MATURITNÁ TÉMA č.

21

A. Jazyk – Zvukové jazykové prostriedky

B. Literatúra – SOFOKLES: ANTIGONA
A. Jazyk: Zvukové jazykové prostriedky – úlohy:
1. Uveďte jazykové disciplíny, ktoré sa zaoberajú zvukovou stránkou jazyka, stručne ich charakterizujte,
uveďte ich základné jednotky.

Jazyková komunikácia ľudí má zvukovú aj písanú stránku, pomocou nej je naša reč zrozumiteľná.
Zvukovou jazykovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetika a fonológia.
Fonetika a fonológia ( z. gr. Foné – zvuk) sú iba relatívne samostatné disciplíny. Ich blízky vzťah je daný
predmetom ich výskumu, a tým je zvuková ľudská reč.
Fonetika opisuje tvorenie zvukov reči rečovými orgánmi, napr. v dutinách (nosová, ústna, hrdlová),
hlasovými orgánmi (hrtan, hlasivky), vlastnými artikulačnými orgánmi (jazyk, čeľusť, zuby, podnebia,
pery). Zaoberá sa aj akustickými vlastnosťami zvukov reči. Základnou jednotkou fonetiky je hláska.
Fonológia si všíma fungovanie zvukov ľudskej reči v praxi pri používaní jazyka. Usiluje sa odhaliť
zákonitosti, podľa ktorých sa utvárajú zo zvukov slová a tvary. Fonológia skúma vzájomné vzťahy medzi
fonémami a ich zvukovými vlastnosťami. Základnou jednotkou fonológie je fonéma.

2. Vymenujte a charakterizujte zvukové javy reči.

1. tónová modulácia – melódia výšky hlasu

2. silová modulácia – prízvuk, dôraz, citový dôraz – emfáza
3. časová modulácia – rytmus, tempo reči, prestávka, kvantita
4. kvalitatívna modulácia - zafarbenie/farba hlasu – timbre

1. Tónová modulácia reči (výška tónu hlasu) = melódia

Melódia je tónové vlnenie slabík vetného úseku, striedanie výšky hlasu. Melódia signalizuje
ukončenosť a neukončenosť výpovede.
Klesavá melódia/kadencia je uspokojivá končiaca melódia oznamovacích, rozkazovacích, želacích
a zvolacích viet a doplňovacích otázok, v ktorých je tón poslednej slabiky najnižší.
Stúpavá melódia/antikadencia je neuspokojivá končiaca melódia, nachádza sa v zisťovacích
opytovacích vetách; na konci vety hlas stúpa.
Polokadencia/semikadencia je neuspokojivá nekončiaca melódia, naznačuje, že výpoveď sa ešte
neskončila.
napr. Pôjdem/ lebo pôjdeš aj ty.// Nechoď,/ ak nechceš.// Ak odídeš,/ tak...//

