloenskej kontroly. o je to kontrola a ako svis so spoloenskou vzbou?
Preo udia vykonvaj innosti rovnako zo da na de a mnoh z nich rovnako aj
z pokolenia na pokolenie? Tto monotnnos spoloenskho ivota je skutonou
podmienkou jeho plynulosti a hladkho priebehu. Dovouje vstine predvda reakciu
na nae sprvanie sa. Tm sa vzjomn ovplyvovanie ud harmonizuje, udia sa
vzjomne prispsobuj a kad len spolonosti vie, o me oakva. Ak reakciu na
konanie nie je mon zaradi medzi tie, ktor s v danej skupine povaovan za
prpustn, stretvame sa so sankciami.
Kad spoloensk skupina si stanov rad meradiel, nvrhov, spsobov
presviedania, prkazov, systmov presvedovania a ntlaku - a po fyzick, rovnako
ako rozvja systm spsobov, akmi je vyjadrovan uznanie, vytvra systm
vyznamenan, cien, pomocou ktorch je veden konanie podskupn a jednotlivcov
k tomu, aby bolo v zhode s prijatmi vzormi konania, ku repektovaniu kritri, hodnt,
proste systm, pomocou ktorho sa vytvra konformizmus lenov skupiny. Tento systm
nazvame systmom spoloenskej kontroly.
Nie vetky druhy sprvania sa podliehaj dozoru spolonosti v rovnakej miere.
m viac sa urit konanie tka skupiny ako celku, m viac ohrozuje ivot skupiny,
alebo m viac je nejak konanie nutn a potrebn pre spoloensk ivot, tm viac ho
spolonos kontroluje (teda aj ud, ktor s jeho nositemi).
innos kontrolnho systmu spova na niekokch zkladoch :
na kultrne uznvanej v uritej spolonosti a na kritrich hodnt.
na vzoroch konania, innosti a na vzoroch reagovania na konanie prpustnm
spsobom
na vntornch mechanizmoch osobnosti loveka
na zklade systmu neformlnych a formlnych intitci
Prvky systmu spoloenskej kontroly :
Zvyk je ustlen spsob sprvania sa v uritch situcich, tak, ktor sa
nestretva s negatvnymi reakciami spolonosti. Me ma jednotlivec, podskupina
i skupina.

46
Niektor zvyky mu by pozostatkom dvnych obradov alebo slvnost, dvnych
odbornch innost a pod.
Obyaj je ustlen spsob konania, s ktorm skupina spja urit morlne
hodnotenie a jeho naruenie vyvolva negatvne sankcie. Predpoklad urit printenie
k uznvaniu hodnt a definovaniu situci. Je teda spojen so systmom hodnt,
s definciami situci, v ktorch sa hodnoty mu objavi a so vzormi sprvania sa.
Kee tieto hodnoty maj pre skupinu urit vznam, nerepektovanie obyaj
obmedzuje vntorn spojitos skupiny. Z toho dvodu skupina psob na svojich lenov,
aby v uritch situcich repektovali vzory sprvania sa k danm hodnotm.
Sankcie s to reakcie skupiny na sprvanie sa jednotlivca v situcich pre
spolonos dleitch. Tch je vea - dokonca aj mnoho zo skromnej sfry. Preto je
irok aj okruh sankci, ktor s vtvorom pospolitosti, nutnch na riadenie sprvania sa
jej lenov, na vyvolvanie iadcich aj na represiu neiadcich sprvan sa, na
upevovanie vntornej spojitosti skupiny a plynulosti spoloenskho ivota.
Delenie :
negatvne - tresty
pozitvne - odmeny
formlne - reakcie formlnych intitci na urit sprvanie sa
neformlne - reakcie, ktorch zdrojom je mienka susedov, kolegov,...
poda obsahu ntlaku :
o prvne sankcie - systm testov a odmien za urit iny, vyjadren
prvnymi predpismi
o etick sankcie - systm vyznamenan, pohn, vtok, zaloen na
uznanch morlnych zsadch
o satirick sankcie - t.j. systm zosmienenia, vsmechu, znevenia voi
loveku, ktor sa sprva inak, ne je prpustn
o nboensk sankcie - odmeny a tresty uren systmom dogiem a viery
nejakho nboenstva, ktor sa vzahuje na sprvanie sa dodriavajce alebo naruujce
prkazy a zkazy tohto nboenstva.
Tieto 4 typy sankci sa vzjomne dopaj. Ak psobia jednotliv systmy sankci
sbene, zvyuje sa pravdepodobnos, e sa dosiahne vysok stupe konformity
v sprvan sa lenov skupiny. Ak s medzi tmito systmami rozpory (prvne normy
v rozpore s mravnm ctenm), stupe innosti sankci je nzky.

47
 Na zistenie inov, ktor s neiadce, o ktorch sa vie, resp. ktor sa prejavili, si
spolonos vdy rozvja urit systm pozorovania, do ktorho patria formalizovan aj
neformalizovan spsoby odhaovania neiadcich inov a sprvan sa. Patria sem:
organizovan intitcie - polcia, vyetrovacie orgny, detektvne kancelrie
a pod.
denn zujem - denn sledovanie jednotlivca, jeho pozorovanie spoloenskm
okolm. Tento neformlny systm pozorovania m rzne formy, zvisl na type kultry,
na type obyaj, politickho systmu, nboenstva a pod. Je zvl inn, ke ide
o regulciu benho sprvania sa v dennch stykoch. Vyjadruje sledovanie verejnej
mienky - ie prejaven postoje a nzory jednotlivcov a skupn voi danej osobe a jej
spsobom sprvania sa. Podstatou tohto neformlneho systmu pozorovania je teda stle
vzjomn hodnotenie sprvania sa lenov skupiny inmi jej lenmi.
Takto systm kontroly, opierajci sa o intitcie, zaisuje, aby spoloensk styky,
vzahy, vzjomn psobenie prebiehali v hraniciach prijatch v danej spolonosti. Tieto
hranice nie s vemi pevn, vdy pripaj urit interpretciu jednotlivcom. Niektor
roly a s nimi spojen innosti, zvzky s uren vemi rigorzne, in menej, poda
stupa dleitosti pre celok.

8.10. Spoloensk organizcia

Termnom spoloensk organizcia sa oznauje:
ucelen skupina, zdruenie smerujce k organizovanej realizcii uritch cieov
spsob manipulovania s umi a rznymi prostriedkami innosti, spsoby
harmonizovania silia, overovania vsledkov iastkovch skupn z hadiska urenho
ciea (organizcia prce, dopravy ...).
v sociologickom zmysle - systm vzorov innosti jednotlivcov, podskupn
a intitci - systm prostriedkov spoloenskej kontroly
- systm hodnt, ktor zaisuj sitie lenov
spolonosti, harmonizuj ich snahy a innosti, uruj prpustn spsoby uspokojovania
potrieb, rieia problmy a konflikty, tzn. upevuj poriadok spoloenskho ivota.

48
 8.11. Spoloensk vzba - zhrnutie
Na zaiatku sme hovorili o spoloenskej vzbe, priom sme ju definovali ako celok
vzahov a zvislost existujcich medzi lenmi ubovonej pospolitosti. Teraz meme
tto definciu rozvin a doplni.
Spoloensk ivot vznik na biologickch zkladoch, ke udia tiaci po
uspokojovan svojich potrieb zanaj produkova rzne statky a sluby, priom sa
dostvaj do vzjomnho styku, vzjomne na seba psobia a vstupuj do trvalch
vzahov. Tieto trval vzahy sa uritmi spsobmi udruj, reguluj, s zaraovan do
systmu intitci a systmu kontroly, s podriaovan systmom kultrnych hodnt
a vytvraj fungujci systm spoloenskej organizcie. Na zklade uvedenho je mon
poveda, e : spoloensk vzba je organizovan systm vzahov, intitci
a prostriedkov spoloenskej kontroly, ktor zoskupuje jednotlivcov, podskupiny
a in skladobn prvky do funknho celku schopnho existencie a rozvoja. Mu
teda existova rzne druhy spoloenskej vzby - in v skupine hrajcich sa det, in
v elovej skupine (napr. v politickej strane). Fungovanie spoloenskej vzby zvis od
druhu, prvkov a truktry pospolitosti.

49
 9. SOCILNA TRUKTRA A PROBLM ROVNOSTI

lovek je biologicko psychologicko socilny tvor. Zdruuje sa s inmi na zklade

podobnosti, nklonnosti alebo pre dosiahnutie svojich cieov. Vytvra tm rzne typy
zoskupen, ktor s bu doasn alebo trval, maj von vzbu (cestujci v dopr.
prostriedku) alebo poetn a siln vzby (rodina, kolsk trieda). V tchto zoskupeniach
s udia rznou mierou spojen podobnosou innost alebo priamou debou prce
a koopercie, pravidlami sprvania, nzormi a pod. Jednotlivci v nich zastvaj urit
pozcie, v ktorch vstupuj do kontaktov s inmi, svojm sprvanm na seba vzjomne
psobia (interakcie), nadvzuj vzjomn vzahy. Ich sprvanie sa
riadi uritmi pravidlami, normami, nadobda ustlen podobu v uritch situcich
a podmienkach, je vzjomne oakvan. Takto relatvne ustlen a oakvan
sprvanie sa nazva rolou. udia vo vzjomnch interakcich preberaj dan roly
a hraj ich, ale zrove ich svojm sprvanm pozmeuj, modifikuj, reprodukuj,
prpadne niektor typick sprvanie v istch situcich nanovo kontruuj.

9.1. truktrne rezy spolonosti

Relatvne stabiln sie vzahov jedincov, pozci a rl, socilnych zoskupen

rzneho typu oznaujeme ako truktru. Pri skman truktry sa meme zamera
na jej rzne strnky - napr. skma ju v celej spolonosti, v obci, v triede. Meme sa
zamera na komplexn skmanie alebo na jej iastkov strnky.
V rmci mikrosociolgie sa venujeme tdiu malch skupn a ich vntornch
vzahov, postavenia a loh jednotlivcov v nich.
Makrosociolgia sa zaober skmanm vekch skupn alebo celch spolonost.
Z tohto pohadu s menie skupiny (napr. rodiny) asami tohto celku. Existuj
v interakcii s inmi skupinami, sam s sasou vch celkov, voi ktorm
plnia urit funkcie ( napr. ekonomick, reprodukn, prenosu kultrnych vzorov a pod.)

50
 truktra je relatvne stabiln, tzn. e sa aj stle men v zvislosti na vntornch
a vonkajch faktoroch skupinovho ivota, premench kadodennho ivota a pod
vplyvom vekch historickch udalost.
Pri popisovan spolonosti je zkladom popis jej lenenia - diferencicie. Zo
sociologickho hadiska s dleit tie diferencicie spt s odlinosami sprvania,
zujmov, nzorov a pod., ktor svisia s formovanm skupn ud, medzi ktormi
vznikaj urit vzahy, sinnos, vedomie prinleitosti (napr. generan skupiny).
Spolonos meme leni horizontlne poda znakov na kategrie, zoskupenia,
kde sa ned uri, ktor s vyie alebo niie, lepie alebo horie - napr. obyvatelia
rznych okresov, uitelia rznych kl a pod. Sem patr aj rozdelenie spolonosti poda
pohlavia. V tomto prpade sa vak z prirodzenho biologickho rozdielu vyvinuli aj
rozdiely socilne - t.j. spoloensk nerovnos, ktor sa postupne prejavovala v tom, e
muom a enm boli pripisovan nerovnak prva a povinnosti a to viedlo k nerovnmu
hodnoteniu ich innosti a postavenia. Tieto nerovnosti sa zafixovali zvykovo,
nboensky a prvne a ani doteraj proces modernizcie ich ete neodstrnili.
Teda prost odlinos, nerovnos sa za istch spoloenskch vzahov me sta
nerovnosou prv, povinnost, ocenenia (materilneho alebo morlneho, preste).
Socilna nerovnos je ete uie spt s vertiklnou diferenciciou.
Najvznamnejie truktrne rezy spolonosti :
socilno-demografick truktra - sleduje odlinosti postavenia a rl muov
a ien, ich vzahy, presadzovanie zujmov (feministick hnutia). Zaober sa socilnymi
zvltnosami vekovch skupn (deti, mlde, star udia ) a vzahmi generci.
truktra etnickch a nrodnostnch vzahov - v rmci nej sa sleduj odlinosti
kultr, vntorn a vonkajie vzahy tchto skupn, zujmov a politick skupiny a hnutia
zaloen na nrodnostnom zklade, problmy rasizmu a nacionalizmu a pod.
profesijn truktra - zaha delenie a vzahy ud poda hadsk deby prce,
povolania, kvalifikcie. Vnym problmom s v tejto svislosti dsledky a irie
svislosti VTR rozvoja. Jej skmanie m tesn vzby ku skmaniu spoloenskej
nerovnosti, industrilnych a socilnych konfliktov.
truktra prjmov a majetku - t.j. postavenie v systme vlastnctva
a rozdeovania materilnych statkov, diferencicia ivotnej rovne. Otvra tie diskusiu
o zdrojoch a dsledkoch tejto diferencicie.

51
 socilno-kultrna diferencicia - zaha vzahy odlinosti kultr, tlu ivota,
trvenia vonho asu a najm prstupu k uvaniu kultrnych hodnt a spoloenskch
svislost vzdelania.
mocensk truktra - prestupuje takmer vetkmi oblasami udskho ivota, je
spt najm s debou, kooperciou a koordinciou prce a s politickm systmom.
ekologick truktra - zaha priestorov rozloenie obyvatestva, rznych
skupn, typov osdlenia a jeho funkci, vzahy k prrodnmu, umelmu aj socilnemu
prostrediu.
Sociolgovia tuduj tieto typy truktr, vzahy medzi nimi, vzjomn svislosti
bu v danom momente alebo vo vvoji. Skmaj, ktor truktrne vzahy sa v uritch
spolonostiach a historickch obdobiach stvaj dominantnmi a ovplyvuj in vzahy
(tradin a modern spolonosti), akm spsobom mu udia v truktre zaujma svoje
miesto a prpadne ako ho mu meni.
Pohyb medzi socilnymi pozciami v truktre spolonosti nazvame socilnou
mobilitou. Me by horizontlna (nemen sa postavenie v spoloenskom rebrku)
alebo vertiklna (spoloensk vzostup alebo zostup). Z hadiska poznania spolonosti je
vznamn sledova typick priebehy zmien postavenia behom ivota uritej genercie -
intrageneran mobilita, z vvojovho hadiska zase porovnanie postavenia medzi
generciami - intergeneran mobilita (napr. vzdelanostn truktra genercie rodiov
a det). Spolonosti sa dos vznamne lia rozsahom mobilitnch pohybov a ich
cestami. Hovorme o spolonostiach relatvne uzavretch, kde je mal mobilita (napr.
indick kastov systm, feudlna spolonos stavovsk s priptanosou k pde,
cechovmi obmedzeniami) a o spolonostiach relatvne otvorench, v ktorch rast
mobility bol spsoben urbanizciou a industrializciou (modern spolonosti).
Sociolgia sa venuje skmaniu najtypickejch ciest obsadzovania spoloenskch
pozci a mobility. Prebiehaj tu v zsade dva procesy :
bu sa zskava pozcia dedenm zdrojov (majetku, privilgi) a socializciou
v socilnom prostred rodiny, kde sa lovek osvojuje popri obecnch normch,
hodnotch, jazyku aj kultru vlastnej triedy, vrstvy, skupiny. O spolonostiach, kde
prevauj znaky pripsan (a priori) nejakmu postaveniu, hovorme ako
o spolonostiach s prevahou askripcie.
alebo sa zskava vlastnm silm, aktivitou, priinenm, vkonom alebo jeho
nedostatkom - potom hovorme o spolonostiach vkonu.

52
 Toto rozlenenie je jednm z hadsk, ktormi sa lia spolonosti tradin
a modern, demokratick a totalitn. lovek me by z uritej pozcie vylen, ak
neobstoj v sai (spolonos vkonu) alebo nepln tradciu i mocensky stanoven
kritri prslunosti (napr. sankciou za poruenie tradcie, odmietnutie vldncej
ideolgie).

9.2. Problm rovnosti

Jednou z kovch otzok sa stal problm rovnosti. V dejinch sa rovnos asto

stala mottom udovch hnut, ktor sa odvolvali na ranokresansk idel rovnosti pred
Bohom. Osvieteneck idea rovnosti ud medzi sebou (rovnos, bratstvo, sloboda) sa
postupne menila na predstavu rovnho vzahu jedincov k prrode, trhu a zkonom
a nerovnosti ud medzi sebou. Liberlne koncepcie zdrazovali rovnos pred zkonom
a v prleitosti v trnej sai. Kee v skutonosti s nerovn vchodiskov podmienky
aj vsledky sae, vyvolalo to diskusie o tzv. rovnosti tartu. V rmci liberlnych
koncepci je tento problm rieen ako otzka rozirovania hranc a monosti
slobodnho podnikania, zaisovanie vej asti ud v tejto oblasti. Proti tomu stoja
socilne - reformistick tlaky a poiadavky na zmenovanie nerovnosti v ivote ud
ttnou regulciou, zvovanm anc k prstupu ku vzdelaniu socilne nich vrstiev,
rovnak odmena za rovnak prcu, tie kompenzciami nevhod uritch socilnych
skupn socilnou politikou.
Od zaiatku sa proti liberlnym koncepcim formuj revolun demokratick,
socialistick a komunistick prstupy k otzke spravodlivosti, ktor za rozhodujce
kritrium pokladaj rovnos. V marxizme ide najm o dosiahnutie spoloenskej rovnosti
triednym bojom a revolciou, ktor by mala v budcnosti vysti do beztriednej
spolonosti, a to na bze odstraovania skromnho vlastnctva vrobnch prostriedkov
a diskriminujcej deby prce. V praxi v tzv. relnom socializme dospel vvoj k tomu,
pred m varoval K. Marx, ku kasrenskmu komunizmu, ktor bol zaloen na
ideolgii rovnosti. V nej sa odra situcia a tba najzbedaenejch vrstiev
a ohrozench, ktor povaj hesl o majetkovom vyrovnan, rovnosti v spotrebe, ale
asto pri obmedzenosti zdrojov, asto i o individulnej rovnosti v myslen, potrebch,
postojoch. S ignorovan diferencovan skupinov a individulne zujmy. Rovnostrske
pokusy s tak asto spojen so stratou dynamiky vvoja, s nsilnm obmedzovanm
zujmov skupn a jednotlivcov, s totalitnmi tendenciami (stalinizmus, polpotizmus).

53
 V sasnosti sa stretvame s rznymi podobami spoloenskej nerovnosti,
prejavuj sa v nej rzne typy a formy vzahov, prehlbuj sa ostr konflikty, ale had sa
i spoloensk konsenzus a rieenie socilnych rozporov, ktor vyplvaj z nerovnosti.
V sociolgii sa vykrytalizovali dva hlavn prstupy ku tdiu vertiklnych rozdielov
a vzahov ud na rznej rovni hierarchie :
triedny - zdrazuje vinou polrne a antagonistick vzahy
stratifikan - zdrazuje skr kontinulne rozdiely v postaven a monos
vkonovo orientovanej socilnej mobility.
Triedne rozdiely boli chpan ako vrazn prejavy nerovnosti majetku, moci,
prce - neprce, ako vraz vzahov vykorisovania, ktor stilo do triednych rozporov
a bojov. V Marxovom ponman s triedne vzahy zaloen na vzahoch k vrobnm
prostriedkom, pozcii v debe prce, vo vmene a rozdeovan. Revolun odstrnenie
skromnovlastnckeho privlastovania a odstrnenie starej deby prce sptej s tmto
druhom privlastovania a s rovou rozvoja vrobnch sl malo vies k beztriednej
spolonosti, v ktorej sa mali naplni predpoklady plnho slobodnho rozvoja jednotlivca.
Vedcou silou tohto procesu mala by robotncka trieda.
Postupne vak chpanie triednych vzahov (okrem ortodoxnho marxizmu) prelo
podstatnmi zmenami. Bola odmietnut mylienka o revolunom poslan proletaritu
a o nutnosti politickej revolcie. Spolon pre nemarxistick varianty triedneho prstupu
je odmietanie vlastnctva vrobnch prostriedkov vo funkcii urujceho jadra triednych
vzahov.
V sasnosti sa uplatuj niektor modernizovan verzie, v ktorch je
zkladnm kritriom prslunosti k triede zamestnaneck vzah (zamestnanec -
zamestnvate, podnikate bez zamestnancov), miera kontroly pracovnej sily a prce
(vlastnej i cudzej) a autonmia. V skupine zamestnancov, prslunkov rznych povolan
vznik kombinciami riadiaci vzah (s vysokou autoritou a autonmiou,
privilegovanm postavenm v prci, karire, socilnych istotch, podiele na spotrebe),
stredn prechodn vzah (napr. majstri, technici, radnci) a nmezdn vzah (s
nzkou mierou autority a autonmie, relatvne nzkym postavenm v prci, v sfre
socilnych istt aj rozdeovan). almi hadiskami s sektory ekonomiky
(ponohospodrstvo, priemysel, sluby), charakter, zloitos a kvalifikovanos prce.
Tento modernizovan prstup umouje vyuitie v konkrtnej sociologickej analze
a v empirickom vskume.

54
 Stratifikan prstup vznikol ako alternatva marxistickej terie tried. Nemeck
sociolg M. Weber ponkol mnohorozmern model stratifikcie zaloen na
statusovej hierarchii. Spolonos sa tak del na horn, stredn a doln vrstvy (stavy),
ktor s vymedzovan rznymi subjektvnymi (sebazaradenie, zaradenie druhch,
prest) a objektvnymi kritriami (prjem, moc, zloitos prce, povolanie, vzdelanie)
a to jednotlivo alebo v kombincich. Vrstvy s tvoren jednotlivcami (ich rodinami),
ktor dosahuj pribline rovnak stupe uvedench vlastnost, maj odborn status,
ktorm sa lia od jednotlivcov a skupn stojacich vyie a niie. Sledovan
charakteristiky statusu vykazuj v stratifikovanch spolonostiach zku svislos
a konzistenciu. Zvyajne je s vyou zloitosou prce spojen vyia prest, kultrna
rove, prjem a naopak. Existuj vak aj skupiny, v ktorch s stratifikan hadisk
v neslade (vysok prjmy u nekvalifikovanch).
Najucelenejou koncepciou spolonosti sa stal trukturlny funkcionalizmus (T.
Parsons), ktor chpe spolonos ako socilny systm, v ktorom rozmanit roly maj
rzny funkn vznam pre celok systmu. Rzne roly (povolanie, zaradenie v debe
prce a riaden) vyaduj rznu kvalifikovanos, zrunos, zodpovednos a mu ich
dosahova jedinci s rznymi predpokladmi. Motivciou pre vkon nronejch rl je
systm rozdielnych odmien (bohatstvo, moc, prest). Socilna nerovnos je
funkcionlna, prispieva k vkonovej orientcii a k spenmu fungovaniu spoloenskho
systmu. Kad m ancu ku spoloenskmu vzostupu poda svojho vkonu. Nerovnos
je stimulom vkonovej spoloenskej klmy a vkonovej spolonosti schopnej obst
v sai s inmi.
trukturlny funkcionalizmus bol kritizovan za podceovanie lohy konfliktu,
ktor vyplva prve z nerovnho postavenia ud. Na to poukazuje nielen marxizmus
a sociolgovia, ktor s marxizmu blzki (napr. frankfurtsk kola), i tak, ktor
posudzuj spolonos z reformne demokratickch pozci (C. W. Mills), ale najm tzv.
teria konfliktu. Tto sociolgovia poukazuj na hlbok socilne a kultrne nerovnosti
a problmy, rozdiely a konfliktnos zujmov, ich spoloensk svislosti. V chpan
socilnej truktry vystupuje do popredia najm delenie spolonosti na zklade
postavenia v truktre moci (R. Dahrendorf). Triedy a rzne skupiny (napr. aj etnick)
mu i veda seba a spolu, v slade, prp. sa ich zujmy v rznych oblastiach
stretvaj (v ekon., socilnych vzahoch, v politickej, kultrnej oblasti a podobne). Me
dochdza ku spoluprci, sai, konfliktom. Konflikt zase me nadobudn aj povahu
triedneho konfliktu v marxistickom zmysle, me by dezintegrujci, zniujci

55
(revolcie, obianske vojny). Aby takto podobu nenadobudol, mal by by regulovan,
usmerovan, o znamen, e musia by rieen rozpory zujmov, z ktorch vyplva.
Konflikt je potom stimulujcim, dynamizujcim faktorom vvoja, prebieha na bze
shlasu so zkladnmi hodnotami, umouje lepie definovanie vzjomnch vzahov
a zujmov na zklade prijatch pravidiel.
Naa spolonos je v sasnosti v stave transformcie, s ktorou sa viae zmena
socilnej truktry. Zreten zmeny nastali v oblasti disponovania majetkom zskanm
reprivatizciou a v rozirovan sfry skromnho podnikania. Po dlhodobo formovanej
nivelizcii pracovnch prjmov a psycholgii rovnostrstva, zdrazovan askripcie
v zaraovan a hodnoten ud (triedny pvod, politick lenstvo a angaovanos ) sa
zaalo presadzova hadisko podnikavosti, sae, vkonu. Zmeny truktry ekonomiky,
odvetv, profesi mu zsadne zmeni truktru spolonosti v mnohch smeroch,
poved k vznamnm mobilitnm pohybom - sahovanie za prcou, rekvalifikcie,
spen a vemi rchle vzostupy, ale aj ast pdy. To vetko so sebou ponesie na jednej
strane tendencie k modernizcii, v uritej perspektve k celkovmu vzostupu, ale na
druhej strane aj rast socilneho naptia, monosti konfliktov z rastu socilnych
rozdielov. Aktulne sa prejavuj prehlbujce sa rozdiely vo vvoji oblast, miest, ale
rastie tie naptie medzi obyvatestvom poda nrodnostnej alebo etnickej prslunosti.

