Nadvetná =textová = syntax = skúma skladbu, výstavbu textu.

Perspektívne, DOPREDU
Dnes ti čosi prezradím. Vydám sa za teba.
Text = cieľavedomé usporiadanie viet, medzi ktorými je obsahová(tematická) nádväznosť
= konexia. Nadväzovanie sa vyjadruje pomocou rôznych jazykových i mimojazykových
prostriedkov = konektorov. Mimo textu, NADVAZOVANIE NA INÝ TEXT alebo inú komunikačnú situáciu.
Súdržnosť textu Ako včera spomínal, bude to veľké prekvapenie.
Niektoré texty majú menší stupeň súdržnosti textu, teda môžeme jednotlivé časti textu
zamieňať (napr. pri opise, oznámení). Iné texty, napr. rozprávanie príbehu, písanie Nadvetná kompozícia textu (členenie textu)
životopisu, majú jednotlivé obsahové časti presne vymedzené miesto.
Náučné texty patria medzi najsúdržnejšie texty, teda jednotlivé obsahové časti majú presne Text sa člení na menšie jednotky:
určené miesto. Nemôžeme tu meniť poradie viet bez toho, aby text stratil význam. Prozaický text – diely – kapitoly – odseky
Básnicky text – spevy, strofy
Prostriedky súdržnosti a nadväznosti textu sa nazývajú konektory. Dramatický text – dejstvá – výstupy – scény
Druhy konektorov:
a) jazykové konektory Text sa člení na rámcové časti:
 ukazovacie, osobne, vzťažné, privlastňovacie zámená:
Vodič niesol zodpovednosť za prevenciu havárií. Pri jeho chybe už nič nedokázalo Na začiatku textu býva:
zabrániť havárii. vodič – v nasledujúcej vete na slovo vodič odkazuje zámeno jeho. a) titulok – poskytuje prvú informáciu, jeho úlohou je upútať pozornosť, vzbudiť
- toto nám zabezpečuje nadväznosť a súdržnosť textu. záujem čitateľa o text, titulok je písaný väčšími písmenami, titulok môže byť aj obrazné
Jana bola spolužiačka. Tá bývala veselá. pomenovanie, metafora
 nevyjadrený/zamlčaný podmet je jazykovým konektorom: b) motto – myšlienka, citát (Kapitánova dcéra)
Poviedka patrí do strednej epiky. Svojím obsahom a štruktúrou je podobná novele. c) predhovor
(poviedka – zamlčaný podmet) d) prológ – úvodná časť v literárnom diele
Jano pracuje. Pracuje rád. (zamlčaný podmet) e) úvod
 opakovanie slov, antonymá, synonymá, v poézii opakovacie figúry. f) abstrakt – výstižná charakteristika obsahu práce
Oslovil ju, ale nereagovala. Oslovil ju teda znova. Potichu sa jej prihováral. Zrazu nahlas
vyriekol to slovo... Koniec textu:
a) záver – zakončenie, zhrnutie predchádzajúceho textu
b) obsahové konektory: b) epilóg – záverečná časť v literárnom diele, Antigona
 chronológia – časová línia (napr. pri rozprávaní, v životopise, chronologický pohľad na c) resumé – stručné zhrnutie výsledkov práce, aj v cudzích jazykoch
vývin poviedky) ODSEK - vyššia textová jednotka ako veta, významovo ucelená a formálne – graficky
 postupnosť krokov pri správe o exkurzii, vyčlenená. (5 úderov od ľavej zvislice, vynechaný riadok)
 kompozičné celky (úvod, jadro, záver), Druhy odsekov:
 téma, ktorá je prítomná v celom texte,  Bezpríznakový odsek – nový obsah = nový odsek, často označované číslom, písmenom.
 opakovanie motívu V odborných textoch.
 Príznakový odsek – vyčleňuje sa na základe subjektívneho postoja autora, odsekom môže
c) mimojazykové konektory pri hovorenom texte: mimika, gestikulácia byť aj jedna veta, jedno slovo, V umeleckých, publicistických a rečníckych textoch.
Začiatok odseku:
Nádväznosť viet  Mäkký začiatok odseku – ak nejakým konektorom nadväzuje na poslednú vetu
predchádzajúceho odseku.
Retrospektívne, SMEROM DOZADU, najčastejší spôsob nadväzovania viet.  Tvrdý začiatok odseku – začína podstatným menom a bezprostredne nenadväzuje na
Čítal, študoval, skúmal. To ho urobilo šťastným. poslednú vetu predchádzajúceho odseku.
 KAPITOLA – vyššia jednotka ako odsek, rozsiahlejšia a tematicky uzavretejšia. Často sú
číslované alebo majú samostatný názov. V odborných textoch je tak uzavretá, že nemusíme
poznať ani obsah predchádzajúcich kapitol, aby sme textu rozumeli.
Typy kapitol:
 Kľúčová – nastáva v nej výrazný zvrat v deji
 Kulmináčná – dej vrcholí
 Rámcujúca – na začiatku a na konci diela
 Otvorená – dej sa rozvíja v ďalšej kapitole
Slovosled – poradie slov vo vetách
Na výstavbe textu sa veľkou mierou podieľa slovosled. Slová (vetné členy) majú určenú
svoju pozíciu vo vete. Nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi vetnými
členmi (napr. nezhodným prívlastkom) je zvyčajne na začiatku vety.
Chlapec od susedov doniesol hrušky.
V slovenčine je oveľa voľnejší slovosled ako v niektorých iných jazykoch. Poradie slov
nám slúži na vyjadrenie postoja k informácii, ktorú hovoríme.
b) Gramatický činiteľ – Určuje dodržiavanie istého ustáleného spôsobu radenia slov vo
vete, resp. vo vetných skladoch. Napr. zhodný prívlastok stojí vždy pred podstatným
menom a prístavok za menom. Nezhodný prívlastok stojí za podstatným menom.
Môj dobrý priateľ ma navštívil.
Peter, strýkov syn, mi povedal.
Priatelia zo školy mi vždy pomôžu.
Ak poradie zmeníme, zdôrazníme tým určitú časť výpovede.
Peter mi to povedal, strýkov syn.
Pri túžbe mojej smelej zaplače stonom tichým v sne. (uplatňuje sa v poézii)
c) rytmický činiteľ - zvuková podoba výpovede
Krátke tvary zámen (mi, ti, mu, si) dávame správne za slovom: Doniesol si mi knihu?
Pri zdôraznení časti výpovede zmeníme slovosled a krátky tvar dáme na začiatok:
nesprávne
Si mi to doniesol?
Si hádam dáky chlap.

Slovosled, teda poradie slov vo vete ovplyvňujú tieto činitele:

 významový,
 gramatický,
 rytmický.

a) Významový činiteľ = aktuálne členenie výpovede = poradie východiska a jadra

výpovede.
Časť vety, ktorá je známa, napr. z predchádzajúceho kontextu, je východisko výpovede.
Časť vety, ktorá prináša nové informácie je jadro výpovede.

Poradie výpovede:

1. objektívne poradie: východisko výpovede + jadro výpovede

Susedia mu požičali stotisíc.

Kúpila som si nové šaty.
V pokojnej komunikácii je objektívne poradie častí výpovede.

2. subjektívne poradie: jadro výpovede + východisko výpovede

Stotisíc mu susedia požičali.

Nové šaty som si kúpila!

V emocionálne vypätej situácii (napr. prudký dialóg) je subjektívne poradie častí

výpovede.