Metodológia 1.ročník Bc.

VEDA
- Hlavným cieľom vedy je pomôcť človeku interpretovať realitu: to znamená poznávať,
porozumieť veciam, okolnostiam, správaniu a dejom, ktoré nás obklopujú.
- Ferjenčík (2000): „Veda je ucelený systém informácií získaných vedeckou metódou. Je to
systém poznatkov, ku ktorým ľudstvom počas svojho vývoja dospelo. Neposkytuje len návody k
skúmaniu sveta , ale aj jeho vysvetlenie . Nesnaží sa vysvetliť len jeden jav, ale celú triedu javov,
ich príčiny a vzájomné súvislosti .“
- veda je ucelený systém informácií získaných vedeckou metódou
- veda ponúka nielen spôsob ako skúmať svet - metódu, nielen disponuje informáciami o tomto
svete , ale ponúka aj vysvetlenie – ktorého základnou charakteristikou je že má zovšeobecniteľnú
povahu a je objektívne a empirické

Špecifiká skúmania v psychológii

- Hrabovský (1990)
- predmet skúmania je zložitý a komplexný (nestačí naň jedna metóda)
- blíži sa nevedeckému jazyku (nutnosť zadefinovať fenomény)
- charakteristiky sú ťažko merateľné
- nepriamosť merania chybovosť

- logický konštrukt – latentná premenná – hypotetický konštrukt, o ktorom predpokladáme , že

existuje
- manifestná premenná – prejavy, ktoré vieme merať
- PREMENNÁ (odvodené od „premena“) = skúmaný jav; vlastnosť, ktorá u rôznych ľudí
nadobúda rôzne hodnoty

Hlavné ciele vedy

• Deskripcia a klasifikácia (popis a zatriedenie) – exploračný, orientačný výskumný
plán- pozorovanie , mapovací výskum
• Predikcia (predpovedanie) – korelačný výskum, vývojové štúdie Explanácia
(vysvetlenie) –experiment, kváziexperiment

1
Metodológia 1.ročník Bc.

Vlastnosti metódy vedy

- Ferjenčík (2000): 4 odlišnosti od nevedeckých metód:
Systematickosť a organizovanosť – realitu systematicky skúmame a organizujeme podľa
určitých pravidiel
Empirickosť – vedecké poznanie stavia na informáciách získaných skúsenosťou,
kontaktom a manipuláciou s predmetom skúmania
Objektivita a verifikovateľnosť – výsledok vedeckého skúmania nezávisí na tom čo si
mysli výskumník , je daný údajmi – ktoré sú objektívne prístupné a kontrolovateľné
Sebakorekcia –pokiaľ je vedecké skúmanie založené na empirických poznatkoch a je
objektívne , môžeme ho znovu overovať za rovnakých aj zmenených podmienok a odhaliť
tak prípadné chyby

Nevedecké metódy fixácie názorov a presvedčení

- Charles Sanders Pierce – porovnal vedeckú metódu s tromi nevedeckými:
1. Metóda autority – osoba , ktorej veríme
2. Metóda tradície – všeobecný názor
3. Metóda apriori - „vyzerá to logicky“
Vedecká metóda poznania
- podľa klasickej schémy začína vymedzením problému, stanovením jeho vzťahu k
doterajšiemu empirickému a teoretickému poznaniu; ďalej stanovenie overiteľných
hypotéz, uskutočnenie experimentu (alebo iná forma zberu údajov), analýza získaných
údajov, potvrdenie alebo zamietnutie hypotéz, začlenenie výsledku do systému daného
vedeckého poznania , empirické overenie

Pojem metóda

- vedeckú cesta získavania a vyhodnocovania údajov, z ktorých veda vyvodzuje svoje

teórie.

- Pri každej tejto ceste vznikajú určité zákonitosti a zákony, ktoré tvoria podstatu danej
vedy. Funkciou týchto zákonov je vysvetľovanie a predvídanie, ktoré stoja na začiatku
ako hypotézy, ktoré sa majú postupne potvrdiť alebo vyvrátiť. Celý vedecký výskum má
súbor princípov, spôsobov a prostriedkov, ktorý má presne pravidlami vymedzený
postup.

Výskumný plán- metódy

1. Zber údajov- experimentálna, dotazníková ,testová, interview, pozorovanie, klinické

metódy (projektívne, psychodiagnostické), analýza dokumentov...
2. Spracovanie údajov/ Výskumný plán- štatistické-kvantitatívne metódy, kvalitatívne
analýzy

2
Metodológia 1.ročník Bc.

Metódy zberu údajov

poznatky v psychológii získavame týmito metódami :

a) pozorovaním - sebapozorovanie (introspekcia), pozorovanie iných (extrospekcia).

b) experimentom - laboratórny experiment, prirodzený experiment, terénny experiment, ex

post facto experiment

c) exploratívnymi metódami - anamnéza, rozhovor, dotazník, test, rozbor výsledkov činnosti

človeka, sociometria

VEDECKÁ TEÓRIA
- zovšeobecňujúce vysvetlenia , ktoré vychádzajú z informácií získaných vedeckou
metódou sa nazývajú vedecká teória

- Kerlinger: „Je to súbor všeobecne súvisiacich konštruktov (pojmov), definícií a tvrdení ,

ktoré predstavujú systematický pohľad na javy špecifikovaním vzťahu medzi premennými
s cieľom vysvetliť a predpovedať tieto javy.“

- dobrá vedecká teória:

• Ekonomickosť – úspornosť, pomerne malé množstvo výrokov na pomerne veľké množstvo
javov a okolností
• Jednoduchosť – jednoduchá , priamočiara, precízna
• Vnútorná konzistencia – výroky a tvrdenia by si nemali navzájom odporovať
• Testovateľnosť

Empirickosť – Indukcia (zovšeobecňovanie)

- empirickosť je základnou vlastnosťou vedy – vychádza z pozorovateľných údajov
- ich manipulácia vedie k ich vzájomnému pozorovaniu a vyvodzovaniu všeobecne platných
zákonitostí/spoločných javov teórií
- postup od jednotlivých údajov k všeobecnému sa nazýva indukcia
- Indukcia vedie k využitiu dostupných - zozbieraných údajov k vytvoreniu teórie - umožňuje
konštituovať teóriu
- Indukcia je tiež hlavný nástroj pri vyvodzovaní kauzálnych vzťahov

