PSYCHORACIONALIZÁCIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA A 

UČEBNÝ PREDMET

-úvodná poznatková základňa k pojmu učenie -> definovanie čo je učenie

-pripravuje na funkciu školského psychológa
- vedie k osvojovaniu efektívnych metód a spôsobov vysokoškolského štúdia

Patrí k výchovno-vzdelávacím predmetom ( je orientovaný na psychológiu výchovy aj na psychológiu

vzdelávania)
Psychológia vzdelávania- rieši objasňovanie učenia, vyučovania ako výkonotvorný proces
Psychológia výchovy- rieši ako sa poznatky osvojujú a menia na vedomosti, prihliada na učenie, vyučovanie ako na
vzťahotvorný proces – v praxi rieši, aký vzťah si vytvoríme k poznatkom, ktoré sme si osvojili. Nestačí si osvojiť
poznatky, ale je potrebné vytvoriť si k ním aj vzťah.

Je učebný predmet objasňujúci alebo skúmajúci, ako možno maximálne využívať rozumovú činnosť človeka
na uspôsobenie jeho duševných dejov tak, aby viedli k hospodárnemu osvojovaniu poznatkov.
Pointa: ako môžeme využiť náš mozog na to, aby sme rýchlo a ľahko sa vedeli naučiť informácie.

Cieľ: osvojiť si techniky a prístupy, ktoré umožňujú osvojiť si rovnaké alebo väčšie množstvo poznatkov za kratší
alebo rovnaký čas a za menšiu alebo rovnakú námahu.

Základné faktory osvojovania poznatkov:

1. Nezávislá premenná – Č- čas, E-energia
2. Závislá premenná – M- množstvo osvojených poznatkov
(množstvo osvojených poznatkov je závislé od energie a času, ktoré sme použili)

M1- množstvo poznatkov, ktoré sme boli

schopní si osvojiť predtým, ako by sme
využili postupy a praktiky.

M2- množstvo poznatkov, ktoré si

osvojujeme teraz, ako využívame postupy
a praktiky.

SKÚŠKA: OPRAV CHYBU

Samo učenie- vzdelávací proces, v kt. dominuje vnútorné riadenie učiaceho sa, vonkajšie riadenie je nepriame. ->
sám si povie, kedy sa chce učiť. Deje sa v podmienkach individuálnej domácej prípravy autodidaktov ( ľudia, kt. sa
učia samostatne).
Predpoklady samoštúdia:
1. žiak je aktívnym účastníkom učenia sa, je subjektom, nie objektom učenia sa (iba vtedy dochádza k učeniu, ak
my chceme)
 2.autodidakt má schopnosti, aby vedel kontrolovať a riadiť svoje poznávanie, motiváciu a správanie ( keď niekto
má psychickú poruchu a nemá kontrolu nad svojím premýšľaním, nie je vhodný na samoštúdium)
3.existuje určitý štandard, ku ktorému žiak svoju aktivitu priebežne prirovnáva (má možnosť spätnej väzby, či sa
poriadne naučil, alebo nie).

PSYCHORACIONALIZÁCIA Z VEDECKÉHO HĽADISKA

Pomocou akých psychologických metód získavame vo vede informácie o procese samoštúdia (Grác, Jurič, Štefanovič)
o  KVALITATÍVNE PRÍSTUPY:
 Rekonštruovanie mentálnych procesov (pozbierajú poznámky od študentov, sledujú, akým
spôsobom písali – či vizuálne, či sú osobné komentáre, príklady, atď.)
 Rozhovor (výskumník sa študentov pýta na techniky učenia, ťažkosti, pološtruktúrovaný
charakter = výskumník príde s hotovými otázkami je pripravený na rozhovor, no môže ich
doplniť na základe odpovedí študenta)
 Premýšľanie nahlas (žiak, keď sa učí, tak nahlas hovorí výskumníkovi, prečo sa učí tým
spôsobom, prečo zvýrazňuje, prečo vyberá takú stratégiu učenia sa)
 Denník (študent vedie denník o tom, ako a prečo sa tak učí, postupy, poradie učenia)
 Videozáznam ( nahrávanie študenta pri učení)

o KVANTITATÍVNE PRÍSTUPY:
 Psychologické dotazníky

PREDPOKLADY SAMOSTATNÉHO UČENIA SA

- Cieľom vysokoškolského vzdelávania je komplexný rozvoj osobnosti študenta, prostredníctvom výchovno-

vzdelávacieho procesu, ale na rozdiel od nižších stupňov, vzdelávanie je ťažisko rozvoja osobnosti aj na jeho
sebavzdelávaní.