9.3. Socilna stratifikcia

Je to charakteristick znak kadej spolonosti, tzn., e spolonos netvor socilne

homognny celok, ale e je vntorne rozdelen do vrstiev s odstupovanm podielom na
statkoch, ktor s v nej cenen a povaovan za nedostatkov. Ak je prstup k uritmu
statku zaisten pre vetkch, nepsob tento statok ako stratifikan inite. Podoba
stratifikcie kadej spolonosti m kov vznam pre pochopenie jej celkovej povahy,
pretoe stratifikcia je odrazom toho, o je v danej spolonosti povaovan za najvyie
hodnoty.
Sociolgovia uvdzaj medzi zkladnmi kritriami, ktor stratifikuj spolonos:
podiel na moci
vekos majetku
prest (zvyajne chpan ako prest povolania).
Existuj dva protikladn vklady tkajce sa povahy socilnej stratifikcie. Poda
stpencov konsenzulneho poatia (najm trukturlnych funkcionalistov) existuje

56
stratifikcia preto, e je funkn, e motivuje ud, aby sa uchdzali o pozcie, ktor s
pre celok vznamn a ktor pritom vyaduj nron prpravu spojen s mnohmi
obeami. Nerovnos odmien tto nronos kompenzuje a zaruuje, e najdleitejie
pozcie bud obsadzovan najvhodnejmi kandidtmi. Teria konfliktu kladie draz
skr na relne zujmy speriacich indivdu ne na asto fiktvne potreby spolonosti.
Vka odmeny rznych pozci je stanoven ako vsledok sperenia tchto pozci, je
tie vsledkom konfrontcie jednotlivcov a skupn hjacich najm vlastn zujmy.
Vymedzi systm socilnej stratifikcie uritej spolonosti je konceptulne aj isto
technicky mimoriadne zloit. Je ak stanovi, ktor faktory hraj v socilnom
rozvrstven ak vek lohu a ete aie je tieto faktory mera. Km napr. v prpade
majetku alebo prjmu mono spolonos rozdeli pomerne jednoznane, meranie podielu
na moci je ovea komplikovanejie. V prpade preste vstupuj do hry isto subjektvne
postoje, ktor nemusia zodpoveda objektvne nameranm hodnotm podielu na majetku
a na moci. Ak stratifikan stupnice sociolgov rozoznvaj zvyajne 5,6,7, alebo viac
vrstiev, nemus to ete znamena, e udia skutone konaj odline voi prslunkom
tchto vrstiev. Zd sa, e zvl pre lenov nich vrstiev je videnie spolonosti
zjednoduen na kategrie MY a ONI. D sa poveda, e samotn vypracovanie
akhokovek jemnho a sofistikovanho stratifikanho modelu (schmy) m len
podmienen hodnotu. Neme by cieom sam o sebe. Jeho prnos zana a tam, kde
mono s jeho pomocou odhali svislosti a vysvetli socilne javy, ktor zostvaj
samm socilnym aktrom skryt a nepochopiten. (Napr. stratifikan zmapovanie
nemeckej spolonosti 20. a 30. rokov umonilo formulova hypotzy o socilnych
zdrojoch a oporch faistickho hnutia). Bez tohto druhho kroku zostvaj stratifikan
schmy viac i menej hrakou zodpovedajcou mentalite sociolgov ako prslunkov
strednch vrstiev citlivch na to, za o s svojimi blnymi povaovan.
Pre teriu socilnej stratifikcie malo zkladn vznam rozlenie stavov, tried
a mocenskch skupn (strn) spracovan M. Weberom. Konkrtne techniky merania vak
boli rozpracovan v 20. a 30. rokoch 20. storoia v USA manelmi Lyndovmi a L.
Warnerom, v Nemecku a v Dnsku T. Geigerom. L. Warner rozpracoval ako
subjektvne ocenenie skutonej pozcie mestskch komunt, tak objektvne meranie
zaloen na faktoroch povolania, zdroja prjmov, typu obydlia a oblasti bvania.
V rznych obmench sa tieto postupy dodnes pouvaj. Znan problmy vznikaj, ak
maj by pouit pri porovnan socilneho rozvrstvenia kultrne vzdialench spolonost
(napr. americkej a indickej). Porovnatenejie vsledky prinaj komparcie krajn,

57
ktor preli tdiom priemyselnej revolcie. Ukazuje sa, e zkladn hodnoty zviazan
s pocitom nedostatkov istch statkov s v tchto krajinch podobn.

Strata (vrstva)

Tmto termnom oznaujeme irok skupiny, ktor sa od seba lia poda celej
sstavy kritri, iastone materilnej povahy (vlastnctvo, prjem, ivotn tandard,
obydlie, skupina povolan a pod.), iastone kultrno-ideovej povahy (vzdelanie,
ivotn tl, socilne sprvanie, prest povolan, stupe referennosti jednotlivch
skupn), iastone politickej a veobecno-sociologickej povahy (spoloensk pozcia
a status v hierarchii riadenia).
Vina autorov povauje za zkladn 3 stratifikan systmy, ktorch zklad
tvoria historicky pecifick formy (typy) socilnych vrstiev:
1. kastov
2. stavovsk
3. triedny

Trieda, triedy

Vznikli ako vsledok ivelnej ekonomickej innosti ud i ako nsledok javov, ktor
tto innos vyvolala. Triedne zoskupenie je predovetkm spoloenstvom
a ekonomickou skupinou, skupinou ekonomickej aktivity. Rozdiely s dan rznym
postavenm a rznym miestom v uritom systme spoloenskej vroby
S definovan ako vek skupiny, ktor sa od seba lia rznym druhom
ekonomickej innosti a svojou innosou zaujmaj urit miesto v uritej sstave
spoloenskej vroby. Ide teda o urit formu ekonomickej innosti v uritom, historicky
danom vrobnom systme. M vdy aj prslun historicky podmienen formu
privlastnenia bohatstva a vec predstavujcich bohatstvo, je vdy uritm vzahom ud
v procese vlastnej produkcie, znamen vdy urit rozdelenie funkci a rl pri riaden
a organizovan prc a podmieuje aj formy a rozsah rozdeovania na vsledkoch vroby.

58
 9.4. Socilna mobilita

Oznauje pohyb osb medzi pozciami v rmci socilneho rozvrstvenia

(rozlenenia) spolonosti. Z hadiska mobilitnch monost meme spolonosti deli na
uzavret a otvoren. Krajnm typom uzavretch spolonost je kastov zriadenie,
v podmienkach ktorho je kad zmena socilnej pozcie v priebehu ivota prsne
tabuizovan. Aj stavovsk spolonosti poznaj spravidla len nzku mieru mobility.
Ideolgia modernej spolonosti je naopak postaven na tze o demokratizcii monost
socilneho vzostupu.
Zkladn kategrie mobility obsahuje prca P. A. Sorokina Social Mobility (1927).
Rozliuje mobilitu vertiklnu a horizontlnu, priom prv me ma vzostupn i
zostupn charakter, km druh vypoved o prechode z jednej socilnej skupiny do inej
bez toho, aby pritom dolo ku zmene celkovho statusu osoby. Sociologick tdie
skmaj zva typ vertiklnej mobility. alie delenie mobility zohaduje pohyby
v priebehu ivota jednotlivca, karira dosiahnut v priebehu ivota, zmeny jeho
socilnych pozci a nazvame ho intrageneranou mobilitou, km pod intergeneranou
mobilitou rozumieme pozorovanie socilneho vzostupu i zostupu medzi generciami
det, rodiov prpadne prarodiov (v starej literatre sa stretneme s vymedzenm
kategri: synov, otcov, prpadne dedov vzhadom k tomu, e socilna pozcia ien
a teda aj ich mobilitn drhy boli dan pozciami muov).
Problm socilnej mobility, ktorej zisovanie me vyzera na prv pohad ako
isto technick otzka, je silne ideologicky zaaen. Koncepcia mobility implicitne
zaha presvedenie o plnej prirodzenosti nerovnosti socilnych pozci, ani historicky
nie je pripan monos takho usporiadania, v ktorom by vetky pozcie mohli ma
porovnaten atraktvnos, take by nebol dvod usilova sa len o as z nich. Tento
predpoklad je zrejme relny, jeho dsledky vak mu spochybni mnoh ilzie
o povahe modernch demokratickch spolonost. Prevaj v nich jasne siln
aristokratick a stavovsk rysy. Druhm implicitnm predpokladom terie mobility je to,
e o dosiahnutie vych pozci sa vyplat usilova sa len individulne, akkovek
kolektvnu akciu treba zavrhn, pretoe by ohrozila nae vlastn ance. V tomto zmysle
mono teriu mobility povaova za sociologick formalizciu mentality radnho
karierizmu. Pretoe vak modern spolonos je radncka a je karieristick, vskumy
mobility s v jej podmienkach plne legitmne.

59
 tdia autorov S. Lipseta a R. Bendixa, ktor vyvracia niektor stereotypn
predstavy o charaktere mobility v modernch spolonostiach, m nzov Social Mobility
in Industrial Society (1966). Autori v nej ukazuj, e vertiklna mobilita nie je v USA
o ni vyia ne v zpadnej Eurpe, e je benm sprievodnm rysom procesu
industrializcie a e samotn vzostup v profesii ete neznamen prijatie do socilne
vych vrstiev, pretoe tieto vrstvy dodriavaj aj v priemyslovej spolonosti mentalitu
vlunho stavovstva.

60
 10. SOCIOLGIA SKUPN

10.1. Socilne skupiny pojem, vymedzenie

Vemi frekventovan termn nielen v sasnej sociolgii, ale aj v inch vednch

odboroch a v hovorovej rei, kde m rzne vznamy. Bol prevzat z francztiny
(groupe), kde na prelome 17./18. storoia bol pouit vo vtvarnom umen na oznaenie
osb, predmetov a podobne, ktor k sebe patria (napr. na obraze). Odtia sa dostal do
hovorovej rei na oznaenie spolonch vntornch vzahov medzi vecami, osobami
a pod. (napr. druh, kategria) a aj v alom pouit si asto udral tento vznam (napr.
skupina ako tatistick termn, oznaujci socilnu kategriu). Do sociolgie a socilnej
psycholgie sa dostal dos neskoro, ale zaujal tu miesto, ktor dovtedy patrilo pojmu
spolonos a stal sa prve tak mnohoznanm a konfznym.
Sociolgia sa skupinami zaala zaobera pomerne neskoro. Mnoh sociolgovia 19.
a zaiatku 20. storoia sa sstredili len na spolonos ako celok. Postupne sa vak tento
pojem skupina - stva doslova strednm pojmom viacerch sociologickch teri
a koncepci. Objavuje sa pri diskusich o vzahu spolonosti a ttu, zana ho pouva
Le Play v svislosti s rodinou ako elementrnou spoloenskou jednotkou. V istom
zmysle nov etapu sociologickej terie skupn zana F. Tnnies svojou dichotmiou
Gemeinschaft a Gessellschaft (pospolitos a spolonos). V sasnosti je jednm zo
zkladnch sociologickch termnov a tvor v niektorch systmoch os sociologickho
skmania (Durkheim, Gumplowicz, Thomas, Znaniecki, Johnson: sociolgia je nuka
o skupinch). Samotn termn je teoreticko-systematickm pojmom, ktor m empirick
charakter vinou ide o abstraktn, idelny typ, ktormu sa empirick skupina viac
alebo menej pribliuje poda zastpenia uritch znakov. Vymedzenie skupiny je vemi
rozdielne, asto bva pouit pre mal skupiny, neformlnu skupinu, tzv. primrnu
skupinu at.
Pri definovan bva draz poloen na celok (celistvos) a na tie faktory, ktor
tento celok dria pokope. Starie poatia vymedzuj skupinu irie a vonejie, novie ju
viac pecifikuj, preto m v rznych poatiach rzne vznamy. Niektor defincie s
uie, vemi asto pouvaj na oznaenie skupiny nejak vntorn vzbu jej lenov
(interakcia, vzjomn psobenie, psychick vzba). Existuje cel rad pokusov
o typolgiu, klasifikciu a systematizciu tohto javu:

61
 Small (1905) - pojem skupina chpe ako najveobecnej a bezfarebn pojem,
oznaujci rozlin kombincie osb alebo presnejie pojem skupina sli ako vhodn
sociologick oznaenie na akkovek mnostvo ud, vie i menie, medzi ktormi sa
odhauj tak vzahy , e musia by myslen spolone.
Vierkandt (1928,1931) - povauje skupinu za tak formu socilneho tvaru,
v ktorom pospolitostn vzah uruje charakter celku.
Eubank (1932) - skupina existuje, ke dve alebo viac udskch bytost sa
vzjomne ovplyvuj duevnm stykom.
Bauman (1932) skupina je sbor ud, spojench psychickou vzbou.
Sheriff (1953,1956) - povauje za zkladn znaky skupiny definciu a vzjomn
zvislos pozci a rl a spolon hodnoty a normy, ktor reguluj sprvanie sa lenov
v skupine, prpadne definuje skupinu (1968) ako socilnu jednotku, skladajcu sa
z nejakho potu jedincov, ktor s svojimi statusmi a rolami vo vzjomnom vzahu,
ktor je v uritom ase a na nejakom stupni stabilizovan a ktor m sbor hodnt alebo
noriem, regulujcich sprvanie sa lenov, aspo pokia ide o jeho nsledky pre skupinu.
Johnson (1960,1968) - vymedzuje skupinu ako socilne vzahy, t.j. poet osb,
ktor vzjomne interaguj; skupina zaha urit stupe koopercie medzi lenmi na
dosiahnutie spolonch cieov, bez uritho stupa koopercie skupina neexistuje.
Szczepaski (1963) - nazva skupinou urit mnostvo osb (najmenej troch),
spojench systmom vzahov, ktor je regulovan intitciami, m urit spolon
hodnoty a je oddelen od ostatnch pospolitost uritm princpom odlinosti.
Zaiatkom 20. storoia Cooley zavdza pojem primrnej skupiny, v roku 1924
Park a Burgess zavdzaj pojem sekundrna skupina.
Ako teda chpa socilnu skupinu ako samostatn a uzavret celok alebo ako
systm otvoren voi svojmu prostrediu a pritom od neho zvisl ?
Ak v zaiatkoch sociolgie sa o skupinch vbec neuvaovalo a pozornos sa
sstreovala len na spolonos, v 2. polovici 20. storoia sa rozvinul opan prstup,
predstavovan najm nemeckm sociolgom H. E. Richtersom, prezentovanm v jeho
prci Skupina (1972). Autor chpe skupinu ako prostriedok na oslobodenie seba aj
druhch, ako modern formu udskej existencie. Poda neho ivot v skupine m pomc
jednotlivcovi pri napan deformovanch a bezobsanch vzahov k uom novm
zmyslom, m rozvja jeho socilnu citlivos, uahi mu budovanie
vzahov k okoliu na zdravch zkladoch. Tento prstup poskytuje jeden z receptov na
liebu medziudskch vzahov. Je otzne, i je dos inn takto lieba, ak neberie

62
ohad na celkov stav spolonosti. Ide o novodob verziu socilneho reformizmu,
v ktorej s zdrazovan niektor rty socilnych skupn a in s ignorovan.
Tto koncepcia je vystenm jednho z dvoch trendov vo vskume socilnych
skupn, ktor m svoj poiatok v 20. rokoch a ktor zdrazoval vznam skupiny pre
jednotlivca, pre napanie jeho zujmov.
Druh prstup chpal skupinu ako nstroj organizcie udskch vzahov, zkladu
socilneho poriadku, zdroj presadzovania nadosobnch cieov, prostriedok ovldania
jednotlivcov, ich riadenia.
D sa teda hovori o humanizanej a technokratickej lnii ponmania socilnych
skupn. S to krajn polohy, medzi ktormi le znan mnostvo prstupov a ponman
socilnych skupn.
Tieto (a in) rozdielne poatia skupiny ukazuj na nutnos vymedzenia uritch
znakov, ktor tento socilny jav odliuj od inch, teda ide o stanovenie pecilneho
komplexu premennch, ktor je mon povaova za zloky skupinovosti.
Socilnu skupinu mono vymedzi ako kvalitatvne pecifick socilny tvar,
vytvran uritm potom istm spsobom k sebe patriacich lenov. Poda
charakteristickch a zkladnch znakov (t.j. uritho spsobu, poda ktorho lenovia
k sebe patria), ktor tento socilny tvar vykazuje, mono skupiny leni na urit typy
(kategrie). K zkladnm znakom skupiny patr :
1. interakcia (t.j. sbor vzjomnch aktivt),
2. koopercia
3. vytvranie socilnych noriem, cieov a hodnt
4. vedomie my (snleitosti a prslunosti ku skupine)
5. identifikcia
6. truktra (diferencicia socilnych pozci statusov a rl)
7. vekos
8. trvanie
K alm znakom patr : spsob vzniku, homogenita, solidarita (ochota
vzjomnej pomoci), otvorenos, stabilita, vntorn kohzia, ovplyvnitenos, tradcia,
vytvranie auto- a heterostereotypov, autonmia, druh kontroly, druh autority a vonkaj
referenn systm skupiny.

63
 O podstate skupiny a jej jednoty bolo vypracovan mnostvo teri, ktor mono
rozdeli do 5 typov :
1. suman teria ( tie individualistick, atomistick), poda nej je skupina iba pojmom
(fikciou) bez relnej existencie, t maj len jednotliv lenovia (A. Comte, H. Spencer)
2. personalistick, vychdzajca z funkcionlneho poatia osobnosti, v ktorom je u
obsiahnut socialita a tm aj socilne roly, ktor sa daj realizova najm v skupine
(Walther, Weippert,...)
3. univerzalisticko-organistick, ktor povauje skupinu za transpersonlny princp
jednoty, organizmus, relnu celistvos nadindividulneho rdu a pod., v ktorch s
indivdu pasvne a zvisl na skupine (Park, Gumplowicz, Durkheim ...)
4. tvarov (Gestaltistick) aplikujca na skupinu zsady tvarovej psycholgie (resp.
vektorovej a typologickej psycholgie), predovetkm terie poa a ivotnho priestoru,
povauje skupinu za dynamick celok s funknmi vzahmi v silovom poli (Lewin,
Lippitt, Cartwright ...)
5.trukturlnofunkcionalistick, chpajca skupinu ako jeden zo socilnych systmov,
ktor mus plni zkladn funkn lohy: udrovanie vzorcov, adaptcia, dosahovanie
ciea a integrcia (Parsons).
Z inho aspektu mono terie skupiny rozdeli na
1. sociologick, vychdzajce zo skmania skupiny ako celku
2. psychologick, vychdzajce zo skmania jedincov ako lenov skupiny, prpadne
zdrazujcich psychick vzby ako primrne kontituujce faktory skupiny.
Skupina ako veobecnos neexistuje, existuje vak mnostvo konkrtnych skupn
v konkrtnom spoloensko-historickom referennom systme, ako socilne javy
psychickej a empirickej skutonosti jej lenov. Je zloen zo svojich lenov, ale
ako socilny jav nie je ich obyajnou sumciou.

o je socilna skupina ?
Spolonm znakom vetkch skupn je existencia nejakej hranice, ktor ich
vyleuje z okolitho prostredia. Podstatnm znakom nie je kvantitatvne urenie, ale to,
e skupina je autonmnym celkom nadradenm jednotlivcovi.
Socilna skupina je tvar uren 3 zkladnmi znakmi :
a) socilna interakcia lenov skupiny, ktor sa deje poda istch pravidiel. Tieto m
kad skupina in rodina, kolsk trieda, nboensk sekta. Pravidl interakcie zvisia

64
najm od charakteru skupiny, od innost, ktor skupina vykonva, od jej vntornej
truktry od skupinovch hodnt, noriem, cieov ...
b) pocit prinleitosti ku skupine a stotonenie sa so skupinou, jej hodnotami,
normami, ciemi, vzormi ... Tento pocit oddeuje naich a cudzch (my a oni).
c) skupinov identita t.j. prslunos ku skupine, ktor uznvaj aj t, ktor do skupiny
nepatria. Ostatn chpu lenov skupiny nielen ako jednotlivcov, ale ako ud patriacich
do konkrtnej skupiny. Jednotlivcova identita sa asto odvodzuje prve od
skupinovej identity len istej rodiny, tudent uritej koly a triedy, prslunk nroda,
len politickej strany... Ostatn ho tie tak chpu a poda toho sa aj k nemu sprvaj,
a zrove od neho oakvaj ist sprvanie.
almi znakmi socilnej skupiny s :
spolon (skupinov) ciele
spolon innosti
vntorn truktra
skupinov hodnoty, normy, vzory sprvania
Ak v nejakom socilnom tvare tieto znaky chbaj, nejde o socilnu skupinu, ale
hovorme o agregte.
Za socilnu skupinu nepokladme ani tatisticky vymedzen sbor osb, ktor
maj niektor charakteristiky spolon. Takto socilne agregty mu tvori napr. udia
s podobnm vzdelanm, prjmami, vybavenm domcnosti, povolanm, vekom ... Zujem
sociolgie sa sstreuje predovetkm na skupiny, ktor maj urit vntorn
sdrnos a celistvos.
Tieto skupiny mu by zaloen na istom formlnom, funknom zdruen ud
(tt, podnik, mesto) a na vzjomnom bezprostrednom kontakte ud (rodina, parta...).
Z tejto skutonosti vychdzaj niektor autori, ke uruj primrne a sekundrne,
prpadne formlne a neformlne skupiny.
Pri zadefinovan skupn zistme, e na kad z nich meme aplikova viacer
znaky a na zklade toho sa uke, e takto skupina me predstavova celkom relnu
socilnu silu. Skmanie socilnych skupn bez ich zaradenia do konkrtno historickho
kontextu vlastne strca zmysel, lebo vedie k deformovaniu obrazu uritej spolonosti.
Toto konkrtno historick zalenenie, berce do vahy urit vrobn vzahy,
umouje spja analzu skupn s analzou skladby spolonosti, jej rozdielov

65
a protikladov, i procesov (napr. socilnej diferencicie a homogenizcie), ktor v nej
prebiehaj.
Mono sa pta, preo sa vlastne udia spjaj do skupn? Je to otzka na spsob
udskej existencie.
Hovorme, e lovek je spoloensk tvor, e me i iba v spolonosti
a v spoluprci s inmi umi. A prve preto utvra rzne druhy socilnych skupn, ktor
plnia rzne funkcie a uspokojuj tak rzne potreby svojich lenov.
V zsade meme funkcie, ktor socilne skupiny plnia, rozdeli na :
a) intrumentlne (nstrojov)
b) afektvne (citov)
Intrumentlne funkcie: Mnoh socilne skupiny vznikaj preto, lebo iba takto
zdruen udia mu dosiahnu urit miesto a splni lohy, ktor presahuj monosti
jednotlivca. V tomto prpade prevauje intrumentlna funkcia (rodina, kolsk trieda,
vedeck tm, akciov spolonos...).
Afektvne funkcie: S aj skupiny, ktor plnia prevane afektvne funkcie t.j.
uspokojuj rzne psychologick a socilne potreby svojich lenov (potreba udskej
spolupatrinosti, socilneho kontaktu, citovej opory, socilneho vplyvu, cty ...). Ide
o rzne priatesk skupiny, kluby, zujmov skupiny.
Socilne skupiny zva plnia obidva druhy funkci, priom jedna z nich prevauje.
Tto dominancia sa me aj meni.
Zhrnutie :
Pojem socilnej skupiny je pomerne veobecnm oznaenm mnohch foriem
spoloenskch vzahov od tch, ktor vyplvaj z podstatnch t spolonosti (napr.
vrobnch vzahov), a po vzahy zaloen na postaven (v organizcii, podniku) alebo
na osobnch kontaktoch (rodina, parta).

