Výkladový slohový postup (VSP)

Predmet výkladového postupu:

analýza a vysvetlenie vývinových, funkčných a príčinných vzťahov medzi predmetmi alebo javmi
alebo v ich vnútri. Objasňuje dôvody javov a vzťahy medzi javmi z rozličných hľadísk.
Výkladový text je teda sieť logicky spätých myšlienok, preto ich poradie nie je možné voľne
meniť.

Hlavné znaky:
- presnosť, jasnosť
- odbornosť (argumenty, dôkazy)
- logická nadväznosť
- písomnosť (výklad, štúdia, dizertácia, referát, esej...)

(s mnohými sa stretávame aj v publicistických denníkoch a týždenníkoch – úvodník, komentár)

Výkladový slohový postup sa vyskytuje najmä v písomných útvaroch náučného (odborného) štýlu
alebo publicistického štýlu.

Útvary (žánre) VSP:

 Základné žánre:
výklad – je to objektívny slohový útvar VSP, jeho základom je analýza, využíva neosobné
vyjadrovanie alebo autorský plurál
úvaha - je to subjektívny slohový útvar VSP, jeho základom je interpretácia

 Delenie žánrov podľa uplatnenia v štýloch typických pre VSP:

náučný štýl: štúdia, dizertácia, referát, úvaha, esej...
publicistický štýl: úvodníky, komentáre...

Výklad : zrozumiteľné, správne a úplné vysvetlenie javu. Je to najbežnejší útvar VSP.

Výklad = prednáška.

Kompozícia výkladu - trichotomická:

1. úvod – zoznámenie sa s problémom a jeho pomenovanie

2. jadro – analýza, vysvetlenie a objasnenie jednotlivých stránok problému, javu,
argumentácia
3. záver – konštatovanie, zhrnutie, zovšeobecnenie

Štylizácia výkladu. Podstata logického myslenia

štylizácia výkladového textu:

- oznamovacie vety, slová sú usporiadané logicky
- vety a súvetia bývajú zložité
- odb. výklad je prísne objektívny (je schopnosť odhaľovať... – že ním odhaľujeme...)
- menné konštrukcie – (pre navrhované konanie...)
 Postupy a formy logického myslenia

Logické myslenie = príčinné myslenie

Jeho podstatou je schopnosť odhaľovať, analyzovať a odôvodňovať príčinnú súvislosť
Argumentovanie – usilujeme sa získať súhlas pre svoj názor na základe argumentov
Presviedčanie – v prejave sú uvedené argumenty ako podnety pre navrhované konanie

Výsledky vedeckého skúmania sa vyjadrujú vo vedeckých dielach. Komunikácia medzi odborníkmi

musí byť jasná a zrozumiteľná. Využívajú sa pritom princípy logiky. Logické myslenie má svoje
zákony (výrok musí byť overiteľný).
Postupy (induktívne a deduktívne), formy (analýza a syntéza).

Postupy:
 Indukcia - postupujeme od jednotlivých vecí k všeobecným, od známych k neznámym, od
konkrétnych k abstraktným. Jej zakončením je syntéza = spájanie častí do celku. V indukcii
sa musí spájať zovšeobecňovať, usporiadať a vytvoriť závery. Závery indukcie nebývajú
vždy presné a jednoznačné.
 Dedukcia - postupujeme od všeobecného k jednotlivým od abstraktného ku konkrétnemu.
Zakončením je analýza, musí sa odovzdávať, vyvodzovať, rozčleňovať a analyzovať. Závery
dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie.
 Generalizácia (zovšeobecnenie) – postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov
a vlastností predmetov vytvárame pojmy, formulujeme výroky, ktoré platia pre celú skupinu
predmetov. Pri generalizácii sa musí zovšeobecňovať, definovať.
 Komparácia - klasifikuje jednotlivé javy, zisťujeme zhody a rozdiely medzi javmi. Musí sa
porovnávať, rozlišovať, rozoznávať.
 Konkretizácia - znázornenie alebo uvedenie príkladov, prechádzame od všeobecným
pojmom ku konkrétnym príkladom musí sa konkretizovať, uviesť príklad - napr. tvrdenie
aplikujeme na konkrétny príklad.
 Kategorizácia - triedenie alebo klasifikácia. Skupinu pojmov alebo javov delíme na
podskupiny podľa rozlišovacích znakov. Využívame pri tom porovnanie jednotlivých javov.
Analógia(zhoda/obdoba) - preskúmanie dvoch javov a pri zistení, že sú podobné
usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti. Musí sa
usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézy, teda vedecky podložené, ale doteraz
definitívne nepotvrdené predpoklady, že je to tak.
 Exemplifikácia (objasňovanie) - doloženie na príkladoch, musí sa objasňovať.
 Interpretácia - na rozdiel od iných postupov zahŕňa aj postoje interpretujúceho. Po
detailnom rozbore textu sa vytvára vlastná mienka na dielo.
Text môžeme interpretovať: súhlasne, nesúhlasne, polemicky
komplexne (celý text), čiastkovo (časť textu)
Interpretácia textu môže byť:
a) vedecká - interpretácia zákonov
b) popularizačná - napríklad interpretácia Jána Maka
c) esejistická – napríklad interpretácia lyrickej básne – jazykový, obsahový alebo estetický výklad
textu

 Argumentácia - presviedčanie prijímateľa dokazovanie autorovej pravdy používaním

dôkazov (argumentov). Je to proces uvažovania, v ktorej sa uplatňuje LOGIKA.

Myšlienkové postupy pri argumentácii:

a) Vyslovenie tézy- je formulovaná myšlienka (tvrdenie), kt. treba argumentovaním dokázať,

obhájiť alebo presviedčať prijímateľov a jeho správnosti
b) Argumentácia(objasnenie, odôvodnenie) svojho tvrdenia s využitím argumentov( dôvod alebo
 dôkaz nášho tvrdenia)
c) Zhrnutie- riešenie problému, výzva pre prijímateľa, aby vo veci konal

ARGUMENTY môžu byť:

1. Priame - vecne a objektívne opísané javy, ktoré podložia naše tvrdenie (časový údaj, historická
udalosť, číselný údaj,..) citácia cudzieho textu, obraz/graf, prerozprávanie vlastnej/cudzej
skúsenosti
2. Nepriame - dôkazy, ku ktorým sme dospeli logickými operáciami (analógiou, dedukciou,..) môže
nim byť vyslovená hypotéze, premisa( výrok, z kt. vyplýva v úsudku nový výrok či záver)

CHYBY v argumentácii:
1. zneváženie oponenta (zneužitie jeho osobných vlastností)
2. nevedecký argument (založený je na nedokázanej hypotéze, nedokázalo sa, že je pravdivý)
3. pôsobenie na city verejnosti
4. tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou

TÉZA – tvrdenie, formulovaná myšlienka v argumentačnom texte

HYPOTÉZA- vedecky podložený a doteraz nepotvrdený predpoklad
PREMISA- výrok z ktorého vyplýva úsudok (iný výrok alebo záver)