AKO PÍSAŤ ROZPRÁVANIE

Vonkajšia forma – 4 body, body sa strhávajú:

 ak nestihnete prepísať z konceptu do čistopisu, ďalej sa práca hodnotí v koncepte aj
s chybami, odporúča sa napísať najskôr osnovu, potom koncept
 za nečitateľnosť,
 ak pri písaní tlačenými písmenami nerozlišujete veľké a malé písmená, nedodržiavate
diakritické znamienka (bodky nad i, j)
 za nedodržanie okraja – písanie cez okraj alebo nedopisovanie riadkov
 za škrtanie, nečistotu textu (v prípade omylu nesprávne slovo dajte do zátvorky a raz
prečiarknite)
 za nezreteľné označenie úvodu, jadra a záveru (odsek musí byť 2 cm od okraja riadku,
nevynechávame voľné riadky medzi odsekmi
 za nedodržanie rozsahu: napísaných menej ako 1,5 strany alebo viac ako 3 strany (odporúčam
nepísať príliš dlhý sloh, aby ste stihli prepísať za 45 minút!)

Vnútorná forma:
Obsah – 4 body, body sa strhávajú:
 ak nedodržíte zadanú, vybranú tému
 ak príbeh nemá pointu, zaujímavé zakončenie

Kompozícia – 4 body, body sa strhnú, ak:

 nie je uplatnený daný slohový postup – v tomto prípade rozprávanie
 nie je tu úvod, jadro, záver. V úvode má byť oboznámenie s miestom, časom, postavami.
Môže tu byť aj krátky opis miesta a postáv, opis ale nemá prevažovať, ale len dotvárať
rozprávanie. Rozprávanie môže obsahovať aj krátku úvahu. V úvode máte vzbudiť záujem
o príbeh. Príbeh musí mať začiatok a koniec, sledujeme vývin javu v čase.
 chýba vnútorná kompozícia:
1. úvod – expozícia = vždy aspoň tri rozvité vety v úvode
2. zápletka, zauzlenie deja
3. vyvrcholenie deja
4. nečakaný obrat v deji
5. rozuzlenie, záver = vždy aspoň tri rozvité vety v závere
 nie je rozlíšené pásmo postáv a pásmo rozprávača, pásmo postáv je tvorené
monológmi, dialógmi, vnútorným monológom, musí tu byť priama reč, rozprávač (priamy alebo
vševediaci). Zápis priamej reči:
„Áno, už je po všetkom,“ povedala som.
„Nie, neprídem!“ zakričal.
„Prečo?“ spýtal sa Jano. Nato odvrkol:
„Nechcem ťa!“
priamu reč zapisujeme vždy na nový riadok.
 musí tu byť dejová línia, ktorá sa odohráva v čase a v priestore, uplatňujte
chronologický, príp. retrospektívny kompozičný postup
 chýba logické prepojenie myšlienok

Jazyk – 4 body – body sa strhávajú ak:

 nepoužívate slovné druhy typické pre daný slohový postup, pri rozprávaní jednoznačne
dominujú slovesá, ďalej sa používajú aj všetky ostatné slovné druhy
 nesprávne tvorené gramatické (morfologické) tvary, skloňovanie,
 nesprávna syntax – nesprávny slovosled vo vetách
 neopakujeme tie isté slová v každej vete, používame synonymá
 chýbajúce slová, prebytočné slová

1
 Pravopis – 4 body
0 – 4 chyby – 4 body
5 – 8 chýb – 3 body
9 – 12 chýb – 2 body
13 – 16 chýb – 1 bod
17 a viac chýb – 0 bodov

Posudzovanie pravopisných chýb:

 každé nečitateľne napísané slovo je pravopisná chyba
 ak je v texte viackrát napísané rovnaké slovo v rovnakom tvare s tou istou pravopisnou
chybou, táto chyba sa počíta len raz. Napr. Pekný chlapci prišli... Pekný študenti
navštívili...posudzuje sa ako jedna chyba. Oproti tomu Pekný chlapci prišli...Navštívili sme aj
pekních študentov...sú už dve pravopisné chyby, pretože sa nachádzajú v rôznych tvaroch
tohto slova
 každá chyba v interpunkcii sa počíta ako osobitná chyba
 nerozlišujú sa malé a veľké pravopisné chyby, všetky majú rovnakú hodnotu