10.2. Skupinov truktra

Pojmom socilna skupina oznaujeme mnoh formy spoloenskch vzahov:

1) tie, ktor maj svoj pvod v podstatnch rtch spolonosti (napr. vo vrobnch
vzahoch)
2) tie, kde s vzahy zaloen na postaven (v organizcii, podniku)
3) tie, kde s vzahy zaloen na osobnch kontaktoch (rodina, parta).

66
 Socilna skupina je celistvm socilnym tvarom, ktor m charakter
systmu.

Tento me by bu uzavret alebo otvoren, priom pre socilny systm plat :

- absoltna uzavretos je nemon
- absoltna otvorenos je nepredstaviten (stratili by sa hranice systmu a nebolo by
mon ho definova). Ide skr o mieru ovplyvnenia systmu okolm a zle na miere
zvislosti systmu na okol.
Zkladn znaky systmu s :
a) celistvos t.j. celok je viac ne suma ast, lebo vzjomn interakcie tchto ast
vytvraj nov realitu;
b) dynamika sprvanie sa celku a jednotlivch ast a zmeny v svislosti s vonkajmi
vplyvmi;
c) truktra celok je chpan ako truktrovan, t.j. sklad sa z viacerch ast na
viacerch rovniach, ktor na seba vzjomne psobia a prispievaj k fungovaniu celku;
d) vlastn aktivita nie je len odozvou na vonkajie vplyvy, ale vychdza z vlastnej
orientcie na cie a smerovanie v jednotlivch innostiach.
Kovou charakteristikou systmu je jeho truktra, popisovan v termnoch :
a) prvok ktorkovek as systmu, ktor je alej nedeliten, resp. z hadiska
defincie celku nie je nutn ju alej deli. V socilnych systmoch s vekm mnostvom
jedincov bva takm prvkom lovek, jedinec (ako integrovan bytos).
b) subsystm as celku, ktor je tie usporiadanm truktrovanm celkom (napr.
pracovn tm podniku).
c) systm celok, zretene sa vydeuje zo svojho okolia zameranm na plnenie svojich
cieov. Z hadiska tchto cieov je stanoven dominantnos vzieb medzi jeho asami.
Pri otvorench systmoch je dleit rozlenie vntornch a vonkajch vzieb a teda aj
hranc systmu (aby doho neboli zahrnut aj tak vzby, ktor hranice systmu
neprimerane rozria, m by sa stratila podstata celku).
d) vy systm je celok, v rmci ktorho je skman systm spojen s inmi. Tmto je
prostredie, v ktorom sa definovan systm vyskytuje alebo pohybuje, a vy systm ho
usmeruje v zujme vlastnho usporiadania.
Socilny systm je zloit, relatvne uzavret a dynamick (u svojou podstatou).
Ale socilne procesy a socilne vzahy, v ktorch sa socilne javy vytvraj, s neurit
len zdanlivo.

67
Socilne systmy obsahuj 2 typy vzieb, ktor s charakteristick pre kad zoskupenie
ud :
koordincia t.j. vzby, ktor vyjadruj nvznos jednotlivch innost na
rovnakej rovni
hierarchia moci vzby, ktor vyjadruj vzahy nadriadenosti a podriadenosti.
Zrove umouj koordinciu a orientuj celok na dosiahnutie ciea.
Vo vetkch socilnych systmoch, t.j. vo vetkch druhoch a typoch skupn,
prebieha proces vzjomnho psobenia ich lenov. Pritom medzi nimi vznikaj mnoh
vzahy, utvra sa urit usporiadanie socilnych interakci a vzahov, jednotliv lenovia
v nich nadobdaj rzne postavenie, zaujmaj rzne pozcie. Takto vznik truktra
skupiny sstava socilnych interakci a vzjomnch vzahov lenov skupiny, ktor
skupinu charakterizuje ako celok.
truktru socilnych skupn mono vysvetli a pochopi prostrednctvom
skupinovch statusov a rl lenov skupn.
Socilna pozcia (status) je vymedzenie miesta v socilnej truktre.
Sasou tohto miesta vymedzenho vzahmi k jeho okoliu je tie urenie innost, ktor
s na tomto mieste iadce pre zachovanie celku. Socilna pozcia je alej stanoven
pravidlami sprvania, prvami a povinnosami, ktor z innosti na danom mieste
vyplvaj (logickej alebo historickej).
Socilna rola je urit spsob sprvania sa loveka, ktor je objektvne
i subjektvne dan socilnou pozciou. Vkon socilnej roly mus zodpoveda prijatm
normm a oakvaniam ostatnch ud voi jej nositeovi. Prijatie istej roly nemus by
celkom dobrovon. Bez ohadu na to, prijatm roly sa lovek vystavuje tlaku, ktor
modifikuje jeho individulne zvltnosti a vytvra i hranice pre prejavy jeho osobnosti.
Socilna rola je uren nadindividulnymi, socilnymi vzahmi vznikajcimi medzi
umi pri uritej innosti. Konkrtne stanovenie roly zvis na lohch, cieoch,
zujmoch a poznatkoch, s ktormi je spt. Zvis na zujmoch malch a vekch
skupn, na ich ivotnch podmienkach, sksenostiach, hodnotch, normch.
Vlastn realizcia roly je vslednicou psobenia pevnch poiadaviek (oficilnych,
diktovanch potrebami socilnej intitcie) a poiadaviek, spontnne vzniknutch
v spoloenstvch, priom sasne psobia individulne predstavy a snahy jedinca, ktor

68
pln dan rolu. Vsledkom s rzne tly sprvania v rmci danej roly, rovne aktivity
pri plnen poiadaviek roly a miery stotonenia sa s rolou (vkon roly).
O socilnej pozcii a socilnej role m zmysel hovori len v svislosti so socilnymi
skupinami. Vzhadom na to, e sa mu vyskytova ako v podobe formlnych
organizci, tak aj v podobe neformlnych vzahov, lia sa aj ich truktry.
Vo formlnej organizcii s 4 zkladn trukturlne rezy :
a) funkn
b) hierarchick
c) komunikan
d) kontroly
Funkn truktra - vychdza z cieov a innost organizcie. Tieto s logicky raden
vo vzjomnch vzbch danch debou prce. Zaisuj ich prslun pracovn skupiny,
ktor s zloen z pracovnkov s potrebnou profesiovou pecializciou. Kooperan
vzahy vyjadruj faktick spoluprcu v organizcii.
Ak sledujeme socilny systm z hadiska funknej truktry, prejavuje sa v po-
dobe radu socilnych pozci a s nimi spojench rl (t.j. tandardov sprvania). Vkon
innost, ktor s nutn na dosiahnutie cieov, predstavuje pracovn npl jednotlivch
organizanch tvarov a oddelen. alia deba innost prebieha v rmci pracovnch
skupn. V nich je pre jednotliv pracovn miesta vymedzen okruh a npl pracovnej
innosti a jej vzby na pracovn innosti inch pracovnkov.
Je to teda deba prce, ktor podmieuje vznik truktry kooperanch vzahov
medzi jednotlivmi pracovnkmi a pracovnmi skupinami. Jej fungovanie je zkladnm
predpokladom pre dosiahnutie spolonch cieov spenos kadho pracovnka je
podmienen zodpovedajcou innosou ostatnch, s ktormi je spojen kooperanmi
vzahmi. Odchlky v konan jednho pracovnka sa zvyajne prejavia v podobe
prekok a akost, ktor brnia tomu, aby ostatn pracovnci mohli primerane kona.
Hierarchick truktra - sleduje vzahy vzjomnej nad- a podriadenosti. Ide
o hierarchiu moci. Existencia mocenskch vzahov znamen, e urit pracovn miesta
(miesta riadiacich pracovnkov ) s vybaven vou prvomocou v rozhodovan ne in
(miesta podriadench a radovch pracovnkov).
Prvomoc zaha oprvnenie i povinnos psobi na inch, robi urit
rozhodnutia v stanovenom rozsahu, ase aj obsahovch otzkach a zodpoveda za
konanie podriadench. S to vzahy jednosmern smerom zhora nadol. Jednotliv
riadiace funkcie sa vyleuj najm na zklade technologickch hadsk (zodpovednch

69
za jednotliv technologick seky), priestorovch hadsk (zodpovednch za jednotliv
tvary), asovho hadiska i obsahovho lenenia riadiacej innosti. T obsahuje
vytenie cieov a prostriedkov na ich dosiahnutie, organizovanie, vlastn operatvne
psobenie v procese plnenia loh a kontrolu ich plnenia.
Komunikan truktra - zaisuje prenos informci potrebnch pre koordinciu
a riadenie. Hlavnm kritriom kvality komunikanej siete je to, do akej miery umouje
rchly a adresn prenos informci bez deformci ich obsahu. Komunikan vzahy s
dvojsmern odosielate a prjemca informcie si mu vymiea svoje lohy, i u s
vo vzahu hierarchickom alebo kooperanom.
Kontroln truktra - je to truktra sptnej vzby. Vykonvaj ju riadiaci pracovnci
i pecialisti, vrtane intitucionalizovanej skupiny pracovnkov (napr. oddelenie
kontroly). Jej prostrednctvom sa zskavaj informcie o sprvnosti stanovench cieov,
adekvtnosti zvolench postupov a prostriedkov. Na jej zklade je mon
prehodnoti a meni pvodn zmery, odhaova priny chb a nedostatkov ako i slab
miesta v prci pracovnkov a pracovnch skupn. Kontroln vzahy umouj psobi na
pracovnkov, prena a zoveobecova sksenosti z prce a zska poznatky,
informcie o postojoch a nzoroch ud.

truktra neformlnych vzahov

Viae sa na existenciu neformlnych skupn v socilnych systmoch organizci, kde
tieto vznikaj celkom spontnne. Vzahy medzi umi vznikaj a silnej vaka
spolonm alebo podobnm hodnotm, zujmom a potrebm, spolonej innosti,
spolone zdieanmu priestoru v priebehu tchto innost a dlhodobm kontaktom ud
na pracoviskch.
V priebehu asu sa jednotlivci vzjomne spoznvaj a zaujmaj voi sebe postoje.
V priblen, v postojoch vyjadrujcich blzkos voi druhmu, sa objavuj spolon
potreby a zujmy. Niekedy s to u zujmy, ktor vychdzaj z mimopracovnho
prostredia, napr. konky, rodinn ivot. asto sa vak profiluj spolon zujmy aj
priamo na pracovisku. Vtedy ide o zujmy pracovnho rzu, napr. zdokonalenie
pracovnch, technologickch postupov, zvenie kvality, lepia organizovanos prce ...
Priny vzniku neformlnych skupn v pracovnom prostred s dvojak :
je to prejav nedostatkov formlnej truktry organizcie, ktor neobsiahne a nie
je schopn regulova vetky vntropodnikov procesy;

70
 vyplvaj zo zkonitost sprvania jedincov, vychdzajceho z racionlnych
a iracionlnych pohntok.
V rmci neformlnej truktry organizci vznikaj sympatizujce, priatesk
skupiny, ktor mu zaha ir okruh ud ne len zamestnancov organizcie. Vzahy
medzi nimi sa vyjadruj v pojmoch prva, zvzky, prest a vplyv.
Neformlne skupiny ustanovuj pre svojich lenov pravidl sprvania, formuj
normy, ktor vychdzaj zo sstavy ide a hodnt a skupinovch innost. Vznam
neformlnych skupn v organizcii je najm v tom, e uahuj socilnu komunikciu,
iastone slia ako socilna kontrola a silne ovplyvuj formovanie postojov, noriem
a hodnt, ktor vytvraj celkov kultru organizcie.
Podobne ako formlna truktra aj truktra neformlnych vzahov vznik a rozvja
sa na zklade tchto princpov :
Stanovenie cieov, vznik hodnt a noriem v skupine - toto sli na celkov
orientciu lenov, regulciu ich sprvania (konania) a identifikciu skupiny.
Hierarchia autoritatvnych vzahov - v neformlnych skupinch sa vyleuj
jedinci s vou prestou a autoritou, ktor maj vo vzahu k ostatnm dominantn
postavenie. Tto hierarchia vak nie je jednoznane stanoven. V skupine me by
jeden alebo viac vodcov. Spravidla sa profiluj v rznych oblastiach fungovania skupiny
(reprezentant, koordintor, saovate a pod.). Na rozdiel od formlnej organizcie
v neformlnych skupinch s i lenovia, ktor stoja na okraji vntornho ivota tchto
neformlnych skupn, bu z vlastnho rozhodnutia alebo preto, e s z nich vytlan.
Komunikcia - neformlna komunikan sie m vlastn zdroje informci
i kanly, ktormi sa informcie ria. Tto sie repektuje neformlnu truktru a renie
informci je vemi rchle, prun a operatvne. Zvyajne v neformlnej sieti chba
intitcia overovania vierohodnosti a neexistuje zruka plnosti a vyvenosti
informci. Pohybuj sa v rovine o ostatnch me zaujma.
Kontrola - sankcie a sankcionovanie. Konanie lenov neformlnych skupn je
sstavne kontrolovan a hodnoten. Jedinec mus svoju skupinov prslunos neustle
potvrdzova. Konanie v prospech skupiny je odmeovan najm zvyujcou sa prestou
lena, konanie vyboujce z prijatch noriem je trestan prejavmi nevle, socilnou
izolciou, prp. fyzickm napdanm.
Vzah formlnej organizcie a truktry neformlnych skupn nie je
jednoznan. Neformlne skupiny mu pomc upevova formlnu organizciu, ak sa

71
vytvoria vo formlnych pracovnch skupinch priatesk neformlne vzahy,
hodnoty a normy, ktor zodpovedaj formlnym, a pokia formlny vedci je aj
neformlnym vodcom, autoritou s vysokou rovou preste. V prpade nesladu
formlnej a neformlnej truktry bvaj funkcie neformlnej truktry viac menej
paralyzovan.

10.3. Prklady rznych druhov skupn

Mal skupina
- oznaenie pouvan asto tie ako synonymn s oznaenm neformlna,
primrna, intmna a pod. skupina, ale tie pre socilnu skupinu vbec. Stle viac sa
pouva termn mal skupina vtedy, ak chceme preds rznym hodnotiacim vkladom
termnov (ako primrna alebo intmna skupina).
B. Berelson G. A. Steiner (1964) definuj mal skupinu ako agregt ud od
dvoch do nepecifikovanho, ale nevemi vekho potu, ktor sa vzjomne zdruuj vo
vzahoch tvrou v tvr poas rozsiahlejieho asovho obdobia, ktor sa z istho
hadiska lia od ostatnch okolo seba, s si vzjomne vedom svojho lenstva v skupine
a ktorch osobn vzahy s chpan ako cie sm o sebe. Nie je mon uri presne
horn hranicu potu lenov neformlnej skupiny okrem obmedzenia obsiahnutho
v poiadavke, e vetci lenovia s schopn by v priamych osobnch vzahoch
v rovnakej dobe o zhruba znamen horn hranicu okolo 15 20 lenov.
J. Szczepaski uvdza, e mal skupiny s zvyajne spojen vzbou priateskch
vzahov, prevauj v nich bezprostredn osobn styky, vzahy medzi lenmi tchto
malch skupn s regulovan neformlnymi intitciami. Mu vak existova tie mal
elov skupiny, vytvoren pre realizciu pecilnych loh, v ktorch s vzahy medzi
lenmi regulovan rigorznymi sluobnmi predpismi. Vemi asto s mal skupiny
stotoovan so skupinami prvotnmi, o nemus by vdy pravda.
Niektor uvdzaj ako mal skupinu aj 30-40 lenn diskusn skupinu, ak mu
by jej lenovia v priamej interakcii. Interakcia lenov teda mus by mon bez
sprostredkovateov, bez medzilnkov.
Kee sa mal skupina ned presne kvantitatvne uri (vo veobecnej rovine) na jej
vymedzenie sa pouvaj znaky, ktor pomhaj odstrni tento nedostatok:
- lenovia s v priamom styku a priamej interakcii v uritch asovo-priestorovch
dimenzich.

72
- spodn hranica : 3 lenovia, horn je dan diferencovanm kritriom s ohadom na
monosti uplatnenia tatistickch postupov bva jej hranica vymedzen cca 30 lenmi.
Mal skupina me by formlna neformlna, elov, demokratick,
prototypov at., me ou by kolektv, rodina, gang, pracovn skupina ... jej
opakom je vek skupina.

Komunita
termn prebrat z anglosaskej literatry (community) a v zhode s nemeckm
pouvanm (a prekladom) chpan ako obec v najirom zmysle slova, o vemi
nepresne vystihuje anglosask originl a navodzuje zen chpanie.
Tomuto termnu s priraovan rzne obsahy, napr. spolonos, socilna organizcia,
socilny systm, dedina, mesto, kme alebo nrod ... Napriek tomu sa vea autorov
zhoduje v tom, e komunita m pecifick zemn ohranienie, asto obmedzenho
charakteru. Takto ju chpe vea sociolgov, napr.:
T. Parsons poda neho je spolonosou (kolektivitou) astnkov, deliacich sa
o ohranien zemn oblas ako zklad pre uskutoovanie najvej asti ich
kadodennch innost.
J. Musil - podobne vymedzuje obec ie spoloenstvo
B. E. Mercer - ju povauje za funkne spojen agregciu ud, ktor ij v uritej
dobe v zvltnej geografickej lokalite, podieaj sa na spolonej kultre, s usporiadan
do socilnej truktry a prejavuj vedomie svojej jedinenosti a separtnej identity ako
skupina.
G. P. Murdoch (1949) rozliuje loklne komunity, ktor del na tri typy :
1) sahovav (koovn) tlupy
2) zoskupen a usadl dediny
3) susedstvo rozptlench rodn
Komunita predstavuje jednu z najdleitejch udskch asocici od poiatkov
prechodu udstva od nomdskeho spsobu ivota k usdleniu na jednom mieste. Popri
komunite ako asocicii existuje komunita ako samosprvna (politick, hospodrska
a pod.) jednotka a treba ich odliova, aj ke v rade prpadov oba javy splvaj.
a) Komunita ako asocicia ide o socilnu lokalitu, t.j. zdruenie alebo sbor osb,
ktor s viazan zvyajne sdlom, prpadne obivou v uritej dobe na urit geograficky
vymedzen miesto.

73
b) Komunita ako samosprvna jednotka ide o socilnu organizciu, ktor vytvra svoje
intitcie a psob v uritej, geograficky vymedzenej lokalite.
Sdob komunity s len vo vemi obmedzenom zmysle Gurvitchovmi globlnymi
spolonosami, pretoe proces diferencicie modernej komplexnej spolonosti oslabuje
pvodn kohziu (sptos) a integrciu vntri socilnych lokalt, rovnako ako
identifikciu lenov s komunitou. Sasn sociologick vskumy ukazuj, e integrcia
v komunitch sa oslabuje, vo vch aglomercich rastie anonymita a odcudzenie
a socilne ekologick vzahy (mesto - dedina) psobia na trukturlne zmeny a migrciu.

Loklna skupina
- synonymum pre lokalitu, obec alebo komunitu.
R. Knig, (1956,1967) ou rozumie viu alebo meniu socilnu jednotku,
zaloen na loklnej bze, v ktorej udia spolupracuj, aby naplnili svoj hospodrsky,
socilny a kultrny ivot.
Loklne skupiny tvoria udia alebo domcnosti ijce na uritom zem, medzi
ktormi okrem fyzickej blzkosti existuj socilne vzahy, prpadne spolon
zujmy. Ako synonymum sa pouva aj pojem susedstvo treba ho odliova od obce,
ktor je irou spoloenskou jednotkou. Tto me by tvoren niekokmi loklnymi
skupinami a nem pritom charakter socilnej skupiny. Vo vnimonch prpadoch
(vemi mal sdla) me susedstvo splva s obcou.
Uskutonili sa vskumy susedstva v zmenench priemyslovch podmienkach sa
zdalo, e jeho vznam a teda aj vznam loklnych skupn zanik. Ukzalo sa, e najm
tam, kde ij udia dlhie (slab migrcia) a ide o robotncke tvrte, je jeho vznam stle
vek. Podobne aj na vidieku. M hlavne funkciu vyrovnvajceho faktoru proti izolcii
a anonymite.
Sociologick defincia susedstva zdrazuje, e susedstvom nie je phe
bvanie nablzku, ale e vznik a vtedy, ke medzi malmi, v tesnej blzkosti
ijcimi skupinami vznikne prostrednctvom astej interakcie pocit snleitosti a istho
odlenia vzhadom k okoliu. Je to sie sasti vonch, povrchnch, ale sasti pevnejch
vzahov. Touto vntornou socializciou s dan tie hranice susedstva, ktor s tam, kde
konia prirodzen vzahy tchto skupn. Vekos susedstva sa ned uri. Zkladou je
spolone obvan priestor, ale loklne skupiny nie s vzjomne sa vyluujcimi
socilnymi jednotkami, lebo na rovnakom zem me dochdza k prekrvaniu

74
jednotlivch susedstiev a prakticky vdy dochdza k prekrvaniu s inmi prvkami
a systmami interakcie, ako s napr. zujmov skupiny a organizcie.
Funkcie susedstva (poda G. Wurzbachera) :
1.) vzjomn pomoc v dennom ivote
2.) svojpomoc a zdruovanie pre dosiahnutie spolonch cieov
3.) zaistenie informci o spolonosti doplujce rodinn styky, styky v prci
a s priatemi
4.) socilna kontrola a socializcia, orientcia v spolonosti poda prebratch noriem
konania
5.) asimilcia novo prisahovanch osb pomocou vyrovnvania rozdielnych zujmov
starch a novch obyvateov.
Vetky tieto funkcie s podmienen a modifikovan hmotnmi, ekonomickmi,
socilnymi a psychickmi faktormi. Vznik susedstva je fakticky nemon v takch
astiach miest, kde s prevane neobytn domy alebo kde s silne zmiean neobytn
domy s obytnmi.
Podmienkou vzniku susedstva je ist miera stability obyvateov, alej socilna,
prpadne etnick rovnorodos a obvykl demografick zloenie obyvatestva poda veku
a pohlavia, pri ktorom je zachovan rovnovha pohlav a existuje prirodzen vekov
skladba bez vraznch anomli.

Formlne skupiny
- skupiny, ktor s truktrovan, s definovanmi rolami a normami, s jasnm
vymedzenm autority a kontroly, so pecifikovanmi lohami a debou prce.
Roethlisberger - typ skupiny, v ktorej s vzory interakcie predpsan pravidlami
a smernicami organizcie a jej politikou
Szczepaski - tie skupiny, ktor rozvinuli formlne intitcie, formlny systm
kontroly a formlne organizcie
Michener takto skupina zvyajne neexistuje samostatne, ale v rmci vej
organizcie t.j. ide o skupinu, ktorej vznik a zmysel (ciele, normy, truktra, socilna
organizcia at.) je dan vopred (urenmi normami, predpismi, poriadkom) a
zvonka. lenovia s spojen formlnymi socilnymi vzahmi, ich interakcia je
regulovan explicitnmi normami, socilne pozcie a ich defincia je hierarchizovan
danmi organizanmi normami. Prevlda v nej socilna ditancia nad osobnou ctou.