Metódy vzdelávania na VŠ :
1. Klasické metódy
a. Priamy prenos poznatkov, sprostredkujú sa hotové informácie študentom
b. Rozvíja najmä vedomostnú a kognitívnu stránku študenta

2. Aktivizujúce metódy
a. Kladú dôraz na vlastnú učebnú prácu študentov, konkrétne na myslenie a riešenie problémov
b. Tieto vedomosti rozvíjajú osobnostné stránky študentov:

Kognitívne procesy - myšlienkové procesy (analýza, syntéza, kritické a komparatívne myslenie)

Komunikačné schopnosti - motivujú študenta, aby vedeli správne verbalizovať myšlienky a názory, správne
formulovať otázky a argumenty
Afektívna seba regulácia študenta - aby vedel primerane ovládať svoje emócie, správna emocionálna reakcia na
podnety od skupiny alebo učiteľa (pokojné prijatie kritiky, regulácia hnevu, nespokojnosti, pozitívnych emócií)
Schopnosť kooperácie - aby študent vedel spolupracovať v rámci pracovného tímu
Kreativita
Motivácia - vykonávanie zvolenej profesie
Zlepšujú atmosféru na výučbe - praktické cvičenia

Učebné prostredie
- čistota a poriadok (súčasťou učenia by mali byť len predmety potrebné k učeniu)
- príjemná atmosféra (opak môže znížiť schopnosť učiť sa – mozog je veľmi citlivý na dostatok kyslíka –
teplota okolo 20stupňov!!!, čerstvý vzduch... Ak teplota prekročí 22 stupňov, zníži sa koncentrácia pozornosti
 - dostatočné osvetlenie (žiadne priame svetlo – nedávať stôl pred okno, pravákovi by malo svetlo dopadať z
ľavej strany, mierne odzadu) – aby akomodácia oka nebola častá, plocha by mala byť osvetlená lampou na
strope, ale aj stolovou lampou
- stabilita prostredia (vyhradené miesto na učenie – zmena podnecuje adaptáciu, čo unavuje organizmus – čas
by mal byť tiež fixne vyhradený)
- neučiť sa na posteli (zhoršenie spánku)

Kedy sa učiť

- !neučiť sa na úkor spánku! (spánok je potrebný na ukladanie a upevnenie pamäťových stôp – takmer až
nevyhnutný, bez spánku si toho veľa nezapamätáme – spánok pred polnocou je výdatnejší, má 2x hodnotu)
- spánok počas dňa (len pri veľmi veľkej únave, inak adaptácia na učenie sa po spánku trvá cca hodinu – po
zobudení sa nie sme spôsobilí na optimálne učenie) – môže byť prospešný, ale až po učení
- ranné učenie sa (ako kedy)
- vyhýbať sa večernému a najmä nočnému učeniu
- v každej časovej skupine najprv začať prípravu najťažším predmetom

Organizovanie samoučenia

Striedanie predmetov zaťažujúce rovnaké psychické funkcie (interferencia vedomostí pri podobných
predmetoch – mali by byť rozvrhnuté tak, aby nešli podobné za sebou – napr. Chem, mat, fyz, veľmi zlé
kombo) – vyhnúť sa aj rovnakým funkciám predmetov – pochopenie, memorovanie, zaťažujú rovnaké psych.
funkcie, treba ich rozmiestniť ďalej od seba pri učení

Kolísavá výkonnosť počas dňa – sú časové obdobia, kedy sme najvýkonnejší – ráno výkonnosť stúpa (po
zobudení sa), kulminuje od 10: 30 do 11:00, potom začína klesať, najnižšia okolo 14:30-15:30, potom opäť
stúpa od 16:30-17:30, ale už nižší výkon oproti doobediu, následný pokles – večer individuálne podľa
človeka

Všetky by mali byť primerane aktivizované, aby bolo samoučenie efektívne:

