METODOLÓGIA VEDECKEJ PRÁCE

1) Popíšte vybrané problémy skúmané v rámci filozofie a metodológie vied.

OTÁZKY: Dokážeme spoznať svet natoľko aby sme ho mohli vedecky skúmať?

Existuje všetko okolo nás?

ODPOVEDE: a) svet reálne neexistuje, všetko je len sen---neexistuje ani veda, ktorá by nám umožnila
tento svet spoznať

b)svet reálne existuje, ale dokážeme ho reálne spoznať? Čo ním vlastne je, hmotné veci
alebo aj medziľudské vzťahy, aspoň do určitej miery dokážeme svet spoznať

spoločenské vedy, právna veda skúma nehmatateľné veci(prírodné vedy-hmotné):

a) vzťahy, myšlienky, pocity človeka – humanitná veda

b) spoločnosť- spoločenská veda

štrukturálny realizmus- existujú usporiadané vzťahy medzi prvkami, ktoré sa môžu meniť (tie prvky)
ale vzťahy zostanú zachované (subjekt a objekt práva sa môže meniť ale vzťah medzi nimi sa zachová)

konštruktívny empirizmus- vytvárame teórie, ktoré testujeme v praxi, ak nefungujú ich zmeníme

2) Predstavte rôzne spôsoby klasifikácie vied.

1)Prírodné vedy -hmotné objekty a prírodné zákonitosti (metódy-matematické, štatistické,

experimentálne, vysvetľovanie) napr. matematika

-všetko je niečím zapríčinené

2)Humanitné vedy-nehmotné objekty, najmä jednotlivca (metódy-interpretácia, porozumenie,

obsahová analýza, diskurzívna analýza) napr. história, ich cieľom je múdrosť-zachytenie poznatkov

-dôraz kladú na interpretáciu a porozumenie (hermeneutiku)

-Ľudská skúsenosť a jej zachytávanie a kategorizovanie je ich nástrojom

3)Spoločenské vedy- spoločnosť ako objekt skúmania (metódy kvalitatívne aj kvantitatívne-

pozorovanie, interview, prípadové štúdie) napr. ekonómia, ich cieľom je prinášať nové poznatky

-Empirická, racionálna, objektívna metodológia

-Vysvetlenie a predpovedanie ľudského správania je ich nástroj

a)naturalistická- realita je celistvá, poznávajúce a poznávané splýva dokopy, nevieme

identifikovať zákonitosti

b)pozitivistická- realita je rozdelená na časti, poznávajúce a poznávané sú oddelené

PRÁVNA VEDA- a) dogmatická -ako súbor právnych noriem, skúma texty právnych predpisov
(kvalitatívne metódy, najmä interpretácie a argumentácie)-má bližšie k humanitným vedám

b) empirická - skúma súdne rozhodnutia, prax (kvantitatívne metódy aj štatistické),

má bližšie k spoločenským vedám
 c) interdisciplinárna-skúma právo z pohľadu iných vied (právne dejiny, sociológia,
psychológia)

Z INÉHO HĽADISKA:

1)teoretické-prírodné, pracujú s teóriami, ktoré využívajú v praxi na ovplyvnenie fungovania sveta,

základnými východiskami sú axiómy – prazáklad napr. že 1+1=2

2)praktické-humanitné, spoločenské, nemajú veľkú teóriu, ktorá nám vysvetľuje fungovanie sveta a
neplatí u nich stopercentná predikcia; skúmajú prax – napr. dopad prijatého zákona na správanie sa
spoločnosti

PODĽA ICH FILOZOFICKÝCH VÝCHODÍSK

Prírodné vedy

Logický pozitivizmus-všetko vo svete funguje logicky a dá sa vysvetliť logikou

Popperov kritický racionalizmus-verifikácia a falzifikácia-zhotovenú hypotézu sa pokúšam

potvrdiť/vyvrátiť

Kuhnove paradigmy – celé naše poznanie je iba zhoda prevládajúca medzi vedcami v danej dobe

Analytická filozofia-jazykový logický pozitivizmus

Humanitné vedy

Fenomenológia- vieme preniknúť mysľou k podstate veci, pri oprostení sa od všetkého získaného
poznania o tej veci

Hermeneutika – sústredí sa na výklad a pochopenie

Štrukturalizmus-hľadanie zákonitostí aj v humanitných vedách, napr. existujú ustálené štruktúry ako

napr. dobro/zlo, legálne/nelegálne, hnuteľná/nehnuteľná, v práve stále žijeme v tomto chápaní
pretože nám to pomáha tvoriť v práve systém/poriadok/štruktúru

Post-štrukturalizmus-odmieta dvojice zákonitostí, existenciu štruktúr a spochybňujú sa ustálené

predstavy, zdôrazňuje skôr kontradikcie, medzery, nepravidelnosti a poruchy v štruktúre

Spoločenské vedy

Pragmatizmus-či teórie fungujú v praxi alebo nie napr. či porozumeli adresáti právnej norme, či a
nakoľko ju dodržiavajú

Kritická teória- spoločnosť je vždy niekým manipulovaná, riadená, vždy funguje v prospech niekoho, a
treba zistiť koho a poukázať na to v záujme odstránenia tejto nerovnováhy.