75
Dvod existencie nevyplva zvntra skupiny, ale mimo nej. Patria sem najm pracovn
skupiny a vetky socilne skupiny, vytvoren na bze formlnych socilnych vzahov.

Funkn skupina
1) typ skupiny, ktorej hlavn znak spova v tom, e je smerom von nositekou
funkcie a smerom dovntra je orientovan na dan lohy (Croner)
2) svis s marxisticko-leninskou filozofiou a jej rozlenm formlnych a
neformlnych skupn, ktor rozliuje na zklade urujcich socilno-ekonomickch
vzahov a pomerov; z nich na prvom mieste s funkn skupiny, ktor vznikaj
bezprostredne z produktvnej prce ako pracovn brigdy, vskumn a riadiace skupiny,
pracovn pospolitosti, kolektvy novtorov a pod. a kvalifikan skupiny, ako odborn
pracovnci, technici, ininieri at. U niektorch autorov s tieto skupiny oznaovan ako
primrne.
3) oznaenie, pouvan ako synonymum pre pracovn skupinu

Marginlna skupina
termn pouvan pre oznaenie neplne asimilovanch skupn, ktor iastone
opustili svoju predol kultru (zriekli sa jej) a doteraz celkom neprijali (neboli prijat)
nov kultru, v ktorej ij. Termn asto pouvan v svislosti s imigranmi
skupinami.
Termnom marginlny (Marginual man, Randseiter) sa oznauje jedinec, ktor
sasne patr, prislcha (pridelenm, zskanm, vlastnm vzahom) dvom alebo viacerm
skupinm, ktorch socilne a kultrne normy sa od seba lia. Zaviedol ho Park na
oznaenie kultrnej hybridcie, prejavujcej sa ako vsledok migrcie v ivote
a tradcich migrantov. lovek na okraji dvoch kultr, spolonost, ktor sa nikdy
celkom neprenikn a nesplyn. Neskr za typick marginalitu povaoval osoby
zmieanho rasovho pvodu.
Stone - Qist (1937) uvdza 4 typy marginlnych jedincov: migrujci cudzinci,
druh genercia migrantov, idia osloboden z geta a mieanci. almi parvenu s
deklasovan prisahovalci z vidieka do mesta, eny s meniacou sa rolou.

76
 11.SOCIALIZCIA

11.1. Charakteristika, prstupy, initele

Tento termn je pouvan v rznom vymedzen, rke, hbke a vznamovch

odtieoch na oznaenie procesu, v priebehu ktorho sa jedinec stva schopnm i
v prslunej spolonosti. Najprv sa tento termn pouval vo vzname prispsobovania sa
det socilnemu celku, dnes je chpan ako celoivotn proces.
T. M. Newcomb (1950) chpe socializciu ako socilnu interakciu, ktorou deti
zskavaj socilne sprvanie a povauje tento proces v podstate za uenie.
T. Parsons a R. F. Bales (1955) poznamenvaj, e stredn ohnisko
socializanho procesu spova v internalizcii kultry spolonosti, v ktorej sa diea
narodilo, resp. poda Freudovej psychoanalytickej terminolgie, socializcia je proces,
v ktorom diea internalizuje rodiovsk normy a zskava superego.
R. Knig (1958,1967) vid v socializcii proces, v ktorom rodiia odovzvaj
deom zvyky, postoje, pripravenos kona a normy tak, ako platia v spolonosti, t.j.
proces, v ktorom je socilna interakcia zkladom pre aktualizciu kultrneho dedistva
a na konci tohto procesu je druh zrodenie loveka ako sociokultrnej (bytosti)
osobnosti.
irie poatie socializanho procesu m K. Davis (1950); poda neho je
socializcia procesom uenia, v ktorom sa odovzdvaj spsoby sprvania.
H. D. Munro (1968) socializcia je celoivotnm procesom vtepovania,
v ktorom sa jedinec u hlavn hodnoty a symboly socilnych systmov, ktorch je
astnkom, a vyjadrenie tchto hodnt v normch, z ktorch sa skladaj stanoven roly
jeho samho a inch jedincov.
Michener a al (1990) definuj socializciu ako spsoby, ktormi sa jedinci uia
zrunosti, znalosti, hodnoty, motvy a roly, ktor patria k ich pozcim v skupine alebo
spolonosti. Za hlavn initele socializcie povauj v detstve rodinu, vrstovnkov
a kolu (niektor aj hromadn oznamovacie prostriedky), v dospelosti potom zskanie
roly, anticipan socializciu a diskontinuitu rl. Samotn socializan proces spova
poda nich na rznych procesoch :
a) intrumentlnom podmieovan (spojenie odmien a trestov)

77
b) internalizcii, interiorizcii osvojovanm si tandardov sprvania a prijatm ich za
vlastn, za sas svojej osobnosti
c) uenie poznvanm modelov.
In autori uvdzaj in defincie i popisy, ale mono zhrn, e socializciu
mono chpa ako socilny interakn proces, ktorm si jedinec po cel ivot osvojuje
sstavy hodnt, socilnych noriem a vbec vetkch socilne relevantnch faktorov
socilnych (pod)celkov, ku ktorm v rmci jednho socilneho celku (napr. nroda) patr
poda zkladnho referennho systmu prslunho socilneho celku (hodnotovho,
ideovho a pod.) Je druhom socilneho uenia (najm uenia sa socilnym rolm),
ktorm jedinec zskava zkladn orientciu pre svoje sprvanie v prslunch socilnych
celkoch, o mu umouje socilne sitie s ostatnmi jedincami tchto celkov; je
procesom socilneho formovania osobnosti jedinca, druhm narodenm osobnosti, t. j.
narodenm jedinca ako socilnej bytosti a reazcom socilno adaptanch procesov,
ktorch shrn tvor obsah socializcie (Geist).
Socializan proces zana asi od 2 rokov (niektor autori uvdzaj od narodenia);
prebieha v niekokch tdich lenenie bva rzne, v zsade ide o obdobie detstva,
mladosti a dospelosti.
Socializan proces meme popsa z dvoch uhlov pohadu. Z hadiska
socilneho (pod)celku psobiaceho na jedinca, tj. objektvne, a z hadiska jedinca, ktor
si osvojuje relevantn faktory socilneho (pod)celku a u sa socilnemu sprvaniu, tj.
subjektvne. V prvom prpade socilny (pod)celok odovzdva svoju kultru ako platn
a uznvan formu organizcie spolonosti a jej prispsobuje jedinca; v druhom prpade
jedinec preber a interiorizuje, i u kompulzvne alebo spontnne, odovzdvan.
V prvom prpade ide najm o akceptovanie a prispsobovanie, v druhom o interiorizciu.
V priebehu socializcie sa objavuje ist asymetrickos. V prvom obdob prevlda
tlak spolonosti a viac-menej pasvna adaptcia jedinca zmenou vo vlastnej truktre
osobnosti, v druhom obdob rastie aktvny podiel zsahmi do socilneho celku, m
psob na adaptciu socilneho celku voi svojm potrebm, hodnotm a normm a rastie
podiel vlastnej interiorizcie socilnych noriem. Miera oboch podielov nie je absoltna,
optimlna je ich vyvenos. Opak vedie k odcudzeniu socializujcich sa (mldee)
spolonosti alebo k odcudzeniu socilneho celku (spolonosti, kultry) socializujcim
sa. Sasne s konvergenciou jedinca ku spolonosti prebieha individualizcia
(personalizcia), proces individulneho vytvrania, formovania a rozvjania vlastnej,

78
pecifickej osobnosti. Obidva procesy tvoria komplementrne zloky jednotnho
procesu.

Socializanm procesom zskan socilna sksenos m tri znaky :

1) v obecnej rovine je vetkm uom spolon
2) zrove je pre kadho jedinca jedinen a teda neprenosn na inho
3) pre urit socilny (pod)celok a jeho kultru je pecifick.
initele socializcie:
o rodina
o kola
o kamartske skupiny
o masmdi
o pracovisko
Otzky socializcie loveka s predmetom zujmu viacerch spoloenskch vied.
Socilna psycholgia vychdza zo zmien v psychike loveka psobenm spolonosti.
Vvojov a pedagogick psycholgia skmaj priebeh socializcie u det a mldee.
Sociolgia tuduje vplyv rznych spoloenskch truktr a skupn na
zospoloenovanie (socializciu) loveka
Sociolgia vchovy skma socilne faktory z hadiska spoloenskch vchodiskovch
cieov.
Kultrna antropolgia tuduje kultrne vzorce sprvania, vytvoren rznymi nrodmi,
etnickmi skupinami, kmemi a pod. a ich premietnutie do socilnej strnky osobnosti.
Vina autorov (G. M. Mead, H. Wallon) sa sna vysvetli vzjomn podiel
biologickej disponovanosti a socializciou zskanch socilnych strnok na
skutonom sprvan a konan loveka.
V rmci socializcie s rieen najm otzky podstaty a spsobu socializcie,
genzy a truktry udskho sebavedomia jednotlivch strnok udskej osobnosti
a problematika socilnych faktorov, ktor uruj spsob a formu socializcie.
Spolonos vytvorila stimulan systm, pomocou ktorho nti jednotlivca prija
spoloensk skutonos (vzory sprvania, obsah rl a pod.) a prispsobi sa jej.
Hlavnmi nstrojmi s negatvne a pozitvne sankcie.
Negatvne sankcie maj podobu trestov, ich intenzita je dan spoloenskm
posdenm povahy priestupku (posmech, systm trestov prvne kodifikovanch).
Pozitvne sankcie odmena, pochvala.

79
 Spolonos, ktor vytvra sstavy vzorov a noriem sprvania, poskytuje
jednotlivcovi vntri tchto vzorov a noriem urit von priestor, take vznik monos
rznych interindividulnych variantov konania. Tto variabilita je vak obmedzen
a kad prekroenie tchto medz je spolonosou kvalifikovan ako odchlka. devicia.
Vsledkom socializcie m teda by prispsobenie sa socilnym podmienkam.
Spsoby socializcie :
- zvyk (kanalizcia) uspokojovanie uritej potreby vdy rovnakm spsobom; vznik
tendencia tento spsob pri saturcii potreby zachovva. Zrove psob aj opan
tendencia, vyplvajca z tby po novch dojmoch.
- napodobovanie vina autorov ho povauje za zvltny spsob socializcie. M
vberov charakter. Socilni psycholgovia hovoria o npodobe nhodnej, vedomej
a automatickej (tzv. sugestvna imitcia).
- sugescia
- hra
Kultrni antropolgovia a sociolgovia skmali vplyv rznych kultr na socilnu
strnku osobnosti a dospeli k zveru, e mono hovori o tzv. kultrnom zklade
osobnosti. Niektor vypracovali rzne systmy kultrnych vzorov M. Meadov zaradila
13 skmanch etnickch skupn (Irokzi, Arapzi, americk Eskymci ...) do 3 typov
kultrnych vzorov : solidarita, ktor sa vyznauje kooperciou; rivalita vyznauje sa
saivosou konkurenciou; izolcia postrda skupinov vzbu.
Socializcia primrna oznaenie pre ran socializciu v detstve. Je primrna
z dvoch hadsk : asovo nastupuje ako prv socializan proces, ale tie je najviac
rozhodujca pre al vvoj jedinca. K primrnej socializcii neuvdzaj ako jej pendant
sekundrnu, ale anticipan socializciu ako uenie sa rolm v zmysle prpravy pre
budce roly a resocializciu.
R. Holmes (1988) uvdza 4 zloky primrnej socializcie :
a) rozvoj jazyka a identity jedinca
b) uenie sa kognitvnym zrunostiam a sebakontrole
c) internacionalizcia morlnych tandardov a zodpovedajcich postojov a motivci
d) porozumenie niektorm socilnym rolm
K nm rad ako alie typy :
socializciu dospelch
anticipan socializciu
resocializciu

80
 T. Parsons rozliuje vak primrnu a sekundrnu socializciu :
primrna rozhodujca v detstve pre vytvranie bzickej truktry osobnosti, s
pre u vznamn primrne skupiny.
sekundrna zaha neskorie socializan procesy ako socializciu v povolan,
kultre a pod. a s pre u vznamn spoloensk intitcie.
Socializcia anticipan oznaenie pre osvojovanie si noriem, hodnt a pod.
skupiny (zva hierarchicky vyej alebo referennej), do ktorej sa jedinec usiluje
vstpi, ale ete do nej nepatr. Je to prostriedok uahujci vertiklnu mobilitu smerom
hore.
Niektor autori klad draz popri zskavan znalost a zrunost na osvojovanie
si rl, ktor zatia jedinec nem. Tto socializcia je nezmern a je vznamnm
faktorom pri prechode do novch rl (uahuje ho), najm pri diskontinuite rl.

11.2. Status

Pozcia, ktor urit lovek zaujma vzhadom k druhm uom v rmci danho
socilneho systmu, nazvame status. Mono hovori aj o statuse rodiny, etnickej
skupiny a pod. Uruje prva a povinnosti dritea voi inm, uruje, ak sprvanie bud
in od neho oakva v rznych situcich. V tomto zmysle je zkladom socilnych rl,
ktor s jeho dynamickm aspektom.
Vo vetkch spolonostiach je distribuovan viac menej hierarchicky
s tendenciou priznva najvy status obmedzenmu potu ud.
Vy status je povaovan za nedostatkov a stva sa predmetom apirci
podobne ako in nedostatkov statky. Poda naivne liberlneho poatia zodpoved
status indivdua jeho schopnostiam, ktor zodpovedaj dopytu spolonosti. Ak by platil
takto model, bol by kad status z hadiska celku plne zaslenou odmenou. Tomuto
stavu vak odporuj napr. intitcia dedistva, skromnho vlastnctva, nerovnak
kvalita socializcie a i. socilne podmienky, ktor znevhodnen neme ovplyvni
vlastnm silm.
V modernej spolonosti je socilny status ovplyvnen najviac dosiahnutm
vzdelanm, prjmom, vlastnctvom, socilnym ocenenm vykonvanej profesie, podielom
na moci a rozhodovanm a almi faktormi. Rovnos statusu sa prejavuje rznym
tlom ivota, m vplyv na kvalitu siete nadvzovanch kontraktov a znmost, o
sptne status potvrdzuje, spochybuje alebo povyuje. Snaha zviditeni vlastn status

81
pre druhch vedie k pouvaniu statusovch symbolov, ktormi mu by aj symboly
referennej skupiny.
Druhy statusov:
pripsan neme jedinec vlastnm silm ovplyvni (rasa, pohlavie, vek)
zskan mono dosiahnu vlastnou iniciatvou (profesia, vzdelanie, podiel na
moci). rka monost v oblasti zskanho statusu hovor o mobilitnch anciach,
ktor spolonos dva.
aktulny svis s rolou, ktor je prve vykonvan.
latentn nem pre dan situciu bezprostredn vznam.
subjektvny ako lovek hodnot sm seba
objektvny ako je hodnoten inmi.
Prvky, ktormi je status urovan, variuj historicky aj socilne. V rznych dobch
me by pre status urujca fyzick sila, reov schopnosti, trn schopnosti,
vedomosti, lenstvo vo vplyvnch klientelch. Podobne v rmci jednej spolonosti mu
by prostredia, v ktorch platia pre posudzovanie statusu rzne meradl.
Aj ke v spolonosti, v populcii je socilny status rozloen spojito, kvli
potrebe orientcie typologizuj udia partnerov poda zjednoduench statusovch
meradiel. Tie mvaj podobu delenia na vych, nich a seberovnch. Poda
tchto kritri, zaloench na podobnostiach i odlinostiach vo vzdelan, prjme,
vlastnctve variuje aj poetnos preferovanch interakci a utvraj sa postoje a vkus.

11.3. Rola

Socilna rola je konanie oakvan vzhadom k driteovi uritej socilnej pozcie.

Sociolgia vychdza zo sksenosti, e vina ud rob to, o sa od nich ak. Zrove
oni oakvaj, e in sa zachovaj podobne. Toto repektovan oakvanie je zkladom
fungovania intitci i socilnych rl.
Koncepcia socilnych rl je vlastne sociologickou modifikciou pvodne
antropologickej koncepcie kultrnej intitcie. Antropolgia kontatuje, e lenovia
danej kultry rieia podobn problmy podobnm spsobom, akceptuj spsoby rieenia
odovzdvan v kultre. Sociolgia upozoruje, e skupiny a spolonosti nie s socilne
homognne tvary, rzni udia v nich zaujmaj rzne pozcie. To, akm spsobom
bud riei dan problm, zvis na pozcii, ktor v skupine momentlne zaujmaj. In

82
udia vedia, e takto zvislos existuje, preto sa na nositeov rznych pozci obracaj
s odlinmi oakvaniami. Prve tieto oakvania tvoria obsah jednotlivch rl.
Roly s teda socilne pecifikovan pozcie, s to ustanoven spsoby konania
oakvan od driteov uritch pozci.
Zkladatelia terie socilnych rl : G. H. Mead a R. Linton.
G. H. Mead analyzoval proces socializcie (1934), v priebehu ktorho diea
preber existujce spsoby rieenia problmov a definovan situci. Tto schopnos
nadobda v hrch, v ktorch sa akoby prenalo do rl inch ud. Preberanm rl
druhch (roly rodiovsk a profesijn) si zrove osvojuje veobecnejiu sksenos,
a sce schopnos povaova oakvania druhch za zvzn. Zrove sa u hadie na
seba oami inch aj programova vlastn innos u s ohadom na reakcie, ktor od
druhch oakva. Sbor repektovanch oakvan vytvra socilnu strnku udskej
osobnosti, umouje kooperciu medzi indivduami v rmci skupiny.
R. Linton (1936) vychdzal z rozlenia roly a statusu. Pojem statusu naznauje, e
rzni udia zaujmaj v rmci skupn rzne postavenie. V ich konan sa prejavuj nielen
ich individulne zvltnosti, ale aj nutnos sprva sa spsobom, ktor v oiach druhch
zodpoved zastvanej pozcii, vke statusu. Roly, ktor s vyjadrenm tejto skutonosti,
s spojovacm lnkom medzi spolonosou a jednotlivcom. Vkon rl, ktor s
dynamickm aspektom statusu, zaisuje spoahliv predvdatenos udskho konania,
ktor je nevyhnutnou podmienkou akejkovek koordinovanej akcie.
Internalizcia rl sa stva zrukou plnej konformity, ktor sama je vysoko
funkn, lebo prispieva k udriavaniu socilnej stability. Poda tohto funkcionalistickho
chpania s roly povaovan za jednosmern prostriedok, ktor vedie k zvntorneniu
zvznch spoloenskch noriem. Preberanm rl sa buduje siln sebakontrola, ktor
znamen, e sme sa stotonili s poiadavkami socilnej kontroly.
V alom vvoji sa ukzalo, e treba odliova oakvan konanie (predpsan
rola) a skuton sprvanie konkrtnych ud v uritch situcich (sprvanie sa v role).
Pritom skuton sprvanie je zvisl na subjektvnom vklade poiadaviek roly, o je
skutonos ako socilne predpovedaten. Rozlili sa typy rl :
a) pripsan (pohlavie, vek, nrodnos, zdeden majetok)
b) zskan ( prest, nezdeden privilgi)
c) vnten (vojensk sluba, nezamestnanos)

83
 12. PROBLEMATIKA POTRIEB

Pozornos, ktor zaali spoloensk vedy venova oblasti spsobu ivota,

znamenala nov impulz aj pre skmanie problematiky potrieb ud.
Potreby s toti urujce pre vntorn obsah innost, pre cie, kvli ktormu s
vykonvan (ivotn podmienky zase ovplyvuj do znanej miery formu udskch
innost). Problematika potrieb bola skman najprv v psycholgii a ekonmii sociolgia
sa zva uspokojovala s preberanm a kombinovanm oboch prstupov.

12.1. Psychologick poatie potrieb

Vyznauje sa drazom na ich motivan funkcie. Potreba sa zvyajne definuje ako

stav nedostatku nieoho dleitho pre ivot loveka a vo svojom dsledku vysuje
v motivujcu innos, ktorou tento nedostatok bude prekonan.
V psycholgii sa ujalo zkladn rozdelenie potrieb na:
a) primrne (elementrne, niie, biologick)
b) sekundrne (rozvojov, vyie, sociokultrne)
Najvznamnejm rozliovacm znakom je pvod potrieb primrne s vroden,
patria k biologickej vybavenosti loveka ako biologickho druhu, sekundrne s
osvojen, zskan v priebehu socializcie, ich obsah a miera naplnenia zvis prevane na
danch spoloenskch podmienkach.
K tomuto zkladnmu rozliovaciemu kritriu niektor autori pridvaj aj alie
znaky :
- primrne potreby : je ich obmedzen poet, vyznauj sa bezprostrednou
naliehavosou (ich naplnenie nie je prakticky mon odloi); maj homeostatick
charakter, orientovan s zva na produkty innost (veci a ich spotrebu)
- sekundrne potreby : ich poet je prakticky neobmedzen, ich uvedomenie si jedincom
je ovea zloitejie a naplnenie mono aj dlhodobo odloi. Z hadiska ich naplnenia s
vlastne nekonen (neexistuje vntorn obmedzenie); prevane s zacielen na innosti
a vzahy, ktor s najvlastnejm zdrojom ich uspokojenia.

84
 Prstup jednotlivch autorov je vak rzny poda toho, ako vntorne lenia
potreby a ktor zarauj do jednotlivch skupn. Znma je hierarchia potrieb poda
americkho psycholga Maslowa jednotliv potreby tvoria aksi pyramdu, v ktorej
plat, e vdy musia by aspo do istej miery uspokojen niie potreby aby sa mohli
aktualizova potreby vyie. Smerom zdola hore : zkladu tvoria fyziologick potreby
(jedla, spnku, vzduchu...), potreba bezpeia; potreba milova a by milovan; potreba
cty a uznania (socilna pozcia); potreba sebarealizcie a rastu osobnosti ako najvyia.
In autori povauj za zkladn udsk potreby o. i. potrebu slasti, bohatstva, moci,
slobody, hry, estetickch zitkov, pracova, socilnych kontaktov ...
Nejednotnos autorov v prstupe k psychologickmu poatiu potrieb je jednm
z faktorov, preo sociolgia neme bezozbytku prija psychologick pohad. Hlavn
nmietky vyplvaj z rozdielneho predmetu oboch vied a z rozdielnych loh, ktor obe
vedy maj. Mono to formulova z niekokch aspektov :
1) Genza udskch potrieb nem pre sociolgiu tak rozhodujci vznam ako pre
psycholgiu. Psycholgia sa zatia venovala skr otzke potvrdenia i popretia ich
organickho pvodu. Drviv vina potrieb sasnho loveka v modernej spolonosti
je vak spoloensky natoko sprostredkovan (t. j. skuton
zkladn potreby s v modernej spolonosti natoko dostatone saturovan), e ich
pvodn biologick zklad hr v jeho praktickej innosti stle menej vznamn rolu.
(Vber jedla, obleenia, zariadenia ...) Monos redukcie dnenej zloitej motivcie
udskho sprvania na niekoko prapotrieb sa tak jav oraz absurdnejou.
2) Podobne sa skomplikoval vzah medzi samotnou potrebou a innosou, ktor potreba
u loveka vyvolala. Psychologick chpanie potrieb sugeruje zjednoduen predstavu
o bezprostrednej monosti jedinca ako nositea potreby tto uspokoji vlastnou
innosou (hlad- obstaranie jedla ...). Tak bezprostredn spojitos potreby s innosou
vak v spolonosti (najm dnenej) neplat. Zloit truktra spoloenskch vzieb,
rozvinut deba prce, urit systm socilneho zabezpeenia - to vetko spsobuje
znan sprostredkovanos aj v tomto smere.
3) Psychologick poatie potrieb neme venova dostaton pozornos ani skutonosti,
e uspokojovanie mnohch potrieb sa pokraujcim zospoloenovanm jedinca stle
zretenejie vymak z jeho individulnych monost a sasti alebo plne prechdza na
spolonos. Podiel spoloensky zaisovanch potrieb rastie. Na druhej strane as
potrieb zostva v individulnej prvomoci jedinca a zsah spolonosti do ich
uspokojovania by bol bu nemon alebo aspo znane problematick. Pozornos

85
sociolgie sa sstreuje skr na potreby, ktor zaisuje spolonos. Psycholgia ale
neposkytuje lenenie potrieb poda tohto meradla.
4) Psychologick poatie tm, e podiarkuje motivan funkciu potrieb, zdrazuje aj
vznam ich subjektvneho poznania. Tto identifikcia vak me by aj neadekvtna i
falon. Najm u vych udskch potrieb sa tak roztvra priestor medzi ich objektvnou
podobou a subjektvnym odrazom. Tento rozdiel, pre sociolgiu podstatn, vak
psycholgia skr obchdza alebo zakrva. Motvom udskej innosti me by aj
celkom iluzrna potreba.