Aktivizovanie pozornosti
- problémom je, že chýba autorita, ktorá by sledovala pozornosť študenta
- je potrebné, aby študent neprepadol multitaskingu (nastáva rozdelenie kapacity sústredenosti, tým pádom sa
nevie sústrediť ani jednej činnosti) – dojem, že je produktívny, ale iba plytvá časom a energiou (hudba je
diskutabilná, i keď vo väčšej miere skôr rušivá pri učení, hudba udržiava motiváciu študenta len v prípade, že
vykonáva monotónnu aktivitu, a aj to sa odporúča tichá hudba bez textu)
- slabé vedľajšie podnety podporujú dominantnú mentálnu činnosť, ktorú vykonávame – spontánne
vyhľadávanie takýchto podnetov – intuitívne cítenie, že to podporuje...
- Počúva, myslí, píše, pozerá – efektívne samoučenie zahŕňa využívanie zmyslov

Aktivizovanie myslenia – odporúčania:

 Konkretizovanie abstraktných úloh – deti v mladšom školskom veku potrebujú konkrétne inštrukcie,
príklady v chem, mat, fyz... Napr. priamka z bodu A do bodu B, jednoduché zadane – absurdné, vtipné
príklady sú ešte účinnejšie
 Motorický prejav – fyzická aktivita napomáha aktivizovať myslenie a pamäť (prechádzanie sa, prudká
gestikulácia) + podčiarkovanie v texte, zvýrazňovanie
 Kritické myslenie
 Aktivizovanie pamäti
 Predpokladom akejkoľvek kreativity je prítomnosť poznatkov, ktoré vieme rýchlo, ľahko pokombinovať
adaptívnym spôsobom, keď sa od nás vyžaduje kreatívne riešenie problému – treba si pamätať informácie,
aby sme z nich mohli čerpať do budúcnosti aj pri nasávaní ďalších informácii (tvorenie asociačných
spojení)

Logická pamäť- hľadanie zmysluplných vzťahov medzi obsahom nového učiva a vedomosťami ktoré už
študent má.

Zásady ako rozvíjať logickú pamäť:

1. nesnažiť sa zapamätať si učivo ktorému nerozumieme – ak je šanca že učivo môžeme pochopiť mali
by sme sa posnažiť
2. hľadať v čom sa podobá nové učivo od toho čo už vieme
3. snažiť sa aplikovať nové informácie na konkrétne prípady
4. určiť čo je v učive podstatné a čo naopak menej podstatné - zvýrazňovanie, výpisky
5. pri reprodukovaní učiva by sme sa nemali pridržať knižnej formy - aby sme to lepšie pochopili

Mechanická pamäť (biflovanie)-vytvoria sa asociácie medzi slovami a na základe týchto asociácií každé
predchádzajúce slovo vyvolá slovo nasledujúce ( je to dôležité napr. pri učení cudzieho jazyka, malé deti
používajú iba mechanickú pamäť), vyplýva na základe znenia predchádzajúcich slov.

Mnemotechnika- technika, na pomáhanie bifľovania.

1. Topologický spôsob- informáciu si rozložím v priestore, napíšeme na papierik a nalepíme niekde, prestavíme
si ich v priestore ( v dome, v kuchyni )
2. Substitučný spôsob- nahradzujeme abstraktné pojmy niečím konkrétnym (napr. čísla 1- okno, 2- strom atď)
3. Združujúci spôsob- hľadám nasilu logické súvislosti aj keď tam nie sú, napr. HARPUNA- jazykové štýly

Kritické/hodnotiace myslenie
(analytické myslenie – problém na menšie časti)
kreatívne myslenie (generatívne – vychádzam z jednotlivých častí, vyvodzovanie inovatívnym spôsobom)

- Zamerané na hľadanie správneho, overeného a pravdivého

- Nestačí si len osvojiť vedomosti, ale treba sa viesť k tomu, aby sa zaujal nejaký postoj k danej informácii –
zamyslenie nad problematikou, významom
- Otec myslenia – Sokrates, neskôr Platón, Aristoteles

Kriticky zmýšľajúci človek:

1. nepodlieha prvému dojmu – prehodnocuje informácie, ktoré sa k nemu dostanú (formálna a neformálna autorita –
treba vyhodnotiť informáciu aj napriek tomu, že to hovorí autorita – neveriť všetkému, treba myslieť aj samostatne)
2. prehodnotí argumenty a závery – neakceptovať automaticky – odlišovať reálne/nereálne, pravdivé/nepravdivé,
fikcia/realita, FAKT/NÁZOR – hľadá dôkazy
3. chápe logické súvislosti – porozumieť prepojeniam medzi myšlienkami/informáciami – logické neznamená
pravdivé a naopak
4. nezávislé – nezávislé myslenie od formálne a neformálnej autority – vytvorenie si vlastného názoru (neznamená, že
musí byť automaticky opozičný)
5. otázky – neustále kladenie si otázok – „ide o fakt alebo o názor?“

Ako možno rozvinúť kritické myslenie?

