Závislosti

DROGY
• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje drogy ako psychoaktívne látky,
ktoré sú po užití alebo podaní do organizmu schopné pozmeniť fyzické funkcie
alebo psychické procesy, napr. vnímanie, vedomie, poznávanie alebo náladu a
emócie.
• v najširšom zmysle slova - droga = chemická látka okrem tej, ktorá je vyžadovaná
na lekárske účely, ktorá pri podávaní mení biologické funkcie organizmu. Drogy sa
môžu ďalej rozlišovať na základe ich účinku na telesné systémy a tie, ktoré menia
náladu, poznanie a správanie, sú označujú ako "psychoaktívne".
Drogová závislosť
Podľa Národného inštitútu pre zneužívanie drog (NIDA) je drogová závislosť
definovaná ako chronická, recidivujúca porucha charakterizovaná nutkavým
vyhľadávaním a užívaním drog napriek nepriaznivým následkom. Považuje sa za
komplexnú mozgovú poruchu, pretože zahŕňa funkčné zmeny mozgových obvodov
zapojených do odmeňovania, stresu a sebakontroly. Tieto zmeny môžu pretrvávať
dlhý čas po tom, čo človek prestal užívať drogy.

WHO (1964): psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý je výsledkom interakcie

medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný správaním a inými reakciami,
ktoré vždy zahŕňajú nutkanie užívať drogu nepretržite alebo v pravidelných
intervaloch, aby zažili jej psychické účinky, a niekedy aj preto, aby sa vyhli
nepríjemným pocitom z jej neprítomnosti. Tolerancia môže, ale nemusí byť
prítomná. Osoba môže byť závislá od viac ako jednej drogy.
Tolerancia
• centrálne účinky drog, vo všeobecnosti sú príjemné, avšak narúšajú
chemickú rovnováhu v rámci mozgu.
• nervový systém znižuje účinky opakovaného podávania drog.
• užívateľ drogy zistí, že na to, aby droga účinkovala, sú potrebné vyššie
dávky drogy.
Príklad:
• Väčšina ľudí by bola ospalá, keby dostala 20 mgdiazepamu ako jednorazovej
dávky, ale užívateľ benzodiazepínu môže užiť viac ako 100 mg diazepamu denne a
zostať bdelý.
• Užívateľ heroínu ss dlhodobým návykom si môže aplikovať dávky zodpovedajúce
stovkám mili-gramov opiátov, ktoré by boli pre netolerantného jedinca smrteľné.
Neuroadaptácia
• fyzická reakciu na úrovni neurónov, v dôsledku čoho sa tolerancia dlho
považovala za aspekt "fyzickej závislosti".
• "fyzická závislosť" je zavádzajúci pojem, pretože nie vždy je sprevádzaná
ďalším užívaním drog.
• Chirurgická pacienti, ktorým sa podávajú opiáty na zmiernenie bolesti, môžu
pociťovať abstinenčné príznaky Keďže neprejavujú správanie, pri ktorom by hľadali
drogy, ani si neželajú drogy užívať, ťažko ich možno označiť za fyzicky závislých.
• termín "neuroadaptácia„ - je odrazom schopnosti mozgových buniek
prispôsobiť sa prítomnosti drogy. Toto je zvyčajne najdôležitejší prvok pri
budovaní tolerancie a vedie k prítomnosti charakteristického
abstinenčného syndrómu, ak je užívanie drogy prerušené.
Abstinenčné príznaky
• Abstinenčné príznaky majú vlastnosti, ktoré majú tendenciu vyvažovať účinky vyvolané samotnou
drogou.
• Odvykanie od stimulantov, ako sú kokaín a amfetamíny, vedie k letargii, ospalosti a nízkej nálade.
• Depresívne drogy, ako je alkohol a benzodiazepíny, sa spájajú s excitačnými abstinenčnými príznakmi, ako sú
agitovanosť, tras, záchvaty a prípadne halucinácie.
• Abstinenčné stavy sú často dysforické, ale nie vždy sú spojené s výraznými fyziologickými