Prírodné vedy sú nomotetické. Tieto vedy hľadajú zákonitosti

Neprírodné vedy sú idiografické, holistické, komplexné, závislé od významu slov, y skúmajú jednotlivé
udalosti, jednotlivé spoločnosti, jednotlivcov
3) Vysvetlite kritériá vedeckého poznania a vedeckej práce- čo sú znaky vedeckosti?

-poznanie je vedecké, keď je založené na vedeckých metódach

- keď pri zhotovovaní práce používame ustálené postupy (metódy, odporúčania, návody, princípy a
zásady, štandardné operácie), ktoré sa v danej oblasti uznávajú,

-keď napr. vysvetľujem ustanovenie zákona na základe teleologického výkladu

-novosť poznania-úlohou je priniesť niečo originálne, nové a posunúť spoločnosť ďalej.

-pravdivosť poznania- tvrdenie by malo byť verifikovateľné, dokázateľné

4)Charakterizujte pravdivosť vedeckého poznatku, novosť poznatku.

-novosť poznania-úlohou je priniesť niečo originálne, nové a posunúť spoločnosť ďalej, v poznámkach
pod čiarou, využiť rozpory v dielach teoretikov

-pravdivosť poznania- tvrdenie by malo byť verifikovateľné, dokázateľné

Teórie pravdy:

Korešpondenčná-to čo vidím na vlastné oči je pravdivé

Konsenzuálna- pravdivé je to, na čom vládne zhoda

Koherenčná -pravdivé je to, čo nám zapadá do nášho celkového obrazu

Pragmatická- pravdivé je to, čo funguje v praxi

Kubistická- celú pravdu nezistíte, pretože nikdy nebudete vidieť všetky aspekty

5)Popíšte štruktúru odborného/vedeckého právnického textu

- držíme ustálenej štruktúry- úvod, jadro a záver práce + pri tvorbe vedeckého textu sa pridáva
abstrakt, obsah pre lepšiu orientáciu, zoznam skratiek, zoznam grafov, obrázkov, či prípadnú prílohu

-vedecký text podlieha formalizovanej štruktúre a obsahovým a formálnym požiadavkám, má

prísnejšie požiadavky na terminológiu, logickú následnosť, presnosť, strohosť, stručnosť
a objektívnosť oproti bežným slohovým prácam

(Proces tvorby vedeckého/odborného textu -výber témy, s orientácia v téme, identifikáciu

problému/výskumnej otázky, premyslenie štruktúry práce, premyslenie metód a postupu ako by som
problém riešil, konzultácia so školiteľom práce)
6)Charakterizujte druhy a poslanie záverečných prác

Bakalárska práca

-ukončuje prvý stupeň vysokoškolského štúdia-bakalárskeho štúdia, overuje zvládnutie teórie, práce s
odbornou terminológiou, schopnosť používať vedecké metódy a vyriešiť právny problém danej
oblasti práva,

-obhajoba=štátna skúška-má overiť schopnosti, zručnosti a vedomosti získané počas 1. stupňa VŠ

-je samostatnou odbornou prácou – autorským dielom, ktorá sa vykonáva pod vedením školiteľa

Diplomová práca

-ukončuje druhý stupeň vysokoškolského štúdia- magisterské štúdium, na vyššej úrovni než práca
bakalárska, vlastný autorský názor

-overujú sa znalosti získané počas štúdia a ich využitie pri riešení konkrétneho právneho problému

Dizertačná práca

-doktorand preukazuje schopnosť samostatne vedecky a tvorivo pracovať v oblasti výskumu, pozrieť
sa na daný problém medziodborovo, schopnosť ňou riešiť problém, formulovať vlastný autorský
názor, argumentovať a orientovať sa v problematike

POSLANIE

-ukončenie stupňa VŠ

-osobný rast študenta napr. argumentácia a vlastný autorský postoj

-formulovanie písomného prejavu s použitím odborného jazyka na príslušnej úrovni

-prezentácie ústneho prejavu na zodpovedajúcej úrovni

7)Vysvetlite rozdiel medzi písomným a ústnym prejavom.

Podľa adresáta môžeme odlíšiť písomný a ústny prejav

Písomný prejav- písomný odborný právnický text, jeho výhodou je možnosť vracania sa
k informáciám ale môže čitateľa nezaujať alebo rušiť napr. gramatickými chybami, odbiehaním od
témy..., podlieha formálnym požiadavkám určeným v predpisoch-napr. v smernici rektora TU, musí
byť zrozumiteľný, odborný, vecný, objektívny...

- adresát je fiktívny, autor môže len predpokladať jeho reakcie

Ústny prejav-prezentácia, obhajoba, obsahuje slovný prejav ale aj neverbálne prostriedky napr.
gestikulácia(pohyb rúk), posturika(postoj), mimika (svaly tváre), fonetika(sila, tempo, pauzy), haptika
(dotyk)...

