KLASICK NOVOVEK FILOZOFIA

- rozvja sa v 2. polovici 17. storoia, je poznaen spoloenskm

a politickm dianm v Eurpe
- F zko spolupracuje s matematikou, z ktorej si prepoiiava metdy
vyuvajce v gnozeolgi (empiristi vyuvali metdu indukcie, racionalisti
metdu dedukcie)
- predmetom poznania sa stva gnozeolgia, v rmci tejto disciplny sa
rozvjaj dva filozofick smery, a to:
Empirizmus
- Bacon, Locke
Racionalizmus
- Descartes, Spinoza

EMPIRIZMUS

FRANCOIS BACON

- pochdzal z aristokratickej rodiny, bol synom vysokho radnka,

a strcom krovskej peate Albety I.
- bol prvnik, prokurtor, len parlamentu, venoval sa politike aj
experimentlnej vede
- zskal titul lorda kancelra, a mnoho inch achtickch titulov, neskr
obvinen z platkrstva, zbaven vetkch funkci, udelili mu vysok
pokutu a krtke vzenie
- poslednch 5 rokov ivota sa venoval experimentlnej vede
- pri jednom z experimentov skmal konzervan inky snehu, nachladil sa
a zomrel
Diela
- Nov organon
- v om kritizuje Aristotela, sna sa o jeho prekonanie
a nadvzuje na dielo Organon
- Nov Atlantda
- utopistick dielo, predstava o idelnom tte, v ktorom
vldne panovnk, ktor sa m riadi vedou a technikou
priom sa predpoklad vek vlastnctvo.
- panovnk sa m riadi radami vedcov z tzv.
alamnskeho domu
- kee Bacona povaujeme za zakladatea empirizmu, za zdroj poznania
poklad zmyslov sksenos
- vyuva princp indukcie
- lovek sa neme dopracova k objektvnemu poznaniu, pretoe sa pri
poznvan dopa chb, ktor nazval Idoly kmea, jaskyne, trhu,
divadla

IDOLY KMEA IDOLY JASKYNE IDOLY TRHU IDOLY DIVADLA

neodstrniten, svisia vychdzaj zo vznikaj v dsledku
pretoe vyplvaj s individualizciou vzjomnho nekritickho
z udskej podstaty, loveka, vyplvaj dorozumievania preberania nzorov
maj zklad z predpokladov medzi umi udia autort
v udskom rode. a subjektvnych pomenvaj veci
lovek neme monost, a javy tak, ako ich
skma inak, len ako nadobudnut s chpu, o vedie
udsk bytos. vchovou, k vmyslom a
vzdelanm, sporom
zujmami. Tchto
idolov sa
nememe plne
zbavi
JOHN LOCKE

- empirista, senzualista
- tudoval na Oxforde prrodn vedy a medicnu
Diela
- Rozprava o udskom rozume
- Dve rozpravy o vlde
- tt je vsledkom spolonej zmluvy => medzi obanmi
a panovnkom
- tt m rozvja a chrni prirodzen prva kadho
obana
- ak panovnk zmluvu poru, nem prvo vldnu
- vypracoval teriu rozdelenia ttnej moci na vkonn,
zkonodarn a federatvnu
- jednotliv zloky s od seba nezvisl, tento model sa
stal zkladnm princpom vo vine demokratickch
zriaden
- uprednostuje kontitun monarchiu, bol deista

- Listy o toleranci
- uvdza suverenitu udskho indivdua, preto sa tento
nzor stal zkladom novovekho liberalizmu
a demokratickho zriadenia
- poznvanie sa zana psobenm vonkajieho sveta na zmyslov orgny,
tm vznikaj pocity a vnemy tie s 1. stupe poznania
- 2. stupe poznania tvor duchovn innos dua, pocity a vnemy, tie sa
spracuj a vyhodnotia, vznik vstup poznania
- z tchto dvoch stupov poznania prichdzaj vetky nae idey, Locke teda
stavia svoju koncepciu na 3 princpoch:
1. Vroden idey neexistuj
2. lovek sa narod a jeho dua je ist, nepopsan doska - Tabula rasa
cel obsah intelektu zskavame zo sksenost
3. V udskom rozume nie je ni, o by predtm nebolo v zmysloch