12.2. Ekonomick poatie potrieb

Sstreuje sa predovetkm na ich uspokojovanie prostrednctvom materilnej

spoloenskej vroby. Potreby tu vystupuj najm ako hnacia sila rozvoja ekonomiky. Aj
ke ekonomick defincie potrieb opakuj niektor psychologick premisy, nie je v nich
vslovn odkaz na jedinca i organizmus. Ekonmia u pa zo zretea problm
pvodu udskch potrieb (potreby s spoloensk u preto, e s spoloensky teda
spoloenskou vrobou saturovan) aj ich bezprostredn viazanos na jedinca (nechva
bokom napr. citov aspekt potrieb); potreby u v ekonmii vystupuj v istom shrne,
abstrahovan od ich jednotlivch nositeov, a ich existencia, rozmer, trukturlna
pestros aj naliehavos je preukazovan spotrebou. Tomuto zameraniu zodpoved aj
zkladn ekonomick delenie potrieb na materilne a nematerilne (prp. ekonomick
a neekonomick), priom prv mu by uspokojovan materilnymi itkovmi
hodnotami (na ne ekonmia sstreuje svoju pozornos) a druh nejakm inm
spsobom.
Ekonmia pracuje tie s rozdelenm na potreby individulne a potreby
kolektvne. Do prvej skupiny patria vetky potreby lenov spolonosti, ktorch
uspokojovanm s vytvran podmienky pre rozvoj individulnych a duevnch
schopnost lenov spolonosti. Do druhej potom patria vetky potreby vyplvajce
z organizovanho ivota spolonosti ako celku, ktor podmieuje nutnos existencie
najrznejch celospoloenskch orgnov riadenia, sprvy, bezpenosti, obrany a i.
Zjednoduene sa d poveda, e uspokojovanie individulnych potrieb je nevyhnutn pre
zachovanie a rozvoj indivdua, km uspokojovanie kolektvnych potrieb je nutn pre
spen chod organizovanho ivota spolonosti.

86
 Pojem kolektvnych potrieb u celkom explicitne opa psychologick vzbu
potreby na jedinca; na druhej strane vak ekonmia nijako neprecizuje problm, kto je
teda skutonm nositeom tchto potrieb. Z hadiska spoloenskej vroby to ani nie je
dleit; potreby - nech s akhokovek druhu - predstavuj pre u v zsade vonkajiu
poiadavku a ich rozdelenie na individulne a kolektvne m vznam len v spojen
s mechanizmom ekonomickej reprodukcie spolonosti a s tzv. osobnou a spoloenskom
spotrebou.
Zkladom ekonomickho prstupu k potrebm je pojem nrodohospodrskych,
prp. relnych: Nrodohospodrskymi potrebami mono rozumie vetky potreby,
ktor je nutn a mon v danej etape spoloenskho vvoja efektvne uspokoji, aby bol
zabezpeen trval rast spolonosti a rozvoj ivotnej rovne jej lenov.
Ekonomick poatie potrieb do znanej miery prekonva tie obmedzenia, o ktorch
sme hovorili - z hadiska sociolgie - pri psychologickom poat; na
druhej strane vak vyvolva niektor nmietky inho druhu. Tm, e do stredu
pozornosti kladie materilne potreby, ktor mono uspokoji spoloenskou vrobou,
podceuje a skresuje vznam a pecifik nematerilnych potrieb (napr. snahy
o zjednoduujce ekonomick vyjadrenie efektivity kultry). Tm, e sa nevenuje
problmu genzy potrieb, nezaujma sa ani o ich identifikciu. Potreby s pre ekonmiu
- zjednoduene povedan - na svete a v podobe sformulovanch
nrodohospodrskych poiadaviek, priom sama si in skr nrok na rozhodovanie
o tom, o je mon, a nie o tom, o je nutn z nich uskutoni.
Sami ekonmovia sa tomuto rozhodnutiu vyhbaj a ak nie s rozpracovan alebo
plne chbaj vedeck kritri toho, o je nutn, hroz nebezpeenstvo uritej
absolutizcie ekonomickho prstupu k potrebm. Zvyuje sa vznam spotreby ako
zdanlivho meradla potrieb (pokia vbec nedjde k stotoneniu potrieb a spotreby);
vroba prostrednctvom svojej ponuky spotrebiteovi zana sama produkova nov
udsk potreby a stva sa tak samoelom namiesto toho, aby bola prostrednctvom
rozvoja spolonosti.

12.3. Monosti sociologickej koncepcie potrieb

Naa sasn sociolgia si vlastn prstup k potrebm vytvra prve v spojitosti so

tdiom ivotnho spsobu. Aktulna problematika spoloenskej saturcie aj kultivcie

87
potrieb a nevyhnutnos spoloenskej intervencie do tejto oblasti citene postrda
existenciu svojbytnej sociologickej koncepcie potrieb.
Monos kontrukcie takejto sociologickej koncepcie potrieb umonili o. i. aj
vsledky diskusi o systmovom prstupe v spoloenskch vedch. Jeden z pokusov
o sociologick definciu potreby spracoval J. Muk : Potrebu chpeme ako nedostatok
podmienok a elementov nevyhnutnch pre zachovanie a vvoj danho systmu. Tento
nedostatok, ktor vznik zkonite v existennom procese systmu, vytvra v om
vntorn naptie ako zdroj aktivity zameranej na odstrnenie nedostatku. Tto defincia
je pomerne irok a umouje povaova za dan systm akkovek hmotn systm,
teda aj nevedom a neiv, na druhej strane vak umouje sociolgii definitvne opusti
predstavu jedinca ako monopolnho nositea potrieb.
V prpade sociologickej koncepcie potrieb me by danm systmom
spolonos, ale aj spoloensk skupiny obsiahnut v tejto spolonosti, a potrebami
mu by potom tak podmienky a elementy, ktor s nevyhnutn k ich zachovaniu
a vvoju. Kvli vznamnmu rozleniu hovorme potom nie o spoloenskch
potrebch, ale o potrebch spolonosti prp. celospoloenskch potrebch.
Existuj tie nvrhy, aby sa v sociolgii za vhradnho nositea potrieb pokladala
len spolonos (Pcl). Jej potreby by sa potom skladali :
z potrieb vyplvajcich z vntornho riadenia a organizcie spolonosti, a z jej
vzahov k inm spolonostiam
zo spoloensky funknej asti individulnych potrieb jej lenov (teda nie zo
vetkch individulnych potrieb).
as individulnych potrieb sa stva potrebami spolonosti a vtedy, ke sa
vyskytuje u istho potu jej lenov. Tento kvantitatvny prah je pritom pohybliv,
nefunguje mechanicky a nezvis ani tak na schopnosti spolonosti uspokojova
dan potreby (ako pri nrodohospodrskych potrebch v ekonmii), ako na objektvnom
obsahu tej - ktorej potreby, na schopnosti spolonosti potrebu pozna a na ochote uzna
ju. Ani relatvne ast individulna potreba sa nemus sta potrebou spolonosti - t sa
k nej me sprva indiferentne (potreba milova) alebo me na u reagova negatvne
(potreba drogy u toxikomanov).
Hlavnmi tmami, okruhmi takto chpanej sociologickej koncepcie potrieb by sa
tak mala sta prve problematika spoloenskho poznvania a uznvania potrieb (vrtane
potrieb nematerilnych a potrieb spolonosti vo vlastnom slova zmysle), mechanizmu
ich formulcie, stanovenia vedeckch kritri ich praktickej preferencie, tdium

88
socilnych dsledkov prpadnch disproporci medzi existenciou potrieb a ich
spoloenskm uspokojovanm a pod.
Problematikou potrieb spolonosti sa zaoberali aj niektor predstavitelia
naturalizmu a trukturlneho funkcionalizmu. Ich prstupy boli vemi odlin, ba
protikladn.
Jednm z hlavnch predstaviteov naturalizmu bol anglick antropolg poskho
pvodu Malinowski, ktor v 40. rokoch vytvoril naturalistick teriu kultry. Poda nej
je cel spolonos vlastne len nadstavbou nad zkladnmi biologickmi potrebami ud.
Potreby spolonosti maj preto uho podobu kultrnych reakci (odoziev), ktormi
spolonos umouje napa tieto zkladn potreby. Tak zkladnej potrebe
metabolizmu zodpoved kultrna reakcia zsobovania, zkladnej potrebe
rozmnoovania kultrna reakcia prbuzenstva, zkladnej potrebe zdravia kultrna
reakcia hygiena at. Vylenil 7 dvojc zkladnch potrieb a im zodpovedajcich
kultrnych reakci, nad ktormi je ete tvorica odvodench potrieb tie nazva
kultrnymi imperatvmi a z nich potom navye vyplva potreba ekonomiky,
spoloenskej kontroly, vchovy a politickej organizcie. Malinowskho pokus je vrazne
simplifikujci - najpodstatnejm nedostatkom jeho modelu (terie) je vrazn redukcia
spoloenskch javov na javy biologick.
Americk sociolg Parsons, popredn predstavite koly trukturlneho
funkcionalizmu, vytvoril v 50. rokoch teriu, ktor Malinowskho koncepciu prevracia.
Poda jeho nzoru spolonos tu nie je preto, aby uspokojovala individulne potreby, ale
naopak, udsk jedinci s tu preto, aby napali potreby spolonosti. Ak
spolonos nejak ich potreby predsa len saturuje, rob tak vlastne z printenia, aby
neriskovala vne poruchy vo svojom systme, prpadne jeho pln rozpad. Ist stupe
uspokojovania ich potrieb je tak u Parsonsa jednou z nutnch podmienok
(funkcionlnych predpokladov, potrieb) pre fungovanie spolonosti. Nie je to
podmienka jedin - okrem nej m spolonos potrebu systmu normatvneho
poriadku, prostrednctvom ktorho je ivot obyvatestva kolektvne organizovan;
potrebu riadenia a rozhodovania spojen s prostriedkami, ktormi by sa mohla
vysporiada s naruovanm svojich noriem, potrebu integrcie, ktor sa realizuje
systmom socializcie, alej potrebu istho systmu sluieb, ktor jedinci vykonvaj
v kontexte kolektvnej organizcie (za touto poiadavkou si mono predstavi ako
systm deby prce tak aj systm socilnych rol). Aj ke sa tieto Parsonsove
poiadavky - funkcionlne predpoklady - fungovania spolonosti do istej miery

89
kryj s Malinowskho kultrnymi imperatvmi, spolonos je u neho z jednho
hadiska jedincovi u bezvhradne nadraden, z inho zase funguje mimo neho a udsk
osobnos je len zlokou vonkajieho prostredia jej fungovania. Tento nadudsk i
mimoudsk rys spolonosti je navye priamo vyjadren dvomi zkladnmi
tendenciami, ktor jej Parsons pripisuje : tendenciou k sebazchove a tendenciou
k homeostatickej rovnovhe. Jeho poatie socilneho systmu je natoko rigdne, e
neponechva priestor pre spoloensky pretvrajcu innos ud a vyluuje nezvratn
socilny pohyb (t. j. aj socilnu revolciu). Predstava spolonosti, ktor programovo
napa stle v okruh udskch potrieb, je s Parsonsovou koncepciou plne
nezluiten.
Potreba neodra len nejak objektvny stav organizmu, ale aj subjektvne
preciovanie a uvedomovanie si konkrtneho stavu. Potreby maj zloit
hierarchick truktra, ktorej zkladu tvoria
existenn potreby (viva, bvanie, odievanie, zdravie a hygiena, znesiten
pracovn a ivotn prostredie)
reprodukn potreby ( normlny erotick ivot, potreba zaloi si rodinu a ma
deti)
hlavn socilne potreby loveka (sebapoznanie, sebazdokonaovanie,
sebarealizcia, odmena, spech, spoluitie s inmi umi)
najvyie potreby (lska, priatestvo, estetick zitky, vonho asu a jeho
zmysluplnho vyuvania, osobnho astia).
V svislosti s potrebami je potrebn aspo strune spomen 4 pojmy:
Hodnota - zvyajne sa ou nazva vetko, o je predmetom naich potrieb presnejie :
hodnota je odvoden zo vzahu medzi naou potrebou a tm, o ju uspokojuje. Urit
socilne skupiny, triedy, vrstvy maj vlastn hodnotov truktry
Idel - konkretizcia sboru hodnt predstavuje idel
Idol - konkretizcia jednej hodnoty (krsy, ivotnho tlu) je idol, ktor sa stva
vzorom vonkajieho koprovania.
Norma - potreby a hodnoty sa tak pevne fixuj v kadodennom ivote ud, a asom
prerastaj a konkretizuj sa v zsadch konania - normch. Ich lohou je regulova
ivotn prejavy indivdu tak, aby bol repektovan zujem skupiny, spolonosti, celku.
Normy zodpovedaj uritej truktre spolonosti, z oho vyplva, e ke sa men
truktra, nastva zmena aj v normch, korepondujcich s touto truktrou. Nad
subjektvnym svetom jedinca stoja skupinou a spolonosou definovan normy, tzn. e

90
existuj aj hodnoty a potreby presahujce individulny rmec. Potom hovorme
o skupinovch a spoloenskch potrebch, hodnotch, normch a cieoch.
Rozpor medzi tm, o sa loveku prezentuje v hodnotovej oblasti ako iadce,
a tm o uprednostuje on sm, me by prinou zvanch socilnych konfliktov, ale
aj zdrojom vraznho spoloenskho pohybu vpred. Urit systm potrieb, hodnt,
noriem je konkrtno - historicky situovan do uritch podmienok spoloenskho
ivota.

Sociologick stanovisk k lohe potrieb v socilnom vvoji

Poda K. Marxa je uspokojovanie neustle rastcich potrieb predpokladom

a vrazom spoloenskho pokroku; kad uspokojen potreba vyvolva nov potreby
a prve tento dynamizmus vznikania a uspokojovania potrieb je zkladnm initeom
spoloenskho pohybu.
Naopak . Durkheim sa domnieval, e neustly rast udskch potrieb, prian a tob
vedie k pocitu neuspokojenosti a neastia, pretoe uspokojenie jednej potreby i priania
roziruje okamite horizont alch objektov, ktor sa stvaj predmetom tby
a priania, s teda pociovan ako potreby. Tto nekonenos udskch prian, tob
a potrieb nakoniec vedie k socilnej anmii.
Mestrovic poukzal na aktulnos tohto Durkheimovho poatia potrieb v svislosti
s diskusiami o postmodernizme.
Problm potrieb sa stva centrlnou tmou ekologickch diskusi, sporov
o spolonos blahobytu, konzumerizmus at.
Ukazuje sa, e je vemi ak stanovi hranicu racionality socilnych potrieb,
pretoe predstavy o nej variuj v zvislosti nielen na kultrach a subkultrach, ale
tie na psoben trnch mechanizmov a reklamy. Je nepochybn, e modern
a postmodern spolonos produkuje mnostvo umelch, vyprovokovanch potrieb,
ktorch saturcia vedie k nezamanm socilnym, kultrnym a ekologickm efektom.
Koncepciu potrieb vrazne ovplyvnili psychoanalytick terie a v poslednej dobe
sociobiolgia.

91
Intitucionalizcia uspokojovania potrieb

Vinu zkladnch biologickch i fyziologickch potrieb u nepociujeme v ich

surovej podobe, ale prostrednctvom kultrne stabilizovanho spsobu ich
uspokojovania.
Spsob saturcie (uspokojovania) je intitucionalizovan, ak s stanoven pravidl,
ako sa m spoloensky prijatenm spsobom potreba uspokojova.
O intitucinalizcii saturcie plat :
a) saturcia jednotlivch konkrtnych potrieb je intitucionalizovan v rznej miere
(konvencie, etika a niektor rituly);
b) konkrtna podoba intitucionalizcie sa men v ase (popsal N. Ellas);
c) intitucionalizcia variuje poda jednotlivch spoloenstiev a kultr, v rmci jednho
spoloenstva poda jednotlivch subkultr;
d) vyadovanie pravidiel je tie diferencovan a je pomerne spoahlivm ukazovateom
miery stability spolonosti [spolonos v stave anmie nerepektuje pravidl
(spoloenskej) intitucionalizovanej saturcie potrieb].
udsk spoloenstv sa teda od seba lia viac ne potrebami spsobom
intitucionalizcie ich uspokojovania. lovek a udsk spoloenstv uspokojuj svoje
potreby predovetkm tm, e aktvne jednaj, vykonvaj sbory socilnych innost.
Vina innost v rozvinutch spolonostiach vak nesli priamej saturcii potrieb, ale
vytvraniu predpokladov pre tto saturciu. Analgiou udskch potrieb s socilne
funkcie.

92
 13. KULTRA

13.1. Vymedzenie, vzahy, terie

Tento termn je vymedzovan v rznych rovinch a z rznych aspektov

a vchodsk. M mono najviac rznych definci, o znane svis s tm, e je
vymedzovan v rmci vlastnho referennho systmu inak povedan, vymedzenie
kultry sa deje vdy v rmci nejakej kultry a navye jazykom, ktor sa vzahuje
k tomu istmu referennmu systmu z hadiska vznamov a hodnt.
Termn pvodne oznaoval kultivciu pdy (v antike) a neskr sa v prenesenom
vzname zaal pouva na oznaenie kultivcie ud.
Ist akosti s jeho vymedzenm svisia bezpochyby s tm, e ide o komplexn
socilny jav, preto nie div, e s u jednotlivch autorov zvrazovan jedny jeho prvky
na kor inch. Navye sa asto stotouje s termnom civilizcia, ktor vak pvodne
slil na odlenie spolonosti so ttnym (obianskym) zriadenm od barbarov : t.j.
civilizcia proti barbarizmu. Takto sa s nm stretvame ete u encyklopedistov ( stavali
ho aj ako protipl feudalizmu).
V sasnosti sa pouva v dvoch, vntorne pritom variantnch rovinch :
1) Civilizcia ako forma alebo sas kultry :
a) obe s tautologick (nie s medzi nimi rozdiely)
b) civilizcia je sasou kultry, tto kultra je vak komplexnejia a s vm
potom zvltnost
c) civilizcia je sasou kultry, ale tto kultra je kvalitatvne pokroilejia
d) civilizcia je sasou kultry, ale znamen vyie tdium kultrneho vvoja, je
zjemnenou kultrou.
Jedno z prvch vymedzen kultry poznme od E. B. Tylora, ktor kultru
a civilizciu stotooval, ale vvoj delil na divostvo, barbarstvo a civilizciu. T sa od
nich stupov li niektormi charakteristickmi znakmi : pouitie psma, mier a vh,
inn koncentrcia hospodrskej a politickej moci, sstredenie vekch populci do
miest, diferencicia medzi vrobcami, obchodnkmi, radnkmi, umelcami a pod.
2) Civilizcia je od kultry odlin, tka sa vedy a techniky, km kultra sa tka
nboenstva, mtov, umenia at. Civilizcia je teda chpan intrumentlne

93
a kultra cieovo (vychdzajc z M. Webera).
Ke sme spomenuli E. B. Taylora, povedali sme, e kultru a civilizciu
stotooval; v jeho defincii to znie takto : Kultra ie civilizcia je komplexn prvok,
zahajci poznanie, vieru, umenie, morlku, zkony, obyaje a ostatn spsobilosti
a zvyklosti, zskan lovekom ako lenom spolonosti (Taylor, E. B.1865;1871
Primitive culture). Ako vidme, nehovor o vtvoroch ud, ktor maj materilnu
povahu, i ke mnoh autori, ktor nadvzovali na neho, zahrnuli do svojich definci aj
vtvory udskch innost, determinovan zvyklosami (napr. F. Boas).
J. Szczepaski vymedzil kultru ako shrn vtvorov udskej innosti, materilnych
i nematerilnych, shrn hodnt i uznvanch spsobov konania, zobjektivizovanch
a prijatch v nejakej pospolitosti a odovzdanch inm pospolitostiam aj alm
pokoleniam (J. S., Zkladn sociologick pojmy).
In autori rozliuj medzi kultrou ako veobecnm pojmom a uritou kultrou
nejakej jednotlivej skupiny.
Vo vekej miere sa kultrou a jej vymedzenm zaoberali socilni a kultrni
antropolgovia a ich prstupy boli najm v 50. a 60. rokoch dos odlin, kee socilni
antropolgovia vychdzali zo stanoviska, e predmetom skmania nie je kultra (ako
tvrdili kultrni antropolgovia), ale socilna truktra, ktor je implicitne v kultre
obsiahnut.
Kultra je vtvorom loveka ako prslunka rodu homo sapiens, o tvor jej
zkladn referenn systm. Pritom vak nie je determinovan vlune biologicky.
Ovea innejmi determinujcimi faktormi s hodnoty, socilne procesy a socilne
vzahy v danom socilnom tvare. Socilne tvary a kultra s vzjomne zvisl.
Kultra je na jednej strane vtvorom a vrazom uritho socilneho tvaru, na druhej
strane je jeho podmienkou, v ktorej sa tento tvar vyvja. Tzn., e je tie historicky
diferencovan, o om svedia historick vrstvy, existujce v kadej kultre. Z tchto
hadsk teda al referenn systm kultry tvor prslun socilny tvar, ktor je jej
nositeom a ona jeho podmienkou. Pritom sa sama kultra stva referennm systmom,
ku ktormu sa vzahuj socilne procesy danho socilneho tvaru a v rmci ktorho s
urit javy povaovan za socilne platn a vhodn, zvzn (a to ako implicitne
prevane tak aj explicitne). Jeden zo zkladnch socilnych procesov socializcia

94
sa uskutouje v referennom systme kultry. Z tohto je jasn previazanos
referennch systmov lovek (jedinec) socilny tvar kultra.
Kultru teda mono chpa ako referenn systm uritho socilneho tvaru
(celku), predstavujci komplexn shrn spravidla socilne prijatch materilnych
a imaterilnych, minulch a sasnch vsledkov udskej innosti, preberanch
a odovzdvanch alm genercim prslunkov socilneho tvaru alebo inm
socilnym tvarom. Ide teda o mnohodimenzionlny socilny tvar, ktor obsahuje ako
materilne vtvory, tak vtvory ne materilne, vrtane spsobov myslenia, sprvania,
vzorov pre vnmanie, uvdzanie do vzahov aj interpretciu javov.
Kultru nemono chpa len ako socilne dedistvo, pretoe to zachytva len
historick as celho komplexu kultry. Je sce sasou aktulnej (dnenej, sdobej)
kultry, ale nie je to cel kultra.
Poda vchodiskovch hadsk (napr. teritorilnych, socilnych tvarov, etnickch,
rasovch at.) meme chpa kultru bu irie, ako majetok vetkho udstva
v tomto prpade s kultry jednotlivch nrodov, etnk, rs a pod. subkultrami alebo
uie, ak je vchodiskom kultra nroda, etnika a pod., potom subkultry tvoria kultry
jednotlivch socilnych vrstiev, tried, menn ...
Subkultra teda oznauje akkovek iastkov kultru, ktor je sasou
rozsiahlejej intitcie kultry, s ktorou m niektor zloky spolon a in rozdielne. Je
povaovan za pododdelenie nrodnej kultry, zloenej z kombincie socilne
situanch zloiek ako je triedny status, etnick pvod, mestsk alebo vidiecke osdlenie
a nboensk prslunos, ktor tvoria svojou kombinciou fungujcu jednotu, ktor
integrane upevuje na nej sa podieajcich jedincov (M. Gordon). In autori ju
definuj ako kultru vntri kultry; skupina, ktor udruje alebo rozvja sbor vlastnej
viery, morlky, hodnt a noriem, ktor je obyajne obmenou tch v dominantnej kultre
(R. Stark). D sa poveda, e subkultra je obsiahnut v kultre spolonej pre lenov
irej spolonosti a tak m s ou viac alebo menej spolon prvky. Mnoh ju povauj za
skupinu, ktor je asou irej kultry, ale m svoje odlin normy, hodnoty a ivotn
tl (R. Holmes, I. Robertson, L. Hunterov, J. Posnerov).
Miera rozdielnosti, odlinosti subkultry od kultry, ktorej je sasou, je
pohybliv me sa odliova minimlne alebo me by celkom v opozcii (tzv.
kontrakultra). Vekos a charakter rozdielov je dan celm radom faktorov, ako je
vek (tzv. mldencka kultra), povolanie vrtane prpravy na, nboenstvo (sekty,
rituly), pvod, nrodnos, etnikum, rasa, socilna pozcia, socilny status, zujmy,

95
socilna situcia, segregcia a i. Pri vch odlinostiach subkultry (najm takch,
ktor s protichodn dominantnej kultre) vznik naptie a konflikty, ktor mu vysti
do dramatickch situci.
Vznik kultry je vysvetovan dvoma typmi teri:
monogenetick predpoklad, e kultra vznikla na jednom mieste, odtia sa
rozrila (migrciou, vojnami a i.) do inch oblast (difzna teria). Za kolsku je
povaovan Egypt.
polygenetick vychdza z hypotzy, e udia na celom svete si boli podobn
(doktrna psychickej rovnosti) a tak kultra vznikla na mnohch miestach
relatvne sasne.
Kultra ako vsledok innosti druhu homo sapiens a zrove ako jeho dleit
referenn systm je bohato diferencovan. Je vlastne komplexom mnohch rznych
subkultr, ktor s op komplexom alch subkultr nich hierarchickch
truktrnych radov. Diferencia je dan pecifickmi znakmi, z ktorch niektor s pre
niekok subkultry spolon a tm dvaj monos zdruova subkultry do uritch
kultrnych oblast, prp. kultrnych okruhov i typov. Zvyajne sa jedn o geografick
oblasti, v ktorch je vysok konzistencia uritch rysov kultry a ktor sa npadne lia
od susednch oblast.