-adresát autora sleduje, môže z jeho reakcie usúdiť súhlas/nesúhlas, čo si myslí

8)Právny text a právny/právnický jazyk- vzájomný vzťah a rozdiely.

právny jazyk- jazyk tvorby práva, právnych predpisov

právnický jazyk- jazyk odborných právnických textov, v ktorom sa píšu záverečné práce

oba slovníky, právneho a právnického jazyka obsahujú:

a)výlučne právnické/právne výrazy-odborné termíny (napr. neopomenuteľný dedič)

b)výrazy, ktoré sú súčasťou spisovného jazyka a majú rovnaký význam(manželstvo)/ presnejšie

vymedzený význam (príslušenstvo veci), posunutý k právnemu významu (zodpovednosť)

c)pomocné výrazy-spojky, číslovky..

požiadavky na právny text

- Formalizovaný terminologický aparát

- Zrozumiteľnosť

- Konzistentnosť jazykového prejavu, výkladovosť a súdržnosť textu

- Koncíznosť jazykového prejavu v texte a objektívnosť prejavu

Pravidlami právneho jazyka sa zaoberá sémantická logika

9)Popíšte štruktúru záverečnej práce. Osobitne priblížte abstrakt práce a jeho poslanie.

štruktúra záverečnej práce sa člení na:

-pred abstraktom-titulný list, zadanie, poďakovanie, priezvisko a meno autora, názov a podnázov (bc.
Práca), názov školy, fakulty a katedry, meno a priezvisko školiteľa...

a) Abstrakt-píše sa na začiatku práce a jej účelom je informovať nezaujatého čitateľa o obsahu práce,
zhrnutie hlavného cieľa a čiastkových cieľov práce, vyjadrenie sa k použitým metódam, o výsledku
práce, o závere a prínose práce, píše sa v 2 jazykoch a v 3. osobe

-za abstraktom nasledujú kľúčové slová

b) Úvod- vstup do problematiky, zadefinovanie výskumnej otázky, ktorú chce v práci riešiť, ciele, ku
ktorým chce dospieť

c) Jadro práce- riešenie problému, člení sa na kapitoly, podkapitoly a odseky

d) Záver závery, ku ktorým sme došli, má informačnú hodnotu podobne ako abstrakt ale je rozsiahlejší

+ resumé v štátnom jazyku, ak je písaná v inom jazyku

e) zoznam prameňov a literatúry, Prílohy (ak sú potrebné)

10)Vysvetlite a popíšte časti záverečnej práce-úvod a záver práce.

Úvod- vstup do problematiky a zamerania práce, jej metód a cieľov, priblíženie prameňov a literatúry,
zadefinovanie výskumnej otázky, ktorú chce v práci riešiť, ciele, ku ktorým chce dospieť, môže zaujať
aj postoj k téme
 Záver-má informačnú hodnotu podobne ako abstrakt ale je rozsiahlejší, obsahuje výsledky a závery,
ku ktorým sme došli, význam a prínos práce

11)Vyjadrite sa k jadru záverečnej práce a jeho obsahu

Jadro práce- je základom práce, riešenie problému, pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť sa člení na
kapitoly a podkapitoly (výskumné otázky/ciele práce) a odseky (jedna myšlienka)

V jadre nájdeme:

-súčasný stav problematiky, poznatky z už publikovaných prác

-cieľ práce, a čiastkové ciele, počas celej práce má práca viesť k odpovedi na problém ktorý sa rieši

-postup pri riešení problému, metódy napr. analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, komparácia...

- usporiadané výsledky výskumu a riešenia práce

12)Opíšte formálnu a technickú stránku citácií (citát, citácia, technika citovania, bibliografický odkaz
a pod.)

-termíny v oblasti formálnych požiadaviek citovania:

Citujúci dokument- práca, v ktorej sa interpretuje alebo preberajú myšlienky prevzaté z iných zdrojov,
pričom sa odkazuje na existujúci citovaný dokument

Citát- doslovne prebratý text z citovaného dokumentu, v úvodzovkách alebo iným typom písma, bez
úvodzoviek len parafráza

Parafráza- priblíženie názoru nie formou doslovného prevzatia myšlienky ale formou jej
reinterpretácie

Citácia-spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente

Technika citovania- spôsob prepojenia citátov alebo parafráz so zoznamom bibliografických odkazov,
pri voľbe techniky citovania sa riadime Smernicou rektora TU a pokynmi školiteľa, zvolená technika je
záväzná pre celú prácu

Etika citovania- úcta a rešpekt k názorom iných, rešpektovať autorské práva iných autorov

Bibliografický odkaz- záznam o citovanom dokumente, zoznam literatúry na konci práce je vlastne
zoznamom bibliografických odkazov

13)Test správnosti pri formulovaní výskumnej otázky/tézy.

-nesmie byť samozrejmosťou (je potrebné problém spochybniť)

-nesmie byť opisný (treba hľadať dôvody)

- nesmie byť príliš detailný (príliš úzko vymedzený, ani abstraktný)

- nesmie byť subjektívny

-má byť originálny a nový

?14)Popieranie, spochybňovanie a nové pohľady ako spôsob formulovania výskumných otázok.?

Spochybňovanie- je potrebné spochybniť problém, nesmú to byť notoriety, ale možno skúmať jej
opodstatnenie

Nové pohľady- každá práca má byť originálna a priniesť niečo nové

Popieranie

15)Identifikácia kontradikcií a dekonštrukcia pri hľadaní výskumných problémov.

Identifikovanie kontradikcií- nájsť 2 protikladné tvrdenia v literatúre, politike, právnej úprave, napr.
dve rôzne definície toho istého pojmu-skúmam prečo existujú 2 rôzne definície a v čom sa líšia

Dekonštrukcia- vnútorný konflikt v rámci pojmu, meniaci sa význam pojmu a konceptu napr. či je
rodičovskou materskou dovolenkou aj otcovská dovolenka

16)Predstavte podoby právneho výskumu a jeho metodiku.

