AKO PÍSAŤ DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor

účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho
časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.
Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje
v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na
porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente...
Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém
a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov
vedúci sumarizuje – zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci
nezhodli.
Druhy diskusie:
1. rozhodovacia, administratívna diskusia – je to výmena názorov na istú tému,
s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe
vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede
diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový
názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému,
ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
2. vedecká diskusia – má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.
Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný
materiál pre mnoho ľudí.

Hodnotenie:
Vonkajšia forma – 4 body
Vnútorná forma
Obsah – 4 body
 dodržanie témy
 vlastné hodnotenie problému a využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike
(subjektívno-objektívny prístup) subjektívna interpretácia objektívnych faktov
(použitie 1. os, sg. alebo 1. os. pl.)
 používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a  citácie s cieľom presvedčiť
poslucháčov

Kompozícia – 4 body
 uplatňuje sa tu výkladový slohový postup
 vysvetľujeme podstatu nejakého problému, javu, jeho príčiny a následky
 informovanie, vzdelávanie, presviedčanie, získavanie ľudí na svoju stranu,
ovplyvňovanie poslucháčov
 používanie argumentov
 je to podobné ako úvaha, no kým v úvahe len vyjadrujete svoj názor a apelujete na
ľudí, aby sa zamysleli, v diskusnom príspevku poslucháčov aj presviedčate o svojej
pravde
 nadväznosť a logickosť textu
 členenie textu
1) oslovenie
2) úvod
3) jadro
4) záver
5) poďakovanie

1
1) Oslovenie – uvedomte si, komu to hovoríte: „Vážení prítomní!“ „Milí spolužiaci!“
„Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!“ „Vážení páni, vážené dámy!“
Oslovenie opakujeme aspoň 3x v priebehu prejavu, najmä v závere.

2) Úvod – V úvode môžeme nadviazať na predchádzajúci príspevok, alebo len

objasníme, prečo sme sa rozhodli zapojiť do diskusie.
 Pri nadväzovaní na predchádzajúci diskusný príspevok môžeme zaujať svoje
stanovisko k tomuto príspevku súhlasnými alebo nesúhlasnými vetami:
„Nie som presvedčený o tom, že...“
„Prepáčte, ale nemôžem súhlasiť...“
„Z vášho pohľadu sa vám to zdá tak, ale...“
„Som proti, nesúhlasím s tým, veď...“
„Ja to vidím trochu inak...“
„Plne súhlasím...“
„Beriem váš návrh, lebo...“
„Pozdáva sa mi tento prístup...“
„Čiastočne máte pravdu, no podstatné je niečo iné...“
„Vôbec s vami nemôžem súhlasiť...“
„Prepáčte, ale ja mám úplne iný názor...“
„Podľa môjho názoru...“
„Nemôžem súhlasiť s myšlienkou, že...“
„Dovolím si nesúhlasiť s názorom, že...“
„Dovolím si nadviazať na myšlienku pána XY...“
„Rád by som uviedol, že...“
„Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka...“
„Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej
hovoril o... Aj ja som toho názoru...“
„Dovoľte mi vyjadriť sa k poslednému príspevku dnešnej diskusie. Môj spolužiak...
uviedol viacero tvrdení, ktoré dôsledne podložil argumentáciou. Aj napriek tomu si
dovolím s ním nesúhlasiť, hlavne s kritériom...“
„Veľmi rád by som zareagoval a vyjadril svoj názor na problematiku, ktorú
rozoberal môj predrečník v hlavnom referáte.“
„Dovolím si nadviazať na myšlienku predrečníka...“

 Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom

budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie:
Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o ... K tejto téme sme si už vypočuli
mnoho príspevkov, napriek tomu sa chcem s vami podeliť aj ja o môj názor na...
„ Ja to vidím tak...“
„Z môjho pohľadu...“
„Nazdávam sa, že...“
„Som presvedčený...“
„Rád by som sa aj ja vyjadril k problematike ...“