13.2. Sociokultrne systmy

Takto nazvame pecifick kultry viazan na relatvne autonmne, vntorn

integrovan, historicky vzniknut, rasov, etnick alebo socilne skupiny ud.
Dejiny udstva mono z tohto hadiska tudova ako proces vzniku, fungovania, vvoja
a interakcie rznych sociokultrnych systmov v ase a v priestore.
- tto kategria fixuje dvojdimenzionlnos udskej nebiologickej existencie a zrove
vzjomn zviazanos oboch dimenzi : socilnej a kultrnej.
- je mon skma ich z rznych perspektv.
V centre zujmu sociolgie stoja socilne vzahy najrznejieho druhu, vvoj
a fungovanie intitci a pod., ohnisko kulturologickho vznamu tvor tdium
systmov artefaktov, sociokultrnych regulatvov a pod. V kategrii sociokultrny
systm je obsiahnut poiadavka komplementrnosti sociologickho, antropologickho,
kulturologickho prstupu. Zkladnou gnozeologickou funkciou tejto kategrie je

96
vytvori dostatone irok referenn rmec, ktor by umonil systematick vklad
spolonosti a kultry ako dvoch rznych strnok tej istej skutonosti.

13.3. Subkultra a kontrakultra

Zaha sbor pecifickch noriem, hodnt, vzorov sprvania a ivotn tl,

ktor charakterizuje urit skupinu v rmci irokho spoloenstva, prpadne tzv.
dominantnej i hlavnej kultry, kam tto skupina patr (je jej kontitutvnou
sasou).
Termn sa vzahuje aj na pecifick skupinu, ktor je tvorkyou a nositekou
zvltnych, odlinch noriem, hodnt,..., aj ke sa podiea na dominantnej kultre a na
fungovan irieho spoloenstva. V kadom prpade je dleitm znakom viditen
odlenie od dominantnej kultry.
Subkultra nevznik len v malch, izolovanch preindustrilnych spolonostiach.
m je kultra komplexnejia, tm pravdepodobnej je vznik rznych subkultr.
Zkladom me by etnick prslunos, a i., vinou vak vznik na zklade
kombincie viacerch initeov.
Subkultry boli skman najm v kontexte socilnej stratifikcie, etnickej
diferencicie, nboenskej orientcie, mestskho spsobu ivota a deviantnho
sprvania.
Napr. H. B. Holingstead v roku 1949 dokzal existenciu vznamnho vzahu
medzi triednou pozciou rodiov tudentov a vzorcami milostnch schdzok tudentov.
Formuloval potom obecnejiu tzu, e na rovnakch stratifikanch rovniach vznikaj
pecifick subkultry, ktor sa reprodukuj tm, e sa interakne uzatvraj voi
odlinm stratifikanm rovniam. Pravidl uzavretia medzi
prslunkmi uritej socilnej vrstvy vedie ku vzniku funknho postojovho,
hodnotovho a normatvneho komplexu, ktor zaha postoje k prci, ku vzdelaniu,
kolskej vchove, mde, jazyku, hudbe, cirkvm a nboenstvu, organizovanm
politickm aktivitm, etnickm meninm at., a ktor sa prejavuje v podobnom a vo
vzahu k inm skupinm pecifickom ivotnom tle a spsoboch reagovania na
opakujce sa socilne podnety.
B. Bernstein vo svojich vskumoch odhalil, e mimoriadnu rolu pri vzniku a najm
reprodukcii subkultry hr proces osvojovania jazyka a osvojen jazykov kd. V rmci
tdia deviantnho sprvania vznikla dokonca pecilna kola, ktor vysvetuje

97
dominantn sprvanie predovetkm ako dsledok socilneho uenia vntri pecifickej
subkultry. Tak vznikaj subkultry, ktor sa vznamne vzauj od dominantnej
kultry a irej spolonosti, hoci plne nie s oddelen nikdy, napr. subkultra
prostitcie, organizovanho zloinu at.
Subkultry maj niekedy tendencie k vedommu sebauzatvraniu, k vytvraniu
skupinovch subkultrnych hranc, ktor plnia funkciu sebaudrania a sebaochrany.
Tento fenomn bol zaznamenan v sprvan napr. subkultry ortodoxnch idov
a niektorch nboenskch skupn v USA.
Subkultry si asto vytvraj osobitn symboliku a tie svojbytn jazyk. Shibamoto
ete v roku 1987 doloil existenciu pecifickho enskho jazyka v niektorch vrstvch
japonskej spolonosti. Vznamn symbolika je typick pre tzv. kontrakultru, ktorou
rozumieme tak subkultru, ktor vytvra a reprodukuje normy a hodnoty, ktor ostro
kontrastuj s analogickmi normami a hodnotami dominantnej kultry. Nejde teda len
o odlinos, ale o radiklne odmietnutie, o vedom kontradikciu.
G. Fine v roku 1979 zaviedol pojem ideokultra, ktor je analogick lingvistickmu
termnu idiolekt : kad skupina si vytvra vlastn, pecifick a neopakovaten kultru
ako produkt spolonej sksenosti a pravidelnej, opakujcej sa interakcie. Tento pojem je
funkne pouiten len vo vzahu k malm socilnym skupinm. Existuj sociologick
tdie mnohch subkultr, napr. discosubkultra, homosexulna subkultra, subkultra
pitia. Vemi dleit je teria subkultry
chudoby, ktor vysvetuje reprodukciu chudoby a teda aj reprodukciu skupn
s vznamne nim socilnym statusom ako reprodukciu uritho subkultrneho
spsobu ivota.

Kontrakultra
Povaujeme ju za kontrastn, opan typ kultry; resp. subkultry vzhadom
k prevldajcemu, dominantnmu, oficilnemu typu v danej spolonosti.
Je pre u typick je neshlas s normami, hodnotami a ideami oficilnej kultry,
zrove ale zvislos na nej, lebo len v jej rmci m kontrakultra zmysel a jej zkladn
premisy s zrozumiten a realizovaten.
Jej vznik je spt najm s procesmi kultrnej zmeny a s kultrnou dezintegrciou
spojenou s disfunkciou sytmu socilnej kontroly.
Zo sociologickho a kulturologickho hadiska mono rozli kontrakultru
vyrastajcu na okraji spolonosti v socilne deklasovanch prostrediach narkomanov,

98
alkoholikov, bezdomovcov, kriminlnych ivlov, vzov a pod. a kontrakultru, ktor
vznikla z protestu a snh realizova urit socilny, kultrny, umeleck, politick,
ekologick alebo in program, ktor nie je obsiahnut v oficilnej kultre a viedol by
k jej transformcii.
Zven zujem spoloenskch vied o problematiku kontrakultry je spt najm
s radiklnym a masovm charakterom protestnch hnut mldee, ktor sa stali jednm
z typickch kultrnych symptmov 2. polovice 20. storoia.
Prejavuje sa odlinm ivotnm tlom, ktor svis s odlinmi kultrnymi
vzormi. Niektor kontrakultry svoju kritiku umiernene obmedzuj na vybran oblasti
oficilnej kultry, rovnako in zase s radiklne voi celmu kultrnemu systmu.
Kontrakultrne hnutia asto sa usiluj o vytvorenie alternatvnej kultry (napr. komny
hippies v 60. rokoch, anarchistick squaty 80. a 90. rokov, rzne novodob nboensk
sekty.).

13.4. Zloky (prvky) kultry

Kad kultra m vlastn, od inch odlin spsoby, ktormi sa zvldaj socilne

lohy a ktor s oznaovan ako prirodzen normlne. Ale v skutonosti
metdy vzdelvania, sobne obrady, nboensk doktrny (idey) a in aspekty
kultry sa ume a s rozirovan prostrednctvom udskch interakci v pecilnych
societach. Na to potrebujeme jazyk, ktor sa ume vlastne nevedome, ktorm sa nm
dostva pouenia o tom, ak hodnoty v ivote treba uznva, akmi normami sa riadi
a ak v rznych prpadoch nasleduj sankcie. Tzn., e zkladnmi prvkami
kultry s :
- jazyk
- normy
- sankcie
- hodnoty
-
Socilne normy
1. Tzv. normy subzistentn ( implicitn, prp. neformlne) nie s vyjadren doslova
(psmom, slovne a pod.) kodifikciou, vinou s odovzdvan tradciou (zvykmi,
obyajmi, mravmi), mda

99
2. Tzv. normy slovn (explicitn, stanoven, proklamovan, prp. formlne) vslovne
formulovan a stanoven ako zkony, nariadenia, vyhlky, poriadky a pod.
Medzi nimi rzne podtypy - normy habitulne (zvykov) vyplvaj
z opakovanho postupu a pravidelnosti
- normy deklaratvne (vyhlsen)

Norma
Veobecne znamen pravidlo (meradlo alebo predpis, vzor), ktor m
veobecn platnos, prp. kritrium pre posdenie uritho javu. Menej asto m
vznam toho, o je obvykl, ben, najastejie (najviac) sa vyskytujce. Poda
platnosti, prp. predmetu, ku ktormu sa norma vzahuje, sa rozliuj normy estetick,
technick, etick (morlne), tatistick, idelne, funkcionlne, psychologick, socilne
at.

Kultrny prvok
Tie kultrny element alebo rys analytick a kvalifikan pojmy sliace na
oznaenie triedy najjednoduchch zkladnch trukturlnych a funknch
jednotiek kultrneho systmu, jeho zkladn skladobn komponent.
Kultrne prvky vystupuj v podobe artefaktov, sociokultrnych regulatvov a ide.
Charakteristickm rysom jednotlivch kultrnych prvkov je to, e koncentruj okolo
seba alie kultrne komponenty, m vtlaj kadej kultre jej jedinen a osobit
tvr. ir sbor kultrnych prvkov je mon tudova na rovni kultrnych komplexov.
V kadej konkrtnej oblasti kultry mono njs rad dominantnch kultrnych
prvkov, ktor prostrednctvom uspokojovania pvodnch a vytvranm novch potrieb
determinuj sprvanie a vnmanie lenov uritej spolonosti a ovplyvuj smer
a rchlos vvoja danho sociokultrneho systmu. Problematika kultrnych prvkov
bola pvodne spt s kvalitatvnou analzou kultry E. B. Tylor, ktor pri tdiu
evolcie prvkov kultry vyuil tatistick a komparatvnu analzu. K rozpracovaniu
terie prvkov kultry a kultrnych komplexov v kontexte vskumu kultrnej difzie
a migrcie prispeli najm predstavitelia nemecko-rakskej koly kultrnych okruhov (F.
Graebner, W. Schmidt) a americkho historizmu (N. C. Nelson, C. Wissler, F. Boas).
Kvalitatvne nov fza tdia prvkov kultry je spojen s budovanm systmovo
orientovanch teri kultry. tdium mechanizmov integrcie prvkov kultry
a problematiky kultrnej konfigurcie je spt najm so kolou americkho

100
konfiguracionizmu (R. Benedictov, M. Opler, A. L. Kroeber), km otzky vskumu
prvkov kultry z hadiska ich prnosu pre zachovanie a fungovanie sociokultrnych
systmov ako celku rozpacovali predstavitelia britskho funkcionalizmu (B. Malinowski,
A. R. Radciffe- Brown). Aj v sasnej vede o spolonosti a kultre hr pojem prvok
kultry vznamn rolu, i ke v konkrtnej teoretickej a empirickej praxi reprezentanti
rznych kl a smerov vymedzuj tto kategriu z rznych zornch uhlov.

Artefakt
Oznaujeme takto akkovek materilny predmet zhotoven alebo
modifikovan udskou innosou v slade s normami uritej kultry. Pvodne bol
tento pojem pouvan v archeologickch vskumoch, kde slil na oznaenie vetkch
umelo vyrobench vytvorench vecnch kultrnych objektov, ktor maj samostatn
funkn urenie. V priebehu 20. storoia rchlo prenikol do socilnej a kultrnej
antropolgie, etnografie, histrie a umenovedy. V archeologickch vskumoch s
artefakty trieden a zoskupovan do kategri, tried, typov a variant. S pokusmi vytvori
z pojmu artefakt inn nstroj systmovo orientovanch vskumov kultry sa
stretvame najm v sasnej anglickej analytickej archeolgii a americkej novej
archeolgii.

13.5 Druhy kultry (lenenie)

1a. materilna v starom ponman kultry oznaenie technk a materilnych

vsledkov udskej innosti (artefaktov) ako prvkov kultry.V novom ponman sa
pouva na oznaenie tch aspektov kultry, ktor reguluj vrobu a pouitie
artefaktov.(McDouglas).
1b.duchovn (nematerilna ) v starom ponman oznaenie pre nematerilnu as
kultry (umenie, nboenstvo, obyaje, zvyky, morlka a pod.)
2a. explicitn (zjavn manifestovan) oznaenie pouvan najm v kultrnej
antropolgii pre t as kultry, ktorej s si vedom jej nositelia, resp. ktor je
pozorovateovi zjavn, neskryt.
2b. implicitn (skryt, latentn) oznaenie pouvan pre t as alebo aspekty
kultry, ktor jej nositelia (vlastnci) nie s schopn exaktne popsa, ktor mus by
rekontruovan analzou alebo ktor prijmaj jej nositelia nevedomo, spontnne (napr.

101
jazyk). Termn zaviedol C. Kluckholm (1941,43) poda ktorho je sekom kultry,
ktor si lenovia spolonosti neuvedomuj alebo s si ho vedom len minimlne.
Nadviazal na E. Sapira, ktor sa zase opieral o R. Lintona (1945) a jeho chpanie
kultry rozlen na tri druhy a dva aspekty. Linton chpal kultru ako sbor zloen
z produktov priemyslu (materilny druh), zjavnho sprvania (kinetick druh)
a poznania, postojov a hodnt uznvanch lenmi spolonosti (psychologick druh),
priom prv dva druhy mono chpa ako zjavn aspekt a tret ako skryt aspekt kultry.
C. Kluckhoim a W. H. Kelly (1945) nahradili termn skryt termnom implicitn.

13.6. Svisiace pojmy a termny

Kultrny typ
Gnozeologick model kultrneho systmu obsahujci funkne spt kultrne prvky
(artefakty, sociokultrne regulatvy a idey) spolon niekokm kultram. Ten ist
kultrny typ mono identifikova u nrodov, ktor s na pribline rovnakej rovni
socilno ekonomickho vvoja a na ktor psobia analogick demografick,
ekonomick, technick a ekologick faktory. Nezvisle na sebe mu vznika
rovnak kultrne typy v spolonostiach, ktor spolu nie s v kultrnom kontexte.
- stanovenm kultrnych typov starch civilizci v Peru, Mezopotmii, Egypte a ne sa
na zklade ich komparcie zaoberal J.H. Steward. Pretoe sa rozdiely medzi kultrnymi
typmi tkaj v prvom rade materilnej kultry, najm spsobu vroby, pracuj niektor
etnografi s pojmom hospodrsko kultrny typ. Napr. N.N. eboksarov sa domnieva,
e vetky hospodrsko kultrne typy, ktor vznikli v predindustrilnej spolonosti,
mono rozdeli do 3 zkladnch skupn, ktor sa od seba lia stle rastcou
produktivitou prce a zvovanm nadvrobku:
1. typy zaloen na love, zbere a iastone rybolove
2. typy spt s primitvnym kopaniiarskym ponohospodrstvom a chovanim dobytka
3. typy, v ktorch hr hlavn ekonomick lohu orba, s vyuitm anej sily domcich
zvierat.
Archeolgovia chpu pod kultrnym typom komplex formlne a funkne
podobnch artefaktov jednej kultrno historickej tradcie.

102
 Kultrna oblas
Ide o geografick zemie, na ktorom sa v dsledku historickch zvzkov, resp.
spoloenskho vvoja, vytvoril rovnak typ kultry.
Zaha asto rzne etnick skupiny alebo nrody. Mu sa li jazykom, stupom
ekonomickho rozvoja alebo rasovou prslunosou, ale ako celok vykazuj spolon
kultrne rysy, ktormi sa odliuj od kultr inch geografickch oblast, a vytvraj tak
jedno kultrne spoloenstvo.
Zavedenie pojmu kultrna oblas do spoloenskch vied je spt najm
s rozkvetom americkho kultrneho difuzionizmu v prvch desaroiach 20. storoia.
Prv explicitne formulovan koncepciu kultrnej oblasti predloil C. Wissler
v prci The American Indian (1917). Bola postaven na kvalifikanom princpe, poda
ktorho boli trieden kultrne rysy vo vzahu k uritmu geografickmu zemiu. Pri
spracovan empirickch dt zskanch z ternnych vskumov indinskych kultr dospel
Wissler k zveru, e urit kultrne prvky a kultrne komplexy s typick pre urit
geografick oblasti Ameriky. Kultra indinskych kmeov, ktor obvaj dan
oblasti, vykazuje napriek vm alebo menm rozdielom zhodn rysy. Poda
Wisslerovej schmy je kad kultrna oblas tvoren kultrnym centrom, ktor je
charakteristick najvou koncentrciou najtypickejch kultrnych rysov, a kultrnym
okrajom alebo perifriou, kde sa tieto rysy postupne strcaj a prelnaj s kultrnym
typom susednch kultrnych oblast. Na perifrich kultrnych oblast tak mono
identifikova spoloenstv s tzv. prechodnmi kultrami.
Wisslerova koncepcia centra a perifrie kultrnych oblast vychdza
z difuzionistickho predpokladu, e zo spsobu rozrenia kultrnych prvkov sa daj
vyvodi historick svislosti. Bol presveden, e kultrne prvky inklinuj k tomu, aby
sa rozirovali vetkmi smermi zo svojho pvodnho zdroja. Poetnos vskytu
starch kultrnych prvkov je preto vyia ne mladch, ktor nemali as sa rozri. Za
centrum kultrnej oblasti a sasne jej najstar bod pritom poklad miesto s najvou
koncentrciou tchto kultrnych prvkov.
Na zklade tejto svojej koncepcie Wissler vypracoval klasifikciu indinskych
kultr poda dominantnch kultrnych rysov a geografickch oblast (jeho prv mapa
zaha 10 kultrnych oblast v Severnej Amerike, 4 v Junej Amerike a 1 v Karibskej
oblasti).
Wisslerovu koncepciu kultrnych oblast a mapu kultrnych arelov domorodej
Ameriky alej rozpracoval a modifikoval A. L. Kroeber.

103
 V priebehu 20. a 30. rokov boli vypracovan klasifikcie kultrnych oblast Afriky
(M. J. Herskowits-1924,1930), Novho Zlandu (H. D. Skinner 1921), Madagaskaru
(R. Linton 1927) a i.
Sasne zosilnela kritika jednostranne orientovanej difuzionistickej koncepcie
kultrnych oblast. Tto toti implikovala predstavu, e len obyvatelia kultrnych centier
boli tvorcami kultrnych hodnt, ktor potom vetci ostatn prebrali, napodobovali
alebo modifikovali. Vhrady proti vzniesli najm predstavitelia konfiguracionizmu, ktor
upozornili na fakt, e tento pojem je umelou kontrukciou sliacou antropolgom. Stle
vak kultrna oblas predstavuje vznamn kategriu a tematick okruh empirickch
vskumov kultry a pecilnej kultrnej ekolgie.

Kultrny okruh
Je to geografick oblas, pre ktor je charakteristick vskyt spolonch
kultrnych prvkov a kultrnych komplexov.
Kultra kadho kultrneho okruhu vykazuje zvltne rysy, ktormi sa li od
ostatnch kultrnych okruhov
Vzjomne spt alebo spolone sa vyskytujce kultrne prvky, typick pre urit
kultrny okruh mono identifikova na rovni artefaktov, sociokultrnych regulatvov
a ide.
Problematiku kultrnych okruhov anticipovali vo svojich prcach u predchodcovia
nemeckho difuzionalizmu F. Ratzel a L. Frobenius. Za tvorcu terie kultrnych
okruhov mono povaova a F. Grebnera, zakladatea nemecko-rakskej koly. Svoju
koncepciu kultrnych okruhov predloil roku 1904. Na zklade
podobnosti kultrnych prvkov vymedzil difuzionistick model v Ocenii a B.
Ankermann v Afrike. Teoretick zdvodnenie podal Grabner roku 1911 v prci Methode
der Ethnologie, v ktorej vytil ako zkladn cie etnolgie tdium kultrnej difzie
a migrcie obyvatestva v dejinch a rekontrukciu pvodnch historickch kultrnych
okruhov. Vo vklade dejn kultry vychdzal z predpokladu, e poiatky vvoja udstva
s spt s pvodne izolovanmi, vzjomnho kontaktu zbavenmi pospolitosami, ktor
v zii vytvorili rad prvotnch, zkladnch kultrnych okruhov (Kulturkreisen). al
vvoj kultry u ale nie je zaloen na nezvislej inovcii a tvorivosti rznych nrodov
a kultr, ale na monosti vzniku a rozvoja kultrnych kontaktov, ktor umonili (najm
v obdob sahovania nrodov) rozrenie pvodnch kultrnych prvkov a komplexov do
celho sveta. Kultrne javy, ktor maj svoj pvod v zii, prenikli do ostatnch

104
svetadielov, kde historicky rzne kultrne okruhy navrstven na seba dali vznikn tzv.
kultrnym vrstvm.
alie rozpracovanie koncepcie kultrnych okruhov je spojen s najvznamnejm
predstaviteom koly kultrnych okruhov W. Schmidtom, ktor v prci Handbuch der
Methode der Kulturhistorischen Ethnologie (1937) systematicky rozvinul teriu
i metodolgiu vskumu kultrnych okruhov. Vychdzal z predpokladu, e kultrne
kontakty sa netkaj len jednotlivch kultrnych prvkov, alebo malch skupn, ale e
procesy migrcie a difzie zahaj cel kultrne komplexy, obsahujce vetky
vznamn oblasti materilnej a duchovnej kultry (ekonomiku, nboenstvo, zvyky,
obyaje at.)
V dobe rozkvetu difuzionalizmu nala kultrno-historick metda vskumu
kultrnych okruhov mnoho stpencov v Eurpe; v priebehu alch rokov sa vak stle
viac prejavovala celkov pekulatvnos modelov kultrnych okruhov a kultrnych
vrstiev, jednostrannos difuzionistickho vkladu kultry a redukcia kultrneho vvoja
na phe premiestovanie a prevrstvovanie niekokch kultrnych okruhov. Ku
kritickmu prehodnoteniu koly kultrnych okruhov vrazne prispelo aj zavedenie
novch exaktnch metd a technk antropologickho a archeologickho vskumu (rdio
karbnov datovanie a i.). Koncepcia kultrnych okruhov ako nstroja difuzionistickho
vskumu kultry napriek tomu zohrala vznamn lohu v eurpskej etnografii, etnolgii
a archeolgii 1. polovice 20. storoia.

