Výkladový slohový postup

Je slohový postup, v ktorom sa niečo vysvetľuje, vykladá. Jeho cieľom je vysvetliť nejakú
otázku, ktorá je známa iba odborníkom, ale neodborníci ju nepoznajú. Je to najzložitejší
slohový postup. Jednotlivé sa javy v ňom odborne pomenúvajú.
Výklad má byť úplný, správny a jasný. Musí sa zhodovať s výsledkami vedeckého bádania, musí
sa podávať v takej podobe, aby bol prístupný chápavosti ľudí, ktorým je určený. Musíme
nielen dôkladne ovládať vec, o ktorej podávame výklad, ale je aj potrebné, aby sme poznali
duševnú vyspelosť a vedomostnú úroveň tých, ktorým svoj výklad podávame.

Výklad má tri časti:

1. úvod – v ňom sa stručne povie o čom bude reč, kde vykladaný jav zaradiť, kde sa o ňom
písalo a podobne
2. jadro – v ňom sa všetko vysvetlí a odôvodní. Obsahuje úplné poučenie o veci, roztriedenie
a pomenovanie jej zložiek
3. záver – v ňom sa zhrnú hlavné poznatky, zhodnotí sa ich dôležitosť a uvedú sa do súvislosti
s inými poznatkami

Postup pri vysvetľovaní musí byť jasný. Myšlienky a usporiadajú podľa toho, ako jedna z druhej
príčinne vyplývajú. Pri zložitejších výkladoch sa uvádza osnova, aby sa na niečo nezabudlo.
Myšlienkový postup pri vysvetľovaní môže byť:
- induktívny
- deduktívny
Indukcia – logická myšlienková činnosť, ktorá z jednotlivých konkrétnych príkaldov vyvodzuje
všeobecný záver
Dedukcia – ide tu o opačný postup, zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé prípady.
Voláme ju aj odvodzovanie

Induktívny postup – postupujeme od časti k celku, od najjednoduchších vecí k zložitejším.

Najprv podávame známe poznatky a potom ich zhrnieme do všeobecne platnú poučku.
Deduktívny postup – postupujeme opačne od celku k častiam, od zložitejších vecí
k jednoduchým. Najprv podáme všeobecne platnú poučku a potom jej platnosť vysvetľujeme
a dokazujeme na jednotlivých príkladoch.

Pri výklade vyberáme príklady jasné a presvedčivé, používame známu terminológiu pričom
dbáme o to, aby všetky použité odborné názvy boli správne a zrozumiteľné. Aby bol výklad
prístupnejší a zrozumiteľnejší dopĺňa sa názornými pomôckami – obrázkami, grafmi,
schémami, filmami atď.

Podľa zložitosti vysvetľovaného javu a podľa spôsobu jeho vysvetlenia rozlišuje sa výklad:
1. vedecký – vysvetľuje zložité alebo technické témy, podáva ho len skúsený odborník
(vedec), používa sa v ňom národný štýl, odborné názvy, obvykle medzinárodné.
2. populárny – vysvetľuje prístupnejšie vedecké otázky, zjednodušuje ich, je venovaný širšej
verejnosti, podávateľom môže byť aj neodborník.