Pamäť

Definícia pamäti
• Každá skúsenosť u človeka zanecháva viac alebo menej trvalé a pevné
stopy v mozgovej kôre. Táto vlastnosť našej psychiky sa nazýva pamäť.
• Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania
vo vedomí človeka.
• Vďaka pamäti človek získava individuálnu skúsenosť a pamäť nám
umožňuje nielen zapamätať, podržať, ale aj vybaviť si isté zážitky,
informácie, či skúsenosti.
 Fázy pamäti
1. Zapamätanie (vštepenie do pamäti) - znamená vytvorenie stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre vplyvom
vonkajších a vnútorných podnetov. Stopy sa môžu u človeka utvoriť už jedno rázovým pôsobením podnetov, avšak
opakované pôsobenie podnetov zvyšuje účinnosť zapamätania.
2. Pamätanie - podržanie v pamäti (uchovanie a zabúdanie) - predstavuje čas od zapamätania po vybavenie. Pre túto
etapu je príznačný proces zabúdania. Podstata zabúdania spočíva v tom, že sa mení povaha zapamätaného a to v : -
kvalite /presnosť vybavenia je menšia/, v štruktúre /jednotlivé zložky sa preskupujú a niektoré vypadávajú/, v zmene
istoty /je menšia istota v presnosti vybavenia/ a pohotovosti /čím sme viac zabudli, tým je pohotovosť vybavenia
menšia/. Zabúdaním sa stopy utvorené počas zapamätania zmenšujú. Zabúdanie však má aj kladný aj záporný význam.
Kladný spočíva v tom, že zabúdame na nepríjemné, tragické udalosti, ktoré sme prežili. Záporný význam má vtedy, ak
zabúdame potrebné vedomosti, zručnosti, návyky – dôležité pre život.
3. Vybavovanie - ide o aktivizáciu minulej skúsenosti, čo vedie k uvedomeniu si, že prítomné prežívanie nie je v našom
vedomí nové, že sme to už raz prežili.
Stupne vybavovania:
• znovupoznanie – vzniká pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov napr. začneme čítať knihu a po prečítaní pár
strán zistíme, že sme ju už čítali,
• spomínanie – minulé zážitky sa nám vybavujú do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov napr. pomocné otázky
učiteľa nám pomôžu vybaviť si učivo.
• reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje napr. báseň, namaľovaný obraz, pieseň.
Krivka zabúdania – najviac učiva zabúdneme 20
min. po naučení sa....
Základné druhy pamäti
1. úmyselná /zámerná/ - s cieľom niečo si zapamätať, t.j. zapojím vôľu – napr. naučím sa
báseň.
2. neúmyselná /mimovoľná/ - vzniká bez zámeru niečo si zapamätať napr. čítam článok
v časopise a dokážem ho zreprodukovať bez toho, aby som sa ho chcela naučiť.
3. Mechanická pamäť –dosahuje sa najmä opakovaním, chýba jej hlbšia logická súvislosť
– tzv. bifľovanie, učenie bez porozumenia, ak vypadne slovo človek nevie pokračovať v
texte.
4. Logická pamäť - pri logickej pamäti ide o učenie s pochopením zmyslu, čo si vyžaduje
vyššiu myšlienkovú aktivitu človeka.
5. Krátkodobá pamäť - vyznačuje sa zapamätaním si na veľmi krátky čas napr. telefónne
číslo - po vytočení ho zabudneme.
6. Dlhodobá pamäť - javy a zážitky si pamätáme od niekoľkých dní až po dlhé roky.
Typy pamäti:
• názorný typ – ľudia s týmto typom si ľahšie zapamätajú a vybavujú
názorné podnety – napr. rôzne ukážky,
• slovno-logický typ - ľudia si ľahšie pamätajú a vybavujú verbálny
materiál- pojmy, súdy, úsudky, myšlienky,
• emocionálny typ - ľudia si ľahšie pamätajú a vybavujú citovo
zafarbené zážitky,
• pohybový typ - ľudia si ľahšie pamätajú a vybavujú pohyby napr.
tanečné, športové.
Vlastnosti pamäti
• rýchlosť a pohotovosť zapamätať a vybaviť si,
• trvanlivosť – ako dlho si pamätáme,
• rozsah a presnosť – aké množstvo si pamätáme, ako aj presnosť
vybavenia.

Vlastnosti pamäti vo veľkej miere závisia od veku, čo je podmienené

meniacou sa plastickosťou nervovej sústavy- preto je rozdiel v pamäti
medzi mladými a starými ľuďmi.