Poruchy intelektu

Vrodené a získané poruchy intelektu

Intelekt chápeme ako súhrn rozumových schopností a vedomostí človeka. Určenie rozumových schopností sa
vyjadruje inteligenčným kvocientom IQ.

Mentálne postihnutie

Popri pojme poruchy intelektu sa často používajú pojmy vyjadrujúce to isté - v psychológii je to pojem mentálne
postihnutie alebo slabomyseľnosť, v medicíne pojem oligofrénia. Všetky tieto pojmy vyjadrujú defektnú (poruchovú)
úroveň intelektových schopností na základe retardácie (zaostávania) vo vývine schopností už od narodenia. Ide
o vrodenú poruchu, ktorá nastala ešte počas vnútromaternicového vývinu alebo pri pôrode a má charakter trvalého,
celoživotného hendikepu (obmedzenie). Odborníci opisujú mnoho príčin, ktoré môžu mentálnu retardáciu
spôsobovať; spomína sa najmä dedičnosť (podľa autorov sa u rodičov s debilitou asi u 30 – 40% potomkov taktiež
vyskytne debilita). Nízka úroveň intelektu nie je jediným problémov týchto jedincov. Sú u nich skrížení aj iné
schopnosti: je narušené vnímanie a prítomné sú aj zmeny osobnosti závislé od miery mentálneho postihnutia. Takto
postihnutí jedinci sú nedostatočne kritickí k svojmu stavu, naopak, so sebou i svojimi výkonmi bývajú spokojní.
Závažnosť tohto postihnutia závisí od hĺbky mentálnej retardácie.

Faktory príčiny MR:

1. Genetické vplyvy:
- poruchy metabolizmu (napr. fenylketonúria, pri ktorej je nedostatok enzýmu
fenylalaninhydroxylázy, a tak nedochádza k premene fenylalanínu na tyrozín. Týmto je zabránená
myelinizácia nervových dráh. Neliečená fenylketonúria vedie k ťažkým formám MR).
- chromozomálne poruchy (napr. Downov syndróm, ktorý sa dáva sa do súvislosti s trizómiou na 21.
páre chromozómu. Zapríčiňuje asi tretinu všetkých stredných a ťažkých MR. Diagnózu možno urobiť
hneď po pôrode na základe telesných zmien (malá hlava, malé ústa, široký jazyk, tupý nos, gotické
podnebie, šikmé, od seba vzdialené oči, malé ruky, malé nohy, krátke prsty).

2. Exogénne(vonkajšie) vplyvy:
- v prenatálnom období: sem sa zaraďujú infekcie matky najmä v prvých mesiacoch gravidity :

 Vírusové ochorenia (rubeola, herpes simplex, chrípka, parotitis epidemica)

 Bakteriálne ochorenia (syfilis, parazitárne infekcie, napr. toxoplazmóza)
 Hormonálne poruchy napr. hypotyreóza, ktorá podmieňuje kretenizmus. Nebezpečné pre matku
je aj rtg, ionizujúce žiarenia, vplyv liekov, požívanie alkoholu.

- v perinatálnom období: mechanické účinky pôrodu, ktorého následkom môže byť úraz hlavičky
a vnútrolebečné ochorenie, aj nedonosenosť plodu
- postnatálne obdobie: neuroinfekcie a úrazy hlavy

