Professional Documents
Culture Documents
Psycholog I A
Psycholog I A
STRACH
pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla
prejav sebazáchovy - chráni ľudskú existenciu
stimulujúci k činnosti
prejavy strachu:
o fyzické: potenie, chvenie, slabosť, sucho, zvýšený tlak, tep, bolesť svalov, pocit na močenie, nevoľnosť,
zvracanie, hnačka
o psychické: plačlivosť, podráždenosť, nervozita
miery strachu:
o mierna - stimulujúci účinok, zlepšenie koncentrácie, zrýchlené myslenie, pozornosť (zlepšenie zámerného
učenia)
o stredná - zužovanie vnímania (percepčného poľa)
o ťažká - nevoľnosť, nezvládanie strachu, neschopnosť koncentrácie, tunelové ,,videnie", fyz. a psychické
ťažkosti
o panika - extrémny strach, pocit hrôzy, desu, halucinácie
fóbia - chorobný strach, iracionálne, duševná porucha, intenzita emocionálnej reakcie neúmerná podnetu
o arachnofóbia, klaustrofóbia
o terapiou sa dá zmierniť, hypnóza, vystavovanie
ÚZKOSŤ
lat. anxieta
strach bez reálnej príčiny (bezpredmetná)
o predtucha - stav, ktorý nevieme pomenovať
o nepríjemné vnútorné napätie a strach
úzkostné poruchy:
o panická úzkostná porucha (panické záchvaty - pocit umierania, bez dôvodu)
súvisí s mierou stresu (trpia ľudia v produktívnom veku)
o OCD
obsesia, posadnutosť myšlienkou, ktorá vyvoláva napätie - kompulziou napätie vyrovnáme
najčastejšie príčiny:
o dlhodobý stres, nedostatok odpočinku, zlý spánok, zlá strava, obavy z budúcnosti, niektoré lieky
prejavy :
o tras rúk, búšenie srdca, tlak na hrudi, zovretý žalúdok, napätie, stuhnutie svalov
reakcia nepriamoúmerná podnetu
sťažuje človeku život
DEPRIVÁCIA
psychický stav nedostatku
zúfalstvo -> apatia (otupenosť, obranná reakcia na zúfalstvo)
a. biologická - nedostatok spánku, jedla
b. senzorická - zmyslová, do 1.roku života
c. citová - v detstve
d. sociálna - nedostatok ľudského kontaktu, starí ľudia
FRUSTRÁCIA
psychický stav sklamania
frustrátor (prekážky)
o vonkajšie - nedostatok peňazí, času
o vnútorné - únava, bolesť; nedostatok schopností, vedomostí; strach z neúspechu, nízke sebavedomie
frustračná tolerancia - úroveň frustrácie, miera odolnosti
obranné mechanizmy, riešenie, stratégia zvládania frustrácie:
o útok, agresia - proti prekážke
o obídenie - oklamanie
o kompenzácia - nájdenie iného cieľa
o bagatalizácia - zníženie hodnoty cieľa
o racionalizácia - rozumové zdôvodnenie (prečo)
o mechanizmus projekcie - vinu premietame na druhého
o sublimácia - presunutie energie do niečoho iného (šport, umenie, ,,vybitie")
o represia (potlačenie)
o regresia - primitívne správanie
o rezignácia - somatizácia - potlačenie, presunutie negatívnej energie do inej oblasti (telesnej)
o fantazijná reakcia - únik od reality (keby)
o autistická reakcia - únik do vnútorného sveta, uzavretie sa
o únik, útek - pred situáciou
KONFLIKT
DEFINÍCIA
náročná životná situácia
spôsobuje napätie
spôsobuje úzkosť
patogénne konflikty: (škodlivé, chorobné)
veľmi intenzívne konflikty
chronické konflikty - časté, stále, opakujúce
dotýkajúce sa osobne veľmi významnej oblasti
nerozhodnosť -> strata času, napätie
DRUHY konfliktov:
intrapersonálne - vnútorné, osobné
o stretnutie dvoch protichodných, približne rovnako silných pohnútok vyžadujúcich protichodné,
nezlučiteľné správanie
o napr.
konflikt rolí (setra vs. vodca, konflikt rolí v rôznych skupinách, dieťa vs. kamarát, študent vs.