príznakmi: tie pri marihuane a nikotíne sú pomerne mierne;
• Napríklad tolerancia a abstinencia sú v mnohých ohľadoch prepojené, ale nie vždy idú spolu
• Niektoré drogy, ako napríklad pentazocín, vyvolávajú len malú toleranciu, marihuana vyvoláva
toleranciu, ale nevyvoláva jasný abstinenčný stav, zatiaľ čo po užívaní opiátov a barbiturátov môže
nasledovať výrazná tolerancia a abstinenčný stav.
• závislosť sa môže vyskytnúť bez abstinencie a abstinencia bez závislosti.
• Podiel fyzických symptómov na stave závislosti by mal byť zasadený do kontextu psychologických
a sociálnych faktorov.
Učenie a závislosť
• operantne podmienené správanie, t. j. správanie je kontrolované svojimi
dôsledkami.
• Napríklad, ak je zviera v experimentálnej situácii schopné získať dávku kokaínu
opakovaným stláčaním páky, potom môže byť povzbudené, aby tak urobilo
niekoľko tisíc krát, aby získalo ďalšie množstvo drogy.
• Dôsledky, ktoré zvyšujú frekvenciu správania, sa označujú ako posilňovače.
Hovorí sa, že jedlo, sex a drogy majú "posilňovací potenciál".
• Dôležité je aj očakávanie účinku drogy a jej odňatia.
• Plachý mladý človek môže zistiť, že užívanie alkoholu alebo amfetamínov znižuje úzkosť a
v dôsledku toho bude tieto látky v spoločenskom prostredí používať častejšie.
• Averzívne abstinenčné stavy, ako sú stavy po opiátoch a benzodiazepínoch sú
silným posilňovačom ďalšieho správania pri užívaní drog.
Učenie a závislosť
• Ďalšie naučené faktory súvisiace s environmentálnymi podnetmi sa
stávajú podnetmi alebo spúšťačmi túžby a abstinenčných stavov.
• Pre užívateľov alkoholu je bežné, že uvádzajú, že túžbu po alkohole
zvyšuje množstvo environmentálnych podnetov, ako napr. náhodné
stretnutiealebo dokonca konkrétny denný čas.
• Abstinujúci narkoman môže zistiť, že v prvých mesiacoch abstinencie
mu pohľad na injekčnú striekačku, ihlu môže vyvolať fyzické
abstinenčné príznaky a pôsobiť ako environmentálna pripomienka
jeho vlastného užívania drog.
Osobnosť a závislosť
• Individuálne osobnostné charakteristiky nepochybne prispievajú k
udržanie závislosti, ale neexistujú dôkazy o tzv. "návykovej
osobnosti". Hoci sa ľudia líšia v túžbe po experimentovaní, potrebe
stimulácie a reakciách na nepriazeň osudu, niektorí jednotlivci zrejme
užívajú drogy alebo alkohol z týchto dôvodov.
• Stále však na úrovni osobných faktorov existuje spôsob, akým užívateľ
drog uvažuje o sebe a jeho závislosti. Ak sa užívateľ heroínu považuje
za"závislého" a verí, že to je celoživotný stav, bude to mať tendenciu
udržiavať svoju závislosť.
Syndróm závislosti
• WHO (1981) kontrolný zoznam hlavných kritérií potrebných na
posúdenie syndrómu závislosti.
• Subjektívne vedomie nutkania užívať drogu alebo drogy, zvyčajne počas
pokusov o zastavenie alebo zmiernenie užívania drog.
• Túžba prestať užívať drogy napriek pokračujúcemu užívaniu.
• Relatívne stereotypný návyk na užívanie drog, t. j. zúženie repertoáru
správania pri užívaní drog.
• Dôkazy neuroadaptácie (tolerancia a abstinenčné príznaky).
• Užívanie drogy na zmiernenie alebo vyhnutie sa abstinenčným príznakom.
• Významnosť správania pri vyhľadávaní drog v porovnaní s inými dôležitými
prioritám.
• Rýchle obnovenie syndrómu po období abstinencie
RF
Scheier (2001)
Vlastnosti jedinca súvisiace s rizkovým správaním