3
Metodológia 1.ročník Bc.

VZNIK TEÓRIE
- pozorovanie javov – zámerne navodím jav A, aby som mohol pozorovať jav B, ktorý ho
nasleduje
- opakované navodenie javu A a pozorovanie javu B
- manipulovanie s javom A (A alternatívy) – pozorovanie výskytu alebo zmeny javu B (B
alternatívy)
- opakovanie u N (prirodzené číslo) jednotlivcov
- ak A (alternatívy A) vyvolávajú B (alternatívy B) u N jednotlivcov, závery môžu byť
zovšeobecnené a sformulované do teórie

Dedukcia
- postup od všeobecného k jednotlivému
- uplatňuje sa ako základný postup pri skúmaní v psychológii z dvoch dôvodov:
• overovať induktívne vytvorenú teóriu priamo nie je možné
• priame meranie v psychológii nie je možné – skúmame logické konštrukty

Hypotéza
- pri overovaní teórie , ktorá bola vytvorená zovšeobecnením – induktívne danú teóriu
rozdelíme na čiastkové tvrdenia/predpoklady a tie následne empiricky overujeme
- sú to deduktívne vyvodené predpoklady
-logické konštrukty- to znamená pojmy, ktoré boli vyvodené na označenie predpokladaných a
priamo nepozorovateľných príčin ľudského správania

Základný postup, ktorý aplikujeme pri skúmaní logických konštruktov spočíva v 3 krokoch :
1. Logický konštrukt deduktívne rozložíme do priamych konkrétnych a bezprostredne
overiteľných výrokov - deduktívne vyvodené hypotézy
2. Tieto výroky overujeme- overovanie je v podstate jednoduché pretože spočíva v porovnaní
konkrétnych predpokladov s empiricky získanými dátami
3. Pokiaľ sú hypotézy v zhode s údajmi induktívne podporujú teóriu, ak nie tak ju
popierajú
- musí byť formulovaná tak , aby bola priamo testovateľná
- nesmie obsahovať nejasne definované pojmy
- nedá sa testovať hypotéza tautologická (cirkulárna)
- nesmie zahŕňať deje alebo javy, ktoré veda nepozná – nepozorovateľné skutočnosti
- „zlaté pravidlá hypotézy“: musí byť formulovaná:
• ako oznamovacia veta
• predpoklad
• musí mať podklad v teoretických východiskách

4
Metodológia 1.ročník Bc.

• formulovaná jednoznačne a zrozumiteľne

• dá sa testovať, a po testovaní je možné ju prijať alebo zamietnuť
Hypotéza výskumná
-je to všeobecnejší predpoklad , nie je v nej zahrnutá operacionalizácia premenných
-Napríklad : ,,Predpokladáme , že existuje vzťah medzi inteligenciou a školským prospechom“
Hypotéza pracovná (operačná):
-vo formulácii je zahrnutá metodika merania premennej.
- ,,Predpokladáme , že existuje silný pozitívny vzťah medzi skóre v TIP a priemerom známok na
konci 4.ročníka u žiakov ZŠ.“

Jednosmerná hypotéza
-Nazývaná i jednostranná- one-tailed directional hypothesis
-Formulujeme vtedy, keď poznáme presný smer hypotézy, čiže vieme presne , ktorá výskumná
skupina má vyššiu, či nižšiu mieru skúmanej premennej: ,,Stredoškolskí študenti majú nižšiu
mieru emocionálnej zrelosti ako vysokoškolskí študenti .“

Dvojsmerná hypotéza
-Nazývaná i obojstranná alebo dvojstranná alternatívna hypotéza- Two-tailed directional
hypothesis
-Formuluje , keď nevieme presný smer hypotézy, čiže nevieme , ktorá skupina má vyššiu či
nižšiu mieru skúmanej premennej: ,, Študenti sa líšia v miere emocionálnej zrelosti .“
-,,Predpokladáme rozdiel v miere emocionálnej zrelosti medzi študentmi vysokej a strednej
školy.“

Hypotézy taktiež delíme podľa toho, či zisťujú ROZDIELY medzi súbormi, SÚVISLOSTI medzi
premennými ALEBO KAUZÁLNE VZŤAHY- vplyv jednej premennej na druhú :

1. Korelačná
2. Komparačná
3. Kauzálna
Korelačné hypotézy:
-Medzi X a Y existuje vzťah v skúmanej skupine .
Príklady:
- Predpokladáme vzťah medzi empatiou a vekom (dvojsmerná hypotéza). - Predpokladáme , že
pozitívny vzťah ku škole súvisí s podporou od učiteľa (dvojsmerná hypotéza).
- Predpokladáme , že čím je podpora od učiteľa u žiaka vyššia, tým má žiak pozitívnejší vzťah
ku škole ( jednosmerná hypotéza).
- Predpokladáme vzťah medzi pohlavím a priemernou známkou koncoročného vysvedčenia
(dvojsmerná hypotéza)
Komparačné hypotézy:
-Medzi skupinou X1 a X2 existuje rozdiel v Y
Príklady:

5
Metodológia 1.ročník Bc.

- Predpokladáme rozdiel medzi chlapcami a dievčatami v empatii . (dvojsmerná hypotéza).

- Predpokladáme vyššiu mieru empatie u dievčat ako u chlapcov. ( jednosmerná hypotéza).
- Predpokladáme v súbore chlapcov rozdiel v empatii medzi prvým meraním a druhým
meraním po výcviku. (dvojsmerná hypotéza).
- Predpokladáme vyššie skóre v empatii po absolvovaní výcviku. ( jednosmerná hypotéza).
- Predpokladáme , že dievčatá uvádzajú častejšie nadpriemernú podporu od učiteľa než chlapci
( jednosmerná hypotéza).
- Predpokladáme , že dievčatá budú častejšie voliť za obľúbeného učiteľa M ako chlapci .
( jednosmerná hypotéza).
- Predpokladáme , že existuje rozdiel v podpore od učiteľa vzhľadom na pohlavie žiaka.
(dvojsmerná hypotéza)

Kauzálne hypotézy:
- X vplýva na Y. S týmito sa momentálne zaoberať nemusíte- uplatňujú sa v experimentálnom
výskume , vysvetlím vám ich neskôr, ponechávam ich tu, aby ste mali delenie komplexné
Príklady:
- Predpokladáme vyššiu mieru empatie u študentov po absolvovaní výcviku sociálnych zručností
(kardinálna úroveň merania , jednosmerná hypotéza).
- Predpokladáme , že dôjde k významnému rozvoju motivácie v skupine študentov s navodenou
podporou učiteľa v porovnaní s kontrolnou skupinou (kardinálna úroveň merania, jednosmerná
hypotéza).

