DEFINÍCIA PSYCHOLÓGIE

Psyché (duša) & logos (slovo)

- Zaoberá sa psychickými procesmi človeka a vyšších zvierat (činnosť CNS)
- Zaoberá sa správaním človeka a vyšších zvierat (behaviorizmus)
- Je to veda o prežívaní a správaní
- Psychický – duševný, psychologický – poznávajúci psychické javy
- Psychológia je veda, ktorá študuje ľudské správanie, mentálne procesy, telesné dianie vrátane ich
vzájomných vzťahov a interakcií

CIELE PSYCHOLÓGIE
1. Popisuje prejavy správania a duševného diania
2. Vysvetľuje aký je význam získaných údajov (prečo)
3. Predvída správanie a prežívanie
4. Využíva získané poznatky k zvyšovaniu ľudskej spokojnosti a zdravia

-Psychológia ako veda je datovaná od 1879 W. Wundt založil prvé psychologické laboratórium

PSYCHOLÓGIA V SYSTÉME VIED

- Psychológia sa radí medzi spoločenské vedy, ale niektoré predmety čerpá z prírodnej vedy

ROZDELENIE PSYCHOLOGICKÝCH VIED

Základné/Teoretické:
- Všeobecná
- Vývinová
- Sociálna
- Psychológia osobnosti
- Biologická
- Psychopatológia
- Kognitívna psychológia

Aplikované
- Klinická
- Pedagogická
- Pracovná
- Poradenská
- Forenzná
- Vojenská
- Neuropsychológia

PREDMET VŚEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE

- Predmetom sú univerzálne psychické zákonitosti
- Zaoberá sa najvšeobecnejšími a najzákladnejšími zákonitosťami

POJMY
Stimulácia – podnecovanie, vnútorné a vonkajšie podnety
Organizmus – biologické činitele, CNS
Prežívanie – je to vnútorný svet človeka, pociťovaný stav
Správanie – vonkajšia aktivita, interakcia s okolitým prostredím, reakcie prejavujúce sa navonok
Stimulácia ovplyvní prežívanie a to ovplyvní správanie

DUŠEVNÉ JAVY
Psychické procesy umožňujú poznávať vnútorný i vonkajší svet (počúvanie, vnímanie, myslenie, učenie)
Psychické stavy je duševné rozpoloženie (dlhodobejšie), ktoré ovplyvňuje duševnú činnosť (emócia, aktivácia)
Psychické vlastnosti sú dlhodobé (charakterové vlastnosti)
KLASIFIKÁCIA DUŚEVNÝCH JAVOV
Percepcia --- vnútorná psychická aktivita --- správanie
Najviac poznatkov máme o percepcií a správaní a menej o vnútornej psychickej aktivite

SÚVISLOSTI ĹUDSKEJ PSYCHIKY

1. Biologické ako činnosť CNS, VNS, HS, mechanizmus látkovej výmeny

2. Sociálne ako komunikácia, vzťahy
3. Duchovné vlastnosti

FUNKCIE ĹUDSKEJ PSYCHIKY

1. Poznávacia funkcia (poznávame prostredie, samých seba)

2. Regulačná funkcia (vieme si vybrať najlepšie správanie, korigujeme svoje správanie)
3. Integračná funkcia (integrácia viacerých aspektov našeho tela aj duševnej stránky)

POZNÁVANIE PSYCH. JAVOV

Priame
- Introspekcia je založená na sebapozorovaní vlastného duševného života
- Ako dôkaz nedostatočné a subjektívne
Nepriame
• Je sprostredkované ( vnútorné obsahy sa prezentujú navonok slovami, symbolmi..)
• Možnosť merať aktuálne prejavy – kvantifikácia – vedecké spracovanie
• Založené na analógii (predpoklad, že u druhých to funguje tak ako u mňa)
• Pozorovanie – základná metóda psycho. Ide o úmyselné zámerné vnímanie správania, rozoznávame
introspekciou (pozorovanie seba) alebo extrospekciou (pozorovanie druhých)
• Experiment - jeho prednosťami je kontrola, možnosť manipulácie a opakovania
• Exploratívne metódy – napr. anamnéza, rozhovor, dotazníky, testy...
• Rozdiel medzi experimentom a explorat. Je, že experiment je dôveryhodnejší a presnejší, lebo pri
exploratívnych metódach sa dá manipulovať
• Analýza výsledkov činností

Vzťah myseľ- mozog

- duševné javy
- vedomie
- myseľ
- duša
- mentálne fenomény majú 4 vlastnosti, kt. celkom nezapadajú do „vedeckého“ chápania sveta
o  1. samotná existenicia vedomia
o  2. intencionalita – schopnosť plánovať a správať sa s istým zámerom – vymyká sa predstave
o kauzálnej determinácii javov
o  3. subjektivita (vidíme len sami do svojho vnútra)
o  4. mentálna kauzácia – mentálne fenomény pôsobia na materiálne veci – na mozog, CNS
 Myseľ Mozog

1. nie áno (všetku psychiku dokážeme pochopiť

vysvetlením všetkých biologických javov)

2. áno(jediné o čom sa viem nie

presvedčiť)

3. áno áno – ale nie je medzi nimi žiaden

vzťah

4. áno áno

5. áno áno

6. áno ---> áno

- základné fil. koncepcie

monizmus – pripúšťajú len jednu zložnu

materializmus

idealizmus

dualizmus

silný dualizmus – (Descartes) nie je žiadny vzťah medzi oboma zložkami

slabý dualizmus- zložky majú vzťah

epifenomenalizmus – psychické javy sú vedľajším produktom činnosti mozgu

emergentizms – obe zložky sa navzájom ovplyvňujú

- vedomie :
o schopnosť upriamiť naše mentálne procesy na naše akcie, plány a motívy + vedieť, čo v
prostredí stimuluje zmyslové orgány
o psychické javy je širší pojem a isté male percento je vedomie
o subjektívny zážitok, kt. umožňuje prežívať naše duš. dianie
o pomocou neho sa dozvedáme o vlastnej duševnej aktivite
o komplexnosť obsahu vedomia
 · obsahom nie je len jeden prvok ale celý rad obsahov(periférne, sférické obsahy), kt. súvisia so
základným obsahom

- rôznorodosť obsahu vedomia – okrem prvkov kt. obsahovo súvisia, sú vo vedomí aj rvky, ktoré
nesúvisia s hlavným prvkom, ale môžu sa stať hlavným obsahom vedomia

- dynamika vedomia – vedomie je spojitý prúd psychických zážitkov ( kontinuita)

o  obsah sa stále mení
o  zmeny obsahov prebiehajú skokovite
o  rýchlosť zmeny je daná rýchlosťou myslenia, resp. rýchlosťou celkovej psychickej aktivity

- stupne vedomia
o  1. primárne vedomie
 uvedomenie si toho, čo momentálne stimuluje zmyslové org.
 u človeka prítomné len v patologických stavoch
 nezahŕňa minulé ani budúce
 nezahŕňa model subjektu
 o  2. centrálne vedomie
 vedomie seba (odčlenenie od prostredia)
 nezahŕňa minulosť a budúcnosť (autobiografické detaily)
 neznamená, že nemajú pamäť
 za istých závažných zranení sem môže dospieť aj človek
 iba niektoré vyššie druhy šimpanzov
o  3. vedomie vyššieho stupňa
 vedomie subjektu a takisto uvedomenie si minlého a budúceho