2. Silová modulácia hlasu = prízvuk, dôraz, citový dôraz – emfáza

1. Prízvuk
Prízvuk sa v každom jazyku ustáli na rôznych miestach, slovenský prízvuk patrí k nepohyblivým, stálym
prízvukom. Prízvuk vzniká tak, že hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku slova. Tento zvukový
jav nezáleží od vôle hovoriaceho, napr. V spisovnej slovenčine zdôrazňujeme prvú slabiku slova
(kmotra), ale napr. v zemplínskom nárečí predposlednú (kumotra).S prízvukom súvisí rytmus reči,
ktorý má osobitné miesto v poetickom texte.
2. Dôraz (vetný prízvuk)
Ak chceme zvýrazniť význam jedného slova vo vete, zintenzívnime silu hlasu pri jeho vyslovovaní.
Dôraz sa realizuje tak, že sa výrazne zosilní výslovnosť prvej slabiky slova. Od polohy dôrazu závisí
zmyslel celej vety. V pokojnej reči je nositeľom dôrazu to slovo, ktoré sa nachádza v jadre výpovede
a býva na konci vety. (Do miestnosti vstúpil otec ako prvý.), vo vypätej komunikačnej situácii môže byť
zdôraznené slovo na začiatku vety ( Ako prvý do miestnosti vošiel otec!)alebo na hociktorom slove vo
vete (Ja ťa dobre poznám.). Na rozdiel od prízvuku pozícia dôrazu závisí od hovoriaceho.
 3. Časová modulácia reči = tempo, rytmus, prestávka, kvantita hlásky
Dĺžka času, za ktorý sa realizuje zvukový jav reči – časová modulácia reči – ovplyvňuje kvantitu
(výslovnosť dlhej hlásky na rozdiel od krátkej trvá takmer dvakrát tak dlho), prestávku (pauza na
nadýchnutie alebo na iný účel), tempo reči a rytmus reči.
- Tempo reči
Tempo reči definujeme ako množstvo slabík (alebo slov) vypovedaných za časovú jednotku. Tempo
reči v jednotlivých jazykoch veľmi ovplyvňuje dĺžka slov, napr. priemerná dĺžka slovenského slova je
2-3 sekundy, ale anglického len 1,4 sekundy. Tempo reči je súčasťou individuálnej charakteristiky
človeka, závisí od temperamentu a od osobného postoja k obsahu jazykového prejavu. Obsahovo
náročnejšie, oficiálne, slávnostné, smútočné prejavy, referáty majú pomalšie tempo (100 slov za
minútu a menej) než rozprávanie príbehu, anekdoty či čítanie rozhlasových správ (120 slov za
minútu). Tempo reči ovplyvňuje: obsah jazykového prejavu, dĺžka slova, autorova osobnosť, autorský
zámer, komunikačná situácia. Čím vážnejší alebo smutnejší je obsah, tým pomalšie tempo zvolíme.
- Rytmus a metrum
Rytmus (z gr. takt) vzniká pravidelným (vo verši aj zámerným) striedaním istého akustického prvku,
napr. prízvuku. Rytmus je konkrétne rytmické usporiadanie textu. Jednotkou je takt.
Metrum ( z gr. miera) je rytmická schéma verša, norma, podľa ktorej básni tvorí verš. Je to ideálna
schéma, ku ktorej rytmus smeruje. Jednotkou metra je stopa. .
- Prestávka (pauza)
Prestávka je prerušenie rečového prúdu na určitý čas. Prestávkami členíme reč na kratšie alebo dlhšie
vetné úseky (frázovanie), pričom dbáme na to, aby sme neoddelili časti textu, ktoré významovo
súvisia. Fyziologická prestávka nastáva tam, kde sa hovoriaci potrebuje nadýchnuť. Významová
prestávka ohraničuje vo výpovedi logické úseky. Hovoriaci ňou zvyčajne naznačuje čiarku, dvojbodku,
koniec vety (//) alebo vetného úseku (/). Prestávka nemusí byť vždy tam, kde je čiarka či spojka (závisí
to od autorského zámeru a konkrétnej komunikačnej situácie): Dámy a páni!// Ale aj: Dámy/ a páni!//
Umelecká/dramatická prestávka (druh významovej pauzy) vytvára napätie vo vnútri textu. Každá
umelecká pauza je aj významovou pauzou: Nemožno mi ťa// neľúbiť!-//(A. Sládkovič)

3. Analýza textu:
a) Vysvetlite melódiu.
b) Vysvetlite, ktoré slová v texte zdôrazníte nahlas.
c) Prečítajte text vhodným tempom.
d) Uveďte, kde je nutné urobiť pauzu.

Text

Môj stav sa neustále zhoršuje, nemôžem viac ovládať vlastné myšlienky. Ako asi vyzerá tá žena? Ako tá
štíhla počerná z druhej strany kanálu? Nepatrí mi? Azda mi teraz práve preto patrí! Keby tak tu pri mne
sedel Kantorek! Keby ma tak videla matka. Mŕtvy mohol žiť ešte dobrých tridsať rokov, keby som si bol
cestu naspäť lepšie vštepil do pamäti.
(E. M. Remarque)
B. Literatúra – úlohy:
1. Uveďte základné informácie o autorovi a jeho tvorbe.
 najväčší grécky dramatik, autor tragédií, kňaz a politik v Aténach
 napísal 123 tragédií, ale z nich sa kompletne zachovalo iba sedem
 svojím prístupom zvýšil dramatickosť deja, uvoľnil z trilogickej väzby a zaviedol tretieho herca
 vylúčil zbor z dramatického diania; zbor iba komentoval a dopĺňal dej, no už do neho nezasahoval
 tragédie: Antigona, Kráľ Oidipus (vzor osudovej tragédie. Téby trpia za zločiny nevedomky spáchané
Oidipom (vražda otca, incest s matkou). Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky hrôz, ktorých sa
dopustil.), Elektra, Oidipus na Kolóne, Aiás, Trachiňanky, Sliediči

