Pamäť

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka.

Proces pamäti má 3 hlavné fázy : • zapamätávanie

• uchovanie a zabúdanie
• vybavovanie

1) Zapamätanie
= tvorí začiatok pamäťového procesu = psychický zážitok, operácie alebo jav sa vštepujú do pamäti a fixujú sa v podobe
pamäťových stôp. Vyskytujú sa odlišnosti v rýchlosti a v kvalite zapamätávania.
Ako prvý urobil rozbor procesov zapamätania a zabúdania H.Ebbinghaus v r.1985. Zistil, že po 24hod. si človek podrží
35% materiálu; po mesiaci len 20%.

Druhy zapamätávania : • mimovoľné = bez úmyslu niečo si zapam.

• zámerné = psychická činnosť vedome zameraná na cieľ niečo si zapam.; uplatňuje sa v
škole, pri štúdiu

Ďalšie delenie : • mechanické = opiera sa o časovo-priestorové, teda vonkajšie súvislosti v pamäťovom materiály
• logické = opiera sa o vnútorné súvislosti v pamäťovom mater.; je rýchlejšie a dáva presnejšie
výsledky

Činitele ovplyvňujúce zapamätanie : • rozsah materiálu

• povaha materiálu
• rozloženie opakovaní = t.j. také, ktoré sú oddelené istými časovými intervalmi, sú účinnejšie
ako opakovania hromadné

2 ) Uchovanie a Zabúdanie
= stredný článok v procese = uchovanie istých obrazov vo vedomí človeka v podobe pamäťových stôp. S uchovaním úzko
súvisí aj zabúdanie. Časom sa zapamätaný obsah narúša.

Zabúdanie je strata alebo nedostupnosť informácií, ktoré už boli v pamäti k dispozícii. Prejavuje sa narúšaním pôvodnej
podoby zapam. materiálu; zmenšením rozsahu; vypadnutím jednotl. prvkov, ako aj celých častí.

Druhy zabúdania : • prechodné

• trvalé

Význam zabúdania je kladný /nepríjemné zážitky/ a záporný /potrebné veci a súvislosti/.

3) Vybavovanie
= 3. fáza procesu = ide o aktualizáciu predtým prežitých psychických zážitkov a osvojených činností. Jeho základom je
oživovanie pamäťových stôp.

Môže byť: • mimovoľné = zážitky sa objavujú vo vedomí človeka bez jeho úsilia
• zámerné = človek sám vynakladá úsilie niečo si vybaviť

Stupne vybavovania: a) Znovupoznanie = schopnosť človeka identifikovať podnet ako taký, ktorý sme už predtým
vnímali
b) Spomínanie = minulé zážitky sa vybavujú do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov,
ktoré ich vyvolali /pomocné otázky učiteľa, ak si žiak nevie spomenúť/
c) Reprodukcia = vybavenie zapamätaného bez priameho pôsobenia zapamätaného podnetu,
pričom zapamätané a vybavené sa zhodujú /odriekanie básne/

Pamäť, učenie, myslenie a reč 1

Druhy pamäte: • pohybová = zapamätanie, podržanie a vybavenie pohybov
• emocionálna = v oblasti citovej
• názorná = pamäť na predstavy, obrazy prírody a života, aj na zapamätávanie zvukov. vôní,
chutí a pod.
• slovno-logická = pamäť na myšlienky, poznatky, a pod.