- vývoj psychologického skúmania vedomia

o  začiatok 20. st. – Pavov, Watson...
 nedomie je nevedecké, nedá sa merať
o  60-te roky – humanistická a kognitívna psychológia
 obrat v chápaní – záujem na vedimie, prežívanie prítomnosti
o  koniec 20.st. – záujem o problematiku vedomia, integrácia všetkého, záujem sa venuje
komplexne psychike (kognitívna psychológia)
- definície
o  bdelosť, vigilancia (alertness)= byť pri vedomí; stav pripravenosti a pohotovosti org.
k reagovaniu na vonkajšie podnety
 úreoveň vigilancie= jasnosť, lucidita vedomia
o  protipól vedomia = bezvedomie, narkóza, spánok(pokiaľ nenastúpi sen)
o  somnolencia(stála ospalosť, nízka úroveň vedomia), sopor(neprirodzene hlboký spánok,
ťažko tohto človeka prebudíme)- dve kvalitatívne poruchy vedomia, kt. sa prejavujú
podstatným znížením lucidity
o  kóma – stav hlbokého bevedomia, kt. vzniká pri narušení RAS(retikulárno-aktivačného
systému); mizne prirodzený cyklus bdenie- spánok – človek je schopný sa prebrať ak sa
obnoví RAS
o  vegetatívny stav- RAS je plne funkčný, ale je vážne poškodená mozgová kôra – mozog nie je
schopný nič spracovať a psychika nie je schopná si uvedomovať
 pacienti môžu bdieť, ale si nič neuvedomujú
 malá šanca na uzdravenie
o  uvedomovanie si (awareness)- vedmie toho, že som privedomí( teda nie len pociťujem
a prežívam, ale prežívané sledujem a hovorím o tom druhým
o  vedomie= zámerná pozornosť ?
 NIE! pretože mnohé podnety, emócie, pohnútky registrujeme aj bez účasti pozornosti
 pozornosť je mentála funkcia v službách vedomia – nie je možné stotožniť pozornosť
s vedomím

- biologická účelnosť vedomia

o  uľahčuje prispôsobenie okolitému svetu
 návyk vs. vedomé rozhodnutie
o  umožňuje používať logiku a stanonovať racionálne ciele
o  vedomie vstupuje do hry vtedy, ak sa stretneme s novým problémom, kt. vyžaduje originálne
spôsoby adaptácie
- funkcie vedomia:
o  sledovanie(monitoring) samého seba a okolia
o  ovládanie(controling)- plánovanie činnosti (obed, životná profesná dráha...)
o  vedomie je nositeľ identity- vďaka tomu, že si vieme uvedomovať máme pocit jedinečnosti
seba samých
o  disponuje rečovými prostriedkami
- zmenené stavy vedomia
o  patologické ( napr. delirárne stavy)
o  nepatologické ( napr. relaxácia, spánok, meditácia, hypnóza, droga)
- neurologické výskumy vedomia
 Neurologické výskumy vedomia

- problémy vedomia (Chalmers):

o  ľahké problémy (schopnosť diskriminovať, kategorizovať a reagovaž na podnety prostredia,
integrácie informácií, usmerňovania pozornosti, kontroly správania sa, a pod.) – dajú sa
relatívne ľahko skúmať
 nemeriame však priamo vedomie, ale len niektoré jeho prejavy
o  ťažký problém vedomia – tvorený problémom subjektívnyh zážitkov (tzv.fenomenálne stavy
alebo qualia)
- neurofyziologické predpoklady vedomia
o  talamo-kortikálne okruhy – prepojenie talamu so všetkými oblasťami kôry
o  synchrónne gama oscilácie (30-80 Hz) – konkrétne mozgové oblasti oscilujú na týchto
frekvenciách
o  amodálne reprezentácie – amodálne oblasti mozgovej kôry – niekde v týchto oblastiach
vzniká prvotný vnem
o ??? – pravdepodobne v budúcnosti viac
- špecializácia hemisfér
o  komisurotómia = preťatie korpus callosum(prepojenie hemisfér) – pacient s oddelenými
hemisférami
 pravú ruku ovláda ľavá hemisféra, ľavú ruku ovláda pravá hemisféra
 centrum pre reč sa u väčšiny pravákov v ľavej hemisfére
 u ľavákov je tiež v pravej hemisfére – musia mať silnejšie spoje medzi hemisférami
 ak človek trpel veľmi silnými epileptickými záchvatmi, zistilo sa, že keď sa pretne
corpus callosum záchvaty sa zmiernia alebo až úplne zmiznú
 za istých okolností sa chovajú zvláštne – pravá hemisféra si „robila, čo
chce“, vedeli ovládať len ľavú hemisféru – napr. pravou rukou si obliekal
košeľu (vedome) a ľavá ruka si obliekala naspäť pyžamo
 zistila sa ňou úloha spojení v mozgu
 uvedomenie súvisí s možnosťou verbálne popísať údaje, kt mozog spracováva
 uvedomovanie závisí na možnosti rečových centier v ĽH dostávať informácie
o  symptóm odcudzenej ruky (alien hand), intermanuálny konflikt
- teórie vedomia
o  Miachel Gazzaniga – ľavá hemisféra interpretuje podvedomé aktivity a „behaviorálne
vvýstupy“ pravej hemisféry
o  Francis Crick – koordinácia aktivit v rôznych oblastiach mozgu – problém väzby (binding
problem) – ako môže vzniknúť vnem celistvého predmetu
 súčastná oscilácia, paralelné vysielanie nervových impulzov (gama osciláca cca 30-
80 Hz)
 pre časovej peri=ode dlhšej ako 500 ms sa vytvára pocit celostného vnemu
 tzv. „uvediómovanie si“ je cca 500 ms oneskorené

NEVEDOMIE

- súhrn psychických obshov a procesov, ktoré prebiehajú mimo vedomia, ale napriek tomu môžu
ovplyvňovať prežívanie a správanie
- obsahy vedomia sú výsledkom dynamickej interakcie medzi nevedomými a vedomými procesmi
- uvedomujeme si predovšetkým psychické obsahy
- preces, kt. viedli k vzimu obsahov sú nevedomé
o  napr. vnímanie predmetov v percepčnom poli – ktorý je vzdialenejší
- existuje slobodná vôľa ??
o  posthypnotická sugescia (napr. zatvorenie okna po hypnóze)
o  vedomie iba interpretuje a racionálne zdôvodňuje správanie, kt. je určované nervovými
procesmi, nevedomými popudmi alebo onkajšími vplyvmi (=vládny hovorca)
o  Benjamin Libet . otázka iniciácie vôľových pohybov: tzv. pohotovostné potenciály snímané
z frontálnych oblastí mozgu, začínajú skôr ako si uvedomujeme rozhodnutie iniciovať pohyb –
tento rozdiel činí minimálne 300ms až 1 s
o  subjektívne rozhodnutie sa oproti mozgovej aktivite oneskoruje
o  iniciácia správania i uvedomovania začína nevedome
- postoj psychológov k nevedomiu
o  Freud – nevedomie –sklad, smetisko, odpadkový kôš primitívnych pudových zážitkov
o  Jung- pozitívny tvorivý princíp, kt. je zdrojom inšpirácie a tvorivej sily
- predvedomá úroveň vedomia – Sternberg, Atkinsonová
o  na predvedomej úrovni prebieha zaznamenávanie a vyhodnocoanie podnetov, z ktorých si
nakoniec uvedomíme len malú časť
o  inf. z predvedomej úrovne môžu kedykoľvek vstúpiť do vedomia, ale momentálne v ňom nie
sú
o  pravdepodobne sa tu nachádza dlhodobá pamäť
- Lurijov model sekvenčnej činnosti mozgu –
o  A. Informácia prichádza do primitívnych senzorických oblastí, tu je spracovaná a odoslaná
ďalej do sekundárnych a terciálnych senzorických oblastí(=asociačné oblasti) na ďalšie
percepčné a symbolické spracovanie
o  B. Z asociačných oblastí sa dostáva do frontálnych lalokov, ktoré zabezpečujú uvažovanie,
plánovanie a riadia motoriké pohyby vyššieho rádu. Špecifické motorické pohyby organizuje
sekundárna motorická kôra, kt. odosiela príkazy do primárnej motorickej oblasti, kt.
zabezpečuje konkrétne prevedenie pohybu jednotlivých svalových skupín
 SENZORICKÉ PROCESY (VNÍMANIE)