Štýl – 4 body, body sa strhávajú, ak nepoužijete:

 všetky druhy viet z modálneho hľadiska: oznamovacie, opytovacie, zvolacie, príp.
rozkazovacie, dramatizujúce prostriedky: krátke vety (Vyskočiť. Na zem. Vyskočiť. Koľko
ešte?)
 nedokončené vety: Ešte jeden a potom...
 historický prézent – príbeh sa odohral v minulosti a preto ho píšeme v minulom čase, niektoré
pasáže môžeme prerozprávať v prítomnom čase – historický prézent: „Medveď sa rúti na
mňa!“; môžete použiť na zdramatizovanie deja
 nie je tu rôznorodosť viet: použite vety jednočlenné, dvojčlenné, jednoduché aj súvetia,
z hľadiska členitosti: dvojčlenné aj jednočlenné vety: Prší! Straší. Chutí mi. Oziaba ma. Pán
učiteľ! Pohov!
 ak príbeh nie je pútavý - píšete síce z vlastnej skúsenosti, ale môžete použiť aj fantáziu, no aj
fantázia musí mať logiku, (môžete opísať, ako ste vyhrali auto, ale nie, ako ste leteli na
Mesiac), musí tu byť originálnosť, jedinečnosť príbehu, to, čo nikto iný nezažil, nie z počutia,
odpísané

Celkový dojem – 4 body, práca by nemala obsahovať:

 nelogické názory (všetci ľudia trpia depresiou...)
 protispoločenské postoje
 nehumánne a neetické názory
 názory propagujúce poškodzovania ľudského zdravia (drogy, fajčenie, alkohol)
 hodnotí sa celkové vyznenie práce

A ešte zopár užitočných rád ku kompozícii:

1. úvod – v úvode môžete využiť opis prostredia, opis postáv, charakteristiku postáv, opis by mal
rozprávanie dotvárať a nie ho nahrádzať. V úvode oboznámte čitateľa s prostredím, s časom,
s hlavnými postavami, náznaky konfliktu.
Začiatok deja – ako začať? Napríklad:
a) obrazom prírody: „Toho roku bolo leto veľmi sparné. Ľudia chodili po uliciach ako
námesační a zdalo sa, akoby boli pokrytí jemným popraškom.“
b) časový údaj: „Udalosť, ktorá sa odohrala v mojej rodine, sa stala v lete v roku 1918.
Vojna sa chýlila ku koncu, ale v mojom rodnom kraji sa akosi všetko spomalilo a udalosti

2
 nemali spád, veď všetko naznačovalo tomu, že práve v tomto kraji sa vojna ešte len
začína.“
c) Charakteristika hlavnej postavy: „Jozef z horného konca, ktorého tiež nazývali Zemitý
alebo aj Zemiak, i keď to vôbec nebolo jeho skutočné meno, ale dnes už vlastne nikto
nevedel, aké je jeho skutočné meno, vyzeral celkom inak než všetci ostatní. Bol to taký
starý územčistý chlapík, ktorému všetci odhadovali sto rokov.“
d) Stalo sa to raz na pravé poludnie...
e) Prázdniny sme najradšej trávili u našej starkej.
f) Bolo to tak v polovici júna, keď sa blížilo leto a prázdniny sú už na dosah ruky. Lenže
nebolo to len také obyčajné obdobie. Bol to čas vážneho rozhodnutia...

2. rozvíjanie deja – príbeh musí zaujať, nemá to byť zdĺhavé rozprávanie, zbytočne sa
neodkláňame od deja, vykreslíme len toľko postáv, koľko je možné stále včleňovať do deja.
Dôležitá je fantázia. Musí tu byť nejaká udalosť. Môžu tu byť opisy prostredia, opisy postáv,
charakteristika postáv, krátke úvahy, komentáre. Peripetia – nečakaný zvrat, nepredpokladaná
zmena situácie.
3. záver rozprávania: rozuzlenie, zlý alebo dobrý koniec. Posledná veta, napr.:
- A od tej doby sa nič zvláštne neudialo.
- Priatelia sa už nikdy nerozišli a venovali jeden druhému toľko času, koľko sami uznali za
vhodné.
- Napokon som sa zahľadel do diaľky, do budúcnosti, ktorá sa dnes len tvorí a ktorú ešte nikto
z nás nepozná.
- Krajinu zastrela hustá hmla a všetko príkorie ostalo zahalené touto mliečnou hmlou.
- A čo sa s ním stalo? Bol potrestaný právom. Dostal ponaučenie.

Napíšte rozprávanie na jednu z tém:

V tej chvíli by som sa bol/-a najradšej prepadol/-la pod zem

(Rozprávanie)

Museli sme sa vrátiť späť

(Rozprávanie)

Dni plné dobrodružstva

(Rozprávanie)

Priznávam, že vtedy som sa bál/bála

(Rozprávanie)

Všeobecné pokyny k písaniu slohovej práce

 termín písania slohovej práce: 12. 1. 2024 (piatok);

 na vyučovaciu hodinu si prinesiete koncept vášho rozprávania napísaný na
osobitnom papieri, ktorý budete odovzdávať spolu s čistopisom slohovej práce v
zošite;
 na tomto papieri môžete škrtať, prepisovať a slúžiť bude k tomu, aby som videl, ako
ste sa pripravovali;
 píšte vlastné, originálne a zaujímavé texty, veľmi vhodné by bolo, ak by to nebol
príbeh všedný, ale niečím nezvyčajný a pútavý (pozri pravidlá písania vyššie)
 prajem veľa tvorivých a kreatívnych nápadov pri písaní