Z hľadiska času: 1) ultrakrátka/senzorická – informácie zo zmyslov, ktoré uchovávame veľmi krátko, sú prchavé
2) krátkodobá (pamäť v užšom zmysle slova) = informácie sú podržané krátku dobu, zväčša kým
ich nepreruší iný moment; počet prvkov ktoré si človek zapam. = 5-9
3) dlhodobá = dlhší čas, často až do konca života. Označujeme ju aj ako pracovnú alebo
operačnú pamäť

Typy pamäti:
1) názorná = človek si rýchlejšie a ľahšie zapamätá a vybaví názorné predmety /zraková; sluchová; pohybová/
2) slovno-logická = človek si rýchlejšie, ľahšie zapam. a vybaví pojmy, súdy, a pod.
3) citová /emocionálna/ = prejavuje sa v rýchlejšom a ľahšom zapam. citov a citovo podfarbených zážitkov
4) pohybová = prejavuje sa v ľahkom a rýchlom zapamätávaní pohybov, je je základnom manuálnych schopností
a športových

Teórie vzniku pamäti:

• chemická = vplyvom vonkajších podmienok v pamäti prebiehajú v nervových bunkách chemické zmeny, ktoré
sú základom vzniku pamäte
• fyzikálna = pamäť vzniká na základe impulzov, ktoré nechávajú na neurónoch isté fyzické stopy
• fyziologické = základ pamäti je schopnosť nerv. sústavy uchovávať a oživovať stopy po zmenách, ktoré boli
vyvolané podnetmi z psychických a motorických procesov

Individuálne rozdiely v kvalite pamäte vznikajú na základe nasledujúcich vlastností pamäte:

1) rýchlosť a pohotovosť zapamätať si a vybaviť
2) trvanlivosť – časový úsek od zapamätania až po vybavenie (dĺžka podržania v pamäti)
3) rozsah a presnosť – spočíva v rozsahu zapamätaného a v množstve vybavovania

Pamäť, učenie, myslenie a reč 2

 Učenie

V širšom zmysle slova: učenie spôsobuje zmenu v organizme človeka, resp. v jeho schopnostiach. Závisí
od opakovaných skúseností a prejavuje sa v správaní je to viac alebo menej trvalá zmena.

Široko koncipovaná definícia učenia sa – učenie sa ako zmena v správaní, resp. ako činnosť vedúca k zmene
správania; učenie ako proces, v ktorom si organizmus osvojuje individuálnu skúsenosť; o učenie ide vtedy, keď
sa organizmus aktívne prispôsobuje svojmu prostrediu formou zmeny správania; široké chápanie učenia
človeka má ten význam, že sa nezužuje iba na jednotlivé stránky osobnosti, ale že učeniu pripisuje osobnosť
formujúci význam v celej komplexnosti.

V užšom zmysle slova: učenie je zámerné/cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností,

spôsobilostí a návykov, foriem správania a osobnostných vlastností.

Definícia učenia sa v užšom zmysle slova – zámerne navodzovaná a systematická činnosť s cieľom získať isté
vedomosti, zručnosti alebo návyky, ako aj formy správania a osobné vlastnosti; takto chápané učenie sa
uskutočňuje predovšetkým v škole a vo výchovných zariadeniach vôbec
Zapamätávanie – používanie výrazu zapamätávanie možno dávať do súvislosti s prizeraním jednak na cieľ
vzdelávania, ktorý spočíva v nadobúdaní relatívne trvalých vedomostí, jednak na podmienenosť získavania
poznatkov pamäťovou funkciou človeka.

Fázy učenia

1) motivačná etapa (príprava žiakov na aktívne osvojovanie učiva) – veľmi významná etapa
vyučovacieho procesu, v ktorej učiteľ pripravuje žiakov na proces osvojovania si učiva, jej úlohou je
vzbudiť záujem žiakov o poznávanú skutočnosť, čo sa realizuje tzv. motivačnými metódami
2) expozičná etapa (prvotné zoznamovanie žiakov s novým učivom) – v nej nastáva sprostredkovanie
nových informácií žiakom, v tejto etape učiteľ z množstva vyučovacích metód volí a odporúča žiakom
tie, ktoré umožnia žiakom efektívne osvojovanie si nových poznatkov
3) fixačná etapa (prvotné opakovanie a upevňovanie učiva) – jej úlohou je zopakovať a upevniť osvojené
vedomosti žiakov, opakovanie a upevňovanie učiva sa má realizovať v nových, zmenených situáciách
a podmienkach
4) hodnotiaca/diagnostická etapa (preverovanie osvojených vedomostí, spôsobilostí, zručností
a návykov) – je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu, učiteľ získava spätnú väzbu o úrovni
osvojených vedomostí, zručností žiakmi