- kognitívne procesy – vnímanie, učenie, pamäť, predstavivosť, myslenie

- pociťovanie a vnímanie –
o W.Wundt – pocit – ďalej nedeliteľná jednotka skúsenosti, kt. charakterizuje určitá kvalita
a intenzita (hlasitý tón určitej výšky)
  vnemy – vznikajú na základe kombinácií jednotlivých pocitov
o  súčasná psychológia – vnemy sú kompexné psychické fenomény, ktoré nemožno
považovať za sumu jednotlivých pocitov !
 pridávajú sa sem rôzne pamäťové komponenty
 pocit sa používa len k označeniu jednoduchých vonkajších podnetov (zelená farba)
 pociťovanie = proces získavania surových informácií z vonkajšieho i vnútorného
sveta a ich transformovanie z podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej
spracováva
 percepcia = zahŕňa pociťovanie a vnímanie – organizácia a interpretácia senzorických
informácií, ktorá nám umožňuje pochopiť ich význam
 senzorické vstupy
 citlivosť (senzitivita) – voči zmenám prostredia
 senzorická adaptácia zmyslových orgánov – pri dlhotrvajúcich podnetoch
 má určité hranice – hranice cenzorických vstupov = podnetové prahy
(psychofyzika)
o  dolný podnetový prah (absolútny prah) = najmenšia intenzita
podnetu, kt. vedie k vzniku zmyslového pocitu
o  horný podnetový prah = najvyššia intenzita podnetu, na ktorú
analyzátor reaguje špecificky, t.j. vznikom príslušnej kvality

- prahy nie sú ostrá hranica,

ale určité pásmo
- abolútny prah je relatívny
pojem – úroveň intenzity
podnetu, kt. jedinec
zaregistruje v 50%
prezentácií
- preukázal sa vplyv :
motivácie, očakávania
(napr. odmeny), vlastností
jedinca
- dolný prah je prekvapivo
nízky – zrak : plameň
sviečky na 50 km
o  sluch: tikot hodiniek na 6 m
- rozdielový prah : minimálny rozdiel medzi 2 podnetmi rôznej intenzity, ktorý
zaregistrujeme ako zmenu stupňa senzorickej kvality; čím menší, tým lepšie vieme
rozoznať malé odchýlky
o =zmena vlastnosti, kt. subjekt zaregistruje v 50% pokusov
o  je možné ho pomocou tréningu zlepšovať
o  rozdielový prah sa mení v závislosti na veľkosti „štandardného“ podnetu
o  vzťah medzi rastom intenzity štandardného podentu a zvyšovaním rozdielového prahu je
stabilný :
 - čím je hodnota k nižšia, tým je senzorický orgán citlivejší zmenám intenzity podnetov
- Weber – Fechnerov zákon
o intenzita pocitu je priamo úmerná logaritmu intenzity podnetu
o ak vzrastá intentzita podnetu geometrickou radou (ruhými mocninami), tak intenzita pocitu
narastá aritmeticky
P (intenzita pocitu) = k(Weberova konštanta) . log I (intenzita podnetu)

- prírastok intenzity podnetu sa subjektívne zdá byť nižší, než zodpovedá jeho prírastku vo
fyzikálnych, resp. chemických jednotkách

-
Weber-Fechnerov zákon neplatí pre všetky druhy
o Stevens: meranie senzorickej skúsenosti metódou priameho odhadu (štandardný podnet
s hodnotou 100 a následné stanovenie odhadu ťažšieho alebo ľahšieho podnetu, napr.
100)
 3 typy psychofyzických funkcií, kt. platia pre rôzne druhy podnetov:
 kopresívna (jasnosť, Weber-Fechner)
 lineárna (odhad dĺžky podnetov)
 expanzívna (pociťovanie bolesti- naopak ako Weber-Fechnerova)
- zmeny senzorickej citlivosti
o  zmyslová adaptácia – zmena citlivosti smerom k podnetu
o  senzibilizácia – zvýšenie citlivosti jednej funkcie (1) pôsobením na inú funkciu
(farbocitlivosť zvýšime svetlocitlivosťou) alebo (2) tréningom/praxou
 o  farmaceutickými látkami/liekmi/drogami

Senzorické systémy

- recepcia – príjem fyzikálnej alebo chemickej energie receptorom

- trandukcia – konverzia fyzikálnej energie na neurálny impulz
o  kódovanie – vzájomná zhoda medzi niektorými vlastnosťami fyzikálneho podnetu
a aktivitami nervového systému
ZRAK

 špeciálne bunky, ktoré reagujú na intenzitu svetla

-  poruchy farebného videnia :
o  protanomália – dysfunkčné čapíky citlivé na červenú farbu (spektrálna senzitivita je
podobní čapíkom citlivým na zelenú farbu)
o  protanopia – chýbanie „červených“ čapíkov

o  deuteranomália – dysfunkčné čapíky

citlivé na zelenú farbu (spektrálna
senzitivita je podobná čapíkom citlivým
na červenú farbu)
o  deuteranopia – chýbanie „zelených“
čapíkov
o  tritanopia – chýbanie „modrých“
čapíkov
 - teplé a studené farby – červená – zrýchľuje sa tep a zvyšuje sa činnosť srdca – zrýchľuje
sa metabolizmus
o  pohľad na teplé farby v nás vyvoláva asociácie (červená – oheň, modrá – voda)
- pastelové farby – vznikajú tak, že obsahujú mix všetkých vlnových dĺžok a iba o niečo
málo prevláda jedna vlnová dĺžka
- farba predmetov je daná :
o  jeho schopnosťou odrážať niektoré zložky svetla
o  farbou svetla, ktoré predmet osvetľuje
- biela farba – aby sme videli biely papier ako „biely“ i pri žltom osvetlení, mozog musí
korigovať žltú farbu svetla, ktorá sa od papiera odráža
- miešanie farieb – 2 druhy:
o  aditívne miešanie farieb – miešaním svetla primárnych farieb možno dosiahnuť
v prekrývajúcich sa oblastiach rôzne farby
o  subtraktívne miešanie farieb – dá sa ilustrovať pomocou troch farebných filtrov
osvetlených bielym svetlom
o
-
Konštantnosť vnímanej farby: pri zmene intenzity osvetlenia, sklon vnímať farbu
predmetu ako konštantnú
Napomáha k tomu:

znalosť obvyklého zafarbenia objektu

Chromatická adaptácia- senzitivita voči určitej farbe sa znižuje s časom, ktorý sme farbe
vystavený

Porovnanie reflexných vlastností susediacich povrchov(tzv. teória retinex – hovorí, že

k určeniu farby dochádza tak, že porovnávanie reflex. Vlastností sledovaného objektu(pre krátke,
stredné s dlhé dĺžky)S relatívnymi reflexnými vlastnosťami jeho
bezprostredného okolia.)