Falzifikácia:
- znamená overiteľnosť platnosti induktívnych záverov... Je to možné?
- Karl Popper (1959): autor pojmu
- „sfalošnenie", vyvrátenie či znehodnotenie vedeckej teórie .
- vychádzame z induktívne vytvorených tvrdení a formulujeme predpoklady, ktoré ak
nastanú, teória
bude zamietnutá , znehodnotená.

DÔLEŽITÉ! Aby bola hypotéza testovateľná, musíme ju vedieť prijať alebo zamietnuť. Preto sa
môže formulovať len na dve premenné v prípade hľadania súvislostí , alebo na rozdiel v jednej
premennej medzi skupinami (ich rozdelenie je podľa druhej premennej) v prípade komparácie .
Príklad : - Nesprávna formulácia : Predpokladáme vzťah medzi empatiou, pohlavím a vekom.
Ak sa nám potvrdí vzťah medzi premennými pohlavie a empatia, ale nie empatia a vek ,
nevieme hypotézu prijať ani zamietnuť.
- Správna formulácia : H1 Predpokladáme súvislosť medzi empatiou a pohlavím. H2
Predpokladáme súvislosť medzi empatiou a vekom.

- Čiastková hypotéza : vždy jej predchádza všeobecnejšie

formulovaná teoretická hypotéza .

6
Metodológia 1.ročník Bc.

KVANTITATÍVNY A KVALITATÍVNY VÝSKUM -

PRINCÍPY A POROVNANIE
Kvalitatívna metóda

- idiografický prístup
- študujeme jeden alebo málo predmetov ( jednotlivci , skupiny, deje), aj extrémy a špecifické
prípady
- holistický pohľad (v celku) na fenomén – množstvo premenných , ktoré sa môžu objaviť a
definovať v priebehu výskumu
- viacero metód , ktoré zisťujú tie isté premenné
- analýzy obsahu výpovedí/produktov, ktoré nie sú nevyhnutne transformované do čísiel
- výskum v prirodzených podmienkach , dlhodobé šetrenie
- korekcia cieľov, metód a vzorky v priebehu výskumu
- naratívna deskripcia procedúr, interpretácia výsledkov

Kvalitatívne výskumné plány (stratégie , prístupy, designy)

• Prípadová štúdia (Case study)
• Etnografický výskum
• Biografický výskum
• Kritický/Akčný výskum
• Zakotvená teória
• Skúmanie dokumentov

Kvantitatívna metóda

- nomotetický prístup
- veľká vzorka (N respondentov), reprezentatívny súbor
- niekoľko metód – výsledky sú v číslach
- redukcia javu na niekoľko premenných, ktoré sú presne operacionalizované pred výskumom
- krátke časové trvanie – hromadné testovanie
- testovanie hypotéz
- štatistické metódy vyhodnotenia a validizácie
- dôraz na objektívnosť metód
- umelé navodenie javu alebo zámerné sledovanie javu, štatistická kontrola vonkajších
premenných
Kvantitatívne výskumé plány

7
Metodológia 1.ročník Bc.

• Experimentálne (Prečo?)
◦ jednoduché – delíme na vnútrosubjektové a medzisubjektové
◦ multivariačné
◦ kváziexperimenty
• Neexperimentálne (Čo? Ako? Kedy?)
- vzorkové prehľady – deskripcia , predikcia
◦ orientačné
◦ korelačné
◦ komparačné (diferenciačné prehľady)
◦ vývojové prehľady (longitudinálny plán , prierezový plán)

Kvantitatívne výskumné plány

Kvantitatívny výskumný plán

- tzv. Nomotetický prístup

- Veľká vzorka (N respondentov), reprezentatívny súbor
- Niekoľko metód – výsledky sú v číslach
- Redukcia javu na niekoľko premenných, ktoré sú presne operacionalizované ešte pred
výskumom
- Krátke časové trvanie – hromadné testovanie
- Testovanie hypotéz
- Štatistické metódy vyhodnotenia a validizácie
- Dôraz na objektívnosť metód
- Umelé navodenie javu alebo zámerné sledovanie javu, štatistická kontrola vonkajších
premenných

Kvantitatívne výskumné plány

1) Experimentálne plány: Prečo?

a) Jednoduché – vnútrosubjektové a medzisubjektové
b) Multivariačné
c) Kváziexperimenty
2) Neexperimentálne plány: čo? Ako? Kedy? Kde? Za akých okolností? A pod. Deskripcia,
predikcia. Tzv.vzorkové prehľady
a) Orientačné
b) Korelačné
c) Komparačné (difereciačné prehľady)
d) Vývojové prehľady (longitudinálny, prierezový plán)

Orientačný výskumný plán

8
Metodológia 1.ročník Bc.

- cieľom je orientácia v probléme a porozumenie problému, vhľad do problematiky,

ktorá zatiaľ nie je prebádaná. Keď je potrebné:
- Získať maximum dostupných informácií o probléme.
- Dôsledne naplánovať ciele výskumu.
- Jasne definovať premenné, ktoré sú cieľom skúmania.
- Určiť presné postupy identifikácie (meraní) premenných.
- Primerane vybrať výskumnú vzorku.
- Systematické pozorovanie alebo dotazovanie (ankety, exploračné dotazníky)

Korelačný výskumný plán:

- zisťovanie tesnosti vzťahov medzi premennými – súvisí jav A s javom B?

- Kovariancia, nezaujíma nás kauzalita (ktorý jav je príčinou a ktorý je dôsledkom)
- Tvorba efektívnych predikcií – predpovedí
- Aj vtedy, ak nemôžeme realizovať experiment z rôznych dôvodov (ex post facto – d
dôsledkov k možným príčinám)

Diferenciačný výskumný plán

- Zistenie rozdielov medzi 2 alebo viac skupinami

- Niekoľko vzoriek (skupín) s rôznou charakteristikou porovnávame vzhľadom
k premennej alebo premenným
- Resp. Porovnávame premenné vzhľadom k nejakému kritériu – týmto sme rozdelili
výskumný súbor (pohlavie, vzdelanie, vek, odb.zameranie, sídlo a pod.)
- Komparačné výskumy

Vývojové prehľady

a) Prierezový prehľad (plán): jednorázové meranie niekoľkých vekových kohort.