Základné druhy učenia

a/ podľa základných činností: - učenie sa hrou

- učenie sa vzdelávaním
- učenie sa prácou
- učenie pozorovaním
- učenie sociálne

b/ podľa miery regulácie: - spontánna vnútorná regulácia

- vedomá vnútorná regulácia
- vonkajšie riadenie učiteľom
- vonkajšie riadenie počítačom

Pamäť, učenie, myslenie a reč 3

c/ podľa typu procesov a úloh: - učenie pokusom a omylom – ak nemá vedomosť ako úlohu riešiť, tak
skúša
- učenie na základe algoritmov /vybrané slová porušenie pravidla vedie k
chybe/ - napr. naučiť sa násobenie zlomkov – platí tam pravidlo-algoritmus
- učenie na základe heuristickej metódy – pri úlohách, ktoré nemajú
riešenie podľa nejakého návodu

d/ podľa procesu učenia: - učenie podmieňovaním, inštrumentálne / klasické

- senzomotorické učenie – motorické odpovede založené na vnímaní tvarov,
farieb, zvukov, pohybu, ich zapamätávanie a využitie
- verbálne učenie – hlavne sa uplatňuje vo vzdelávaní
- pojmové učenie – rozvíja myslenie
- učenie riešením problému – je potrebné zapojenie viacerých myšlienkových
a poznávacích procesov
- sociálne učenie – učenie sa zo skúseností z interakcií s inými ľuďmi
- učenie praxou – získanie odborných a životných skúseností, poznatkov,
zručností, návykov v reálnej praxi.

Krivka učenia a zabúdania – znázorňuje priebeh učenia. Tvar krivky záleží od toho, čo sa chce človek naučiť
a aký typ pamäte učiaci sa má i od predchádzajúcej skúsenosti

Krivka učenia

Krivka zabúdania
Pamäť, učenie, myslenie a reč 4
Pamäť, učenie, myslenie a reč 5
 Myslenie a reč
Na orientáciu človeka v živote nestačia mnohokrát iba informácie, ktoré poskytujú zmyslové orgány. Je
potrebné aby človek nielen poznával konkrétne predmety a javy, ale aby pochopil súvislosti medzi nimi. To
môže dosiahnuť aj pomocou procesov abstrakcie a zovšeobecnenia, ktoré sú vlastne súčasťou dôležitého
poznávacieho procesu, a to myslenia.

Myslenie sa chápe ako sprostredkujúci, zovšeobecňujúci a abstraktujúci spôsob poznávania predmetov, javov,
situácii, ako aj súvislosti medzi nimi. V podobe symbolickej, hlavne rečovej komunikácie, umožňuje vzájomnú
výmenu poznatkov a skúseností.

Elementy myslenia

1. Pojem - predstavuje základnú formu myslenia. Je rečovým vyjadrením všeobecných a podstatných znakov
nejakého premetu alebo javu. Pri pojmoch určujeme obsah /vymenovaním základných znakov/ a rozsah
/množstvo predmetov pojmom zahrnutých/ pojmu.

Delenie pojmov :
• Konkrétne /jedinečné/ = moja matka; tento stôl
• Abstraktné /všeobecné/ = matka /vzťahuje sa na všetky matky/, /zaraďujeme sem aj pojmy ako
láska, spravodlivosť a pod./
• Opisné = týkajú sa javov, ktoré možno pozorovať zmyslami a možno ich merať /bod varu/
• Vysvetľujúce = označujú sa aj ako konštrukty; pojmy zámerne a vedome vytvorené pre určité
vedecké účely /myslenie, inteligencia, a pod./