ZAPADAJÚCE SLNKO: zemská atmosféra vplyvom malých častíc

pohlcuje modré zložky svetla. Preto slnko pre pozorovateľa červená tým
viac čím dlhšiu trasu prejde svetlo atmosférou. To je dovod oranžovo-
červených západov a východov slnka
pohyby očí

o  sledovacie pohyby
o  sakadické – trhavé pohyby
 fixácie trvajú v priemere cca ¼ sekundy
 rýchle zmeny pozície očí trvajú asi 50 ms
 sakadické potlačenie (saccadic suppression) – počas presunu mozog potláča
trhanie – výpadky zrakovej informácie – človeku sa to zdá ako plynulé
 vzájomné prepojenie očných sakád a pozornosti:
 pozornosť musí byť zameraná na cieľovú lokalizáciu ešte pred tým, ako sa
sakadický pohyb na toto miesto cieľového podnetu vykoná

- primárna zraková kôra

o jednoduché bunky – reagujú na čiary a hrany špecifickej orientácie, v špecifickej časti
zorného poľa
o komplexné bunky – sú senzitívne na hrany a čiary špecifickej orientácie, kdekoľvek
v zornom poli
 z jednoduchých sa prenáša reakcia na komplexné
o hyperkomplexné bunky – reagujú na zrakové podnety špecifickej orientácie a dĺžky na
istom mieste zorného poľa
o hyperkomplexné bunky vyššieho rádu – reagujú na podnety špecifickej veľkosti a tvaru

-poruchy zrakového rozlišovania

o  primárna zraková kôra
 deficit zrakového poľa – podľa toho v kt. hemisfére je poškodenie – ak sa poškodí
ľavá hemisféra človeku vypadáva informácia z pravej časti zrakového poľa
a naopak
o  sekundrárna zraková kôra – obklopuje primárnu zrakovú kôru
 spracúvajú sa všetky veci a hľadá sa význam zachytených vecí v primárnej kôre
 zraková agnózia – človek vidí normálne, ale nedokáže identifikovať, čo vidí
 prosopagnózia – porucha rozlišovania tváre
- percepcia(vnímanie) priestorovej hĺbky
-
- lineárna perspektíva – vytvára dojem zbiehania línii v diaľke
- atmosferická perspektíva(vzdialené predmety strácajú ostrosť a farebnú sýtosť),
lineárna perspektíva, gradient textúry(textúra s narasajúcou vzdialenosťou sa zhusťuje
a počet viditeľných detailov sa zmenšuje, umožňuje trojrozmerný vnem i pri absencii
ostatných nápovedí)

- interpozícia – prekrytie časti objektu iným objektom

- tieňovanie: umožňuje na trojrozmernosť objektu (plochy objekty nie sú tieňované)

pomáha nám určiť hĺbku alebo zakrývanie predmetu

- rozmazanie obrazu: pri výraznom prechode medzi rozmazanou textúrou je jasná časť
obrazu vnímane ako bližšia; pri prechode neostrom je vnímaná ako bližšia rozmazaná
textúra

o monokulárne vodítka
 analýza zbiehania línií, zmenšovanie predmetov v diaľke
  vzdušná persepektíva
   zákryt
o  binokulárne vodítka – potrebujú aby boli funkčné obe oči
 na základe porovnanie rozdielov obrazov jedného a druhého oka mozog rozoznáva
priestorový dojem
 binokulárna disparita - znamená, že každé oko vidí predmet z trochu iného uhlu,
čím vznikajú dva rozdielne sietnicové obrazy
 steoropsia je schopnosť zlúčením týchto dvoch rozdielnych obrazov vytvoriť vnem
priestorovej hĺbky
 fenomén paralaxa – jav, kedy dôjde k zdanlivému posunu predmetu voči pozadiu
o  ľudské oko sa chová logaritmicky, a preto je v slabom svetle výrazne citlivejšie než
v silnom

o  okulomotorická nápoveda:

o konvergencia: čim bližšie sa premet nachádza tým viac sa oči zbiehajú (konvergujú)
o akomodácia: miera vyklenutia šošovky- pri blízkych predmetoch sa miera vyklenutia
zvyšuje
- ľudské oko sa chova logaritmicky, a preto je v slabom svetle výrazne citlivejšie než
v silnom, to sa ukázalo pre prežitie v prírode ako nesmierne praktické

SLUCHOVÁ PERCEPCIA

- zvuk: psychický vnem, vygenerovaný vnútorne v mozgu ako odozva na fyzikálny podnet,
nazývaný ako „zvuková vlna“
o = vibrácia, ktorú niektoré organizmy vnímajú ako zvuk

DIMENZIE ZVUKU

- hlasitosť – percepcia amplitúdy (intenzity) zvukovej vlny;  meria sa v decibeloch (db)

- výška – percepcia frekvencie zvukovej vlny; rozsah (u ľudí) : 16 – 20 000 Hz
- farba – zloženie zvukovej vlny

- ucho :
o  3 časti:
 vonkajšie ucho(ušnica, vonkajší zvukovod až po budbienok)
 vnútorné ucho (bubienok, luchové kostičky v bubienkovej dutine – kladivko,
nákovka, strmienok)
 stredné ucho (cortiho orgán v slimáku, vestibulárny aparát)

- sluchové dráhy – dosť komplikovaný systém

- do šiestich rokov sa vytvára základ sluchu
- slimák (kochleárny orgán) – membrána, vláskové bunky (zachytávajú na ktorých miestach
membrána kmitá)

- v slimáku sa kóduje frkvencia zvuku:

o  teória miesta (Helmholtz) – bazilárna membrána sa líši na opačných koncoch v šírke
a hrúbke
 Von Békésy potvrdil
o  teória frevencie (Rutheford)
 kódovanie pomocou frekvencie pálenia skupín neurónov
 do 4000 Hz
  najspoľahlivejšie do 100-200 Hz (kedy nie je účinná teória miesta)
 treba aby bolo viac spojených hláskových buniek nestačí iba jedna

- komplexnosť zvukov
o  čisté tóny (pure tones) – jedna frekvencia
 v praxi – len v zvukovom laboratóriu
o  komplexné tóny – 2 a viac zložených frekvencií – farba zvuku
o  narastanie komplexnosti spôsobuje aktiváciu širšej oblasti na bazilárnej membráne

- strata citlivosti na vysoké tóny vo vyššom veku

o  dolný prah zostáva nezmenený
o  už po 20 nastáva poskles, po 40 takmer 20% pokles , a naďalej klesá

- lokácia zvuku
o  interaurálne časové rozdiely – keď sme natočený na jednu stranu, ucho, ktoré je bližšie
zachytí zvuk o niekoľko milisekúnd skôr
 nezávislé na frekvencii
 do 2000 Hz
o  interaurálne rozdiely v intenzite (akustický tieň hlavy- sound shaodow) – ktoré ucho je
bližšie, v tom je väčšia intenzita zvuku
 rastú s frekvenciou
 nad 2000 Hz
o  v prechode medzi 2 – 3 kHz nefunguje dobre ani jedna metóda

- sluchová kôra
o primárna sluchová kôra – detektcia rozličných aspektov zvuku (frekvencia, intenzita...)
o sekundárna sluchová kôra (Wernickeho oblasť – v ľavej hemisfére, tvorí veľkú časť
sekundárnej kôry; analýza jazyka a rečových zvukov) - ak sa poškodí ĽH –> nevieme
priradiť význam tomu čo počujeme
– v pravej hemisfére vieme rozlíšiť zvuk vŕtačky, dažda, emočné zvuky...
o sluchová agnózia – pacient počuje, ale nevie rozlišovať zvuky – poškodenie pravej
hemisféry
 poškodenie Wernickeho oblasti – neporozumenie reči