Nevýhoda rovnaká ako u iných medzisubjektových plánov – riziko
interindividuálnych rozdielov a rozdielnej histórie skúmaných skupín.
b) Longitudinálny prehľad (plán): dlhodobé skúmanie jedného súboru. Nevýhody:
časová náročnosť, limitované možnosti zovšeobecnenia (sociálne, ekonomické,
kultúrne pôsob.)
c) Periodicky opakovaný longitudinálny výskum: dlhodobé sledovanie niekoľkých
kohort, ktoré sú postupne zaraďované do výskumu.

9
Metodológia 1.ročník Bc.

ONTOGENÉZA PSYCHOLOGICKÉHO VÝSKUMU

Výskum

Projektovanie:
• definovanie výskumného problému
• štúdium literatúry
• pojmový rámec
• hypotézy a výskumné otázky
• voľba metódy výskumu
• empirické hypotézy a otázky
• voľba výskumnej vzorky

Realizácia:
• zber dát
• analýza a interpretácia
• prezentácia výskumu

Výskumný problém:
• vždy stojí na začiatku: chápeme ho ako nezvládnutú situáciu, ktorú chceme riešiť
• problém sa objaví dvoma spôsobmi:
◦ štúdium teórie vedie k vzniku otázky – problému
◦ prax prinesie problém
• Kerlinger: „Otázka alebo výrok , ktorý sa pýta aký je vzťah medzi dvoma alebo viacerými
premennými .“

Teoretické východisko:
- prieskum literatúry
- deje sa systematickým výberom literatúry po stanovení výskumného problému
- cieľom je:
• zistiť, čo sa v danej oblasti doteraz výskumne zistilo
• na základe literatúry vytvárame pojmový rámec – teoretický model skúmanej
problematiky
• vytvárame vstupné otázky
• získavame argumenty pre zdôvodnenie hypotéz, chceme identifikovať výskumné
stratégie , pripravujeme materiál pre interpretáciu hypotéz

10
Metodológia 1.ročník Bc.

Literárne zdroje:
• Primárne - výskumné štúdie a správy
• Sekundárne – druhotne spracované primárne zdroje s telesným vzťahom k téme
• Terciálne – encyklopédie a príručky

Metódy výskumu
- voľba meracieho nástroja:
• kvalitatívne metódy – výsledkom zberu údajov a získavania poznatkov je kvalita, obsah
v texte či inej podobe
• kvantitatívne metódy - výsledkom merania je číslo
- nie je pravidlom, že v kvantitatívnom výskume používame výlučne kvantitatívne metódy

Spracovanie údajov a interpretácia – diskusia – záver

• Výsledky – tabuľky, grafy, schémy, mapy – ich interpretácia je vecná a presná, bez
komentárov
• Diskusia – uvedenie výsledkov (?)

Prezentácia výsledkov výskumu:

- čo štúdia skúma – teoretické východisko
- výskumný problém
- výskumná otázka
- hypotézy
- výskumná vzorka – spôsob výberu vzorky
- metóda skúmania
- metóda spracovania údajov
- deskripcia a inferencia výsledkov
- interpretácia výsledkov – potvrdenie/zamietnutie hypotézy
- limity výskumu
- závery

ORIENTAČNÝ VÝSKUMNÝ PLÁN

- cieľom je orientácia v probléme a porozumenie problému, vhľad do problematiky, ktorá ešte
nie je preskúmaná
- exploračný charakter, používame výskumné otázky (nie hypotézy)
- je potrebné:
• získať maximum dostupných informácií
• dôsledne naplánovať ciele výskumu
• jasne definovať premenné, ktoré sú cieľom skúmania
• určiť presné postupy indentifikácie (meraní) premenných
• primerane (?)

11
Metodológia 1.ročník Bc.

Korelačný výskumný plán

- zisťovanie tesnosti vzťahov medzi premennými (Súvisí jav A s javom B?)

- kovariancia , nie kauzalita (Ktorý jav je príčinou a ktorý dôsledkom?)
- tvorba efektívnych predikcií – predpovedí

Diferenciačný výskumný plán

- zistenie rozdielov medzi dvoma alebo viacerými skupinami

- niekoľko vzoriek (skupín) charakteristikou porovnávame vzhľadom k premennej alebo
premenným
- (?)

Vývojové prehľady

• Prierezový prehľad (plán)

- jednorázové meranie niekoľkých vekových kohort
- nevýhoda je rovnaká ako u iných medzisubjektových plánov : riziko interindividuálnych
rozdielov a rozdielnej histórie skúmaných skupín
• Longitudinálny prehľad (plán)
- dlhodobé skúmanie jedného súboru
- nevýhody: časová náročnosť, limitované možnosti , zovšeobecnenia
• Periodicky opakovaný longitudinálny výskum
- dlhodobé sledovanie niekoľkých kohort, ktoré sú postupne zaraďované do výskumu

EXPERIMENT

- odpovedá na otázku: Prečo? (Čo ovplyvňuje čo?)