kamarát)
protichodné postoje (homosexuál vs. homofób, viera vs. potraty)
želanie - povinnosť (byť doma vs. byť v škole)
potreba - morálny princíp (túžiť vs. nebudem kradnúť, zakázaná láska)
očakávanie - realita (rodičove ilúzie vs. správanie dieťaťa)
ustálená predstava o sebe - aktuálny stav (presvedčený že viem anglicky - nedorozumiem sa ->
sklamanie)
o Lurijova koncepcia konfliktu:
priblíženie - priblíženie (obe pozitívne, výber školy, čo kúpiť)
vyhnutie - vyhnutie (obe negatívne, učenie vs. dostanem 5, podvedieme partnerku - povedať
(rozíde sa) vs. nepovedať (dozvie sa))
priblíženie - vyhnutie (kúpiť vs. minúť peniaze, vzťah vs. sloboda,...)
dvojnásobný konflikt (skočiť z útesu do vody (prekonanie strachu, machrovanie,...viaceré lepšie
veci na jednej strane) - neskočiť (umriem - viaceré horšie veci))
interpersonálne - medzi dvoma ľuďmi
o príčiny:
emocionálna labilita - prudký vznet konfliktov, ľahká provokácia, zraniteľnosť
nižšia úroveň rozumových schopností - tendencia k pocitu neomylnosti (,,nevie že nevie")
nedostatok/nadbytok sebavedomia - pocit pravdy, dokazovanie, manipulovanie
zvýšená agresivita
nenaplnenie potrieb - rodičovstvo, emocionálne,
o riešenie závisí od:
povahy konfliktu
situácie, z ktorej konflikt vznikol
od skúseností, osobných vlastností jednotlivca
sily presvedčenia
tlaku a sily druhej strany
o riešitelia konfliktov:
konformita - prispôsobenie
kompromisní - spokojnosť na oboch stranách
principiálne zásadoví - presadiť sa
o fázy: (kolobeh sa môže opakovať, zlé, možnosť preskakovania fáz)
príznaky konfliktu (hnev, nechuť, frustrácia, nesúhlas, napätie -> vyslovenie, nízka intenzita)
otvorenie konfliktu
polarizácia (rozdelenie, vyhrotenie emócií, obvinenia, stupňovanie, nevedia pôvodný dôvod)
izolácia (nevhodné, tichá domácnosť, trestanie tichom)
deštrukcia (ubližovanie, nepriateľstvo)
únava (sklamanie, depresia, oddych -> otvorenie konfliktu)
o riešenie:
nájdenie príčiny konfliktu
pochopenie podstaty konfliktu
hľadanie riešenia
cieľ - nájdenie riešenia, nie vyhrať
dobré: zisk obom stranám, realistické, prijateľné, trvalé
stratégie riešenia: vyhnutie, únik, súťaženie, spolupráca, kompromis
druhy:
spontánne
zámerné - riešené účastníkmi, riešenie inou osobou (mediátor, súd)
prístupy:
deštruktívne + aktívne = útok
deštruktívne + pasívne = úskok (manipulácia)
konštruktívne + pasívne = únik (prispôsobenie, trpezlivosť)
konštruktívne + aktívne = ústretovosť (správne, asertívnosť)
väčšinové rozhodnutie (Win - Lose)
neriešenie konfliktu (L-L)
kompromis (ani ani)
konsenzus (W-W)
skupinové - konflikty vo vnútri skupiny
medziskupinové - konflikty medzi skupinami
STRES
psychický stav
vznik: na človeka počas uspokojovania potrieb alebo dosahovania cieľov pôsobí nejaký faktor
sťažuje/blokuje dosiahnutie cieľa, uspokojenie potreby
stav záťaže
neoddeliteľná súčasť života
stav bojovej pohotovosti - reakcie: útek / útok / stuhnutie
všeobecno-adaptačný syndróm = komplex chemických a elektrických signálov, ktorých účelom je pripraviť
organizmus na boj/útek
DRUHY:
z hľadiska kvantity: hyperstres vs. hypostres
z hľadiska kvality: eustres vs. distres
PRÍZNAKY:
búšenie srdca
zvýšenie krvného tlaku, zrýchlený tep
tráviace problémy
bolesti hlavy
zmeny nálad
poruchy spánku
vyčerpanosť
zhoršená koncentrácia
katastrofické myslenie
DÔSLEDKY stresu:
dlhodobý stres -> oslabenie imunitného systému -> civilizačné ochorenia
civilizačné ochorenia:
o vysoká hladina cholesterolu
o vysoký krvný tlak
o srdcovo-cievne ochorenie
o vredová choroba žalúdka
o ochorenia ľadvín
o duševné choroby
FÁZY stresu
1. varovná fáza
2. fáza dovolávania
3. fáza vyčerpania - môže viesť k syndrómu vyhorenia