Dogmatický výskum- súdne rozhodnutia, legislatíva, odborná literatúra

-formulovanie otázky, identifikovanie databáz, vyhľadávanie podľa kľúčového slova, Zúženie

nájdených zdrojov podľa predmetu a podľa metódy, analýza, syntéza

Empirický výskum- identifikovanie problému v praxi,

-PLÁNOVACIA ETAPA: stanovenie otázok, určenie metódy výskumu, identifikovanie výskumnej vzorky
(napr. len sudcov), vytvorenie nástrojov na zber dát ( dotazníka), zohľadnenie spôsobilosti výsledkov
zodpovedať výskumnú otázku (či mi ten dotazník pomôže vyriešiť problém)

-ETAPA REALIZÁCIE: zber dát, analýza dát-vyhodnotenie, závery

METÓDY EMPIRICKÉHO VÝSKUMU: dotazníky, interview, experiment, štatistika, pozorovanie

Interdisciplinárny výskum- nelíši sa metodikou-postupom, ale metódami, využíva metódy iných vied,
z pozície ktorých skúma právo (napr. právnohistorické metódy sú do veľkej miery metódami histórie)

17)Vysvetlite vzťah medzi pojmami metodológia vedy a metodika vedy.

metodológia je disciplína, čiže náuka o metódach, alebo súhrn metód

metodika je už konkrétny postup, konkrétne kroky uplatnenia metódy

18)Uveďte základné metódy tvorby, realizácie a aplikácie práva.

Tvorba práva (nového právneho predpisu)

1)metódy pre identifikáciu potrieb spoločnosti (aký je problém, čo nefunguje?)

dedukcia „zhora nadol“ (od právneho predpisu k problému)

indukcia „zdola nahor“ (od praxe a problému k právnemu predpisu)

2)metódy pre identifikáciu a výber nástrojov regulácie (potrebné nové pr. predpisy?)

Analýza možných riešení, napr. je možným riešením zmena zákona

Syntéza- záver, odporúčané riešenie

3)metódy pre prípravu a prijatie textu predpisu (logická sémantika a jej metódy)

Realizácia (každodenné správanie sa, konanie podľa práva), napr. či si kúpite cestovný lístok alebo
pôjdete bez neho

1)metódy pre identifikovanie práva (existuje povinnosť mať cestovný lístok?)

Dedukcia- Zákon je prameňom práva. Toto je zákon. Toto je prameň práva

Indukcia- zaužívaná súdnu prax, z cestovného poriadku vyplýva povinnosť kúpiť si cestovný lístok, tak
si ho kúpim

Analýza- čo presne zákon hovorí

Syntéza- čo zo zákona pre mňa vyplýva

2)metódy pre výklad práva-interpretáciu ( čo to pre mňa znamená, mám povinnosť si kúpiť cestovný
lístok, vzťahuje sa na mňa výnimka/zľava?)

3)metódy pre zdôvodňovanie- argumentáciu (kúpim si lístok alebo nekúpim, pretože...)

Aplikácia uskutočnenie práva orgánmi aplikácie práva (súdmi, správnymi orgánmi)

4) metódy pre zistenie skutkového stavu (či sa skutok naozaj v minulosti stal )

5) metódy pre podradenie skutkového stavu pod právnu normu

Subsumpcia- podradenie skutkového stavu pod právnu normu

6) metódy pre vyvodenie záveru z právnej normy , (ak bola naplnená hypotéza, možno vyvodiť záver-
dispozíciu – následky z normy)

Dedukcia: Ak A, tak B. (A=B)

Abdukcia: Ak A, tak B. (pravdepodobne A=B)

19)Rozlíšte metodológiu práva a metodológiu právnej vedy.

-právna veda skúma právo čiže to čo je v právnych predpisoch, aplikáciu a realizáciu a z toho vyplýva,
že musí zohľadňovať aj osobitné metódy a metodiky práva

-právna veda má ale aj svoje vlastné metódy a metodiky, ktoré právo nemusí používať.

20)Načrtnite základné metodické postupy pri tvorbe, realizácii a aplikácii práva

Metodika tvorby práva- nového právneho predpisu:

1. Identifikácia cieľov (Aký problém je v spoločnosti?),

2. Identifikácia nástrojov (Použijete zákon, podzákonný predpis?),

3. Legislatívny proces SR (1., 2. čítanie a pod.),

Metodika realizácie práva-každodenné správanie sa, konanie podľa práva:

1. Identifikovanie práva (neznalosť zákona neospravedlňuje),

2. Správanie/konanie v súlade/rozpore s právom.

Metodika aplikácie práva- uskutočnenie práva orgánmi aplikácie práva:

1. Identifikovanie práva,

2. Identifikovanie (zistenie) skutkového stavu,

3. Porovnanie skutkového stavu a hypotézy právnej normy

4. Vyvodenie záveru z právnej normy,

21)Popíšte základné druhy všeobecných vedeckých metód.