1. Debilita – predstavuje ľahší stupeň mentálnej retardácie. V rámci nej sa niekedy odlišujú aj stupne – ľahká,
stredne ťažká a ťažká debilita. Jej hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami,
ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť (keď o nich očakávame nejaký
výkon, je potrebné opakovať požiadavky), zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie (opravy) a vôbec,
oslabenie viacerých zložiek intelektových schopností. Pre svoju nekritickosť a nesamostatnosť svojich úsudkov
sú jedinci s debilitou ľahko ovplyvniteľní, a preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Títo jedinci sú
vzdelávateľní, väčšinou v rámci osobintných škôl, i keď dnes sa často predsadzuje tendencia ich integrácie (t.
j. spoločného vzdelávania spolu s normálne inteligentnými rovesníkmi). V učení sa u nich prejavuje znížená
kapacita, ktorú však niektorí dokážu kompenzovať (nahrádzať) dobrou úrovňou mechanickej pamäti. Táto vo
výnimočných prípadoch obsahuje aj vynikajúcu úroveň. Často pri dobrej starostlivosti v rodine sú schopní
dosiahnuť aj pomerne dobré školské výsledky, najmä ak sa pri dobrej mechanickej pamäti dobre vypestuje
dostatočná slovná zásoba a pohotovosť v jej používaní. Vtedy je veľmi ťažké identifikovať ich znížené
 intelektové schopnosti v bežných situáciach; identifikácia si vyžaduje špecializované psychodiagnostické
vyšetrenie. Aby vyšetrenie dostatočne spoľahlivo určilo stupeň zníženia úrpvne intelektových schopností, je
nutné vykonať ho opakovane s väčším časovým odstupom. Prvé príznaky sa pozorujú ešte v predškolskom
veku; ide najmä o oneskorovanie sa vo vývine (sedenie, státie, chodenie, najmä však spomalenie vo vývine
reči). Takéto dieťa je žiadúce podchytiť ešte pred nástupom školskej dochádzky. V škole sa porucha
najčastejšie odhalí na základe problémov s písaním, čítaním, počítaním (tieto problémy sa však môžu
vyskytnúť aj u detí inak intelektovo normálnych). Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou,
neposednosťou, alebo, naopak, spomalenosťou, ťarbavosťou. Ťažkosti vznikajú aj neskôr pri zaraďovaní takto
postihnutých jedincov do práce.

2. Imbecilita – predstavuje stredne ťažkú úroveň mentálnej retardácie. Vzdelávanosť takto postihnutých
jedincov je výrazne obmedzená. Intelektové schopnosti sú výraznejšie znížené, slovné prejavy sú
ochudobnené nielen o abstraktné pojmy, ale aj o celý rad menej bežných konkrétnych pojmov. Časté
a dlhodobejšie petrvávajúce sú aj poruchy výslovnosti – vyskytujú sa aj v dospelosti. Reč i chôdza sa u nich
oneskorujú až o 3-4 roky, preto porucha je zjavnejšia už od malička. Všeobecne úroveň ich schopností je
výraznejšie znížená, súneobratní, nie sú schopní naučiť sa čítať a písať, dokážu si však osvojiť hygienické
návyky i bežné úkony starostlivosti o seba. Zvládnu len jednoduché činnosti, skôr stereotypného charakteru.
Sú nesamostatní, v správaní často impulzívni, ťažšie zvládnuteľní.

3. Idiocita (idiotia) – je najťažším stupňom mentálneho postihnutia. Chôdza i reč sa u jedincov objavujú okolo 6.
roku veku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne
artikulovaná. V ťažších prípadoch sú jedinci schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu
zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho. Vyžadujú si špeciálnu starostlivosť,
bývajú umiestňovaní v ošetrovacích ústavoch, väčšinou doživotne.

Popri týchto závažných vrodených poruchách intelektového vývinu treba spomenúť aj otázku hraničného pásma
a subnormnej úrovne, pretože pri stanovovaní robia často najväčšie ťažkosti; veľmi často sa tu vyskytuje
nerovnomerné oslabenie schopností. V tejto súvislosti treba spomenúť aj pojem sociálna slabomyseľnosť, ktorým sa
označovala znížená úroveň intelektových schopností v dôsledku nedostatočného podnecovanie zo strany sociálneho
prostredia.

Získané poruchy inteligencie

O získaných poruchách inteligencie hovoríme vtedy, keď zníženie alebo oslabenie intelektových schopností nie je
vrodené, ale objavilo sa v priebehu života, najčastejšie ako dôsledok úrazu, poškodenia mozgu alebo centrálneho
nervového systému vôbec. Vtedy hovoríme o detioriácii intelektových schopností. Inou, nie vrodenou, poruchou
intelektových schopností, vyskytujúcou sa najčastejšie v starobe, sú demencie. Ine o postupný úbytok najmä
intelektových a pamäťových schopností, ale tiež o postupné narušenie samoregulácie osobnosti.