2
 3) Jadro – stručný opis problému
- v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa
vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste
sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete
dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný
názor. Neosobnú štylizáciu: „hovorilo sa...“ nahraďte osobným vyjadrením: „dovoľte, aby
som aj ja...“ „povedzme si otvorene...“ „Uvedomme si...“
- vyjadrite vlastné názory na vec, vlastné pocity pri opisovanom jave, vlastný vnútorný
postoj k opisovanému javu
- vyjadrite návrhy, ako predísť nežiaducim javom, uveďte konkrétne príklady, aktivity:
„Môžem to vysvetliť na príklade...“
„Ešte raz si dovolím zdôrazniť...“
„Chcem pripomenúť, že...“
„Rád by som vyzdvihol...“
„Som veľmi spokojný...“
„Nech sa nikto neurazí, ale chcel by som poukázať na správanie niektorých z nás počas...“
„Nemôžem zamlčať nie vždy čestné „ťahy“ dvoch našich nemenovaných spolužiakov...“
„Myslím si, že...“
„Naozaj...“
„Nerád by som spochybňoval...“
„Považujem za...“
„Dnes sme počuli i to...“
„Ako určite mnohí viete...“
„Podľa mňa...“
„Považujem za smutné...“
„Predstavme si...“
„Zdá sa mi...“
„Ďalší dôvod, prečo sa rozchádzam v názore so spolužiakom je...“
„Môžem len dúfať, že...“
„Ja si na rozdiel os môjho predrečníka myslím, že...“
„Ja osobne som veľmi rád...“
„Pri tejto príležitosti by som rád zdôraznil fakt, prečo...“
„Príkladom nám môže byť...“
„Rád by som uviedol, že...“
„Nemôžem súhlasiť s myšlienkou...“

4) Záver – Opakované oslovenie. Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení.

Výzva. „Vážení prítomní. Na záver by som chcel pripomenúť...“
„Myslím si, vážení prítomní, že...“
„Na záver mi dovoľte skonštatovať...“
„Nad jednou vecou by sme sa mali spoločne zamyslieť...“

5) Poďakovanie: (za udelenie slova, za pozornosť poslucháčov) „To je už pomaly

všetko, čo som dnes chcel vo svojom príspevku povedať, ďakujem za pozornosť.“
„Ďakujem za slovo.“ „Ďakujem za pozornosť, to je odo mňa všetko.“

Jazyk – 4 body
 správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup
(výkladový) a pre daný žáner (diskusný príspevok), sú tu aj prvky úvahy
 podstatné mená, prídavné mená

3
  odborné názvy – termíny, ale nie veľké množstvo, internacionalizmy: problém,
aspekt, trend, fakt, kvantita, kvalita, moment, produkovať, špeciálny
 abstraktné pojmy
 fakty
 jednovýznamové slová
 citácie iných odborníkov, parafrázy
 neutrálne slová – bez citového zafarbenia
 enumerácia – výpočet, vymenovanie diel, autorov, faktov, častí, udalostí
 morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
 syntaktická správnosť použitých prostriedkov (správny slovosled)
 používajú sa tu všetky druhy viet z modálneho hľadiska: oznamovacie,
opytovacie, zvolacie
 zložené aj jednoduché vety, vety kratšie, lebo poslucháč sa k nim nemôže
vrátiť tak, ako v prípade písaného textu
 jednoduchšie výrazy
 spisovné slová
 je tu monologickosť – nie sú tu dialógy
 argumentácia, získanie si poslucháčov na svoju stranu, presviedčanie,
ovplyvňovanie ľudí
 analýza – rozoberanie problému

Štýl – 4 body
 tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických
pre daný štýl – rečnícky
 použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky
 citovo zafarbené slová
 umelecké prostriedky: metafory, metonymie
 knižné slová: velebiť
 neukončená výpoveď
 sugestívnosť – rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča
 opakovanie slov
 antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája)
 ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem
verejnosti, zdvihnúť hlas
 frazeologizmy: skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou,
vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov
meč
Celkový dojem 4 body

Rodičia a deti - detské domovy a domovy dôchodcov

(Diskusný príspevok)
Vážení prítomní!
Vypočuli sme si hodnotný referát o pozícii dieťaťa v škole a o možnostiach školy
formovať mladého človeka. Dovoľte mi zapojiť sa do diskusie, rád by som viac hovoril o
rodine a rodičovstve než o škole.
Rodičovstvo sa prejavuje u každého z nás už v rannom detstve. Určite si spomínate na
to, ako ste sa s nadšením hrávali na otca a mamu. Bola to vaša najobľúbenejšia hra. Tá sa
však časom premenila na skutočnosť, zrazu ste ženatí, v kolíske plače vaše dieťa, ktoré rastie.
Venujete mu väčšinu svojho voľného času, chodíte na prechádzky, zahŕňate ho láskou.