Kultrny komplex
Tmto termnom oznaujeme sbor vzjomne zvislch alebo integrovanch
kultrnych prvkov, resp. funkn zoskupenie okolo dominantnho kultrneho
prvku.
Je to vntorne spt, logick a funkn celok, ktor vtla kadej kultre jej
charakteristick tvr.
Pri tdiu kultry modernch spolonost mono identifikova typick kultrne
komplexy, ktor paralelne funguj v rznych odlinostiach ivota spolonosti.
Vskumy preliterrnych spolonost oproti tomu dokzali existenciu
sociokultrnych systmov primrne sptch s jednm zkladnm kultrnym komplexom
(napr. s lovom uritho zvieraa alebo pestovanm uritej plodiny). Na oznaenie radu
vzjomne sptch kultrnych komplexov pouvaj niektor sociolgovia
a antropolgovia pojem kultrna konfigurcia, o je napr. sasn typ industrilnej

105
spolonosti, ktor je dnes charakteristick pre mnoho sociokultrnych systmov sptch
funknou i trukturlnou zvislosou.
Problematiku kultrneho komplexu anticipoval u L. Frobenius, ktor explicitne
upozornil na fakt, e kultrne prvky s vzjomne spt do uritch sborov. Ich
vntorn integrcia vak preho nepredstavovala primrny vskumn problm, pretoe
podobne ako jeho nasledovnci (F. Graebner, B. Ankermann, W. Schmidt)
venoval pozornos najm difzii kultrnych prvkov a kultrnych komplexov.
Predstavitelia eurpskeho difuzionalizmu rovnako ako ich americk kolegovia
(F. Boas, C. Wissler, A. L. Kroeber) maj sce znan zsluhu na presaden pojmov
kultrny prvok a kultrny komplex ako vznamnch nstrojov empirickho tdia
kultrnej difzie a migrcie, ale problematika systmovho vskumu kultrnych
komplexov ako vntorne integrovanho systmu zostala na okraji ich zujmu.
Kvalitatvne nov prstup ku tdiu kultrneho komplexu ako vntorne
integrovanho, fungujceho systmu je spt a s vskumami predstaviteov americkho
konfiguracionalizmu (E. Sapir, R. Benedictov, M. Opler) a britskho funkcionalizmu
(B. Malinowski, A. R. Radcliffe- Brown). V sasnej vede o kultre je spochybnen
tradin vymedzenie kultrneho komplexu s rolou dominantnho kultrneho prvku
a stle viac sa kladie draz na tdium komplexnosti kultrneho komplexu ako celku.

Loklna kultra
Kultrno-historick a geograficky pecifick kultrny systm oznaujeme ako
loklnu kultru. Fixuje fakt plurality kultr. Jeho zkladnou gnozeologickou funkciou je
vies deliacu iaru medzi odlinmi spsobmi kultrnej adaptcie, ktor si v priebehu
dejn vypracovali historick pospolitosti obvajce rzne geografick reginy
Loklne kultry existuj ako relatvne autonmne, regionlne, asovo i priestorovo
obmedzen kultrne systmy, ktor zahaj artefakty, sociokultrne regulatvy
(obyaje, mravy, zkony, tabu) a idey typick pre lenov uritho loklneho
spoloenstva.
Z reflexie existencie loklnych kultr bol odvoden kultrny relativizmus.
Niekedy sa tento pojem pouva ako synonymum miestnej kultry v zkom
ponman regionlnych pecifk tzv. kultrneho ivota.

Primitvny (primitvny nrod, primitvne spoloenstvo)

Mnohoznan termn, pouvan v socilnych vedch najm v dvoch vznamoch :

106
 ako zisovac sd v socilnej antropolgii vo vzname pvodn, asovo ran stav
vvoja, jednoduch, zastaven vo vvoji, neporuen, v pvodnom stave;
ako oznaenie sboru socilnych a kultrnych javov, ktorch charakteristickmi
znakmi je absencia psanej rei a rann vvojov stupe celej kultry (techniky),
ktorm sa odliuje od tzv. vysokch (vvojovo vyspelch) kultr (spolonost).
asto sa synonymne pouva oznaenie neliterrny, preliterrny alebo folk culture
i folk society. V nemeckej literatre sa pouva aj termn prrodn (prrodn nrody)
na rozdiel od kultrny (kultrne nrody). Aj primitvne spolonosti vak maj svoju
kultru, teda s kultrne. V sasnosti pouvan termny : rozvojov, nerozvinut
spolonos mono ich chpa len v uritom referennom systme, v ktorom je dan
norma, ku ktorej sa termn prirauje. Navye kad spolonos sa rozvja.
Preliterrna (kultra)
Termn oznaujci absenciu psanho jazyka (psma) v uritej kultre. Na
rozdiel od neliterrna vak implikuje vvojov fzu, v ktorej urit spolonos alebo
kultra dospela k znalosti psma a psomnho jazyka. Tzn. e preliterrna oznauje
skoriu vvojov fzu spolonosti, ktor je v sasnej dobe u literrna, a to t fzu,
v ktorej bola ete bez psomnho jazyka.

107
 14. RODINA

14.1. lohy a funkcie rodiny

Zvltny vznam rodiny spova v jej dvoch zkladnch funkcich :

1. je jedinou skupinou schopnou rozplodzovania - nerozmnouje sa prijmanm novch
lenov, ale ich rodenm, t.j. zabezpeuje biologick trvanie spolonosti (rodenm novch
lenov a odovzdvanm biologickch vlastnost)
2. odovzdanie kultrneho dedistva v jeho zkladnej forme. Aj v inch skupinch
prebieha vchova, ale rodinn vchova, najm do 5. roku, je zvl vznamn pre
vytvranie zkladnch faktorov osobnosti.
lohy rodiny :
Urit innosti, ktor maj vyvola poadovan vsledky, innosti, ktor rodine zverila
iria spolonos alebo boli prijat vedome celou skupinou.
Rodina - je skupina osb spojen vzahom manelstva a vzahom rodiia - deti.
- 2 zkladn vzahy : manelstvo
prbuzenstvo
- rodiia a deti ij zvyajne spolu a tvoria domcnos - t me ma 2,3 i viac
generci
Funkcie rodiny :
1. reprodukn funkcia biologick reprodukcia spolonosti a regulcia sexulnych
vzahov
2. ekonomick funkcia - rodina ako spotrebn jednotka, materilne zabezpeenie det
a heterognna oblas domcich prc
3. socializan funkcia - poiaton socializan prostredie pre deti ( vchova det
vplva aj na socializciu rodiov)
4. emocionlna funkcia - citov vzahy s zaloen na intimite, to z rodiny vytvra
prirodzen zzemie pre ivot lenov, poskytuje citov oporu, porozumenie, pocit
blzkosti ud, na ktorch mu zle

108
5. je to intitcia spoloenskej kontroly, najm voi mladmu pokoleniu; je vznamnm
faktorom kontroly sexulneho sprvania
truktra a vntorn organizcia rodiny zvis na mnohch faktoroch:
me zvisie na type manelstva :
- monogamn
- polygamn - polygnia (mnohoenstvo)
- polyandria ( mnohomustvo)
V udskch spolonostiach sa polygamia vyskytuje astejie ne monogamia - G.
P. Murdock :
- monogamia v 43 znmych spolonostiach
- polygnia v 193 znmych spolonostiach
- polyandria v 2 znmych spolonostiach
poda okruhu, z ktorho je roben vber manela, s manelstv :
- endogamick - uzavieran v rmci irej pospolitosti (triedy, kasty)
- exogamick - nutne musia by uzavret medzi partnermi z rznych skupn
poda hierarchie preste a moci v rodine :
- patriarchlne
- matriarchlne
- egalitrne - prevauj v sasnch spolonostiach
poda dedenia mena a majetku (spoloensk pozcia):
- patrilinerne
- matrilinerne
- bilaterlne
poda miesta bvania po svadbe:
- patriloklne - dom enchovho otca
- matriloklne - dom rodiov nevesty
Typy rodinnch truktr sa v priebehu asu menia - s zvisl na historickej
epoche, na prijatom type nboenstva, na zkonodarstve, na rovni civilizanho
rozvoja.

14.2. Faktory a fzy rozvoja rodiny

Rodina m biologick zklad, t.j. uspokojovanie sexulneho pudu, pudu samca

dominova, biologick zvislos dieaa na matke, ktor sa vyskytuje najm u cicavcov.

109
Uspokojovanie sexulneho pudu ako biologick zklad rodiny nesta (ten me by
uspokojovan aj mimo rodiny - mimomanelsk styky, prostitcia, onnia). Stlos
pohlavnho pudu u loveka, nadstavba, ktor vznikla nad jeho uspokojovanm, to s
biopsychick faktory, ktor psobia na stabilizciu manelstva.
V mnohch spoloenstvch existuj trpen alebo a intitucionalizovan formy
predmanelskch stykov - Murdock skmal 250 rznych spolonost - predmanelsk
styky (bez krvismilstva) s plne dovolen v 65 spolonostiach, prpustn za uritch
podmienok v 43 spolonostiach, hanen v 6 spolonostiach, zakzan v 44
spolonostiach (v 92 spolonostiach pre nedostatok dajov nezisten). Zkaz
krvismilstva je veobecn, (tzv. incestn tabu).
Biologick sily psobiace v rodine s obmedzen rigorznymi rmcami obyaj,
prvnych prkazov, nboenstva, tlaku verejnej mienky, loklneho spoloenstva a pod.
Vsledkom ich innosti s urit fzy rozvoja rodiny: vber partnera a zasnbenie -
v rznych formch : manelsk zmluvy, chodenie, formlne zasnbenie, formlne
vyznanie lsky, zakpenie, nos, podmienenie manelstva venom a i.
Faktory vberu partnera:
1. priestorov blzkos
2. predstava o idelnom partnerovi
3. obraz vlastnch rodiov
4. snahy o utvranie vlastnho ivota a partner, ktor by ich podporil
5. tendencia k homogamii (podobn partner) alebo k heterodamii (odlin).
Typy lsky : s dominujcou iadostivosou, idealizcia partnera (romantick lska),
platonick lska, preintelektualizovan, priatesk, lska hadajca spolon rados zo
ivota a i.
Manelstvo je spoloensky normovanm vzahom, v ktorom dochdza
k pretvoreniu asto osobnej citovej zaangaovanosti na trval prispsobovanie
a spoluprcu pri realizcii loh manelstva.
Prechod od zasnbenia k manelstvu je vo vetkch spolonostiach spojen
s obradom (nboenskm, ttnym, magickm alebo spoloenskm).
Akt uzavretia manelskho zvzku je aktom uznania spoloenskej zrelosti,
priznanm schopnosti prija zvzky manelstva, schopnosti udriava rodinu
a vychovva deti.
Kad manelstvo, ktor sa nerozpadne, prechdza 3 vvojovmi fzami :
1. pred narodenm 1. dieaa

110
 2. obdobie vchovy det
3. obdobie po odchode samostatnch det
Vntorn sdrnos manelstva a rodiny je ovplyvovan vntornmi a vonkajmi
silami.
Vntorn sily :
1. vzjomn lska, rozhodujca o vobe partnera
2. pocit zvzku voi manelovi a deom
3. spolon snaha o spoloensk postup, kariru, zariadenie domcnosti
4. starostlivos o spolon byt, domcnos, domce hospodrstvo, starostlivos o deti
a deba prce v tchto oblastiach
5. vedom alebo nevedom snaha splni oakvania prostredia, irieho prbuzenstva
a irch skupn
6. snaha o splnenie vlastnch prian a predstv z obdobia zasnbenia
7. monos harmonickho rozvoja vlastnej osobnosti a vyuitie manelstva ako
prostriedku realizcie expanzvnych tendenci osobnosti
Vonkajie sily :
1. magick sankcie, ktor niekedy znemouj rozchod
2. tlak verejnej mienky alebo systm sankci, ktor odmietaj uzna spoloensk pozciu
ud z rozbitch manelstiev
3. tlak ekonomickch podmienok
4. poiadavky prostredia tkajce sa starostlivosti o deti
Za zdar manelstva s v rznych spolonostiach povaovan rzne veci:
1. dosiahnutie osobnho astia
2. splnenie loh manelstva (deti, ekon. spech ...)
Kritri zdaru manelstva :
1. trvalos manelstva
2. subjektvny pocit astia oboch partnerov
3. splnenie toho, o oakvaj irie skupiny
4. pln rozvoj osobnosti manelov
5. dosiahnutie plnho prispsobenia - vntorn integrcia manelstva, neexistencia
zvanch konfliktov a krz

111
 14.3. Konflikty, krza, naptie, dezorganizcia a rozvrat.

Konflikt je stretnutie vyvolan nezhodou v postojoch, cieoch, rozpornmi

spsobmi innosti voi konkrtnemu predmetu alebo situcii.
Konflikty - s nevyhnutn, ale mu by rieen a likvidovan bez stp.
Naptie je trvalm a nevyrieenm konfliktom. Me by:
zjavn, otvoren
doasne potlaen - vtedy sa kumuluje a naber na emocionlnej sile. Toto vedie
k stlej podrdenosti, agresivite a me vies k dezintegrcii rodiny
(zanedbvanie povinnost jednho alebo oboch manelov, manelsk nevera,
alkoholizmus, rozbitie rodiny). Pvod naptia - rzny (psychick, rozdiely
kultrnych vzorov, zmena spoloenskch rl, neprispsobenie citov alebo
sexulne, ekonomick nezhody).
Konflikty sa netkaj len vzahu rodiov, ale mu by aj medzi rodimi a demi
- rznos veku, povh, rozdielnos kultrnych vzorov (konflikt hodnt, vzorov
sprvania).
Krza znamen vznik novej situcie, v ktorej sa nedaj poui zauvan vzory
sprvania, konania, ned sa nimi riei a preto skuton potreby jedincov alebo celej
skupiny zostvaj neuspokojen.
Druhy krz v rodine :
1. Manelsk trojuholnk
2. Nesplnenie ndej z doby zsnub a sklaman ndeje tkajce sa det
3. Hanba jednho z manelov, ktor znamen spoloensk degradciu (opilstvo,
zloinnos, nemanelsk diea ...)
4. Ekonomick krza, ohrozujca ekonomick zklady rodiny
5. iveln katastrofy a neastia
6. Vojna, dlh rozluka a s vojnou spojen demoralizcia
Krzy mu vies k dezorganizcii rodiny, ke nie s vykonvan vzjomn zvzky
manelov, ani ich zvzky k deom. Dezorganizcia - me vies k rozpadu rodiny
odchod jednho z manelov, separcia alebo rozvod.
Porozvodov situcia - rozvodom sa kon manelstvo, nie rodina. T sa
radiklne men, najm pre deti. U ns asi 20 % det ije v klasickom type rodiny
(monogamn manelstv prvkrt enatch rodiov), asi 400 tisc det do 15 rokov
zailo rozvod rodiov (v roku 1961 to bolo pribline 260 tisc). Rozvodovos stpa,

112
pribda det v neplnch alebo novozaloench rodinch. Vznik tzv. agregtnej rodiny
- v nej sa stretvaj udia s vemi lenitmi prbuzenskmi vzahmi. Vskumy ukazuj,
e dobr vzah rodiov a det nezaruuj automaticky prbuzensk zvzky. Do popredia
sa dostvaj tak hodnoty, ako s nekonfliktn vzahy medzi rozvedenmi rodimi
a priazniv atmosfra v novom manelstve.
Deti z rozvedench manelstiev sa v dospelom veku rozvdzaj astejie ako deti
zo stabilizovanch manelstiev. V priebehu socializcie si teda deti osvojuj aj tie typy
vzahov, ktor utvraj manelsk spoluitie rodiov. Rozvod chpu ako spsob rieenia
manelskho nesladu a to ovplyvuje aj spsob, akm bud sami chpa
a uskutoova manelsk vzah. Dokonca mal deti s v tomto smere uenlivejie ne
mlde v puberte a adolescencii.
Nevera - spolonos je tolerantnejia voi manelovej nevere, ale t, ktorch sa to
tka, ju nes vemi ako. Oklaman partner nechpe neveru len ako naruenie
sexulneho vzahu, ale aj ako ohrozenie vetkch hodnt, na ktorch je manelstvo
zaloen. Z toho plynie : na jednej strane je utajovan, na druhej strane ju sprevdza
iarlivos (a to aj v podobe preventvnych opatren), niekedy a v patologickch
formch.
Sociologick vskumy kontatuj, e :
- menej tolerantn, zmierlivejie i sebakritickejie bvaj skr eny;
- sklon k nevere silnie u muov v strednom veku;
- nevera je astejia u ud s vysokokolskm vzdelanm
- diea nie je barirou proti mimomanelskm sexulnym stykom
- podozrievanie z nevery je astejie u ien;
- nevera figuruje asto ako prina rozvodu, ale rozveden si podstatne viac ne vernos
cenia u svojich novch partnerov primnos a rozvnos.
Ke dochdza k uvoneniu sexulnych vzahov, citov puto sa stva
nedostatonou zrukou stability manelskch vzahov. Nahrdzaj ho tie osobn
vlastnosti partnerov, ktor reprezentuj socilne hodnoty : zodpovednos, porozumenie,
schopnos dohody a vzjomn repekt.
Rozpor medzi tm, ako si manelstvo predstavovali a ak naozaj je (najm pri kritickch
situcich) :
A - udalos, ktor vyvolva kritick situciu
B - prostriedky, ktor me rodina poui pri jej rieen
C - predstavy, poda ktorch lenovia rodiny pristupuj k udalosti A

113
Niektor autori ete pridvaj :
D - miera zranitenosti rodiny udalosou A
E - regeneran schopnos rodiny
Manelstvo nie je zkladom rodiny, ale iba zkladom rodinnej atmosfry.
Zkladom rodiny s deti, ale ich ivot neovplyvuj len vzahy medzi nimi a rodimi,
ale aj vzahy medzi rodimi, t.j. manelsk.
Poatie rodiny sa nesie v dvoch lnich:
je to intitcia
je to skupina

V sociolgii obe lnie vytvraj vlastn modely rodiny. Ich zkladn vlastnosti :

Vlastnosti Rodina ako Rodina ako

rodiny Intitcia skupina
sdrnos vonkaj ntlak vntorn pralivos
vedenie Autoritrske demokratick
ciele podriadenos rodinnm cieom sebarealizcia
lenenie povinnost prsne deba rl partnerstvo
orientcia dodriavanie tradci pokrokovos
zmysel sprvania Povinnos astie
zsada sprvania Repekt osobn nklonnos
reakcia na zmeny Konzervatvnos prispsobivos

o je teda rodina: a) intitcia ? b) skupina ?

a) S pojmom intitcia sociolgia spja pojmy rola, autorita, disciplna, formlna
truktra socilnych javov, systm odmien a sankci - teda vyjadruje nadindividulny
systm vzahov a z toho sa odvja loha rodiny v spolonosti.
b) Mal skupina - spja sa s osobnmi kontaktmi, citovmi putami, medziudskmi
vzahmi. V tomto prpade je zvraznen loha rodiny v ivote jednotlivca.
Odpove na uveden otzku znie: pri rodine ide o dleit socilny tvar, ktor je
spojovacm lnkom medzi jednotlivcom a spolonosou. Je to intitcia i mal skupina.

114
 14.4. Fzy ivotnho cyklu: detstvo, mlados, dospelos, staroba.

Detstvo obdobie, ke je jednotlivec (ja) problmom pre svoje okolie

Ran detstvo 2. 3. r., ivot v rodine, odliovanie seba od okolia, neverblna
komunikcia, rozliovanie znmeho od neznmeho, formovanie citovch vzieb,
internalizcia rodinnch vzahov
Predkolsk vek stretnutie s mimorodinnm prostredm (jasle, klka), verblna
komunikcia, citov vnmanie rodinnho prostredia a svojej pozcie v om. Stretvanie
s vrstovnkmi a dospelmi uvedomovanie si seba, svojho postavenia medzi umi,
svojich nedostatkov a prednost.
kolsk vek osvojovanie si rl, vyplvajcich z plnenia vnejch povinnost.
Vzrast loha rozumovho a pamovho uenia. Prslunos k rznym skupinm,
v ktorch sa formuje osobnos dieaa poda pravidiel skupinovho spoluitia.
S povinnosami aj pocit zodpovednosti, na pozad skupinovho ivota sa formuj aj
osobn zujmy a postoje tm v sociolgii myslme dispozciu k uritmu povolaniu.
V tomto obdob diea vnik do sveta dospelch vo fantzii rozvja vahy
o atraktvnom povolan aj partnerovi.

Mlados obdobie, ke sa ja stva problmom samo pre seba

Zana sa pubertou (biologickm dospievanm). Objavuj sa problmy pre tto
fzu ivotnej drhy celkom pecifick : vzah k druhmu pohlaviu a zbavovanie sa
rodinnej kontroly. Emancipcia od rodiny je zave brliv. Na pozad brok sa vak
riei problm socilnej identity, t.j. sebauvedomovania, sebavedomia, vysujci napr.
do realistickejch vah o povolan.
V 2. fze mladosti (adolescencia) nadobda lovek cel rad zkonnch prv
a povinnost (obiansky preukaz, plnoletos, volebn prvo) a zana sa aj
prehodnocovanie rovne a kvality osobnosti mladho loveka. Je to obdobie krzy
dospievania, ktor zva pramen z silia vyrovna sa s poiadavkami kadodennho
ivota a s rozvlnenou hladinou citovho ivota. Lska a prv sexulne sksenosti patria
k tomuto obdobiu. Biologick dospelos nie je ete dospelos citov a socilna, preto
takto prv sksenosti mu ma aj dramatick dsledky.

115
 Dospelos obdobie , ke s in problmom pre ma.
Ran dospelos nstup do prvho zamestnania, zaloenie rodiny. Konkretizcia
ivotnch plnov a zaiatok ich realizcie. S nadobdanm socilnej a ekonomickej
samostatnosti sa vrazne menia vzahy k rodiom - obdobie rozporov a konfliktov
obyajne strieda obdobie tolerancie, rovnoprvnosti a vzjomnho pochopenia. Vek
zlom prv diea. Vstup do lohy rodiov zmena ivotnho tlu i vzahov medzi
manelmi.
Druh fza dospelosti zvyajne v znamen zmien povolania. Zavruje sa obdobie
odbornej kvalifikcie, nov monosti profesionlneho postupu, kariry. V rodine
pozornos zameran na deti kolskho veku a zmeny v manelskch vzahoch,
vyplvajce najm z posunu v debe rl. eny : problm vzahov k rodine
a k zamestnaniu. Rast potu a intenzity manelskch krz, zniovanie potu priateov
a spoloenskch kontaktov, zvyovanie zujmu o vonkajie znaky spokojnosti
a blahobytu, vek pozornos venovan ivotnmu tlu a vyuvaniu vonho asu.
Tretie obdobie dospelosti - premeny rodiny: deti dospievaj, osamostatuj sa .
Zvyuje sa zujem o prcu, najm u ien, bytkom povinnost v domcnosti. Hlsi sa
krza tzv. strednho veku prv vne bilancovanie. Vystenie asto vo vyten novej
ivotnej perspektvy. Prejavuje sa zva v podobe stratgie, ako i zoi voi
monostiam, ktor sme si vytvorili v predolom ivote.

Staroba ja sa stva zase problmom pre ostatnch podobne ako v detstve.