Vnímanie

- vnem je odraz predmetu a javu ako celku, ktorý vzniká jeho bezprostredným pôsobením na naše
zmyslové orgány (súhrn pocitov) pričom sa uplatňujú procesy pamäti a myslenia, pozornosti s určitým
citovým zafarbením
o  ide o komplexný jav
- vnem = pocity + pamäť + emócie + motivácia + ....
- vnímanie nie je pasívny odraz skutočnosti ale aktívny konštruktívny proces!
- je vnem naozaj viac než len súhrn pocitov ? – reverzibilné figúry
o  vnímanie je neičo viac ako súhrn pocitov
- rozdielnosť vnemov podľa údajov v pamäti – akýkoľvek predmet vnímame cez zmyslové údaje
v pamäti
- výberovosť vnímania: skúsenosť a mentálne „nastavenie“
o  človek je vnímavý iba na určité konštelácie podnetov
o  vníma na základe mentálnych kategórií – zaraďovanie predmetov, ľudí do komplexnejšieho
triedenia; „škatuľkovanie“
 o  úsudok o svete = predsudok
o „fenomenálny svet“- to, čo sa javí v kategóriách vs. objektívny svet – všetko,čo je vo svete
o  percepčný cyklus
- model vnímania

-charakteristiky vnímania:

o  významovosť – vnímaný objeskt zaraďujeme do určitej množiny nám známych predmetov,

čím mu dávame zmysel; ak objekt nevieme zaradiť, tak ho „rozoberáme“ analyticky
o  celostnosť – vnímané objekty chápeme ako celky; vnem vzniká už pri percipovaní hlavných
častí (vplyv skúseností)

názorný príklad clesotnosti vnímania

o  sekektivita (výberovosť) – z rôznych dôvodov preferujeme isté veci/objekty pre inými;

podmienenosť je objektívna (vzťah pozadia a figúry) a subjektívna (napr. profesionálna
činnosť, naplnenie potrieb)
- tieto charakteristiky môžme zhrnúť ako „predmetovosť vnímania“
o  tzn. vnímame predmety = určité štruktúry senzorických dát, kt. na základe skúsenosti vydelili
ako CELKY S VÝZNAMOM
o  konštantnosť vnímania – ak bol objekt rozpoznaný ako stála vec, vnímame ho ako taký
nezávisle na osvetlení, polohe a vzdialenosti
 napr. tanier = konštantnosť vnímania jasnosti farby, tvaru a veľkostí
- teórie vnímania:
o  vnímanie = konštruktívny mentálny dej
 všetky vnemy sú výsledkom nevedomého usudzovania
 na tvobre vnemu sa podieľa inteligencia, myslenie a učenie, pamäť...
o  vnímanie = priama percepcia
 nezávislosť na skúsenosti
  vrodená senzitivita voči biologicky alebo psychologicky významným podnetovým
vzorcom
- niektoré aspekty sa musíme učiť, zdokonaľovať vrodené aspekty; niektoré sú vrodené
- empirické overovanie teórií vnímania
o  niektoré aspekty využívania informáciií z prostredia sú vrodené
o  predpokladom normálneho vývoja percepčných „programov“ je pravidelný prísun podnetov
v raných obdobiach života
o  rozvoj vnímania podporuje senzomotorická skúsenosť – manipulácia s predmetmi (informácie
o predmetoch, vlastnostiach, vzťahoch) – Piagetova teória
- ekologická teória vnímania (Gibson)
o svet vnemov nie je tvorený fyzikálnymi vlastnosťami ako napr. farby, zvuky, pachy, atď., ale
informáciami o svete ako je povrch, okraj, sklon, stúpanie, klesanie, začiatok, koniec
a pod.
o učením narastá špecifická primeranosť medzi stimulom a odpoveďou (ktorá je ekologicky
určená)
- zákony organizácie percepčného poľa (vrodené tendencie utvárania štruktúr vo vnímaní
o  figúra a pozadie
 sústredenie na jednu časť vnemového poľa, ktorá tvorí figúru
 reverzibilné figúry – dochádza k tzv. „reverzibilnej oscilácii“
(vnem nie je len reflexia vonkajšieho sveta, ale je v mysli rôzne
organizovaný a dotváraný
o  zákon „dobrého tvaru“, celostnosti
o  zákon proximity (blízkosti)
o  zákon kontinuity (náväznosti)
 tzv. subjektívna kontúra
o  zákon podobnosti
o  zákon spoločného osudu
o  zákon uzavretosti
- teórie rozpoznávania
o  analyticko-syntetické procesy – proces postupujúci zdola-nahor – postupujeme od
najprimitívnejších charakteristík (od tvaru, hľadáme celky, zgrupujeme, dáme farbu, priradíme
priestorový tvar...)
o  proces postupujúci zhora-nadol
 vplyv kontextu na vnímanie, percepčné očakávanie
- individuálne rozdiely vo vnímaní
o  individuálne percepčné očakávania (založené na skúsenosti)
o  kognitívny štýl – spôsob, akým máme tendenciu myslieť, akým prebiehajú naše kognitívne
procesy
o  motivácia (potreby a túžby)
 výber vnímavých podnetov (figúra)
 ovplyvnenie vnímania vlastností (veľkosť, farba, atraktivita...)
o osobnosť ako celok (vlastnosti)
 pri nejasných (dvojznačných) podnetoch
 projekcia – premietanie duševných obsahov navonok do iných vecí a ľudí
(veľmi podobné termínu „proces zhora-nadol“)
o  percepčná obrana – „prehliadnutie“ neželaných vecí
- druhy vnímania
o  vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti
o  vnímanie pohybu
o  vnímanie času
- vplyv predbežných podnetov na vnímanie („priming“)
o  to, ako predmet vnímam ovplyvňuje aj to, ako budem vnímať predmet, ktorý bude nasledovať
po ňom
  sémantický priming
 prezentácia 1. slova
 pauza
 prezentácia cieľového slova
  meranie RČ – ak sú dve slová v jednej sémantickej kategórii (napr. nábytok),
tak bude kratší
 odpoveď (áno/nie)
 vedomý „priming“
 podprahový „priming“ (nevedomý) – iba prebleskunie slova, obrázku
o  nevedomá afektívna preferencia
 nadprahová aj podprahová prezentácia podnetu ovplyvňuje sympatiu k určitým
objektom
 tzv. efekt „vystavenia sa“ podnetu – aj podprahová expozícia podnetu (geometrický
tvar, tvár človeka) pozitívne ovplyvňuje jeho neskoršie hodnotenie
 na tomto princípe pracuje reklama
- negatívne zmeny v oblasti vnímania
o  poruchy vnímania
 porušenie zmyslového orgánu či iných častí analyzátora vedie k poruchám percepcie
(šeroslepota, nedoslýchavosť...)
 ak príde k preťatiu dráh – nedá sa pomôcť
 poškodenie centra v mozgu
 halucinácie : chorobné javy; ide o predstavu subjektívne prežívanú ako vnem (t.j.
chýba reálny objekt)
 psychózy, schizofrénia
 pseudohalucinácie: človek má halucinácie, ale uvedomuje si, že sú to predstavy,
halucinácie – normálne
 zmyslové ilúzie: ide zväčša o normálne javy
 objekt je prítomný, no je skreslený (zmyslové klamy)
- vnímania a myslenie
o  snažiť sa oddeliť oba procesy !
- cvičenie:
o  1. uvedomujte si čo najviac svoje okolie (zvuky, svetlo, teplotu, vône, a pod. )
o  2. uvedomujte si čo najviac seba – zameriavajte sa na to, čo prežívate, myslíte, hovoríte, atď...

