INTELIGENCIA A 

PORUCHY INTELEKTU
Slide 1
Čo je to inteligencia?

V psychológii sa pojem inteligencia používa v dvoch významoch.

V prvom prípade sa hovorí o tzv. jednofaktorovom modeli, kde týmto jediným faktorom je tzv. g-faktor    (z
anglického general - všeobecný), ktorý podmieňuje ostatné špeciálne faktory a schopnosti. V druhom prípade sa
hovorí o viacfaktorovom modeli,  kde  inteligencia je vlastne súborom navzájom funkčne málo súvisiacich
rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre v nerovnakej miere vyskytujú, rozvíjajú a uplatňujú. V tomto zmysle je
možné napríklad aj to, že u človeka, ktorého by sme označili za nadpriemerne inteligentného, môže určitá čiastková
(parciálna) schopnosť dosahovať len priemernú alebo dokonca podpriemernú úroveň a, naopak, aj priemerný alebo
podpriemerne inteligentný človek môže v niektorej schopnosti dosahovať nadpriemerný výkon.

Inteligencia sa dá (pri niektorých definíciách inteligencie) chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu.

Slide 2
Citáty autorov

Slide 3
Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy inteligencie považuje najmä rýchla a správna orientácia v nových situáciách,
ktorá sa zakladá na rýchlom postrehu, správnom zhodnotení potrebných informácií a na vyvodení správnych záverov.
Ďalej je to všímavosť, chápavosť, logickosť, kritickosť, originálnosť, schopnosť odhaľovať jemné, skryté, ťažko
postrehnuteľné súvislosti a vzťahy, podobnosti a rozdiely, všestrannosť a schopnosť záujmov, bohatý slovník a
presné stručné vyjadrovanie.

Slide 4
Prejavy inteligencie

Slide 5
Najvýraznejšie sa prejavuje v situáciách, činnostiach, pri riešení problémov, ktoré sa vyznačujú:
-  novosťou 
-  obťažnosťou 
-  zložitosťou
-  abstraktnosťou 
-  usporiadanosťou
-  nevyhnutnosťou sústrediť energiu a odolať emocionálnym vplyvom, ktoré si vyžadujú originálne riešenie

Slide 6
Inteligencia v psychológii vyjadruje istú všeobecnú (rozumovú) schopnosť, ktorá je podkladom na primeranú
reakciu v situácií, kde nepostačuje skúsenosť.

Slide 7
V psychológii sa oddávna diskutuje o otázke, do akej miery sa na inteligenčnej úrovni jednotlivcov podieľa dedičnosť a
do akej miery prostredie. Do určitej miery je inteligencia dedične podmienená a rozvíja sa na základe dedičných
dispozícii. Kvalitu inteligencie ovplyvňuje, prostredie a hlavne dostatok, či nedostatok podnetov z okolia. Pri
vymedzovaní povahy inteligencie psychológovia často rozlišujú tri druhy inteligencie: abstraktnú, mechanickú
(praktickú) a sociálnu.
1. Abstraktná inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v praktickom zaobchádzaní s rôznymi symbolmi (slovami,
číslami…)
2. Mechanická inteligencia umožňuje jej ,,nositeľovi“ pohotove sa zaoberať rôznymi pracovnými nástrojmi a inými
technickými zariadeniami.

3. Sociálna inteligencia sa prejavuje predovšetkým v personálnych a spoločenských záležitostiach a medziľudských

vzťahoch.

V poslednom období sa venuje čoraz väčšia pozornosť práve oblasti sociálnej inteligencie, ktorá je označovaná
i pojmami personálna inteligencia alebo emočná inteligencia (EQ).

Slide 8
Čo je to emočná inteligencia?

Emocionálna inteligencia alebo emočná inteligencia je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje

vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny. Meria sa prostredníctvom emocionálneho kvocientu (EQ).