- zámerne vyvolaný proces v relatívne presne kontrolovaných podmienkach , ktorý slúži na
získavanie alebo overovanie skúseností , poznatkov, vedeckých teórií a hypotéz

• heuristický – s cieľom nájsť dovtedy neznámu zákonitosť javu

• overovací – ktorým sa overuje deduktívne objavená zákonitosť

Kauzalita
- jav A -> dôsledok B – jav B sa zmení pôsobením (zmeny) javu A
- napríklad: nový liek -> vyliečenie , športový tréning -> nový rekord , zvýšenie motivácie žiaka
-> lepšie učebné výsledky

Smer kauzality:
• jav musí predchádzať jeho dôsledkom
• jav A musí existovať pred dôsledkom B

12
Metodológia 1.ročník Bc.

Charakteristiky zabezpečujúce kauzalitu:

1. Príčina musí predchádzať efektu/následku
2. Kovariancia príčiny a efektu (spoločné kolísania, spoločná zmena – ak sa mení príčina,
mení sa zároveň aj dôsledok)
3. Neexistuje alternatívne vysvetlenie zmien (následok/zmenu druhej premennej
nevyvoláva intervenujúca premenná C)
- ak tieto podmienky spĺňa , ide o vnútorne valídny experiment – ak experiment nie je
vnútorne valídny, závery strácajú hodnotu
Nezávisle premenná
- spôsobuje daný efekt
- napríklad: športový tréning, nový liek

Závisle premenná
- vplyvom nezávislej premennej sa mení jej kvalita, hodnota,…
- závisí od nezávislej premennej
- napríklad: rekord – dôsledok

- výskumník manipuluje s nezávislou premennou a zisťuje , aký to má dôsledok/vplyv na závislé

premennú
- napríklad: vyliečenie

Znaky experimentálnej metódy:

• Manipulácia s nezávisle premennou
• Meranie závislej premennej
• Kontrola nežiadúcich (confounding) premenných , ktoré by mohli alternatívne
vysvetľovať zmeny

Nežiaduce premenné
• história – čím väčší je časový odstup medzi prvým a druhým meraním, tým väčšia je
pravdepodobnosť, že následok spôsobili iné premenné
• efekt merania – zmena nastala adaptáciou na meranie (napríklad opakovanie testu)
• reaktivita subjektov – zmena nastane v dôsledku očakávania testovaných subjektov
• zrenie a prirodený vývoj – zmeny súvisiace s vekom, zrením centrálneho nervového
systému,…
• mortalita – úbytok osôb počas experimentu (nie vždy smrťou), nikdy sa nedozvieme
výsledok experimentu za podmienky, že by osoby zotrvali

13
Metodológia 1.ročník Bc.

Kontrola nežiadúcich premenných

• Eliminácia - odstránenie
• Stabilizácia a skonštatnenie – aby nežiaduca premenná pôsobila vo všetkých meraniach
rovnako
• Znáhodnenie a vyrovnávanie – (pri vnútorných) náhodné rozdeľovanie do skupín
(rovnocenné skupiny) alebo vyrovnávanie charakteristík v skupinách
• Transformácia na nezávisle premenné – zaradenie do výskumu ako ďalšia nezávislá
premenná – multivariačný experiment

Rovnocenné skupiny
- rovnocenné v ukazovateľoch , ktoré môžu ovplyvniť závisle premennú
- na začiatku experimentu: približne rovnaké skupiny subjektov
- na konci experimentu: nerovnaké skupiny subjektov = hodnoty experimentálnej a kontrolnej
skupiny budú nerovnaké v závislej premennej vplyvom experimentálneho pôsobenia

Kváziexperimenty (menej spoľahlivé)

- nemôžeme náhodne prideliť pokusné osoby k jednotlivým experimentálnym podmienkam –
porovnávacia skupina
- nižšia vnútorná a vyššia externá validita
- väčšia prirodzenosť, priblíženie reálnym podmienkam (aj nedostatky)
- psychológia , sociológia , pedagogika
- kontrola aspoň časti interindividuálnej variability pomocou vyrovnávania, vyvažovania a
protivyvažovania
- zisťovanie kauzality

1. meranie – pretest – vstupné meranie

- meranie , ktorým skontrolujeme , do akej miery sú obe skupiny podobné v kľúčových
charakteristikách (napríklad: test, škálovanie , dotazník , štruktúrované pozorovanie ,
sociogram,...)

2. meranie – posttest – meranie závislej premennej

- zisťuje vplyv nezávisle premennej na závisle premennú
- otázka: Bola experimentálna skupina lepšia ako kontrolná v postteste?
- zmeriame skóre experimentálnej aj kontrolnej skupiny

DOTAZNÍKOVÁ METÓDA/INVENTÁR
14
Metodológia 1.ročník Bc.

- ide prakticky o písomnú verziu rozhovoru: respondent odpovedá na otázky alebo sa vyjadruje
k výrokom
- zisťujú sa osobnostné charakteristiky, motivačné činitele (hodnoty, potreby, postoje), emócie ,
anamnéza , atdˇ…

• jednodimenzionálne ( jedna premenná)

• viacdimenzionálne (viac premenných – faktorov, napríklad osobnosť - Big5)

- nevýhodou je , že respondent musí odpovedať z určitej škály možností , nie je možnosť sa

opýtať na nejastnosti

• diagnostické – priama práca s klientom

• prieskumové – slúžia prieskum, výskum, nemôžu byť používané na diagnostiku,
pretože nemáme normy, s ktorými by sme ich mohli porovnať

Odpovede

• uzavreté
- výber z možností
- označovanie na škále
- áno/nie – dichotomické
• otvorené
- otvorené odpovede sú prakticky kvalitatívne (spracúvajú sa napríklad obsahovou analýzou,
kódujeme ich ako nominálne premenné)
• kombinované
- „ak áno, uveďte dôvody...“

Výhody:
- kvalifikovateľnosť
- možnosť skupinovej administrácie

Nevýhody:
- skresľovanie informácií
- tendecia odpovedať želaným spôsobom
- náročnosť zostavenia vlastného dotazníka

- psychodiagnostické dotazníky sú štandardizované (majú stanovené NORMY), spĺňajú kritériá

objktívnosti , reliability a validity
- prieskumové dotazníky musia byť tiež objektívne , reliabilné a validné

15
Metodológia 1.ročník Bc.

Rozdiel medzi inventárom a dotazníkom

Inventár
• odpovedáme áno/nie
Dotazník
• odpovedáme na škále

TEST
- štandardizovaná (vopred pripravená) experimentálna situácia, ktorá vyvoláva isté správanie
- toto správanie je hodnotené pomocou štatistického porovnávania so správaním iných jedincov,
ktorí sa nachadzáli v rovnakej experimentálnej situácii
- takto je možné skúmané osoby triediť kvantitatívne alebo typologicky
- je to meranie výkonu, ktorý je prejavom určitej schopnosti , kapacity jednotlivca (pamäť,
pozornosť, percepcia , reakčný čas, intelekt)
- podmienky administrácie sú presne určnené: testový materiál , čas, inštrukcia, spôsob
vyhodnotenia

- klasifikácia testov:

podľa vonkajších charakteristík:

• Ceruzka – papier – skúmaná osoba odpovedá na otázky písomne
• Testy výkonové (performačné) – skúmaná osoba musí vykonávať isté manipilačné úkony

podľa spôsobu administrácie:

• testy individuálne
• testy individuálne

podľa funkcie:
• testy výkonnostné – merajú poznávacie aspekty osobnosti , intelekt, schopnosti ,
vedomosti
• testy osobnosti – merajú záujmy, povahu, vôľové vlastnosti , temperament,...