2. Uveďte základné informácie o diele.

Námet: život v Tébach a jeho dejiny
Téma: príbeh Antigony a jej snaha uctiť si telo zosnulého brata – búri sa proti svetským zákonom
Idea: uctiť si každého mŕtveho pohrebom, pretože je to posledné, čo mu môžeme dať; morálne ocenenie
Antigony, ktorá obetovala svoj život z lásky k bratovi
Čas a miesto: dej sa odohráva v čase 2 dní pred kráľovským palácom v Tébach
Kompozícia: tragédia v piatich dejstvách; dielo nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus
Forma: tragédia písaná vo veršoch
Posolstvo a filozofia diela: autor nám chcel povedať, že ženská odvaha môže byť veľmi silná, ľudská
tvrdohlavosť zatemní mozog a človek prestane rozumne uvažovať a koná činy, ktoré sa už nedajú zvrátiť
– môže byť neskoro ľutovať ich; láska medzi dvoma ľuďmi sa môže stať v zlomových situáciách osudnou
pre oboch
Postavy:
Antigona = dcéra tébskeho kráľa Oidipa; rozhodná, smelá, verí tomu, čo robí; vyberá medzi ľudským
a božím princípom a nedá sa zastrašiť; za svoj cieľ (pochovať brata Polyneika) sa nebojí ani zomrieť,
nakoniec si život vzala sama
Isména = mladšia sestra Antigony; opak Antigony; je váhavá a nesmelá, bola obetavá a chcela, aby ju
Kreón odsúdil so sestrou, ale on ju oslobodil
Kreón = tébsky kráľ; zásadový, namyslený, autoritatívny a tvrdohlavý človek, ktorý si nedá poradiť; je
agresívny a impulzívny; jeho názor zmenil Teiresias svojou veštbou, ale už bolo neskoro; ako jediný
prechádza premenou a katarziou (pretože mu zomiera manželka aj syn)
Haimón = Kreónov syn, Antigonin ženích; nebojí sa povedať vlastný názor; kvôli svojej láske sa nebojí
postaviť sa otcovi; nakoniec sa žiaľom pre smrť Antigony prebodne
Eurydika = Kreónova žena a Haimónova matka; milujúca matka; žiaľom kvôli synovej smrti spáchala
samovraždu
Teiresias = tébsky veštec; dokáže sa tvrdo postaviť aj Kreónovi a presadiť svoju pravdu
Dej:
Vstupná pieseň zboru: opisuje Téby po Oidipovej smrti, konkrétne vojnu medzi jeho synmi – novým
kráľom Téb Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa obaja
naraz zabijú. Eteokles ako obranca vlasti bol pochovaný patrične, avšak Polyneikovi bol pohreb odoprený
a jeho telo bolo na príkaz nového vládcu Kreóna pohodené divej zveri a vtoakom. Pochovať telo mŕtveho
zradcu Polyneika (zradca, pretože viedol vojenské ťaženie proti Tébam) bolo pod trestom smrti.
Prológ: Isména sa rozpráva s Antogonou a snaží sa ju odhovoriť od jej snahy pochovať svojho brata.
Antigona je odhodlaná porušiť mocenský zákaz, pretože zákon bohov je pre ňu doôležitejší ako Kreónov
zákon. „Chceš pochovať brata aj napriek hrozbe?“
Prvé dejstvo: Kreón sa po smrti Oidipa ujíma tébskeho trónu. Vydáva prísny zákaz pochovať Polyneika,
čím sa dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu, kde pohreb znamená znak ľudskosti. Do paláca
prichádza strážca a oznámi Kreónovi, že niekto odniesol telo Polyneika. Kreón zúri a hrozí smrťou. Kreón
však nevie, kto to spáchal. Nasleduje prvý spev chóru, ktorú oslavuje človeka a jeho prácu a odsudzuje
každého, kto koná proti svojej vlasti.
Druhé dejstvo: strážca pristihne Antigonu pri pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred
Kreónom obhajuje svoje činy s odvolaním sa na božské a mravné zákony. Kreón odmieta jej argumenty
 a stojí si za svojím rozhodnutím, čím si upevňuje autoritu. Dáva priviesť Isménu, ktorú upodozrieva zo
spolupáchateľstva. Isména bráni Antigonu a žiada rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju od toho
odrádza. Kreón dá rozkas uväzniť obe. Nasleduje druhá pieseň chóru.
Tretie dejstvo: Haimón sa snaží Kreónovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu upevniť si autoritu, ale nie za