Analýza-rozbor, rozklad celku na jednotlivé časti, vďaka ktorým vysvetľujeme problém

Syntéza-z jednotlivých častí formulovať všeobecný záver

Abstrakcia- určiť, identifikovať a spoznať podstatné vlastnosti a vzťahy

Dedukcia- od všeobecného ku konkrétnemu (jednotlivému), (krádež je trestný čin- Peter ukradol

knihu, Peter spáchal TČ)

Indukcia-od konkrétnemu k všeobecnému (F.Bacon-labute), induktívne závery sú platné iba s určitou

mierou pravdepodobnosti

Abdukcia-hľadáme prepojenia medzi jednotlivými na prvý pohľad navzájom nesúvisiacimi faktami, na

základe čoho vyvodzujeme všeobecné pravidlo – najpravdepodobnejší záver

Analógia- vychádzame z poznania jedného prvku a vzťahu medzi dvoma ďalšími prvkami a z toho
vyvodzujeme závery o štvrtom prvku
Porovnanie-komparácia- porovnanie najmenej dvoch prvkov, oba prvky majú mať nejaké spoločné
a racionálne prvky, skúmame podobnosť alebo rozdielnosť medzi skúmanými prvkami a odhaliť ich
príčiny

Generalizácia-zovšeobecnenie z informácie, ktorú máme o jednom jave ju vzťahujeme na väčšiu

skupinu javov

Špecifikácia-konkretizácia- vychádzame z poznatkov o širšej skupine javov a tieto poznatky prisúdime

konkrétnemu javu z danej skupiny

22)Charakterizujte indukciu, dedukciu a abdukciu.

Dedukcia- logická metóda, postup od všeobecného ku konkrétnemu (jednotlivému), vychádzame

z premís, o ktorých pravdivosti nepochybujeme a tak aj náš záver bude nespochybniteľne pravdivý

V práve využívame subsumpčný sylogizmus-priradíme konkrétny právny jav pod všeobecne platnú
právnu normu napr.-krádež je trestný čin- Peter ukradol knihu, Peter spáchal TČ

Indukcia-od konkrétnemu k všeobecnému, vychádzame z pozorovania a skúsenosti (napr. F.Bacon-

labute), induktívne závery sú platné iba s určitou mierou pravdepodobnosti pretože nedokážeme
pozorovať každú situáciu

Abdukcia-hľadáme prepojenia medzi jednotlivými na prvý pohľad navzájom nesúvisiacimi faktami, na

základe čoho vyvodzujeme všeobecné pravidlo – najpravdepodobnejší záver, z toho, čo o veci vieme,
čo poznáme na základe poznania vzájomných súvislostí

V práve- hľadanie príbehu, ako sa skutok stal, najpravdepodobnejšie vysvetlenie prepojením

jednotlivých faktov

23)Popíšte analýzu a syntézu (vymedzte vzťah medzi nimi). Popíšte komparáciu.

Analýza-rozbor, rozklad celku, ktorý skúmame na jednotlivé časti, vďaka ktorým vysvetľujeme
problém

Na analýzu syntéza nadväzuje, sú to opačné myšlienkové postupy

Syntéza-opačný postup ako analýza, z jednotlivých častí formulujeme všeobecný záver

Porovnanie-komparácia- porovnanie najmenej dvoch prvkov, pričom oba prvky majú nejaké spoločné
prvky, skúmame podobnosť alebo rozdielnosť medzi nimi a odhaľujeme príčiny týchto
podobností/rozdielností

24)Charakterizujte špecifiká právnej logiky. Logika a tvorba odborného/vedeckého textu.

ŠPECIFIKUM: vyvažujeme formálno-logický pravdivý záver s rozumným a spravodlivým záverom,

výsledkom právneho usúdenia by mal byť formálno-logicky správny ale aj
akceptovateľným/spravodlivým

-právnici teda používajú formálnu ale aj neformálnu logiku

Neform. logika-založená na akceptácii a vyvrátiteľnosti argumentov druhej strany, čo form. Nepozná

25)Popíšte základné vývojové trendy v dejinách právnej vedy.

Právo a Mytológia(Kmeňová spoločnosť, Samova ríša/Veľká Morava)

-mali mýty a bohov – my dnes máme axiómy (1+1=2)

Právo ako umenie dobra a spravodlivosti (Staroveký Rím, rímska kazuistika)

- zrod práva ako samostatnej disciplíny tzv. kazuistické právo- založené na riešení jednotlivých
prípadov

- Neexistoval jednotný právny systém, ani hierarchia, nemalo podobu zákonov, jeho základ bol v
názoroch jednotlivých právnikov

Právo ako empíria/deskripcia vs. učené právo (Stredovek, 12./13./14./15. storočie)

Užívalo sa obyčajové ľudové neučené právo-právna veda stála mimo právnej praxe i keď na
stredovekých školách sa učilo rímske právo-corpus iuris civilis

Právo ako novoveká veda, zrod modernej právnej vedy (16./17./18. stor., absolutistické monarchie)

-rôzne snahy o spísanie nových kódexov-neúspešné, nastúpila absolutistická vláda-právo sa stáva

nástrojom zmeny spoločnosti

Právny pozitivizmus a výzvy postmoderny(19. stor. – súčasnosť)

- štát má ako jediná entita monopol na tvorbu práva, zrod moderného práva a právnej vedy, zákonníky
AGBG, BGB

26)Popíšte prejavy post-pozitivizmu v práve.