• Provokatívne otázky – učiteľ by ich mal klásť pri vysvetľovaní učiva/domácich úlohách – priebežné
uvažovanie o prijatých informáciách (otázky typu – prečo si to myslíš, ako to vieš, máš k tomu dôvod, dôkaz,
je tomu vždy tak, je aj iný spôsob?) – dobre položená otázka vyvoláva nekľudnú myseľ, provokuje myslenie
• Sokratické semináre – žiakom sa pridelí text na čítanie, analýzu, následná príprava na diskusiu –
argumentácia k téme – rozvoj kultúry diskusie (počúvanie, porozumenie, adekvátna reakcia, protiargument) –
výstupom je vypočutie a následné vyvodenie záveru
• Simulácia reálneho problému – učiteľ predstaví problém, študent premýšľa, ako problém vyriešiť – z akých
hypotéz vychádza, aké argumenty sa vynoria, ako sa má primerane diskutovať (veľmi dôležité)

FACITITÁTORY A INHIBÍTORY SAMOSTATNÉHO UČENIA SA

Facilitátory – zľahčujú učenie

Inhibítory- sťažujú učenie

Facilitátory
1. motivácia je vnútorná príčina určitého správania sa človeka, je to súbor motívov, vzniká na základe
pôsobenia podnetov

a) vonkajšie podnety- incentívy, kamarátka má kávu a vy máte incentívu dať si kávu tiež - sekundárna
motivácia ( učí sa preto aby nedostal zlú známku)
trest- žiak sa trestá za niečo čo urobil a nemá to urobiť, trest slúži na to aby sme inhibovali nevhodnú formu
správania sa, alebo neurobí niečo čo ma urobiť, trest má stimulujúci charakter.
odmena- sú účinnejšie ale nie vždy sú dostatočné, najúčinnejšiu formou trestu je odopretie odmeny

b) vnútorné podnety- impulzy, sme smädní, skleslí dostali sme chuť na kávu – primárna motivácia ( keď sa
chce sám od seba učiť)

Motív je vždy vnútorný, podnety ktoré motív vyvolávajú môžu byť vonkajšie aj vnútorné ( ja sama sa
rozhodnem či podľahnem podnetom).

Motivácia a schopnosti
V=S.M v= výkon
s= schopnosť
m= motivácia
- ak nemám schopnosť alebo motiváciu, výkon je nulový , pri priemerných schopnostiach aj motivácia vie
vyčariť veľký výkon, avšak naopak to neplatí (ak nemám schopnosť spievať a veľkú motiváciu aj tak je výkon
nulový)

2. ašpirácia- cieľ ktorý si stanovím, že chcem dosiahnuť, nemali by byť príliš nízke ani príliš vysoké,
dosiahnuteľné. Rozdiel medzi aspiračnou úrovňou a budúcim výkonom sa nazýva ako výkonová diskrepancia.
Bude pozitívna ak sa mi niečo lepšie podarí ako som si naplánovala. Negatívna vtedy, ak sú horšie výsledky
ako som mala ašpirácie. Ašpiračná úroveň sa zvyšuje po úspechu, pri neúspechu klesá.
 3. zážitok flow- počas vykonávania štúdia mal možnosť zážitok flow, keď človek tento zážitok prežíva tak má
študent pocit že vykonávanie činnosti ide samo, cíti sa dobre, má pocit spokojnosti, a kreativita sa
prejavila, baví ho to...
môže sa objaviť keď:
1. úloha musí byť primerane náročná- inak sa budem „topiť“ v situácii
2. úloha musí byť v rovnováhe medzi náročnosťou a schopnosťami študenta
3. pokyny musia byť pre študenta jasné- evidentné čo má riešiť, aká úroveň riešenia sa vyžaduje, kritérium
dokedy má byť dokončená,...
4. žiak by mal mať pocit, že kontroluje priebeh riešenia úlohy- je riadiacim subjektom pri riešení úlohy- ja
menežujem to, ako, v akom tempe, ako mne to vyhovuje (ak niekto stojí nad ním a kontroluje čo robí tak sa
vzbudzuje strach a práve tieto faktory bránia zážitku flow)
5. Individuálna a skupinová práca podporuje zážitok flow, kým hromadné vyučovanie ho brzdí