Medznkom je zvyajne ukonenie ekonomickej pracovnej aktivity a odchod do
dchodku. Socilne postavenie a odborn autorita asto kulminuj, ale prichdzaj
neprjemn zmeny fyzickch funkci. V rmci rodinnho ivota nov prbuzensk
siete, deti maj vlastn rodiny s novmi nrokmi na socilne kontakty.
Zmena truktry zujmov prvorad zujem je o zabezpeen a pokojn starobu.
Toto obdobie asto sprevdza pocit przdnoty a nenaplnenosti, o je dsledkom
oslabenia socilnej aktivity. pecifick problm je smr jednho z partnerov a z toho
vyplvajci pocit osamelosti a zvislosti od okolia.

116
 15. NBOENSTVO

V udskej psychike je najzloitejou silou predispozcia pre nboensk vieru. Je to

asi nevykoreniten sas udskej prirodzenosti.

15.1. Zkladn charakteristiky nboenskej viery

. Durkheim charakterizoval nboensk prax ako posvtenie skupiny a jadro

spolonosti.
Je to jedna zo strnok socilneho sprvania, ktor sa zretene prejavuje v kadej
udskej spolonosti od lovcov zberaov a po socialistick republiky.
U pred 60 000 rokmi ozdobovali udia v anidare v Iraku hrob 7 druhmi kvetov,
ktor mali lieiv a hospodrsku hodnotu. Od tej doby vytvorilo udstvo okolo 100 000
nboenstiev.
Skeptici s presveden, e nboenstvo je len ilziou, ktor veda a uenie zapud.
Nanajv si myslia, e udstvo postupuje k poznaniu prostrednctvom logotaxie, t.j.
automatickej orientcie na informciu, take pod vplyvom rozirujcich sa informci,
prstupu k nim, mus nboenstvo nutne ustupova. Zd sa vak, e je to povrchn
koncepcia dnes mono poveda, e vedomosti sa s nadenm zapriahaj do sluieb
nboenstva. USA, technologicky a vedecky najvyspelejia krajina sveta, s zrove
druhou najnbonejou krajinou po Indii.
Zd sa, e udia radej veria ako vedia. Ako napsal Nietzsche : Radej maj ako
zmysel przdnotu ne by boli przdni zmyslu (t.j. bez neho).
Dnes rovnako ako prv nedokeme pochopi vznam kolzie medzi
nevyvrtitenm vedeckm materializmom a nepohnutenou nboenskou vierou.
Sname sa s tm vyrovna pragmatickmi krokmi. Nae schizofrenick spolonosti
postupuj poda vedomost, ale prevaj na zklade inpircie odvodenej z rovnakej
viery, ktor zrove podrvaj. Tradinmi metdami analzy a redukcie me veda
vysvetli nboenstvo, ale neme zni vznam jeho podstaty.

117
 Stle plat zver M. Webera, e jednoduch nboenstv hadaj nadprirodzen
kvli isto svetskm odmenm : dlh ivot, bohat pdu a stravu, odvrtenie fyzickch
katastrof a porka nepriateov.
V evolcii pokroilejch nboenstiev psob v saen rznych siekt urit druh
kultrneho darwinizmu: t, ktor zskaj prvrencov, sa rozrastaj, t, ktorm
sa to nedar, mizn. Preto sa nboenstv, podobne ako in udsk intitcie, vyvjaj
smermi, ktor rozmnouj blahobyt svojich stpencov. Pretoe tento demografick
prospech mus pripadn skupine ako celku, d sa zska bu altruizmom, alebo
vykorisovanm, priom ist sekty prosperuj na kor inch. Ako alternatva me
prospech vznikn aj ako vsledok veobecnho zlepenia schopnost vetkch lenov.
Vsledn rozdiel v socilnych podmienkach je rozdiel medzi nboenstvami skr
utlaovateskmi a skr blahodrnymi. Do istho stupa s asi vetky nboenstv
utlatesk, najm ak s uprednostovan nelnckymi zriadeniami a ttmi.
V ekolgii existuje tzv. Gauseov zkon, poda ktorho plat, e maximlnu
saivos nachdzame medzi tmi druhmi, ktor maj toton potreby. Podobne je to aj
pri nboenstve : jedin forma altruizmu, ktor sa prejavuje, navye len zriedka, je
tolerancia k inm nboenstvm. Ich nepriatestvo vzrastie, ak sa spolonosti dostan do
sporu, pretoe nboenstvo jedinenm spsobom sli pre ely vedenia vojen a pre
ekonomick vykorisovanie. Nboenstvo vaza sa stva meom, nboenstvo
porazenho ttom.
asto sa ved diskusie o existencii materilnej zkladne nboenskho procesu. Ak
pripustme jej existenciu ako aj to, e by ju konvenn veda mohla skma, aj tak bude
ak deifrova ju z dvoch dvodov :
1) nboenstvo je jednou z hlavnch kategri sprvania, nepopieratene
jedinenho pre ud. Je nepravdepodobn, e by sa na nboenstvo dali v hocijakej
priamej forme aplikova zsady evolcie erpan z existujcej populanej biolgie
a z experimentlnych tdi nich ivochov.
2) rozhodujce pravidl uenia a ich konen genetick motivcia s asi ukryt
pred vedomm, pretoe nboenstvo je najm procesom, ktorm s jedinci presviedan,
aby podriadili svoj bezprostredn vlastn zujem zujmom skupiny. Predpoklad sa, e
veriaci podstpia krtkodob fyziologick obete pre svoje vlastn dlhodob genetick
zisky.

118
 udia vyaduj prost pravidl, ktormi sa rieia zloit problmy a maj sklon
odporova kadmu pokusu narui ich kadodenn ivot a nevedom poriadok,
ktorm sa riadia.
Hlbok truktru nboenskej viery meme sondova tak, e sa pozrieme na
prrodn vber na 3 rovniach:
1) na povrchu je cirkevn vber nboensk vodcovia volia rituly a konvencie
poda ich emocionlneho psobenia za danch spoloenskch podmienok. Cirkevn
vber me by bu dogmatick a stabilizujci alebo evanjelick a dynamick. V oboch
prpadoch sa vsledky prenaj kultrne. Preto s odlinosti nboenskch praktk
v rznych spolonostiach zaloen na procesoch uenia a nie vrodench gnoch.
2) ekologick vber nech je cirkevn vber akokovek vern emcim
veriaceho, nech sa tento hocijako ahko nau uprednostovan konvencie, vsledn
praktiky s naopak konfrontovan s poiadavkami prostredia. (Ak nboenstvo poas
vojny oslab svoje spoloenstvo, podpor detrukciu prostredia, naru ivot,
rozmnoovanie, tak si pripravuje vlastn koniec, aj ke krtkodobo dosiahlo
emocionlny spech).
3) uprostred tchto komplikovanch epicyklov kultrnej evolcie a fluktucie
obyvatestva sa men aj frekvencia gnov.
Ak sa chceme pozrie na to, i je vbec ovplyvnitenos medzi tmito 3 rovami,
musme chpa nboensk sprvanie iroko, aby obsahovalo aj mgiu a posvtn
kmeov rituly, ale aj prepracovanejie viery vychdzajce z mytolgie.
Ritul niektor autori z oblasti socilnych vied nachdzaj analgiu medzi
obradmi ud a prejavmi zvieracej komunikcie. Ale : vina udskch ritulov m
viu hodnotu ne len hodnotu bezprostrednho signlu. Durkheim: rituly nielen
oznauj morlne hodnoty, komunity, ale tie ich znova potvrdzuj a obnovuj.
Posvtn rituly s zretene udsk. Ich elementrne formy svisia s mgiou,
s aktvnym pokusom manipulova prrodu a bohov. Mgiu praktikovali (aj dnes) zvltni
udia, amani, kzelnci, arodejnci. Verilo sa, e len oni maj tajn znalosti a moc,
ktor im umouje jedna s nadprirodzenmi silami prrody, a ich vplyv mohol previ
vplyv kmeovch nelnkov.
Posvtn rituly mobilizuj a rozvjaj primitvne spolonosti spsobom, ktor sa
zd by priamo a biologicky vhodn. Obrady mu poskytova informcie o sile
a majetku kmeov a rodn.

119
 Rituly tie reguluj vzahy, v ktorch by inak boli dvojznanosti a prlin
nepresnos. Patria sem inician rituly prechodu: mladk - dozrievanie, teda
spolonos by mala problm, i ho zaradi k deom alebo k dospelm. Ritul prechodu
tto nejasnos vyluuje, ke arbitrrne znen klasifikciu zaloen na nepretritom
vzostupe na dichotmiu. Sli to aj k upevneniu pt mladej osoby k dospelej skupine,
ktor ho prijma.
Sklon udskej mysle zbavi sa problmov pomocou linernej klasifikcie sa
prejavuje aj v arodejnctve. Vo vetkch spolonostiach m aman tak postavenie, e
me bu liei alebo psobi nepriaznivm zariekanm. Ak proti jeho roli nikto
neprotestuje, te sa on a jeho prbuzn rozrenej prvomoci. Ak jeho iny s nielen
priazniv, ale aj posvten ritulom, potom prispievaj k upevneniu a integrcii
spoloenstva.
Honba na arodejnice, druh strnka arodejnckej praxe, je ovea zhadnej
fenomn.
Preo udia as od asu vyhlasuj, e ich niekto uhranul alebo pokodil ich
spolonos a ptraj v susedstve po nepriaznivch nadprirodzench mocnostiach?
Exorcizmus a inkvizcia s fenomny rovnako zloit a mocn ako magick praktiky,
ale motivciu k nim treba hada v potrebe jednotlivcov njs samch seba. Epidmia
honby na arodejnice v tudorovskom a stuartovskom Anglicku je pomerne dobre
dokumentovan. Katolcka cirkev ponkla obanom pred tmto obdobm (1560-1680)
dobre organizovan systm ritulnej prevencie pred zlmi duchmi a nepriaznivm
zariekanm. Cirkev v skutonosti praktikovala pozitvne arodejnctvo. Reformcia
odstrnila tto psychologick ochranu. Protestantsk duchovn odsdili star nboensk
praktiky, ale znova potvrdili existenciu mgie zla.
Uhranut osoby, zbaven ritulnych protiopatren, sa obrtili na podozrievan
arodejnice sami, verejne ich obviovali a snaili sa ich znii. (alobca chudobn
ena s prosbou. alobca jej nevyhovel a ke sa mu stalo neastie, vina bola zvalen na
t enu ako pvodcu neastia.)
Praktick povaha arodejnctva a alch foriem mgie je dvodom, preo sa asto
tieto innosti odliuj od vych vrstiev pravho nboenstva. Vina
vedcov odlila posvtn ako jadro nboenstva od svetskho, m sa vyznauje
mgia a obyajn ivot. Posvti nejak procedru alebo vpove znamen vystavi
osvedenie, e je mimo diskusiu a e bude potrestan kad, kto sa im opovi
odporova. (Napr. v hinduistickch mtoch o stvoren t, ktor uzavr sob mimo svojej

120
kasty, prdu po smrti do pekelnho krovstva Jama, kde s nten objma rozeraven
udsk figry).
Extrmnymi formami osvedenia s vybaven praktiky a dogmy, ktor slia
ivotne dleitm zujmom skupiny. Jednotlivec je pripravovan posvtnmi ritulmi na
to, aby vyvinul maximlne silie a aby bol pripraven na sebaobetovanie. Obrnia ho
zvltne kostmy, posvtn tanec a hudba presne naladen na jeho emotvne centr, a
ho nboensk sksenos celkom pretvor. Veriaci je ochotn znovu potvrdi svoju
lojalitu ku kmeu a k rodine, vykonva milosrdn skutky, obetova ivot, vyda sa na
lov, s do boja, zomrie za Boha a za vlas. Tak to pokrauje aj v prtomnosti, aj ke
v trochu fragmentrnejej a tlmenejej verzii.

15.2. o je nboenstvo prvky

Je to systm nzorov zaloench na viere, ktormi udia vysvetuj to, o

pokladaj za nadprirodzen, posvtn, a sbor praktk, ktormi na to reaguj.
Zkladn prvky nboenstva :
nboensk viera
nboensk symboly
nboensk praktiky
skupiny, spoloenstv veriacich
nboensk sksenosti, zitky
nboensk morlne doktrny, prpadne ivotn filozofie
Viera v posvtn (svt) zkladn prvok, umouje odli nboenstvo od
inch systmov nzorov (napr. humanizmu ako miery v loveka, udskos a rozum),
alebo od inch ideolgi, ktor neobsahuj prvok nadprirodzenho.
Jadrom kadho nboenstva je: systm vier, dogiem, uen a predstv
o posvtnom. Viera v posvtn a vo vzah nadprirodzenho k svetskmu je vlastne
nzorom na svet, prrodu, loveka, spolonos, na pozemsk aj in ivot.
Hlavn druhy nboenskej viery :
1) mgia 2) animizmus 3) teizmus
Mgia viera v arodejn moc, ktor je pomocou arov schopn zmeni svet.
Je rozren najm medzi primitvnymi kmemi a nrodmi (privodenie choroby,
spsobenie prrodnej katastrofy ...)

121
 Animizmus viera v ivotn silu alebo v duu, ktor m kad vec v prrode
iv aj neiv. (Japonsk nboenstvo intoizmus).
Teizmus viera v boha alebo viacerch bohov, v nadprirodzen bytosti vldnuce
nad svetom.
monoteizmus judaizmus, kresanstvo, islam
polyteizmus staroegyptsk, starogrcke, staroslovansk nboenstv,
hinduizmus

Nboensk symboly - vetky nboenstv sa vyjadruj cez ne. S to veci

a innosti, ktor samy o sebe nemaj nboensk vznam, ale nadobdaj ho vtedy,
ke ich udia pouvaj, aby nimi vyjadrili svoj vzah k tomu, o pokladaj za
posvtn. (Kresanstvo: Kr symbol utrpenia Jeia Krista, ndej na spasenie, opltka
a vno symbolizuj Kristovo telo a krv, ich prijmanie je symbolom poslednej veere.
Hinduizmus: posvtn kravy s symbolom viery v jednotu vetkch ivch vec aj
symbolom boha Vinu. Totemov nboenstvo: totem je symbolom zvieraa (rastliny),
s ktormi lenovia rodu alebo kmea spjaj svoje meno a odvodzuj od neho svoj
pvod.)
Praktiky - sbor osobitnch praktk, ktor vykonva skupina vyznvaov
nboenstva a ktor s zameran na to, o pokladaj za posvtn. S symbolick
a vyuvaj rzne innosti tanec, hudbu, modlitbu, meditciu, pst, obrady. Veriaci
nimi vyjadruj a posiluj svoju vieru, uctievaj alebo uzmieruj bostv, posiluj
sdrnos svojho spoloenstva.
Nboensk rituly individulne alebo skupinov obrady vykonvan pri
uritch prleitostiach uritm, tandardizovanm spsobom (krst, modlitba,
obetovanie bohom, meditcia a pod.).
Nboensk spoloenstvo - hoci udia mu vyznva vieru aj individulne,
nboenstvo m prevane socilny charakter, tzn., e ho vyznva a praktizuje v
poet veriacich, ktor tvoria viac-menej integrovan a istm spsobom usporiadan
nboensk spolonosti.
Nboensk zitky i sksenosti vyznvaov nboenstva, ich subjektvne
uvedomovanie si nadprirodzench sl a bytost, ku ktormu dochdza pri duevnom
oisovan, modlitbe, meditcii, vypt spsobenom ritulom, pstom a pod.

122
 Tieto zitky (spojen s bostvami, zjavenia bostiev, dosiahnutie vntornej
harmnie) intenzvne psobia na spoloenstv veriacich , upevuj nboensk vieru
a posiluj integrciu nboenskch spoloenstiev. Rovnako psobia zitky spojen
s nboenskmi obradmi (nboensk slvnosti, nvteva posvtnch miest).
ivotn filozofia - kad nboenstvo formuluje zsady dobrho sprvneho
ivota, t.j. iadcej ivotnej filozofie svojich vyznavaov. Uruje hodnoty, normy,
vzory regulujce kadodenn sprvanie.
Mnoh nboenstv maj vypracovan morlne kdexy a od svojich veriacich
iadaj, aby ich plnili (asto to vynucuj). (Kresanstvo : Desatoro, Islam : arit
cesta, po ktorej treba kra, Budhizmus : pravidl vzneenej cesty).

15.3. Nboensk organizcie

Cirkvi

Ide spravidla o vek, poetn organizcie veriacich, ktor sa stvaj ich lenmi
automaticky, svojm narodenm a nslednm prijatm medzi lenov cirkvi. V
spolonosti maj stabilizovan postavenie a urit socilny a politick vplyv, niekedy
i podiel na moci v tte. Usiluj sa i v zhode a spoluprci so svetskou mocou
a podporuj existujce spoloensk usporiadanie.
Maj pevn formlnu truktru, profesionlne kastvo, disponuj majetkom,
k svojim lenom bvaj tolerantnej ako sekty. Tolerantnej s aj k inm nboenskm
skupinm a ich vieram.
( Kresansk cirkev : rmskokatolcka, viacer protestantsk a vchodn pravoslvne
cirkvi, ktor vznikli rozkolom a odtiepenm od pvodnej jednotnej kresanskej cirkvi).
Mnoh spolonosti sa sekularizuj, ale stpa vplyv a poet rznych siekt a kultov.
Tradin cirkvi sa snaia zvrti tento trend, stupuj svoju aktivitu, modernizuj sa
a vyvjaj snahy oivi svoju vieru (prostrednctvom tzv. evanjelizcie), spjaj sa
s inmi cirkvami (ekumenizmus) a pod.

Sekty

S menie organizcie veriacich, ktor sa snaia dosiahnu nboensk

dokonalos. Vznikli rozkolom niektorej cirkvi a odtiepenm asti jej lenov.

123
Odtiepenci sa usiluj obnovi pvodn vieru svojej cirkvi a presadzuj in vykonvanie
nboenskch praktk.
Spoiatku nemaj profesionlnych kazov ani majetok. Bvaj prsne usporiadan
na zklade svojich nboensko-morlnych doktrn prsne sa nimi riadia a kontroluj
ivot svojich lenov. Neodporaj, resp. zakazuj ich kontakty s inmi nboenskmi
skupinami, niekedy im zakazuj aj as na svetskom ivote (vonkaj svet je zl,
skazen, hrieny). Prslunci mnohch siekt povauj sami seba za zvltnu skupinu
vyvolench i osvietench. Zvyovanm potu lenov sa sekty postupne vntorne menia
a pretvraj sa v cirkvi so vetkmi znakmi (rzne protestantsk cirkvi).
Medzi najznmejie sasn sekty, ktor vznikli odtiepenm sa od katolckej cirkvi
( na zklade svojskho vkladu Biblie), patria Svedkovia Jehovovi nadobdaj stle
viac znakov cirkvi.

Kulty

Kult je zvltny druh sekty, preto m s ou vea spolonch znakov. Vznik bu

okolo vyznvania vier pochdzajcich z inch kultr (kult Hare Krina,
Transcendentlna meditcia), alebo si udia vytvraj plne nov nboensk viery
a praktiky (scientolgia, New Age).
Mnoh sasn nboenstv a cirkvi vznikli ako kulty (aj kresanstvo).
Kulty rozdeujeme poda vntornho usporiadania na:
1. tzv. audienn kulty nemaj formlnu truktru, svoju vieru ria najm
osobnm kontaktom, cez tla a i. mdi;
2. klientske kulty zloen z vodcov a aktivistov, ktor poskytuj svoje sluby
zujemcom o kult (scientolgia);
3. kultov hnutia maj masov charakter, pevn formlne usporiadanie (Cirkev
zjednotenia reverenda Sun Myung Moona)
Tento termn oznauje okrem zvltneho druhu sekty aj vzah ud k posvtnmu
objektu, ktor sa prejavuje v jeho zboovan, uctievan, v pokore a tvor sas kadho
nboenstva. Analogicky aj na oznaenie uctievania osb (napr. politikov, umelcov
kult osobnosti), ako aj uctievanie mtvych predkov.

124
Zoznam pouitej a odporanej literatry

Alan, J. : Dialogy o obansk spolenosti. SLON, Praha 1995.

Bauman, Z. : Myslet sociologicky. SLON, Praha 1996.
Berger, P.L. : Kapitalistick revoluce. Archa , Bratislava 1993.
Dahrendorf, R. : Modern socilny konflikt. Archa, Bratislava 1991.
Drucker, P. : Postkapitalistick spolenos. Managment Press, Praha 1995.
Dvokov, V., Kunc, J. : Pechody k demokracii. SLON, Praha 1994.
Fromm, E. : Mt nebo bt ? Nae vojsko, Praha 2001.
Fromm, E. : Strach ze svobody. Nae vojsko, Praha 1992.
Gl, F. , Alan, J. : Spolonos vo svetle sociolgie. Smena. Bratislava 1987.
Giddens,A. : Sociologie. Argo, Praha 2001.
Huntington, S.P. : Stet civilizac. Boj kultur a promna svtovho du. Rybka
Publisbers, Praha 2001.
Kapr. J. : Co je demokracie ? SLON, Praha 1991.
Keller, J. : Dvanct omyl sociologie. SLON, Praha 1995.
Keller, J. : Nedomylen spolenost. Doplnk, Brno 1992.
Keller, J. : Sociologie byrokrace a organizace. SLON, Praha 1996.
Keller, J. : Sociologie a ekologie. SLON, Praha 1997.
Keller, J. : vod do sociologie. SLON, Praha 1999.
Keller, J. : Vzestup a pd stednch vrstev. SLON, Praha 2000.
Levy, D.J. : Politick d. SLON, Praha 1993.
Mare, P. : Nezamstnanost jako sociln problm. SLON, Praha 1994.
Marx, L. : Ekonomicko-filozofick rukopisy. Svoboda, Praha 1978.
Mon, I. : Pro tak snadno ? SLON, Praha 1991.
Murphy, R.F. : vod do kulturn a sociln antropologie. SLON, Praha 1999.
Nov, I. a kol. : Sociologie pro ekonomy. Grada Publishing, Praha 1997.
Ortega,Gasset, J. : Vzpoura dav. Praha 1992.
Pcl, P. : Sociologie ivotnho zpsobu. SPN, Praha 1988.
Petrusek, M. a kol. : Sociologie. SPN, Praha 1997
Pib, J. : Sociologie prva. SLON, Praha 1996.
Schaefer, R.T. : Sociology, McGRAW HILL, Inc. 1989.

125
Schenk, J. : Samoorganizcia socilnych systmov. IRIS, Bratislava 1993.
Seilerov, B. : Tolerancia v procese akulturcie. IRIS, Bratislava 1996.
Sociln a kulturn antropologie. SLON, Praha 1993.
Sociln deviace a sociologie nemoci a medicny. SLON, Praha 1994.
Sociologick koly, smry, paradigmata. SLON, Praha 1994.
Sopci,J., Bzik,B. : Zklady sociolgie. SPN, Bratislava, 1995.
Stark, R. : Sociology. Wadsworth Publishing Company, Belmont, California 1987.
Szczepaski, J. : Sociolgia. Vvoj problematiky a metd. VPL, Bratislava 1967.
Szczepaski, J. : Zklady sociolgie. VPL, Bratislava 1966.
Vea, M. : Sociln stt, vchodiska a pstupy. Praha 1993.
Wilson, E.O. : O lidsk pirozenosti. Praha 1992.
ry, J. : Public relations. Cesta k spechu. Hevi, Bratislava 1995.

Slovnky :
Echaudemaison, C.-D. a kol. : Slovnk ekonomie a socilnch vd. E.W.A. Edition,
Praha 1995.
Geist, B. : Sociologick slovnk. Praha.
Jandourek, J. : Sociologick slovnk. Portl, Praha 2000.
Slovnk spoloenskch vied. SPN, Bratislava 1997.
Sociologick slovnk. Bratislava 1970.
Velk sociologick slovnk. I. a II. dl. Karolinum, Praha 1996.

126
Nzov vod do sociolgie
Autor PhDr. Zlatica Buocov,Csc.
Korektra Autor
Nklad 100 vtlakov
Rozsah diela strn
Vydavate Katedra politolgie FF Preovskej univerzity v Preove
Vydanie prv
Vylo
Tla

127