MYSLENIE

• myslenie je záverečným stupňom procesu poznávania a umožňuje objavovanie nového, vysvetľovanie, odhaľovanie
súvislostí
• ide o proces riešenia problémov a býva viazané na reč
• podstatou procesu myslenia je vykonávanie myšlienkových operácií

 myšlienkové operácie sú postupy, ktorými sa dosahuje cieľ myslenia a patrí sem:

- analýza – ide o myšlienkové rozčlenenie celku na časti, vlastnosti, vzťahy
- syntéza – ide o spájanie častí do celku, ide o zjednocovanie
- porovnávanie – zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi, porovnávame nové so známym
- zovšeobecňovanie – je to myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností predmetov a javov určitej skupiny (napr.
pojem ovocie)
- indukcia – 1 z foriem zovšeobecňovania – myšlienkové vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov (napr.
železo, meď, striebro vedú elektrinu – tzn. poznatok: kovy vedú elektrinu)
- dedukcia – je to usudzovanie zo všeobecného na konkrétne

FORMY MYSLENIA:
- predstavujú rečovú podobu, v ktorej človek zachytáva a vyjadruje výsledky svojho myslenia – poznáme 3 formy myslenia:
a.) súd - vyjadruje vzťah medzi dvoma pomenovaniami – obsahuje podstatu, vlastnosť veci, o ktorej sa vyslovujeme – v súdoch
obvykle niečo tvrdíme či popierame (napr. táto tabuľa je zelená)
b.) pojem – v ňom sa spája vedomosť o predmete/ jave, o jeho vlastnostiach (napr. jablko) – pri osvojení pojmu si nevyhnutne
musíme osvojiť celý súhrn poznatkov o predmetoch
c.) úsudok – vzniká na základe pravidiel logiky – je to proces, ktorým z niekoľkých súdov vyvodzujeme nový súd – východiskové súdy
sa volajú premisy - napr. 1) všetky lavice sú drevené; 2) táto vec je lavica – z toho záver: táto vec je drevená)

DRUHY MYSLENIA:
a.) riešenie problémov – po uvedomení si problému hľadáme nové spôsoby a prostriedky riešenia problémov – problém je taká
situácia, na ktorej vyriešenie nám nestačia predošlé skúsenosti
b.) konvergentné myslenie – uplatňuje sa v úlohách, ktoré majú len jediné riešenie – myšlienková práca vedie k jedinému cieľu
c.) divergentné myslenie – uplatňuje sa pri úlohách, ktoré môžu mať viacero riešení – hľadajú sa pri ňom všetky možné riešenia a
vyberá sa z nich najvhodnejšie – uplatňuje sa tvorivosť, originálne myslenie, fantázia
d.) tvorivé myslenie – zapája sa tu fantázia a predstavivosť – intelektuálna aktivita – spája sa vyjadrovacou pohotovosťou
a presnosťou
VLASTNOSTI MYSLENIA:
- nimi sa vyznačuje konkrétny človek a ide o tieto vlastnosti myslenia:
a.) hĺbka myslenia – je to schopnosť postrehnúť podstatné súvislosti – títo ľudia sa neuspokoja s povrchnými znalosťami
b.) šírka myslenia – prejavuje sa schopnosťou zvažovať všetky súvislosti, ktoré môžu nejakým spôsobom ovplyvniť riešenie úloh
a problémov
c.) presnosť (logickosť) myslenia – je to spôsobilosť výstižne postrehnúť a formulovať problémy a dôsledne postupovať pri ich
riešení
d.) pružnosť – ide o spôsobilosť hľadať stále novšie, účinnejšie, originálnejšie riešenia – umožňuje človeku staré problémy vidieť
v novom svetle
e.) kritickosť – je to schopnosť vidieť pozitíva i negatíva, schopnosť nepoddávať sa vnucujúcemu vplyvu cudzích myšlienok a
názorov