1.

Zadanie
Pestrá mozaika básnického videnia ženy – matky v slovenskej poézii 20.storočia21. jednoduche a zložené
súvetie, neurčité slovesné tvary, slovenská literárna moderna, vitalizmus, neosymbolizmus, ľavicová poézia,
nadrealizmus, katolicka moderna

Jednoduché súvetie – 2 slovesá, 2 vety, 2 prisudzovacie sklady

Skladá sa z:
a) Priraďovacie súvetie – dve hlavné vety (môžu byť napísané samostatne)
Druhy priraďovacieho súvetia:
1) Zlučovacie – a, i, aj
2) Stupňovacie – ba, ba aj, nielen
3) Odporovacie – ale, no, lež, predsa
4) Vylučovacie – alebo, buď
5) Dôvodové – veď, však, totiž
6) Dôsledkové – preto, teda, a preto

b) Podraďovacie súvetie – jedna veta je hlavná a druha veta je vedľajšia (s hlavnou vetou sa pýtame na
vedľajšiu, hlavná veta by bez vedľajšej nedávala význam)
Druhy podraďovacieho súvetia:
1) Podmetová – kto, čo
2) Prísudková – aby, ako
3) Predmetová – že, aby
4) Prívlastková – aby, ktorý
5) Prívlastková: miesta – kde, času – kedy, spôsobu – ako, príčiny – pretože
6) Doplnková – že, ako

Zložené súvetie – 3 a viac slovies, 3 a viac prisudzovacích skladov, 3 a viac viet

Polovetná konštrukcia – hlavným cieľom je skracovať text. Používa sa v odbornom, administratívnom

a publicistickom štýle. Vyjadruje sa:
a) Priechodníkom (opakujúc, kľačiac):
Napr. Chodil po triede a nahral sa učil matematiku.  priraďovacie súvetie zlučovacie
Chodil po triede, nahlas sa učiac matematiku.
Prechodník sa tvorí od 3.osoby, množného čísla + prípona C, od neurčitku odtrhneme –ť a pridáme príponu.
(napr. piť – pijúc; šľapať - šľapajúc)

b) Príčastím (zaujímajúci, píšuci):

Napr. Peter sa zaujímal o elektroniku, maturoval s vyznamenaním.
Peter, zaujímajúci sa o elektroniku, zmaturoval s vyznamenaním.

c) Neurčitkom (robiť, konať):

Napr. Zašli sme do krčmy, aby sme si kúpili vodku.
Zašli sme do krčmy kúpiť si vodku.

 V podraďovacom zloženom súvetí ČIARKA oddeľuje HLAVNÚ VETU od VEDĽAJŠEJ VETY.

 Pred polovetnou konštrukciou čiarku nepíšeme, ak sú nerozvité vety. Ak sú však rozvité, pred
prechodníkom musíme písať čiarku.

VITALIZMUS:
 radostné nazeranie na svet, životná energia
 optimizmus po vojne
 schopnosť žiť a tvoriť
  senzualizmus ( vnímanie krasy)

KATOLÍCKA MODERNA:
 tvoria najmä katolícky kňazi
 motívy – Boh, viera, kresťanská láska
 motív žena – je spojený s obrazom Panny Márie
 motív svetla a tmy – svetlo je život bez hriechu, krása slnka, tma symbolizuje hriech
 motív cesty a pohybu – hľadanie a cesta k Bohu

NADREALIZMUS/SURREALIZMUS:
 zakladateľom bol Rudolf Fábry
 nelogický, nadrealistický, úprimný, čistý
 spontánna tvorba, píše to čo ho napadne, skáče z témy na tému
 zobrazuje to čo sa deje teraz, to čo je dané prítomnosťou
 odmieta ísť do minulosti a k tradíciám

JÚLIUS BARČ IVAN – MATKA

 využil najmä prvky expresionizmu
 psychologická tragédia z baníckeho prostredia
 autor rieši konflikt medzi 2 bratmi
 Retrospektíva
 Idea – obetavá láska matky, ktorá chce zachrániť, aby jeden syn zabil druhého, nenávisť a jej dôsledky
- Hlavné postavy:
 Matka – vdova (muž zahynul pri baníckom nešťastí), má schopnosť vidieť čo sa stane jej najbližším.
Ľudia v dedine ju nemajú radi, myslia si, že je bláznivá. Milovala svoje deti.
 Jano – mocný, tvrdý chlap, pracuje v bani. Keď jeho brat odišiel do Ameriky potešil sa, lebo mu
zostala aj bratova časť dedičstva po otcovi. K bratovi sa správa nepriateľsky, zdá sa mu, že matka má
rada iba Paľa
 Paľo – bol mierny a poslušný. Miluje Katu aj keď ona po jeho odchode do Ameriky začala chodiť
s Janom

Obsah:
Matka má zase vidinu – vidí Paľa ako sa chudobný a biedny vracia z Ameriky domov a prináša bratovi do daru nôž.
Anna sa od susedky dozvedá, že Jano dvorí Katke, ktorá chodila s Paľom pred tým, ako odišiel do Ameriky.
Matkina vidina sa splní – Paľo prichádza domov. Privítajú ho Janove posmešky a urážky, že nič nezarobil a vrátil
sa chudobný. Paľo vybaľuje darčeky – modlitebnú knižku pre matku a pre brata nôž. Prejde takmer rok a vzťah
medzi bratmi je stále horší a horší. Jano žiarli na Paľa, cíti, že Kata má stále rada Paľa. Matka má ďalšie videnie –
vidí, ako sa Jano s nožom vrhá na Paľa a zabíja ho. Chce Paľa ochrániť, a preto sa tvári, že sa na Paľa hnevá
a vyháňa ho z domu. Práve vtedy prichádza Kata, ktorá sa rozišla s Janom a navrhuje Paľovi, aby sa k nim
presťahoval. Katka a Jano oznamujú matke, že sa budú brať a že po svadbe odídu do sveta, kde ich Paľo nenájde.
Jano prichádza, je plný hnevu a trpkosti. Začína hádka medzi bratmi. V návale hnevu Jano vytiahne nôž a chce sa
vrhnúť na Paľa. Presne tento obraz videla matka vo vidine. Zhasne lampu, skočí na Paľa a Jano sa nechtiac stane
vrahom vlastnej matky. Anna týmto činom zabránila smrti jedného syna a tomu, aby sa druhý stal úmyselným
vrahom. Svojou smrťou ich nakoniec zmieri.

VOJTECH MIHÁLIK – TEHOTNÁ

Kaligram – je báseň, v ktorej slová alebo verše sú usporiadané do obrázku, ktorý vyjadruje tému básne.
Aliterácia – opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások (slabík) na začiatku dvoch alebo viacerých
po sebe idúcich slov.

Autori vnímajú ženu ako symbol lásky, nežnosti, krásy