2. Súd - vyjadruje vzťah medzi 2 pojmami. (Všetky kovy sú vodivé)

- môže byť: • pravdivý
• nepravdivý

- podľa zahrnutých prvkov: • všeobecné = všetky deti v 3ťom roku vzdorujú

• zvláštne = iba niektoré deti v 3.roku vzdorujú
• jedinečné = iba dieťa XY v 3.roku vzdoruje

- iné členenie: • kategorické = všetky deti v 3.roku musia vzdorovať

• hypotetické = v 3.roku vzdorujú len deti nesprávne vychovávane

3. Úsudok Vyjadruje vzťah medzi 2 súdmi. Súdy z ktorých vychádza sa nazývajú premisy a vyvodený súd je
záver. Premisy : Všetci ľudia sú smrteľný.
Sokrates je človek.
Záver : Sokrates je smrteľný.

Vlastnosti myslenia
• dynamickosť myslenia = súvisí s tým, že človek pri vedomí neustále na niečo myslí a nedá sa myslieť
na nič
• regulatívnosť myslenia = prejavuje sa tým, že človek sám kontroluje na čo bude a chce myslieť

Pamäť, učenie, myslenie a reč 6

 Individuálne zvláštnosti myslenia
• samostatnosť myslenia = umenia nachádzať nové otázky a problémy; schopnosť ich riešiť, tvorivo nachádzať
nové spôsoby
• kritickosť myslenia = schopnosť nepodliehať vplyvu cudzích myšlienok; vlastné názory a myšlienky
• pružnosť myslenia = schopnosť meniť plán
• bystrosť myslenia = schopnosť rozhodovať sa za krátky čas
• dôslednosť myslenia = schopnosť človeka zachovať logický poriadok pri skúmaní problému

Druhy myslenia

• konkrétne /názorné/ = uplatňuje sa pri úlohách, problémoch, ktoré sa riešia prostredníctvom názorných
predstáv
• abstraktné /pojmové/ = vlastné iba človeku; ide o narábanie s pojmami; objavuje sa okolo 12. roku života
dieťaťa
podľa smeru akým sa myslenie uberá :
• konvergentné = uplatňuje sa pri riešení úloh s 1 možným riešením
• divergentné = pri úlohách s viacerými riešeniami
v literatúre sa spomínajú aj :
• synkretické myslenie = forma detského, naivného myslenia; mysliaci predpokladá, že predmety alebo javy,
ktoré sa časovo alebo priestorovo vyskytujú pred inými javmy, sú príčinou vzniku týchto javov, ktoré za nimi
nasledujú
• magické myslenie = u detí a primitívov; zafixované v mýtoch a rozprávkach; ovplyvnené citmi a afektami;
pripisuje neživej prírode život; nerešpektuje rozdiel medzi myslením a bytím, medzi realitou a ireálnosťou

Myšlienkové operácie
• Analýza = myšlienkové rozčlenenie celku na častí
• Syntéza = spájanie častí do celku
• Porovnávanie = zisťovanie podobností alebo odlišností jednotlivých predmetov
• Abstrakcia = myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné vlastnosti a nepodstatné sa neberú do
úvahy
• Generalizácia = myšlienkové spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov do istej skupiny
• Konkretizácia = odhliadanie od všeobecných znakov a koncentrovanie sa na znaky konkrétne
• Špecifikácia = myšlienková operácia, pri ktorej sa utvárajú myšlienky alebo hodnotenia týkajúce sa
jednotlivého javu ako odlišného od všetkých príbuzných, či podobných javov

Myslenie

Myšlienkové operácia Formy myslenia

analýza súd
syntéza pojem
porovnávanie úsudok
zovšeobecnenie: - indukciou
- analógiou
abstrakcia
konkretizácia
dedukcia

Vlastnosti myslenia
Pamäť, učenie, myslenie a reč 7
1) hĺbka - schopnosť postrehnúť podstatné, nie povrchné ani vedľajšie súvislosti a vzťahy, pre ľudí, kt. sa
neuspokoja s povrchnými vlastnosťami

