ZVLÁDANIE - COPING

Matej Budai
 Coping
Týmto termínom nazývame všeobecne zvládanie. Zvládame niečo
čo nám spôsobuje záťaž. Coping vyjadruje a zahŕňa viacero pojmov
a situácií spojené so zvládaním záťaže.
• coping predstavuje isté úsilie o riadenie stresu snaženie dostať ho pod kontrolu
• coping môže byť adaptívny alebo maladaptívny

Adaptívny c. vyžaduje priamu konfrontáciu problémov, realistické posúdenie,

spoznanie a modifikáciu škodlivej emočnej reakcie a ochranu telesného i
duševného zdravia.
Maladaptívny c. zahŕňa správanie takého druhu ako je napr. užívanie
alkoholu, drog a podobného spôsobu unikať problémom. Je to zvládanie
problému, ale cestou, ktorá vedie k problémom ďalším, teda určité
symptómy sa iba nahradia inými.
Faktory, ktoré coping zlepšujú zahŕňajú sociálnu podporu, optimizmus a pod.
Úvodom by sme uviedli najzákladnejšie delenie oblastí, v
ktorých na človeka pôsobí záťaž. Druhy záťaže, ktoré
uvádza (Umlauf a Valanská, 1991) sa dajú rozlíšiť podľa
druhu podnetov pôsobiacich na človeka a sú to:

• biologická – zdroj príčiny je charakterizovaný fyziologickou, či

biologickou povahou a organizmus reaguje príslušnou oblasťou
• fyzická – organizmus predstavuje energetický repertoár a reakcie na
podnet sú zamerané na svalovú činnosť
• psychická - táto forma je po biologickej spolu s telesnou následná a
ponúka 3 druhy – 1.1 senzorická záťaž, kt. je odvodená od periférnych
orgánov, ich štruktúry v CNS a ich činnosti
- 1.2 mentálna z. vyplývajúca zo spôsobu spracovávania
informácií v súvislosti s kognitívnymi procesmi
- 1.3 emočná z., kt. je výsledkom afektívnej (citovej) odozvy
Záťaž je z kombinácie rôznych
pohľadov stav organizmu,
v ktorom sa príčinou
pôsobenia podnetu
z vnútorného, či vonkajšieho
prostredia
alebo ich kombináciou
vytvára napätie.

Viacerí odborníci sa vyjadrujú o tom, že situácia, ktorá je sprevádzaná

záťažou sa dá nazvať problémovou vtedy, ak ju tak vidí subjekt z
individuálnych príčin a dispozícií.
 Základné elementy, ktoré v určitých situáciách u
človeka spôsobujú preťaženie
 STRES

 KONFLIKT

 FRUSTRÁCIA

 DEPRIVÁCIA
 Stres
 Z fyziologického pohľadu je definovaný ako
narušenie rovnováhy v organizme pričom dochádza
k napätiu akútnej alebo chronickej povahy.
Z tohto dôvodu prebieha v tele istá mobilizácia
systému, ktorá smeruje k zvládnutiu daného
problému:
- pohotovosť energetických rezerv (tuky a cukry sa
uvoľňujú zo zásob)
- produkcia hormónov (zvýšenie činnosti niektorých
orgánov)
- blokácia fázy odpočinku (proces trávenia, či sexuality je
obmedzený)
 Stres
 Psychický stres, označuje sa tiež ako psychická
krátkodobá porucha so značnou mierou závažnosti.
Pri diagnostike tohto stavu je dôležitý predpoklad, že u osobnosti neboli pred
traumatizujúcou udalosťou zistené žiadne psychické abnormálnosti typu psychóza,
neuróza a pod. V tomto prípade spravidla záťaž spôsobuje udalosť silného rázu
schopná položiť aj silnú osobnosť.

Prejavy stresu sa rozlišujú na:

 akútne reakcie na stres (prechodná situačná porucha)

 adaptačnú reakciu (pretrváva týždne i mesiace)

 Stres
Pojem stresor – definuje sa ako každý podnet, ktorý
u človeka vyvoláva záťaž, pocit napätia.

Klasifikácia stresorov: - vonkajšie --- vyjadrujú činitele nachádzajúce sa

okolo nás (napr. životné prostredie, súkromný život, sociálna,
ekonomická, politická sféra)
- vnútorné --- fyzické (telesné problémy spojené so
zdravím)
--- psychické (vyplývajúce z
požiadaviek na mentálne činnosti)
- emocionálne (strach, úzkosť, depresia)
Ďalším, ktorý súvisí s vyššie uvedenými, a z ktorého môžu tiež
vyplývať je životná zmena.
Stresormi však môžu byť aj nejakí ľudia, ktorí napr. urážajú, skáču do
do reči, ponižujú a robia veľa iných nepríjemných vecí.
 Stres
Copingové stratégie zvládania stresových situácií
Odolnosť voči negatívnemu typu stresu sa dá zvyšovať podľa toho, ako človek
pristupuje a rieši problémové situácie. Rozlišujeme rôzne druhy:

o proaktívne riešenie (vyčleňovanie cieľov, budúcich nárokov a zameriavanie sa na ich