• Osobnostné faktory • Sociálne spôsobilosti

• sebaúcta - spôsobilosti odmietania drog,
• vyhľadávanie senzácií, - asertívne spôsobilosti,
• impulzívnosť, - rezistentné spôsobilosti,
• rebelantstvo,
- personálne majstrovstvo,
• konvenčnosť,
- sebaúčinnosť,
• depresia,
• anxieta, - percipovaná kontrola,
• nízka úroveň emocionálnej - spôsobilosti rozhodovania,
kontroly, - copingové spôsobilosti.
• agresivita

• Očakávania súvisiace
s rizikovým správaním
James Olds a Peter Milner (1954)
• Myši cielene stimulovali určité oblasti limbického systému
(nucleus accumbens) aj za cenu vynechávania stravy a pitia, čo
mohlo spôsobiť smrť.
• Túto oblasť nazvali centrom slasti.
Prečo je u niektorých ľudí vyššia
pravdepodobnosť vzniku drogovej
závislosti?
Individuálne faktory
• Vek pri začatí užívania látky
• Genetika
• Iné problémy s duševným zdravým
• Pohlavie
• Osobnosť
• Špecifické typy a vzorce užívania drog

Rodinné faktory
• Rodinné vzťahy
• Užívanie návykových látok rodičmi a ich postoje

Komunitné faktory Štrukturálne faktory

• Škola • Sociálne
• Rovesníci • Ekonomické
• Susedstvo, komunita • Zákony a kultúra
Volkow, N. D. (2010). Drugs, brains, and behavior: The science of addiction. Retrieved on March, 23(2011), 255-169.
Ako fungujú drogy v mozgu
a ako vzniká závislosť ?
Neuropsychologický pohľad na osobnosť
(Cloninger) – 4 dimenzie a rizikové faktory
závislosti
• Dimenzia vyhľadávania nového

Tendencia k Impulzivita
reflexii Extravagantnosť
Rezervovanosť Chaotickosť
Systematickosť Vznetlivosť
ľahostajnosť
Neuropsychologický pohľad na osobnosť
(Cloninger)

• Dimenzia sklonu vyhýbať sa poškodeniu

Odolnosť Asténia (slabá

Optimizmus odolnosť)
Bezstarostnosť Pesimizmus
Smelosť Ustráchanosť
plachosť
Neuropsychologický pohľad na osobnosť
(Cloninger)
• Dimenzia závislosti na odmene – rozdielny stupeň vnímavosti
(senzitivity) na rôzne typy odmien.

Nízka Vysoká
senzitivita voči senzitivita voči
odmene odmene
Empatia Chlad
Láskavosť Nezávislosť
otvorenosť Nezaujatosť
Neuropsychologický pohľad na osobnosť
(Cloninger)

• Dimenzia vytrvalosti (perzistencie) vypovedajúca o spôsobilosti

človeka vzdorovať únave alebo rôznym prekážkam.

Vysoká spôsobilosť Nízka

vzdorovať spôsobilosť
Usilovnosť, vzdorovať
rozhodnosť Lenivosť
Entuziazmus Rozmaznanosť
perfekcionizmus Nedôslednosť
Pragmatickosť
Neuropsychologický pohľad na osobnosť
(Cloninger)

VYHĽADÁVANIE NOVÉHO
A ZÁVISLOSŤ NA ODMENE
AKO OSOBNOSTNÉ
PREDIKTORY PROKRASTINÁCIE
Krysí park: Revolučný experiment v chápaní závislosti
(Alexander, B.K., Coambs, R.B. & Hadaway, P.F, 1982)