SYNDRÓM VYHORENIA - vznik
vek: vyššia pravdepodobnosť podľa zamestnania (učitelia, pomáhajúce profesie, umelci
,,človek, ktorý horí, môže vyhorieť"
neprimeraná spätná väzba, aj keď vkladá veľa energie
fázy:
1. nadšenie - veľké ideály, ciele
2. stagnácia - zraz s realitou, vytriezvenie
3. frustrácia - treba zmeniť prístup
4. apatia - strata záujmu
5. vyhorenie - diagnóza, fyzická obalsť = vyčerpanosť, nevstáva do školy, cynizmus
STRESOR
podnet vyvolávajúci stres
delenie:
a. vonkajšie
fyzikálne - svetlo, hluk
chemické - chemické látky napríklad v jedle
biologické - vírusy, baktérie
environmentálne - prostredie
komplexné - konfliktné situácie, časový tlak, nadmerné požiadavky na výkon
b. vnútorné
telesné
emocionálne
kognitívne - overthinking
výkonové
vzťahové
c. univerzálne
strata životných istôt
záplava informácií
rýchly životný štýl
stresor ideálneho života
stresor ženskosti/mužskosti
DUŠEVNÉ ZDRAVIE
DEFINÍCIA
závisí od spoločenského kontextu, situačného kontextu, osobnostného kontextu
ťažké definovať
dynamický proces
ovplyvnené vzájomným pôsobením organizmu a prostredia
ZDRAVIE
stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha
neprítomnosť poruchy, choroby
fyziologické miery nesignalizujú riziko pre zdravie (obezita)
jedinec žije zdravým životným štýlom
DUŠEVNE ZDRAVÍ ĽUDIA
majú sami k sebe dobrý postoj
cítia sa dobre medzi inými ľuďmi, udržiavanie dobrých vzťahov
zvládajú požiadavky života
DUŠEVNÁ HYGIENA
súbor pravidiel - smerujú k udržaniu, prehĺbeniu, vytvoreniu duševnej rovnováhy a zdravia
zameraná na autoreguláciu jedinca (sám seba regulujem)
prevencia telesných a duševných ochorení
dôležitá pre dosiahnutie a udržanie subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti
vplyv na sociálne vzťahy
zameriava sa na:
1. úprava životného prostredia (fyzické prostredie - výzor (fengšui), osvetlenie, hluk)
2. úprava sociálnych vzťahov
3. sebapoznanie a sebavýchova (completing to-do lists)
ZACHOVANIE DUŠEVNÉHO ZDRAVIA
správne dýchanie
správna výživa
dostatok pohybu
kvalitný spánok
odpočinok
relaxačné techniky
správne hospodárenie s časom
OCHORENIA
príčiny ochorení (faktory):
a. biologické (geneticky podmienené, životný štýl)
b. psychické (dlhodobý stres, frustrácia, labilita,...)
c. sociálne (toxická domácnosť,
civilizačné:
o súvisia s rozvojom modernej civilizácie
o spôsobené negatívnym vplyvom prostredia a stresom
o napr.:
alergie (kvalita ovzdušia)
ekzémy
hypertenzia
vredová choroba žalúdka
nádorové ochorenia
PSYCHICKÉ VLASTNOSTI
DEFINÍCIA
relatívne trvalé charakteristiky
ovplyvňujú správanie a prežívanie jednotlivca
biologicky a sociálne determinované
DELENIE:
a. výkonové = schopnosti (IQ)
o determinujú úroveň výkonnosti
o dispozície pre istú činnosť / potencialita učiť sa
o rozvíjajú sa v činnosti
o vlohy: biologicky podmienený základ pre individuálny rozvoj schopností
o stupne schopností:
1. nadanie (nadpriemerné)
2. talent (nadnadpriemerné)
3. genialita
o delenie:
1. všeobecné = inteligencia
všeobecná prispôsobivosť
rýchla a správna orientácia v nových situáciách
biologicky determinovaná (od jedného rodiča)
vplyv prostredia (stimulovanie zmyslov)
relatívna stála
meraná inteligenčnými testami
stupeň rozumovej výkonnosti sa udáva tzv. inteligenčným kvocientom (priemer 90-100)
teória multiinteligenčnej osobnosti:
1. lingvistická inteligencia
2. logicko-matematická
3. priestorová
4. kinetická
5. intrapersonálna
6. interpersonálna
7. prírodná
2. špecifické = verbálne, numerické, psychomotorické, umelecké, priestorové videnie
b. dynamické = temperament (rýchlosť nervových vzruchov)
c. vzťahovo-postojové = charakter