Nie je zhodná s racionálnou inteligenciou (t.j. inteligenciou meranou prostredníctvom IQ). Podľa niektorých
názorov úspech v živote človeka závisí tak na racionálnej, ako aj na emocionálnej inteligencii; bez emocionálnej
inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál.

Súčasní americkí psychológovia venujú týmto schopnostiam zvýšenú pozornosť. Snažia sa o vymedzenie pojmu
emočná inteligencia. Goleman a Salovey (1995) rozlišujú:

5 oblastí emočnej inteligencie. Sú to: 

· poznanie vlastných emócií - schopnosť sledovať a rozlišovať vlastné city
· zvládanie emócií - schopnosť zvládnuť určité emočné stavy ako napr. rozčúlenie, úzkosť, podráždenosť
· sebamotivácia - schopnosť sám seba motivovať, poháňať
Tieto tri dimenzie súvisia s osobnosťou každého človeka, s vlastným ja.

Zostávajúce dve dimenzie sú zamerané na kontakt s druhými ľuďmi.

· empatia - schopnosť porozumieť druhému, vnímavosť k emóciám druhých
· angažovanosť - schopnosť aktívne nadväzovať medziľudské vzťahy, umenie vychádzať s ľuďmi.

Slide 9
Meranie inteligencie

Každý človek má istú úroveň intelektových schopností. Na vyjadrenie tejto miery sa používa inteligenčný kvocient –
IQ. Človek počas vyšetrenia intelektových schopností musí vyriešiť úlohy, za ktoré je bodovo hodnotený. Na
vyhodnotenie boli vypracované určité, najčastejšie vekové normy, na základe ktorých možno o každom povedať, akú
vekovú formu spĺňa – aký je jeho mentálny vek. (či sa rovná jeho fyzickému veku, zaostáva alebo ho predbieha).
(vzorec)

Slide 10
GAUSSOVA KRIVKA

Najväčšie množstvo obyvateľov, a to viac ako 50% zodpovedá hodnotám IQ medzi 90 a 110. Ako úmerne klesá počet
osôb s hodnotami výrazne nižšími, rovnakým spôsobom klesá na krivke percento jedincov, u ktorých môžeme
namerať hodnoty ukazujúce na vysoký nadpriemer.

Slide 11
PORUCHY INTELEKTU

Vrodené a získané poruchy intelektu

Slide 12
Intelekt chápeme ako súhrn rozumových schopností a vedomostí človeka. Určenie rozumových schopností sa
vyjadruje inteligenčným kvocientom IQ.

Slide 13
Príčiny mentálneho postihnutia.
Čo je to mentálne postihnutie?

V psychológii je to pojem mentálne postihnutie alebo slabomyseľnosť, v medicíne pojem oligofrénia. Všetky tieto
pojmy vyjadrujú defektnú (poruchovú) úroveň intelektových schopností na základe retardácie (zaostávania) vo
vývine schopností už od narodenia. Ide o vrodenú poruchu, ktorá nastala ešte počas vnútromaternicového vývinu
alebo pri pôrode a má charakter trvalého, celoživotného hendikepu (obmedzenie).

Faktory príčiny MR:

1. Genetické vplyvy:
- poruchy metabolizmu
- chromozomálne poruchy (napr. Downov syndróm, ktorý sa dáva sa do súvislosti s trizómiou na 21. páre
chromozómu. Zapríčiňuje asi tretinu všetkých stredných a ťažkých MR. Diagnózu možno urobiť hneď po pôrode
na základe telesných zmien (malá hlava, malé ústa, široký jazyk, tupý nos, gotické podnebie, šikmé, od seba
vzdialené oči, malé ruky, malé nohy, krátke prsty).
-
2. Exogénne(vonkajšie) vplyvy:
- v prenatálnom období: sem sa zaraďujú infekcie matky najmä v prvých mesiacoch gravidity:

- Vírusové ochorenia
- Bakteriálne ochorenia (syfilis, parazitárne infekcie)
- Hormonálne poruchy napr. hypotyreóza, ktorá podmieňuje kretenizmus. Nebezpečné pre matku je aj rtg,
ionizujúce žiarenia, vplyv liekov, požívanie alkoholu.
- v perinatálnom období: mechanické účinky pôrodu, ktorého následkom môže byť úraz hlavičky
a vnútrolebečné ochorenie, aj nedonosenosť plodu
- postnatálne (po narodení) obdobie: neuroinfekcie a úrazy hlavy

Slide 14

Príznaky

Slide 15

Mierne mentálne postihnutie - Debilita

 IQ 50 až 70
 Vo všetkých vývojových oblastiach pomalšie ako je typické
 Žiadne nezvyčajné fyzické vlastnosti
 Schopný naučiť sa praktické životné zručnosti
 Dosahuje čitateľské a matematické zručnosti až po úroveň 3 až 6
 Schopný sociálne zapadnúť
 Funkcie v každodennom živote

Asi 85 percent ľudí s mentálnym postihnutím spadá do miernej kategórie a mnohí dokonca dosahujú
akademické úspechy. Osoba, ktorá vie čítať, ale má problémy s pochopením toho, čo číta, predstavuje jeden
príklad osoby s miernym mentálnym postihnutím.
Stredné mentálne postihnutie - Imbecilita

 IQ 35 až 49
 Znateľné vývojové oneskorenia (tj reč, motorické zručnosti)
 Môže mať fyzické známky poškodenia (tj hrubý jazyk)
 Dokáže komunikovať základnými, jednoduchými spôsobmi
 Schopný naučiť sa základné zdravotné a bezpečnostné zručnosti
 Dokáže dokončiť samoobslužné činnosti
 Môže cestovať sám na blízke, známe miesta

Ľudia so stredným mentálnym postihnutím majú dobré komunikačné schopnosti, ale zvyčajne nedokážu
komunikovať na zložitých úrovniach. Môžu mať ťažkosti v sociálnych situáciách a problémy so sociálnymi
podnetmi a úsudkom. Títo ľudia sa vedia o seba postarať, ale môžu potrebovať viac inštrukcií a podpory ako
typický človek. Mnohí môžu žiť v nezávislých situáciách, ale niektorí stále potrebujú podporu skupinového
domova. Asi 10 percent ľudí s mentálnym postihnutím patrí do kategórie stredne ťažkých.

Ťažké mentálne postihnutie - Idiocita

 IQ 20 až 34
 Značné oneskorenia vo vývoji
 Rozumie reči, ale má malú schopnosť komunikovať
 Schopný naučiť sa denné rutiny
 Môže sa naučiť veľmi jednoduchej starostlivosti o seba
 Vyžaduje priamy dohľad v sociálnych situáciách

Len asi 3 alebo 4 percentá ľudí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím spadajú do vážnej kategórie. Títo
ľudia dokážu komunikovať len na najzákladnejších úrovniach. Nemôžu samostatne vykonávať všetky
sebaobslužné činnosti a potrebujú každodenný dohľad a podporu. Väčšina ľudí v tejto kategórii nemôže
úspešne žiť nezávislý život a bude musieť žiť v skupinovom domácom prostredí.

Hlboké intelektuálne postihnutie

 IQ menej ako 20
 Výrazné oneskorenie vo vývoji vo všetkých oblastiach
 Zjavné fyzické a vrodené abnormality
 Vyžaduje prísny dohľad
 Vyžaduje, aby sprievodca pomáhal pri činnostiach sebaobsluhy
 Môže reagovať na fyzické a sociálne aktivity
 Nie je schopný samostatného života

Ľudia s hlbokým mentálnym postihnutím vyžadujú nepretržitú podporu a starostlivosť. Vo všetkých aspektoch
každodenného života závisia od druhých a majú extrémne obmedzené komunikačné schopnosti. Ľudia v tejto
kategórii majú často aj iné fyzické obmedzenia. Do tejto kategórie spadá asi 1 až 2 percentá ľudí s mentálnym
postihnutím.

Slide 16

Video