Predstavy a predstavivosť (imaginácia)

- imaginácia je schopnosť človeka vyvolávať vo vedomí názorné obrazy takých predmetov, ktoré
nevníma = predstavy
- predstava = vnútorná reprodukcia vnemu (vzniká na základe toho, čo sme vnímali)
o  medzistupeň medzi vnemom a myslením
- prechod od vnemu k predstave je plynulý – doznievanie vnemu
-
-
- rozdiel medzi vnemom a predstavou
o  pôvod :
 V: prítomnosť podnetu
 P: vnútorná reprodukcia vnemu
o  jasnosť
 P je oproti V menej jasná, neurčitá, „bledšia“
 eidetická predstava nadobúda jasnosť vnemu (takisto aj halucinácia)
o  trvanie
 V: pokiaľ trvá podnet
 P: krátke trvanie, tendencia unikať, na udržanie treba cvik (! obsedantné predstavy
majú patologický charakter)- hrá nám v hlave celý deň pesnička
 o  obsah
 P je obsahovo chudobnejšia, torzovitejšia, chýba priestorová a časová lokalizácia

- ideomotorické deje
o  predstavy sa spájajú s tzv. ideomotirickými dejmi – pri predstave určitej činnosti sa
aktivizuje príslušný svalový aparát v organizme (ale v oveľa menšej intenzite)
o  tento jav našiel uplatnenie v rehabilitácii pohybových funkcií po zranení a v športe...
o  ideomotorický tréning = športovec vykonáva určitú techniku či pohyb len v svojej predstave
(hlavne v športoch, v ktorých rozhoduje technické prevedenie – skok do výšky,
krasokorčuľovanie...)

- manipulácie s predstavami
o  prezeranie (scanning) – Kosslyn dokázal lineárny vzťah medzi vzdialenosťou dvoch
objektov a časom potrebným k imaginárnemu premiestneniu medzi nimi
 človek je schopný manipulovať s veľkosťmi predstáv predmetov (mačka – fúzy –
„zoom“)
o  mentálne rotácie predstáv
 Shepard J., Metzlerová J.
 RČ 60 stupňov za sekundu (pre 2D aj 3D)
 muži majú lepší výkon než ženy
o  transformácie predstáv
 človek je schopný predstavy meniť, vzájomne ich kombinovať
 cvičenie: predstavte si seba v plavkách predstavte si seba v slávnostných šatách
predstavte si seba v ryšavej parochni
 cvič: predstavte si štvorcový papier, preložte ho na polovicu, a potom ešte 3x na
polovicu. Koľko štvorcov bude na papieri? – 16
- kognitívne mapy – v mysli sú uchované hrubé obrysy priestoru: svetadiely, krajina ...
o sú nepresné, spresňujú sa skúsenosťou

- syntézie – predstavy jednej zmyslovej modality sprevádzajú vnemy inej senzorickej modality
o  Fechner
 hláska E... žltá
o  druhy synestézií
 projekčná synestézia : synestetici projektujú ich zážitok do externého priestoru
 zvyčajne býva projektovaný do vyvolávajúceho stimulu
 asociačná synestézia : synestetici vidia farby akýmsi „vnútorným okom“
 nedochádza k externej projekcii zážitku
 charakteristika predstavy:
 mimovoľná a automatická
 trvalá
 priestorová (rozšírená v priestore)
 synestetické vnemy sú ľahko a živo zapamätateľné, často ľahšie ako
skutočné podnety
 prevalenccia je podľa rôznych autorov rôzna
o  synestéziu má 4-12 ľudí zo 100
o  pomer žien k mužom 1,1 : 1
 Wassily Kandinsky – zážitky pri
počúvaní hudby
 Yellow-Red-Blue z roku
1925
o  spúšťače
 slovné stimuly 47%
 zvuk 28%
 emócia, dotyk, vôňa, chuť...
o  sprievodné zážitky
  farba 86%
 dotyk 3%
 zvuk 6%
o  fotizmy („farebné počutie“)
 keď sluchový vnem vyvoláva vizuálnu predstavu (najčastejšie farbu)
 najčastejšia forma synestézie (12% ľudí)
 vizuálny charakter stupnice (A-dur, zelená), celej skladby (farby, farebné útvary
a pod.)
o  fonizmy – 4% ľudí
 zrakový vnem evokuje sluchovú predstavu
o  k synestéziám patrí aj:
 dojem chuti pri pohľade na jedlo
 cítenie chladu pri pohľade na obraz s búrkou
 predstava bolesti pri pohľade na ranu zraneného
- asociácie predstáv (jedna predstava vyvolá ďalšiu)
o  jeden z najstarších problémov v psychológii
o  asociácie odrážajú skúsenosti človeka a jeho zážitky
 asociácie podľa dotyku (časový, priestorový) – stôl, stolička
 asociácie podľa kontrastu – extrémy (dobrý-zlý) – biela-čierna
 asociácia podľa podobnosti
 asociácie podľa novosti (skôr sa vybavia novo vnímanú objekty)
 asociácie podľa frekvencie (častosti) výskytu
 asociácie podľa intenzívnosti vnemu (intenzívne vnemy majú tencenciu vybavovať sa
skôr)
o  asociačný experiment (C.G. Jung) – hovoria ľudom slová a tí povedia prvé, čo mu napadne –
spoznávanie nevedomých konfliktov
- typy predstavivosti
o  na základe, aký druh predstáv dominuje:
 zrakový typ
 sluchový typ
 motorický/pohybový typ
 čuchový, chuťový typ (zriedkavé)
 zmiešaný typ
o  súvisí s voľbou povolania a úspešnosťou
v povolaní...

- podstata fantázie(obrazotvornosť)
o  mentálna tvorba objektu, s akým sme sa ešte nestretli prípadne ani aký neexistuje
o  súvisí s predstavivosťou
o  využíva predstavy (predstavy sú skladište, z kt. si fantázia vyberá)
o  nemusí byť len obrazová
- druhy obrazotvornosti
o  denné snenie
 zameriava sa na želanú budpcnosť (projekcia želaní)
 vyskytuje sa v každom veku, ale charakteristické je obd. dospievania
 človek si dopĺňa to, čo mu v realite chýba, môžeme sa v ňom realizoať
o  rekonštruujúca obrazotvornosť
 tvorba obrazu, objektu na základe nejakej predlohy (textu, matem. výroku, schémy...)
o  tvorivá = konštruujúca obrazotvornosť
 tvorba originálu v akejkoľvek oblasti v zmysle „čo“ a „ako“, pričom sa vytvárajú
nové, originálne, hmotné a duchovné hodnoty
- techniky obrazotvornosti

o  1. kombinácia – môžeme ju chápať, ako spojenie prvkov skúsenosti o nových štruktúr

a vzťahov
 využíva sa vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, najviac v technických vedách
  na začiatku kombinácie je analýza objektu na prvky a elementy; podstatou je syntéza
a výber prvkov do nových celkov, nie uje to len mechanické spojenie prvkov
 výsledok fantázie nie je len kompozičným súčtom vybraných prvkov, ale mení sa
kvalita!
 napr. el. sktrutkovač

o  2. zdôrazňovanie – zdôrazňovanie niektorých stránok skutočnosti, kt. sa pretvára pôvodný

výraz predmetov a tie potom nadobúdajú nový význam
 uskutočňuje sa presunom častí a zmenou proporcií (zmenou veľkosti častí objektov –
zmenšovanie, zväščovanie)
 zmena proporcií má poukázať na to, čo je pre ten objekt dôležité, ako napr.
v karikatúrach

o  3.typizácia – umelecké myslenie, zovšeobecnenie

 hľadanie všeobecného výrazu na vyjadrenie určitého obsahu pre určitú senzorickú
modalitu, kt. by bol reprezentantom obsahu (vianočný stromček)