4
Ale pozor! Jedného dňa zisťujete, že dieťa fajčí, požíva alkoholické nápoje, uteká na
diskotéky. Je tu čas puberty, najťažšie obdobie pre rodičov. Myslíte si, že je to vaša chyba?
Ste naozaj na vine vy?
V značnej miere má na tom podiel okolie. Ak sa raz dieťa dostane pod vplyv svojich
priateľov, ktorí sa mu snažia „pomôcť" dospieť fajčením, alkoholom, drobnými krádežami,
máte to naozaj ťažké.
Puberta však môže mať aj ľahký priebeh, v prvom rade to záleží na rodičoch. Ak je ich
vzťah narušený, trpí tým najviac dieťa, či už po stránke fyzickej, alebo psychickej. Ustavičné
hádky, prebdené noci privádzajú dieťa do zúfalstva. V takýchto prípadoch dieťa končí vo
výchove starých rodičov alebo v detských domovoch. Väčšinou sa sem dostávajú deti v
mladšom veku, stávajú sa však aj výnimky. Príčiny určite poznáte: neplánované rodičovstvo,
rozvod, prípadne smrť rodičov.
Výchova v detských domovoch nie je taká ako v rodine. Dieťa sa nemôže so svojimi
problémami zdôveriť nikomu tak ako svojej matke. Je obmedzené prísnym režimom. Jeho
deň je rozdelený na časové úseky, ktoré musí dodržiavať. Vychovávateľ nemá čas starať sa o
dieťa individuálne. Záleží teda len na jeho pevnej vôli.
Po dovŕšení osemnásteho roku chovanci opúšťajú brány detského domova s chabou,
ale nikdy neuhasínajúcou nádejou na prácu či slobodáreň. Majú strach, či sami dokážu byť
dobrými rodičmi. U mnohých sa prejavuje nedostatok lásky prílišnou agresivitou, komplexmi
menejcennosti, atď.
Ďalší príklad, na ktorý by som vás rád upozornil, sú domovy dôchodcov. Čo rodičia,
ktorí končia svoj život v týchto zariadeniach? Naozaj sa u ich detí nenájde kúsok miesta?!
Mnohí z vás sa teraz spytujú sami seba, ako dopadnú. Starali sa o svoje deti, vychovali ich a
odmenou im je to, že ich pošlú stráviť jeseň života tam, kde sa bráni ísť každý dôchodca.
Tam, kde cítia, ako sa ich život pomaly napĺňa. Kde nemôžu tráviť voľné chvíle na svojej
záhradke, starať sa o svoje prasiatko.
Vážení prítomní! Na záver by som chcel pripomenúť, že si vravíme inteligentné
bytosti, ktorými aj popravde sme, ale sú situácie, keď nás svojou inteligenciou predbehne aj
zver.
Ďakujem za slovo.

Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom, majú byť potravou,
ktorá živí ducha
(Diskusný príspevok v literárnom krúžku o stretnutiach s krásnou literatúrou)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o knihách, ktoré prebývajú v našich
dušiach po celý život. Sú to knihy, ktoré nám nevedomky radia v tých najkritickejších, ale i
najkrajších chvíľach nášho života.
Milí spolužiaci, sme osemnásťroční mladí ľudia, ktorí stoja na prahu života a nevedia
sa rozhodnúť. Niektorí z nás boli vychovaní tvrdou rukou otca, ktorý nás chce dirigovať po
celý život. Oslobodíme sa od nadvlády našich rodičov, čo nám otvorí naše zastreté mladé
srdcia?
Myslím si, že aj kniha nám poradí, kniha ktorá obohacuje naše srdcia, ale iba dobrá
kniha, ktorá nie je vystavená v našej polici, ale drieme hlboko v našej duši.
Kniha, o ktorej premýšľame, o ktorej diskutujeme s priateľmi, je tá pravá kniha, čo
nám ukazuje smer - život.