-dnešný postpozitivizmus odmieta predstavu, že právo je iba to, čo je v zákone výslovne uvedené a
štátom uznané

-právo by malo byť o hodnotách a cieľoch, ktoré právo sleduje a nemalo by byť formalistické (striktne
sa pridŕžať textu právnych predpisov), kvôli čomu sa ale z časti vytráca právna istota, právo môže byť
vykladané rôzne

27)Charakterizujte topický a kazuistický prístup k právu.

-oba prístupy typické pre rímske právo a angloamerický právny systém, možná právna neistota

Kazuistický prístup- posudzujem každý prípad osobitne, dôležitá argumentácia, aby prípadné
protiargumenty nezaskočili a aby s nimi vopred počítal a nezaskočili ho

Topický prístup-spôsob hľadania argumentov, ustálené možnosti argumentovania a umenie nachádzať

protiargumenty

28)Charakterizujte formalistický a systematický prístup k právu.

-celé právo je jeden ucelený systém, ktorý si nesmie vnútorne odporovať, treba nastaviť dokonalý
právny systém a už ho ďalej nemeniť
 -extrémna právna istota, ale aj prípadná nespravodlivosť, keďže tu nemôže brať do úvahy okolnosti
konkrétnych prípadov

29)Predstavte základné smery súčasného právneho myslenia.

Systematické právne školy

Právny pozitivizmus- sa zaoberá podrobne právnymi textami, hľadá fixné body právnych noriem
(Hypot.,D,S) a vzťahy medzi nimi

Systémová teória-právo je síce systém, nespočíva iba na texte právnych predpisov, ale zahŕňa aj
realitu aplikácie práva (teda sudcov, správne orgány..), do akej miery je ľudský prvok dôležitý v
systéme, do akej miery dokáže ovplyvniť jeho fungovanie

Ekonomická škola- najmä v USA, ekonomický dopad práva a jeho účinnosť, či prináša zisk alebo stratu

Právny realizmus- odhliada od textu právnych predpisov, pozerá sa na reálnu právnu prax, vplyv na
výsledok právneho sporu má sudca a právnici a nie až tak text právnej normy

Prirodzenoprávna škola- systém vidí v spravodlivosti, morálke práva

Nesystematické právne školy

Argumentatívno-rétorické- výsledok akéhokoľvek právneho problému spočíva iba v nájdení

správnych argumentov

Kritické prístupy-pre koho ciele/záujmy je konkrétna právna norma vytvorená

a)ľavicová kritika práva- v prospech bohatých

b)rodová kritika práva-v prospech mužov, heterosexuálov

c)rasová kritika práva- v prospech bielych...

30)Vysvetlite, v čom spočíva štrukturalizmus právneho myslenia.

-štrukturalistické myslenie – vychádza z myšlienky, že právo je uzavretý systém, kde máme určité fixné
body, medzi ktorými hľadáme vzájomné vzťahy

- hľadanie vzájomných vzťahov medzi statickými prvkami a hľadanie dynamických prvkov

-systém zložený zo statických prvkov (právne pojmy, definície, kategórie, právne normy, právne
inštitúty), medzi ktorými sú určité vzťahy

-osobitný prúd v tomto myslení bol inštitucionalizmus- právo je síce primárne postavené na právnych
normách, ale významnú rolu hrá aj to, ako fungujú orgány, ktoré tieto právne texty aplikujú/vykladajú

31)Priblížte statické a dynamické prvky práva a právnej vedy.

statické prvky práva- slúžia na vymedzenie predmetu/objektu práva – pomáha nám to odlišovať od
seba jednotlivé predmety napr. hnuteľné a nehnuteľné veci v OZ (právne pojmy, definície, kategórie,
právne normy, právne inštitúty),

dynamické prvky- vzájomné vzťahy medzi statickými prvkami

?32)Vysvetlite vzťah faktov okolitého sveta a ich právneho uchopenia.?

33)Vysvetlite rozdiel medzi právnou argumentáciou a právnickou argumentáciou.

Právna argumentácia-argumentácia právom, používame v nej argumenty zo zákona, právnych

predpisov a zo súdnych rozhodnutí, môžeme v nej zohľadniť aj právne zásady a princípy

Právnická argumentácia-

-zahŕňa aj iné typy argumentov, ktoré používajú právnici – napr. argumenty vyplývajúce z doktríny(z
toho, čo sa učí na univerzite, z toho, čo sa píše v právnych textoch)

-používajú ju právnici+ pravidlá všeobecnej argumentácie-má byť racionálna a nie emocionálna+

ustálené argumenty-topika

-nemali by sa používať argumentačné fauly-nelogická argumentácia, hra na city

34)Zdroje zdôvodnení a argumentov v práve.

Vnútorné zdôvodňovanie = vychádza z právnych argumentov (vychádza zo zákona, súdnej praxe) a je

objektívne, logicky správne

Vonkajšie zdôvodňovanie = iné než právne argumenty, musia byť pragmatické, presvedčivé
a akceptovateľné-používame neformálnu logiku = môže sa nám takto podariť odargumentovať aj
niečo formálnologicky nesprávne

(Správna argumentácia-som presvedčený, že nejaký názor je správny a snažím sa odôvodniť prečo je

správny, Klamlivá argumentácia-v skutočnosti neodôvodňuje správnosť názoru, nedokazuje tvrdenie-
sú v podstate argumentačné fauly (emócie, strach))

35)Predstavte súčasné rétoricko-diskurzívne a komunikačné teórie práva.