Tvorivosť

- proces objavovania poznatkov a spôsobov praktickej premeny okolitej skutočnosti, kt. prináša novú,
vyššiu spoločenskú hodnotu

- tvorivý proces obsahuje prvky neistoty, vystavovania sa riziku (keď niečo tvoríme nevieme či to bude
také ako chceme
-
- = riešenie problému (transformovať A na B), kt.:
o  je nejasne vymedzený
o  má viaceré možné varianty riešenia
o  operácie, pomocou kt. sa transformuje situácia A na B nie sú k dispozícii v plnom rozsahu
(inak by nevzniklo nič nové)

o  napr. metóda pokusu a omylu:

 náhodná variácia – tvorca generuje rôzne nápady a skúša rôzne možnosti
 selektívna retencia (výberové podržanie) tých nápadov, kt. rozvíjajú umelecký zámer
a predstavu budúceho diela s ohľadom na pocit, kt. autor má (páči sa mi to/nepáči sa
mi to)

- tvorivosť predpokladá:
o  mechanizmus generujúci avriácie
o  mechanizmus pamäte, umeleckej skúsenosti, vďaka ktorým je možné zachytenie
a reprodukcia vybraných variácií

- fázy tvorivého procesu

o  stanovili sa na základe výpovedí geniálnych tvorcov
o  môžu sa prelínať

o  1. prípravná fáza (preparačná)

 poznatky o probléme
 informácie o riešení podobných problémov
 časťou prípravy je vždy doterajší život, umelecká skúsenosť a podobne
 o  2. inkubačná fáza (latentná)
 imaginatívna činnosť
 premýšľanie o probléme
 výber informácií, kt. sa majú dostať do budúceho diela
 doprevádzaná psychickým napätím, pocitom neistoty, nepokoja, úzkosti
 pocity evokujú vo vedomí nové a nové predstavy (môžu prerásť až do stavu
sebazabudnutia a horúčkovitej tvorby)

o  3. inšpiračná fáza (vnuknutie)

 intenzívny tvorivý stav, kedy dochádza k mobilizácii tvorivých síl
 doprevádzané živým vnímaním, zvýšenou citlivosťou, emocionálnou otvorenosťou,
zvýšenou pružnosťou a pohyblivosťou myslenia
 ponuka nových nápadov, citlivé videnie problému, tvorivá kombinatorika a variácia
jednotlivých nápadov
 rodia sa najoriginálnejšie myšlienky

o  4. iluminačná fáza (osvietenie)

 dochádza k nej v stave inšpirácie, kt. poskytne tvorcovi mnoho myšlienok
a materiálov, nie všetky sú však použiteľné
 intuitívny vhľad, riadiaci sa tvorivým zámerom, pomáha pri výbere správnych
nápadov (osvietenie)
 pomocou intuície dochádza k záverom prostredníctvom vhľadu, tj. bez uvedomelého
usudzovania
 inšpirácia a iluminácia sa prelínajú – niektorí autori ich nerozlišujú

o  5. elaboratívna fáza (vypracovanie)

 relatívne dlhé trvanie oproti inšpirácii a iluminácii
 môže sa týkať celku diela alebo jeho častí či detailov
 po vypracovaní časti diela sa tvorca môže znovu obracať k inšpirácii a hľadá nové
nápady

o  6. overovacia, hodnotiaca fáza (verifikácia, evaluácia)

 nadväzuje na každé spracovanie materiálu (elaboráciu)
 kontrola, či dielo zodpovedá tvorivému autorskému zámeru
 v prípade nespokojnosti môže nasledovať fáza korekcie
- tvoriví ľudia:
o  sú osobitne všímaví
o  pozerajú na veci inak než väčšina ľudí
o  sú preto nezávislí v pozorovaní
o  majú rozvinutú imagináciu
o  majú vyššie IQ
o  ich svet je zložitejší, sami sú „komplikovaní“

- faktory tvorivosti:
o  fluencia – množstvo produktov určitého druhu (napr. udajte v priebehu 60 sekúnd čo najviac
slov začínajúcich písmenom „G“)
o  flexibilita – schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenia problémov; schopnosť prekonať
myšlienkovú zameranosť originalita – schopnosť produkovať dôvtipné, neobvyklé
produkty/riešenia, ktoré sú však zároveň adaptívne
o  senzitivita – vnímavosť, citlivosť na problémy či potrebu zmeny, schopnosť vcítiť sa do
problému
o  redefinovanie – schopnosť udeliť pojmom, predmetom a javom nový význam na základe
novonadobudnutých vedomostí, zručností a návykov ň
o  elaborácia – schopnosť vypracovať detaily riešenia a kompletizovať riešenie
- riziká tvorivosti
 o  tvorivý skutok narúša existujúci stav (prijatie nápadu spoločnosťou ?)
o  nevieme predvídať dopad tvorivého činu
- predpoklady kreativity:
o  intelektuálne schopnosti – čím vyššie IQ, tým je to lepšie
 nie je to však automatické, že vysokointeligentní ľudia sú tvoriví
o  expertné znalosti a zručnosti – človek musí byť v obore zorientovaný
o  štýly myslenia – globálny (problém ako celok) aj lokálny (čiastkové aspekty riešenia
problému)
o  osobnostné rysy – tolerancia dvojznačnosti, vytrvalosť, nekonformnosť, odvaha
riskovať...)
o  vnútorná motivácia – zaujatie pre vec, radosť z tvorivej aktivity
- metóda brainstormingu
o  vyprodukovať čo najviac nápadov na daný problém
o  dve etapy:
 fáza produkcie
 veľkosť skupiny : 5 – 8 členov
 trvanie 2x15 min
 kreatívne prostredie (bez rušivých prvkov, prístup k internetu pre vyhľadanie
informácií, knihy,...)
 dobre definovať problém
 nápady vyjariť stručne
 každý môže v jednom vystúpení povedať len jeden nápad
 nápady písať na veľký papier alebo na tabuĽu, aby ich všetci videli
 keď sa nápady vyčerpajú, urobiť prestávku
 fáza hodnotenia
 rôzne kritériá hodnotenia: užitočnosť, možnosť realizácie, zvažovanie
dôsledkov a pod.
 klásť dôraz na to, ako by sa dal nápad uskutočniť
 interné vs. externé riešenia (čo môžeme spraviť my a čo iní)
o  princípy :
 kritika nápadov nie je v 1. etape žiadúca
 očakáva sa veľa nápadov
 očakáva sa vzájomné zlepšovanie nápadov, rozvíjanie riešení
 účastníci sú rovnocenní
SPÁNOK

- cyrkadiálny rytmus – prvý vrchol aktivácie je okolo 9 / 10

- spánok : pokles dráždivosti kôrových neurónov
o  reverzibilná strata kontaktu s prostredím
o  serotonín blokuje tonizujúci vplyv RAS na mozgovú kôru
- RAS (reticulárny aktivačný systém) – pomocou talamu riadi aktivitu mozgu a bdenie a spánok

- mozgové vlny (psychoracionalizácia !!!!)