Výkonnostné testy sa delia na

• testy inteligencie
• testy schopností (reakčný čas, percepcia,...)
• testy vedomostí – didaktické testy

16
Metodológia 1.ročník Bc.

Testy osobnosti sa delia na:

• osobnostné dotazníky
• projekčné techniky – Rorscharchov test, fungujú na základe asociácií a testovaná osoba
nevie na čo je testovaná , kresba rodiny/stromu/postavy
• objektívne testy osobnosti

- napríklad: Burdonov test pozornosti (hodnotí sa aj osobnosť – akým spôsobom jedinec pracuje
– kvalita vs. kvantita , chybovosť vs. čas), Kresba postavy (ktoré prvky sa objavujú a ktoré nie , kde
sa nachádzajú,..) Ravenove matice (inteligenčný test), Torancov test tvorivosti

SOCIOMETRIA

- metóda zameraná na zisťovanie sociálnych vzťahov v skupine – skúmajú sociabilitu

jednotlivca alebo skupín
- Zakladateľ : J. L. Moreno
- Faktory, ktoré utvárajú sociabilitu človeka:
• vzťah človeka k sebe samému
• vzťah človeka k rodičom, k širšiemu sociálnemu prostrediu
• miera potreby sociálnych kontaktov
• miera tolerancie voči okoliu
• tendencia k agresivite
• úroveň osvojenia spoločenských , morálnych , právnych noriem a ochota ich dodržať

Vzťah v sociometrii
- súhrn formálnych a neformálnych interakcií , komunikácií , jednostranných a vzájomných
preferencií rôzneho typu medzi dvoma osobami – členmi skupiny
(Csámpai , 2013)

Voľba v sociometrii:
- smeruje od jednej osoby k druhej
- aktívny aspekt (voliteľa) a pasívny aspekt (volené osoby)
- pozitívne a negatívne voľby
- sociometrická kombinatorika:
• jednosmerná pozitívna voľba – X--->Y (osoba volí inú, pričom sama ňou nie je volená
• obojstranná pozitívna voľba – X<--->Y(osoby sa navzájom volia)
• jednosmerná negatívna voľba – X--->Y (osoba odmieta inú, pričom sama ňou nie je
odmietaná)
• obojstranná negatívna voľba – X---Y (osoby sa odmietaná navzájom)
• neodmietajú sa navzájom X Y

Sociometrické techniky
- základné sociometrické techniky – sociometrický prieskum zisťuje názory členov skupiny na:
• svoje vlastné postavenie v skupine
• postavenie ostatných členov podľa skupinovej mienky

17
Metodológia 1.ročník Bc.

• vlastné vzťahy k ostatným členom skupiny

Techniky sociometrického prieskumu:

Patrí k nej:
• Technika "Hádaj kto" – ide v nej o odhalenie osoby, na ktorú sa popis hodí (napríklad
má organizačné schopnosti , snaží sa s každým dobre vychádzať)
• Technika odhadu času – člen skupiny má uviesť čas, ktorý by chcel/nechcel tráviť s
ostatnými v určitej situácii
• Technika preferenčného záznamu – člen skupiny ohodností ostatných podľa bodov (ide o
to, či by boli schopní spolupracovať alebo tráviť voľný čas s uvedenými členmi skupiny)
• Sociometrický test podľa Jadova ( určený na diagnostikovanie emociálnych väzieb,
vzájomné sympatie/antipatie členov v skupine)

Vyhodnocovanie údajov a tvorba výsledkov:

• Sociometrická matica
- spôsob spracovania , v ktorom ide o zaradenie údajov respondentov do tabuľky tak , že v prvom
stĺpci vo vertikálnej rovine sa uvádzajú symboly respondentov, ktorí volia a v horizontálnej
rovine sa zaznamenávajú symboly tých , ktorí sú volení
• Sociogram
- grafické znázornenie vzájomných vzťahov
• Sociometrický index
- predstavuje číselné vyjadrenie uskutočnených volieb
• Kvalitatívne spracovanie
- používa sa v kombinácii s inými technikami
• Sociometrické techniky
- sú výhodné pri sledovaní zmien , ktoré nastávajú vo výchovno-vzdelávacom procese
- možno ich využiť v kombinácii s inými pedagogicko-výskumnými technikami

SÉMANTICKÝ DIFERENCIÁL (SD)

- výskumné kvantitatívna metóda zameraná na zisťovanie toho, ako ľudia vnímajú pojmy
- autorom je Charles Osgood , ktorý vychádza z toho, že každý pojem má:
• denotatívny význam – formálny, konvečný význam slova
• konotatívny význam – jedinečný význam, ktorý každý jedinec pripisuje pojmu, je
skrytý a subjektívny
- výskumníka zaujíma konotatívny význam
- je to metóda umiestnenia pojmov v sémantickom priestore jedinca

18
Metodológia 1.ročník Bc.

- opiera sa o bipolárne adjektíva reprezentujúce 3 uvedené dimenzie

- je to štandardizovaná metóda , ale môžeme ju podľa potreby modifikovať
- pôvodný sémantický diferenciál vytvorený Osgoodom tvorí 50 bipolárnych sedemstupňových
škôl na posúdenie pojmov

Sémantický priestor (Osgood)

- psychologický priestor, v ktorom existujú slová a pojmy
- dimenzia:
• Dimenzia hodnotenia
- hodnotenie pojmu z hľadiska toho, aký pojem vyvoláva pojem (dobrý, príjemný, nepríjemný…)
- podľa mnohých autorov (Kerlinger, Janoušek) najvýznamnejšia dimenzia
• Dimenzia sily/potencie
- energetický náboj pojmu
- posudzuje sa podľa toho, či pôsobí ako dominantný, silný alebo naopak slabý, nevýrazný
• Dimenzia aktivity
- zameraná na to, či je pojem vyjadrením dynamiky, aktivity, alebo pôsobí skôr pokojne ,
pasívne