Rétoricko-diskurzívne teórie práva-dôležitá je presvedčivosť argumentácie = sú v tomto veľmi

pragmatické, nemusí byť logicky správna, stačí keď je presvedčivá, -sú v nej prípustné aj
argumentačné fauly

Komunikačno-diskurzívne teórie práva-pri riešení sporov zohráva hlavnú úlohu jazyk a komunikácia –
konáme rečou, na argumentáciu je najdôležitejšia sloboda a rovnosť

36)Vysvetlite špecifiká argumentácie pri tvorbe, realizácii a aplikácii práva.

pri tvorbe práva-dôležitá vonkajšia argumentácia (iné než právne argumenty) – keď presadzujem
prijatie zákona, tak si treba vypočuť názory z každej strany, právnické aj neprávnické názory

pri realizácii práva-používame tu vonkajšiu (neprávne argumenty) aj vnútornú argumentáciu (právne

argumenty) – zvyčajne prevažuje vonkajšia argumentácia

pri aplikácii práva- vnútorná argumentácia (právne argumenty-texty právnych predpisov a súdnych
rozhodnutí) jedna strana spor vyhrá, orgán aplikácie práva rozhodne, koho argumentácia bola správna
37)Vzťah argumentácie a interpretácie v právnej vede a ich nedostatky.

Argumentácia je dialogická = argumentujeme proti niečomu alebo s niekým

Interpretácia je monologická = sám interpretujem text

-argumentácia v právnej vede je často monologická – interpretácia prevažuje, ak používa dialóg a ak

právnu argumentáciu, tak je objektívna a vedecká, je argumentácia právneho vedca.

-v právnej vede by mala byť argumentácia aj interpretácia verifikovateľná a objektívna

Nedostatky argumentácie:

-využíva presvedčovacie argumenty, argumenty autoritou-povedal to ústavný súd, profesor XY

-využíva názory, skúsenosti, bez vedeckého testovania-vychádzam z praktických skúseností, viem, že v

praxi sa postupuje určitým spôsobom, ale neurobím si vedecký výskum

-právnici píšu o právnikoch - splývanie subjektu a objektu (advokáti a sudcovia sú často aj právnymi
vedcami)- sudca sa nevie odosobniť, svoj subjektívny názor čo napísal do vedeckého článku sa snaží
presadiť a presvedčiť o jeho správnosti, nesleduje cieľ objektívnosti

Nedostatky interpretácie:

dezinterpretácia (omyl) = niekedy môžeme aj omylom dezinterpretovať

falzifikácia (lož) = úmyselne falzifikuje dôkazy, skutkové okolnosti (problém etiky)

non-interpretácia= vypĺňanie medzier zákona, zmena zákona v záujme predídenia absurdnosti aj za

cenu rozporu s textom zákona, rozhodovanie prípadov vnútorných protirečení, situácia opravy chýb
textu zákona

38)Vysvetlite dejiny interpretačných prístupov v práve a v právnej vede.

Interpretácia/výklad v práve:

-od 16. stor. , keď sa začalo právo spisovať do právnych textov sa začalo aj interpretovať (dovtedy sa
argumentovalo), používal sa výklad- gramatický (jazykový), dialektický (systematický-zasadzovanie do
kontextu) a právnický (doktrinálny-podľa diela)

-v 17. stor. pribúda historický výklad

-v 18. stor. v dobe, v ktorej sa verilo, že dokážeme právo zjednotiť do nejakého uceleného
systematického textu sa používal iba gramatický a logický výklad

-začiatok 19.stor. sa pridáva systematický a historický výklad

-1886 –mení sa logický na teleologický (účelový) - v práve skôr sledujeme účel, než formálnu logiku

Interpretácia/výklad v právnej vede:

-do 16. stor. je zameraná na riešenie praktických problémov, je skôr argumentačná, tzv.
Neinterpretačný model právnej vedy - topiky, autority, kazuistika – pokus o najlepšie riešenie prípadu-
praktická jurisprudencia
-snaha o tvorbu systému v spleti prípadov – hľadanie súvislostí, pyramídy pravidiel – teoretická
jurisprudencia

-od 16. stor. už argumentuje aj právna veda interpretačne- interpretácia textu zákona, príp. súdnych
rozhodnutí

-na prelome 19. a 20. storočia už právna veda a právo splývajú

39)Vysvetlite pluralizmus interpretačných prístupov v práve.

-znamená, že pribúdajú nové druhy výkladov/interpretačných prístupov a navrhujú sa nové druhy

výkladov- funkcionalistický, komparatívny, genetický, koherenčný, prevažujúcou mienkou, judikatúrou
(konštantný), ekonomický, funkčný

-v zásade ide stále o jazykový, logický/teleologický, systémový a historický, len sa na to používajú iné
výrazy

40)Charakterizujte vo všeobecnosti interpretáciu právnych textov.

-je to v podstate objektívny výklad právnych textov, interpretujem pravidlá čiže ich vykladám,
interpretácia je zdrojom argumentov, argumenty sú väčšinou vystavané na interpretácii právneho
textu

41)Vo všeobecnosti charakterizujte základy jazykového výkladu a jeho vzťah k iným druhom
výkladu.