Mierne mentálne postihnutie

 IQ 50 až 70
 Vo všetkých vývojových oblastiach pomalšie ako je typické
 Žiadne nezvyčajné fyzické vlastnosti
 Schopný naučiť sa praktické životné zručnosti
 Dosahuje čitateľské a matematické zručnosti až po úroveň 3 až 6
 Schopný sociálne zapadnúť
 Funkcie v každodennom živote

Asi 85 percent ľudí s mentálnym postihnutím spadá do miernej kategórie a mnohí dokonca dosahujú
akademické úspechy. Osoba, ktorá vie čítať, ale má problémy s pochopením toho, čo číta, predstavuje jeden
príklad osoby s miernym mentálnym postihnutím.
Stredné mentálne postihnutie
 IQ 35 až 49
 Znateľné vývojové oneskorenia (tj reč, motorické zručnosti)
 Môže mať fyzické známky poškodenia (tj hrubý jazyk)
 Dokáže komunikovať základnými, jednoduchými spôsobmi
 Schopný naučiť sa základné zdravotné a bezpečnostné zručnosti
 Dokáže dokončiť samoobslužné činnosti
 Môže cestovať sám na blízke, známe miesta

Ľudia so stredným mentálnym postihnutím majú dobré komunikačné schopnosti, ale zvyčajne nedokážu
komunikovať na zložitých úrovniach. Môžu mať ťažkosti v sociálnych situáciách a problémy so sociálnymi
podnetmi a úsudkom. Títo ľudia sa vedia o seba postarať, ale môžu potrebovať viac inštrukcií a podpory ako
typický človek. Mnohí môžu žiť v nezávislých situáciách, ale niektorí stále potrebujú podporu skupinového
domova. Asi 10 percent ľudí s mentálnym postihnutím patrí do kategórie stredne ťažkých.

Ťažké mentálne postihnutie

 IQ 20 až 34
 Značné oneskorenia vo vývoji
 Rozumie reči, ale má malú schopnosť komunikovať
 Schopný naučiť sa denné rutiny
 Môže sa naučiť veľmi jednoduchej starostlivosti o seba
 Vyžaduje priamy dohľad v sociálnych situáciách

Len asi 3 alebo 4 percentá ľudí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím spadajú do vážnej kategórie.  Títo
ľudia dokážu komunikovať len na najzákladnejších úrovniach. Nemôžu samostatne vykonávať všetky
sebaobslužné činnosti a potrebujú každodenný dohľad a podporu. Väčšina ľudí v tejto kategórii nemôže
úspešne žiť nezávislý život a bude musieť žiť v skupinovom domácom prostredí.

Hlboké intelektuálne postihnutie

 IQ menej ako 20
 Výrazné oneskorenie vo vývoji vo všetkých oblastiach
 Zjavné fyzické a vrodené abnormality
 Vyžaduje prísny dohľad
 Vyžaduje, aby sprievodca pomáhal pri činnostiach sebaobsluhy
 Môže reagovať na fyzické a sociálne aktivity
 Nie je schopný samostatného života

Ľudia s hlbokým mentálnym postihnutím vyžadujú nepretržitú podporu a starostlivosť. Vo všetkých aspektoch
každodenného života závisia od druhých a majú extrémne obmedzené komunikačné schopnosti.  Ľudia v tejto
kategórii majú často aj iné fyzické obmedzenia. Do tejto kategórie spadá asi 1 až 2 percentá ľudí s mentálnym
postihnutím.

Podľa nového DSM-V však môže byť niekto s ťažkým sociálnym postihnutím (takým závažným, že by spadali
napríklad do miernej kategórie) zaradený do miernej kategórie, pretože má IQ 80 alebo 85. Takže zmeny v
DSM-V vyžaduje, aby odborníci v oblasti duševného zdravia posúdili úroveň poškodenia zvážením skóre IQ v
porovnaní so schopnosťou osoby vykonávať každodenné zručnosti a činnosti.
Aké sú niektoré z príznakov mentálneho postihnutia?
Zvyčajne platí, že čím je stupeň mentálneho postihnutia závažnejší, tým skôr je možné
spozorovať príznaky. Stále však môže byť ťažké povedať, ako budú malé deti ovplyvnené
neskôr v živote.

Existuje veľa príznakov mentálneho postihnutia. Napríklad deti s mentálnym postihnutím

môžu:

 sadnúť si, plaziť sa alebo chodiť neskôr ako ostatné deti

 naučiť sa hovoriť neskôr alebo mať problémy s rozprávaním
 je pre vás ťažké zapamätať si veci
 majú problémy s pochopením spoločenských pravidiel
 majú problém vidieť výsledky svojich činov
 mať problém s riešením problémov