GEORGE BERKLEY

- krajn empirizmus
- By znamen by vnman
- neexistuje ni okrem mjho ja, ega vedomia
- cieom jeho F innosti bolo vyvrtenie materializmu ako zdroja ateizmu
- zstanca kauzality => determinizmus a __________________________
 Diela
- O zkladoch udskho poznania

DAVID HUME

Diela
- Dejiny Anglicka
- vahy o udskom rozume
- bol agnostik
- poda neho predmetom objektvneho poznania s objekty matematiky
- nae vedomie disponuje s uritm mnostvom dt a na zklade toho si
budujeme svoj svet

RACIONALIZMUS

REN DESCARTES
- povauje sa za zakladatea analytickej geometrie
- tvorca sradnicovej sstavy
- filozof, vedec, matematik
- cel svoj ivot sa snail reformova filozofiu (poda neho sa filozofick
myslenie uberalo zlm smerom ), aby sa vyhol problmom s teolgmi
- niekokokrt sa sahoval a vinu ivot strvil v Holandsku
- neskr sa usdlil vo vdsku (na pozvanie krovnej), kde dostal zpal pc
a po roku zomrel
Diela
- Princpy Filozofie
- vahy o 1. Filozofi
- Rozprava o metde
- hovor , e ______________ s len tie, poznatky, ktor s
nmu rozumu jasn
- zloit problm rozdelme na menie asti a robme si
praktick zpisy v postupe
- jeho filozofia m 3 vznamn znaky:
1.) Hadanie novej metdy naiel ju v matematike, preber od
nej dedukciu, za zdroj poznania povauje ROZUM - RATIO
2.) Skma spoahlivos poznania spochybova by sme mali
kad poznatok, pochybujeme o vetkom, len o tom nie, e ja
pochybujem; vystihuje to jeho vrok Myslm, teda som . Jedine
akt myslenia sa ned spochybni METODICK SKEPSA
3.) Dualizmus (hmotn princp je obsiahnut v slove SOM
a duchovn v MYSLM)

GOTTFRIED WILHELM LEIBNIZ

- bol racionalista, matematik
- nemeck filozof, zakladate Berlnskej akadmie vied, okrem filozofie sa
zaoberal aj matematikou, fyzikou a biolgiou
DIELA
- Teria poznania
- Monadolgia
- Teodicea
- v rmci gnozeolgie je zdrojom poznania rozum, oponuje Johnovi Lockovi
a dopa jeho tvrdenie: Ni nie je v udskom rozume, o by predtm
nebolo v zmysloch, okrem rozumu samotnho
- rozliuje 2 druhy prvd:
 pravdy rozumu: maj aprirny (predsksenostn) charakter,
nevyplvajci zo sksenost, ale z rozumovch dvodov
pravdy faktu: tie vyplvaj zo sksenost
- v rmci ontolgie bol pluralista
jednotliv jednotky bytia nazval mondy, lia sa od seba
kvalitatvne a rozliuje:
- temn z nich vznik neiv prroda (pda, kamene, prroda)
- hmlist z nich vznik iv prroda
- jasn z nich vznik udsk dua
- mondou vetkch mond je Boh (Boh si vybral najlep z monch
modelov sveta)

BARUCH BENEDICTUS SPINOZA

- pochdzal z Holandska, mal idovsk pvod, ale pre jeho odmietav nzory
k nboenskm dogmm bol vylen z nboenskej obce
- DIELA:
Etika
Teologicko politick traktt
- z ontologickho hadiska bol panteista
- z gnozeologickho hadiska bol racionalista, vym zdrojom poznania je
intelekt, na zklade ktorho zskavame idey, tie s vchodiskom nho
poznania

OSVIETENSK FILOZOFIA
- ide o hnutie, ideolgiu, aj osvietensk smer
- do popredia kladie vzdelanie loveka, zdrazuje rozum
KANT
- toto obdobie popisuje ako vyslobodenie ud z nevedomosti, ktor si
zaprinili sami
- osvietensk mylienky zachvtili cel Eurpu, ale vrchol vo Franczsku
- predmetom filozofie je socilna problematika
- hlavnmi predstavitemi s:
Francois Voltaire
Jean-Jacques Rousseau
Montesquie
A Encyklopedisti (Helvetius, Diderot, Holbach)