o  beta
o  alpha
o  theta
o  delta
- druhy spánku:
o  ortodoxný spánok
(synchronizovaný, non- REM
spánok) – postupne prevažuje delta
rytmus, 80 -85% z celkového trvania
spánku
 sny sú prítomné, ale málokto si ich pamätá a nie sú také živé
 o  paradoxný spánok (desynchronizovaný, REM spánok) – na úrovni beta rytmu, 15 -20%
z celkového trvania spánku
 najživšie sny
 nižší svalový tonus – svaly nie sú schopné vykonávať pohyb – svaly nerealizujú
pohyb, ktorý sa sníva – ľudia, kt. majú vyšší svalový tonus – hovorenie zo spánku,
námesačnosť
 vyššia frekvencia srdcovej činnosti a dýchania, menšia hĺbka spánku
 výskyt rýchlych nočných pohybov
 kompenzácia predošlej deprivácie tejto fázy spánku (inak sklony k agresivite,
zhoršenie pozornosti, podráždenosť)
 v tejto fáze si najviac oddýchneme
- fázy spánku
o  fáza 1
o  fáza 2
o  fáza 3
o  fáza 4
 postupne sa vlny spomaľujú a zväčšuje sa ich amplitúda
o  v čase paradoxného spánku prevláda beta aktivita, ktorá je totožná s bdením
o
- dĺžka spánku:
o  dieťa do 18 mesiacov – 14 h
o  dospelý – 7,5 h
o  dospelý nad 75 rokov – 6 h
- nedostatok spánku môže spôsobovať:
o  problémy s pozornosťou
o  problémy s krátkodobou pamäťou
o  problémy s kreativitou a schopnosťou učiť sa
o  probémy s priberaním hmotnosti (nespavosť ovplyvňuje dva hormóny, kt. sú prepojené
s jedením: leptín a ghrelín, kt. sú zodpovedné za zvýšený pocit hladu
o  zníženie obranných schopností imunity

SEN
- „Sen je rečou nevedomia, vnímanou počas spánku“ (Aeppli, 1983)
- sila emócií počas sna môže byť silnejšia než počas bdenia
- nálada zo sna môže ovplyvňovať dennú náladu
- sen spája
 o  súčasné situácie prežité počas dňa
o  osobnú históriu
o  praobrazy = archetypy (symboly: more, had, starec, ...)
- sen odráža:
o  stav biologických procesov (hlad, trávenie) sa premieta do sna
o  poloha organizmu (tŕpnutie ruky; nezhoda polohy nôh a trupu = niekto ma naháňa)
o  silné citové zážitky z minulosti aebo silné očakávania do budúcnosti
o  signalizácia ochorenia
- Hollingworth (1947)
o  stimulácia spiacich osôb a vyvolávanie snov – napr. vôňa – sen o vstupe do parfumérie
 spadnutie prikrývky – chodenie nahý po ulici
- psychologická charakteristika snov:
o  chýbyajúce charakteristické javy sprevádzajúce stav bdelosti:
 kritičnosť
 vôľová kontrola – človek je pasívnym účastníkom sna
 časové usporiadanie obsahov
 logika
 kauzalita
 vedomie vlastnej osobnosti
- hypnóza – zmenený stav vedomie , podobný spánku
- „zúžený stav vedomia“
- každého možno hypnotizovať a každý dokáže hypnotizovať
- autohypnóza – človek hypnotizuje sám seba
- hĺbka hypnotického spánku = stupne hypnózy
- najhlbší stupeň hypnózy = somnambulizmus
o  asi 2% ľudí
o  schopnosť výkonov, kt. sú v rozpore s „bežnými zákonmi“
o  nepamätá si, čo sa dialo, hovorí jazykmi, kt. nepozná, atď.
o  posthypnotická sugescia

Lateralita: ľavá a pravá hemisféra

lateralita-nerovnomernosť párových orgánov

-je odrazom dominancie jednej mozgovej hemisféry -pravá hemisféra kontroluje ľavú časť tela a naopak

Hemisferická asymetria-1anatomická a (2) funkčná rozdielnosť polovíc mozgu

-činnosť hemisfér sa dopĺňa a je aj napriek špecializácii INTEGROVANÁ(spojenie cez corpus kallosum)

Funkčná hemisferická asymetria- vzťahuje sa na rozdielnu aktiváciu ľavej alebo pravej hemisféry pri
vykonávaní určitej úlohy

Smer asymetrie -hovorí o tom , ktorá hemisféra má väčšiu schopnosť vykonávať danú úlohu

Veľkosť asymetrie- aký veľký je rozdiel medzi hemisférami v tejto schopnosti

 ĽH – verbálne číselné operácie

-sekvenční analýza, jemná časová analýza, zameranie na detaily,
- logika, analýza
 PH -neverbálna, priestorová
-stimultánne spracovanie zameranie na celok

-„gestalt“, intuícia, syntéza

Doplň tabulku!

Neglect syndróm -zanedbávanie ľavej polovice zorného poľa (pri poškodení parietálneho laloku PH)

Premenné, vplývajúce na hem.asymetriu

 Pohlavie -u mužov väčšia lateralizácia kog. Funkcii

 Preferencia ruky -takmer 95% pravákov má ľavú hemisféru dominantnú pre reč, problematickí sú
hlavne ľaváci -rečové centrum pre ľavákov: 70% LH, 15% RH, 15% bilaterálne
 Pohlavné hormóny –
 Testosterón – má tlmivý účinok na LH
-hladina testosteronu klesá od rána k večeru
-od rána sa postupne zvyšuje výkon v úlohách, ktoré zabezpečuje LH
 -Estrogén-má tlmivý účinokna PH
-Hladina estrogénu sa zvyšuje od menštruácie k ovulačnej fáze

-Od menštruácie postupne klesá výkon v úlohách, na ktorých sa podieľa PH

 Muži- viac kôrových neurónov (väčšia kôrová denzita)

-lepší výkon v niektorých neverbálnych úlohách (priestorová orientácia, mentálne rotácie premetov)

-jazykové fcie lokalizované prevažne v LH

 Ženy- bohatšie vetvenie dendridov a tým väčší počet spojov medzi neurónmi

-lepšie verbálne schopnosti

Jazykove fcie lokalizované difúznejšie v oboch hemisférach

Doplň tabulku!

Najviac synapsii sa tvorí: od 2 r. côdza, reč. Okolo 6 r. čítanie, písanie, počítanie, okolo 12 rokov(abstraktné
myslenie

Pychické funkcie mozgu

Lokalizované funkcie:

 Reč
 Počítanie
 Praxia
 Priestorové vzťahy
 Vizuálnopercepčné vzťahy
Distribuované funkcie -pozornosť, pamäť, intelekt, sociálne správanie(osobnosť)

Neuropsychologické techniky na výskum funkčnej hem.asymetrie

Dichotická stimulácia

Visual half-field technika

Metodika dichotickej stimulácie doplň!

Umožäuje lateralizované podávanie

Prefrencia pravého ucha-počas dichotickej stimulácie je potlačená fcia ipsilaterálnych dráh

  Slabiky z ľavého ucha nebývajú tak presne reprodukované ako
slabiky z pravého ucha dlhší reakčný čas (35ms a viac)
Preferencia ľavého ucha – nastáva pri neverbálnych podnetov, napr. zvuky z prostredia (kraft, 1982), hudobn
akordy, sekvencie tónov (McKinnon a Schellenberg, 1997, Limová

V čom spočíva strata informácii z jedného ucha ?

a) Dlhšia dráha vyžaduje relatívne dlhší čas na dorazenie signálu do centra. Signál, ktorý dorazí skôr,
zaneprázdni kapacitu limitované centrum
b) Dlhšia dráha kvôli väčšiemu množstvu transferov a synapsách spôsobí „šum“ v signále

Technika „Visual Half-Field“ alebo „Divided Visual Field“

 Pravé/ľavé zrakové pole

 Optická chiazma-kríženie zrakových nervov
 Fixačný bod+krátky čas prezentácie (x<180ms)