4. Transfer- môže pôsobiť aj ako facilitátor aj ako inhibítor

-je to prenos vedomostí, vplyv osvojených vedomostí, spôsobilostí alebo návykov na iné vedomosti, spôsobilosti
alebo návyky (učivo, ktoré som sa naučila v pondelok môže vplývať na učivo ktoré som sa naučila vo štvrtok)
- Ak sa účinky transferu prejavujú na nasledujúcom učení, hovoríme o pro-aktívnom (dopredu pôsobiacom)
transfere.
- Ak sa účinky transferu prejavia na predchádzajúcom učení, hovoríme o retro- aktívnom (spätne pôsobiacom)
transfere- nové vedomosti vplývajú na tie čo sme si osvojili skôr.

Účinky transferu môžu byt pozitívne- facilitácia

Účinky môžu byt negatívne- interfencia
Pro- aktívvna facilitácia- učivo osvojené skôr kladne vplýva na osvojenie nového učiva
Retro- aktívna facilitácia- neskôr osvojené učivo kladne vplýva na prv osvojené učivo
Pro-aktívna interfencia – učivo osvojené skôr záporne vplýva na osvojenie učiva
Retro-aktívna interfencia- neskôr osvojené učivo záporne vplýva na prv osvojené učivo

5. Mentálne mapy
- postup ktorý znázorňuje myslenie vizuálnym spôsobom
- vyznačia sa cez vizuálnu schému vzťahy medzi rôznymi pojmami/informáciami v procese vytvárania
mentálnej mapy

Ciele mentálnych máp:

1. Rozpoznanie toho čo viem – kľúčové pojmy, vyznačenie súvislosti medzi pojmami
2. Pomáha pri plánovaní – aké informácie ešte potrebujem, čo je pre mňa nejasné/ ťažko pochopiteľné
3. Pomoc pri hodnotení –hotová mentálna mapa mi pomôže k tomu aby som získala globálny pohľad na túto
problematiku. môžem zaujať hodnotiaci postoj ( je mi táto teória blízka, negatívne, pozitívne stránky...)

Inhibítory
1. multitasking- venovanie sa viacerým činnostiam naraz. máme dojem že hospodárime s časom ale učenie nie
je efektívne
2. prokrastinácia- odsúvanie činnosti v čase napriek negatívnym konzekvenciám (vieme že to bude negatívne)

Ako redukovať prokrastináciu:

1. začať proces učenia sa s ľahkými úlohami- krátky čas- odmena
2. učiť sa v kratších časových etapách- max 1 hod.
3. je dobré sa odmeniť keď sa pustíme do činnosti
4. vyhýbať sa multitaskingu- odložiť veci ktoré môžu odlákať našu pozornosť od učenia sa
 Zmysluplné učenie
1.  Aktivita (študent sa musí chcieť niečo naučiť)
2.  Konštruktívnosť (informácie od učiteľa nie je dobré prevziať v nezmenenej forme – vedieť to
prerozprávať, mať vlastné príklady)
3.  Kumulatívnosť (treba mať základné vedomosti, až potom si osvojíme celé učivo = učiť sa po
krokoch)
4.  Autoregulatívnosť (mal by prevziať riadiacu rolu pri učení sa – nespoliehať sa len na učiteľove
požiadavky, sám si musí určiť čas, dokedy sa chce niečo naučiť)
5.  Orientácia na cieľ (ašpirácie, ciele ktoré si študent určí v učebnom procese a vie dôvod, prečo sa to
učí )
6.  Multidimenzionálnosť (to, čo robí vzdelaného človeka vyplýva aj zo sociokultúrnych podmienok =
vzdelaný niekde v Afrike je ten, kto vie kedy zasadiť banány, na Slovensku je vzdelaný ten, kto má
dobré známky, prospech a všeobecné vedomosti)
7.  Individuálna odlišnosť (učenie vždy treba prispôsobiť konkrétnemu žiakovi, nie každú teóriu
zvládnu všetci na jednotku)

Samoučenie z aspektu veku – starší ľudia si myslia, že nemajú schopnosti osvojiť si učivo. Klesá ale iba rýchlosť
učenia (zhoršuje sa krátkodobá pamäť, auditívne vnímanie poznatkov (treba aj vidieť informácie nielen počuť). Platí
pri memorovaní, logická pamäť je zachovaná skoro rovnako ako u mladých aj starších ľudí.
Cieľ: zvýšiť intenzitu podnetu, predĺžiť čas učenia.