2) šírka – všestranné, bohaté vedomosti a schopnosti zvažovať pri riešení úloh a problémov všetky
súvislosti, kt. môžu nejakým spôsobom ovplyvniť ich riešenie

3) presnosť/logickosť – spôsobilosť výstižne postrehnúť a formulovať problémy, dôsledne postupovať pri

ich riešení (dodržiavaním logických princípov)

4) pružnosť – prejavuje sa pri riešední úloh a problémov ustálených, neúčinných spôsobov hľadať stále
novšie, účinnejšie, originálne riešenia. Umožňuje človeku aj staré problémy vidieť novým spôsobom

5) kritickosť – schopnosť nepoddávať sa vnucujúcemu vplyvu cudzích myšlienok a názorov. Je potrebné

ich správne hodnotiť, vidieť v nich pozitívne i negatívne stránky, odkrývyť to cenné, čo v nich je,
i chyby, ktoré sa v nich vyskytujú

Pamäť, učenie, myslenie a reč 8

 Reč

Ľudská reč je nástrojom myslenia a dorozumievania sa s inými ľuďmi. Je to tiež nástroj na vyrovnávanie sa
s realitou, ktorá okolo nás existuje napr. aj prostredníctvom literárnych záznamov.

Jazyk je sústava slov, ktoré používa skupina ľudí a ktorými sa dorozumieva. Nie je nijako geneticky poistený,
deti medzi 2-6 rokom sú schopné naučiť sa akýkoľvek jazyk.

Formálnu stránku tvoria napr.: výslovnosť, artikulačná obratnosť, vlastnosti hlasu, plynulosť, rytmus reči,
gramatika a pravidlá podľa ktorých sa slová usporadúvajú. Ľudia využívajú na komunikáciu cca 2000 jazykov.

Obsahová stránka je schopnosť formulovať vlastné myšlienky. Obsahová stránka jazykového prejavu je
úroveň vnútornej reči, t.j. úroveň myslenia a jej formálnym prejavom je kultúrna gramotnosť.

Formy dorozumievania: 1) zvuková – ústna/orálna reč - dorozumievanie za pomoci prirodzeného jazyka,

kt. je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpersonálnom styku. Jazyk môže mať
hovorenú alebo písanú (grafickú) podobu. Rozsah slovnej zásoby závisí od veku, vzdelania, temperamentu,
pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov. Výber slov a schopnosť komunikovať súvisí s témou
rozhovoru, situáciou a tiež s vlastnosťami účastníkov rozhovoru. Komunikácia môže prebiehať ako:
 dialóg (medzi 2 osobami)
 v malej sociálnej skupine (debaty, diskusie, porady…)
 k veľkej sociálnej skupine (rečnícky prejav)
 ako samovrava (sám k sebe). Doplnkovými prostriedkami rečového prejavu sú intenzita, výška a
sfarbenie hlasu, chyby, ale aj kvalita reči

2) písaná reč – impresívna, expresívna – písomný záznam obsahu ľudského

vedomia je pamäťovým médiom, kt. je potom prístupné veľkému počtu ľudí. Gramotnosť je schopnosť
používať písanú reč ako pamäťový sklad a komunikačný nástroj – jej osvojenie je základnou úlohou školského
vzdelávania.
3) posunková reč/posunky, gestá – je to kompenzačná forma pre nepočujúcich,
je náhradou verbálnej komunikácie – používa sa dešifrovanie posunkovej reči i odčítanie z pier.

Jazyk je materiál pre verbálne symboly a reč je spôsob ich vyjadrenia.

Aspekty jazyka: 1) produkcia – myšlienku sformulujeme v podobe vety a realizujeme prostredníctvom

vety, ktorá ju vyjadruje
2) porozumenie – počujeme zvuky, ktorým pripisujeme význam vo forme slov, ktoré
spojíme a vzniká veta.

Reč je spätá s psychikou človeka – vyjadrujeme ňou výsledky svojho myslenia a prežívania

Pamäť, učenie, myslenie a reč 9