FRANCOIS VOLTAIRE
- povaovan za franczskeho gnia
- nekorunovan kr Eurpy
- filozof, spisovate
- cel svoj ivot preil v spore s cirkvou a svetskou mocou
- niekokokrt vznen v Bastille
- odiiel do exilu do Anglicka, kde sa zoznmil s liberalizmom
- DIELA
Anglick spisy
- navrhol ako riei vzniknut situciu vo franczsku
 1.)odmieta Descartesov pekulatvny racionalizmus
a uprednostuje Lockov senzualizmus
2.)V oblasti vedy sa treba zamera na Newtonovsk
mechanistick fyziku
3.)v nboenskch oblastiach uprednostuje deizmus
4.)nabda k toleranci, pretoe odhalil niekoko justinch
omylov, a tak sa snail rehabilitova nespravodlivo
odsdench, zdrazoval zmiernenie trestov, zruenie
muenia, upozoroval na prezumpciu neviny
5.)ako formu vldy preferoval parlamentarizmus, pretoe ten
je cestou k demokraci
Filozofick slovnk
- bol pacifista, vojnu povaoval za najvie neastie udstva

CHARLES DE MONTESQUIEU
- franczsky ideolg z vych stavov, no jeho mylienky boli asto v rozpore
so zujmami franczskej achty
- DIELA
Duch zkonov
Persk listy
vahy o princh a padku Rma
- V diele duch zkonov prezentuje svoju historick a socilnu koncepciu, s
v om zahrnut vetky doterajie prvnick pojmy
- zkony s poda neho nutn vzahy a nepochdzaj z prirodzenho vvoja,
ale z udskho rozumu
- shrn zkonov tvor prvo
- rozdeuje prvo na:
medzinrodn upravuje vzahy medzi nrodmi
politick upravuje vzahy medzi ovldanmi a vldnucimi
obianske upravuje vzahy medzi obanmi
- pri tvorbe prva mus zkonodarca prihliada na podmienky tej ktorej
krajiny (napr. vekos krajiny, geografick poloha, nboenstvo, mentalita
at.), aby zkony, ktor vybuduj boli pre krajinu prospen
- vzah zkona k tmto podmienkam tvor ducha zkonov (geografick
determinizmus)
- tento determinizmus m vplyv na formu vldy
- rozliuje 3 formy:
1.) republika
- a) demokratick (cel nrod)
- b) aristokratick (len as nroda)
2.) monarchia
- vldne panovnk, ktor sa opiera o parlament
3.) despocia
- panovnk vldne neobmedzene
- v oblasti ekonmie bol zstancom merkantilizmu
- vytvoril niekoko hospodrskych reforiem, ktor boli pre Franczsko nutn

JEAN JACQUES ROUSSEAU

- predstavite demokratickho plebejskho krdla

- ideolg tretieho stavu
- DIELA
O pvode nerovnosti medzi udmi
- zameriava sa na problematiku socilnej nerovnosti
 - nerovnos me by fyzick alebo politick
- fyzick spova v rozdielnosti veku, zdravia a pod.
- politick vyplva z toho, e niektor udia aia na kor inch
- nerovnos m 3 stupne:
- 1.) Protiklad medzi bohatmi a chudobnmi
- 2.) Protiklad medzi silnmi a slabmi
- 3.) Prechod od zkonnej despotickej moci
- stpenec prirodzenho prva, tvrdil, e v rannom obdob
udstva si boli vetci udia rovn, ale poas vvoja sa udstvo
zdokonaovalo, hlavne vplyvom priemyslu, o znamenalo
prechod od prirodzenho k obianskemu prvu
- zdrojom nerovnosti je skromn vlastnctvo, zkony ho ete
prehlbuj
- prina nvod na rieenie tejto situcie
O spoloenskej zmluve
- tt m by vsledkom spoloenskej zmluvy
- v nej by sa presne stanovili pravidl medzi panovnkom
a obanmi
- ak ich panovnk poru, ud mm prvo ho zvrhn (nvod na
revolciu Jakobni )
Emil alebo o vchove
- pedagogick dielo, riei problematiku vchovy, a e vchova
m prebieha v slade s prrodou

Encyklopedisti

- vychdzalo v 28. zvzkoch, od r. 1751 1772, dielo bolo nebezpen pre

achtu a cirkev, preto boli niektor vydania zakzan
- bolo uren irokej verejnosti, obsahovalo mnostvo poznatkov z rznych
oblast (F, umenie, prrodoveda ...)
- prina aj praktick rady pre ponohospodrov, podnikateov, remeselnkov
- uverejovali v om svetonzorov a socilno politick lnky,
intelektulov osvietenstva