5
 Rád by som vám predstavil dve knihy ktoré mi pomáhajú „oslobodiť sa", byť sám
sebou, knihy, ktoré oživujú môjho ducha. Je to zbierka Na rozhraní od Vladimíra Mináča a
rovnomenná novela Na rozhraní a Malý princ od Saint-Exupéryho.
Večná téma: otec a syn. Otec, gazda, a jeho zákon života - zem. Syn podľa zákona má
prebrať zem a orať ju, až pokým ju neodovzdá ďalšej generácii.
Otvorí Boh cestu do raja len tým, ktorí pôjdu po rodičovskej ceste, alebo aj tým, čo sa
od tejto cesty odklonia a dajú sa na cestu, ktorá im prinesie radosť zo života?
V novele Na rozhraní hovorí otec synovi: „Niktošom bez zeme sa len peklo otvára, ale
tým, čo si zem uctili, otvorí Pán náš Naj milostivější dvere do kráľovstva svojho, záhrady
rajskej...“
Otec vyžaduje od syna, aby si uctil zem, zem s malým z, zem, ktorá nám dáva len
živobytie v podobe jedla. Keď Paľo, syn gazdu, odíde, spácha tým hriech? Neuctí si zem?
„Hriech... - akýže hriech? Pre mňa je hriech to, čo robí zle človeku. A či takýto život
nerobí človeku zle? Len sa pozrite na seba, otec, načo ste žili?"
Paľa život bil, nemal rád prácu na poli, ale robil, pretože bol mladý a otec ho živil.
Musel sa nejako odvďačiť za výchovu. Ale nastal čas, kedy sa z chlapca stáva muž, keď sa v
Paľovi začali prebúdzať „hormóny“ lásky, túžby po krásnom živote, chce mať možnosť
voľby.
Myslím si, že tým, že odíde, si Zem uctí. Uctí si Zem s veľkým Z. Naša Zem, naše
Slovensko, nám poskytuje možnosť voľby. Paľo si chce vybrať tú, ktorá mu umožní žiť život
ako človek, nie ako otrok. Pre dedinských chlapcov je ťažké vyberať si. Boli vychovaní podľa
prísnych kresťanských zákonov, kde vyhrá len ten, kto má najväčšie srdce, najväčšiu túžbu po
živote.
,,... nebudem už takto žiť, nebudem! ... Som mladý, chce sa mi žiť, a takto som ani
mŕtvy, ani živý, zahrabaný pod vašimi švíkmi, pod vašou dedovizňou, rozumiete?!...“
„ ... Tuto Hanuľa môže tak, ale ja nemôžem!"
Ja si myslím, že celý problém vtedajšej generácie bol skrytý v ich vnútri. Mali
zakrpatené duše, slepé srdcia, boli oslepení patriarchálnymi zákonmi. Títo ľudia mi
pripomínajú zvieratá. Paľo mal dušu zdravú, pochopil, že takto sa žiť nedá.
„ ... Tuto Hanuľa môže tak, ale ja nemôžem!" Opäť si opakujem tento citát, lebo
vystihuje dokonale ľudí, ktorí sú ako kravy (Hanuľa). Každé ráno vstanú, urobia si na roli
svoju robotu, najedia sa a idú spať. To nie je život pre človeka.
Aj Paľo bol taký, bez duše, bez rozumu, bez srdca. Otvoril oči, zamyslel sa. Urobil to,
čo urobil, a rozhodol sa správne. Odišiel do sveta. Paľo sa začal pozerať na svet dušou a tá ho
priviedla medzi ostatných ľudí.
Aj Malý princ sa naučil, že to hlavné je očami neviditeľné, že dobre vidíme iba
srdcom. Malý princ videl vo svete tisíce ruží, všetky boli krásne, ale on mal na svojej planéte
jednu, ktorá bola iná, bola síce rovnako krásna ako všetky ostatné, ale bola výnimočná,
pretože bola jeho, lebo sa o ňu staral, pretože jej fúkal rany, pretože sa s ňou radoval. Bola
preňho jediná na svete.
Myslím si, že Malý princ bol bohatý srdcom. Mal malú planetku, na planétke ružu a tri
sopky. Bol ich kamarát, staral sa o ne, preto bol princom. A keď sa naučil pozerať srdcom
Malý princ, dieťa, bola by hanba, aby sa ním nedokázal pozerať dospelý muž.
A Paľo sa to naučil. Potreboval však veľký kus sebavedomia a odvahy. Stal sa veľkým
princom. Naučil sa používať svoje srdce. Dal sa na vlastnú cestu, a tým sa stal princom.
Myslím si, vážení prítomní, že obidve knihy, nad ktorými som sa zamýšľal, majú veľa
spoločného. V obidvoch dielach nájdeme princov a obe diela nám dávajú veľa do života. Či
už ide o vnútornú silu u Paľa, alebo o vnútorné hodnoty u Malého princa. Staňme sa aj my
Malými princami a kraľujme svetu srdcom. Dokážeme to?
Ďakujem za slovo.