Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o.

Detašované pracovisko Partizánske

Obdobie dospievania - PUBERTA

Vývinová psychológia

Seminárna práca

Erika Belanská

2. ročník

Partizánske 2010
ÚVOD

Puberta?! Neznáme slovo? Ale kdeže.. U väčšiny rodičov, tak isto ako u otcov, tak i u matiek,
vzbudzuje toto slovo strach, obavy, hrôzu, neistotu.. Nevedia, čo môžu čakať. Pod týmto
slovom rozumieme jednak telesné zmeny podmienené javmi pohlavného dospievania a jednak
samotné pohlavné dospievanie. Je to obdobie, v ktorom celú rodinu čaká každý deň nové
prekvapenie. Rodičom nie je ľahké a samozrejmé sa preorientovať zo svojich návykov na iný
systém. Nevedia si vysvetliť, prečo by sa malo odrazu čosi zmeniť, prečo by mali meniť svoje
postoje k svojim deťom. Previesť deti týmto obdobím je vec veľmi zložitá a väčšina rodičov
má s tým značné problémy. Prvotným zdrojom konfliktov a ťažkostí sú obyčajne rodičia,
ktorí nemajú jasnú predstavu, ako jednať so svojimi dospievajúcimi deťmi. Väčšina rodičov
má pokrivené predstavy o tom, čo je to vlastne puberta a čo môžu od svojich dospievajúcich
detí očakávať.V nasledujúcej seminárnej práci sa preto budeme detailnejšie snažiť analyzovať
psychický vývin pubescentov, a vôbec definovať pojem puberta v širšom i užšom ponímaní.
Puberta
Obdobie medzi 12/13.- 15/16.rokom sa nazýva aj obdobím puberty, ktoré sa začína
prejavením pohlavnej zrelosti a končí sa telesným dozretím (najmä pohlavným). Priemerná
doba nástupu puberty u našich detí je 11. až 13. rok, u chlapcov o 1-2 roky neskôr. Pri
vymedzení tohto obdobia sa opierame predovšetkým o fyziologické medzníky. Z
psychologického hľadiska je ťažké jednou alebo viacerými udalosťami vymedziť ,,duševnú
pubertu ”. Faktom je, že popri zmenách v telesnom vývine dochádza aj k mnohým zmenám v
psychickom vývine.

Vývin sociálnych vzťahov

Pubescenti prejavuje silnú tendenciu k nezávislosti odpútavaním sa od rodičov. Nastáva

prehodnocovanie autority rodičov, učiteľov i ostatných dospelých. Puberta je obdobím
zvýšeného kriticizmu. Pubescenti sú vo svojich hodnoteniach veľmi striktný
a nekompromisný. To často vedie k strate autority dospelého. Pubescent si vytvára svoj určitý
svet, získava nové sociálne roly, ktoré sa učí plniť. Snaha po samostatnosti a nezávislosti sa
prejavuje aj v tom, že odmietajú prebrať hodnoty, ktoré im núkajú dospelí (Žebrowská,
1996). Vzťahy dospievajúceho k vrstovníkom môžu mať párový ale hlavne skupinový ráz.
Vyhľadávajú príležitosti, aby sa spolu rozprávali, oznamovali si zážitky, pretekali sa.
Pubescenti spravidla túžia po priateľstve so spolužiakmi, ktorí sa tešia vážnosti a autorite,
vynikajú nad ostatnými. V záujme o druhé pohlavie pretrváva tendencia upútať na seba
pozornosť.Za typické v období dospievanie je potreba byť uznávaný.Chlapci istým
chválenkárstvom, dievčatá oblečením, účesom a podobne.Majú podobný slovník . Dochádza
k vytváraniu zmiešaných skupín (Lievegoed, 1992).

Vývoj motivačnej štruktúry

Sexuálna potreba sa spočiatku prejavuje nepravidelne, ale intenzívne, najmä u chlapcov.

Potrebu pohybu podmieňujú prudké zmeny v organizme. Uspokojuje sa v pohybových
hrách. V dospievaní postoje ešte nie sú ustálené a vyhranené preto sú ovplyvniteľné
sociálnym prostredím, fyziologickými pochodmi a zdravotným stavom. Výskumy poukázali
dokonca na výrazný rozdiel v postojoch dievčat k rodičom aj k chlapcom pred a po prvej
menštruácii. Po menštruácii boli postoje značne vyzretejšie (Švancara, 1981).
Sebavedomie v dopievaní

Puberta je charakteristická výrazným rozvojom sebavedomia, teda aj výraznejším

prejavom citového vzťahu k vlastnej osobe. Toto nové sebavedomie je však veľmi nezrelé a
ľahko zraniteľné. Vývin sebavedomia, objavenie sebapozorovania a s tým spojené
sebahodnotenie utvára predpoklady na sebavýchovu a vytváranie vlastných ašpirácií
v dospievaní. V súvislosti so spomínaným sebavedomím sa upevňuje vôľa. Rozhodnosť
dospievajúceho je niekedy silnejšia než rozhodnosť dospelého. V dospievaní sa objavuje
i záujem o budúce povolanie. Tieto záujmy sa spočiatku často menia. Okolo 14. roku nastáva
intenzívne uvažovanie o vhodnosti istého povolania, o možnostiach a schopnostiach
dospievajúceho. Pubescent nie je natoľko psychicky vyspelý, aby sa mohol zodpovedne
rozhodnúť. Preto je veľkú zodpovednosť na ramenách výchovných poradcov a pedagógov
(Drlíková, 1992).

Prílišný autoritatívny postoj dospelého vzbudzuje odvetný odpor u pubescenta

v podobe neposlušnosti a protestu.Tieto protikladne tendencie vyvolávajú konflikty,ktoré sa
pri nezmenenom vzťahu dospeleho stavajú chronické, a negativizmus pubescenta vo forme
chronickeho konfliktu.Konflikt može trvať tak dlho, pokiaľ sa vzťah dospeleho nezmení.

Za uvedených okolnosti vzniká odcudzenie presvedčenie o nespravodlivosti dospelého

o tom , že mu nerozumie a nemože ho pochopiť. V dôsledku toho sa može vyskytovať už
vedomé odmietnutie požiadaviek, hodnotenie názorov dospelého, ktorý može stratiť
výchovný vplyv na pubescenta práve v tomto období, veľmi závažnom pre formovanie
mravnej a socialnej orientacie osobnosti. Určitá výchovná atmosféra vyvoláva určitý druh
vzťahov. Dobré vzťahy sa vytvárajú v rodinách s demokratickou, žičlivou atmosférou, pri
pozitívnom zameraní a miernych prostriedkoch výchovného pôsobenia. Zle vzťahy sa
vytárajú predovšetkým v rodinách, kde dominuje prísna autokratická výchova, citový chlad,
nedostatok vzájomného záujmu, porozumenia, časté napätie a konflikty.
Použitá literatúra :

ŠVANCARA, J: Kompedium vývojové psychologie. Praha, SPN 1981.

DRLÍKOVÁ, E.: Učiteľská psychológia. Bratislava, SPN 1992.

ŽEBROWSKÁ, M : Vývinová psychológia detí a mládeže. Bratislava,

Psychodiagnostické a didaktické testy 1996.

LIEVEGOED, B.C.J.: Vývojové fázy dítěte. Praha, Baltazar 1992.TAXOVÁ, J.:

Pedagogicko –psychologické zvláštnosti dospívaní. Praha, SPN 1987.