POZOROVANIE

- základná a najstaršia výskumná metóda

- môžeme skúmať výrazové prejavy skúmaných osôb
- analýza činnosti , analýza správania v situáciách bez umelého zasahovania výskumníka
- dozvedáme sa o prirodzenom priebehu psychického stavu
- na rozdiel od laického je vedecké pozorovanie plánovite selektívne:
• presne si stanovíme , čo a ako budeme pozorovať
• cieľom prípravy je , aby sme sa zamerali len na subjekt skúmania

Znaky vedeckosti pri pozorovaní

(Ferjenčík – kapitola o pozorovaní)
• cieľavedomé
• plánovité (dôkladná príprava , napríklad pozorovacie hárky)
• systematické (sústavné a dlhodobé)
• presné (iba to, čo objektívne pozorujeme)

Druhy pozorovania:
• Sebapozorovanie – introspekcia
• Objektívne pozorovanie

Vymedzenie predmetu pozorovania

- čo budeme pozorovať – výber kategórií pozorovania

19
Metodológia 1.ročník Bc.

• Molekulárny – výber malých segmentov (zdvihol obočie , usmial sa,...)

• Molárny – pozorujeme obsahom väčšie a komplexnejšie jednotky správania, zachytáva
lepšie súvislosti , no kladie nároky na výskumníka, ktorý ich musí interpretovať

Stratégie pozorovania
• Izomorfná deskripcia
- zaznamenanie celého toku správania vo všetkých prejavoch a v prirodzenej podobe
- cieľom je zrkadlenie pozorovaného bez interpretácie
• Reduktívna deskripcia
- redukuje jednotlivé prejavy ich zaradením do vopred stanovených väčších významových
jednotiek – Kategórií

Pravidlá tvorby kategórií:

• Komplexnosť – musíme vedieť zaradiť každý pozorovaný jav
• Nezávislosť – jednu jednotku je možné zaradiť len do jednej kategórie
• Konkrétnosť a jasnosť – presná definícia kategórie
• Prehľadnosť – najviac 20 kategórií

Úloha pozorovateľa je určená tromi skutočnosťami:

• Identita – či je jeho identita známa alebo nie
• Zúčastnenosť – či pozoruje zvonka alebo je účastníkom
• Intervencia – či zasahuje do deja

Plánovanie pozorovania:
• Predmet pozorovania
• Spôsob pozorovania – izomorfná/reduktívna deskripcia
• Určenie kategórií
• Forma záznamu

ROZHOVOR
- sprostredkovaný a vysoko interaktívny proces získavania dát
- dva hlavné znaky:

• interaktívnosť – výskumník aktívne vstupuje do situácie , tým ju ovplyvňuje narozdiel

od pozorovania (kde je pasívny)
• sprostredkovanosť – daná spoločenskými , pragmatickými alebo emocionálnymi dôvodmi
respondenta – nie vždy povie , čo si skutočne myslí

- obmedzenosť jazykovej výpovede – nevieme presne slovami vyjadriť čo si myslíme/čo cítime

20
Metodológia 1.ročník Bc.

(hlavne u detí)

Jazyková komunikácia

• Povedané málokedy zodpovedá myslenému – dbáme na presnú a jasnú formuláciu

• Prenos deformuje informáciu – snažíme sa vždy získať informácie z prvej ruky
• Slová z výpovede môžu mať veľa významov – nemali by sme si byť istí tým, že naša
interpretácia počutého je to, čo mal respondent na mysli; taktiež by sme si mali preveriť,
či nás klient správne pochopil

Typológia:
• Skupinový monológ/dialóg
• Štrukturovaný/pološtrukturovaný
• Formálny/neformálny

- podľa cieľa:
• Formatívny – ovplyvňovanie klienta
• Poznávací – interview

Typy interview:
- aktivita a úloha osoby, ktorá rozhovor vedie:
• Neštrukturované interview – pripravené na tému, ale bez otázok
• Pološtrukturované interview – pripravené otázky, môže odpovedať voľne
• Štrukturované interview – pripravené na presné otázky vo forme dotazníka (presné
poradie otázok – respondent odpovedá štandardizovaným spôsobom, väčšinou vyberá z
alternatív)

Chyby v otázkach :
• Otázka sa nesmie pýtať súčasne na dve veci (sú dnešní ľudia čestní a samostatní?)
• Otázka nesmie navádzať k odpovedi (Bolí vás často hlava?)
• Nesmie obsahovať nezrozumiteľné a nespisovné termíny (nárečie , žargón)
• Nesmie obsahovať dvojitý zápor (Nemyslíte si , že dnes ľudia nemajú hodnoty)

21
Metodológia 1.ročník Bc.

Kerlinger – 7 kritérií pre výber otázok (1972)

1. Otázka musí mať vzťah k výskumnému problému.
2. Typ a forma otázok musia zodpovedať typu a charakteru informácie .
3. Otázka musí byť jasná a nedvojmyseľná.
4. Otázka niesmie byť agresívna .
5. Otázka nesmie byť sugestívna .
6. Otázka nemá stavovať na informácie , ktoré respondent nepozná.
7. Otázka má byť formulovaná tak , aby bola emočne prijateľná.
8. Otázka nemá navádzať k sociálne žiadúcim odpovediam.

Typy otázok:
• Primárne
- formulované s cieľom získať informácie
• Sekundárne
- krátke prejavy porozumenia , parafrázovanie otázky s cieľom overiť správnosť porozumenia
- zopakovanie primárnej otázky
- požiadavka o doplnenie informácie (Ako ste to mysleli?)
- sumarizácia otázok (dávame najavo, že sme aktívne počúvali)
- zrkadlenie (Ak tomu správne rozumiem…)
- navodenie bezpečnej atmosféry, kde klient o sebe povie čo najviac

• Otvorené
- formulované tak , že neohraničujú odpoveď respondenta
- Čo si myslíte o účastí detí na plánovaní rodinných aktivít?
• Uzavreté
- respondent si vyberá jednu z 2 prezentovaných , vopred pripravených odpovedí
- Súhlasíte s tým, aby sa deti zúčastnili plánovanie rodinných aktivít?