• Predpoklad, že problém s drogami nesúvisí s chemickým procesom ale ide o sociokultúrny proces.
• Myšší park- ekvivalencia príjemného sociálneho prostredia.
• Skúmaných bolo 32 myší rozdelených do 2 skupín.
• 1. skupina: vypustená do vybudovaného parku
• 2. skupina: uzavretá v klietkach
• Obom skupinám boli poskytnuté dva nápoje (čistá voda / sladká voda obsahujúca morfín).
• Vedci zistili, že izolované zvieratá hneď od začiatku začali piť sladkú vodu s morfínom.
• Naopak, tie v parku uprednostňovali čistú vodu bez ohľadu na to, ako bol nápoj s morfiom osladený.
• Experiment pokračoval: do morfínovej bol pridaný naloxón (látka, ktorá neutralizuje účinky opiátov) ale
sladkosť sa tým nezmenila.
• Potkany v parku ju začali okamžite piť a o vodu z vodovodu stratili záujem.
https://www.youtube.com/watch?v=qNeSkyHccmo
Závery experimentu

• Ak zviera žije v príjemnom prostredí, nemá

záujem stratiť privilégiá normálnej
sociálnej spoločnosti, v ktorej žije.
• Vyhýba sa látkam, ktoré by mu znemožnili
vnímať svet okolo seba a ktoré by znížili
jeho schopnosť hrať sa, páriť sa alebo jesť.
• Osamelosť vedie k výrazným psychickým
problémom a vyvoláva neprirodzené
správanie (vrátane konzumácie drog).
Kroky zmeny správania (Norcros, Prochazka)
1.Neuvedomovanie si problému
• Klient nemá záujem zmeniť svoje správanie, nepovažuje ho za problematické,
dokonca ho považuje za niečo, čo mu prináša výhody.
• Problémy spôsobené správaním klienta si však uvedomuje jeho okolie.

• Metódy zmeny – formálna, neformálna autorita, strašenie?

Kroky zmeny správania (Norcros, Prochazka)
2.Uvedomovanie si problému
• v tomto štádiu si klient uvedomuje, že jeho správanie spôsobuje problémy
jemu samému aj ľuďom okolo neho.
• vníma výhody, ktoré mu správanie prináša, z hľadiska uspokojenia potrieb a
dosahovania subjektívnych cieľov.
• Tieto dva pohľady sú zdrojom vnútorného konfliktu.
Kroky zmeny správania (Norcros, Prochazka)
3.Príprava na zmenu
• zámer zmeniť svoje správanie v najbližšej dobe. Nejde ešte o zmenu
samotnú.
• „detské kroky“, či malé nepatrné úpravy v konaní, ktoré pripravujú
jedinca na zmenu samotnú.
Kroky zmeny správania (Norcros, Prochazka)
4.Zmena/čin.
• klient pristúpi ku konaniu, ktorým zmení svoje správanie a zároveň
modifikuje podmienky prostredia tak, aby tejto zmene napomáhalo.
• potrebný čas, energia, pevné odhodlanie vydržať v konaní nastolených
zmien.
• približne 6 mesiacov. Je sprevádzané samozrejme aj zlyhaniami a
„krokmi späť“.
Kroky zmeny správania (Norcros, Prochazka)
• 5.Udržiavanie
• Konsolidujú sa dosiahnuté zmeny v správaní a zároveň
• prevencia návratu k pôvodnému problematickému správaniu.
• Akákoľvek zmena správania nie je možná ani udržateľná bez zmien
jeho prostredí.
Neurogenéza
• Obnova mozgových buniek – gyrus dentatus v hypocampe (Von Bohlen, Halbach, 2011)
– centrum mozgu dôležité pre pamäť
• Nové vzniknuté neuróny sa integrujú do neurónových sietí a sú plne funkčné
• Vplyvom stresu, depresie a psychoaktívnych látok sa neurogenéza dočasne zastavuje
• Narúša alkohol a kanabinoidy (Alén a spol. 2010). Metamfetamin, kokain (Sudai a spol.
2011), nikotín (Arbous a spol.,) i opiáty
• Zastavenie neurogenézy ovplyvňuje pamäť a dalšie kognitívne funkcie, zvyšuje riziko
úzkostných stavov
• Najzraniteľnejšie – deti a dospievajúci
• Abstinencia - obnova tvorby nových mozgových buniek
• Liečbe napomáha: telesná aktivita, jednoduché a ľahko zapamätateľné
psychoterapeutické postupy, tréning kognitívnych funkcií