-je základný výklad, ktorý používame, prvé čo spravíme s právnym textom je, že ho jazykovo
vykladáme

-lexikálny výklad – skúma význam pojmov – jadro pojmu, okraj pojmu, oblasť mimo pojmu

-gramatický – vzťahy medzi pojmami (syntax), skloňovanie

Podľa rozsahu: Doslovný, rozširujúci, zužujúci význam slov/textu

42)Existuje v práve a právnej vede jediná správna odpoveď?

-čo sa týka interpretácie právnych noriem, právo nemá jedinú správnu odpoveď, vždy závisí na
hodnotách jednotlivých sudcov a sudkýň, dôležité je aby boli akceptovateľné, preskúmateľné,
spravodlivé s právne akceptovateľným záverom

-môžeme to vidieť aj na senáte najvyššieho súdu, kde sudcovia môžu v rovnakej otázke dospieť
k rôznym názorom a záverom, z čoho jeden názor sa vyberie ako ten správny a konečný

-napr. prípad z Čile-prezident má mať 40 rokov-kedy? už v okamihu kandidatúry? najneskôr v deň

volieb? najneskôr v okamihu, kedy sa má ujať funkcie?--- argumentovať sa dá za každú z týchto
odpovedí, zároveň sú ukážkou, že môže existovať viacero rovnocenných interpretačných záverov

43)Rozhodovanie v právnej neistote-realistické modely rozhodovania.

Sudcovia intuitívne odpoveď dopredu vedia z dôvodu dlhoročných skúseností a hľadajú spôsoby,
ktoré im právo ponúka, intuícia sudcov vedie k správnemu riešeniu, samozrejme si ju overia právom –
textom právneho predpisu
Konsolidácia-ak sa žiadna lepšia alternatíva nenájde, zakrývajú sa výhody nezvolených alternatív + sa
zakrývajú nedostatky zvolenej alternatívy-zdôrazňujú sa výhody tejto zvolenej alternatívy oproti
ostatným nezvoleným

44)Právnorealistická kritika práva a právnej vedy.

-právni realisti kritizujú právny sylogizmus, kritizujú fungovanie práva, spochybňujú pojem "platnosť"
právnych noriem- právna norma je až interpretácia textu a až sudcovia tvoria právne normy, teda až
sudcovia vytvárajú právne normy

Právnorealistická kritika konceptu práva: Ak právne normy vyvodzujú až sudcovia, potom: Existuje
právo pred jeho aplikáciou? Je právo poznateľné? Je právo "praxou práva"?

45)Disociácia a vyvrátiteľnosť v práve.

Disociácia-každý právny predpis viem rozštiepiť na 2 možnosti

napr.-prezident má právo veta-Môže vetovať a) obyčajné alebo b) ústavné zákony?

- ústavné zákony nemôžu byť protiústavné, tak nemá zmysel vetovať ich ako protiústavné zákony,
preto nemôže vetovať ústavné zákony(vyvrátenie časti normy), môže vetovať len obyčajné zákony!

46)Vysvetlite vedeckú tvorivú prácu z hľadiska autorského práva.

Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon

-predmetom autorského práva je dielo, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti
autora bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho
dokončenia

-musí sa uviesť meno autora ako aj názov diela a prameň

-čiže aj keby bakalárska práca nemala vysokú kvalitu, stále je chránená autorským právom, seminárne
práce, bc. práce by mali byť vedeckými dielami

-za autorské dielo sa nepovažuje myšlienka

47)Popíšte právne a morálne aspekty plagiátorstva.

-pokiaľ ide o primeraný rozsah citácie, nie je plagiátorstvom , je prejavom rešpektovania autorských
práv

- morálna stránka plagiátorstva zahŕňa aj plagiovanie myšlienky – treba priznávať aj prevzatie

myšlienky od druhého (v poznámke pod čiarou)

-plagiátorstvo má aj trestnoprávny aspekt: kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv

k dielu potrestá sa odňatím slobody až na dva roky

- neoprávnene použije dielo podľa autorského práva-na fakulte disciplinárne konanie čo vedie k
vylúčeniu zo štúdia
48)Charakterizujte školské dielo a vzťah univerzity a študenta pri nakladaní so školským dielom.

- je dielo vytvorené študentom na splnenie študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho

vzťahu k škole, práca musí byť originálna, nesmie narúšať autorské práva iných autorov a nesmie mať
charakter plagiátorstva

- študent-čiže autor diela je povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu o
použití školského diela spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný (spôsob použitia diela,
čas, na ktorý licenciu udeľuje..)

- vysoká škola overí mieru originality práce

vysoká zhoda je na posúdení komisie, školiteľov - s Vašou prácou môžete byť konfrontovaný
kedykoľvek v budúcnosti!

49)Charakterizujte pravidlá citovania v rámci základných druhov dokumentov a právnych predpisov.

- v poznámke pod čiarou uvediem konkrétnu stranu, kompletný počet strán a ISBN až v zozname
použitej literatúry, pridáva sa "In"

- Citovanie právnych predpisov- napr. zákon č. 40/1964 Zb. -väčšinou ich uvádzame priamo v texte,
môžem si zaviesť skratku,

pred § píšeme "ust." (podľa ust. § 22),

Paragraf, Článok (§ 100 zákona č. 40/1964 Zb.)

Odsek, písmeno, bod (§ 100 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 40/1964 Zb)