NEMECK KLASICK IDEALIZMUS

- tento idealizmus meme povaova za vrchol klasickho idealistickho
myslenia
- predmetom F sa stva etika a noetika
- spt s nboenstvom, a jej zakladateom je I. KANT

IMANUEL KANT

- pvodom nemec, pokraoval v diele Bacona a Descartesa

- tvorba 2 obdobia:
1.) predkritick
- dielo: Veobecn dejiny prrody a teria nebies
- zaoberal sa v om problematikou kozmolgie a chcel
vysvetli pvod slnenej sstavy, ktor poda neho
vznikla z prastarej hmloviny, priom na zaiatku
vetkho bol CHAOS
2.) kritick
 - diela: Kritika istho rozumu
Kritika praktickho rozumu
- zaober sa etikou, bda v om vplyv nboenstva
- na konanie dobra je potrebn viera v existenciu boha, v
_________ due a v slobodu vle
- lovek bude kona dobro, ak prekon svoj egoizmus
- dleit je pri tom mysel, nie vsledok
- praktick rozum umouje loveku morlne i, kad
lovek m v sebe zakdovan morlny zkon
kategorick imperatv
- Konaj tak, aby maxima tvojej vle mohla vdy
zrove plati ako princp veobecnho
zkonodarstva. (lovek m kona tak, aby bol
prkladom inm)
Kritika sdnosti
- skma vplyv estetickch zitkov na loveka, ktor by
u neho mali vyvolva pocit harmnie
- Hviezdne nebo nado mnou a mravn zkon vo mne.
- to s poda neho jedin dkazy k tomu, e Boh existuje
hore v nebi, aj vo mne vntri
- zaober sa noetikou a sna sa vyriei spor medzi racionalistami
a empiristami, etikou a estetikou
- zameriava sa na noetiku (skma, ako vznik poznanie)
- rozliuje 2 druhy poznania:
1.) Aposterirne (zmyslov)
2.) Aprirne (predsksenostn), poznanie samo o sebe,
nezvisl od sksenost
- na zklade tohto hovor o existenci dvoch svetov:
1.) Svet javov zmyslami poznaten, ten, v ktorom ijeme
2.) Svet vec o sebe ten je zmyslami nepoznaten,
transcendentlny
- Kant si poloil otzku: Kam a siaha hranica udskho poznania ? , ie
do akej miery me lovek poznva (had nejak pomyseln iaru medzi
svetom javov a vec o sebe)
- tvrd, e lovek doke poznva, km ma rozumov sksenos

J. G. FICHTE

- nemec, inpirovan Kantom

- vytvoril objektvno idealistick koncepciu a to prostrednctvom Kantovho
kritickho uenia
- diela: Poslanie loveka
Vedoslovie
F. W. J. SCHELLING
- nadviazal na predchdzajce diela
- zaoberal sa problematikou prrodnej a transcendentlnej F
- diela: Systm transcendentlneho idealizmu
Filozofia nboenstva
G. WILHELM FRIEDRICH HEGEL
- pochdzal z rodiny ttneho radnka, tudoval teolgiu a filozofiu, kazom
sa nestal, ale psobil ako domci uite a stal sa riaditeom gymnzia,
obhajoval prusk reim a stal sa profesorom na univerzite v Berlne
- zaloil svoju vlastn F. kolu a jeho F sa stala oficilnou filozofiou Pruska
- diela: Femonolgia ducha
Logika ako veda
Encyklopdia filozofickch vied
- vo svojej filozofi vychdza z Kanta, Fuchteho, Schelinga
- objektvny idealista, za podstatu sveta povauje absoltnu ideu
- AI je prvotn aktvna tvoriv sila, prtomn v kadej veci
- vo svojom vvoji prechdza 3 stupami:

o na prvom stupni sa vyvja v sebe samej (existuje v ri myslenia)

tza
o na druhom stupni AI sama seba odsudzuje (existuje ako in bytie,
ie konkretizuje sa do prrody) antitza
o na treom stupni AI sa vracia k sebe samej, stva sa duchom
syntza
- tieto zmeny vyvolvaj protireenie, a to je zklad pohybu a ivota
- po smrti hegela sa jeho iaci rozdelili do 2 smerov
o mladohegelovci na zklade H. F sa snaili zbavi kresanstva
mytolgie
o starohegelovci zotrvvali v tradinej kresanskej vierouke