cenu neprávosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, čo si myslia obyvatelia Téb, ale boja sa
vysloviť svoj názor, že Antigona by mala byť velebená a nie usmrtená. Kreón však stojí za svojím názorom
a nenechá si radiť od syna: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“, pričom
Haimón mu oponuje: „Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť
a nebyť tvrdohlavý.“ Rozzúrený Haimón opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne o Antigoninom a
Isméninom osude. Rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do kamennej hrobky v
pustatine. Tretia pieseň zboru oslavuje Erosovu moc - lásku a čo je človek schopný kvôli láske urobiť.
Zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony.
Štvrté dejstvo: Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky, vykonajú rozsudok –
zaživa ju pochovajú: „Konečne ju odveďte do kamennej hrobky, ako som vám kázal!“ Ona narieka a
prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju
mladosť a smúti za neprežitými dňami, o ktoré je pripravená. Prosí Téby a jej obyvateľov o účasť na jej
nespravodlivej smrti.
Piate dejstvo: do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Upozorňuje na Kreónove porušenie mravných
princípov a na jeho previnenie voči božskému zákonu. Kreón si najprv opevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí
si za svojím rozhodnutím. Teiresias mu ďalej vraví, že Kreón privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú
obete z oltárov tébskych chrámov – čo značí ich hnev. Teiresias prehovára Kreóna, aby oslobodil
Antigonu a pochoval jej brata: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dopraj jeho telu pokoj.“ Kreón sa dostáva do
hádky s veštcom a uráža ho. Starec opustí palác. Náčelník zboru upozorňuje Kreóna, že Teiresiasove
veštby sa vždy naplnili. Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu. V piatej piesni oslavuje
zbor Dionýza a prosí ho, aby ochraňoval Téby aj v čase, keď na ne privodil Kreón boží hnev.
Epilóg: do kráľovského paláca prichádza prvý posol so správou o Antigoninej a Haimónovej smrti.
Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreónovým zrakom prepichol mečom.
Kreónova manželka Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ide do paláca skontrolovať
Eurydiku, či neurobila niečo zlého. V tom prichádza Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca
vyjde druhý posol. Oznámi Kreónovi správu, že Eurydika ho prekliala a následne spáchala samovraždu:
„Šla pred oltár a prebodla sa mečom.“ Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Kreón
prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Kreón začína šalieť.

3. Analyzujte obsah i formu textu.

SOFOKLES: ANTIGONA
KREON:
A napriek tomu si sa odvážila?
ANTIGONA:
Áno, lebo to bol zákaz, ktorý nepochádzal
Od Dia a ani Dika, spoločníčka
bohov v podsvetí, nám nenariadila
nič podobné. Nuž usudzovala som, že
tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú
silu, aby rušil nenapísané
a neochvejné božie zákony. Tie predsa
nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia
od dôb, kam nám pamäť nesiaha, a
platia večne.
Netúžila som byť postihnutá
trestom za ich porušenie, nezastrašili
ma ani tvoje hrozby. Že ma čaká
smrť? To viem aj bez teba. Smrť čaká všetkých.
A že zomriem predčasne? Tým iba získam.
Pretože ak niekto žije v stálom
utrpení ako ja, smrť sa mu stáva
vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím
osudom. Ak by som pripustila, aby
zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný,
to by ma bolelo – nič iné.
Ale keď sa tebe zdá, že som si počínala
pochabo, vedz, že ma z pochabosti
obviňuje pochábeľ.

4. Literárna teória: antická dráma (spracované v otázke č. 13).