1.

Zadanie
Motív domova a rodného kraja v slovenskej poézii 20.storočia
24. Morfologia - slovné druhy, skloňovanie cudzich podstatnych mien, poézia po roku 1945 rúfus válek
poppoézia feldek

Morfológia (tvaroslovie) – jazyková kategória, ktorá sa zaoberá gramatickými tvarmi slov

GRAMATICKÉ KATEGÓRIE:
1) Menné kategórie:
 Rod – mužský, ženský, stredný
 Číslo – jednotné, množné
 Pád – 6 pádov
2) Slovesné kategórie:
 Osoba – 1., 2., 3.
 Číslo – jednotné, množné
 Čas – prítomný, minulý, budúci
 Spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, opytovací

SLOVNÉ DRUHY:
1) Ohybné:
 Podstatné mená
 Prídavné mená
 Zámená
 Číslovky
 Slovesá
2) Neohybné
 Príslovky
 Predložky
 Spojky
 Častice
 Citoslovcia

Určte gramatické kategórie:

Had sa mu zjavil v klzkej koľajnici.
Zjavil – sloveso, 3.os., sg., minulý, oznamovací, činný rod, dokonavý vid
V klzkej – ženský rod, L, sg.
Koľajnici – ženský rod, L, sg.

Kostra – vzor chlap

Novomestský – vzor kuli
Žáry – vzor kuli
Rúfus – vzor chlap
Lenko – vzor hrdina

Lyrika – vyjadruje autorove pocity, myšlienky a nálady, nemá dej. Typickou formou lyriky je verš.
Žánre lyriky:
 Óda – oslavná pieseň, báseň
 Hymnus – báseň, ktorá slúži na oslavu boha
 Sonet
 Pieseň

Podľa témy sa lyrika člení na – osobnú, ľúbostnú, prírodnú, vlasteneckú, spoločenskú, náboženskú,
reflexívnu -úvahovú
Ľúbostná lyrika – formuje osobnosť človeka, formuje naše citové hodnoty, rozmýšľame o svojom živote ...

Poézia – básne
Poetizmy – básnické slová/výrazy

Lyrický subjekt – vypovedá za autora, často splýva s autorom

EMIL BOLESLAV LUKÁČ – TAEDIUM URBIS

- Hnus z mesta
- Porovnáva život v dedine a meste

JÁN KOSTRA – MOJA RODNÁ

MOJA RODNÁ – 1938 - jej básne písal J. Kostra už v priebehu tridsiatych rokov, ktoré z hľadiska politického vývinu
sú poznačené predovšetkým ohrozením ČSR Nemeckom, násilným rozdelením republiky a ohrozením mieru vo
svete. Tieto udalosti boli tak silné, že našli odraz aj v tvorbe básnikov, mnohí na ne reagovali vo svojej literárnej
tvorbe.
Spomínané spoločenské udalosti ovplyvnili zbierku od jej základov - básnik sa vracia domov s túžbou nájsť doma,
v rodnom kraji bezpečnosť, útulok pred „krtiskom bolestí a smútkov“, chce tu načerpať nové sily. Autor reálne
cíti nebezpečenstvo vojny. Návratom domov, do rodného kraja vrcholí autorova túžba „za tichým večerom pred
krikom vojny“.
Autor je pripútaný k detstvu, k matke, k domovu, k rodnému kraju, ale zároveň veľmi citlivo reaguje na všetko
okolo neho, na národnú a spoločenskú problematiku.
V básňach tejto zbierky vyjadril aj odpor k fašizmu - Nočný pochod, Demobilizácia, Nie,...