SEMESTRÁLNY PLÁN
- Ucelený pohľad na študijné, mimoškolské povinnosti
- Vytvorenie si priorít
- Určenie si termínov
- Rátať s časovou rezervou (čokoľvek sa môže udiať)
- Fixný pracovný čas (dodržať plán, poviem si že sa budem učiť o 10.00 tak to spraviť)

OPAKOVANIE
Je tým účinnejšie, čím viac je časových medzier medzi jednotlivým opakovaniami. (Nestačí jedno opakovanie)
 Distribuujúce opakovanie (zopakujem si dnešnú hodinu a ešte si to zopakujem zajtra, keď sa budem učiť na
stredu) zopakujem dva krát
 Časové medzery (nie kratšia ako dve hodiny, nie dlhšia ako 3 dni)
 Učenie sa z dneška a na zajtrajšok (zopakujem raz)

koncentrované opakovanie = prídem zo školy, otvorím knihy ktoré mi treba na zajtra a učím sa

TOTO OPAKOVANIE BÝVA ČASTO NA SKÚŠKE!!

Ako opakovať?
 Kontrolné otázky
 Vytvoriť si vlastné otázky
 Prerozprávať text vlastnými slovami
 Testovať sa inde, kde sme sa učili
 Premiešať poradie otázok
 Začať čím skôr

POSTOJ KU SKÚŠKE

1. Tréma – vegetatívne príznaky (žalúdočné problémy, vracanie, bolesť tela, trasenie, potenie sa)
psychastenické príznaky (úzkosť, poruchy spánku, obavy, strach, zhoršená koncentrácia)

2. Stres – metóda STOP: S- zastavím sa na chvíľu ukľudním sa nejde o život nejde o nič
 T- nádych, výdych
O- pozorujem, čo sa so mnou deje, ako sa cítim
P- začnem riešiť úlohu
3. Sebaúcta – prežívanie vlastnej hodnoty, rešpektovanie seba, uvedomenie si toho, že som dobrý, poznám
svoju cenu a že to poznajú aj iní.
- Korelácia medzi sebaúctou a výkonom je veľmi vysoká, vysoká sebaúcta= dobrý výkon. Deti, ktoré majú
vysokú sebaúctu sú orientované na zvládanie. Vnímajú úlohu zvyčajne ako výzvu, kým u detí ktoré majú
nízku sebaúctu sa zvyčajne vybuduje postoj tzv. naučená bezmocnosť- ja si o sebe myslím, že tú úlohu
nezvládnem, že zlyhám.

Zásady ako písať test :

1. prečítať si všetky otázky
2. začať s otázkami na ktoré poznáme odpoveď
3. písať rovno do testového hárku
4. pri možnostiach a b c d prekryjeme odpovede a snažíme sa odpovedať spontánne
5. prvá domnienka nie je vždy správna
6. neponáhľať sa pri plnení testu ak na to máme čas

Ako rozvíjať orientáciu na zvládanie:

1. Personalizácia učenia- vysvetliť študentovi, obsah učiva prepájať so záujmami, záľubami
2. Hodnotenie úspechu- posilniť sebaúctu študenta, nájsť jeho pozitívne, silné stránky, neznamená to, že
ignorujeme slabšie stránky, ale zdôrazňujem silné stránky
3. Sebahodnotenie- vedieť dieťa/študenta k tomu, aby sám ohodnotil svoj výkon
Techniky samostatného učenia sa
- ako pracujem s učebným materiálom počas učenia sa
na základe použitých techník sa delí na :
1. bezprostredné samoučenie sa- rýchle čítanie
2. sprostredkované samoučenie sa- grafické spracovanie učebného materiálu