dosahovanie, vedie k sebarozvoju)

o reflektívne r. (vyčlenenie možných variant, premyslenie ich dôsledkov a vytváranie ďalšieho

postupu)

o strategické plánovanie (generovanie plánu určitých postupov a ich rozčlenenie na jednotlivé

kroky)

o preventívne zvládanie (hľadanie stresorov a budovanie určitej rezistencie al. tendencie k ich
predchádzaniu, od proaktívneho sa líši tým, že sa zameriava na zvládanie budúcich hrozieb,
zatiaľčo proaktívne na budúce ciele)

o vyhľadávanie inštrumentálnej opory (vyhľadávanie rád, informácií a spätnej odozvy od

ostatných)

o vyhľadávanie emočnej opory (spočíva v odhaľovaní pocitov, vyvolávaním empatie u druhých

a hľadanie opory v sociálnom spoločenstve)
 Stres
Ďalšia z možností predchádzania alebo lepšieho
Zvládania stresových situácií súvisí s udržaním
vnútornej rovnováhy organizmu a to v oblasti
biologickej, fyzickej aj psychickej. Vedie k
tomu hlavne správna životospráva, vnútorná
vyrovnanosť človeka, nazeranie sa na život
optimisticky a zvýšená úroveň celkovej kvality
životného štýlu.
 Konflikt
Dalo by sa povedať, že je to akási stresujúca,
záťažová okolnosť, ktorá sa prihodzuje, nastáva
vtedy, ak si daná osoba musí vybrať medzi
minimálne dvoma alebo viacerými alternatívami a
to navzájom si odporujúcimi, potrebnými alebo
nevyhnutnými.

Hybnou silou pre riešenie konfliktu je:

 Motivácia

 Žiadostivosť, túžba

 Nevyhnutnosť situácie

 Potreba
 Konflikt
Rozlišuje me konflikty:
 Vyhýbanie – vyhýbanie
 Približovanie – vyhýbanie
 Dvojité približovanie – vyhýbanie
 Kolísanie môžeme vysvetliť tým, že keď je osoba atakovaná dvomi voľbami, voľbami,
ktoré majú svoje pozitívne i negatívne stránky
 Mnohonásobné približovanie – vyhýbanie

Riešenie konfliktných situácií spočíva predovšetkým na veku

daných osôb, schopnosti robiť kompromisy, prispôsobivosti,
teda od ich stupňa dominancie a submisivity, ochoty riešiť
daný konflikt, sociálnej podpory a niekedy riešenie spočíva na
náhode.
 Frustrácia
Frustrácia – všeobecne je to negatívny stav, ktorý
jedinca postihuje pri bránení mu k dosiahnutiu
jemu žiadanej potreby alebo cieľa.

Dajú sa rozlíšiť druhy frustrácií:

 extrná frustrácia – založená na okolnostných

podmienkach takto prekážať pokroku

 osobá frustrácia – postihuje osobnostné charakteristiky

a ktoré aj spôsobujú obmedzenie cesty k cieľu.

Bránenie pokroku je spôsobované kvôli nim
 Frustrácia
Reakcie na frustráciu, vlastnosti prekonávať ju:

 jej pretrvávanie (neschopnosť zabrániť jej)

 vytrvalosť
 viac dynamická, energická odveta
 obchádzanie
 náhrada pôvodného predmetu cieľa za iný
 agresivita
 odsunutie, nahradenie agresivity
 regresia
 potlačenie
 projekcia
 zvaľovanie viny
 únik
 Deprivácia
Všeobecne je to stav podobný frustrácii, ale s
dlhotrvajúcimi účinkami. Je to strádanie, až
chronické ustavičné neuspokojovanie potrieb.

Sú rôzne typy:
o biologická (nedostatok potravy, tekutín, vitamínov, fyziologických
potrieb)
o motorická (nedostatok pohybu, obmedzenia v tomto smere,
nedostatok súkromia, priestoru)
o senzorická (nedostatok zmyslových zážitkov)
o sociálna (chýba množstvo kontaktov, soc. Interakcií)
o citová (potreba dotyku, priateľstva, opory)
o spánková (dlhý stav bdelosti, chýba spánok)
 Deprivácia
Jej pôsobením môže dôjsť k výrazným poškodeniam
osobnostných charakteristík ak sa s tým niečo
nezačne robiť. Následky nemusia byť trvalé.

Spôsoby riešení:

Deprivácia sa môže zvládať uspokojovaním doteraz

neuspokojovaných potrieb alebo nájdením náhradného
zdroja, ktorý dokáže potreby naplniť rovnako alebo
aspoň v podobnej miere.
 http://www.sparknotes.com/101/psychology/stress_copi
ng_and_health/summary.html

 http://en.wikipedia.org/wiki/Stress

 < http://www.cmha.ca/>

 http://
www.encyclopedia.com/doc/1O88-deprivation.html

 academic.kellogg.edu/talbots/Course%20docs/Psych
%20201%2006/Introduction%20to%20Psychology%20Ch
%2011.ppt