Etapy a princípy vedenia interview:

1. Prípravná etapa
- O čom? S kým? Ako? (v akých podmienkach , ako získať respondenta, kam posadiť, zabezpečiť
nerušenie , ako sa obliecť, aký slovník používať,...)
- základné informácie ešte pred interview
2. Úvodná etapa
- vysvetliť, cieľ , obsah (motivácia)
- navodiť atmosféru (dôvera) – zahrievacie otázky

3. Jadro interview
- pripravené súbory otázok – rôzne prostredie podľa tém alebo emočných nábojov, lievikové
(dostávame sa od širšieho k užšiemu, od všeobecnej k emočne nabitej otázke) alebo hrebeňové

22
Metodológia 1.ročník Bc.

( jednoduchšia , emočne nabitá , jednoduchšia, emočne nabitá,….) stratégie kladenia otázok

4. Záver
- odmenenie , poďakovanie , sumarizácia a kontrola
5. Vyhodnotenie
- spracovanie a analýza dát
- dáta sú registrované písomne alebo audio/videonahrávkou

Triangulácia dát – nezískavame dáta/informácie len z jedného zdroja, ale z niekoľkých

(niekoľkými metódami)
- rozhovor napr. dopĺňame dotazníkom alebo testom

OBJEKTIVIZÁCIA – ŠTANDARDNOSŤ METÓD

týka sa kvalitatívnych metód
-dotazníkov, testov, posudzovacích škál, sémantického diferenciálu

 snaha o exaktné meranie javov, ktoré len odvodzujeme zo správania, výkonu, prežívania
 pri tom dochádza tzv. chybám merania
 pokiaľ sú údaje nespoľahlivé, aj vyvodené závery sú spochybniteľné

OTÁZKY:

A.) Ako dosiahnuť aby merané dáta boli objektívne?

B.) Bude metóda merať to, čo chcem rovnako aj pri ďalšom meraní alebo za iných podmienok?
C.) Meria metóda to, čo chcem, aby merala?
D.) Ako na základe výsledku popíšem spoločnosť?

Druhy chýb

 konštantné - systematické
 náhodné

Vlastnosti

1.) Objektivita
 objektivita znamená: dodržanie postupu merania, podmienok merania, postupu
vyhodnotenia, keď administrátor nemá vplyv na to, aké skóre bude prisúdené
skúšanému
 dosahuje sa stanovením spôsobu administrácie a vyhodnocovania (užívateľské príručky
k metodikám, stanovenie noriem pre hodnotenie a interpretáciu

23
Metodológia 1.ročník Bc.

2.) Reliabilita
 spoľahlivosť, stabilita, konzistencia, presnosť
a.) ak meriame tú istú skupinu znovu a znovu pomocou tohto alebo porovnateľného
prostriedku merania, dostávame rovnaké alebo podobné výsledky? – stabilita, spoľahlivosť
a predvídateľnosť
b.) sú miery získané prostriedkom merania skutočnými mierami meranej vlastnosti? –
presnosť
c.) je merací nástroj odolný voči náhodným chybám merania

Odhad reliability

 Test- retest: opakované meranie v tej istej skupine s odstupom času

 Paralelná forma: pokiaľ A a B forma merajú ten istý jav, zhoda vo výsledkoch znamená
stabilitu merania
 Odhad vnútornej konzistencie:
a.) split-half: pokiaľ test rozdelíme náhodne na polovice, ich skóre musí byť rovnaké, alebo
rovnako variovať
b.) medzipoložková: zisťujeme, či variancia medzi jednotlivými položkami je menšia alebo
väčšia ako variancia medzi jednotlivými osobami

Validita

-miera zhody medzi nameranými údajmi a tým, čo sme chceli merať

-meria sa merací nástroj to, čo má?
-podmienky validity rastu je jeho reliabilita!!!

1.) obsahová
2.) kriteriálna
3.) konštruktová

-validizácia- proces overovania validity meracieho nástroja

Obsahová validita

-test má predstavovať reprezentatívny výber znakov typických pre skúmaný jav

-zisťujeme, do akej miery obsah (položiek) reprezentuje dané kvality
(napr. pri tvorbe testu z metodológie sa musia otázky týkať všetkých prebratých okruhov)

24
Metodológia 1.ročník Bc.

-dôkladná logická analýza obsahu. Skupina expertov posudzuje test ako celok, ale aj jednotlivé
položky z hľadiska ich reprezentatívnosti, miere významu pre meranú charakteristiku.
Výsledkom je CVR (index obsahovej validity) ten je kladný, ak viac ako 50% expertov označí
položku za podstatnú

Kritériová (kriteriálna) validita

Empirická validita:
vśledok meracieho nástroja sa porovná (zistí sa zhoda) s „kritériom“
-štandardom, ktorý vyjadruje to, čo chceme merať.
Kritériom môže byť: -iný test, ktorý štandardizovane meria danú charakteristiku (napr. IQ,
extraverziu)
kvalitatívne posúdenie expertom rôznymi diagnostickými metódami (napr. rozhovor,
pozorovanie)

Prediktívna validita: Pokiaľ chceme zistiť, či podľa testu môžeme predpovedať budúci výkon,
musíme ho validizovať s odstupom času- dotazník/test pracovných, školských predpokladov

Konštruktová validita:
-miera, v ktorej test skutočne reprezentuje určitý teoreticky stanovený konštrukt
-konštruktová validizácia znamená aj testovanie konštruktu samptného – nielen overovanie
psychometrických parametrov
-nízka konštruktová validita meracieho nástroja môže za určitých podmienok znamenať, že
problematický je samotný konštrukt (a teda revidovať aj teóriu)

Postup zahŕňa obsahovú, kriteriálnu a prediktívnu validitu

Štandardizácia (psychodiagnostické metódy)

-proces overenia psychometrických charakteristík, stanovenie jednotných podmienok
administrácie a vyhodnocovania
-proces tvorby NORIEM (definované priemerom a štandardnou odchýlkou)
-zisťuje sa distribúcia na reprezentatívnej vzorke z populácie
-podľa normálneho rozdelenia platí AM +- 2SD = 96%
-na základe týchto údajov vieme určiť pásmo hodnôt: priemerné, podpriemerné, nadpriemerné
podľa druhu meraného konštruktu zvyčajne sú normy uvádzané podľa veku a pohlavia

25