Rýchle čítanie
- podľa potreby dokážem prechádzať od normálneho tempa čítania k rýchlemu a veľmi rýchlemu tempu
- je potrebné aby bola pri kvantite zachovaná aj kvalita
- z kvantitatívneho hľadiska je rýchle čítanie efektívne ak:
1. ovládam čítanie v podobe prezerania – získať prvotnú informáciu o danom texte
2. ovládam súvislé čítanie – čítam vetu za vetou
3. ovládam selektívne čítanie – vyberiem z textu len nejaké pasáže a tie si prečítam
- z kvalitatívneho hľadiska je rýchle čítanie efektívne ak:
1. viem meniť tempo čítania podľa charakteru materiálu
2. viem sledovať hlavnú myšlienku
3. viem udržať prečítaný text v náležitom rozsahu v pamäti

vzorec, na základe ktorého vieme vyrátať rýchle čítanie R = m/t

m= množstvo
t= čas

170-200 – veľmi pomaly; 201-230 – pomaly; 231-250 priemerne; 251-300 nadpriemerne; 301-350 stredne rýchlo;
351-450 rýchlo; 451-550 veľmi rýchlo; 551-650 výnimočne rýchlo

TECHNIKY NA ZLEPŠENIE RÝCHLOSTI ČÍTANIA

1. Spôsob percepcie textu (čítanie v podobe prezerania), vizuálne rozpätie – cca 5 riadkov textu, keď sa
pozriem na test som schopná rýchlo nájsť potrebné informácie
2. Prechod od vonkajšej reči k reči vnútornej - vnútorná reč- myšlienková činnosti bez činnosti rečových
orgánov,
skryté formy vonkajšej reči :
a) vonkajšia reč pre seba- zvuková stránka chýba je tu skrytá artikulácia (pohyb ústami)
b) vokalizovanie- slabé chvenie hlasiviek, nepočujeme ani nevidíme, mierne redukuje rýchlosť
3. Vracanie sa k prečítanému/regresia – nevedomé vracanie, bez racionálneho dôvodu
4. Mikromotorika očí – sakadické pohyby, fixačná pauza- ak je príliš dlhá, čítame pomalšie
 5. Selekcia textu- viem identifikovať, ktoré odstavce je potrebné prečítať
6. Eliminácia nadbytočných pohybov- prechádzanie prstom po prečítanom, trasenie
7. Správne technické podmienky- lesklý papier, zlá kvalita tlače atď.
8. Správne držanie tela- optimálna vzdialenosť oči od papiera 30 cm
9. Správna vizuálna stránka textu- riadky nemajú byť dlhšie ako 9 cm, ani príliš krátke, kontrast medzi
pozadím a farbou písmena...

Optimálne techniky čítania

1. Čítanie v podobe prezerania - rýchlo prebehnem očami po texte
2. Čítanie s cieľom zachytenia pointy - zameriame sa na hlavné body, nie na detaily
3. Bežné čítanie - prečítame si text s cieľom porozumieť
4. Intenzívne čítanie - chceme si spraviť poznámky textu, podčiarknuť podstatné veci, nemali by sme to robiť
hneď, najskôr by malo prísť bežné čítanie a potom intenzívne aby som pochopila čo je podstatné
5. Selektívne čítanie - uzatvára prácu s textom, zameriavame sa na určité sekcie textu, zvyčajne keď si chcem
niečo zopakovať alebo hľadám niečo konkrétne
Učenie sa nahlas sa odporúča:
a) Pri učení sa cudzích jazykov – trénujeme aj výslovnosť
b) Pre žiakov so sluchovým typom pamäti
c) V čase únavy
d) Pre žiakov s vyjadrovacími ťažkosťami
Učenie sa potichu sa odporúča :
a) ako psychohygiena- hlasové vyčerpanie
b) technický dôvod- keď sa učíme nahlas, redukujeme veľké množstvo prostredí kde sa nedá učiť, v dopravných
prostriedkoch, internát
c) ekonomický dôvod- keď sa učím nahlas trvá do dlhšie ako keď sa učím potichu
Individuálne a skupinové učenie
Negatíva skupinového učenia sa- rozptýlenie sa nereálnymi nápadmi, dohadmi, vznik neplodnej diskusie ,
vzájomné rušenie sa – jedenie, rozprávanie, odchod..
Pozitíva- Motivačné hľadisko, skupinové opakovanie